Relacii Aj mudry schybi sme na jej navrh venovali nasu anketu:

Bozena Rusnakova, upratovacka, Brezno:

- Velmi sa mi to nepaci, je to dost smutne. Mali by oslovovat skor mladych ludi, stari ludia uz tomu tak nerozumeju ako mladi. Myslim si, ze to nie je vhodne davat tam opitych alebo ludi, ktori po slovensky nerozumeju. Mali by vymysliet nieco lepsie. Ved mnohi stari sa o takych veciach ani neucili a poniektori ani do skoly nechodili.

Marta Sperkova, invalidna dochodkyna, Brezno:

- Zabavim sa, ale niekedy si myslim, ze naschval vyberaju takych ludi, u ktorych je predpoklad, ze odpoved nebudu vediet a povedia nejaku "blbost". Nejako extra to nesledujem, radsej sa zameriavam na filmy.

Marta Boselova, ucitelka, Sumiac:

- Relacia Aj mudry schybi sa mi nepaci, pretoze si robia posmech z ludi. Myslim si, ze slovensky narod nie je az taky sprosty, akym ho robia v televizii.

Roman Rosa, student, Brezno:

- Zabavim sa na tom, pravdaze. Ale podla mna do ankiet vyberaju ludi nahodne a takych prisprostejsich.

J. R., dochodkyna, Podbrezova:

- Aj mudry schybi sa sledovat sice da, aj zabavat na hluposti inych, pokial si neuvedomite, ze sa tu hra necista hra znevazovania slovenskeho naroda.

Ing. Milan Tichy, manazer, Banska Bystrica:

- Relaciu Aj mudry schybi nesledujem, moja manzelka a deti to obcas pozeraju. Mne sa to nepaci, myslim si, ze vzorky ludi, ktore vyberaju, nezodpovedaju standardu obyvatelstva na Slovensku. Irituju ma relacie, kde je smiech po kazdom slove. Davam prednost niecomu vaznejsiemu a poucnejsiemu, hoci tato doba ma dost problemov a treba sa aj zasmiat, ale je to dost stereotypny humor.

Viliam Racak, lakovac, Brezno:

- Je to zabavna relacia, lenze mali by tam vyberat trosku inteligentnejsich ludi. Tym padom si zo Slovakov robia dobry den, ako sa hovori.

Potulky prirodou

V Brezne mame peknu prirodu, o ktoru sa staraju technicke sluzby. Staraju sa dobre, ako o vlastnu zahradu, za co im patri velka pochvala aj medaila. Staraju sa aj o staru cestu medzi Breznom a Valaskou. Lenze obcania mesta a okolia zabudaju na krasnu prirodu, odvazaju sem odpad, dokonca aj kupelnove jadra!
Prejdime sa smerom do Zadnych Halan, kde je tiez pekna priroda. Po lavej strane hned za mestom su skalnate kopce a borovicovy les, po pravej strane rieka Hron. Obyvatelia Draksiara tu nevedia udrzat poriadok. Pod borovice a okolo chodnika, veduceho z mesta do Zadnych Halan a na krizovatku pred Vagnar, zahadzuju plne tasky odpadu. Vsetko to patri do smetneho kosa!
Prejdime sa k Hronu a vratme sa do Brezna povedla rieky, kde tiez najdeme skladky. Ked je vacsia voda, po jej hladine neraz plavaju aj stare kociky a flase.
Ked sa potulame po meste, hlavne rano casto najdeme smetne kose hore dnom. Na chodniku plno ohorkov, mlaky, gulas zmiesany s palenkou a tiez tulavych "cuckov". Ani obyvatelia panelakov si nevedia udrzat poriadok. Z balkonov vyhadzuju zerave ohorky, co je nebezpecne. Vietor ich moze zaviat na balkon na pokrovce a vznikne poziar. Deti vyhadzuju lietadielka na travniky, ked sa tam hraju, mohli by ich pozbierat. Aj ked su v parkoch betonove chodniky, ludia chodia vedla nich, robia furmanske cesty a asfaltove chodniky su prazdne. Rodicia by nemali pustat skolakov do volnej prirody bez dozoru. Mnohi nicia prirodu, kupuju si riedidla, "cuchaju" ich a zakladaju ohne. Ak budu takto pokracovat, aka buducnost ich caka?

Stefan Libic

Jesen v skole

Jesen - rocne obdobie bohate na farby, urodu inspirovalo ziakov, ucitelky a vychovavatelky 1. stupna Zakladnej skoly Karola Raposa v Brezne k realizacii tematickeho tyzdna Jesen. Ziaci sa mohli naplno venovat tejto teme na vyucovani i mimo neho. Tyzden sa zacal oblubenou Sarkaniadou, kde si deti vyskusali svoju zrucnost pri zostrojovani a pustani sarkana. Na vyucovacich hodinach sa rozpravalo o zvieratkach, rastlinach, o zmenach v prirode, jesennom pocasi a pod. Pripomenuli si aj Den zvierat - deti si mohli pozriet zaujimavy videofilm. Na vychadzkach si nazbierali prirodny material, ktory neskor vyuzili na tvorivych dielnach. Z vyrobkov, vytvarnych prac a plodov jesene instalovali vystavku vo vestibule skoly. Posledny den tematickeho tyzdna pozvali ziaci deti z Materskej skoly Hradby, ktore si pozreli vystavku, navstivili jednotlive triedy, kde si spolocne zaspievali, zarecitovali a pochutnali na zeleninovo-ovocnych chutovkach, ktore im ziaci s ucitelkami pripravili.

Mgr. Jana Spacova

 Nie je to nevyhnutne, je to vsak velmi ziadane

Dakujem Ing. J. Friedlovi za jeho nazor v Horehroni zo 16. oktobra na budovanie chodnikov v travnikoch. Dal tym moznost oboznamit aj ostatnych obyvatelov s touto problematikou.
Vsetci si iste dobre pamatate, ze pred niekolkymi rokmi bola v nasom meste rozsirena prax - natahovanie roznych drotov (hrdzavych, ostnatych,...) na tych miestach, kde si obyvatelia skracuju cestu krizom cez travnik. Droty boli v kratkom case popretrhane, povodny ucel vobec neplnili, ale zato ohrozovali bezpecnost a zdravie, hlavne deti. No a ,,skracovatelia" chodili krizom dalej. Isty cas bola snaha vysadzat na tychto miestach kriky, stromky,... Tie mali zivotnost este kratsiu ako droty.
Su v Europe staty, kde pri vystavbe sidliska urobia len hlavne chodniky. Potom urcity cas pockaju a kde si obyvatelia sami vychodia chodniky, tam im ich potom postavia.
Technologia, akou my budujeme tieto vychodene chodniky, vobec nebrani priesaku vody do pody a navyse umoznuje prerastanie travy. Spajat preto tieto chodniky s globalnym oteplovanim Zeme a naslednymi povodnami, je trocha pritiahnute za vlasy.
Ak by sme tam ten chodnik neurobili, tak po tom blate ludia urcite chodit nebudu, ale vedla. Ked tam uz ten chodnik je, snad sa po nom po case naucia chodit aj ti pomalsie chapajuci. V sucasnosti sa na nas obracaju mnohi obyvatelia nielen z nasho mesta, aby sme pri ich bydlisku urobili taketo chodniky, prave v snahe, aby uchranili dalsi travnik.

Ing. Tomas Gabon,
riaditel technickych sluzieb

  ELLIS bol opat pri tom!

Nie tak davno prebehli oslavy mesta Brezna na Namesti gen. M. R. Stefanika. Uz sa stava tradiciou, ze neoddelitelnou sucastou vsetkych vacsich podujati v nasom meste je aj ucast obcianskeho zdruzenia ELLIS so sidlom v Hronci, ktore napomaha zacleneniu postihnutych deti v nasom okrese do normalneho zivota. Prostrednictvom obcianskeho zdruzenia maju moznost aj rodiny s postihnutymi detmi aktivne sa zapajat do kulturno-spolocenskeho diania v okrese. Tak tomu bolo aj v sobotu 13. oktobra, ked s podporou fondu Hodina detom pripravili zaujimave sutaze pre deti - zdrave, ale aj tie, ktore nemaju to stastie v zivote byt stopercentne zdrave.
Dobrovolnici pracujuci v obcianskom zdruzeni ELLIS neustale rozmyslaju, ako co najviac pomoct zacleneniu postihnutych deti do normalneho zivota, a preto uz teraz naplanovali dalsie podujatie na 6. decembra, a to Mikulasa, na ktore vas srdecne pozyvaju.
Zaroven vyzyvaju vsetkych organizatorov Mikulasov, aby sa spojili a pripravili dostojne oslavy pre vsetky deti okresu Brezno s bohatym sprievodnym programom a s velkym poctom darcekov. Doposial sa pripojili Mestske kulturne stredisko v Brezne a Obchodne zastupenie Prvej stavebnej sporitelne, a. s., na Razusovej 7.
V pripade zaujmu spolupracovat na priprave podujatia, volajte c. tel.: 0903 548597.