Historicky kalendar udalosti protifasistickeho odboja a SNP v okrese Brezno od marca do konca roka 1944

(Pokracovanie)

6. septembra 1944: V Banskej Bystrici vyslo prve cislo dennika povstaleckej armady Bojovnik, vychadzal do 25. oktobra 1944 v celkovom naklade 20 000 - 25 000 exemplarov.

Plk. Jan Golian bol povyseny na brigadneho generala, do funkcie poverenika bol menovany pplk. vet. MVDr. Mikulas Ferjencik.

8. - 9. septembra 1944: V oblasti Telgartu prebiehali tazke boje, povstalecke jednotky uspesne uskutocnili vypad v priestore Besnik, ktorym donutili nepriatela na ustup.

9. septembra 1944: Gen. Jan Golian vydal rozkaz na reorganizaciu 1. CSA na Slovensku. Bolo vytvorenych sest taktickych skupin a letecka skupina. V Brezne bolo velitelstvo 2. taktickej skupiny s krycim menom Fatra. Velitelom bol plk. Michal Sirica.

Exponovane jednotky obranneho useku Kosatec pod velenim kpt. Kuceru v smere Kralova Lehota - Maluzina vytlacili nepriatela az za Vah.

12. septembra 1944: Partizansky referat pri velitelstve 1. CSA na Slovensku vydal pre partizansku brigadu Janosik 600 partizanskych legitimacii s podpisom gen. Jana Goliana. V spomienkach velitela Ernesta Bielika je uvadzany neuplny menny zoznam prislusnikov najma zo stredneho Slovenska a zvlast z Horehronia.

Velitel 1. CSA na Slovensku vydal rozkaz na spolupracu armady s partizanskymi jednotkami.

Z 13. na 14. septembra 1944: Sovietske lietadla dopravili na povstalecke uzemie dalsie zbrane a vojensky material. K 15. oktobru 1944 bolo zo ZSSR dodanych 2082 samopalov, 256 protitankovych pusiek, 467 lahkych gulometov, 90 tazkych gulometov, 630 pusiek, 5 minometov, 23 velkoraznych protileteckych gulometov.

V druhej polovici septembra 1944 boli do Zeleziarni Podbrezova evakuovane stroje tovarne Sandrik z Dolnych Hamrov, ked bola tato obsadena Nemcami.

17. septembra 1944: Na povstalecke uzemie priletel 1. cs. samostatny stihaci letecky pluk v ZSSR, ktory sa zaclenil do organizacie povstaleckeho letectva.

19. septembra 1944: Breznianske kasarne bombardovalo nemecke lietadlo. Zhodilo asi desat bomb, ktore dopadli na dvor. Pri nalete padli dvaja vojaci, a to Konstantin Turkinak, 22-rocny syn grekokatolickeho farara z Telgartu, ktory sa len pred troma dnami dobrovolne hlasil k vojsku. Dalsim usmrtenym bol Simon Birka, tiez z Telgartu.

20. septembra 1944: Severovychodne od Telgartu sa povstalecke jednotky zmocnili vysiny Besnik. Ukoristili zbrane, zajali nepriatelskych vojakov.

21. septembra 1944: Povstalci obranneho useku Plesnivec spolu s partizanskymi jednotkami zacali rozhodujuci utok na nemecke postavenie v smere Puste Pole - Dobsinska ladova jaskyna.

Po sustredenej delostreleckej palbe bol prvy ciel utoku splneny, nepriatel bol vytlaceny z udolia Hrona.

22. - 23. septembra 1944: Po dobyti Pusteho Pola bol vydany rozkaz na vybudovanie obrany v severnej casti Nizkych Tatier v priestore Kralova hola a na vychode Dobsina - Klastorisko. Toto obranne postavenie si povstalci udrzali az do generalneho utoku nemeckych ozbrojenych sil 19. oktobra 1944.

Do chotara Osrblia Tri vody - Cervena jama bola premiestnena vojenska tovaren municnej vyroby, 12 km uzkokolajnou zeleznickou mala spojenie s Hroncom, co bolo vyuzite pri vyvazani materialu. Velitel npor. Vladimir Olas v bojovom denniku zaznamenal udalosti o vystavbe vyrobne a ubytovacich objektov. V prvej faze bola tovaren v cinnosti do 26. oktobra 1944, vyrobili 6400 polkilogramovych a 7600 kilogramovych nalozi a vyse 3300 protitankovych min, ktore boli urcene pre potreby povstaleckej armady a partizanskych oddielov.

Z 25. na 26. septembra 1944 zacal presun 2. cs. paradesantnej brigady v ZSSR z Kroscienka na povstalecke uzemie. Za nepriazniveho pocasia odstartovalo 33 lietadiel, z nich sa podarilo na Troch duboch zosadnut iba strnastim, ostatne sa pre hmlu museli vratit. Do 15. oktobra 1944 bolo prepravenych 1739 osob a 365 ton zbrani a ineho materialu.

(Pokracovanie)
Jan Zemko

75. vyrocie narodenia profesora Zdenka Kasaca

Znamy banskobystricky profesor a literarny vedec Zdenko Kasac sa narodil 15. augusta v Poltari. Gymnazium zacal navstevovat v Lucenci, ale dokoncil ho v roku 1943 v Tisovci. Potom studoval francuzstinu, slovencinu a filozofiu na Filozofickej fakule Univerzity Komenskeho v Bratislave. Po skonceni vysokoskolskych studii dva roky pracoval ako tlacovy referent na Poverenictve zdravotnictva v Bratislave. V roku 1950 ucil na Gymnaziu v Lucenci. Po absolvovani zakladnej vojenskej sluzby vyucoval na Vyssej hospodarskej skole v Banskej Bystrici, potom sa stal riaditelom Gymnazia v Zarnovici. V rokoch 1955-58 bol skolskym inspektorom na KNV v B. Bystrici. V roku 1958 presiel na Katedru slovenskeho jazyka a literatury Pedagogickej fakulty v B. Bystrici, kde prednasal dejiny slovenskej literatury az do odchodu na dochodok v roku 1990. Zije v B. Bystrici.

Publikovat zacal uz v rokoch stredoskolskych studii. Orientoval sa najma na kriticko-recenzentsku cinnost povodnej slovenskej poezie a prozy. Ako prednasatel na vysokej skole sa zacal sustavne zaoberat poeziou protifasistickeho odboja, publikovanou v case II. svetovej vojny a v priebehu SNP. Vysledkom tejto prace bola monografia Slovenska poezia protifasistickeho odboja 1938 - 1945, v ktorej priniesol profily basnikov, angazujucich sa svojou tvorbou v protifasistickom zapase. Tato praca sa mu stala vychodiskom pre studium Vyvin slovenskej poezie v rokoch 1935 - 1945, ktora sa stala sucastou akademickych Dejin slovenskej literatury a tiez pre studiu Kulturno-politicke problemy Slovenska v rokoch 1939 - 1944, ktora je sucastou syntetickych Dejin Slovenska. Je tiez autorom viacerych stredoskolskych ucebnic a vysokoskolskych ucebnych textov z dejin slovenskej literatury a zostavovatelom viacerych basnickych antologii, z ktorych najznamejsia je antologia modernej slovenskej poezie od zaciatku 20. storocia po tvorbu nadrealistov Slnovraty. Vydal a odbornymi studiami doplnil aj vybery z basnickej tvorby Jana Raka, A. Pockodyho, S. A. Brzanyho, Theo H. Florina a inych.

V Brezne ho pozname ako dlhorocneho aktivneho clena poroty a organizatora Chalupkovho Brezna. Do dalsich rokov mu my, breznianski milovnici slovenskej literatury a jeho byvali studenti, zelame este vela pevneho zdravia a spokojnosti.

A. Prepletana

"Ale co?" zalozil si posmesne ruky na mohutnej hrudi. "Nie je to tak davno, co si ho pisala. Mas kratku pamat?"
"S pamatou to nema nic spolocne." Simona sa rozhodla byt trpezliva. "Porovname pismo."
"Pani Galtugerova," vyslovil dorazne. "Nemam zaujem menit vas zivotny styl. So mnou by ste nikdy nemohla byt na takej vysokej urovni, ako ste zvyknuta za poslednych desat mesiacov."
Podla sposobu akym to hovoril, Simone napadlo, ze cituje list, ktory udajne napisala. Jasne, robota stareho Galtugera.
"Asi ta budem tazko presviedcat, ze list som nepisala ja."
"Asi tazko," prikyvol. "Je pisany na stroji."
"Mhm," pozerala na neho prizmurenymi ocami, do ktorych sa jej tlacili slzy. Hadam sa pred nim nezhodi a nebude zobrat slzami o lasku?!
Marko si znovu a znovu slovo od slova opakoval vecerny rozhovor so Simonou. Videl pred sebou jej krasnu tvar, hladal stopy falosnosti, klamstva, ci nieco podobne, podla coho sam seba utvrdzoval o Simoninej pretvarke. Nezdalo sa, ze by patrila k vypocitavym potvoram, ved manzelstvu s Martinom sa branila zubami nechtami. Ze by list bol sucastou poslednej pomsty stareho Galtugera? Co ak som Simone zbytocne ublizoval? Prisla by za mnou, keby sa drzala toho, co je napisane v liste? Jasne, ze nie! Kaslala by na mna! Mozno som ju nemal nechat odist, prakticky som ju vyhodil. To je fakt. Som hlupak, to je tiez fakt.
Lenze kym dospel k tomuto nazoru, hodiny ukazovali pol druhej po polnoci, cize podnikat nieco nemalo cenu. Este bude mat dost casu dievca najst.
Simona sa v tom istom case nepokojne prevalovala v hotelovej izbe na lozku v marnej snahe zaspat. V jednom mal Marko pravdu, rozmyslala, ked si uz tretikrat davala sprchu, aby mohla zaspat. Vobec sa nepoznaju, nevedia, ako by ten druhy v urcitej danej situacii reagoval. Pociatocny prudky prival lasky zrejme u Marka klesol, pretoze v skutocnosti islo o lasku na prvy pohlad a ta nebyva trvacna. Lenze ako u koho. Markovi stacil list pisany na stroji. Stale vsak vedel o Simone viac ako ona o nom a napriek tomu kdesi v hlbke podvedomia si bola ista, ze patria k sebe.
Svitanie slubovalo krasny majovy den. Simona sa slastne popretahovala na sirokej posteli, zazivala, no ostala lezat. Tyzden nicnerobenia by mal stacit. Musi nieco podniknut.
O dvadsat minut sedela pri ranajkach s novinami v rukach a hltala hrianky s kecupom spolu s novymi udalostami. Eduard Velecky prispel akymsi sentimentalnym clankom o prebudzajucej sa jari, politicke clanky prebehla iba ocami a v sportovej rubrike sa dozvedala, ze hokejove druzstvo pod vedenim Marka Veleckeho si opat udrzalo prvenstvo v prvej lige. Blahozelam, usmiala sa Simona v duchu, pretoze tym samozrejme myslela i nevlastneho brata Petra, s ktorym si obcas telefonovali.
Zrazu Simonu uputala otazka vytlacena nevelkymi pismenami: NAJDE SA NIEKTO? Kratucka sprava informovala o desatrocnom chlapcovi na invalidnom voziku. Kto by mal zaujem o blizsie informacie, nech vytoci cislo 48952.
S rylom na pleci kracala zamyslene k prednemu plotu, kde mala v plane upravit par zahonov pre kvety. Hoci Simona na pracu v zahrade nebola naucena, co-to o nej vedela, co-to si precitala a v dobrej nalade sa pustila s chutou do diela.
"Pani Galtugerova!"
Ihned vzhliadla k plotu. Vila stala trocha osamotene a aj ked tu Simona zila tolke mesiace, o susedoch nemala ani sajnu. Teraz sa nedovercivo blizila k cupiacej postave.Bradac!
"Preboha, kde sa tu beriete?" zasla rozpacito. "Asi ste si myslela, ze z nas nikoho viac neuvidite," povedal ospravedlnujuco.
"Hlupost!" zvolala radostne.Rychlo otvorila branu a objala robustnu postavu.
"Teda, fakticky," prekvapene jej bral ryl z ruky. "By mi nenapadlo, ze toto viete drzat."
"No, nie je to bohvieco, ale snazim sa," zasmiala sa.

(Pokracovanie)