...

...

Citatelska sutaz k 160. vyrociu zalozenia podbrezovskych zeleziarni O prvych robotnickych predpisoch V 7. cisle Podbrezovana boli uverejnene predpisy z 10. septembra 1906, vydane vedenim podbrezovskeho zavodu pre pracujucich byvajucich v salandach. Pre porovnanie, uvadzame vynatky z pracovneho poriadku vydaneho v roku 1887, to znamena - prveho, ktory platil pred 113. rokmi pre pracujucich v Podbrezovej. Huta mala vlastnu samospravu od roku 1883, predtym (od roku 1840) bola sprava v Hronci. Nizsie uvedeny pracovny poriadok bol tlaceny v madarskej a slovenskej reci, knihtlacou “Selmeszbanyai Hirado” v Turcianskom Sv. Martine, v roku 1887. Citujeme: Robotne poriadky pre kralovske zelezostrojne fabriky v Brezovej a Hronci I. Ciel robotneho poriadku. 1. § Ciel pritomneho robotneho poriadku je vybavenia a zachovania poriadku vo vsetkych ciastkach fabriky brezovskej a hroncanskej, jakozto: vo valkarni, rurovej a Martinocelovej fabriky, v mechanikach a druhych varstatoch, v topiarni a giesseraji a pri kazdej druhej roboty, dalej regulovania zaujmu medzi fabrikou a robotnici, a koncene poctovedenia narucinkovania robotnikov podla zasluhy. 2. § Tento robotny poriadok, ktori sa v smisle priemiselneho zakona z r. 1884. §-a 113-ho vyhotovil, sa vo fabrike v kazdom varstale vyvesi z cielu toho, aby si kazdy robotnik o jeho obsahu presvedcenost nadobudnut mohol. II. Robotny personal. 3. § Ku robotnemu personalu fabriky patria: a) vsetci majstri a dozorci (Aufseheri), b) robotnici od pudlov (pudliari), c) robotnici od druhych peci, d) robotnici od generatorov, e) valkari, f) robotnici z rurovej fabriky, g) robotnici z ocelovej fabriky, h) robotnici z mechaniky, akozto: masinisti, kovaci, slosiari, tokari, sedlari, povraznici, klempneri, i) nadavaci (Aufgeber), topiari a giesseri, k) robotnici pri presuvania nadobou, l) robotnici z emailiarni, m) bocni robotnici, akozto: murari, cimmermani, stolari, robotnici od vahou a adjustirovania a stali nadennici, n) robotnici z tehelni a od lamania kamenu, o) kocisia, p) bachari a sluhovia. III. Vseobecne naridenia. 13. § Medzi pracou bez dulezitej priciny a bez rozkazu ani jednemu robotnikovi neni slobodno z jeho mu vykazaneho robotneho miesta sa odstranit, zahalat alebo druhych robotnikov skrze shovarania v praci hamovat, podobne spania v praci sa prisne zakazuje. 14. § V robotnich miestnostiach a vobec na uzemi fabriky sa kazda roztrzitost, vadenia, jako aj kazdy priestupok v praci alebo v hodinach na odichnutia uridenych prisne zabranuje. 15. § Opilstvo, v sluzbe a medzi pracou sa netrpi, a najprisnejsie sa pokutuje. 20. § Cielom hamovania kadezi a odcudzenia vsakovych veci maju vratnici (portas) a jich namestnici a bachtari pravo kazdeho robotnika pri vychadzani z fabriky prerevidovat a prehladat, a robotnik je povinnovaty sa tomu prehladaniu neprotivit. 21. § Medzi robotou sa robotnici len pri odovzdania robotnej ciachi skrze vratnika z fabriky von pustia. 23. § Vo vsetkych dielnach fabrickych trva riadna praca od 6-tej hodiny ranajsej az do 6-tej hodiny vecer, a po premeneni sichti od 6-tej hodiny az do 6-tej ranajsej hodiny. Pri nadennickych a takych fabrickych pracach, ktorie barskedy mozu bez skody fabriky pretrhnutie byt, sa ako cas na oddichovania rano medzi 8-81/2, na poludnia medzi 12-1, vecer medzi 6-6 ½, a vnoci medzi 12-1 hodinou urci. 25. § Robotnici sa tizdenne premienaju takym sposobom, ze ti, ktori za tizden vo dne robili, do nocnej sichti stupia, a ti, ktori v noci robili, na dennu pracu prejdu. 26. § Zaciatok a koniec roboty ako aj praznin sa vzdy zo zvonenim a piskanim ohlasuje. 27. § V pade potreby su robotnici povinni podla jich syl za osobytnu odmenu aj okrem riadneho robotneho casu robit, ale na ziadon pad dlhsie ako 18 hodin naraz. A. Sposob vyplatenia zarobku. 29. § Zarobok sa mesacne riadne raz vyplaca tim cinom, ze zarobok predesleho mesiaca po skoncenej mesacnej zatvorky a horevzata vyrobku a kolikosti praci, a po skoncenej zarobnej ceduli sa okolo 20-ho kazdeho mesiaca celkom vyplati. Po vyplateni tomto ma tedy kazdy robotnik asi tri tizdnovu mzdu nazad. B. Odtahovanie zo zarobku. 32. § Za prace planie a za neuzitocnie nie len ze sa placa nevyplati, ale patricny robotnik aj na vynahradenia pokazeneho materialu moze byt prinuteny. Otazka 10. kola Kolko hodin mohli najviac odpracovat robotnici podla prveho “robotneho” poriadku?

...