ZP a.s. NEWS

S veducim prevadzkarne vyroba naradia Ivanom Fodorom

Na kvalitu maju vplyv aj nastroje

Kvalitne naradie, nastroje, ale i rozne meradla, to su dolezite prvky, nesporne ovplyvnujuce chod vyroby v nasej spolocnosti. Ako sa v tomto roku dari prevadzkarni vyroby naradia, na to sme sa opytali jej veduceho Ivana Fodora:

* Uplynulo desat mesiacov od zaciatku roka. Myslite si, ze sa vam predsavzatia, ktore ste prijali na zaciatku roka, dari plnit?

- Musim skonstatovat, ze prve tri stvrtroky boli velmi narocne pri vyrobe, servise, i opravach naradia. Pricinou boli zvysene poziadavky, vyrobne prevadzkarne vyrabali totiz vacsie objemy ako v predchadzajucom roku. Aj napriek tomu sme vsak zabezpecili vsetky poziadavky v celom rozsahu.

*Narokmi na vyrobu sa zvysuju aj poziadavky na kvalitu naradia, co si vyzaduje aj investicie do modernizacie. Pribudlo aj v tomto roku do vasej prevadzkarne nieco nove?

- Aj napriek tomu, ze v poslednych rokoch sa do prevadzky investovalo vela a len dva roky uplynuli od otvorenia novej kaliarne, ktora ma velky vplyv na kvalitu tepelneho spracovania, este stale mame co modernizovat. Nase technologicke zariadenia zacinaju pomaly starnut, niektore maju uz po tridsat rokov a sucasne poziadavky uz vyzaduju nieco vykonnejsie, modernejsie, uspornejsie. V tomto roku sme jednak doplnali starsie technologicke zariadenia potrebne k technologii naradia, ale pribudli aj nove.

* Spomeniete tie najvyznamnejsie?

- V tychto dnoch davame do prevadzky nove brusiace centrum TEMPO ECT HANDLING, ktore dokaze ostrit pily az do rozmeru 400 milimetrov, co je rozsah, ktory nam postaci na prevaznu vacsinu pil pouzivanych pre nase potreby. Doposial sme pouzivali na ostrenie tychto pil osem ostriciek SWSK 400 a pat ostriciek typu ASG 400. Vzhladom na ich rok vyroby a doterajsie nepretrzite pouzivanie ( v stvor- zmennom pracovnom rezime) su tieto zariadenia moralne i fyzicky zastarale. Kvalitou i ekonomikou ostrenia uz znacne zaostavaju za sucasnymi zariadeniami, ktore renomovani vyrobcovia ponukaju.
Nove brusiace centrum predstavuje robotizovane pracovisko na ostrenie pilovych kotucov. Na ostrenie sa pouzivaju diamantove kotuce, respektive z kubickeho nitridu boru, chladene specialnou emulziou. Na zaklade technickych parametrov tohto zariadenia nahradime uz spominanych trinast ostriacich zariadeni za podstatneho zvysenia kvality ostrenia pilovych kotucov, pricom usporime sedem zamestnancov obsluhujucich terajsie stroje. Pri vypocte ekonomickej navratnosti sme z technologickych podkladov vypocitali 30 percentny narast zivotnosti pilovych kotucov a 23 percentnu usporu nakladov pri nakupe novych pilovych kotucov. Na prva pohlad sa zda, ze ide o vysoke cisla, ale technologia ktora sa pouziva pri ostreni pilovych kotucov je nova, je to technologia, v ktorej sa vyuziva takzvane studene ostrenie. A ta ma za nasledok, ze bruseny povrch je omnoho kvalitnejsi a ma aj dlhsiu zivotnost. Co sa tyka pracovnicok, ktore usetrime, po dohode s personalnym odborom, pat z nich, v dosledku prirodzeneho ubytku budeme schopni zamestnat vo vlastnej prevadzkarni a dve budu k dispozicii personalnemu odboru. Nakolko ide o dlhorocne skusene pracovnicky, umoznili sme im vsetkym etablovat sa na nove pracovne prostredie a potom si z nich vyberieme tie, ktore zvladnu najlepsie novu cinnost.
Do decembra planujeme dat do prevadzky aj nove brusiace zariadenia na tvrdokovove pily a cely servis, potrebny pre zabezpecenie cinnosti deliaceho zariadenia ocelovych blokov vo valcovni rur (pila Liesinger). Rozpracovanu mame aj dodavku brusiek na brusenie tzv. “P” prievlakov a na brusenie hyperbolickych valcov. Bude potrebne zvysit kvalitu tohto naradia, nakolko sucasne zariadenia nam to uz neumoznuju.

*Uvazovali ste uz o zelani do nasledujuceho roka?

- Tych zelani je este stale vela. Aj napriek tomu, ze v poslednych rokoch sa nam dostalo dost financnych prostriedkov na nove technologie, este stale je toho, co by sme potrebovali dost. Ale mam aj jedno velke zelanie. A to, prestahovat centralnu nastrojaren do priestorov, ktore boli na tento ucel urcene. Verim, ze tymto by sa vyriesilo niekolko nasich problemov naraz.

<<<

Komentar k sociologickemu prieskumu

Hluk je najrusivejsi faktor pracovneho prostredia

Z vysledkov sociologickeho prieskumu vyplynulo, ze fyzikalna skodlivina hluk je najrusivejsi faktor pracovneho prostredia, ktory prekaza zamestnancom pri praci.

Hluk je fyzikalna velicina, ktora sa najcastejsie vyskytuje vo vyrobnych prevadzkarnach, je sucastou technologickeho procesu vyroby rur a ich spracovani a manipulacii. Vo vyrobnych prevadzkarnach taharne rur 1 a taharne rur 2 pracuje 74 a 65 percent zamestnancov v riziku hluku z celkoveho poctu 1862 zamestnancov, pracujucich na rizikovych pracach na skodlivinu hluk v 3. kategorii rizikovych prac v ZP a.s.
V zmysle rozhodnutia statneho okresneho hygienika v Brezne sme povinni zabezpecovat kvalitativne a kvantitativne zistovanie zdraviu skodlivych faktorov prace a pracovneho prostredia jedenkrat rocne, alebo pri kazdej zmene, ktora moze ovplyvnit velkost rizika pri profesiach, ktore su vyhlasene ako rizikove na dane fyzikalne skodliviny. V prevadzkarnach taharen rur 1 a taharen rur 2 je to hluk, prevadzkaren hutnicka druhovyroba nie je vyhlasena ako rizikova.
Na pracoviskach kde su vykonavane prace so zvysenym ohrozenim zdravia (rizikove prace) dbame o zlepsovanie pracovnych podmienok. V ramci planov ozdravnych opatreni bolo na rok 2001 navrhnutych 45 akcii na zlepsenie pracovneho prostredia v hodnote 14 714 tisic korun.
Posledne merania hlucnosti v prevadzkarni taharen rur 1 boli vykonane v januari – aprili 2001.

V porovnani s predchadzajucimi meraniami doslo k vyraznemu znizeniu hlucnosti. V predchadzajucich rokoch bola priemerna hlucnost v prevadzke 95,5 dB(A) (decibelov na frekvencii A) v roku 2001 poklesol hluk na 86,6 dB(A). Znizenie hlucnosti je sposobena vymenou technologickych zariadeni za novsie, cim sa znizila celkova hlucnost. Porovnanie hlucnosti po strediskach za poslednych 10 rokov v dB(A).

Taharen rur 1 Taharen rur 2

strediska vo vyrobnej hale	rok 1990	rok 2001
priprava vyroby	92,8	87,8
zihacie pece	88,7	89,1
medzioperacne delenie	93,8	88,3
tazne stolice	93,7	85,9
expedicia	84,0	80,2
upravna	84,0	88,8
strojna udrzba	86,0	87,4
elektroudrzba	87,2	85,2
oblukaren	95,5	91,1

trediska vo vyrobnej hale	rok 1990	rok 2001
zihacie pece	90,8	87,3
tazne stolice	93,6	88,2
expedicia	84,0	80,2
upravna	93,1	88,2
stroj. udrzba	86,8	84,9
el. udrzba	88,0	84,6

Hlucnost v prevadzke taharen rur 2 bola merana v decembri 2000. Vysledky merania poukazuju, ze hlucnost poklesla z 91,1 dB(A) na 87,2 dB(A). Porovnanie hlucnosti po strediskach za 10 rokov v dB(A).

V prevadzkarni hutnicka druhovyroba skodlivina hluk neprekracuje najvyssiu pripustnu ekvivalentnu hladinu Laeq,p =85,0 dB(A). Hlucnost bola merana v roku 1998 a pohybovala sa na najvyssej pripustnej hranici. Nove merania hlucnosti budu vykonane v roku 2002.
Prach je po hluku druhou priemyselnou skodlivinou, ktora zneprijemnuje respondentom pracovnu cinnost. Udaj nie je velmi hodnoverny, pretoze prach sa v prevadzkarnach taharen rur 1 a taharen rur 2 vyskytuje v minimalnych mnozstvach v rozpati od 0,25 –1,8 mg/m³, kde priemerna a najvyssie pripustna koncentracia prachu (NPK, p ) v pracovnom ovzdusi je 10 mg/m³.
V prevadzkarni hutnicka druhovyroba fyzikalna skodlivina prach nebola hodnotena, pretoze uz pri vizualnom odhade je vidiet, ze NPK,p = 10,0 mg/m³ nebude v ziadnom pripade prekrocena.
V oblukarni v taharni rur 1 je stanoveny prach - grafitovy, ktoreho NPK, p = 5,0 mg/m³ nebola v minulosti a ani v pritomnosti prekracovana.
Kedze najvyssie pripustne koncentracie prachu nie su v danych prevadzkarnach prekracovane, nie je dovod prehodnocovat tuto fyzikalnu velicinu pravidelne. Merania su vykonavane na poziadanie vedenia prevadzkarni alebo pri zmene technologii.
Sucastou merania prasnosti je aj meranie mikroklimatickych podmienok, ktore zahrnaju meranie teploty, relativnej vlhkosti vzduchu a prudenia vzduchu.
Tieto merania neboli vykonavane, pretoze pristroje na meranie fyzikalnych velicin nevyhovovali hygienickym predpisom. Po dodani novych pristrojov na meranie mikroklimatickych podmienok budu v zmysle planu prace priebezne prehodnocovane vsetky prevadzkarne.
Na stanovenie chemickych velicin v ovzdusi oddelenie bezpecnosti a hygieny nema technicke vybavenie. Tieto merania zabezpecujeme externou organizaciou, ktorou je Statny zdravotny ustav Banska Bystrica. Posledne merania boli v roku 1993, kedy nebol v chemickych prevadzkach v taharni rur 1 a taharni rur 2 zisteny ani jeden pripad prekrocenia NPK, pre chlorovodik a kyselinu dusicnu.
Neporiadok na pracovisku – patri do organizacnych faktorov bezpecnosti prace a kvality pracovneho prostredia a jeho uroven najviac ovplyvnuju samotni zamestnanci. Za jeho uroven zodpovedaju prislusni nadriadeni. Kontrola poriadku na pracovisku je sucastou aj pravidelnych kontrol bezpecnosti a hygieny v zmysle kontrolneho systemu BOZP.
Osvetlenie – merania osvetlenia na pracoviskach nie su vykonavane pravidelne. Meranie osvetlenia bolo vykonane na poziadanie prevadzkarni taharen rur 1 a taharen rur 2 v roku 2000 a zaciatkom roku 2001. Merania osvetlenia vykonavaju aj odborni pracovnici VTZ - casti elektro.
Fyzikalna skodlivina vibracie, ktora sa u respondentov umiestnila na osmom mieste sa v prevadzkarnach taharen rur 1, taharen rur 2 a hutnicka druhovyroba nenachadza. Napriek tomu je zaujimave, ze viac ako 30 – tim percentam respondentom tento faktor prekaza.
Farebne upravy su dolezitou sucastou estetizacie pracovneho prostredia. Nie su to vsak len esteticke dovody. Z funkcneho hladiska farby prispievaju napriklad k rychlej a bezpecnej orientacii na pracovnom mieste i v celom pracovnom priestore. Farby maju vplyv na zvysovanie produktivity prace, znizovanie nepodarkovosti, znizovanie zrakovej unavy, zlepsovanie atmosfery na pracovisku.
V zmysle uvedenych skutocnosti budu zabezpecene kontrolne merania priemyselnych skodlivin (osvetlenie, mikroklimaticke podmienky, podla potreby prach) v uvedenych prevadzkarnach v priebehu buduceho roka.
Vsetky protokoly z merani priemyselnych skodlivin sa nachadzaju v oddeleni bezpecnosti a hygieny a v jednotlivych prevadzkarnach. Su pravidelne zverejnovane v rozhlase a v novinach.