PODBREZOVAN  11/2004

STRANA 4

STRANA

0

Kulturna oblast

Medzititulok: Kostol sv. Stefana bol majetkom zeleziarni

Podbrezova hrala dolezitu ulohu nielen v hospodarskom zivote, ale mala velky vplyv aj na narodny a nabozensky zivot celeho Horehronia. Aby clovek dobre poznal Podbrezovu, musi sa dotknut jej historie a politickeho rozlozenia. Nabozensky zivot bol zveladovany a udrziavany kostolom, tlacou a nabozenskymi spolkami. Uradnictvo v tej dobe sluzilo vzorom, ved v nedelu a vo sviatok chodilo na cele s riaditelom na bohosluzby v plnom pocte a vo vyznamne sviatky hrala pri tom aj zavodna hudba. Patronatne lavice v kostole boli nielen rezervovane, ale aj zaplnene.

Podbrezova pozostavala z niekolkych osad, ako: Lopej, Skalica, Stanica (Kamenolom), Hnusno, Stiavnicka, Chvatimech a Piesok. Menovane osady cirkevne patrili do roku 1892 ciastocne do Lopeja a ciastocne do Valaskej. V spomenutom roku vsetky tieto osady boli zoskupene do jednej filialky, ktora bola priclenena k hroncianskej farnosti. Nasledkom toho bolo v Hronci systematizovane miesto pre jedneho kaplana, ktory vykonaval pastoracnu pracu vo filialke - v Podbrezovej. Zvacsenim zeleziarskych zavodov pribudalo obyvatelstvo a rastli dusevne potreby, ktore si vyziadali postavenie kostola a konecne v roku 1930 utvorenie samostatnej podbrezovskej farnosti.
Riaditelom zeleziarni bol vtedy Slovak Viliam Wagner a jemu pripadla uloha uskutocnit poziadavku veriacich - vybudovat v Podbrezovej kostol. Po cirkevnom suhlase so stavitelom Samuelom Huszaghom dali vyhotovit plany a rozpocet na kostol. Biskup I. Bende plan schvalil a zakladny kamen bol vysvateny pri prilezitosti 50. vyrocia zalozenia zeleziarni. Pokracovanim bol povereny hlavny dekan Ignac Vitto. Zeleziarne predlozili plan a rozpocet ministerstvu financii, ktore 8. oktobra 1890 povolilo a schvalilo vystavbu kostola v blizkosti Lobkowitzovho pomnika. Kostol stoji na plosine Pyramis, obrateny na zapad, smerom na zeleziarne, s vyskou veze po vrchol kriza 32 metrov.
Je postaveny v gotickom style, jeho dlzka je 22,55 metrov, vyska lode 12,50 metra, sirka 8,75 metra. Svatyna ma rozmery: 3,85 metra sirka a 9,70 metra vyska. Klenba svatyne je napodobeninou rebrovej klenby, ktorej hrany sa zbiehaju do jedneho svornika. Lod ma krizovu klenbu s napodobeninou rebier. Klenba je sadrova (system Rabitz). Okna su velke s umeleckou sklomalbou. Vnutorny sokel kostola je oblozeny morenymi dubovymi tapetami. Veza je vstavana v kostole a jej vnutorna cast stoji na stihlych pilieroch a je kombinovana s organovym chorom. Hlavny oltar je zostaveny zo zeleznej platne, lakovany a pozlateny. Organ je vyrobkom tovarne Jozefa Augustina. Stal 1100 zlatych. Na vezu kostola boli povodne zavesene styri zvony, z toho tri boli odliate v Hronci a jeden pochadzal z mostenickeho hamra (1850), ked tam zrusili hutu. Bol to banicky zvon. Najvacsi zvon ma meno Stefan, druhy Imrich, treti Ladislav a stvrty Florian. Zvony boli vysvatene biskupom 5. juna 1892. Na vojnove ciele boli dva zvony "zrekvirovane". Kostol vymaloval Andrej Stolman a Karol Lorenz. Na mozaikovu vyzdobu prispeli stedri darcovia: Anton Kerpely - gen. riaditel hutnictva, L. Körmendy - prednosta zeleznicnej stanice, Karol Wagner a synovia, Frantisek Kötz - riaditel zavodu, dalej Ondrej Tomesz, uradnicky zbor zeleziarni, poduradnici a robotnici skupiny Juliusa Palika. Budapestiansky oltarny spolok venoval, ako sa pise v kronike: "satstvo, potrebny, riad a vela insie ".
Kostol bol dokonceny 29. augusta 1891 a posvateny bol 21. augusta 1892 biskupom Imrichom Bende. Sprava zeleziarni mala do roku 1945 nad kostolom v Podbrezovej patronat, ved pozemok, kostol a hospodarska budova boli majetkom zeleziarni. Po roku 1945 tato patronatna cinnost zanikla.
Zeleziarne odovzdali budovu fary s hospodarskou budovou za kostolom v Podbrezovej po neznej revolucii spat do vlastnictva cirkvi. Dekretom biskupa Balaza bola v Podbrezovej od 1. jula 1996 znovu zriadena farnost.

Sutazna otazka:

V akom style je postaveny kostol v Podbrezovej?

Nasa spolocna cesta

(Pokrac. z min. cisla)

VAJSKOVA - Waisskova, Waisskowa (1780) .

Zalozena bola ako komorska osada na uzemi Lopeja, pravdepodobne na rozhrani 16. - 17. storocia, ked sa tu spominaju sukromne bane na zlato a olovo. Zelezny hamor vo Vajskovej bol postaveny v roku 1790 na brehu Vajskovskeho potoka, medzi obcami Lopej a Dolna Lehota a bol majetkom obcanov Banskej Bystrice. Spracovaval vysokopecne surove zelezo z Lubietovej a Ponickej Huty. Neskor, spolu s prevadzkami v Lubietovej, presiel do ruk eraru a bol sucastou Hroncianskeho zeleziarskeho komplexu. Zamestnanych tu bolo dvadsat pracovnikov.
V rokoch 1791 - 1885 sa v hamri vyrobilo 522 500 q zeleza v hodnote 4 180 000 zlatych. V roku 1886 bola prevadzka v hamri zastavena. K vajskovskemu zeleziarskemu zavodu patril aj vykuvaci hamor v Lopeji, ktory postavili v roku 1823.
Od roku 1791 - 1885 bola dosiahnuta vyroba 552 500 q v hodnote 4180 000 zlatych.
Robotnicke rodiny, ktorych prislusnici pracovali vo Vajskovej a pri vystavbe Podbrezovej, boli zvacsa cudzieho povodu (Alamassy, Demuth, Gazik, Hlasnik, Hlinka, Ivanic, Jamrich, Jazvec, Oleriny, Spevak, Trnka), murari boli zvacsa z Liptova. Dedinske remesla boli zastupene krajcirmi (Bohal, Holc), kovacmi (Chudik), obuvnikmi (Nemcok, Resnak), stolarmi (Masopust, Petko) a mlynarmi (Olbricht, Panik, Saliga).
Na kupenych pozemkoch vajskovskeho hamra zalozil neskor podnikatel Karol Demuth zavod na vyrobu antimonu z miestnych i dovazanych rud z Roznavy a zo spisskych bani. V matrikach sa Vajskova (1780) zjavuje od roku 1791. Vo Vajskovej byval safar (Petrogalli), vaznici uhlia (Bula, Schuster), zavodni straznici (Kubovsky, Majda, Petko) a kovaci (Cellar, Franc, Gajda, Jamrich, Hiray, Villinger). V hamri pracovali robotnici, ktori sa sem pristahovali z inych banskych a hutnych oblasti (napr. z Kalistia, Hronca, Magurky), zo susednych obci (Predajna) a z Oravy, ale najviac robotnikov dochadzalo z blizsieho a vzdialenejsieho okolia.

SKALICA –

Od Lopeja smerom k Podbrezovej lezi osada Skalica, ktora dostala nazov podla kamenolomu pracujuceho pre potreby zeleziarni.

STIAVNICKA - Sthawnycze (1441), Schawnycza (1455), Sebnycz, Schebnicza (1470) Schewnitzkh (1563), villa Valachorum Schewnycza (1567).

Stiavnicka vznikla na uzemi lupcianskeho panstva, pravdepodobne v obdobi rokov 1424 -1440, lokator nie je znamy. Prve historicke zmienky o Stiavnicke, ako o osade, sa nachadzaju v suvislosti s   tazbou rud a ryzovanim zlata v potoku Bystrianka, prave v spominanom obdobi.
Prva pisomna zmienka pochadza z roku 1441, ked sa spomina pod nazvom Sthawnycze. V okoli Stiavnicky boli dobre podmienky pre chov dobytka, lov zveri a velke zasoby dreva. V XVII. storoci bol na Stiavnicke vybudovany sklad dreva so sidlom lesnej spravy.
Stiavnicka lezi nedaleko vtoku potoka Bystrianka do Hrona. Od 17. storocia bola drevarskou osadou banskej komory, so sidlom lesnej spravy, s drevoskladom a pristaviskom plti. Splavovane drevo zachytavali hrable na Hrone. V roku 1840 tu postavili vodne dielo - hat a nahon pre vodne hnacie zariadenia podbrezovskej valcovne. Od roku 1880 pracovala na Stiavnicke moderna parna pila, neskor znovu zmodernizovana - zamestnavala dvesto robotnikov.
Na Stiavnicke byvali horari, veduci pracovnici pily (Bello, Hromada, Husar, Klement, Makovicky, Steyfert, Skladany, Salcher, Parasin) a piliarski robotnici (Cellar, Kolenicka, Macak, a pod.).

J.G.

Som prekvapeny urovnou expozicie

Dna 18. maja sme si pripomenuli Medzinarodny den muzei a sucasne sme zavrsili Mesiac kulturneho dedicstva. Prave pri tejto prilezitosti sme privitali v Hutnickom muzeu Zeleziarni Podbrezova milu navstevu. Byvaly zamestnanec, dnes 85 - rocny pamatnik Stefan Mraz z Valaskej prisiel, lebo ho sem prilakala zvedavost. Bolo to velmi davno, ked robil v oceliarni pri peci c. 5. Po delimitacii nastupil do Strojarni Piesok, kde uz zastaval uradnicku funkciu v osobnom oddeleni a tam zotrval az do dochodku v roku 1980. Aj napriek tomu, ze oceliarom bol len kratko, pocit spolupratricnosti mu zostal.

Pri prehliadke expozicie sa v spomienkach vracal do 30. - 40. rokov minuleho storocia. V tom case bol castym navstevnikom budovy terajsieho muzea. Bol totiz milovnikom kina a priblizil nam casy, kedy sa tu hravali neme filmy s hudobnym sprievodom. Ako dorastenec hral v rokoch 1934 - 38 v podbrezovskej telovychove aj futbal. Pri rozlucke sa s nami podelil o svoje pocity: - Velmi ma tesi, ze historia v tejto fabrike zastava take dolezite miesto a tak si ju vazite. Som prekvapeny vysokou urovnou expozicie a som rad, ze takymto sposobom ju priblizite aj buducim generaciam. A este viac sa tesim, ze sa tejto fabrike dari a zastava slusne miesto na europskej urovni. Na druhej strane je mi velmi smutno a mam velmi zly pocit, ked prechadzam cez Piesok a nepocujem tam ani to kladivo buchnut”.

O.Kleinova + foto

Dochodcovia detom

Vystava historickych hraciek instalovana v Klube dochodcov v Podbrezovej ponukala pre starsiu generaciu navrat do mladosti a mladezi poskytla poznanie sveta deti 19. a zaciatku 20. storocia.
Mechanicke hracky boli povodcami dnesnych elektronickych. Rucne vyrabane kuchynky, kupelne, izbicky dnes vystriedali Barbie domceky a nechybali ani predchodcovia elektronicky riadenych automobilov, ci mnozstvo plysovych hraciek, porcelanovych miniaturnych riadov...
Do podujatia sa zapojili mnohi obcania, oprasili krabice s desatrocia opatrovanymi hrackami, najviac exponatov vsak poskytol vasnivy zberatel historickych hraciek, evanjelicky pan farar z Myta pod Dumbierom.
Jednota dochodcov v Podbrezovej zorganizovala v 22. majovom tyzdni vystavu pri prilezitosti Medzinarodneho dna deti a priestor dostali aj detske kresby. Je obdivuhodne, kolko tvoriveho talentu sa nachadza uz v malych detoch, coho dokazom boli okrem ineho prace deti z materskej skoly. Na troch paneloch na temu Cervena ciapocka prejavili deti svoju individualitu a tvorivost.

Ku/kl+ foto 

Pohlad na vystavovane babiky, detsky kocik vyvolava spomienky uz len u tych skor narodenych.	“Krasa veci zije v dusi toho, kto sa na ne diva”, konstatovala jedna z vyse styristo navstevnikov vystavy.	Sucastou vystavy bolo aj vytvarne umenie deti. Cervena ciapocka bola motivom pre vsetkych. Je obdivuhodne, kolko tvoriveho talentu sa nachadza uz v tych najmensich detoch.

Viete tancovat “SALSU”

Folklorny subor Mostar v Brezne pozyva siroku verejnost na treti tanecny vecer zamerany na vyucbu tanca “SALSA”. Tanecna skola je organizovana pre siroku verejnost pri prilezitosti 50. vyrocia FS Mostar, ktore subor oslavi v buducom roku. Ponukame vyucbu roznych – folklornych i nefolklornych tancov – jeden raz do mesiaca pocas 10 vecerov. Pridte si aj posediet s priatelmi v prijemnom prostredi pri zivej hudbe. Vyucbu tancov zabezpecuju kvalifikovani lektori. Stravte volny cas aktivne, bez ohladu na vek. Prve stretnutie 18. juna o 19. hodine v restauracii OMEGA (MsDK Brezno), vstupne: 100 Sk (hudba, tanec, sala).

SPOLOCNY CHRAMOVY KONCERT,

ktory sa uskutocni 11. juna 2004 o 19. hod. v rimskokatolickom kostole v Brezne.
Ucinkuju – Miesany spevokol “DA CAPO” z nemeckeho mesta Münster diriguje Ursula Kirchen a Spevacky zbor mesta Brezna pod taktovkou MUDr. Juraja Zelnika.

Vstupne: dobrovolne.

Vystupenie hudobnej skupiny IMT SMILE

Pozyvame vas na vystupenie hudobnej skupiny IMT SMILE, 12. juna na futbalovy stadion do Podbrezovej. Program sa zacina o 20. hodine, tridsatminutovym predstavenim country skupiny Vodopad z Brezna.
Skupina IMT SMILE v devatdesiat minutovom programe predvedie svoj siroky repertoar popularnych piesni len pre vas. Pre zamestnancov ZP, dcerskych spolocnosti a  rodinnych prislusnikov je vstup so zamestnaneckym preukazom volny.

<<<

PODBREZOVAN   11/2004

STRANA 4

STRANA

0