PODBREZOVAN  22/2004

STRANA 3

STRANA 3

0

Socialna oblast

Co nas caka od 1. januara 2005

Kupele budu drahsie

Reforma zdravotnictva meni system kupelnej liecby. Diagnoz, pri ktorych kupelnu liecbu plne uhradi zdravotna poistovna, bude menej. Z povodnych 167 plne hradenych chorob uhradi poistovna celu kupelnu liecbu vratane stravy a ubytovania uz len pri 74 ochoreniach.

U zubara sa zatial viac platit nebude

Na osetrenie zubneho kazu budu od januara platit rovnake podmienky ako v sucasnosti. Pacienti zan teda nezaplatia viac. Zmena pride az v roku 2006, ked zdravotna poistovna neuhradi ani korunu za stomatologicke osetrenie tomu, kto nebol na preventivnej prehliadke. Preto uz od Noveho roka na nu netreba zabudat.

Zmeny v poistovniach pociti pacient neskor

Poistovna bude povinna podpisat zmluvu s kazdym praktickym lekarom, ktory bude mat aspon jedneho pacienta. Pre pacienta to znamena istotu, ze kazdy prakticky lekar ho osetri bez toho, aby musel unho platit v hotovosti. Zmenu zdravotnych poistovni na akciove spolocnosti zatial vsak pacient takmer nepociti. Aspon nie prve dva ci tri roky.
Poistovna bude moct schvalit pacientovi liecbu aj u nezmluvneho lekara - specialistu a nasledne pacientovi vratit peniaze, ktore musel u lekara zaplatit. Poistenec vsak dostane len tolko penazi, kolko zaplati poistovna takemu istemu lekarovi specialistovi, s ktorym zmluvu ma.
Po novom bude poistenec moct zmenit poistovnu len raz do roka, a to k prvemu januaru.

• ak ma niekto mesacny prijem vyssi ako 46 416 korun, do zdravotnej poistovne odvedie 1723,80 korun mesacne,
• zamestnanci s nizsim prijmom odvedu za mesiac 4 percenta hrubej mesacnej mzdy,
• samostatne zarobkovo cinne osoby (SZCO) polovicu zakladu dane z prijmu za predosly rok vydelia dvanastimi a z tejto sumy budu odvadzat 14 percent mesacne, najmenej vsak 910 korun,
• Za tych, co maju mesacny prijem nizsi ako je minimalna mzda (6500 Sk) a nie su zamestnani ani SZCO, nezamestnani, dochodcovia plati poistne stat.

• ak nezaplati poistenie tri mesiace po sebe, bude mat narok len na neodkladnu zdravotnu starostlivost,
• ak sa to zopakuje, poistovna uz bude od neho ziadat zaplatenie zdravotnej starostlivosti, ktora mu bude poskytnuta,
• to neplati, ak poistne za zamestnanca neodviedol zamestnavatel,
• vymahat peniaze pomoze poistovni aj Urad pre dohlad.

Obyvatel Supkovej ulice v Podbrezovej nam do redakcie poslal fotografiu spilovania niekolkorocneho stromu bez komentara. Usudzujeme vsak, ze ho to ranilo ako vsetkych, ktori maju radi prirodu a zelen okolo seba. Nedalo nam, aby sme sa neopytali kompetentnych, komu tento krasny strom zavadzal. Ivan Kasza, veduci useku udrzby a sluzieb pri Obecnom urade v Podbrezovej, nam povedal: “Urobili sme to na ziadost obcanov. Strom zasahoval do vysky stvrteho poschodia a tienil. Samozrejme, prizvali sme pracovnika odboru zivotneho prostredia, ktory situaciu posudil a spilenie schvalil. Bez toho totiz nemozno stromy spilovat. Napokon tento strom mal aj pomerne slaby korenovy system a hrozilo, ze pri silnejsom vetre moze narobit skody.” O.K

V strategii akciovej spolocnosti Zeleziarni Podbrezova ma vzdelavanie prioritne postavenie. Rocne je v rozpocte firmy planovanych na tuto oblast niekolko milionov korun. Prostrednictvom oddelenia vzdelavania a rekvalifikacie su organizovane desiatky kurzov vo vnutri podniku, ale stovky zamestnancov navstevuju vzdelavacie aktivity organizovane aj externymi firmami. Kazdorocne je vyskolenych viac ako 10 000 osob.

ZVYSUJETE SI SVOJU KVALIFIKACIU?

Martina MUTNANOVA, oddelenie vzdelavania a rekvalifikacie

-Odborne vzdelanie – to su skoly, ktore sme absolvovala a jazykova priprava. Pracovat som zacala v zahranici, kde som bola tri mesiace a to mi pomohlo v praxi vyuzit znalosti z jazyka nemeckeho. Pokracovala som v studiu aj popri zamestnani v kurze pre mierne pokrocilych. V sucasnosti sa nemcine venujem menej a to skor individualne. V praci mi velmi pomohli aj skusenosti od pracovne starsich kolegyn, skolenia absolvovane hlavne v oblasti vypoctovej techniky a odborna literatura. Do buducnosti - chcela by som pokracovat v studiu, avsak musim na to najst viac odvahy.

Pavol LONGAUER, odbor obrany a ochrany

-Dodnes som absolvoval mnozstvo skoleni, zameranych hlavne na oblast civilnej ochrany a vyplyvajucich z mojej profesie. Potom nasledovalo lektorske obdobie, kedy som svoje skusenosti odovzdaval inym. Paci sa mi sucasny kladny postoj vedenia firmy k vzdelavaniu zamestnancov. A vysledok? Podla mna su ludia dnes omnoho vzdelanejsi a to nielen odborne. Maju vacsi vseobecny rozhlad, ako tomu bolo pred 20 - 30 rokmi a to prinasa zrele ovocie aj pre firmu, v ktorej pracuju.

Jaroslav STRUKAN, odbor expedicie a obchodnej administrativy

-Tazko je povedat, kolko to bolo skoleni za tych tridsattri rokov. Okrem Hutnickeho institutu, ktory som absolvoval v dvojrocnom studiu v Ostrave, to bol aj manazersky kurz v Banskej Bystrici s naslednou stazou v Polsku. Potom nasledovali ostatne kurzy a skolenia, ktore vyplyvaju z funkcie. Su to aj periodicke preskolenia – napriklad na referentske vozidla. Okrem toho, prave mam v ruke zakon o pridanej hodnote, je to individualne studium suvisiace s odbornou literaturou. Vstupom do Europskej unie sa zmenili zakony. Musime ich ovladat, pretoze ako colni deklaranti sme povinni zdovodnovat predkladane materialy.

Ing. Juraj OSTRANSKY, zvarovna rur velkych priemerov

-Co sa tyka mojho odborneho zamerania, prisiel som do firmy pred dvoma rokmi uz odborne zdatny. Vsetky ziskane kvalifikacne osvedcenia, su dostacujuce na vykon mnou zastavanej funkcie. Dalsi je skor individualny rast – v oblasti vypoctovej techniky. Krok s neustalym rozvojom v tejto oblasti mi napomahaju udrziavat odborne periodika. Jazykova priprava? Tej by som sa chcel v buducnosti venovat a je to aj jedna z poziadaviek na moju kvalifikaciu pre dalsi rok.

Ing. Radoslav JANKO, zvarovna rur velkych priemerov

-V juli som uspesne ukoncil kurz “Medzinarodny zvaraci inzinier”, formou postgradualneho studia, v trvani tri a pol mesiaca. Dostal som certifikat zvaracieho inziniera s trojrocnou platnostou, co mi umoznuje vykonavat funkciu technologa zvarania. Podla normy EN 729 mozem vykonavat aj koordinatora zvarania s uplnymi znalostami. Uvedeny kurz je od roku 1993 a z nasej firmy sme ho uspesne absolvovali traja. Co sa tyka odborneho vzdelavania mozem povedat, ze som dosiahol vrchol, pretoze dalsi rast je uz spojeny s dlhodobejsou praxou. Z inej pripravy, v minulom roku som zacal navstevovat kurz jazyka anglickeho pre zaciatocnikov, ktory som z dovodov ziskania uvedeneho certifikatu, prerusil. Do buducna predpokladam, ze sa k jazykovej priprave vratim. Vyuzijem prilezitost na podakovanie vedeniu prevadzky zvarovna rur velkych priemerov a vedeniu Zeleziarni Podbrezova a.s., ze mi umoznili absolvovanie kurzu a ziskanie medzinarodneho certifikatu.

Ing. Peter MLYNARCIK, oddelenie vzdelavania a rekvalifikacie

- Pocas 24 rokov v zamestnani som si neustale doplnal vedomosti. Aj ked som vystudoval odbor zvarania, absolvoval som Medzinarodnu skolu zvarania a kurz Europsky zvaracsky technolog vo VUZ v Bratislave, co bolo podmienkou pre ziskanie opravnenia na cinnost skusobneho komisara vo zvaracskej skole. Opravnenie ma dvojrocnu platnost, potom nasleduju opakovane skolenia a preskusania z najnovsich europskych noriem, potrebne pre lektorsku cinnost v nasej zvaracskej skole. Od zakupenia osobnych pocitacov (r. 1990) to boli, a kazdorocne pokracuju, rozne kurzy z oblasti aplikacie novych informacnych technologii do praxe. V rokoch 1993-94 som absolvoval doplnujuce pedagogicke studium na vysokej skole, nasledoval rocny manazersky distancny kurz “Podnikove hospodarstvo a manazment” a rozne konferencie v oblasti personalneho rozvoja a novych trendov vzdelavania v Europe. Ako zamestnanec zodpovedny za zavedenie a sustavne zlepsovanie systemov kvality, environmentalneho manazerstva a riadenia bezpecnosti prace v oddeleni vzdelavania a rekvalifikacie sa pravidelne zucastnujem skoleni smerovanych do tychto oblasti. Znalosti z cudzich jazykov si doplnam uz niekolko rokov, aj samostudiom - s nizsim efektom pre zatial male vyuzitie a nedostatocny kontakt s cudzincami.

7/a – Ilustracne foto archiv redakcie

Priklad mobbingu: Pani P. venovala v pondelok tri hodiny priprave jedneho suboru dat. V utorok po zapnuti pocitaca zistila, ze asi urobila chybu pri jeho ukladani. Zostala vecer dlhsie, aby obnovila, co sa stratilo. Dalsi pondelok nasla na stole listok, ze sa nekona zasadnutie stanovene na tento den. V piatok dostala zapis zo zasadnutia s poznamkou, ze sa na nom bez ospravedlnenia nezucastnila. Pretoze podobne zartiky boli na dennom poriadku, vybrala sa za sefom. Ten jej neuveril. Dalsi utorok zistila, ze sa jej niekto hrabal v stole a rozhodla sa, ze ho bude zamykat. Vo stvrtok jej zas z pocitaca zmizli subory dat. Nastastie, v zamknutom stole mala disketu s ich kopiou. Ked to rozpravala svojim kolegyniam, tie ju sice vypoculi, ale pohlady, ktore si vymenili hovorili za vsetko.

Dosledky mobbingu: Mobbing (z anglickeho slova to mob – niekoho neslusne ponizovat, sikanovat) znamena, ze nejaka osoba alebo skupina na pracovisku je od spolupracovnikov (na rovnakej alebo nizsej urovni) trvalo, opakovane a po dlhsiu dobu bezdovodne ponizovana. Cielom mobbingu je postihnutu osobu alebo skupinu ponizovat, izolovat ci socialne potlacit a donutit, aby dala sama vypoved. Dosledky mobbingu su dosledky psychosocialneho stresu. Za klasicke zdravotne poskodenie sposobene psychosocialnym stresom sa dnes povazuje:

• nervozita, poruchy spanku, dychova nedostatocnost, ochorenie srdca, krvneho obehu,
• bolesti hlavy, napatie, bolesti chrbtice,
• tazkosti travenia, bolesti zaludka, utiahnutie sa do seba, izolacia, samovrazedne myslienky, agresivny potencial, poruchy veduce obavam, roztriestenost a vseobecny strach, riziko urazu, nachylnost k chorobam...

Ekonomicke skody jedneho mobbingoveho pripadu sa dnes hodnotia priemerne na rocny plat prislusny danej osobe. Preto je potrebna prevencia.

Zodpovednost a povinnosti manazerov:

V kazdom podniku dojde niekedy k porusovaniu pravidiel. A nemusi ist priamo o prekrocenie medzi, obtazovanie alebo sikanovanie, ale len o prekrocenie kompetencii. Veduci ma povinnost vzdy na take chyby zareagovat, objavovat a prerokovavat nespravnosti, vyzadovat dodrziavanie pravidiel a ukladat opatrenia, skratka zamedzit podobnemu spravaniu. To vsetko, ale i starostlivost o optimalny priebeh prace a dobru pracovnu atmosferu je sucastou prvotriednej prevencie mobbingu. Naopak, kde predstaveny sam mobbuje alebo toleruje prostredie, v ktorom mobbing moze bujniet, tam sa podobne javy vyskytuju pomerne casto. Zastavit sa daju len humannymi zasadami, cestnym konanim, kludnym riadenim kolektivu. Z pravneho hladiska existuje (v nemecky hovoriacich krajinach) povinnost tomu zabranovat zo strany zamestnavatela. Pre mobbovanehio existuje moznost zalovat zamestnavatela, ak sa zdraha zjednat napravu. Sef pani P. nevzal vazne poziadavky na objasnenie situacie. Svojim pristupom rozsiril priestor pre mobbingove spravanie spolupracovnikov. Najskor si mal preverit informacny system a postarat sa o jeho zlepsenie.

 (Moderni rizeni 11/2002)

UKAZOVATELE SPOKOJNOSTI

Najdolezitejsie ukazovatele spokojnosti v praci su pre mna:

...istota staleho zamestnania,
...bezpecnost prace,
...hrdost na prestiz nasej akciovej spolocnosti,
...rast miezd,
...informovanost o naplni vlastnej prace,
...informovanost o vysledkoch pracoviska,
...moznost uplatnit svoje odborne schopnosti,
...moznost zvysovania si kvalifikacie,
...kvalita stravovania,
...dobre medziludske vztahy na pracovisku,
...kvalita vybavovania osobnych a pracovnych zalezitosti v sekretariatoch,
...dobra uroven socialnych zariadeni na pracovisku,
...ine, ake......................................................................................................

Najdolezitejsie ukazovatele spokojnosti v mimopracovnom case su pre mna:

...moznost navstevy sportovych podujati (futbal, kolky, cyklistika a pod.),
...moznost navstevy renomovanych kulturnych podujati,
...socialna starostlivost o zamestnancov (rehabilitacne pobyty, kupelna liecba a pod.),
...zabezpecenie urazoveho poistenia,
...zabezpecenie dopravy do zamestnania,
...zdravotna starostlivost,
...moznost dochodkoveho pripoistenia,
...moznost rekreacneho sportovania vo volnom case,
...podpora kulturnych podujati zo strany firmy,
...ponuka prazdninovych rekreacii pre deti zamestnancov firmy,
...ine, ake...................................................................................

Vyplneny anketovy listok zaslite podnikovou postou personalnemu odboru ZP a.s., najneskor do 10 dni od vydania tohto cisla.

..................................................................................................................................

Anketovy listok nepodpisujte. Jedneho z ucastnikov ankety vyzrebujeme a odmenime vecnou cenou. Ak sa chcete zucastnit zrebovania, vyplnte tento kupon a zaslite podnikovou postou personalnemu odboru.

Meno a priezvisko:................................................................................

Osobne cislo:.......................................................................................

Prevadzkaren:.....................................................................................

Spomienka

Dna 3. novembra uplynulo pat rokov odvtedy, ako nas navzdy opustil nas drahy manzel, otec a syn

Ing. Roman WEISENPACHER.

Podakovania

Dakujeme vsetkym pribuznym, znamym a byvalym spolupracovnikom za prejavy sustrasti a kvetinove dary pri poslednej rozlucke s nasim drahym zosnulym

Ivanom BABCANOM z Hronca,

ktory nas navzdy opustil 18. oktobra 2004.

***

Dakujeme vsetkym pribuznym, priatelom, susedom a ostatnym, ktori sa prisli rozlucit s nasim drahym manzelom, otcom a starym otcom

Vojtechom KALISKYM z Predajnej.

Zaroven dakujeme za kvetinove dary a prejavy sustrasti, ktorymi ste sa pokusali zmiernit nas hlboky zial.

Smutiaca rodina

***

Dakujeme vsetkym pribuznym, byvalym spolupracovnikom, priatelom, susedom a znamym, ktori prisli odprevadit na poslednej ceste nasho draheho manzela, otca, stareho otca, brata a svagra

Eugena DEMIANA z Hornej Lehoty.

Zaroven dakujeme za kvetinove dary a prejavy sustrasti, ktorymi ste sa pokusili zmiernit nas hlboky zial.

Smutiaca rodina

...

“Nezabudli sme, len sme sa naucili zit s tym, ze uz nie si medzi nami.”

Dna 27. novembra 2004 uplynie rok odvtedy, ako nas navzdy opustil manzel, otec, stary otec a dedo

Ivan HRIANCIK z Valaskej.

Smutiaca rodina

<<<

PODBREZOVAN   22/2004

STRANA 3

STRANA

0