ZP a.s. NEWS

Citatelska sutaz* citatelska sutaz* citatelska sutaz* citatelska sutaz

60. ROCNIK PODBREZOVANA

Rok 2004 je 60. rocnikom nepretrziteho vydavania Podbrezovana. Hoci prve cislo vyslo uz v roku 1930 (nasledne vyslo sedem cisiel), okolnosti prinutili vydavatela vydavanie zastavit. Historia Podbrezovana pokracovala az v roku 1945. Vyznamne jubileum pripadne na 23. december. Dovtedy bude trvat aj nasa citatelska sutaz. Dozviete sa mnozstvo zaujimavosti a ak budete pozorne citat texty, najdete v nich aj odpovede na otazky. Staci vystrihovat kupony a posielat priebezne do redakcie odpovede. Ziskate tak sancu vyhrat peknu cenu.

Za uplynule mesiace sa rady nasich sutaziacich podstatne rozsirili a dnes uz pravidelne sleduju kazde dalsie kolo. Sutaz vrcholi a dnes nachadzate v nasej pravidelnej rubrike poslednu sutaznu otazku. Na podnet citatelov to bude priblizenie historie techniky vyroby novin:

Zaciatky cierneho umenia

Dnes, ked cely svet hovori o pocitacoch a modernej novinovej technike, nemali by sme zabudat aj na to, ako to vsetko zacalo. Pred vyse 500 rokmi isty muz, dnes ho zoznam sto najvplyvnejsich osobnosti svetovych dejin uvadza ako poprednu nemecku osobnost - polozil zaklady vyvoja, ktory ako sa dnes pravom hovori, zmenil svet. Johannes Gensfleisch mladsi, rodak z Mainzu, nazyvany Gutenberg, vytvoril okolo roku 1445 zaklady “explozie” rozsirovania pisomnych informacii. Vlastny Gutenbergov objav spocival v tom, ze sa na tlac zacali pouzivat pohyblive kovove pismena, ktore sa mohli nielen lubovolne skladat, ale aj racionalne, seriovo vyrabat.
Vseobecne zauzivana formulacia, ze Gutenberg vynasiel umenie knihtlace, je vsak prave tak zavadzajuce, ako keby niekto hovoril o novych mediach a myslel pri tom moderne elektronicke publikacne prostriedky. Su vsak zaujimave paralely, prave tak, ako sa tlacilo uz dlho pred Gutenbergom, uz davno existuje to, co je zakladom novych medii. To co Gutenberg objavil nie je nic ine ako technologia, ktora tvorila novu epochu. Jeho objav vznikol z potreby zracionalizovat tlac a predovsetkym sadzanie, aby sa vytvoril predpoklad pre profesionalne rozsirenie tlaceneho slova.
Pred Gutenbergom sa museli texty bud raz alebo viackrat rukopisne kopirovat, alebo sa pouzival stocok podobny drevorezbarskemu. Rukopis kazdej strany vyrezali z drevenej tabule vcelku, pismeno za pismenom a potom ho mohli natrety farbou otlacat na papier. Kedze pisanie a este viac vyrezavanie pismen boli zriedkave zrucnosti, zostavali konecne produkty oboch postupov umelecko – remeselnymi raritami.
Gutenburg vyrezal kazde pismeno abecedy do oceloveho razidla len raz. Zarazil ho do medenej formy na liatie, aby mohol takto vyrobenu matricu lubovolne casto odliat do jednotlivych tlacenych pismen. Odhliadnuc od toho, ze kov je ovela tvrdsi ako drevo, a tym umoznuje podstatne viac otlackov, mohlo sa kazde jednotlive seriovo odliate tlaciarenske pismeno vzdy znovu spajat do inych slov.
Gutenburg okrem toho vymyslel vsetky nastroje a pristroje potrebne na hospodarnu manipulaciu s pismenovym materialom. Sadzacia skrinka so zmysluplnym usporiadanim pismen sa v principe pouziva pri konvencnom rucnom sadzani az dodnes. Okrem toho vyvinul aj tlaciarensku cern.
V 15. storoci bol vynajdeny aj druhy predpoklad na masove rozsirenie tlace, postup “umelej” vyroby papiera z vlakniny v strednej Europe.

Sadzaci stroj

Tu sa uz nesadzalo kazde pismeno rucne, ako za cias Gutenburga, ale spracovavali ho na strojoch, ktore vyrabali olovotlac, dnes fototlac. Sadzacie stroje stali na konci 19. storocia na zaciatku mechanizacie tlaciarni. Roku 1884 sa podarilo Ottmarovi Mergenthalerovi skonstruovat pouzitelny sadzaci stroj. Princip spocival v tom, ze v zasobniku stroja roztriedene mosadzne matrice kazdeho pismena abecedy, ktore sa podobne ako na pisacom stroji spustaju prostrednictvom klaves, sa zoradili na tzv. zberaci a po riadkoch odlievali. Sadzacie a odlievacie zariadenie tvorili strojnotechnicku jednotku synchronizovanu prostrednictvom systemu pak. Akonahle riadok ostal, matrice sa prostrednictvom domyselneho systemu zatriedili spat do priehradky zasobnika. Poslednu uroven sadzacich strojov na olovo predstavoval tzv. dialkovy sadzaci stroj. Strojny sadzac uz neobsluhoval klavesnicu rucne, ale riadil ju prostrednictvom diernej pasky, do ktorej sa predtym nadieroval text. Boli to stroje, ktore sa dali ovladat dialkovo – simultanne s dalekopisnymi linkami. Tymito strojmi dosiahla strojova vyroba v olovenom sadzani svoj vrchol a sucasne svoj zanik. Dalsie zrychlovanie totiz uz nebolo mozne kvoli mechanickym postupom.

Fotosadzba

Az fotosadzba a svetelna sadzba prekonala bariery a umoznila niekolkonasobne vyssie rychlosti ako dovolovalo sadzanie olovom. Prve stroje na fotosadzbu boli vyvinute v tridsiatich rokoch a vo svojej koncepcii sa velmi podobali strojom na sadzanie olovom. Jednotlive negativy pismen sa spustali stlacenim klavesy, prebehli strojom ako kovove matrice a jednotlivo sa odfotografovali. Stroje prvej generacie na fotosadzbu su uz davno minulostou. Druha generacia fotosadzacich strojov vznikla v 50. a 60. rokoch a charakterizovali ju nehybne sklenene pismove kotuce, z ktorych sa vyberali pozadovane pismena pomocou optickeho systemu pri trvalom svetle, alebo rotujuce pismove kotuce zo skla, resp. filmoveho materialu, napnute na fonty. Vyber pismen sa uskutocnoval pomocou fotoblesku. Tieto stroje boli ovladane klavesnicou, diernou alebo magnetickou paskou.
Rozhodujucim prelomom boli stroje tretej generacie, strojmi, ktore vyzadovali katodove luce. V tychto strojoch sa zasoba pisma a znakov digitalizuje v centralnej pamati. Elektronika umoznila vyvinut systemy on - line, pri ktorych sa praca s textom, predtym sadzba, robi na pristrojoch s obrazovkou. Najmodernejsie fotosadzacie stroje neosvetluju ani fotobleskom ani katodovou elektronkou, ale laserovym lucom.

Zalamovanie

Mnohi citatelia sa zamyslaju, ako sa to da zabezpecit, ze su novinove strany stale zaplnene. Pri sadzani olovom sa na meterskom oddeleni tlaciarne lamali na cele strany riadky textu.
Fotosadzba udrzala pracovne postupy prevzate zo sadzby olovom len niekolko rokov. V kratkom case prinutila elektronika technikov tlaciarenskeho priemyslu, aby vyvinuli vlastne sposoby vyroby. Text sa nemusel uz prepisovat. Ak je totiz raz zachyteny na obrazovke, mozno ho spracovavat v kazdom case, korigovat a menit tak dlho, pokial nie je hotovy pre tlac. Zalamovat je mozne priamo na obrazovke. Jednotlive clanky sa vyvolaju na obrazovku a dlzka textu sa zada spolu s typografickymi pokynmi pre tvorbu stran, s udajmi pre obrazy, kresby a grafy. Lahko mozno zmenit vysku obrazov, aj dodatocny text mozno vsunut do strany hoci v poslednej chvili.

Sutazna otazka c. 19

Kto zacal na tlac prvy pouzivat kovove pohyblive pismena?

<<<

Spevacky zbor mesta Brezna po prvykrat v Podbrezovej

Salou znel silny aplauz

V Dome kultury Zeleziarni Podbrezova sa uskutocnil 19. novembra SLAVNOSTNY KONCERT. Dramaturgia vecera pozostavala z dvoch vstupov. V uvode sa predstavil 40 - clenny Spevacky zbor mesta Brezna pod vedenim Milana Pazurika. V hlavnej casti programu vystupila Dychova hudba Zeleziarni Podbrezova pod taktovkou Jozefa Krala.

Podbrezovski divaci mali po prvykrat moznost zapocuvat sa do melodii Spevackeho zboru mesta Brezna. Tento subor bol zalozeny v roku 1977. Milan Pazurik prevzal umelecke vedenie v roku 1984 a diriguje ho dodnes. V roku 1990 pribudli muzske hlasy a odvtedy posobi ako zmiesany spevacky zbor. Ma za sebou mnozstvo uspesnych verejnych vystupeni nielen doma, ale aj v zahranici. Absolvoval strnast zahranicnych festivalov v deviatich europskych statoch. Vo vynikajucom prevedeni mali divaci moznost zapocuvat sa aj do znamych melodii, ako “Zbor zidov“ z Verdiho opery Nabucco, ci “Proc by chom se netesili” z Predanej nevesty od Bedricha Smetanu.
Hlavna cast vecera patrila Dychovej hudbe Zeleziarni Podbrezova. Pod vedenim dirigenta Jozefa Krala predviedli siroky repertoar narocnych skladieb od Karola Padiveho (Rusaj junac, Na brehoch Oravy), Adama Hudeca Polka pre dva tenory – solo Marian Medved a Vaclav Foldyna, zmes operetnych melodii Oskara Nedbala v uprave Vaclava Hybsa, ale i popularnych melodii Pavla Sianskeho pod nazvom Kvapka dazda. Spestrenim bola zmes talianskych piesni Bella Italia. Jozef Kral pocas koncertu blahozelal Jozefovi Turisovi k Medaile Gabriela Daniela Licharda, ktoru mu Zdruzenie dychovych hudieb Slovenska udelilo pri prilezitosti zivotneho jubilea 70. rokov za 52 rocnu cinnost v Dychovej hudbe ZP.

Koncert sa konal v den vichrice, ktora neobisla v popoludnajsich hodinach ani horehronske obce, a to urcite ovplyvnilo aj ucast divakov. Odhliadnuc od skutocnosti, ze v sale bolo dost prazdnych sedadiel, publikum preukazalo svoje esteticke citenie a ocenilo profesionalne vykony umelcov vecera. Silnym aplauzom si dokonca vynutilo aj opakovanie zaverecnej spolocne predvedenej symboliky Tancuj, tancuj, vykrucaj.

O. Kleinova

Dakujeme

Spevacky subor mesta Brezna touto cestou dakuje dychovej hudbe ZP a.s., ako i vedeniu ZP a.s. za moznost vystupenia na spolocnom koncerte dna 19.11.2004 v priestoroch Domu kultury v Podbrezovej. Vdaka vsetkym, ktori sa zasluzili o vytvorenie prijemnej sviatocnej atmosfery pocas celeho podujatia.

Ing. Bulakova Vera

Podpreds. Spevackeho suboru mesta Brezna

<<<

STREDOSLOVACI

zabavny program

V Dome kultury ZP sa 8. decembra o 18. hodine uskutocni zabavny program s pesnickami – STREDOSLOVACI, v ktorom okrem vstupov dvojice Radic + Snopko, bude aj vela usmevnych pribehov a zaujimavosti zo zivota, aj v podani Ibiho Maigu.