ZP a.s. NEWS

V Podbrezovej pripravujeme bakalarske studium pre zamestnancov Zeleziarni Podbrezova a. s. na Hutnickej fakulte

Zeleziarne Podbrezova a.s. otvaraju cestu k vysokoskolskemu

vzdelaniu

Vsetci dobre vieme, ze narocne ciele sa naplnaju lahsie, ak popri odhodlani nechybaju aj vhodne podmienky. Udrziavanie suladu medzi vzdelanostnou strukturou zamestnancov a pokrokom v oblasti vedy a techniky vzdy patrilo medzi priority nasho podniku. Na tom, ze sucasny stav nie je celkom optimalny, sa podpisali najma dva faktory: prirodzena vymena generacii nasich technikov a tazsia dostupnost pozadovaneho typu vysokoskolskeho vzdelania (vzdialenost, naklady na studium, atd.). Pri hladani riesenia tejto situacie pomohla vedeniu nasej spolocnosti skutocnost, ze Hutnicka fakulta Technickej univerzity v Kosiciach otvorila od akademickeho roka 2004/2005 akreditovane bakalarske studium. Novy model ma tu vyhodu, ze 5 rokov povodneho inzinierskeho studia sa rozdelilo na dve samostatne etapy: 3 roky bakalarskeho a 2 roky inzinierskeho studia. Tato uprava zvacsuje manevrovaci priestor pre studentov. Trojrocne bakalarske studium predstavuje 1. stupen vysokoskolskeho studia. Po jeho uspesnom ukonceni ziskavaju absolventi diplom a titul “bakalar” (Bc.) a mozu (ale nemusia) studovat dalej za hutnickych inzinierov. V dvojrocnom inzinierskom studiu pritom mozu pokracovat ihned alebo po prestavke, ktorej trvanie nie je casovo obmedzene. Prave toto rozdelenie povodneho inzinierskeho studia na dve samostatne a tym lahsie zvladnutelne etapy povazuje vedenie ZP a. s. za prilezitost, ktoru sa rozhodlo vyuzit.

zelp0503d.jpg (19428 bytes) Mnohi nasi zamestnanci maju pre vysokoskolske studium predpoklady a radi by ho boli absolvovali, ale socialne pomery, pracovne povinnosti, alebo ine priciny im to doposial nedovolili. Vystudovat popri zamestnani je narocny ciel a naplni sa ovela lahsie, ak ho zamestnanec - student a zamestnavatel chapu ako spolocnu vec, ktora prinesie prospech obidvom. Zamestnancovi popri moznosti sebarealizacie najma zvysenie kvalifikacnych predpokladov pre vykon jeho terajsej, aj buducej prace v spolocnosti a tym aj vacsiu sancu ovplyvnit vlastnu odbornu karieru. Zamestnavatel zasa ziska dalsich vysokoskolsky vzdelanych a pritom uz praxou ostrielanych odbornikov, pred ktorych moze stavat narocnejsie ulohy.
Od leta roku 2004 preto vstupilo vedenie ZP a. s. do rokovania s Hutnickou fakultou TU v Kosiciach o moznosti vytvorit spolocne take podmienky pre studium nasich zamestnancov, ktore by ich co najmenej ekonomicky aj casovo zatazili. Tradicna ochota vychadzat si navzajom v ustrety priniesla aj v tomto pripade svoje ovocie. V case Vianoc sa zrodil spolocny projekt Hutnickej fakulty a Zeleziarni Podbrezova a. s., v ramci ktoreho sa bude uz v akademickom roku 2005/2006 realizovat v Podbrezovej pre zamestnancov nasho podniku vyznamna cast externej formy bakalarskeho studia - v akreditovanom studijnom programe Hutnictvo. Samozrejme, ze pre vsetky zucastnene strany vyplynuli v tejto suvislosti nove ulohy. Zamestnanci ZP a. s. - buduci externi studenti Hutnickej fakulty – si musia v prvom rade podat prihlasky (do 31. maja 2005) a splnit poziadavky prijimacieho konania, o ktorych budeme informovat v nasledujucich cislach Podbrezovana. Ich hlavnym vkladom vsak musi byt odhodlanie venovat studiu vsetky potrebne sily a cas, aby ho uspesne ukoncili. Nasa spolocnost sa zasa zaviazala vytvorit vyhovujuce materialne podmienky pre realizaciu studia v Podbrezovej. No a prispevkom Technickej univerzity v Kosiciach bude, ze ucitelia najma z Hutnickej fakulty, ale v prvom rocniku aj z inych fakult TU, pridu vyucovat do Podbrezovej vsetky predmety, u ktorych to je mozne. Vyuzivani budu – samozrejme, aj erudovani lektori nasej akciovej spolocnosti. Predpoklada sa, ze studium bude organizovane formou dvojdennych blokov prednasok, cviceni a seminarov (piatky a soboty). Pre vybranych uchadzacov usporiada Hutnicka fakulta v Podbrezovej podrobnu prezentaciu obsahu a podmienok studia v marci – o presnom termine budeme zase vcas informovat.

Valas v Ispate

Novym ekonomickym riaditelom spolocnosti Ispat Nova hut sa stal Radim Valas, ktory doteraz posobil ako clen Predstavenstva a financny riaditel spolocnosti Vitkovice Steel. Personalna zmena je o to zaujimavejsia, ze sa uskutocnila v dobe privatizacie statneho podniku vo Vitkoviciach Steel. Medzi devatnastimi zaujemcami je aj vlastnik Ispatu Nova hut, spolocnost Mittal Steel. Do tendru sa Mittal Steel prihlasila i napriek tomu, ze vladne uznesenie znemoznuje ucast firmam, ktore su v spore so statom. Mittal Steel povazuje tuto podmienku za diskriminujucu a spolieha sa na uplatnenie europskeho prava. Radim Valas (38), ktory bol dlhorocnym financnym sefom holdingu Vitkovice a po rozdeleni firmy na strojarsku a hutnicku cast sa stal sefom financii Vitkovice Steel, iste disponuje informaciami o financnom zdravi svojho byvaleho zamestnavatela.

Euro Online

Nehodovost v roku 2005

V minulom roku zahynulo v Slovenskej republike pri dopravnych nehodach 603 ludi, co je najmenej za poslednych desat rokov. Najhorsia situacia bola v Nitrianskom kraji, kde zomrel clovek pri kazdej 68. autonehode, naopak, najlepsie je na tom Bratislavsky kraj, s jednou obetou na kazdych 188 nehod. Prave v Bratislavskom kraji sa vsak vlani stalo najviac dopravnych nehod (13914), najmenej ich bolo v Trnavskom kraji (5517).

(Hospodarske noviny)

Boj proti spamu

Trinast europskych statov sa dohodlo na spolocnom postupe v boji proti nevyziadanej elektronickej poste, tzv. spamu. Spolocny postup podla vyhlasenia Europskej komisie ulahci identifikaciu a stihanie tych, ktori nevyziadanu postu zasielaju. “Urady v clenskych statoch musia byt schopne zaoberat sa efektivne aj spamom z inych statov unie,” uviedla komisarka Viviane Redingova, ktora ma v komisii na starosti informacnu spolocnost. Rozosielanie spamu, ktore obvykle obsahuju reklamne texty, je v unii oficialne zakazane od oktobra 2003. Unia tiez pripravuje smernicu o ochrane pred nevyziadanou elektronickou postou.

(HS)

Oceliarstvo zapadnej Europy stoji na silnom cinskom dopyte

Ceny ocele v zapadnej Europe by si mali zachovat v roku 2005 stupajuci trend vdaka trvalemu cinskemu dopytu, uvadza sa v najnovsom stanovisku agentury Moody´s. “Hoci si oceliarstvo udrziava postavenie nedaleko vrcholu obchodneho cyklu, ocakava sa, ze ceny ocele zostanu v roku 2005 pevne, podchytene cinskym dopytom,” uviedol celny predstavitel agentury v nedavno zverejnenej vyhladovej sprave. Dalej citoval cenove prirazky a nedostatok novych vyrobnych kapacit. Upozornil vsak, ze vykonnosti priemyslu by v tomto roku mohli ublizit vyssie naklady na pracu, energiu a suroviny.

(Zo sveta ocele)

Nemecka podpora veternej energii

V nemeckej spolkovej krajine Slezvicko – Holstajnsko v obci Brunsbuttel uviedli do trvalej prevadzky veternu elektraren s instalovanym vykonom 5 megawattov. Je to najvacsie zariadenie tohto druhu na svete. Podla dodavatelskej firmy Repower Systems zariadenie postavene na morskom pobrezi vyrobi rocne 17 GWh elektrickej energie. Znamena to, ze elektraren bude dodavat rocne dostatok elektriny pre 4500 domacnosti. Vdaka jej vykonu sa v rovnakom obdobi nedostane do ovzdusia 10-tisic ton CO₂.

(Euro Online)

<<<

Z rozboru BOZP za rok 2004 vyberame:

OSEM PREVADZKARNI BEZ PRACOVNEHO URAZU

Analyza zakladnych vysledkov za rok 2004, ako aj dalsich ukazovatelov, ktore urcuju a charakterizuju uroven bezpecnosti a ochrany zdravia v rozhodujucej miere, vychadza z realnych vysledkov pracovnej urazovosti a stavu bezpecnosti a ochrany zdravia pri praci v jednotlivych prevadzkarnach Zeleziarni Podbrezova a. s.

Pracovna urazovost

V minulom roku bolo v akciovej spolocnosti zaregistrovanych sestnast pracovnych urazov, z titulu ktorych bolo vymeskanych 1463 kalendarnych dni. Pri porovnani s predchadzajucim rokom doslo k znizeniu o tridsattri pracovnych urazov a 930 zameskanych kalendarnych dni. V priebehu roka nebol v podniku zaznamenany tazky ani smrtelny pracovny uraz.

Rok	Pocet urazov	Pocetnost na 100 zamest.	Zameskane kalend. dni	Percento PN
2004	16	0,39	1463	0,10
2003	49	1,18	2393	0,16
Rozdiel±:	-33	-0,79	-930	-0,06

PRACOVNA URAZOVOST PODLA JEDNOTLIVYCH PREVADZKARNI

Rok Vo Vvr Vt1 Vt2 Vz Vhd Vsp Gork Te Tsv Tvn Tes Td Ez Ost.

2004 1 5 6 1 - 1 2 - - - - - - - -

2003 2 15 7 13 - - 3 - 1 1 2 1 3 1 -

Rozdiel±: -1 -10 -1 -12 - +1 -1 - -1 -1 -2 -1 -3 -1

Z rozboru pracovnej urazovosti podla jednotlivych prevadzkarni vyplyva, ze pracovne urazy neboli zaznamenane v osmich prevadzkarnach ZP a. s. Vyrazne znizenie zaznamenali vo valcovni rur a taharni rur 2, zvysenie v jednom pripade a to v hutnickej druhovyrobe.

Prevadzkaren Pocet zamest. Pocet urazov Pocetnost Zames. kal. dni Percento PN

oceliaren 393 1 0,25 68 0,04

valcovna rur 735 5 0,68 417 0,15

taharen rur 1 575 6 1,04 494 0,23

taharen rur 2 568 1 0,17 31 0,01

zvarovna rur 68 - - - -

hutnicka druhovyroba 68 1 1,47 31 0,12

srotove pole Piesok 79 2 2,53 171 0,59

odbor riadenia kvality 138 - - - -

energetika 215 - - 137 0,17

strojarenska vyroba 155 - - 23 0,04

vyroba naradia 116 - - - -

elektroservis 85 - - - -

doprava 190 - - 91 0,13

zasobovanie 79 - - - -

ostatne utvary 633 - - - -

ZP a.s. 4097 16 0,39 1463 0,10

Podla pocetnosti (poctu pracovnych urazov na sto zamestnancov) najvyssia pracovna urazovost bola v prevadzkarnach: srotove pole Piesok a hutnicka druhovyroba. Priemerna pocetnost za akciovu spolocnost dosiahla uroven 0,39, co v porovnani s rokom 2003 predstavuje znizenie o viac ako 67 percent.

Z podrobnejsieho rozboru urazovosti vyplyva, ze najviac pracovnych urazov bolo v strediskach prevadzkarni:

-taharen rur 1: tri urazy v oblukarni,
-valcovna bezsvikovych rur: po dva urazy v strediskach upravna a prevadzkovi zamocnici.

V oblasti pracovnej urazovosti zien boli zaregistrovane dva pracovne urazy, co predstavuje v porovnani s predchadzajucim rokom znizenie o dva pripady. Obidva urazy boli v taharni rur 1.

Z dovodu pracovnych urazov bolo vymeskanych 1463 kalendarnych dni (v porovnani s rokom 2003 doslo k znizeniu o 930 dni), priemerne percento pracovnej neschopnosti bolo 0,10 (znizenie o 0,06), priemerny denny stav praceneschopnych – styria zamestnanci (menej o dvoch) a liecba jedeneho pripadu pracovneho urazu predstavovala v priemere 91 dni.

Dlhodoba pracovna neschopnost bola zaregistrovane v piatich pripadoch pracovnych urazov (z toho dva urazy prechadzali z roka 2003 a postihnuti vymeskali 295 dni).

V minulom roku islo o tieto tri pracovne urazy s dlhodobou pracovnou neschopnostou:

prevadzkovy udrzbar srotoveho pola Piesok si v januari pri montazi lesenia natrhol bicepsovy sval pravej ruky (liecenie 146 dni),

prevadzkovy zamocnik valcovne bezsvikovych rur si v aprili zlomil lavu nohu v clenku pri narovnavani stojana rur, pricom doslo k vysmyknutiu pripravku a padu zamestnanca na hutnu podlahu). Liecba trvala 189 dni,

delicka MOD taharne rur 1 si v septembri natiahla a pohmozdila klb palca lavej ruky, k comu doslo pri deleni rur (ked drzala lavou rukou ruru, pricom doslo k jej pootoceniu a vtiahnutiu rukavice medzi delene rury). Liecba tohto pracovneho urazu trvala 93 dni.

Pracovna urazovost podla poranenych casti tela: jedno poranenie hlavy, dve poranenia ramena a nadlaktia, dve poranenia lakta a predlaktia, sest poraneni zapastia a ruky, jedno poranenie kolena, tri priehlavku a nohy pod nim, a jedno popalenie povrchu tela.
Pracovna urazovost podla zdrojov a pricin vzniku urazov:

*zdroje: zdvihadla, dopravniky, zdvihacie pomocky 1 (6,2 %), stroje hnacie, obrabacie, pracovne 1 (6,2 %), pracovne, cestne priestory – pady osob 5 (31,4 %), material, bremena a predmety 8 (50 %), priemyselne skodliviny, horuce latky a ohen 1 (6,2 %),

*priciny: pouzivanie nebezpecnych postupov a sposobov prace 1 (6,2 %), nedostatky osobnych predpokladov a riziko prace 15 (93,8 %).

Najcastejsie miesta urazu: ostatne miesta v zavode (7 urazov), obrabacie stroje (5) a tvarniace stroje (2).

Najcastejsie druhy vykonavanej prace: vyrobna cinnost, obsluha strojneho a technologickeho zariadenia (4 urazy), manualna vyrobna cinnost (4), montazna, opravarenska a udrzbarska cinnost (4).

GRAF 1

Vyvoj pracovnej urazovosti od roku 2000

NEPRACOVNA URAZOVOST

V priebehu roka 2004 bolo zaznamenanych u zamestnancov nasej firmy 148 nepracovnych urazov, s naslednym vymeskanim 6864 kalendarnych dni. Pri porovnani s rokom 2003 doslo k znizeniu o 32 nepracovnych urazov a jeden zameskany kalendarny den. V pocetnosti to znamena 3,61 (znizenie o 0,74), v percente pracovnej neschopnosti 0,46 (zvysenie o 0,01). Priemerny denny stav praceneschopnych bol 19 zamestnancov (rovnako ako v predchadzajucom roku). Jeden pripad nepracovneho urazu si v priemere vyziadal 46 dnove liecenie (zvysenie o osem dni).
Zamestnavatel s cielom rozsirit socialno-zamestnanecke vyhody, uzavrel s ALLIANZ – Slovenska poistovna, a. s., zmluvu o urazovom poisteni svojich zamestnancov. Poistenie sa vztahovalo na vsetky urazy, ku ktorym doslo pri pracovnej i mimopracovnej cinnosti po celych dvadsatstyri hodin a poisteni boli vsetci zamestnanci Zeleziarni Podbrezova. V minulom roku si uplatnilo narok na likvidaciu poistnej udalosti 286 zamestnancov, z toho ALLIANZ – Slovenska poistovna ku koncu roka zlikvidovala 246, v celkovej hodnote 659589 korun.

CHOROBY Z POVOLANIA

V sledovanom obdobi bola oddelenim pracovneho lekarstva Roosveltovej nemocnice priznana jedna choroba z povolania, sposobena vibraciou v oceliarni.
Za poslednych pat rokov bolo priznanych jedenast chorob z povolania a jedno podozrenie. Choroby z povolania boli priznane v prevadzkarnach: oceliaren a valcovna rur. V oceliarni to bolo sedem chorob z vibracii, jedna zo zaprasenia pluc prachom a jedna z dlhodobej nadmernej jednostrannej zataze (DNJZ). Vo valcovni bezsvikovych rur islo o dve choroby z povolania, zapricinene hlukom. Celkovo bolo priznanych sedem chorob z povolania, zapricinenych vibraciou, dve z hluku, jedna z prachu a jedna z DNJZ.

Odskodnenie, regresy

V zmysle zakona c. 311/2001 Z. z. platneho znenia – bolo v zeleziarnach odskodnenych sestnast registrovanych pracovnych urazov a jedna choroba z povolania. Z dovodu porusenia zasad bezpecnosti prace bolo devat pripadov pracovnych urazov odskodnenych len ciastocne. Dalej bolo v zmysle zakona c. 461/2003 Z. z. platneho znenia – odskodnenych 52 evidovanych urazov. Zamestnanci s evidovanymi urazmi boli v lekarskom osetreni, avsak liecenie ich zranenia si nevyzadovalo pracovnu neschopnost.
Za pracovne urazy bolo postihnutym v minulom roku vyplatenych 503 739 korun, z toho urazovy priplatok (predtym nahrada za stratu na zarobku) predstavoval 369 069 korun, bolestne 58 350 korun a stazene spolocenske uplatnenie 76 320 korun.
Zo strany Socialnej poistovne bola uplatnena jedna vyzva na uznanie a dobrovolne splnenie nahrad davok, poskytnutych z poistenia zodpovednosti. Za uvedeny uraz bolo poistovni uhradenych 1500 korun.

Pokracovanie v buducom cisle