PODBREZOVAN   23/2005

STRANA 2

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6

Vyroba


<<<

Ing. Anton Mojzis, asistent vyrobneho riaditela, informuje

 OKTOBER VO VYROBE

 Uplynul desiaty mesiac roku 2005 a do konca roka zostavaju dva mesiace. Ak sa na oktober pozrieme z hladiska zabezpecovania vyrobnych uloh, hned na uvod treba povedat, ze ho pokladame za velmi uspesny v prevadzkarni oceliaren, kde bola dosiahnuta najvyssia mesacna vyroba ocele. V ostatnych prevadzkarnach uz taky uspesny nebol, pretoze nizsie poziadavky predaja   neumoznili splnit planovane ulohy. Najmarkantnejsie sa to prejavilo v presnych bezsvikovych rurach a zvaranych rurach velkych priemerov, kde z uvedeneho dovodu bolo dosiahnute nizsie plnenie v porovnani s financnym planom takmer o 30 percent. Urcitou utechou je, ze v tomto mesiaci a podla dopytu aj v decembri ocakavame vyssie poziadavky predaja presnych bezsvikovych rur o zhruba 20 percent v porovnani s oktobrom. Z uvedeneho vyplyva, ze aj vyroba bude v porovnani s financnym planom o 10 percent  nizsia.

OCELIAREN
Mesacne vyrobne ulohy v prevadzkarni splnili na 104,6 percenta. V porovnani s financnym planom bolo vyrobenych 1391 ton ocele navyse. Dobra organizacia prace a vyuzivanie vysokej sekvencnosti pri odlievani umoznili dosiahnut najvyssiu mesacnu vyrobu ocele, ktorej hodnota 31 891 ton pri nepretrzitom pracovnom rezime predstavuje denny priemer nad 1000 ton. V predaji ocelovych kontinualne dolievanych blokov sme v minulom mesiaci zaevidovali nizsi dopyt. Planovane ulohy nakladky boli splnene len na 88,9 percenta, i ked nalozenych 10 669 ton mozno povazovat za slusne mnozstvo.

 Valcovna bezSVikovych rur
V distribucnej vyrobe boli vyrobne ulohy splnene na 99,1 percenta, z toho vyroba polotovarov pre nase dalej spracujuce prevadzkarne tvorila z uvedenej vyroby 31,4 a realizacia 68,6 percenta. Nesplnenie vyrobnych uloh ide na vrub prestojov, ktore v porovnani s limitom boli prekrocene o 0,4 percenta, najvyssie prekrocenie limitu bolo v technologickych prestojoch.  V nakladke bolo dosiahnutych 115,5 percenta. Vplyvom prekrocenia plnenia planovanych uloh realizacie vsak sklad hotovej vyroby poklesol len o 110 ton. Stale je vysoky a situacia komplikuje organizovanie nakladky a skladovanie novovzniknutych zvazkov. Z expedicneho miesta valcovne bezsvikovych rur bolo expedovanych 10 397 ton a z expedicneho miesta taharne rur 613 ton v prevaznej miere hrotovanych rur pre nasu dcersku spolocnost ZP TTS Svinov a vybrane zakazky pre zahranicnych odberatelov.

 Zvarovna rur velkych priemerov
Vzhladom na nizsi pocet zakaziek bola cast kapacity nahradena pracou vo vykonoch so zameranim na vyrobu velkych celkov pre oceliaren, ale aj opravu zeleznicnych vagonov pre dopravu. Praca vo vykonoch dosiahla hodnotu 729 tisic korun, z coho 152 tisic korun tvorili vykony pre prevadzkarne akciovej spolocnosti a zvysok, v hodnote 577 tisic korun, tvorili trzby pre externych odberatelov. Vyrobne ulohy boli splnene len na 69,7 percenta a ulohy nakladky na 64,2 percenta.

 TAHAREN RUR
Ako som uz spomenul v uvode, zakazky na vyrobu presnych bezsvikovych rur prudko poklesli a odrazilo sa to aj na dosiahnutych vysledkoch. Vyrobne ulohy boli v taharni rur splnene len na 72,7 percenta, pricom vo vyrobe 1 vykazali plnenie na 78,7 percenta a vo vyrobe 2 na 70,8 percenta. Nesplnenie planovanych uloh konstatujeme i v nakladke, kde bola dosiahnuta hodnota 82 percent, pricom vo vyrobe 1 zaevidovali plnenie na 73,8 percenta a vo vyrobe 2 dosiahli 84,8 percenta.
   Podobny vyvoj bol zaznamenany aj vo vyrobe a nakladke zvaranych rur malych priemerov. Vo vyrobe zvaranych kalibrovanych rur bolo dosiahnutych 75,9 a vo vyrobe zvaranych presnych rur 29,5 percentne plnenie planovanych uloh. Podstatne lepsie vysledky (105 percent)  boli dosiahnute v nakladke kalibrovanych rur.  Nedostatok zakaziek sposobil, ze vo vyrobe zvaranych presnych rur bolo zaznamenane plnenie len na 13,7 percenta.

Oblukaren 
Vplyvom lepsej situacie v dopyte v stredisku pracovali aj v oktobri v trojzmennom patdnovom pracovnom rezime striedania zmien, na jednej linke pracovali pocas celeho mesiaca nepretrzite. Za uplynuly mesiac bolo vyrobenych 360 ton navarovacich oblukov, co predstavuje plnenie planovanych uloh na 98,6 percenta. V nakladke bolo dosiahnutych 98,6 percenta. Vychadzajuc z poznatkov uplynuleho obdobia mozno konstatovat, ze dopyt po navarovacich oblukoch je v sucasnosti velmi velky a preto aj do konca roka planujeme pokracovat v oktobrovom pracovnom rezime. V stredisku bolo okrem hlavnej vyroby vyrobenych 2410 a odberatelom vyexpedovanych 1583 kilogramov navarovacich redukcii.

 Hutnicka druhovyroba
Trend velmi nizkeho poctu zakaziek z hmotnostneho hladiska pokracoval v minulom mesiaci aj v tejto prevadzkarni. Vo vyrobkoch z bezsvikovych rur boli ulohy splnene len na 62,7, vo vyrobkoch zo zvaranych rur na 35 a vo vyrobe hydraulickych rur na 210 percent. Trochu lepsie vysledky boli dosiahnute v nakladke,vo vyrobkoch z bezsvikovych rur bolo dosiahnute 71,5 , vo vyrobkoch zo zvaranych rur 35 a pri vyrobe hydraulickych rur 250 percent. Z hladiska vyrabaneho sortimentu pri patdnovom pracovnom rezime na niektorych deliacich zariadeniach boli poziadavky vyssie. Rozdiel vyrobnych kapacit bol preto kompenzovany pocas sobot, resp. nediel.

Aj napriek tomu, ze v oktobri boli planovane vyrobne ulohy splnene len v oceliarni, z hladiska ekonomickeho posudzovania akciova spolocnost dosiahne dobry vysledok hospodarenia. Pocet zakaziek na november je v porovnani s predchadzajucim mesiacom podobna v ocelovych kontinualne odlievanych blokoch, vo zvaranych rurach a vyrobkoch hutnickej druhovyroby a lepsia v sortimente presnych bezsvikovych rur. Vzhladom na zvysene poziadavky bude nutne valcovanie v malom rurovom programe predlzit v porovnani s planom o tri pracovne zmeny a z uvedeneho dovodu mozno ocakavat v hmotnostnom vyjadreni trochu nizsie plnenie. Co sa tyka ekonomickeho hladiska, ocakavame podobnu vyrobu tovaru a priaznivy vysledok hospodarenia.

V mene vyrobneho useku dakujem vsetkym zamestnancom akciovej spolocnosti za doposial vynalozene usilie a pri plneni vyrobnych uloh do konca roka prajem celemu kolektivu pevne zdravie a pracovnu pohodu.

Oceliaren objektivom


<<<

S Ing. Petrom Fabikom, veducim taharne rur, o vyrobe navarovacich oblukov

OBLUKAREN -  35 rocny jubilant

   Tridsatpat rokov vyrabame v Zeleziarnach Podbrezova rurove navarovacie obluky a to je dovod zastavit sa a zaspominat. Oslovili sme Ing. Petra Fabika, veduceho prevadzkarne taharen rur - pod ktoru patri aj stredisko oblukaren, a poziadali ho o kratke zhrnutie uplynuleho obdobia:

- Podbrezovske zeleziarne zacali s vyrobou rurovych navarovacich oblukov v priestoroch byvalej valcovne rur v starom zavode v roku 1970. Ocelove bezsvikove obluky v tom case vyrabali od priemeru 32 do 102 milimetrov,  tzv. Hamburgskym sposobom pretlacovanim rurovych upichov za sucasneho ohrevu v peci cez ohybaci trn (fajku). Vstupnym materialom boli rury dovazane z VTZ Chomutov.
   V ramci vystavby noveho zavodu boli strojne zariadenia postupne v rokoch 1979 – 80 premiestnene do sucasnych priestorov prevadzkarne taharen rur a samotna vyroba sa zacala 14. novembra 1980. Okrem povodneho zariadenia bola nainstalovana dalsia tlacna linka pre vyrobu oblukov od priemeru 76,1 do 108 mm. V tomto obdobi zacala stredisku vstupny material dodavat nasa valcovna bezsvikovych rur.
   Jednou z vyznamnych investicnych akcii v rokoch 1985 - 86, ktora vyrazne ovplyvnila vyrobu oblukov, bola rekonstrukcia ohrievacich peci vykurovanych mazutom na modernejsie vykurovanie zemnych plynom. V tomto obdobi boli nainstalovane aj prve priemyselne roboty. V roku 1990 bola prijata koncepcia rozvoja podniku, v ktorej investicne akcie smerovali aj k zvyseniu technickej urovne zariadeni oblukarne. Hned v nasledujucom roku boli v januari a maji odovzdane prve dva odhranovacie stroje ORT, vyvinute a vyrobene v strojarenskej vyrobe, boli vykonane upravy tlacnej linky tak, aby bolo mozne vyrabat obluky az do priemeru 168,3 mm a hrubostenne i kotlove obluky. V roku 2000 bola uskutocnena rekonstrukcia hydraulickeho lisu pre vyrobu doplnkoveho vyrobku – koncentrickych redukcii a o dva roky na to bola zabudovana nova pila na rezanie upichov VA – II. 

 *Aky je sucasny vyrobny program strediska?
- V sucasnej dobe v oblukarni vyrabame 37 typorozmerov oblukov 3D od priemeru 21,3 x 2 mm do priemeru 168,3 x 4,5 mm podla noriem DIN 26,5, ASME B16.9 a B16,25 a EN 10 253, tvar 1 a 2, a 32 typorozmerov koncentrickych redukcii od priemeru 26,9x2,3/21,3x2,0 mm do priemeru 114,3 x 3,6/108 x 3,6 mm.

 *Vase zelanie na zaver?
- Za uplynulych 35 - rokov presla oblukaren mnohymi prelomovymi obdobiami. K tym priaznivejsim patria roky 1995 – 97, s najvyssou rocnou vyrobou 5116 ton, k menej priaznivym obdobie od roku 1999,  s poklesom nielen objemu vyroby, ale aj priemernych cien, co sa vyrazne prejavilo aj vo vysledkoch hospodarenia. Hoci boli priebezne robene opatrenia s cielom znizovania vyrobnych nakladov, nachadzame sa opat v obdobi, kedy bude nevyhnutne prijat opatrenia na efektivnejsie fungovanie tohto strediska. Z uvedeneho dovodu boli spracovane rozne varianty podnikatelskeho zameru modernizacie oblukarne.
   V nastavajucom obdobi by mala byt prijata alternativa modernizacie strediska, ktora prinesie nielen zvysenie kvality vyrabanej produkcie, zvacsenie podielu dodavanych oblukov na trhu, ale najma znizenie nakladov na vyrobu a tym aj zvysovanie zisku oblukarne. Naplnenie tychto zamerov je nasim zelanim.
   Na zaver chcem podakovat pracovnemu kolektivu  oblukarne za pracovne usilie a zazelat okrem zdravia, hlavne  prosperitu.

V. Kukolova Ilustracne foto A. Nociarova

Oblukaren objektivom Anny Nociarovej


<<<

Prioritnou oblastou je bezpecnost zdravia pri praci

Ucastnici sa testov bat nemusia

V sulade s programom vzdelavania zamestnancov nasej spolocnosti na rok 2005 sa uskutocnilo pod zastitou personalneho odboru - referatu vzdelavania,  v dnoch 8. a 10. novembra v Dome kultury ZP skolenie zo vseobecnych predpisov bezpecnosti zdravia pri praci, v zmysle Prikazu GR 13/2005. Povinnostou veducich pracovnikov a zamestnancov, ktori vyplyvajuc z vykonu svojej funkcie mozu ovplyvnit bezpecnost pri praci, bolo zucastnit sa tohto skolenia. Kinosala zaplnena po obidva dni do takmer posledneho miesta svedci o zodpovednom pristupe k tejto problematike. Lektorsku cinnost zabezpecili Anton Soliar, veduci oddelenia bezpecnosti a hygieny a pracovnici oddelenia Jarmila Kupcova a Ing. Ondrej Majer.

 Doposial tento druh skolenia prebiehal formou individualneho studia materialov k danej teme. Co viedlo k takejto forme?, opytali sme sa Antona Soliara:
   - Touto formou sme chceli komplexne zhodnotit situaciu v bezpecnosti a ochrany zdravia pri praci, prezentovat dosiahnute vysledky a budovat u danej skupiny zamestnancov povedomie v tejto oblasti.
   Skolenie sa nieslo v znameni troch blokov.  Prvy bol zamerany na statnu legislativu, najma na Zakonnik prace v platnom zneni a Zakon. c. 330 o bezpecnosti a ochrane zdravia pri praci. Popri statnej legislative a zakonoch boli spomenute aj interne riadiace akty, smernice a pokyny uzko suvisiace  so zabezpecovanim zakladnych  povinnosti pre oblast bezpecnosti a ochrany zdravia pri praci, pricom statna  legislativa je implementovana do tychto predpisov. Druhy blok skolenia bol  zamerany na problematiku pracovneho prostredia, najma zakon o ochrane zdravia  ludi a o posudzovani zdravotnej sposobilosti na pracu. Bola spomenuta aj vnutorna legislativa, smernice a pokyny.  Zaverecny blok bol zamerany na efektivne prvky riadenia bezpecnosti a ochrany zdravia pri praci v navaznosti na standardu BSi OHSAS 18 001, pricom takisto bola spomenuta jej implementacia do internej legislativy nasej akciovej spolocnosti.  

Vyvrcholenim a overenim efektivity skolenia budu nesporne pisomne testy. Nemusia sa adepti obavat, ze budu skusani aj z inych oblasti? Priblizite nam aj harmonogram priebehu pisomnych skusok?
   -  V prednaskach, ktore odzneli pocas skolenia, boli zahrnute vsetky oblasti BOZP,
Ucebne texty dostali veduci pracovnici v elektronickej forme a nase dvere su otvorene kazdemu, kto ma pocit, ze potrebuje informacie z tejto oblasti.
   A co sa tyka harmonogramu, veduci pracovnici budu robit testy 21. novembra a testy ostatnych budu ukoncene do 15. decembra 2005.

 V nasej ankete sa viackrat objavil nazor, ze ucastnikom chybala diskusia. Co vy na to?
  
- Vzhladom na rozsah informacii, pocet a skladbu zlozenie ucastnikov z roznych oblasti nebol zamer viest na tomto fore aj diskusiu. Ako som uz spomenul, u nas je pristupom k informaciam kazdy den a po cely rok.

 O priebehu skolenia povedali...

Frantisek KOVACIK, strojarenska vyroba
   - Aj napriek tomu, ze ja som dlhorocny pracovnik a mam dostatok poznatkov aj z oblasti bezpecnosti prace, predsa bolo toto skolenie pre mna neocenitelnym prinosom. Mal som moznost doplnit si svoje poznatky o novelizovane zakony, ale oprasil som si aj vedomosti z ostatnych oblasti. Kedze dvakrat do roka robime opakovacie skolenia pre svojich podriadenych, o to dolezitejsie je pre nas byt dostatocne informovani.

 Miloslav BERAXA, dispecerske oddelenie
   - V zeleziarnach robim uz styridsat rokov a absolvoval som  mnozstvo skoleni o bezpecnosti prace. V tejto oblasti sa predpisy nejako zasadne nemenia, novelizuju sa vsak zakony a aj to je dolezite vediet. Predtym prebiehali tieto skolenia trochu inou formou, stretavali sme sa v mensich skupinkach. Teraz to bolo vo velkom, ale myslim si, ze odznel dostatok informacii a skolenie splnilo svoje poslanie.

 Ivan DOLNAN, hutnicka druhovyroba
   - Roky sa vzdelavame v oblasti bezpecnosti prace a myslim si, ze k nejakym zasadnym zmenam v tejto oblasti nedochadza, akurat su novelizovane zakony. Na skoleni odznelo mnozstvo, ale vystiznych informacii. A co sa tyka formy skolenia, doposial tento druh skoleni prebiehal skor v mensich kolektivoch. Chybal mi priestor na diskusiu.

Miroslav CIEF, valcovna bezsvikovych rur
   - Doposial taketo skolenia prebiehali viac – menej formou samostudia, a preto si myslim, ze tato forma bola vyhovujucejsia. Vypoculi sme si dostatok informacii z roznych oblasti bezpecnosti prace. Skoda, ze nebola moznost prediskutovat specificke problemy jednotlivych pracovisk, ktore sa urcite najdu.

Lubomir BRASO, strojarenska vyroba
   - Priprava na skusky sa uskutocnila netradicne, formou skolenia. V oblasti bezpecnosti prace sa mnohe predpisy roky nemenia, no dozvedeli sme sa aj veci, s ktorymi sme doposial neprisli do styku, napr. ohladne standardy BSi OHSAS 18 001. Obavam sa, ze vzhladom na velky casovy odstup planovanych testov mnohi budu musiet siahnut aj tak po samostudiu. Pre buducnost, myslim si, ze by bolo vhodnejsie taketo skolenie robit v estradnej sale, kde by si mohli ucastnici robit pripadne poznamky a iste by bol tam lepsi priestor aj na diskusiu.

O. Kleinova


<<<

PODBREZOVAN   23/2005

STRANA 2

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6