OKTOBER VO
VYROBE
Uplynul desiaty
mesiac roku 2005 a do konca roka zostavaju dva mesiace. Ak sa na oktober
pozrieme z hladiska zabezpecovania vyrobnych uloh, hned na uvod treba
povedat, ze ho pokladame za velmi uspesny v prevadzkarni oceliaren, kde
bola dosiahnuta najvyssia mesacna vyroba ocele. V ostatnych
prevadzkarnach uz taky uspesny nebol, pretoze nizsie poziadavky predaja
neumoznili splnit planovane ulohy. Najmarkantnejsie sa to prejavilo
v presnych bezsvikovych rurach a zvaranych rurach velkych priemerov, kde
z uvedeneho dovodu bolo dosiahnute nizsie plnenie v porovnani
s financnym planom takmer o 30 percent. Urcitou utechou je, ze v tomto
mesiaci a podla dopytu aj v decembri ocakavame vyssie poziadavky predaja
presnych bezsvikovych rur o zhruba 20 percent v porovnani s oktobrom.
Z uvedeneho vyplyva, ze aj vyroba bude v porovnani s financnym planom
o 10 percent nizsia.
OCELIAREN
Mesacne vyrobne ulohy
v prevadzkarni splnili na 104,6 percenta. V porovnani s financnym planom
bolo vyrobenych 1391 ton ocele navyse. Dobra organizacia prace
a vyuzivanie vysokej sekvencnosti pri odlievani umoznili dosiahnut
najvyssiu mesacnu vyrobu ocele, ktorej hodnota 31 891 ton pri
nepretrzitom pracovnom rezime predstavuje denny priemer nad 1000 ton.
V predaji ocelovych kontinualne dolievanych blokov sme v minulom mesiaci
zaevidovali nizsi dopyt. Planovane ulohy nakladky boli splnene len na
88,9 percenta, i ked nalozenych 10 669 ton mozno povazovat za slusne
mnozstvo.
Valcovna bezSVikovych rur
V distribucnej vyrobe
boli vyrobne ulohy splnene na 99,1 percenta, z toho vyroba polotovarov
pre nase dalej spracujuce prevadzkarne tvorila z uvedenej vyroby 31,4
a realizacia 68,6 percenta. Nesplnenie vyrobnych uloh ide na vrub
prestojov, ktore v porovnani s limitom boli prekrocene o 0,4 percenta,
najvyssie prekrocenie limitu bolo v technologickych prestojoch.
V nakladke bolo dosiahnutych 115,5 percenta. Vplyvom prekrocenia plnenia
planovanych uloh realizacie vsak sklad hotovej vyroby poklesol len o 110
ton. Stale je vysoky a situacia komplikuje organizovanie nakladky a
skladovanie novovzniknutych zvazkov. Z expedicneho miesta valcovne
bezsvikovych rur bolo expedovanych 10 397 ton a z expedicneho miesta
taharne rur 613 ton v prevaznej miere hrotovanych rur pre nasu dcersku
spolocnost ZP TTS Svinov a vybrane zakazky pre zahranicnych odberatelov.
Zvarovna rur velkych priemerov
Vzhladom na nizsi
pocet zakaziek bola cast kapacity nahradena pracou vo vykonoch so
zameranim na vyrobu velkych celkov pre oceliaren, ale aj opravu
zeleznicnych vagonov pre dopravu. Praca vo vykonoch dosiahla hodnotu 729
tisic korun, z coho 152 tisic korun tvorili vykony pre prevadzkarne
akciovej spolocnosti a zvysok, v hodnote 577 tisic korun, tvorili trzby
pre externych odberatelov. Vyrobne ulohy boli splnene len na 69,7
percenta a ulohy nakladky na 64,2 percenta.
TAHAREN RUR
Ako som uz spomenul
v uvode, zakazky na vyrobu presnych bezsvikovych rur prudko poklesli
a odrazilo sa to aj na dosiahnutych vysledkoch. Vyrobne ulohy boli
v taharni rur splnene len na 72,7 percenta, pricom vo vyrobe 1 vykazali
plnenie na 78,7 percenta a vo vyrobe 2 na 70,8 percenta. Nesplnenie
planovanych uloh konstatujeme i v nakladke, kde bola dosiahnuta hodnota
82 percent, pricom vo vyrobe 1 zaevidovali plnenie na 73,8 percenta a vo
vyrobe 2 dosiahli 84,8 percenta.
Podobny
vyvoj bol zaznamenany aj vo vyrobe a nakladke zvaranych rur malych
priemerov. Vo vyrobe zvaranych kalibrovanych rur bolo dosiahnutych 75,9
a vo vyrobe zvaranych presnych rur 29,5 percentne plnenie planovanych
uloh. Podstatne lepsie vysledky (105 percent) boli dosiahnute
v nakladke kalibrovanych rur. Nedostatok zakaziek sposobil, ze vo
vyrobe zvaranych presnych rur bolo zaznamenane plnenie len na 13,7
percenta.
Oblukaren
Vplyvom lepsej
situacie v dopyte v stredisku pracovali aj v oktobri v trojzmennom
patdnovom pracovnom rezime striedania zmien, na jednej linke pracovali
pocas celeho mesiaca nepretrzite. Za uplynuly mesiac bolo vyrobenych 360
ton navarovacich oblukov, co predstavuje plnenie planovanych uloh na
98,6 percenta. V nakladke bolo dosiahnutych 98,6 percenta. Vychadzajuc
z poznatkov uplynuleho obdobia mozno konstatovat, ze dopyt po
navarovacich oblukoch je v sucasnosti velmi velky a preto aj do konca
roka planujeme pokracovat v oktobrovom pracovnom rezime. V stredisku
bolo okrem hlavnej vyroby vyrobenych 2410 a odberatelom vyexpedovanych
1583 kilogramov navarovacich redukcii.
Hutnicka druhovyroba
Trend velmi nizkeho
poctu zakaziek z hmotnostneho hladiska pokracoval v minulom mesiaci aj
v tejto prevadzkarni. Vo vyrobkoch z bezsvikovych rur boli ulohy splnene
len na 62,7, vo vyrobkoch zo zvaranych rur na 35 a vo vyrobe
hydraulickych rur na 210 percent. Trochu lepsie vysledky boli dosiahnute
v nakladke,vo vyrobkoch z bezsvikovych rur bolo dosiahnute 71,5 , vo
vyrobkoch zo zvaranych rur 35 a pri vyrobe hydraulickych rur 250
percent. Z hladiska vyrabaneho sortimentu pri patdnovom pracovnom rezime
na niektorych deliacich zariadeniach boli poziadavky vyssie. Rozdiel
vyrobnych kapacit bol preto kompenzovany pocas sobot, resp. nediel.
Aj napriek tomu, ze v oktobri boli
planovane vyrobne ulohy splnene len v oceliarni, z hladiska ekonomickeho
posudzovania akciova spolocnost dosiahne dobry vysledok hospodarenia.
Pocet zakaziek na november je v porovnani s predchadzajucim mesiacom
podobna v ocelovych kontinualne odlievanych blokoch, vo zvaranych rurach
a vyrobkoch hutnickej druhovyroby a lepsia v sortimente presnych
bezsvikovych rur. Vzhladom na zvysene poziadavky bude nutne valcovanie
v malom rurovom programe predlzit v porovnani s planom o tri pracovne
zmeny a z uvedeneho dovodu mozno ocakavat v hmotnostnom vyjadreni trochu
nizsie plnenie. Co sa tyka ekonomickeho hladiska, ocakavame podobnu
vyrobu tovaru a priaznivy vysledok hospodarenia.
V mene
vyrobneho useku dakujem vsetkym zamestnancom akciovej spolocnosti za
doposial vynalozene usilie a pri plneni vyrobnych uloh do konca roka
prajem celemu kolektivu pevne zdravie a pracovnu pohodu.
Oceliaren objektivom
S Ing. Petrom
Fabikom, veducim taharne rur, o vyrobe navarovacich oblukov
|
OBLUKAREN - 35 rocny jubilant
Tridsatpat rokov vyrabame
v Zeleziarnach Podbrezova rurove navarovacie obluky a to je dovod
zastavit sa a zaspominat. Oslovili sme Ing. Petra Fabika, veduceho
prevadzkarne taharen rur - pod ktoru patri aj stredisko oblukaren,
a poziadali ho o kratke zhrnutie uplynuleho obdobia:
-
Podbrezovske zeleziarne zacali s vyrobou rurovych navarovacich oblukov
v priestoroch byvalej valcovne rur v starom zavode v roku 1970. Ocelove
bezsvikove obluky v tom case vyrabali od priemeru 32 do 102 milimetrov,
tzv. Hamburgskym sposobom pretlacovanim rurovych upichov za sucasneho
ohrevu v peci cez ohybaci trn (fajku). Vstupnym materialom boli rury
dovazane z VTZ Chomutov.
V ramci
vystavby noveho zavodu boli strojne zariadenia postupne v rokoch 1979 –
80 premiestnene do sucasnych priestorov prevadzkarne taharen rur
a samotna vyroba sa zacala 14. novembra 1980. Okrem povodneho zariadenia
bola nainstalovana dalsia tlacna linka pre vyrobu oblukov od priemeru
76,1 do 108 mm. V tomto obdobi zacala stredisku vstupny material dodavat
nasa valcovna bezsvikovych rur.
Jednou
z vyznamnych investicnych akcii v rokoch 1985 - 86, ktora vyrazne
ovplyvnila vyrobu oblukov, bola rekonstrukcia ohrievacich peci
vykurovanych mazutom na modernejsie vykurovanie zemnych plynom. V tomto
obdobi boli nainstalovane aj prve priemyselne roboty. V roku 1990 bola
prijata koncepcia rozvoja podniku, v ktorej investicne akcie smerovali
aj k zvyseniu technickej urovne zariadeni oblukarne. Hned v nasledujucom
roku boli v januari a maji odovzdane prve dva odhranovacie stroje ORT,
vyvinute a vyrobene v strojarenskej vyrobe, boli vykonane upravy tlacnej
linky tak, aby bolo mozne vyrabat obluky az do priemeru 168,3 mm a
hrubostenne i kotlove obluky. V roku 2000 bola uskutocnena rekonstrukcia
hydraulickeho lisu pre vyrobu doplnkoveho vyrobku – koncentrickych
redukcii a o dva roky na to bola zabudovana nova pila na rezanie upichov
VA – II.
*Aky je sucasny vyrobny program
strediska?
-
V sucasnej dobe v oblukarni vyrabame 37 typorozmerov oblukov 3D od
priemeru 21,3 x 2 mm do priemeru 168,3 x 4,5 mm podla noriem DIN 26,5,
ASME B16.9 a B16,25 a EN 10 253, tvar 1 a 2, a 32 typorozmerov
koncentrickych redukcii od priemeru 26,9x2,3/21,3x2,0 mm do priemeru
114,3 x 3,6/108 x 3,6 mm.
*Vase
zelanie na zaver?
- Za
uplynulych 35 - rokov presla oblukaren mnohymi prelomovymi obdobiami.
K tym priaznivejsim patria roky 1995 – 97, s najvyssou rocnou vyrobou
5116 ton, k menej priaznivym obdobie od roku 1999, s poklesom
nielen objemu vyroby, ale aj priemernych cien, co sa vyrazne prejavilo
aj vo vysledkoch hospodarenia. Hoci boli priebezne robene opatrenia
s cielom znizovania vyrobnych nakladov, nachadzame sa opat v obdobi,
kedy bude nevyhnutne prijat opatrenia na efektivnejsie fungovanie tohto
strediska. Z uvedeneho dovodu boli spracovane rozne varianty
podnikatelskeho zameru modernizacie oblukarne.
V nastavajucom obdobi by mala byt prijata alternativa modernizacie
strediska, ktora prinesie nielen zvysenie kvality vyrabanej produkcie,
zvacsenie podielu dodavanych oblukov na trhu, ale najma znizenie
nakladov na vyrobu a tym aj zvysovanie zisku oblukarne. Naplnenie tychto
zamerov je nasim zelanim.
Na zaver chcem podakovat pracovnemu kolektivu oblukarne za
pracovne usilie a zazelat okrem zdravia, hlavne prosperitu.
V.
Kukolova
Ilustracne foto A. Nociarova
Oblukaren objektivom Anny Nociarovej
Prioritnou oblastou
je bezpecnost zdravia pri praci
Ucastnici sa
testov bat nemusia
V sulade s programom vzdelavania
zamestnancov nasej spolocnosti na rok 2005 sa uskutocnilo pod zastitou
personalneho odboru - referatu vzdelavania, v dnoch 8. a 10.
novembra v Dome kultury ZP skolenie zo vseobecnych predpisov bezpecnosti
zdravia pri praci, v zmysle Prikazu GR 13/2005. Povinnostou veducich
pracovnikov a zamestnancov, ktori vyplyvajuc z vykonu svojej funkcie
mozu ovplyvnit bezpecnost pri praci, bolo zucastnit sa tohto skolenia.
Kinosala zaplnena po obidva dni do takmer posledneho miesta svedci
o zodpovednom pristupe k tejto problematike. Lektorsku cinnost
zabezpecili Anton Soliar, veduci oddelenia bezpecnosti a hygieny
a pracovnici oddelenia Jarmila Kupcova a Ing. Ondrej Majer.
Doposial tento druh skolenia prebiehal
formou individualneho studia materialov k danej teme. Co viedlo
k takejto forme?, opytali sme sa Antona Soliara:
- Touto
formou sme chceli komplexne zhodnotit situaciu v bezpecnosti a ochrany
zdravia pri praci, prezentovat dosiahnute vysledky a budovat u danej
skupiny zamestnancov povedomie v tejto oblasti.
Skolenie
sa nieslo v znameni troch blokov. Prvy bol zamerany na statnu
legislativu, najma na Zakonnik prace v platnom zneni a Zakon. c. 330
o bezpecnosti a ochrane zdravia pri praci. Popri statnej legislative
a zakonoch boli spomenute aj interne riadiace akty, smernice a pokyny
uzko suvisiace so zabezpecovanim zakladnych povinnosti pre
oblast bezpecnosti a ochrany zdravia pri praci, pricom statna
legislativa je implementovana do tychto predpisov. Druhy blok skolenia
bol zamerany na problematiku pracovneho prostredia, najma zakon o
ochrane zdravia ludi a o posudzovani zdravotnej sposobilosti na
pracu. Bola spomenuta aj vnutorna legislativa, smernice a pokyny.
Zaverecny blok bol zamerany na efektivne prvky riadenia bezpecnosti
a ochrany zdravia pri praci v navaznosti na standardu BSi OHSAS 18 001,
pricom takisto bola spomenuta jej implementacia do internej legislativy
nasej akciovej spolocnosti.
Vyvrcholenim a overenim efektivity
skolenia budu nesporne pisomne testy. Nemusia sa adepti obavat, ze budu
skusani aj z inych oblasti? Priblizite nam aj harmonogram priebehu
pisomnych skusok?
-
V prednaskach, ktore odzneli pocas skolenia, boli zahrnute vsetky
oblasti BOZP,
Ucebne texty dostali
veduci pracovnici v elektronickej forme a nase dvere su otvorene
kazdemu, kto ma pocit, ze potrebuje informacie z tejto oblasti.
A co sa
tyka harmonogramu, veduci pracovnici budu robit testy 21. novembra
a testy ostatnych budu ukoncene do 15. decembra 2005.
V nasej ankete sa
viackrat objavil nazor, ze ucastnikom chybala diskusia. Co vy na to?
- Vzhladom na
rozsah informacii, pocet a skladbu zlozenie ucastnikov z roznych oblasti
nebol zamer viest na tomto fore aj diskusiu. Ako som uz spomenul, u nas
je pristupom k informaciam kazdy den a po cely rok.
O priebehu skolenia povedali...
Frantisek KOVACIK, strojarenska vyroba
- Aj
napriek tomu, ze ja som dlhorocny pracovnik a mam dostatok poznatkov aj
z oblasti bezpecnosti prace, predsa bolo toto skolenie pre mna
neocenitelnym prinosom. Mal som moznost doplnit si svoje poznatky
o novelizovane zakony, ale oprasil som si aj vedomosti z ostatnych
oblasti. Kedze dvakrat do roka robime opakovacie skolenia pre svojich
podriadenych, o to dolezitejsie je pre nas byt dostatocne informovani.
Miloslav BERAXA, dispecerske oddelenie
-
V zeleziarnach robim uz styridsat rokov a absolvoval som mnozstvo
skoleni o bezpecnosti prace. V tejto oblasti sa predpisy nejako zasadne
nemenia, novelizuju sa vsak zakony a aj to je dolezite vediet. Predtym
prebiehali tieto skolenia trochu inou formou, stretavali sme sa
v mensich skupinkach. Teraz to bolo vo velkom, ale myslim si, ze odznel
dostatok informacii a skolenie splnilo svoje poslanie.
Ivan DOLNAN, hutnicka druhovyroba
- Roky sa
vzdelavame v oblasti bezpecnosti prace a myslim si, ze k nejakym
zasadnym zmenam v tejto oblasti nedochadza, akurat su novelizovane
zakony. Na skoleni odznelo mnozstvo, ale vystiznych informacii. A co sa
tyka formy skolenia, doposial tento druh skoleni prebiehal skor
v mensich kolektivoch. Chybal mi priestor na diskusiu.
Miroslav CIEF, valcovna bezsvikovych rur
-
Doposial taketo skolenia prebiehali viac – menej formou samostudia,
a preto si myslim, ze tato forma bola vyhovujucejsia. Vypoculi sme si
dostatok informacii z roznych oblasti bezpecnosti prace. Skoda, ze
nebola moznost prediskutovat specificke problemy jednotlivych pracovisk,
ktore sa urcite najdu.
Lubomir BRASO, strojarenska vyroba
-
Priprava na skusky sa uskutocnila netradicne, formou skolenia. V oblasti
bezpecnosti prace sa mnohe predpisy roky nemenia, no dozvedeli sme sa aj
veci, s ktorymi sme doposial neprisli do styku, napr. ohladne standardy
BSi OHSAS 18 001. Obavam sa, ze vzhladom na velky casovy odstup
planovanych testov mnohi budu musiet siahnut aj tak po samostudiu. Pre
buducnost, myslim si, ze by bolo vhodnejsie taketo skolenie robit
v estradnej sale, kde by si mohli ucastnici robit pripadne poznamky
a iste by bol tam lepsi priestor aj na diskusiu.
O. Kleinova
|