|
Zaciatkom jula nadobudaju platnost zakony o obcianskych preukazoch, elektronickom podpise, euro pasoch, o spoplatneni Horskej zachrannej sluzby...
Od jula budeme platit za urazy v horach
Za uraz
v horach, pri ktorom budu zasahovat zachranari, sa podla zakona zacne platit
od 1. jula 2006. Podla statistik si osem z desiatich urazov zapricinia ludia
sami (co je o 10 -15 percent viac ako v zapadnej Europe). Spoplatnenie
zachrany by malo priviest ludi k vacsej discipline a dostat pravidla horskej
sluzby na europsku uroven. Zaroven by malo do rozpoctu horskej sluzby
priniest rocne 11 az 14 milionov korun. Rocny statny prispevok pre horsku
sluzbu bol doposial podfinancovany, predstavoval 62 milionov korun. Ceny
zachrannych akcii sa budu pohybovat od par tisic cez zlozitejsie v hodnote
niekolko desiatok tisic, az po stotisicove narocne zasahy pri patraniach
a lavinovych nestastiach. Na situaciu zareagovali poistovacie domy, ktore po
prvykrat predstavili vo Vysokych Tatrach vysokohorske poistenie. Prichadzaju
s balikom produktov, ktore rozclenili na zakladne poistenie pre beznu
turistiku, ci lyzovanie a na priplatkove poistenie pre rizikove aktivity
(horolezectvo a extremne sporty). Zakladna sadzba poistneho je 20 korun na
den, zvysena je dvakrat drahsia, podobne je to aj pri celorocnej poistke.
Zachranu v zahranicnych horach si mozno pripoistit v kombinacii s cestovnym
poistenim. Ak ucastnik zasahu nebude poisteny, zaplati si ho sam.
Poistenie v nasich horach sa vztahuje na technicke zasahy horskej sluzby
a vsetky naklady s nimi spojene. Tyka sa aj patracich akcii, dopravy
telesnych pozostatkov, transportu zachraneneho z vysokohorskeho terenu,
prepravy do zdravotnickeho zariadenia, ako aj poskytnutia nevyhnutneho
prvotneho osetrenia. Nevztahuje sa vsak na urazy, ktore sa stanu na
upravovanych lyziarskych tratiach. Podla zakona tie idu na vrub ich
prevadzkovatela. Pokial zasahuje horska sluzba mimo svojich siestich
oblastnych stredisk (Vysoke, Zapadne a Nizke Tatry, Velka a Mala Fatra,
Slovensky raj), hradia naklady na tieto akcie krajske urady a nie je
potrebne mat pri nich komercne poistenie. Zdravotnu cast zachrannej akcie
poistenie nezahrna, je hradena z bezneho zdravotneho poistenia. Poistovne si
vsak vyhradili pravo neplnenia poistnych podmienok pri urazoch z dosledku
hrubej nedbanlivosti, porusenia zakonov, vplyv alkoholu a inych omamnych
latok. Podobne budu postupovat, ak bude nehoda dosledkom pohybu v uzavretych
oblastiach alebo pri vyhlasenom vysokom lavinovom nebezpecenstve, ako
i pri poruseni dalsich zakonov a nariadeni horskej zachrannej sluzby.
(HN)
Zivnostnikom sa od jula zvysuju odvody
Zivnostnici, zarabajuci samostatne, maju uz len dva tyzdne na to, aby
nahlasili Socialnej poistovni svoj vlanajsi prijem. Do konca juna musia na
pobocky Socialnej poistovne priniest vypisy danovych priznani. Ti, ktori
vlani zarobili viac ako 82 800 korun budu od jula platit vyssie odvody. Stat
totiz zvysil vymeriavacie zaklady, z ktorych sa vyska odvodov vypocitava –
pri nemocenskom poisteni napr. stupol z 23 738 korun na 25 911 korun.
Vymeriavacie zaklady po novom:
-najvyssi
vymeriavaci zaklad pre poistne na dochodkove poistenie je 51822 korun,
-najvyssi
vymeriavaci zaklad pre poistne do rezervneho fondu a poistenie
v nezamestnanosti je 51822 korun,
-najvyssi
vymeriavaci zaklad pre nemocenske poistenie je 25911 korun,
-najnizsi
vymeriavaci zaklad je suma minimalnej mzdy, teda 6900 korun.
(zdroj: SP)
Vy sa
pytate, my hladame odpoved
„Elektronicke karty
sa porusia pouzivanim, zamestnanec musi zaplatit aj v tomto pripade 300
korun. Je to spravne?“
Odpoveda Ing. Iveta
Kralikova, veduca personalneho odboru:
- Dlhodobym pouzivanim sa
elektronicka cipova karta postupne opotrebuje a moze stratit svoju
funkcnost. Uz v minulosti sme preverovali zivotnost kariet vo firmach,
ktore ich distribuuju, ale ani v jednej z nich nam nevedeli povedat aka je
optimalna zivotnost elektronickej cipovej karty.
V nasej
firme sa karty vymienaju len vtedy, ked su nefunkcne, alebo mechanicky
poskodene (zlomene, prehnute, ...), ak ju zamestnanec strati, alebo mu ju
ukradnu.
V pripade
ze je karta nefunkcna, a nie je mechanicky poskodena, vymenime ju bez
sankcneho poplatku, ak vsak zamestnanec pouzivanim kartu mechanicky poskodi,
strati alebo mu ju ukradnu, je povinny zaplatit skodu, ktora vznikne
spolocnosti vydanim novej karty, co v nasom pripade predstavuje poplatok vo
vyske 300 korun, v sulade so smernicou 233, cl. 4 odst. 05 a jej
prilohou c. 9, bod 6. S uvedenou smernicou bol kazdy zamestnanec
oboznameny, co mal potvrdit aj svojim podpisom v protokole o oboznameni sa
s jej obsahom.
vk
Editorial
Sedime v cakarni u lekara, stojime na autobusovej zastavke, ci pri novinovom
stanku, vsade sa vyskytnu situacie, ze niekto na nieco nadava. Kazdy treti
Slovak je podla prieskumov nespokojny s dianim naokolo.
Uz len dva
dni nas delia od okamihu, kedy mozeme ist k volebnej urne a odovzdat svoj
hlas, cim budeme manifestovat svoje nazory. Nemoze nam byt predsa
lahostajne, kto nas bude zastupovat a rozhodovat o nasom spolocnom zaujme do
buducnosti.
Volby do Narodnej rady SR su prilezitostou, aby sme vyjadrili svoj postoj
a svojim hlasom dali sancu realizovat programy, s ktorymi sa stotoznujeme.
Poslanci Narodnej rady a vlada Slovenskej republiky rozhoduju o veciach,
ktore sa bezprostredne dotykaju vsetkych. Nepodcenujme preto moznost ucasti
vo volbach. Ved ak nepojdeme volit, zriekneme sa tak prava kritiky diania
v politike a co je este dolezitejsie, nechame o sebe rozhodovat inych.
Navsteva
volebnej miestnosti nam zaberie par minut, ale moze ovplyvnit niekolko
nasledujucich rokov.
O.K.
*nasa
anketa *nasa anketa *nasa anketa
POJDETE
VOLIT? Ak ano, preco?
Pytala sa: V.
Kukolova Foto: O. Kleinova
Eva BERAXOVA, doprava
- Pojdem, aj ked
viem, ze sa tym nic podstatne nezmeni, lebo tym pri moci na obycajnych
ludoch nezalezi, ale jeden nikdy nevie!? A preco? Mozno prave preto, ze ako
matke mi zalezi na buducnosti deti.
Ing. Michal WEISS
- Pojdem
urcite, ved je to predsa moja obcianska povinnost. Nie je mi
lahostajne, ktorym smerom sa tento stat ubera a predsa nenecham o smerovani
nasej krajiny, a tym aj o mojom zivote, rozhodovat niekoho ineho.
Evka SPILAKOVA,
propagacne oddelenie
- Volit
pojdem. Povazujem to za jednu z mala moznosti, ako sa obcan moze vyjadrit
k celospolocenskemu dianiu, samozrejme aj s ohladom na buducnost, a ja
ju urcite vyuzijem.
Maria MEDVEDOVA,
stred. doplnkovych prac a cinnosti
- Vela som
o tom premyslala a nakoniec som sa rozhodla, ze volit pojdem. Kazdy by mal
vyuzit svoje pravo, pretoze nezaujem o volby moze ovplyvnit nasu buducnost.
Ing. Jaroslav
ROMANCIK, strojarenska vyroba
- Myslim
si, ze kazdy obcan tejto republiky by mal vyuzit moznost rozhodovat o tom,
kto nam bude vladnut, presadzovat nase zaujmy a preto volit pojdem.
Povolebna kritika uz nema vyznam.
Blahozelame
jubilantom
V juni si pripominaju
pracovne jubilea
Anna BITALOVA, Jozef
DURCIK, Dusan FASKO, Sona HAVRANOVA, Milan HLASNY, Jan CHMELKO, Janka
KUREKOVA, Ing. Milan KYSEL, Jana MATTOSOVA, Juraj MEDVED, Ivan NEMSILA,
Marta REPKOVA, Jozef ROSIK, Jozef SCHON, Milan TROJAN, Stefan VOJTEK,
Katarina VOJTEKOVA
zivotne jubilea
Maria BELKOVA, Anna
BODIOVA, Peter DRBUL, Jan GIERTL, Jozef GIERTL, Marta HAAZOVA, Pavel CHOMIC,
Julius JUHAS, Ing. Jozef KATRENIAK, Katarina KELLEROVA, Milan KOLAJ, Rudolf
LATINAK, Jarmila LESAKOVA, Jozef MICHALISKO, Pavol PALOCKO, Milan PETKO,
Marta PODMANICKA, Lubomir RAFAY, Eva SKVARKOVA, Igor STAVINA
Odisli
do dochodku
V maji odisli do
predcasneho dochodku
Jan BOSELA, Stanislav BUBELINY, Jan BUCKO,
Jozef GAJDOS, Jolana HELPIANSKA, Lubomir HUTKA, Frantisek KOHAR, Jan KRISKA,
Jaroslav KUDZBEL, Frantisek MUCHA, Tibor MUCHA, Jana SLEZAKOVA, Janka
SKROVINOVA, Jozef SVANTNER, Pavel VLCEK, Peter VLCEK, Frantisek ZAJAK,
invalidneho dochodku
Peter DONOVAL.
V mene vedenia Zeleziarni Podbrezova a.s. im
dakujeme za odvedenu pracu a do dalsich rokov prajeme slnecne dni.
Kolektiv valcovne bezsvikovych rur – upravne,
svojej spolupracovnicke
Marii DUDOVEJ
pri odchode do dochodku zela „...nech jej zdravie,
lasky rieka z dlani nikdy neuteka.“
Podakovanie
Dna 9. juna
2006 nas po dlhej a tazkej chorobe navzdy opustil milovany manzel, otec, stary
otec a brat
Ivan MOLCANI z Predajnej.
Dakujeme
vsetkym pribuznym, priatelom, byvalym spolupracovnikom a ostatnym, ktori sa
prisli rozlucit a kvetinovymi darmi sa pokusali zmiernit nas hlboky zial.
manzelka,
dcera s rodinou a ostatna smutiaca rodina
Spomienky
V maji sme
si pripomenuli tretie vyrocie odvtedy, ako nas navzdy opustila nasa milovana
mama a stara mama
Bozena SLAVIKOVA z Podbrezovej.
S laskou
a uctou spominaju syna a dcera s rodinami
...
Dna 14. juna
sme si pripomenuli 7. vyrocie od umrtia draheho manzela, otca, stareho
a prastareho otca
Arnolda ZVARIKA z Podbrezovej.
S laskou
a uctou spominaju
manzelka
a deti s rodinami
...
Dna 12. juna
uplynul rok odvtedy, ako nas opustil otec a stary otec
Milan GIERTL z Brezna.
S laskou
spominaju deti Danka a Milan s rodinami
Podakovanie
Styridsat
ucastnikov VI. krajskeho zrazu turistov – seniorov v Jaseni (v posledny
majovy tyzden) dakuje Nadacii ZP za financny prispevok na ciastocnu uhradu
nasho pobytu. Prisli sme z okresov Detva, Krupina, Lucenec, Poltar, Revuca,
Zvolen, Zarnovica a Ziar nad Hronom, aby sme poznali aspon malu cast vasho
krasneho Horehronia. Stretli sme sa s „kolegami“ dochodcami z okresu Brezno,
spolocne sme si prezreli malu vodnu elektraren vasho podniku v Jaseni,
lesnicko – drevarsky skanzen vo Vydrove a na zaver dolinu Lomnista
s pamatnym miestom SNP. Popritom sme sa dozvedeli zaujimave informacie
o historii a sucasnosti Zeleziarni Podbrezova.
Vedeniu
ZP, Nadacii ZP a vsetkym zeleziarom a ich rodinam prajeme pevne zdravie
a dalsiu prosperitu.
Za ucastnikov Tibor
Gilla, predseda OO JD Brezno
KULTURA
MDD zeleziarov
V Dome kultury ZP
Sviatok
Medzinarodneho dna deti oslavili deti zeleziarov uz tradicne v Dome kultury
ZP. Tentokrat v rozpravkovej risi Troch prasiatok v podani Divadla Jozefa
Gregora Tajovskeho zo Zvolena.
F: I. Kardhordova
Regionalny festival dychovych hudieb
VALASKA
2006
Regionalny festival dychovych hudieb pod nazvom Valaska 2006, ktory sa
uskutocnil 4. juna, zorganizovali
Stredoslovenske osvetove stredisko Banska Bystrica a obec Valaska.
Sucastou najstarsieho festivalu
s nepretrzitym trvanim na Slovensku boli promenadne koncerty dychovych
hudieb Ciechanow z Polska a dvoch moravskych dychoviek Bystřicanka
a Zubřanka. Pre nestale pocasie sa hlavna cast 35. rocnika festivalu
uskutocnila v dome kultury.
V kategorii malych dychovych orchestrov sa predstavili moravski hostia
festivalu, Mostarenka z Brezna a bystricka Selcianka. Selcianka tohto
roku uviedla niekolko ludovych piesni v posobivej uprave Miloslava Hlavacka.
Kategoriu velkych dychovych orchestrov otvoril Dychovy orchester Valaska,
ktory tym zaroven oslavil 50 vyrocie svojho zalozenia. Uz tradicne vystupuje
spolu so zmiesanym spevackym zborom z Valaskej. Nasledoval Dychovy orchester
mesta Brezna pod vedenim Ivana Sykorku. Dychova hudba Zeleziarni
Podbrezova sa predstavila pod taktovkou Jozefa Krala a uviedla narocne
skladby klasickeho repertoaru i skladby so solistami.
Ozdobou festivalu bolo
vystupenie mazoretiek MsKS Velky Krtis – Plamienky.
Nasa
dychovka bude najblizsie koncertovat ako host na festivale Hradska muzika
2006 na hrade Modry Kamen, 1. jula 2006. Dalsim vystupenim bude koncert v
ramci
prehliadky dychovych hudieb, folklornych skupin a suborov v Nitre, 4. jula
2006 v mestskom parku na Sihoti.
(ik)
Mladi muzikanti
debutovali
Moj
festival
Z Podbrezovej do Valaskej vyrazila nasa dychovka uz napoludnie, aby sa
zucastnila hviezdicoveho pochodu obcou. Pred nami pochodovali
mazoretky z Velkeho Krtisa. Pre mna bola ucast na festivale velmi napinava.
Hrala som solo na klarinet a nadovazok, isli sme vystupovat ako posledni.
Ale ako sa hovori – nakoniec to najlepsie, no nie?
Po dlhom cakani prisla na rad nasa dychovka.
Zacali sme skladbou Marinarella. Po par sekundach bolo pocut, ze nastupil
velky orchester a nie mala dychovka. Po Marinarelle sme zahrali krasnu
skladbu Vtedy na zapade z rovnomenneho filmu. Podla mna to bola najkrajsia
skladba, ktoru sme hrali na svojom vystupeni.
Nasledovala skladba Lahke prsty od Adolfa
Langera. Pan kapelnik Jozef Kral nam mladym dal moznost ukazat sa. Spolu so
mnou hrali solo na klarinety Peta Papiezova a Lucka Slosiarova. Pokracovali
sme a zahrali sme plnej sale posluchacov aj dalsie skladby: Osamely pastier
a sambu Holiday in Rio, cize Prazdniny v Riu. Pre mna to bolo nadherne a ak
ste tam nahodou neboli, tak ste prisli o krasny zazitok. Nabuduce urcite
pridte.
Nikolka Luptakova
|
|
