PODBREZOVAN  12 / 2006

STRANA 4

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6

Socialna a kulturna oblast


<<<

Zoznamte sa so zakonmi

Zaciatkom jula nadobudaju platnost zakony o obcianskych preukazoch, elektronickom podpise, euro pasoch, o spoplatneni Horskej zachrannej sluzby...

Od jula budeme platit za urazy v horach

   Za uraz v horach, pri ktorom budu zasahovat zachranari, sa podla zakona zacne platit od 1. jula 2006. Podla statistik si osem z desiatich urazov zapricinia ludia sami (co je o 10 -15 percent viac ako v zapadnej Europe).  Spoplatnenie zachrany by malo priviest ludi k vacsej discipline a dostat pravidla horskej sluzby na europsku uroven. Zaroven by malo do rozpoctu horskej sluzby priniest rocne 11 az 14 milionov korun. Rocny statny prispevok pre horsku sluzbu bol doposial podfinancovany, predstavoval 62 milionov korun. Ceny zachrannych akcii sa budu pohybovat od par tisic cez zlozitejsie v hodnote niekolko desiatok tisic, az po stotisicove narocne zasahy pri patraniach a lavinovych nestastiach. Na situaciu zareagovali poistovacie domy, ktore po prvykrat predstavili vo Vysokych Tatrach vysokohorske poistenie. Prichadzaju s balikom produktov, ktore rozclenili na zakladne poistenie pre beznu turistiku, ci lyzovanie a na priplatkove poistenie pre rizikove aktivity (horolezectvo a extremne sporty). Zakladna sadzba poistneho je 20 korun na den, zvysena je dvakrat drahsia, podobne je to aj pri celorocnej poistke. Zachranu v zahranicnych horach si mozno pripoistit v kombinacii s cestovnym poistenim. Ak ucastnik zasahu nebude poisteny, zaplati si ho sam.
   Poistenie v nasich horach sa vztahuje na technicke zasahy horskej sluzby a vsetky naklady s nimi spojene. Tyka sa aj patracich akcii, dopravy telesnych pozostatkov, transportu zachraneneho z vysokohorskeho terenu, prepravy do zdravotnickeho zariadenia, ako aj poskytnutia nevyhnutneho prvotneho osetrenia. Nevztahuje sa vsak na urazy, ktore sa stanu na upravovanych lyziarskych tratiach. Podla zakona tie idu na vrub ich prevadzkovatela. Pokial zasahuje horska sluzba mimo svojich siestich oblastnych stredisk (Vysoke, Zapadne a Nizke Tatry, Velka a Mala Fatra, Slovensky raj), hradia naklady na tieto akcie krajske urady a nie je potrebne mat pri nich komercne poistenie. Zdravotnu cast zachrannej akcie poistenie nezahrna, je hradena z bezneho zdravotneho poistenia. Poistovne si vsak vyhradili pravo neplnenia poistnych podmienok pri urazoch z dosledku hrubej nedbanlivosti, porusenia zakonov, vplyv alkoholu a inych omamnych latok. Podobne budu postupovat, ak bude nehoda dosledkom pohybu v uzavretych oblastiach alebo pri vyhlasenom vysokom lavinovom nebezpecenstve,  ako i pri poruseni dalsich zakonov a  nariadeni horskej zachrannej sluzby.

(HN)    

 Zivnostnikom sa od jula zvysuju odvody

   Zivnostnici, zarabajuci samostatne, maju uz len dva tyzdne na to, aby nahlasili Socialnej poistovni svoj vlanajsi prijem. Do konca juna musia na pobocky Socialnej poistovne priniest vypisy danovych priznani. Ti, ktori vlani zarobili viac ako 82 800 korun budu od jula platit vyssie odvody. Stat totiz zvysil vymeriavacie zaklady, z ktorych sa vyska odvodov vypocitava – pri nemocenskom poisteni napr. stupol z 23 738 korun na 25 911 korun.  

   Vymeriavacie zaklady po novom:
-najvyssi vymeriavaci zaklad pre poistne na dochodkove poistenie je 51822 korun,
-najvyssi vymeriavaci zaklad pre poistne do rezervneho fondu a poistenie v nezamestnanosti je 51822 korun,
-najvyssi vymeriavaci zaklad pre nemocenske poistenie je 25911 korun,
-najnizsi vymeriavaci zaklad je suma minimalnej mzdy, teda 6900 korun.

(zdroj: SP)   


<<<

 Vy sa pytate, my hladame odpoved

 „Elektronicke karty sa porusia pouzivanim, zamestnanec musi zaplatit aj v tomto pripade 300 korun. Je to spravne?“

 Odpoveda Ing. Iveta Kralikova, veduca personalneho odboru:
   - Dlhodobym pouzivanim sa elektronicka cipova karta postupne opotrebuje a moze stratit svoju funkcnost. Uz v minulosti sme preverovali  zivotnost kariet vo firmach, ktore ich distribuuju, ale ani v jednej z nich nam nevedeli povedat aka je optimalna zivotnost elektronickej cipovej karty.

  
V nasej firme sa karty vymienaju len vtedy, ked su nefunkcne,  alebo mechanicky poskodene (zlomene, prehnute, ...), ak ju zamestnanec strati, alebo mu ju ukradnu.
   V pripade ze je karta nefunkcna, a nie je mechanicky poskodena,  vymenime ju bez sankcneho poplatku, ak vsak zamestnanec pouzivanim kartu mechanicky poskodi,  strati alebo mu ju ukradnu,  je povinny zaplatit skodu, ktora vznikne spolocnosti vydanim novej karty, co v nasom pripade predstavuje poplatok vo vyske 300 korun, v sulade so smernicou 233,  cl. 4 odst. 05 a jej prilohou c. 9,  bod 6.  S uvedenou smernicou bol kazdy zamestnanec oboznameny, co mal potvrdit aj svojim podpisom v protokole o oboznameni sa s jej obsahom.

 vk


<<<

Editorial

   Sedime v cakarni u lekara, stojime na autobusovej zastavke, ci pri novinovom stanku, vsade sa vyskytnu situacie, ze niekto na nieco nadava. Kazdy treti Slovak je podla prieskumov nespokojny s dianim naokolo.
   Uz len dva dni nas delia od okamihu, kedy mozeme ist k volebnej urne a odovzdat svoj hlas, cim budeme manifestovat  svoje nazory. Nemoze nam byt predsa lahostajne, kto nas bude zastupovat a rozhodovat o nasom spolocnom zaujme do buducnosti.
    Volby do Narodnej rady SR su prilezitostou, aby sme vyjadrili svoj postoj a svojim hlasom dali sancu realizovat programy, s ktorymi sa stotoznujeme.  Poslanci Narodnej rady a vlada Slovenskej republiky rozhoduju o veciach, ktore sa bezprostredne dotykaju vsetkych. Nepodcenujme preto moznost ucasti vo volbach. Ved ak nepojdeme volit, zriekneme sa tak prava kritiky diania v politike a co je este dolezitejsie, nechame o sebe rozhodovat inych.
   Navsteva volebnej miestnosti nam zaberie par minut, ale moze ovplyvnit niekolko nasledujucich rokov.

O.K.


<<<

*nasa anketa *nasa anketa *nasa anketa

POJDETE VOLIT? Ak ano, preco?

 Pytala sa: V. Kukolova Foto: O. Kleinova

 Eva BERAXOVA, doprava
 -  Pojdem, aj ked viem, ze sa tym nic podstatne nezmeni, lebo tym pri moci na obycajnych ludoch nezalezi, ale jeden nikdy nevie!? A preco? Mozno prave preto, ze ako matke mi zalezi na buducnosti deti.

 Ing. Michal WEISS
   - Pojdem urcite, ved  je to predsa moja obcianska povinnost. Nie je mi lahostajne, ktorym smerom sa tento stat ubera a predsa nenecham o smerovani nasej krajiny,  a tym aj o mojom zivote, rozhodovat niekoho ineho.

 Evka SPILAKOVA, propagacne oddelenie
   - Volit pojdem. Povazujem to za jednu z mala moznosti, ako sa obcan moze vyjadrit k celospolocenskemu dianiu, samozrejme aj s ohladom na buducnost,  a ja ju urcite vyuzijem.

 Maria MEDVEDOVA, stred. doplnkovych prac a cinnosti
   - Vela som o tom premyslala a nakoniec som sa rozhodla, ze volit pojdem. Kazdy by mal vyuzit svoje pravo, pretoze nezaujem o volby moze ovplyvnit nasu buducnost.

 Ing. Jaroslav ROMANCIK, strojarenska vyroba
   - Myslim si, ze kazdy obcan tejto republiky by mal vyuzit moznost rozhodovat o tom, kto nam bude vladnut, presadzovat nase zaujmy a preto volit pojdem. Povolebna kritika uz nema vyznam.


<<<

 Blahozelame jubilantom

V juni si pripominaju

pracovne jubilea
Anna BITALOVA, Jozef DURCIK, Dusan FASKO, Sona HAVRANOVA, Milan HLASNY, Jan CHMELKO, Janka KUREKOVA, Ing. Milan KYSEL, Jana MATTOSOVA, Juraj MEDVED, Ivan NEMSILA, Marta REPKOVA, Jozef ROSIK, Jozef SCHON, Milan TROJAN, Stefan VOJTEK, Katarina VOJTEKOVA

 zivotne jubilea
Maria BELKOVA, Anna BODIOVA, Peter DRBUL, Jan GIERTL, Jozef GIERTL, Marta HAAZOVA, Pavel CHOMIC, Julius JUHAS, Ing. Jozef KATRENIAK, Katarina KELLEROVA, Milan KOLAJ, Rudolf LATINAK, Jarmila LESAKOVA, Jozef MICHALISKO, Pavol PALOCKO, Milan PETKO, Marta PODMANICKA, Lubomir RAFAY, Eva SKVARKOVA, Igor STAVINA


<<<

 Odisli do dochodku

 V maji odisli do

predcasneho dochodku
Jan BOSELA, Stanislav BUBELINY, Jan BUCKO, Jozef GAJDOS, Jolana HELPIANSKA, Lubomir HUTKA, Frantisek KOHAR, Jan KRISKA, Jaroslav KUDZBEL, Frantisek MUCHA, Tibor MUCHA, Jana SLEZAKOVA, Janka SKROVINOVA, Jozef SVANTNER, Pavel VLCEK, Peter VLCEK, Frantisek ZAJAK,

invalidneho dochodku
Peter DONOVAL.
V mene vedenia Zeleziarni Podbrezova a.s. im dakujeme za odvedenu pracu a do dalsich rokov prajeme slnecne dni.

 Kolektiv valcovne bezsvikovych rur – upravne,  svojej spolupracovnicke

Marii DUDOVEJ

pri odchode do dochodku zela „...nech jej zdravie, lasky rieka z dlani nikdy neuteka.“


<<<

Podakovanie

Dna 9. juna 2006 nas po dlhej a tazkej chorobe navzdy opustil milovany manzel, otec, stary otec a brat

 Ivan MOLCANI z Predajnej.

Dakujeme vsetkym pribuznym, priatelom, byvalym spolupracovnikom a ostatnym, ktori sa prisli rozlucit a kvetinovymi darmi sa pokusali zmiernit nas hlboky zial.
manzelka, dcera s rodinou a ostatna smutiaca rodina

Spomienky

V maji sme si pripomenuli tretie vyrocie odvtedy, ako nas navzdy opustila nasa milovana mama a stara mama

Bozena SLAVIKOVA z Podbrezovej.

S laskou a uctou spominaju syna a dcera s rodinami

...

Dna 14. juna sme si pripomenuli 7. vyrocie od umrtia  draheho manzela, otca, stareho a prastareho otca

Arnolda ZVARIKA z Podbrezovej.

S laskou a uctou spominaju
manzelka a deti s rodinami

...

Dna 12. juna uplynul rok odvtedy, ako nas opustil otec a stary otec

Milan GIERTL z Brezna.

S laskou spominaju deti Danka a Milan s rodinami


<<<

 Podakovanie

   Styridsat ucastnikov VI. krajskeho zrazu turistov – seniorov v Jaseni (v posledny majovy tyzden) dakuje Nadacii ZP za financny prispevok na ciastocnu uhradu nasho pobytu. Prisli sme z okresov Detva, Krupina, Lucenec, Poltar, Revuca, Zvolen, Zarnovica a Ziar nad Hronom, aby sme poznali aspon malu cast vasho krasneho Horehronia. Stretli sme sa s „kolegami“ dochodcami z okresu Brezno, spolocne sme si prezreli malu vodnu elektraren vasho podniku v Jaseni, lesnicko – drevarsky skanzen vo Vydrove a na zaver dolinu Lomnista s pamatnym miestom SNP. Popritom sme sa dozvedeli zaujimave informacie o historii a sucasnosti  Zeleziarni Podbrezova.

   Vedeniu ZP, Nadacii ZP a vsetkym zeleziarom a ich rodinam prajeme pevne zdravie a dalsiu prosperitu.

 Za ucastnikov Tibor Gilla, predseda OO JD Brezno


<<<

KULTURA

MDD zeleziarov

 V Dome kultury ZP

Sviatok Medzinarodneho dna deti oslavili deti zeleziarov uz tradicne v Dome kultury ZP. Tentokrat v rozpravkovej risi Troch prasiatok v podani Divadla Jozefa Gregora Tajovskeho  zo Zvolena.                                                                                          F: I. Kardhordova


<<<

Regionalny festival dychovych hudieb

 VALASKA 2006

   Regionalny festival dychovych hudieb pod nazvom Valaska 2006, ktory sa uskutocnil 4. juna, zorganizovali Stredoslovenske osvetove stredisko Banska Bystrica a obec Valaska. Sucastou najstarsieho festivalu s nepretrzitym trvanim na Slovensku boli promenadne koncerty dychovych hudieb Ciechanow z Polska a dvoch moravskych dychoviek Bystřicanka a Zubřanka. Pre nestale pocasie sa hlavna cast 35. rocnika festivalu uskutocnila v dome kultury.
   V kategorii malych dychovych orchestrov sa predstavili moravski hostia festivalu,  Mostarenka z Brezna a bystricka Selcianka. Selcianka tohto roku uviedla niekolko ludovych piesni v posobivej uprave Miloslava Hlavacka. Kategoriu velkych dychovych orchestrov otvoril Dychovy orchester Valaska, ktory tym zaroven oslavil 50 vyrocie svojho zalozenia. Uz tradicne vystupuje spolu so zmiesanym spevackym zborom z Valaskej. Nasledoval Dychovy orchester mesta Brezna pod vedenim Ivana Sykorku. Dychova hudba  Zeleziarni Podbrezova sa predstavila pod taktovkou Jozefa Krala a uviedla narocne skladby klasickeho repertoaru i skladby so solistami.
Ozdobou festivalu bolo vystupenie mazoretiek MsKS Velky Krtis – Plamienky.
   Nasa dychovka bude najblizsie koncertovat ako host na festivale Hradska muzika 2006 na hrade Modry Kamen, 1. jula 2006. Dalsim vystupenim bude koncert v ramci
prehliadky dychovych hudieb, folklornych skupin a suborov v Nitre, 4. jula 2006  v mestskom parku na Sihoti.

(ik)


<<<

Mladi muzikanti debutovali

Moj festival

   Z Podbrezovej do Valaskej vyrazila nasa dychovka uz napoludnie, aby sa zucastnila hviezdicoveho pochodu obcou.  Pred nami pochodovali mazoretky z Velkeho Krtisa. Pre mna bola ucast na festivale velmi napinava. Hrala som solo na klarinet a nadovazok, isli sme vystupovat ako posledni. Ale ako sa hovori – nakoniec to najlepsie, no nie? Po dlhom cakani prisla na rad nasa dychovka. Zacali sme skladbou Marinarella. Po par sekundach bolo pocut, ze nastupil velky orchester a nie mala dychovka. Po Marinarelle sme zahrali krasnu skladbu Vtedy na zapade z rovnomenneho filmu. Podla mna to bola najkrajsia skladba, ktoru sme hrali na svojom vystupeni. Nasledovala skladba Lahke prsty od Adolfa Langera. Pan kapelnik Jozef Kral nam mladym dal moznost ukazat sa. Spolu so mnou hrali solo na klarinety Peta Papiezova a Lucka Slosiarova. Pokracovali sme a zahrali sme plnej sale posluchacov aj dalsie skladby: Osamely pastier a sambu Holiday in Rio, cize Prazdniny v Riu. Pre mna to bolo nadherne a ak ste tam nahodou neboli, tak ste prisli o krasny zazitok. Nabuduce urcite pridte.

Nikolka Luptakova


<<<

PODBREZOVAN   12 / 2006

STRANA 4

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6