ZP a.s. NEWS

Zaujem vlastnikov je evidentny

Onedlho sa zacne nova vykurovacia sezona a my sme v tejto suvislosti oslovili Ing. Konstantina Kicuru, veduceho technickeho useku ZP BYTOS, s. r. o.:

Pan inzinier, v suvislosti s bliziacim sa obdobim vykurovania je aktualne hovorit na temu opatreni suvisiacich s usporami tepla. Mozete nam priblizit, co vsetko ste stihli tohto roku?
- V suvislosti s usporou tepla sme tohoto roku realizovali plosnu vymenu presklenia schodistovych stien v styroch bytovych domoch v Brezne a na Stiavnicke, hydraulicky sme vyregulovali a termostatizovali odberne zariadenia ustredneho kurenia vo vybranych domoch na Stiavnicke a vo Valaskej, obtokovymi potrubiami sme zefektivnili odber tepla vo vybranych bytovych domoch na Stiavnicke, v septembri ukoncime montaz pomerovych meracov tepla vo vybranych domoch na Stiavnicke a vo Valaskej a dalsie ciastkove prace.

Z uvedeneho vyplyva, ze ludia uz pochopili navratnost takychto investicii. Stretavate sa aj s nejakymi specifickymi situaciami v tomto smere?
- Ano, vacsina ludi chape, ze je nutne investovat do bytovych domov za ucelom udrzby a nevyhnutnych rekonstrukcii aj v spojitosti s potencialnou usporou energie, avsak su limitovani vlastnymi financnymi zdrojmi, co sposobuje aj nam, ako spravcom, urcite problemy a nesenie rizik pri zabezpeceni spolahlivej prevadzky technickych zariadeni v bytovych domoch. Spravca v zmysle zmluvy o vykone spravy nesie zodpovednost a je povereny zabezpecenim spolahlivej prevadzky domu, udrzby, oprav spolocnych zariadeni podla poziadaviek vlastnikov do vysky vytvoreneho fondu udrzby, pricom musi zaroven respektovat zakon c. 182/1993 tym, ze vlastnici bytov na spolocnych schodzach rozhoduju o pouziti a tvorbe financnych zdrojov na uctoch. Tato skutocnost v praxi prinasa vela komplikovanych situacii, pokial dojde k vseobecnym dohodam.

Bytove domy potrebuju neustale nejaku udrzbu a to su peniaze z fondov oprav. Ako hodnotite postoj obyvatelov v tomto smere?
- Hodnotim ho pozitivne. Prevlada tendencia zvysovania tvorby financnych zdrojov, za cim sa neda neprehliadnut zaujem vlastnikov bytov o vytvaranie dobrych podmienok pre zabezpecenie starostlivosti o vlastny majetok. Stale sa vsak vseobecne nedosahuje tvorba, ktora by zodpovedala standartnym odporucaniam, t.j. 10 – 15 Sk/ m² spoluvlastnickeho podielu. Su to vlastne financne prostriedky obyvatelov, ktori maju pravo rozhodovat a vzhladom na svoje socialne – ekonomicke postavenie prijimat rozhodnutia a zavazky, co musime respektovat .

Z vyhlasky 630/2005 Z. z., vyplyva moznost zohladnenia polohy bytov a vypocet spotreby tepla prostrednictvom odporucanych koeficientov. Nejde o povinnost, skor dobrovolnost, zalozenu - nazvime to na solidarnosti. Su obyvatelia vami spravovanych domov solidarni voci spolubyvajucim v tomto smere?
- Solidarnost je zodpovedajuce hodnotenie spravania sa majitelov centralnych bytov k majitelom tepelne narocnejsich okrajovych bytov. Poloha centralnych bytov je z hladiska spotreby tepla vzdy vyhodnejsia. Tu nastupuje solidarita a ochota podielat sa na platbach za zvysenu spotrebu tepla v okrajovych bytoch. Je to vsak vylucne na rozhodnuti vlastnikov, ako sa dohodnu na schodzi vlastnikov. Musim povedat, ze ludia su solidarni a koeficienty redukcie spotreby tepla sme pouzivali aj v minulosti. Od 1. januara 2006 sa len legislativne urcuju pravidla sposobu prijatia, stanovenia rozsahu a pouzitia redukcnych koeficientov.

Su vsak aj male bytove domy, kde prevlada pocet bytov s nepriaznivou polohou, napr. starsie bytovky v Podbrezovej. Je vhodne aj v takomto pripade nastojit na koeficientoch, resp. co by bolo vhodnejsie?
- Pokial su v dome centralne a okrajove byty princip pouzitia koeficientov zostava zachovany. To su aj bytove domy v Podbrezovej (TOB, D –bloky) Prijat, resp. neprijat koeficienty pre vacsi pocet vlastnikov okrajovych bytov je otazka na schodzu vlastnikov bytoveho domu. V praxi sa stava, ze pri vacsom pocte okrajovych bytov dojde k prehlasovaniu vlastnikov v centralnych bytoch, ktori sa musia prisposobit uzneseniu zo schodze. Spravca nevstupuje do tohoto rozhodovacieho procesu, pretoze ide o individualne prerozdelenie platieb za teplo od konkretnych spotrebitelov. Ide skutocne o solidaritu, aj ked v specifickych pripadoch moze byt vynutena. V podobnych pripadoch odporucam, aby sa prijimali aj reciprocne uznesenia, kde docasne zvyhodneni odsuhlasia prioritu zateplenia okrajovych stien, cim je mozne postupne vylucovat, resp. znizit hodnotu redukcie.

Co pripravujete pre svojich klientov do buducnosti?
- V blizkej buducnosti potrebujeme presvedcit vlastnikov vybranych domov na Stiavnicke o potrebe hydraulickeho vyregulovania a vymeny vnutornych rozvodov teplej uzitkovej vody, pre zlepsenie kvality odberu zacat pripravu postupnej obnovy vnutornych rozvodov teplej uzitkovej vody, ustredneho kurenia a studenej vody vo vybranych domoch v Podbrezovej, akcelerovat proces zateplovania bytovych domov, nakoniec vsetko ostatne bude v plane udrzby pre rok 2007. Zaroven chcem vysoko vyzdvihnut a podakovat za obetavu pracu vsetkym zvolenym zastupcom v bytovych domoch, bez ktorej by sa len velmi obtiazne realizovali akekolvek plany a zamery.

Zhovarala sa O. Kleinova

V mensich bytovych domoch je vhodne prijimat aj reciprocne opatrenia. Ilustracne foto: V. Kukolova

<<<

Editorial

    Davno uz neplati, ze zaciatok skolskeho roka sa tyka len rodin s detmi. Rychlo sa meniace podmienky zivota, dynamika technickeho rozvoja a naroky sucasnej praxe sposobili, ze bez neustaleho vzdelavania to nejde.
   Potrebu ucit sa pocitujeme subezne s pracovnymi vykonmi. Ak sa chceme adaptovat na dynamicky vyvoj spolocnosti, zazivame neustalu potrebu doplnat si vedomosti dolezite pre orientaciu vo svete plnom informacii. Vzdelavanie dnes tvori organicku sucast kazdeho moderneho cloveka.
   Aj v starostlivosti o zamestnancov nasej akciovej spolocnosti ma dominantne postavenie. Firma rocne vynaklada na rozne kurzy, skolenia a ine formy zvysovania kvalifikacie svojich zamestnancov miliony korun.
   Skolsky rok sa zacal aj v Zeleziarnach Podbrezova a ako nas informovala Ing. Viera Dubcova z referatu vzdelavania, v sucasnosti sa zucastnuje takmer tisicka zamestnancov len na kurzoch a skoleniach vyplyvajucich z legislativy. Dvanast si bude zvysovat vzdelanie v postgradualnom studiu, dvadsattri v bakalarskom studiu s hutnickym zameranim v prvom a dvadsattri v druhom rocniku. V ramci projektov z Europskeho socialneho fondu sa tridsatjeden zamestnancov zdokonaluje vo vypoctovej technike (ECDL), devatdesiatosem navstevuje vzdelavanie manazerov, v sucasnosti prebieha stvrty modul pod nazvom Techniky vycviku jednotlivcov na pracovisku, na projekt jazykoveho vzdelavania sa pripravuje patnast zamestnancov do kurzu mierne pokrocilych a osem na komunikacnu uroven.
   Medzi zamestnancami niet vari jedneho, ktory by sa pocas svojho posobenia v zeleziarnach nezucastnil aspon jedneho vzdelavacieho kurzu. Udrzat sa na svojom poste si totiz vyzaduje neustale studovat a ziskavat nove informacie. A ze vzdelavacie kurzy a skolenia su pre zamestnancov neocenitelnym prinosom, o tom svedci aj nasa anketa.

o.k.

<<<

*nasa anketa*nasa anketa*nasa anketa*nasa anketa*nasa anketa*

Su pre vas skolenia a vzdelavacie kurzy uzitocne?

Pripravil: Marian Jancovic

Sona Luptakova (KRs):
- Uz viackrat som sa zucastnila roznych kurzov a skoleni. Tesim sa, ze nadobudnem vedomosti a naucim sa nieco nove. Na skolenia sa vacsinou prihlasujem sama. Vzdy ked sa uskutocni nejake skolenie, ktore mi nieco da, tak sa rada zucastnim.

Martin Mastelak (Vo):
- Na vzdelavacom kurze som uz asi po stvrtykrat, momentalne navstevujem kurz vypoctovej techniky a kurz riadenia, ktorymi si chcem rozsirit okruh svojich vedomosti. V buducnosti sa chcem zamerat predovsetkym na studium cudzich jazykov.

Dobroslav Tomcik (Tes):
- Mam bohatu prax, no kazdy den so sebou prinesie nieco nove. Ako veduci musim dennodenne riesit mnozstvo zlozitych situacii, pri ktorych je potrebne rychlo a spravne reagovat. Skolenia, ktore som navstivil, ma naucili aplikovat teoreticke poznatky v praxi.

Juraj Vrab (Tvn):
- Vzdelavacie kurzy a skolenia mi poskytli ziskat vacsi prehlad v mnohych oblastiach. Naposledy som navstivil kurz so zameranim na riesenia medziludskych konfliktov. Takto mozem porovnat svoje poznatky z praxe s teoriou.

Ivan Dolnan (Vhd):
- Vzdelavacieho programu sa zucastnujem pravidelne. Teoreticke poznatky, ktore tu ziskam, rozsiruju moje vedomosti a mozem ich tak vyuzit v pracovnom prostredi. Zaujali ma predovsetkym skolenia ekonomickeho, ci vypoctoveho charakteru.

Kurzu ECDL, podporovaneho ESF, sa zucastnuje 31 zamestnancov nasej spolocnosti. Pohlad do ucebne objektivom M.Jancovica.

<<<

Blahozelame jubilantom

V septembri si pripominaju

pracovne jubilea

Milan BABIAK, Maria BABICOVA, Ivan BALCO, Lubomir BARTOS, Dusan BELKO, Ferdinand BELKO, Stanislav BELKO, Anna BELKOVA, Jan BERAK, Viera BRISOVA, Frantisek BUBELINY, Anna CIGEROVA, Jan CERVIENKA, Anton CIZMAR, Renata CIZOVICOVA, Milan DEBNAR, Jan DEMETER, Ing. Lubomir DOLINSKY, Tibor DURCO, Jan ENGLER, Cyril EREMIAS, Martin FILLO, Mariana FORMANEKOVA, Pavel GAJDOSIK, Jan GIERTLI, Renata GIERTLOVA, Marian GLEMBA, Maria GONDOVA, Lubomir GREGOR, Peter GREGOR, Sona HAVRANOVA, Jozef HLASNIK, Drahomir HRBAN, Jan HUBERT, Jan HUSKA, Ivan JAGERCIK, Jozef KAN, Jan KLEIN, Peter KNAPCOK, Jan KNAZIK, Stefan KOCMEL, Kazimir KOKAVEC, Martin KOLAJ, Peter KOMORA, Milan KORDULIC, Stanislav KOSTUR, Pavel KOVACS, Jan KOVAŘOVIC, Erik KRAJCI, Milos KRAJCI, Vieroslava KRAJCIOVA, Maria KUCERAKOVA, Peter KUR, Vladimir KVACKAJ, Jan KVIETOK, Ludovit LACUSKA, Peter LALIK, Katarina LAMEROVA, Miroslav LANG, Bohuslav LEITNER, Drahomir LENART, Lubomir LOPEJSKY, Marek LUCIAK, Vladimir LUPTAK, Peter MACULA, Milan MAGAN, Miroslav MAKOVNIK, Jozef MARCINKO, Viera MASAROVA, Julia MATOSOVA, Frantisek MEDVED, Peter MEDVED, Pavol MIKLOS, Jaroslav MILAN, Janka MURANSKA, Jozef OLOSTIAK, Slavomir PANCIK, Jaroslav PARDUPA, Juraj PAULOVIC, Michal PETERAJ, Olga PODMANICKA, Karol POLONY, Anton PRECUCH, Kamil RADL, Rastislav RADOC, Lubomir RAFAY, Milan REHULA, Milan RUSNAK, Svetozar SCHNEIDGEN, Jozef SCHÖN, Ivan STEHLIK, Ivan STRIGAC, Pavol STRUHAR, Ing. Bohumil SVOBODA, Martin SARIK, Jaroslav SARINA, Emil SKULTETY, Jaroslav SKULTETY, Jozef SUCHAN, Dusan SVANTNER, Ondrej SVANTNER, Pavel SVANTNER, Pavol SVIDRAN, Milan TALIAN Stanislav TALIAN, Ing. Terezia TISOVCIKOVA, Drahoslav TRAJTEL, Robert TRUNEK, Jan TURNA, Lubomir TURNA, Miroslav TURNA, Miroslav VARL, Jan VETRAK, Daniel VEVERKA, Peter VRANSKY, Frantisek ZAJAK, Marian ZLATOHLAVY

zivotne jubilea

Michal BOHACIK, Janka BRASOVA, Miroslav BROZMAN, Miroslav BUKOVEC, Milan DOBRIK, Pavol DURAJ, Milan ENGLER, Helena FABRICIUSOVA, Tibor FILIP, Pavel GONDEK, Dezider HANUSKA, Magda KLESKENOVA, Anton KNOSKO, Jozef KOCHAN, Libusa KOVAŘOVICOVA, Marian KVACKAJ, Jan LEITNER, Jaroslav MURON, Martin PACESA, Viera PERICHTOVA, Martin PETRO, Peter PRUKNER, Marta REPKOVA, Ing. Frantisek STULAJTER, Viera TALIANOVA, Svetozar TRAJTEL

Odisli do dochodku

V auguste odisli do dochodku

Jan BENKO,

do invalidneho dochodku

Peter KRALIK, Jan PODHOREC.

V mene vedenia ZP a. s. im dakujeme za odvedenu pracu a do dalsich rokov prajeme len slnecne dni.

<<<

Spomienky

„Len jedno srdce na svete sme mali, ktore nas dokazalo milovat. Keby sme ho laskou zobudit chceli, neozve sa uz viackrat.“
Dna 30. septembra uplynie pat rokov odvtedy, ako nas opustila nasa milovana manzelka, mama a stara mama

Helena KUTLIAKOVA z Podbrezovej.

S laskou spomina smutiaca rodina

...

Dusanko!

Odisiel si od nas navzdy a tak velmi chcel si zit... Nezabudame, lebo ani cas neutlmuje zial.
Spominame na teba s laskou. Mama Maria Samekova, tvoja dcerka Simonka a brat Ivan s rodinou

...

Dna 27. septembra uplynie rok odvtedy, co nas opustil nas milovany manzel, otec a stary otec

Karol KOCKA z Lopeja.

S laskou spominaju manzelka, dcera a syn s rodinami a ostatna smutiaca rodina

Podakovanie

Dakujeme vsetkym pribuznym, byvalym spolupracovnikom, priatelom, susedom a ostatnym, ktori sa prisli rozlucit s nasim drahym manzelom, otcom a starym otcom

Jozefom GBUROM z Podbrezovej.

Zaroven dakujeme za kvetinove dary, ktorymi ste sa pokusali zmiernit nas hlboky zial.
Manzelka a synovia s rodinami

<<<

KULTURA

Mestske kulturne stredisko v Brezna a autorka Jana Vozarikova

vas pozyvaju na vystavu

NEVIDITELNY SVET – obrazy, ktorej vernisaz sa uskutocnila 4. september v Synagoge v Brezne.
Vystava potrva do 23. septembra. Verejnosti je spristupnena v pracovnych dnoch od 12. – 17. hod. Skupinove navstevy mimo tohto casu hlaste na tel.c. 611 4221. Vstupne je 5 korun.

DIVADELNA CHALUPKA

Stredoslovenske osvetove stredisko B. Bystrica, mesto Brezno, Mestske kulturne stredisko Brezno, Centrum volneho casu Brezno a Divadelny subor J. Chalupku pripravili

v dnoch 20. – 23. septembra
inspirativny festival
DIVADELNA CHALUPKA

s nasledovnym programom:

21. septembra:

-v sale DK Brezno o 19. hod.: LUCERNA v podani Divadelni jednoty Jirasek z Noveho Bydzova (ceska klasika A. Jiraska, vstupne 70 korun),
-na Namesti M. R. Stefanika o 16. hod.: DIVADELNA SANTA, divadelny happening s koncertom skupiny STO MUCH z B. Bystrice,
-v Synagoge – scena mladych o 21. hod.: HRA NA OCINA A MAMINU v podani divadla Sest Pe pri DZ Partizanske (zaujimavy pohlad na problemy v snad kazdej rodine).

22. septembra:

-v sale DK Brezno o 9. a 10,30 hod.: GASPARKO, v podani SLUK-u (tanecna veselohra pre deti), o 19. hod.: DRUHA SMRT JANY Z ARCU (zaujimava inscenacia ocenena na celostatnej prehliadke FEDIM v Levoci, ucastnik Scenickej zatvy 2006),
-Synagoga – scena mladych o 8,30 a 10,30 hod.: KOMEDIA O BOHACOVI A LAZAROVI v podani D-Efekt Dubove (zaujimava inscenacia ocenena na celostatnej prehliadke FEDIM v Levoci, ucastnik Scenickej zatvy 2006), o 21. hod.: TYZDEN S DIVADLOM (ucastnici workshopu Talentarium sa predstavia so svojim pohladom na poviedky P. Pavlaca, ktory ohybali cely tyzden pod vedenim posluchacky VSMU Soni Smolkovej),
-na Namesti M. R. Stefanika o 16. hod.: DIVADELNA SANTA, divadelny happening, okrem ineho TS Tma a ticho z Bytce zatancuju rozpravku Pernikova chalupka.

Chalupka v regione:

-v Podbrezovej o 10. hod.: DRUHA SMRT JANY Z ARCU, v podani Celkom maleho divadla z Levic (vstupne 70 korun), o 19. hod.: ZABUDNI NA HOLLYWOOD v podani Slovenskeho komorneho divadla Martin, profesionalneho hosta festivalu (hra znameho chorvatskeho dramatika Mira Gavrana, ucinkuju M. Hornak a M. Geisberg),
-v Pohronskej Polhore o 10. hod.: Z LIPTOVSKEJ TRUHLICE v podani Divadla MINETRDLO z Partizanskej Lupce (na motivy povesti z Liptova).

23. septembra:

-na Namesti M. R. Stefanika o 9. hod.: DIVADELNA SANTA, sprievod divadelnikov mestom, divadelny happening, improvizovane vtakoviny divadelnikov, NAKRESLI MI DIVADLO – kreslenie deti na temu „divadlo“, PERNIKOVA CHALUPKA etc.,
-v Synagoge – scena mladych o 15. hod.: NAVSTEVA MLADEJ DAMY v podani Celkom maleho divadla z Levic (komedia podla Z. Podskalskeho, uspesna inscenacia levickych divadelnikov v r. 2005),
-v sale DK Brezno o 19. hod.: ZABUDNI NA HOLLYWOD v podani Slovenskeho komorneho divadla z Martina, profesionalneho hosta festivalu (vstupne 110 korun) – po predstaveni: LUCIME SA S CHALUPKOU – slavnostne ukoncenie festivalu.

<<<

Dna 13. oktobra sa uskutocni osmy rocnik

Lopejskeho jarmoku

(na ulici Druzby v Lopeji), s uz tradicnym predajom
vyrobkov ludovych remeselnikov.

<<<

Dejiny hutnictva na Slovensku

V suhrnnej podobe spracuva publikacia s rovnomennym nazvom, ktoru pocas oslav Dna banikov, geologov, hutnikov a naftarov v Banskej Stiavnici slavnostne uviedli do zivota. Slovensko – anglicku publikaciu kolektivu autorov, ktora zachytava dejiny slovenskeho hutnictva od prvych historickych sprav az do zaciatku 21. storocia zostavili Prof. Ing. Juraj Schmiedl, DrSc. a Ing. Lubos Weigner, CSc. Dielo, rovnako ako pred dvomi rokmi Zlatu knihu banictva na Slovensku, vydal Zvaz hutnictva, tazobneho priemyslu a geologie SR.

(Ocel vychodu)

<<<