PODBREZOVAN  03 / 2007

STRANA 5

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6

Praktické rady


<<<

Z DOMACEJ TVORBY

Jaroslava Nuterova

DIEVCA S MOTORKOU

Roman na pokracovanie

 III. cast

  Helena vedela, ze viac pre nu mladsia dcera nemohla spravit. Po rokoch plnych vycitiek i seba tryznenia, kedy si stale nebola ista laskou svojich dcer, konecne pokojne zaspavala a zobudzala sa s myslienkou, ze rodina sa predsa nerozpadla. Vdaka Anete, ktora si uvedomila jednu vec. Deti prezivaju ovela horsie situacie v inych rodinach a ich matka sa spamatala prave vcas, aby pochopila, ze mama je len jedna a napriek vsetkemu obe dcery lubi.

  Po rokoch sa na to samozrejme pozerala inak. Neraz si kladla otazku – co ak sa aj ja nejako prehresim na svojich detoch? Odpustia mi? Budu ma trapit, ako my trapime svoju mamu? Ach ano, Inga by povedala, ze ona zacala prva. Docerta, ved je to bludny kruh.

  S pevnym rozhodnutim od srdca sa porozpravat so starsou sestrou, nasadla Aneta Korestova v piatok vecer do posledneho autobusu na Jarabu, aby rano nestracala cas cestovanim a vyuzila naplno pekne pocasie na lyzovanie.

  Mlady muz za volantom viedol opatrne autobus po zasnezenych cestach, pasazierov ubudalo, tak sa Aneta pohodlne usalasila na zadnom sedadle a zelenkaste oci nebadane prikryli viecka s tmavymi dlhymi mihalnicami. Vodic zastal na konecnej, vypol motor a pobral sa k zadnym sedadlam.

  „Je to mozne?“ zadudral, ked mu zrak spocinul na spiacej Anete. „Zobud sa, dievca,“ dotkol sa jej pleca a jemne ju potriasol. „Tu nemozes spat.“

  Ospalo sa poobzerala, pretrela si oci. „Mhm, vdaka, uz idem.“

  „Chod dopredu,“ usmial sa. „Lyze ti podam.“

  „Vy ste tu novy?“ obratila sa k nemu vo dverach.

  „Nie celkom, obcas zastupujem, no teba som tu este nevidel.“

  „Ale ja sem chodim casto, byva tu moja sestra. Urcite poznate Dinda, tak to mi je svagor.“

  „Coze?“ zoskocil prekvapene rovno pred Anetine nohy, az vylakane cuvla. „Ty si, vy ste Ingina sestra?“

  „Co je na tom cudne?“ vylozila si vak na plecia, prevzala od neho lyze.

  „Myslel som...,  vyzerate...“

  „To je fuk,“ mavla rukou. „Budete nocovat v drevenici, ci mate inde zaisteny noclah?“

  „V drevenici,“ odvetil a pri slabom svetle skumal Anetinu tvar.

  „Zamknite si autobus, pockam na vas, vsak mame spolocnu cestu.“

  Inga vyuzila stary domcek na prenajimanie noclahu pre vodicov autobusov, SAD – ka im za to slusne platila. Aneta uz poznala vsetkych, okrem tohto mlciaceho vodica, ktory jej svietil baterkou pod nohy. Dvadsat metrov presli bez jedineho slova. Inga cakala zababusena v kozuchu, podala mlademu muzovi kluc od domceka a odviedla si Anetu do poschodoveho domu.

  V sobotu rano vyrazili sestry na lyziach bez Dinda, ktory dal prednost vareniu. Tvaril sa tajomne a odporucil im navrat pred stvrtou. Aneta ako vzdy zahodila vsetky starosti a celou dusou sa oddavala radosti z pohybu. Odmalicka sa plne sustredila na tu cinnost, ktoru momentalne prevadzala a to jej velakrat pomohlo zabudnut na opitu matku v posteli, na nevyzehlenu bielizen v kosi, na chybajuce peniaze... Dnes sa jej zdalo neuveritelne, ze ako dieta prekonala tieto problemy dospelych. Vlastne – moze dakovat osudu, ze ju vyformoval do terajsej podoby, je pripravena na zivot.

  Preco sa Inga mraci, na otazky odpoveda namosurene alebo neodpoveda vobec a zamyslene stoji na lyziach, pochopila Aneta po navrate do domu. Uz vo vstupnej hale poculi hlasnu vravu, hudbu a strnganie priborov i tanierov. Aneta sa spytavo pozrela na sestru, ktorej sa podozrivo chvel hlas, ked tisko hovorila: „Dnes mame hosti, preto ostal Dindo doma. Prisli jeho deti.“

  „Mohla si povedat,“ poznamenala vycitavo Aneta. „Chodievaju casto?“

  „Podla potreby,“ vzdychla Inga. „Miki ma osemnast, Eva sestnast – ocko sa musi buchnut po vrecku.“

  „Takze oslava,“ pohla sa ku schodom. „Najblizsim autobusom sa vratim domov.“

  „Nikam nepojdes,“ zastavil ju rozjarenym hlasom Dindo a chytil za ruku. „Pod, zoznamim ta s mojimi detmi, su na teba hrozne zvedave.“

  Aneta sa nechala viest bradatym stokilovym svagrom do jedalne, kde okolo stola pobehovali dvaja mladi ludia. Svetlovlase dievca nizkej postavy davalo ozdobne poskladane servitky pred taniere, chlapec s podnosom na ruke rozdeloval pohare.

  „Ponahlaj sa, Miki,“ surila stopatdesiatcentimetrova dievcina svojho stodevatdesiatcentimetroveho brata. „Po tolkych hodinach na lyziach su urcite hladne. Co myslis, bude sa to Anete pacit?“

  „Povie ti sama,“ riekol Dindo, naco sa surodenci zvrtli a hnedymi ocami skumali stihlu postavu vedla otca. „To je Aneta. Aneta, to je Mikulas a Eva.“

  Podali si ruky, potom sa privitali s Ingou. Len co mlade zeny vytiahli paty, aby sa prezliekli, Miki zautocil na otca.

  „Preco si nam nepovedal, ze je taka mlada a pekna?! Za taketo prekvapenie ti dakujem. Stali sme tu ako dvaja trpaci.“

  „Zlet na zem, Miki, nevyskakuj,“ upozornil Dindo syna. „Nikdy ste sa nepytali, ako vyzera, nemozem za to, ze ste si ju predstavovali – no, ako vlastne?“

  „Neviem,“ mykol plecom nahnevane.

  „Iste nie ako nasu vrstovnicku,“ povedala Eva.

  „Aneta ma dvadsatstyri rokov... Koniec reci, noste na stol,“ uzavrel Dindo razne a prvy sa pobral do kuchyne.

  Slavnostne prestrety stol jednoznacne prezradzal, ze ho upravoval profesional. Neda sa presne nazvat stolovanie o sestnastej hodine – je to neskory obed, ci prilis skora vecera? Nech je ako chce, jedalny listok sa skladal z vynikajucich, lahodnych specialit, chutne pripravenych a servirovanych vo vkusnej, preciznej uprave. Anetine zelenkaste oci s uzasom sledovali Mikiho sikovne ruky, ktore s neuveritelnou istotou porciovali a kladli na taniere rozne druhy pokrmov. Z jeho vykonu uhadla co studoval. Ked vsetkych pri stole obsluzil, zazelal dobru chut a hned sa pustil do jedenia.

  Pri prvych sustach mu Aneta adresovala zvedavu otazku. „To si kedy varil, Miki, ved rano ste tu este neboli.“

  „Preco myslis, ze ja?“

  „Mna neoklames,“ zasmiala sa pobavene. „Poznam kucharske umenie svojej sestry aj tvojho otca a toto je pripravene tak perfektne, ze clovek rozmysla, ci to moze vobec jest. Ty sa vo svete nestratis.“

  „Pomahali mi,“ sklopil oci do taniera. „Oco pri vareni a Evka s pecenim. Naozaj ti to chuti?“

  „Ze sa pytas. Mozem ta este poprosit?“

  Inga spod zachmureneho obocia s nevolou sledovala kamaratsky, prirodzeny rozhovor, ktory viedla jej mladsia sestra s Dindovymi detmi. Niezeby proti nim nieco mala, ale ich pritomnost pocitovala ako krivdu. Preco s nou Dindo nechce mat deti? Financny problem to nebol, byvaju v novom dome skoro tri roky – a nic. Zacinala byt z toho unavena. Okrem sestry, Dindovych deti a par znamych sem chodilo malo ludi na navstevu a tento vecer, straveny v utulnej obyvacke s horiacim kozubom aj tak Ingu rozladil.

  Aneta dokoncievala nacrt tvare. Bola tak zaujata kreslenim, ze si nevsimla Mikiho. Prikradol sa k nej odzadu a zvedavo nazrel do skicara.

  „Viem, kto je to,“ vyhlasil znenazdajky pri Anetinom uchu, az jej od laku skoro nakres vypadol z ruky. „Prepac,“ dotkol sa jej pleca. „Netusil som, ze sa tak zlaknes.“

  „Nic sa nestalo,“ usmiala sa a prevratila list. Citila na sebe oci pritomnych a v cudnych rozpakoch znovu zacala kreslit na cistu stranu. Nezvykla ukazovat prvokresbu.

  „Aj ja som uhadla,“ pridala sa k bratovi Eva, sediaca vedla Anety. Od zaciatku pozorovala rychlu, presnu ruku nevlastnej tety a zatuzila ovladat ceruzku tak, ako ona.

  „Ukaz, koho skryvas,“ natiahla ruku Inga a vzala od sestry skicar. „Sofera?“ zdvihla obocie pri pohlade na kresbu. „Prosim ta, cim ta zaujal? Obycajny chlap.“

(Pokracovanie v buducom cisle)

 

 Viete, preco...

 ...sa vojny medzi Rimanmi a Fenicanmi volali punske? Kanaanci boli zdatni obchodnici, ktori okrem ineho vyrabali aj cervene farbivo z morskych lastur. T1 - T2  nazyvali T3  a T4 , ktori im dovazali farebne tkaniny podla purpuroveho farbiva "Foinikes", cize Fenicania. Rimania prevzali grecke pomenovanie ako "Phoenici", z coho dalej vzniklo "Phoeni" a nakoniec "Puni". Odtial teda pochadza aj oznacenie vojen ako punskych (264 - 146 pred nasim letopoctom - roku 146 p.n.l. padlo Kartago ako hlavne centrum Fenicanov).

   Vylustenu tajnicku zasielajte do redakcie do 16. februara 2007.


  VYROKY SLAVNYCH

 Takzvany rozumny clovek sa prisposobi svetu. Nerozumny sa snazi prisposobit svet sebe. Preto vsetok pokrok priniesli ludia nerozumni.

G.B. Shaw

...

Humor je o nas, satira o tych druhych.

T. Janovic


<<<

zp_kuchl_tr.gif (4601 bytes) zp_gastro_tr.gif (12780 bytes)

zp_kuchp_tr.gif (4578 bytes)

     Jedalny listok  12. – 18. februar 2007                              Jedalny listok 19. – 25. februar 2007

 

 Pondelok 12.2.

Polievka: fazulova kysla, pecivo

Sikulsky bravcovy rezen, knedla

Kuracie stehno na plzensky sposob, ryza, salat

Leco s klobasou, zemiaky

Sparglovy salat so salamou, pecivo

Zapekana brokolica s tofu

Pirozky plnene ovocnou plnkou

Utorok 13.2.

Polievka: zelen. s liatym cestom, pecivo

Vyprazane kuracie stehno, zem., kompot

Hovadzie maso na koreni, tarhona, salat

Drzky na diabolsky sposob, knedla

Horehronsky syrovy salat, pecivo

Rezance s tvarohom, zakysanka

Kysnuty kolac slivkovy, kakao

Streda 14.2.

Polievka. karfiolova, pecivo

Plnena paprika, knedla

Brav. rezen Argentina, zel. ryza, salat

Zemiaky s klobasovym masom, uhorka

Windsorsky salat, pecivo

Dusene bravcove maso s kelom

Cesnakove osie hniezda

Stvrtok 15.2.

Polievka: terchovska, pecivo

Morcaci rezen na hubach, zem., salat

Madarsky hovadzi gulas, cestovina

Pec. papriky plnene tvar. - bryndzovou plnkou

Salat zo surovej zeleniny s jogurtom, pecivo

Hrachova kasa, opek. tofu, volske oko, uhorka

Palacinky s tvarohom a cokoladou

Piatok 16.2.

Polievka: surdica, pecivo

Svieckova hovadzia pecienka, knedla

Bravcovy plneny zvitok, ryza, salat

Zemiakovo-bryndzove pirohy so slaninkou

Cestovinovy salat spenatovy

Porovy nakyp, paradajkovy salat

Muffiny s cokoladou, kakao

Sobota 17.2.

Polievka: kelova s ryzou, pecivo

Sekany rezen z bocika, zem., salat

Nedela 18.2.

Polievka: zem. gulasova, chlieb

Cigansky kuraci rezen, ryza, salat 

Pondelok 19.2.

Polievka: sedliacka, pecivo

Vyprazany morcaci rezen, zem., salat
Zahradnicke brav. stehno, slov. ryza, salat
Hov. maso s cestovinou a baklazanmi, salat
Zeleninovy salat s brokolicou, pecivo
Francuzsky fazulkovy nakyp
Lievance s dzemom, kakao

Utorok 20.2.

Polievka: hovadzia s cestovinou, pecivo

Hutnicke bravcove stehno, knedla
Kuraci rezen s broskynami, ryza, salat
Vyprazana brokolica, zem., tat. omacka
Bretonsky salat, pecivo
Pecene kur. stehno s tofu plnkou, obloha
Buchty na pare s lek., kak. posyp., kakao

Streda 21.2.

Polievka: zem. s koprom, pecivo

Vyprazany syr, zemiaky, tatarska omacka
Goralska pochutka, cestovina
Plnena hlavkova kapusta, knedla
Sopsky salat, pecivo
Zapekane zemiaky s hlav. kapustou, salat
Bublanina s ovocim, kakao

Stvrtok 22.2.

Polievka: mexicka fazulova, pecivo

Mor. stehno pecene, cer. kapusta, knedla
Brav. maso Chilli con Carne, ryza, salat
Mandarinkove rizoto
Fazul. salat so salamou a chrenom, pecivo
Karfiol so syr. omackou, zemiaky
Dukatove buchticky s vanilkovym kremom

Piatok 23.2.

Polievka: zeleninova domaca, pecivo

Detvianska natura, op. zemiaky, uhorka
Prirodna hovadzia rostenka, ryza, salat
Pizza s tuniakom a olivami
Svajciarsky salat s tofu, pecivo
Kuracie prsia na hubach s jogurtom, obloha
Rezance s orechami, kakao

Sobota 24.2.

Polievka: krupkova, pecivo

Udene maso, kapusta, knedla

Nedela 25.2.

Polievka: stupavska zabij., chlieb

Prazska hov. pecienka, tarhona, salat 


<<<

PODBREZOVAN   03 / 2007

STRANA 5

logo ZP a.s.

STRANA

0

1 2 3 4 5 6