|
KULTURA
M.J. |
Viete, ze
Ludske telo
System pecene
V ramci ludskeho tela pod system pecene patria anatomicke organy - pecen, parovy organ zlcnik, slachy a vazivo, nechty a oci. V ramci hybatelov patri system pecene pod drevo: uschovava krv, riadi priechodnost (energie cchi a krvi), pohyb a vzostup (cchi) v organizme, aktivuje a „rozpina“ sa na jar. System pecene vykonava v tele funkcie suvisiace s krvou, energiou cchi a telesnymi tekutinami, napomaha traviacemu procesu, reguluje menstruaciu, tehotenstvo a rodenie u zien. Aby sa clovek citil uvolnene dusevne a fyzicky, aby energia, krv a tekutiny v nom kolovali volne, musi system pecene vykonavat svoje funkcie bez poruch.
Co
znamenaju a ako sa prejavuju tieto funkcie v praxi?
V cinskej medicine je dusevny a emocny zivot
neoddelitelnou sucastou systemov. Kazdemu systemu prinalezi svoja emocia,
vzajomne sa ovplyvnuju ako v spojitej nadobe - emocie vycerpavaju
system, naopak, chory system ovplyvnuje prislusnu emociu. System pecene
je zo vsetkych systemov najcitlivejsi na emocie - reguluje celkove
dusevne rozpolozenie, uvolnenost a naopak, napatie, stres, hnev ho
zranuju. Napr. ked pocujeme vyraz „prejav plny zlce“, ihned si pod tym
predstavime cloveka nevludneho, emocne zablokovaneho a tento clovek
urcite bude mat problemy so systemom pecene. Alebo v pripade „rychleho“
uvolnenia sa po dlhodobom strese pomocou alkoholu (z hladiska
cinskej mediciny ide v tomto pripade o tzv. stagnaciu energie cchi v
peceni) sice mozeme hovorit o uvolneni sa a „spriechodneni“ pecene,
pohybe energie a krvi, ale zaroven si musime uvedomit, ze pohotovostny
sposob uvolnenia sa spatne poskodzuje krv v peceni a nasledne vsetky jej
funkcie. Stagnacia energie cchi v peceni vyvolava poruchy obehu energie,
krvi a tekutin, co vedie napr. k vzniku opuchov, nafukovaniu, rozpinaniu
v hrudi alebo v prsnych bradavkach, bodavym bolestiam v hrudi, u zien k
menstruacnym porucham, bolestiam v podbrusku, vytvaraniu uzlin pod kozou,
vzniku tvrdsich utvarov v prsiach a prsnikoch.
Dlhodoby stres a emocne vykyvy ovplyvnuju travenie,
co sa moze prejavovat nafukovanim brucha, vracanim, hnackami (napr. v obdobi
skusok), zlym travenim, bolestami v boku a v ramci vzajomnych
vztahov medzi systemami v TCM hovorime, ze „pecen napada (slabu) slezinu“,
co presne zodpoveda podstate slovenskeho vyrazu: „ten ma silny zaludok,
toho len tak nic nepohne“.
Pecen z hladiska TCM zabezpecuje dodavku kvalitnej krvi a v dostatocnom
mnozstve. Napr. pri zvysenej telesnej namahe, prudkych citovych
prejavoch sa zvysuje jej spotreba. Naopak, ked je clovek v klude, krv sa
vracia spat do pecene. Ked nie je dostatocny prisun krvi, vznika
seroslepost, rozmazane videnie alebo pocit sucha v ociach, slachy tuhnu
a skracuju sa. U zien nedostatok pecenovej krvi vyvolava znizenu
menstruaciu alebo az jej zastavenie.
Trasenie, krce, chvenie koncatin sa pripisuje zlemu stavu
krvi pecene. V minulom storoci sa tento stav ludovo charakterizoval ako
„suchost krvi“. Pri poruche uschovavania krvi moze dojst k chaotickemu
pohybu krvi v podobe krvacania, ako silna menstruacia, krvacanie z nosa
atd. V tomto pripade cinska medicina pouziva prostriedky na „schladzovanie
krvi a zastavenie krvacania“, t.j. posobi na pricinu, ktora vyvolava
krvacanie. Bohuzial europska medicina niekedy postupuje drasticky a odstranuje
„chory“ organ. Napr. po vyoperovani maternice zena prestane krvacat a stracat
krv, ale pricina nie je odstranena a v neskorsom veku chorobny stav moze
vyvolat problem s prsnikmi, navalmi, viest ku vzniku zlcovych kamenov,
zvyseniu cholesterolu v krvi, zavratom, sekundarnej cukrovke a inym
ochoreniam.
Chrante svoju krv
Z hladiska TCM dlhodobe potenie sa, vyvolane napr. nachladnutim,
alebo z inych pricin, zranuje krv. Preto je potrebne cim skor zvysene
potenie zastavit, pri poteni pod perinou (v spanku, pri chorobe)
sa potit len do stavu „sparenia“, aby sa s potom nestracali ziviny z
krvi. Potenie sa v spanku u dospelych sa povazuje v TCM za chorobny stav.
Emociami
zranujeme svoj system pecene a prispievame k vzniku chorob, preto je
velmi dolezite ovladat svoje emocie a spravne relaxovat.
ZP
(Pouzita literatura: Klasicka cinska medicina, V. Ando)
CO PREZRADZA TVOJE MENO?
Vit (15.6.) z lat. vitus – zivy, vesely, rad alebo z nem. weit – siroky, rozsiahly (witu – les, lesny). Blizke mena Hilar, Kvido, nem. Weit (Vajt), franc. Guy (Gy), tal. Guido, span. Quido,
Blanka (16.6.) povodne span. meno (blanca – biela), z tal. podoby je meno Bianka. Blizke su mena Albina, Kandida,
Adolf (17.6.) z nem. (adal + wolf) – vzneseny, uslachtily vlk. Dom. Ado, Dolo, Dolfo,
Vratislav (18.6.) slov. meno s povodnym vyznamom – oslavujuci navrat alebo vracajuci slavu. Dom. Vrato, Vrato,
Alfred (19.6.) z angl. (aelf + raed) mudry poradca, ktoremu pomahaju elfovia (duchovia). Dom. Fredo,
Valeria (20.6.) rim. rodove meno Valerius (z valens – silny, zdravy). Rovnaky povod ma meno Valentin, rus. Valerij,
Alojz (21.6.) z franc. Lowis (Louis), z nem. Hludwig – slavny bojovnik, z latin. (Aloisius), nem. mena Alwisi – cely biely. Rovnake mena Ludovit, ces. Alois, mad. Alajos (Alajos), dom. Lojzo,
Paulina (22.6.) z lat. Paulinus – Pavlova, patriaca Pavlovi. Dom. Lina,
Sidonia (23.6.) z lat. Sidonius – pochadzajuca z mesta Sidonu (Saidy v Libanone). Dom. varianty Zdenko, Zdenka, rus. Sidonija, angl. Sydney, franc. Sidoine, dom. Sida, Sidula, Sidusa,
Jan (24.6.) z hebrej. Jochanan – boh je milostivy. Lat. Joanes, ces. Jan, nem. Johannes, angl. John, Johny, Jack (Dzon, Dzony, Dzek), franc. Jean (Zan), span. Juan (Chuan),
Olivia, Tadeas (25.6.) z lat. oliva – pestovatelka oliv alebo mierumilovna (olivova ratolest ako symbol mieru). Zen. variant Oliva. Tadeas – z hebrej. Taddai (lat. Thaddaeus) sikovny, rozumny - smely, odvazny. Pol. Tadeusz (Tadeus), mad. Tade, rus. Fadej, tal. Taddeo,
Adriana (26.6.) z lat. Hadrianus – muz od mora, z tal. mesta (H) adrie. Starsia podoba Ada, Ria, Riana,
Ladislav, Ladislava (27.6.) – vplyvom mad. pozmenena podoba mena Vladislav, lat. Ladislaus, ces. Ladislav, mad., Laszlo (Laslo), dom. Laco, Lacino. Vyznam. oslavujuci - oslavujuca vladu (moc), slavny vladca, vladkyna,
Beata (28.6.) z lat. beata – blazena, stastna. Blizke mena su Blazena, Felix, dom. Bea.
|
Jedalny listok 18. – 24. 6. 2007 Jedalny listok 25. 6. - 1. 7. 2007 |
|
|
Pondelok 18.6. Polievka: kelova s ryzou, pecivo Bravcovy rezen s pecenou, zemiaky, salat Kuracie sote s kesu orieskami, ryza, salat Ravioly so syrom, paradajkova omacka Sojovy salat s udenou rybou, pecivo Pestra zelenina s volskym okom Tvarohovy nakyp s ceresnami Utorok 19.6. Polievka: slepacia s cestovinou, pecivo Bravcove maso na hubach, tarhona, salat Hovadzia pecienka svieckova, knedla Kuracie stehno so zeleninou a cestovinami Salat zeleninovy s jogurtom, pecivo Kelovy karbonatok, zemiaky, salat Pecene buchty s lekvarom, kakao Streda 20.6. Polievka: hrachova so salamou, pecivo Vyprazany karbonatok, zem. salat s majonezou Pecene kuracie stehno, zeleninova ryza, salat Rolnicke zemiaky, uhorka Parizsky salat, pecivo Hovadzi gulas so zelenou fazulkou Bryndzovniky Stvrtok 21.6. Polievka: pohronska, pecivo Peceny brav. bocik s plnkou, kapusta, knedla Morcacie sote na paprike, cestovina Zemiakove placky, zakysanka Salat cestovinovy so zeleninou Kondickovy tanier Moravske kolace, kakao Piatok 22.6. Polievka: goralska, pecivo Vyprazany syr, zemiaky, tatarska omacka Hovadzia rostenka prirodna, ryza, salat Milanske spagety Salat lahodkovy zelerovy, pecivo Bravcova pecienka, dusena cervena kapusta Buchty na pare s lekvarom, kak. posypka, kakao Sobota 23.6. Polievka: zemiakova gulasova, pecivo Hovadzia pecienka na vine, knedla Nedela 24.6. Polievka: kyjevske sci, pecivo Prirodny bravcovy rezen, ryza, salat |
Pondelok 25.6. Polievka:
terchovska, pecivo
|