70. vyrocie organizovanej vyucby v Zeleziarnach Podbrezova

Ucni aj v hrade v Slovenskej Lupci

 V roku 1950 bolo otvorene Stredisko pracujuceho dorastu a Domov ucnovskej mladeze v hrade v Slovenskej Lupci, kde si Svermove zeleziarne pre svoju potrebu vychovavali  buducich strojnych zamocnikov, sustruznikov, automechanikov, vodoinstalaterov, hutnikov a rysovacov. Ucni dostavali zadarmo raz do roka pracovne a civilne osatenie (zimny plast, vychadzkovu koselu, ciapku, trenirky, ponozky, teplakovu supravu, pracovny sveter, zimne nohavice, tricko, poltopanky, viazanku a tenisky). V tomto obdobi za vychovu a pripravu ucnovskeho dorastu zodpovedal Jan Chromek. Ucni, ubytovani v  domove ucnovskej mladeze, sa v popoludnajsich hodinach venovali roznej zaujmovej cinnosti. Vyucba sa v Stredisku pracujuceho dorastu skoncila 1. augusta 1952. Svermove zeleziarne Stredisko pracujuceho dorastu aj Domov hutnickej mladeze v Slovenskej Lupci odovzdali Oblastnej sprave statnych pracovnych zaloh. Ucilista statnych pracovnych zaloh boli riadene priamo ministerstvom pracovnych sil a zo statneho rozpoctu  boli na tento ucel uvolnovane velke financne prostriedky. Aj pocas tohto obdobia sa uskutocnovala prakticka vyucba vo vyrobnych prevadzkarnach Svermovych zeleziarni.
   V roku 1958, v zmysle legislativy, odborne ucilista prechadzali do spravy podnikov. Z uvedeneho dovodu  bolo v Podbrezovej zriadene Ucnovske stredisko, kde ucni ziskavali prakticke vedomosti a teoreticke v Piesku (22. septembra 1959 bola uzavreta zmluva s Odbornym ucilistom v Piesku o prevzati ucnov Svermovych zeleziarni na teoreticku vyucbu). Vyucba az do roku 1968 prebiehala v trojdennych cykloch, neskor sa preorientovala na tyzdenne intervaly. Prakticka vyucba bola spociatku organizovana individualnou formou - pracovne skusenosti a zrucnosti  poskytovali skuseni zamestnanci podniku individualne.
   V roku 1959 bolo zriadene Ucnovske stredisko vo Svermovych zeleziarnach. Veducim strediska sa stal Branislav Rohac. V roku zriadenia prijali prvych 55 ucnov. Prvy rok absolvovali teoreticku i prakticku vyucbu pod vedenim miestnych odbornikov. Odborny vycvik bol realizovany individualnou formou. Pracovne vedomosti a zrucnosti ucnom poskytovali zamestnanci podniku. Bola to velmi oblubena forma pripravy, pretoze poskytovala bezprostredny styk ucnov s vyrobnym procesom. Bolo to vsak len docasne. 22. septembra 1959 prevzalo Odborne uciliste Piesok ucnov Svermovych zeleziarni na teoreticku vyucbu. Motivujucim prvkom vtedy bolo pre ucnov vreckove: v prvom rocniku 30, v druhom 40 a v tretom rocniku mohol ucen dosiahnut uz hruby zarobok 1400 az 1600 korun.

Zaznamenala O. K.

Pracovnici ucnovskeho strediska v roku 1971- zlava: J. Kovacik, majster odbornej vychovy – dalej MOV),  E. Majercik technolog, L. Braso (MOV), M. Danko (MOV), E. Franko (MOV), E. Strmen (MOV – neskor veduci US), A.Demian, veduci skolskeho oddelenia, P. Karafa (MOV), S. Fasko, vrchny MOV, O. Bires, telovychovny instruktor, chyba veduci strediska J. Valik.
 

  Otazka: V ktorych rokoch a v akych profesiach si zabezpecovali zeleziarne vyucbu v hrade v Slovenskej Lupci?

Zo spomienok Jozefa Surinu na ucnovske roky

   V roku 1940 som sa prihlasil za ucna do podbrezovskych zeleziarni. Na prijimaciu skusku, ktora bola pomerne narocna, sa prihlasilo 148 ziakov s uplnym zakladnym vzdelanim a  na skusobnu dobu do ucebneho pomeru prijali 30 chlapcov.
   Dna 1.oktobra sa zacalo vyucovanie, prakticke vo vymedzenej casti obrabacej dielne v Piesku, teoreticke v Mestianskej skole v Podbrezovej. Prakticka cast pozostavala  z trojmesacnych, tzv. pilovacich skusok (zakladneho obrabania kovov). Postupovych prac bolo asi tridsat a kazda bola vyhodnotena osobitne. Majstrom praktickej vyucby bol Rudolf Schuster, riaditelom ucnovskej skoly Ing. Stolc, ktory mal kancelariu v riaditelskej budove v Piesku.
   V praktickych skuskach bolo treba osvedcit presnost obrabania postupovych prac zamocnickych, aj kovacskych.  Raz v mesiaci bol „sanitarny den“, ked sme chodili cistit socialne zariadenia, alebo vypomahat prevadzkarnam - pomocne prace vo vyrobe. Kazdy ucen mal svoj pracovny stol s naradim.  Cistota a poriadok boli na prvom mieste aj pri vyhodnocovani.
   Prakticka vyucba bola vtedy od siestej do dvanastej hodiny ( pracovalo sa aj v sobotu). Teoreticka vyucba bola styrikrat v tyzdni tri hodiny, od 14.-17. hod. Vyucbu robili technicki pracovnici zeleziarni:  Ing. Svejna - strojne obrabanie kovov, p. Pucik - strojne casti, p. Lucatinec - technicke kreslenie a matematika.
   Po trojmesacnej skusobnej dobe  bolo vyhodnotenie a rozdelenie nasledovne: s vysledkom od 20 – 30, bolo desat ucnov pridelenych do vyucby za zlievacov. Prvi dvaja boli zaradeni za elektrikarov, ostatni za strojnych zamocnikov a obrabacov kovov do jednotlivych stredisk, ktore si urcovali  potrebny pocet a aj kvalitu.       
   Ja som bol prideleny do mechanickej skusobne, patriacej pod laboratorium v starom zavode. V malej dielni som mal moznost zaucit sa strojnemu obrabaniu - sustruznictvu, frezovaniu a hoblovaniu. Po roku ma prelozili do udrzby rurovne. Bola to praca, s dneskom neporovnatelna, najma spinava a pritom  dost narocna. Nenavidel som nedele, ved takmer kazdu som bol pri  opravach strojov. Povinnostou ucnov bolo zariadenia rozobrat, odmastit, ocistit. V rurovni to boli stroje od oleja, vazeliny a spiny - no aj takuto podobu mali moje ucnovske roky. Skusil som ich a preto som sa radsej dal do dalsieho studia na priemyslovke. Po absolvovani ucnovskeho pomeru (po troch rokoch) dostali ucni  vyucny list. Po dalsom polrocnom zamestnani mohol vyucenec  poziadat o absolvovanie tovarisskych skusok. Uspesni absolventi obdrzali tovarissky list, ktory ich opravnoval otvorit si sukromnu zivnost.

   Mena spoluziakov ucnovskej skoly  v Podbrezovej v rokoch 1940-1943, ktore mi ostali v pamati:
Nosko, Daniska z Tisovca, Brecka zo Slovenskej Lupce, Kurila z Nemeckej,  Simko a Celar z Michalovej, Kristek z Bystrej, J. Celar, a Floch z Myta pod Dumbierom, Skultety, Soliar, Patus, Lehotsky z Hornej Lehoty, Kalisky z Podbrezovej (Hnusno), Gabon z Dolnej Lehoty, Jadinsky z Valaskej, Kurian z Hronca a Auxt z Piesku.

 Spravna odpoved 1. kola sutaze: 70. vyrocie organizovanej vyucby v podbrezovskych zeleziarnach. Vyherkyni, Bozene Soliarovej, ktorej cenu odovzdame v redakcii,  blahozelame.