 |
|||||||
 |
|
||||||
|
|||||||
|
|
||||||
| Novorocny prihovor predsedu
predstavenstva a generalneho riaditela
Dovolte, aby som vam i vasim rodinam na zaciatku roku 2000 poprial vela zdravia, stastia, pracovnych a osobnych uspechov. Mame za sebou pat uspesnych a zacina siesty rok, v ktorom sa budeme opat snazit nielen o dosiahnutie kladneho hospodarskeho vysledku, o upevnenie svojho postavenia na domacom, europskom i celosvetovom trhu, ale zaroven aj o udrzanie zivotnej urovne zamestnancov. Za uvedene obdobie sa nase zeleziarne vyprofilovali na spolocnost, ktorej 85 percent produkcie ide na export. Vdaka dosiahnutym certifikatom, i vdaka nasmu usiliu o ziskanie dalsich, ako je VDA 6.1 a ISO 14 000, vytvarame nove podmienky na vzrast uspesnosti firmy v ramci Slovenska i Europy. Na pracovnom aktive v zavere uplynuleho roka sme zhodnotili doposial dosiahnute vysledky a stanovili sme si jasne ciele do nasledujuceho obdobia, o com ste sa prostrednictvom nasich novin mali moznost oboznamit. Do vyrobnych prevadzok pribudlo na zaciatku roka 135 novych pracovnikov, medzi nimi i menej skusenych a preto by som vas chcel poziadat, aby ste ich prijali medzi seba a pomahali im prekonat zaciatky, aby sa co najskor zapracovali a zacali podielat na plneni nasich spolocnych uloh. Vazeni spolupracovnici, chcem vas ubezpecit, ze predstavenstvo i dozorna rada bude vyvijat v nasledujucich mesiacoch maximalne usilie v naplnani socialneho programu, s cielom dosiahnutia socialnej starostlivosti o zamestnancov minimalne na urovni predchadzajucich rokov. Navyse, dovolim si vyjadrit presvedcenie, ze po dvoch tazkych rokoch, kedy sme sa borili na svetovych i europskych trhoch s dosledkami oceliarskej krizy, nastanu lepsie casy a my ziskame sancu hospodarit tak, aby sa nam naplnili vsetky vytycene ciele. Som presvedceny, ze spolocne ziskame v roku 2000 aj dalsie pracovne prilezitosti do tohoto, tak tazko skusaneho regionu, poznaceneho vyse 20 percentnou nezamestnanostou. Verim, ze sa nam podari zabezpecit nove druhy finalnej vyroby, zabezpecit tak vyssiu zamestnanost, zarobit viac penazi, aby sme mohli financovat nielen socialny program, ale vsetko, co suvisi so zivotom nasich zamestnancov, ci uz v oblasti skolstva, kultury, zdravotnictva..., ale i ostatnych oblasti zivota. Rozvoj regionu Horehronia je pre Predstavenstvo ZP a.s., absolutnou prioritou. K naplneniu tohoto poslania preto prajem vsetkym zainteresovanym vela zdravia a uspechov. Ing. Vladimir Sotak |
Na aktualnu temu: Socialna starostlivost zamestnavatela o svojich zamestnancov je dnes v slovenskych firmach skor vynimkou ako pravidlom. Nasa spolocnost nesporne medzi vynimky aj v tomto smere patri. Balicek socialnych vyhod zamestnancov sa v sulade s dosahovanymi hospodarskymi vysledkami za poslednych pat rokov znacne rozrastol a kazdorocne pribudaju nove prekvapenia. Caka na zamestnancov v oblasti socialnej politiky nejake prekvapenie aj v roku oslav 160. vyrocia existencie zeleziarni? O odpoved na tuto a dalsie otazky suvisiace so starostlivostou o spokojnost zamestnancov sme poziadali Mgr. Mariana Zimu, personalneho riaditela: - Nebude to uz celkom prekvapenie, lebo v dochodkovom poisteni sa uz toho popisalo dost, ale v pondelok 3. januara 2000 podpisal generalny riaditel zamestnavatelsku zmluvu s DDP Stabilita a tym zavrsil trojrocnu snahu vedenia ZP a.s., umoznit svojim zamestnancom participovat na vyhodach doplnkoveho dochodkoveho poistenia. Pre nasich zamestnancov – ucastnikov tohoto poistenia, nemusi uz odchod do dochodku znamenat automaticky aj pokles zivotnej urovne a verim, ze sa don zapoja vsetci. Rokom 2000, a teda aj rokom 160. vyrocia zalozenia zeleziarni, sme pre vsetkych otvorili realnu a financne prijatelnu moznost pripravit sa na pokojny dochodok a doplnili sme balicek socialnych vyhod o dalsiu. * Aj napriek tomu, ze v nasej spolocnosti socialne vymozenosti nezavisia od podpisu kolektivnej zmluvy, predsa len, ake su predpoklady zavrsenia kolektivneho vyjednavania v tomto roku? - Velmi spravne ste formulovali otazku, skutocne socialne vyhody v nasej spolocnosti nezavisia od kolektivneho vyjednavania, ale od vykonnosti akciovej spolocnosti a jej hospodarskych vysledkov. Bez ohladu na stadium, v akom sa kolektivne vyjednavanie KZ 2000 nachadza a ci sa vobec zavrsi jej podpisom, uz od januara prejdeme na nove tarify, zvysene o 8 percent v porovnani s vlanajskom a vo financnom plane na rok 2000 ratame takisto s 8 percentnym zvysenim priemernej mzdy v ZP a.s. Opakujem vsak, ze podmienkou je plnenie planu a vysoka vykonnost celej spolocnosti a kazdeho jej zamestnanca. Kolektivne vyjednavanie, kedze nam to zakon uklada, pokracuje. * Vytvorenim novych pracovnych prilezitosti na zaciatku roka vedenie ZP a.s., urobilo mnohe rodiny na Horehroni stastnymi. Povrava sa, ze to nie je koniec a budu aj dalsie pracovne prilezitosti. - K dnesnemu dnu, t.j. k 10. januaru 2000, sme prijali do vyrobnych prevadzok – valcovne bezsvikovych rur a taharni rur 135 novych pracovnikov a skutocne verime, ze sme ich, aj ich rodiny, v uvode roka urobili stastnymi. Zalezi teraz na nich, ako sa vclenia do odborne i ludsky vyspeleho kolektivu zeleziarov. A co sa tyka dalsich novych pracovnych prilezitosti, pokial sa potvrdia predpoklady nasich obchodnikov a ak dokazeme uplne vytazit vyrobne kapacity taharne rur II a oblukarne, je predpoklad dalsieho, aj ked nie uz tak vyrazneho narastu zamestnanosti v ZP a.s. Zaverom mi dovolte zapriat vsetkym zamestnancom ZP a.s., do roku 2000 vela zdravia, stastia a rodinnej pohody. Podakovala O.K. |
Kazdy zamestnanec Zeleziarni Podbrezova a.s., ktory mysli na svoju buducnost pozitivne, by nemal vahat a po tych mesiacoch cakania a rozmyslania, ci vstupit alebo nevstupit do doplnkoveho dochodkoveho systemu, by mal v najkratsom case podpisat zmluvu s Doplnkovou dochodkovou poistovnou Stabilita. Dovod je jednoduchy. Dochodky na Slovensku netvoria vysku ani 50 percent priemernej mzdy v state a tym neumoznuju plnohodnotne prezitie dochodku. Doplnkove dochodkove poistenie ma tu vyhodu, ze tak ako je vyhodne pre vekovo starsich zamestnancov, este vyhodnejsie je pre vekovo mladsich, kde najvacsi vyznam zohrava vek vstupu do systemu. Dalsou velkou vyhodou je, ze cela vyska vasho prispevku je odpocitatelnou polozkou znizujucou zaklad dane z prijmu. No najvacsou vyhodou je fakt, ze zamestnavatel vam prispieva 50 percentami z vysky prispevku, co nie je ani v jednom systeme komercneho poistenia, kde celych sto percent si musi zaplatit kazdy sam. Na zaver by som chcel este raz vyzvat zamestnancov, aby sa nebali vstupit do doplnkoveho dochodkoveho poistenia. Peter Duriancik, predseda VZO OZ KOVO |
Rozhovor s Ondrejom Demianom
-Doplnkove dochodkove poistenie (DDP) je sucastou novovznikajuceho socialneho programu na zabezpecenie zamestnancov vo vseobecnosti, vyraznou mierou vsak zabezpecuje zamestnanca v dochodkovom veku. Prepocty v tejto oblasti ukazuju, ze prijem z DDP moze byt v urcitych pripadoch vyssi, ako je statny dochodok. Po urcitom case sa do systemu DDP prihlasili Zeleziarne Podbrezova a.s. Samotne zapojenie tejto firmy je pre zamestnancov velmi velkoryse, nakolko firma neobmedzuje zamestnancov pri urcovani vysky ciastky, ktora je mesacnou splatkou DDP. Sam zamestnanec si urcuje percentualnu vysku, ktora moze byt az do vysky 3 percent z vymeriavacieho zakladu individualnej mzdy. Do tejto vysky mu doplati vo vyske 100 percent taku istu sumu zamestnavatel - Zeleziarne Podbrezova a.s. Pre zabezpecenie kontaktu a celej administrativy spojenej s dochodkovym poistenim v DDP Stabilita vznika v Podbrezovej pobocka dochodkovej doplnkovej poistovne na Kolkarni c. 35 (v budove, v ktorej sidli Zdruzena zdravotna poistovna Sideria-Istota). Zamestnancov urcite bude zaujimat postup krokov, ktore uz boli uskutocnene: Prvym a najvyznamnejsim bolo podpisanie zamestnavatelskej zmluvy so vsetkymi nalezitostami. Druhym krokom bolo skolenie a vyskolenie tzv. kontaktnych osob v ramci Zeleziarni Podbrezova a.s. Vsetky kontaktne osoby, mzdove uctovnicky, dostanu predtlacene prihlasky na doplnkove dochodkove poistenie s uz uvedenymi zakladnymi udajmi zamestnanca. Zamestnanec: -si v prihlaske urci sumu, ktorou bude prispievat na poistenie, V tejto suvislosti treba pripomenut, ze zrusenim predcasnych odchodov do dochodku, dostanu moznost vstupit do dochodkoveho pripoistenia vsetci zamestnanci Zeleziarni Podbrezova a.s., bez ohladu na vek, pretoze budu mat moznost splnit obidve zakladne podmienky pre vyplatu doplnkoveho dochodku, a to vek 50 rokov a 12-mesacnych zrazok poistneho. Samozrejme, na dochodok myslia zamestnanci alebo obcania vo vyssom veku, ale obrovsky vyznam bude mat poistenie hlavne pre mladsich zamestnancov, ktori budu do systemu zapojeni dlhsi cas. Je potrebne poukazat aj na taku situaciu, ktoru bude riesit DDP Stabilita, a to je dochodok pri invalidite. Predstavme si, ze relativne mlady clovek sa stane invalidnym, ma nezaopatrene deti a prijem mu podstatne klesne. DDP Stabilita v pripade splnenia podmienky, ktorou je 24-mesacnych zrazok, riesi i taketo pripady svojich klientov, mladsich ako 50-rokov. I ked vstup do systemu doplnkoveho dochodkoveho poistenia nie je povinny, je dobrovolny a individualny, verim, ze podstatna cast zamestnancov Zeleziarni Podbrezova a.s., pochopi jeho prednosti. Vo svete je tato forma zabezpecenia uz znama viac ako sto rokov. Ak je na Slovensku vyska dochodku, resp. pokles prijmov zamestnanca prechadzajuceho do dochodku na urovni 33 percent, tak prostrednictvom doplnkoveho dochodkoveho poistenia sa vam ponuka moznost zvysit tuto sumu na 70, dokonca az 90 percent. Zaujem o dochodkove poistenie v DDP Stabilita na Slovensku mozem dokumentovat pristupom zamestnancov napr. Oravskych ferozliatinovych zavodov v Istebnom, kde je v sucasnosti zapojenych do systemu 80 percent zamestnancov. Presne podmienky dochodkoveho pripoistenia su definovane v Davkovom plane DDP Stabilita, ktory bude k dispozicii vsetkym zamestnancom. Na akekolvek otazky zamestnancov zodpovedaju bud kontaktne osoby, pripadne ja osobne. Na poziadanie pracovnych kolektivov som ochotny prist a problematiku objasnit. |
 Na uspesne vykrocenie do jubilejneho roku 2000 a na
vzajomnu spolupracu si pripili 7. januara v hoteli Stupka na Taloch vyznamni cinitelia
nasho okresu a pozvanie Predstavenstva ZP a.s. a Predstavenstva Petrochemy Dubova a.s.,
prijali aj predstavitelia poprednych institucii Banskobystrickeho kraja.  Novorocne zelania predniesli Ing. Jan Matas, predseda Predstavenstva Petrochemy Dubova, a.s. a Ing. Vladimir Sotak, predseda Predstavenstva ZP a.s. Stretnutie, na ktorom sa zislo vyse sto pozvanych, ma uz svoje tradicie. Zacalo sa pred tromi rokmi , s cielom nadviazania vzajomnych vztahov a prehlbenia spoluprace. Aj to je totiz predpoklad napredovania. O.K. |
Na “Novorocnom pripitku” konanom v hoteli Stupka na
Taloch sa s nami o svoje zelania do noveho roku podelili: - Moje prianie do noveho roku? Vseobecne plati, ze pri 20 percentnej nezamestnanosti sa stat dostava do ekonomickeho kolapsu. V ramci kraja vsak mame regiony, napr. Rimavska Sobota, kde nezamestnanost prekrocila 37 percent, cez 33 percent dosahuje okres Velky Krtis, Revuca drzi dlhodobou nezamestnanostou prim na Slovensku. Nezamestnanost v Banskobystrickom kraji dosiahla k 31. decembru 1999 23 percentnu mieru. Region Horehronia je tiez velmi komplikovany. Okres Brezno patri medzi rizikove okresy, vieme, ze od Brezna hore sa hovori o hladovej doline. Miera nezamestnanosti tu dosahuje asi 23,8 percenta, cize prekracuje aj krajsky priemer. Zelam si preto, aby sa podbrezovskym zeleziarnam este viac darilo. Ako nas informoval personalny riaditel Mgr. Marian Zima, do zeleziarni bude postupne prijatych 170 nezamestnanych, co je skutocne vynimocny stav v tejto, na Slovensku velmi komplikovanej situacii. Prajem Horehroniu, aby sa podbrezovske zeleziarne drzali a mojim neskromnym zelanim je, aby sa aj dalsi zamestnavatelia priblizovali so svojimi hospodarskymi vysledkami k takymto uspesnym podnikom. Je ich skutocne velmi malo. V tomto regione su podbrezovske zeleziarne vynimocne, zial jedine. V strojarskych podnikoch pretrvavaju problemy, dochadza k hromadnemu prepustaniu, likvidacii a vieme, ze od Podbrezovej hore uz niet zamestnavatelov zabezpecujucich stabilnu zamestnanost. Sucasna situacia sa samozrejme odvija od urcitych hospodarskych impulzov, danovych otazok, verim, ze urcite zlepsenie nastane vdaka moznosti viazanych zivnosti, ktore su limitovane danou sumou. Je predpoklad, ze cast zamestnavatelov i nezamestnanych zacne uvazovat tymto smerom a postupne sa stavy zivnostnikov aj rozsiria. Verim v pozitivne zmeny, ale nebudu tak skoro, predpokladam, ze ich zaznamename skor k poslednej dekade roka. JUDr. Anna Medvedova, statna notarka, Brezno: - Zelam nam vsetkym hlavne pevne zdravie, aby sme boli k sebe milsi, aby sa nam darilo, aj trochu stastia by nezaskodilo.Uz ked je zdravie, stastie a budeme k sebe mili, tak sa nam hadam aj tie tajne tuzby splnia. Ing. Emil Obzera, riaditel Slovenskych telekomunikacii, primarnej oblasti Banska Bystrica: - Do noveho roku prajem vsetkym vela zdravia, vela stastia, dobre podnikatelske zamery a dobru spolupracu s dobrymi zakaznikmi, ako su aj Zeleziarne Podbrezova. Nasa doterajsia spolupraca je velmi dobra, mate tu dobrych technickych pracovnikov, v spolupraci s ktorymi tvorime sirokopasmovu siet. Zaznamenala O. Kleinova |
V suvislosti s odpredajom bytov Zeleziarni Podbrezova prostrednictvom ZP BYTOS, s.r.o., sa stretavame casto s nespravnym nazorom, ze dnom podpisu kupnopredajnej zmluvy sa najomca stava vlastnikom bytu. O priblizenie tejto problematiky sme poziadali JUDr. Evu Daubnerovu z Okresneho uradu – katastralneho odboru v Brezne: - Najomca sa vlastnikom bytu nestava podpisom zmluvy o prevode nehnutelnosti, ale az odvkladovanim na Okresnom urade – katastralny odbor. Po dodani navrhu na vklad pocas vkladoveho konania katastralny odbor vklad povoli. Rozhodnutie, ktorym sa vklad nehnutelnosti povoluje, katastralny odbor vyznaci v zmluve. Vo vyznaceni je okrem ineho uvedeny i den, kedy katastralny odbor o vklade nehnutelnosti rozhodol. Rozhodnutie o povoleni vkladu nadobuda pravoplatnost dnom jeho vyznacenia. Tento den sa datuje ako vznik vlastnictva k prevadzanej nehnutelnosti. Po odvkladovani potom nasleduje technicky ukon zapisu na list vlastnictva. * Kolko musi najomca na uvedeny ukon cakat? - Zakonna lehota na rozhodnutie o navrhu na vklad podla katastralneho zakona je 30 dni, maximalna 60 dni. Musime vsak konstatovat, ze tato sa nedodrziava, co je problemom vsetkych katastralnych odborov na Slovensku. pricinou je neumerny narast prac na katastralnych odboroch a najma vysoky narast poctu zmluv o prevode vlastnictva bytov. V minulom roku skutocna lehota vo vkladovom konani predstavovala dvanast mesiacov. V sucasnosti sme vsak urobili opatrenia a je predpoklad, ze lehota na rozhodnutie o navrhu na vklad v zmluvach o prevode vlastnictva bytov bude zhruba sest mesiacov. Samozrejme, v pripade, ze sa nevyskytnu pri preskumani zmluv ziadne nedostatky. V pripade, ze su zmluvy defektne, vkladove konanie sa prerusi, cim sa lehota vkladoveho konania predlzi. Zhovarala sa O. Kleinova |
December vo vyrobe
Rok 1999 bol v oblasti zabezpecovania vyrobnych uloh znacne zlozity, recesia predaja hutnickych vyrobkov pretrvavala pocas celeho roka, co nas nutilo velmi operativne reagovat na kazdy dopyt a opacne, podla poziadaviek trhu prisposobovat vyuzitie vyrobnych kapacit jednotlivych vyrobnych prevadzkarni. I ked ziadna z vyrobnych prevadzkarni planovane rocne ulohy nesplnila restriktivnymi opatreniami v nakladovej oblasti a priaznivymi ekonomickymi podmienkami akciova spolocnost dosiahla lepsi hospodarsky vysledok ako v roku 1998. Z jednotlivych vyrobnych prevadzkarni najblizsie k splneniu planovanych rocnych uloh mala taharen rur I a zvarovna rur velkych priemerov s plnenim na 97,4 percenta, za nimi taharen rur II s plnenim na 92,6 percenta a k hranici 90 percent sa este priblizila valcovna bezsvikovych rur. Z pohladu na charakter cinnosti minuleho mesiaca mozno konstatovat, ze december 1999 bol mesiacom strednych oprav, ktore sa konali v oceliarni, valcovni bezsvikovych rur, zvarovni rur velkych priemerov, oblukarni a taharni rur I. a preto v jednotlivych vyrobnych prevadzkarnach boli v plneni vyrobnych uloh dosiahnute tieto vysledky: Oceliaren svoje vyrobne mesacne ulohy splnila na 85 percent, v porovnani so stanovenym rozpisom bolo vyrobenych menej o 1 769 ton ocele. V druhej polovici decembra bola vykonana planovana stredna oprava technologickeho zariadenia, po jej skonceni bol nariadeny vyrobny prestoj, ktory trval az do 2. januara tohoto roku. Pretoze sme nemali ziadnu externu zakazku a pocas celeho mesiaca sme vyrabali len polotovary pre nasu valcovnu rur, zasoby vzrastli takmer na dvojnasobok a v druhej polovici mesiaca bolo nutne operativne obmedzit vyuzitie vyrobnej kapacity oceliarne. Vo valcovni rur boli v minulom mesiaci splnene vyrobne ulohy v distribucnej vyrobe na 84 percent, z toho vyroba polotovarov pre nase dalej spracujuce prevadzky tvorila z uvedenej vyroby 29 percent a realizacia 71 percent. Vyrobne ulohy prevadzkaren plnila len devat pracovnych dni, z coho vyplyva, ze vacsia cast mesiaca bola vyuzita na vykonavanie planovanej strednej opravy technologickeho zariadenia. Z nabehu vyroby po oprave mozno s kvalitou opravy vyslovit spokojnost a podakovat vsetkym zainteresovanym za dobru pripravu, realizaciu a pristup k tejto akcii. Ulohy nakladky minuleho mesiaca boli splnene na 96,8 percenta, ked z celkovej nakladky 4442 ton z expedicneho miesta valcovne rur bolo nalozenych 3324 ton a z expedicneho miesta taharne rur II 1118 ton, v prevaznej miere kotlovych rur. Vo zvarovni rur velkych priemerov vyrobne ulohy boli splnene na 111 percent, avsak nase zamery na zaciatku mesiaca boli podstatne vyssie. Nesplnenie zamerov ovplyvnilo nedodrzanie terminov expedicie zo strany zahranicneho odberatela, co malo za nasledok predcasne ukoncenie plnenia vyrobnych uloh. Prevadzkaren vsetky potvrdene kupne zmluvy splnila do 10. decembra, po tomto termine v nasledujucom tyzdni bola vykonana stredna oprava a do konca decembra cerpali zamestnanci dovolenku. Svoje ekonomicke vysledky si prevadzkaren vylepsila pracou vo vykonoch, ktore v minulom mesiaci boli zrealizovane v hodnote 705 tisic Sk. Zakazkova napln taharni rur I. a II. bola v poslednom mesiaci roku 1999 slabsia, co sa odrazilo na dosiahnutych vysledkoch. Celkove v obidvoch taharnach rur boli vyrobne ulohy splnene na 92 percent, pricom taharen rur I vykazala 86,2 percentne plnenie a taharen rur II 93,8 percentne plnenie. V taharni rur I bola v druhej polovici decembra vykonana planovana stredna oprava technologickeho zariadenia. V tretej dekade, medzi vianocnymi sviatkami, pracovnici taharne rur II. cerpali dovolenku. Ani ulohy nakladky neboli v minulom mesiaci splnene, taharen rur I vykazala 81 percent a taharen rur II 84 percentne plnenie planovanych uloh. Stredisko oblukaren splnilo vyrobne ulohy na 63,6 percenta a vyrobilo 175 ton navarovacich oblukov. V druhej dekade mesiaca bola vykonana stredna oprava technologickeho zariadenia, po jej skonceni az do vianocnych sviatkov stredisko pokracovalo v plneni vyrobnych uloh, az kym nepoplnilo vsetky potvrdene kupne zmluvy na rok 1999. Ulohy nakladky boli splnene na 68 percent. V prevadzkarni hutnicka druhovyroba stale nie su dosahovane planovane zamery a aj v minulom mesiaci sme zaevidovalo nizke plnenie. Celkove bol za minuly mesiac z prevadzky vyvezeny tovar v hodnote 8,2 mil. Sk z vyrobkov hutnickej druhovyroby a 358 tisic Sk z predaja hydraulickych rur, takze vyrobne ulohy boli splnene len na 78 percent. Kedze uplynul rok 1999 strucne zhrniem dosiahnute vysledky v jednotlivych vyrobnych prevadzkarnach. Planovane rocne ulohy nesplnila ziadna prevadzkaren a dosiahnute vysledky boli nasledovne:
Stojime na zaciatku roku 2000 v ktorom chceme dosiahnut lepsie vysledky ako v minulom roku. nedostavia sa vsak samy od seba. Uz na zaciatku roku vieme, ze nas cakaju dalsie ”balicky” ekonomickych opatreni, ktore negativne ovplyvnia naklady na vyrobu. Preto prioritnymi ulohami, ktore bude nutne prednostne riesit su tie, ktore podstatnou mierou znizia vyrobne naklady jednotlivych vyrobkov za sucasneho udrzania alebo zvysenia ich uzitkovych vlastnosti. Je to uloha narocna, no za prispenia vsetkych pracovnikov akciovej spolocnosti uloha splnitelna. Z prieskumu trhu sa zda, ze recesia pomaly ustupuje a v najblizsom obdobi mozno ocakavat zvysenie predaja nasich vyrobkov. Zo zakazkovej naplne na januar 2000 vyplyva vzrast poziadaviek na predaj bezsvikovych rur valcovanych za tepla, presnych rur, hlavne z taharne rur II. Na tieto poziadavky sme reagovali zmenou organizacie prace v uvedenych prevadzkarnach uz v tomto mesiaci. Zaverom dakujem vsetkym pracovnikom akciovej spolocnosti za vynalozene
usilie pri plneni vyrobnych uloh v roku 1999 a verim, ze stanovene zamery sa nam
spolocnymi silami podari zrealizovat i v tomto jubilejnom |
S jednodnovym predstihom
Na uvod, na co predovsetkym ste sa pocas opravy upriamili? - Uskutocnili sme opravy v ramci generalnych i strednej opravy. Hlavnym poslanim bola oprava nisteje karuselovej pece a pretlacovacej stolice, ale zamerali sme sa aj na obnovu valcovacej trate, s cielom zabezpecenia takeho technickeho stavu, ktory nam umozni plnit vyrobne ulohy so zretelom na pozadovane kvalitativne parametre nasledujucich dvanast mesiacov. Ako hodnotite jej priebeh? - Prace riadene stabmi prebiehali vo vsetkych troch pracovnych zmenach nepretrzite, vratane sobot a nediel. Akciou najnarocnejsou na organizaciu a realizaciu bola generalna oprava nisteje karuselovej pece, kde sa vyskytli nejake problemy, ale vdaka ustretovosti firiem TERMOSTAV Kosice a kompromisnosti TEPLOTECHNY Olomouc sa nam ju podarilo zrealizovat nielen kvalitne, ale aj s jednodnovym predstihom, v porovnani s planovanym harmonogramom prac. Ciele, ktore sme si pred strednou opravou stanovili, sme splnili, a verim ze kvalitne, za co si vsetci zainteresovani zasluzia podakovanie. Spomenuli ste dve externe firmy. Boli aj dalsie? - Z 575 pracovnikov, ktori maju svoj podiel na priebehu decembrovej opravy bolo 95 z externych firiem, a okrem uz spomenutych to boli zastupcovia z firiem Hutne montaze Kosice, Vomex Brezno, Exmont Michalova, VERTIKAL a SUNIK z Podbrezovej. A podiel zamestnancov nasej spolocnosti? - Podstatu samozrejme tvorili samotni pracovnici valcovne bezsvikovych rur, potom pracovnici strojarskej vyroby, elektroservisu, energetiky, poziarnici, pracovnici odboru riadenia kvality a zasobovania. Podakovanie si okrem realizatorov zasluzia aj dodavatelia, ktorymi bola okrem nasich prevadzok aj firma REFRASIL z Trinca. Zhovarala sa O. Kleinova |
Doposial bez problemov “Co predchadzalo tomu, aby bol prechod nasich technologickych zariadeni do roku 2000 bezproblemovy?”, o odpoved? sme poziadali Ing. Petra Rafaya, veduceho odboru automatizacie technologickych procesov: - V suvislosti s bezproblemovym prechodom technologickych zariadeni na rok 2000 bolo nutne v minulom roku vyriesit mnozstvo uloh suvisiacich s pripravou riadiacich pocitacovych, konstrukcnych a komunikacnych systemov. Cely proces pripravy systemov bol rozdeleny do styroch faz - inventura, predbezna analyza, podrobna analyza a prisposobenie systemov na rok 2000. V jednotlivych fazach bol na systemoch dotknutych rokom 2000 analyzovany ich hardware a software, testy so simulaciou datumu a nasledne upgrade - modernizacia hardware a software. V ramci akciovej spolocnosti a jej dcerskych spolocnosti bola k dosiahnutiu sposobilosti na rok 2000 uskutocnena analyza, vratane nutnych opatreni na 45 riadiacich a pocitacovych systemoch. K dnesnemu dnu sme z titulu prechodu systemov na rok 2000 nezaznamenali ziadny vypadok funkcnosti technologickeho zariadenia. O.K. |
160. vyrocie V roku 1840 sa zacala vystavba zeleziarni pod horou Brezova, ako posledneho a najtechnickejsieho clanku Hroncianskeho komplexu. Prvym krokom pri vystavbe pudlovne a valcovne v Brezovej boli stavebne prace na vodnych dielach a vyvlastnovanie pozemkov. Na Stiavnicke bola postavena hova hat. Voda bola odvedena osobitnym kanalom a sluzila ako hnacia sila pre buducu valcovnu v Brezovej. Na pamiatku tejto prvej stavby zavodu, na pocest kniezata Lobkowitza, ktory vo velkej miere podporoval zalozenie a vystavbu noveho zavodu, bol postaveny zelezny obelisk na vysine zvanej Pyramis (v blizkosti terajsieho kostola). 140. vyrocie V roku 1860 nahradny vyrobny program zachranil v case hospodarskej krizy prevadzku v Podbrezovej. 130. vyrocie V roku 1870 boli zapalene tri desattonove siemens-martinske pece na kysly pochod. 125. vyrocie V roku 1875 bol v Podbrezovej vyvalcovany prvy plech. 115. vyrocie V roku 1885: 110. vyrocie -10. novembra 1890 oslavovali v Brezovej patdesiatrocne jubileum zavodu
a pri tejto prilezitosti bol posvateny aj prvy stavebny kamen brezovskeho chramu
(vystavba kostola bola ukoncena v roku 1892), 105. vyrocie V roku 1895: 95. vyrocie V roku 1905: 90. vyrocie V roku 1910: 85. vyrocie V obdobi prvej svetovej vojny, v roku 1915: 80. vyrocie V roku 1920: 75. vyrocie V roku 1925 bola zrusena tzv. “stara rurovna” a na jej mieste bola vybudovana nova jemna valcovna. 70. vyrocie V roku 1930: 65. vyrocie V roku 1935: 55. vyrocie V roku 1945: 50. vyrocie 7. novembra 1950 bol otvoreny novy Ucnovsky domov Svermovych zeleziarni v zamku v Slovenskej Lupci. 45. vyrocie V roku 1955: 40. vyrocie 22. septembra 1960 sa uskutocnila prva tavba v elektrickej oblukovej peci A (1. januara 1959 sa zacalo s buranim starej oceliarne a na jej mieste bola postavena nova hala, v ktorej bola 29. augusta 1960 skusobne odovzdana do prevadzky elektricka oblukova pec A). Este pocas vystavby prvej pece sa zacalo s vystavbou druhej elektrickej oblukovej pece B. 35. vyrocie Oslavi v tomto roku aj srotove pole v Piesku. V roku 1965 bolo spolu s mostovymi zeriavmi a baranidlom na drvenie kokil (gulou) dane do prevadzky. Odovzdane bolo aj ustredne laboratorium a zacalo sa s vystavbou garazi a pristavbou ucnovskych dielni. 25. vyrocie V roku 1975: 20. vyrocie V roku 1980 boli v Podbrezovej zburane dve stare budovy – byvaly obchodny dom a posta a dom oproti, kde bol povodne obchod s odevmi a lekaren. 1. septembra tohoto roku bola odovzdana Materska skola ZP v Brezne s kapacitou pre 60 deti. 29. maja 1980 bola slavnostne otvorena prevadzka taharen rur 2. 15. vyrocie V roku 1985: 10. vyrocie V roku 1990: 5. vyrocie V roku 1995:
|
ROZHODNITE SA PRE DDP, ROZHODNETE SA SPRAVNE
Ucastnikmi pravnych vztahov doplnkoveho dochodkoveho poistenia su: zamestnavatel, poistenec, prijemca davky a doplnkova dochodkova poistovna. Z ucasti na doplnkovom dochodkovom poisteni su vylucene osoby vykonavajuce prace na zaklade dohody o pracovnej cinnosti alebo dohody o vykonani prace, sezonni zamestnanci a zamestnanci zamestnani na dobu urcitu. Poistny vztah vznika na zaklade zamestnavatelskej zmluvy – zmluva medzi zamestnavatelom a DDP Stabilita, zamestnaneckej zmluvy – zmluva medzi poistencom a DDP Stabilita. Vsetky rozhodujuce skutocnosti suvisiace s vykonom doplnkoveho dochodkoveho poistenia upravuje davkovy plan, ktory je sucastou zamestnavatelskej a zamestnaneckej zmluvy. Platitelmi prispevkov na doplnkove dochodkove poistenie su zamestnavatel a zamestnanec-poistenec. *vysku prispevku zamestnavatela, Prispevok zamestnavatela je financna ciastka, ktoru plati jedenkrat mesacne za svojich zamestnancov, ktori uzavreli s DDP Stabilita zamestnanecku zmluvu. Vyjadreny je pevnou sumou, percentualnou sadzbou z vymeriavacieho zakladu poistenca, kombinaciou pevnej sumy a percentualnej sadzby, pricom tento nesmie byt nizsi ako 100,- Sk na zamestnanca. Vymeriavaci zaklad je zhodny s vymeriavacim zakladom pre vypocet odvodu poisteneho pre nemocenske a dochodkove poistenie, bez obmedzenia maximalnej vysky, ak zamestnavatelska zmluva neurcuje inak. Minimalna vyska vymeriavacieho zakladu je zhodna s vyskou minimalnej mzdy, a v pripade, ak je tento nizsi, zamestnavatel u poistenca zrazku zo mzdy nevykona, prispevok nezaplati a poistenec ma v danom mesiaci prerusenie ucasti na doplnkovom dochodkovom poisteni. Maximalnou vyskou prispevku zamestnavatela za zamestnanca su 3 percenta z vymeriavacieho zakladu. Cakacia doba je cas trvania pracovneho pomeru, po uplynuti ktoreho ma zamestnanec pravo stat sa ucastnikom doplnkoveho dochodkoveho poistenia. Nesmie byt dlhsia ako jeden rok a stanovuje sa v zamestnavatelskej zmluve. Davkovy plan DDP Stabilita urcuje cakaciu dobu tri mesiace, pokial sa so zamestnavatelom nedohodne inak. Pri prechode poistenca od jedneho zamestnavatela k druhemu, ktory ma s DDP Stabilita uzavretu zamestnavatelsku zmluvu, pokracuje ucast poistenca na doplnkovom dochodkovom poisteni bez cakacej doby. Povinnosti zamestnavatela a povinnosti DDP Stabilita presne stanovuje zakon c. 123/1996 Z.z. a Davkovy plan DDP Stabilita. Uzatvorenim zamestnavatelskej zmluvy nevznika povinnost jednotlivych zamestnancov zucastnit sa na doplnkovom dochodkovom poisteni. Zamestnanec svoje dobrovolne individualne rozhodnutia prejavi az uzatvorenim zamestnaneckej zmluvy s DDP Stabilita. 3. Postup zamestnanca po uzavreti zamestnaneckej zmluvy Zamestnanecku zmluvu s DDP Stabilita uzatvaraju zamestnanci prostrednictvom kontaktnych osob (v Zeleziarnach Podbrezova a.s., budu kontaktnymi osobami prislusne mzdove uctovnicky pre kategoriu zamestnancov R a THP p. Soliarova a Strmenova, a pre zamestnancov so zmluvnymi platmi p. Veselovska). Zamestnanec sa stava poistencom DDP Stabilita po obdrzani, prekontrolovani, doplneni a podpisani prihlasky prostrednictvom kontaktnej osoby, ktora vratene prihlasky odovzda v pobocke DDP Stabilita. Na zaklade takto obdrzanych prihlasok opat prostrednictvom kontaktnych osob kazdy zamestnanec obdrzi formular zamestnaneckej zmluvy, ktoru podpise a az podpisanim tejto zmluvy sa stava poistencom DDP Stabilita. Sucastou zamestnaneckej zmluvy je tiez Davkovy plan DDP Stabilita. Zamestnanecku zmluvu ma pravo uzavriet kazdy zamestnanec, ak: * jeho zamestnavatel uzavrel zamestnavatelsku zmluvu, Vo vseobecnosti plati, ak sa uzavrie zamestnanecka zmluva do 15-teho v mesiaci, ucast na doplnkovom dochodkovom poisteni vznika uz v mesiaci uzavretia zmluvy, ak sa uzavrie zmluva po 15-tom dni v mesiaci, ucast poistenca na doplnkovom dochodkovom poisteni vznika prvym dnom v druhom kalendarnom mesiaci nasledujucom po mesiaci uzavretia zmluvy. 4. Postup zamestnavatela a poistenca v priebehu poistneho vztahu Pocas trvania poistneho vztahu mozu nastat u zamestnavatela zmeny, na zaklade ktorych je potrebne zmenit jednotlive clanky zamestnavatelskej zmluvy. Tieto skutocnosti je zamestnavatel povinny pisomne a bez zbytocnych odkladov oznamit DDP Stabilita na predpisanych tlacivach, na zaklade tychto zmien sa podpisuje dodatok k zamestnavatelskej zmluve. Zamestnanec, ktory sa rozhodol stat sa poistencom DDP Stabilita vyplni predpisane tlaciva a pokial splna podmienku cakacej doby stava sa poistencom DDP Stabilita. Poistenec moze svoju ucast na doplnkovom dochodkovom poisteni prerusit a to z objektivnych (dlhodoba praceneschopnost, vojenska sluzba, materska dovolenka a ine) a individualnych dovodov (pokial ma zamestnanec individualne dovody, pre ktore nemoze uhradzat prispevky). Prerusenie ucasti na doplnkovom dochodkovom poisteni musi poistenec oznamit prostrednictvom kontaktnych osob na predpisanych tlacivach a za obdobie prerusenia neplati za neho prispevky ani zamestnavatel. V zmysle Davkoveho planu DDP Stabilita sa za prispevkovy mesiac povazuje ten, v ktorom bol zaplateny prispevok. Prechod poistenca z jednej organizacnej jednotky do druhej k zamestnavatelovi, ktory ma uzavretu zamestnavatelsku zmluvu s DDP Stabilita, resp. ukoncenie pracovneho pomeru poistenca, upravuje Davkovy plan DDP Stabilita. 5. Ukoncenie ucasti v doplnkovom dochodkovom poisteni Zamestnavatelovi zanika ucast v doplnkovom dochodkovom poisteni: Poistencovi zanika ucast v doplnkovom dochodkovom poisteni: *vypovedanim zamestnaneckej zmluvy, Nalezitosti vyplyvajuce zo zaniku ucasti zamestnavatela alebo poistenca su taxativne upravene v zakone c. 123/1996 a v Davkovom plane DDP Stabilita. 6. Doplnkove dochodkove poistenie v Zeleziarnach Podbrezova a.s. Na zaklade uzavretia zamestnavatelskej zmluvy medzi Zeleziarnami Podbrezova a.s. a DDP Stabilita z 3. januara 2000, moze kazdy zamestnanec Zeleziarni Podbrezova a.s., na zaklade svojho dobrovolneho rozhodnutia uzavriet s DDP Stabilita zamestnanecku zmluvu. Podpisanim tejto zmluvy sa stava poistencom doplnkovej dochodkovej poistovne. Kazdy zamestnanec sa moze rozhodnut, akou formou bude platit prispevky na doplnkove dochodkove poistenie (pevnou sumou, percentualnou sumou z vymeriavacieho zakladu alebo kombinovane). Minimalna vyska mesacneho prispevku je 100,- Sk, maximalna je neobmedzena, plati vsak, ze zamestnavatel zaplati za zamestnanca prispevok v maximalnej vyske troch percent z vymeriavacieho zakladu. Ak sa zamestnanec rozhodne platit poistne v sume, ktora je nizsia ako tri percenta z vymeriavacieho zakladu, zamestnavatel za neho zaplati poistne len v tejto vyske. V pripade akychkolvek nejasnosti sa mozu zamestnaci obratit na kontaktne osoby, ktorymi su v Zeleziarnach Podbrezova a.s., prislusne mzdove uctovnicky. Aby si kazdy zamestnanec vedel urobit obraz o tom, co prinasa doplnkove dochodkove poistenie, uvadzame ilustracny priklad o plateni poistneho na doplnkove dochodkove poistenie z mesacneho prijmu 11 000,- Sk za obdobie 10 rokov. Uvedene dokumentuje tabulka:
O systeme DDP budeme podavat blizsie informacie v nasledujucich cislach novin. Spracovala Ing. Iveta Kralikova |
| Blahozelame nasim jubilantom V januari 2000 si pripominaju pracovne jubileum 35-rocne 30-rocne 25-rocne 20-rocne Zivotne jubileum 55-rocne 50-rocne |
Na polici v komore mame vela roznych potravin, z ktorych si vyberame podla chuti, farby, vone a v neposlednom rade aj kalorickych hodnot. Coraz viac ludi vsak zacina potraviny vnimat a vyberat predovsetkym podla ich dobreho ci zleho vplyvu na zdravie cloveka. Aka ma byt zdrava vyziva a stravovacie navyky, aby nam dopomohli k dlhsiemu a kvalitnejsiemu zivotu? “Radikalne nebezpecie” u sportovcov Z kazdej strany pocut o volnych radikaloch, kazda druha reklama ponuka antioxidanty. Co su vsak volne radikaly? Ide o atomy alebo skupiny atomov (molekuly), ktore maju aspon jeden nespareny elektron. Tento nespareny elektron potrebuje dalsi elektron, aby vznikla stabilna elektronova dvojica. Nespareny elektron doslova zurivo napada susedne atomy a molekuly, aby ten jeden elektron niekde ziskal. Lenze, ak ho ziska na mieste, odkial ho “vytrhol”, vznika nova elektronova “diera”, ktora musi byt zaplnena dalsim elektronom. Takto sa retazovito siri “kradnutie” elektronov po molekulach, casticiach, bunkach. Toto presuvanie elektronov samozrejme prebieha nepredstavitelne velkou rychlostou a meni vlastnosti postihnutych atomov a molekul, co v konecnom dosledku znamena stratu funkcnosti buniek, ktore pozostavaju z poskodenych molekul. Vyhovuje nam to, ak ide o zlikvidovanie cudzorodych mikroorganizmov (bakterie, virusy). Volne radikaly poskodia molekuly, z ktorych pozostava bakterialna alebo virusova stena, a mikroorganizmus odumiera. Preto je sucastou nasho imunitneho systemu schopnost tvorit volne radikaly, ktore dokazu nas organizmus - za normalnych okolnosti, udrzat “pod kontrolou”. Ak vsak volne radikaly vznikaju nekontrolovane, alebo sa do organizmu dostavaju fajcenim, vdychovanim znecisteneho ovzdusia alebo vznikaju v tele v nadmernych mnozstvach (napr. pri niektorych ochoreniach), organizmus straca schopnost “udrzat ich na uzde” a elektronova burka sa prezenie aj cez vlastne bunky a tkaniva organizmu cloveka. Moze poskodit cievnu vystelku (endotel), bunky pecene, pankreasu, tkanivo klbov a dokonca geneticky material v jadre bunky. Poskodenie sa poklada za vyznamny faktor, ktory spusta procesy veduce k takym znamym ochoreniam ako je ateroskleroza, cirhoza pecene, cukrovka, reumatoidne artritidy, rakovina a pod. Je zistene, ze pocas intenzivnej telesnej zataze dochadza v bielych krvinkach ku zvysenej tvorbe volnych radikalov a z toho dovodu su trenujuci sportovci vystaveni zvysenemu vplyvu tychto toxickych castic. Chapem, ze to vyznieva paradoxne, ved sport ma predsa chranit pred infarktom a rakovinou, ale hovorime o vrcholovych sportovcoch a nie o rekreacnych bezcoch, plavcoch, ci hracoch tenisu. Ti najintenzivnejsie trenujuci by mali toto riziko odstranovat zvysenym privodom antioxidantov. To su latky, napr. rastlinne farbiva-karotenoidy, rastlinne hormony, vitaminy C, E a A, rozne rastlinne komponenty, ktore zneskodnia toxicitu volnych radikalov. Tychto latok treba v organizme co najviac, ale ak chce mat sportovec istotu, ze antioxidanty budu pracovat pre neho, okrem stravy bohatej na surove ovocie a zeleninu, moze pred treningom alebo pred dlhodobo intenzivnym vykonom prijat este 200 mg vitaminu C. Ked uvadzam 200, mam na mysli 200 mg – netreba si tuto davku zdvojnasobit, pretoze by to malo fungovat este lepsie. Nefunguje. MUDr. Igor Bukovsky |
| Horoskop KOZOROZEC Vase ja ustupuje pred narokmi navstevy do pozadia. Nech vas to vsak netrapi, o Slovakoch je zname, ze su pohostinnym narodom a tak uplatnite svoje hostitelske schopnosti, svoj vtip a prislovecnu vynachadzavost. VODNAR Vyuzite carovnu ponuku bielej zimy a zasportujte si. Nezabudnite vsak na vasho partnera, ktoreho vernost je na vazkach. Preukazte mu viac pozornosti a tie stranky vasej osobnosti, na ktorych mu najviac zalezi. RYBY Start do noveho roka bol pre vas dost narocny a az teraz zacinate relaxovat. Doporucujeme vam prezit vikend v prirode, najlepsie na chate s priatelmi. Budete mat az detinsku radost zo vsetkeho, co zimna zasnezena priroda ponuka. BARAN Ani samota vas neobera o stastny pocit, pohodu a fakt, ze vam vsetko vychadza. Aj ked neholdujete hlucnejsej spolocnosti, vyberte sa na zabavu, ktoru vam ponukaju vasi znami. Skvele sa pobavite, nebudete lutovat, ze ste s nimi isli. BYK Ponizujuca ziarlivost vam nesvedci. S partnerom neviete najst spolocnu rec, ste nevrely, ba az hystericky. Mozno k vasej podrazdenosti prispieva aj pracovne vypatie poslednych dni. BLIZENCI Naco vam je krasa, pritazlivost, perfektne vystupovanie, ked sa nechcete nikomu zapacit. Vsetko robite akosi bez zaujmu. Odputajte sa od starosti a mysel prepnite na tu pozitivnejsiu stranku zivota, ved nikdy nebolo az tak zle, aby nemohlo byt aj horsie. RAK Ak sa budete zaoberat len svojou profesijnou strankou a prestanete vnimat okolie, ocitnete sa ako na opustenom ostrove. Staci sa lepsie rozhliadnut a uvidite svojich najblizsich baziacich po vasej spolocnosti, opravdivom zaujme a pohladeni. LEV Vecerne zdravotne prechadzky neposkytuju len caro ticha, ale mozu pre vas znamenat ovela viac. Niekde tam vonku je osoba, ktora sa pre vas stane velmi blizkou. A tak nevahajte a zbystrite pozornost. PANNA Ani sviatky vas neodradili od pohybu, ktory vam prinasal radost. Avsak verte, ze nielen sportom je clovek zivy. Vo volnych chvilach sa nesnazte doma vsetkym nanucovat vase oblubene sportove programy. Prejavte tolerantnost k zalubam inych. VAHY Tento tyzden moze byt pre vas vyznamny, zalezi na tom, na akom useku budete aktivny. Cez vikend budete riesit niekolko rodinnych problemov. Nedajte sa vyviest z miery napatim, ktore zavladne v rodine. SKORPION Vasu psychicku pohodu obcas narusi mensi zdravotny problem. Venujte sa viac otuzovaniu a fyzickej kondicii, ktore vsetko zlepsia. Nech vas nemrzi, ze sa teraz budete venovat len sam sebe. Potrebujete to. STRELEC Zavalilo vas mnozstvo necakanej prace. Z vasej strany bolo mudre rozhodnutie, ze ste pred vikendom nepovedali svojim oponentom konecne slovo. Budete mat moznost vsetko si vydiskutovat, pozvazovat a potom zvolit to spravne riesenie. |
| Jedalny listok od 17.-23.1.2000 Pondelok
17.1. Polievka: Drzkova, chlieb II.-III. zmena Polievka: Slepacia s cest., chlieb Utorok 18.1. Polievka: Zelen. s krup.hal., chlieb II.-III. zmena Polievka: Kapustova, chlieb Streda 19.1. Polievka: Pohronska, chlieb II.-III. zmena Polievka: Gulasova, chlieb Stvrtok 20.1. Polievka: Kelova, chlieb II.- III. zmena Polievka: Hrach. s par., chlieb Piatok 21.1. Polievka: Slep. s cest., chlieb II.- III. zmena Polievka: Kelova, chlieb Sobota 22.1. Polievka: Rasc. s vajcom, chlieb Nedela 23.1. Polievka: Francuzska., chlieb |
Jedalny listok od 24.- 30. 1. 2000 Pondelok
24.1. Polievka: Horacka, chlieb II.-III. zmena Polievka: Kelova, chlieb Utorok 25.1. Polievka: Hov. s pec.hal., chlieb II.-III. zmena Polievka: Borsc s mas., chlieb Streda 26.1. Polievka: Gulasova, chlieb II.-III. zmena Polievka: Zem. kysla, chlieb Stvrtok 27.1. Polievka: Paradajkova, chlieb II.-III. zmena Polievka: Hov. s cestov., chlieb Piatok 28.1. Polievka: Fazul. kysla, chlieb II.-III. zmena Polievka: Sedliacka, chlieb Sobota 29.1. Polievka: Sosovicova, chlieb Nedela 30.1. Polievka: Zelen. domaca, chlieb |
Plavecky klub FLIPPER pri ZP Sport, a.s., ma zlato! V dnoch 11. a 12. decembra 1999 sa v Humennom uskutocnili Zimne majstrovstva Slovenska jedenast a dvanast rocnych plavcov. Za ucasti vyse 190 plavcov prebehli sutaze v 25 metrovom bazene, kde sa nestratili plavci nasho klubu. Plavecke sutaze prebehli na vysokej sportovej urovni, podlozene bezchybnym organizacnym zabezpecenim plaveckeho klubu Laborec Humenne. V sobotu 11. decembra sa Lucia Skrovinova umiestnila v discipline na 100 metrov prsia na 6. mieste, casom 1:28,03, co signalizovalo, ze uroven v dievcenskej prsiarskej discipline ma svoju kvalitu. V nedelu 12. decembra to prislo. Lucia na 200 metrov prsia zvitazila v osobnom rekorde 3:06,58. Zlepsenie sa o tri sekundy znamenalo prve miesto, ktore prekvapilo vsetkych – hlavne trenerov. Je to pekny uspech, lebo na Letnych majstrovstvach Slovenska ziskala bronz a teraz je to zlato. Lucii blahozelame! M. Miklovic |
| Uspesne na sklonku roka Clenovia Karate klubu MP Brezno absolvovali v zavere roka tri vyznamne podujatia: -zucastnili sa medzinarodneho turnaja CZECH OPEN dorastencov v Ceskej republike v Koprivnici spolu s dorastencami z Rakuska, Madarska, Polska, Talianska, Ceska a Slovenska. Do reprezentacie Stredoslovenskeho zvazu karate (SsZK) sa prebojovali dorastenci z nasho klubu - Marek Sihelsky a Tibor Stehlik. V silnej konkurencii 30 pretekarov Marek Sihelsky po vlastnych chybach, ktore ho odsunuli spomedzi styroch najlepsich pretekarov, obsadil 5. a Tibor Stehlik 18. miesto, -v Slovenskom pohari v Banskej Bystrici nas reprezentovali muzi. Najvyraznejsi uspech zaznamenal Peter Sitarcik, ktory ako sa hovori prehral vyhraty zapas, vyhraval v nom 2:1, po hrubych chybach nakoniec skoncil 3:2 a tym obsadil 5. miesto. Prehra pre neho znamenala stop a pripravila ho o postup medzi styroch najlepsich a o zapasy s reprezentacnou spickou Slovenskej republiky v karate s Gazom (Bratislava, juniorsky vicemajster sveta), Kristlom (Bratislava, bronzovym na majstrovstvach Europy juniorov) a Rabinom (Trencin, juniorskym majstrom Europy). - sestnastrocny dorastenec Marek Sihelsky ziskal na Majstrovstvach kraja dorastencov do -55 kg kumite v Ziline prve miesto, po vitaznych zapasoch 3:2 s Bystricanom, so Zilincanom dosiahol rovnaky vysledok, a stal sa majstrom kraja v kumite do –55 kg pre rok 1999. |
| Silvestrovsky beh Sedem clenov Bezeckeho spolku Podbrezova sa zucastnilo na prelome rokov 1999 a 2000 Silvestrovskeho behu ulicami Michalovej a Pohronskej Polhory. Za slnecneho, ale mraziveho pocasia, teplomer na starte ukazoval –16 stupnov C, trat tretieho rocnika absolvovalo 77 bezcov. Ani miestami zladovately asfaltovy povrch nebol prekazkou pre Pavla FASKU, ktory v hlavnej kategorii opat potvrdil svoje bezecke kvality a zvitazil. Druhy skoncil dalsi nas bezec Miroslav HANINEC a piaty Ladislav Molnar. V kategorii muzov od 40-50 rokov do ciela ako druhy dobehol Stefan ZIAK a piate miesto si vybojoval Ladislav Fasko. V kategorii 55-60 rocnych vyhral nas Stanislav BOBAK a vitazstvo v kategorii nad 60 rokov patrilo dalsiemu nasmu bezcovi – Vojtechovi RIDZONOVI. |
Po prvej zimnej sezone, kedy sme uz pretekali za Zeleziarne Podbrezova a.s., mal oddiel bezeckeho lyzovania aj v minulom rocniku vytvorene dobre podmienky pre svoju cinnost. Sme jedinym oddielom v Breznianskom okrese zameranym na bezecke lyzovanie a to davalo, a dava predpoklady, ze najlepsi bezci okresu budu jeho reprezentantmi. No nestalo sa tak, hlavne z dovodu stretu zaujmov. No i napriek tejto skutocnosti sa nasi pretekari v startovnom poli v minulej sezone nestratili. Zucastnili sme sa deviatich sutazi behu na lyziach, v ktorych sme si vybojovali aj medailove umiestnenia. Najlepsimi pretekarmi minulorocnej sezony boli Matej Kazar v kategorii dorast a Eva Sebova v ziackej kategorii. V novej sezone 1999/2000, uz podla vysledkoch decembrovych sutazi, naplname nase predsavzatie a nadvazujeme na predchadzajuce uspechy: -11.12. sme sa vo Vysokych Tatrach na Strbskom Plese zucastnili kriteria, v ktorom Matej Kazar, starsi dorastenec, obsadil vo svojej kategorii vo volnej technike 3. miesto, -druhe kolo Europskeho pohara – VINDISCHGARSEN sa uskutocnilo 16.-18. decembra v Rakusku, kde v kategorii juniorov obsadil Matej Kazar 6. miesto v rychlostnych pretekoch, 4. miesto vo vytrvalostnych pretekoch a 3. miesto v stafetovych pretekoch, -19. decembra v Kremnici na Skalke sa uskutocnili Slovenske klasifikacne preteky, v ktorych v klasickom behu obsadil starsi dorastenec Matej Kazar 5. miesto. Nase podakovanie za vytvorenie materialneho zazemia pre nasu cinnost preto smeruje k hlavnemu sponzorovi - vedeniu ZP a.s., menovite Ing. Vladimirovi Zvarikovi, vyrobnemu riaditelovi, a k nasej materskej sportovej spolocnosti - ZP Sport, a.s. M. Kazar, trener |
L. Longauer nielen najlepsi ... V ramci 90. vyrocia zaciatkov tenisovej hry v Podbrezovej sa 22. decembra 1999 uskutocnil na Stiavnicke v telocvicni ZP SPORT a.s., I. rocnik tenisoveho turnaja byvalych registrovanych hracov tenisoveho oddielu ZP SPORT, a.s., v Podbrezovej. V sutazi jednotlivcov zvitazil Ladislav Longauer, ktory spaja svoj zivot s tenisom uz desiatky rokov. Patri nielen medzi byvalych, ale i sucasnych najaktivnejsich hracov, uz v 50 - tych rokoch bol jednym z najlepsich a zaroven aj poprednym funkcionarom nielen podbrezovskeho tenisu. Este aj dnes predseda Krajskemu tenisovemu zvazu a je clenom Predsednictva Slovenskeho tenisoveho zvazu. V roku 1998 ho Slovensky tenisovy zvaz vyznamenal ocenenim Za rozvoj tenisu na Slovensku. Medzi veteranmi tenisoveho turnaja nechybal najstarsi clen oddielu, 72 rocny Vladimir Gottlieb. Ucastnici podujatia byvalych registrovanych hracov sa opat zidu 22. februara, kedy chcu 1. rocnik turnaja zavrsit. O.Kleinova |
FUTBALISTA ROKA 1999 - MILAN NEMEC
|
V dnoch 18. – 19. decembra sa uskutocnili prve preteky lyziarskej sezony 1999/ 2000 na Strbskom Plese, ktorych sa zucastnili aj clenovia lyziarskeho oddielu ZP SPORT a.s., pod vedenim trenera P. Lopusneho.
V kategorii starsich ziacok po dva dni v slalome startovali za ZP SPORT a.s., Lucia Kupcova, Zuzana Kacmarova , Katka Mutisova a Lenka Pokorna, v kategorii mladsich ziakov Jakub Hrban a Ervin Velic a v kategorii starsich ziakov Jan Tajbos, Ivan Balko, Matus Lopusny a Juraj Zvarik. Aj ked disciplina bola velmi narocna, nezaskocila ani jedneho z nasich desiatich reprezentantov a kazdy si odniesol prvy bod do poharovej sutaze. M. Velicova |
6. rocnik O POHAR ZP SKI TALE ZA REKORDNEJ UCASTI PRETEKAROV Rekordny pocet - 211 malych pretekarov startovalo 8. januara na svahu ZP SKI Tale a.s., na 6. rocniku lyziarskych pretekov O POHAR ZP SKI TALE, ktore organizoval Lyziarsky oddiel ZP SPORT, a.s., za sponzorskej pomoci ZP a.s., a ZP SKI TALE.
|
V obrovskom slalome kategorie
starsich predziakov zvitazil Tomas Bartalsky, reprezentujuci Junior SC Dubravky,
druhy bol Martin Motyka z LK ZD Ruzomberok a treti Michal Lichvar, Junior SC
Dubravka. V kategorii starsich predziacok zvitazila Janka Gantnerova zo SKI klubu
Zelene Pleso, druha bola Ivana Karasova z SC Dubravka a tretia Maria Misankova
z LK Martin. V kategorii mladsich predziakov sa na stupienok vitazov postavil
Dominik Kadura z TJ Tatranu Nizna Boca, druhy bol Vladimir Siran z LO Chemosvit Svit
a treti bol Marek Martincek zo Sport Alex Ski Klubu. Z mladsich predziacok sa
najlepsie darilo Lucii Jamborovej z LK Martin, ktora obsadila prve miesto pred
klubovou slalomistkou Miskou Makovnikovou a na treti stupen sa prebojovala Barbora
Kantorova z TJ Chemosvit Svit. V kategorii mladsich predziacok skoncila Natalka
Leitnerova na 9. mieste. V kategorii starsich predziakov skoncil Martin Jorcik 12.,
Jozef Kovacik 14., Benjamin Leitner 28. a Adam Cellar 38. V kategorii starsich
predziacok skoncila Katka Kacmarova 23., Mirka Sabakova 26., Alexandra Precuchova 30.,
Zuzka Babiakova 31., Maria Fujkova 35., Martina Tazka 36., Alena Uramova 37., a
Lucka Franova 47. Aj napriek tomu, ze nasi mali reprezentanti nebodovali, zasluzia si za
svoje umiestnenia uznanie. Podakovanie za perfektnu organizaciu patri predovsetkym rodicom
deti Lyziarskeho oddielu ZP SPORT a.s., a samozrejme aj sponzorom.