 |
|||||||
 |
|
||||||
|
|||||||
|
|
||||||
| Z redakcnej postyNavsteva vo vasich zeleziarnach ma
utvrdila v tom, ze aj na Slovensku su sikovni a usilovni ludia. Ludia, ktori
dokazu k rieseniu problemov pristupovat zodpovedne a nie cakat, ze sa
o nich niekto iny postara. To je jedina mozna cesta kazdeho z nas.
To, ako sa vedenie Zeleziarni Podbrezova stavia k problemom, kazdodenne ich riesi a vytvara pracovne prilezitosti pre obyvatelov v regione, ma velmi tesi. Prajem si z celeho srdca, aby bolo na Slovensku takych prosperujucich podnikov, ako je ten vas, co najviac. Nech ste vy, ludia v zeleziarnach, prikladom pre inych. Som rad, ze svoje vyjazdy po regionoch som zacal prave u vas. Mikulas DZURINDA, |
Koncepcia a strategia kvality
a environmentalneho manazerstva
- sustavne dosahovanie a udrziavanie
pozadovanej kvality produkcie, jej dalsie zvysovanie pri vysokej efektivnosti vyroby tak,
aby sucasna a buduca kvalita vyrobkov maximalne uspokojovala poziadavky zakaznikov v
domacom a zahranicnom trhu, Sucastou Koncepcie a strategie kvality a environmentalneho manazerstva je aj prijata: |
| POLITIKA KVALITY ZP a.s. Koncepcia a strategia kvality deklarovana vrcholovym vedenim ZP a.s., stanovuje zakladnu liniu v oblasti kvality, ktorej cielom je spokojnost zakaznikov, zamestnancov a dlhodoba prosperita ZP a.s. Podbrezova. Vrcholove vedenie ZP a.s., ma rozhodujucu ulohu a zodpovednost za uroven kvality a ucinnost systemu riadenia kvality. Aktivne zavedenie, presadzovanie a uplatnovanie principov koncepcie a strategie kvality vo vsetkych urovniach ZP a.s., a vo vsetkych prierezovych cinnostiach ovplyvnujucich kvalitu, prispieva k zvysovaniu kvality vyrobkov a tym aj k trvalemu sireniu dobreho mena ZP a.s. Len vyrobou vysoko kvalitnych vyrobkov je mozne v maximalnej miere uspokojit potreby, priania a ocakavania zakaznikov a tym prehlbit ich doveru v schopnost dlhodobo dodavat vysoku kvalitu. Iniciativa, angazovanost a zodpovednost za kvalitu je nevyhnutnostou pre vsetkych zamestnancov ZP a.s. Trvala pozornost venovana vychove a vzdelavaniu zamestnancov v oblasti kvality je zakladnym predpokladom prosperity ZP a.s., dnes, aj v buducnosti. Aplikacia a implementacia novych progresivnych principov a metod zavadzanych do praxe, posuvaju ZP a.s., v oblasti kvality stale vpred. Aktivizacia obchodnej cinnosti so zameranim na nove trhy a na vyrobky s vyssou pridanou hodnotou je hlavnym strategickym zamerom nasej obchodnej politiky. Patrit k najlepsim si vyzaduje porovnavat sa s tymi, ktori su v danej oblasti spickou. Respektovanie posobenia na trhu a dokonale poznanie zakaznika je sucastou moderneho marketingoveho riadenia orientovaneho na zakaznika. Odbornost a osobna angazovanost zamestnancov na vsetkych urovniach je nevyhnutnou podmienkou dalsieho zvysovania urovne kvality vyrobkov ZP a.s. Systematicke planovanie a vykonavanie vsetkych cinnosti, jasne a jednoznacne definovanie rozhrania, stanovenie zodpovednosti a pravomoci v celej riadiacej osi tvori zaklad zavedeneho a funkcneho systemu riadenia kvality. Pravidelne hodnotenie systemu riadenia kvality, jeho analyza a opatrenia k dalsiemu zdokonalovaniu su najlepsim prostriedkom pre zabezpecenie funkcnosti a ucinnosti tohoto systemu. Efektivna a systematicka komunikacia a spolupraca s dodavatelmi je neoddelitelnou sucastou usilia o zvysovanie urovne kvality vyrobkov. Riadenie vo vsetkych urovniach musi byt realizovane na zaklade faktov a dat, co umoznuje hladanie a neustale zlepsovanie slabsich miest v systeme riadenia kvality. Istota a viera v uspech su zalozene na dovere a ucte k nasim zamestnancom, ktori su najvacsou zarukou vysokej urovne kvality vyrobkov ZP a.s. Trvale zlepsovanie vonkajsieho a vnutorneho vzhladu ZP a. s., je nevyhnutnou podmienkou pre zlepsovanie pracovneho prostredia a z toho dovodu je tuto ulohu potrebne naplnat v kazdodennej praxi. Aktualny, funkcny a ucinny system riadenia kvality podlozeny kvalitnymi vyrobkami zabezpeci uspokojenie potrieb v ocakavani zakaznikov a prosperitu ZP a.s. |
Ing. Anton Mojzis, asistent VR, informuje JANUAR VO VYROBE Do jubilejneho roku 2000 sme vstupovali s odhodlanim viest akciovu spolocnost tak, aby nadalej dosahovala kladny hospodarsky vysledok a pokusit sa o to, aby bol este vyssi ako v minulom roku. Pre naplnenie uvedeneho ciela v sucasnych zlozitych ekonomickych podmienkach je potrebne uz od prvych dni vyrabat velmi efektivne, hospodarne, na hranici minimalnych nakladov. Zakazkova napln bola na zaciatku roka 2000 priazniva, vsetky vyrobne prevadzkarne, az na zvarovnu rur velkych priemerov a hutnicku druhovyrobu, mali zabezpecenu vyrobu minimalne na mesiac, co davalo zaruku uspesneho startu plnenia vyrobnych uloh uz od prvych dni noveho roka. Zasoby zakladnej vsadzkovej suroviny pre oceliaren – kovoveho odpadu, boli na zaciatku roka velmi dobre, cim boli vytvorene i pre tuto prevadzkaren priaznive podmienky pre plnenie vyrobnych uloh. Z najnovsich vysledkov prieskumu trhu vyplyva, ze recesia postupne ustupuje a netajime sa tym, ze ocakavame vzrast dopytu po nasich vyrobkoch. Na tento trend sme reagovali zmenou organizacie prace vo valcovni bezsvikovych rur, v ktorej sa zmenil trojzmenny sestdnovy rezim na stvorzmenny nepretrzity a v oblukarni so zmenou na patdnovy dvojzmenny rezim striedania zmien, ktory po vzraste zakazkovej naplne prejde na trojzmenny patdnovy rezim. Najzlozitejsia situacia v pracovnom rezime sa vyvinula v oceliarni, pretoze pre planovanu vyrobu 232,1 kt ocele z kapacit vychadza trojzmenny pat a poldnovy pracovny rezim. Preto bolo vo vedeni akciovej spolocnosti rozhodnute, ze od zaciatku roka bude uplatnovany trojzmenny patdnovy rezim, zvysne potreby vyroby ocele budu realizovane pocas sobot. V dalsich vyrobnych prevadzkarnach, v obidvoch taharnach rur, vo zvarovni rur velkych priemerov a hutnickej druhovyrobe je nadalej zachovany doteraz pouzivany pracovny rezim, aj ked hlavne v taharni rur 2 ocakavame vzrast vyroby a samozrejme aj predaja, o viac ako 40 percent. V prvom mesiaci roka 2000 boli v jednotlivych vyrobnych prevadzkarnach dosiahnute tieto vysledky: - oceliaren svoje mesacne vyrobne ulohy splnila na 103,37 percenta, stanoveny mesacny rozpis vyroby prekrocila o 74 ton ocele. Pre splnenie tychto cielov bolo nutne odpracovat aj dve soboty. V priebehu celeho mesiaca bolo usmernovane liatie ocele tak, aby sa casovo vyhovelo nasmu najvacsiemu externemu odberatelovi akciovej spolocnosti Vitkovice – valcovna trub, ako aj poziadavkam nasej valcovne bezsvikovych rur. Spokojnost mozeme vyslovit aj s plnenim uloh nakladky, ktora bola splnena na 109 percent, - vo valcovni bezsvikovych rur boli v januari vyrobne ulohy splnene v distribucnej vyrobe na 100 percent, z toho vyroba polotovarov pre nase dalej spracujuce prevadzky tvorila z uvedenej hodnoty 35,4 percent a realizacia 64,6 percenta. Vacsie problemy sa vyskytli pri nakladke novych vyrobkov, ked vplyvom oneskoreneho vybavovania dovoznych licencii u odberatela boli ulohy nakladky splnene len na 83 percent. Na upravarenskych operaciach sa podielali pracovnici samotnej valcovne bezsvikovych rur, ako aj pracovnici taharne rur II. Z expedicneho miesta valcovne bezsvikovych rur bolo expedovanych 6 426 ton a z expedicneho miesta taharne rur II 961 ton, v prevaznej miere kotlovych rur, - vo zvarovni rur velkych priemerov boli dosiahnute priemerne vysledky. Zakazkova napln neumoznila splnit planovane ulohy, ktorych plnenie bolo zabezpecene len na 90,5 percenta. Lepsie vysledky boli dosiahnute v nakladke, kde ulohy boli splnene na 100 percent. Pre plynarensky priemysel bolo vyrobenych a odberatelom dodanych 11 ton bezsvikovych izolovanych rur. Svoje ekonomicke vysledky si prevadzkaren vylepsila pracou vo vykonoch, ktore boli v januari zrealizovane v hodnote 509 tis. Sk, - zakazkova napln taharni rur bola v minulom mesiaci velmi dobra, co sa odrazilo na dosiahnutych vysledkoch. V absolutnej hodnote - distribucna vyroba predstavovala 3 491 ton presnych bezsvikovych ocelovych rur, co je v porovnani s predchadzajucimi mesiacmi druhou z najvyssich hodnot za poslednych pat rokov. Obidve taharne rur vyrobne ulohy splnili zhodne na 100 percent, horsie vysledky boli dosiahnute v nakladke hotovych vyrobkov, pretoze taharen rur I splnila ulohy nakladky na 95,2 percenta a taharen rur II len na 87,3 percenta. V stredisku oblukaren, z dovodu nizkeho zaujmu o tento druhu vyrobku, bol pocas celeho mesiaca uplatnovany planovany trojzmenny patdnovy rezim striedania zmien. Vyrobne ulohy minuleho mesiaca boli splnene na 107 percent, ulohy nakladky boli lepsie a stredisko ich splnilo na 117 percent, - v hutnickej druhovyrobe zakazkova napln stale nedosahuje planovane zamery, preto pre splnenie planovanych uloh bolo nutne nacriet do zakazkovej naplne nasledujuceho mesiaca. Prevadzkaren vyrobne ulohy vo vyrobkoch hutnickej druhovyroby splnila na 108,2 percenta a vo vyrobe hydraulickych rur na 175 percent. Celkove bol za januar z prevadzkarne vyvezeny tovar v hodnote 9,6 mil. Sk. Zaverom mozno konstatovat, ze vstup do plnenia vyrobnych uloh roka 2000 bol spravne nastartovany a stanoveny zamer sa nam podarilo zrealizovat. Zakazkova napln na tento mesiac je dostatocna v zabezpeceni takmer vsetkych druhov vyrobkov. Je vsak na skodu, ze z dovodu odstranovania poruchy na karuselovej peci vo valcovni bezsvikovych rur bolo potrebne prerusit valcovanie na niekolko dni, co nepriaznivo zasiahne do ekonomiky akciovej spolocnosti. Verime vsak, ze prijatymi organizacnymi a technickymi opatreniami sa nam podari tento vypadok nahradit najneskor do konca prveho polroku tohoto roku. Do plnenia uvedenych uloh prajem celemu pracovnemu kolektivu nasej akciovej spolocnosti vela pevneho zdravia, pracovnej a rodinnej pohody. |
 |
V prvom kole nasej sutaze spravna odpoved znela: 29. maja 1980 bola slavnostne otvorena taharen rur II. Stastie sa usmialo na Martu BICIANOVU z odbytu, ktorej blahozelal a cenu odovzdal Mgr. Marian Zima, personalny riaditel. Na vase spravne odpovede cakame do 18. februara. |
| Vy sa pytate... Od februara uz 45 percent poistencov Do redakcie prichadza mnozstvo otazok suvisiacich s doplnkovym dochodkovym poistenim. O odpoved sme poziadali Ondreja Demiana, povereneho vedenim DDP STABILITA: *Pocul som, ze zrazka na DDP ovplyvnuje vysku dane zo mzdy. Je to pravda? - Ano. O ciastku ktoru si zamestnanec urcil ako prispevok do DDP sa znizuje zaklad pre vypocet dane zo zavislej cinnosti (mzdy). Inymi slovami, zamestnanec odvedie nizsiu dan zo mzdy. Od 1. januara 2000 sa meni vyska dalsich odpocitatelnych poloziek, ktore znizuju zaklad pre vypocet dane, prispevok na DDP nadalej zostava odpocitatelnou polozkou. Priklady uvadzam v tabulkach: Priklad A1 Priklad A2
Priklad B1 Priklad B2
Priklad C1 Priklad C2 Dan zo mzdy 1 900 Dan zo mzdy 2 150 250 * Je pravda, ze ak odvadzam prispevok, napriklad po dobu piatich rokov, potom dostanem vypoved pre porusenie pracovnej discipliny, nebude mi vyplateny prispevok, ktory odvadza za mna zamestnavatel? - Nie, tieto informacie su nespravne. Jediny pripad, ked nie su narokovatelne financne prostriedky, ktore do systemu vlozil zamestnavatel nastava, ak nesplnil poistenec DDP podmienku minimalne dvanast mesacnych prispevkov. Vtedy je zrealizovane jednorazove vyrovnanie. Poistencovi je vyplatena suma vo vyske jeho prispevkov. Po splneni podmienky dvanast mesacnych prispevkov uz nemoze nastat situacia, ked zamestnanec pride o prispevok zamestnavatela a uz vobec nie o svoje prispevky. * Sme zamestnanci dcerskej spolocnosti ZP a.s. Mozeme aj my vypisat prihlasky do DDP alebo pobocka je vytvorena len pre zamestnancov ZP a.s.? - Prihlasky zatial podpisat nemozete. V najblizsich dnoch budu osloveni vsetci konatelia s.r.o. Bude im predlozeny navrh zamestnavatelskych zmluv. V pripade, ak dojde k uzatvoreniu zmluv, budete sa moct do systemu zapojit aj vy. Pobocka Podbrezova bude zabezpecovat zaujmy DDP v celom Banskobystrickom kraji a vyhladovo este v sirsom okoli. Klientami DDP sa mozu stat vsetky organizacie podnikatelskeho typu, ako i mestske a obecne urady. Zakon zatial neumoznuje ucast na DDP prispevkovym a rozpoctovym organizaciam. * Preco vobec doplnkove dochodkove poistovne vznikli? Ved o dochodok by sa mal postarat stat, ktoremu platime dane. - Otazka nie je celkom presne formulovana. Dochodky, tzv. statne, nie su vyplacane z dani. Vyplacanie dochodkov zabezpecuje Socialna poistovna prostrednictvom Fondu dochodkoveho zabezpecenia. Vyska dochodku zavisi od zdrojov, ktore su obmedzene. Doplnkove dochodkove poistenie existuje vo vsetkych vyspelych krajinach a umoznuje prezit dochodcom dostojnu starobu. Statne dochodky su vo vsetkych krajinach pomerne nizke a zivotnu uroven zvysuju prave obdobne doplnkove systemy. Rozdiel je v tom, ze maju dlhodobe tradicie a vysoku doveru obyvatelstva. V sucasnosti zamestnavatelia velmi prisne urcuju komu, kolko a ako prispeju a vyuzivaju system na stabilizaciu vysokospecializovanych odbornikov. DDP ma i obrovsky makroekonomicky vyznam, ked su kumulovane znacne financne zdroje, umoznujuce rozvoj ekonomiky. * Teraz boli zverejnene urcite pravidla pre vyplacanie davok DDP, aku mame zaruku, ze sa podmienky casom nezhorsia? Napriklad podmienka vyplacania davok uz od 50 rokov. - Po podpise prihlasok nasleduje podpisovanie zmluv zamestnancami. Sucastou zmluvy je i teraz platny Davkovy plan. V pripade, ze by sa v buducnosti zmenil, pre vas bude stale platit ten, ktory bol platny v case podpisania zmluvy, pretoze je neoddelitelnou sucastou zmluvy. * A otazka, adresovana osobne vam : Preco ste odisli zo zdravotnej poistovne SIDERIA – ISTOTA? - Pobocka zdravotnej poistovne SIDERIA – ISTOTA Podbrezova bola v rokoch 1998 aj 1999 vyhodnotena vo vsetkych ukazovateloch ako najlepsia a najstabilnejsia pobocka medzi vsetkymi dvanastimi na Slovensku. Tento uspech bol dosiahnuty vdaka uzkej spolupraci so ZP a.s., ako i vynikajuco fungujuceho kolektivu, ktory nadalej plni bezproblemovo svoje ulohy. Za tejto situacie som bol poziadany vedenim ZP a.s. o vybudovanie pobocky DDP Stabilita ”na zelenej luke”. Svoju ulohu asi zohrala aj pribuznost niektorych cinnosti, vratane sirokeho uzemneho zaberu. V kazdom pripade ide o zaujimavu pracu a tak, ako v pripade SIDERIE v roku 1995 o absolutne novu cinnost, s ktorou nie su na Slovensku skusenosti. Na zaver by som chcel podakovat vsetkym 1 672 zamestnancom, ktori poctili doverou DDP STABILITA uz od 1. febriuara 2000. Predstavuje to az 45 percent zamestnancov podniku ZP a.s., co povazujem osobne za uspech. Podakovanie patri i vsetkym mzdovym uctovnickam, oddeleniu prace a miezd za organizatorsku pracu, ako aj programatorom, ktori upravili podnikovy softver pre vstup do doplnkoveho dochodkoveho poistenia. Verim, ze sa i ostatni zamestnanci velmi rychlo presvedcia o vyhodach pripoistenia a odovzdaju svoje prihlasky uctovnickam. O spravnom smere svedci i zaujem dalsich podnikov v okrese Brezno, ktore prejavili zaujem o podpis zamestnavatelskych zmluv. |
| Zakon o daniach z prijmov Zakon
NR SR c. 366/1999 Z.z. – o daniach z prijmov, z 24. novembra 1999,
upravuje: Predmetom dane z prijmov fyzickych osob su aj prijmy zo zavislej cinnosti a funkcnych pozitkov. Prijmami zo zavislej cinnosti su napriklad: * prijmy zo sucasneho alebo predchadzajuceho pracovneho vztahu, zo sluzobneho alebo clenskeho pomeru, v ktorom je danovnik pri vykone prace pre platitela prijmu povinny dodrziavat pokyny alebo prikazy platitela (patria sem prijmy z uzatvoreneho pracovneho pomeru v zmysle Zakonnika prace - pracovny pomer na dobu urcitu, na dobu neurcitu, pracovny pomer na ciastocny uvazok, dohody o pracovnej cinnosti, dohody o vykonani prace), * odmeny clenov statutarnych organov a dalsich organov pravnickych osob, *prijmy z prostriedkov socialneho fondu (Zakon NR SR c. 152/1994 Z.z. - o socialnom fonde v zneni neskorsich predpisov), * prijmy plynuce danovnikovi v suvislosti s vykonom zavislej cinnosti alebo funkcie, aj ked sa vyplacaju ako nahrada za stratu tychto prijmov platitelom, pri ktorom danovnik nevykonava alebo nevykonaval tuto zavislu cinnost alebo funkciu (napr. nahrada za stratu prijmu, ktoru doteraz vyplacala Slovenska poistovna a pri vystupenych zamestnancoch bola do 31. decembra 1999 samostatnym zakladom dane podla paragrafu 10). Pod pojmom danovnik z prijmami zo zavislej cinnosti a funkcnych pozitkov rozumieme zamestnanca, pod pojmom platitel prijmu zamestnavatela. Zakon c. 366/1999 Z.z. priniesol urcite znizenie danoveho zatazenia fyzickych i pravnickych osob, konkretne i danovnikovi s prijmami zo zavislej cinnosti, a to nielen formou znizenia sadzieb dani, ale aj vyznamnym zvysenim jednotlivych nezdanitelnych casti zakladu dane. Vyznamnou zmenou je aj zrusenie kategorie tzv. jednorazovej mzdy, ktora sa zdanovala osobitne, bez uplatnenia odpocitatelnych poloziek rocnou sadzbou dane, a pri rocnom zuctovani preddavkov dane (resp. pri podani danoveho priznania) sposobovala vznik nedoplatkov dane. Pokial zamestnanec podpise pri svojom zamestnavatelovi ”Vyhlasenie k zdaneniu prijmov”, mzdova uctovnicka mu pri zuctovani mzdy za prislusny kalendarny mesiac uplatni znizenie zakladu dane o:
Dan zo zakladu dane sa potom vypocita: nad Sk do Sk - 7 500 12 % Priklad: Zamestnanec ma hruby mesacny prijem 15 000 Sk. Ma pat nezaopatrenych deti, manzelka je zamestnana. Dan do 31.12.1999 Dan od 1.1.2000 15 000 Sk 15 000 Sk hruby prijem Rozdiel v dani predstavuje 754,- Sk. |
|
S Ing. Ivanom Zemkom, veducim predajne ZP a.s. Zvolili sme spravnu cestu * Ako hodnotite svoje takmer dvojrocne obdobie posobenia vo funkcii veduceho predajne? - Za uplynule obdobie sme zaznamenali niekolko vyraznych zmien, ktorymi sme dosiahli vacsiu operativnost pri plneni objednavok nasich zakaznikov, ich spokojnost a doveru. Najviac nam pomohlo dokoncenie prvej etapy budovania pocitacovej siete, coho vysledkom su tri vykonne PC napojene na celopodnikovu siet. Vdaka tomu mozeme okamzite informovat zakaznika, ci sa nim pozadovany material nachadza v nasom alebo niektorom prevadzkovom sklade, pripadne mozeme ponuknut alternativnu nahradu. Ako dalsi krok vpred povazujem skutocnost, ze sa nam podarilo uplne vylucit vstup autami zakaznikov do objektov vyrobnych prevadzok v novom zavode. Zhruba 99 percent obchodov realizujeme prostrednictvom skladu nasej predajne. Tato skutocnost vsak kladie velke naroky na personal predajne. S tymto poctom zamestnancov musime totiz zvladnut zhruba o 30 percent vyssi obrat ako to bolo pred nasim nastupom do predajne. Podarilo sa nam zvysit o viac ako 300 percent predaj oblukov zo Svinova a taktiez rozsirit ponukany sortiment nielen o vyrobky ZP a.s.. Do ponuky sme ako nove sluzby zaradili dopravu materialu do vzdialenosti 50 km, zasielkovu sluzbu na dobierku, resp. v spolupraci s TEN – EXPRESOM alebo MG EXPRESOM do vsetkych kutov Slovenska. *Mozete dobre vysledky dokumentovat aj cislami? V roku 1997 (pred nasim nastupom) dosahovane trzby predstavovali cca 23 mil. Sk, v roku 1998 to bolo uz cca 26,5 mil. Sk a v roku 1999 takmer padla hranica 30 mil. Sk. To znamena, ze sa nam podarilo dosiahnut medzirocny rast trzieb vo vyske cca 3,5 mil. Sk. To, ze sme zvolili spravnu cestu, mozeme este vyraznejsie dolozit porovnanim dosiahnutych hospodarskych vysledkov za jednotlive roky. V roku 1997 to bolo cca 3,5 mil. Sk, v roku 1998 – cca 5 mil. Sk a v roku 1999 sme prekrocili hranicu 6 mil. Sk. Vzhladom na skutocnost, ze ceny sa pocas troch rokov vyrazne nemenili, mozeme konstatovat, ze uvedene vysledky sme dosiahli vdaka vyssiemu predaju nasich vyrobkov. * Napriek uspechom, nepochybne sa stretavate aj s problemami... Najvacsim je zasobovanie nasho skladu z vyrobnych skladov. Problem sa dotyka hlavne taharne rur 2, kde zaznamenavame zatial najvacsie prestoje nasho vozidla a tym aj mensie vyuzitie jedneho cloveka v sklade predajne. Dufam vsak, ze sa nam aj tento problem podari vyriesit. V spolupraci s Ing. Makuchom, veducim vyroby taharne rur 2 hladame riesenie, ktorym chceme dosiahnut expedovanie rur z prevadzky mimo hlavnej expedicie. Vytvorenim samostatneho expedicneho miesta pre nase vozidlo v tejto prevadzke by sme dosiahli stav, ze nakladanie materialu pre predajnu stanovime na urcitu hodinu. * Ake su vase plany do buducna? - V spolupraci s odborom informatiky chceme zrealizovat druhu etapu budovania PC siete, vysledkom ktorej by malo byt zautomatizovanie a prepojenie skladu v navaznosti na prijem, vydaj a fakturaciu materialu. To znamena, ze ak raz navedieme material do prijmu, resp. ho vyvedieme zo zasob, prevedie sa tento ukon v celej databaze. Cim skor chceme vyriesit problem v zasobovani externym materialom. Ak sa nam podari najst moznost, ako by sme mohli nakupovat externy hutnicky material, tak by sme v buducnosti rozsirili ponuku o pletivo, drot, klince, skrutky, profily, betonarsku ocel a pod. Tym by sme mohli dosiahnut dalsi rast obratu, vyraznejsie sa podielat na hospodarskom vysledku nasej spolocnosti a upevnit svoje postavenie na trhu. *Zmenili sa podmienky predaja pre nasich zamestnancov? - Na tuto otazku mozem odpovedat jednym slovom: NIE. Ale, kedze sa stale stretavam so zamestnancami, ktori nevedia o tychto podmienkach, opat ich pripomeniem. Zamestnanec nasej spolocnosti si moze v roku 2 000 zakupit rury, ktore nesplnaju podmienky zaradenia na zakazky, teda, ich dlzka nepresahuje 4 metre, v mnozstve 250 kg. Cena tychto rur je cca 10,- Sk/ kg s DPH. Uvedene rury su urcene na konstrukcne ucely. Ak zamestnanec potrebuje rury na ustredne kurenie alebo na plyn, moze si ich kupit v objeme 1 000 kg, na zaklade predlozeneho stavebneho povolenia, resp. potvrdenia obecneho, prip. mestskeho uradu. Tieto doklady musia mat platnost na rok 2 000. V tomto pripade poskytujeme zlavu 50 percent z predajnej ceny rur 1. triedy. Zaverom chcem podakovat vsetkym zamestnancom podnikovej predajne za ich obetave plnenie pracovnych uloh a vyslovit zelanie, aby aj nadalej tvorili kolektiv, ktory casto musi zvladat ulohy nad ramec svojich povinnosti. Taktiez dakujem pracovnikom vo vyrobnych prevadzkach, ktori nam pomahaju pri uspokojovani poziadaviek zakaznikov a verim, ze sa nasa spolupraca nadalej bude zlepsovat. |
|
Napriek recesii bol predaj v Ceskej republike pomerne uspesny
- V roku 1999 pokracovala pomerne uspesne realizacia strategickych zamerov Zeleziarni Podbrezova a.s., v predaji ocelovych bezsvikovych rur na ceskom trhu. Podiel Zeleziarni Podbrezova na ceskom trhu, napriek takmer dvojrocnej celosvetovej recesii hutnictva a ceskeho hospodarstva, sa v minulom roku opat zvysil. Pokles dodavok na cesky trh bol iba tretinovy v porovnani s konkurencnym vyrobcom a v presnych rurach, so spolocnym podnikom vytvorenym vo Vitkoviciach – Tazirnami trub Svinov (TTS), dosahujeme 80 percent predaja v Ceskej republike. Realizacia predaja takmer 18 tisic ton rocne prebieha k plnej spokojnosti zakaznikov Ceskej republiky a v presnych rurach z TTS Svinov aj z Nemecka, Francuzska a Anglicka. Je potrebne si uvedomit, ze ide o export spojeny so vsetkymi agendami a nadstandardnymi servisnymi sluzbami zakaznikov v Ceskej republike, ako je napriklad colne a dopravne odbavovanie a moznost uhrad v tuzemskej mene pri platbach za tovar. Pre zabezpecovanie uvedenych aktivit bol v minulom roku organizacne zmeneny a personalne posilneny nas pracovny kolektiv. V prazskom sidle firmy pracoval v minulom roku aj zastupca PIPECO SLOVAKIA pre Cesku republiku a svojho zastupcu mame aj pre ostravsky region. V roku 1999 bol instalovany v spolupraci so ZP – odborom informatiky, novy, vykonnejsi software interneho vypoctoveho systemu. Vacsina dokumentov a informacii sa medzi ZP a ZP Trade Bohemia vymiena elektronicky, vratane prepojenia niektorych databaz in – line. Nasi pracovnici sa systematicky venuju akvizicnej cinnosti medzi zakaznikmi na narocnom ceskom trhu v konkurencnom prostredi dalsich vyrobcov a dovozcov. Spolocne s pracovnikmi ZP i TTS sme sa okrem inych zucastnili aj strojarskych veltrhov v Brne a v Ostrave. Na zaklade poziadaviek ZP sme zabezpecovali aj rozne aktivity v oblasti ziskavania kovoveho odpadu. Minuly rok pre nas samozrejme nebol bezproblemovy. V prvom polroku a v zavere roka sme mali problemy s kratenim limitu dodavok valcovanych rur na cesky trh. Katastrofalna situacia je v odbyte rurovych navarovacich oblukov zo ZP a.s., kde konkurencia ponuka vyrazne nizsie ceny. Trvalo bojujeme so znacnym objemom pohladavok, pretoze platobna moralka v Ceskej republike je stale nizka. Objem reklamacii bol nepatrny. Tie sa tykali najma necistoty rur po preprave. V roku 2000 chceme okrem planovaneho rastu objemov predaja, sustredit pozornost na oblast predaja presnych rur, kde je nasim zamerom minimalne udrzat nas podiel na trhu voci konkurencii Bentheler a Mannesmann, presne rury Chomutov a rozvijat export presnych rur z Taziren trub Svinov. V spolupraci s odborom tuzemskeho predaja ZP a.s. budeme postupne preberat agendu predaja hutnickej druhovyroby a hydraulickych rur v Ceskej republike. Samozrejme, ze bude pokracovat aj vlastna akvizicna cinnost. V oblasti personalneho rozvoja budeme pokracovat v odbornom skoleni zamestnancov, ci uz v Zeleziarnach Podbrezova a.s., ale aj studiom odbornych publikacii z oblasti vyroby rur. Velmi dolezitou trvalou ulohou je praca s pohladavkami a ich minimalizacia. Zaroven chceme zasadne rozsirit vlastnu analyticku cinnost, a to nielen v oblasti predaja, ale aj v ekonomickej oblasti. Na zaver, chcel by som upozornit na zmenu telefonneho cisla do nasej obchodnej spolocnosti: 00 420/ 2 353 01 190 |
Uz patdesiaty siesty rok nepretrzite vychadzaju nase noviny Podbrezovan, dvojtyzdennik podbrezovskych zeleziarni. Hoci ho historici zaraduju k tym sedemnastim podnikovym novinam, ktore zacali na Slovensku vychadzat po druhej svetovej vojne, faktom zostava, ze to neboli zaciatky tychto novin. Svoju historiu zacal Podbrezovan pisat davno predtym, v juni 1930, kedy vyslo jeho prve cislo. Napriek silnym perzekuciam a administrativnym tazkostiam sa robotnickym dopisovatelom, pod vedenim Ladislava Novomeskeho, podarilo vydat sedem cisiel Podbrezovana, prvych slovenskych zavodnych novin. Rozne okolnosti donutili vydavatelov k zastaveniu vydavania novin a ich historia pokracovala o niekolko rokov neskor. V obdobi rokov 1941- 43 vychadzali zavodne noviny pod nazvom PODBREZOVA, boli dvojjazycne, pisane nemecky a slovensky. Ich vydavatelom a nakladatelom boli Zeleziarne Podbrezova, uc. spol., Bratislava a vydavanim bol povereny Stefan Lollok. 23. decembra 1945 zacali vychadzat noviny Podbrezovan najprv ako mesacnik, neskor ako dvojtyzdennik, napomahali vedeniu zavodu pri obnove vojnou znicenych objektov zeleziarni a plnili funkciu informatora. Po roku 1948 sa ich obsah menil. Odrazali sa v nich spolocensko - politicke zmeny a publikovanim materialov z pera skusenych odbornikov - dopisovatelov, ktori boli pravou rukou redakcie, zacali sirit vedomosti. Podbrezovan bol vzdy na pulze doby v ktorej vychadzal, neustale sledoval aktualne spolocenske dianie, ale hlavne zivot v zavode. Od cias svojich zaciatkov noviny tlacili najprv v Bratislave, potom vo Zvolene, neskor v Ziline. V sedemdesiatych rokoch zacali Podbrezovan tlacit v Tlaciarnach SNP v Banskej Bystrici. Do 16. cisla roku 1994 ich robili tzv. “horucou sadzbou”, co znamenalo pripravy textov na sadzacom stroji, potom nasledovalo odlievanie do olova a olovena sadzba putovala do formy. Bola to praca velmi narocna nielen pre tlaciarov, ale aj pre pracovnikov redakcie, pretoze, ak sa pri nakrese zrkadiel sefredaktor prepocital, texty vysadene z olova do formy boli nanic. Stavalo sa vsak aj to, ze textov bolo malo a este v tlaciarni bolo treba urychlene hladat temu na zaplnenie prazdneho miesta v novinovej strane. V roku 1994 sa technologia pripravy novin podstatne ulahcila modernejsiou formou tlace - fotosadzbou. Pocas svojho vychadzania Podbrezovan niekolkokrat zmenil format i celkovy vzhlad. V roku oslav 150. vyrocia zalozenia zeleziarni sa format podstatne zmensil. Noviny boli ciernobiele, sviatocne cisla vychadzali v dvoch farbach. V maji roku 1997 sme zmenili tlaciaren, odvtedy vychadzaju vianocne noviny a monotematicke cislo pre akcionarov vo farebnom prevedeni a inak su noviny dvojfarebne. Dnes je priprava novin omnoho jednoduchsia ako v minulosti. V redakcii, za pocitacom, spracujeme texty, e – mailom posleme do tlaciarne a prilozime zrkadla, podla ktorych tam urobia prvy “obtah” novin. Nasleduju korektury a text sa dostane na folie, z ktorych sa tlacia noviny. Sefredaktori po roku 1945: Viktor STEFKA, Viktor LONGAUER, Jozef KOHLMAYER, Andrej BIENEK, Maria ROVNA, PhDr. Jan REPKA (do roku 1989) Redaktori: Elena SCHNEIDGENOVA, Maria WEISSOVA, Maria RYBAROVA.
Otazka 2. kola * Viete, kto tlaci Podbrezovan dnes? |
K zubarovi s penazenkou Od 1. februara 2000 plati novela Liecebneho poriadku, ktora vyrazne zasahuje
hlavne do stomatologickej oblasti, v ktorej sa pacienti budu vacsou mierou
podielat na uhrade stomatologickych vykonov. Stefan ZIAK, taharen rur 1 - Bol som telefonicky nahlaseny na preplombovanie a vopred som bol upozorneny, ze s cennikom za vykony budem oboznameny v ambulancii. A tak som sa veru aj financne poistil. Pani doktorka mi vsak zatial urobila socialnu plombu, nakolko este nema cennik vykonov. Ako kazdy pacient, nie som spokojny s platbou za plomby. Katarina MALCEKOVA, na materskej dovolenke - Tehotenstvo ovplyvnilo stav mojho chrupu, pani doktorka mi robi korunky na tri zuby. Mala som stastie, ze za korunky som zaplatila pred novelizaciou a tak ma to zvysenie teraz obislo. Zda sa mi to dost narocne hlavne pre platiacich poistencov. Myslim si, ze ak si platime zdravotne poistenie, tak by zdravotna poistovna mala uhradit najmenej polovicu nakladov na umely chrup. Roman STELLER, zariadenie pre plynule odlievanie ocele - V masmediach nas oboznamovali s bliziacimi sa zmenami v Liecebnom poriadku, hlavne v stomatologickej oblasti, takze dnes ma velmi neprekvapili. Pri osetreni chrupu mi pan doktor zaplomboval dva zuby, po novom ma to stalo 100 Sk. A moj nazor? Som zamestnany, vsetky odvody platim vcas a pravidelne, a este si musim platit nielen za lieky, ale aj za zakladnu starostlivost o chrup. To hadam hovori samo za seba. Marian TATARIK, taharen rur 2 - Neprekvapil ma postup MUDr. Strbovej, ktora mi zuby urobila este po starom. Hned som povedal, ze som sa na to financne nepripravil. Moj nazor na novelizaciu? Nie je to spravny postup, ved zdravotne poistenie si ako zamestnany platim okolo tych 40 rokov, a teraz mam znovu platit. Nie je to spravne. Nehovorim, ze ak ide o nadstandardne sluzby, tam nech si pacient doplaca, ale bezne osetrenie chrupu by malo byt hradene zdravotnou poistovnou. Neobstoja ani vyhovorky typu, ze kazdy je zodpovedny za zdravy chrup, myslim si, ze kazdy sa on stara ako najlepsie vie. MUDr. Sona STRBOVA, zmluvna lekarka ZZP Sideria-Istota: -V novelizacii Liecebneho poriadku je rozpis a bodovanie prac, ide hlavne o tzv. D vykony, ktore niektore poistovne doposial neuznavali. Vstupne, preventivne prehliadky, prehliadky zien na materskej dovolenke – to som nebodovala, zila som hlavne z vykonov za zakladne osetrenie - plombovanie. Ako stomatolog sa citim byt takisto lekarom, ktory plombu pacientovi da ako liek. Tento ukon povazujem za zakladne osetrenie a nemyslim si, ze mame rozmyslat ci ide o socialnu alebo nesocialnu plombu. Na zakladne stomatologicke osetrenie ma podla nasej ustavy narok kazdy poistenec. Povazujem tento zakon za hrube porusenie Ustavy SR, najskor malo byt vyriesene doplnkove poistenie. Zakladne osetrenie musi existovat a zakladnym osetrenim je kazda jedna plomba, s vynimkou samozrejme nadstandardnych materialov, ktore si pacient objednava sam. Najskor malo byt vyriesene doplnkove poistenie. Druhy den robim socialne plomby, tzn. sponzorujem svojich pacientov, nakolko nemam este vypracovany cennik. Dostala som cennik z protetickej dielne, kde sa tiez podstatne zvysuju ceny za vykony. Zdravotna poistovna plne hradi poistencom totalnu protezu a mala som uz aj taky pripad, ze si pacientka chcela dat vytrhnut zuby a prejst na umely chrup. Dufam len, ze takyto postoj pacientov nebude cestou k vyrieseniu problemu. |
Zrazka poistneho pevnou sumou |
Zrazka poistneho percentualnou sadzbou z vymeriavacieho zakladu |
| V pripade, ze zamestnanec ZP a.s. vyplni
prihlasku do DDP Stabilita a podpise zamestnanecku zmluvu, stava sa poistencom DDP
Stabilita. V zamestnaneckej zmluve sa zamestnanec zaviaze, ze na svoje doplnkove dochodkove poistenie bude pravidelne mesacne platit zamestnanecky prispevok pre pripad staroby, invalidity, vysluhy rokov a smrti poistenca, ktory si stanovi pevnou ciastkou. Tuto ciastku bude na ucet DDP Stabilita uhradzat pravidelne mesacne jeho zamestnavatel, teda ZP a.s., na zaklade dohody o zrazke zo mzdy. Zamestnavatel zrazi poistne len v tom pripade, ked budu splnene nasledovne podmienky:
Tieto podmienky musia byt splnene sucasne. V pripade, ze nie je splnena aspon jedna z horeuvedenych podmienok, zrazka na doplnkove dochodkove poistenie sa v danom mesiaci neuskutocni a zamestnanec ma prerusenie ucasti na doplnkovom dochodkovom poisteni, a to bud objektivne – automaticke, z dovodu praceneschopnosti, materskej dovolenky, vojenskej sluzby alebo neplateneho volna, alebo prerusenie individualne, pokial ma zamestnanec dovody pre ktore nemoze uhradzat svoje prispevky. Ak zamestnanec v pripade automatickeho prerusenia ucasti na doplnkovom dochodkovom poisteni (PN, MD, VS) splni podmienky pre odvod poistneho ( vymeriavaci zaklad vyssi ako 4 000,- Sk alebo priamoumerne znizeny v zavislosti od skrateneho pracovneho casu, ciastka vyssia ako 100,- Sk, poistne sa rovna vyske pevnej sumy uvedenej v zamestnaneckej zmluve) zamestnavatel prevedie odvod poistneho za zamestnanca a v danom mesiaci zamestnanec splni podmienku ucasti na doplnkovom dochodkovom poisteni. Ciastka, ktoru plati zamestnanec na doplnkovom dochodkovom poisteni, je v zmysle zakona 366/1999 Z. z. odpocitatelnou polozkou z danoveho zakladu. V pripade, ze zamestnancovi nie je mozne v danom mesiaci zrazit ciastku na doplnkove dochodkove poistenie vo vyske, ktoru si stanovi v zamestnaneckej zmluve, zrazka sa neuskutocni a zamestnanec ma prerusenu ucast na doplnkovom dochodkovom poisteni.
Druhou nevyhnutnou podmienkou ucasti na doplnkovom dochodkovom poisteni je, aby aj zamestnavatel uhradil na ucet DDP Stabilita za zamestnanca taku istu ciastku, ktoru on uviedol v zamestnaneckej zmluve, tu ale plati obmedzenie, ze zamestnavatel uhradi za svojho zamestnanca poistne len do vysky 3 percent z vymeriavacieho zakladu. Ak si zamestnanec v zamestnaneckej zmluve stanovi ciastku, ktora je vyssia ako su 3 percentna z vymeriavacieho zakladu, zamestnavatel za neho v danom mesiaci uhradi ciastku len do vysky 3 percent vymeriavacieho zakladu.
Ak zamestnanec ukonci pracovny pomer u zamestnavatela, v mesiaci, ked mu je zuctovana vyplata mzdy (teda nasledujuci mesiac po skonceni pracovneho pomeru) ma prevedenu zrazku poistneho vo vyske ako si stanovil v zamestnaneckej zmluve a zamestnavatel za neho uhradi tiez poistne v zmysle platnych podmienok. |
V pripade, ze zamestnanec ZP a.s., vyplni
prihlasku do DDP Stabilita a podpise zamestnanecku zmluvu, stava sa poistencom DDP
Stabilita. V zamestnaneckej zmluve sa zamestnanec zaviaze, ze na svoje doplnkove dochodkove poistenie bude pravidelne mesacne platit zamestnanecky prispevok pre pripad staroby, invalidity, vysluhy rokov a smrti poistenca, ktory si stanovi percentualnou sadzbou z vymeriavacieho zakladu. Takto vypocitanu ciastku bude na ucet DDP Stabilita uhradzat pravidelne mesacne jeho zamestnavatel, teda ZP a.s., na zaklade dohody o zrazke zo mzdy. Zamestnavatel zrazi poistne len v tom pripade, ked budu splnene nasledovne podmienky:
Tieto podmienky musia byt splnene sucasne. V pripade, ze nie je splnena aspon jedna z horeuvedenych podmienok, zrazka na doplnkove dochodkove poistenie sa v danom mesiaci neuskutocni a zamestnanec ma prerusenu ucast na doplnkovom dochodkovom poisteni a to bud objektivne – automaticke, z dovodu praceneschopnosti, materskej dovolenky, vojenskej sluzby alebo neplateneho volna alebo prerusenie individualne, pokial ma zamestnanec dovody, pre ktore nemoze uhradzat svoje prispevky. Ak zamestnanec v pripade automatickeho prerusenia ucasti na doplnkovom dochodkovom poisteni (praceneschopnost, materska dovolenka, vojenska sluzba...) splni podmienky pre odvod poistneho (vymeriavaci zaklad vyssi ako 4 000,- Sk, alebo priamoumerne znizeny v zavislosti od skrateneho pracovneho casu, vypocitane poistne vyssie ako 100,- Sk) zamestnavatel uskutocni odvod poistneho za zamestnanca aj zamestnavatela a v danom mesiaci zamestnanec splni podmienku ucasti na doplnkovom dochodkovom poisteni. Ciastka, ktoru plati zamestnavatel na doplnkove dochodkove poistenie, je v zmysle zakona c. 366/1999 Zakon o daniach z prijmov, odpocitatelnou polozkou z danoveho zakladu. V pripade, ze zamestnancovi nie je mozne v danom mesiaci zrazit vypocitanu ciastku na doplnkove dochodkove poistenie z dovodu nesplnenia horeuvedenych podmienok, zrazka sa neuskutocni a zamestnanec ma prerusenu ucast na doplnkovom dochodkovom poisteni. Druhou nevyhnutnou podmienkou ucasti na doplnkovom dochodkovom poisteni je, aby aj zamestnavatel uhradil na ucet DDP Stabilita za zamestnanca taku istu vypocitatelnu ciastku, tu ale plati obmedzenie, ze zamestnavatel uhradi za svojho zamestnanca poistne len do vysky 3 percent z vymeriavacieho zakladu. Ak si zamestnanec v zamestnaneckej zmluve stanovi zrazku poistneho vo vyske viac ako 3 percent z vymeriavacieho zakladu - co nie je v rozpore s predpismi, zamestnavatel za neho v danom mesiaci uhradi ciastku len do vysky 3 percenta vymeriavacieho zakladu. Ak zamestnanec ukonci pracovny pomer u zamestnavatela, v mesiaci ked mu je zuctovana vyplata mzdy (teda nasledujuci mesiac po skonceni pracovneho pomeru) ma prevedenu zrazku poistneho vo vyske ako si stanovil v zamestnaneckej zmluve a zamestnavatel za neho uhradi tiez poistne v zmysle platnych podmienok. K uvedenemu je potrebne dodat, ze ak dojde k zmene akychkolvek skutocnosti uvedenych v zamestnaneckej zmluve, pripadne sa zamestnanec sam rozhodne niektore udaje zmenit, musi to urobit prostrednictvom kontaktnych osob – v ZP a.s., su to prislusne mzdove uctovnicky. |
Nebojujte s horuckou Zimne obdobie sa casto spaja s horuckovitymi stavmi. Pri zvysenej teplote okamzite siahame po liekoch, aby sme ju znizili. Horucka prezradza nielen infekciu v tele, ale je aj prejavom boja nasho obranneho systemu s virusmi, ktore vysoku teplotu nemaju rady. Lieky, ktore horucku znizuju, zvycajne posobia aj proti bolesti. Otupuju reakciu organizmu. Pre nas organizmus je vsak lepsie, ak vydrzime neprijemny stav, ktory horucku sprevadza, ako ked proti nej pouzijeme “chemiu”. Ta totiz moze predlzit trvanie choroby. Samozrejme, ze pri vaznejsom ochoreni a velmi vysokej telesnej teplote treba okamzite volat lekara. Ked stav nie je taky vazny, mozeme pouzit domace prostriedky. Dobre je pouzit vyskusane, setrnejsie sposoby nasich prastarych mam. Aj pri zvysenej teplote plati to, co pri nachladnuti – malo jedz, vela pi – urychli to vylucovanie toxickych latok z organizmu. Pokial nemozete byt bez jedla, snazte sa ho prijimat aspon v tekutom stave. Na prechladnutie velmi dobre posobi recept nasich starych mam – slepaci vyvar, ktory pomaha precistit hrdlo a nos od nadmerneho hlienu. Pite vela stiav – napriklad jablkovu s lyzickou medu a lyzickou skorice. Jablcna stava by mala byt cerstva . Velmi vhodna je aj grepova stava. Pri zvysenej teplote by sme mali popijat bylinne zmesi, ktore posobia ako aspirin, ale bez vedlajsich ucinkov. Pred jedlom by sme mali pit caj z ciernej bazy (alebo stavu). Takisto vhodne su odvary zo suseneho ovocia: jablk, marhul, fig, hrusiek, hrozienok, ku ktorym pridame klinceky, skoricu, muskatovy kvet a orech, koriander a safran. Na nohy si treba dat mierne vlhke ponozky, namocene do vinneho octu a nohy dobre obalit vlnenou prikryvkou. Snazte sa byt stale v teple – vas organizmus sa vtedy plne sustredi na boj s chorobou. Pri horucke by sme mali vela odpocivat – fyzicky aj psychicky – unava totiz velmi oslabuje imunitny system a ulahcuje zivot nakaze. Cerpajme silu z potravin * Nase slnecno – vitaminove zasoby sa pomaly minaju a preto je cas, aby sme si ich doplnili. Kazdy den by sme mali zjest desat – patnast lieskovych orieskov, ktore su zdrojom vitaminu B6. Je dolezity pre nase nervy, ktore pretvaraju vyzivnu energiu tohto vitaminu na funkcnu energiu a lepsie “riadia” organizmus. * Denne by sme mali pit cerstvu mrkvovo – cviklovo – zemiakovu stavu. Zemiak pritom mozeme nahradit aj uhorkovou stavou alebo petrzlenom. Tato stava precisti nase oblicky, liecivo posobi na creva a pomaha okyslicovat krv. * Ak pravidelne pijeme mrkvovu stavu, cisti sa nas organizmus, povzbudzuje v tele vsetky systemy, posobi proti nervovemu vycerpaniu, ktore sposobuje nedostatok cerstvych produktov vo vyzive. * Kazdy den by sme mali nalacno vypit kvasnice s teplou vodou, co okrem ineho zlepsi nasu plet. |
| Jedalny listok od 14.-20. 2. 2000 Pondelok
14.2. Polievka: Gulasova-zem., chlieb II.-III. zmena Polievka: Hrachova, chlieb Utorok 15.2. Polievka: Kel. s ryzou, chlieb II.-III. zmena Polievka: Rolnicka, chlieb Streda 16.2. Polievka: Fazulkova, kysla II.-III. zmena Polievka: Fazul. s parkom, chlieb Stvrtok 17.2. Polievka: Hov. s pec. hal., chlieb II.-III. zmena Polievka: Hrstkova, chlieb Piatok 18.2. Polievka: Zem. s koprom, chlieb II.-III. zmena Polievka: Hov. s cestov., chlieb Sobotu 19.2. Polievka: Krupkova, chlieb Nedela 20.2. Polievka: Zeleninova, chlieb |
Jedalny listok od 21.-27. 2. 2000 Pondelok
21.2. Polievka: Slep. s cest., chlieb II.-III. zmena Polievka: Karfiolova, chlieb Utorok 22.2. Polievka: Z hlav. kap., chlieb II.-III. zmena Polievka: Drzkova, chlieb Streda 23.2. Polievka: Surdica, chlieb II.-III. zmena Polievka: Slep. s rez., chlieb Stvrtok 24.2. Polievka: Hrstkova, chlieb II.-III. zmena Polievka: Gulasova, chlieb Piatok 25.2. Polievka: Kyjevske sci, chlieb II.-III. zmena Polievka: Furmanska, chlieb Sobota 26.2. Polievka: Sosovicova, chlieb Nedela 27.2. Polievka: Francuzska, chlieb |
| HOROSKOP KOZOROZEC Vasa pozornost bude teraz mimoriadne v strehu a tak vam neujde ziadna malickost v okoli. Zachovajte vsak dosledny pokoj a neberte veci, ktore sa udeju, prilis osobne. VODNAR Zda sa, ze si na svoje plecia beriete vela povinnosti a preto vam neostava dost casu, aby ste vsetko zvladli. Preto naozaj plati, ze menej je niekedy viac. RYBY Neberte neuspech prilis vazne, ale skor sa z neho poucte, aby ste sa v buducnosti vyvarovali nejakych chyb. Ak sa vam pokusi poradit nejaka osoba z okolia, chce vam len dobre. BARAN Doverujte si, vacsie sebavedomie vam len moze prospiet, najma, ked mate co ponuknut. Zaroven sa poobzerajte po niecom perspektivnom, co by vas aj vnutorne uspokojilo. BYK Chodte rovno za svojim cielom a neotacajte sa za ludmi, ktori si vasu pozornost nezasluzia. Len by ste sa zbytocne zdrziavali, pretoze vase rozhodnutie je spravne a kolegialne. BLIZENCI Aj vo vasom pripade sa zacne blyskat na lepsie casy. To, co vyzeralo ako uplne beznadejne, sa zrazu na dobre obrati. Vy tak konecne budete opat na vyslni a dostanete vyhodnu ponuku. RAK Nebudte pesimista, vasa situacia je omnoho lepsia ako ju vidite vy. Mali by ste viac doverovat svojmu okoliu, viac relaxovat a venovat sa veciam, ktore vas dokonale lakaju. LEV Na pracovisku to momentalne bude vriet a mozno vas aj rozculia vselijake zmeny, od ktorych neviete co ocakavat. Pozerajte sa vsak na situaciu z nadhladu a tak ju lahsie prekonate. PANNA Niektore zalezitosti vam sice pojdu poriadne na nervy, no ak nad nimi zatvorite oci, ziadne zemetrasenie vas necaka. Na druhej strane, dockate sa vela pozitivneho v domacom kruhu. VAHY Nadalej sice budete tercom utoku niektorych ludi, no lahko si s nimi poradite. Coskoro im budete moct vratit to, co mate od nich pozicane. No radsej sa toho velkoryso vzdajte. SKORPION Mozete byt uplne spokojny, vasa pozicia je momentalne pevna, aj ked pod druhymi padaju stolicky. Naopak, vsetkych sa vam spravnymi argumentmi podari presvedcit o svojej pravde. STRELEC Trochu polavte, aj ked sa uplne nezbavite povinnosti. V kazdom pripade ziadajte od ludi, aby nielen brali podiel, ale aj niesli trochu viac zodpovednosti, ak ide o kolektivne dielo. |
PODAKOVANIE Dovolte mi , aby som v mene nasich deti, v mene zamestnancov Detskeho domova vo Valaskej, ako aj v mene svojom, podakovala kolektivu pracovnikov informatiky za to, ze neostali nevsimavi voci drobnym ludskym stvoreniam, ktore zivot ukratil o pocit domova, istoty, lasky a starostlivosti rodicov. Uprimne dakujeme za pochopenie, materialne a duchovne dary, ktorymi ste sa snazili prispiet aj vy do detskej mozaiky nepatrnych malych radosti. Dakujeme za dar v hodnote 4 500,- Sk. Maria Mesjarova, |
Z rozvoja podbrezovskej kultury od roku 1945 Vsetko sa zacinalo od nuly
VKoniec vojny v roku 1945 nasiel zeleziarne v Podbrezovej vo
velmi tazkom, priam beznadejnom polozeni. Coskoro sa zacala rekonstrukcia povodnych miestnosti ”kasina” v zavodnom hoteli (terajsie priestory podnikoveho muzea – pozn. red.) na klubovne, bolo nainstalovane nove elektricke osvetlenie, vyhotoveny bol nabytok na mieru, zakupili koberce, 16 mm premietaci pristroj, do styroch miestnosti zaviedli rozhlas, kniznicu vybavili novymi knihami, hernu spolocenskymi hrami. Zacali rekonstruovat javisko, pribudli nove horizonty, opona a reflektory, co dotovala odborarska organizacia z Prahy sumou 220 000 Kcs. Z uvedenych prostriedkov bola pouzita cast aj na upravu nadvoria Robotnickeho domu ( na mieste dnesneho obchodneho domu – pozn. red.), zakupene boli stolicky, hojdacky, detsky kolotoc. V roku 1953 boli poskytnute financne prostriedky na pristavbu hudobne v parku, v hodnote 228 000 Kcs. Na rozvoj kultury prispieval aj podnik a zavodny vybor zeleziarni. Obnoveny zavodny klub bol otvoreny 26. februara 1952. Na tomto slavnostnom podujati vystupili hudobnici pod vedenim L. Adamcika, divadelnici nastudovali hru Cechovova Pytacky. Hudba disponovala v tomto obdobi tromi subormi – dychovym, komornym a tanecnym. Pod vedenim Eduarda Barteka, byvaleho clena Sluku, zamestnanca oceliarne, sa zacal slubne rozvijat aj folklorny subor. Andrej Bienek zacal v divadelnom subore s nacvikom hudobnej komedie V. Stecha – Tretie zvonenie. K slovu sa hlasili aj sachisti, spevacky a mandolinovy ucnovsky subor. Organizovanim pravidelnej koncertnej cinnosti, vyucovanim mladeho hudobneho dorastu, nastudovanim dalsich divadelnych hier ( Stratena hliadka, Je dolezite mat Filipa) i satirickeho kabaretu (Skandal v obrazarni) sa rozprudila cinnost zavodneho klubu. Objavili sa novi reziseri, novi herci – J. Simancik, E. Hanuskova, T. Kassayova, V. Sipka, J. Sipka, M. Klajbanova, Z. Bartekova, M. Rovna, C. Kostur, E. Bartek, E. Gajdos, H. Zajakova, Matuchova, V. Frimmova, Pajerchin, Matucha a A. Bienek. S niektorymi divadelnymi hrami podnikali aj zajazdy do okolia. Vystupili v Brezne, v Ciernom Balogu, vo Valaskej, Slovenskej Lupci, Tisovci, D. a H. Lehote, v Myte pod Dumbierom, Lopeji, Predajnej ... Coskoro sa dostavili aj ocenenia. Prve sa dostalo hudobnikom, kde nas 24 – clenny komorny orchester vystupil v programe Slovensky tanec pod vedenim L. Adamcika, ktory potom odisiel natrvalo do armady. V roku 1953 podbrezovska hudba vzbudila pozornost na celoslovenskej prehliadke v Presove. Hodnotiaca odborova komisia v Prahe udelila uz po rocnej cinnosti, 8. aprila roku 1953 Zavodnemu klubu v Podbrezovej Cestne uznanie za mimoriadne aktivnu cinnost v kulture. Pokrac. v bud. cisle. |
| PROGRAM KIN PANORAMA vo februari uvadza: 12. sobota o 17. hod. SMANKOTE, BABICKO, CARUJ! - rozpravka o dobrom Jakubovi , krasnej Klarke, milych strasidlach a zlom carodejnikovi Darjabadovi. Film pre celu rodinu . Vstupne: 25,- Sk. 12. sobota o 19. hod. PRISTAV NADEJE – zas ta laska. Kuzlo citu
a neha. Film USA, od 12 rokov, vstupne: 40,- Sk. |
| Obecny urad Podbrezova vas pozyva na predstavenie
DIVADELNEHO OCHOTNICKEHO SUBORU NEMECKA, ktory vystupi s veselohrou v troch dejstrvach autora Ing. Jana Turcana CRIEPKY KUPELNE, alebo NIKDY TAK ZLE NEBOLO, ABY DAKO NEBOLO v piatok 18. februara 2000 o 18.30 hod. v kino – divadelnej sale ZK OZ KOVO v Podbrezovej. Vstupne 20,- Sk (tel. c. 617 14 97) |
| Spomienka 22. februara 2000 uplynie rok odvtedy, ako nas navzdy opustil nas drahy manzel, otec a stary otec Mikulas TROLIGA. - foto Kto ste ho poznali, spominajte s nami na neho s laskou. Manzelka a dcery s rodinami. *** 17. februara 1999 nas navzdy opustil nas drahy manzel a otec Dusan JAVORCIK. Venujte mu prosim tichu spomienku. Smutiaca manzelka s rodinou. |
V priebehu sportoveho vecera TOP 1999 si kazdy v publiku prisiel na svoje, defilovali tu najlepsi sportovci okresu, zastupujuci roznorode sportove discipliny. Dozvedeli sme sa o problemoch, s ktorymi sa v minulom roku borili, o ich vitazstvach a nezabudnutelnych zazitkoch, ale hlavne o tom, co by v roku 2000 chceli dosiahnut. Zaujimava svojim obsahom bola odpoved trenera nasho futbaloveho muzstva pocas kratkeho interview, v ktorom okrem ineho Ladislav Hudec povedal: “Pre mna ako trenera je ctou trenovat Podbrezovu, nakolko akciova spolocnost Zeleziarne Podbrezova spolu so ZP Sport, a.s., nam vytvaraju vynikajuce materialne a financne podmienky, a trener sa moze plne venovat svojej praci - priprave hracov.” A to iste plati pre vsetky sportove kluby a oddiely ZP Sport, a.s., ktore sponzoruju podbrezovske zeleziarne. Nasi sportovci potvrdili svoje kvality, ved z 27 najuspesnejsich sportovcov a sportovych kolektivov okresu Brezno za minuly rok, sestnast titulov (60%) patrilo jednotlivcom a kolektivom zo ZP Sport, a.s.
Blahozelame k ziskaniu titulu: * Najuspesnejsi kolektiv okresu Brezno za rok 1999 v kategorii mladeze: - k 2. miestu druzstvu dorastencov-cyklokrosarov z Cyklistickeho klubu ZP Sport, a.s. (najlepsi vykon roka - 1. miesto v Slovenskom pohari) - k 3. miestu druzstvu juniorov-cyklokrosarov z Cyklistickeho klubu ZP Sport, a.s. (najlepsi vykon roka - 2. miesto v Slovenskom pohari 1999). *Najuspesnejsi sportovec okresu Brezno za rok 1999 v kategorii mladeze: - Dusanovi ORGONIKOVI z Cyklistickeho klubu ZP Sport, a.s. (najlepsie vykony – 1. miesto na majstrovstvach Slovenska juniorov a 2. v Slovenskom pohari 1999) - Miroslavovi PRACHAROVI z Cyklistickeho klubu ZP Sport, a.s. (nalejsie vykony-1. miesto na Majstrovstvach Slovenska dorastu a 2. v Slovenskom pohari 1999) - Petrovi SAKTOROVI zo ZP Sport, a.s. (ako snowbordista obsadil 34. miesto na majstrovstvach sveta v USA, 7. miesto na majstrovstvach Slovenska, 2. a 3. miesta v Slovenskom pohari) - Lucii SKROVINOVEJ z Plaveckeho oddielu Flipper ZP Sport, a.s. (za dva prve miesta na majstrovstvach Slovenska na 50 a 100 metrov volny sposob) - Ervinovi VELICOVI, ZP Sport, a.s. (za sportovu vsestrannost v lezeckom, horolezeckom a lyziarskom sporte, ale hlavne za 3. miesto v Slovenskom pohari a 2. miesto na majstrovstvach Slovenska, nezanedbatelnou je aj jeho nominacia do reprezentacneho druzstva Slovenska v horolezeckom sporte) *Najuspesnejsi kolektiv okresu Brezno za rok 1999 v kategorii dospelych: - k 1. miestu A-muzstvu Futbaloveho oddielu ZP Sport, a.s. (za vysledky v druhej futbalovej lige a za naplnanie tribun svojimi priaznivcami) - k 3.miestu, o ktore sa podelili dva nase druzstva, cyklokrosarom z Cyklistickeho klubu ZP Sport, a.s. (za 1.miesto v Slovenskom pohari) a A-druzstvu muzov Kolkarskeho oddielu ZP Sport, a.s. (za 2. miesto v slovenskej extralige) *Najuspesnejsi sportovec okresu Brezno za rok 1999 v kategorii dospelych: - Jovanovi Calicovi z Kolkarskeho oddielu ZP Sport, a.s. (najlepsi vykon 2. miesto A-muzstva v extralige a 2. najlepsi hrac extraligy v sezone 1999) - Petrovi Kovacikovi, kulturistovi z Viktori clubu ZP Sport a.s. (majstrovi Slovenska vo vahovej kategorii do 65 kg) - Ing. Miroslavovi LEITNEROVI, skialpinistovi z Horolezeckeho oddielu ZP Sport, a.s. (za medailove umiestnenia v Europskom pohari) - Pavlovi MEDVEDOVI, pretekarovi cyklokrosu z Cyklistickeho klubu ZP Sport, a.s. (za prve miesto v Slovenskom pohari 1999, druhe na Majstrovstvach Slovenska 1999 a pravidelnu ucast vo Svetovom pohari) - Milanovi NEMCOVI z Futbaloveho oddielu ZP Sport, a.s. (za hracske majstrovstvo a trenersku cinnost v podbrezovskom muzstve) - Ing. Karolovi SLABAKOVI z Delktaklubu ZP Sport, a.s. (za 1. miesto na medzinarodnych Majstrovstvach Slovenska 1999 a 1. miesto v medzinarodnej sutazi - Krizom cez Portugalsko). Najuspesnejsou sportovkynou roka 1999 v okrese Brezno sa stala biatlonistka Anna Murinova. |
| Podbrezova organizatorom halovych majstrovstiev V dnoch 29.-30. januara 2000 zorganizoval Tenisovy oddiel ZP Sport, a.s., Halove majstrovstva Stredoslovenskeho regionu v tenise v telocvicni na Stiavnicke. Zo sestnastich zucastnenych hracov boli traja z domaceho oddielu, pricom Petrovi Kotackovi a Martinovi Sudovi sa nepodarilo postupit z prveho kola. Naopak, v zakladnom kole sa darilo Tomasovi Longauerovi, ktory porazil Rastislava Makovina z Povazskej Bystrice (2:6, 6:2, 6:2), avsak vo stvrtfinale bol Emil Kocudak zo Sparty Povazska Bystrica lepsi nez nas Tomasom Longauer (1:6, 6:2, 6:2). V semifinalovych bojoch sa E. Kocudak stretol s Davidom Tuzinskym zo ZTC Zvolen, ktoremu podlahol po setoch 3:6, 3:6. Z druhej semifinalovej dvojice vysiel vitazne Tomas Kubis zo ZTC Zvolen, ktory porazil Kamila Cziczeya z SK KOVO Banska Bystrica (6:4, 4:6, 6:4). Vo finale zvitazil T. Kubis nad D. Tuzinskym (4:6, 6:3, 6:1) a stal sa halovym majstrom Stredoslovenskeho regionu v tenise pre rok 2000. Za dobry priebeh haloveho majstrovskeho sampionatu patri podakovanie jeho organizatorom – tenisovemu oddielu, ako aj jeho sportovej materskej organizacii ZP Sport, a.s. |
“VELKA CENA NIZKYCH TATIER” Velka cena Nizkych Tatier v alpskych disciplinach pokracuje 66. rocnikom. Medzinarodne preteky FIS v slalome muzov a zien su zaradene v Kalendari FIS pre rok 1999/200. Slovensky lyziarsky zvaz poveril ich usporiadanim Lyziarsky klub ZP Sport, a.s. a uskutocnuju sa, od 9.-12. februara 2000, po dohode organizacnych vyborov ako turne v lyziarskych strediskach na Taloch a na Sachtickach (preteky na Sachtickach boli odvolanez poveternostnych dovodov – poz. redakcie).
Je realny predpoklad, ze tradicia jednych z najstarsich pretekov v alpskych disciplinach na Slovensku o Velku cenu Nizkych Tatier, 1. rocnik sa uskutocnil v roku 1934, bude pokracovat. Garanciou bol vydareny rocnik v roku 1999. Medzinarodne preteky boli hodnotene velmi dobre nielen zucastnenymi reprezentaciami lyziarov, ale aj technickym delegatom FIS. V 66. rocniku lyziarskych pretekov o Velku cenu Nizkych Tatier ocakavame ucast reprezentacnych druzstiev Polska, Ceskej republiky, Ukrajiny, Madarskej republiky, Rakuska, Izraela, Slovenskej republiky, ako aj poprednych pretekarov z celeho Slovenska. Organizatori Velkej ceny Nizkych Tatier su presvedceni, ze aj tieto medzinarodne preteky prispievaju k zvysovaniu urovne reprezentacie slovenskeho alpskeho lyzovania. Velmi si zelame, aby sa slovenska reprezentacia dospelych a juniorskych kategorii znovu priblizila k europskej urovni, ako tomu bolo nie v tak davnej minulosti. Lyziarsky klub ZP Sport, a.s., ma siroky kolektiv lyziarskych pracovnikov a funkcionarov, ktori su vyznavacmi alpskeho lyzovania. Dokazuju to uspechy v praci s mladezou, kde sa im dari pri vychove mladych talentov. V obdivuhodne kratkom case bol vybudovany moderny lyziarsky areal ZP SKI na Taloch. Toto stredisko ma umele zasnezovanie trati, vleky o celkovej kapacite prepravy 2 000 osob za hodinu, kompletne servisne sluzby, stravovacie a ubytovacie kapacity pre navstevnikov. Treba uprimne konstatovat, ze bez pomoci a podpory sponzora Zeleziarni Podbrezova a.s., by tieto uspechy neboli. Vedenie Zeleziarni Podbrezova podporuje aj tento zimny sport v regione Hrorehronia, za co mu patri uznanie a vdaka. Dr. Ivan Sarik, podpredseda OV Velkej ceny Nizkych Tatier |
LEITNER PRVY V sobotu, 5. februara, sa v Zapadnych Tatrach-Cervenci uskutocnilo druhe kolo Slovenskeho pohara v skialpinizme, v ktorom dvojica Igor Fabricius-Richard Zilka skoncila na 3. mieste a 8. bola dalsia nasa dvojica v zlozeni Ivan Trajtel-Drahomir Sliacan. Hned po vyhlaseni vysledkov TOP 1999 – najuspesnejsieho sportovca roka v okrese Brezno, odcestoval Ing. Miroslav Leitner do Mittenwaldu, kde startoval na pretekoch v ramci sprievodnych hier svetovej sportovej vystavy ISPO v Mnichove. V jednotlivcoch Ing. Miroslav Leitner dobehol do ciela ako vitaz, dalsi nas pretekar v tejto discipline Peter Svatojansky obsadil 3. miesto. |
PRVE ZAVODNE NOVINY NA SLOVENSKU -
PODBREZOVAN
