 |
|||||||
 |
|
||||||
|
|||||||
|
|
||||||
“Este sa nestalo, ze by cele predstavenie kupila jedna firma”
12. februara 2000 o 14. hod. sa na Zimnom stadione vo Zvolene uskutocnilo prve
predstavenie tohtorocneho turne po Slovensku. Celu kapacitu stadiona na toto predstavenie
kupilo vedenie ZP a.s. pre svojich zamestnancov a ich rodinnych prislusnikov, cim nasa
spolocnost otvorila seriu kulturnych a spolocenskych podujati venovanych tohtorocnym
oslavam 160. vyrocia zalozenia zeleziarni. V uvode predstavenia Jindrich Simek, reziser a
scenarista muzikalu, zablahozelal nasim zeleziarnam k vyznamnemu vyrociu a konstatoval
“... ze este sa nestalo, ze by cele predstavenie kupila jedna firma pre svojich
zamestnancov”. |
Dva tyzdne pred predstavenim v redakcii, ale i na sekretariate personalneho riaditela, vyzvanali telefony, kazdy sa obaval, ze sa na Mrazika nedostane a tak sme vsetkych trpezlivo ubezpecovali, ze predstavenie je len pre nas a netreba sa obavat. Po predstaveni opat mame rusno a tento raz preberame telefonaty tych, ktori sa chcu vedeniu nasej spolocnosti podakovat za pekny darcek. Podakovania prichadzaju aj pisomne a z tych vyberame: Vazeny pan generalny riaditel, vazeni pani riaditelia. Posledne dni minuleho tyzdna sa nase deti a my s nimi, tesili na sobotu. Tie mensie pocitali, kolkokrat este pojdu spat, kym sobota pride. A prisla. Na poludnie sme nastupili do autobusov, niektori do aut a vybrali sa do Zvolena. Zrazu sme sedeli v hladisku zimneho stadiona, pohaslo svetlo, rozziarili sa reflektory, zacala hrat hudba. Na ladovu plochu prisla Nastenka so psikom a vsetko sa zacalo. Mrazik bol tu a my sme sa vsetci preniesli do sveta nam vsetkym dobre znamej rozpravky. Videli sme krasne vystupenie poprednych umelcov a krasokorculiarov. Poculi sme hudbu, ktoru sme uz ako deti pocuvali v rozpravke Mrazik takmer kazde Vianoce. No v hale zimneho stadiona sme videli aj rozziarene oci nasich deti a poculi sme ich smiech a chvilami sme takmer nepoculi ich zatajeny dych. Zazili sme prijemne popoludnie, ktore, keby nebolo tejto vami organizovanej akcie, by nezazilo mnoho z nas. My, ale najma nase deti, este dlho budeme spominat na deda Mrazika, Nastenku, Ivana, Marfusu, strigu a ostatne postavicky. Vzdy, ked si ludia pomozu, ked jeden druhemu urobi radost, ludia si podakuju. Myslime si, ze za taketo popoludnie sa nam patri podakovat. Je to asi to najmenej, co v tejto chvili mozeme urobit. Takze, uprimne a od srdca za nas a nase deti vam este raz dakujeme. zamestnanci odboru zasobovania. *** Vazeny pan generalny riaditel, v sobotu 12.2. 2000 sme sa zucastnili na predstaveni muzikalu Mrazik. Bol to neopakovatelny zazitok a celkom sa stotoznujeme so slovami rezisera predstavenia, ked vyzdvihol Vasu pozornost smerom k nam, zamestnancom, ze ani v dnesnej problematickej dobe na nas nezabudate. Dovolte, aby som Vam v mene zamestnancov kolajovej dopravy podakovala za Vas darcek k 160. vyrociu zalozenia nasej spolocnosti a do buducnosti Vam a nam vsetkym popriala vela pracovnych uspechov, vela zdravia, stastia a vzajomnej spokojnosti. E. Zitna, kolajova doprava *** Vedeniu ZP a.s., dakuju za nezabudnutelne zazitky z predstavenia aj pracovnici prevadzky zvarovna rur velkych priemerov a ich rodinni prislusnici. *** Za pekne gesto dakuju aj pracovnici personalneho useku. |
Scenarista a reziser Mrazika Jindrich Simek na lade zlucil spevakov, hercov a krasokorculiarov. Hlavne postavy - Ivana a Nastenku, na lade stvarnili manzelia Rene Novotny a Radka Kovarikova, trojnasobni majstri sveta sportovych dvojic. * Pred predstavenim sme oslovili Reneho, a opytali sme sa, co ich viedlo k rozhodnutiu zahrat si v tomto muzikali: - Ked nas oslovili z agentury a povedali, ze chcu vytvorit nieco nove, pre nas tato ponuka znamenala predovsetkym moznost vystupovat doma. Dovtedy sme totiz nikdy nemali takuto moznost a to bola hlavna pricina, ze sme sa rozhodli ponuku prijat. Zo zaciatku to vyzeralo, ze to bude len na premieru a potom odideme do Ameriky. Ucinkujeme vsak v Mraziku uz druhu sezonu a dalo nam to nove poznanie. Toto je nieco ine ako profesionalny sport. Zaciatky neboli jednoduche. Hlavne, nevedeli sme si predstavit, ze budeme zrazu vystupovat individualne. Ja som napriklad vo dvojici vystupoval od svojich 14 rokov. Tazke pre nas bolo naucit sa hovorene pasaze vyjadrovat pohybom. Boli sme zvyknuti korculovat na hudbu, ale zladit korculovanie so slovom bolo nieco nove.”
- Jindrich Simek je moj kamarat. Dlho uvazoval, ako stvarnit Mrazika, podarilo sa mu takto sklbit korculiarov a suchozemcov. Na Nastenku nemam, baba Jaga, to je dominantna uloha Martina Dejdara, Jiriho Korna a Vilema Coka a tak som postavu Marfuse velmi rada prijala a striedam sa s Hankou Krizkovou. Je to pre mna ozivenie. Mimo Mrazika ucinkujem v dalsom muzikali, dokoncili sme CD, teraz pripravujeme turne, prideme aj na Slovensko”.
* Martin Dejdar, vynikajuci herec a znamy zabavac, hlavne televiznych divakov, prijal ulohu baby Jagy velmi rad. Stale ho udivuje zaujem o Mrazika. Hovori: “V Ypsilonke musime hrat niekolko rokov, aby nas videlo tolko ludi ako tu na jednom predstaveni”. Pocas predstavenia, v prvej polovici, si rad sada medzi divakov a ma radost z toho, ze si nahlas s ucinkujucimi opakuju cele pasaze.
Viete, ze?
A ake boli dojmy po predstaveni?
Janka Krellova, dcera riaditela ZP GASTRO, s.r.o. Jozefa Krellu: - Bola som uz na muzikali Snehulienka a sedem trpaslikov, ale Mrazik sa mi pacil viac. Hlavne vyprava a kulisy. Najviac sa mi pacila Nastenka. Otec dodava: “...tento okamih, ked dokazala jedna firma urobit taky rozruch na jednom stadione by mal utkviet v pamati kazdeho z nas. Ludia by si mali uvedomit, co v nasej firme dostavaju a mali by si to viac vazit. Ked sa obzrieme okolo seba, ked vidime, ze kolki su nezamestnani, kolki zamestnani nedostavaju na cas mzdu.... o to viac by sme si mali cenit co mame my v zeleziarnach.”
Eva Vengerova, zvarovna rur - V dnesnej zlozitej dobe si vazim, ze nam vedenie ZP a.s. umoznilo zucastnit sa takehoto pekneho podujatia, z ktoreho odchadzame s nezabudnutelnymi zazitkami.
|
|
Z rozboru bezpecnosti a hygieny prace za rok
1999
PRACOVNA URAZOVOST V minulom roku bolo zaregistrovanych 61 pracovnych urazov, z titulu ktorych bolo vymeskanych 2 340 kalendarnych dni. Pri porovnavani roka 1999 s rokom 1998 nedoslo k zvyseniu ani znizeniu pracovnych urazov, pokles bol zaznamenany len v ukazovateli vymeskanych kalendarnych dni o 370. Rok Pocet urazov Pocetnost Zam . kal. dni Percento PN 1998 61 1,51 2 710 0,18 Rozdiel 0 0,11 -370 -0,01 V priebehu roka 1999 nebol v akciovej spolocnosti Zeleziarne Podbrezova zaznamenany tazky, smrtelny ani hromadny pracovny uraz. Pracovna urazovost podla jednotlivych prevadzkarni v porovnani s minulym rokom:Rok Vo Vvr Vz Vt1 Vt2 Vhd Vsp Vork Tkd Tcd Tsv Tes Te Tvn Ez Ost. 1998 11 11 2 10 9 - 3 2 4 1 3 - 1 1 1 2 Z uvedeneho vyplyva, ze zvysena urazovost bola zaznamenana najma v prevadzkarnach valcovna rur a taharen rur 2. Vyrazne znizenie zaznamenali v prevadzkarni oceliaren. Bez pracovneho urazu pracovali v prevadzkarni elektroservis a v odbore zasobovania. Pracovna urazovost podla prevadzkarni Priemerny poc. zamest. Pocet urazov Pocetnost Zam. kal. dni Percento PN Oceliaren 378 6 1,58 188 0,13 Podla pocetnosti, tzn. poctu pracovnych urazov na 100 zamestnancov, najvyssia urazovost bola v prevadzkarni zvarovna rur velkych priemerov 4,22, priemerna pocetnost za akciovu spolocnost bola 1,62, co znamenalo v porovnani s rokom 1998 zvysenie o 7 percent. Podrobnejsi rozbor urazovosti poukazuje na to, ze najviac pracovnych urazov bolo:
Pocet urazov podla dni v tyzdni Najviac urazov bolo zaznamenanych vo stvrtok - 22 percent, v utorok sa vyskytovalo 21 percent a v piatok 20 percent. V stredu a v pondelok bolo zaznamenanych 15 percent urazov, sobota s 5 percentami bola na predposlednom mieste a najmenej urazov bolo zaznamenanych v nedelu - 2 percenta. Pocet urazov podla mesiacov Najhorsim bol marec 14 percent, o jedno percento menej sa vyskytlo vo februari a v novembri, 12 percent urazov pripadlo na januar, 8 percent urazov sa stalo v auguste, po sedem percent si pripisali mesiace maj, jul, oktober a december, po pat percent april a jun, a 2 percenta september. V oblasti pracovnej urazovosti zien bolo zaznamenanych osem urazov, co je v porovnani s predchadzajucim rokom zvysenie o styri urazy. Urazy zien sa vyskytli v prevadzkarnach hutnicka druhovyroba, odbor riadenia kvality, taharen rur 1, taharen rur 2 a vo valcovni rur. Z dovodu pracovnych urazov bolo vymeskanych 2 340 kalendarnych dni, co v porovnani s rokom 1998 predstavovalo znizenie o 370 dni. Priemerne percento pracovnej neschopnosti bolo 0,17 (znizenie o 6 percent), priemerny denny stav praceneschopnych bol sest zamestnancov (menej o jedneho) a jeden pripad pracovneho urazu bol priemerne lieceny 38 dni, co predstavuje znizenie o sest dni na jeden pripad. Na nepriaznivy vyvoj ukazovatela pracovnej neschopnosti mali vplyv dva urazy, ktore si vyziadali liecbu v trvani 197 a 213 kalendarnych dni. CHOROBY Z POVOLANIA V minulom roku bola v Zeleziarnach Podbrezova a.s. priznana jedna choroba z povolania v oceliarni. Islo o chorobu z vibracie v profesii biely murar. Od roku 1994 do roku 1999 bolo priznanych 18 chorob z povolania, z toho zapricinene: - vibraciami 6 chorob, Rok Pocet priznanych chorob z povolania V prevadzkarnach 1994 5 oceliaren 4, valcovna rur 1 ODSKODNENIE, REGRESY V zmysle zakona c. 65/65 Zb. bolo v nasej akciovej spolocnosti odskodnenych 61 pracovnych urazov a jedna choroba z povolania. Z dovodu porusenia zasad bezpecnosti prace bolo 23 pripadov pracovnych urazov odskodnenych ciastocne. Za pracovne urazy bolo postihnutym vyplatenych 526 883,- Sk, z toho strata na zarobku predstavovala 361 529,- Sk, bolestne 115 394,- Sk a stazenie spolocenskeho uplatnenia 49 960,- Sk. Za choroby z povolania bolo vyplatenych 740 677,- Sk. Renty za poskodenie zdravia z predchadzajucich rokov predstavovali 952 552,- Sk. Celkove naklady na uhradu odskodneho po pracovnych urazoch a chorobach z povolania v minulom roku predstavovali 2 220 112,- Sk. Zo strany Zdruzenej zdravotnej poistovne SIDERIA-ISTOTA boli uplatnene tri regresy na nahradenie davok poskytnutych z nemocenskeho a dochodkoveho zabezpecenia vo vyske 7 895,- Sk. Za pracu v stazenom pracovnom prostredi bolo zamestnancom vyplatenych 12 962 303,- Sk. PRACOVNA URAZOVOST PODLA SLEDOVANYCH UKAZOVATELOV Zdroje urazov Pocet - zdvihadla, dopravniky, zdvihacie pomocky 4 Priciny urazov Pocet - chybny alebo nepriaznivy stav zdroja urazu 3 Urazovost podla poranenej casti tela Pocet - poranenie hlavy 8 Urazovost podla veku Percentualne vyjadrenie - od 18 – 24 rokov 16 Urazovost podla dlzky zamestnania Percentualne vyjadrenie - do troch mesiacov 13 NEPRACOVNA URAZOVOST V priebehu roka 1998 bolo zaznamenanych 258 nepracovnych urazov, z titulu ktorych bolo vymeskanych 7 942 kalendarnych dni. Pri porovnani s rokom 1999 vykazujeme znizenie o 82 nepracovnych urazov a 2 406 zameskanych kalendarnych dni. Pocetnost na 100 zamestnancov v roku 1999 predstavovala 6,38 (znizenie o 1,94 percenta), percento pracovnej neschopnosti bolo 0,54 (-0,15) a jeden pripad nepracovneho urazu bol lieceny priemerne 30 dni, podobne ako v roku 1998. KONTROLY Kontrola stavu bezpecnosti BOZP Dolezitou cinnostou je kontrola stavu bezpecnosti prace a ochrany zivotneho prostredia, ktora je vykonavana prislusnymi riadiacimi zamestnancami firmy a odbornymi zamestnancami oddelenia bezpecnosti a hygieny prace, v zmysle smernice S-431/1996. V priebehu minuleho roka bolo vykonanych 166 kontrol zo strany veducich prevadzok. Bolo zistenych 5 225 nedostatkov, z coho 28 nedostatkov nebolo odstranenych v stanovenom termine. V ramci kontroly stavu bezpecnosti prace a ochrany zivotneho prostredia bolo vykonanych 5 985 kontrol na pozitie alkoholickych napojov, v 30 pripadoch s pozitivnym vysledkom. Oddelenim bezpecnosti a hygieny bolo vykonanych 84 kontrol vo vyrobnych a nevyrobnych prevadzkarnach a odboroch, a nasledne bolo ulozenych 396 napravnych opatreni, ktore boli splnene v stanovenych terminoch. Kontroly zastupcov zamestnancov V zmysle zakona NR SR c. 330/1996 Z .z. boli zastupcami zamestnancov vykonavane kontroly nad stavom bezpecnosti a ochrany zdravia pri praci. Z vykonanych kontrol bolo oddeleniu bezpecnosti a hygieny prace odoslanych 839 hlaseni. Kontroly statneho odborneho dozoru Zo strany SOD – Inspektoratu bezpecnosti prace v Banskej Bystrici bola v priebehu roka 1999 vykonana jedna previerka. Predmetom dozoru bola previerka bezpecnosti prace, technickych zariadeni a ustanovenych pracovnych podmienok v prevadzke Srotove pole Piesok. Bolo zistenych sedem nedostatkov, pricom ZP a.s. sa zaviazali odstranit nedostatky v stanovenych terminoch. Kontroly statneho zdravotneho ustavu Zo strany Statneho zdravotneho ustavu Banska Bystrica boli vykonane dve previerky. Jedna bola zamerana na kontrolu pouzivania a skladovania jedov v prevadzkarni vyroba naradia a v odbore riadenia kvality, druha previerka bola zamerana na plnenie opatreni ulozenych rozhodnutim Okresneho uradu v Brezne o rizikovych pracach. PLAN OZDRAVNYCH OPATRENI V minulom roku obsahoval 44 akcii v hodnote 23 521 tis. Sk. Z celkoveho poctu bolo 38 akcii v hodnote 19 370 290,- Sk splnenych, jedna je rozpracovana a pat akcii este nebolo zacatych. Naklady na splnene a rozpracovane akcie predstavovali 19 420 290 Sk, z toho: - na zivotne prostredie 7 akcii v hodnote 868 tis. Sk RIZIKOVE PRACOVISKA K 20. decembru 1999 na 209 profesiach zaradenych medzi rizikove pracoviska pracovalo 1 573 zamestnancov, z toho 263 zien. Z celkoveho poctu zamestnancov to predstavovalo 42,7 percenta, co v porovnani s rokom 1998 predstavovalo znizenie o tri percenta. Na rizikovych pracach pracovalo 1 573 zamestnancov, ktori boli exponovani osmymi rizikovymi skodlivinami v roznych kombinaciach. Rizikova skodlivina Pocet zamestnancov - infracervene ziarenie 48 PROTIPLYNOVA OCHRANA V priebehu roka 1999 bolo pre technologicke, udrzbarske a ine prace pouzitych 38 ochrannych izolacnych dychacich pristrojov pri dvanastich akciach. V zmysle vzdelavacieho projektu bolo vykonanych osem skoleni a preskolenych bolo 133 clenov protiplynoveho zboru a prislusnikov zavodneho poziarneho utvaru. V minulom roku bola zabezpecovana periodicka kontrola izolacnych, dychacich pristrojov, dislokovanych stanic a dislokovanych miest. VYCHODISKA PRE ROK 2000 Na zaklade analyzy vysledkov urazovosti v roku 1999, ako aj poznania urovne stavu bezpecnosti a ochrany zdravia pri praci, zakladnym cielom pre rok 2000 v uvedenej oblasti je:
Anton Soliar, veduci oddelenia |
1. mzdove ohodnotenie prace 97,3 % * *Percenta uvadzaju, kolko opytanych odpovedalo na uvedenu polozku. Pri analyze ziskanych vysledkov mozeme konstatovat, ze niektore sme ocakavali (ovplyvnenie spokojnosti zamestnanca so mzdovym ohodnotenim prace, istotou udrzania si zamestnania, bezpecnou pracou, jednozmennou prevadzkou), ale anketa upozornila na velmi dolezity faktor spokojnosti ludi, a to na miesto a dolezitost medziludskych vztahov na pracovisku a pocit bezpecnosti na pracovisku. Nie bezvyznamna je i zmennost, ktora ovplyvnuje spokojnost zamestnancov. Dolezitost spokojnosti so zdravotnou starostlivostou je hodnotena pomerne vysoko, kedze jej zamestnanci pripisali sieste miesto v poradi dolezitosti. V strednom pasme dolezitosti sa nachadzaju faktory spokojnosti s dopravou do zamestnania, vztahy nadriadeneho a podriadeneho a dobra informovanost o pracovnych vysledkoch na pracovisku. Informovanost sa v najblizsom case zlepsi nainstalovanim informacnych tabul, na ktorych budu zverejnovane vysledky medzizmenovej sutaze a hospodarske vysledky z prevadzky. Na jedenastom az strnastom mieste sa nachadzaju take faktory spokojnosti zamestnancov, ako spokojnost s pracovnym prostredim, pracovny cas, moznost doplnania si kvalifikacie a individualna informovanost o pracovnom vykone. Z umiestnenia tychto ukazovatelov mozeme konstatovat, ze zamestnanci im pripisovali mensiu dolezitost, vyplyva to aj z celkoveho percenta odpovedi. Jednotlive podmienky su uvedene v tabulke. Z uvedeneho vyplyva, ze anketa ukazala hodnoty, ktore si zamestnanci vazia, a ktorym pripisuju dolezitost. Dalsiu anketu uskutocnime v druhom stvrtroku 2000. Mgr. V. Skultety |
Na zaciatku bol nabor...
Do nasej rubriky prispel aj nas citatel Pavel Pauko, byvaly zamestnanec ZP a.s., ktory odisiel do starobneho dochodku v roku 1995: *V podbrezovskych zeleziarnach ste prezili styridsat rokov svojho produktivneho zivota. Spominate si este ako to bolo na zaciatku? - Na zaciatku bol nabor. Pochadzam z Klenovca , kde do zakladnej skoly prisli robit z Podbrezovej nabor na hutnicke profesie. Kedze doma penazi nazvys nebolo a ponukali ubytovanie, stravu, osatenie, rozhodol som sa prihlasit sa na Ucnovsku skolu v Podbrezovej. Ubytovani sme pocas ucnovania boli v Slovenskej Lupci na zamku, tam sme mali aj teoreticke vyucovanie a prax bola vo fabrike v Podbrezovej. Po skonceni ucnovskej skoly, bolo to v roku 1953, som nastupil do rurovne ako valciar. Musel som vsak najprv prejst aj dalsimi odbormi. Potom som robil na novej jemnej a na plechotrati. Po zruseni rurovne sme presli do noveho zavodu, do novej valcovne rur. Bol to pre nas vsetkych velky skok. Dovtedy bola nasa praca velmi namahava, v rurovni sme na “dorniach” (trne, na ktore sa natahovali teple vyvalky) vsetko robili rucne a zrazu sme sa ocitli v prevadzke, kde vsetko bolo zautomatizovane. Vo valcovni rur som robil ako riadic pretlacovacej stolice. Novovybudovanu prevadzku postihol ten velky poziar a pocas odstranovania sme zacas posobili v Chomutove. Do dochodku som odisiel v roku 1995. Velmi rad sa do Podbrezovej vraciam, rad sa stretavam so svojimi byvalymi spolupracovnikmi. Velmi si cenim, ze vedenie spolocnosti na nas – dochodcov nezabuda a pravidelne sa mozeme stretavat na aktive dochodcov. Kontakt s fabrikou udrziavam aj prostrednictvom futbalu, som clenom FAN klubu Zeleziar a chodim pravidelne na vsetky zapasy. K 160. vyrociu zalozenia fabriky zelam vsetkym, aby sa vam darilo a aby ste aj v buducnosti prosperovali. |
Zamery sa naplnaju Aky bol rok 1999 v ZP GASTRO servise, s. r. o.? O odpoved sme poziadali jej riaditela Jozefa Krellu: - Ak si premietnem celkovu situaciu v nasom state, hodnotim priebeh uplynuleho roka v ZP GASTRO servise ako dobry. V zavere roka 2000 bude 5 rokov existencie nasej spolocnosti. Ked sa vratim do obdobia zaciatkov, musim konstatovat, ze moje predstavy a zamery – orientovat usilie do vyroby jedal - sa naplnaju a boli spravne. Dokazom toho su dosiahnute vysledky, ako aj mnozstvo vyrobenych jedal. Ak sme v roku 1996 uvarili 255 320 jedal, v roku 1999 to bolo uz 712 tisic jedal, z toho takmer polovicu pre cudzie firmy. Z uvedeneho mnozstva minuleho roku sme 150 tisic jedal ponukali v zmrazenej forme. Doposial mrazene jedla ponukame len pre ucely spolocneho stravovania. Zasobujeme firmy napr. Hlinikaren Ziar nad Hronom, SCP Ruzomberok, Harmanecke papierne, Magnezitove zavody Jelsava, Cementaren Turna nad Bodvou, Slavosovske papierne Magna – tech Hacava a mnozstvo dalsich firiem aj v nasom okrese. V minulom roku sme, aj napriek tomu, ze v krajskom meste je skutocne silna konkurencia, otvorili vlastnu jedalen v budove ZP a.s. v Banskej Bystrici, varenou stravou zasobujeme aj dalsie bystricke firmy. Kedze nasim zamerom je rozsirit ponuku aj pre drobnych zakaznikov, uspesne sme absolvovali narocny proces od podania prihlasky po rozbory, skusky a naplnenie vsetkych ostatnych pozadovanych kriterii so zamerom ziskania certifikatov od Slovenskej polnohospodarskej a potravinarskej inspekcie v Banskej Bystrici, cim nadobudneme opravnenie na predaj vybranych druhov mrazenych jedal aj v maloobchodnej sieti. Verim, ze coskoro tento certifikat dostaneme. * Kde bude mozne mrazene vyrobky kupit? - Rokujeme s potravinarskymi predajnami v Brezne a v Banskej Bystrici. Vcas sa to dozviete. * Na odborarskej konferencii odznela sice mierna, ale predsa kritika, tykajuca sa pouzivania hlinikovych priborov v nasich jedalnach. - Suhlasim s kritikou, najma ak je adresna. Skulturnili sme jedalne a chceli by sme urobit aj v tomto smere krok vpred. Musime vsak hladat formy, ako sa zabezpecit proti kradezi priborov. Za jedine vychodisko povazujem sposob vyuzivania elektronickej karty, prostrednictvom ktorej si stravnik prevezme cez zalohovu platbu pribor. V sucasnosti rokujeme s projektantami vypoctoveho strediska o moznosti rozsirenia vyuzitia dochadzkoveho elektronickeho systemu na tento ucel. * Dlhoprstych sa vam este zbavit nepodarilo, ake dalsie problemy sprevadzaju vasu prevadzku? - Stale je to nedodrziavanie harmonogramu urceneho pre jednotlive prevadzky. Mojim cielom je zabezpecovat take podmienky, aby zamestnanci boli so stravou spokojni a aby sa mohli v case urcenom na pracovnu prestavku v pohode najest. K naplneniu tohoto poslania je vsak potrebne aj usilie riadiacich pracovnikov smerujuce k dodrziavaniu tvrdsieho rezimu. Zavazna je pripomienka niektorych stravnikov, aj z radov veducich pracovnikov, ze o jedenastej si nemaju moznost vybrat z ponuky viacerych jedal. Opat zdoraznim, ze v ostatnych firmach bezne maju zamestnanci moznost kupovat stravne listky dvakrat do mesiaca. My dokonca poskytujeme aj stravu “na volno”, je vsak pochopitelne, ze nie je mozne, aby sme varili navyse take mnozstvo jedal, aby sme uspokojili aj o jedenastej nahodnych stravnikov z ponuky sirsieho sortimentu. Kazdy zamestnanec si ma moznost kupit stravne listky a vybrat z ponuky jedal den vopred, ale aj na viac dni. * Po Podbrezovej sa povrava, ze Potraviny na Kolkarni rusite. Co je na tom pravdy? - Ano, je to pravda. K tomuto kroku nas viedli nepriaznive hospodarske vysledky, prevadzka je pre nas nerentabilna a musime brat do uvahy aj skutocnost, ze tieto obchodne priestory su pre nas nevyhovujuce a investovat do ich modernizacie sa nam neoplati. Obcania Kolkarne vsak nezostanu bez obchodu Potravin, pretoze my zatvorime 25. februara a od 1. marca by ich mal prevadzkovat novy najomca. * Aj napriek tomu, ze vasim prvoradym cielom je zamestnanec, vyvijate aj dalsie aktivity, stali ste sa znami uz dokonca aj na roznych podujatiach celoslovenskeho, ci medzinarodneho charakteru. - V priebehu predchadzajucich rokov sme poskytovali svoje sluzby pri roznych podujatiach, v ZP na vsetkych, ktore sa nekonali na Taloch, kde su k dispozicii hotelove sluzby. Vlani sme dokonca absolvovali aj ”generalku” pred nasimi tohtorocnymi oslavami. Zastupcovia svedsko – danskej firmy Swedwood, ktora sidli v Liptovskom Mikulasi, nas videli na medzinarodnej sutazi psich zaprahov a tak nas poziadali o sluzby pri organizovani firemnej oslavy k 5. vyrociu pre 700 ucastnikov. * A ake prekvapenie chystate na tohtorocne oslavy?
|
Onedlho uplynie patnast rokov od okamihu slavnostneho otvorenia Pionierskeho tabora v Bystrej, neskor prekategorizovaneho na hotel a premenovaneho na Biela medvedica. Tak, ako mnohe podobne zariadenia, v sucasnosti hotel sprevadza nedostatok financnych prostriedkov. Majitelom hotela je ZO OZ KOVO ZP a.s, ktora stala pred problemom, ako dalej. ZV OZ KOVO situaciu prerokoval a navrhol tri alternativy riesenia. Delegati odborarskej konferencie odhlasovali jednu z alternativ – odpredaj. A tak uz dnes vieme, aky osud stihne Bielu medvedicu. Obzrime sa vsak spat a pripomenme si casy naplnania povodneho zameru: V starom Podbrezovane sme sa docitali: “Ranny dazd ustal kratko pred siedmou. Ani nie o polhodinku vykuklo slnko a zalialo svojim teplom celu Bystriansku dolinu. Bola nedela 30. juna. Vsetko dychalo novotou, cistotou, pripravene ukazat sa v plnej krase. Este vcera navazali tatrovky zem na terenne upravy pred samotnym objektom tabora. Ani ich celkom neukoncili. Priroda vysla zo zapasu s clovekom vitazne. Hlboke ryhy v rozmocenej zemi, stopy kolies aut zabarajucich sa az po napravy, svedcia o tom, ze to bol zapas tazky. Ten, kto videl stavbu dva tyzdne pred slavnostnym otvorenim, bude iste suhlasit, ze finis si vyzadoval vela sil a obetavosti jej tvorcov. Aj terenne upravy mohli byt celkom dokoncene, nebyt Medardovej kvapky. Za tridsatjeden mesiacov vyrastol doslova na zelenej luke podmacanej vodou palac pionierov. Lebo predovsetkym im bude poskytovat svoje priestory a sluzby. V lete ako pioniersky tabor, v ostatnych castiach roka ako skola v prirode. Taky je zamer”. Vybrali sme z kroniky: *Netradicne riesena stavba s kapacitou pre 140 deti bola verejnosti spristupnena po slavnostnom ceremoniali, v zavere ktoreho bolo vysadenych pat stromcekov. *Exterier a interiery dostali osobitny raz kombinaciou velkoplosnych drevenych obkladov, bielych omietok a velkych sklenych ploch. *Vsetky ubytovacie priestory boli riesene rovnako. Mali spolocny odkladaci priestor, vlastny hygienicky kutik a izbu. Kazde poschodie bolo farebne odlisene. *Hodnota stavby predstavovala vyse 20 mil. Sk. *V roku 1986 sa na novovybudovanych sportoviskach pred chatou uskutocnila Ceskoslovenska hutnicka liga, ktora bola zaroven nultym rocnikom kazdorocnych letnych volejbalovych zapoleni, pretrvavajucich do sucasnosti. *V prvych rokoch prevadzkovania tabora bola jeho kapacita v letnych mesiacoch plne vytazena detmi. V zimnom obdobi sa tu striedali opat deti z celeho Slovenska v skole v prirode, i na lyziarskych vycvikoch. Otazka 3. kola : Kedy bol otvoreny detsky tabor v Bystrej? |
| Riaditelstvo Zakladnej skoly v Brezne, Pionierska 4,
v skolskom roku 2000/2001 otvara v 5. rocniku TRIEDU S ROZSIRENYM VYUCOVANIM s vyucovanim anglickeho alebo nemeckeho jazyka a moznostou prace s modernou pocitacovou technikou v specializovanej ucebni. Pisomne testy sa uskutocnia 15. marca 2000 o 9. hod. , na ktore budu ziaci pozvani na zaklade prihlasky, ktoru mozu odovzdat na riaditelstve tunajsej skoly do 10. marca 2000. Dodatok: Prijmeme aj tych ziakov, ktori nebudu prijati na 6. rocne gymnazium, ale uspesne zvladnu pisomne testy do triedy s rozsirenym vyucovanim matematiky a prirodovednych predmetov 15. marca 2000. |
Z rozvoja podbrezovskej kultury od roku 1945
Pokrac. z min. cisla Okrem kapelnika a knihovnicky, ktora mala 61 – hodinovy pracovny cas
za tyzden, vsetci ostatni vyvijali kulturnu cinnost len po pracovnom case. V Domove mladych v Podbrezovej bol zriadeny mladeznicky kulturny kutik s kniznicou a hernou, mladez si tu poziciavala casopisy, noviny i knihy. Podobne zariadenia boli utvorene aj v prevadzkach valcovna, udrzba a oceliaren. Mimoriadnu pozornost venovali praci s detmi. Kazdu stredu im zdarma premietali film a kazdy piatok sa uskutocnilo detske popoludnie. Pre deti boli k dispozicii rozne hry, hracky, bicykle, kociariky, babiky. Praci s detmi sa ochotne venovali Maria Rovna, Zelmira Martonikova, Eugenia Cunderlikova, Marta Klajbanova ... Divadelnu cinnost vyvijala uspesne aj mladez sustredena okolo domova mladych (B. Hanzelova, M. Marcek, J.Trnavsky, A. Stanova, M. Kosikova, B. Oravcova, M. Sovcik, J. Degan, I. Fabian, P. Mlynarcik, E. Gulovicova, Veres, Zvara, Toman, Pauko, Szabo, Zubka a ini..) Postupne sa vytvoril velky kolektiv ludi, ktori robili v Podbrezovej kulturu. A. Bienek zalozil babkove divadlo. Na vysoku uroven sa ho podarilo pozdvihnut vdaka Ing. Samekovi, I. Svrlovi, S. Steklacovi ... V spomienkach o kulturnom zivote tohto obdobia v Podbrezovej su natrvalo zapisane aj mena J. Kohlmayer, L. Malovesky, J. Engler, Ing. Slabak, A. Sikula, J. Trnavsky, J. Simancik, L. Adamcik, A. Fischer, M. Kosikova a dalsi... Prva polovica patdesiatych rokov bola obdobim velkeho boja o vystavbu zavodnych klubov s vlastnymi divadelnymi salami. V tomto obdobi bol postaveny aj novy kulturny dom pre piesockych strojarov. V Podbrezovej bola vybudovana pristavba tzv. hudobnej skoly (v sucasnosti sidlo ZP BYTOS), ktora sluzila ako cvicitelska miestnost pre clenov Sokola, v tomto case sa konala aj rekonstrukcia javiska v sale zavodneho hotela, v robotnickom dome v malej sale detska scena a o svoje vylepsenie podmienok sa snazili aj v Tisovci, kde mali stare kulturne tradicie, mali utvoreny robotnicky spevokol. V tomto obdobi vysoka pec v Tisovci, tak ako aj Mostaren Brezno patrili do komplexu Stredoslovenskych zeleziarni. V kazdom z tychto miest sa nasli ludia zapaleni pre kulturu. V druhej polovici patdesiatych rokov sa v Podbrezovej zacal zapas o kazdodennu cinnost zavodneho klubu v podmienkach dobrovolnej bezplatnej cinnosti. Aky bol napr. v roku 1957 kulturny zivot v Podbrezovej rusny,
dokumentuje zaznam programu v Podbrezovane: V rokoch 1952 – 1955 nastudovali clenovia zavodneho klubu sest divadelnych hier, z ktorych odohrali doma, i na zajazdoch, 27 predstaveni. V ZK sa organizovali Dni novej techniky, citatelske besedy, pravidelne mesacne koncerty, kulturne zajazdy do okolitych obci, vystavy vlastnych vytvarnych prac, fotografii... V tomto obdobi bol velmi snazivym a obetavym pracovnikom zavodneho klubu Ing. Oldrich Slabak, ktory sa venoval divadelnemu osvetlovaniu, casto aj premietal, venoval sa rozhlasovej technike, televizii v obci, ale i fotografii. Praca v ZK sa rozrastla do takych rozmerov, ze ju uz nebolo mozne zvladat bez kulturneho pracovnika. Prijali plateneho tajomnika Igora Mitterpacha. V roku 1958 vytvoril hned prvu ulohu v Jarisovych Inteligentoch, s mladezou pracoval na divadelnej hre Dom na predmesti. Pokrac. v bud. cisle. |
| Blahozelame nasim jubilantom V marci si pripominaju pracovne jubilea 40-rocne 35-rocne 25-rocne 20-rocne Zivotne jubilea 55-rocne 50-rocne |
:3. marca 2000 uplynie patnast rokov odvtedy, ako nas opustil drahy manzel a otec Tibor LOVAS. Ti, ktori ste ho poznali venujte mu tichu spomienku. |
Lakto - vegetarianska strava Lakto - vegetarianska vyziva je kombinaciou mliecnej a rastlinnej stravy. Pozostava vylucne zo zeleniny, byliniek, obilnin, ovocia, mlieka a mliecnych vyrobkov. Privrzenci tohto sposobu stravovania odmietaju zivocisne produkty, a to tak maso, ako aj udeniny a ryby. Na druhej strane zase nie su taki prisni ako vegetariani, ktori nekonzumuju nijake zvieracie produkty, napr. ani vajcia alebo mlieko. Lakto - vegetarianska vyziva je zlatou strednou cestou, je pestra nielen vyberom surovin, ale aj vdaka pestrosti jednotlivych jedal. Aj po vacsej porcii sa clovek citi sviezo, pretoze potraviny mliecno - rastlinneho povodu zdaleka nezatazuju traviaci trakt do takej miery, ako strava masita. Pri tejto vyzive mozeme vytvorit vyvazeny plan jedal a pripravovat pestru zmes pokrmov. Samozrejme, uprednostnuju sa take sposoby pripravy, ktore maximalne zachovavaju vyzivne latky a vitaminy. Vhodna je priprava jedal na pare alebo dusenim. Najlepsie je vsak potraviny konzumovat surove, pretoze tak sa uchovava ich povodny obsah. Mliecne vyrobky (mlieko, syry, tvaroh...) su zasobarnou cennych bielkovin, treba sa vsak vyhnut vacsej konzumacii tukov. Preto odbornici neodporucaju konzumovat vela masla. Upustenim od masa a udenin musime potrebne bielkoviny nahradit inymi potravinami. Velmi vhodnou nahradou zivocisnych bielkovin su strukoviny – najma hrach, fazula a sosovica. Prve miesto si vsak zasluhuju sojove boby, ktore sa kvoli svojmu obsahu bielkovin oddavna pouzivaju napriklad v cinskej kuchyni. Zo soje sa vyraba aj “syr” Tofu. Klicky a vyhonky patria k najhodnotnejsim castiam rastlin, cim su cerstvejsie, tym su hodnotnejsie. Ziskavame ich tak, ze obilniny a strukoviny (zeruchu, soju, sosovicu, psenicu a pod.) nechame doma sami vyklicit a potom ich celkom cerstve konzumujeme. Obilniny su dolezitym dodavatelom bielkovin a uhlohydratov, ktore maju v mliecno-rastlinnej vyzive nezastupitelne miesto. Podavaju sa napriklad v podobe celozrnneho peciva, ako vlocky, pripadne ako prilohy (ryza). V lakto - vegetarianskej kuchyni pouzivame kazdu bezne dostupnu zeleninu, ktora by mala byt co najcerstvejsia, idealne je ak nie je konzervovana. Pri nedostatku cerstvej zeleniny, nahradime ju mrazenou alebo kvasenou zeleninou. Vsetky tuky, okrem masla a masti su rastlinneho povodu. Rozlisujeme medzi nimi vsak druhy vhodnejsie a menej vhodne. Dolezity je obsah mastnych nenasytenych kyselin, ktore obsahuje napriklad lanovy, slnecnicovy, kukuricny olej a olej z obilnych klickov. Vyprazat odporucame iba na rastlinnych olejoch. Dietne margariny, prip. tzv. “natierkove” maslo pouzivajme v domacnosti iba ako pochutinu na natieranie chleba a peciva. Tuky len obmedzene Aj ked je lakto - vegetarianska vyziva jednou z najzdravsich diet, maslo a ostatne zivocisne tuky odporucame konzumovat iba velmi obmedzene. Dvojnasobne to plati, ak mate sklon k zvysenej hladine cholesterolu v krvi. Korenie namiesto soli Osobam s vysokym krvnym tlakom odporucame obmedzit konzumaciu soli, pripadne ju celkom vynechat. Pokrmy sa i bez soli daju napadito dochutit majoranom, bazalkou, rascou, tymianom, vanilkou a ostatnymi koreninami. Ak sa aj napriek tomu nechcete soli vzdat, pouzivajte radsej sol morsku, ktora obsahuje vela cennych mineralov. |
| Jedalny listok od 28. 2. - 5. 3. 2000 Pondelok
28.2. Polievka: Hrach. s par., chlieb II.- III. zmena Polievka: Kapustova, chlieb Utorok 29.2. Polievka: Goralska, chlieb II.- III. zmena Polievka: Fazul. kysla, chlieb Streda 1.3. Polievka: Slep. s cest., chlieb II.- III. zmena Polievka: Slep. s rez., chlieb Stvrtok 2.3. Polievka: Parad. s ryzou, chlieb II.- III. zmena Polievka: Zem. biela, chlieb Piatok 3.3. Polievka: Drzkova, chlieb II.- III. zmena Polievka: Hrachova, chlieb Sobota 4.3. Polievka: Kel. s ryzou, chlieb Nedela 5.3. Polievka: Francuzska, chlieb |
Jedalny listok od 6. – 12. 3. 2000 Pondelok
6.3. Polievka: Faz. kysla, chlieb II.- III. zmena Polievka: Rolnicka, chlieb Utorok 7.3. Polievka: Pohronska, chlieb II.- III. zmena Polievka: Sos. kysla, chlieb Streda 8.3. Polievka: Hov. s cestovin., chlieb II.- III. zmena Polievka: Parad. s ryzou, chlieb Stvrtok 9.3. Polievka: Zel. domaca, chlieb II.- III. zmena Polievka: Zel. s liat. cestom, chlieb Piatok 10.3. Polievka: Sos. kysla, chlieb II.- III. zmena Polievka: Drzkova, chlieb Sobota 11.3. Polievka: Rascova s vaj., chlieb Nedela 12.3. Polievka: Karfiolova, chlieb |
| Horoskop KOZOROZEC Nastal idealny cas pre vazne zivotne rozhodnutia. Mate podporu a sympatie svojich priatelov, ktori su vam napomocni pri presadzovani vasich cielov. Po zdravotnej stranke budete v poriadku. VODNAR Zivotny optimizmus vo vas coraz viac narasta. V zamestnani vas caka uznanie a dobre pracovne vztahy, ale len v pripade, ak nezabudnete na dolezite ulohy, ktore vam boli zverene. RYBY Najviac stastia v laske a umeleckej oblasti vas caka cez vikend. Drobne prehry a nezrovnalosti v rodine ci v praci zvladnete bez problemov, ak sa budete viac snazit pochopit inych. BARAN Stastne a priaznive obdobie nadalej pokracuje. V zamestnani sa vam dari, ale naskytnu sa vam sance, ako si mozete zvysit zivotnu uroven. Nesnazte sa nahovarat si, ze to nedokazete. BYK V poslednom case si viac ako inokedy uvedomujete svoju situaciu. Citite, ze sa blizi obdobie, kedy sa vam podari dosiahnut vyssie ciele. Snazte sa krotit nervozitu a podrazdenost, pretoze vam to neprospieva. BLIZENCI Mozete kut tie najsmelsie plany. Je cas na vazne rozhodnutia a ciny. Vasi patroni vam vydatne pomahaju, takze teraz mate najlepsiu sancu presadit sa v spolocnosti a dosiahnut este lepsie postavenie ako doposial. RAK Najtazsie ulohy, ktore vam vasi nadriadeni pridelia, zvladnete k spokojnosti. V snahe vyhoviet kazdemu, kto poziada o radu nezabudajte aj na seba a “ukradnite” si par hodin len pre svoje potreby. LEV Konecne sa aj na vas usmeje stastie a starosti, z ktorych vas bolela hlava, su nenavratne prec. Pokuste sa vyuzit vsetky ponuknute sance, pretoze clovek nikdy nevie kedy a kde ho caka prekvapenie. PANNA Nasledujuce dni sa upriamte na pekne chvile a zazitky nielen v kruhu svojej rodiny, ale aj vo vasom okoli. Kedze vydavate zo seba vsetko len to najlepsie, dajte pozor aby to niekto nezneuzil a nepodkopol vam nohy. VAHY Ste plny sil, aktivity a optimizmu. V zamestnani je vsetko ako ma byt, pretoze nepoznate oddych a unavu. Vasa najblizsia rodina bude mat vo vas, tak ako vzdy, oporu a pochopenie. SKORPION Ak ste doposial pochybovali o tom, ze niekto pre vas nie je dolezity, nasledujuce dni vas o tom presvedcia. Ste na roztrhanie, ale vam to nevadi, pretoze ste obetavy typ cloveka, ktory pomoze v kazdej chvili. STRELEC Caka vas bohata nadielka, doma vas caka porozumenie a radost. Priebojnost, odvaha a triezve riskovanie, to su prednosti, ktore vam mnoho ludi z blizkeho okolia zavidi. |
Prioritou zostane vyjednavanie 10. februara 2000 sa v estradnej sale Zavodneho klubu v Podbrezovej ukutocnila konferencie ZO OZ KOVO, na ktorej tri a pol hodiny rokovalo 134 delegatov o najdolezitejsich vnutroodborovych otazkach. Rokovanie otvoril podpredseda zavodneho vyboru S. Stromko a pokracovalo spravou o cinnosti ZO OZ KOVO za rok 1999, ktoru predlozil predseda odborovej organizacie Peter Duriancik. Nasledovala sprava o hospodareni a navrh rozpoctu na rok 2000. Vyriesenim najproblematickejsich oblasti delegati rozhodli o dalsom smerovani odborov, ktorych prioritou zostane oblast kolektivneho vyjednavania. Uvedene uzko suvisi s odbremenenim zavodneho vyboru od neprosperujuceho klubu a hotela Biela medvedica. Pri rozhodovani o troch najdolezitejsich otazkach sa mohli delegati vyjadrit v samostatnych diskusiach. Uz v sprave predsedu rezonovala oblast zadlzenosti zavodneho klubu, ktora je podmienujucou pre dalsie spolocne vyjednavanie odborov s vedenim ZP a.s. Len jeden z delegatov sa zdrzal hlasovania pri druhej alternative, schvalenej so zasadnymi upravami. Konferencia odsuhlasila zaplatit pohladavky za Zavodny klub OZ KOVO, za obdobie rokov 1995-1999, Zeleziarnam Podbrezova a.s. vo financnej ciastke 1 662 474 Sk, a do konca februara poziadaju odborovi funkcionari vedenie ZP a.s. o pokracovanie kolektivneho vyjednavania ku KZ na rok 2000. V zmysle Statutu ZO OZ KOVO, clanok III. odstavec 2, konferencia ulozila zavodnemu vyboru pripravit navrh dalsieho riesenia zavodneho klubu a obchodnej cinnosti POVEP s.r.o. Pri rozhodovani o hoteli Biela Medvedica s.r.o., z troch navrhovanych alternativ boli nakoniec predlozene dve: ponechat hotel v terajsom stave a pokracovat v jeho prevadzkovani, alebo hotel ponuknut na predaj (nemecky zaujemca ponuka za odkupenie hotela 38 mil. Sk). Zo 134 hlasujucich delegatov sa 6 zdrzali hlasovania, 46 ich bolo proti a 82 odsuhlasilo odpredaj hotela. Delegati zaroven ulozili zavodnemu vyboru ulohu: - do mesiaca po predaji hotela, v zmysle Statutu ZO OZ KOVO – clanok III. odstavec 1., predlozit navrh zhodnotenia financnych prostriedkov z predaja uvedenej nehnutelnosti. Osobne ucty clenov boli tretou oblastou rozhodovania delegatov. Odsuhlasena bola prva alternativa: – ponechat 25 percentny odvod clenskeho na osobne ucty v terajsom stave, za ktoru hlasovalo 73 delegatov. Konferencia ulozila zavodnemu vyboru – dopracovat pouzitie 25 percentneho clenskeho prispevku, ukladaneho na osobne ucty, a o doterajsich vynosoch, o ich vyuziti informovat clensku zakladnu prostrednictvom dielenskych vyborov. Kedze od konferencie uplynuli uz dva tyzdne, prinasame len strucne informacie, nakolko predpokladame, ze delegati vas uz o dalsich bodoch programu podrobne informovali. |
| Rodinna rekreacia v CIERNEJ HORE Vybor ZO OZ KOVO Zeleziarne Podbrezova a.s., ponuka clenskej zakladni letnu rodinnu rekreaciu v stredisku Becici v Budvickej riviere. Becici patri v sucasnosti k najvyhladavanejsim strediskam s ostrovom Sveti Stefan, a putavymi piesocnatymi plazami v okoli Milocer, Petrovac a Boka Kotorska. Turnus: Dat. odch. Pobyt Dat. prich. Cena dosp. os. Cena dieta do 7 rok. 1. 15.6.2000 16.6.-25.6. 26.6.2000 4970,- Sk 4120,- Sk Ubytovanie je zabezpecene v novopostavenom zariadeni penzionoveho typu, 150 metrov od plaze. Kazda izba je vybavena vlastnym WC, sprchou a balkonom. V zariadeni mozu rekreanti vyuzivat kuchynky. V cene je zahrnute ubytovanie na 10 dni (9 noci), pobytova taxa, doprava autobusom Karosa, poistenie a viza. Deti do 2 rokov maju pobyt zdarma a zlavu 850,- Sk ma kazde dieta do 7 rokov. Zaujemcovia si mozu doplatit polpenziu, ktora pre dospelu osobu na cely pobyt predstavuje 2150,- Sk a na dieta do 7 rokov 1610,- Sk. VZO OZ KOVO poskytne svojim clenom na zahranicnu rekreaciu navratnu pozicku vo vyske 5000,- Sk. Zavazne prihlasky so zalohou 2000,- Sk na kazdu dospelu osobu a 1000,- Sk na dieta prijima VZO OZ KOVO do 31. marca 2000. Blizsie informacie dostanete na tel.c. 1455 alebo 1462. |
| ZZP SIDERIA-ISTOTA Evy Strmenovej, poverenej vedenim ZZP SIDERIA – ISTOTA, pobocky v Podbrezovej, sme sa opytali: *Co priniesla novela zakona o Liecebnom poriadku platna od 1. februara 2000? -Tato novela zahrna niekolko zmien. Cast z nich upravuje pojmy doterajsieho znenia, cast je dolezita pre odbornikov - lekarov a reviznych lekarov poistovni. Poistencov vsak zaujimaju zmeny, ktore sa ich dotykaju priamo, a to najviac oblast stomatologie. Zial, dnes im nevieme dat uspokojivu odpoved, kedze este stale nie je zverejneny novy cennik. Dnes viem povedat len tolko, ze do vydania noveho cennika platia stare ceny. V oblasti stomatoprotetiky su opatrni tak lekari, ako aj poistovne. Zatial je predcasne hovorit o vyske spoluucasti pacienta na stomatologickych vykonoch, aj ked je iste, ze prace budu vykonavane so spoluucastou pacienta, ale urcitu cast protetickych prac bude nadalej uhradzat zdravotna poistovna. V zasade vsak plati, ze vyska uhrady poistencom je predmetom dohody medzi pacientom a lekarom. Pacient musi byt dopredu oboznameny s vyskou doplatku a musi s nim suhlasit. Poistovna do toho vztahu nevstupuje. *Bezni obcania maju problem orientovat sa v cenach liekov. Kde mozu ziskat informacie ci budu alebo nebudu za lieky doplacat? - Sledovat zmeny v cenach liekov je narocna cinnost aj pre odbornikov, kedze ceny liekov sa upravuju priblizne kazde tri mesiace. Najnovsia novela zakona o Liecebnom poriadku priniesla radikalnu zmenu v tom, ze tzv. kategorizaciu liekov nebude upravovat zakon, ale vlada svojim nariadenim. Novela upravila ceny niektorych liekov tak, ze boli preradene z kategorie spoluucasti do skupiny plne hradenych liekov, a naopak. Lieky, ktore boli doteraz oznacene “N” (nehradene), nie su zaradene do tejto prilohy, t. j. nie su hradene zo zdravotneho poistenia. Tu chcem zdoraznit, ze pre kazdu indikaciu, teda na kazde ochorenie, existuje liek plne hradeny poistovnou. Lekari maju moznost objednat si Prirucku na predpisovanie liekov pre lekarov a farmaceutov, kde je presne uvedena vyska doplatku na konkretny liek. Novela zakona o Liecebnom poriadku uklada lekarovi povinnost upozornit pacienta na vysku doplatku a urobit o pouceni pacienta zaznam do zdravotnej dokumentacie. Z toho vyplyva, ze poistenec nemusi pracne hladat tieto informacie, poskytne mu ich osetrujuci lekar. *Ake ulohy a zmeny cakaju pobocku ZZP SIDERIA - ISTOTA Podbrezova v roku 2000? - Vieme, ze rok 2000 nebude pre pobocku jednoduchy, caka nas vela prace s platitelmi poistneho, resp. s neplaticmi. Poistencom nadalej zabezpecujeme okrem kompletnej zdravotnej starostlivosti sluzby, na ktore boli doteraz zvyknuti, t.j. vitaminove balicky pre darcov krvi, preplacanie cestovneho a mame pripravene aktivity v oblasti preventivnej starostlivosti. Nasim cielom je zabezpecit kvalitnu starostlivost o poistenca. Dobrou pracou v pobocke v sucinnosti s poskytovatelmi zdravotnej starostlivosti chceme drzat vysoky standard a dobre meno poistovne. *Zeleziarne Podbrezova a.s., su jednym zo zakladatelov zdravotnej poistovne Sideria - Istota. Akym sposobom spolupracujete? - Uvedomujeme si dolezitost a vyznam Zeleziarni Podbrezova a.s. v regione, a tak aj nasu pozornost smerujeme k ich zamestnancom. Mam na mysli predovsetkym preventivne aktivity. Jednou z poslednych bolo ockovanie proti chripke. Samozrejme, ze sa neobmedzime len na poskytnutie ockovacej latky. Vysledky projektu podrobime analyze a starostlivo vyhodnotime uspesnost. Zeleziarne Podbrezova a.s., su najvacsim podnikom - zamestnavatelom v posobnosti pobocky, a s tym su spojene aj financne vztahy. Aj v tejto oblasti je nasa spolupraca korektna a obojstranne ustretova. |
| DDP STABILITA VY SA PYTATE ... Na vase otazky k doplnkovemu dochodkovemu poisteniu odpoveda O. Demian, povereny vedenim podbrezovskej pobocky DDP Stabilita: * Mam 42 rokov. Co sa stane v pripade, ak ako 48 - rocny dostanem vypoved zo zamestnania alebo sa stanem plne invalidnym? - Ide o dva uplne rozdielne pripady. Zacnem invaliditou -v spominanom pripade, kedze je predpoklad splnenej podmienky - 24 mesacnych odvodov, v den priznania invalidity mozete poziadat o vyplacania davok nezavisle od veku. Zaroven mozete poziadat o vyplatu jednej tretiny svojho individualneho uctu. V pripade ukoncenia pracovneho pomeru vo veku 48 - rokov, prichadzaju do uvahy nasledujuce situacie: a/ zamestnate sa u zamestnavatela, ktory je zapojeny do systemu doplnkoveho dochodkoveho poistenia. V tomto pripade sa nic nemeni, vasa ucast v DDP pokracuje dalej. b/ zamestnate sa u zamestnavatela, ktory nie je zapojeny do systemu DDP a ani nie je ochotny uzatvorit zmluvu s DDP. Vase konto sa bude este dva roky zhodnocovat a po dovrseni 50 rokov zivota mozete poziadat o vyplacanie davok, c/ zostanete nezamestnany. Tu plati to, co v predchadzajucom bode. Vase konto sa zhodnocuje a vo veku 50 rokov poziadate o vyplatu davok. * Z uverejnenej tabulky vyplyva, akoby zeny boli diskriminovane? - Davky doplnkoveho dochodku, ktore maju suvis s dozitim obcana, su skutocne pocitane rozdielne pre muzov a pre zeny. Vychadza to z davkoveho planu, kde su k vypoctu pouzite tzv. komutacne cisla, konkretne pocet osob dozivajucich sa veku a pocet zomretych vo veku... Tieto udaje sa kazdorocne upravuju podla oficialnych statistik. Vzhladom k tomu, ze su obidve hodnoty znacne rozdielne u muzov a zien, i vyplata davok je rozdielna. Inymi slovami, zeny sa statisticky dozivaju ovela vyssieho veku ako muzi. * Na vyplatnej paske za februar som nepostrehol ciastku, ktoru mi vyplaca zamestnavatel? - Prispevok zamestnavatela na DDP nema priamu suvislost so mzdou zamestnanca, napriek tomu rokujeme so zastupcami ZP a.s., aby sa ako doplnujuci udaj prave na vyplatnej paske objavila i suma prispevku zamestnavatela. “Akym sposobom moze stat zasahovat do hospodarenia doplnkovych dochodkovych poistovni?”, na otazku v televiznom vysielani reagoval Ing. Marian Stofko, riaditel DDP Stabilita Kosice: - V tomto pripade mozem odpovedat jednoznacne – stat vo vztahu k doplnkovym dochodkovym poistovniam nerozhoduje o sposobe investovania, o vyuzivani financnych prostriedkov s ktorymi doplnkova dochodkova poistovna hospodari, ma v tomto smere len pravo kontroly. O tom, ako su a budu vyuzivane vklady poistencov a ich zamestnavatelov, rozhoduju samospravne organy doplnkovej dochodkovej poistovne, v ktorych su zastupeni zamestnavatelia, poistenci a poberatelia davok. Jednoducho povedane, o vkladoch v DDP STABILITA nerozhoduje nikto iny, ako samotni poistenci a zamestnavatelia prostrednictvom svojich volenych samospravnych organov. V poslednom case sa na verejnosti coraz castejsie hovori o doplnkovom dochodkovom poisteni ako o systeme, ktory moze vyrazne pomoct ekonomike statu ako zdroj “dlhych” penazi. Z tohoto hladiska je nespornym faktom, ze DDP dokazu v relativne kratkom case akumulovat financne prostriedky pomerne velkeho rozsahu. V sucasnosti je napriklad v tomto systeme naakumulovanych zhruba 1,5 mld. Sk, pocas troch rokov existencie doplnkovych dochodkovych poistovni. Z hladiska investovania pouzitie tychto prostriedkov je mozne len v zmysle ustanoveni zakona c. 123 o doplnkovom dochodkovom poisteni, kde je cely rad restrikcnych obmedzeni, ktorych cielom je diverzifikovat riziko. Treba povedat, ze penzijne pripoistenie ako system rozhodne vyzaduje maximalnu opatrnost pri nakladani so zverenym majetkom. Preto vacsina DDP voli taktiku opatrnosti, co je zakladnym principom fungovania tohoto systemu. Pritom prirodzenym sposobom je mozne napomoct aj rozvoju penaznych trhov podnikatelskej sfery a v konecnom dosledku celej slovenskej ekonomiky. DDP STABILITA od svojho vzniku uplatnovala v oblasti investovania princip opatrnosti. Nikdy sme sa netajili tym, ze nasa investicna politika je konzervativna, ze majetok zvereny poistovni zo strany poistencov a zamestnavatelov budeme zhodnocovat nielen ucelne a efektivne, ale predovsetkym maximalne bezpecne, a to aj za cenu nizsich vynosov. Doposial sa nam tieto ciele vzdy podarilo splnit a som presvedceny, ze aj do buducnosti sa vyplati len takyto pristup. Rozhodne nechceme a nikdy ani neohrozime majetok nasich poistencov. Pre ilustraciu, nase investicne portfolio je tvorene predovsetkym zo statnych cennych papierov a diverzifikovanych depozit, kde uroven rizika je zo vsetkych investicii najnizsia. Pritom pri posudzovani investicnych moznosti vyuzivame aj sluzby depozitara, ktorym je Tatrabanka a.s., aby sme dokazali zhodnocovat financne prostriedky spolahlivo. Z toho vsetkeho teda jasne vyplyva, ze stat nemoze rozhodovat o financnych prostriedkoch DDP STABILITA. Tieto prostriedky su majetkom poistencov a ich pouzitie zavisi od rozhodnutia volenych samospravnych organov DDP STABILITA, ktore nesu plnu zodpovednost za to, ze poistovna so zverenym majetkom hospodarila v prospech poistencov. Akekolvek ine vyhlasenia su v rozpore so systemom fungovania DDP a nezodpovedaju skutocnosti. |
Horolezecky klub ZP Sport, a.s., za sponzorskej pomoci Zeleziarni Podbrezova a.s., zorganizoval 2. februara 2000 skialpinisticke preteky Slovensky pohar Nizke Tatry-Chopok, v ktorych startovalo 98 pretekarov v dvoch kategoriach: v kategorii A - muzi s rovnakym casom 2:51:43 do ciela dobehli Miroslav Leitner a Peter Svatojansky (obaja z HK ZP Sport, a.s.), 3. bol Milan Madaj z Treksportu Team, zo zien sa najlepsie darilo Jane Heczkovej zo SK Ziarska dolina, pred Miroslavou Paliderovou z HK Kamenna chata a Zosiou Bachledovou z KW Zakopane, v kategorii B – muzi bol prvy Robert Blasko z Himalaya Clubu pred Janom Korinkom zo SK Ziarska dolina a Martinom Dlugolinskym z Triatlon klubu Stara Lubovna, zo zien dobehla prva Marta Hubkova zo SK Ziarska dolina, druha bola Andrea Salonova z Himalaya Clubu a tretia skoncila Lenka Lackovicova z HK ZP Sport, a.s. |
Druhy rocnik haloveho futbaloveho turnaja
Skupina: “A” (UPR “A”, THP, UPR “B”) UPR “B” – THP 3:3 (2:2) 3:2 na sedem metrove kopy. Goly: P.Turna,
Takac, Muransky – J. Parasin 2, P. Medved. (UPR “B” ziskala 2 body
a THP 1 bod). 1. UPR “B” 2 1 1 0 5:4 5 Skupina “B” (PV, TK, TS) TK – PV 4:5 (2:2), goly: D. Kovacik 3, Mocik – Kochan 3, Goceliak 2. 1. TK 2 1 0 1 7:6 3 Semifinale UPR “A” – TK 0:3 (0:2), goly: D. Kovacik, Kliment, Mocik. Zapas o 5. miesto PV – THP 9:2 (3:0), goly: Nomilner 3, Goceliak 2, Malcek, Nepsinsky, Kochan, Danielic - Cunderlik, Parasin. Zapas o 3.miesto UPR “A” – UPR “B” 8:3 (2:1), goly: Patras 3, Kurajda 2, Hajek 2, Divok – Muransky 2, M. Belko. Finale TK – TS 1:1 (1:0) 2:1 na sedem metrove kopy, goly: Kliment – D. Danko. Vitazom druheho rocnika haloveho futbaloveho turnaja sa po sedem metrovych kopoch stalo muzstvo technickej kontroly, posilnene hracmi z upravne - M. Kovacikom, F. Durisom, D. Potkanym a M. Klimentom, obhajilo prvenstvo z minuleho roku. Celkove na turnaji padlo 63 golov (priemer 5,72 gola na zapas). Najlepsi strelci: 6 D. Kovacik (TK), 5 F. Goceliak (PV), po 4 goly dali P.Hajek (UPR “A”), J. Divok (UPR “A”) a M. Kochan (PV). Kapitani muzstiev urcili “All Stars” zostavu turnaja: F. Goceliak (PV), J. Parasin (THP), P. Hajek (UPR “A”), P.Turna (UPR “B”), L. Danko (TS), M. Kliment (TK). Organizatori turnaja dakuju J. Giertlimu a P. Belkovi za pomoc pri organizovani turnaja, vsetkym zucastnenym hracom a ich fanusikom za ucast, a vsetkych zaroven pozyvaju na 3. rocnik - dufajme, ze uz na tradicny halovy futbalovy turnaj pracovnikov prevadzkarne taharen rur 2. |
Lyziarska skola zacala aj v tomto roku s vyukou lyzovania uz 2. januara. Na vleku v Bystrej za hotelom Biela medvedica sa zislo 38 zaujemcov o lyzovanie a sest instruktorov. Snehove podmienky boli dobre a tak namiesto planovanych desiatich dni vyuky, sme vycvik predlzili na jedenast vikendovych dni. Vsetci ucastnici zvladli zakladny lyziarsky vycvik, co potvrdili v zaverecnych pretekoch medzi lyziarskymi brankami, ktore su uz tradicne skuskou a zaroven previerkou ich lyziarskych schopnosti. Pri odovzdavani ucastnickych diplomov a diplomov za vitazstvo v lyziarskych pretekoch sme si zelali, aby tieto diplomy neboli posledne, ktore za predvedene lyziarske umenie dostali. Na zaver Vladimir Vanik, riaditel ZP Sport, a.s. a zastupcovia rodicov podakovali instruktorom lyzovania: Ing. Lubomirovi Fillovi, Anne Dobiasovej, Janovi Kellerovi, Bianke Kvakovej, Pavlovi Budajovi, Michalovi Fillovi za ich obetavu pracu a spolocne im zazelali vela trpezlivosti v dalsom rocniku lyziarskej skoly. Zaujem o vyuku lyzovania kazdym rokom narasta. Tohto roku sme museli sest zaujemcov odmietnut z kapacitnych dovodov. V buducom roku uvazujeme s posilnenim zboru instruktorov, aby sme uplne pokryli zaujem o znalost a ovladanie tohto krasneho sportu. K spokojnosti lyziarskej skoly, ale aj navstevnikov z okolitych chat by bolo dobre lyziarske stredisko na Bystrej za hotelom Biela medvedica dovybavit, resp. “renovovat”, lebo po 20 rokoch pouzivania si to zasluzi.
|
Bezci Lyziarskeho klubu ZP Sport, a.s., maju za sebou patnast pretekov, z nich desat bezeckych, medzi ktore patrili aj medzinarodne preteky v Zakopanom, a pat biatlonovych pretekov. Trener bezcov lyziarskeho oddielu Marian Kazar, nam o poslednych pretekoch, zorganizovanych v Jaseni povedal: - Teply dazd v piatok a hlavne v sobotu sposobil v dejisku 54. rocnika Memorialu Stefana Petku a Ceny ZP a.s. v behu na lyziach, upadok snehu o takmer 20 cm, co si vyziadalo upravu, a v niektorych usekoch presmerovanie pretekarskych trati. Za slnecneho pocasia, 6. februara 2000, vyslo na patnast, desat a pat kilometrove trate celkove 96 pretekarov v kategoriach seniori, juniori, dorastenci a ziaci. Vysledky: - v kategorii seniorov 56 rocnych a starsich obsadil 1. miesto
Ondrej Sumrak zo Seliec, A CENA ZP a.s. V BEHU NA LYZIACH - v kategorii dorastencov 16-18 rocnych 10 km trat najlepsie zvladol Michal Dzurik z B. Bystrice pred dvoma pretekarmi zo SKP Skalite - Pavlom Hlusekom a Pavlom Ivanekom, nasi bezci skoncili – Michal Vais na 10. a Robert Barbierik na 11. mieste, - v kategorii ziakov 13-15 rocnych zvitazil Michal Mojzis z Osrblia, pred M. Geniakom z Banskej Bystrice a Michalom Bardelcikom z Osrblia, nas Peter Suhajda bol 12., - v kategorii ziakov 10-12 rocnych vyhral Michal Bardelcik z Osrblia, 2. bol Peter Kazar z LK ZP Sport, a.s. a 3. Peter Bercik z Cierneho Balogu, - v kategorii senioriek 21-30 rocnych na 5 km trati bola 1. Miroslava Valusiakova z Osrblia, - v kategorii dorasteniek 16-18 rocnych na 5 km trati bola 1. Anna Kosinarova z Revucej, - v kategorii 13-15 rocne ziacky vyhrala Z. Kulfasova z B. Bystrice pred Viktoriou Groneovou a Bibianou Svejkovskou z Osrblia, - v kategorii 10-12 rocne ziacky prve miesto obsadila Eva Sebova z LK ZP Sport, a.s., 2. bola Martina Chrapanova z Revucej a 3. M. Valencinova zo Sirokeho, dalsie ziacky LK ZP Sport, a.s., obsadili - Paula Milotova 9. a Silvia Bellova 10. miesto.
|
| Verejne preteky pre obzvlast smelych v kategoriach: lyze
a snowboard RIEDKY OBLUK zacinaju prvym rocnikomk, ktory sa uskutocni 3. marca 2000 na juhu Chopku. Registracia o 8. hod., dlzka trate 3500 m, prevysenie 980 m, nejlepsi cas 1 min. 49 sek. V nasledujuci den sa uskutocnia v tejto oblasti tradicne preteky KRNOHY. |
Odvetne zapasy sa zacnu 11. marca Do 10. marca 2000 zostanu brany futbalovych stadionov pre divakov zatvorene. Osemnastym kolom zacne 11. marca 2000 jarna cast druhej ligy. V sobotu budu hrat v uradnom hracom case na domacich ihriskach nielen Podbrezovcania, ale aj Bardejov, Novaky, Sala, Piestany, Nove Zamky, Spisska Nova Ves, Ziar nad Hronom a Rimavska Sobota. Devin svoje domace zapasy odohra v sobotu o 10,30 hod. Z rekapitulacie vysledkov A - muzstva ZP v jesennej casti vyplyva, ze odohralo sedemnast zapasov, z toho jedenast vyhralo, dva remizovalo a styri prehralo. Doma nestratili ani jeden bod a zo superovych ihrisk si ich priniesli jedenast. Po jeseni je Zeleziar na stvrtej priecke s rovnakym poctom bodov ako tretia Rimavska Sobota (35 bodov) a len jeden bod ho deli od druheho (Novaky) a tri body od prveho (Puchov) muzstva tabulky druhej ligy. Jarna cast II. ligy v rocniku 1999/2000
|
Organizacia opat na jednotku Slovensky lyziarsky zvaz v spolupraci s Lyziarskym klubom ZP SPORT a.s., z poverenia FIS, zorganizoval 66. rocnik Velkej ceny Nizkych Tatier (VC NT) na svahoch ZP SKI Tale v dnoch 9. – 12. februara 2000. 66. rocnika VC NT sa zucastnilo 127 pretekarov z Polska, Madarska, Rakuska, Ciech, Izraela a zo Slovenska. Prvenstvo si odniesol reprezentant Slovenska Michal Rajcan a Maros Hudik, clen LO ZP SPORT skoncil na 6. mieste. Zo zien bola najlepsia Anna Klimekova z Polska. Medzi slovenskymi reprezentantkami startovala aj domaca Lucia Cillikova. V celkovom hodnoteni obsadila 26. miesto. Lyziarske preteky v alpskych disciplinach VC NT patria medzi najstarsie preteky, konane na Slovensku. 1. rocnik sa uskutocnil na svahoch Dumbiera v maji 1934. Lyziarsky klub ZP SPORT prevzal organizaciu tohoto vyznamneho medzinarodneho podujatia uz vlani, ale este na svahoch Myta pod Dumbierom. Verime, ze tohtorocnym 66. rocnikom organizovanym na svahoch ZP SKI Tale sa nielen vdaka organizatorom, ale predovsetkym vdaka sponzorom, hlavne Zeleziarnam Podbrezova a.s., otvorila nova epocha pisania dejin Velkej ceny Nizkych Tatier. Technicky delegat FIS Kazimierz Korzeniowski to potvrdil, ked vyzdvihol organizaciu tohoto podujatia a konstatoval, ze mnohi organizatori, aj z inych krajin, by sa tu mali co ucit. A aka bola praca organizacneho vyboru Velkej ceny Nizkych Tatier, ktory zacal pracovat na priprave pretekov uz v oktobri uplynuleho roka a na pripravu bolo menovanych sest komisii (rozhodcovska, technicka, materialova, zdravotna, financna a marketingova)? O priblizenie prace sme poziadali tajomnika Velkej ceny Nizkych Tatier Ing. Lubomira Kupca: - Vzhladom na skutocnost, ze klimaticke podmienky sa pred konanim pretekov velmi zmenili, zacalo prsat, skomplikovalo nam to nielen pripravy, ale aj samotny priebeh pretekov. Na pomoc sme si prizvali vojakov, ktori sa spolu s brankovymi rozhodcami mali co obracat. Ak by som mal zhodnotit technicku pripravu pretekov, musim konstatovat, ze praca organizatorov bola velmi narocna a bolo potrebne vynalozit nesmierne usilie na zabezpecenie priebehu pretekov, no aj napriek tomu organizacia dopadla velmi dobre
Okrem hlavneho sponzora - Zeleziarni Podbrezova a.s., sa na sponzorstve pretekov podielali : ZP SKI Tale, a.s., SUNIK, spol. s r.o., Slovenska sporitelna, a.s., Istrobanka, Tatra banka, COB, ISU SPORT, Myval, Hotel Stupka, s.r.o. a Slovenska sporitelna, a.s. Sportka, a.s., PUMA, Vysoke Tatry – 1. Tatranska a.s., Skiarena Donovaly, Skipark Ruzomberok, ZP SPORT, a.s., Postova banka, SEAT a Misiak, Model sport. |
15.1. ZP – Martin 1:2 Bukovec |
| Podbrezovci zvitazili V Cinobani sa uz po niekolkokrat uskutocnil tradicny stolnotenisovy turnaj dvojic. Nechybali na nom ani hraci Stolnotenisoveho oddielu ZP SPORT, a.s. V silnej konkurencii 20 dvojic si M. Plecho a J. Spac vybojovali vitazstvo. III. liga pokracovala dalsimi zapasmi, v ktorych nase “A” druzstvo remizovalo s Visnovym 9 : 9. Body: Plecho 2, Spac 3, Lamper 3 a jedna stvorhra. Nase “A” druzstvo so Zilinou prehralo 7:11. Body: Plecho 2, Spac 2, Lamper 2 a jedna stvorhra. V. liga pokracovala dalsimi zapasmi, v ktorych si Stolnotenisovy oddiel ZP SPORT “B” pocinal striedmo, ked prehral prve tri kola: Selce - ZP Podbrezova “B” 10:8 Body : Belko 3, Danco 2, Klein 1, obidve stvorhry. ZP SPORT “B” – Zdravotechnika Salkova 8:10 Body: Droppa 3, Danco 2, Klein 2, jedna stvorhra. Vepor Lubietova “B” – ZP SPORT “B” 11:7 Body: Belko 3, Danco 2, Klein 1, jedna stvorhra. ZP SPORT “C” – ZP SPORT “B” 7:11 Body “C”: V. Kosec 4. Body “B”: Danco 3, Droppa 3, Belko 3, Klein 3, obidve stvorhry. Podkonice – ZP SPORT “B” 2:16 Body: Belko, Danco 4, Klein 2, obidve stvorhry. Lokomotiva B. Bystrica “C” – ZP SPORT “B” 3:15 Body: Droppa 4, Belko 4, Danco 3, Klein 2, obidve stvorhry. Druzstvo ZP SPORT “C” sa prebojovalo do prvej triedy 5. ligy, kde sa im vsak zatial nepodarilo v druhej casti sutaze bodovat. |
Z kalendara turistov |
| Datum 26. februar 11. marec |
Nazov akcie Ucast na lyziarskom prechode s Namestovom
(autobusovy zajazd) |
| Poznamka: Operativne podla klimatickych podmienok, stavu snehu a stavu hladiny vodnych tokov, budu organizovane aj dalsie pesie, lyziarske a vodacke turisticke akcie |
Od
svojej premiery, ktora sa uskutocnila v septembri roku 1998, Mrazika nadsene prijimali
vsetky generacie. Prvy rocnik turne rozpravkoveho muzikalu trval 32 tyzdnov a v 15 ceskych
a 7 slovenskych mestach sa uskutocnilo celkove 115 predstaveni. 
*A co viedlo znamu spevacku Veru
Spinarovu k rozhodnutiu hrat rozmaznanu a protivnu Marfusu? 
BIELA MEDVEDICA NA PREDAJ
