10. marec 2000   ROCNIK LVI CENA: 2,- Sk 5

 


Prehlad clankov  Archiv  Tiraz  Kontakt Home page 

...


... spat na prehlad clankov

Z redakcnej posty

PODAKOVANIE

Touto cestou chcem podakovat Ing. Vladimirovi SOTAKOVI, generalnemu riaditelovi ZP a.s. a celemu vedeniu za poskytnutie pomoci. Cenim si, ze sa zaujimate o svojich zamestnancov. Vas podnik je dokazom toho, ze ”dobry clovek este zije”.
Zelam Vam do buducnosti vela pracovnych uspechov vo vasom prosperujucom podniku.

Dakujem
Maria Korenova

V mene deti z MS

Tyzden od 14. do 28. februara 2000 sa stal pre deti Materskej skoly 9. maja v Brezne – Mazornik jednym z najkrajsich tyzdnov. Pedagogicky kolektiv sa uz minuly skolsky rok pohraval s myslienkou, zorganizovat pre deti lyziarsky vycvik. Zaistit vhodne podmienky, bezpecne a aj financne pristupne pre rodicov, sa nam podarilo len tento rok. Pomohli nam Zeleziarne Podbrezova, ktore su zname svojou podporou sportovej cinnosti. Len vdaka ZP SPORT, a.s, ktora nam poskytla autobus a ZP SKI Tale, a.s., pracovnici ktorej sa o nas vo svojom stredisku stopercentne starali, sme mohli prezit prekrasny tyzden, na ktory budeme velmi dlho spominat. Dvadsat malych lyziarov pod vedenim lyziarskej instruktorky Lucie Fabriciusovej a piatich uciteliek sa s nadsenim pustilo do zdolavania lyziarskej abecedy. Musim povedat, ze ju nielen uspesne zvladli, ale mozno sme objavili aj zopar buducich nadejnych lyziarskych talentov.

Krasna priroda Nizkych Tatier nas ocarila. Prave sme ju chceli ukazat detom celej nasej materskej skoly, preto v posledny den – piatok, sme zorganizovali do strediska SKI Tale zimnu lyzovacku. Usmiate slnko, akoby nam chcelo ukazat tie najkrajsie zakutia nasej prirody. Ked prisiel cas navratu do skolky, vobec sa nam nechcelo. Otazkam deti: “Kedy pojdeme znova?”, nebolo konca kraja. A tak sme slubili. “Nebojte sa, coskoro!”

K. Potkanyova, zast. MS

Spokojna tvar dietata staci ...

V dnoch 14. az 18. februara 2000 sa siedmaci nasej skoly zucastnili lyziarskeho vycviku. Nie je na tom nic nezvycajne, ved lyziarske vycviky sa organizuju v kazdej skole a pre siedme rocniky je dokonca povinny. Ale. Lyzovanie samo o sebe je v dnesnej dobe velmi drahy sport. Vystroj, vleky, doprava... Mnohe rodiny nemozu svojim detom tento “luxus” dopriat, a tak sme sa snazili co najvacsiemu poctu ziakov umoznit lyzovacku v prijatelnych cenach. Chcem sa podakovat za vsetky tieto deti Mgr. Marianovi Zimovi, personalnemu riaditelovi ZP, ktory bez zdlhavych reci prislubil a zabezpecil dopravu do lyziarskeho strediska ZP SKI Tale. Podakovanie patri aj Ing. Zdenkovi Hrbanovi, riaditelovi ZP SKI Tale, za zlavnenie listkov na lyziarske vleky a celemu personalu lyziarskeho strediska, pre ktory su upravene zjazdovky a pomoc slabsim lyziarom pri nastupovani na vlek samozrejmostou. A pritom nikto z tychto ludi necaka na chvalospevy, poklonkovanie ci odmenu. A to sa v dnesnej dobe casto nevidi. Stacia spokojne tvare lyziarov. Spokojnost a radost sa dala vycitat aj z tvari nasich siedmakov. A to bola odmena aj pre nas.

Mozno by sme si v tejto suvislosti mohli spomenut na myslienku, podla ktorej slovo robi muza a pridat si poznanie, ze presne slovo a dopovedana veta i myslienky mozu robit dobre vztahy. A ja verim, ze nase sa budu s vedenim Zeleziarni Podbrezova len zlepsovat.

Dakujem.

Renata Bukovinova, ucitelka ZS v Podbrezovej


... spat na prehlad clankov

 zelo0005.jpg (13826 bytes)

Zvlastna cena

pre kalendar venovany 160. vyrociu nasej firmy

Dat moznost spoznat nasu spolocnost – Zeleziarne Podbrezova a.s. – co najsirsiemu okruhu publika – to bol ciel, ktory si stanovili tvorcovia firemnych kalendarov pred tromi rokmi. Stolove kalendare sa stretli s kladnou odozvou nielen u slovenskych a ceskych obchodnych partnerov, ale aj v zahranici. Vzhladom k tomuto faktu sa vedenie spolocnosti rozhodlo rozsirit rodinu firemnych kalendarov o nastenny format.

Oba kalendare, stolovy i nastenny pre rok 2000, boli inspirovane jubileom – 160. vyrocim zalozenia podbrezovskych zeleziarni a tvorcovia im venovali mimoriadnu pozornost. O to viac nas potesila sprava, ze nastenny firemny kalendar ZP a.s. bol oceneny v 8. rocniku sutaze O najkrajsi kalendar 2000 zvlastnou cenou. Spravnost rozhodnutia poroty mozete posudit sami.

Ing. Natasa Bauzova, veduca oddelenia marketingu


... spat na prehlad clankov

Februar vo vyrobe

Po dobrych vysledkoch dosiahnutych v januari tohoto roku sa aj od februara ocakavalo, ze nastupeny trend vyroby bude pokracovat aj v dalsom obdobi. Z hladiska zakazkovej naplne vsetky vyrobne prevadzkarne, az na hutnicku druhovyrobu a taharen rur II v komodite zvarane presne rury, boli dostatocne naplnene v sulade s mesacnym planom, co davalo zaruku uspesneho pokracovania plnenia vyrobnych uloh aj v druhom mesiaci tohto roku. Vysledky mohli byt aj lepsie, negativne boli ovplyvnene vypadkom vyroby valcovne rur z titulu mimoriadnej opravy karuselovej pece.

V jednotlivych vyrobnych prevadzkarnach boli vo februari 2000 dosiahnute vysledky:

Oceliaren svoje vyrobne mesacne ulohy splnila na 105,3 percenta, stanoveny mesacny rozpis prekrocila o 734 ton ocele. Vyroba pocas celeho mesiaca bola plynula a rovnomerna, pre splnenie stanovenych uloh bolo nutne naviac odpracovat dve soboty. Priaznive vysledky sme zaevidovali aj vo vyrobe na predaj, v porovnani so stanovenym planom boli prekrocene o 811 ton. Ulohy nakladky prevadzkaren splnila na 96,85 percenta. Rozhodujucou prioritou oceliarne ostava organizacnymi, vychovnymi a technickymi opatreniami zabezpecit podstatny rast kvality vyrabanej produkcie. pre dosiahnutie stanovenych cielov kvality roku 2000 je nutne v technologickom procese vynalozit este vela prace a usilia.

Vo valcovni bezsvikovych rur boli v minulom mesiaci splnene vyrobne ulohy v distribucnej vyrobe na 88 percent a realizacii na 85,3 percenta. V distribucnej vyrobe tvorila vyroba polotovarov pre nase dalej spracujuce prevadzkarne 37 percent a vyroba na predaj 63 percent. Ako som v uvode spominal, zakazkova napln na plnenie planovanych vyrobnych uloh bola dostatocna, nesplnenie sposobil vypadok vyroby z titulu vynutenej opravy karuselovej pece, takze do marca sme prechadzali so sklzom v distribucnej vyrobe v mnozstve 1 932 ton. V ziadnom pripade nechceme nasim odberatelom sposobit problemy vyplyvajuce z neskorej dodavky nasich vyrobkov, preto v akciovej spolocnosti boli prijate opatrenia, aby spominany vypadok vyroby bol zlikvidovany do konca stvrteho mesiaca tohto roku. Nesplnenie vyrobnych uloh v distribucnej vyrobe sa prejavilo aj v nakladke hotovych vyrobkov, ulohy boli splnene len na 85,6 percenta. Na upravarenskych operaciach a expedicii sa podielali pracovnici samotnej valcovne rur, ako aj pracovnici taharne rur II. Z expedicneho miesta valcovne rur bolo expedovanych 6 332 ton a z expedicneho miesta taharne rur II 1002 ton, v prevaznej miere kotlovych rur.

Vo zvarovni rur velkych priemerov boli dosiahnute dobre vysledky. prevadzkaren svoje vyrobne ulohy splnila na 100,2 percenta a ulohy nakladky na 111,7 percenta. Stanovene planovane ulohy prekrocila o jednu tonu a ulohy nakladky o 41 ton. Okrem uvedenej vyroby prevadzkaren pre plynarensky priemysel vyrobila 30 ton bezsvikovych izolovanych rur. Svoje ekonomicke vysledky si vylepsila pracou vo vykonoch, ktore v minulom mesiaci boli zrealizovane v hodnote 950 tisic Sk.

Zakazkova napln taharni rur bola vo februari dobra, celkove v obidvoch tychto prevadzkarnach boli ulohy vo vyrobe presnych bezsvikovych rur splnene na 100,17 percenta, pricom taharen rur I vykazala 100, 21 percentne plnenie a taharen rur II 100,15 percentne plnenie. Podobne dobre vysledky prevadzkarne dosiahli aj v plneni uloh nakladky, ked taharen rur I zaevidovala 102,8 percentne plnenie a taharen rur II 106,4 percentne plnenie. Naproti tomu, ani vo februari sa nepodarilo zabezpecit zakazkovu napln zvaranych presnych rur, ktore este v tomto roku neboli vyrabane a z mesiaca na mesiac sa prehlbuje nesulad medzi planom a skutocnostou. V stredisku oblukaren bol pocas celeho februara uplatnovany dvojzmenny patdnovy rezim striedania zmien, i ked operativne na malej linke kapacitny nesulad bolo nutne vykryt vyrobou v  tretej zmene. Stredisko pocas celeho mesiaca vyrobne ulohy plnilo rovnomerne a splnilo ich na 100,4 percenta. Menej sa darilo v expedicii hotovych vyrobkov, kde do splnenia chybalo 6,2 percent.

V prevadzkarni hutnicka druhovyroba zakazkova napln stale nedosahuje planovane zamery a aj v predchadzajucom mesiaci sme zaevidovali nizke plnenie. Vyrobne ulohy vo vyrobkoch hutnickej druhovyroby boli splnene len na 66,4 percenta a hydraulickych rur na 80 percent. Celkove bol za minuly mesiac z prevadzkarne vyvezeny tovar v hodnote 8,4 mil. Sk.

Zaverom mozno konstatovat, ze sa nam vo februari nepodarilo vsetky vytycene ulohy splnit, aj za minuly mesiac ocakavame priaznivy hospodarsky vysledok. Zakazkova napln na tento mesiac je v porovnani s februarom lepsia v presnych rurach, hlavne v taharni rur II, no a vo valcovni rur by sme chceli nieco ukrojit zo sklzu, ktory zostal z minuleho mesiaca. V ostatnych druhoch vyrobkov je zakazkova napln podobna ako v predchadzajucom mesiaci. Nadalej velmi zlozita situacia v zakazkovej naplni zostava v hutnickej druhovyrobe, kde sa nam nedari naplnat stanovene ciele. pevne verime, ze nasi obchodnici vyvinu maximalne usilie preto, aby aj v prevadzkarni hutnicka druhovyroba boli v nasledujucich mesiacoch vyuzite kapacity sucasnych, ako aj novoinstalovanych technologickych zariadeni.

V zavere, v mene vyrobneho useku dakujem vsetkym pracovnikom akciovej spolocnosti za vynalozene usilie a do plnenia marcovych uloh prajem celemu pracovnemu kolektivu vela pevneho zdravia a rodinnej pohody.

Ing. Anton Mojzis, asistent vyrobneho riaditela


... spat na prehlad clankov

zela0005.jpg (15798 bytes)

Blahozelame

V tretom kole sutaze venovanej nasmu vyrociu spravna odpoved znela: Detsky tabor v Bystrej bol otvoreny 30. juna 1985. Stastena priala Marte Uhrikovej z odboru informatiky, ktorej zablahozelal a cenu venoval Ing. Marian Smolec, riaditel ZP BYTOS, s. r. o. Na dnesnu otazku odpovedajte najneskor 17. marca 2000.


... spat na prehlad clankov

Zoznamte sa so zakonmi

Meni sa vyska vymeriavacieho zakladu

Od 1. januara 2000 sa meni vyska minimalneho a maximalneho vymeriavacieho zakladu pre nemocenske a dochodkove zabezpecenie. Suvisi to s novelou zakona c. 274/1994 Z.z. o Socialnej poistovni. Najnizsi vymeriavaci zaklad je podla novely 4000 Sk (z 3000 Sk). Pre poberatelov invalidneho dochodku sa zvysuje na 2000 Sk (z 1500 Sk) a pre poberatelov ciastocneho invalidneho dochodku je vymeriavaci zaklad najmenej 3000 Sk mesacne (z 2250 Sk). Najvyssi vymeriavaci zaklad pre odvody do fondov Socialnej poistovne sa zvysil z 24 000 Sk na 32 000 Sk. Novela zakotvuje aj povinnost odvadzat poistne do fondu dochodkoveho zabezpecenia pre pracujucich dochodcov. Tato povinnost plati aj pre zamestnavatelov. Doteraz boli povinni odvadzat poistne v ramci Socialnej poistovne iba do fondu nemocenskeho poistenia.

 Zmeny v socialnom zabezpeceni

Novela zakona o socialnom zabezpeceni prinasa od 1. januara 2000 dve zakladne zmeny v sucasnom systeme dochodkoveho zabezpecenia.

Predcasny dochodok

Prvou zmenou je zrusenie nariadenia vlady, ktore umoznovalo priznat mimoriadne poskytovany starobny dochodok, tzn. predcasny starobny dochodok. O starobny dochodok mimoriadne poskytovany mozno poziadat aj po 1. januari 2000 , ale len vtedy, ak bol obcan uvolneny z doterajsieho zamestnania z organizacnych dovodov najneskor k 31. decembru 1999 a splnil ostatne podmienky (t.j. bol zamestnany najmenej 25 rokov, do dovrsenia veku potrebneho na narok na starobny dochodok mu chybali ku dnu uvolnenia najviac dva roky a okresny urad prace mu odo dna nasledujuceho po dni uvolnenia – najneskor od 1. januara 2000 – nemohol zabezpecit vhodne zamestnanie). O naroku na dochodok a jeho vyske sa rozhodne podla pravnej upravy platnej do 31. decembra 1999.

Praca “na percenta”

Dalsia zmena, ktoru priniesla novela zakona o socialnom zabezpeceni, sa tyka tzv. zvysujucich sa percent starobneho dochodku. Zvysenie sa vztahuje na obcanov, ktori splnili podmienky naroku na starobny dochodok – odpracovanych 25 rokov a pozadovany vek – ale rozhodli sa dalej pracovat bez poberania tohto dochodku, tzv.” na percenta”.

Obcanovi, ktory je zamestnany po vzniku naroku na starobny dochodok a nepobera tento dochodok, pripadne jeho cast, invalidny dochodok alebo dochodok za vysluhu rokov, sa za cas zamestnania ziskany po 31. decembri 1999 starobny dochodok zvysuje za kazdych 360 kalendarnych dni, za kazdych 90 kalendarnych dni zamestnania sa doterajsie jedno percento zvysuje na 1,5 percenta priemerneho mesacneho zarobku. 


... spat na prehlad clankov

Uprava regulovaneho najomneho a cien za sluzby spojene s uzivanim bytu od 1. januara 2000


Zaciatok roka 2000 bol poznamenany viacerymi cenovymi zmenami vyhlasenymi MF SR, ktore sa velkou mierou podielaju na zvyseni nakladov na jednotlive domacnosti.

S platnostou od 1. januara 2000 doslo k dvom vyraznym zmenam, a to:

  • k uprave regulovaneho najomneho v zmysle Opatrenia MF SR R – 11/1999
  • k uprave regulovanej ceny za tepelnu energiu v zmysle Opatrenia MF SR R – 10/1999

I. Uprava najomneho sa tyka podnikovych bytov vo vlastnictve ZP a.s., vratane sluzobnych bytov

Tyka sa :

  1. maximalnej ceny najmu podla kategorii bytu,
  2. maximalnej ceny najmu zakladneho prevadzkoveho zariadenia bytu,
  3. maximalnej ceny najmu ostatneho zariadenia a vybavenia bytu, ktoreho zivotnost doteraz neuplynula.

Prehlad upravy maximalnej ceny podla bodu 1,2 uvadzame v tabulke:

1. Maximalne ceny najmu bytu za rok sa urcuju podla velkosti podlahovej plochy bytu:

Kategorie Sk/m² obytnej plochy Sk/m² vedlajsej plochy

I. 90 42
II. 60 36
III. 48 18
Iv. 30 12

2. Maximalne ceny najmu zakladneho prevadzkoveho zariadenia bytu za rok:

I. kategoria 1 360,-
II. kategoria 1 190,- Sk
III. kategoria 850,-

Uvedene maximalne ceny najmu zakladneho prevadzkoveho zariadenia bytu za rok sa znizuju o:

  • 50,- Sk, ak v byte nie je zavedeny plyn alebo elektrika na varenie,
  • 85,- Sk, ak je byt vybaveny len kupelnovym alebo sprchovacim kutom,
  • 85,- Sk, ak je zachod umiestneny v kupelni,
  • 50,- Sk, ak je kupelna vybavena zariadenim na ohrievanie vody len na pevne palivo,
  • 20,- Sk, ak nie je byt vybaveny spajzou alebo spajzovou skrinou,
  • 20,- Sk, ak nie je sucastou bytu pivnica,
  • 120,- Sk, ak je v byte I. a II. kategorie zakladne prislusenstvo mimo bytu
  • 170,- Sk, ak ma byt I. kategorie len ciastocne zakladne prislusenstvo,
  • 85,- Sk, ak tvori byt jedina miestnost.

 3. Maximalne ceny najmu za byt sa zvysuju o maximalne ceny najmu ostatneho zariadenia a vybavenia bytu, ktoreho zivotnost doteraz neuplynula. Cena sa vypocitava podla ich rocneho opotrebenia

Rocne opotrebenie v % Zivotnost v rokoch

Sporak, varic 6,5% 15
Kuchynska linka 5 20
Vstavana skrina 5 20
Elektricky bojler 10 10
Prietokovy ohrievac vody 10 10
Zdroj tepla na vykurovanie 5 20
Meracie a reg. zariadenia 12,5 8

4. Po uplynuti zivotnosti ostatneho zariadenia a vybavenia bytu alebo v pripadoch, ked nie je mozne zistit obstaravaciu cenu, maximalne mesacne najomne predstavuje za:

sporak 20,- Sk,
kuchynsku linku 20,- Sk,

kazde ostatne zariadenie a vybavenie 10,- Sk.

Maximalne ceny najmu podla bodu 1. – 4. sa znizuju

- pri bytoch suterennych 10 percent.

Pri stanoveni novych cien za najomne vychadzal pri vypocte ekonomicky usek z pasportov bytov.

II. Uprava cien tepelnej energie od 1. januara 2000

S platnostou od 1. januara 2000 sa rusia dotacie k cenam tepelnej energie. Maximalna cena tepla od dodavatelov tepla, ktora je sucasne maximalnou cenou pre konecneho spotrebitela, sa urcuje na zaklade kalkulacie predpokladanych ekonomicky opravnenych nakladov a primeraneho zisku. Okresnym uradom maximalna cena stanovena pre kotolne a vymennikove stanice, ktore prevadzkuje ZP BYTOS, s. r. o., bola stanovena vo vyske 348,- Sk/Gj vratane DPH pre rok 2000.

III. Uprava cien vodneho a stocneho

Od 1. februara 2000 sa upravuje Opatrenim MF SR R – 1/ 2000

  • voda pitna a uzitkova pre domacnosti 9,40 Sk/m3
  • voda odvedena z domacnosti 6,40 Sk/m3

IV. Uprava ceny elektrickej energie

S platnostou od 1. februara 2000, Opatrenim MF SR R – 1/2000 sa upravuje:
Elektricka energia v spolocnych priestoroch
sadzba B mesacny poplatok 99,- Sk 2,40 Sk/kWh

 Na zaklade prvych dvoch cenovych zmien ZP BYTOS, s. r. o., upravila zalohovy vymer s platnostou od 1. januara 2000. Nakolko vsak vzhladom na upravu v platbach v beznom mesiaci sme podklady na inkaso na mesiac januar 2000 museli nahlasit do 20. decembra 1999, vznikol na uhradach rozdiel, o ktorom sme najomcov informovali vo februari.

V aprili bude spracovane vyuctovanie sluzieb spojenych s uzivanim bytov a zalohove predpisy budu prehodnotene na skutocnost roku 1999.

Ing. Vera Bulakova, ved. ekon. useku 


  ... spat na prehlad clankov

Domaca rekreacia

MARGITA – ILONA

Zaujemcovia o rodinnu rekreaciu na MARGITE – ILONE, mate moznost vybrat si z nasledovnej ponuky:

1.turnus od 5. do 12. augusta 2000
2.turnus od 12. do 19. augusta 2000


Cena dospela osoba – 300,- Sk/den – strava a ubytovanie
Cena dietata do 10 rokov – 220 Sk/den – strava a ubytovanie

3. turnus od 26. augusta do 1. septembra 2000

Cena dospela osoba – 240,-Sk/den – strava a ubytovanie
Cena dieta do 10 rokov – 220,- Sk/den – strava a ubytovanie

Doprava je individualna. Vstup na kupaliska je mozne zakupit si za zvyhodnenych podmienok priamo pri ubytovani. Do 30. aprila 2000 je potrebne uhradit V ZO OZ KOVO zalohu za dospelu osobu 1000,- Sk a za dieta do 10 rokov 500,- Sk. Clenovia odborovej organizacie maju moznost vyuzit navratnu pozicku poskytovanu ZO OZ KOVO v sume 2000 Sk na clena.


  ... spat na prehlad clankov

Pred auditom

rozsireneho systemu kvality v ZP a.s.

V dnoch 15. a 16. februara 2000 bol SGS Slovakia vykonany predcertifikacny audit systemu riadenia kvality, ktory posudzoval stav plnenia poziadaviek normy ISO 9002 a normy VDA 6.1 v ZP a.s.

Jednym zo strategickych cielov nasej akciovej spolocnosti je zvysovat podiel dodavok do automobiloveho priemyslu limitujucim faktorom ovplyvnujucim splnenie stanoveneho ciela je aj akceptovanie, zabezpecovanie a nasledne plnenie narocnych poziadaviek zakaznikov automobiloveho sektoru a s tym suvisiaca priprava systemovej certifikacie podla noriem VDA 6.1.

Vykonana predprevierka (predcertifikacny audit) bola v prvy den zamerana na analyzu dokumentacie systemu zabezpecovania kvality. Pocas druheho dna boli posudzovane cinnosti vo vybranych prevadzkach a odbornych utvaroch (taharen rur I. a II., hutnicka druhovyroba, oddelenie marketingu, referat zabezpecovania kvality) a stav dokumentacie tychto cinnosti v porovnani s poziadavkami noriem ISO 9002 a VDA 6.1.

Zo zaverov predprevierky systemu riadenia kvality spracovanych v sprave o vysledkoch predcertifikacneho auditu spracovanej auditormi SGS – ICS germany GmbH je potrebne uviest, ze okrem oblasti splnajucich poziadavky noriem, bolo poukazane na siroky okruh oblasti, ktore je potrebne dopracovat na pozadovanu uroven do vlastneho certifikacneho , ktory bude vykonany v dnoch 27, 28. a 29. marca 2000.

Ing. Peter Petko,

manazer kvality


... spat na prehlad clankov

Citatelska sutaz k 160. vyrociu zalozenia podbrezovskych zeleziarni

Vyrobny program zeleziarni v 19. storoci

Az do polovice 19. storocia bol najvacsou a technicky najdokonalejsou zeleziarskou manufakturou v Uhorsku Hronciansky komplex. Mal vlastne metody skujnovania, specializovanu vyrobu ocele, vyspelu lejarsku a zlievarensku techniku, poznal predhrievanie, pudlovanie a valcovanie plechu, a tycoveho zeleza. Po technickej stranke dosahoval vtedajsi europsky standard. Hronciansky komplex vyrabal tycove zelezo, liatinu, menej ocele, klincov, plechu a inych kovacskych vyrobkov. Zaciatkom 19. storocia vyrabal rocne 45 000 viedenskych centov suroveho zeleza a 36 000 viedenskych centov kujniny. Zasoboval zelezom nielen uhorsky trh, ale vyvazal aj na Moravu a do Sliezska.

Ked sa v Uhorsku zacala vystavba zeleznicnych trati, vznikla pudlovna a valcovna v Podbrezovej. Vystavbu noveho zavodu planovali od roku 1836, prve stavebne prace sa zacali v roku 1840 a prevadzku spustili az v roku 1853 (pokusne bolo 15. novembra 1853 spustene duchadlo, valcovna hrud a celne kladivo, 27. novembra 1853 o 1. hod. v noci zacali s tavbou v pudlovacej peci). Podbrezovske zeleziarne boli prvym zavodom na vyrobu kolajnic v Uhorsku, stali sa hlavnym a najtechnickejsim clankom Hroncianskeho komplexu (v case svojho vzniku boli na sudobej technickej urovni), predstavoval pociatky priemyselnej velkovyroby zeleza. Rocne mali vyrobit okolo 100 000 viedenskych centov valcovaneho materialu. Zalozenie podbrezovskych zeleziarni hlboko zasiahlo do dalsich osudov Hroncianskeho komplexu. Postupne, najma vsak po dostavbe druheho kridla valcovne v roku 1875, sa spracovanie suroveho zeleza sustredilo do Podbrezovej a okolite hamre zanikali (v prevadzke zostal iba Piesok, Chvatimech a Hronec). Vyvoj podbrezovskych zeleziarni neprebiehal bez tazkosti. Na jeho krizovych etapach, na technickom zaostavani a citelnejsom dopade hospodarskych kriz sa podielali: nedostatok suroveho zeleza (pre nedostatok rud a drahu dopravu postupne vyhasli vysoke pece v Polhore, na Ponikach, v Hronci a Lubietovej), zastarale komunikacie (preprava tovaru a surovin zeleznicou sa zacala az 1. jula 1884), nedostatok penazi na zasadne investicie a tazkopadna obchodna politika statu ako majitela. V prvych desatrociach svojej cinnosti zasobovali podbrezovske zeleziarne kolajnicami a inym zeleziarskym materialom vystavbu trati v Uhorsku, Rakusku a Halici. Od roku 1860 existoval uz aj nahradny vyrobny program. V roku 1875 bola dokoncena rekonstrukcia druheho kridla zavodu v Podbrezovej a zacalo sa s vyrobou kotlovych plechov. V zaciatkoch v malych objemoch (rok 1875 sa predalo iba 48,6 tony), no od roku 1880 sa uz vyroba pohybovala okolo 1000 ton/rocne.. Po roku 1881 doslo k ciastocnemu technickemu zlepseniu vybavenia zavodu, no europska uroven nebola dosiahnuta..

V roku 1884 vyroba kolajnic zanikla a z povodne nahradneho vyrobneho programu sa stal hlavny. Zeleziarne sa orientovali na vyrobu profilov, plechu, rur, liatych a lisovanych nadob (vyroba nadob sa sustredovala v Hronci).

Otazka 4. kola

Zavod na vyrobu zeleznicnych kolajnic pod horou Brezova mal tvar podkovy. V ktorom roku sa zacala prevadzka v jeho lavom kridle a v ktorom roku otvorili prave kridlo?


... spat na prehlad clankov

Neprehliadnite!!!

Zvaz hutnictva, tazobneho priemyslu a geologie SR (ZHTPG SR) zmenil sidlo:

dnes ho najdete na Jasikovej 2 v Bratislave. Telefonne cislo 07 43337266, cislo faxu 07 43427567. Novym generalnym sekretarom sa od 1. januara 2000 stal Ing. Bartolomej Peto.


... spat na prehlad clankov

Zo sveta ocele

Oceliarsky vybor OECD (Organizacie pre hospodarsku spolupracu a rozvoj) predpoklada pre rok 2000 5,5 percentny narast celosvetovej spotreby ocele na 709 mil. ton. V roku 1998 bola spotreba 677 milionov ton. Narast bude zvlast silny v Rusku a na Ukrajine. V krajinach OECD dojde len k 2 percentnemu rastu na 411 mil. ton, spotreba bude stale pod urovnou roku 1998, kedy predstavovala 413 mil. ton. Korejska spotreba sa v tomto roku zvysila mimoriadne, predpokladany narast predstavuje 27 percent na 32 mil. ton, vzrastla hlavne spotreba plochych vyrobkov.

V tomto roku sa ma uskutocnit uplna privatizacia polskych oceliarni Huta Katowice, Huta Sendzimira, Huta Florian a Huta Cedler. Predaj ma podla ocakavania priniest asi 20,1 mld. zlotych, o 50 percent viac , ako priniesla privatizacia uskutocnena vlani.

Anglo – holandsky vyrobca ocele a hlinika Corus Group oznamil koncom januara t.r. projekty svojho zdokonalovacieho obchodneho programu, ktory vytvori po uplnej implementacii zisk okolo 70 mil. libier za rok. Spolocna firma British Steel a holandsky Hoogovens, ktore sa zlucili vlani v oktobri, usetrila doteraz vyse 200 mil. libier a ocakava navrat k normalnejsej urovni vyroby na prelome tohto roka. Spolocnost oznamila, ze British Steel vytvorila za sest mesiacov stratu pred zdanenim 167 mil. libier (271,1 mil USD) a Hoogovens zaznamenal za devat mesiacov (do 30. 9.) zisk pred zdanenim 117 mil euro.

Polske oceliarske zavody vyrobili v minulom roku priblizne 8,8 mil. tony ocele, co je priblizne o 1 mil. ton menej ako v roku 1998. Rocna vyroba valcovanych vyrobkov klesla na 6,8 mil. tony.

Slovenska republika je po Nemecku druhym najvacsim odberatelom hutnickych vyrobkov, ktore Ceska republika vyvaza do zahranicia. Pre TASR to uviedol Ludvik Valla z oddelenia statistik ostravskej spolocnosti Hutnictvo zeleza. Podla neho vlani vyviezli na Slovensko 414 tisic ton vyrobkov a v predchadzajucom dokonca 613 tisic ton. Import zo Slovenska je vyssi, vlani dosiahol 787 tisic ton, predtym 921 tisic ton.

Egyptska spotreba ocele sa nepretrzite zvysuje. V roku 1991 cinila asi 3 mil. ton, pre rok 2000 sa predpoklada vo vyske 5,8 mil. ton a do roku 2005 sa ma zvysit na 8,5 mil. ton. Reflektuje tak na stabilne sa zvysujuci ekonomicky rast, ktoremu sa Egypt tesi od zaciatku devatdesiatych rokov. Vdaka takemuto ekonomickemu vyvoju boli do oceliarskeho priemyslu tejto krajiny v uplynulych rokoch vkladane investicie, najma do sukromneho sektora. Z ekonomickeho rastu v Egypte profitoval stavebny sektor, v ktorom sa dopyt po betonarskej oceli sustavne zvysoval.

Americki oceliarski vyrobcovia sa nachadzaju, aj napriek stupajucim cenam stale v cervenych cislach. Devat najvacsich podnikov zaznamenalo v poslednom stvrtroku 1999 stratu 42 milionov USD. Situacia sa ale rychlo meni a uz v druhom strvtroku tohto roku tieto podniky pocitaju so ziskom 101,8 mil. USD.  


... spat na prehlad clankov 

Zo zivota nasich dcerskych spolocnosti

Druhy rok so ziskom

Aky bol rok 1999 v nasej dcerskej spolocnosti Tazirny trub Svinov?, opytali sme sa jej obchodneho riaditela, Ing. Jozefa Skultetyho:

- Dnes, ked mame rok 1999 za sebou, mozem ho hodnotit ako dobry. Je to druhy rok TTS Svinova ukonceny s kladnym hospodarskym vysledkom. Zaznamenali sme zisk 348 tisic Sk, moze sa zdat, ze je to malo, ale podstatne je, ze je kladny. Nasim cielom bolo nezaznamenat stratu a to sa nam podarilo.

V maji uplynuleho roku, ked sme hodnotili prostrednictvom Podbrezovana hospodarske vysledky TTS Svinov, spol. s r. o., sa po prvom stvrtroku javil rok 1999 nevelmi priaznivo. Bolo to obdobie radikalneho poklesu zakaziek, ako v presnych rurach, tak aj v rurovych navarovacich oblukoch. Aj napriek tomu, ze sme do buducna pozerali s optimizmom, nase pocity neboli najprijemnejsie.

Nedostatok zakaziek pretrvaval a kedze sortiment v TTS Svinov sa prekryva so ZP a problemy nastali aj v ZP, predajca na ceskom trhu - obchodna spolocnost ZP BOHEMIA TRADE zabezpecovala zakazky na odbyt presnych rur predovsetkym pre Podbrezovu. Zlom nastal az v tretom stvrtroku, ked sme sa na pode ZP dohodli so ZP BOHEMIA TRADE o nevyhnutnosti naplnenia planovanych objemov zakaziek pre TTS Svinov. Vdaka tomu sa podarilo naplnit objem vyroby za treti a stvrty stvrtrok, za co by som chcel ZP BOHEMIA TRADE podakovat.

Co sa tyka rurovych navarovacich oblukov, velmi nam pomohol odbyt prostrednictvom obchodneho useku ZP - odboru exportneho predaja, ktory nam na doplnenie podbrezovskeho sortimentu predal 400 ton a tak sme vdaka tomu mohli v nasej oblukarni pracovat naplno.zeld0005.jpg (12206 bytes)

Z hladiska planovaneho objemu vyroby sme zaznamenali v uplynulom roku desat percentny pokles vyroby v presnych rurach aj v rurovych navarovacich oblukoch. Je to znacny pokles, pri ktorom klesaju aj trzby. Museli sme preto hladat sposoby znizovania nakladov. Urobili sme radikalne opatrenia s cielom maximalneho znizovania vyrobnych nakladov setrenim na predvahe, na spotrebe energii, prehodnotili sme sluzby, v ich nakupe doslo k vyraznemu poklesu. Setrili sme vsade, kde to bolo mozne. Pristupili sme aj k znizovaniu stavu pracovnikov, nedoslo vsak k prepustaniu, pocty pokesli len prirodzenym ubytkom a naslednym neobsadzovanim uvolnenych pracovnych miest.

Nepriaznivym vplyvom, ktory napokon pretrvava dodnes, je pokles priemernych cien vyrobkov v porovnani s rokom 1998. Odberatelia nas stavaju do pozicie, bud sa prisposobime cenou, alebo budu kupovat od konkurencie. Stale plati zasada, ze najneefektivnejsie je nevyrabat, lebo pokial vyrabame, mame moznost setrit naklady a mozeme niekedy pristupit aj na nizsiu cenu. Rok 1999 vlastne ukazal, ze hranica “bodu zvratu” z hladiska objemu vyroby pre nas znamena 3600 ton presnych rur a 1000 ton rurovych navarovacich oblukov. Pod touto hranicou by nasa spolocnost uz nemohla fungovat s kladnym hospodarskym vysledkom. Pri porovnavani s obdobim, ked tato spolocnost vznikla, pocitali sme s objemom az 6000 ton rur a 1000 ton oblukov, je to znacny pokles. Dalsie znizovanie vyroby uz nie je mozne. Z uvedeneho dovodu sme aj na rok 2000 naplanovali objem vyroby 3750 ton presnych rur a 1000 ton navarovacich oblukov. Je to o nieco viac, ako predstavovala skutocnost uplynuleho roka, zaoberame sa vsak aj zmenou struktury vyroby. Pre americku firmu NELSON Group sme vlani vyrabali rury v celych dlzkach, v sucasnosti vsak tato firma ma zaujem o rury delene. Aby sme nestratili tohoto odberatela, museli sme na sklonku roka zacat hladat riesenie, ako zabezpecit tuto poziadavku. Investicie do uvahy neprichadzaju, tak sme pristupili k uprave starsich typov strojov s minimalnymi invesicnymi nakladmi. V sucasnosti uz mozno konstatovat, ze za mesiac dokazeme podelit minimalne 100 tisic kusov v TTS Svinov. Predpokladame, ze vyrobu udrzime na takej urovni, ako ked sme dodavali rury bez delenia.

Ked hodnotim prve mesiace roku 2000, velkym problemom je pokles zaujmu o rurove navarovacie obluky. Aj v minulosti sme pokles zaznamenavali, dnes je vsak vyraznejsi. V sucasnosti je nasa oblukaren vyuzita len na necelych patdesiat percent, pracovnikov zamestnavame delenim rur. Ak vsak situacia bude pretrvavat, obavam sa, ze budeme nuteni prijat organizacne opatrenia. Ak by sme museli pristupit k znizovaniu stavov pracovnikov, hrozila by strata a preto musime hladat take riesenia, aby sme udrzali kladny hospodarsky vysledok.

Zaznamenala O. Kleinova


... spat na prehlad clankov

DDP Stabilita

Vy sa pytate...


 

... Ondrej DEMIAN, povereny vedenim podbrezovskej pobocky DDP Stabilita, odpoveda:  

* Co sa stane, ked doplnkova dochodkova poistovna zanikne?

- Tuto situaciu riesi zakon, ako aj Davkovy plan DDP Stabilita, konkretne v bode E.2.c:

“DDP Stabilita vyplati jednorazove vyrovnanie v pripade, ze DDP Stabilita bola zrusena a poistenec nepoziadal o prevod svojich prispevkov, prispevkov zamestnavatela a podielu na vynosoch z hospodarenia do inej doplnkovej dochodkovej poistovne”.

* Akym sposobom su prispevky zhodnocovane?

- Na tuto otazku uz bola dana odpoved v minulom cisle Podbrezovana. Preto len strucne. Doplnkova dochodkova poistovna Stabilita naklada so zverenymi financnymi prostriedkami s najvyssou opatrnostou tak, aby sa diverzifikovalo riziko. Najpodstatnejsia cast je investovana do statnych dlhopisov, kde je najvacsia miera ochrany.

 

* Zaujimalo by ma zhodnotenie prispevkov v DDP Stabilita v porovnani so Slovenskou poistovnou?

- V tomto pripade by som porovnaval neporovnatelne. Jednak nepoznam podmienky v Slovenskej poistovni, na druhej strane princip financovania doplnkovej dochodkovej poistovne je uplne odlisny. Prvym zhodnotenim je prispevok zamestnavatela, ktory v pripade Zeleziarni Podbrezova a.s., predstavuje okamzite stopercentne zhodnotenie. Dalsim rozdielom je skutocnost, ze Spravna rada DDP Stabilita rozhoduje o zhodnoteni prispevkov vzdy len po ukonceni financneho roka tak, aby bolo prerozdelene maximum z celkoveho zhodnotenia vkladov. Samotna vyska vychadza z bezpecneho investovania, pretoze doplnkova dochodkova poistovna nejde do rizikovych “uloziek” s vidinou velkeho zhodnotenia, ale len do bezpecnych vkladov. V roku 1998 to bolo desat percent, pre rok 1999 sa ocakava este vyssie zhodnotenie.

* V zverejnenych tabulkach sa mi po prepoctoch nezda vyska nasporenej sumy. Nebol to len “reklamny vypocet”?

- V ziadnom pripade. Vypocty su robene velmi seriozne. Pravdou je, ze sa pocita aj s velicinami, ktore budu pohyblive a budu sa kazdorocne menit. Tazko je mozne predpovedat mieru inflacie, rast miezd, dosiahnuty vynos. Pocitame s fixnym medzirocnym narastom miezd o 5 percent a predpokladanym vynosom 10 percent. Pri tychto konstantach je vypocet spravny. V pobocke je k dispozicii program, kde si moze kazdy namodelovat svoje udaje a zisti predpokladanu vysku doplnkoveho dochodku. Radi kazdemu tuto moznost v case strankovych dni poskytneme.

*Co sa stane s prostriedkami, evidovanymi na osobnom ucte poistenca v pripadoch, ak poistenec zomrel:

  1. skor, nez splnil podmienky pre vznik naroku na doplnkovy dochodok,
  2. ak splnil podmienky pre vznik naroku na doplnkovy dochodok?

- Ak poistenec nesplnil podmienky naroku na doplnkovy dochodok (dosiahnutie prislusneho veku a zaplatenie potrebneho poctu mesacnych prispevkov), bude jeho pozostalym, ktorych uviedol v zamestnaneckej zmluve, vyplatene odstupne. To predstavuje sumu financnych prostriedkov, ktore na svoj osobny ucet vlozil poistenec, navysenu o jeho podiel na vynosoch z hospodarenia, ktory mu pripisala DDP Stabilita. Ak poistenec neurcil pozostaleho v zamestnaneckej zmluve, stava sa odstupne predmetom dedicskeho konania.

V druhom pripade - ak zomrel poistenec, ktory splnil podmienky pre priznanie doplnkoveho dochodku, ale o jeho vyplatu este nepoziadal, vznikne jeho pozostalym, ktorych si urcil v zamestnaneckej zmluve, narok na vyplatu pozostalostneho dochodku. Ak poistenec neurcil pozostalych v zamestnaneckej zmluve, stava sa pozostalostny dochodok predmetom dedicskeho konania. Davkovy plan DDP Stabilita umoznuje pozostalym zvolit si dobu, pocas ktorej bude dochodok vyplacany – 5, 7 alebo 9 rokov. Vyska pozostalostneho dochodku je zavisla od celkovej sumy prostriedkov, ktore v case smrti mal poistenec na svojom ucte (suma je tvorena prispevkami zamestnanca, zamestnavatela a podielmi z vynosov z hospodarenia DDP Stabilita) a na zvolenej dobe jeho vyplacania.

Pobocka DDP STABILITA v Podbrezovej

Prveho marca 2000 bola otvorena pobocka Doplnkovej dochodkovej poistovne STABILITA v Podbrezovej, so sidlom na Kolkarni, v budove informatiky na 3. poschodi (tel. c. 1660, 1661).

Strankove dni v utorok a vo stvrtok od 7,30 hod. do 15,30 hod.


... spat na prehlad clankov

*nasa anketa*  *nasa anketa*  *nasa anketa*  *nasa anketa*

STABILITA – ZABEZPECENIE DOCHODKOVEHO VEKU

Zaujem o doplnkove dochodkove poistenie medzi zamestnancami akciovej spolocnosti Zeleziarne Podbrezova rastie. Oslovili sme niekolkych spolupracovnikov v novom zavode a opytali sme sa:

“Preco ste vstupili do doplnkovej dochodkovej poistovne a co od tohoto kroku ocakavate?”

Jozef BERAXA, cestna doprava

- Tento sposob sporenia je dovera zamestnancov - sporitelov, v schopnosti manazmentu podniku viest nase zeleziarne k prosperite a zaroven je to dobry sposob financneho zabezpecenia do dochodkoveho veku.

Peter UHRIK, odbor technickeho a investicneho rozvoja

- Tuto skutocnost som privital, kedze som sa uz skor zaujimal o moznost dochodkoveho poistenia. Roky rychlo ubiehaju a dochodok sa nezadrzatelne blizi. S urcitou davkou nedockavosti som zazlieval vedeniu ZP a.s. a odborovej organizacii, ze tuto moznost pre nas nepripravili uz skor. Verim vsak, ze tato doba bola vyuzita na to, aby zmluva medzi DDP Stabilita a Zeleziarnami Podbrezova a.s., bola uzavreta obojstranne co najvyhodnejsie. Po prestudovani zmluvnych podmienok som sa rozhodol pre uzavretie dochodkoveho pripoistenia. Pokial viem, v ekonomicky vyspelom svete je podobne pripoistenie bezne a vyuzivaju ho hlavne ludia, ktorych dochodok je jedinym zdrojom prijmov. Taketo pripoistenie im umozni dostojny zivot v dochodkovom veku. Kedze v mojom pripade toto pripoistenie neprinesie vyrazne zlepsenie dochodku, zaujala ma hlavne moznost vyberu vyrazne zhodnotenej usporenej sumy uz po jednom roku.

Peter KUDELKA, taharen rur 2 – udrzba

- Myslim si, ze doplnkovym dochodkovym poistenim si prilepsim v dochodku, aj ked som este mlady. Mozno, ak sa ozenim, tak to niekedy pomoze aj mojim detom.

Jan MARTINEC, taharen rur 2 – expedicia

- Ja poistenie mam, aj si sporim, o doplnkovom dochodkovom poisteni neuvazujem.

Ing. Jarmila VESELKOVA, taharen rur 1

- Velmi sa mi to sice nevyplati, pretoze do dochodku mi ostavaju dva roky, ale povazujem to za rozumnu vec.

Jan KELLER, Vt 2-veduci hospodarskeho strediska upravna expedicie

- V prvom rade preto, aby som si prilepsil do dochodku. Je uz najvyssi cas. Povazujem to za dobru investiciu, napokon, vo vyspelom svete to uz roky funguje na velmi dobrej urovni.

Ing. Milos DEKRET, Vt 2 – veduci hospodarskeho strediska taznych stolic

- Vsade vo svete to bezi. Viac - menej ludia, ktori sa dozivaju dochodkoveho veku urcite sa musia financne zabezpecit, pretoze stat bude cim dalej tym viac znizovat naklady aj v tomto smere. Ak za tych tridsat rokov, kym pojdem do dochodku poistovna neskrachuje, myslim si, ze by to malo byt pre mna slusne prilepsenie.

Ing. Ivan ZEMKO, Vt 2 – veduci hospodarskeho strediska priprava vyroby a chemicke prevadzky

- Zabezpecenie pre nasledujuce roky. Myslim si, ze je to vyhodne, rovnakou ciastkou prispieva aj zamestnavatel. V sucasnej a naslednej ekonomickej situacii je toto rozhodnutie jednoznacne.


... spat na prehlad clankov

Pracovna urazovost

Od zaciatku roka sme zaznamenali v nasej akciovej spolocnosti sest pracovnych urazov, z dovodu ktorych bolo vymeskanych 253 kalendarnych dni. V porovnani s predchadzajucim rokom doslo k znizeniu pracovnej urazovosti o desat urazov a skrateniu doby liecenia o 161 dni. Najviac, dva urazy, zaznamenali v prevadzkarni taharen rur 2, po jednom uraze si pripisali vo valcovni rur, v taharni rur 1, na srotovom poli a vo zvarovni rur velkych priemerov.


... spat na prehlad clankov

Specializovane veltrhy v marci 2000

Prvy z medzinarodnych priemyselnych veltrhov HANNOVER MESSE sa uskutocni v nemeckom Hannoveri 20.-25. marca, a druhy bude v Turecku v Istanbule, 23.-26. marca, pod nazvom IMAK. Stvrta medzinarodna vystava klimatizacie a vzduchotechniky CLIMATHERM bude v hlavnom meste Slovenskej republiky v dnoch 28. marca az 1. aprila 2000. Bratislava bude v rovnakom termine aj dejiskom dalsich dvoch podujati – desiateho rocnika medzinarodneho veltrhu energetickej efektivnosti a  racionalizacie – RACIOENERGIA a dvadsiateho medzinarodneho veltrhu stavebnictva – CONECO.


... spat na prehlad clankov

Z odborarskej konferencie

Prioritou zostane vyjednavanie

10. februara 2000 sa v estradnej sale Zavodneho klubu v Podbrezovej ukutocnila konferencie ZO OZ KOVO, na ktorej tri a pol hodiny rokovalo 134 delegatov o najdolezitejsich vnutroodborovych otazkach. Rokovanie otvoril podpredseda zavodneho vyboru S. Stromko a pokracovalo spravou o cinnosti ZO OZ KOVO za rok 1999, ktoru predlozil predseda odborovej organizacie Peter Duriancik. Nasledovala sprava o hospodareni a  navrh rozpoctu na rok 2000. Vyriesenim najproblematickejsich oblasti delegati rozhodli o dalsom smerovani odborov, ktorych prioritou zostane oblast kolektivneho vyjednavania. Uvedene uzko suvisi s odbremenenim zavodneho vyboru od neprosperujuceho klubu a hotela Biela medvedica. Pri rozhodovani o troch najdolezitejsich otazkach sa mohli delegati vyjadrit v samostatnych diskusiach.

Uz v sprave predsedu rezonovala oblast zadlzenosti zavodneho klubu, ktora je podmienujucou pre dalsie spolocne vyjednavanie odborov s vedenim ZP a.s. Len jeden z delegatov sa zdrzal hlasovania pri druhej alternative, schvalenej so zasadnymi upravami. Konferencia odsuhlasila zaplatit pohladavky za Zavodny klub OZ KOVO, za obdobie rokov 1995-1999, Zeleziarnam Podbrezova a.s. vo financnej ciastke 1 662 474 Sk, a do konca februara poziadaju odborovi funkcionari vedenie ZP a.s. o pokracovanie kolektivneho vyjednavania ku KZ na rok 2000. V zmysle Statutu ZO OZ KOVO, clanok III. odstavec 2, konferencia ulozila zavodnemu vyboru pripravit navrh dalsieho riesenia zavodneho klubu a obchodnej cinnosti POVEP s.r.o.

Pri rozhodovani o hoteli Biela Medvedica s.r.o., z troch navrhovanych alternativ boli nakoniec predlozene dve: ponechat hotel v terajsom stave a pokracovat v jeho prevadzkovani, alebo hotel ponuknut na predaj (nemecky zaujemca ponuka za odkupenie hotela 38 mil. Sk). Zo 134 hlasujucich delegatov sa 6 zdrzali hlasovania, 46 ich bolo proti a 82 odsuhlasilo odpredaj hotela. Delegati zaroven ulozili zavodnemu vyboru ulohu: - do mesiaca po predaji hotela, v zmysle Statutu ZO OZ KOVO – clanok III. odstavec 1., predlozit navrh zhodnotenia financnych prostriedkov z predaja uvedenej nehnutelnosti.

Osobne ucty clenov boli tretou oblastou rozhodovania delegatov. Odsuhlasena bola prva alternativa: – ponechat 25 percentny odvod clenskeho na osobne ucty v terajsom stave, za ktoru hlasovalo 73 delegatov. Konferencia ulozila zavodnemu vyboru – dopracovat pouzitie 25 percentneho clenskeho prispevku, ukladaneho na osobne ucty, a o doterajsich vynosoch, o  ich vyuziti informovat clensku zakladnu prostrednictvom dielenskych vyborov.

Kedze od konferencie uplynuli uz dva tyzdne, prinasame len strucne informacie, nakolko predpokladame, ze delegati vas uz o dalsich bodoch programu podrobne informovali.


... spat na prehlad clankov

Zdravie mas len jedno

Koza a solaria

Koza, najvacsi organ ludskeho tela (1,5 az 1,8 m2 , t.j. asi 5 az 9 percent celkovej hmotnosti cloveka) je mimoriadne komplexny organ. Pre organizmus je barierou voci vonkajsiemu prostrediu, zodpoveda za termoregulaciu a vodne hospodarstvo. Koza je denne vystavovana mnozstvu negativnych faktorov a situacii, ci uz mame na mysli poveternostne podmienky, chemizaciu okoliteho prostredia alebo slnecne ziarenie. Prave expozicia slnku a jeho vplyv na kozu sa v poslednych rokoch opravnene dostava do centra pozornosti nielen mnohych vyskumnych lekarskych pracovisk, ale i laickej verejnosti. Vdaka dnesnym poznatkom dermatologovia biju na poplach a varuju pred nadmernou expoziciou prirodzenemu slnecnemu ziareniu, ci tak modnych solarii.

Problem solarii

Okrem prirodzeneho slnecneho ziarenia sa stale viac lekari stretavaju s otazkou pouzivania umelych zdrojov UV ziarenia v solariach. Vela pacientov sa domnieva, ze navstevy solaria su celkom neskodnou, dostatocnou a bezpecnou nahradou za prirodzene opalovanie v prirode a minimalizuju mozne rizika, na ktore lekari neustale upozornuju. Je potrebne si uvedomit, ze koza je mimoriadny organ s pamatou. Pri opalovani v solariu dostava nase telo davku UV ziarenia. Tato ale nie je jedina – pripocitava sa k celorocnej prirodzenej expozicii, ktoru dostava kazdy z nas a koza si ju pamata.

Vacsina solarii je vybavena lampami, ktore na rozdiel od prirodzeneho zdroja, obsahuju iba zlozku UVA. Az donedavna uvahy o neskodnosti UVA ziarenia bolo potrebne revidovat v tom zmysle, ze pri vysokych davkach moze kozu aj popalit. A nove vyskumy potvrdzuju: UVA ziarenie sa podiela na predcasnom starnuti koze (vytvaranie vrasok, hrubnutie koze, zvyraznovanie drobnych cievok – kuperosis, erythrosis). Teda velmi iluzorne a zdanlive omladnutie koze, ktore je sposobene prekrvenim a lahkym edemom, rychlo mizne a zacinaju sa prejavovat priznaky poskodenia. Navyse, u ludi I. a II. fototypu (svetle vlasy, rysave, orieskove) ziadne, ani seba lepsie solarium, nedokaze zabezpecit dostatocne a uspokojive zhnednutie. Pobytom v solariu sa tak casto iba zvysuje mozne riziko vzniku koznych nadorov v neskorsom veku. A to nehovorime o dalsom dolezitom faktore, ako je potreba pravidelnej kontroly technickeho stavu lamp v solariu. Tieto kontroly treba robit nielen preto, ze zivotnost lamp je obmedzena, ale preto, aby sa s istotou vylucilo, ze lampy neprodukuju UVB a UVC luce.

Inou problematikou je moznost vyuzivania umelych zdrojov ziarenia pod dohladom lekara na fototerapiu – terapiu svetlom, kombinovanu s kupelmi a osetrovanim koze ucinnymi miestnymi prostriedkami. 


... spat na prehlad clankov

Jest a zostihliet

Vybrat z ponuky jedal, ktore zasytia ale neohrozia vasu liniu, nebyva lahke. Pre vasu inspiraciu, uvadzame niekolko prikladov:

  • Rajciakova polievka
  • Americka studia potvrdila, ze tento druh polievky zasyti natolko, ze po nej skonzumujeme menej jedla. Vhodnejsie su recepty bez pridania vacsieho mnozstva tuku.

  • Brokolica
  • Ked by sme chceli vyvazit kaloricku hodnotu jednej tycinky Mars, museli by sme zjest takmer kilogram brokolice. Tato zelenina je zaroven vybornym zdrojom protirakovinovych latok, vapnika, zeleza, aj vitaminu C. Je vynikajucim zdrojom kyseliny listovej, ktora znizuje riziko vzniku razstepu chrbtice u vyvijajuceho sa plodu.

  • Susene marhule
  • Vytrvalu chut na sladke nam pomoze zvladnut susene ovocie. Velmi vhodne su marhule, ktore maju menej cukru a teda aj kalorii, nez napriklad susene hrozienka ci datle. Uz pat susenych marhul nam zabezpeci strnast percent dennej odporucanej davky vitaminu a desat percent zeleza.


... spat na prehlad clankov

HOROSKOPY

KOZOROZEC
22.12.- 20.1.

Osoba, pri ktorej nie ste si nicim isty, posobi na vasu zadumcivost. Skuste sa od nej na kratky cas odputat a z nadhladu zhodnotit vase vztahy. Nezaskodi vam objavovat nove tvare a mozno, i novych priatelov.

VODNAR
21.1.- 20.2.

Stastie a sklamanie budu v tomto obdobi vasimi spolocnikmi. Hoci v praci vas elan, napaditost a angazovanost nezostanu bez povsimnutia, v sukromi vas caka nejeden maly podraz.

RYBY
21.2.- 20.3.

V kutiku duse citite, ze s pribudanim slnecnych lucov sa zlepsi vas zdravotny stav, prestane vecne posmrkavanie a malatnost. Nielen po pobyte na cerstvom vzduchu, ale aj po prisune vacsieho mnozstva mineralnych latok, prahne vase telo.

BARAN
21.3.- 20.4.

Spolocnost styroch stien a skoro tych istych tvari vas vycerpavala. Tuzite sa dostat do viru zivota a byt celych dvadsatstyri hodin niecim zamestnany. Zda sa, ze tento unik zo zimy, je aj unikom pred samym sebou?

BYK
21.4.- 20.5.

Citite sa v rodinnom kruhu ako pracovna, vyvarovna a banka. Aj v tychto instituciach su vsak prace rozdelene. Skuste zodpovednost preniest aj na ostatnych clenov rodiny. Ziskate tak nielen viac vaznosti, ale sto percente i viac casu pre seba.

BLIZENCI
21.5.- 21.6.

Najradsej by ste urychlili odchod zimy, zdravotne problemy ulozili do zabudnuteho kuta satnika, mokrotu chodnikov vysusili jarnymi lucmi slnka a oziveny sa tesili z jari. Potesime vas, trochu trpezlivosti a vsetko sa na dobre obrati.

RAK
22.6.- 21.7.

Opat ste prezili niekolko stastnych dni v kruhu svojej rodiny. Prazdniny vsak pominuli a vam zacinaju chybat chvile rodinnej pohody, ktora je pre vas “vse - elixirom”. A je to spravne, silu treba naberat tam, kde sa clovek citi byt najstastnejsi.

LEV
22.7.- 23.8.

“Prezivam”, slovicko ktore vas nemoze charakterizovat! Ste typ ovela energickejsi, mate svoje zasady a sny, tak sa ich drzte. Neprezivajte, ale zite – naplno a s elanom. Nezahravajte sa s apatiou, ktora vas moze strhnut do dusevnej prazdnoty.

PANNA
24.8.- 23.9.

Mate jeden maly nedostatok - svoje zelania si chcete presadit za kazdu cenu. Budte radsej ucnom myslienky, ako majstrom slova. Toto obdobie bude pre vas dynamicke a plne zvratov.

VAHY
24.9.- 23.10.

Dobra kniha, teply caj, dostatok volneho casu, to vsetko si naplanujte cez vikend. Pookreje vase ego, budete lepsie znasat prechodne obdobie, ktore vas trapi svojou vlhkostou a sposobuje vasu zimomravost.

SKORPION
24.10.- 22.11.

Davajte si vacsi pozor na zdravie, ved doteraz sa vam uspesne darilo vyhnut sa virusom. Obmedzte na minimum navstevu spolocenskych akcii a sustredte sa viac na fyzicku aktivitu.  

STRELEC
23.11.- 21.12.

Spolocenske stretnutia ste absolvovali bez ujmy a teraz sa zamerajte viac na potreby vasej rodiny. Hlavne jej mladsi clenovia maju problemy, s ktorymi si bez vasej pomoci neporadia.


... spat na prehlad clankov

Jedalny listok 13. – 19. 3. 2000

Pondelok 13.3.
I. zmena
Polievka:
Kelova s ryzou, chlieb
Kur. stehno na cerveno, ryza, salat
Madarsky gulas, cestovina
Fliacky s kapustou
Salat vitaminovy s jablkami

II.-III. zmena
Polievka:
Sedliacka, chlieb
Pec. kur. stehno, ryza s mrkvou, salat
Goralska pochutka, cestovina

Utorok 14.3.
I. zmena
Polievka:
Zelen. domaca, chlieb
Vypraz. brav. rezen, zem., salat
Plnena hlav. kapusta, knedla
Pikantny syrovy salat

II.-III. zmena
Polievka:
Slep. s cestov., chlieb
Brav. stehno zahrad., tarhona, salat
Madarsky gulas, knedla

Streda 15.3.
I. zmena
Polievka:
Hov. s pec. hal., chlieb
Rostenka na slan., ryza s hras., salat
Brav. maso na paprike, halusky
Leco s klobasou, zemiaky
Salat strukovinovy miesany

II.-III. zmena
Polievka:
Karfiolova, chlieb
Zeleninovy rezen, pyre, salat
Bravc. rezen srbsky, tarhona, salat


Stvrtok 16.3.
I. zmena
Polievka:
Hrstkova, chlieb
Kur. prsia s ananasom, ryza
Bravcov. s cibulkou, zem., salat
Fazulovy gulas, cestovina
Salat svajciarsky z Tofu

II.-III. zmena
Polievka:
Tekvicova, chlieb
Kura. prsia vypraz., zem., chlieb
Sojovy gulas, knedla

Piatok 17.3.
I. zmena
Polievka:
Fazul. kysla, chlieb
Beleh. brav. rezen, zemiaky
Hovadzi gulas, knedla
Lievance s dzemom, kakao
Salat cestovinovy so zeleninou

II.-III. zmena
Polievka:
Furmanska, chlieb
Hutnicke brav. pliecko, cestovina
Hov. maso na hubach, ryza, salat

Sobota 18.3.
Polievka:
Rolnicka, chlieb
Brav. rezen na hub., tarhona, salat

Nedela 19.3.
Polievka:
Hrachova, chlieb
Debrecinsky gulas, cestovina

Jedalny listok od 20. – 26. 3. 2000

Pondelok 20.3.
I. zmena
Polievka:
Slepacia s cestov., chlieb
Polovnicka hov. pecienka, cestovina
Brav. maso na rasci, tarhona, salat
Bolonske spagety
Salat zo zel. fazulky s cibulou

II.-III. zmena
Polievka:
Hov. s pec. hal., chlieb
Nitrianske brav. stehno, knedla
Ud. maso, hrach. kasa, chlieb, uhorka

Utorok 21.3.
I. zmena
Polievka:
Karfiolova, chlieb
Kur. prsia KUNG-PAO, ryza, salat
Udene maso, kapusta, knedla
Buchty na pare s makom, kakao
Salat cestovinovy s brokolicou

II.-III. zmena
Polievka:
Hrach. s parkom, chlieb
Kur. stehno na paprike, halusky
Vypraz. karbonatok, zem. salat

Streda 22.3.
I. zmena
Polievka:
Kapustova, chlieb
Svieckova hovadzia pec., knedla
Domaca zabijacka, pyre, rusky salat
Spen. privarok, volske oko, zemiaky
Salat z hlav. kapusty s karfiolom

II.-III. zmena
Polievka:
Zem. s koprom, chlieb
Svieckova hov. pec., knedla
Brav. maso na rasci, ryza s hras., salat

Stvrtok 23.3.
I. zmena
Polievka:
Krupkova, chlieb
Vypraz. kuracie stehno, zem., salat
Brav. maso na smotane, cestovina
Tofu na srbsky sposob, zemiaky
Salat zeleninovy s brokolicou

II.-III. zmena
Polievka:
Rascova s vaj., chlieb
Vypraz. brav. rezen, zem., kompot
Mexicky gulas, slov. ryza, salat

Piatok 24.3.
I. zmena
Polievka:
Gulasova, chlieb
Brav. rez. na hubach, ryza, salat
Stefanska sekana, zem., salat
Kolac slivkovy kysnuty, kakao
Salat fazulovy s parkom

II.-III. zmena
Polievka:
Sosov. kysla, chlieb
Kurac. prsia s ananasom, ryza
Stefanska sekana, zem., salat

Sobota 25.3.
Polievka:
Parad. s ryzou, chlieb
Vypraz. brav. rezen, zem. salat

Nedela 26.3.
Polievka:
Zeleninova, chlieb
Rostenka prirodna, ryza, salat


... spat na prehlad clankov

Fototip hlada nove talenty

Uz sedem rokov sa mesiac co mesiac dostava do ruk fotografov – amaterov a profesionalov jediny fotograficky casopis na Slovensku s nazvom FOTOTIP. Vychadza v Banskej Bystrici, vydava ho firma Garmond. Zaujemcovia si z jeho bohateho obsahu mozu vybrat vela zaujimavych informacii. Pravidelne uverejnuje novinky zo sveta foto techniky a foto prislusenstva, predstavuje produkty foto firiem svetovych znaciek, prinasa aj zaujimave prispevky doplnene obrazkami o najznamejsich svetovych a domacich fotografoch, ktori zozali uspechy v najprestiznejsich svetovych fotografickych sutaziach. Redakcia starostlivo dba, aby boli na titulnej strane ale aj vo vnutri fotograficke snimky vysokej kvality, ktorymi casopis obohacuju fotografie z celeho Slovenska.

Kazdy citatel si v nom urcite najde co – to pre seba. Okrem ineho sa citatelia prostrednictvom casopisu dozvedia o roznych sutaziach, v ktorych odmenuju najlepsie snimky hodnotnymi cenami. Redakcia chce prostrednictvom casopisu dat priestor vsetkym vekovym kategoriam fotografov. Vo Fototipe dostavaju priestor aj dobre fungujuce foto kluby, predstavuju tvorbu svojich clenov, radia sa navzajom.

Ak sa venujete peknemu konicku – fotografovaniu a chcete sa so svojimi vysledkami podelit aj so sirokou fotografickou verejnostou, napiste alebo zatelefonujte do redakcie FOTOTIP, tel. cislo 088/4146737. Casopis si mozete kupit alebo predplatit v minilaboch a vo vybranych stankoch firmy Mediaprint – Kapa na celom Slovensku. 


... spat na prehlad clankov

Z rozvoja podbrezovskej kultury

Kultura v 50. – 60. rokoch

Pokrac. z minuleho cisla

Popri bohatej hudobnej a divadelnej cinnosti sa v 50. – 60. rokoch uspesne vyvijala aj cinnost folkloristickej skupiny. Jej zaciatky siahaju do 50. rokov a viedol ju Eduard Bartek, byvaly clen SLUKU. Mladez z vlastnej iniciativy nacvicovala v pondelok, v stredu a v piatok v telocvicni osemrocnej skoly. Vedenie suboru prevzal Milan Vanco a pod jeho vedenim sa zucastnili aj sutaze ludovej umeleckej tvorivosti, kde dosiahli druhe miesto. Clenovia suboru spolupracovali aj s televiziou, kde ucinkovali vo filme Velkonocne zvyky na Horehroni, a to J. Trnavsky, M. Vanco, M. Marcok, V. Strmenova, A. Dubielova, M. Vancova, B. Hanzelyova, V. Novakova .

Neskor prevzal vedenie suboru V. Kupec, ktory prisiel do Podbrezovej zo SLUKU.

Vsetky vystupenia s novym programom boli uspesne a v Sutazi tvorivosti mladeze obsadili tretie miesto. Ich velkym problemom bolo zabezpecenie stalej ludovej kapely. Novy veduci suboru sa tiez nezdrzal v Podbrezovej dlho, odisiel do Vojenskeho umeleckeho suboru do Bratislavy.

V roku 1967 sa do vyboru ZK ROH dostali novi, mladi ludia a za pracu s mladezou bol zodpovedny J. Lihan. L. Balcova sa starala o pracu s detmi, za babkarsky kruzok sa starala E. Benadikova a zvolena bola aj rada mladych, ktoru tvorili J. Lilhan, P. Longauer, S. Vanco a J. Grilli. Rada mladych organizovala pre mladez besedy so zaujimavymi ludmi, tematicke vecery, spolocenske posedenia pri hudbe, tanecne vecery pri reprodukovanej hudbe a pokusala sa aj o ziskanie clenov do klubu narocneho filmoveho divaka.

V roku 1967 mladi v Podbrezovej utvorili beatovu skupinu, ktora hravala do tanca v restauracii stareho zavodneho hotela. Nemala vsak dlhe trvanie.

Vyznamny zlom nastal v praci s detmi. V robotnickom dome bola v roku 1958 dokoncena detska scena s babkovym divadlom a premietanim filmov. Na dvore tejto budovy boli postavene hojdacky s kolotocom, kazdy piatok boli organizovane detske rozpravkove popoludnia. Zavodny klub organizoval pre deti aj rozne ine podujatia, karnevaly, sportove hry. Na prichod deda Mraza nevahali pouzit napr. v spolupraci so zeleznicnou stanicou vlakovu supravu Hronec, cela vyprava docestovala do Podbrezovej a v sprievode sli na slavnostne odovzdavanie darcekov.

V 50. rokoch mal zavodny klub sestnast divadelnych premier a tridsatpat predstaveni s vyse desattisic divakmi a v 60. rokoch to bolo uz tridsatdva premier v celovecernych i malojaviskovych formach s patdesiatosem predstaveniami pre vyse sedemnasttisic navstevnikov. Komorny orchester mal tristosestdesiattri koncertnych produkcii v rokoch 1961 – 1963 pre vyse sedemdesiatdva tisic posluchacov.

Spracovane z archivnych materialov


 ... spat na prehlad clankov 

Na slovicko
  • Celkom vo vyzname uplne

Prislovka celkom je v spisovnej slovencine rovnoznacna s prislovkou uplne. Hovorime a piseme:”... celkom sa zmenil”. Nevhodne sa vsak prislovkou celkom nahradzaju prislovky spolu, vedno. Napr.“... zamestnanci odpracovali celkom 460 hodin. Spravne znie: ... “zamestnanci odpracovali spolu 460 hodin.”

  • Nie daleko viac, ale omnoho viac


Prislovka miesta daleko, vyjadruje priestorovu vzdialenost, napr. daleko od domu.Ak vsak ide o vyjadrenie miery, pouzivame prislovky mnoho, ovela, napr. omnoho vacsi, ovela viac.


 ... spat na prehlad clankov 

Organizatori zostali zaskoceni, slovensku zastavu si museli pozicat

Cest nasim kolkarom

Na pozvanie svedskeho bowlingoveho zvazu, kolkarskej sekcie, sa v dnoch 19. a 20. februara 2000 zucastnili hraci Kolkarskeho oddielu pri ZP SPORT, a.s., na turnajoch Polar Kagel Cup a Sverige open.

Polar Kagel Cup sa konal v sobotu 19. februara 2000, ako sutaz miesanych druzstiev (2 + 1) na 200 hodov muzi a 100 hodov zeny. V silnej konkurencii reprezentacii Polska, Madarska, Estonska, Danska, Ceska a Svedska (4 druzstva) ziskali nasi hraci Ivan Cech, Radoslav Foltin a Eva Babelova 1. miesto.

Vysledky:

1. Slovensko 2165 bodov ( Cech 898, Foltin 882, Babelova 387)
2. Svedsko 2134 bodov (Stromberg 849, Nilson 879, Magnussonova 406)
3. Polsko 2083 bodov (Michalak 888, Glapiak 816, Matuszewska 379)

 

Sverige open sa konal v nedelu 20. februara 2000, ako sutaz jednotlivcov. Aj v tento den si nasi hraci velmi dobre pocinali. Cech zvitazil, Foltin obsadil tretie miesto, ked od druheho ho delili len styri kolky. Eva Babelova obsadila 2. miesto, pricom pri rovnosti bodov s vitazkou rozhodli body za dorazku.

Muzi:

  1. Ivan Cech (ZP SPORT) 929 bodov
  2. Ibrahim Beslagic (Svedsko) 914 bodov
  3. Radoslav Foltin (ZP SPORT) 911 bodov

Zeny:

  1. Kristina Lovasz (Madarsko) 410 bodov
  2. Eva Babelova (ZP SPORT) 410 bodov
  3. Lindy Andersen (Dansko) 409 bodov

Obidva turnaje sa hrali v malom mestecku Fispang (asi 15 000 obyvatelov), vzdialeneho asi 30 km od Norrköpingu, vo velmi starej osem drahovej kolkarni. Napriek unavnej dvojdnovej ceste autobusom bol vykon nasich sportovcov obdivuhodny. Ako novacik, nas kolektiv prekvapil (Slovensko sa po rozdeleni republiky na turnaji este nezucastnilo) a pozbieral maximalne mnozstvo oceneni. Organizatori turnaja si museli dokonca vypozicat nasu statnu zastavu od nasho velvyslanectva zo Stockholmu. Pravom patri cest nasim sportovcom, ktori svojim peknym sportovym vykonom pekne reprezentovali nielen Zeleziarne Podbrezova a ZP SPORT, ale zaroven cele Slovensko.

Ing. Pavol Kühnel

zelg0005.jpg (16811 bytes) zelf0005.jpg (29493 bytes)
R. Foltin, E. Babelova, I. Cech a Ing. P. Kühnel V piatok 3. marca sa uskutocnil v ZK OZ KOVO 2. reprezentacny ples organizovany akciovou spolocnostou ZP SPORT. 160 sportovcov a priatelov sportu sa veselo zabavalo az do rana bieleho. Do tanca hrala hudobna skupina KIWI a prekvapenim vecera boli studenti Pedagogickej fakulty studujuci hudbu z Bratislavy, ktori spestrili program uryvkami zo znamych muzikalov a vyberom skladieb popularnej slovenskej hudby. Foto: I. Kardhordova

 ... spat na prehlad clankov 

Spod vysokej siete

Krajska sutaz registrovanych zien vo volejbale pokracovala v januari a februari 2000 dalsimi dvoma turnajmi. Piaty turnaj sa uskutocnil v sobotu, 15. januara, v telocvicni Sportoveho klubu policajtov (SKP) v Banskej Bystrici za ucasti styroch druzstiev.

Vysledky

SKP B. Bystrica-GBA 0:2 (23:25, 23:25)
ZP zeny-Gymnazium 1:2 (25:14, 18:25, 14:15)
SKP B. Bystrica-ZP zeny 2:0 (25:17, 25:9)
Gymnazium-GBA 2:1 (25:18, 22:25, 15:12)
ZP zeny-GBA 0:2 (23:25, 14:25)
SKP B. Bystrica-Gymnazium 1:2 (25:19, 24:26, 12:15)

Vitazkami turnaja sa stali gymnazistky, ktore vyhrali vsetky vzajomne zapasy a ustedrili prvu prehru doposial neporazenemu druzstvu GBA Brezno. Nase hracky psychicky polozil zapas s Gymnaziom, kde po vitaznom prvom sete nakoniec prehrali jedinym bodom v tretom rozhodujucom sete. V zapase so SKP sa nedokazali skoncentrovat a prehrali ho pomerne hladko. Na absolventky vyvijali tlak len v prvom sete, ale ani tento zapas neobratili vo svoj prospech. Na vysledkoch zapasov sa podpisal viacerymi nepresnymi rozhodnutiami aj rozhodca z Banskej Bystrice.

Zostava druzstva zien ZP: kapitanka Sona Luptakova, Lenka Moravcova, Ing. Ivana Avukova, Eva Janekova, Slavka Wagnerova, Lucia Kvackajova a Ing. Dana Kalovcova.

Siesty turnaj sa uskutocnil v sobotu, 12. februara, v Podkoniciach.

Vysledky

Podkonice-SKP B. Bystrica 2:0 (25:20, 25:23)
Gymnazium-Brezno 0:2 (24:26, 16:25)
Podkonice-Gymnazium 2:1 (19:25, 25:16, 15:12)
Brezno-SKP B. Bystrica 1:2 (21:25, 25:22, 11:15)
Gymnazium-SKP B. Bystrica 2:1 (25:24, 21:25, 15:13)
Podkonice-Brezno 2:0 (25:13, 25:19)

Turnaj sme odohrali za velmi nepriaznivych podmienok v nevykurenej telocvicni, na co su vsak domace volejbalistky zrejme zvyknute. Ako tradicne sa v domacom prostredi zisli v silnej zostave a superkam nedarovali ani jedno vitazstvo. Vysledky zapasov opat premiesali poradie vo vysledkovej tabulke.

Tabulka po 6. kole

GBA Brezno Gymnazium Brezno Podkonice
Brezno
ZP zeny
ZP juniorky
SKP B. Bystrica
12 11 1 23:4 23
12 7 5 17:15 19
12 2 7 6:15 18
9 4 5 10:11 13
9 4 5 10:11 13
9 2 7 6:15 11
9 2 7 6:15 8

Priaznivcov zenskeho volejbalu pozyvame na 7. turnaj, ktory sa uskutocni v telocvicni na Stiavnicke 18. marca 2000.


  ... spat na prehlad clankov 

7 x MAJSTRI SLOVENSKA

Clenovia lyziarskeho bezeckeho oddielu ZP SPORT, a.s., sa v dnoch 3. – 5. marca zucastnili majstrovstiev Slovenska v biatlone. Vo vytrvalostnych pretekoch vsetci traja reprezentanti ziskali prvenstvo a to Peter Kazar v kategorii 10 – 11 rocnych, Evka Sebova v kategorii 12 – 13 rocnych a Matej Kazar v kategorii juniorov. V sobotnajsich rychlostnych pretekoch boli Peter Kazar a Evka Sebova opat prvi, Matej Kazar piaty. V nedelu boli odstartovane stihacie preteky s casovym odstupom. Aj v tychto pretekoch Peter Kazar a Evka Sebova zvitazili, Matej Kazar bol treti, aj napriek tomu, ze sutazili vo velmi nepriaznivych poveternostnych podmienkach. Nasi traja pretekari zaiskali pre ZP SPORT sedem titulov majstrov Slovenska pre rok 2000.


 

Prehlad clankov  Archiv  Tiraz  Kontakt Home page