V mene deti z MS

Tyzden od 14. do 28. februara 2000 sa stal pre deti Materskej skoly 9. maja v Brezne – Mazornik jednym z najkrajsich tyzdnov. Pedagogicky kolektiv sa uz minuly skolsky rok pohraval s myslienkou, zorganizovat pre deti lyziarsky vycvik. Zaistit vhodne podmienky, bezpecne a aj financne pristupne pre rodicov, sa nam podarilo len tento rok. Pomohli nam Zeleziarne Podbrezova, ktore su zname svojou podporou sportovej cinnosti. Len vdaka ZP SPORT, a.s, ktora nam poskytla autobus a ZP SKI Tale, a.s., pracovnici ktorej sa o nas vo svojom stredisku stopercentne starali, sme mohli prezit prekrasny tyzden, na ktory budeme velmi dlho spominat. Dvadsat malych lyziarov pod vedenim lyziarskej instruktorky Lucie Fabriciusovej a piatich uciteliek sa s nadsenim pustilo do zdolavania lyziarskej abecedy. Musim povedat, ze ju nielen uspesne zvladli, ale mozno sme objavili aj zopar buducich nadejnych lyziarskych talentov.

Krasna priroda Nizkych Tatier nas ocarila. Prave sme ju chceli ukazat detom celej nasej materskej skoly, preto v posledny den – piatok, sme zorganizovali do strediska SKI Tale zimnu lyzovacku. Usmiate slnko, akoby nam chcelo ukazat tie najkrajsie zakutia nasej prirody. Ked prisiel cas navratu do skolky, vobec sa nam nechcelo. Otazkam deti: “Kedy pojdeme znova?”, nebolo konca kraja. A tak sme slubili. “Nebojte sa, coskoro!”

K. Potkanyova, zast. MS

Spokojna tvar dietata staci ...

V dnoch 14. az 18. februara 2000 sa siedmaci nasej skoly zucastnili lyziarskeho vycviku. Nie je na tom nic nezvycajne, ved lyziarske vycviky sa organizuju v kazdej skole a pre siedme rocniky je dokonca povinny. Ale. Lyzovanie samo o sebe je v dnesnej dobe velmi drahy sport. Vystroj, vleky, doprava... Mnohe rodiny nemozu svojim detom tento “luxus” dopriat, a tak sme sa snazili co najvacsiemu poctu ziakov umoznit lyzovacku v prijatelnych cenach. Chcem sa podakovat za vsetky tieto deti Mgr. Marianovi Zimovi, personalnemu riaditelovi ZP, ktory bez zdlhavych reci prislubil a zabezpecil dopravu do lyziarskeho strediska ZP SKI Tale. Podakovanie patri aj Ing. Zdenkovi Hrbanovi, riaditelovi ZP SKI Tale, za zlavnenie listkov na lyziarske vleky a celemu personalu lyziarskeho strediska, pre ktory su upravene zjazdovky a pomoc slabsim lyziarom pri nastupovani na vlek samozrejmostou. A pritom nikto z tychto ludi necaka na chvalospevy, poklonkovanie ci odmenu. A to sa v dnesnej dobe casto nevidi. Stacia spokojne tvare lyziarov. Spokojnost a radost sa dala vycitat aj z tvari nasich siedmakov. A to bola odmena aj pre nas.

Mozno by sme si v tejto suvislosti mohli spomenut na myslienku, podla ktorej slovo robi muza a pridat si poznanie, ze presne slovo a dopovedana veta i myslienky mozu robit dobre vztahy. A ja verim, ze nase sa budu s vedenim Zeleziarni Podbrezova len zlepsovat.

Dakujem.

Zvlastna cena

pre kalendar venovany 160. vyrociu nasej firmy

Dat moznost spoznat nasu spolocnost – Zeleziarne Podbrezova a.s. – co najsirsiemu okruhu publika – to bol ciel, ktory si stanovili tvorcovia firemnych kalendarov pred tromi rokmi. Stolove kalendare sa stretli s kladnou odozvou nielen u slovenskych a ceskych obchodnych partnerov, ale aj v zahranici. Vzhladom k tomuto faktu sa vedenie spolocnosti rozhodlo rozsirit rodinu firemnych kalendarov o nastenny format.

Oba kalendare, stolovy i nastenny pre rok 2000, boli inspirovane jubileom – 160. vyrocim zalozenia podbrezovskych zeleziarni a tvorcovia im venovali mimoriadnu pozornost. O to viac nas potesila sprava, ze nastenny firemny kalendar ZP a.s. bol oceneny v 8. rocniku sutaze O najkrajsi kalendar 2000 zvlastnou cenou. Spravnost rozhodnutia poroty mozete posudit sami.

Po dobrych vysledkoch dosiahnutych v januari tohoto roku sa aj od februara ocakavalo, ze nastupeny trend vyroby bude pokracovat aj v dalsom obdobi. Z hladiska zakazkovej naplne vsetky vyrobne prevadzkarne, az na hutnicku druhovyrobu a taharen rur II v komodite zvarane presne rury, boli dostatocne naplnene v sulade s mesacnym planom, co davalo zaruku uspesneho pokracovania plnenia vyrobnych uloh aj v druhom mesiaci tohto roku. Vysledky mohli byt aj lepsie, negativne boli ovplyvnene vypadkom vyroby valcovne rur z titulu mimoriadnej opravy karuselovej pece.

V jednotlivych vyrobnych prevadzkarnach boli vo februari 2000 dosiahnute vysledky:

Oceliaren svoje vyrobne mesacne ulohy splnila na 105,3 percenta, stanoveny mesacny rozpis prekrocila o 734 ton ocele. Vyroba pocas celeho mesiaca bola plynula a rovnomerna, pre splnenie stanovenych uloh bolo nutne naviac odpracovat dve soboty. Priaznive vysledky sme zaevidovali aj vo vyrobe na predaj, v porovnani so stanovenym planom boli prekrocene o 811 ton. Ulohy nakladky prevadzkaren splnila na 96,85 percenta. Rozhodujucou prioritou oceliarne ostava organizacnymi, vychovnymi a technickymi opatreniami zabezpecit podstatny rast kvality vyrabanej produkcie. pre dosiahnutie stanovenych cielov kvality roku 2000 je nutne v technologickom procese vynalozit este vela prace a usilia.

Vo valcovni bezsvikovych rur boli v minulom mesiaci splnene vyrobne ulohy v distribucnej vyrobe na 88 percent a realizacii na 85,3 percenta. V distribucnej vyrobe tvorila vyroba polotovarov pre nase dalej spracujuce prevadzkarne 37 percent a vyroba na predaj 63 percent. Ako som v uvode spominal, zakazkova napln na plnenie planovanych vyrobnych uloh bola dostatocna, nesplnenie sposobil vypadok vyroby z titulu vynutenej opravy karuselovej pece, takze do marca sme prechadzali so sklzom v distribucnej vyrobe v mnozstve 1 932 ton. V ziadnom pripade nechceme nasim odberatelom sposobit problemy vyplyvajuce z neskorej dodavky nasich vyrobkov, preto v akciovej spolocnosti boli prijate opatrenia, aby spominany vypadok vyroby bol zlikvidovany do konca stvrteho mesiaca tohto roku. Nesplnenie vyrobnych uloh v distribucnej vyrobe sa prejavilo aj v nakladke hotovych vyrobkov, ulohy boli splnene len na 85,6 percenta. Na upravarenskych operaciach a expedicii sa podielali pracovnici samotnej valcovne rur, ako aj pracovnici taharne rur II. Z expedicneho miesta valcovne rur bolo expedovanych 6 332 ton a z expedicneho miesta taharne rur II 1002 ton, v prevaznej miere kotlovych rur.

Vo zvarovni rur velkych priemerov boli dosiahnute dobre vysledky. prevadzkaren svoje vyrobne ulohy splnila na 100,2 percenta a ulohy nakladky na 111,7 percenta. Stanovene planovane ulohy prekrocila o jednu tonu a ulohy nakladky o 41 ton. Okrem uvedenej vyroby prevadzkaren pre plynarensky priemysel vyrobila 30 ton bezsvikovych izolovanych rur. Svoje ekonomicke vysledky si vylepsila pracou vo vykonoch, ktore v minulom mesiaci boli zrealizovane v hodnote 950 tisic Sk.

Zakazkova napln taharni rur bola vo februari dobra, celkove v obidvoch tychto prevadzkarnach boli ulohy vo vyrobe presnych bezsvikovych rur splnene na 100,17 percenta, pricom taharen rur I vykazala 100, 21 percentne plnenie a taharen rur II 100,15 percentne plnenie. Podobne dobre vysledky prevadzkarne dosiahli aj v plneni uloh nakladky, ked taharen rur I zaevidovala 102,8 percentne plnenie a taharen rur II 106,4 percentne plnenie. Naproti tomu, ani vo februari sa nepodarilo zabezpecit zakazkovu napln zvaranych presnych rur, ktore este v tomto roku neboli vyrabane a z mesiaca na mesiac sa prehlbuje nesulad medzi planom a skutocnostou. V stredisku oblukaren bol pocas celeho februara uplatnovany dvojzmenny patdnovy rezim striedania zmien, i ked operativne na malej linke kapacitny nesulad bolo nutne vykryt vyrobou v  tretej zmene. Stredisko pocas celeho mesiaca vyrobne ulohy plnilo rovnomerne a splnilo ich na 100,4 percenta. Menej sa darilo v expedicii hotovych vyrobkov, kde do splnenia chybalo 6,2 percent.

V prevadzkarni hutnicka druhovyroba zakazkova napln stale nedosahuje planovane zamery a aj v predchadzajucom mesiaci sme zaevidovali nizke plnenie. Vyrobne ulohy vo vyrobkoch hutnickej druhovyroby boli splnene len na 66,4 percenta a hydraulickych rur na 80 percent. Celkove bol za minuly mesiac z prevadzkarne vyvezeny tovar v hodnote 8,4 mil. Sk.

Zaverom mozno konstatovat, ze sa nam vo februari nepodarilo vsetky vytycene ulohy splnit, aj za minuly mesiac ocakavame priaznivy hospodarsky vysledok. Zakazkova napln na tento mesiac je v porovnani s februarom lepsia v presnych rurach, hlavne v taharni rur II, no a vo valcovni rur by sme chceli nieco ukrojit zo sklzu, ktory zostal z minuleho mesiaca. V ostatnych druhoch vyrobkov je zakazkova napln podobna ako v predchadzajucom mesiaci. Nadalej velmi zlozita situacia v zakazkovej naplni zostava v hutnickej druhovyrobe, kde sa nam nedari naplnat stanovene ciele. pevne verime, ze nasi obchodnici vyvinu maximalne usilie preto, aby aj v prevadzkarni hutnicka druhovyroba boli v nasledujucich mesiacoch vyuzite kapacity sucasnych, ako aj novoinstalovanych technologickych zariadeni.

V zavere, v mene vyrobneho useku dakujem vsetkym pracovnikom akciovej spolocnosti za vynalozene usilie a do plnenia marcovych uloh prajem celemu pracovnemu kolektivu vela pevneho zdravia a rodinnej pohody.

Meni sa vyska vymeriavacieho zakladu

Od 1. januara 2000 sa meni vyska minimalneho a maximalneho vymeriavacieho zakladu pre nemocenske a dochodkove zabezpecenie. Suvisi to s novelou zakona c. 274/1994 Z.z. o Socialnej poistovni. Najnizsi vymeriavaci zaklad je podla novely 4000 Sk (z 3000 Sk). Pre poberatelov invalidneho dochodku sa zvysuje na 2000 Sk (z 1500 Sk) a pre poberatelov ciastocneho invalidneho dochodku je vymeriavaci zaklad najmenej 3000 Sk mesacne (z 2250 Sk). Najvyssi vymeriavaci zaklad pre odvody do fondov Socialnej poistovne sa zvysil z 24 000 Sk na 32 000 Sk. Novela zakotvuje aj povinnost odvadzat poistne do fondu dochodkoveho zabezpecenia pre pracujucich dochodcov. Tato povinnost plati aj pre zamestnavatelov. Doteraz boli povinni odvadzat poistne v ramci Socialnej poistovne iba do fondu nemocenskeho poistenia.

 Zmeny v socialnom zabezpeceni

Novela zakona o socialnom zabezpeceni prinasa od 1. januara 2000 dve zakladne zmeny v sucasnom systeme dochodkoveho zabezpecenia.

Predcasny dochodok

Prvou zmenou je zrusenie nariadenia vlady, ktore umoznovalo priznat mimoriadne poskytovany starobny dochodok, tzn. predcasny starobny dochodok. O starobny dochodok mimoriadne poskytovany mozno poziadat aj po 1. januari 2000 , ale len vtedy, ak bol obcan uvolneny z doterajsieho zamestnania z organizacnych dovodov najneskor k 31. decembru 1999 a splnil ostatne podmienky (t.j. bol zamestnany najmenej 25 rokov, do dovrsenia veku potrebneho na narok na starobny dochodok mu chybali ku dnu uvolnenia najviac dva roky a okresny urad prace mu odo dna nasledujuceho po dni uvolnenia – najneskor od 1. januara 2000 – nemohol zabezpecit vhodne zamestnanie). O naroku na dochodok a jeho vyske sa rozhodne podla pravnej upravy platnej do 31. decembra 1999.

Praca “na percenta”

Dalsia zmena, ktoru priniesla novela zakona o socialnom zabezpeceni, sa tyka tzv. zvysujucich sa percent starobneho dochodku. Zvysenie sa vztahuje na obcanov, ktori splnili podmienky naroku na starobny dochodok – odpracovanych 25 rokov a pozadovany vek – ale rozhodli sa dalej pracovat bez poberania tohto dochodku, tzv.” na percenta”.

Zaciatok roka 2000 bol poznamenany viacerymi cenovymi zmenami vyhlasenymi MF SR, ktore sa velkou mierou podielaju na zvyseni nakladov na jednotlive domacnosti.

I. Uprava najomneho sa tyka podnikovych bytov vo vlastnictve ZP a.s., vratane sluzobnych bytov

Tyka sa :

1. maximalnej ceny najmu podla kategorii bytu,
2. maximalnej ceny najmu zakladneho prevadzkoveho zariadenia bytu,
3. maximalnej ceny najmu ostatneho zariadenia a vybavenia bytu, ktoreho zivotnost doteraz neuplynula.

Prehlad upravy maximalnej ceny podla bodu 1,2 uvadzame v tabulke:

• 50,- Sk, ak v byte nie je zavedeny plyn alebo elektrika na varenie,
• 85,- Sk, ak je byt vybaveny len kupelnovym alebo sprchovacim kutom,

• 85,- Sk, ak je zachod umiestneny v kupelni,
• 50,- Sk, ak je kupelna vybavena zariadenim na ohrievanie vody len na pevne palivo,
• 20,- Sk, ak nie je byt vybaveny spajzou alebo spajzovou skrinou,
• 20,- Sk, ak nie je sucastou bytu pivnica,
• 120,- Sk, ak je v byte I. a II. kategorie zakladne prislusenstvo mimo bytu
• 170,- Sk, ak ma byt I. kategorie len ciastocne zakladne prislusenstvo,
• 85,- Sk, ak tvori byt jedina miestnost.

 3. Maximalne ceny najmu za byt sa zvysuju o maximalne ceny najmu ostatneho zariadenia a vybavenia bytu, ktoreho zivotnost doteraz neuplynula. Cena sa vypocitava podla ich rocneho opotrebenia

4. Po uplynuti zivotnosti ostatneho zariadenia a vybavenia bytu alebo v pripadoch, ked nie je mozne zistit obstaravaciu cenu, maximalne mesacne najomne predstavuje za:

sporak 20,- Sk,
kuchynsku linku 20,- Sk,

kazde ostatne zariadenie a vybavenie 10,- Sk.

Maximalne ceny najmu podla bodu 1. – 4. sa znizuju

- pri bytoch suterennych 10 percent.

Pri stanoveni novych cien za najomne vychadzal pri vypocte ekonomicky usek z pasportov bytov.

II. Uprava cien tepelnej energie od 1. januara 2000

S platnostou od 1. januara 2000 sa rusia dotacie k cenam tepelnej energie. Maximalna cena tepla od dodavatelov tepla, ktora je sucasne maximalnou cenou pre konecneho spotrebitela, sa urcuje na zaklade kalkulacie predpokladanych ekonomicky opravnenych nakladov a primeraneho zisku. Okresnym uradom maximalna cena stanovena pre kotolne a vymennikove stanice, ktore prevadzkuje ZP BYTOS, s. r. o., bola stanovena vo vyske 348,- Sk/Gj vratane DPH pre rok 2000.

III. Uprava cien vodneho a stocneho

Od 1. februara 2000 sa upravuje Opatrenim MF SR R – 1/ 2000

• voda pitna a uzitkova pre domacnosti 9,40 Sk/m3
• voda odvedena z domacnosti 6,40 Sk/m3

IV. Uprava ceny elektrickej energie

S platnostou od 1. februara 2000, Opatrenim MF SR R – 1/2000 sa upravuje:
Elektricka energia v spolocnych priestoroch
sadzba B mesacny poplatok 99,- Sk 2,40 Sk/kWh

 Na zaklade prvych dvoch cenovych zmien ZP BYTOS, s. r. o., upravila zalohovy vymer s platnostou od 1. januara 2000. Nakolko vsak vzhladom na upravu v platbach v beznom mesiaci sme podklady na inkaso na mesiac januar 2000 museli nahlasit do 20. decembra 1999, vznikol na uhradach rozdiel, o ktorom sme najomcov informovali vo februari.

V aprili bude spracovane vyuctovanie sluzieb spojenych s uzivanim bytov a zalohove predpisy budu prehodnotene na skutocnost roku 1999.

MARGITA – ILONA

Zaujemcovia o rodinnu rekreaciu na MARGITE – ILONE, mate moznost vybrat si z nasledovnej ponuky:

1.turnus od 5. do 12. augusta 2000
2.turnus od 12. do 19. augusta 2000

Cena dospela osoba – 300,- Sk/den – strava a ubytovanie
Cena dietata do 10 rokov – 220 Sk/den – strava a ubytovanie

3. turnus od 26. augusta do 1. septembra 2000

Cena dospela osoba – 240,-Sk/den – strava a ubytovanie
Cena dieta do 10 rokov – 220,- Sk/den – strava a ubytovanie

rozsireneho systemu kvality v ZP a.s.

Vyrobny program zeleziarni v 19. storoci

Az do polovice 19. storocia bol najvacsou a technicky najdokonalejsou zeleziarskou manufakturou v Uhorsku Hronciansky komplex. Mal vlastne metody skujnovania, specializovanu vyrobu ocele, vyspelu lejarsku a zlievarensku techniku, poznal predhrievanie, pudlovanie a valcovanie plechu, a tycoveho zeleza. Po technickej stranke dosahoval vtedajsi europsky standard. Hronciansky komplex vyrabal tycove zelezo, liatinu, menej ocele, klincov, plechu a inych kovacskych vyrobkov. Zaciatkom 19. storocia vyrabal rocne 45 000 viedenskych centov suroveho zeleza a 36 000 viedenskych centov kujniny. Zasoboval zelezom nielen uhorsky trh, ale vyvazal aj na Moravu a do Sliezska.

Ked sa v Uhorsku zacala vystavba zeleznicnych trati, vznikla pudlovna a valcovna v Podbrezovej. Vystavbu noveho zavodu planovali od roku 1836, prve stavebne prace sa zacali v roku 1840 a prevadzku spustili az v roku 1853 (pokusne bolo 15. novembra 1853 spustene duchadlo, valcovna hrud a celne kladivo, 27. novembra 1853 o 1. hod. v noci zacali s tavbou v pudlovacej peci). Podbrezovske zeleziarne boli prvym zavodom na vyrobu kolajnic v Uhorsku, stali sa hlavnym a najtechnickejsim clankom Hroncianskeho komplexu (v case svojho vzniku boli na sudobej technickej urovni), predstavoval pociatky priemyselnej velkovyroby zeleza. Rocne mali vyrobit okolo 100 000 viedenskych centov valcovaneho materialu. Zalozenie podbrezovskych zeleziarni hlboko zasiahlo do dalsich osudov Hroncianskeho komplexu. Postupne, najma vsak po dostavbe druheho kridla valcovne v roku 1875, sa spracovanie suroveho zeleza sustredilo do Podbrezovej a okolite hamre zanikali (v prevadzke zostal iba Piesok, Chvatimech a Hronec). Vyvoj podbrezovskych zeleziarni neprebiehal bez tazkosti. Na jeho krizovych etapach, na technickom zaostavani a citelnejsom dopade hospodarskych kriz sa podielali: nedostatok suroveho zeleza (pre nedostatok rud a drahu dopravu postupne vyhasli vysoke pece v Polhore, na Ponikach, v Hronci a Lubietovej), zastarale komunikacie (preprava tovaru a surovin zeleznicou sa zacala az 1. jula 1884), nedostatok penazi na zasadne investicie a tazkopadna obchodna politika statu ako majitela. V prvych desatrociach svojej cinnosti zasobovali podbrezovske zeleziarne kolajnicami a inym zeleziarskym materialom vystavbu trati v Uhorsku, Rakusku a Halici. Od roku 1860 existoval uz aj nahradny vyrobny program. V roku 1875 bola dokoncena rekonstrukcia druheho kridla zavodu v Podbrezovej a zacalo sa s vyrobou kotlovych plechov. V zaciatkoch v malych objemoch (rok 1875 sa predalo iba 48,6 tony), no od roku 1880 sa uz vyroba pohybovala okolo 1000 ton/rocne.. Po roku 1881 doslo k ciastocnemu technickemu zlepseniu vybavenia zavodu, no europska uroven nebola dosiahnuta..

V roku 1884 vyroba kolajnic zanikla a z povodne nahradneho vyrobneho programu sa stal hlavny. Zeleziarne sa orientovali na vyrobu profilov, plechu, rur, liatych a lisovanych nadob (vyroba nadob sa sustredovala v Hronci).

Otazka 4. kola

Neprehliadnite!!!

Zvaz hutnictva, tazobneho priemyslu a geologie SR (ZHTPG SR) zmenil sidlo:

Oceliarsky vybor OECD (Organizacie pre hospodarsku spolupracu a rozvoj) predpoklada pre rok 2000 5,5 percentny narast celosvetovej spotreby ocele na 709 mil. ton. V roku 1998 bola spotreba 677 milionov ton. Narast bude zvlast silny v Rusku a na Ukrajine. V krajinach OECD dojde len k 2 percentnemu rastu na 411 mil. ton, spotreba bude stale pod urovnou roku 1998, kedy predstavovala 413 mil. ton. Korejska spotreba sa v tomto roku zvysila mimoriadne, predpokladany narast predstavuje 27 percent na 32 mil. ton, vzrastla hlavne spotreba plochych vyrobkov.

V tomto roku sa ma uskutocnit uplna privatizacia polskych oceliarni Huta Katowice, Huta Sendzimira, Huta Florian a Huta Cedler. Predaj ma podla ocakavania priniest asi 20,1 mld. zlotych, o 50 percent viac , ako priniesla privatizacia uskutocnena vlani.

Anglo – holandsky vyrobca ocele a hlinika Corus Group oznamil koncom januara t.r. projekty svojho zdokonalovacieho obchodneho programu, ktory vytvori po uplnej implementacii zisk okolo 70 mil. libier za rok. Spolocna firma British Steel a holandsky Hoogovens, ktore sa zlucili vlani v oktobri, usetrila doteraz vyse 200 mil. libier a ocakava navrat k normalnejsej urovni vyroby na prelome tohto roka. Spolocnost oznamila, ze British Steel vytvorila za sest mesiacov stratu pred zdanenim 167 mil. libier (271,1 mil USD) a Hoogovens zaznamenal za devat mesiacov (do 30. 9.) zisk pred zdanenim 117 mil euro.

Polske oceliarske zavody vyrobili v minulom roku priblizne 8,8 mil. tony ocele, co je priblizne o 1 mil. ton menej ako v roku 1998. Rocna vyroba valcovanych vyrobkov klesla na 6,8 mil. tony.

Slovenska republika je po Nemecku druhym najvacsim odberatelom hutnickych vyrobkov, ktore Ceska republika vyvaza do zahranicia. Pre TASR to uviedol Ludvik Valla z oddelenia statistik ostravskej spolocnosti Hutnictvo zeleza. Podla neho vlani vyviezli na Slovensko 414 tisic ton vyrobkov a v predchadzajucom dokonca 613 tisic ton. Import zo Slovenska je vyssi, vlani dosiahol 787 tisic ton, predtym 921 tisic ton.

Egyptska spotreba ocele sa nepretrzite zvysuje. V roku 1991 cinila asi 3 mil. ton, pre rok 2000 sa predpoklada vo vyske 5,8 mil. ton a do roku 2005 sa ma zvysit na 8,5 mil. ton. Reflektuje tak na stabilne sa zvysujuci ekonomicky rast, ktoremu sa Egypt tesi od zaciatku devatdesiatych rokov. Vdaka takemuto ekonomickemu vyvoju boli do oceliarskeho priemyslu tejto krajiny v uplynulych rokoch vkladane investicie, najma do sukromneho sektora. Z ekonomickeho rastu v Egypte profitoval stavebny sektor, v ktorom sa dopyt po betonarskej oceli sustavne zvysoval.

- Dnes, ked mame rok 1999 za sebou, mozem ho hodnotit ako dobry. Je to druhy rok TTS Svinova ukonceny s kladnym hospodarskym vysledkom. Zaznamenali sme zisk 348 tisic Sk, moze sa zdat, ze je to malo, ale podstatne je, ze je kladny. Nasim cielom bolo nezaznamenat stratu a to sa nam podarilo.

V maji uplynuleho roku, ked sme hodnotili prostrednictvom Podbrezovana hospodarske vysledky TTS Svinov, spol. s r. o., sa po prvom stvrtroku javil rok 1999 nevelmi priaznivo. Bolo to obdobie radikalneho poklesu zakaziek, ako v presnych rurach, tak aj v rurovych navarovacich oblukoch. Aj napriek tomu, ze sme do buducna pozerali s optimizmom, nase pocity neboli najprijemnejsie.

Nedostatok zakaziek pretrvaval a kedze sortiment v TTS Svinov sa prekryva so ZP a problemy nastali aj v ZP, predajca na ceskom trhu - obchodna spolocnost ZP BOHEMIA TRADE zabezpecovala zakazky na odbyt presnych rur predovsetkym pre Podbrezovu. Zlom nastal az v tretom stvrtroku, ked sme sa na pode ZP dohodli so ZP BOHEMIA TRADE o nevyhnutnosti naplnenia planovanych objemov zakaziek pre TTS Svinov. Vdaka tomu sa podarilo naplnit objem vyroby za treti a stvrty stvrtrok, za co by som chcel ZP BOHEMIA TRADE podakovat.

Co sa tyka rurovych navarovacich oblukov, velmi nam pomohol odbyt prostrednictvom obchodneho useku ZP - odboru exportneho predaja, ktory nam na doplnenie podbrezovskeho sortimentu predal 400 ton a tak sme vdaka tomu mohli v nasej oblukarni pracovat naplno.

Z hladiska planovaneho objemu vyroby sme zaznamenali v uplynulom roku desat percentny pokles vyroby v presnych rurach aj v rurovych navarovacich oblukoch. Je to znacny pokles, pri ktorom klesaju aj trzby. Museli sme preto hladat sposoby znizovania nakladov. Urobili sme radikalne opatrenia s cielom maximalneho znizovania vyrobnych nakladov setrenim na predvahe, na spotrebe energii, prehodnotili sme sluzby, v ich nakupe doslo k vyraznemu poklesu. Setrili sme vsade, kde to bolo mozne. Pristupili sme aj k znizovaniu stavu pracovnikov, nedoslo vsak k prepustaniu, pocty pokesli len prirodzenym ubytkom a naslednym neobsadzovanim uvolnenych pracovnych miest.

Nepriaznivym vplyvom, ktory napokon pretrvava dodnes, je pokles priemernych cien vyrobkov v porovnani s rokom 1998. Odberatelia nas stavaju do pozicie, bud sa prisposobime cenou, alebo budu kupovat od konkurencie. Stale plati zasada, ze najneefektivnejsie je nevyrabat, lebo pokial vyrabame, mame moznost setrit naklady a mozeme niekedy pristupit aj na nizsiu cenu. Rok 1999 vlastne ukazal, ze hranica “bodu zvratu” z hladiska objemu vyroby pre nas znamena 3600 ton presnych rur a 1000 ton rurovych navarovacich oblukov. Pod touto hranicou by nasa spolocnost uz nemohla fungovat s kladnym hospodarskym vysledkom. Pri porovnavani s obdobim, ked tato spolocnost vznikla, pocitali sme s objemom az 6000 ton rur a 1000 ton oblukov, je to znacny pokles. Dalsie znizovanie vyroby uz nie je mozne. Z uvedeneho dovodu sme aj na rok 2000 naplanovali objem vyroby 3750 ton presnych rur a 1000 ton navarovacich oblukov. Je to o nieco viac, ako predstavovala skutocnost uplynuleho roka, zaoberame sa vsak aj zmenou struktury vyroby. Pre americku firmu NELSON Group sme vlani vyrabali rury v celych dlzkach, v sucasnosti vsak tato firma ma zaujem o rury delene. Aby sme nestratili tohoto odberatela, museli sme na sklonku roka zacat hladat riesenie, ako zabezpecit tuto poziadavku. Investicie do uvahy neprichadzaju, tak sme pristupili k uprave starsich typov strojov s minimalnymi invesicnymi nakladmi. V sucasnosti uz mozno konstatovat, ze za mesiac dokazeme podelit minimalne 100 tisic kusov v TTS Svinov. Predpokladame, ze vyrobu udrzime na takej urovni, ako ked sme dodavali rury bez delenia.

Ked hodnotim prve mesiace roku 2000, velkym problemom je pokles zaujmu o rurove navarovacie obluky. Aj v minulosti sme pokles zaznamenavali, dnes je vsak vyraznejsi. V sucasnosti je nasa oblukaren vyuzita len na necelych patdesiat percent, pracovnikov zamestnavame delenim rur. Ak vsak situacia bude pretrvavat, obavam sa, ze budeme nuteni prijat organizacne opatrenia. Ak by sme museli pristupit k znizovaniu stavov pracovnikov, hrozila by strata a preto musime hladat take riesenia, aby sme udrzali kladny hospodarsky vysledok.

Vy sa pytate...

* Co sa stane, ked doplnkova dochodkova poistovna zanikne?

- Tuto situaciu riesi zakon, ako aj Davkovy plan DDP Stabilita, konkretne v bode E.2.c:

“DDP Stabilita vyplati jednorazove vyrovnanie v pripade, ze DDP Stabilita bola zrusena a poistenec nepoziadal o prevod svojich prispevkov, prispevkov zamestnavatela a podielu na vynosoch z hospodarenia do inej doplnkovej dochodkovej poistovne”.

* Akym sposobom su prispevky zhodnocovane?

- Na tuto otazku uz bola dana odpoved v minulom cisle Podbrezovana. Preto len strucne. Doplnkova dochodkova poistovna Stabilita naklada so zverenymi financnymi prostriedkami s najvyssou opatrnostou tak, aby sa diverzifikovalo riziko. Najpodstatnejsia cast je investovana do statnych dlhopisov, kde je najvacsia miera ochrany.

* Zaujimalo by ma zhodnotenie prispevkov v DDP Stabilita v porovnani so Slovenskou poistovnou?

- V tomto pripade by som porovnaval neporovnatelne. Jednak nepoznam podmienky v Slovenskej poistovni, na druhej strane princip financovania doplnkovej dochodkovej poistovne je uplne odlisny. Prvym zhodnotenim je prispevok zamestnavatela, ktory v pripade Zeleziarni Podbrezova a.s., predstavuje okamzite stopercentne zhodnotenie. Dalsim rozdielom je skutocnost, ze Spravna rada DDP Stabilita rozhoduje o zhodnoteni prispevkov vzdy len po ukonceni financneho roka tak, aby bolo prerozdelene maximum z celkoveho zhodnotenia vkladov. Samotna vyska vychadza z bezpecneho investovania, pretoze doplnkova dochodkova poistovna nejde do rizikovych “uloziek” s vidinou velkeho zhodnotenia, ale len do bezpecnych vkladov. V roku 1998 to bolo desat percent, pre rok 1999 sa ocakava este vyssie zhodnotenie.

* V zverejnenych tabulkach sa mi po prepoctoch nezda vyska nasporenej sumy. Nebol to len “reklamny vypocet”?

- V ziadnom pripade. Vypocty su robene velmi seriozne. Pravdou je, ze sa pocita aj s velicinami, ktore budu pohyblive a budu sa kazdorocne menit. Tazko je mozne predpovedat mieru inflacie, rast miezd, dosiahnuty vynos. Pocitame s fixnym medzirocnym narastom miezd o 5 percent a predpokladanym vynosom 10 percent. Pri tychto konstantach je vypocet spravny. V pobocke je k dispozicii program, kde si moze kazdy namodelovat svoje udaje a zisti predpokladanu vysku doplnkoveho dochodku. Radi kazdemu tuto moznost v case strankovych dni poskytneme.

*Co sa stane s prostriedkami, evidovanymi na osobnom ucte poistenca v pripadoch, ak poistenec zomrel:

1. skor, nez splnil podmienky pre vznik naroku na doplnkovy dochodok,
2. ak splnil podmienky pre vznik naroku na doplnkovy dochodok?

- Ak poistenec nesplnil podmienky naroku na doplnkovy dochodok (dosiahnutie prislusneho veku a zaplatenie potrebneho poctu mesacnych prispevkov), bude jeho pozostalym, ktorych uviedol v zamestnaneckej zmluve, vyplatene odstupne. To predstavuje sumu financnych prostriedkov, ktore na svoj osobny ucet vlozil poistenec, navysenu o jeho podiel na vynosoch z hospodarenia, ktory mu pripisala DDP Stabilita. Ak poistenec neurcil pozostaleho v zamestnaneckej zmluve, stava sa odstupne predmetom dedicskeho konania.

Pobocka DDP STABILITA v Podbrezovej

Prveho marca 2000 bola otvorena pobocka Doplnkovej dochodkovej poistovne STABILITA v Podbrezovej, so sidlom na Kolkarni, v budove informatiky na 3. poschodi (tel. c. 1660, 1661).

Jozef BERAXA, cestna doprava

- Tento sposob sporenia je dovera zamestnancov - sporitelov, v schopnosti manazmentu podniku viest nase zeleziarne k prosperite a zaroven je to dobry sposob financneho zabezpecenia do dochodkoveho veku.

Peter UHRIK, odbor technickeho a investicneho rozvoja

- Tuto skutocnost som privital, kedze som sa uz skor zaujimal o moznost dochodkoveho poistenia. Roky rychlo ubiehaju a dochodok sa nezadrzatelne blizi. S urcitou davkou nedockavosti som zazlieval vedeniu ZP a.s. a odborovej organizacii, ze tuto moznost pre nas nepripravili uz skor. Verim vsak, ze tato doba bola vyuzita na to, aby zmluva medzi DDP Stabilita a Zeleziarnami Podbrezova a.s., bola uzavreta obojstranne co najvyhodnejsie. Po prestudovani zmluvnych podmienok som sa rozhodol pre uzavretie dochodkoveho pripoistenia. Pokial viem, v ekonomicky vyspelom svete je podobne pripoistenie bezne a vyuzivaju ho hlavne ludia, ktorych dochodok je jedinym zdrojom prijmov. Taketo pripoistenie im umozni dostojny zivot v dochodkovom veku. Kedze v mojom pripade toto pripoistenie neprinesie vyrazne zlepsenie dochodku, zaujala ma hlavne moznost vyberu vyrazne zhodnotenej usporenej sumy uz po jednom roku.

Peter KUDELKA, taharen rur 2 – udrzba

- Myslim si, ze doplnkovym dochodkovym poistenim si prilepsim v dochodku, aj ked som este mlady. Mozno, ak sa ozenim, tak to niekedy pomoze aj mojim detom.

Jan MARTINEC, taharen rur 2 – expedicia

- Ja poistenie mam, aj si sporim, o doplnkovom dochodkovom poisteni neuvazujem.

Ing. Jarmila VESELKOVA, taharen rur 1

- Velmi sa mi to sice nevyplati, pretoze do dochodku mi ostavaju dva roky, ale povazujem to za rozumnu vec.

Jan KELLER, Vt 2-veduci hospodarskeho strediska upravna expedicie

- V prvom rade preto, aby som si prilepsil do dochodku. Je uz najvyssi cas. Povazujem to za dobru investiciu, napokon, vo vyspelom svete to uz roky funguje na velmi dobrej urovni.

Ing. Milos DEKRET, Vt 2 – veduci hospodarskeho strediska taznych stolic

- Vsade vo svete to bezi. Viac - menej ludia, ktori sa dozivaju dochodkoveho veku urcite sa musia financne zabezpecit, pretoze stat bude cim dalej tym viac znizovat naklady aj v tomto smere. Ak za tych tridsat rokov, kym pojdem do dochodku poistovna neskrachuje, myslim si, ze by to malo byt pre mna slusne prilepsenie.

Ing. Ivan ZEMKO, Vt 2 – veduci hospodarskeho strediska priprava vyroby a chemicke prevadzky

Pracovna urazovost

Specializovane veltrhy v marci 2000

Prioritou zostane vyjednavanie

10. februara 2000 sa v estradnej sale Zavodneho klubu v Podbrezovej ukutocnila konferencie ZO OZ KOVO, na ktorej tri a pol hodiny rokovalo 134 delegatov o najdolezitejsich vnutroodborovych otazkach. Rokovanie otvoril podpredseda zavodneho vyboru S. Stromko a pokracovalo spravou o cinnosti ZO OZ KOVO za rok 1999, ktoru predlozil predseda odborovej organizacie Peter Duriancik. Nasledovala sprava o hospodareni a  navrh rozpoctu na rok 2000. Vyriesenim najproblematickejsich oblasti delegati rozhodli o dalsom smerovani odborov, ktorych prioritou zostane oblast kolektivneho vyjednavania. Uvedene uzko suvisi s odbremenenim zavodneho vyboru od neprosperujuceho klubu a hotela Biela medvedica. Pri rozhodovani o troch najdolezitejsich otazkach sa mohli delegati vyjadrit v samostatnych diskusiach.

Uz v sprave predsedu rezonovala oblast zadlzenosti zavodneho klubu, ktora je podmienujucou pre dalsie spolocne vyjednavanie odborov s vedenim ZP a.s. Len jeden z delegatov sa zdrzal hlasovania pri druhej alternative, schvalenej so zasadnymi upravami. Konferencia odsuhlasila zaplatit pohladavky za Zavodny klub OZ KOVO, za obdobie rokov 1995-1999, Zeleziarnam Podbrezova a.s. vo financnej ciastke 1 662 474 Sk, a do konca februara poziadaju odborovi funkcionari vedenie ZP a.s. o pokracovanie kolektivneho vyjednavania ku KZ na rok 2000. V zmysle Statutu ZO OZ KOVO, clanok III. odstavec 2, konferencia ulozila zavodnemu vyboru pripravit navrh dalsieho riesenia zavodneho klubu a obchodnej cinnosti POVEP s.r.o.

Pri rozhodovani o hoteli Biela Medvedica s.r.o., z troch navrhovanych alternativ boli nakoniec predlozene dve: ponechat hotel v terajsom stave a pokracovat v jeho prevadzkovani, alebo hotel ponuknut na predaj (nemecky zaujemca ponuka za odkupenie hotela 38 mil. Sk). Zo 134 hlasujucich delegatov sa 6 zdrzali hlasovania, 46 ich bolo proti a 82 odsuhlasilo odpredaj hotela. Delegati zaroven ulozili zavodnemu vyboru ulohu: - do mesiaca po predaji hotela, v zmysle Statutu ZO OZ KOVO – clanok III. odstavec 1., predlozit navrh zhodnotenia financnych prostriedkov z predaja uvedenej nehnutelnosti.

Osobne ucty clenov boli tretou oblastou rozhodovania delegatov. Odsuhlasena bola prva alternativa: – ponechat 25 percentny odvod clenskeho na osobne ucty v terajsom stave, za ktoru hlasovalo 73 delegatov. Konferencia ulozila zavodnemu vyboru – dopracovat pouzitie 25 percentneho clenskeho prispevku, ukladaneho na osobne ucty, a o doterajsich vynosoch, o  ich vyuziti informovat clensku zakladnu prostrednictvom dielenskych vyborov.

Pondelok 13.3.
I. zmena
Polievka: Kelova s ryzou, chlieb
Kur. stehno na cerveno, ryza, salat
Madarsky gulas, cestovina
Fliacky s kapustou
Salat vitaminovy s jablkami

II.-III. zmena
Polievka: Sedliacka, chlieb
Pec. kur. stehno, ryza s mrkvou, salat
Goralska pochutka, cestovina

Utorok 14.3.
I. zmena
Polievka: Zelen. domaca, chlieb
Vypraz. brav. rezen, zem., salat
Plnena hlav. kapusta, knedla
Pikantny syrovy salat

II.-III. zmena
Polievka: Slep. s cestov., chlieb
Brav. stehno zahrad., tarhona, salat
Madarsky gulas, knedla

Streda 15.3.
I. zmena
Polievka: Hov. s pec. hal., chlieb
Rostenka na slan., ryza s hras., salat
Brav. maso na paprike, halusky
Leco s klobasou, zemiaky
Salat strukovinovy miesany

II.-III. zmena
Polievka: Karfiolova, chlieb
Zeleninovy rezen, pyre, salat
Bravc. rezen srbsky, tarhona, salat

Stvrtok 16.3.
I. zmena
Polievka: Hrstkova, chlieb
Kur. prsia s ananasom, ryza
Bravcov. s cibulkou, zem., salat
Fazulovy gulas, cestovina
Salat svajciarsky z Tofu

II.-III. zmena
Polievka: Tekvicova, chlieb
Kura. prsia vypraz., zem., chlieb
Sojovy gulas, knedla

Piatok 17.3.
I. zmena
Polievka: Fazul. kysla, chlieb
Beleh. brav. rezen, zemiaky
Hovadzi gulas, knedla
Lievance s dzemom, kakao
Salat cestovinovy so zeleninou

II.-III. zmena
Polievka: Furmanska, chlieb
Hutnicke brav. pliecko, cestovina
Hov. maso na hubach, ryza, salat

Sobota 18.3.
Polievka: Rolnicka, chlieb
Brav. rezen na hub., tarhona, salat

Pondelok 20.3.
I. zmena
Polievka: Slepacia s cestov., chlieb
Polovnicka hov. pecienka, cestovina
Brav. maso na rasci, tarhona, salat
Bolonske spagety
Salat zo zel. fazulky s cibulou

II.-III. zmena
Polievka: Hov. s pec. hal., chlieb
Nitrianske brav. stehno, knedla
Ud. maso, hrach. kasa, chlieb, uhorka

Utorok 21.3.
I. zmena
Polievka: Karfiolova, chlieb
Kur. prsia KUNG-PAO, ryza, salat
Udene maso, kapusta, knedla
Buchty na pare s makom, kakao
Salat cestovinovy s brokolicou

II.-III. zmena
Polievka: Hrach. s parkom, chlieb
Kur. stehno na paprike, halusky
Vypraz. karbonatok, zem. salat

Streda 22.3.
I. zmena
Polievka: Kapustova, chlieb
Svieckova hovadzia pec., knedla
Domaca zabijacka, pyre, rusky salat
Spen. privarok, volske oko, zemiaky
Salat z hlav. kapusty s karfiolom

II.-III. zmena
Polievka: Zem. s koprom, chlieb
Svieckova hov. pec., knedla
Brav. maso na rasci, ryza s hras., salat

Stvrtok 23.3.
I. zmena
Polievka: Krupkova, chlieb
Vypraz. kuracie stehno, zem., salat
Brav. maso na smotane, cestovina
Tofu na srbsky sposob, zemiaky
Salat zeleninovy s brokolicou

II.-III. zmena
Polievka: Rascova s vaj., chlieb
Vypraz. brav. rezen, zem., kompot
Mexicky gulas, slov. ryza, salat

Piatok 24.3.
I. zmena
Polievka: Gulasova, chlieb
Brav. rez. na hubach, ryza, salat
Stefanska sekana, zem., salat
Kolac slivkovy kysnuty, kakao
Salat fazulovy s parkom

II.-III. zmena
Polievka: Sosov. kysla, chlieb
Kurac. prsia s ananasom, ryza
Stefanska sekana, zem., salat

Sobota 25.3.
Polievka: Parad. s ryzou, chlieb
Vypraz. brav. rezen, zem. salat

Krajska sutaz registrovanych zien vo volejbale pokracovala v januari a februari 2000 dalsimi dvoma turnajmi. Piaty turnaj sa uskutocnil v sobotu, 15. januara, v telocvicni Sportoveho klubu policajtov (SKP) v Banskej Bystrici za ucasti styroch druzstiev.

Vysledky

SKP B. Bystrica-GBA 0:2 (23:25, 23:25)
ZP zeny-Gymnazium 1:2 (25:14, 18:25, 14:15)
SKP B. Bystrica-ZP zeny 2:0 (25:17, 25:9)
Gymnazium-GBA 2:1 (25:18, 22:25, 15:12)
ZP zeny-GBA 0:2 (23:25, 14:25)
SKP B. Bystrica-Gymnazium 1:2 (25:19, 24:26, 12:15)

Vitazkami turnaja sa stali gymnazistky, ktore vyhrali vsetky vzajomne zapasy a ustedrili prvu prehru doposial neporazenemu druzstvu GBA Brezno. Nase hracky psychicky polozil zapas s Gymnaziom, kde po vitaznom prvom sete nakoniec prehrali jedinym bodom v tretom rozhodujucom sete. V zapase so SKP sa nedokazali skoncentrovat a prehrali ho pomerne hladko. Na absolventky vyvijali tlak len v prvom sete, ale ani tento zapas neobratili vo svoj prospech. Na vysledkoch zapasov sa podpisal viacerymi nepresnymi rozhodnutiami aj rozhodca z Banskej Bystrice.

Zostava druzstva zien ZP: kapitanka Sona Luptakova, Lenka Moravcova, Ing. Ivana Avukova, Eva Janekova, Slavka Wagnerova, Lucia Kvackajova a Ing. Dana Kalovcova.

Siesty turnaj sa uskutocnil v sobotu, 12. februara, v Podkoniciach.

Vysledky

Podkonice-SKP B. Bystrica 2:0 (25:20, 25:23)
Gymnazium-Brezno 0:2 (24:26, 16:25)
Podkonice-Gymnazium 2:1 (19:25, 25:16, 15:12)
Brezno-SKP B. Bystrica 1:2 (21:25, 25:22, 11:15)
Gymnazium-SKP B. Bystrica 2:1 (25:24, 21:25, 15:13)
Podkonice-Brezno 2:0 (25:13, 25:19)

Turnaj sme odohrali za velmi nepriaznivych podmienok v nevykurenej telocvicni, na co su vsak domace volejbalistky zrejme zvyknute. Ako tradicne sa v domacom prostredi zisli v silnej zostave a superkam nedarovali ani jedno vitazstvo. Vysledky zapasov opat premiesali poradie vo vysledkovej tabulke.

Tabulka po 6. kole