22. maj 1998 ROCNIK LIV CENA: 1,- Sk   10  

  Prehlad clankov      Archiv      Tiraz      Kontakt     Home page 

...


... spat na prehlad clankov

Po 6. riadnom valnom zhromazdeni

Dividendy pre akcionarov

AUTOR: O. Kleinova

Predmetom rokovania 6. riadneho valneho zhromazdenia, konaneho 14. maja 1998 v ZK OZ KOVO v Podbrezovej, bolo zhodnotenie cinnosti akciovej spolocnosti za rok 1997 a oboznamenie sa s podnikatelskym zamerom ZP a.s. na nasledujuce obdobie.
  
   
      Valne zhromazdenie otvoril podpredseda predstavenstva Ing. Ludovit IHRING, privital pritomnych akcionarov, zastupujucich 65 % vlastnictva zakladneho imania Zeleziarni Podbrezova, predstavil Predstavenstvo ZP a.s. a Dozornu radu ZP a.s. a pritomnych oboznamil s jednotlivymi bodmi nasledujuceho programu.

Valne zhromazdenie viedol Ing. Ludovit Ihring. Foto: A. Nociarova
     
      Vo volbach organov valneho zhromazdenia bol Ing. Ludovit IHRING zvoleny za predsedu, zapisovatelom sa stal Ing. Lubos Durindak a overovatelmi JUDr. Lubos Gilk a Ing. Jan Banas. Valne zhromazdenie sa konalo pod dozorom notarky JUDr. Anny Medvedovej.
     
      S vyrocnou spravou za rok 1997 akcionarov oboznamil predseda predstavenstva Ing. Vladimir Sotak. Hned v uvode konstatoval, ze " hospodarske vysledky uplynuleho roku hodnotime velmi pozitivne, aj ked sme mali ciele este vyssie. Zial, nedokazali sme v plnej miere eliminovat negativne vonkajsie vplyvy. Treti rok za sebou sme vykazali ako vysledok hospodarenia zisk, cim sa zaroven potvrdila spravnost a opodstatnenost restrukturalizacnych krokov v predchadzajucich obdobiach" ( cele znenie spravy a ostatne materialy budu zverejnene v monotematickych novinach venovanych kazdemu akcionarovi ZP a.s.).
      Po rozsiahlom hodnoteni cinnosti za uplynulych dvanast mesiacov roku 1997 ukoncil predseda predstavenstva svoje vystupenie slovami:" Od roku 1992, ked sa ZP a.s. pretransformovali zo statneho podniku na akciovu spolocnost, presli zlozitym vyvojom a utrpeli mnoho strat, aby poucene dalsimi skusenostami opat zdvihli hlavu k prosperite. Vlastnictvo k akciam ZP a.s. Vam doposial ziadny prospech neprinieslo. Za obdobie tychto rokov akciova spolocnost poctivo platila dodavatelom za odberany tovar a sluzby, bankam za splatky poskytovanych uverov a uroky z nich, poistovniam za vsetky druhy poistneho, vratane socialnej a zdravotnej poistovne, zamestnancom dohodnutu vysku miezd, danovym uradom, rozpoctom miest a obci sme vyplatili vsetky povinne dane.
      Vykazany hospodarsky vysledok za rok 1997 nedosahuje taku vysku, aby mohol sanovat straty z rokov 1993 a 1994. Napriek tomu predstavenstvo dava dnes navrh na vyplatu dividend. Chceme sa tymto krokom uchadzat o Vasu doveru, ktoru ste nam doposial zachovali, ked ste nepodlahli pokuseniu jednorazoveho predaja svojich akcii. Primerane, podla dochodkovej situacie akciovej spolocnosti, sa budeme snazit tento cin zachovat aj do buducich rokov. Mame na to vytvorene vsetky predpoklady."

     
      Predseda Dozornej rady ZP a.s. Ing. Pavol Simo vo svojej sprave zhodnotil rok 1997, z jeho slov vyberame: "Rok 1997 bol pre Zeleziarne Podbrezova rokom narastu vyroby a odbytu. Odbyt vzrastol v porovnani s rokom 1996 o 20%, z toho 80% bolo realizovane mimo uzemia SR, co v existujucom konkurencnom prostredi znamenalo velmi uspesny rok. Pri hodnoteni podnikatelskeho zameru dozorna rada konstatovala, ze narocne ulohy vo vyrobe boli splnene, okrem vyroby ocele, zvaranych rur a hutnickej druhovyroby. Podnikatelsky zamer predpokladal vacsi odbyt presnych rur a ocele. Planovany zisk po zdaneni 60 mil. Sk sa nepodarilo naplnit aj vdaka opatreniam vlady v oblasti vzrastu cien energie, plynu a zavedenim dovoznej prirazky, co nebolo mozne predpokladat pri tvorbe podnikatelskeho zameru".
     
      Uctovnu zavierku a navrh rozdelenia hospodarskeho vysledku za rok 1997 predniesol clen predstavenstva Ing. Marian Kurcik, ktory okrem ineho oboznamil aj s navrhom na vyplatu dividend pre akcionarov - celkove v sume 23 841 350 Sk.
     
      S drobnymi poznamkami vystupil v diskusii len jeden akcionar, ktoremu odpovedal predseda predstavenstva.
     
      Predposlednym bodom programu bol navrh na doplnenie Stanov ZP a.s. v clanku 2 o nove zivnosti.
     
      Z uznesenia 6. riadneho valneho zhromazdenia ZP a.s. vyplyva, ze valne zhromazdenie vzalo na vedomie spravu o hospodarskej cinnosti za rok 1997, aj informaciu o podnikatelskom zamere na dalsie obdobie, schvalilo rocnu uctovnu zavierku a rozdelenie hospodarskeho vysledku. Valne zhromazdenie ulozilo predstavenstvu zabezpecit vyplatu dividend za rok 1997 akcionarom, ktori boli drzitelmi akcii k 31. decembru 1997 vo vyske 10,- Sk na akciu brutto, po zdaneni osobitnou sadzbou 15% podla zakona o daniach z prijmov 286/92 Zb. - 8,50 Sk na akciu netto, najneskor do troch mesiacov od schvalenia.
      V zavere predseda Predstavenstva a generalny riaditel ZP a.s. Ing. Vladimir Sotak podakoval vsetkym akcionarom za prejavenu doveru, podakoval celemu pracovnemu kolektivu za dosiahnute vysledky a vyjadril presvedcenie, ze v tomto roku budu nase hospodarske vysledky este lepsie. Predseda valneho zhromazdenia Ing. Ludovit Ihring uzavrel rokovanie a podakoval pritomnym akcionarom za ucast.


... spat na prehlad clankov

April vo vyrobe

Asistent VR Ing. Anton Mojzis informuje:


      Ak mam hodotit plnenie vyrobnych uloh v aprili, hned v uvode mozno povedat, ze rozpisane ulohy mesacneho operativneho planu boli splnene a v prevaznej vacsine vyrobnych prevadzok aj prekrocene. V porovnani s financnym planom aj v minulom mesiaci nizsie plnenie bolo zaznamenane v stredisku oblukaren a hutnicka druhovyroba, v ktorych sa nam nedari dosiahnut a stabilizovat dostatocnu zakazkovu napln a uvedene prevadzky boli nutene pracovat v obmedzenom rezime striedania zmien. V priebehu aprila, hlavne po velkonocnych sviatkoch, sme pracovali s velmi nizkymi zasobami srotu, je potesitelne konstatovat, ze dennodennou operativou sa nam podarilo udrzat nasu oceliaren v prevadzke az do planovanej strednej opravy. V poslednych dnoch mesiaca boli zasoby srotu doplnene na planovanu hodnotu, takze od zaciatku maja ma prevadzka vytvorene priaznive podmienky pre pravidelne a rovnomerne plnenie vyrobnych uloh.
      V jednotlivych vyrobnych prevadzkach boli v minulom mesiaci dosiahnute vysledky:
     
      Oceliaren svoje vyrobne mesacne ulohy splnila, v porovnani s planovanymi ulohami bolo naviac vyrobenych 2 084 ton ocele. K tymto vysledkom podstatnou mierou prispelo posunutie strednej opravy o jeden den, co bolo nutne k splneniu externych dodavok kontizliatkov, ako aj zabezpecenie dostatocnej zasoby vsadzky pre valcovnu rur. Ulohy nakladky sme splnili na 155%, nasim najvacsim odberatelom nadalej zostavaju Vitkovice, a.s.
      Vo valcovni rur boli v minulom mesiaci splnene vyrobne ulohy v distribucnej vyrobe na 103%, z toho vyroba polotovarov pre nase dalej spracujuce prevadzky bola splnena na 106% a realizacia na 101%. Na upravarenskych operaciach sa podielali pracovnici samotnej valcovne rur, ako aj pracovnici taharne rur II. Z expedicneho miesta valcovne rur bolo expedovanych 6 574 ton a z expedicneho miesta taharne rur II. 2 036 ton, v prevaznej miere kotlovych rur.      

ZP a.s. z vtacej perspektivy. F:A. Nociarova

      Vo zvarovni rur velkych priemerov vplyvom vhodnej zakazkovej naplne boli dosiahnute priaznive vysledky. Prevadzka svoje vyrobne ulohy splnila na 123%, cim sa aj april zaradil medzi lepsie mesiace. Horsia situacia so zakazkovou naplnou bola pri izolovanych rurach, ktorych bolo vyrobenych len 38 ton. Svoje ekonomicke vysledky si prevadzka vylepsila pracou vo vykonoch, ktore v minulom mesiaci boli zrealizovane v hodnote 347 tisic Sk.
     
      Zakazkova napln taharni rur bola v uplynulom mesiaci velmi dobra, co sa odrazilo aj na dosiahnutych vysledkoch. Celkove v obidvoch taharnach rur boli vyrobne ulohy splnene na 105%, pricom taharen rur I. vykazala 112% plnenie a taharen rur II. 103% plnenie. Vyrazne prekrocenie stanovenych uloh v taharni rur I. bolo ovplyvnene sortimentnou skladbou vyroby. V sucasnom obdobi pocitujeme velmi nizky zaujem o presne rury najmensej rozmerovej skupiny, jej nedostatok je eliminovany vyrobou rur vo vyssich rozmerovych skupinach. Aj ulohy nakladky si obidve vyrobne prevadzky splnili a v porovnani s rozpisom ich prekrocili o 6%. V stredisku oblukaren, z dovodu nizsieho zaujmu o tento druh vyrobku, bol pocas celeho mesiaca uplatnovany dvojzmenny patdnovy rezim striedania zmien. V aprili bolo celkove vyrobenych len 225 ton navarovacich oblukov.
     
      V prevadzke hutnicka druhovyroba zakazkova napln stale nedosahuje planovane zamery a aj v minulom mesiaci sme zaevidovali nizsie plnenie vyrobnych uloh, len na 62%.
     
      Zaverom mozno konstatovat, ze i ked v aprili stanovene zamery neboli do detailov vo vsetkych vyrobnych prevadzkach splnene, v ekonomickom vyjadreni sa ocakava kladny hospodarsky vysledok.
     
      V rozhodujucich vyrobnych prevadzkach je zakazkova napln zabezpecena aj na maj a ocakavame priaznive plnenie vyrobnych uloh. Do plnenia vytycenych uloh v mene vyrobneho useku prajem celemu pracovnemu kolektivu nasej akciovej spolocnosti vela pevneho zdravia a pracovnej pohody.


... spat na prehlad clankov

Marketingovi pracovnici hutnickych podnikov na pracovnom stretnuti

AUTOR: Ing. N. Bauzova, ved. odd. marketingu


     
      V dnoch 29. a 30. aprila 1998 sa konala v hoteli Stupka na Taloch porada veducich pracovnikov marketingovych utvarov Hutnictva zeleza a.s. Tridsat ucastnikov najvyznamnejsich slovenskych a ceskych hutnickych podnikov si pocas dvoch dni vymenilo skusenosti z kazdodennej marketingovej prace. Poradu po prvykrat organizovalo novovzniknute ostravske pracovisko Hutnictva zeleza a.s., ktore pracuje pod vedenim Ing. Jaroslava Brezinu. Medzi najzaujimavejsie patrili informacie o vyvoji europskeho trhu ocele, o vyvoze a dovoze hutnickych vyrobkov v roku 1997 a moznostiach sirsieho vyuzitia ocele v stavebnictve.


... spat na prehlad clankov

Vyhodna pozicka na dovolenku

AUTOR: Podakovala: V. Kukolova


      V tomto roku mozu nasi zamestnanci stravit prijemnu letnu dovolenku pri azurovom Jadranskom mori na budvickej riviere v Juhoslavii. Pre 11-turnusov je pripravena zahranicna rodinna rekreacia v Budve, od 12.6. do 21.9.1998.
      * Obnovit zahranicnu rodinnu rekreaciu to je krok, ktory iste mnohi z nas privitali. Co vas viedlo k hromadnejsiemu organizovaniu rodinnej rekreacie v zahranicni a ake vyhody ste pre odborarov pripravili?, sme sa opytali podpredsedu ZV OZK p. Slavomira Stromku:
      - V roku 1997 sme po prvykrat zorganizovali zahranicnu rodinnu rekreaciu pri Jadrane, ktoru si ucastnici velmi pochvalovali a zaroven prejavili vacsi zaujem o takuto formu oddychu. Po vlanajsich skusenostiach, ako aj po konzultaciach s nasimi hutnickymi partnermi zo Ziaru nad Hronom a z Istebneho (Ziar ma pre tento ucel zriadenu vlastnu cestovnu kancelariu a zo socialneho fondu rekreaciu dotuje 2,8 mil. Sk a Istebne zas poskytuje navratne pozicky), sme sa rozhodli zorganizovat aj v tomto roku rodinnu rekreaciu v zahranici. Prijali sme vyhodnu formu platby, ktora spociva v poskytnuti pozicky 5000 Sk/odborar, ktoru moze nas clen splacat do 31.12.1998. Konkretnejsie k pobytu - Budva patri k najkrajsim miestam Jadranskeho mora, v blizkosti su zaujimave mesta, ako napr. Sveti Stefan, Becici, Boka Kotorska, do ktorych su pre zaujemcov organizovane jednodnove zajazdy.
      * Rekreacia je len pre nasich zamestnancov a ich rodinnych prislusnikov, alebo i pre inych zaujemcov?
      - V prvom rade sa snazime zabezpecit pobyt pre nasich zamestnancov, a potom i pre dochodcov a inych zaujemcov - pre ktorych vsak spominana pomoc formou pozicky neplati.
      * Je este sanca prihlasit sa?
      - Ano, mame este volne miesta, treba ich vsak osobne konzultovat so ZV OZK na tel. cislach 1462, 1455.
      * Pripravujete este dalsie prekvapenia?
      - Po konzultaciach s nasimi odborovymi partnermi z OFZ v Istebnom mame rozpracovane aktivity uz aj na buduci rok. Tykaju sa aj detskej ozdravnej zahranicnej rekreacie v Chorvatsku. Uvidime, ako tuto aktivitu prijme nasa clenska zakladna.

 

 

 

Vsak lakave prostredie? Tu by sme chceli v buducom roku rekreovat deti nasich zamestnancov...

 

 

 

 


... spat na prehlad clankov

Vnutropodnikove normy a riadiace akty


      Oddelenie organizacie a vnutornej legislativy ZP a.s. vydalo nasledovne individualne riadiace akty GR:

      INDIVIDUALNE RIADIACE AKTY

      Rozhodnutia GR:
1/98 Statisticke hlasenia za ZP a.s.
2/98 Udrziavanie a aktualizacia externej casti WW SERVERA ZP a.s.
3/98 Harmonogram nastupov do stravovacich zariadeni ZP GASTRO SERVIS s.r.o.
4/98 Objektivizacia vykonovych noriem
5/98 Organizacna a funkcna struktura ZP a.s., zoznam funkcnych a profesnych miest zamestnancov
      Opatrenia GR:
1/98 Nocna praca zien v roku 1998
2/98 Limity nadcasovej prace pre zamestnancov ZP a.s. na rok 1998
3/98 Ochrana zivotneho prostredia, priprava a zavedenie EMS - ISO 14 000 v ZP a.s.
      Prikazy GR:
1/98 Harmonogram hodnotenia zamestnancov v roku 1998
2/98 Konsolidovana uctovna zavierka 3/98 Cerpanie dovolenky zamestnancov ZP a.s.
4/98 Ciele kvality na rok 1998
5/98 Mimoriadna inventarizacia v predajni ZP a.s.
6/98 Skusky TH-zamestnancov z predpisov BOZP
7/98 Kontrola, udrzba a prehliadka stavu elektrickeho zariadenia v ZP a.s.
      Vyhlasky:
1/98 Statne sviatky, dni pracovneho pokoja, pamatne a vyznamne dni v roku 1998
2/98 Zoznam skladov v ZP a.s.


... spat na prehlad clankov

- Zo statistiky Uradu bezpecnosti prace

AUTOR: OS - N. Bertova (vynatok)

* V roku 1997 bolo v organizaciach podliehajucich dozoru organov Uradu bezpecnosti prace SR zaznamenanych 114 smrtelnych, 304 tazkych a vyse 21 tisic ostatnych pracovnych urazov. (V porovnani s rokom 1970 na sto zamestnancov pripadali takmer styri pracovne urazy, v minulom roku to bolo v ramci Banskobystrickeho kraja 1,68 pracovnych urazov na sto zamestnancov).

      * Najhorsia situacia v bezpecnosti a ochrane zdravia pri praci je v sukromnom sektore, v ktorom bolo zaznamenanych najviac pracovnych urazov s tazkym a smrtelnym nasledkom.

      * Najviac urazov bolo zaznamenanych v najkratsom mesiaci roka vo februari, az 10 percent a najmenej v decembri, len 5 percent.

      * Najkritickejsim dnom vzniku pracovnych urazov bol pondelok, teda prvy pracovny den po dni pracovneho pokoja alebo volna. Najmenej urazov bolo zaregistrovanych v piatok. Z celkom pochopitelnych dovodov sa najmenej urazov vyskytlo v decembri (2%). Zaujimave je vsak, ze najviac urazov bolo vo februari (10%), aj napriek tomu, ze to je najkratsi mesiac roka.

      * Porovnanie urazovosti zien a muzov: - urazy zien predstavovali 22 percent zo vsetkych urazov, pricom najpocetnejsou zranenou vekovou skupinou boli zamestnankyne vo veku od 40 do 49 rokov, - muzi boli na tom najhorsie vo veku od 18 do 30 rokov. Na tuto vekovu kategoriu pripadlo az 30 percent urazov.

      * V Banskobystrickom kraji su najcastejsou pricinou urazov nedostatky osobnych predpokladov na riadny pracovny vykon, ako su chybajuce telesne predpoklady, zmyslove nedostatky, nepriaznive osobne vlastnosti a okamzite psychofyziologicke stavy a riziko prace.
      Najnebezpecnejsie pri praci su rozne materialy, bremena a predmety. K urazom dochadza predovsetkym pri ich premiestnovani a inej manipulacii. Druhym najopakovanejsim zdrojom urazov su vnutropodnikove pracoviska, komunikacne priestory a pady osob na nich. Tieto zdroje sa najcastejsie spominaju v polnohospodarstve, lesnictve, pri tazbe dreva, pri vyrobe potravin a napojov, v drevarskom, strojarskom priemysle a v stavebnictve. Pracovne urazy v tychto odvetviach ekonomickej cinnosti podnikov predstavuju v Banskobystrickom kraji viac ako 63% z celkoveho poctu. Statistiky hovoria aj o tom, ze najbolestnejsie a najcastejsie zranenia utrpeli zamestnanci najma na prstoch hornych koncatin, takmer 29%. Ak vsak zratame zranenia dolnych koncatin, tak sa podielaju na urazovosti takmer 50%. Je zrejme, ze druh zranenia zodpoveda ukonom, ktore nase ruky robia. Napocetnejsie su povrchove zranenia, po nich nasleduju odreniny, ale aj otvorene rany. Najzriedkavejsou zranenou castou tela je brucho.


... spat na prehlad clankov

"Ako sa vam dari plnit ulohy od zaciatku roka 1998?",

Prve styri mesiace v taharnach

Ing. Peter FABIK, veduci prevadzky taharen rur 1:

      - Start do noveho roka v nasej prevadzke bol uspesny. Nedostatok zakazkovej naplne pre tuzemsko sposobil zvysenu vyrobu na export a tym aj vyssie naroky na kvalitu vyroby rur hlavne vymenikovych a hydraulickych. Od zaciatku roka sme v taharni rur 1 vyrobili 3690 ton presnych rur, z ktorych sme vyexpedovali cca 90 percent. Pre PIPEX bolo vyrobenych nadplan 520 ton presnych rur. Jedinym negativom tohoto obdobia je skutocnost, ze vyrobny sortiment nasej prevadzky sa dostal do oblasti vacsich priemerov a hrubsich stien, cim sa nedosahuje planovana cena rur. V letnom obdobi nas cakaju dalsie narocne ulohy, medzi ktore patri generalna oprava zihacej pece c. 2 a generalna oprava odsavania v moriarni. V sucasnosti je pred dokoncenim generalna oprava skladu kyselin a investicna akcia rekonstrukcie budovy regeneracie.

Hrotovanie za tepla v priprave vyroby (Vt 1).
      Realizaciou uvedenych akcii sa zlepsi pracovne prostredie pracovnikov z chemickych prevadzok. Do konca roka mame v plane niekolko investicnych akcii, ktorych cielom je zvysenie kvality vyrabanych rur. Najdolezitejsie z nich budu: - do vyrobneho toku upravne zabudovat dve kefovacie jednotky na upravu koncov rur, - v expedicii zabudovat zariadenie na znizenie vynasania konzervacneho oleja v presnych rurach. Intenzivne pracujeme na skvalitneni fosfatovania rur, skusanim novych chemickych pripravkov. O nieco komplikovanejsia je situacia, aj ked pevne verim, ze len docasne, v oblukarni. Nedostatok zakazkovej naplne sposobil postupny prechod prevadzky na dvojzmenny pracovny rezim, cim doslo k znizeniu poctu pracovnikov. Nadbytocni pracovnici boli preradeni do taharni rur 1 a 2. Mozeme vsak konstatovat, ze operativne upraveny plan oblukaren plni. Za styri mesiace tohoto roka sme vyrobili a vyexpedovali cca 1070 ton navarovacich oblukov. Zaroven sa vo februari v oblukarni uskutocnila generalna oprava tlacnej linky c. 2 a planovana stredna oprava, v pozadovanom rozsahu a kvalite. V sucasnosti prebieha intenzivna priprava na vyrobu nastrojov pre hrubostenne obluky, cim sa rozsiri vyrobny sortiment a zvacsi zakazkova napln. Narocne ulohy roka 1998 sa nam dari plnit vdaka stabilizovanemu a schopnemu kolektivu pracovnikov taharne rur 1 a oblukarne.

      Ing. Lubomir KUPEC, veduci prevadzky taharen rur 2:

      - Za prve styri mesiace sme v prevadzke taharen rur 2 vyrobili vyse 9 000 ton presnych rur a o 1,5 percenta prekrocili planovane ulohy. Taktiez pri finalizacii hladkych rur sme prekrocili plan o 7,7 percenta. Odberatelom sme vyexpedovali v porovnani s planom viac o 394 ton presnych rur. Doterajsie dobre vysledky prevadzky su podmienene dostatocnou zakazkovou naplnou a vcasnou dodavkou vsadzky z prevadzky valcovna rur. Ekonomicke vysledky prevadzky v nakladovej casti su v porovnani s minulym rokom lepsie. Za obdobie od januara do aprila sme dosiahli vyrazne znizenie vlastnych nakladov na vyrobu. Podkrocili sme i technicko-hospodarske normy spotreby materialov a energii.

Kontrola oblukov po kalibrovani za studena. Foto: Iveta Krdhordova

Pri dobrej organizacii prace dochadza k vyraznemu setreniu spotreby elektrickej energie a plynu. Za hodnotene obdobie sme predali tovar za 249 mil. Sk, avsak dosiahnuta priemerna cena za tonu je v porovnani s planom nizsia. Sortiment akosti, rozmerov a druhov vyrobkov sa neustale rozsiruje. Popri zavedenych vyrobach vymennikovych rur do dlzky az 15,2 m, rebrovanych rurach, sa dalej rozsiruje vyroba HPZ rur, rur pre automobilovy priemysel, rur vyrabanych z loziskovych oceli a rur skusanych ultrazvukom. V sucasnosti sa zacina s realizaciou v tomto roku najvyznamnejsej investicnej akcie pre taharen rur 2 - upravou koncov vymennikovych rur. Linku zakupenu z Nemecka doplnime o dalsie pracoviska a vytvorime linku na kompletne finalizovanie vymennikovych rur az po zabalenie do sesthranov alebo drevenych bedni. A co si zelat na zaver? Verit, ze zakazkova napln bude aj v nasledujucich mesiacoch dostatocna a prevadzka bude nadalej dosahovat lepsie vysledky.


... spat na prehlad clankov

Odpovedame na otazky nasich citatelov

Vy sa pytate...

AUTOR: Zaznamenala O. Kleinova


      Po zverejneni clanku tykajuceho sa odpredaja bytov v tomto roku, sme dostali do redakcie mnoho vasich otazok a obratila sa na nas aj cast najomnikov z TOB v Podbrezovej. Kedze ide o byty, ktore su v plane predaja este v tomto roku, tlmocili sme ich riaditelovi ZP BYTOS s.r.o.Ing. Marianovi SMOLCOVI:

      * V TOB byvaju v prevaznej miere dochodcovia, byvali zamestnanci, ale aj taki, ktori v podniku nepracovali alebo teraz nepracuju, ako to bude s odpredajom bytov v takomto pripade?
     
      - Zakon c. 182/93 Z.z. o vlastnictve bytov a nebytovych priestorov sa vztahuje na vsetkych sucasnych najomnikov, ako to vyplyva z paragrafu 16 odsek 1 - " byt, ktoreho najomcom je fyzicka osoba, moze vlastnik domu previest do vlastnictva len tomuto najomcovi". Kedze vacsinu najomnikov tvoria sucasni ci byvali zamestnanci ZP a.s., najomca bude pristupovat socialne k stanovovaniu zliav zo zakladnej ceny. Je vsak potrebne zdoraznit, ze pri ich urcovani bude kriteriom technicky stav jednotlivych bytov.
      * V niektorych bytoch TOB su prelozene jadra v kupelniach, v inych nie....
     
      - Prestavbu jadier ( v kupelniach a WC) nebude vlastnik vykonavat, nakolko su to funkcne jadra.
      * Ako to bude pri plateni za teplo a vodu, kedze v bytoch nie su vodomery a pritom sa vela vody cerpa v pracovniach?

     - Rozuctovavanie teplej a studenej vody sa bude robit na osobomesiace podla vyhlasky c. 206/1991 Zb. Rozuctovavanie za teplo vyplyva tiez z uvedenej vyhlasky, podla m2 plochy bytu. Pocet GJ na ustrednom kureni sa berie odpoctom z meraca na "pate" domu. Pri generalnej oprave vodovodneho potrubia budu vyriesene aj vodomery na studenu a teplu vodu v bytoch, i v pracovniach.
      * Ako to bude s platenim za udrzbu v bytoch, kedze v prevaznej miere su vane, umyvadla, WC misy, radiatory zastarale, hoci podla vyhlasky maju najomnici pravo na bezplatnu vymenu horeuvedeneho zariadenia po 15 rokoch uzivania?
     
      - Vyhlaska o zivotnosti prvkov uz stratila platnost ( vane, umyvadla, WC, atd...). Podla nariadenia vlady SR c. 87/1995 Zb. vymena celych predmetov sa vykona vtedy, ak je nevyhnutna a predmet uz nemozno opravit, ani pouzivat. Na vymenu predmetu je rozhodujuci vzdy jeho technicky stav a funkcnost. Dolezite je, aby nebol poskodeny neodbornym zaobchadzanim alebo nehospodarnostou najomcu bytu ( napr. cistenie vani a umyvadiel praskami a kyselinami, co sposobuje znicenie smaltu a zdrsnenie povrchu).
      * V niektorych bytoch su popraskane steny, ale aj stropy, nie vinou najomnikov...
     
      - Je potrebne konkretizovat v ktorych bytoch, resp. u ktorych najomnikov su stropy a steny popraskane. Zatial nikto taketo chyby nenahlasil. ZP BYTOS s.r.o. v konkretnom pripade urobi obhliadku a zaujme potrebne stanovisko.
      * Kedy sa zacne s avizovanou opravou vodovodneho potrubia v bytoch?
     
      - Oprava vodovodneho potrubia bola naplanovana v ramci generalnych oprav zabezpecovanych prevadzkou ZP a.s. - strojarenskou vyrobou a jej realizacia bude aktualna v druhom polroku t.r.
      * Je potrebne individualne zasielat ziadosti na odkupenie bytov do ZP BYTOS s.r.o.?
     
      - Nie je potrebne zasielat individualne ziadosti. Vzhladom na skutocnost, ze otazky sa tykaju najomnikov TOB, kde zo 44 najomnikov 26 ma pozdlznosti voci najomcovi, povazujem za dolezite upozornit, ze podla paragrafu 16. horeuvedeneho zakona je kazdy najomnik povinny uhradit si vsetky pozdlznosti voci najomcovi, pripadne prerokovat formy splatok a az potom sa mozeme rozpravat o konkretnom odpredaji bytu do osobneho vlastnictva.
      ZP BYTOS s.r.o. sa pri realizacii odpredaja bytov kontaktuje priamo s najomnikmi jednotlivych blokov a spolocne prerokuju konkretne otazky, tykajuce sa odpredaja, povinnosti i poziadaviek s uvedenou problematikou spojenych.
      * Je mozne byty odkupit aj mimo harmonogramu ?
      - Pokial vsetci najomnici, obyvatelia jedneho obytneho domu v ktorejkolvek lokalite - Brezno, Podbrezova, Stiavnicka..., prejavia zaujem o kupu, podaju si pisomnu ziadost aj pred planovanym terminom odpredaja. Taketo ziadosti budu posudzovane individualne a ustretovo.


... spat na prehlad clankov

NEPREHLIADNITE !

Z dovodu prac na zaverecnom vyuctovani zakladneho najomneho a sluzieb spojenych s uzivanim bytu, ZP BYTOS s.r.o. oznamuje vsetkym najomnikom bytov v sprave ZP BYTOS s.r.o., ze do 31. maja 1998 sa upravuju strankove dni na kazdy piatok v tyzdni od 8. do 14. hod. V ine dni do uvedeneho terminu stranky nevybavuju.


... spat na prehlad clankov

Zo sveta ocele

Rusko zvysi export ocele

AUTOR: prevzate zo Sveta hospodarstvi


      Podla odhadu Medzinarodneho ustavu pre surove zelezo a ocel, produkcia ocele v Spolocenstve nezavislych statov v uplynulom roku stupla v porovnani s rokom 1996 o 2,7%, na 78 mil. ton, z toho v Bielorusku vzrastla o 27%, v Kazachstane o 23%, v Moldavsku o 21% a na Ukrajine o 16%. V Ruskej federacii naopak produkcia ocele poklesla o 4,6% a v Uzbekistane dokonca o 20%.
      Vyuzitie vyrobnych kapacit v ciernej metalurgii dosahuje v Rusku, na Ukrajine a v Uzbekistane nadalej nizke hodnoty - okolo 60 az 70%. V roku 1997 bolo v Rusku vyrobenych priblizne 40 milionov ton valcovaneho materialu a rur.
      Podla casopisu Metal Bulletin sa v buducich piatich az siedmich rokoch moze vyroba ocele v Rusku, v pripade priaznivej situacie na domacom i zahranicnom trhu, vyrazne zvysit. V tomto roku sa ma v Rusku produkcia ocele podla predbezneho odhadu zvysit o cca 2 az 2,5%, v porovnani s uplynulym rokom.
      Moznosti narastu oceliarskej produkcie v Rusku budu zalezat od vysky dopytu v automobilovom priemysle, strojarstve a stavebnictve. Aktivacia dopytu na vnutornom trhu je pritom uzko spojena s nutnostou modernizacie zeleznic a potrubnych systemov. V nasledujucich troch rokoch by podla expertov mal stupnut vnutrozemsky dopyt po oceliarskych vyrobkoch potrebnych pre vyrobu dopravnych prostriedkov. Celkove sa moze podla prognozy v buducich troch rokoch spotreba oceliarskych vyrobkov v Rusku az zdvojnasobit a dosiahnut 28 az 30 mil. ton.
      V sucasnosti su Rusko a dalsie staty SNS nutene velku cast svojej oceliarskej produkcie vyvazat. V niektorych metalurgickych zavodoch tvori podiel exportu 75 az 95%. V roku 1996 dosiahol vyvoz oceliarskych vyrobkov z Ruska 25,9 mil. ton a v minulom roku sa udrzal zhruba na tej istej urovni. Pri tvorbe prognozy na rok 1998 sa berie do uvahy skutocnost, ze v mnohych krajinach boli vyhlasene antidumpingove cla na dovoz ruskej oceliarskej produkcie, co obmedzuje vyvozne moznosti z Ruska. Aj napriek tomu odbornici usudzuju, ze v tomto roku export ocele z Ruska na svetovom trhu mierne vzrasie, vdaka uzavretym medzinarodnym dohodam o daniach a clach.

      ***

V hale Oceliarne Novej huty, a.s. sa zacali pripravne prace vystavby dalsieho zariadenia pre plynule odlievanie ocele. Bude stat na mieste byvalych martinskych peci a prve predliatky maju byt odliate v buducom roku. Planovana kapacita kontiliatia je 930 tisic ton rocne. Rovnako ako prve kontiliatie, bude mat sest prudov a rychlost liatia bude 5m za minutu. Vystavba kontiliatia sa uskutocni pocas prevadzky oceliarne, ktoru v sucasnosti vybavuju ucinnym primarnym a sekundarnym odprasenim. Montaz ocelovej konstrukcie haly buducej valcovne uspesne pokracuje. Valcovna ma byt uvedena do prevadzky 1. jula 1999. V uplynulych tyzdnoch sa uskutocnili vykonove skusky deliacej linky, na ktorej sa budu delit plechy vyrobene v tejto valcovni podla sirky pozadovanej zakaznikmi.


... spat na prehlad clankov

Kalendar specializovanych veltrhov v juni 1998

 

 

 

 

 

 


... spat na prehlad clankov

Zavadzanie EMS podla noriem ISO 14 000

AUTOR: Ing. M. Stulrajter, Ing. I. Veverka


      Pod pojmom zivotne prostredie rozumieme vsetko, co vytvara prirodzene podmienky existencie organizmov, vratane cloveka, a je predpokladom ich dalsieho vyvoja. Jeho zlozkami su najma ovzdusie, poda, voda, organizmy, energia a prirodne zdroje. Pri koncepcne riadenej ludskej cinnosti dochadza k unosnemu zatazeniu uzemia, pri ktorom nedochadza k poskodzovaniu zivotneho prostredia, najma jeho jednotlivych zloziek alebo ekologickej stability.
      Globalne riadit podnik vyzaduje neustale uvazovanie minimalne v troch dimenziach riadenia:
- system ekonomicky orientovaneho riadenia, tzn. riadit ekonomicku efektivnost, zisky, naklady, straty a skody,
- system riadenia kvality podniku, tzn. kvalitu procesov, kvalitu vsetkych druhov vystupov z podniku, naklady na kvalitu, naklady z nizkej kvality (ISO radu 9 000),
- system environmentalneho riadenia, tzn. riadit hodnotenie vplyvov na zivotne prostredie a z nich vyplyvajucich strat. Predovsetkym emisie do atmosfery, odpady do vod, tuhe odpady a ich skladovanie, kontaminacia pody, vypustanie tepla (ISO 14 000).

      Mimoriadne vyznamnym nastrojom riadenia organizacie v uvedenych suvislostiach je zavedenie EMS (Environmental Managament Systems, tzn. environmentalny manazersky system - manazerstvo zivotneho prostredia) podla medzinarodnych standardov noriem ISO 14 000. Tato medzinarodna norma stanovuje poziadavky pre system environmentalneho manazmentu tak, aby umoznila organizacii sformulovat politiku a zamery pri zohladneni legislativnych poziadaviek a informacii o vyznamnych dopadoch na zivotne prostredie. Vztahuje sa na tie environmentalne poziadavky, ktore organizacia moze riadit a pri ktorych sa predpoklada, ze ich moze ovplyvnit.
      Normy radu ISO 14 000 su aplikovatelne v kazdej organizacii, ktora si zela zaviest, udrzat a zlepsovat system environmentalneho manazmentu, a usiluje o certifikaciu/registraciu svojho systemu environmentalneho manazmentu externou organizaciou - audity EMS.

     Dovody pre zavedenie EMS

      V sucasnom domacom, a hlavne v medzinarodnom trhovom prostredi stale intenzivnejsie posobia tlaky na vytvorenie akceptovatelneho environmentalneho profilu organizacie a to: - zo strany legislativy zivotneho prostredia,
- zo strany odberatelskej sfery,
- zo strany verejnej spravy,
- zo strany verejnosti ako takej (ochranari, zeleni a pod.),
- zo strany vlastnych zamestnancov.

      Hlavnym principom EMS je princip neustaleho zvysovania environmentalneho profilu organizacie. Tato zasada bola prijata ako princip riadenia uz v programoch riadenia kvality podla ISO 9 000. Dobry environmentalny profil podniku predpoklada, ze sa podnik zaviaze pracovat v tejto oblasti systematicky, ze struktura, zodpovednosti, kompetencie, pristupy, postupy, procesy a zdroje pre realizaciu EKO-politiky, cielov a cielovych hodnot budu koordinovane s ostatnymi zamermi a system EMS sa stane integralnou sucastou systemu riadenia.

      Vysledkom zavedenia EMS je:

- sprehladnit a zjednodusit riadiaci system,
- dosiahnut uspory materialnych a personalnych zdrojov,
- zlepsit image organizacie,
- organizacia prestava byt zosobnenim potencialnej hrozby a stava sa doveryhodnym a spolahlivym partnerom svojmu okoliu,
- zvysit konkurencieschopnost,
- ulahcit prenikanie na nove trhy a uchovavat stavajuce,
- predpokladat "zeleny" variant vonkajsieho tlaku zo strany zakaznikov,
- zladit ekonomicke, environmentalne, socialne a legislativne aspekty.

      Zavadzanie EMS v podniku podla noriem ISO 14 000 je pre priemyselne podniky dobrovolne, ale z hladiska ochrany zivotneho prostredia pre cely region prospesne, pretoze podnik dobrovolne prijima opatrenia na zlepsenie sucasneho stavu. Zaverom je potrebne zdoraznit, ze zavadzanie EMS v nasej akciovej spolocnosti s naslednou certifikaciou je proces, ktory si vyzaduje zapojenie kazdeho - od vrcholoveho manazmentu az po koncoveho zamestnanca. V Zeleziarnach Podbrezova a.s. sa system EMS podla noriem ISO 14 000 zavadza v zmysle Opatrenia c. 3/98 generalneho riaditela a.s., zo dna 28. aprila 1998, ku ktoremu sa vratime v najblizsich cislach.


... spat na prehlad clankov

CESTOVNY PORIADOK SAD

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 

 

 

 

 

 

 

     


... spat na prehlad clankov

Jedalny listok od 25.-31.5. 01.-07.06.1998


... spat na prehlad clankov

Koncert vdaky


      Tradicny jarny koncert Dychovej hudby, ktory je organizovany pre posluchacov obce Podbrezova, bol v tomto roku venovany dvom rozdielnym vyrociam. V tychto dnoch uplynul prave rok od tragickej udalosti, pri ktorej zahynuli cestou na vystupenie traja clenovia dychovej hudby. V tohtorocnom maji si pripomina vyznamne zivotne jubileum choreograf, veduci baletnej a tanecnej skupiny pri Obecnom urade v Podbrezovej, pan Miroslav Prochazka.
     
      Koncert sa uskutocnil 7. maja 1998 v ZK OZ KOVO. Mal dve casti, ktore sa odlisovali dramaturgicky, aj atmosferou. Konferovala spevacka dychovej hudby Zuzana Giertlova, ktorej kultivovane sprievodne slovo vyrazne prispelo k uspechu koncertu.
      Prva cast slavnostneho podujatia bola spomienkou na dlhorocneho kapelnika Petra Zaorala a hracov Durera a Radakovica. Na koncert prijala pozvanie pani Zaoralova. Ako vyraz uznania a vdaky za vykonane dielo manzela, jej odovzdali zastupcovia dychovej hudby pred kocertom kyticu cervenych karafiatov. V tejto casti vecera odzneli slavnostne skladby Antonina Dvoraka, ale aj koncertne skladby sucasneho kapelnika Pavla Sianskeho. Zvlast treba spomenut skladbu Labyrint, ktora velmi priliehavo vyjadrila ludsky zivot s jeho radostami i smutkom.
     
      Druha cast koncertu bola oslavou mladeze a vecne mladeho pana Miroslava Prochazku. Cez jeho ruky preslo viac ako 300 deti z Podbrezovej a okolia. Vstepoval a vstepuje im zaklady pohybovej kultury a spolocenskeho spravania. Jeho dielo - tancujuce deti a mladez - videlo vdacne obecenstvo v kazdej skladbe tejto casti. Podbrezovska polka a Veseli kovaci v podani najmladsich, My fair lady, Cardasova princezna, Kaffe samba, Jackson v podani uz zrelsich dievcat a chlapcov. V zavere si zatancoval s dychovou hudbou sam oslavenec v prekrasnom solovom vystupe. Ukazal, ze je este stale profesionalnym tanecnym majstrom.
      Koncert vdaky bol vydarenym umeleckym podujatim. Medzi divakmi bolo vidno osobnosti obce na cele so starostom Ing. Janom Stellerom, byvale tanecnicky, mazoretky. Byvali muzikanti so zaujmom sledovali vykony dychovej hudby na javisku. V buducnosti by bolo potrebne aspon symbolickym vstupnym odseparovat z obecenstva tradicne nevychovanu cast mladeze zo sidliska Kolkaren, ktora pravidlene narusa svojim spravanim sa podprezovske kulturne podujatia.


... spat na prehlad clankov

Informacie v skratke:

OTVORIA TATRANSKE LETO

Nasa dychovka dostala pozvanie na VII. rocnik Podtatranskeho festivalu dychovych hudieb SVIT 1998 - TATRY. Takato cest sa dostane len tym najlepsim.

      PODAKOVANIE

      Clenovia Dychovej hudby ZP a.s. dakuju za prispevky na cinnost:
      Frantiskovi Sperkovi s manzelkou z Hornej Lehoty, ktori prispeli sumou 60,- Sk, a Jozefovi Budajovi z Predajnej za prispevok 100,- Sk.

      PRVE VYROCIE

      Noviny ZP a.s. PODBREZOVAN vychadzaju v elektronickej forme uz od 9. cisla uplynuleho roka. Ak mate INTERNET, najdete ich na domovskej stranke Zeleziarni Podbrezova a.s.


... spat na prehlad clankov

Kde za kulturou?

22. - 24. maja na namesti vo dvore MsKS a v Klube Omega MsDK: 15. rokov country skupiny VODOPAD

      COUNTRY ZA MESTSKOU STODOLOU

28. maja o 17. hod. v ZUS I. Absolventsky koncert a 29. maja o 17. hod. v ZUS II. Absolventsky koncert. Koncerty su spojene s vystavou prac ziakov vytvarneho odboru.


... spat na prehlad clankov

Blahozelame nasim jubilantom

Pracovne jubilea

V juni si pripominaju pracovne jubilea

      30-rocne
Maria VESTUROVA
      25-rocne
Jana BELKOVA
      20-rocne
Ivan PROSOVSKY, Julius URADNIK, Lubica RONCAKOVA, Jan STAS, Ivan STULRAJTER, Peter DURCIK, Jozef TAZKY, Jaroslav KANTORIS
     
      Zivotne jubilea

     55-rocne
Rudolf JAGERCIK, Stefan FIGLUS, Milan LUPTOVCIAK, Albert STRBA, Miroslav TAPAJCIK
      50-rocne
Peter KRALIK, Viliam CIGER, Jozef GIERTLI, Anna TAUCHYNOVA, Jan DONOVAL, PETER SUHAJDA


... spat na prehlad clankov

Horoskop

KOZOROZEC 22.12.-20.1.

Ani mensie neprijemnosti tychto dni sa vam nedari riesit tak, ako ste zvyknuty. Nezacinajte preto s velkymi planmi a pockajte na priaznivejsie obdobie.

      VODNAR 21.1.-20.2.

Pocitujete nedostatok spolupatricnosti v rodinnom kruhu? Nesnazte sa potlacat svoje pocity a pochybnosti. Dajte aj ostrejsie najavo vlastny nazor.

      RYBY 21.2.-20.3.

Ze by MAJ - bol vasim mesiacom roka? Ved nielen vo financnej oblasti sa vam prekvapujuco dari. Vyuzite preto nezvyklu priazen osudu na upevnenie obchodnych stykov.

      BARAN 21.3.-20.4.

Vedzte, ze vesele srdce udrzuje cloveka pri zivote a radost zo zivota mu ho predlzuje. Preto zotrite chmary z cela a zacnite sa radovat z uspechov nielen svojich najblizsich.

      BYK 21.4.-20.5.

Prehnali ste oslavu svojich "abrahamovyn"? V penazenke mate prievan? Nech vas uspokoji vedomie, ze ten kto nie je zdravy, ten nema nic.

      BLIZENCI 21.5.-20.6.

Svoj zivot podriadujte vyroku: "...viac je hodne zravie a culost mysle, ako vsetko zlato sveta...", a ked k tomu pridate milujuce srdce, budete skoro idealny partner.

      RAK 21.6.-22.7.

Ani Arabelin prsten nedokaze ustriehnut vasu povahu. Raz je zamraceno a o chvilu slnecno. Nepresvedcite uz ani slubmi - pretoze ich davate prilis casto a nemyslite ich vazne.

      LEV 23.7.-23.8.

Lev sa rad vyhrieva v lucoch "uspechu" a veru niet mu co zavidiet, ved aby ho dosiahol, musi neustale prekonavat sam seba.

      PANNA 24.8.-23.9.

Pannenske prosiace oci a okolie skace splnit vase zelania. Pozor vsak, nie su rontgenove a nie kazdy sa v nich vidi a utopi.

      VAHY 24.9.-23.10.

Emocie nechajte prejst mozgovymi zavitmi a zistite, ze radost bude cistejsia i rozhorcenie mensie, a okolie sa vam bude zdat milsie.

      SKORPION 24.10.-22.11.

Prepiatost odhodte s mrzutostou. Ved je maj - je lasky cas. Opraste svoj vonkajsok a nasadte Bondovsky usmev. Uvidite, ake to urobi zazraky.

      STRELEC 23.11.- 21.12.

Prave v mesiaci pre Strelca najzaujimavejsom ste vystrielali vsetky sipy a akosi ste stratili musku. Nebudte smutny, koncom maja sa situacia zlepsi.


... spat na prehlad clankov

O laske k umeniu hovorime p. Miroslavom Prochazkom

S Taliou spoznaval svet

AUTOR: Opytala sa V.Kukolova

Meno M. Prochazku sa v Podbrezovej spaja so vznikom mazoretiek a detskej tanecnej skupiny. Malokto z nas, vsak mal tu moznost poznat ho nielen ako ich umeleckeho veduceho, ale ako profesionalneho tanecnika. Zamiloval sa do "dosiek", ktore znamenaju svet. Od 5-rokov spoznaval chut divadelneho javiska, nasledovalo 24-rocne profesionalne angazman a pri umeni a kulture zostal i po skonceni svojej umeleckej drahy. Cas umelca dozrel a on sa s nami rad podelil o zaujimave useky zo svojho zivota.

      * Co vas inspirovalo orientovat sa prave na tanec a ake boli zaciatky vasej umeleckej cesty?
- Od detstva, ktore som prezil medzi dvoma mestami - Prahou a Ustim nad Labem, ma to "tiahlo" k divadlu. Rozhodujucim pre moje dalsie umelecke smerovanie bol film Spievanie v dazdi. Ako 16-rocny som absolvoval ludove konzervatorium. V tom case som mal moznost vystupit aj v 1. ceskoslovenskom muzikali - Starci na chmeli, kde som, ako my tomu hovorime, robil "viditelne krovi". Potom som absolvoval divadelnu pripravku. Prve angazman bolo spojene s Usti nad Labem a mojimi 19-rokmi. V Statnim divadle Z. Nejedleho som dostal aj prve vacsie solove obsadenie v balete P.I. Cajkovskeho - LUSKACIK, kde som tancoval v "Indickom tanci" (foto z vystupenia v r. 1970). S rokom 1972 prislo angazman v nemeckom Gere, ucinkoval som tu 2-roky, nasledoval Berlin so Statnym suborom, s ktorym som precestoval prakticky cely svet (Latinsku Ameriku, Peru, Argentinu, Braziliu, Equador, Kubu a Mexiko). Po navrate z turne do Nemecka, som si zatancoval opat vo filme "Tri oriesky pre Popoluska". V dalsom zahranicnom turne sme obisli Portugalsko, celu Skandinaviu (i Severny pol), Indiu, Pakistan, Barmu, a Moskvu.
      Po 6,5 rocnom zahranicnom pobyte som nastupil v banskobystrickej opere, kde som robil vsetko, male i vacsie ulohy, ale aj tzv. "krovi". Mal som solove party v operach, operetach a aj v cinohre. A preco Slovensko? Mamka bola Slovenka a to ma sem pritahovalo.
      * Ako sa sam charakterizujete? Boli ste umelcom...
- ... vzdy charakterovym. Nebol som obsadzovany do lyrickych roli. Ved len spomienka na party - ked som robil opicu Cici (v Doktorovi Jajboli), certov, jezibaby, starcov, dedkov, moje slova potvrdzuju.
      * Vase najmilsie obsadenie?
- Velmi casto som sa pocas mojej umeleckej drahy vracal k niektorym postavam - uz ani neviem kolkokrat som v Karmen hral Eskamilia, alebo v MY FAIR LADY Zoltana Karpathyho. Bol som a zostavam divadelnikom, a nezalezalo mi na postave, ale na tom, aby som bol na javisku a mohol vydat zo seba to, co viem. Kazde z tych 5000 vystupeni ma svojim sposobom obohatilo, umelecky mi pomahalo rast a ziskavat skusenosti.
      * Takze, ked nie najmilsia uloha, prezradte nam vyznamne osobnosti, s ktorymi ste sa stretli?
- Pri otvarani Palaca republiky v Berline sa zislo velmi vela vyznamnych umelcov, medzi nimi som vystupoval aj s Majou Pliseckou, bol tam aj Karel Gott, Juliet Greco a mnoho dalsich. Na domacich scenach s Petrom a Miroslavom Dvorskym.
      * Ako hodnotite publikum?
- Mentalita narodov je vsade ina. Prekvapili ma severske staty, velky uspech sme dosiahli aj na Kube a v Portugalsku. Najkrajsie dojmy vsak mam z Finska, z ROVANIEMI.
      * Vase zivotne kredo?
- Laska k umeniu, to je moj zivot, moje zivotne kredo. Treba ju rozosievat nielen vo velkomestach, ale vsade, v malych mestach i v obciach. Mam tu vyhodu, oproti svojim kolegom, ktori odisli od umeleckeho tanca, ze som pri nom zostal, i ked uz nie v roli aktera. Avsak svoje skusenosti rad odovzdavame mladej generacii a vidim sa v podbrezovskych detoch. Ich uspechy a radost su aj mojimi.


... spat na prehlad clankov

Na zaver sezony s nasim reprezentantom Ing. Miroslavom Leitnerom

Dvojrocna cielena priprava

AUTOR: Podakovala V.Kukolova


      Tohtorocnu skialpinisticku sezonu uz maju clenovia Horolezeckeho oddielu TJ ZP za sebou. Na domacich tratiach pripravili 28.2.-1.3. Slovensky pohar 98, a v zahranici nas reprezentovali v Taliansku bratia Zilkovci a v EP Ing. M. Leitner, ktoreho sme poziadali o zhodnotenie vykonov v EP a v dalsich pretekoch:

      - Po domacich sutaziach, ktore koncili nami zorganizovanymi pretekami 28.2.-1.3., cakali na skialpinistov kazdorocne najvacsie v Pierra Menta vo Francuzsku. Cestou za partnerom do Talianska, sme vyuzili moznost startovat na Majstrovstvach Talianska 98 v skialpinizme jednotlivcov, kde som skoncil na 5. mieste.

V celkovom hodnoteni EP 98 dvojica Leitner-Greco (vpravo) skoncila na piatom mieste.

      Kedze vysledky clenov nasho oddielu nezodpovedali nasim predstavam, dostal som sa iba ja do nominacie na francuzske preteky. Prebiehali od 12.-15. marca a vyrazne ich ovplyvnila zmena pocasia - velkym mnozstvom napadaneho snehu. Nasej dvojici (Leitner-Greco, o tohtorocnom talianskom partnerovi sme vas uz informovali - poz. red.) sa hned prva etapa vydarila, prisli sme s velmi malou stratou za prvymi pretekarmi. Druhy den mal vsak partner zdravotne problemy a tym sme sa posuvali v poli nizsie a v celkovom poradi sme skoncili na 9. priecke, ktoru sa nam uz do konca pretekov nepodarilo zlepsit. Hoci vysledok neposobi velmi dobre, musim povedat, ze som bol celkom spokojny, pretoze vo "vyslapoch" sme drzali krok s najlepsimi. Velkym problemom pre Grecu bol zjazd, kde sme stracali vela minut a to bolo pricinou nasho klesania v celkovom umiestneni. Ten isty problem nas cakal aj v Europskom pohari 1998, nakolko lyzovanie nie je az takou silnou strankou mojho sportoveho partnera.

Spolocne foto slovenskej skialpinistickej spicky (Leitner, Madaj, Trizna a Jana Heczlova, jedina slovenska reprezentantka v skialpinizme zien) po pretekoch v Taliansku.

Dosiahnute vysledky v tohtorocnom EP, kde sme boli treti, siedmi a stvrti v jednotlivych kolach, opat nezodpovedali nasim umiestneniam pred poslednym zjazdom v priebehu etapy. V celkovom hodnoteni EP sme sa umiestnili az na 5. mieste, co je vyraznym poklesom v porovnani s minulymi rokmi.
      Po skonceni uvedenych pretekov som este 1. maja startoval v reprezentacnom druzstve Slovenska, ktore tvorila trojica Leitner-Madaj-Trizna, na maratone vo Svajciarsku, na trase z ZERMATT-u do VERBIER, v dlzke 100 km. S casom 8:40,00 hod. sme obsadili 4. miesto v nasej kategorii skialpinistov. V sobotu, 9. maja, sme zakoncili sezonu pretekami jednotlivcov v Polsku, v ktorych som zvitazil. Umiestnenie dalsich podbrezovskych skialpinistov - 3. Pavol Zilka, a 5. jeho brat Richard Zilka. Bratia Zilkovci sa 19. aprila zucastnili finalovych pretekov Talianskeho pohara 1998, v ktorych skoncili na 12. mieste.
      * Ake su vase predsavzatia do buducna? Co vas caka v predpriprave na novu sezonu?
      - Pred tohtorocnou sezonou som si dal predsavzatie, ze po dvojrocnej priprave sa chcem dostat na uroven, ktoru som si vytycil. Myslim si, ze po tomto roku som na celkom dobrej ceste.

Nasi skialpinisti zorganizovali na domacich svahoch - v tomto roku slovensky pohar a v buducom to budu majstrovstva Slovenska. Hlavnym sponzorom SP boli ZP a.s.

Urobil som obrovsku chybu, viacmenej nezavinene, kedze sme nie vrcholovi sportovci, nie sme pod dozorom lekarov a vo februari som mal dost vaznu vykonnostnu krizu, ktora pramenila z nizkeho obsahu potrebnych mineralov v organizme. Kedze sme prisli na to koncom februara, uz sa velmi vela nedalo zmenit a urcite tento stav mal vplyv na moje vysledky. No napriek tomu citim, ze som sa zlepsil oproti minulosti a myslim, ze druhy rok by sa mi to moje predsavzatie mohlo splnit. Problem s partnerom sice pretrvava, nakolko som na Slovensku nikoho na mojej vykonnostnej urovni nenasiel. S talianskym partnerom chcem odstartovat novu sezonu, no a az jej priebeh ukaze, ako to bude v dalsich pretekoch.
      V tomto roku mam problemy aj v oblasti sponzorov. Moj najvacsi sponzor odstupil a mal som iba jedneho mensieho - firmu ISTOS a to bol aj dovod, ze som musel hlboko siahnut do domaceho rozpoctu a veru, si aj nieco pozicat. Pevne vsak verim, ze mi pomoze nas horolezecky oddiel, ako aj ZP a.s., ktori mi doteraz vzdy pomahali.


... spat na prehlad clankov

Prva strata troch bodov

AUTOR: Ing. Peter Mlynarcik

Podbrezova - Tornala 1:0 (0:0)
      Postavenie Podbrezovej v tretoligovej tabulke veli - doma vyhravat. Zeleziari 6. maja zatlacili Tornalu do defenzivy. V 14. minute dobre umiestnenu strelu Pisoju brankar Betik bravurne vyrazil na rohovy kop. Tych kopali domaci v prvom polcase neurekom. Po jednom z nich, v 31. minute tecoval Nikitin loptu a brankar hosti ani nevedel, ako zabranil istemu golu. V 40. minute to bol opat Nikitin, ktory z tazkej pozicie sam pred brankarom Betikom prestrelil jeho branu. Hostia az deviatimi hracmi branili, ale ked sa im naskytla prilezitost, vedeli prejst do rychleho protiutoku. V koncovke vsak neboli uspesni. V druhom polcase chceli domaci rozhodnut o vysledku stretnutia uz v jeho zaciatku. Slubne akcie skoncili bez efektu. S pribudajucimi minutami nervozita a obava o vysledok zo strany zeleziarov rastli. Tornala ozivala. V 70. minute zahraval hostujuci Muzik trestny kop z hranice sestnastky. Jeho prudka strela tesne minula lavu zrd Stefikovej brany. V 77. min. sa dobre uvolnil v 16-ke hosti Nemec. Jeho strelu brankar Betik chytil. O minutu nato, sa v trme-vrme v sestnastke Tornale najlepsie zorientoval Nemec a svojou strelou zabezpecil Zeleziaru vitazstvo a tri cenne body.
     
     Cadca-Podbrezova 1:0 (0:0)
      V nedelu, 17. maja, zeleziari cestovali do Cadce s predsavzatim tam bodovat. Domaci ohrozeni zostupom potrebovali body z tohoto zapasu ako sol. Zaciatok zapasu bol vyrovnany. Utoky sa striedali na obidve brany. Potom zeleziari prevzali iniciativu. Strely Pauka, Pisoju, Vajsa a Dikacza nenasli svoj ciel. V 40. minute, po peknej prihravke Strmena, sa dostal do vybornej streleckej pozicie Peter Turna. Jeho strela preletela tesne nad brvnom domacej brany. Druhy polcas zacali stastnejsie domaci. V 47. minute Minarik prepasiroval loptu medzi nohami Stefika a ta skoncila v sieti. Zeleziari potom pritlacili domacich na vlastnu polovicu. V 57. minute Bukovec sam pred brankarom Vancelom z 5 metrov strelil tesne vedla. V 62. minute vylucil rozhodca domaceho Mihaylova, ktory videl druhu zltu kartu. Tlak Podbrezovej narastal. V 66. minute sa dostal do obrovskej sance Bukovec. Sam pred brankarom trafil len jeho ruky. Trestne kopy Pauka a Pisoju nenasli svoj ciel a tak, hoci mali zeleziari prevahu pocas celeho zapasu, prehrali. Futbal vsak byva aj taky. Marian Hutka
      Dorast prehral v dohravanom stretnuti v Tisovci 5:0 a zvitazil doma s Dudincami 5:1 a v Hliniku nad Hronom 1:3. Ziaci prehrali nielen v Banskej Belej 1:0, ale aj na domacej pode s Podlavicami 0:1.


      Zo zapisnika turistu
     

      V prvy majovy den sme sa rano za dazda vybrali z Cervenej skaly a sedla Javorinka po Rudnej magistrale za svojim cielom - najvyssim zo Stolickych vrchov i celej oblasti Slovenskeho rudohoria, Stolicou (1477m). Masivny vrchol je dnes ciastocne zarasteny stromami s obmedzenym vyhladom, s vybiehajucimi dlhymi razsochami a hlbokymi dolinami. Dlzka trasy je 14 km. Kedze poobede sa pocasie zlepsilo, rozhodli sme sa absolvovat este turu z Prednej hory popri Wesselenyiho jaskyni na zrucaniny gotickeho Muranskeho hradu. Pri prechode cez Tesnu skalu sme museli davat pozor na salamandry skvrnite, ktore splyvali na chodniku s listim. Zrucaniny hradu su malebne situovane na vrcholovych bralach 936 m vysokeho vrchu Ciganka, vysoko nad obcou Muran a su z neho pekne a daleke vyhlady. Hrad bol zalozeny v roku 1271 a bol najvyssie polozenym hradom na Slovensku. Vyznamnym ho urobili Jiskrovci, ktori ho opevnili. Obec Muran vznikla pod hradom ako mytna stanica a na vyzname jej pridavali zelezne bane, hamre a huty. Spat sme sa vracali cez Velku luku. Je to vysoko polozena krasova luka, ktora pocas SNP sluzila ako polne letisko. Na jej okraji sa nachadza velky zrebcin, s chovom plemennych koni. Trasa je dlha 13 km.


... spat na prehlad clankov

Majove cyklisticke vysledky

AUTOR: J. Morozuk

Clenovia Cyklistickeho klubu Podbrezova sa v sobotu, 9. maja, zucastnili pretekov Slovenskeho pohara v cestnej cyklisticke veteranov. Zucastnilo sa ich priblizne 7O pretekarov, ktori v 20 kolach absolvovali trat dlhu 98 km. Vysledky v skupine A: 5. miesto obsadil Miroslav Kovacik, v skupine B: 15. miesto patrilo Pavlovi Miklosovi a Jan Morozuk preteky nedokoncil (v 13. kole vzdal). V nedelu, 10. maja, sa za pekneho a slnecneho pocasia uskutocnilo druhe kolo Liptovskeho pohara horskych bicyklov. Na trat vystartovalo 80 pretekarov. Vysledky v kategorii M2: prvy bol Miroslav Kovacik a 10. Marek Kuracina, v kategorii M1: bodovali pretekari inych klubov - 1.miesto Vojtech Bachleda (L. Hradok), 2. Marian Masny (Zilina), 3. Dano (Dubnica nad Vahom) a 4. Jozef Nazarej (Author Trencin), v kategorii dorastu bodoval nas Daniel Filo, ktory skoncil na 5. mieste, ked sa na prvej priecke umiestnil Michal Stanik, druhy bol Lubomir Glovniak a treti Andrej Vlalinsky, v kategorii MINI bol nas pretekar Martin Kovacik 11., prvenstvo si odniesol Ivan Bartko, druhy bol Andrej Malarik a treti skoncil Tibor Dropra.


... spat na prehlad clankov

Dve 2. miesta v jeden den

AUTOR: -PF-

16. maja sa zucastnili nasi maratonci Tlmacskej 20. Za ucasti 84 startujucich bol 2. Pavol FASKO, v kategorii nad 50 rokov 7. Stanislav Bobak a v kategorii nad 60 rokov 5. Vojtech Ridzon. Dalsi clen Bezeckeho spolku Podbrezova Stefan ZIAK sa v tento den zucastnil behu "LOVCA", v ktorom startovalo 50 bezcov a v kategorii nad 40 rokov obsadil 2. miesto.


  Prehlad clankov      Archiv      Tiraz      Kontakt     Home page