|
Po 6. riadnom valnom zhromazdeni
AUTOR: O. Kleinova
Predmetom rokovania 6. riadneho valneho zhromazdenia,
konaneho 14. maja 1998 v ZK OZ KOVO v Podbrezovej, bolo
zhodnotenie cinnosti akciovej spolocnosti za rok 1997 a
oboznamenie sa s podnikatelskym zamerom ZP a.s. na nasledujuce
obdobie.
Valne zhromazdenie otvoril
podpredseda predstavenstva Ing. Ludovit IHRING, privital
pritomnych akcionarov, zastupujucich 65 % vlastnictva zakladneho
imania Zeleziarni Podbrezova, predstavil Predstavenstvo ZP a.s. a
Dozornu radu ZP a.s. a pritomnych oboznamil s jednotlivymi bodmi
nasledujuceho programu.
Valne zhromazdenie viedol Ing. Ludovit Ihring. Foto: A.
Nociarova
Vo volbach organov valneho
zhromazdenia bol Ing. Ludovit IHRING zvoleny za predsedu,
zapisovatelom sa stal Ing. Lubos Durindak a overovatelmi JUDr.
Lubos Gilk a Ing. Jan Banas. Valne zhromazdenie sa konalo pod
dozorom notarky JUDr. Anny Medvedovej.
S vyrocnou spravou za rok 1997
akcionarov oboznamil predseda predstavenstva Ing. Vladimir Sotak.
Hned v uvode konstatoval, ze " hospodarske vysledky
uplynuleho roku hodnotime velmi pozitivne, aj ked sme mali ciele
este vyssie. Zial, nedokazali sme v plnej miere eliminovat
negativne vonkajsie vplyvy. Treti rok za sebou sme vykazali ako
vysledok hospodarenia zisk, cim sa zaroven potvrdila spravnost a
opodstatnenost restrukturalizacnych krokov v predchadzajucich
obdobiach" ( cele znenie spravy a ostatne materialy
budu zverejnene v monotematickych novinach venovanych kazdemu
akcionarovi ZP a.s.).
Po rozsiahlom hodnoteni cinnosti
za uplynulych dvanast mesiacov roku 1997 ukoncil predseda
predstavenstva svoje vystupenie slovami:" Od roku
1992, ked sa ZP a.s. pretransformovali zo statneho podniku na
akciovu spolocnost, presli zlozitym vyvojom a utrpeli mnoho
strat, aby poucene dalsimi skusenostami opat zdvihli hlavu k
prosperite. Vlastnictvo k akciam ZP a.s. Vam doposial ziadny
prospech neprinieslo. Za obdobie tychto rokov akciova spolocnost
poctivo platila dodavatelom za odberany tovar a sluzby, bankam za
splatky poskytovanych uverov a uroky z nich, poistovniam za
vsetky druhy poistneho, vratane socialnej a zdravotnej poistovne,
zamestnancom dohodnutu vysku miezd, danovym uradom, rozpoctom
miest a obci sme vyplatili vsetky povinne dane.
Vykazany hospodarsky vysledok za
rok 1997 nedosahuje taku vysku, aby mohol sanovat straty z rokov
1993 a 1994. Napriek tomu predstavenstvo dava dnes navrh na
vyplatu dividend. Chceme sa tymto krokom uchadzat o Vasu doveru,
ktoru ste nam doposial zachovali, ked ste nepodlahli pokuseniu
jednorazoveho predaja svojich akcii. Primerane, podla dochodkovej
situacie akciovej spolocnosti, sa budeme snazit tento cin
zachovat aj do buducich rokov. Mame na to vytvorene vsetky
predpoklady."
Predseda Dozornej rady ZP a.s.
Ing. Pavol Simo vo svojej sprave zhodnotil rok 1997, z jeho slov
vyberame: "Rok 1997 bol pre Zeleziarne Podbrezova
rokom narastu vyroby a odbytu. Odbyt vzrastol v porovnani s rokom
1996 o 20%, z toho 80% bolo realizovane mimo uzemia SR, co v
existujucom konkurencnom prostredi znamenalo velmi uspesny rok.
Pri hodnoteni podnikatelskeho zameru dozorna rada konstatovala,
ze narocne ulohy vo vyrobe boli splnene, okrem vyroby ocele,
zvaranych rur a hutnickej druhovyroby. Podnikatelsky zamer
predpokladal vacsi odbyt presnych rur a ocele. Planovany zisk po
zdaneni 60 mil. Sk sa nepodarilo naplnit aj vdaka opatreniam
vlady v oblasti vzrastu cien energie, plynu a zavedenim dovoznej
prirazky, co nebolo mozne predpokladat pri tvorbe podnikatelskeho
zameru".
Uctovnu zavierku a navrh
rozdelenia hospodarskeho vysledku za rok 1997 predniesol clen
predstavenstva Ing. Marian Kurcik, ktory okrem ineho oboznamil aj
s navrhom na vyplatu dividend pre akcionarov - celkove v sume 23
841 350 Sk.
S drobnymi poznamkami vystupil v
diskusii len jeden akcionar, ktoremu odpovedal predseda
predstavenstva.
Predposlednym bodom programu bol
navrh na doplnenie Stanov ZP a.s. v clanku 2 o nove zivnosti.
Z uznesenia 6. riadneho
valneho zhromazdenia ZP a.s. vyplyva, ze valne zhromazdenie vzalo
na vedomie spravu o hospodarskej cinnosti za rok 1997, aj
informaciu o podnikatelskom zamere na dalsie obdobie, schvalilo
rocnu uctovnu zavierku a rozdelenie hospodarskeho vysledku. Valne
zhromazdenie ulozilo predstavenstvu zabezpecit vyplatu dividend
za rok 1997 akcionarom, ktori boli drzitelmi akcii k 31. decembru
1997 vo vyske 10,- Sk na akciu brutto, po zdaneni osobitnou
sadzbou 15% podla zakona o daniach z prijmov 286/92 Zb. - 8,50 Sk
na akciu netto, najneskor do troch mesiacov od schvalenia.
V zavere predseda Predstavenstva a
generalny riaditel ZP a.s. Ing. Vladimir Sotak podakoval vsetkym
akcionarom za prejavenu doveru, podakoval celemu pracovnemu
kolektivu za dosiahnute vysledky a vyjadril presvedcenie, ze v
tomto roku budu nase hospodarske vysledky este lepsie. Predseda
valneho zhromazdenia Ing. Ludovit Ihring uzavrel rokovanie a
podakoval pritomnym akcionarom za ucast.
April vo vyrobe
Ak mam hodotit plnenie vyrobnych
uloh v aprili, hned v uvode mozno povedat, ze rozpisane ulohy
mesacneho operativneho planu boli splnene a v prevaznej vacsine
vyrobnych prevadzok aj prekrocene. V porovnani s financnym planom
aj v minulom mesiaci nizsie plnenie bolo zaznamenane v stredisku
oblukaren a hutnicka druhovyroba, v ktorych sa nam nedari
dosiahnut a stabilizovat dostatocnu zakazkovu napln a uvedene
prevadzky boli nutene pracovat v obmedzenom rezime striedania
zmien. V priebehu aprila, hlavne po velkonocnych sviatkoch, sme
pracovali s velmi nizkymi zasobami srotu, je potesitelne
konstatovat, ze dennodennou operativou sa nam podarilo udrzat
nasu oceliaren v prevadzke az do planovanej strednej opravy. V
poslednych dnoch mesiaca boli zasoby srotu doplnene na planovanu
hodnotu, takze od zaciatku maja ma prevadzka vytvorene priaznive
podmienky pre pravidelne a rovnomerne plnenie vyrobnych uloh.
V jednotlivych vyrobnych
prevadzkach boli v minulom mesiaci dosiahnute vysledky:
Oceliaren svoje vyrobne mesacne
ulohy splnila, v porovnani s planovanymi ulohami bolo naviac
vyrobenych 2 084 ton ocele. K tymto vysledkom podstatnou mierou prispelo
posunutie strednej opravy o jeden den, co bolo nutne k splneniu
externych dodavok kontizliatkov, ako aj zabezpecenie dostatocnej
zasoby vsadzky pre valcovnu rur. Ulohy nakladky sme splnili na
155%, nasim najvacsim odberatelom nadalej zostavaju Vitkovice,
a.s.
Vo valcovni rur boli v minulom
mesiaci splnene vyrobne ulohy v distribucnej vyrobe na 103%, z
toho vyroba polotovarov pre nase dalej spracujuce prevadzky bola
splnena na 106% a realizacia na 101%. Na upravarenskych
operaciach sa podielali pracovnici samotnej valcovne rur, ako aj
pracovnici taharne rur II. Z expedicneho miesta valcovne rur bolo
expedovanych 6 574 ton a z expedicneho miesta taharne rur II. 2
036 ton, v prevaznej miere kotlovych rur.
ZP a.s. z vtacej perspektivy. F:A. Nociarova
Vo zvarovni rur velkych
priemerov vplyvom vhodnej zakazkovej naplne boli dosiahnute
priaznive vysledky. Prevadzka svoje vyrobne ulohy splnila na
123%, cim sa aj april zaradil medzi lepsie mesiace. Horsia
situacia so zakazkovou naplnou bola pri izolovanych rurach,
ktorych bolo vyrobenych len 38 ton. Svoje ekonomicke vysledky si
prevadzka vylepsila pracou vo vykonoch, ktore v minulom mesiaci
boli zrealizovane v hodnote 347 tisic Sk.
Zakazkova napln taharni rur bola v
uplynulom mesiaci velmi dobra, co sa odrazilo aj na dosiahnutych
vysledkoch. Celkove v obidvoch taharnach rur boli vyrobne ulohy
splnene na 105%, pricom taharen rur I. vykazala 112% plnenie a
taharen rur II. 103% plnenie. Vyrazne prekrocenie stanovenych
uloh v taharni rur I. bolo ovplyvnene sortimentnou skladbou
vyroby. V sucasnom obdobi pocitujeme velmi nizky zaujem o presne
rury najmensej rozmerovej skupiny, jej nedostatok je eliminovany
vyrobou rur vo vyssich rozmerovych skupinach. Aj ulohy nakladky
si obidve vyrobne prevadzky splnili a v porovnani s rozpisom ich
prekrocili o 6%. V stredisku oblukaren, z dovodu nizsieho zaujmu
o tento druh vyrobku, bol pocas celeho mesiaca uplatnovany
dvojzmenny patdnovy rezim striedania zmien. V aprili bolo celkove
vyrobenych len 225 ton navarovacich oblukov.
V prevadzke hutnicka druhovyroba
zakazkova napln stale nedosahuje planovane zamery a aj v minulom
mesiaci sme zaevidovali nizsie plnenie vyrobnych uloh, len na
62%.
Zaverom mozno konstatovat, ze i
ked v aprili stanovene zamery neboli do detailov vo vsetkych
vyrobnych prevadzkach splnene, v ekonomickom vyjadreni sa ocakava
kladny hospodarsky vysledok.
V rozhodujucich vyrobnych
prevadzkach je zakazkova napln zabezpecena aj na maj a ocakavame
priaznive plnenie vyrobnych uloh. Do plnenia vytycenych uloh v
mene vyrobneho useku prajem celemu pracovnemu kolektivu nasej
akciovej spolocnosti vela pevneho zdravia a pracovnej pohody.
AUTOR: Ing. N. Bauzova, ved. odd. marketingu
V dnoch 29. a 30. aprila 1998 sa
konala v hoteli Stupka na Taloch porada veducich pracovnikov
marketingovych utvarov Hutnictva zeleza a.s. Tridsat ucastnikov
najvyznamnejsich slovenskych a ceskych hutnickych podnikov si
pocas dvoch dni vymenilo skusenosti z kazdodennej marketingovej
prace. Poradu po prvykrat organizovalo novovzniknute ostravske
pracovisko Hutnictva zeleza a.s., ktore pracuje pod vedenim Ing.
Jaroslava Brezinu. Medzi najzaujimavejsie patrili informacie o
vyvoji europskeho trhu ocele, o vyvoze a dovoze hutnickych
vyrobkov v roku 1997 a moznostiach sirsieho vyuzitia ocele v
stavebnictve.
AUTOR: Podakovala: V. Kukolova
V tomto roku mozu nasi
zamestnanci stravit prijemnu letnu dovolenku pri azurovom
Jadranskom mori na budvickej riviere v Juhoslavii. Pre
11-turnusov je pripravena zahranicna rodinna rekreacia v Budve,
od 12.6. do 21.9.1998.
* Obnovit zahranicnu
rodinnu rekreaciu to je krok, ktory iste mnohi z nas privitali.
Co vas viedlo k hromadnejsiemu organizovaniu rodinnej rekreacie v
zahranicni a ake vyhody ste pre odborarov pripravili?, sme sa
opytali podpredsedu ZV OZK p. Slavomira Stromku:
- V roku 1997 sme po prvykrat
zorganizovali zahranicnu rodinnu rekreaciu pri Jadrane, ktoru si
ucastnici velmi pochvalovali a zaroven prejavili vacsi zaujem o
takuto formu oddychu. Po vlanajsich skusenostiach, ako aj po
konzultaciach s nasimi hutnickymi partnermi zo Ziaru nad Hronom a
z Istebneho (Ziar ma pre tento ucel zriadenu vlastnu cestovnu
kancelariu a zo socialneho fondu rekreaciu dotuje 2,8 mil. Sk a
Istebne zas poskytuje navratne pozicky), sme sa rozhodli
zorganizovat aj v tomto roku rodinnu rekreaciu v zahranici.
Prijali sme vyhodnu formu platby, ktora spociva v poskytnuti
pozicky 5000 Sk/odborar, ktoru moze nas clen splacat do
31.12.1998. Konkretnejsie k pobytu - Budva patri k najkrajsim
miestam Jadranskeho mora, v blizkosti su zaujimave mesta, ako
napr. Sveti Stefan, Becici, Boka Kotorska, do ktorych su pre
zaujemcov organizovane jednodnove zajazdy.
* Rekreacia je len pre
nasich zamestnancov a ich rodinnych prislusnikov, alebo i pre
inych zaujemcov?
- V prvom rade sa snazime
zabezpecit pobyt pre nasich zamestnancov, a potom i pre dochodcov
a inych zaujemcov - pre ktorych vsak spominana pomoc formou
pozicky neplati.
* Je este sanca prihlasit
sa?
- Ano, mame este volne miesta,
treba ich vsak osobne konzultovat so ZV OZK na tel. cislach 1462,
1455.
* Pripravujete este dalsie
prekvapenia?
- Po
konzultaciach s nasimi odborovymi partnermi z OFZ v Istebnom mame
rozpracovane aktivity uz aj na buduci rok. Tykaju sa aj detskej
ozdravnej zahranicnej rekreacie v Chorvatsku. Uvidime, ako tuto
aktivitu prijme nasa clenska zakladna.
Vsak lakave prostredie? Tu by sme chceli v buducom roku rekreovat deti nasich zamestnancov...
Oddelenie organizacie a
vnutornej legislativy ZP a.s. vydalo nasledovne individualne
riadiace akty GR:
INDIVIDUALNE RIADIACE AKTY
Rozhodnutia GR:
1/98 Statisticke hlasenia za ZP a.s.
2/98 Udrziavanie a aktualizacia externej casti WW SERVERA ZP a.s.
3/98 Harmonogram nastupov do stravovacich zariadeni ZP GASTRO
SERVIS s.r.o.
4/98 Objektivizacia vykonovych noriem
5/98 Organizacna a funkcna struktura ZP a.s., zoznam funkcnych a
profesnych miest zamestnancov
Opatrenia GR:
1/98 Nocna praca zien v roku 1998
2/98 Limity nadcasovej prace pre zamestnancov ZP a.s. na rok 1998
3/98 Ochrana zivotneho prostredia, priprava a zavedenie EMS - ISO
14 000 v ZP a.s.
Prikazy GR:
1/98 Harmonogram hodnotenia zamestnancov v roku 1998
2/98 Konsolidovana uctovna zavierka 3/98 Cerpanie dovolenky
zamestnancov ZP a.s.
4/98 Ciele kvality na rok 1998
5/98 Mimoriadna inventarizacia v predajni ZP a.s.
6/98 Skusky TH-zamestnancov z predpisov BOZP
7/98 Kontrola, udrzba a prehliadka stavu elektrickeho zariadenia
v ZP a.s.
Vyhlasky:
1/98 Statne sviatky, dni pracovneho pokoja, pamatne a vyznamne
dni v roku 1998
2/98 Zoznam skladov v ZP a.s.
AUTOR: OS - N. Bertova (vynatok)
* V roku 1997 bolo v organizaciach podliehajucich dozoru organov Uradu bezpecnosti prace SR zaznamenanych 114 smrtelnych, 304 tazkych a vyse 21 tisic ostatnych pracovnych urazov. (V porovnani s rokom 1970 na sto zamestnancov pripadali takmer styri pracovne urazy, v minulom roku to bolo v ramci Banskobystrickeho kraja 1,68 pracovnych urazov na sto zamestnancov).
* Najhorsia situacia v
bezpecnosti a ochrane zdravia pri praci je v sukromnom sektore, v
ktorom bolo zaznamenanych najviac pracovnych urazov s tazkym a
smrtelnym nasledkom.
* Najviac urazov bolo
zaznamenanych v najkratsom mesiaci roka vo februari, az 10
percent a najmenej v decembri, len 5 percent.
* Najkritickejsim dnom vzniku
pracovnych urazov bol pondelok, teda prvy pracovny den po dni
pracovneho pokoja alebo volna. Najmenej urazov bolo
zaregistrovanych v piatok. Z celkom pochopitelnych dovodov sa
najmenej urazov vyskytlo v decembri (2%). Zaujimave je vsak, ze
najviac urazov bolo vo februari (10%), aj napriek tomu, ze to je
najkratsi mesiac roka.
* Porovnanie urazovosti zien a
muzov: - urazy zien predstavovali 22 percent zo vsetkych urazov,
pricom najpocetnejsou zranenou vekovou skupinou boli
zamestnankyne vo veku od 40 do 49 rokov, - muzi boli na tom
najhorsie vo veku od 18 do 30 rokov. Na tuto vekovu kategoriu
pripadlo az 30 percent urazov.
* V Banskobystrickom kraji su
najcastejsou pricinou urazov nedostatky osobnych predpokladov na
riadny pracovny vykon, ako su chybajuce telesne predpoklady,
zmyslove nedostatky, nepriaznive osobne vlastnosti a okamzite
psychofyziologicke stavy a riziko prace.
Najnebezpecnejsie pri praci su
rozne materialy, bremena a predmety. K urazom dochadza
predovsetkym pri ich premiestnovani a inej manipulacii. Druhym
najopakovanejsim zdrojom urazov su vnutropodnikove pracoviska,
komunikacne priestory a pady osob na nich. Tieto zdroje sa
najcastejsie spominaju v polnohospodarstve, lesnictve, pri tazbe
dreva, pri vyrobe potravin a napojov, v drevarskom, strojarskom
priemysle a v stavebnictve. Pracovne urazy v tychto odvetviach
ekonomickej cinnosti podnikov predstavuju v Banskobystrickom
kraji viac ako 63% z celkoveho poctu. Statistiky hovoria aj o
tom, ze najbolestnejsie a najcastejsie zranenia utrpeli
zamestnanci najma na prstoch hornych koncatin, takmer 29%. Ak
vsak zratame zranenia dolnych koncatin, tak sa podielaju na
urazovosti takmer 50%. Je zrejme, ze druh zranenia zodpoveda
ukonom, ktore nase ruky robia. Napocetnejsie su povrchove
zranenia, po nich nasleduju odreniny, ale aj otvorene rany.
Najzriedkavejsou zranenou castou tela je brucho.
"Ako sa vam dari plnit ulohy od zaciatku roka 1998?",
Ing. Peter FABIK, veduci prevadzky taharen rur 1:
- Start do noveho roka v nasej prevadzke bol uspesny. Nedostatok zakazkovej naplne pre tuzemsko sposobil zvysenu vyrobu na export a tym aj vyssie naroky na kvalitu vyroby rur hlavne vymenikovych a hydraulickych. Od zaciatku roka sme v taharni rur 1 vyrobili 3690 ton presnych rur, z ktorych sme vyexpedovali cca 90 percent. Pre PIPEX bolo vyrobenych nadplan 520 ton presnych rur. Jedinym negativom tohoto obdobia je skutocnost, ze vyrobny sortiment nasej prevadzky sa dostal do oblasti vacsich priemerov a hrubsich stien, cim sa nedosahuje planovana cena rur. V letnom obdobi nas cakaju dalsie narocne ulohy, medzi ktore patri generalna oprava zihacej pece c. 2 a generalna oprava odsavania v moriarni. V sucasnosti je pred dokoncenim generalna oprava skladu kyselin a investicna akcia rekonstrukcie budovy regeneracie.
Hrotovanie za tepla v priprave vyroby (Vt 1).
Realizaciou uvedenych akcii sa
zlepsi pracovne prostredie pracovnikov z chemickych prevadzok. Do
konca roka mame v plane niekolko investicnych akcii, ktorych
cielom je zvysenie kvality vyrabanych rur. Najdolezitejsie z nich
budu: - do vyrobneho toku upravne zabudovat dve kefovacie
jednotky na upravu koncov rur, - v expedicii zabudovat zariadenie
na znizenie vynasania konzervacneho oleja v presnych rurach.
Intenzivne pracujeme na skvalitneni fosfatovania rur, skusanim
novych chemickych pripravkov. O nieco komplikovanejsia je
situacia, aj ked pevne verim, ze len docasne, v oblukarni.
Nedostatok zakazkovej naplne sposobil postupny prechod prevadzky
na dvojzmenny pracovny rezim, cim doslo k znizeniu poctu
pracovnikov. Nadbytocni pracovnici boli preradeni do taharni rur
1 a 2. Mozeme vsak konstatovat, ze operativne upraveny plan
oblukaren plni. Za styri mesiace tohoto roka sme vyrobili a
vyexpedovali cca 1070 ton navarovacich oblukov. Zaroven sa vo
februari v oblukarni uskutocnila generalna oprava tlacnej linky
c. 2 a planovana stredna oprava, v pozadovanom rozsahu a kvalite.
V sucasnosti prebieha intenzivna priprava na vyrobu nastrojov pre
hrubostenne obluky, cim sa rozsiri vyrobny sortiment a zvacsi
zakazkova napln. Narocne ulohy roka 1998 sa nam dari plnit vdaka
stabilizovanemu a schopnemu kolektivu pracovnikov taharne rur 1 a
oblukarne.
Ing. Lubomir KUPEC, veduci prevadzky taharen rur 2:
- Za prve styri mesiace sme v prevadzke taharen rur 2 vyrobili vyse 9 000 ton presnych rur a o 1,5 percenta prekrocili planovane ulohy. Taktiez pri finalizacii hladkych rur sme prekrocili plan o 7,7 percenta. Odberatelom sme vyexpedovali v porovnani s planom viac o 394 ton presnych rur. Doterajsie dobre vysledky prevadzky su podmienene dostatocnou zakazkovou naplnou a vcasnou dodavkou vsadzky z prevadzky valcovna rur. Ekonomicke vysledky prevadzky v nakladovej casti su v porovnani s minulym rokom lepsie. Za obdobie od januara do aprila sme dosiahli vyrazne znizenie vlastnych nakladov na vyrobu. Podkrocili sme i technicko-hospodarske normy spotreby materialov a energii.
Kontrola oblukov po kalibrovani za studena. Foto: Iveta Krdhordova
Pri dobrej organizacii prace dochadza k vyraznemu setreniu spotreby elektrickej energie a plynu. Za hodnotene obdobie sme predali tovar za 249 mil. Sk, avsak dosiahnuta priemerna cena za tonu je v porovnani s planom nizsia. Sortiment akosti, rozmerov a druhov vyrobkov sa neustale rozsiruje. Popri zavedenych vyrobach vymennikovych rur do dlzky az 15,2 m, rebrovanych rurach, sa dalej rozsiruje vyroba HPZ rur, rur pre automobilovy priemysel, rur vyrabanych z loziskovych oceli a rur skusanych ultrazvukom. V sucasnosti sa zacina s realizaciou v tomto roku najvyznamnejsej investicnej akcie pre taharen rur 2 - upravou koncov vymennikovych rur. Linku zakupenu z Nemecka doplnime o dalsie pracoviska a vytvorime linku na kompletne finalizovanie vymennikovych rur az po zabalenie do sesthranov alebo drevenych bedni. A co si zelat na zaver? Verit, ze zakazkova napln bude aj v nasledujucich mesiacoch dostatocna a prevadzka bude nadalej dosahovat lepsie vysledky.
Odpovedame na otazky nasich citatelov
AUTOR: Zaznamenala O. Kleinova
Po zverejneni clanku
tykajuceho sa odpredaja bytov v tomto roku, sme dostali do
redakcie mnoho vasich otazok a obratila sa na nas aj cast
najomnikov z TOB v Podbrezovej. Kedze ide o byty, ktore su v
plane predaja este v tomto roku, tlmocili sme ich riaditelovi ZP
BYTOS s.r.o.Ing. Marianovi SMOLCOVI:
* V TOB byvaju v
prevaznej miere dochodcovia, byvali zamestnanci, ale aj taki,
ktori v podniku nepracovali alebo teraz nepracuju, ako to bude s
odpredajom bytov v takomto pripade?
- Zakon c. 182/93 Z.z. o
vlastnictve bytov a nebytovych priestorov sa vztahuje na vsetkych
sucasnych najomnikov, ako to vyplyva z paragrafu 16 odsek 1 -
" byt, ktoreho najomcom je fyzicka osoba, moze vlastnik domu
previest do vlastnictva len tomuto najomcovi". Kedze vacsinu
najomnikov tvoria sucasni ci byvali zamestnanci ZP a.s., najomca
bude pristupovat socialne k stanovovaniu zliav zo zakladnej ceny.
Je vsak potrebne zdoraznit, ze pri ich urcovani bude kriteriom
technicky stav jednotlivych bytov.
* V niektorych bytoch TOB
su prelozene jadra v kupelniach, v inych nie....
- Prestavbu jadier ( v kupelniach
a WC) nebude vlastnik vykonavat, nakolko su to funkcne jadra.
* Ako to bude pri plateni
za teplo a vodu, kedze v bytoch nie su vodomery a pritom sa vela
vody cerpa v pracovniach?
- Rozuctovavanie teplej a studenej
vody sa bude robit na osobomesiace podla vyhlasky c. 206/1991 Zb.
Rozuctovavanie za teplo vyplyva tiez z uvedenej vyhlasky, podla
m2 plochy bytu. Pocet GJ na ustrednom kureni sa berie odpoctom z
meraca na "pate" domu. Pri generalnej oprave
vodovodneho potrubia budu vyriesene aj vodomery na studenu a
teplu vodu v bytoch, i v pracovniach.
* Ako to bude s platenim
za udrzbu v bytoch, kedze v prevaznej miere su vane, umyvadla, WC
misy, radiatory zastarale, hoci podla vyhlasky maju najomnici
pravo na bezplatnu vymenu horeuvedeneho zariadenia po 15 rokoch
uzivania?
- Vyhlaska o zivotnosti prvkov uz
stratila platnost ( vane, umyvadla, WC, atd...). Podla nariadenia
vlady SR c. 87/1995 Zb. vymena celych predmetov sa vykona vtedy,
ak je nevyhnutna a predmet uz nemozno opravit, ani pouzivat. Na
vymenu predmetu je rozhodujuci vzdy jeho technicky stav a
funkcnost. Dolezite je, aby nebol poskodeny neodbornym
zaobchadzanim alebo nehospodarnostou najomcu bytu ( napr.
cistenie vani a umyvadiel praskami a kyselinami, co sposobuje
znicenie smaltu a zdrsnenie povrchu).
* V niektorych bytoch su
popraskane steny, ale aj stropy, nie vinou najomnikov...
- Je potrebne konkretizovat v
ktorych bytoch, resp. u ktorych najomnikov su stropy a steny
popraskane. Zatial nikto taketo chyby nenahlasil. ZP BYTOS s.r.o.
v konkretnom pripade urobi obhliadku a zaujme potrebne
stanovisko.
* Kedy sa zacne s
avizovanou opravou vodovodneho potrubia v bytoch?
- Oprava vodovodneho potrubia bola
naplanovana v ramci generalnych oprav zabezpecovanych prevadzkou
ZP a.s. - strojarenskou vyrobou a jej realizacia bude aktualna v
druhom polroku t.r.
* Je potrebne individualne
zasielat ziadosti na odkupenie bytov do ZP BYTOS s.r.o.?
- Nie je potrebne zasielat
individualne ziadosti. Vzhladom na skutocnost, ze otazky sa
tykaju najomnikov TOB, kde zo 44 najomnikov 26 ma pozdlznosti
voci najomcovi, povazujem za dolezite upozornit, ze podla
paragrafu 16. horeuvedeneho zakona je kazdy najomnik povinny
uhradit si vsetky pozdlznosti voci najomcovi, pripadne prerokovat
formy splatok a az potom sa mozeme rozpravat o konkretnom
odpredaji bytu do osobneho vlastnictva.
ZP BYTOS s.r.o. sa pri realizacii
odpredaja bytov kontaktuje priamo s najomnikmi jednotlivych
blokov a spolocne prerokuju konkretne otazky, tykajuce sa
odpredaja, povinnosti i poziadaviek s uvedenou problematikou
spojenych.
* Je mozne byty odkupit aj
mimo harmonogramu ?
- Pokial vsetci najomnici,
obyvatelia jedneho obytneho domu v ktorejkolvek lokalite -
Brezno, Podbrezova, Stiavnicka..., prejavia zaujem o kupu, podaju
si pisomnu ziadost aj pred planovanym terminom odpredaja. Taketo
ziadosti budu posudzovane individualne a ustretovo.
Z dovodu prac na zaverecnom vyuctovani zakladneho najomneho a sluzieb spojenych s uzivanim bytu, ZP BYTOS s.r.o. oznamuje vsetkym najomnikom bytov v sprave ZP BYTOS s.r.o., ze do 31. maja 1998 sa upravuju strankove dni na kazdy piatok v tyzdni od 8. do 14. hod. V ine dni do uvedeneho terminu stranky nevybavuju.
Zo sveta ocele
AUTOR: prevzate zo Sveta hospodarstvi
Podla odhadu Medzinarodneho ustavu
pre surove zelezo a ocel, produkcia ocele v Spolocenstve
nezavislych statov v uplynulom roku stupla v porovnani s rokom
1996 o 2,7%, na 78 mil. ton, z toho v Bielorusku vzrastla o 27%,
v Kazachstane o 23%, v Moldavsku o 21% a na Ukrajine o 16%. V
Ruskej federacii naopak produkcia ocele poklesla o 4,6% a v
Uzbekistane dokonca o 20%.
Vyuzitie vyrobnych kapacit v
ciernej metalurgii dosahuje v Rusku, na Ukrajine a v Uzbekistane
nadalej nizke hodnoty - okolo 60 az 70%. V roku 1997 bolo v Rusku
vyrobenych priblizne 40 milionov ton valcovaneho materialu a rur.
Podla casopisu Metal Bulletin sa v
buducich piatich az siedmich rokoch moze vyroba ocele v Rusku, v
pripade priaznivej situacie na domacom i zahranicnom trhu,
vyrazne zvysit. V tomto roku sa ma v Rusku produkcia ocele podla
predbezneho odhadu zvysit o cca 2 az 2,5%, v porovnani s
uplynulym rokom.
Moznosti narastu oceliarskej
produkcie v Rusku budu zalezat od vysky dopytu v automobilovom
priemysle, strojarstve a stavebnictve. Aktivacia dopytu na
vnutornom trhu je pritom uzko spojena s nutnostou modernizacie
zeleznic a potrubnych systemov. V nasledujucich troch rokoch by
podla expertov mal stupnut vnutrozemsky dopyt po oceliarskych
vyrobkoch potrebnych pre vyrobu dopravnych prostriedkov. Celkove
sa moze podla prognozy v buducich troch rokoch spotreba
oceliarskych vyrobkov v Rusku az zdvojnasobit a dosiahnut 28 az
30 mil. ton.
V sucasnosti su Rusko a dalsie
staty SNS nutene velku cast svojej oceliarskej produkcie vyvazat.
V niektorych metalurgickych zavodoch tvori podiel exportu 75 az
95%. V roku 1996 dosiahol vyvoz oceliarskych vyrobkov z Ruska
25,9 mil. ton a v minulom roku sa udrzal zhruba na tej istej
urovni. Pri tvorbe prognozy na rok 1998 sa berie do uvahy
skutocnost, ze v mnohych krajinach boli vyhlasene antidumpingove
cla na dovoz ruskej oceliarskej produkcie, co obmedzuje vyvozne
moznosti z Ruska. Aj napriek tomu odbornici usudzuju, ze v tomto
roku export ocele z Ruska na svetovom trhu mierne vzrasie, vdaka
uzavretym medzinarodnym dohodam o daniach a clach.
***
V hale Oceliarne Novej huty, a.s. sa zacali pripravne prace vystavby dalsieho zariadenia pre plynule odlievanie ocele. Bude stat na mieste byvalych martinskych peci a prve predliatky maju byt odliate v buducom roku. Planovana kapacita kontiliatia je 930 tisic ton rocne. Rovnako ako prve kontiliatie, bude mat sest prudov a rychlost liatia bude 5m za minutu. Vystavba kontiliatia sa uskutocni pocas prevadzky oceliarne, ktoru v sucasnosti vybavuju ucinnym primarnym a sekundarnym odprasenim. Montaz ocelovej konstrukcie haly buducej valcovne uspesne pokracuje. Valcovna ma byt uvedena do prevadzky 1. jula 1999. V uplynulych tyzdnoch sa uskutocnili vykonove skusky deliacej linky, na ktorej sa budu delit plechy vyrobene v tejto valcovni podla sirky pozadovanej zakaznikmi.
AUTOR: Ing. M. Stulrajter, Ing. I. Veverka
Pod pojmom zivotne
prostredie rozumieme vsetko, co vytvara prirodzene podmienky
existencie organizmov, vratane cloveka, a je predpokladom ich
dalsieho vyvoja. Jeho zlozkami su najma ovzdusie, poda, voda,
organizmy, energia a prirodne zdroje. Pri koncepcne riadenej
ludskej cinnosti dochadza k unosnemu zatazeniu uzemia, pri ktorom
nedochadza k poskodzovaniu zivotneho prostredia, najma jeho
jednotlivych zloziek alebo ekologickej stability.
Globalne riadit podnik
vyzaduje neustale uvazovanie minimalne v troch dimenziach
riadenia:
- system ekonomicky orientovaneho riadenia, tzn. riadit
ekonomicku efektivnost, zisky, naklady, straty a skody,
- system riadenia kvality podniku, tzn. kvalitu procesov, kvalitu
vsetkych druhov vystupov z podniku, naklady na kvalitu, naklady z
nizkej kvality (ISO radu 9 000),
- system environmentalneho riadenia, tzn. riadit hodnotenie
vplyvov na zivotne prostredie a z nich vyplyvajucich strat.
Predovsetkym emisie do atmosfery, odpady do vod, tuhe odpady a
ich skladovanie, kontaminacia pody, vypustanie tepla (ISO 14
000).
Mimoriadne vyznamnym nastrojom
riadenia organizacie v uvedenych suvislostiach je zavedenie EMS
(Environmental Managament Systems, tzn. environmentalny
manazersky system - manazerstvo zivotneho prostredia) podla
medzinarodnych standardov noriem ISO 14 000. Tato medzinarodna
norma stanovuje poziadavky pre system environmentalneho
manazmentu tak, aby umoznila organizacii sformulovat politiku a
zamery pri zohladneni legislativnych poziadaviek a informacii o
vyznamnych dopadoch na zivotne prostredie. Vztahuje sa na tie
environmentalne poziadavky, ktore organizacia moze riadit a pri
ktorych sa predpoklada, ze ich moze ovplyvnit.
Normy radu ISO 14 000 su
aplikovatelne v kazdej organizacii, ktora si zela zaviest, udrzat
a zlepsovat system environmentalneho manazmentu, a usiluje o
certifikaciu/registraciu svojho systemu environmentalneho
manazmentu externou organizaciou - audity EMS.
Dovody pre zavedenie EMS
V sucasnom domacom, a hlavne v
medzinarodnom trhovom prostredi stale intenzivnejsie posobia
tlaky na vytvorenie akceptovatelneho environmentalneho profilu
organizacie a to: - zo strany legislativy zivotneho prostredia,
- zo strany odberatelskej sfery,
- zo strany verejnej spravy,
- zo strany verejnosti ako takej (ochranari, zeleni a pod.),
- zo strany vlastnych zamestnancov.
Hlavnym principom EMS je princip neustaleho zvysovania environmentalneho profilu organizacie. Tato zasada bola prijata ako princip riadenia uz v programoch riadenia kvality podla ISO 9 000. Dobry environmentalny profil podniku predpoklada, ze sa podnik zaviaze pracovat v tejto oblasti systematicky, ze struktura, zodpovednosti, kompetencie, pristupy, postupy, procesy a zdroje pre realizaciu EKO-politiky, cielov a cielovych hodnot budu koordinovane s ostatnymi zamermi a system EMS sa stane integralnou sucastou systemu riadenia.
Vysledkom zavedenia EMS je:
- sprehladnit a zjednodusit riadiaci system,
- dosiahnut uspory materialnych a personalnych zdrojov,
- zlepsit image organizacie,
- organizacia prestava byt zosobnenim potencialnej hrozby a stava
sa doveryhodnym a spolahlivym partnerom svojmu okoliu,
- zvysit konkurencieschopnost,
- ulahcit prenikanie na nove trhy a uchovavat stavajuce,
- predpokladat "zeleny" variant vonkajsieho tlaku zo
strany zakaznikov,
- zladit ekonomicke, environmentalne, socialne a legislativne
aspekty.
Zavadzanie EMS v podniku podla noriem ISO 14 000 je pre priemyselne podniky dobrovolne, ale z hladiska ochrany zivotneho prostredia pre cely region prospesne, pretoze podnik dobrovolne prijima opatrenia na zlepsenie sucasneho stavu. Zaverom je potrebne zdoraznit, ze zavadzanie EMS v nasej akciovej spolocnosti s naslednou certifikaciou je proces, ktory si vyzaduje zapojenie kazdeho - od vrcholoveho manazmentu az po koncoveho zamestnanca. V Zeleziarnach Podbrezova a.s. sa system EMS podla noriem ISO 14 000 zavadza v zmysle Opatrenia c. 3/98 generalneho riaditela a.s., zo dna 28. aprila 1998, ku ktoremu sa vratime v najblizsich cislach.
Tradicny jarny koncert Dychovej
hudby, ktory je organizovany pre posluchacov obce Podbrezova, bol
v tomto roku venovany dvom rozdielnym vyrociam. V tychto dnoch
uplynul prave rok od tragickej udalosti, pri ktorej zahynuli
cestou na vystupenie traja clenovia dychovej hudby. V tohtorocnom
maji si pripomina vyznamne zivotne jubileum choreograf, veduci
baletnej a tanecnej skupiny pri Obecnom urade v Podbrezovej, pan
Miroslav Prochazka.
Koncert sa uskutocnil 7. maja 1998
v ZK OZ KOVO. Mal dve casti, ktore sa odlisovali dramaturgicky,
aj atmosferou. Konferovala spevacka dychovej hudby Zuzana
Giertlova, ktorej kultivovane sprievodne slovo vyrazne prispelo k
uspechu koncertu.
Prva cast slavnostneho podujatia
bola spomienkou na dlhorocneho kapelnika Petra Zaorala a hracov
Durera a Radakovica. Na koncert prijala pozvanie pani Zaoralova.
Ako vyraz uznania a vdaky za vykonane dielo manzela, jej
odovzdali zastupcovia dychovej hudby pred kocertom kyticu
cervenych karafiatov. V tejto casti vecera odzneli slavnostne
skladby Antonina Dvoraka, ale aj koncertne skladby sucasneho
kapelnika Pavla Sianskeho. Zvlast treba spomenut skladbu
Labyrint, ktora velmi priliehavo vyjadrila ludsky zivot s jeho
radostami i smutkom.
Druha cast koncertu bola oslavou
mladeze a vecne mladeho pana Miroslava Prochazku. Cez jeho ruky
preslo viac ako 300 deti z Podbrezovej a okolia. Vstepoval a
vstepuje im zaklady pohybovej kultury a spolocenskeho spravania.
Jeho dielo - tancujuce deti a mladez - videlo vdacne obecenstvo v
kazdej skladbe tejto casti. Podbrezovska polka a Veseli kovaci v
podani najmladsich, My fair lady, Cardasova princezna, Kaffe
samba, Jackson v podani uz zrelsich dievcat a chlapcov. V zavere
si zatancoval s dychovou hudbou sam oslavenec v prekrasnom
solovom vystupe. Ukazal, ze je este stale profesionalnym tanecnym
majstrom.
Koncert vdaky bol
vydarenym umeleckym podujatim. Medzi divakmi bolo vidno osobnosti
obce na cele so starostom Ing. Janom Stellerom, byvale
tanecnicky, mazoretky. Byvali muzikanti so zaujmom sledovali
vykony dychovej hudby na javisku. V buducnosti by bolo potrebne
aspon symbolickym vstupnym odseparovat z obecenstva tradicne
nevychovanu cast mladeze zo sidliska Kolkaren, ktora pravidlene
narusa svojim spravanim sa podprezovske kulturne podujatia.
OTVORIA TATRANSKE LETO
Nasa dychovka dostala pozvanie na VII. rocnik Podtatranskeho festivalu dychovych hudieb SVIT 1998 - TATRY. Takato cest sa dostane len tym najlepsim.
PODAKOVANIE
Clenovia Dychovej hudby ZP a.s.
dakuju za prispevky na cinnost:
Frantiskovi Sperkovi s manzelkou z
Hornej Lehoty, ktori prispeli sumou 60,- Sk, a Jozefovi Budajovi
z Predajnej za prispevok 100,- Sk.
PRVE VYROCIE
Noviny ZP a.s. PODBREZOVAN vychadzaju v elektronickej forme uz od 9. cisla uplynuleho roka. Ak mate INTERNET, najdete ich na domovskej stranke Zeleziarni Podbrezova a.s.
22. - 24. maja na namesti vo dvore MsKS a v Klube Omega MsDK: 15. rokov country skupiny VODOPAD
COUNTRY ZA MESTSKOU STODOLOU
28. maja o 17. hod. v ZUS I. Absolventsky koncert a 29. maja o 17. hod. v ZUS II. Absolventsky koncert. Koncerty su spojene s vystavou prac ziakov vytvarneho odboru.
Blahozelame nasim jubilantom
V juni si pripominaju pracovne jubilea
30-rocne
Maria VESTUROVA
25-rocne
Jana BELKOVA
20-rocne
Ivan PROSOVSKY, Julius URADNIK, Lubica RONCAKOVA, Jan STAS, Ivan
STULRAJTER, Peter DURCIK, Jozef TAZKY, Jaroslav KANTORIS
Zivotne
jubilea
55-rocne
Rudolf JAGERCIK, Stefan FIGLUS, Milan LUPTOVCIAK, Albert STRBA,
Miroslav TAPAJCIK
50-rocne
Peter KRALIK, Viliam CIGER, Jozef GIERTLI, Anna TAUCHYNOVA, Jan
DONOVAL, PETER SUHAJDA
KOZOROZEC 22.12.-20.1.
Ani mensie neprijemnosti tychto dni sa vam nedari riesit tak, ako ste zvyknuty. Nezacinajte preto s velkymi planmi a pockajte na priaznivejsie obdobie.
VODNAR 21.1.-20.2.
Pocitujete nedostatok spolupatricnosti v rodinnom kruhu? Nesnazte sa potlacat svoje pocity a pochybnosti. Dajte aj ostrejsie najavo vlastny nazor.
RYBY 21.2.-20.3.
Ze by MAJ - bol vasim mesiacom roka? Ved nielen vo financnej oblasti sa vam prekvapujuco dari. Vyuzite preto nezvyklu priazen osudu na upevnenie obchodnych stykov.
BARAN 21.3.-20.4.
Vedzte, ze vesele srdce udrzuje cloveka pri zivote a radost zo zivota mu ho predlzuje. Preto zotrite chmary z cela a zacnite sa radovat z uspechov nielen svojich najblizsich.
BYK 21.4.-20.5.
Prehnali ste oslavu svojich "abrahamovyn"? V penazenke mate prievan? Nech vas uspokoji vedomie, ze ten kto nie je zdravy, ten nema nic.
BLIZENCI 21.5.-20.6.
Svoj zivot podriadujte vyroku: "...viac je hodne zravie a culost mysle, ako vsetko zlato sveta...", a ked k tomu pridate milujuce srdce, budete skoro idealny partner.
RAK 21.6.-22.7.
Ani Arabelin prsten nedokaze ustriehnut vasu povahu. Raz je zamraceno a o chvilu slnecno. Nepresvedcite uz ani slubmi - pretoze ich davate prilis casto a nemyslite ich vazne.
LEV 23.7.-23.8.
Lev sa rad vyhrieva v lucoch "uspechu" a veru niet mu co zavidiet, ved aby ho dosiahol, musi neustale prekonavat sam seba.
PANNA 24.8.-23.9.
Pannenske prosiace oci a okolie skace splnit vase zelania. Pozor vsak, nie su rontgenove a nie kazdy sa v nich vidi a utopi.
VAHY 24.9.-23.10.
Emocie nechajte prejst mozgovymi zavitmi a zistite, ze radost bude cistejsia i rozhorcenie mensie, a okolie sa vam bude zdat milsie.
SKORPION 24.10.-22.11.
Prepiatost odhodte s mrzutostou. Ved je maj - je lasky cas. Opraste svoj vonkajsok a nasadte Bondovsky usmev. Uvidite, ake to urobi zazraky.
STRELEC 23.11.- 21.12.
Prave v mesiaci pre Strelca najzaujimavejsom ste vystrielali vsetky sipy a akosi ste stratili musku. Nebudte smutny, koncom maja sa situacia zlepsi.
O laske k umeniu hovorime p. Miroslavom Prochazkom
AUTOR: Opytala sa V.Kukolova
Meno M. Prochazku sa v Podbrezovej spaja so vznikom mazoretiek a detskej tanecnej skupiny. Malokto z nas, vsak mal tu moznost poznat ho nielen ako ich umeleckeho veduceho, ale ako profesionalneho tanecnika. Zamiloval sa do "dosiek", ktore znamenaju svet. Od 5-rokov spoznaval chut divadelneho javiska, nasledovalo 24-rocne profesionalne angazman a pri umeni a kulture zostal i po skonceni svojej umeleckej drahy. Cas umelca dozrel a on sa s nami rad podelil o zaujimave useky zo svojho zivota.
* Co vas inspirovalo
orientovat sa prave na tanec a ake boli zaciatky vasej umeleckej
cesty?
- Od detstva, ktore som prezil medzi dvoma mestami - Prahou a
Ustim nad Labem, ma to "tiahlo" k divadlu. Rozhodujucim
pre moje dalsie umelecke smerovanie bol film Spievanie v dazdi.
Ako 16-rocny som absolvoval ludove konzervatorium. V tom case som
mal moznost vystupit aj v 1. ceskoslovenskom muzikali - Starci na
chmeli, kde som, ako my tomu hovorime, robil "viditelne
krovi". Potom som absolvoval divadelnu pripravku. Prve
angazman bolo spojene s Usti nad Labem a mojimi 19-rokmi. V
Statnim divadle Z. Nejedleho som dostal aj prve vacsie solove
obsadenie v balete P.I. Cajkovskeho - LUSKACIK, kde som tancoval
v "Indickom tanci" (foto z vystupenia v r. 1970). S
rokom 1972 prislo angazman v nemeckom Gere, ucinkoval som tu
2-roky, nasledoval Berlin so Statnym suborom, s ktorym som
precestoval prakticky cely svet (Latinsku Ameriku, Peru,
Argentinu, Braziliu, Equador, Kubu a Mexiko). Po navrate z turne
do Nemecka, som si zatancoval opat vo filme "Tri oriesky pre
Popoluska". V dalsom zahranicnom turne sme obisli
Portugalsko, celu Skandinaviu (i Severny pol), Indiu, Pakistan,
Barmu, a Moskvu.
Po 6,5 rocnom zahranicnom pobyte
som nastupil v banskobystrickej opere, kde som robil vsetko, male
i vacsie ulohy, ale aj tzv. "krovi". Mal som solove
party v operach, operetach a aj v cinohre. A preco Slovensko?
Mamka bola Slovenka a to ma sem pritahovalo.
* Ako sa sam
charakterizujete? Boli ste umelcom...
- ... vzdy charakterovym. Nebol som obsadzovany do lyrickych
roli. Ved len spomienka na party - ked som robil opicu Cici (v
Doktorovi Jajboli), certov, jezibaby, starcov, dedkov, moje slova
potvrdzuju.
* Vase najmilsie
obsadenie?
- Velmi casto som sa pocas mojej umeleckej drahy vracal k
niektorym postavam - uz ani neviem kolkokrat som v Karmen hral
Eskamilia, alebo v MY FAIR LADY Zoltana Karpathyho. Bol som a
zostavam divadelnikom, a nezalezalo mi na postave, ale na tom,
aby som bol na javisku a mohol vydat zo seba to, co viem. Kazde z
tych 5000 vystupeni ma svojim sposobom obohatilo, umelecky mi
pomahalo rast a ziskavat skusenosti.
* Takze, ked nie najmilsia
uloha, prezradte nam vyznamne osobnosti, s ktorymi ste sa
stretli?
- Pri otvarani Palaca republiky v Berline sa zislo velmi vela
vyznamnych umelcov, medzi nimi som vystupoval aj s Majou
Pliseckou, bol tam aj Karel Gott, Juliet Greco a mnoho dalsich.
Na domacich scenach s Petrom a Miroslavom Dvorskym.
* Ako hodnotite publikum?
- Mentalita narodov je vsade ina. Prekvapili ma severske staty,
velky uspech sme dosiahli aj na Kube a v Portugalsku. Najkrajsie
dojmy vsak mam z Finska, z ROVANIEMI.
* Vase zivotne kredo?
- Laska k umeniu, to je moj zivot, moje zivotne kredo. Treba ju
rozosievat nielen vo velkomestach, ale vsade, v malych mestach i
v obciach. Mam tu vyhodu, oproti svojim kolegom, ktori odisli od
umeleckeho tanca, ze som pri nom zostal, i ked uz nie v roli
aktera. Avsak svoje skusenosti rad odovzdavame mladej generacii a
vidim sa v podbrezovskych detoch. Ich uspechy a radost su aj
mojimi.
Na zaver sezony s nasim reprezentantom Ing. Miroslavom Leitnerom
AUTOR: Podakovala V.Kukolova
Tohtorocnu skialpinisticku
sezonu uz maju clenovia Horolezeckeho oddielu TJ ZP za sebou. Na
domacich tratiach pripravili 28.2.-1.3. Slovensky pohar 98, a v
zahranici nas reprezentovali v Taliansku bratia Zilkovci a v EP
Ing. M. Leitner, ktoreho sme poziadali o zhodnotenie vykonov v EP
a v dalsich pretekoch:
- Po domacich sutaziach, ktore koncili nami zorganizovanymi pretekami 28.2.-1.3., cakali na skialpinistov kazdorocne najvacsie v Pierra Menta vo Francuzsku. Cestou za partnerom do Talianska, sme vyuzili moznost startovat na Majstrovstvach Talianska 98 v skialpinizme jednotlivcov, kde som skoncil na 5. mieste.
V celkovom hodnoteni EP 98 dvojica Leitner-Greco (vpravo) skoncila na piatom mieste.
Kedze vysledky clenov nasho oddielu nezodpovedali nasim predstavam, dostal som sa iba ja do nominacie na francuzske preteky. Prebiehali od 12.-15. marca a vyrazne ich ovplyvnila zmena pocasia - velkym mnozstvom napadaneho snehu. Nasej dvojici (Leitner-Greco, o tohtorocnom talianskom partnerovi sme vas uz informovali - poz. red.) sa hned prva etapa vydarila, prisli sme s velmi malou stratou za prvymi pretekarmi. Druhy den mal vsak partner zdravotne problemy a tym sme sa posuvali v poli nizsie a v celkovom poradi sme skoncili na 9. priecke, ktoru sa nam uz do konca pretekov nepodarilo zlepsit. Hoci vysledok neposobi velmi dobre, musim povedat, ze som bol celkom spokojny, pretoze vo "vyslapoch" sme drzali krok s najlepsimi. Velkym problemom pre Grecu bol zjazd, kde sme stracali vela minut a to bolo pricinou nasho klesania v celkovom umiestneni. Ten isty problem nas cakal aj v Europskom pohari 1998, nakolko lyzovanie nie je az takou silnou strankou mojho sportoveho partnera.
Spolocne foto slovenskej skialpinistickej spicky (Leitner, Madaj, Trizna a Jana Heczlova, jedina slovenska reprezentantka v skialpinizme zien) po pretekoch v Taliansku.
Dosiahnute vysledky v tohtorocnom EP, kde sme boli treti,
siedmi a stvrti v jednotlivych kolach, opat nezodpovedali nasim
umiestneniam pred poslednym zjazdom v priebehu etapy. V celkovom
hodnoteni EP sme sa umiestnili az na 5. mieste, co je vyraznym
poklesom v porovnani s minulymi rokmi.
Po skonceni uvedenych pretekov som
este 1. maja startoval v reprezentacnom druzstve Slovenska, ktore
tvorila trojica Leitner-Madaj-Trizna, na maratone vo Svajciarsku,
na trase z ZERMATT-u do VERBIER, v dlzke 100 km. S casom 8:40,00
hod. sme obsadili 4. miesto v nasej kategorii skialpinistov. V
sobotu, 9. maja, sme zakoncili sezonu pretekami jednotlivcov v
Polsku, v ktorych som zvitazil. Umiestnenie dalsich
podbrezovskych skialpinistov - 3. Pavol Zilka, a 5. jeho brat
Richard Zilka. Bratia Zilkovci sa 19. aprila zucastnili
finalovych pretekov Talianskeho pohara 1998, v ktorych skoncili
na 12. mieste.
* Ake su vase predsavzatia
do buducna? Co vas caka v predpriprave na novu sezonu?
- Pred tohtorocnou sezonou som si dal predsavzatie, ze po
dvojrocnej priprave sa chcem dostat na uroven, ktoru som si
vytycil. Myslim si, ze po tomto roku som na celkom dobrej ceste.
Nasi skialpinisti zorganizovali na domacich svahoch - v tomto roku slovensky pohar a v buducom to budu majstrovstva Slovenska. Hlavnym sponzorom SP boli ZP a.s.
Urobil som obrovsku chybu, viacmenej nezavinene, kedze sme nie
vrcholovi sportovci, nie sme pod dozorom lekarov a vo februari
som mal dost vaznu vykonnostnu krizu, ktora pramenila z nizkeho
obsahu potrebnych mineralov v organizme. Kedze sme prisli na to
koncom februara, uz sa velmi vela nedalo zmenit a urcite tento
stav mal vplyv na moje vysledky. No napriek tomu citim, ze som sa
zlepsil oproti minulosti a myslim, ze druhy rok by sa mi to moje
predsavzatie mohlo splnit. Problem s partnerom sice pretrvava,
nakolko som na Slovensku nikoho na mojej vykonnostnej urovni
nenasiel. S talianskym partnerom chcem odstartovat novu sezonu,
no a az jej priebeh ukaze, ako to bude v dalsich pretekoch.
V tomto roku mam problemy aj v
oblasti sponzorov. Moj najvacsi sponzor odstupil a mal som iba
jedneho mensieho - firmu ISTOS a to bol aj dovod, ze som musel
hlboko siahnut do domaceho rozpoctu a veru, si aj nieco pozicat.
Pevne vsak verim, ze mi pomoze nas horolezecky oddiel, ako aj ZP
a.s., ktori mi doteraz vzdy pomahali.
AUTOR: Ing. Peter Mlynarcik
Podbrezova - Tornala 1:0 (0:0)
Postavenie Podbrezovej v
tretoligovej tabulke veli - doma vyhravat. Zeleziari 6. maja
zatlacili Tornalu do defenzivy. V 14. minute dobre umiestnenu
strelu Pisoju brankar Betik bravurne vyrazil na rohovy kop. Tych
kopali domaci v prvom polcase neurekom. Po jednom z nich, v 31.
minute tecoval Nikitin loptu a brankar hosti ani nevedel, ako
zabranil istemu golu. V 40. minute to bol opat Nikitin, ktory z
tazkej pozicie sam pred brankarom Betikom prestrelil jeho branu.
Hostia az deviatimi hracmi branili, ale ked sa im naskytla
prilezitost, vedeli prejst do rychleho protiutoku. V koncovke
vsak neboli uspesni. V druhom polcase chceli domaci rozhodnut o
vysledku stretnutia uz v jeho zaciatku. Slubne akcie skoncili bez
efektu. S pribudajucimi minutami nervozita a obava o vysledok zo
strany zeleziarov rastli. Tornala ozivala. V 70. minute zahraval
hostujuci Muzik trestny kop z hranice sestnastky. Jeho prudka
strela tesne minula lavu zrd Stefikovej brany. V 77. min. sa
dobre uvolnil v 16-ke hosti Nemec. Jeho strelu brankar Betik
chytil. O minutu nato, sa v trme-vrme v sestnastke Tornale
najlepsie zorientoval Nemec a svojou strelou zabezpecil Zeleziaru
vitazstvo a tri cenne body.
Cadca-Podbrezova 1:0 (0:0)
V nedelu, 17. maja, zeleziari
cestovali do Cadce s predsavzatim tam bodovat. Domaci ohrozeni
zostupom potrebovali body z tohoto zapasu ako sol. Zaciatok
zapasu bol vyrovnany. Utoky sa striedali na obidve brany. Potom
zeleziari prevzali iniciativu. Strely Pauka, Pisoju, Vajsa a
Dikacza nenasli svoj ciel. V 40. minute, po peknej prihravke
Strmena, sa dostal do vybornej streleckej pozicie Peter Turna.
Jeho strela preletela tesne nad brvnom domacej brany. Druhy
polcas zacali stastnejsie domaci. V 47. minute Minarik
prepasiroval loptu medzi nohami Stefika a ta skoncila v sieti.
Zeleziari potom pritlacili domacich na vlastnu polovicu. V 57.
minute Bukovec sam pred brankarom Vancelom z 5 metrov strelil
tesne vedla. V 62. minute vylucil rozhodca domaceho Mihaylova,
ktory videl druhu zltu kartu. Tlak Podbrezovej narastal. V 66.
minute sa dostal do obrovskej sance Bukovec. Sam pred brankarom
trafil len jeho ruky. Trestne kopy Pauka a Pisoju nenasli svoj
ciel a tak, hoci mali zeleziari prevahu pocas celeho zapasu,
prehrali. Futbal vsak byva aj taky. Marian Hutka
Dorast prehral v
dohravanom stretnuti v Tisovci 5:0 a zvitazil doma s Dudincami
5:1 a v Hliniku nad Hronom 1:3. Ziaci prehrali nielen v Banskej
Belej 1:0, ale aj na domacej pode s Podlavicami 0:1.
Zo zapisnika turistu
V prvy majovy den sme sa rano za
dazda vybrali z Cervenej skaly a sedla Javorinka po Rudnej
magistrale za svojim cielom - najvyssim zo Stolickych vrchov i
celej oblasti Slovenskeho rudohoria, Stolicou (1477m). Masivny
vrchol je dnes ciastocne zarasteny stromami s obmedzenym
vyhladom, s vybiehajucimi dlhymi razsochami a hlbokymi dolinami.
Dlzka trasy je 14 km. Kedze poobede sa pocasie zlepsilo, rozhodli
sme sa absolvovat este turu z Prednej hory popri Wesselenyiho
jaskyni na zrucaniny gotickeho Muranskeho hradu. Pri prechode cez
Tesnu skalu sme museli davat pozor na salamandry skvrnite, ktore
splyvali na chodniku s listim. Zrucaniny hradu su malebne
situovane na vrcholovych bralach 936 m vysokeho vrchu Ciganka,
vysoko nad obcou Muran a su z neho pekne a daleke vyhlady. Hrad
bol zalozeny v roku 1271 a bol najvyssie polozenym hradom na
Slovensku. Vyznamnym ho urobili Jiskrovci, ktori ho opevnili.
Obec Muran vznikla pod hradom ako mytna stanica a na vyzname jej
pridavali zelezne bane, hamre a huty. Spat sme sa vracali cez
Velku luku. Je to vysoko polozena krasova luka, ktora pocas SNP
sluzila ako polne letisko. Na jej okraji sa nachadza velky
zrebcin, s chovom plemennych koni. Trasa je dlha 13 km.
AUTOR: J. Morozuk
Clenovia Cyklistickeho klubu Podbrezova sa v sobotu, 9. maja, zucastnili pretekov Slovenskeho pohara v cestnej cyklisticke veteranov. Zucastnilo sa ich priblizne 7O pretekarov, ktori v 20 kolach absolvovali trat dlhu 98 km. Vysledky v skupine A: 5. miesto obsadil Miroslav Kovacik, v skupine B: 15. miesto patrilo Pavlovi Miklosovi a Jan Morozuk preteky nedokoncil (v 13. kole vzdal). V nedelu, 10. maja, sa za pekneho a slnecneho pocasia uskutocnilo druhe kolo Liptovskeho pohara horskych bicyklov. Na trat vystartovalo 80 pretekarov. Vysledky v kategorii M2: prvy bol Miroslav Kovacik a 10. Marek Kuracina, v kategorii M1: bodovali pretekari inych klubov - 1.miesto Vojtech Bachleda (L. Hradok), 2. Marian Masny (Zilina), 3. Dano (Dubnica nad Vahom) a 4. Jozef Nazarej (Author Trencin), v kategorii dorastu bodoval nas Daniel Filo, ktory skoncil na 5. mieste, ked sa na prvej priecke umiestnil Michal Stanik, druhy bol Lubomir Glovniak a treti Andrej Vlalinsky, v kategorii MINI bol nas pretekar Martin Kovacik 11., prvenstvo si odniesol Ivan Bartko, druhy bol Andrej Malarik a treti skoncil Tibor Dropra.
AUTOR: -PF-
16. maja sa zucastnili nasi maratonci Tlmacskej 20. Za ucasti 84 startujucich bol 2. Pavol FASKO, v kategorii nad 50 rokov 7. Stanislav Bobak a v kategorii nad 60 rokov 5. Vojtech Ridzon. Dalsi clen Bezeckeho spolku Podbrezova Stefan ZIAK sa v tento den zucastnil behu "LOVCA", v ktorom startovalo 50 bezcov a v kategorii nad 40 rokov obsadil 2. miesto.