4. jun 1998 ROCNIK LIV CENA: 1,- Sk   11  

  Prehlad clankov      Archiv      Tiraz      Kontakt     Home page 

...


... spat na prehlad clankov

Na Taloch sa konalo 14. valne zhromazdenie ZHTPG SR

"Odvetvia hutnictva, tazobneho priemyslu a geologie su zivotaschopne"

 

Cielom 14. valneho zhromazdenia HTPG, ktore sa uskutocnilo v dnoch 21. - 22. maja 1998 v hoteli Stupka na Taloch, bolo zhodnotit celkovu cinnost zvazu a jeho organov za uplynuly rok, odstranit nedostatky a vytycit nove zakladne ciele na nasledujuce obdobie.


         V sucasnosti zvaz zdruzuje 57 clenskych organizacii z oblasti hutnictva zeleza a ocele, ferozliatin, nezeleznych kovov, hutnickej druhovyroby, rudneho a nerudneho banictva, uholneho priemyslu, geologie, magnezitoveho priemyslu a vyskumne, projektove, skolske, obchodne, financne i spolocenske institucie.
      Ako vyplynulo zo spravy :
      vyroba tovaru za ZHTPG SR predstavovala v roku 1997 96,201 mld. Sk a v porovnani s rokom 1996 vzrastla o 10,3%. Na celkovej priemyselnej vyrobe sa podielala takmer 20%. Rovnako vzrastol aj vyvoz, ktory predstavoval 62,042 mld.Sk a jeho podiel na celkovom vyvoze narodneho hospodarstva predstavoval takmer 21%. Saldo zahranicneho obchodu za odvetvie celeho zvazu bolo vysoko aktivne a len za odvetvie hutnictva prekrocilo 30 mld. Sk.
      Priemerne mesacne mzdy za cely zvaz boli v roku 1997 na urovni 135,9% priemernej mesacnej mzdy v priemysle SR.
      Napriek narocnym podmienkam za uvedene obdobie vzrastla zamestnanost v hutnictve o 1,74% a medzirocny narast priemernej mzdy za hutnictvo bol v porovnani s rokom 1996 10,13%.
     
      Zlozitejsia situacia sa javi v tazobnom priemysle a geologii, su tu znacne rozdiely v priemernych zarobkoch. Napr. v uholnom banictve bol priemerny zarobok 10 149 Sk, v zelezorudnom banictve 8 342 Sk, v naftovom priemysle vsak v niektorych spickovych organizaciach presahoval 14 000 Sk. Priemerna mesacna mzda v odvetvi tazobneho priemyslu a geologie predstavovala v roku 1996 9 144 Sk a v roku 1997 10 280 Sk.
      Zastupcovia clenskych podnikov ZHTPG SR na 14. vyrocnom valnom zhromazdeni prerokovali ekonomicko - socialnu situaciu hutnickeho, tazobneho priemyslu a geologie na Slovensku osobitne, v suvislosti s jej vplyvom na dalsi rozvoj vyroby v jednotlivych odvetviach a vyspecifikovali nepriaznive vplyvy.
     
      " Odvetvia hutnictva, tazobneho priemyslu a geologie (HTPG) SR su konsolidovane a zivotaschopne", povedal po skonceni 14. valneho zhromazdenia prezident Zvazu HTPG Jan Smerek.

O.K


... spat na prehlad clankov

Doplatky budu v majovej vyplate

V uplynulych dnoch vysiel Mzdovy predpis c. 7/98 Poskytnutie doplatku miezd za 1. stvrtrok 1998. Uvodom sme sa opytali Mgr. Mariana ZIMU, personalneho riaditela:

      * Co viedlo vrcholovy manazment ZP a.s. k tomuto rozhodnutiu?
     

      - Kolektivne vyjednavanie v nasej akciovej spolocnosti, ktore sa zacalo este koncom uplynuleho roka, nadalej stroskotava na mzdovej oblasti. Kedze vedenie ZP a.s. nechce pripustit, aby tarchu neuspesneho kolektivneho vyjednavania niesli vsetci zamestnanci spolocnosti, riaditelska rada sa na zaklade skutocnosti, ze financny plan za prvy stvrtrok 1998 bol splneny, rozhodla doplatit vyssou kolektivnou zmluvou garantovany 6% - ny medzirocny rast miezd za uvedene obdobie. Doplatok bude vyplateny v premiovej zlozke mzdy. V pripade, ze ani v kratkej buducnosti nedojde k uzatvoreniu kolektivneho vyjednavania a podpisu KZ 1998, bude vedenia ZP a.s. riesit svoj zavazok voci zamestnancom aj v nasledujucom obdobi takymto sposobom.
      * A ake su konkretne podmienky pre vyplatenie doplatku? O blizsie informacie sme poziadali veducu odboru prace a miezd Ing. Ivetu Kralikovu:
     

      - Uvedeny mzdovy predpis obsahuje podmienky pre vyplatenie doplatku miezd. Zakladnou pre jeho vypocet bude uhrn skutocne vyplatenych tarifnych miezd za prvy stvrtrok 1998. Vyska doplatku pre jednotlivcov bude predstavovat 6% z uhrnu skutocne vyplatenych tarifnych miezd za obdobie januara az marca 1998 u konkretneho zamestnanca.
      Doplatok miezd bude vyplateny zamestnancom ZP a.s., ktori budu v evidencnom stave k 31. maju 1998 a zamestnancom v mimoevidencnom stave, ktori su na zakladnej vojenskej sluzbe a materskej dovolenke, za obdobie, ktore odpracovali v case do 31. marca 1998. Doplatok nedostanu zamestnanci, ktori v case od 1. januara 1998 do 31. maja 1998 neospravedlnene zameskali jednu ci viac hodin a samozrejme ani zamestnancom, ktori v uvedenom obdobi porusili pracovnu disciplinu, v dosledku coho s nimi zamestnavatel rozviazal pracovny pomer vypovedou alebo okamzitym zrusenim pracovneho pomeru. Doplatok nedostanu ani ti zamestnanci, ktori porusili pracovnu disciplinu a ktorych pisomne oznami vedenie prevadzky, odboru, oddelenia... odboru prace a miezd. Doplatok nepatri ani obcanom, ktori v ZP a.s. vykonavaju civilnu sluzbu.
      Zakladna pre vypocet doplatku miezd i vypocet pre jednotlivych zamestnancov, budu spracovane automatizovanym sposobom a vyplateny bude vo vyplate za mesiac maj 1998, pod mzdovym druhom 1436. Zdaneny bude podla platnych predpisov. o.k
                


... spat na prehlad clankov

VO ZVAROVNI RUR PREKRACUJU PLANOVANE ULOHY

Majovy rekord zvarovne rur dokazuje,ze ich filozofia je spravna

O velkopriemerove zvarane rury zaujem vzrasta

     

Zvarovna rur velkych priemerov, ako ste sa mali moznost docitat v predchadzajucich cislach nasich novin, odstartovala rok 1998 uspesne a postupne so vzrastom dopytu po velkopriemerovych rurach zvysovali aj objem vyroby tohoto sortimentu. Uz vo februari zaznamenali velky uspech, z pohladu hodnotenia plnenia planu to bol najlepsi mesiac za obdobie predchadzajucich troch rokov.
     
      Uplynulo pat mesiacov roku 1998 a vo zvarovni rur opat mozno hovorit o uspechu - v maji dosiahli rekordnu vyrobu zvaranych rur, prekrocenim planovanych uloh o 58,66%. Z vyrobeneho objemu expedovali 52,76% na tuzemsky trh a 47,24% na export.

     
      Od zaciatku roka prekrocili planovane ulohy o 29,5%. Na export vyrobili 37,55% a pre tuzemsko 62,45% zvaranych rur. Ich najvyznamnejsi obchodni partneri su z Holandska, Ciech, Madarska a Rakuska.
     
      Vo vyrobe izolovanych bezsvikovych rur dosiahli v tejto prevadzke v maji prekrocenie planovanych uloh o 17,51% a za obdobie od zaciatku roka o 2,56%. Az 94,4% izolovanych bezsvikovych rur putovalo k slovenskym odberatelom a 0,6% do Ciech.
     
      Aj napriek tomu, ze o zvarane velkopriemerove rury v predchadzajucich rokoch nebol nejaky vyrazny zaujem, vedenie prevadzky nestagnovalo a k zlepseniu ich situacie nesporne prispela predovsetkym spravna filozofia - stale rozsirovanie sortimentnej zakladne vyroby, so zretelom na dopyt.
      V mene vedenia prevadzky patri za dosiahnute vysledky podakovanie celemu pracovnemu kolektivu zvarovne rur velkych priemerov i pracovnikom odborov tuzemskeho a exportneho predaja za zabezpecovanie dostatocneho mnozstva zakaziek. A my prajeme celemu kolektivu, aby sa im darilo v nastupenom trende pokracovat aj v nasledujucich mesiacoch.

O. Kleinova


... spat na prehlad clankov

CERTIFIKAT NA SYSTEM RIADENIA KVALITY PODLA ISO 9002 SME OPAT OBHAJILI

7. kontrolny audit, uskutocneny v dnoch 28. a 29. maja 1998, vykonal vykonny riaditel SGS Slovakia s.r.o., Ing. Ladislav Papik. Jednoducho by sa dalo konstatovat, ze systemova nezhoda sa neobjavila a nasa firma certifikat obhajila.
     


       Inymi slovami povedane, pri preverovani jednotlivych prevadzok a utvarov, ako boli hutnicka druhovyroba, zvarovna rur velkych priemerov, odbor tuzemskeho, odbor exportneho predaja, taharen rur 1, taharen rur 2, oddelenie vzdelavania a rekvalifikacie, boli vznesene urcite pripomienky, ako aj odporucania zo strany auditora. Tykali sa hlavne zpriehladnenia existujuceho systemu riadenia kvality, co samozrejme uvitame a budeme sa snazit rychlo uviest do zivota nasej akciovej spolocnosti.
      To, ze sa nasli male "profesionalne" nedostatky, nas musi varovat z uspokojenia sa z dosiahnutych vysledkov, pretoze apostoli kvality nas stale ucia, ze zvysovanie kvality je nikdy nekonciaci proces, meni sa len dobou a poziadavkami. Ved aj odberatel sa mnohokrat neunuva dosledne hodnotit dodavatela, toleruje nekvalitu a aj neplnenie terminov dodavok.
      Kvalita uz dnes prestala byt vnutropodnikovym problemom - kvalita sa definuje a zhodnocuje na trhu a sam zakaznik sa stal faktorom, ktory kupou rozhodne o uspesnosti vyrobku, t.j. schopnosti uspokojovat pozadovane potreby. Tento trend, vratane usilia o maximalne uspokojovanie a udrzanie zakaznika, si musime osvojit aj my. Neakceptovat tento smer vyvoja znamena prehravat zapas s konkurenciou.
      Odporucanie p. Murphyho do najblizsieho auditu:
      KOLKO RAZ SI SA ZARIEKAL, ZE: " Ak prezijem tento audit,tak..."
      ...presne tolko raz to nesplnis."
      SNAZ SA VZDY BYT AUDITOVANY AKO PRVY,...lebo auditor raz - dva vycerpa vsetky primitivne otazky!
      Ing. Jozef TURIS, ved. Vork


... spat na prehlad clankov

O com by mal kazdy poistenec vediet


      1.juna nadobudla ucinnost novela zakona NR SR c. 273/1994 Z.z. O tom, co novela prinasa, sme sa pozhovarali s Ing. Annou Stulrajterovou, veducou oddelenia zdravotneho poistenia a kontrolnej cinnosti zdruzenej zdravotnej poistovne SIDERIA - ISTOTA, pobocky v Podbrezovej:
     
      - Novelou boli upravene niektore ustanovenia vyssie citovaneho zakona, na ktore by som chcela upozornit poistencov:

      K § 10 ods. pism. r (doplna sa v plnom zneni)
     
      Rozsiruje sa okruh osob, za ktore zdravotne poistenie plati stat. Osoby uvedene v ustanoveni su bez zdanitelnych prijmov a nie su schopne platit si samy poistne. Bolo nevyhnutne odstranit diskriminaciu tych osob, ktore z dovodu pracovnej neschopnosti ( poberaju v ochrannej dobe nemocenske davky) sa nemozu zaevidovat na urade prace a nemaju prijem, z ktoreho by mohli platit poistne na zdravotne poistenie.
     
      Doposial, ak bol so zamestnancom ukonceny pracovny pomer, tento z dovodu pracovnej neschopnosti nemohol byt zaevidovany na urade prace ako nezamestnany, sa staval samoplatitelom, aj ked poberal nemocenske davky vyplacane v ochrannej dobe.

      K § 11 ods. 10:
     
      Vzhladom na to, ze za urcite osoby plati poistne Narodny urad prace, ustanovuje sa poistncovi povinnost oznamit poistovni, ze za neho plati poistne Narodny urad prace.
      Toto oznamenie sa vykona tak, ze do poistovne poistenec osobne alebo postou doruci potvrdenie o tom, ze je evidovany na Urade prace ako nezamestnany, resp. rozhodnutie o priznani prispevku, vyplacaneho v nezamestnanosti (jeho fotokopiu). V pripade, ze oznamovacia povinnost poistencom nebude splnena, ZP bude postupovat v zmysle ustanovenia u 25 ods. 1 vyssie uvedeneho zakona.

      K § 12 ods. 5 a 6:
     
      Tymto ustanovenim sa ustanovuje vyska poistneho plateneho samostatne zarobkovo cinnou osobou (SZCO) a spolupracujucimi osobami, ak su osobami so zmenenou pracovnou schopnostou, vo vyske 6,3% vymeriavacieho zakladu.
      Doposial dochadzalo k rozdielnemu vykladu tohoto ustanovenia a nasledne k nespravnemu odvodu poistneho.

      K § 13 ods. 7:
     
      V tomto ustanoveni zakona bola uprava vykonana v tom zmysle, ze vymeriavacim zakladom pre vypocet poistneho SZCO, ktorych prijmy z podnikatelskej cinnosti tvoria vedlajsi prijem je 1/2 pomernej casti zakladu dane tak, ako to bolo doposial u SZCO, ktorych prijem z podnikatelskej cinnosti bol ich jedinym a hlavnym prijmom.
      Novelou tohto ustanovenia sa kompenzovalo znevyhodnenie SZCO a spolupracujucich osob, ktore maju hlavne zamestnanie a okrem toho vykonavaju aj podnikatelsku cinnost a teda zakonite prispievaju do zdravotnej poistovne vacsimi platbami.

      K § 27:
     Poistenec je povinny:

- plnit oznamovaciu povinnost (§ 11) v prislusnej poistovni,

- oznamit prislusnej poistovni najneskor do 8 dni zmenu mena, priezviska a miesta trvaleho pobytu,

- oznamit praktickemu lekarovi pre dospelych, pre deti a dorast, gynekologovi a stomatologovi, najneskor do 8 dni zmenu zdravotnej poistovne

- oznamit prislusnej poistovni skutocnost, ze je zamestnany u zamestnavatela, ktory nema sidlo na uzemi Slovenskej republiky a je zdravotne poisteny na uzemi statu, v ktorom ma zamestnavatel sidlo, do 8 dni od vzniku pracovneho pomeru alebo obdobneho pracovneho pomeru a vratit preukaz poistenca,

- oznamit prislusnej zdravotnej poistovni skutocnost, ze sa bude dlhodobo, najmenej 6 mesiacov, zdrziavat v zahranici a bude tam aj zdravotne poisteny a tiez je povinny vratit preukaz poistenca.
     
      Toto su ustanovenia, na ktore bolo potrebne poistencov upozornit v suvislosti s ich novelou, a tiez preto, ze v mnohych pripadoch dochadzalo k neplneniu povinnosti, vyplyvajucich zo zakona a nasledne k jeho porusovaniu..


... spat na prehlad clankov

Stretnutie s priatelmi z Arrasu.

V novembri 1995 sme po prvykrat medializovali zaciatky spoluprace ZP a.s. s firmou OLDHAM FRANCE S.A., sidliacou v Arrase, vzdialenom od Pariza 180 km, ktorej hlavnym vyrobnym programom je vyroba baterii a meracich zariadeni.
      Francuzske deti sa prvykrat rekreovali v hoteli Stupka na Taloch v roku 1995. Vzajomna spolupraca sa osvedcila a tak k nej v tomto roku pribudol reciprocne i sportovy den. Vo stvrtok, 21. maja, pricestovali sportovci firmy Oldham do Podbrezovej, kde ich privital predseda ZV OZK p. Peter Duriancik a manazer TJ ZP p. Vladimir Vanik, ktori nas blizsie informovali o pobyte francuzskych zamestnancov a priebehu sportoveho dna.

V novembri 1995 sme po prvykrat medializovali zaciatky spoluprace ZP a.s. s firmou OLDHAM FRANCE S.A., sidliacou v Arrase, vzdialenom od Pariza 180 km, ktorej hlavnym vyrobnym programom je vyroba baterii a meracich zariadeni.
      Francuzske deti sa prvykrat rekreovali v hoteli Stupka na Taloch v roku 1995. Vzajomna spolupraca sa osvedcila a tak k nej v tomto roku pribudol reciprocne i sportovy den. Vo stvrtok, 21. maja, pricestovali sportovci firmy Oldham do Podbrezovej, kde ich privital predseda ZV OZK p. Peter Duriancik a manazer TJ ZP p. Vladimir Vanik, ktori nas blizsie informovali o pobyte francuzskych zamestnancov a priebehu sportoveho dna.

Prvy pobytovy den sa niesol v znameni uvitacieho ceremonialu. Francuzski hostia boli ubytovani v hoteli Biela medvedica, v nom a v jeho okoli travili aj svoj volny cas. Organizacny vybor telovychovnej jednoty pripravil 22. maja sportovy den, v ktorom sa stretli zeleziari s francuzskymi partnermi. Sutazilo sa v disciplinach - stolny tenis, tenis, kolky, sach, volejbal a futbal. Nepriazen pocasia si vyziadala pouzit nahradne priestory a tak aj tenisove zapolenia prebiehali v telocvicni TJ. Zeleziari dokazali, ze sportovat vedia, zo vsetkych zapoleni prehrali len v tenise, v stolnom tenise sa odohralo 6 duelov (vsetky s vitazstvom zeleziarov), v kolkoch vladla priatelska atmosfera, v ktorej velmi nezalezalo na vysledkoch. Prekvapujucim pre francuzsky tim bol vysledok futbaloveho zapasu, nakolko ich druzstvo, s 30-rocnym vekovym priemerom, bolo podstatne mladsie, ako SP FO ZP. Vysledok bol pre nas potesujuci, vyhrali sme 5:1, no caka nas v odvete sportoveho dna v Arrase v septembrovom stretnuti, na ktore sa podla vyjadrenia, Francuzi dobre pripravia. V treti pobytovy den (v sobotu) Francuzi navstivili Bansku Bystricu, absolvovali exkurziu v starom zavode ZP a.s. a popoludni si pozreli futbalovy zapas nasho A-muzstva s Liptovskym Mikulasom. Niekolki vyuzili sluzby ponukane v hoteli Stupka na Taloch. Francuzska delegacia, pozostavajuca z 35 odborarov, si nielen zasportovala, ale oboznamila sa aj s krasami Nizkych Tatier - pacilo sa im na Taloch, na Krpacove, v Bystrej... Nezabudnutelne dojmy si odniesli aj z rozluckoveho vecera v Bielej medvedici, s ludovou hudbou. V nedelu rano nasledovala kratka rozlucka pred odchodom do autobusu a srdecne podakovania za prijemny pobyt na Slovensku. S.Tomcikova
     


... spat na prehlad clankov

Predstavujeme vam

Zeleziarne Podbrezova a.s. prostrednictvom podnikovej predajne realizuju uz 6-rok predaj svojich vyrobkov. Konkurznym konanim, dna 15. aprila 1998, bol vybrany do funkcie veduceho podnikovej predajne ZP a.s. Ing. Ivan Zemko, ktoreho sme poziadali o rozhovor.


      * Nova funkcia vam priniesla orientaciu na obchodnu oblast. Ako sa vam podarilo preklenut nastupne obdobie?
      - Zeleziarne Podbrezova a.s. su mojim prvym zamestnavatelom od ukoncenia studia Hutnickej fakutle TU v Kosiciach. Vo firme pracujem uz siesty rok. Konkretne to bola prevadzka valcovna rur, kde som zacinal ako technolog, potom som pracoval v oddeleni planovania vyroby a do vitazstva v konkurze na veduceho predajne ZP a.s., som bol samostatnym pracovnikom pripravy vyroby. Pocas mojho posobenia vo valcovni rur som bol uzko spojeny s vyrobou bezsvikovych rur valcovanych za tepla a navazne aj s vyrobou ostatnych nasich vyrobkov. V praxi som sa zoznamil s vyrobnym sortimentom ZP a.s. a jeho znalost mi pomohla spnit jednu z podmienok vyhlaseneho konkurzu. Nastupne obdobie vo funkcii veduceho predajne zacalo prvym majovym dnom, a bolo dost tazke a komplikovane. Mojou prvoradou ulohou bola revizia nefunkcnej smernice "Statut predajne ZP a.s.". Dufam, ze sa mi ju v pomerne kratkej dobe podarilo splnit a verim, ze po pripomienkovacom konani novy statut nadobudne coskoro platnost. Druhou nemenej dolezitou ulohou, vyplyvajucou z rozhodnutia riaditelskej rady ZP a.s., bola uplna vymena zamestnancov predajne. V kratkej dobe v spolupraci s veducim personalneho oddelenie sme zrealizovali i tuto ulohu. Proces ozivovania a zefektivnovania drobneho predaja zacinam s novym kolektivom a myslim si, ze sa nam podarilo vytvorit dobry kolektiv, v ktorom je rozumne sklbena skusenost s mladostou.
     
      * Hoci od spominanej zmeny ubehlo len kratke odobie, iste ste uz prijali rad opatreni a zmien v organizacii predaja, v sortimentnej skladbe atd. Co konkretne pripravujete pre zlepsenie predajnej cinnosti?
      - Je pravda, ze od mojho nastupu do funkcie ubehol len jeden mesiac. Pokladam ho vsak za dostacujuce obdobie na realizaciu urcitych opatreni tak, aby v co najkratsom case doslo k oziveniu drobneho predaja. Ako kriticky by som hodnotil predaj kovoveho uzitkoveho odpadu pre zamestnancov firmy. Kedze povodna smernica, upravujuca podmienky predaja kovoveho uzitkoveho odpadu, bola nefunkcna a nova este nenadobudla platnost, bolo nutne nejako preklenut toto obdobie. Osobnym stretnutim s jednotlivymi veducimi utvarov sa mi podarilo dosiahnut upravu niektorych podmienok a tak dnes mozem povedat, ze v priebehu cca 2-tyzdnov uz budeme schopni vyhoviet vsetkym zaujemcom - z radov nasich zamestnancov, o tento predajny sortiment. V oblasti organizacie predaja zaciname realizovat opatrenie, ktore zamedzi, resp. zminimalizuje pristup zakaznikov do objektov vyrobneho sektoru firmy tym, ze sa budeme snazit vybavit vsetky poziadavky zakaznika priamo v objekte skladu predajne ZP a.s. Dalsim opatrenim, ktore vyrazne zefektivni moznosti predaja je napojenie predajne a skladu na informacnu siet akciovej spolocnosti, co si vyzaduja cca 250 tisicovu investiciu do oblasti automatizovaneho informacneho systemu.
     

Od 1. juna sme rozsirili aj otvaraci cas predajne:
 od 6,30 hod. do 15. hod.

  Posun je prvou sluzbou pre zamestnancov ZP a.s., ktori si u nas mozu nakupit v klude, po 14-tej hodine.
* Na co by mali upriamit svoju pozornost potencionalni zakaznici?
- Do buducich mesiacov pripravujeme dalsie opatrenia, ktorych vysledkom by mal byt narast obratu v predajni ZP a.s. Jednym z nich je rozsirenie sortimentu, napr. o pletivo, drot, spojovaci material, plechy atd. Okrem toho by sme chceli ponukat sluzby spojene s predajom, a to: - delenie rur, - zvlastne balenie - rozvoz na miesto urcenia. Najblizsou ulohou je znizenie stavu nepohyblivych zasob a nasledne doplnenie skladu o pohyblive polozky. Tuto ulohu sme spolu s vedenim oddelenia tuzemskeho predaja podrobne rozanalyzovali a dospeli sme k zaveru - 10 percentnemu znizeniu cien ocelovych navarovacich oblukov. Znizenie ceny uvedeneho sortimentu sa tyka len skladovych zasob. Po ich odpredaji zacne platit nova cena stanovena cenovou komisiou.
     

Zaverom by som chcel este objasnit podmienky predaja pre zamestnancov ZP a.s.:
      A. kovovy uzitkovy odpad - zamestnanec ma narok na 250 kg v roku 1998 v cene 8 Sk/kg + DPH, t.j. 10 Sk/kg
      B. rury na stavebne upravy - na zaklade stavebneho povolenia moze zamestnanec ZP a.s. nakupit 1000 kg rur v cene o 50 percent nizsej, ako stanovuje Cennik vyrobkov ZP a.s.

      Podmienky odberu:
- zamestnanec si telefonicky (tel.c. 3087, 3088) alebo osobne v predajni ZP a.s. objedna pozadovane rury. Ak je uvedeny rozmer na sklade, moze si ho v najblizsej dobe zaplatit a prevziat. V pripade, ze pozadovane rozmery nebudu v zasobach predajne, nahlasi svoje osobne cislo a telefonne cislo. Zamestnanci predajne objednavku uplatnia vo vyrobnej sfere, ktora ju zrealizuje a predajna rury z prevadzky prevezie do svojho skladu. Rezervuje objednavku konkretneho zamestnanca, ktoreho upovedomi o realizacii objednavky a vyzve ho k ich odberu. Ak si zamestnanec objednane rury neprevezme do 7 dni, bude rezervovanie zrusene a rury budu presunute do volneho predaja.
      Kazdy zamestnanec, ktory rury kupuje, sa musi predaja osobne zucastnit! Tym sa vyhneme zneuzitu kvot. Informacie o stave zasob ziskate na tel.c. 3087 a 3088.
      Podakovala: V. Kukolova
           


... spat na prehlad clankov

Pri sustavnom zdokonalovani vyrobneho procesu


      "Ako sa vam dari plnit ulohy od zaciatku roka?", sme sa opytali veduceho prevadzky oceliaren, Ing. Miroslava Domovca, CSc.:
      - Vyvoj vyroby v prevadzke oceliaren od zaciatku roka je mozne hodnotit velmi pozitivne. Dari sa nam zabezpecovat a dosahovat vsetky predsavzatia, ktore sme si vytycili v zavere minuleho roka. Vo vyrobe dosahujeme vysoke vykony a v porovnani s rocnym planom sme vyrobili za prvych pat mesiacov roka naviac skoro o 7 000 ton ocele. V marci sme dosiahli doposial najvyssiu mesacnu vyrobu v historii novej oceliarne, 27 255 ton ocele. Dolezite vsak je, ze prijatim viacerych technologickych uprav, predovsetkym v troskovom rezime spracovania ocele v LF peci, sa nam dari dosahovat zlepsenia v kvalite vyrabanych zliatkov. Svedci o tom vyskyt materialovych nepodarkov, ktory sa znizil z hodnoty 19 kg/t v roku 1997, na sucasnych cca 12 kg/t a menej. Podobna situacia sa prejavuje aj u nasich externych odberatelov, kde najvacsie problemy v minulosti boli predovsetkym u najvacsie zakaznika - Vitkovice a.s. Velmi dolezitym faktorom, ktory ma pevnu vazbu na vysledky nasej prevadzky je postupne zavadzanie a ozivovanie vypoctovej techniky v celej prevadzke v ramci automatizovaneho informacneho systemu. Pracovnici na kazdom stupni riadenia mozu sledovat jednotlive kroky vyroby, v realnom case prijimat potrebne technologicke operacie a maju moznost pomocou systemu UNIX sledovat aj uspesnost valcovania konkretnych tavieb priamo vo valcovni rur. Po dokonalom zauceni vsetkych zodpovednych pracovnikov, doplneni a overeni funkcnosti informacneho systemu chceme, v spolupraci s odborom informatiky, spustit uvedeny system "na ostro" od 1. jula 1998. Dobrym tempom napreduje aj priprava zameny regulacneho systemu chladenia v ZPO, ktoru realizujeme v spolupraci s ceskou firmou Ingelektric. Okrem zvysenia spolahlivosti ocakavame po jeho instalovani v auguste tohoto roku znizenie prestojov pocas prestavieb pri zmene formatov v ZP0. Spolu s ukoncenim prepoja zdroja vody do trysiek chladenia, co nam v sucanosti sposobuje nemale problemy, budeme mat vytvorene predpoklady pre dalsie zvysovanie produkcie, aj kvality.

V.K.


... spat na prehlad clankov

Clenovia poziarneho utvaru uspesne reprezentovali nasu akciovu spolocnost

VITAZSTVOM V OKRESNOM KOLE SI VYBOJOVALI POSTUP DO VYSSEJ SUTAZE

Okresny urad - odbor poziarnej ochrany, v zmysle vyhlasky MV SR c. 83/97, zorganizoval OKRESNU SUTAZ V POZIARNICKOM SPORTE.

V sulade s pravidlami poziarnickeho sportu sa nasa jednotka ZPU pripravovala intenzivne na sutaz pod vedenim svojho velitela Lubomira Stulrajtera. Z tych najlepsich potom vytvorili desatclenne druzstvo, ktore sa zucastnilo okresnej sutaze: Lubomir Stulrajter, veduci druzstva a clenovia: Jozef Giertli, Pavel Donoval, Pavel Pancik, Cyril Tazky, Miroslav Sitar, Miroslav Krett, Jan Pancik, Ivan Kucerak a Lubomir Rosik.

V areali jednotky ZPO OU v Banskej Bystrici sa zislo 26. maja 1998 pat jednotiek poziarneho zboru okresov Brezno a Banska Bystrica, aby si zmerali svoje schopnosti v troch sutaznych disciplinach. Za nas okres sa okrem ZP a.s. sutazi zucastnila jednotka ZPO OU Brezno a ZPO Petrochema Dubova a za okres Banska Bystrica ZPO OU Banska Bystrica a ZPO Harmanecke papierne.

Prvou sutaznou disciplinou bol vystup na 4. poschodie cvicnej veze jednohakovym rebrikom. V kategorii jednotlivcov zvitazil clen nasej jednotky Jozef Giertli a prvenstvo patrilo aj v hodnoteni druzstiev ZPU ZP a.s. V druhej sutaznej discipline, 100m cez prekazky, obsadil prve miesto v sutazi jednotlivcov opat clen jednotky ZPU ZP a.s. Cyril Tazky, a v hodnoteni druzstiev prvenstvo patrilo tiez ZPU ZP a.s. Tretou, zaverecnou sutaznou disciplinou, bol poziarny utok, kde nasi poziarnici obsadili 2. miesto.

CELKOVE HODNOTENIE OKRESNEHO KOLA POZIARNICKEHO SPORTU:

1.ZPU ZP a.s.

2.ZPU Petrochema Dubova

3.ZPO OU Brezno

Za vynikajucu reprezentaciu ZP a.s. patri sutaznemu druzstvu uznanie a pochvala. V mene sutaziacich zaroven dakujeme vedeniu ZP a.s. za vytvorene podmienky. Vitazstvom si sutazne druzstvo ZPU ZP a.s. vybojovalo postup do krajskeho kola, ktore sa uskutocni 17. a 18. juna 1998 v Hliniku nad Hronom. Verime, ze urobia vsetko pre to, aby aj v tejto sutazi obstali na vybornu.

Pohlad na nastup sutaznych druzstiev

Prvou sutaznou disciplinou bol vystup na 4. poschodie cvicnej veze jednohakovym rebrikom - pohlad na sutaz.

F: I. Kucerak


... spat na prehlad clankov

V znameni priprav...

V oblasti ochrany zivotneho prostredia nase tohtorocne aktivity smeruju k uspesnemu zvladnutiu uloh, vyplyvajucich z poziadaviek pre zavedenie noriem radu ISO 14 000. Vseobecne o poslani i ucele zavadzania EMS podla noriem ISO 14 000 ste sa mali moznost docitat v predchadzajucom cisle nasich novin a preto sme dnes poziadali koordinatora zavadzania EMS podla noriem ISO 14 000, Ing. Milana STULRAJTERA, aby nas informoval o konkretnom stadiu priprav na realizaciu tohoto ciela v nasej akciovej spolocnosti:

- Pre zavadzanie EMS - ISO 14 000 bolo vydane dna 28. aprila 1998 Opatrenie GR c. 3/98. V jednotlivych prevadzkach boli urcene pracovne timy v zlozeni:

* zastupca veduceho prevadzky - veduci timu

* technolog

* referent odpadov

* dalsi pracovnici prevadzky, podla potreby

Zavadzanie EMS - ISO 14 000 je zabezpecovane pod vedenim firmy SGS Slovakia s.r.o. Kosice, ktora v Zeleziarnach Podbrezova a.s. zabezpecovala aj zavadzanie ISO 9002. V juni zabezpeci oddelenie technickeho dozoru skolenia pracovnych timov na temu: " Ochrana zivotneho prostredia v Zeleziarnach Podbrezova a.s.". Firma SGS Slovakia s.r.o. Kosice, v termine 1.-9. jula 1998, uskutocni preskolenie veducich timov a evidentov odpadov " O navadzani EMS - ISO 14 000," ostatni pracovnici budu vyskoleni v oktobri 1998. Po ukonceni skoleni je pod vedenim SGS Slovakia s.r.o. Kosice naplanovana priprava vstupneho ekoauditu vo vybratej prevadzke. Paralelne s touto prevadzkou sa budu pripravovat na vstupny ekoaudit ostatne prevadzky. Vstupny ekoaudit sa musi uskutocnit do konca novembra 1998. Uvedenym postupom zabezpecime zavadzanie systemu tvorby a ochrany zivotneho prostredia v Zeleziarnach Podbrezova a.s., s cielom zlepsenia pracovnych a zivotnych podmienok jeho pracovnikov.

zaznamenala O.K.


... spat na prehlad clankov

ZO SVETA OCELE

Bude mat ULSAB pokracovanie?


      Predstavitelia 35 poprednych hutnickych podnikov sveta hladali odpoved na tuto otazku v Yokohame. Pri prilezitosti kazdorocnej vystavy automobiloveho strojarstva, konzorcium ULSAB, ktore sa vseobecne povazuje za doteraz najuspesnejsi projekt Medzinarodneho institutu pre zelezo a ocel (IISI), predstavilo svoju ultralahku ocelovu karoseriu vo vychodoazijskom pacifickom regione. "Tymto krokom sa v podstate naplnil posledny bod povodnych cielov konzorcia," konstatoval Lenhard Holschuh, generalny tajomnik IISI na stretnuti vsetkych troch vyborov, ktoreho ulohou bolo po stranke organizacnej uzavriet takmer stvorrocne usilie doslova globalneho pracovneho timu odbornikov.
      Nuz teda na otazku, ci bude mat ULSAB pokracovanie, sa da uz teraz jednoznacne odpovedat: bude. Vyvoj v kazdej z oblasti suvisiacich s navrhovanim, stavbou, prevadzkou a nakoniec aj likvidaciou automobilov po skonceni ich zivotnosti, sa zrychluje a prinasa stale nove, casto prekvapujuce riesenia. Bolo to zretelne vidiet aj na vystave v Yokohame, kde sme mali moznost posudit stupen uspesnosti snah o uplatnenie sa inych ako ocelovych materialov pri vyrobe automobilov, ale najma ich prislusenstva. Pri navsteve montazneho zavodu automobilky Nissan v Oppame, asi 30km na juh Yokohamy, bolo zrejme a nakoniec to aj odoznelo z ust pracovnikov firmy, ako dobre sa im pracuje s modernymi ocelovymi materialmi.

- vynatok Ocel vychodu

***
      Kombinat na upravu zeleznych rud Lebedinsk lezi v centre ruskej magnetanomalii, rocnou tazbou 17 mil. ton rudy je najvacsim podnikom svojho druhu na svete. Jeho bezprostredni susedia v Michailovsku a v Stoilensku tazia 12 a 8 milionov ton rocne. Na Sibiri su to bane Kuzbas so 4 milionmi ton rocne a region Krasnojarsk so 7 milionmi ton. Sibirska tazba rud je podriadena spolocnosti "Sibruda" so sidlom v Novokuznecku.

***
      Prednosti velkych integrovanych zavodov spocivaju v dosahovani vysokej kvality vyrobkov, ktoru zarucuje pouzivanie primarnych surovin. Ich produktivita je zavisla od cyklickych vykyvov na trhu, a tak dnes dochadza ku kompromisnemu rieseniu a v objektoch integrovanych zavodov sa buduju minizavody, do istej miery samostatne vyrobne jednotky.

***
      Akciova spolocnost Huta Katowice, ktora je najvacsim polskym hutnickym zavodom, planuje strategicku alianciu s Hutou Sendzimira. Katowicky hovorca dalej oznamil, ze podnik uz dlhsiu dobu hlada nejakeho zahranicneho partnera, s ktorym by za 500 milionov americkych dolarov spolocne vybudoval integrovane zariadenie na liatie a valcovanie.

***
      V Rusku pre vysokorychlostne magistraly v europskej casti, siahaju skor po francuzskych a japonskych kolajniciach. Vyrobcovia z Kuznecka a z Nizneho Tagilu su toho nazoru, ze spatnemu ziskaniu tohoto segmentu trhu brania nielen nizke investicie do novej techniky, ale aj dumpingove ceny zahranicnych predajcov.

*** Ked vlada Spojeneho kralovstva privatizovala v roku 1988 British Steel Corp.., nikto si nevedel predstavit, aky vplyv bude mat ich rozhodnutie na globalnu oceliarsku scenu. Vlady na celom svete, s vynimkou Dolneho Saska, dosli k zaveru, ze neexistuje ziadny strategicky dovod pre ponechanie ich oceliarskeho priemyslu pod kontrolou statu - uvadzaju analytici oceliarskeho priemyslu MEPS, Spojene kralovstvo, Sheffield.

***
      Globalna vyroba ocele vzrastla v roku 1997 tamer o 795 mil. ton. Ocakava sa, ze celosvetova vyroba surovej ocele klesne v roku 1998 najmenej o 8 mil. ton a moze sa znizit az o 25 mil. ton. Prognozou na nasledujuci rok je, ze vyroba opat klesne o 4 az 25 mil. ton . Zlepsenie sa predpoklada v zaciatocnych rokoch buduceho storocia a to na uroven presahujucu objem vyroby v roku 1997.
     


... spat na prehlad clankov


... spat na prehlad clankov

Horoskop

KOZOROZEC 22.12.-20.1.

Az v polovici juna bude ubudat z "kopy" povinnosti, ktore sa uz v tychto dnoch snazite riesit. Hoci to ide tzv. slimacim tempom verte, ze prave vo vasom pripade plati "... pomaly dalej zajdes!"

VODNAR 21.1.-20.2.

Nehladiac na pocasie, vam svieti slniecko radosti a stastia. Uzivajte ho plnymi duskami, pretoze nikdy neviete, kedy sa najblizsie zamraci.


RYBY 21.2.-20.3.

Stastena vas pomaly opusta. Vo financnej oblasti sa vzdajte zralocich chutok a zacnite sa spravat ako najinteligentnejsi tvor mora, delfin.


BARAN 21.3.-20.4.

Niekto sa chysta zlomit vas charakter, no mal by vediet, ze narazi na poriadne zulovu skalu. V tomto obdobi neustupujte do defenzivy.


BYK 21.4.-20.5.

Sucho v penazenke uz nepotrva dlho. Vezmite si z toho ponaucenie, ze uplne vycerpanie neskodi len vasmu kontu ale aj vasmu zdraviu.


BIZENCI 21.5.-20.6.

V navale prace stracate pojem o case. Neriadte sa len podla slnka, obcas sa pozrite aj na hodiny a nezabudnite, ze pravym pokladom cloveka je zdravie.


RAK 21.6.-22.7.

Sam ste si strojcom pesimistickej nalady, ktora vyplyva z vasho nerozvazneho kroku. Mate vsak dostatok potrebnej rozvahy vykrocit do dalsich dni tou spravnou nohou.


LEV 23.7.-23.8.

Vizualne kvitnete do krasy. Mylil by sa vsak ten, kto neodhadne vo vas skrytu krasu ruze. A ta, ako dobre vieme ma, i pichlave trne.


PANNA 24.8.-23.9.

S pribudanim slnecnych lucov rastie vo vas tuzba po prirode a pobyte na cerstvom vzduchu. V rodine sa citite ako vazen, no aj domace povinnosti si treba plnit.


VAHY 24.9.-23.10.

Starosti, ktore vam sposobuju ini, zahodte za hlavu. Venujte sa prijemnejsim cinnostiam v kruhu tych, ktori su vasmu srdcu blizky.


SKORPION 24.10.-22.11.

Nesnazite sa prelomit niekolkodnovu apatiu, ktora vas celeho pohlcuje. Staci vsak spravny impulz zo strany partnera a toto obdobie bude rychlo za vami.


STRELEC 23.11.-21.12. Kopacky zaletnika uz pomaly zapadali prachom, avsak vy ste si opat raz nedali povedat, a oprasili ste ich. Dufajte, ze dosledky nebudu dozivotne.
     
   


... spat na prehlad clankov

Zdravie mas len jedno

EKZEM

Skupiny zapalenych skvrn alebo pluzgierov, ci vacsie plochy zapalenej koze su zvycajne zapricinene infekciou, podrazdenim, pripadne alergickou reakciou na nieco, co ste zjedli alebo s cim ste prisli do kontaktu. Vyrazka vznikne nahle alebo sa vyvija postupne urcity cas a moze, ale nemusi vyvolavat neprijemne pocity a svrbenie. Ak vyrazka pretrvava viac ako den, je rozumne navstivit lekara. Ekzem je zapalove ochorenie koze, ktore pochadza z precitlivenosti a niekedy ho oznacujeme ako dermatitidu. Pozname niekolko typov:
      Detsky (atopicky) ekzem Je alergicky stav, ktory sa zjavuje v rannom detstve. Postihuje zapastia, vnutornu stranu laktov, zakolenne jamy a v tazkych pripadoch cele telo. Liecba zahrna odstranenie, pripadne vylucenie drazdivych mydiel, praskov na pranie, na silne postihnute miesta sa aplikuju zvlhcujuce kremy, upokujuce lieky, v niektorych pripadoch kortikosteroidne alebo antibioticke kremy. Casto sa robia kozne testy. Ekzem moze zhorsovat i urcite jedlo.
      Kontaktny ekzem

Nazov napoveda, ze je sposobeny reakciou vznikajucou po kontakte s latkou vyvolavajucou alergiu. Castymi pricinami su rastliny, kovy ... Koza scervenie, svrbi, olupuje sa, moze praskat a vytvarat otvorene rany s chrastami. Vyrazky zvycajne za jeden den po odstraneni vyvolavajucej priciny ustupia.
      Drazdivy ekzem

Je to typ ekzemu, ktory vyvolava kontakt s drazdivymi chemikaliami, napr. praskami na pranie, priem. chemikaliami v zamestnani alebo v domacnosti. Koza je sucha, drsna a cervena. Stav ustupi, ak prestane posobit iniciator drazdenia. Postihnutu pokozku ukopoja a zjemnia zvlhcujuce kremy na ruky. Odporuca sa navsteva odborneho lekara.
      Seboroidna dermititida

Sklon k tomuto typu ekzemu sa dedi. Supinate, cervene ale nie velmi svrbiace oblasti sa zjavuju na tele, v oblastiach s vysokou koncentraciou mazovych zliaz, napr. pri nose, ochlpenych castiach tvare, na hlave vo vlasoch (zapricinuje aj lupiny) alebo na hrudniku. Postihnute oblasti treba drzat v cistote a suchu, nepouzivat mydla ani pracie prostriedky. Odporuca sa navsteva lekara. BLS - Rodinny lekar


... spat na prehlad clankov

Zihlavka (urtikaria)

Je alergicka reakcia na urcite jedlo, napr. morske makkyse, jahody ci lieky. Niekedy sa zjavi aj pri posobeni extremneho tepla alebo chladu. Prejavuje sa ako zacervenena koza, s ohranicenymi oblastami koze, ktore su svetlocervene a mierne vyvysene. Zriedkakedy sa objavi aj opuch tvare a ustnej dutiny, kedy treba urychlene volat lekarsku pomoc. Zihlavka sa zvycajne aj bez liecby strati. Ak nou vsak trpite pravidelne, alebo priznaky trvaju viac ako 4 hodiny, poradte sa so svojim lekarom, ktory vam po vysetreni a zisteni priciny predpise antihistaminika.


... spat na prehlad clankov

Rady pre vas

Letne horucavy zatazuju ludsky organizmus vo vacsej miere, co prezradza i silnejsi pach nasho tela. Ako sa proti nemu branit?
      Spotene ruky a nohy su problemom nielen muzov. Odporuca sa casta vymena ponoziek, pri kupe ktorych sa vyhybajte nylonovym a akrylovym materialom (lekari odsudzuju nylonove pancuchy, ktore su idealnym biotopom na plesne a bakterie, ktore mozu sposobit neprijemne infekcie pokozky). Rovnako ako lekarsky recept na hlinikovo-chloridne roztoky, pri vecernych kupeloch noh pomozu osvedcene recepty - kupel z popola z dreva a kuchynskej soli s extra silnym ciernym cajom, vyvarenej dubovej kory ci vrboveho prutia.
     Pach tela vznika ako nasledok vylucovacich produktov, bakterii pozierajucich pot. Opat je dolezita kazdodenna hygiena, pouzivanie dezodorantov alebo antiprespirantov, pripadne vyholenie podpazusia. Vacsi doraz treba klast na odev, ktory nema obsahovat umele vlakna.
     Neprijemny zapach z ust sposobuju zluceniny siry, ktore sa tvoria vo vzduchu. Dolezita je ustna hygiena (umyvanie zubov po kazdom jedle a denne pouzivanie nite na zuby), ako i denna hygiena jazyka. Pach z ust podporuju aj pozivatiny, ako je cesnak, cibula, kapusta. Odporucaju sa prirodne caje, zuvacka - ktora podporuje vylucovanie slin, ale v prvom rade je potrebne odstranit zakladny zdravotny problem.
          


... spat na prehlad clankov

Kino Panorama

Obecne kino v juni uvadza o 19.30 hod.

9., v utorok: SOAWN, zrodila ho temnota, vedie ho spravodlivost. Film plny spickovych specialnych efektov a vynikajucej hudby. USA. MP od 12r., vstupne: 30 Sk. 13., v sobotu: VYCHOVA DIVEK V CECHACH, film podla bestselleru M. Viwegha. CR. MP od 12r., vstupne: 40 Sk. 16., v sobotu: ZBERATEL BOZKOV, zmizli bez stopy. Vynimocny thriller plny napatia. USA. MP od 12r., vstupne: 48 Sk. 20., v sobotu: VIEM, CO STE ROBILI MINULE LETO, ked sa rozhodnete pochovat pravdu, presvedcte sa, ze zostane pochovana. Thriller USA. MP od 15r., vstupne: 32 Sk. 21., v nedelu: TAK DOBRE, AKO SA LEN DA, komedia od srdca, ktora vas chyti pod krk. USA. MP od 12r., vstupne: 34 Sk. 30., v utorok: SVADBA NARUBY, bud chlap a priznaj farbu. Komedia USA. MP od 12r., vstupne: 30 Sk.


... spat na prehlad clankov

Kino Mostar

V juni uvadza o 19.30 hod.

6. a 7., v sobotu a nedelu: DIABLOV ADVOKAT, mlady pravnik po prichode do NEW YORKU tuzi po zavratnej kariere, ale... USA. MP od 15r., vstupne: 46 Sk. 11. a 12., v stvrtok a piatok: SEDEM ROKOV V TIBETE, dobrodruzny pribeh horolezca na uteku, ktory sa ocitne az v Tibete. USA. MP od 12r., vstupne: 38 Sk. 13. a 14., pozor o 19. hod. v sobotu a nedelu: POSOL BUDUCNOSTI, pise sa rok 2013 a armada desperadov ovlada Zem (dvojprogram). USA. MP od 15r., vstupne: 55 Sk. 17. o 19. hod., v stredu: PRELOMIT VLNY, dojimava a strhujuca melodrama o zazracnej moci lasky... (dvojprogram pre FK). Vstupne: clenovia 30 Sk, neclenovia 40 Sk. 21., v nedelu aj o 16. hod.: TITANIC, milostny pribeh na pozadi najstrasnejsej namornej katastrofy storocia.USA. MP, vstupne: 50 Sk. 23. a 24., v utorok a stredu: MUZ, KTORY VEDEL PRILIS MALO, pocas vyletu do Londyna si americkeho turistu zmylia s tajnym agentom a ... USA. MP od 12r., vstupne: 45 Sk. 27. a 28., v sobotu a nedelu: DIVOKE HRY, stredoskolacka obvini zo sexualneho obtazovania svojho profesora... USA. MP od 15r., vstupne: 38 Sk.

 


... spat na prehlad clankov

Kulturne programy

Stredoslovenske osvetove stredisko v Banskej Bystrici a Obecny urad vo Valaskej vas pozyvaju na 27. rocnik regionalneho festivalu dychovych hudieb POPOLUDNIE S DYCHOVKOU, ktore sa uskutocni v nedelu, 7. juna 1998, o 13. hodine.

 


... spat na prehlad clankov

Bezecky spolok

V sobotu, 23. maja, sa nas maratonec Pavol FASKO zucastnil 17. rocnika Martinskej XXV. V konkurencii 100 pretekarov skoncil v celkovom hodnoteni na 10. mieste. V Spisskej Novej Vsi, 27. maja, na trati dlhej 12 km, za ucasti 67 pretekarov obsadil 3. miesto. Poslednu majovu sobotu sa nasi reprezentanti zucastnili 15. rocnika cestneho behu v Turanoch. Na 20 km trati, za ucasti 58 pretekarov, sa v celkovom hodnoteni umiestnil na 1. mieste Pavol FASKO, v kategorii muzov nad 50-rokov bol 6. Stanislav Bobak a v kategorii muzi nad 60-rokov bol 2. Vojtech Ridzon. -PF-

 


... spat na prehlad clankov

Horehronske muzeum ponuka v juni vystavu

* SOCHAR STEFAN PADLICKA o zivote a diele breznianskeho umelca

* do 12. juna 1998 na Namesti gen. M.R.Stefanika c. 55 vystavu vytvarnych prac deti z materskych skol (vstup volny) s nazvom: MLADI UMELCI VYSTAVUJU

 


... spat na prehlad clankov

Sport v juni

* 13.6. o 8. hod. sa na Jamach uskutocni 2. kolo narodneho pohara v paralelnom slalome (Klub horskej cyklistiky).

* 20.-21.6. o 10. hod. startuju Medzinarodne preteky automobilov do vrchu (Brezno-Cierny Balog).

* 25.6. o 13. hod. sa uskutocni Beh olympijskeho dna.

 


... spat na prehlad clankov

M. Kovacik jednotkou v kategorii veteranov

Clenovia Cyklistickeho oddielu TJ ZP sa v sobotu, 16. maja, zucastnili cestneho kriteria o Pohar primatora mesta Vrable, spolu so 100 dalsimi pretekarmi z celeho Slovenska, medzi ktorymi nechybala ani slovenska reprezentacia. Sutazilo sa v kategoriach junior, kadet, dorast, propag a mini. V kazdej kategorii startovalo 40 pretekarov. Vysledky reprezentantov CKP v jednotlivych kategoriach: dorast - 10. Dusan Klinec, 20. Jan Rosik, kadet - 28. Michal Aschenbier. V nedelu, 17. maja, sa uskutocnilo II. kolo Slovenskeho pohara v horskych bicykloch - cross country v Trencine. Za velmi nepriazniveho pocasia, dazda a zimy, v silnej konkurencii 120 pretekarov, v ktorej boli i reprezentanti CR a SR, bolo umiestnenie v jednotlivych kategoriach nasledujuce: muzi elite - 1. Lubos KONDIS (KCK Oslany), 2. Peter DLASK (CR, klub Expandia Praha), 3. JEZEK (CR, klub Expandia Praha). Reprezentant SR Jozef Nazarej z Authoru Trencin, obsadil az 5. miesto. Nas pretekar Pavol MEDVED (CKP), skoncil na 11. mieste.V kategorii kadet: 20. Lukas LONGAUER (CKP), 28. Daniel FILLO (CKP) a 29. Jan ROSIK (CKP). V kategorii junior startoval za nas klub Robert Malcek. Po defekte a rozbiti zadneho kolesa preteky nedokoncil. Radost nam prinieslo prvenstvo Miroslava KOVACIKA (CKP) v kategorii veteranov. 24. maja sa reprezentanti nasho cyklistickeho klubu zucastnili II. kola Slovenskeho pohara v cestnej cyklistike - casovke jednotlivcov, veteranov a neregistrovanych vo Velkom Krtisi, ktorych sa zucastnilo 50 pretekarov. Vysledky: v kategorii veterani A - 1. Miroslav KOVACIK, v kategorii veterani B - 7. Pavol Miklos a 8. Jan Morozuk. V celkovom hodnoteni a s najlepsim casom vyhral MIROSLAV KOVACIK (CKP). J. Morozuk

II. kolo SP MTB XC Trencin, 17. maja 1998 .

Na starte muzi kategorie Elite ...

. ... a start juniorov (R. Malcek)

Vyhlasenie vysledkov v Revuckom pohari 1998, ktoreho vitazom sa stal Miroslav Kovacik.

P. Meved v startovom poli muzov vo Vecernom kriteriu v Banskej Bystrici (1.maja)


... spat na prehlad clankov

Jedalny listok od 8.-14.6.1998

Pondelok 8.6.

I. zmena Polievka: Fazulkova kysla, chlieb Hov. pecienka na hubach, ryza, uhorka Nitrianske brav. stehno, cestovina Talianske spagety Salat strukovinovy, miesany II.-III. zmena Polievka: Goralska, chlieb Prirodna hov. rostenka, sl.ryza, kompot Bravcovy gulas, knedla
Utorok 9.6.

I. zmena Polievka: Hrstkova, chlieb Prirodny brav. rezen, sl. ryza, kompot Vyprazany syr, zemiaky, tat.omacka Dzuvec z brav. masa, uhorka Salat cestovinovy so zeleninou II.-III. zmena Polievka: Frankfurtska, chlieb Brav.rebierko na hubach, tarhona, cvikla Spanielsky vtacik, ryza, cvikla
Streda 10.6.

I. zmena Polievka: Hov. s pecen.ryzou, chlieb Plnene hov. zavitky, tarhona, salat Hov. pecienka na mad. sposob, knedla Kysnuty makovy zavin, kakao Horehronsky syrovy salat II.-III. zmena Polievka: Fazulova, chlieb Vyp. brav. rezen, zem.kasa, uhorka Ciganska rostenka, sl. ryza, salat
Stvrtok 11.6.

I. zmena Polievka: Stupavska zabijackova, chlieb Rostenka na slanine, ryza, kompot Brav. stehno na smotane, cestovina Sisky s dzemom, kakao Salat zeleninovy s jablkami II.-III. zmena Polievka: Hov. rolnicka, chlieb Hamburgske brav. stehno, cestovina Hov. maso na koreni, ryza, salat
Piatok 12.6.

I. zmena Polievka: Sosovicova kysla, chlieb Vypraz. rybie file, zem., kompot Rynska rostenka, sl. ryza, salat Volske oko, sos. priv., chlieb Salat z cervenej kapusty II.-III. zmena Polievka: Hrachova, chlieb Srbske brav. rebierko, knedla Brav. maso na rasci, tarhona, cvikla
Sobota 13.6. Polievka: Sedliacka, chlieb Brav. reb. na srbsky sposob, tarhona
Nedela 14.6. Polievka: Krupkova, chlieb Svieckova hov. pecienka, knedla
     
     


... spat na prehlad clankov

Jedalny listok od 15.-21.6.1998

Pondelok 15.6.

I. zmena Polievka: Hrachova s krupami, chlieb Prirodny morcaci rezen, zem.kasa, kompot Hutnicke brav. pliecko, cestovina Lievance s dzemom, kakao Salat z hlav. kapusty so zeleninou II.-III. zmena Polievka: Krupova, chlieb Sedliacka brav. pecienka, kapusta, knedla Prirodny brav. rezen, sl. ryza, cvikla
Utorok 16.6.

I. zmena Polievka: Gulasova, chlieb Udena krkovicka, hrach. kasa, chlieb Brav. reb. na hubach, sl.ryza, cvikla Buchty na pare s makom, kakao Salat fazul. so sunkou a chrenom II.-III. zmena Polievka: Zel. s liat. cestom, chlieb Pecene kuracie stehno, ryza, kompot Nitrianske brav. stehno, cestovina
Streda 17.6.

I. zmena Polievka: Fazulova kysla, chlieb Sikulske brav. rebierko, knedla Morcacie maso na cin.sposob, ryza, salat Zeleninovy rezen, zem., kompot Salat cestovinovy s paprikou a sunkou II.-III. zmena Polievka: Kyjevske sci, chlieb Prirodny morcaci rezen, zem.kasa, uhorka Znojemska hov.pecienka, sl. ryza
Stvrtok 18.6.

I. zmena Polievka: Kapust. s klob., chlieb Vypraz. brav. rezen, zem. kasa, uhorka Bravcovy perkelt, cestovina Zeleninove rizoto, uhorka Vitaminovy salat s jablkami II.-III. zmena Polievka: Hrstkova, chlieb Svieckova hov. pecienka, knedla Ud.krkovicka, hr.kasa, chlieb, uhorka
Piatok 19.6.

I. zmena Polievka: Zel. s liat.cestom, chlieb Pecene kuracie stehno, ryza, kompot Zahradnicke brav.stehno, tarhona Halusky s kysl. kapustou Salat z cervenej repy s jablkami II.-III. zmena Polievka: Horacka, chlieb Morcacie maso na cin.sposob, ryza, salat Hov. pecienka na mad. sposob, knedla
Sobota 20.6. Polievka: Francuzska, chlieb Prirodny br. rezen, sl. ryza, cvikla
Nedela 21.6. Polievka: Rascova, chlieb Slovenska rostenka, knedla


... spat na prehlad clankov

Zo zapisnika turistu

Tretiu majovu sobotu sme absolvovali podla planu turu - opat do chranenej krajinnej oblasti. Muranska planina nas zaujala svojou zachovalou vegetaciou, horskym reliefom s vapencovymi skalami, roklinami a zriedkavym druhom rastlin. Vyskytuje sa tu najstarsi kvet "likavec muransky", ktory pretrval od tretohor a je to jeho jedina lokalita na svete! V tejto oblasti je registrovanych 130 verejnosti nepristupnych jaskyn, 15 priepasti a mnozstvo povrchovych krasovych javov. Trasu Zbojska-Stozky-Pohorelska Masa, dlhu 28 km, sme presli za 8 hodin. Isli sme cez Fabovu holu (1439m), ktora je najvyssim z Veporskych vrchov, ako aj cez Klak (1409m), najvyssi vrch Muranskej planiny. Medzitym sme hlboko klesli do udolia popod Stozky. Je to statna prirodna rezervacia vytvorena z vapencovitych vezovitych vrchov nad skalnou roklinou potoka. Bralnate, takmer 300m vysoke kolme steny posobia mohutnym dojmom. Vedie tu aj naucny chodnik. Po Rudnej magistrale sme prisli ku Ladovej jame na Murani. Je to chranene nalezisko so zavrtom. Pokracovali sme cez sedlo Sitarovo na kuzelovity vrch nad Pohorelskou Masou Ginduru (1099m), s nadhernym vyhladom na Nizke Tatry. Z neho sme sa dostali popri lyziarskom vleku az do dediny. Poslednu majovu sobotu Klub slovenskych turistov Podbrezova uskutocnil autobusovy zajazd do Kysuckych Beskyd s cielom vystupit na ich najvyssi vrchol - Velku Racu (1236 m). Za krasneho pocasia sme vystartovali zo Starej Bystrice po turistickej znacke prevazne lesom az do sedla pod Orlom, ktore sa nachadza na statnej hranici s Polskom. Prechadzajuc po hrebeni sme stretavali polskych turistov. Vrch Orlo je vyznamnym turistickym priestorom s nadhernym kruhovitym vyhladom. Jeho geologicke zlozenie tvori zmes ilov a pieskovcov. Je krajinnou dominantou so zachovalymi lesnymi porastami bucin, smrecin a skalnymi utvarmi s pestrou florou a mnozstvom cucoriedia. Zostup sme si zvolili popri sedackovej lanovke, lyziarskych vlekoch a chat az do doliny Dedovka pri Oscadnici. V zimnom obdobi je tam raj pre lyziarov. Spolu sme presli 16 km. Okrem turistiky sme si pozreli budovane vodne dielo pri Ziline a expoziciu na Strecnianskom hrade, pod ktorym Vah opusta tiesnavu. Ing. Peter Mlynarcik
     
     


... spat na prehlad clankov

Druha prehra Zeleziara

ZP - L. Mikulas 2:0 (0:0)

V slagri kola sa v Podbrezovej 23. maja stretli muzstva, ktore sa usadili na prvych dvoch miestach tretoligovej tabulky. Divaci, ktorych sa zislo aj napriek nepriaznivemu pocasiu hojne, boli zvedavi, ci zeleziari zvysia svoj bodovy naskok alebo sa priblizi L. Mikulas k prvemu miestu na rozdiel jedneho bodu. Podbrezova zacala od zaciatku zapasu tvrdit muziku. Pritlacila L. Mikulas na jeho polovicu. Vyhravala osobne suboje a prichadzali aj sance, z ktorych najvacsie Nemec a Pisoja nepremenili. Strely Dikacza a P. Turnu brankar hosti chytil. Skoro cely prvy polcas sa odohral na polovici hosti. Zeleziari z mnozstva rohovych a trestnych kopov gol nedali. Hostia branu Podbrezovej neohrozili. Druhy polcas zacala Podbrezova naporom. V 48. minute centroval P. Turna do sestnastky hosti. Nikym nekryty Zazrivec hlavou strelil prvy gol zapasu. Zeleziari tlacili a hostia nevedeli niekedy, kam z konopi. V 50. minute trestny kop Pauka, brankar Betko vyrazil na roh. Po jeho zahrati Zazrivec opat hlavickoval a brankar hosti ani nevedel, ako zabranil golu. V 52. minute bombu Pisoju vyhlavickoval obranca Beno z prazdnej brany. V 68. minute striedajuci Bukovec pekne vystrelil, brankar hosti dobre zasiahol. Len co nastupil na ihrisko Meskan, hned sa uviedol prudkou strelou, ktora skoncila na pravej zrdi Betku. V 88. minute sa vtipne uvolnil Bukovec, v sestnastke hosti bol faulovany a nariadenu jedenastku bezpecne premenil Pauk. Potom este unikol Vais, no v poslednej chvili mu vypichol loptu hostujuci Pagac. V slusne hranom stretnuti zvitazili domaci zasluzene a po odchode do kabin boli odprevadzani potleskom spokojnych divakov. L. Mikulas svojou hrou sklamal a pri troske stastia domacich v strelbe, mohol odist z Podbrezovej s poriadnou nadielkou.
     
      Dorast vyhral doma s Detvou 6:1. Ziaci prehrali v Hliniku nad Hronom 1:0.
      Futbalove muzstvo SK FO TJ ZP, ktore reprezentuje aj odborarov, zvitazilo v piatok (22.5.) nad odborarmi z druzobneho francuzskeho Arrasu 5:1, golmi Jana Vanika (2), Makusu, Ing. Bulika a Francistyho.

Bela-ZP 2:0 (0:0)

      Posledny majovy den isli Zeleziari do Belej potvrdit ulohu favorita na postup do II. ligy. Uz v 1. minute vyskusal domaceho brankara Gajdosik. V 7. minute strelu domaceho Lasciaka Stefik vytlacil na roh. V 13. minute zahravali zeleziari rohovy kop. Pauk vratil loptu do pokutoveho uzemia a Jankovu hlavicku domaci brankar bravurne vyrazil na roh. V 30. minute sa dostal do dobrej streleckej pozicie Bukovec, ale do strely mu stacil skocit domaci obranca. To bolo zo strany hosti v prvom polcase vsetko. Bela zacala vyhravat osobne suboje a zeleziarov nepustala do sanci. Cez prestavku trener Nemec dorazne vytkol hracom, ze neplnia to, na com sa v taktickej priprave na zapas dohodli. Jeho slova vsak nepadli na urodnu podu. V druhom polcase sme opat prehravali osobne suboje, utok nepodrzal loptu. Bela na pohlad hrala lepsi futbal. V 50. minute strela Petka len tesne minula Stefikovu branu. V 59. minute sa vydarila pekna akcia Nikitina s Gajdosikom. Posledne menovany vystrelil z hranice sestnastky tesne vedla. V 65. minute hlavickoval na branu Belej Pauk. Brankar Krsko stacil loptu na brankovej ciare vyrazit na chrbat P. Turnu, no nikto zo zeleziarov ju nevedel dotlacit do siete. Potom prisli dve chyby Strmena, ktore sa stali osudnymi pre Podbrezovu. Striedajuci Cabadaj strelil v 79. a 90. minute goly, ktore znamenali druhu prehru zeleziarov na jar 1998. Zeleziari nepotvrdili ulohu favorita v tomto stretnuti, so zostupom ohrozenej Belej a o postup do II. ligy budu musiet bojovat az do konca sutaze.
      V Hrinovej vyhral dorast 0:5 a ziaci doma, jednogolovym vitazstvom potesili domacich priaznivcov v dueli s Breznom. M. Hutka


... spat na prehlad clankov

Pripravka v tenisovom oddieli uz v plnom prude

Tenisovy oddiel Telovychovnej jednoty ZP pripravil pre deti vo veku od 8 do 10 rokov tenisovu pripravku, ktora zacala 1. juna a bude trvat do 3. jula 1998. Treningy prebiehaju dvakrat v tyzdni po 2 hodiny priamo na tenisovych dvorcoch v Podbrezovej.


... spat na prehlad clankov

V letnom biatlone aj americki pretekari

Klub biatlonu Petrochema Dubova zorganizoval v dnoch 16.-17. maja 1998 na strelnici Siman I. kolo Slovenskeho pohara 1998, vytrvalostne a rychlostne preteky reprezentantov a XVII. rocnik Hrdinov SNP v letnom biatlone s medzinarodnou ucastou.

V sobotu, 16. maja, sa uskutocnili vytrvalostne preteky vo vsetkych kategoriach, s nasledovnym umiestnenim: - ziacky 10-ll rocne: 1. Eva Sebova (Dubova), 2. Dusana Chovancova (Vyhne), 3. Miroslava Hruskova (Skalite) - ziacky 12-13 rocne: 1. Petra Kvietkova (C. Balog), 2. Barborka Mrovcakova (Markusovce), 3. Bibiana Svejkovska (Osrblie) - ziacky 14-15 rocne: 1. Monika Abrahamova (Vyhne), 2. Katka Janosova (Vyhne), 3. Zdena Petlusova (Osrblie), 4. Agata Murinova (Osrblie) - ziaci 10-11 rocni: 1. Michal Lepies (ASK Dukla), 2. Norbert Grone (Osrblie), 3. Radovan Bagacka (ASK Dukla) - ziaci 12-13 rocni: 1. Matej Cagan (Lucnica), 2. Tomas Sanitra (Brezno), 3. Peter Vozar (ASK Dukla) - ziaci 14-15 rocni: 1. Matej Kazar (Osrblie), 2. Dusan Simocko (ASK Dukla), 3. Anton Halvonik (Smolenice) - dorastenky A: 1. Monika Poliakova (Osrblie), 2. Zuzana Hasillova (Osrblie), 3. Nina Obzutova (Nova Lesna) - dorastenky B: 1. Petra Slezakova (ASK Dukla), 2. Natalia Kundekova (Siroke), 3. Marta Bencova (Vyhne) - dorastenci A: 1. Miroslav Danove (Osrblie), 2. Peter Varjan (Bardejov), 3. Lubos Virgula (Viglas) - dorastenci B: 1. Dusan Binder (ASK Dukla), 2. Marcel Timko (ASK Dukla), 3. Martin Hasara (ASK Dukla) - juniorky: 1. Mirka Valusiakova (Osrblie) - juniori: 1. Vlastimil Koudela (ASK Dukla), 2. Peter Korim (Revuca), 3. Radovan Simocko (ASK Dukla) - zeny 21-30 rocne: 1. Anna Murinova (Osrblie), 2. Eva Vladarova (T. Teplice), 3. Zuzana Tekelova (Slovnaft Bratislava) - zeny 31 rocne a starsie: 1. Alzbeta Havrancikova (Sunava), 2. Marta Fendekova (Sunava), 3. Jana Horakova (Trnava) - muzi 21-35 rocni: 1. Marshall-Pryde Shaun (USA), 2. Milan Augustin (UK Bratislava), 3. Fink Danny (USA) - muzi 36-45 rocni: 1. Jan Bercik (C. Balog), 2. Dusan Litva (L. Mikulas), 3. Dusan Chrapan (Revuca) - muzi 46 rocni a starsi: 1. Jan Vladar (T. Teplice), 2. Stanislav Gilan (Raztocno), 3. Viliam Kaniansky (Raztocno)
      V nedelu, 17. maja, sa uskutocnil rychlostny biatlon s nasledujucimi vitazmi v jednotlivych kategoriach: - ziacky 10-11 rocne: 1. Eva Sebova (Dubova), 2. Dusana Chovancova (Vyhne), 3. Katarina Lovicova (C. Balog) - ziacky 12-13 rocne: 1. Petra Kvietkova (C. Balog), 2. Ivana Sulejova (Brezno), 3. Bibiana Svejkovska (Osrblie) - ziacky 14-15 rocne: 1. Zdena Petlusova (Osrblie), 2. Martina Pallova (L. Hradok), 3. Agata Murinova (Osrblie) - ziaci 10-11 rocni: 1. Michal Lepies (ASK Dukla), 2. Norbert Grone (Osrblie), 3. Marian Bella (Dubova) - ziaci 12-13 rocni: 1. Peter Repisky (Vyhne), 2. Matej Cagan (Lucnica), 3. Tomas Sanitra (Brezno) - ziaci 14-15 rocni: 1. Matej Kazar (Osrblie), 2. Tomas Strba (ASK Dukla), 3. Dusan Simecko (ASK Dukla) - dorastenky A: 1. Zuzana Hasillova (Osrblie), 2. Nina Obzutova (Nova Lesna), 3. Monika Poliakova (Osrblie) - dorastenky B: 1. Petra Slezakova (ASK Dukla), 2. Julka Kalafutova (Markusovce), 3. Katarina Valencinova (Brezno) - dorastenci A: 1. Miroslav Danove (Osrblie), 2. Miroslav Matiasko (Pravenec), 3. Peter Varjan (Bardejov) - dorastenci B: 1. Matus Goc (ASK Dukla), 2. Marcel Timko (ASK Dukla), 3. Jakub Benc (Vyhne) - juniorky: 1. Mirka Valusiakova (Osrblie), 2. Dana Koziakova (Osrblie) - juniori: 1. Radovan Hasilla (ASK Dukla), 2. Radovan Cienik (L. Mikulas), 3. Radovan Simocko (ASK Dukla) - zeny 21-30 rocne: 1. Tatiana Kutlikova (Osrblie), 2. Zuzana Tekelova (Slovnaft Bratislava), 3. Anna Murinova (Osrblie) - zeny 31 rocne a starsie: 1. Marta Fendekova (Sunava), 2. Alzbeta Havrancikova (Sunava) - muzi 21-35 rocni: 1. Milan Augustin (UK Bratislava), 2. Marshall-Pryde Shaun (USA), 3. Sheppard Marc (USA) - muzi 36-45 rocni: 1. Dusan Chrapan (Revuca), 2. Dusan Litva (L. Mikulas), 3. Jan Bercik (C. Balog) - muzi 46 rocni a starsi: 1. Jan Vladar (T. Teplice), 2. Ondrej Sumrak (Selce), 3. Dusan Zacharovsky (T. Teplice).


  Prehlad clankov      Archiv      Tiraz      Kontakt     Home page