|
Na Taloch sa konalo 14. valne zhromazdenie ZHTPG SR |
Cielom 14. valneho zhromazdenia HTPG, ktore sa uskutocnilo v dnoch 21. - 22. maja 1998 v hoteli Stupka na Taloch, bolo zhodnotit celkovu cinnost zvazu a jeho organov za uplynuly rok, odstranit nedostatky a vytycit nove zakladne ciele na nasledujuce obdobie. |
V sucasnosti
zvaz zdruzuje 57 clenskych organizacii z oblasti hutnictva zeleza
a ocele, ferozliatin, nezeleznych kovov, hutnickej druhovyroby,
rudneho a nerudneho banictva, uholneho priemyslu, geologie,
magnezitoveho priemyslu a vyskumne, projektove, skolske,
obchodne, financne i spolocenske institucie.
Ako vyplynulo zo spravy :
vyroba tovaru za ZHTPG SR
predstavovala v roku 1997 96,201 mld. Sk a v porovnani s rokom
1996 vzrastla o 10,3%. Na celkovej priemyselnej vyrobe sa
podielala takmer 20%. Rovnako vzrastol aj vyvoz, ktory
predstavoval 62,042 mld.Sk a jeho podiel na celkovom vyvoze
narodneho hospodarstva predstavoval takmer 21%. Saldo
zahranicneho obchodu za odvetvie celeho zvazu bolo vysoko aktivne
a len za odvetvie hutnictva prekrocilo 30 mld. Sk.
Priemerne mesacne mzdy za cely
zvaz boli v roku 1997 na urovni 135,9% priemernej mesacnej mzdy v
priemysle SR.
Napriek narocnym podmienkam za
uvedene obdobie vzrastla zamestnanost v hutnictve o 1,74% a
medzirocny narast priemernej mzdy za hutnictvo bol v porovnani s
rokom 1996 10,13%.
Zlozitejsia situacia sa javi v
tazobnom priemysle a geologii, su tu znacne rozdiely v
priemernych zarobkoch. Napr. v uholnom banictve bol priemerny
zarobok 10 149 Sk, v zelezorudnom banictve 8 342 Sk, v naftovom
priemysle vsak v niektorych spickovych organizaciach presahoval
14 000 Sk. Priemerna mesacna mzda v odvetvi tazobneho priemyslu a
geologie predstavovala v roku 1996 9 144 Sk a v roku 1997 10 280
Sk.
Zastupcovia clenskych podnikov
ZHTPG SR na 14. vyrocnom valnom zhromazdeni prerokovali
ekonomicko - socialnu situaciu hutnickeho, tazobneho priemyslu a
geologie na Slovensku osobitne, v suvislosti s jej vplyvom na
dalsi rozvoj vyroby v jednotlivych odvetviach a vyspecifikovali
nepriaznive vplyvy.
" Odvetvia hutnictva,
tazobneho priemyslu a geologie (HTPG) SR su konsolidovane a
zivotaschopne", povedal po skonceni 14. valneho zhromazdenia
prezident Zvazu HTPG Jan Smerek.
O.K
V uplynulych dnoch vysiel Mzdovy predpis c. 7/98 Poskytnutie doplatku miezd za 1. stvrtrok 1998. Uvodom sme sa opytali Mgr. Mariana ZIMU, personalneho riaditela: |
* Co viedlo vrcholovy
manazment ZP a.s. k tomuto rozhodnutiu?
- Kolektivne vyjednavanie v nasej
akciovej spolocnosti, ktore sa zacalo este koncom uplynuleho
roka, nadalej stroskotava na mzdovej oblasti. Kedze vedenie ZP
a.s. nechce pripustit, aby tarchu neuspesneho kolektivneho
vyjednavania niesli vsetci zamestnanci spolocnosti, riaditelska
rada sa na zaklade skutocnosti, ze financny plan za prvy stvrtrok
1998 bol splneny, rozhodla doplatit vyssou kolektivnou zmluvou
garantovany 6% - ny medzirocny rast miezd za uvedene obdobie.
Doplatok bude vyplateny v premiovej zlozke mzdy. V pripade, ze
ani v kratkej buducnosti nedojde k uzatvoreniu kolektivneho
vyjednavania a podpisu KZ 1998, bude vedenia ZP a.s. riesit svoj
zavazok voci zamestnancom aj v nasledujucom obdobi takymto
sposobom.
* A ake su konkretne
podmienky pre vyplatenie doplatku? O blizsie informacie sme
poziadali veducu odboru prace a miezd Ing. Ivetu Kralikovu:
- Uvedeny mzdovy predpis obsahuje
podmienky pre vyplatenie doplatku miezd. Zakladnou pre jeho
vypocet bude uhrn skutocne vyplatenych tarifnych miezd za prvy
stvrtrok 1998. Vyska doplatku pre jednotlivcov bude predstavovat
6% z uhrnu skutocne vyplatenych tarifnych miezd za obdobie
januara az marca 1998 u konkretneho zamestnanca.
Doplatok miezd bude vyplateny
zamestnancom ZP a.s., ktori budu v evidencnom stave k 31. maju
1998 a zamestnancom v mimoevidencnom stave, ktori su na zakladnej
vojenskej sluzbe a materskej dovolenke, za obdobie, ktore
odpracovali v case do 31. marca 1998. Doplatok nedostanu
zamestnanci, ktori v case od 1. januara 1998 do 31. maja 1998
neospravedlnene zameskali jednu ci viac hodin a samozrejme ani
zamestnancom, ktori v uvedenom obdobi porusili pracovnu
disciplinu, v dosledku coho s nimi zamestnavatel rozviazal
pracovny pomer vypovedou alebo okamzitym zrusenim pracovneho
pomeru. Doplatok nedostanu ani ti zamestnanci, ktori porusili
pracovnu disciplinu a ktorych pisomne oznami vedenie prevadzky,
odboru, oddelenia... odboru prace a miezd. Doplatok nepatri ani
obcanom, ktori v ZP a.s. vykonavaju civilnu sluzbu.
Zakladna pre vypocet doplatku
miezd i vypocet pre jednotlivych zamestnancov, budu spracovane
automatizovanym sposobom a vyplateny bude vo vyplate za mesiac
maj 1998, pod mzdovym druhom 1436. Zdaneny bude podla platnych
predpisov. o.k
VO ZVAROVNI RUR PREKRACUJU PLANOVANE ULOHY |
O velkopriemerove zvarane rury zaujem vzrasta
Zvarovna rur velkych priemerov, ako ste sa mali
moznost docitat v predchadzajucich cislach nasich novin,
odstartovala rok 1998 uspesne a postupne so vzrastom dopytu po
velkopriemerovych rurach zvysovali aj objem vyroby tohoto
sortimentu. Uz vo februari zaznamenali velky uspech, z pohladu
hodnotenia plnenia planu to bol najlepsi mesiac za obdobie
predchadzajucich troch rokov.
Uplynulo pat mesiacov roku 1998 a
vo zvarovni rur opat mozno hovorit o uspechu - v maji dosiahli
rekordnu vyrobu zvaranych rur, prekrocenim planovanych uloh o
58,66%. Z vyrobeneho objemu expedovali 52,76% na tuzemsky trh a
47,24% na export.
Od zaciatku roka prekrocili
planovane ulohy o 29,5%. Na export vyrobili 37,55% a pre tuzemsko
62,45% zvaranych rur. Ich najvyznamnejsi obchodni partneri su z
Holandska, Ciech, Madarska a Rakuska.
Vo vyrobe izolovanych bezsvikovych
rur dosiahli v tejto prevadzke v maji prekrocenie planovanych
uloh o 17,51% a za obdobie od zaciatku roka o 2,56%. Az 94,4%
izolovanych bezsvikovych rur putovalo k slovenskym odberatelom a
0,6% do Ciech.
Aj napriek tomu, ze o
zvarane velkopriemerove rury v predchadzajucich rokoch nebol
nejaky vyrazny zaujem, vedenie prevadzky nestagnovalo a k
zlepseniu ich situacie nesporne prispela predovsetkym spravna
filozofia - stale rozsirovanie sortimentnej zakladne vyroby, so
zretelom na dopyt.
V mene vedenia prevadzky patri za
dosiahnute vysledky podakovanie celemu pracovnemu kolektivu
zvarovne rur velkych priemerov i pracovnikom odborov tuzemskeho a
exportneho predaja za zabezpecovanie dostatocneho mnozstva
zakaziek. A my prajeme celemu kolektivu, aby sa im darilo v
nastupenom trende pokracovat aj v nasledujucich mesiacoch.
O. Kleinova
7. kontrolny
audit, uskutocneny v dnoch 28. a 29. maja 1998, vykonal
vykonny riaditel SGS Slovakia s.r.o., Ing. Ladislav
Papik. Jednoducho by sa dalo konstatovat, ze systemova
nezhoda sa neobjavila a nasa firma certifikat obhajila. |
Inymi slovami povedane, pri
preverovani jednotlivych prevadzok a utvarov, ako boli hutnicka
druhovyroba, zvarovna rur velkych priemerov, odbor tuzemskeho,
odbor exportneho predaja, taharen rur 1, taharen rur 2, oddelenie
vzdelavania a rekvalifikacie, boli vznesene urcite pripomienky,
ako aj odporucania zo strany auditora. Tykali sa hlavne
zpriehladnenia existujuceho systemu riadenia kvality, co
samozrejme uvitame a budeme sa snazit rychlo uviest do zivota
nasej akciovej spolocnosti.
To, ze sa nasli male
"profesionalne" nedostatky, nas musi varovat z
uspokojenia sa z dosiahnutych vysledkov, pretoze apostoli kvality
nas stale ucia, ze zvysovanie kvality je nikdy nekonciaci proces,
meni sa len dobou a poziadavkami. Ved aj odberatel sa mnohokrat
neunuva dosledne hodnotit dodavatela, toleruje nekvalitu a aj
neplnenie terminov dodavok.
Kvalita uz dnes prestala byt
vnutropodnikovym problemom - kvalita sa definuje a zhodnocuje na
trhu a sam zakaznik sa stal faktorom, ktory kupou rozhodne o
uspesnosti vyrobku, t.j. schopnosti uspokojovat pozadovane
potreby. Tento trend, vratane usilia o maximalne uspokojovanie a
udrzanie zakaznika, si musime osvojit aj my. Neakceptovat tento
smer vyvoja znamena prehravat zapas s konkurenciou.
Odporucanie p. Murphyho do
najblizsieho auditu:
KOLKO RAZ SI SA ZARIEKAL, ZE:
" Ak prezijem tento audit,tak..."
...presne tolko raz to
nesplnis."
SNAZ SA VZDY BYT AUDITOVANY AKO
PRVY,...lebo auditor raz - dva vycerpa vsetky primitivne otazky!
Ing. Jozef TURIS, ved. Vork
O com by mal kazdy poistenec vediet |
1.juna nadobudla ucinnost novela
zakona NR SR c. 273/1994 Z.z. O tom, co novela prinasa, sme sa
pozhovarali s Ing. Annou Stulrajterovou, veducou oddelenia
zdravotneho poistenia a kontrolnej cinnosti zdruzenej zdravotnej
poistovne SIDERIA - ISTOTA, pobocky v Podbrezovej:
- Novelou boli upravene niektore
ustanovenia vyssie citovaneho zakona, na ktore by som chcela
upozornit poistencov:
K § 10 ods. pism. r
(doplna sa v plnom zneni)
Rozsiruje sa okruh osob, za ktore
zdravotne poistenie plati stat. Osoby uvedene v ustanoveni su bez
zdanitelnych prijmov a nie su schopne platit si samy poistne.
Bolo nevyhnutne odstranit diskriminaciu tych osob, ktore z dovodu
pracovnej neschopnosti ( poberaju v ochrannej dobe nemocenske
davky) sa nemozu zaevidovat na urade prace a nemaju prijem, z
ktoreho by mohli platit poistne na zdravotne poistenie.
Doposial, ak bol so zamestnancom
ukonceny pracovny pomer, tento z dovodu pracovnej neschopnosti
nemohol byt zaevidovany na urade prace ako nezamestnany, sa
staval samoplatitelom, aj ked poberal nemocenske davky vyplacane
v ochrannej dobe.
K § 11 ods. 10:
Vzhladom na to, ze za urcite osoby
plati poistne Narodny urad prace, ustanovuje sa poistncovi
povinnost oznamit poistovni, ze za neho plati poistne Narodny
urad prace.
Toto oznamenie sa vykona tak, ze
do poistovne poistenec osobne alebo postou doruci potvrdenie o
tom, ze je evidovany na Urade prace ako nezamestnany, resp.
rozhodnutie o priznani prispevku, vyplacaneho v nezamestnanosti
(jeho fotokopiu). V pripade, ze oznamovacia povinnost poistencom
nebude splnena, ZP bude postupovat v zmysle ustanovenia u 25 ods.
1 vyssie uvedeneho zakona.
K § 12 ods. 5 a 6:
Tymto ustanovenim sa ustanovuje
vyska poistneho plateneho samostatne zarobkovo cinnou osobou
(SZCO) a spolupracujucimi osobami, ak su osobami so zmenenou
pracovnou schopnostou, vo vyske 6,3% vymeriavacieho zakladu.
Doposial dochadzalo k rozdielnemu
vykladu tohoto ustanovenia a nasledne k nespravnemu odvodu
poistneho.
K § 13 ods. 7:
V tomto ustanoveni zakona bola
uprava vykonana v tom zmysle, ze vymeriavacim zakladom pre
vypocet poistneho SZCO, ktorych prijmy z podnikatelskej cinnosti
tvoria vedlajsi prijem je 1/2 pomernej casti zakladu dane tak,
ako to bolo doposial u SZCO, ktorych prijem z podnikatelskej
cinnosti bol ich jedinym a hlavnym prijmom.
Novelou tohto ustanovenia sa
kompenzovalo znevyhodnenie SZCO a spolupracujucich osob, ktore
maju hlavne zamestnanie a okrem toho vykonavaju aj podnikatelsku
cinnost a teda zakonite prispievaju do zdravotnej poistovne
vacsimi platbami.
K § 27:
Poistenec je povinny:
- plnit oznamovaciu povinnost (§ 11) v prislusnej poistovni,
- oznamit prislusnej poistovni najneskor do 8 dni zmenu mena, priezviska a miesta trvaleho pobytu,
- oznamit praktickemu lekarovi pre dospelych, pre deti a dorast, gynekologovi a stomatologovi, najneskor do 8 dni zmenu zdravotnej poistovne
- oznamit prislusnej poistovni skutocnost, ze je zamestnany u zamestnavatela, ktory nema sidlo na uzemi Slovenskej republiky a je zdravotne poisteny na uzemi statu, v ktorom ma zamestnavatel sidlo, do 8 dni od vzniku pracovneho pomeru alebo obdobneho pracovneho pomeru a vratit preukaz poistenca,
- oznamit prislusnej zdravotnej poistovni skutocnost,
ze sa bude dlhodobo, najmenej 6 mesiacov, zdrziavat v zahranici a
bude tam aj zdravotne poisteny a tiez je povinny vratit preukaz
poistenca.
Toto su ustanovenia, na ktore bolo
potrebne poistencov upozornit v suvislosti s ich novelou, a tiez
preto, ze v mnohych pripadoch dochadzalo k neplneniu povinnosti,
vyplyvajucich zo zakona a nasledne k jeho porusovaniu..
V novembri 1995 sme po prvykrat
medializovali zaciatky spoluprace ZP a.s. s firmou OLDHAM
FRANCE S.A., sidliacou v Arrase, vzdialenom od Pariza 180
km, ktorej hlavnym vyrobnym programom je vyroba baterii a
meracich zariadeni. |
V novembri 1995 sme po prvykrat medializovali zaciatky
spoluprace ZP a.s. s firmou OLDHAM FRANCE S.A., sidliacou v
Arrase, vzdialenom od Pariza 180 km, ktorej hlavnym vyrobnym
programom je vyroba baterii a meracich zariadeni.
Francuzske deti sa prvykrat
rekreovali v hoteli Stupka na Taloch v roku 1995. Vzajomna
spolupraca sa osvedcila a tak k nej v tomto roku pribudol
reciprocne i sportovy den. Vo stvrtok, 21. maja, pricestovali
sportovci firmy Oldham do Podbrezovej, kde ich privital predseda
ZV OZK p. Peter Duriancik a manazer TJ ZP p. Vladimir Vanik,
ktori nas blizsie informovali o pobyte francuzskych zamestnancov
a priebehu sportoveho dna.
Prvy pobytovy den sa niesol v znameni uvitacieho ceremonialu.
Francuzski hostia boli ubytovani v hoteli Biela medvedica, v nom
a v jeho okoli travili aj svoj volny cas. Organizacny vybor
telovychovnej jednoty pripravil 22. maja sportovy den, v ktorom
sa stretli zeleziari s francuzskymi partnermi. Sutazilo sa v
disciplinach - stolny tenis, tenis, kolky, sach, volejbal a
futbal. Nepriazen pocasia si vyziadala pouzit nahradne priestory
a tak aj tenisove zapolenia prebiehali v telocvicni TJ. Zeleziari
dokazali, ze sportovat vedia, zo vsetkych zapoleni prehrali len v
tenise, v stolnom tenise sa odohralo 6 duelov (vsetky s
vitazstvom zeleziarov), v kolkoch vladla priatelska atmosfera, v
ktorej velmi nezalezalo na vysledkoch. Prekvapujucim pre
francuzsky tim bol vysledok futbaloveho zapasu, nakolko ich
druzstvo, s 30-rocnym vekovym priemerom, bolo podstatne mladsie,
ako SP FO ZP. Vysledok bol pre nas potesujuci, vyhrali sme 5:1,
no caka nas v odvete sportoveho dna v Arrase v septembrovom
stretnuti, na ktore sa podla vyjadrenia, Francuzi dobre
pripravia. V treti pobytovy den (v sobotu) Francuzi navstivili
Bansku Bystricu, absolvovali exkurziu v starom zavode ZP a.s. a
popoludni si pozreli futbalovy zapas nasho A-muzstva s Liptovskym
Mikulasom. Niekolki vyuzili sluzby ponukane v hoteli Stupka na
Taloch. Francuzska delegacia, pozostavajuca z 35 odborarov, si
nielen zasportovala, ale oboznamila sa aj s krasami Nizkych
Tatier - pacilo sa im na Taloch, na Krpacove, v Bystrej...
Nezabudnutelne dojmy si odniesli aj z rozluckoveho vecera v
Bielej medvedici, s ludovou hudbou. V nedelu rano nasledovala
kratka rozlucka pred odchodom do autobusu a srdecne podakovania
za prijemny pobyt na Slovensku. S.Tomcikova
Zeleziarne Podbrezova a.s. prostrednictvom podnikovej predajne realizuju uz 6-rok predaj svojich vyrobkov. Konkurznym konanim, dna 15. aprila 1998, bol vybrany do funkcie veduceho podnikovej predajne ZP a.s. Ing. Ivan Zemko, ktoreho sme poziadali o rozhovor. |
* Nova funkcia vam
priniesla orientaciu na obchodnu oblast. Ako sa vam podarilo
preklenut nastupne obdobie?
- Zeleziarne Podbrezova a.s. su
mojim prvym zamestnavatelom od ukoncenia studia Hutnickej fakutle
TU v Kosiciach. Vo firme pracujem uz siesty rok. Konkretne to
bola prevadzka valcovna rur, kde som zacinal ako technolog, potom
som pracoval v oddeleni planovania vyroby a do vitazstva v
konkurze na veduceho predajne ZP a.s., som bol samostatnym
pracovnikom pripravy vyroby. Pocas mojho posobenia vo valcovni
rur som bol uzko spojeny s vyrobou bezsvikovych rur valcovanych
za tepla a navazne aj s vyrobou ostatnych nasich vyrobkov. V
praxi som sa zoznamil s vyrobnym sortimentom ZP a.s. a jeho
znalost mi pomohla spnit jednu z podmienok vyhlaseneho konkurzu.
Nastupne obdobie vo funkcii veduceho predajne zacalo prvym
majovym dnom, a bolo dost tazke a komplikovane. Mojou prvoradou
ulohou bola revizia nefunkcnej smernice "Statut predajne ZP
a.s.". Dufam, ze sa mi ju v pomerne kratkej dobe podarilo
splnit a verim, ze po pripomienkovacom konani novy statut
nadobudne coskoro platnost. Druhou nemenej dolezitou ulohou,
vyplyvajucou z rozhodnutia riaditelskej rady ZP a.s., bola uplna
vymena zamestnancov predajne. V kratkej dobe v spolupraci s
veducim personalneho oddelenie sme zrealizovali i tuto ulohu.
Proces ozivovania a zefektivnovania drobneho predaja zacinam s
novym kolektivom a myslim si, ze sa nam podarilo vytvorit dobry
kolektiv, v ktorom je rozumne sklbena skusenost s mladostou.
* Hoci od spominanej zmeny
ubehlo len kratke odobie, iste ste uz prijali rad opatreni a
zmien v organizacii predaja, v sortimentnej skladbe atd. Co
konkretne pripravujete pre zlepsenie predajnej cinnosti?
- Je pravda, ze od mojho nastupu
do funkcie ubehol len jeden mesiac. Pokladam ho vsak za
dostacujuce obdobie na realizaciu urcitych opatreni tak, aby v co
najkratsom case doslo k oziveniu drobneho predaja. Ako kriticky
by som hodnotil predaj kovoveho uzitkoveho odpadu pre
zamestnancov firmy. Kedze povodna smernica, upravujuca podmienky
predaja kovoveho uzitkoveho odpadu, bola nefunkcna a nova este
nenadobudla platnost, bolo nutne nejako preklenut toto obdobie.
Osobnym stretnutim s jednotlivymi veducimi utvarov sa mi podarilo
dosiahnut upravu niektorych podmienok a tak dnes mozem povedat,
ze v priebehu cca 2-tyzdnov uz budeme schopni vyhoviet vsetkym
zaujemcom - z radov nasich zamestnancov, o tento predajny
sortiment. V oblasti organizacie predaja zaciname realizovat
opatrenie, ktore zamedzi, resp. zminimalizuje pristup zakaznikov
do objektov vyrobneho sektoru firmy tym, ze sa budeme snazit
vybavit vsetky poziadavky zakaznika priamo v objekte skladu
predajne ZP a.s. Dalsim opatrenim, ktore vyrazne zefektivni
moznosti predaja je napojenie predajne a skladu na informacnu
siet akciovej spolocnosti, co si vyzaduja cca 250 tisicovu
investiciu do oblasti automatizovaneho informacneho systemu.
Od 1. juna sme
rozsirili aj otvaraci cas predajne: |
Posun je prvou sluzbou pre zamestnancov ZP a.s., ktori
si u nas mozu nakupit v klude, po 14-tej hodine.
* Na co by mali upriamit svoju pozornost potencionalni
zakaznici?
- Do buducich mesiacov pripravujeme dalsie opatrenia, ktorych
vysledkom by mal byt narast obratu v predajni ZP a.s. Jednym z
nich je rozsirenie sortimentu, napr. o pletivo, drot, spojovaci
material, plechy atd. Okrem toho by sme chceli ponukat sluzby
spojene s predajom, a to: - delenie rur, - zvlastne balenie -
rozvoz na miesto urcenia. Najblizsou ulohou je znizenie stavu
nepohyblivych zasob a nasledne doplnenie skladu o pohyblive
polozky. Tuto ulohu sme spolu s vedenim oddelenia tuzemskeho
predaja podrobne rozanalyzovali a dospeli sme k zaveru - 10
percentnemu znizeniu cien ocelovych navarovacich oblukov.
Znizenie ceny uvedeneho sortimentu sa tyka len skladovych zasob.
Po ich odpredaji zacne platit nova cena stanovena cenovou
komisiou.
Zaverom by som
chcel este objasnit podmienky predaja pre zamestnancov ZP
a.s.: A. kovovy uzitkovy odpad - zamestnanec ma narok na 250 kg v roku 1998 v cene 8 Sk/kg + DPH, t.j. 10 Sk/kg B. rury na stavebne upravy - na zaklade stavebneho povolenia moze zamestnanec ZP a.s. nakupit 1000 kg rur v cene o 50 percent nizsej, ako stanovuje Cennik vyrobkov ZP a.s. |
Podmienky
odberu:
- zamestnanec si telefonicky (tel.c. 3087, 3088) alebo
osobne v predajni ZP a.s. objedna pozadovane rury. Ak je uvedeny
rozmer na sklade, moze si ho v najblizsej dobe zaplatit a
prevziat. V pripade, ze pozadovane rozmery nebudu v zasobach
predajne, nahlasi svoje osobne cislo a telefonne cislo.
Zamestnanci predajne objednavku uplatnia vo vyrobnej sfere, ktora
ju zrealizuje a predajna rury z prevadzky prevezie do svojho
skladu. Rezervuje objednavku konkretneho zamestnanca, ktoreho
upovedomi o realizacii objednavky a vyzve ho k ich odberu. Ak si
zamestnanec objednane rury neprevezme do 7 dni, bude rezervovanie
zrusene a rury budu presunute do volneho predaja.
Kazdy zamestnanec, ktory
rury kupuje, sa musi predaja osobne zucastnit! Tym sa vyhneme
zneuzitu kvot. Informacie o stave zasob ziskate na tel.c. 3087 a
3088.
Podakovala: V. Kukolova
"Ako sa vam dari
plnit ulohy od zaciatku roka?", sme sa opytali veduceho
prevadzky oceliaren, Ing. Miroslava Domovca, CSc.:
- Vyvoj vyroby v prevadzke
oceliaren od zaciatku roka je mozne hodnotit velmi pozitivne.
Dari sa nam zabezpecovat a dosahovat vsetky predsavzatia, ktore
sme si vytycili v zavere minuleho roka. Vo vyrobe dosahujeme
vysoke vykony a v porovnani s rocnym planom sme vyrobili za
prvych pat mesiacov roka naviac skoro o 7 000 ton ocele. V marci
sme dosiahli doposial najvyssiu mesacnu vyrobu v historii novej
oceliarne, 27 255 ton ocele. Dolezite vsak je, ze prijatim
viacerych technologickych uprav, predovsetkym v troskovom rezime
spracovania ocele v LF peci, sa nam dari dosahovat zlepsenia v
kvalite vyrabanych zliatkov. Svedci o tom vyskyt materialovych
nepodarkov, ktory sa znizil z hodnoty 19 kg/t v roku 1997, na
sucasnych cca 12 kg/t a menej. Podobna situacia sa prejavuje aj u
nasich externych odberatelov, kde najvacsie problemy v minulosti
boli predovsetkym u najvacsie zakaznika - Vitkovice a.s. Velmi
dolezitym faktorom, ktory ma pevnu vazbu na vysledky nasej
prevadzky je postupne zavadzanie a ozivovanie vypoctovej techniky
v celej prevadzke v ramci automatizovaneho informacneho systemu.
Pracovnici na kazdom stupni riadenia mozu sledovat jednotlive
kroky vyroby, v realnom case prijimat potrebne technologicke
operacie a maju moznost pomocou systemu UNIX sledovat aj
uspesnost valcovania konkretnych tavieb priamo vo valcovni rur.
Po dokonalom zauceni vsetkych zodpovednych pracovnikov, doplneni
a overeni funkcnosti informacneho systemu chceme, v spolupraci s
odborom informatiky, spustit uvedeny system "na ostro"
od 1. jula 1998. Dobrym tempom napreduje aj priprava zameny
regulacneho systemu chladenia v ZPO, ktoru realizujeme v
spolupraci s ceskou firmou Ingelektric. Okrem zvysenia
spolahlivosti ocakavame po jeho instalovani v auguste tohoto roku
znizenie prestojov pocas prestavieb pri zmene formatov v ZP0.
Spolu s ukoncenim prepoja zdroja vody do trysiek chladenia, co
nam v sucanosti sposobuje nemale problemy, budeme mat vytvorene
predpoklady pre dalsie zvysovanie produkcie, aj kvality.
V.K.
Clenovia poziarneho utvaru uspesne reprezentovali nasu akciovu spolocnost |
Okresny urad - odbor poziarnej ochrany, v zmysle vyhlasky MV SR c. 83/97, zorganizoval OKRESNU SUTAZ V POZIARNICKOM SPORTE. |
V sulade s pravidlami poziarnickeho sportu sa nasa jednotka ZPU pripravovala intenzivne na sutaz pod vedenim svojho velitela Lubomira Stulrajtera. Z tych najlepsich potom vytvorili desatclenne druzstvo, ktore sa zucastnilo okresnej sutaze: Lubomir Stulrajter, veduci druzstva a clenovia: Jozef Giertli, Pavel Donoval, Pavel Pancik, Cyril Tazky, Miroslav Sitar, Miroslav Krett, Jan Pancik, Ivan Kucerak a Lubomir Rosik.
V areali jednotky ZPO OU v Banskej Bystrici sa zislo 26. maja 1998 pat jednotiek poziarneho zboru okresov Brezno a Banska Bystrica, aby si zmerali svoje schopnosti v troch sutaznych disciplinach. Za nas okres sa okrem ZP a.s. sutazi zucastnila jednotka ZPO OU Brezno a ZPO Petrochema Dubova a za okres Banska Bystrica ZPO OU Banska Bystrica a ZPO Harmanecke papierne.
Prvou sutaznou disciplinou bol vystup na 4. poschodie cvicnej veze jednohakovym rebrikom. V kategorii jednotlivcov zvitazil clen nasej jednotky Jozef Giertli a prvenstvo patrilo aj v hodnoteni druzstiev ZPU ZP a.s. V druhej sutaznej discipline, 100m cez prekazky, obsadil prve miesto v sutazi jednotlivcov opat clen jednotky ZPU ZP a.s. Cyril Tazky, a v hodnoteni druzstiev prvenstvo patrilo tiez ZPU ZP a.s. Tretou, zaverecnou sutaznou disciplinou, bol poziarny utok, kde nasi poziarnici obsadili 2. miesto.
CELKOVE HODNOTENIE OKRESNEHO KOLA POZIARNICKEHO SPORTU:
1.ZPU ZP a.s.
2.ZPU Petrochema Dubova
3.ZPO OU Brezno
Za vynikajucu reprezentaciu ZP a.s. patri sutaznemu druzstvu uznanie a pochvala. V mene sutaziacich zaroven dakujeme vedeniu ZP a.s. za vytvorene podmienky. Vitazstvom si sutazne druzstvo ZPU ZP a.s. vybojovalo postup do krajskeho kola, ktore sa uskutocni 17. a 18. juna 1998 v Hliniku nad Hronom. Verime, ze urobia vsetko pre to, aby aj v tejto sutazi obstali na vybornu.
Pohlad na nastup sutaznych druzstiev | |
Prvou sutaznou disciplinou bol vystup na 4. poschodie cvicnej veze jednohakovym rebrikom - pohlad na sutaz. F: I. Kucerak |
V znameni priprav... |
V oblasti ochrany zivotneho prostredia nase tohtorocne aktivity smeruju k uspesnemu zvladnutiu uloh, vyplyvajucich z poziadaviek pre zavedenie noriem radu ISO 14 000. Vseobecne o poslani i ucele zavadzania EMS podla noriem ISO 14 000 ste sa mali moznost docitat v predchadzajucom cisle nasich novin a preto sme dnes poziadali koordinatora zavadzania EMS podla noriem ISO 14 000, Ing. Milana STULRAJTERA, aby nas informoval o konkretnom stadiu priprav na realizaciu tohoto ciela v nasej akciovej spolocnosti:
- Pre zavadzanie EMS - ISO 14 000 bolo vydane dna 28. aprila 1998 Opatrenie GR c. 3/98. V jednotlivych prevadzkach boli urcene pracovne timy v zlozeni:
* zastupca veduceho prevadzky - veduci timu
* technolog
* referent odpadov
* dalsi pracovnici prevadzky, podla potreby
Zavadzanie EMS - ISO 14 000 je zabezpecovane pod vedenim firmy SGS Slovakia s.r.o. Kosice, ktora v Zeleziarnach Podbrezova a.s. zabezpecovala aj zavadzanie ISO 9002. V juni zabezpeci oddelenie technickeho dozoru skolenia pracovnych timov na temu: " Ochrana zivotneho prostredia v Zeleziarnach Podbrezova a.s.". Firma SGS Slovakia s.r.o. Kosice, v termine 1.-9. jula 1998, uskutocni preskolenie veducich timov a evidentov odpadov " O navadzani EMS - ISO 14 000," ostatni pracovnici budu vyskoleni v oktobri 1998. Po ukonceni skoleni je pod vedenim SGS Slovakia s.r.o. Kosice naplanovana priprava vstupneho ekoauditu vo vybratej prevadzke. Paralelne s touto prevadzkou sa budu pripravovat na vstupny ekoaudit ostatne prevadzky. Vstupny ekoaudit sa musi uskutocnit do konca novembra 1998. Uvedenym postupom zabezpecime zavadzanie systemu tvorby a ochrany zivotneho prostredia v Zeleziarnach Podbrezova a.s., s cielom zlepsenia pracovnych a zivotnych podmienok jeho pracovnikov.
zaznamenala O.K.
ZO SVETA OCELE |
Predstavitelia 35 poprednych
hutnickych podnikov sveta hladali odpoved na tuto otazku v
Yokohame. Pri prilezitosti kazdorocnej vystavy automobiloveho
strojarstva, konzorcium ULSAB, ktore sa vseobecne povazuje za
doteraz najuspesnejsi projekt Medzinarodneho institutu pre zelezo
a ocel (IISI), predstavilo svoju ultralahku ocelovu karoseriu vo
vychodoazijskom pacifickom regione. "Tymto krokom sa v
podstate naplnil posledny bod povodnych cielov konzorcia,"
konstatoval Lenhard Holschuh, generalny tajomnik IISI na
stretnuti vsetkych troch vyborov, ktoreho ulohou bolo po stranke
organizacnej uzavriet takmer stvorrocne usilie doslova globalneho
pracovneho timu odbornikov.
Nuz teda na otazku, ci bude mat
ULSAB pokracovanie, sa da uz teraz jednoznacne odpovedat: bude.
Vyvoj v kazdej z oblasti suvisiacich s navrhovanim, stavbou,
prevadzkou a nakoniec aj likvidaciou automobilov po skonceni ich
zivotnosti, sa zrychluje a prinasa stale nove, casto prekvapujuce
riesenia. Bolo to zretelne vidiet aj na vystave v Yokohame, kde
sme mali moznost posudit stupen uspesnosti snah o uplatnenie sa
inych ako ocelovych materialov pri vyrobe automobilov, ale najma
ich prislusenstva. Pri navsteve montazneho zavodu automobilky
Nissan v Oppame, asi 30km na juh Yokohamy, bolo zrejme a nakoniec
to aj odoznelo z ust pracovnikov firmy, ako dobre sa im pracuje s
modernymi ocelovymi materialmi.
- vynatok Ocel vychodu
***
Kombinat na upravu zeleznych rud
Lebedinsk lezi v centre ruskej magnetanomalii, rocnou tazbou 17
mil. ton rudy je najvacsim podnikom svojho druhu na svete. Jeho
bezprostredni susedia v Michailovsku a v Stoilensku tazia 12 a 8
milionov ton rocne. Na Sibiri su to bane Kuzbas so 4 milionmi ton
rocne a region Krasnojarsk so 7 milionmi ton. Sibirska tazba rud
je podriadena spolocnosti "Sibruda" so sidlom v
Novokuznecku.
***
Prednosti velkych integrovanych
zavodov spocivaju v dosahovani vysokej kvality vyrobkov, ktoru
zarucuje pouzivanie primarnych surovin. Ich produktivita je
zavisla od cyklickych vykyvov na trhu, a tak dnes dochadza ku
kompromisnemu rieseniu a v objektoch integrovanych zavodov sa
buduju minizavody, do istej miery samostatne vyrobne jednotky.
***
Akciova spolocnost Huta Katowice,
ktora je najvacsim polskym hutnickym zavodom, planuje strategicku
alianciu s Hutou Sendzimira. Katowicky hovorca dalej oznamil, ze
podnik uz dlhsiu dobu hlada nejakeho zahranicneho partnera, s
ktorym by za 500 milionov americkych dolarov spolocne vybudoval
integrovane zariadenie na liatie a valcovanie.
***
V Rusku pre vysokorychlostne
magistraly v europskej casti, siahaju skor po francuzskych a
japonskych kolajniciach. Vyrobcovia z Kuznecka a z Nizneho Tagilu
su toho nazoru, ze spatnemu ziskaniu tohoto segmentu trhu brania
nielen nizke investicie do novej techniky, ale aj dumpingove ceny
zahranicnych predajcov.
*** Ked vlada Spojeneho kralovstva privatizovala v roku 1988 British Steel Corp.., nikto si nevedel predstavit, aky vplyv bude mat ich rozhodnutie na globalnu oceliarsku scenu. Vlady na celom svete, s vynimkou Dolneho Saska, dosli k zaveru, ze neexistuje ziadny strategicky dovod pre ponechanie ich oceliarskeho priemyslu pod kontrolou statu - uvadzaju analytici oceliarskeho priemyslu MEPS, Spojene kralovstvo, Sheffield.
***
Globalna vyroba ocele vzrastla v
roku 1997 tamer o 795 mil. ton. Ocakava sa, ze celosvetova vyroba
surovej ocele klesne v roku 1998 najmenej o 8 mil. ton a moze sa
znizit az o 25 mil. ton. Prognozou na nasledujuci rok je, ze
vyroba opat klesne o 4 az 25 mil. ton . Zlepsenie sa predpoklada
v zaciatocnych rokoch buduceho storocia a to na uroven
presahujucu objem vyroby v roku 1997.
KOZOROZEC 22.12.-20.1.
Az v polovici juna bude ubudat z "kopy"
povinnosti, ktore sa uz v tychto dnoch snazite riesit. Hoci to
ide tzv. slimacim tempom verte, ze prave vo vasom pripade plati
"... pomaly dalej zajdes!"
VODNAR 21.1.-20.2.
Nehladiac na pocasie, vam svieti slniecko radosti a stastia. Uzivajte ho plnymi duskami, pretoze nikdy neviete, kedy sa najblizsie zamraci.
RYBY 21.2.-20.3.
Stastena vas pomaly opusta. Vo financnej oblasti sa vzdajte zralocich chutok a zacnite sa spravat ako najinteligentnejsi tvor mora, delfin.
BARAN 21.3.-20.4.
Niekto sa chysta zlomit vas charakter, no mal by vediet, ze narazi na poriadne zulovu skalu. V tomto obdobi neustupujte do defenzivy.
BYK 21.4.-20.5.
Sucho v penazenke uz nepotrva dlho. Vezmite si z toho ponaucenie, ze uplne vycerpanie neskodi len vasmu kontu ale aj vasmu zdraviu.
BIZENCI 21.5.-20.6.
V navale prace stracate pojem o case. Neriadte sa len podla slnka, obcas sa pozrite aj na hodiny a nezabudnite, ze pravym pokladom cloveka je zdravie.
RAK 21.6.-22.7.
Sam ste si strojcom pesimistickej nalady, ktora vyplyva z vasho nerozvazneho kroku. Mate vsak dostatok potrebnej rozvahy vykrocit do dalsich dni tou spravnou nohou.
LEV 23.7.-23.8.
Vizualne kvitnete do krasy. Mylil by sa vsak ten, kto neodhadne vo vas skrytu krasu ruze. A ta, ako dobre vieme ma, i pichlave trne.
PANNA 24.8.-23.9.
S pribudanim slnecnych lucov rastie vo vas tuzba po prirode a pobyte na cerstvom vzduchu. V rodine sa citite ako vazen, no aj domace povinnosti si treba plnit.
VAHY 24.9.-23.10.
Starosti, ktore vam sposobuju ini, zahodte za hlavu. Venujte sa prijemnejsim cinnostiam v kruhu tych, ktori su vasmu srdcu blizky.
SKORPION 24.10.-22.11.
Nesnazite sa prelomit niekolkodnovu apatiu, ktora vas celeho pohlcuje. Staci vsak spravny impulz zo strany partnera a toto obdobie bude rychlo za vami.
STRELEC 23.11.-21.12. Kopacky zaletnika uz
pomaly zapadali prachom, avsak vy ste si opat raz nedali povedat,
a oprasili ste ich. Dufajte, ze dosledky nebudu dozivotne.
Zdravie mas len jedno |
EKZEM |
Skupiny zapalenych skvrn alebo pluzgierov, ci vacsie plochy
zapalenej koze su zvycajne zapricinene infekciou, podrazdenim,
pripadne alergickou reakciou na nieco, co ste zjedli alebo s cim
ste prisli do kontaktu. Vyrazka vznikne nahle alebo sa vyvija
postupne urcity cas a moze, ale nemusi vyvolavat neprijemne
pocity a svrbenie. Ak vyrazka pretrvava viac ako den, je rozumne
navstivit lekara. Ekzem je zapalove ochorenie koze, ktore
pochadza z precitlivenosti a niekedy ho oznacujeme ako
dermatitidu. Pozname niekolko typov:
Detsky (atopicky) ekzem Je
alergicky stav, ktory sa zjavuje v rannom detstve. Postihuje
zapastia, vnutornu stranu laktov, zakolenne jamy a v tazkych
pripadoch cele telo. Liecba zahrna odstranenie, pripadne
vylucenie drazdivych mydiel, praskov na pranie, na silne
postihnute miesta sa aplikuju zvlhcujuce kremy, upokujuce lieky,
v niektorych pripadoch kortikosteroidne alebo antibioticke kremy.
Casto sa robia kozne testy. Ekzem moze zhorsovat i urcite jedlo.
Kontaktny ekzem
Nazov napoveda, ze je sposobeny reakciou vznikajucou po
kontakte s latkou vyvolavajucou alergiu. Castymi pricinami su
rastliny, kovy ... Koza scervenie, svrbi, olupuje sa, moze
praskat a vytvarat otvorene rany s chrastami. Vyrazky zvycajne za
jeden den po odstraneni vyvolavajucej priciny ustupia.
Drazdivy ekzem
Je to typ ekzemu, ktory vyvolava kontakt s drazdivymi
chemikaliami, napr. praskami na pranie, priem. chemikaliami v
zamestnani alebo v domacnosti. Koza je sucha, drsna a cervena.
Stav ustupi, ak prestane posobit iniciator drazdenia. Postihnutu
pokozku ukopoja a zjemnia zvlhcujuce kremy na ruky. Odporuca sa
navsteva odborneho lekara.
Seboroidna dermititida
Sklon k tomuto typu ekzemu sa dedi. Supinate, cervene ale nie velmi svrbiace oblasti sa zjavuju na tele, v oblastiach s vysokou koncentraciou mazovych zliaz, napr. pri nose, ochlpenych castiach tvare, na hlave vo vlasoch (zapricinuje aj lupiny) alebo na hrudniku. Postihnute oblasti treba drzat v cistote a suchu, nepouzivat mydla ani pracie prostriedky. Odporuca sa navsteva lekara. BLS - Rodinny lekar
Zihlavka (urtikaria) |
Je alergicka reakcia na urcite jedlo, napr. morske makkyse, jahody ci lieky. Niekedy sa zjavi aj pri posobeni extremneho tepla alebo chladu. Prejavuje sa ako zacervenena koza, s ohranicenymi oblastami koze, ktore su svetlocervene a mierne vyvysene. Zriedkakedy sa objavi aj opuch tvare a ustnej dutiny, kedy treba urychlene volat lekarsku pomoc. Zihlavka sa zvycajne aj bez liecby strati. Ak nou vsak trpite pravidelne, alebo priznaky trvaju viac ako 4 hodiny, poradte sa so svojim lekarom, ktory vam po vysetreni a zisteni priciny predpise antihistaminika.
Letne horucavy zatazuju ludsky organizmus vo vacsej
miere, co prezradza i silnejsi pach nasho tela. Ako sa proti nemu
branit?
Spotene ruky a nohy
su problemom nielen muzov. Odporuca sa casta vymena ponoziek, pri
kupe ktorych sa vyhybajte nylonovym a akrylovym materialom
(lekari odsudzuju nylonove pancuchy, ktore su idealnym biotopom
na plesne a bakterie, ktore mozu sposobit neprijemne infekcie
pokozky). Rovnako ako lekarsky recept na hlinikovo-chloridne
roztoky, pri vecernych kupeloch noh pomozu osvedcene recepty -
kupel z popola z dreva a kuchynskej soli s extra silnym ciernym
cajom, vyvarenej dubovej kory ci vrboveho prutia.
Pach tela vznika
ako nasledok vylucovacich produktov, bakterii pozierajucich pot.
Opat je dolezita kazdodenna hygiena, pouzivanie dezodorantov
alebo antiprespirantov, pripadne vyholenie podpazusia. Vacsi
doraz treba klast na odev, ktory nema obsahovat umele vlakna.
Neprijemny zapach z ust sposobuju
zluceniny siry, ktore sa tvoria vo vzduchu. Dolezita je ustna
hygiena (umyvanie zubov po kazdom jedle a denne pouzivanie nite
na zuby), ako i denna hygiena jazyka. Pach z ust podporuju aj
pozivatiny, ako je cesnak, cibula, kapusta. Odporucaju sa
prirodne caje, zuvacka - ktora podporuje vylucovanie slin, ale v
prvom rade je potrebne odstranit zakladny zdravotny problem.
Obecne kino v juni uvadza o 19.30 hod.
9., v utorok: SOAWN, zrodila ho temnota, vedie ho spravodlivost. Film plny spickovych specialnych efektov a vynikajucej hudby. USA. MP od 12r., vstupne: 30 Sk. 13., v sobotu: VYCHOVA DIVEK V CECHACH, film podla bestselleru M. Viwegha. CR. MP od 12r., vstupne: 40 Sk. 16., v sobotu: ZBERATEL BOZKOV, zmizli bez stopy. Vynimocny thriller plny napatia. USA. MP od 12r., vstupne: 48 Sk. 20., v sobotu: VIEM, CO STE ROBILI MINULE LETO, ked sa rozhodnete pochovat pravdu, presvedcte sa, ze zostane pochovana. Thriller USA. MP od 15r., vstupne: 32 Sk. 21., v nedelu: TAK DOBRE, AKO SA LEN DA, komedia od srdca, ktora vas chyti pod krk. USA. MP od 12r., vstupne: 34 Sk. 30., v utorok: SVADBA NARUBY, bud chlap a priznaj farbu. Komedia USA. MP od 12r., vstupne: 30 Sk.
V juni uvadza o 19.30 hod.
6. a 7., v sobotu a nedelu: DIABLOV ADVOKAT, mlady pravnik po prichode do NEW YORKU tuzi po zavratnej kariere, ale... USA. MP od 15r., vstupne: 46 Sk. 11. a 12., v stvrtok a piatok: SEDEM ROKOV V TIBETE, dobrodruzny pribeh horolezca na uteku, ktory sa ocitne az v Tibete. USA. MP od 12r., vstupne: 38 Sk. 13. a 14., pozor o 19. hod. v sobotu a nedelu: POSOL BUDUCNOSTI, pise sa rok 2013 a armada desperadov ovlada Zem (dvojprogram). USA. MP od 15r., vstupne: 55 Sk. 17. o 19. hod., v stredu: PRELOMIT VLNY, dojimava a strhujuca melodrama o zazracnej moci lasky... (dvojprogram pre FK). Vstupne: clenovia 30 Sk, neclenovia 40 Sk. 21., v nedelu aj o 16. hod.: TITANIC, milostny pribeh na pozadi najstrasnejsej namornej katastrofy storocia.USA. MP, vstupne: 50 Sk. 23. a 24., v utorok a stredu: MUZ, KTORY VEDEL PRILIS MALO, pocas vyletu do Londyna si americkeho turistu zmylia s tajnym agentom a ... USA. MP od 12r., vstupne: 45 Sk. 27. a 28., v sobotu a nedelu: DIVOKE HRY, stredoskolacka obvini zo sexualneho obtazovania svojho profesora... USA. MP od 15r., vstupne: 38 Sk.
Kulturne programy
Stredoslovenske osvetove stredisko v Banskej Bystrici a Obecny urad vo Valaskej vas pozyvaju na 27. rocnik regionalneho festivalu dychovych hudieb POPOLUDNIE S DYCHOVKOU, ktore sa uskutocni v nedelu, 7. juna 1998, o 13. hodine.
Bezecky spolok
V sobotu, 23. maja, sa nas maratonec Pavol FASKO zucastnil 17. rocnika Martinskej XXV. V konkurencii 100 pretekarov skoncil v celkovom hodnoteni na 10. mieste. V Spisskej Novej Vsi, 27. maja, na trati dlhej 12 km, za ucasti 67 pretekarov obsadil 3. miesto. Poslednu majovu sobotu sa nasi reprezentanti zucastnili 15. rocnika cestneho behu v Turanoch. Na 20 km trati, za ucasti 58 pretekarov, sa v celkovom hodnoteni umiestnil na 1. mieste Pavol FASKO, v kategorii muzov nad 50-rokov bol 6. Stanislav Bobak a v kategorii muzi nad 60-rokov bol 2. Vojtech Ridzon. -PF-
Horehronske muzeum ponuka v juni vystavu
* SOCHAR STEFAN PADLICKA o zivote a diele breznianskeho umelca
* do 12. juna 1998 na Namesti gen. M.R.Stefanika c. 55 vystavu vytvarnych prac deti z materskych skol (vstup volny) s nazvom: MLADI UMELCI VYSTAVUJU
Sport v juni
* 13.6. o 8. hod. sa na Jamach uskutocni 2. kolo narodneho pohara v paralelnom slalome (Klub horskej cyklistiky).
* 20.-21.6. o 10. hod. startuju Medzinarodne preteky automobilov do vrchu (Brezno-Cierny Balog).
* 25.6. o 13. hod. sa uskutocni Beh olympijskeho dna.
M. Kovacik jednotkou v kategorii veteranov |
Clenovia Cyklistickeho oddielu TJ ZP sa v sobotu, 16. maja, zucastnili cestneho kriteria o Pohar primatora mesta Vrable, spolu so 100 dalsimi pretekarmi z celeho Slovenska, medzi ktorymi nechybala ani slovenska reprezentacia. Sutazilo sa v kategoriach junior, kadet, dorast, propag a mini. V kazdej kategorii startovalo 40 pretekarov. Vysledky reprezentantov CKP v jednotlivych kategoriach: dorast - 10. Dusan Klinec, 20. Jan Rosik, kadet - 28. Michal Aschenbier. V nedelu, 17. maja, sa uskutocnilo II. kolo Slovenskeho pohara v horskych bicykloch - cross country v Trencine. Za velmi nepriazniveho pocasia, dazda a zimy, v silnej konkurencii 120 pretekarov, v ktorej boli i reprezentanti CR a SR, bolo umiestnenie v jednotlivych kategoriach nasledujuce: muzi elite - 1. Lubos KONDIS (KCK Oslany), 2. Peter DLASK (CR, klub Expandia Praha), 3. JEZEK (CR, klub Expandia Praha). Reprezentant SR Jozef Nazarej z Authoru Trencin, obsadil az 5. miesto. Nas pretekar Pavol MEDVED (CKP), skoncil na 11. mieste.V kategorii kadet: 20. Lukas LONGAUER (CKP), 28. Daniel FILLO (CKP) a 29. Jan ROSIK (CKP). V kategorii junior startoval za nas klub Robert Malcek. Po defekte a rozbiti zadneho kolesa preteky nedokoncil. Radost nam prinieslo prvenstvo Miroslava KOVACIKA (CKP) v kategorii veteranov. 24. maja sa reprezentanti nasho cyklistickeho klubu zucastnili II. kola Slovenskeho pohara v cestnej cyklistike - casovke jednotlivcov, veteranov a neregistrovanych vo Velkom Krtisi, ktorych sa zucastnilo 50 pretekarov. Vysledky: v kategorii veterani A - 1. Miroslav KOVACIK, v kategorii veterani B - 7. Pavol Miklos a 8. Jan Morozuk. V celkovom hodnoteni a s najlepsim casom vyhral MIROSLAV KOVACIK (CKP). J. Morozuk
II. kolo SP MTB XC Trencin, 17. maja
1998 . Na starte muzi kategorie Elite ... |
|
. ... a start juniorov (R. Malcek) |
|
Vyhlasenie vysledkov v Revuckom pohari 1998, ktoreho vitazom sa stal Miroslav Kovacik. | |
P. Meved v startovom poli muzov vo Vecernom kriteriu v Banskej Bystrici (1.maja) |
Pondelok 8.6.
I. zmena Polievka: Fazulkova kysla, chlieb Hov. pecienka na
hubach, ryza, uhorka Nitrianske brav. stehno, cestovina Talianske
spagety Salat strukovinovy, miesany II.-III. zmena Polievka:
Goralska, chlieb Prirodna hov. rostenka, sl.ryza, kompot Bravcovy
gulas, knedla
Utorok 9.6.
I. zmena Polievka: Hrstkova, chlieb Prirodny brav. rezen, sl.
ryza, kompot Vyprazany syr, zemiaky, tat.omacka Dzuvec z brav.
masa, uhorka Salat cestovinovy so zeleninou II.-III. zmena
Polievka: Frankfurtska, chlieb Brav.rebierko na hubach, tarhona,
cvikla Spanielsky vtacik, ryza, cvikla
Streda 10.6.
I. zmena Polievka: Hov. s pecen.ryzou, chlieb Plnene hov.
zavitky, tarhona, salat Hov. pecienka na mad. sposob, knedla
Kysnuty makovy zavin, kakao Horehronsky syrovy salat II.-III.
zmena Polievka: Fazulova, chlieb Vyp. brav. rezen, zem.kasa,
uhorka Ciganska rostenka, sl. ryza, salat
Stvrtok 11.6.
I. zmena Polievka: Stupavska zabijackova, chlieb Rostenka na
slanine, ryza, kompot Brav. stehno na smotane, cestovina Sisky s
dzemom, kakao Salat zeleninovy s jablkami II.-III. zmena
Polievka: Hov. rolnicka, chlieb Hamburgske brav. stehno,
cestovina Hov. maso na koreni, ryza, salat
Piatok 12.6.
I. zmena Polievka: Sosovicova kysla, chlieb Vypraz. rybie
file, zem., kompot Rynska rostenka, sl. ryza, salat Volske oko,
sos. priv., chlieb Salat z cervenej kapusty II.-III. zmena
Polievka: Hrachova, chlieb Srbske brav. rebierko, knedla Brav.
maso na rasci, tarhona, cvikla
Sobota 13.6. Polievka: Sedliacka, chlieb Brav.
reb. na srbsky sposob, tarhona
Nedela 14.6. Polievka: Krupkova, chlieb
Svieckova hov. pecienka, knedla
Pondelok 15.6.
I. zmena Polievka: Hrachova s krupami, chlieb Prirodny morcaci
rezen, zem.kasa, kompot Hutnicke brav. pliecko, cestovina
Lievance s dzemom, kakao Salat z hlav. kapusty so zeleninou
II.-III. zmena Polievka: Krupova, chlieb Sedliacka brav.
pecienka, kapusta, knedla Prirodny brav. rezen, sl. ryza, cvikla
Utorok 16.6.
I. zmena Polievka: Gulasova, chlieb Udena krkovicka, hrach.
kasa, chlieb Brav. reb. na hubach, sl.ryza, cvikla Buchty na pare
s makom, kakao Salat fazul. so sunkou a chrenom II.-III. zmena
Polievka: Zel. s liat. cestom, chlieb Pecene kuracie stehno,
ryza, kompot Nitrianske brav. stehno, cestovina
Streda 17.6.
I. zmena Polievka: Fazulova kysla, chlieb Sikulske brav.
rebierko, knedla Morcacie maso na cin.sposob, ryza, salat
Zeleninovy rezen, zem., kompot Salat cestovinovy s paprikou a
sunkou II.-III. zmena Polievka: Kyjevske sci, chlieb Prirodny
morcaci rezen, zem.kasa, uhorka Znojemska hov.pecienka, sl. ryza
Stvrtok 18.6.
I. zmena Polievka: Kapust. s klob., chlieb Vypraz. brav.
rezen, zem. kasa, uhorka Bravcovy perkelt, cestovina Zeleninove
rizoto, uhorka Vitaminovy salat s jablkami II.-III. zmena
Polievka: Hrstkova, chlieb Svieckova hov. pecienka, knedla
Ud.krkovicka, hr.kasa, chlieb, uhorka
Piatok 19.6.
I. zmena Polievka: Zel. s liat.cestom, chlieb Pecene kuracie
stehno, ryza, kompot Zahradnicke brav.stehno, tarhona Halusky s
kysl. kapustou Salat z cervenej repy s jablkami II.-III. zmena
Polievka: Horacka, chlieb Morcacie maso na cin.sposob, ryza,
salat Hov. pecienka na mad. sposob, knedla
Sobota 20.6. Polievka: Francuzska, chlieb
Prirodny br. rezen, sl. ryza, cvikla
Nedela 21.6. Polievka: Rascova, chlieb Slovenska
rostenka, knedla
Tretiu majovu sobotu sme absolvovali podla planu turu - opat
do chranenej krajinnej oblasti. Muranska planina nas zaujala
svojou zachovalou vegetaciou, horskym reliefom s vapencovymi
skalami, roklinami a zriedkavym druhom rastlin. Vyskytuje sa tu
najstarsi kvet "likavec muransky", ktory pretrval od
tretohor a je to jeho jedina lokalita na svete! V tejto oblasti
je registrovanych 130 verejnosti nepristupnych jaskyn, 15
priepasti a mnozstvo povrchovych krasovych javov. Trasu
Zbojska-Stozky-Pohorelska Masa, dlhu 28 km, sme presli za 8
hodin. Isli sme cez Fabovu holu (1439m), ktora je najvyssim z
Veporskych vrchov, ako aj cez Klak (1409m), najvyssi vrch
Muranskej planiny. Medzitym sme hlboko klesli do udolia popod
Stozky. Je to statna prirodna rezervacia vytvorena z
vapencovitych vezovitych vrchov nad skalnou roklinou potoka.
Bralnate, takmer 300m vysoke kolme steny posobia mohutnym dojmom.
Vedie tu aj naucny chodnik. Po Rudnej magistrale sme prisli ku
Ladovej jame na Murani. Je to chranene nalezisko so zavrtom.
Pokracovali sme cez sedlo Sitarovo na kuzelovity vrch nad
Pohorelskou Masou Ginduru (1099m), s nadhernym vyhladom na Nizke
Tatry. Z neho sme sa dostali popri lyziarskom vleku az do dediny.
Poslednu majovu sobotu Klub slovenskych turistov Podbrezova
uskutocnil autobusovy zajazd do Kysuckych Beskyd s cielom
vystupit na ich najvyssi vrchol - Velku Racu (1236 m). Za
krasneho pocasia sme vystartovali zo Starej Bystrice po
turistickej znacke prevazne lesom az do sedla pod Orlom, ktore sa
nachadza na statnej hranici s Polskom. Prechadzajuc po hrebeni
sme stretavali polskych turistov. Vrch Orlo je vyznamnym
turistickym priestorom s nadhernym kruhovitym vyhladom. Jeho
geologicke zlozenie tvori zmes ilov a pieskovcov. Je krajinnou
dominantou so zachovalymi lesnymi porastami bucin, smrecin a
skalnymi utvarmi s pestrou florou a mnozstvom cucoriedia. Zostup
sme si zvolili popri sedackovej lanovke, lyziarskych vlekoch a
chat az do doliny Dedovka pri Oscadnici. V zimnom obdobi je tam
raj pre lyziarov. Spolu sme presli 16 km. Okrem turistiky sme si
pozreli budovane vodne dielo pri Ziline a expoziciu na
Strecnianskom hrade, pod ktorym Vah opusta tiesnavu. Ing. Peter
Mlynarcik
Druha prehra Zeleziara |
ZP - L. Mikulas 2:0 (0:0)V slagri kola sa v Podbrezovej 23. maja stretli
muzstva, ktore sa usadili na prvych dvoch miestach
tretoligovej tabulky. Divaci, ktorych sa zislo aj napriek
nepriaznivemu pocasiu hojne, boli zvedavi, ci zeleziari
zvysia svoj bodovy naskok alebo sa priblizi L. Mikulas k
prvemu miestu na rozdiel jedneho bodu. Podbrezova zacala
od zaciatku zapasu tvrdit muziku. Pritlacila L. Mikulas
na jeho polovicu. Vyhravala osobne suboje a prichadzali
aj sance, z ktorych najvacsie Nemec a Pisoja nepremenili.
Strely Dikacza a P. Turnu brankar hosti chytil. Skoro
cely prvy polcas sa odohral na polovici hosti. Zeleziari
z mnozstva rohovych a trestnych kopov gol nedali. Hostia
branu Podbrezovej neohrozili. Druhy polcas zacala
Podbrezova naporom. V 48. minute centroval P. Turna do
sestnastky hosti. Nikym nekryty Zazrivec hlavou strelil
prvy gol zapasu. Zeleziari tlacili a hostia nevedeli
niekedy, kam z konopi. V 50. minute trestny kop Pauka,
brankar Betko vyrazil na roh. Po jeho zahrati Zazrivec
opat hlavickoval a brankar hosti ani nevedel, ako
zabranil golu. V 52. minute bombu Pisoju vyhlavickoval
obranca Beno z prazdnej brany. V 68. minute striedajuci
Bukovec pekne vystrelil, brankar hosti dobre zasiahol.
Len co nastupil na ihrisko Meskan, hned sa uviedol
prudkou strelou, ktora skoncila na pravej zrdi Betku. V
88. minute sa vtipne uvolnil Bukovec, v sestnastke hosti
bol faulovany a nariadenu jedenastku bezpecne premenil
Pauk. Potom este unikol Vais, no v poslednej chvili mu
vypichol loptu hostujuci Pagac. V slusne hranom stretnuti
zvitazili domaci zasluzene a po odchode do kabin boli
odprevadzani potleskom spokojnych divakov. L. Mikulas
svojou hrou sklamal a pri troske stastia domacich v
strelbe, mohol odist z Podbrezovej s poriadnou nadielkou.
|
Bela-ZP 2:0 (0:0) Posledny majovy den
isli Zeleziari do Belej potvrdit ulohu favorita na postup
do II. ligy. Uz v 1. minute vyskusal domaceho brankara
Gajdosik. V 7. minute strelu domaceho Lasciaka Stefik
vytlacil na roh. V 13. minute zahravali zeleziari rohovy
kop. Pauk vratil loptu do pokutoveho uzemia a Jankovu
hlavicku domaci brankar bravurne vyrazil na roh. V 30.
minute sa dostal do dobrej streleckej pozicie Bukovec,
ale do strely mu stacil skocit domaci obranca. To bolo zo
strany hosti v prvom polcase vsetko. Bela zacala vyhravat
osobne suboje a zeleziarov nepustala do sanci. Cez
prestavku trener Nemec dorazne vytkol hracom, ze neplnia
to, na com sa v taktickej priprave na zapas dohodli. Jeho
slova vsak nepadli na urodnu podu. V druhom polcase sme
opat prehravali osobne suboje, utok nepodrzal loptu. Bela
na pohlad hrala lepsi futbal. V 50. minute strela Petka
len tesne minula Stefikovu branu. V 59. minute sa
vydarila pekna akcia Nikitina s Gajdosikom. Posledne
menovany vystrelil z hranice sestnastky tesne vedla. V
65. minute hlavickoval na branu Belej Pauk. Brankar Krsko
stacil loptu na brankovej ciare vyrazit na chrbat P.
Turnu, no nikto zo zeleziarov ju nevedel dotlacit do
siete. Potom prisli dve chyby Strmena, ktore sa stali
osudnymi pre Podbrezovu. Striedajuci Cabadaj strelil v
79. a 90. minute goly, ktore znamenali druhu prehru
zeleziarov na jar 1998. Zeleziari nepotvrdili ulohu
favorita v tomto stretnuti, so zostupom ohrozenej Belej a
o postup do II. ligy budu musiet bojovat az do konca
sutaze. |
Pripravka v tenisovom oddieli uz v plnom prudeTenisovy oddiel Telovychovnej jednoty ZP pripravil pre deti vo veku od 8 do 10 rokov tenisovu pripravku, ktora zacala 1. juna a bude trvat do 3. jula 1998. Treningy prebiehaju dvakrat v tyzdni po 2 hodiny priamo na tenisovych dvorcoch v Podbrezovej. |
V letnom biatlone aj americki pretekari |
Klub biatlonu Petrochema Dubova zorganizoval v dnoch 16.-17. maja 1998 na strelnici Siman I. kolo Slovenskeho pohara 1998, vytrvalostne a rychlostne preteky reprezentantov a XVII. rocnik Hrdinov SNP v letnom biatlone s medzinarodnou ucastou. |
V sobotu, 16. maja, sa uskutocnili vytrvalostne
preteky vo vsetkych kategoriach, s nasledovnym umiestnenim:
- ziacky 10-ll rocne: 1. Eva Sebova (Dubova), 2. Dusana
Chovancova (Vyhne), 3. Miroslava Hruskova (Skalite) - ziacky
12-13 rocne: 1. Petra Kvietkova (C. Balog), 2. Barborka
Mrovcakova (Markusovce), 3. Bibiana Svejkovska (Osrblie) - ziacky
14-15 rocne: 1. Monika Abrahamova (Vyhne), 2. Katka Janosova
(Vyhne), 3. Zdena Petlusova (Osrblie), 4. Agata Murinova
(Osrblie) - ziaci 10-11 rocni: 1. Michal Lepies (ASK Dukla), 2.
Norbert Grone (Osrblie), 3. Radovan Bagacka (ASK Dukla) - ziaci
12-13 rocni: 1. Matej Cagan (Lucnica), 2. Tomas Sanitra (Brezno),
3. Peter Vozar (ASK Dukla) - ziaci 14-15 rocni: 1.
Matej Kazar (Osrblie), 2. Dusan Simocko (ASK Dukla), 3. Anton
Halvonik (Smolenice) - dorastenky A: 1. Monika Poliakova
(Osrblie), 2. Zuzana Hasillova (Osrblie), 3. Nina Obzutova (Nova
Lesna) - dorastenky B: 1. Petra Slezakova (ASK Dukla), 2.
Natalia Kundekova (Siroke), 3. Marta Bencova (Vyhne) - dorastenci
A: 1. Miroslav Danove (Osrblie), 2. Peter Varjan (Bardejov),
3. Lubos Virgula (Viglas) - dorastenci B: 1. Dusan Binder
(ASK Dukla), 2. Marcel Timko (ASK Dukla), 3. Martin Hasara (ASK
Dukla) - juniorky: 1. Mirka Valusiakova (Osrblie) - juniori:
1. Vlastimil Koudela (ASK Dukla), 2. Peter Korim (Revuca), 3.
Radovan Simocko (ASK Dukla) - zeny 21-30 rocne: 1. Anna
Murinova (Osrblie), 2. Eva Vladarova (T. Teplice), 3. Zuzana
Tekelova (Slovnaft Bratislava) - zeny 31 rocne a starsie:
1. Alzbeta Havrancikova (Sunava), 2. Marta Fendekova (Sunava), 3.
Jana Horakova (Trnava) - muzi 21-35 rocni: 1.
Marshall-Pryde Shaun (USA), 2. Milan Augustin (UK Bratislava), 3.
Fink Danny (USA) - muzi 36-45 rocni: 1. Jan Bercik (C.
Balog), 2. Dusan Litva (L. Mikulas), 3. Dusan Chrapan (Revuca) -
muzi 46 rocni a starsi: 1. Jan Vladar (T. Teplice), 2.
Stanislav Gilan (Raztocno), 3. Viliam Kaniansky (Raztocno)
V nedelu, 17. maja, sa
uskutocnil rychlostny biatlon s nasledujucimi vitazmi v
jednotlivych kategoriach: - ziacky 10-11 rocne: 1.
Eva Sebova (Dubova), 2. Dusana Chovancova (Vyhne), 3. Katarina
Lovicova (C. Balog) - ziacky 12-13 rocne: 1. Petra
Kvietkova (C. Balog), 2. Ivana Sulejova (Brezno), 3. Bibiana
Svejkovska (Osrblie) - ziacky 14-15 rocne: 1. Zdena
Petlusova (Osrblie), 2. Martina Pallova (L. Hradok), 3. Agata
Murinova (Osrblie) - ziaci 10-11 rocni: 1. Michal Lepies
(ASK Dukla), 2. Norbert Grone (Osrblie), 3. Marian Bella (Dubova)
- ziaci 12-13 rocni: 1. Peter Repisky (Vyhne), 2. Matej
Cagan (Lucnica), 3. Tomas Sanitra (Brezno) - ziaci 14-15
rocni: 1. Matej Kazar (Osrblie), 2. Tomas Strba (ASK Dukla),
3. Dusan Simecko (ASK Dukla) - dorastenky A: 1. Zuzana
Hasillova (Osrblie), 2. Nina Obzutova (Nova Lesna), 3. Monika
Poliakova (Osrblie) - dorastenky B: 1. Petra Slezakova
(ASK Dukla), 2. Julka Kalafutova (Markusovce), 3. Katarina
Valencinova (Brezno) - dorastenci A: 1. Miroslav Danove
(Osrblie), 2. Miroslav Matiasko (Pravenec), 3. Peter Varjan
(Bardejov) - dorastenci B: 1. Matus Goc (ASK Dukla), 2. Marcel
Timko (ASK Dukla), 3. Jakub Benc (Vyhne) - juniorky: 1.
Mirka Valusiakova (Osrblie), 2. Dana Koziakova (Osrblie) - juniori:
1. Radovan Hasilla (ASK Dukla), 2. Radovan Cienik (L.
Mikulas), 3. Radovan Simocko (ASK Dukla) - zeny 21-30 rocne: 1.
Tatiana Kutlikova (Osrblie), 2. Zuzana Tekelova (Slovnaft
Bratislava), 3. Anna Murinova (Osrblie) - zeny 31 rocne a
starsie: 1. Marta Fendekova (Sunava), 2. Alzbeta Havrancikova
(Sunava) - muzi 21-35 rocni: 1. Milan Augustin (UK
Bratislava), 2. Marshall-Pryde Shaun (USA), 3. Sheppard Marc
(USA) - muzi 36-45 rocni: 1. Dusan Chrapan (Revuca), 2.
Dusan Litva (L. Mikulas), 3. Jan Bercik (C. Balog) - muzi 46
rocni a starsi: 1. Jan Vladar (T. Teplice), 2. Ondrej Sumrak
(Selce), 3. Dusan Zacharovsky (T. Teplice).