19. jun 1998 ROCNIK LIV CENA: 1,- Sk   12  

  Prehlad clankov      Archiv      Tiraz      Kontakt     Home page 

...


... spat na prehlad clankov

Ing. A. Mojzis, asistent VR, informuje:

Maj vo vyrobe

AUTOR: Ing. Anton Mojzis - asistent VR


     
      Jarne, ba uz letne pocasie nasvedcuje tomu, ze leto sa nezadrzatelne blizi a pomaly sa dostavame do polovice roka 1998. Ak sa na uplynule obdobie piatich mesiacov pozrieme z hladiska zabezpecovania vyrobnych uloh, mozem s potesenim konstatovat, ze stanovene zamery vo vyrobe v objemovych i v ekonomickych ukazovateloch su plnene a vo vacsine vyrobnych prevadzok i prekrocene.
      Nizsie plnenie v porovnani so stanovenym zamerom bolo len v prevadzke hutnicka druhovyroba vo vyrobe navarovacich oblukov a vyrobe izolovanych bezsvikovych rur. Toto neplnenie suvisi s nizsim dopytom po uvedenych druhoch vyrobkov, pevne verime, ze nizsi zaujem o tieto druhy vyrobkov ma len prechodny charakter a ze sa v najblizsom obdobi jednotlive prevadzky znovu vratia k planovanemu rezimu striedania zmien. Vypadok vyroby v uvedenych komoditach bol uplne eliminovany nadvyrobou ostatnych druhov vyrobkov.
      Najvyssi narast vyroby je za prvych pat mesiacov evidovany u zvarovanych rur velkych priemerov s priebeznym prekracovanim plnenia vyrobnych uloh o 41% a presnych rur z taharni rur I. o 9%.
      V jednotlivych vyrobnych prevadzkach boli v minulom mesiaci dosiahnute tieto vysledky:
      V oceliarni svoje vyrobne mesacne ulohy splnili na 99%, do splnenia planovanych uloh im chybalo vyrobit 185 ton ocele. Toto nesplnenie bolo sposobene tym, ze fond pracovneho casu bol skrateny o jeden den presunom strednej opravy. Pre zvysenia zasob vsadzky pre valcovnu rur prevazovala vyroba pre vnutropodnikovu spotrebu, co malo za nasledok, ze ulohy vyroby na predaj boli splnene len na 69% a ulohy nakladky na 83%.
      Vo valcovni rur boli v minulom mesiaci splnene vyrobne ulohy v distribucnej vyrobe na 104%, z toho vyroba polotovarov pre nase dalej spracujuce prevadzky tvorila z uvedenej vyroby 32% a realizacia 68%. Na upravarenskych operaciach sa podielali pracovnici samotnej valcovne rur, ako aj pracovnici taharne rur II. Z expedicneho miesta valcovne rur bolo expedovane 7 254 ton, a z expedicneho miesta taharne rur II. 2 023 ton v prevaznej miere kotlovych rur.
      Vo zvarovni rur velkych priemerov vplyvom vhodnej zakazkovej naplne boli dosiahnute velmi priaznive vysledky. Prevadzka svoje vyrobne ulohy splnila az na 184%, cim sa minuly mesiac zaradil medzi lepsie mesiace za posledne tri roky. Tiez dobra situacia so zakazkovou naplnou bola v izolovanych rurach, tych bolo vyrobene 62 ton, co predstavuje 103% plnenie. Svoje ekonomicke vysledky si prevadzka vylepsila pracou vo vykonoch, ktore v minulom mesiaci bolo zrealizovane v hodnote 364 tisic Sk.
      V taharnach rur bola zakazkova napln v minulom mesiaci velmi dobra, co sa odrazilo na dosiahnutych vysledkoch. Celkove v obidvoch taharnach boli vyrobne ulohy splnene na 106%, pricom taharen rur I. vykazala 122% plnenie a taharen rur II. 101% plnenie. Vyrazne prekrocenie stanovenych uloh v taharni rurI bolo ovplyvnene sortimentnou skladbou vyroby. V sucasnom obdobi pocitujeme velmi nizky zaujem o presne rury najmensej rozmerovej skupiny, jej nedostatok je eliminovany vyrobou rur vo vyssich rozmerovych skupinach. Aj ulohy nakladky si obidve vyrobne prevadzky splnili a oproti rozpisu ich prekrocili o 7,6%.
      V stredisku oblukren z titulu nizsieho zaujmu o tento druh vyrobku bol pocas celeho mesiaca uplatnovany dvojzmenny patdnovy rezim striedania zmien, celkove za mesiac bolo vyrobene 226 ton navarovacich oblukov, co predstavuje len 51% plnenie.
      V prevadzke hutnicka druhovyroba zakazkova napln stale nedosahuje planovane zamery a aj v minulom mesiaci sme zaevidovali nizsie plnenie. Celkove bol za minuly mesiac z prevadzky vyvezeny tovar v hodnote 12,1 mil.Sk, takze vyrobne ulohy boli splnene len na 87%.
      Zaverom mozno konstatovat, ze i ked v maji stanovene zamery neboli do detailov vo vsetkych vyrobnych prevadzkach splnene, v ekonomickom vyjadreni aj v minulom mesiaci sa ocakava kladny hospodarsky vysledok. Zakazkova napln na mesiac jun v rozhodujucich prevadzkach je zabezpecena, ocakavame i v tomto mesiaci priaznive plnenie. Do plnenia vytycenych uloh v mene vyrobneho useku prajem celemu pracovnemu kolektivu akciovej spolocnosti vela pevneho zdravia, pracovnej pohody a tym, ktori uz v tomto mesiaci nastupuju na dovolenku jej prijemne prezitie, dokonale zotavenie a nacerpanie dostatku novych sil.


... spat na prehlad clankov

TTS Svinov spol. s r.o. po prvom roku posobenia

Z pohladu ZP TRADE BOHEMIA s.r.o. Praha

AUTOR: Ing. J. Kubricht, obchodny riaditel ZP Trade Bohemia s.r.o.

Ako sucast pripravy zalozenia spolocneho podniku ZP a Vitkovic - Tazirny trub Svinov bola v zavere roku 1996 spolocnym timom pracovnikov odbytu, manazmentu TTS a pracovnikov EX - PO Praha - v sucasnosti uz ZP Trade Bohemia s.r.o. - vytvorena koncepcia obchodnej politiky predaja presnych rur na trhu v Ceskej republike. Ich hlavnymi zasadami, ktore bez zmien platia doposial, su:

      - zvysovanie podielu predaja presnych rur zo ZP a TTS voci konkurencnym domacim vyrobcom (Mannesmann PT Chomutov) a dovozcom (Beroha atd.) - rozdelenie zakaziek medzi ZP a TTS zarucujuce optimalne a efektivne vyuzitie technologickeho zariadenia na vyrobu presnych rur a ocelovych navarovacich oblukov - logistika celeho obchodneho pripadu od spracovania dopytu cez vypracovanie kupnej zmluvy, zabezpecenie vychodiskovych polotovarov v ZP Podbrezova, vyrobu a expediciu, vratane fakturacie zakaznikovi v najkratsom moznom case - aktivny spolocensky pristup k zakaznikom, spocivajuci v spolocnej prezentacii vsetkych troch subjektov na veltrhoch v CR, organizovani navstevnych dni pre vyznamnych zakaznikov a medialna propagacia - ZP Trade Bohemia je vyhradnym predajcom vsetkych vyrobkov ZP a TTS v Ceskej republike.
      Z pohladu viac ako rocneho posobenia TTS je mozne konstatovat, ze sa podarilo uvedene zasady naplnit. Predajom takmer 5 000 t presnych rur zo zavodu, ktory bol viac ako polroka zatvoreny, sa podaril husarsky kusok, ziskat znovu v tvrdom konkurencnom prostredi doveru vacsiny byvalych zakaznikov TTS. Domnievame sa, ze k tomu prispelo v prvom rade perfektne plnenie dodacich terminov, vysoka kvalita bez reklamacii a aj moznost a ochota uspokojit i drobnych zakaznikov pozadujucich mensie mnozstva rur, ktorych vyroba by bola v ZP a.s. neefektivna a zakaznikovi by sa dopravou cena predrazila. Nie je vsak nezabudnutelne, ze najma zo zaciatku boli do TTS umiestnovane z dovodu lepsieho vyuzitia zostavajucich pracovnikov a zariadeni aj zakazky, ktore by bolo mozne vyrobit v rovnakom case aj v Podbrezovej. Netyka sa to vsak uz tohoto roku, okrem uprav zmennosti a stavu zamestnancov v TTS, sme povinni plnit predovsetkym planovane objemy odbytu z taharni rur ZP a.s. a az tak z TTS.
      Vzhladom na to, ze v Ceskej republike v tomto roku zatial klesa dopyt po presnych rurach, napr. z dovodu ich nahrady lacnejsimi hladkymi rurami a zaroven i recesie priemyslu, nedokoncenej privatizacie v priemysle, neunosnej uverovej politiky bank, atd... spolocne s manazmentom TTS sa pokusame zabezpecit export presnych rur z TTS na ine trhy, mimo posobenia PIPEX-u. Zatial mozno hovorit o niekolkych skusobnych objednavkach.
      Zaverom by sme chceli konstatovat, ze sa nam s touto "podbrezovskou taharnou rur 3", ako ju doverne volame, dobre spolupracuje. Medzi nasimi pracovnikmi a pracovnikmi TTS sa vytvorili priatelske a neformalne vztahy, ktore nam napomahaju riesit navzajom denne problemy. Vyroba a predaj viac ako 2 000 t rur a ocelovych navarovacich oblukov za 5 mesiacov v CR je toho dokazom.


... spat na prehlad clankov

S vyrobou chcu zacat uz v buducom roku

Vyuzitie frakcii oceliarenskej trosky

AUTOR: Podakovala O.K.

Sucastou podnikatelskeho zameru na tento rok je spracovavanie oceliarenskej trosky. V sucasnosti v prevadzke srotove pole Piesok zacali so skusobnou vyrobou zamkovej dlazby. O blizsie informacie sme poziadali Ing. Roberta Plsika, veduceho prevadzky:

     - V maji sme ziskali posudky na vyrabanu produkciu umeleho kameniva pre frakcie 0 - 8 mm, 8 - 22 mm, 22 - 63 mm. Z posudkov vyplyva, ze pouzitie umeleho hutneho kameniva je mozne v oblasti cestneho stavitelstva pre podkladove aj povrchove vrstvy nespevnenych vozoviek, pre spevnene vozovky do podkladov a dalsie mozne pouzitie je do rekultivacnych drenaznych vrstiev stavieb pre rozne druhy terennych uprav. Potencialnym zakaznikom sme takto schopni deklarovat bezchybnost pouzitia trosky v uvedenych oblastiach.
      Snahou nasej prevadzky je hladat moznost uplatnenia drobnych frakcii i pri vyrobe betonovych zmesi a naslednej vyrobe stavebnych vyrobkov ( zamkovej dlazby, obrubnikov, svahovych tvaroviek).
      V prvej faze sme vyrobili zamkovu dlazbu technologiou vibroliatia, to znamena, ze betonovu sme plnili do platovych foriem, ktorych profil obvodov ma tvar vybranej dlazby a dno formy ma tvar licneho povrchu dlazby. Pri vyrobe sme pouzili frakcie umeleho hutneho kameniva (trosky) 0,4 mm a 8 - 16 mm a strkopiesok 8 - 16 mm. Takto vyrobenu dlazbu po 28 dnoch je potrebne podrobit skuskam, ktore vyplyvaju z normy STN 723213.
      Najvacsi doraz je kladeny na pevnost v tlaku, v tahu, odolnost proti mrazu a tvarovu presnost. Uvedene skusky by sme mali uskutocnit v odbore riadenia kvality v juli.
      Pri priaznivych vysledkoch je este povinnostou vyrobcu pred zacatim hromadnej vyroby vykonat preukazne skusky v nezavislej autorizovanej skusobni a zaroven vyrobok musi splnat Zakon c. 90/1998 Z.z. - O stavebnych vyrobkoch.
      Podla nasich predpokladov by sme mali predvyrobnu fazu ukoncit do konca roku 1998.
      Aj ked si betonove vyrobky vyzaduju dlhodobe skusky z hladiska zivotnosti, a vieme, ze troska je atypicky material v nasich podmienkach malo vyuzivany, budeme sa snazit technologicky sa pripravit na hromadnu vyrobu tak, aby sme s nou mohli zacat uz v roku 1999.
      O vyrobnom sortimente budeme moct hovorit po ukonceni predvyrobnych skusok.


... spat na prehlad clankov

POZVANKA NIELEN PRE PRIAZNIVCOV FUTBALU, ALE I PRE VAS OSTATNYCH

 


... spat na prehlad clankov

PRIDAVKY NA DETI PO NOVOM

AUTOR: Ing. Zuzana Peniakova, veduca mzdovej uctarne


      Zakon c. 125 z 3. aprila 1998 ustanovil zivotne minimum ako spolocensky uznanu minimalnu hranicu prijmov fyzickych osob, pod ktorou nastava stav jej hmotnej nudze a sucasne stanovil aj sumy na urcenie prijmu, podmienujuceho vznik naroku na statne socialne davky a na urcenie ich vysky.

      Za prijem sa na ucely urcenia sum zivotneho minima povazuju:
1. prijmy fyzickych osob, ktore su predmetom dane z prijmov po odpocitani poistneho na zdravotne, nemocenske a dochodkove poistenie a prispevku na poistenie v nezamestnanosti, prispevku na doplnkove dochodkove poistenie, preddavku na dan z prijmov fyzickych osob a dalsich vydavkov vynalozenych na dosiahnutie, zabezpecenie a udrzanie prijmov fyzickych osob,
2. prijmy oslobodene od dane z prijmov fyzickych osob, okrem: prijatej nahrady skody, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za skody, okrem platieb prijatych ako nahrada za stratu prijmu, odmeny vyplacanej darcom za odber krvi, plnenia poskytovaneho obcanom v suvislosti s vykonom civilnej sluzby, urokov z vkladov zo stavebneho sporenia,
3. prijmy, z ktorych sa dan vybera osobitnou sadzbou dane po odpocitani dane,
4. sumy vreckoveho pri zahranicnych pracovnych cestach,
5. dalsie prijmy fyzickych osob podla osobitnych predpisov po odpocitani dane z dedicstva, dane z darovania a dane z prevodu a prechodu nehnutelnosti.
      Za prijem sa nepovazuju:
1. prospechove stipendium ziaka, konkurzne a mimoriadne stipednium studenta vysokej skoly, mesacna odmena ziaka SOU, specialneho SOU, odborneho ucilista a ucilista, poskytovana na zaklade zhodnotenia jeho prospechu a spravania sa a priplatok k odmene ziaka podla osobitneho predpisu,
2. zarobok nezaopatrenych deti za prace vykonavane v case skolskych prazdnin a z prilezitostneho zamestnania, ktore nezaklada pravidleny prijem,
3. podpora pri narodeni dietata a pohrebne,
4. penazne prispevky obcanov s tazkym zdravotnym postihnutim na kompenzaciu socialnych dosledkov ich tazkeho zdravotneho postihnutia,
5. zvysenie dochodku pre bezvladnost,
6. priplatok k pridavkom na deti.
      Za sumy na urcenie prijmu podmienujuceho vznik naroku na statne socialne davky a urcenie ich vysky sa povazuju:
a/ 3 000 Sk mesacne, ak ide o jednu plnoletu fyzicku osobu, ktora je:
1. rodicom nezaopatreneho dietata alebo
2. nezaopatrenym dietatom, ktoreho prijem sa posudzuje samostatne.
b/ 2 100 Sk mesacne, ak ide o:
1. dalsiu spolocne posudzovanu osobu, ktora je rodicom nezaopatreneho dietata,
2. dalsiu spolocne posudzovanu osobu, ktora je manzelom rodica nezaopatreneho dietata,
3. manzelku vojaka, ktory vykonava vojensku zakladnu (nahradnu) sluzbu alebo civilnu sluzbu,
4. osobu, ku ktorej ma vojak vykonavajuci vojensku zakladnu (nahradnu) sluzbu alebo civilnu sluzbu sudom urcenu vyzivovaciu povinnost, ak nie je nezaopatrenym dietatom,
c/ 1 770 Sk mesacne, ak ide o nezaopatrene dieta od 15 rokov veku,
d/ 1 660 Sk mesacne, ak ide o dieta od 6 do 15 rokov veku,
e/ 1 350 Sk mesacne, ak ide o dieta do 6 rokov veku.

      Podmienka vzniku naroku na pridavky na deti sa povazuje za splnenu, pokial prijem rodiny nie je vyssi ako 1,36 nasobok (pre vyssie pridavky na deti), resp. 1,99 nasobok zivotneho minima.

      Priklad 2 rodicia + dieta nad 15 rokov veku
Nizsi vypocet:
1,36 x 3 000 = 4 080 matka ......3 000
1,36 x 2 100 = 2 856 otec .........2 100
1,36 x 1 770 = 2 407 dieta ........1 770
...............      ____________ _________
      .................9 343 ......6 870 x 1,36 = 9 343

      Ak bude mat rodina prijem do 9 343,- Sk, pridavky na dieta (PnD) dostanu vo vyske:
0,47 x 1 770 = 831,90 a po zaokruhleni 840,-

      Vyssi vypocet
1,99 x 3 000 = 5 970 ........3 000
1,99 x 2 100 = 4 179 ........2 100
1,99 x 1 770 = 3 522 ........1 770
 ...........     _________ __________
     ................13 671....... 6 870 x 1,99 = 13 671

      Ak bude mat rodina prijem od 9 344,- Sk, PnD dostanu vo vyske:
0,31 x 1 770 = 548,70 a po zaokruhleni 550,-

      Ak je prijem vyssi ako 13 671,- Sk, nie je narok na PnD.
     
      Sumy na urcenie prijmu podmienujuceho vznik naroku na
      statne socialne davky a na urcenie ich vysky

      ...................................zivotne minimum...vyska pri 1,36... vyska od 1,36-1,99 ______________________________________________________
jedna plnoletna osoba .................3 000,-
dalsia spoluposudzovana osoba ..2 100,-
dieta do 6 rokov veku ................1 350,- .............640,- .............420,-
dieta do 15 rokov veku ..............1 660,- .............790,- .............520,-
dieta od 15 rokov veku ..............1 770,- .............840,- .............550,-
_______________________________________________________
      Tento zakon nadobuda platnost 1. jula 1998.

      Od 1. juna 1998 vosiel do platnosti aj zakon c. 132 z 3. aprila 1998, ktory zmenil a doplnil aj niektore zakony v oblasti socialneho zabezpecenia, predovsetkym zvysil dennu davku, z ktorej sa pocitaju nemocenske, penazna pomoc v materstve a podpora pri osetrovani clena rodiny z 300,- na 350,- Sk. Znamena to, ze vsetky uvedene davky, ktore vzniknu po 1. juni 1998 sa budu pocitat z tohoto vyssieho zakladu. Ak vsak dovod na poskytnutie nemocenskeho, penaznej pomoci v materstve a podpory pri osetrovani clena rodiny vznikol pred 1. junom 1998 a trva aj po 31. maji 1998, uvedene davky sa poskytuju podla predpisov ucinnych pred 1. junom 1998 - to znamena, ze sa dovyplacaju v povodnej vyske.


... spat na prehlad clankov

Vysunute pracovisko pre colnu deklaraciu ZP a.s.

Z PATMESACNEJ CINNOSTI ODBORU ZASOBOVANIA

AUTOR: V. Kukolova


      "Ako sa darilo odboru zasobovania plnit ulohy za prvych pat mesiacov roka 1998?", sme sa opytali jeho veduceho Ing. Jozefa Weissa:
      - Tak, ako pocas celeho minuleho roka, aj od zaciatku roka 1998 sme pokracovali v plneni uloh v oblasti nakupu materialov a surovin. Celkovy nakup za prvych 5 mesiacov bol zrealizovany v hodnote 743 mil. Sk, ked sme priemerne cez 70 percent vstupov nakupovali zo Slovenskej republiky, 14 percent z Ceskej republiky, 12 percent z krajin Europskej unie a priblizne 3 percenta z krajin vychodnej Europy. V kazdom mesiaci sme podkrocili planovane naklady a dosiahnuty zisk sme umocnili aj odpredajom nepotrebnych-nepohyblivych zasob. Hoci sme naplanovany limit zasob prevazne podkracovali, vidim v tejto oblasti este rezervy hlavne vo vazbe na zasoby bez pohybu, kde hladame najvyhodnejsie moznosti ich znizenia. Velku pozornost aj v tomto roku venujeme zlepseniu pracovneho prostredia a pracovnych podmienok. Prerabame okna v skladoch hlavnej budovy s cielom zabranit pocas vykurovacieho obdobia uniku tepla, vymalovali sme chodby a kancelarske priestory v hlavne budove, vylepsili sme zariadenie kancelarii. Nakupom noveho vysokozdvizneho vozika, a v sucasnosti realizovanou, ako i planovanou opravou zeriavov zlepsujeme technicky stav nasich technologickych zariadeni. V oblasti informacnej techniky doslo k vymene zastaralej PC techniky v skladoch hlavnej budovy a za vydatnej pomoci odboru informatiky pokracujeme v sustavnom vylepsovani softwaroveho vybavenia nasho odboru. Pracu nam v poslednych mesiacoch skomplikovalo majove sprisnenie podmienok povinnej certifikacie, ktore sa dotklo aj nas. Vdaka okamzitym opatreniam a za ucinnej pomoci vedenia akciovej spolocnosti sa nam tento problem dari riesit. A co nas caka v najblizsej dobe? Koncom juna zriadenie vysunuteho pracoviska v novej colnici, ktore bude zabezpecovat colnu deklaraciu a spediciu hlavne pre externe firmy. Zaroven zriadime verejne colne sklady v priestoroch novej colnice v novom zavode a v objekte skladu legur v starom zavode. Tieto colne sklady nam pomozu zefektivnit po stranke financnej ale aj logistickej, nakup a prisun vstupnych materialov. Okrem spominanych verejnych colnych skladov zriadime jeden sukromny colny sklad v sklade nahradnych dielcov v novom zavode, v ktorom budeme uskladnovat havarijne nahradne dielce. Verim, ze referatu colnej deklaracie sa podari stanovene narocne ciele uspesne zrealizovat. Na zaver mozem uz len vyslovit presvedcenie, ze zodpovednym plnenim si povinnosti vsetkych pracovnikov odboru zasobovania sa nam aj v dalsich mesiacoch podari plnit narocne ulohy.


... spat na prehlad clankov

Zo sveta ocele


      Nemecka spolocnost Thyssen Handelsunion AG (THU) v Dusseldorfe rokuje s medzinarodnym investorom o celkovom predaji odboru Logistika, so 7 500 zamestnancami a rocnym obratom 2,3 mld DEM. S predajom firmy Thyssen Haniel Logistic GmbH (THL), vratane Bahntras GmbH, sa rata najskor o dva mesiace.
      Huta Sendzimira, druhy najvacsi vyrobca ocele v Polsku, stale v statnom vlastnictve, je uhanana krdlom velkych mien, ktore ju tlacia do privatizacie. Podnik zverejnil, ze medzi zaujemcami o predaj su take spolocnosti, ako Hoogovens, Ispat, Mitsubishi, Thyssen a Voest Alpine. Najvacsi mrak na horizonte prichadza od ministra financii Emila Wasacza, ktory sa verejne pohraval s myslienkou zjednotenia s dalsim velkym podnikom - Hutou Katowice. Je to schodnejsie riesenie, ako spolocna privatizacia. Ak Wasacz presadi tento sposob, mohlo by to zdrzat predaj tohto podniku do roku 1999.
      Kawasaki Steel Corp. spristupnila svojim potencialnym zakaznikom mnozstvo vzoriek zo svojho novovyvinuteho ultranizkouhlikoveho plechu s bainitickou strukturou bez dalsieho tepelneho spracovania pre zvarovane konstrukcie. "...je taky pevny a huzevnaty, ze je porovnatelny s tepelne spracovanym alebo legovanym typom bez tepelneho spracovania", tvrdi japonsky vyrobca. Tento novy ocelovy plech, ktory moze byt hruby az 75 mm, ma pevnost v tahu 570 MPa, takze sa moze pouzivat pri vystavbe mostov, konstrukcii a v stavebnictve, ale tiez na vyrobu potrubi a tlakovych nadob.
      V CR nenapadne a bez velkej medializacie vznika novy hutnicky gigant - Zelezarny Veseli, ktory je dnes uz stvrtym najvacsim podnikom v tomto odbore. Jeho zavazky a uvery pritom presahuju zakladne imanie spolocnosti. Zelezarny zastresuju 65 roznych firiem, v ktorych maju majoritu, a to z oblasti hutnictva (Zelezarny Hradek, Valcovna Noval v Kladne, Valcovny trub Chomutov), dopravy, strojarstva, stavebnictva a i. Vsetky firmy prakticky ovlada jeden clovek - Zdenek Zemek, ktory planuje uskutocnit restrukturalizaciu a velku racionalizaciu a vytvorit zo svojho imperia 4 subholdingy - hutnicky, dopravny, obchodny a obsluzny.


... spat na prehlad clankov

Vyuctovanie sluzieb spojenych s uzivanim bytu

AUTOR: Ing. Vera BULAKOVA, ved. ekon. useku ZP BYTOS s.r.o.


      ZP BYTOS s.r.o., spravuje na zaklade mandatnej zmluvy byty vo vlastnictve ZP a.s. Jednou z povinnosti vyplyvajucich z tejto zmluvy je spracovat vyuctovanie sluzieb v zmysle platnych pravnych predpisov, cenovych vymerov a v termine stanovenom MF SR.
      Vyuctovanie sluzieb a najomneho bolo spracovane v zmysle vyhlasky 60/1964 Zb. a vyhlasky 15/1991, bodu 5, ktory umoznuje odchylny sposob rozuctovavania cien sluzieb ako je uvedeny v odseku 3 a 4 uvedenej vyhlasky. Odsek 3 a 4 pojednaval o rozuctovani sluzieb
- uzivani vytahu
- spolocneho osvetlenia
- cistenie kominov
- odvoz smeti
podla pomeru podlahovej plochy bytu k uhrnu podlahovych ploch vsetkych bytov a nebytovych priestorov v dome.
      Nadpolovicna vacsina najomcov v spravovanych bytoch vyjadrila pisomny suhlas, aby uvedene sluzby boli v zmysle paragrafu 2. odst.5 vyhlasky 60/1964 vyuctovane podla poctu osob byvajucich v byte, okrem nakladov za cistenie kominov, ktore su rozpocitane na byt. Uvedeny sposob rozuctovania nakladov povazujem za spravodlivejsi a prehladnejsi.
      Vyuctovanie bolo spracovane v termine do 30. maja 1998, tak ako uklada Smernica MF SR a v rozsahu CV MF R - 1/1996.
      Problematika vyuctovania sluzieb vzhladom na neprehladne mnozstvo pravnych predpisov a smernic je do znacnej miery pre vacsinu nezainteresovanych, nezaoberajucich sa uvedenou problematikou zlozita, preto povazujem za potrebne prihovorit sa k vam, najomcovia bytov, prostrednictvom svojho prispevku a vysvetlit vam sposob vypoctu vasich nakladov na jednotlive sluzby.

      1. Objasnenie jednotlivych pojmov uvadzanych v danovom doklade:
a/ podlahova plocha standard, nadstandard
      Uvedene udaje vychadzaju z platnej Smernice MF SR, ktora stanovuje podmienky na cerpanie dotacii k cenam tepelnej energie pre jednotlive domacnosti a to na tzv. standard podlahovej plochy
* podlahova plocha celkove = podlahova plocha bytov standard + spolocne vykurovacie priestory
* standard podl. plocha bytu = 65 m2na jednu osobu s trvalym pobytom + 15 m2 na kazdu dalsiu zijucu osobu v spolocnej domacnosti.
     
      V pripade, ak byt o vymere 80 m2 podlahovej plochy uzivala v roku 1997 len jedna osoba, tak dotacie na byt boli poskytnute len na 65 m2 a za 15 m2 domacnost zaplatila celkovu kalkulovanu /vyrobnu/ cenu.
      Cena tepelnej energie je statom regulovana, obcan plati len maximalnu cenu, ktora v roku 1997 bola stanovena
1. - 7. 140 Sk/GJ
8. - 12. 150 Sk/GJ CV/ cenovy vymer/ R - 7/97

      b/ skutocna cena tepla / vyrobna cena/ je stanovena na zaklade kalkulacneho vzorca ekonomicky opravnenych nakladov v zmysle CV R1/1996. Na kazdy tepelny zdroj je stanovena ina cena.

      c/ rozdielovy koeficient studenej vody je pomer skutocne fakturovanej spotreby SV v m3 k spotrebe SV v m3 nameranej v domacnostiach v jednotlivych obdobiach.

      d/ cena SV je statom maximalne regulovana
za 1. - 7. 1 m3 8 Sk/m3
za 8. - 12. 1 m3 10 Sk/m3, z toho vodne 6 Sk/m3
      ..............................................stocne 4 Sk/m3 CV R 7/97

      e/ CV R - 7/97 bola umoznena uhrada nakladov spojenych so spracovanim vyuctovania, podkladov spojenych s odcitavanim a osetrovanim meracej techniky na 200 Sk/byt/ rok.

      f/ platba za vykurovanie spolocnych priestorov sa urci v pomere k velkosti celkovych podlahovych ploch bytov. Priklad:
......podlahova plocha v dom. objete ....8 383,04 m2
      spoloc. vykur. plocha .......................132,24 m2
      moj byt ma podlahovu plochu ............77,08 m2
      moj podiel: 132,24:8383,04 = 0,01577x77,08 = 1,21m2

      Sposob vypoctu nakladov na sluzby:
      Naklady na jednotlive domacnosti vychadzaju z fakturovanych nakladov od jednotlivych dodavatelov na jednotlive domy, pripadne vchody:
      druh sluzby: .......sposob vypoctu:
-odvoz smeti naklad na DO:osobomes.DO koef.smeti/osobm.
-osv. spol. priest. naklad na DO:osobomesiace DO koef.osvet./osobm.
-SaT/STA naklad na DO: pocet bytov koef.byt
-elekt.,vytahy naklad na vchod: osobmes. od 2. nadzem. poschodia

Platba za tuto sluzbu sa uplatnuje pri bytoch zacinajucich druhym nadzemnym poschodim domu. Uvedene sluzby boli rozpocitane za obdobie 1. - 12. 1997.

      Naklady za sluzby:
- SV - voda na ohrev
- ohrev TUK
- UK

boli na zaklade zmien v cenovej oblasti vypocitane v dvoch pasmach:
1.- 7. 1997
8. - 12. 1997

      Druh sluzby: ...............sposob vypoctu:
_________________________________________________________________________
SV ....................................fakt. naklady na DO: spotr.SV v m3namer. v domac. x rozd. koef.
voda na ohrev ...................fakt. naklady: spotr.m3TUV nam. v dom.
Ohrev TUV:
merana dodavka ............... mnoz. GJ x max. cena/:m3 UV namer. v domac. v DO
nemerana .......................... fakt. naklad na DO: osobomesiace
___________________________________________________________________________

      Naklad na teplo
Spotreba tepla v priebehu roku sa vypocitava podla stanovenej tabulky:

Mesiac:      I. II. III. IV. X. XI. XII. ..Spolu:
UK%: ....20 16 15 ..9... 8 .14. 18 ... 100%
     
      Vsetky domove objekty maju nainstalovany merac na vstupe do domoveho objektu. Namerane hodnoty su podkladom pre vyuctovanie tepla na domovom objekte a nasledne na jednotlive domacnosti.

      Vypocet tepla vzhladom na horeuvedene % nakladovosti v jednotlivych mesiacoch si ukazeme na priklade: namer. Na- .......GJ ......... ....max.......... nakl.......... Podl. .........%............prepl. podl.....byt
mer. .na UK.......cena. ..........................plDO.......1.-5,97 ........ plDO
______________________________________________________________
1.-7. .2630,50 .....140,- ....368 270....8383,04m2.... 60% ...........5029,8.... 77,98m2

      Vypocet 368 270: 5092,82 = 73,21x 60% pol. pl. bytu/46,24m2/ = 3 385,20 Sk naklad na byt za 1.-7.
Obdobny sposob sa pouzije i pri vypocte nakladov za obdobie 8. - 12.1997.
      Castou otazkou najomnikov zo Stiavnicky i z Podbrezovej - Kolkarne, je problematika pomerne vysokych nakladov za odvoz smeti, v porovnani s nakladmi v domovych objektoch v Brezne. Naklady na odvoz smeti a spracovanie domoveho odpadu v meste Brezno je viac ako 50% dotovane z rozpoctu mesta . Obcania Podbrezovej a Stiavnicky musia uhradzat vsetky naklady spojene s odvozom smeti a spracovanim DO. Obecny urad v Podbrezovej neprispieva na uvedene naklady.
      Na zaklade vysledkov vyuctovania bude k 1. augustu 1998 upraveny zalohovy predpis za sluzby a jednotlivi najomcovia obdrzia novy evidencny list, ako dodatok k najomnej zmluve.
      V zavere mi dovolte vyjadrit prianie, ze uvedenym prispevkom som aspon ciastocne vysvetlila sposob vypoctu nakladov za sluzby za rok 1997. V pripade nejasnosti pracovnicky ekonomickeho oddelenia ZP BYTOS s.r.o. ochotne vysvetlia sposob vypoctu.


... spat na prehlad clankov

BEZDOTYKOVY IDENTIFIKACNY SYSTEM (BIS)

AKO POUZIVAT KARTU?

O automatickej evidencii zamestnancov prostrednictvom bezkontaktneho identifikacneho systemu sme vas informovali v 6. cisle Podbrezovana. V sucasnosti pripravne prace pokracuju a personalny odbor uz zacal s vydavanim prvych skusobnych bezkontaktnych identifikacnych kariet. Ide o mikrocipovu radiofrekvencnu kartu, vysielajucu identifikacne cislo do snimaca instalovaneho vo vstupnych priestoroch. Kedze v buducnosti ju budu pouzivat vsetci zamestnanci nasej akciovej spolocnosti, uvadzame pokyny:      

AKO KARTU SPRAVNE POUZIVAT:

      * kartu v klude podrzite pred identifikacnou jednotkou tak dlho, pokial sa neozve pipnutie a na displeji snimaca sa neobjavi "PLATNA IDENTIFIKACIA",
* snimacia plocha je na jednotke vyznacena uzatvorenou obdlznikovou ciarou. Pokial jednotka ciaru nema, mozno kartu prilozit okrem displeja na celu plochu identifikacnej jednotky,
* orientacia karty musi byt taka, aby plocha karty bola priblizne rovnobezna so snimacou plochou, pricom na inej orientacii nezalezi.
     

KARTU NIE JE MOZNE PRECITAT, AK:

* je prilis daleko od snimacej jednotky (anteny)
* je stale v pohybe
* je pred antenou viac ako jedna karta
* medzi kartou a snimacou plochou je suvisla vrstva kovoveho materialu (obal tasky a pod.)
* je vzhladom k celnej ploche snimacej jednotky orientovana kolmo a nie rovnobezne
* v dosledku prehnane nasilneho ohybania karty doslo k prasknutiu mikrocipu (je mozne dokazat u vyrobcu)

CO S KARTOU NESMIEME ROBIT:

* nosit vo vreckach nohavic (pri sadnuti moze prasknut vnutorny mikrocip)
* vystavovat teplotam vyssim ako 120 stupnov C
* nasilne ohybat alebo tlacit na jej plochu
* udierat po nej tvrdym predmetom

AKO OBSLUHOVAT KLAVESNICU:

* ak ide o prichod alebo odchod v zamestnani, postupujeme podla bodu 1 a klavesnicu nepouzivame
* klavesnica sa pouziva len v pripade zadavania dovodu prerusenia v rozsahu popisu umiestneneho na identifikacnej karte
* volbu dovodu prerusenia vykonavame stlacenim prislusneho tlacidla, pokial sa neozve pipnutie a na displeji sa neobjavi prislusny dovod prerusenia
* potvrdenie dovodu prerusenia vykonavate tak, ze do piatich sekund po zvoleni prilozite kartu podla bodu 1 a spravnost signalizuje trojite pipnutie. Ak kartu neprilozite, jednotka sa automaticky po 5 sekundach vrati do povodneho stavu bez zapisu do pamati
* zmena dovodu prerusenia pri nespravnej volbe sa vykonava po 5 sekundach, kedy sa jednotka automaticky prepne do povodneho stavu
* zmenit potvrdeny dovod prerusenia je mozne len do 2 minut tak, ze tento zapis zrusite, zvolite a potvrdite novy dovod prerusenia
* zrusit zapis z dovodu prerusenia je mozne klavesnicou X. Tato funkcia sa potvrdzuje rovnakym sposobom, ako volba prerusenia: do 5 sekund prilozit kartu a vyckat na pipnutie. Po tomto zruseni su z pamati vymazane vsetky udaje, ktore boli zadane jednou kartou v poslednych dvoch minutach
* pri zadani dovodu DOVOLENKA alebo SLUZOBNA CESTA sa tento dovod bude podla zadaneho pracovneho uvazku pocitat az do najblizsej identifikacie (niekolko dni). Ostatne dovody sa pocitaju len v den ich zadania.

 


... spat na prehlad clankov

Cas dovoleniek je uz tu


... spat na prehlad clankov

Horoskop

KOZOROZEC 22.12.-20.1.
Neodkladne zalezitosti vam neumoznuju plne sa oddat lakavym slnecnym lucom. Preto sa uz teraz teste z planovanej dovolenky, ktora bude kompenzaciou vasho sucasneho vytazenia.

      VODNAR 21.1.-20.2.
Stanovene ciele v zamestnani nebudete v najblizsom odbobi plnit tak, ako ste si predstavovali. Avsak, s kludom a rozvahou toho stihnete podstatne viac.

      RYBY 21.2.-20.3.
Druha polovica juna pre vas znamena navratenie rodinneho i partnerskeho stastia. Vyuzite zmierenie a naplanujte si krasne leto.

      BARAN 21.3.-20.4.
Sklamala vas v istej veci najblizsia osoba? Verte, ze mozno len nevedela prejavit spravne pocity a postoj k dannemu problemu, ved inak si vas velmi vazi.

      BYK 21.4.-20.5.
V najblizsich dnoch dostanete velmi radostnu spravu. Nebude to vsak dedicstvo, no budete sa citit ako pravy milionar.

      BLIZENCI 21.5.-20.6.
Odhodte chutky na velke rodinne upratovanie a radsej sa venujte sami sebe. I ked sa "chytanie" bronzu velmi neodporuca, malicko tych hrejivych lucov si uchmatnite.

      RAK 21.6.-22.7.
Vyjasnilo sa aj vo vasej mysli a svojim konanim prekvapujete okolie. Ste opat tou ziadanou a milou osobou, s ktorou je kazdemu dobre.

     LEV 23.7.-23.8.
Niekto chce velmi ovplyvnit vas pohlad na svet. Nedajte mu vsak vo vsetkom za pravdu a presadzujte i svoj horizont.

      PANNA 24.8.-23.9.
Citite sa ako ryba vo vode, len keby ten den mal 48 hodin. Dychate tolko cerstveho vzduchu, ako by ste boli pod hladinou roky. Vela energie vas vsak stoja dennodenne povinnosti.

      VAHY 24.9.-23.10.
Ste typ, ktory si planuje dovolenku uz v tomto mesiaci a leto stravite v zamestnani. A preto si doprajte aktivny oddych v prijemnej spolocnosti.

      SKORPION 24.10.-22.11.
Zeby to bola alergia, alebo steklenie zdravia sposobuju letne horucavy. Skor je to potreba oddychu nielen pre telo, ale aj pre prevetranie hlavy.

      STRELEC 23.11.-21.12.
Vyhybajte sa koncom juna cestovaniu a dlhsim trasam. Opatrnejsi budte aj pri uzatvarani obchodnych kontraktov. V sukromni sa vam vsak bude skvele darit.


... spat na prehlad clankov

RADY Z JOGY

AUTOR: prevzate: M. Polasek - SENIOR -

Greckemu filozofovi Thalesovi raz polozili dve otazky: "Co je na svete najtazsie?". Odpoved znela: "Prekonat seba sameho". Druha otazka bola: "Co je na svete najlahsie?". Thales bez vahania odpovedal: "Najlahsie je radit inym".
      Prekonavanie seba sameho mozem potvrdit z vlastnej skusenosti. Tridsat rokov sa zaoberam jogou. Joga je ucenie o zdravom sposobe zivota, telesnom i dusevnom. Opiera sa zasadne o prax, o tisicrocne skusenosti, ziadne plane filozofovanie. Jogin skuma seba sameho, uci sa porozumiet svojmu organizmu, podporit, co mu prospieva. Tak ziskava schopnost lepsie porozumiet inym ludom, spolocnosti, respektovat zakony prirody i podstatu zivota. Posilnuje telesne i dusevne zdravie, zije v mieri so sebou i s okolitym svetom. Rusky kardiochirurg Amosov to vyjadril slovami: "Clovek sa moze vlastnym usilim dostat takmer z kazdej choroby".
      Jogove postupy sa zameriavaju na ocistu telesnych dutin, zvysovanie pruznosti a pevnosti celeho tela, posilnovanie psychiky, pestovanie spravnych postojov, upravu vyzivy a zivotospravy. Ich cielom je posilnit organizmus, aby bol schopny vyronavat vykyvy, ktore nan posobia zvonka i zvnutra. Ukazalo sa, ze mnohe jogingove postupy su ucinne aj pri lieceni chorob, najma psychofyzickych.
      Zakladne podmienky na dosiahnutie dobreho a trvaleho vysledku su:
1. Pestovanie dusevnej hygieny - co v konecnom dosledku znamena sustavne skvalitnovanie hodnotoveho systemu jednotlivca.
      2. Telesne cvicenia - ktorymi sa odstranuju svalove nerovnovahy, zlepsuje sa drzanie tela, stav chrbtice, dychanie, cinnost vnutornych organov a imunitneho systemu.
      3. Vyziva a zivotosprava - zlepsenie stravovacich navykov, vyvazeny rezim prace a oddychu, vychova k sebadiscipline.
     
      Okrem jogy je v Indii velmi popularna ajurveda, prirodne liecitelske ucenie. Obe ucenia su stare vyse 4 000 rokov. Spojenie ajurvedy, jogy a modernej mediciny otvara nove moznosti pri lieceni chorob.
      Podnetne su aj domace skusenosti, prisposobene nasmu zemepisnemu pasmu, mentalite a sposobu zivota. Mnozia sa rady tych, ktori tvrdia, ze im joga pomohla. Zial, nemozno vylucit ani opacne pripady, sposobene nespravnym pristupom. Joga pomahala ludom tisicrocia, ma co povedat aj dnesnemu svetu.


... spat na prehlad clankov

Proti unave:

Citite sa unaveni? Vysli ste z formy? Este stale u vas pretrvavaju priznaky tzv. jarnej unavy? Naordinujte si zvyseny prisun vitaminu C prostrednictvom ovocia a zeleniny. V porovnani s tabletkami ma vyhodu, ze si jednak pochutite a jednak ziskate aj dalsie vitaminy, potrebne pre organizmus. Ak k tomu pridate pohyb na cerstvom vzduchu, za par dni zabudnete na unavu. Kazdy den by sme mali zjest asi 400g ovocia a zeleniny, cim viac, tym lepsie. Najvhodnejsia je konzumacia v surovom stave. Pri priprave ovocnych, ci zeleninovych salatov musime dbat na to, aby sa zachovali vsetky vlastnosti a preto:
      - ovocie a zeleninu cistime pod tecucou vodou, salaty nikdy nepripravujeme do zasoby, ovocie, ktore meni farbu pokvapkame citronovou alebo ananasovou stavou (citronova stava sa pouziva pri priprave salatov aj preto, ze znizuje obsah dusicnanov), vodu po umyvani odklepeme, pretoze "vodavy" salat nepusti k zelenine olej.


... spat na prehlad clankov

Jedalny listok od 22. - 28.6.1998, 29. - 05.07.1998


... spat na prehlad clankov

Blahozelame jubilantom

V juli si pripominaju pracovne jubilea:
      40 - rocne Pavel STRBA

      35 - rocne Alexander LAMPER

      30 - rocne Kamil KURACINA, Zora KOLOSTOVA, RSDr. Titus KNAZIK, Tibor BUDAJ, Alena KACANIOVA, Jan RIDZON, Brigita KOTACKOVA

      25 - rocne Pavel MEDVED, Elena SLABEYOVA, Jozef TOMENGA, Jan DANKO, Vit ASCHENBRIER, Marian KOVAC, Jan MOLCAN, Jozef HORVATH, Lubomir POTKANY, Dana FABIKOVA, Sona BOROSOVA, Ing. Pavel GALATA, Maria KOVACIKOVA, Maria RYBAROVA, Jarmila FLOCHOVA, Eva LACKOVICOVA, Viera JANECKOVA, Ladislav LUPTAK, Maria DURCIKOVA, Zdena KOSICIAROVA, Katarina MOTYCKOVA, Jaroslava PATUSOVA

      20 - rocne Jozef TELKA, Jan BABCAN, Maria TAZKA, Peter BAKOS, Milan KVACKAJ, Eva HONKOVA, Peter VLCEK, Daniel ZAJACKO, Anna DEMIANOVA, Marian VRANSKY, Anton TRNIK, Otakar JANDECKA, Vladimir CHOMIC, Marta GIERTLOVA, Jan AUXT, Miroslav GIERTL, Alena KOHUTIKOVA, Jiri MORAVEC, Zdeno ORAVEC, Ivan KASA, Ing. Milan MUTIS, Ing. Lubomir KUPEC, Eva VENGEROVA, Ing. Miroslav DOMOVEC, CSc., Aneta POTOCAROVA, Miroslav UHRIK, Marian KVACKAJ, Dana ZIFCAKOVA, Edita SCHWARZBACHEROVA, Matilda SLOVIKOVA, Mariana TREMBECKA, Ing. Lubor SCHWARZBACHER, Maria CUNDERLIKOVA, Ing. Maria DURIANCIKOVA, Alzbeta KOVACIKOVA, Margita POTKANYOVA
     

      Zivotne jubilea

      55 - rocne Jan FABRY, Ing. Rudolf KOLOSTA, Drahos KRANER

     50 - rocne Milan SMUGALA, Rudolf HRENO, Viera DROBNA, Dusan NEPSINSKY, Stefan TKACIK, Milan KUPEC, Magdalena STEFANCIKOVA, Magdalena DAUCIKOVA


... spat na prehlad clankov

Smutocne podakovanie

      Dakujem vsetkym pribuznym, znamym a byvalym spolupracovnikom za prejavy sustrasti nad stratou milovaneho manzela
      Jozefa P I L I A R A,

      ako aj za kvetinove dary.
      Smutiaca manzelka


... spat na prehlad clankov

Vystavoval aj nas spolupracovnik

Vystavny Ruzomberok

AUTOR: Silvia Tomcikova

Hornoliptovske osvetove stredisko v Liptovskom Mikulasi, Liptovske muzeum v Ruzomberku a Mestsky urad Ruzomberok, za podpory statneho fondu kultury Pro Slovakia, usporiadali v Liptovskom muzeu XIV. rocnik vystavy neprofesionalnych tvorcov stredneho Slovenska. Vernisaz vystavy sa uskutocnila v nedelu 7. juna o 11. hod. dopoludnia. Zaujimavostou vystavy je to, ze byva usporiadana kazde tri roky pod nazvom "Vytvarny Ruzomberok". Pod tymto titulom sa prezentuje stredoslovensky vyber amaterskej tvorby ludi, ktori su nejakym sposobom spojeni s vytvarnym tvorenim. Cielom vystav je prezentovat stav a uroven amaterskych tvorivych pristupov v rozlicnych druhoch vytvarneho umenia za obdobie poslednych dvoch - troch rokov. Navstevnici mozu vidiet naozaj pestru tvorbu: malbu, kresbu, rozne plastiky, grafiky, textilne prace, kombinovane techniky, kovy - najma v spracovani priveskov, ale aj keramiku. Sirka oblasti vystavenych diel poukazuje na tvorive snazenie amaterskych vytvarnikov stredneho Slovenska, ktori su rozni vekom, povolanim, mierou vytvarneho vzdelania. Pozvanku na prezentaciu svojich diel na tuto vystavu dostal na zaklade svojich predchadzajucich uspechov na regionalnych vystavach aj nas zamestnanec z taharne rur I - Milan Dandul. Na vystavu "Vytvarny Ruzomberok" doniesol 4 svoje obrazy - dve kresby rumelkou a dve malby olejom. Hodnotiaca komisia vybrala kresby a tak sa jeho diela dostali medzi 214 diel, ktore prezentovali tvorbu amaterskych vytvarnikov stredneho Slovenska. Treba povedat, ze z nasho regionu boli na vystave diela len dvoch umelcov. Tento uspech zarucuje chut nasho spolupracovnika do dalsej vytvarnej prace, ale iste aj jeho umelecky rast, a v buducnosti usporiadanie vlastnej vystavy. Ale vratme sa k samotnej vernisazi. Jej zaciatok bol velmi posobivy - mladi ludia formou takmer baletneho vystupenia symbolizovali zrod vytvarnych diel, ktore navstevnici mohli vidiet, iste nebol jednoduchy. Pritomnych privitali pracovnici kulturneho a spolocenskeho zivota nielen Ruzomberku, ale aj Lipovskeho Mikulasa. Z prihovorov bolo jasne, ze najdolezitejsi je umelecky rast nasich vytvarnikov, ich umelecke zretie a roznorodost tvorby. Po oficialitach si uz samotni vytvarnici, ale aj ich pozvani hostia mohli pozriet vsetky diela. A bolo sa na co pozerat. Krasne obrazy, rozne techniky, precizne prepracovanie, ale hlavne napady, ake len tak na jednom miesta neuvidite. Vyber diel iste nebol pre hodnotiacu komisu jednoduchy. Pozvani umelci priniesli vyse 300 svojich prac a z nich sa na vystavu dostalo 214 diel od 94 vytvarnych amaterov. Vytvarny Ruzomberok uz ma svoju tradiciu. My sme hrdi, ze na toto vyznamne podujatie bol pozvany na predstavenie svojich diel aj nas pracovnik - Milan Dandul z taharne rur I. Zelame mu do dalsej prace vela uspechov a radi sa coskoro stretneme na jeho samostatnej vystave.


... spat na prehlad clankov

Stvorhodinovy maraton

AUTOR: Svetlana Kvackajova

Kratko predpoludnim v sobotu, 30. maja, sa v breznianskej telocvicni Sokolovna zislo do 50 duchom i telom mladych zien a dievcat, aby tu prezentovali svoju skvelu sportovu kondiciu. Dovodom bol 3. rocnik stvorhodinoveho maratonu v aerobiku, ktory za podpory viacerych sponzorov zorganizoval Mestsky sportovy klub v Brezne, presnejsie oddiel aerobiku. Za vydatnej podpory obecenstva zucastnene zeny a dievcata (a aby som nezabudla aj jeden sutaziaci mladik - Michal Simko) predviedli nielen porote, ale predovsetkym samy sebe, co dokazu. Mladsie i starsie rocniky sa drzali naozaj vyborne a porota mala velmi tazku ulohu pri vybere najlepsich. Rozhodnut vsak bolo treba a tak v kategorii do 25 rokov bola najlepsia Petra Suhajdova (na snimke s cislom 11), a za nou Janka Medvedova a Eva Prochazkova. V kategorii nad 25 rokov bolo silnejsie obsadenie, v ktorom najlepsie obstali Silvia Herychova, druha bola Zuzana Gburova (obe z Podbrezovej) a tretia p. Michalikova. Spomenute dievcata a zeny dokazali najlepsie drzat krok s rezkym tempom dvoch martinskych a dvoch breznianskych predcvicovateliek a ziskali nielen potlesk a obdiv vsetkych pribuznych, ale aj mile darceky. A pre vsetkych, ktori by si tiez radi zmerali svoje sily, zostava dodat, ze na vycvik maju dost casu. Pretoze, v buducom roku sa na aerobik-maratone stretneme. Dovidenia.


... spat na prehlad clankov

Zeny skoncili na 3. mieste

AUTOR: Ing. Ivana Avukova

Volejbalova sutaz neregistrovanych druzstiev zien Horehronia sezony 1997/98 skoncila v sobotu, 30. maja, zaverecnym 7. turnajom v Podkoniciach. Zucastnilo sa ho sest druzstiev, ktore pocas sezony priebezne odohrali 15 zapasov. Poslednych 9 zapasov, odohranych v telocvicni v Podkoniciach, zamiesalo konecnym poradim v tabulke: Podkonice-ZP 1:1, Gymnazium Brezno-SKP B.Bystrica 0:2, Brezno-SKP B.Bystrica 0:2, Podkonice-GBA Brezno 1:1, ZP Podbrezova-GBA Brezno 0:2, Gymnazium Brezno-Brezno 2:0, ZP Podbrezova-SKP B.Bystrica 0:2, Gymnazium Brezno-Podkonice 2:0 a Brezno-GBA Brezno 0:2.
      Konecna tabulka volejbalovej sezony 1997/98
1. GBA Brezno ...............15 14 .1. 28:4 .43
2. Gymnazium Brezno .....15.. 8 .7 .18:17 31
3. ZP Podbrezova ...........15. 6 .9 .16:19 27
4. Brezno ........................15. 5 10 12:23 25
5. Podkonice ..................15. 5 10 12:21 25
6. SKP B.Bystrica ..........15. 7 .8 .16:18 23

      Stabilny vykon vo vsetkych zapasoch priniesol vitazstvo GBA Brezno, ktory vedie hrajuca trenerka Mgr. J. Sabakova (navyse zaznamenala trenersky uspech aj 2. miestom gymnazistiek z Brezna). Nase volejbalistky nedokazali udrzat druhu poziciu v tabulke po 6. turnaji a skoncili na 3. mieste. O stvrtom mieste rozhodol pomer vyhratych vzajomnych zapasov medzi Podkonicami a Breznom.
Zostava zien Volejbaloveho klubu ZP a.s.: Sona Luptakova, Helena Mikulova, Ivona Benedekova, Lenka Moravcova, Anna Barancokova, Ing. Ivana Avukova, Ing. Dagmar Maculova, Alena Kurcikova.
Aj ked zaverecny turnaj nevysiel nasmu druzstvu zien podla ich predsavzati, je dosiahnuty vysledok poucenim pre nasledujucu sezonu. Podla slov trenera Ing.R. Zachara sa podstatne zlepsila hra kazdej hracky, ale nadalej nam chybaju razantne smeciarky. Uz niekolko sezon bojujeme s problemom ucasti dostatocneho mnozstva hracok na jednotlivych turnajoch a v treningovom procese. Ukazalo sa, ze v buducej sezone bude nutne doplnit kader o perspektivne dievcata zo strednych skol a pravidelnym treningom zlepsovat hru celeho druzstva. V mene volejbaloveho druzstva zien chcem podakovat vedeniu ZP a.s. za sponzorstvo a TJ ZP za kladny pristup k rozvoju sportu.


... spat na prehlad clankov

Zilina B-Strazov-ZP 3:1 (0:1)

AUTOR: Marian Hutka

Pocet divakov: 100
Rozhodca: Szabo
Goly domaci: 50. min. Trhancik, 79. min. Bielik, 88. min. Stefanaty. Gol za ZP v 31. min. Nikitin.

      V prvom polcase zapasu 14. juna Podbrezova svojou dobrou hrou nedala domacim sancu. Perfektne branenie a vyhravanie osobnych subojov v strede ihriska tvrdilo prevahu zeleziarov. Domaci ich utoky casto zastavovali len za cenu faulov. V 12. minute strelu Pauka z trestneho kopu pod brvno, brankar domacich vyrazil do pola. V 16. minute kopal Pauk opat trestny kop z 20 metrov. Jeho strelu Tatransky so stastim vyrazil na roh. V 24. minute po centri Pisoju a teci Nikitina domaci brankar zachranoval na brankovej ciare. V 31. minute kopal P. Turna rohovy kop. Jeho center premenil hlavou Nikitin vo veduci gol zeleziarov. Tri strely Janka kratko po sebe boli nepresne. V 37. minute centroval Janko na Nikitina. Jeho volej z dobrej pozicie preletel ponad branu domacich. Prevaha zeleziarov bola evidentna. Domaci za prvy polcas na branu Hanaka nevystrelili. Pocas prestavky trener Nemec prizvukoval hracom, ze treba pokracovat v zapase tak, ako v prvom polcase a doviest ho do vitazneho konca. Opak bol vsak pravdou. Domaci v 50. minute vyrovnali na 1:1, ked sa cela obrana zeleziarov len prizerala na strelca vyrovnavajuceho golu. V 57. minute Hanak spolu s Chudikom zabranili istemu golu domacich. V 60. minute sa zeleziar mohol ujat vedenmia, ale hlavicka Pisoju z bezprostrednej blizkosti brany tesne preletela ponad brvno. Slabu hru zeleziarov v druhom polcase chcel trener Nemec zmenit striedanim hracov. V priebehu 10 minut vystriedal troch. Ani to nepomohlo. V 79. minute nikym neobsadeny Bielik hlavou prekonal Hanaka. V 85. minute mohol vyrovnat Nikitin, ale z 5 metrov gol nedal. Do sance sa dostal aj Vais. Tu nepremenil. V 88. minute nikym neatakovany Stefanaty dovrsil pohromu pre zeliaziarov a zvysil vedenie domacich na 3:1. Zvrat v hre Podbrezovej v druhom polcase je pre trenera, funkcionarov a fanusikov Zeleziara nepochopitelny a pre hracov - neospravedlnitelny.
      Dorast vyhral s Kalinovom doma 10:2 a ziaci na domacej pode vyhrali s Kremnicou 2:0.


... spat na prehlad clankov

Zlato a bronz pre Flipper Brezno

AUTOR: Michal Miklovic

Uspesne si pocinali mladi plavci Plaveckeho klubu SUNIK Flipper Brezno na Majstrovstvach Slovenska 1998 v plavani. Preteky sa uskutocnili 6.-7. juna v Handlovej. V bazene sutazili ziaci a ziacky kategorie C (rok narodenia 1988). Zlato si vybojovala Lucia SKROVINOVA na 100 metrov prsia, s casom 1:42,23 min. a bronz ziskala na 50 metrov prsia, s casom 0:47,15 min. Su to prve historicke medaile pre PK Flipper z majstrovstiev Slovenska. Dobre vysledky dosiahla aj Michaela Vincurova, obsadila 5. a 10. miesto na 100 a 50 metrov v plaveckej discipline - prsia. Peter Siman obsadil na 200 metrov v.sp. 11. miesto.


... spat na prehlad clankov

Zo zapisnika turistu

AUTOR: Ing. P. Mlynarcik

Prvu junovu sobotu sme zavitali do Slovenskeho raja. Za tepleho slnecneho pocasia sme si naplanovali exponovany prechod Zejmarskou roklinou. Vysli sme z obce Dedinky medzi objektami chatovej osady a stanice sedackovej lankovky do sedla, a potom dole okrajom lyziarskej luky do osady Mlynky - Biele vody. Tu sa nachadza ustie uvedenej rokliny. Chodnik sleduje riecisko az po vodopady Jana Nalepku. Dalej prechadzame viacerymi rebrikmi a stupackami az do rozsirenej casti tiesnavy nad vyraznym skalnym prahom. Nad nou je vyvieracka Zejmarska studna, ktora je najsilnejsim pramenom potoka. Sirsim chodnikom v lese sa pohodlne dostavame na Geravy - rozlahlu planinu s velkym mnozstvom krasovych utvarov. Statna prirodna rezervacia Zejmarska roklina bola spristupnena v roku 1963. Dovodom vyhlasenia rezervacie bola ochrana zivej a nezivej prirody v tejto casti narodneho parku, kde vapencove brala su domovom vzacnych druhov rastlin a zivocichov. Esteticku hodnotu rezervacie zvysuju aj skalne brala, previsy a skalne stupne. Pristupna je len jednosmerne. Z Gerav pokracujeme lesom cez Predny a Zadny Hyl po sirokej ceste s peknym vyhladom az do sedla Certova hlava a cez Mlynky - Biele vody naspat do Dediniek.


... spat na prehlad clankov

Cyklisti informuju

AUTOR: J. Morozuk

V dnoch 29.-31. maja 1998 sa uskutocnili cyklisticke preteky Velka cena Kooperativy, s medzinarodnou ucastou pretekarov z Ciech, Madarska, Rakuska, Nemecka, Polska, Ukrajiny, Talianska a Slovenska. Z nasho cyklistickeho oddielu sa ich zucastnil Pavel Medved a Robert Malcek. V piatok (29.5.) o 9. hod. bol start casovky do vrchu jednotlivcov - Vrsatec, s ucastou 94 pretekarov. Umiestnenie: 1. Ondrej Sosenka (CR), 2. Robert Pitonak (CR), 3. Milan Kadler (CR), 12. Robert Glajza (Budvar Tabor), 23. Jozef Nazarej (Author Trencin), 48. Pavel Medved (CKP), 67. Peter Levcik (Zilina) a 78. Robert Malcek (CKP). V odpoludnajsich hodinach sa uskutocnilo kriterium o Pohar primatora mesta Nova Dubnica, s ucastou 98 pretekarov (do ciela doslo len 24), v ktorom zvitazil Rene Andrle (CR), 2. bol Roland Garber z Rakuska, 3. Cech Peter Bencik, 14. Robert Glajza (Budvar Tabor), 20. Pavel Medved (CKP). Odvolani z pretekov boli Robert Malcek, Jozef Nazarej a Peter Levcik. Pavel Medved jazdil na 10. mieste, avsak v predposlednom kole mal pad a dosiel na uz spominanom 20. mieste. Zo Slovakov dokoncilo preteky 6 pretekarov, poslednym bol Pavel Medved.

Z atmosfery startu muzov a juniorov na Velkej cene Kooperativy v Dubnici nad Vahom dna 29. maja - kriterium (P. Medved v strede snimky) ...

V sobotu, 30. maja, boli odstartovane preteky jednotlivcov, s etapou dlhou 196 km. Umiestnenie muzi - 48. Jozef Nazarej. Preteky nedokoncil v poslednom 3. kole Robert Glajza, a nasledky padu z predchadzajuceho dna vyradili Pavla Medveda. Robert Malcek preteky ukoncil uz v 2. kole. 31. maja sa uskutocnilo kriterium - Cena Palmy mesta Dubnica nad Vahom, v ktorom zvitazil cesky pretekar Rene Andrle. Z pretekov boli odvolani Robert Malcek, Pavel Medved, Robert Glajza a Jozef Nazarej. Pavel Medved jazdil v hlavnom peletone, ale po jednej hodine sa znovu prejavili nasledky sobotnajsieho padu a bolesti v klbe mu nedovolili preteky dokoncit. V sobotu (30. maja) v kriteriu v Dubnici nad Vahom, zaradenom do Slovenskeho pohara 1998 - v kategorii junior, kadet, dorastenci a propag, boli vysledky nasich reprezentantov nasledovne: 7. skoncil Daniel Fillo (CKP) a 14. Dusan Klinec (CKP). V nedelu (31. maja) v kriteriu v Prievidzi, zaradenom tiez do Slovenskeho pohara 1998 - v kategorii junior, kadet, dorast a propag, skoncil 6. Daniel Fillo (CKP) a 13. Dusan Klinec (CKP).
      V nedelu (7.juna) sa clenovia CKP zucastnili Slovenskeho pohara v cestnej cyklistike v kategoriach veterani a neregistrovanych, ktoreho sa zucasnilo 60 pretekarov z celeho Slovenska. Vysledky v kategorii veterani A: 1. Miroslav KOVACIK (CKP), ktory vyhral aj horsku premiu. V kategorii veterani B: 8. miesto Pavel MIKLOS (CKP), v kategorii neregistrovanych: 4. miesto Cyril GANDZALA (CKP) a 7. skoncil Robert PIATER (CKP).

 

a zo startu muzov v kriteriu, 31. maja.


... spat na prehlad clankov

Nulty rocnik Samuela KMETA

AUTOR: V.Vanik

V sobotu, 6. juna, sa v Dome sportu TJ ZP v Podbrezovej uskutocnil nulty rocnik Memorialu Samuela Kmeta za ucasti druzstiev z Hlohovca, Spisskej Novej Vsi, Vrutok, Piestan, Banskej Bystrice a styroch druzstiev z Podbrezovej (A, B, C + zeny). Turnaj mal vysoku sportovu uroven, kde podla ocakavania zvitazil extraligovy Hlohovec. V jednotlivcoch dokazal svoje kvality reprezentant Jozef PESTA zo Spisskej Novej Vsi. Dakujeme zucastnenym druzstvam a tesime sa na 1. rocnik, kde sa uz bude sutazit o putovny pohar.
      Vysledky druzstva:
1. Hlohovec 2133b
2. Spisska Nova Ves 2106b
3. Vrutky 2064b
4. Piestany 1957b
5. Podbrezova A 1947b
6. Banska Bystrica 1933b
7. Podbrezova B 1881b
8. Podbrezova C 1760b
9. Podbrezova zeny 1692b

      Vysledky v jednotlivcoch:
1. Jozef PESTA, Spisska Nova Ves 581b
2. Anton PAZITNY, Hlohovec 550b
3. Juraj PAZITNY, Vrutky 549b
4. Miro Ruttkay, Vrutky 531b
5. Milan Kovac, Hlohovec 524b
6. Jozef Karchutnak, Spisska Nova Ves 522b
7. Peter Marcek, Vrutky 517b
8. Marek Ruttkay, Vrutky 516b
9. Pavol Paulecko, Podbrezova 514b
10. Vojtech Vlcko, Hlohovec 510b


  Prehlad clankov      Archiv      Tiraz      Kontakt     Home page