31.jul 1998 ROCNIK LIV CENA: 1,- Sk   15  

  Prehlad clankov      Archiv      Tiraz      Kontakt     Home page 

...


 


... spat na prehlad clankov

Doplatky miezd v julovej vyplate

Nakolko v 2. stvrtroku 1998 sme splnili ulohy financneho planu, rozhodlo vedenie ZP a.s. vyplatit zamestnancom doplatky ku mzde za uvedene obdobie. "Ake su konkretne podmienky pre vyplatenie doplatku miezd za druhy stvrtrok?" sme sa opytali veducej odboru prace a miezd Ing. Ivety Kralikovej:
      - Mzdovy predpis c. 11/98 obsahuje podmienky pre vyplatenie doplatku miezd. Zakladnou pre jeho vypocet bude uhrn skutocne vyplatenych tarifnych miezd za obdobie druheho stvrtroka 1998. Vyska doplatku pre jednotlivcov bude predstavovat 8 percent z uhrnu skutocne vyplatenych tarifnych miezd za obdobie od aprila do juna 1998 u konkretneho zamestnanca. Doplatok miezd bude vyplateny zamestnancom ZP a.s., ktori budu v evidencnom stave k 31. julu 1998 a zamestnancom v mimoevidencnom stave na zakladnej vojenskej sluzbe a materskej dovolenke za obdobie, ktore odpracovali v case od 1. aprila do 30. juna 1998. Nebude vyplateny zamestnancom, ktori v obdobi druheho stvrtroka zameskali neospravedlnene jednu a viac hodin, tym, ktori v tomto obdobi porusili pracovnu disciplinu, nasledkom coho s nimi zamestnavatel rozviazal pracovny pomer vypovedou alebo okamzitym zrusenim, resp. zamestnancom, ktori porusili pracovnu disciplinu a ktorych pisomne oznamil veduci prevadzky, odboru alebo oddelenia odboru Ppam. Narok na doplatok nemaju obcania vykonavajuci civilnu sluzbu v ZP a.s. Zakladna pre vypocet doplatku miezd, ako i vypocet pre jednotlivych zamestnancov budu spracovane automatizovanym sposobom, doplatok bude vyplateny vo vyplate za mesiac jul 1998 (pod mzdovym druhom 1436 a zdaneny podla platnych predpisov).
     


... spat na prehlad clankov

VNUTROPODNIKOVE ORGANIZACNE NORMY A ICH DODATKY


      vydane v ZP a.s. od 1. maja 1998 do 24. maja 1998 oddelenim organizacie a vnutornej legislativy
      S M E R N I C E:

S-472/98 Havarijny plan pre nakladanie s nebezpecnymi odpadmi: - zakladna terminologia, vseobecny popis odpadov - zoznam nebezpecnych odpadov - opatrenia v pripade havarie.
S-300/98 Revizie elektrickeho prenosneho naradia: - nakup a hospodarenie s elektrickym rucnym naradim - rozdelenie, vykonavanie kontrol a vyradenie elektrickeho rucneho naradia - povinnosti zamestnancov a obsluh vydajni
S-473/98 Postup pri uplatnovani osobitnej sadzby dane za vykony a sluzby nakupovane zo zahranicia: - zakladne pojmy - osobitna sadzba dane - sposob vyberu dane, penale, urok - danovy domicil - rozdelenie prijmov zdanovanych osobitnou sadzbou dane - pre rezidentov - pre nerezidentov - medzinarodne zmluvy o zamedzeni dvojakeho zdanenie - povinnosti vyplyvajuce z uplatnovania zakona vo vnutropodnikovej praxi
S-429/98 Cinnost chemickeho laboratoria odboru riadenia kvality: - struktura a cinnost chemickeho laboratoria - pristroje a zariadenia v chemickych a spektrometrickom laboratoriu - evidencia, oznacovanie, archivacia vzoriek - odber a priprava analytickych vzoriek, poziadavky na vzorky - pracovne postupy, metody kontroly kvality prace - evidencia a archivacia vysledkov
S-356/98 Zakaz pozivania alkoholickych napojov a inych omamnych latok: - zakaz pozivania alkoholickych napojov, omamnych latok a liekov - povinnosti zamestnancov ZP a.s. - zasady pri zistovani stupna podnapitosti - postihy za porusenie ustanoveni smernice
S-467/98 System zabezpecovania kvality vyrobkov ZP a.s. pre technicke zariadenia v jadrovej energetike: - zakladne pojmy, povinnosti ZP a.s. a zamestnancov s osvedcenim - postup cinnosti a system zabezpecovania kvality vyrobkov pre jadrovu energetiku - metrologicke zabezpecenie - priprava zamestnancov - riesenie nezhod, napravne a preventivne opatrenia - dokumentacia a sprievodna technicka dokumentacia a jej archivacia
      DODATKY K SMERNICIAM:

I. dodatok k S-469/98 Predaj externeho tovaru v ZP a.s. I. dodatok k S-394/97 Zahranicne pracovne cesty I. dodatok k S-398/97 Cestovne nahrady pri tuzemskych pracovnych cestach II. dodatok k S-463/98 Zabezpecenie prevadzky referentsky riadenych vozidiel
      DODATKY K INYM DOKUMENTOM:

I. dodatok k dokumentu "Koncepcia a strategia kvality ZP a.s."


INDIVIDUALNE RIADIACE AKTY GENERALNEHO RIADITELA a.s.
      ROZHODNUTIA:

c. 6/98 Vybavovanie cenin-dopravnych listov a vahovych zapisov c. 7/98 Menovanie pracovneho timu pre modernizaciu ZPO c. 8/98 Casovy harmonogram kyvadlovej dopravy c. 9/98 Menovanie pracovneho timu pre vypracovanie noveho systemu spracovania ekonomickych informacii


      PRIKAZY:

c. 8/98 Mimoriadna inventarizacia investicneho majetku v hospodarsko-socialnom odbore
      Poznamka: Platne organizacne normy a individualne riadiace akty su v plnom zneni k nahliadnutiu vsetkym uzivatelom INTRANETU na nasledovnej adrese: http://dbmis/informatika/VPN/Index.htm


  ... spat na prehlad clankov   
       

   Ing. Peter Kuhnel, veduci exportneho predaja hodnoti

POLROK V EXPORTE

  Exportny tovar do teritorii Zapadnej Europy a zamoria realizujeme prostrednictvom nasej obchodnej a marketingovej spolocnosti Pipex. Vysledky cinnosti za prvy polrok (uvedene v tabulke) ukazuju na velmi dobre objemove plnenie planu, hlavne v taharni rur I. a ciastocne aj v taharni rur II.

      Problematickejsie je nedosahovanie planovanej realizacnej ceny. Obidve cisla sme dosiahli vdaka zvysenej vyrobe vymennikovych rur. V dalsom obdobi by sme chceli, aby Pipex prevzal aj cast aktivit pri realizacii oblukov, vyrobkov hutnickej druhovyroby a cylindrickych rur. Predaj v teritoriu byvalych socialistickych statov realizujeme priamo zo ZP a.s., s vynimkou Polska, kde mame zalozenu importersku spolocnost Slovrur. Ako vidiet z tabulky, najproblematickejsie sa javi predaj presnych rur. Suvisi to s prepadom strojarskej vyroby v byvalych socialistickych statoch a velmi obmedzenou platobnou schopnostou nasich potencialnych odberatelov. Prepad v predaji oblukov ma sezonny charakter, v pripade, ze by sme v druhom polroku vyrobili nejake mnozstvo " na sklad", bude sa postupne v III.kvartali expedovat. Dalsim dovodom je vstup noveho miestneho vyrobcu "firmy Bohus" na trh. Svojou agresivnou cenovou politikou sposobila, ze cast nasich zakaznikov prestala kupovat od nas. V nasledovnom obdobi mame pred sebou ulohu, vybudovat odberatelsku siet pre novy vyrobok - rury pre vyrobu hydraulickych cylindrov. Ide o vyrobok, na ktorom je potrebne overit akost v skusobnych zakazkach. Narocnost vyroby sa ukazala pri prvych dodavkach zakaznikom.

    
      V tabulke je uvedene plnenie objemu a priemernej dosahovanej ceny z rocneho planu. Stav pohladavok je stabilizovany s trvalou tendenciou poklesu. Podiel exportu na pohladavkach z hlavnej vyroby spolu 40,6%, do lehoty 60,1%, po lehote 25,5%.

     


... spat na prehlad clankov

Ing. Robert Plsik, veduci prevadzky srotove pole hodnoti

POLROCNE VYSLEDKY NA SROTOVOM POLI

  Prevadzku srotove pole Piesok tvoria 2 vyrobne strediska: srotove pole a troskove hospodarstvo, ktoreho sucastou je upravarenska linka na triedenie a separaciu kovu z trosky.

      Stredisko srotove pole si stanovilo hlavny ciel, upravit a zviest co najviac oceloveho srotu do oceliarne.Plan vykonov sa nam podarilo splnit na 100%, no do oceliarne sme zviezli len 90% oceloveho srotu z planovaneho mnozstva. Hlavnou pricinou boli velke zasoby upravenych druhov kovoveho odpadu este od aprila. Aj v sucasnosti su poziadavky obmedzene. Momentalne upravujeme ocelovy srot " na sklad". V sucasnosti mame optimalnu zasobu upravenych druhov, co predstavuje mesacnu kapacitu vyroby prevadzky. Zvysovanim zasob upravenych druhov oceloveho srotu vytvarame priaznive predpoklady pre vyrobu oceliarne pocas zimnych mesiacov. Zo skusenosti totiz vieme, ze hlavne v stvrtom stvrtroku dodavky oceloveho srotu zvycajne klesaju.
      Hlavnou cinnostou strediska troskoveho hospodarstva je prvotna uprava trosky, vysrotovanie zostatkoveho kovu a nasledna uprava trosky na upravarenskej linke na umele kamenivo.
      Nasim zamerom bolo spracovat trosku z roku 1997 do konca aprila 1998. Nepodarilo sa nam to uskutocnit v plnej miere. Hlavnou pricinou bol proces drvenia nadsitnej frakcie externou firmou, ktora v dosledku poruchy na drvici odstupila od zmluvy a sposobila nam tym sklz v harmonograme prac. Boli sme nuteni hladat novu firmu a napokon prostrednictvom nej sa drvenie uskutocnilo od 23. aprila do 31. maja 1998. Za prvych pat mesiacov sme pretriedili 28 000 t materialu, z ktoreho sme ziskali 803 t pouzitelneho kovu velkosti nad 55 mm a 1260 t magnetickej frakcie velkosti 55 mm, z ktorej po triedeni ziskame 13 % pouzitelneho kovu. V maji sa uskutocnilo drvenie nadsitnej frakcie. Spracovali sme 12 000 t materialu, z ktoreho sme ziskali 330 t pouzitelneho kovu. Celkova vytazenost predstavuje 4 %. Za obdobie 5 mesiacov sme vyrobili 24 705 t frakcii umeleho kameniva v nasledovnom percentualnom zlozeni:
      frakcia 0 - 8 mm 5 200 t 17,5%
      8 - 22 mm 4 770 t 16,1%
      22 - 63 mm 14 730 t 49,6%
      V juni sme uskutocnili demontaz linky a prestahovali sme ju na haldu Siklov.
      Hlavne zamery prevadzky na druhy polrok:
     
      V stredisku srotove pole budeme pokracovat v nastupenom trende v uprave oceloveho odpadu, s cielom rok uzavriet s upravou a zvozom srotu podla vopred schvaleneho zameru. Tento zamer by sme mali splnit, ak prisun srotu bude nadalej pokracovat v objemoch z prveho polroku a oceliaren zvysi odber upravenych druhov a oceloveho srotu v 3. a 4. stvrtroku.
      V stredisku troskoveho hospodarstva bude nasou hlavnou snahou na halde Siklov dobehnut sklz z 2. stvrtroku, sposobeny predlzenim prac v prevadzke (ako som uz spomenul), tak, aby sme do konca tohto roku spracovali 175 000 t materialu a predpokladame 6,5 % vytaznost. Najvacsi vplyv na splnenie uvedeneho ciela bude mat bezporuchovy chod vsetkych mechanizmov, co sa nam nie vzdy dari plnit. Troska je vysoko abrazivny material, co nepriaznivo vplyva na vsetky dopravne mechanizmy. Ako priklad uvediem - dozer D 65 EX ODF KOMATSU, ktory sme kupili v roku 1997. Za rok prace s troskou doslo k opotrebovaniu radlice, konzol aj pasov. Tieto nosne casti budeme musiet postupne renovovat.
      V zavere by som chcel vsetkym pracovnikom prevadzky podakovat za dosiahnute vysledky, zazelat im prijemnu dovolenku a nacerpanie novych sil, aby sa nam stanovene zamery podarilo nielen naplnit, ale aj prekrocit.


... spat na prehlad clankov

Zo sveta ocele


      Jeden z najvyznamnejsich ceskych vyrobcov uslachtilych oceli sirokeho sortimentu planuje v tomto roku vyrazne vyssiu produkciu.
      Rekordnu produkciu v obdobi existencie firmy planuju v tomto roku dosiahnut Zeleziarne Hradek, a.s., jeden z vyznamnych vyrobcov uslachtilych oceli CR. Zatial co v minulom roku vyrobili 197 tisic ton surovej ocele (medzirocne o 36 tisic ton viac), ma sa v tomto roku ich produkcia v stvorzmennej prevadzke zvysit na 240 tisic ton, z coho by mal 195 az 200 tisic ton tvorit valcovany material. V prvom polroku 1998 dosiahli vyrobu 125 tisic ton, co prevysilo ocakavania. Predpokladom je, ze podobne ako vlani dosiahne exportna produkcia, hlavne na Slovensko, do Ruska, Polska a krajin Beneluxu, skoro 40 percent vyroby. Trzby zeleziarni sa maju v tomto roku mezirocne zvysit o 15 percent. Cisty zisk, ktory ma byt dlhodobo reinvestovany, by sa mal pohybovat okolo sto milionov Kc. V tejto sumu je zahrnuta aj tohtorocna nastartovana vyroba v kladenskych firmach Uslachtilej ocele a Noval, ktore su novymi sucastami Zeleziarni Hradek. Obchodna firma Ferra, ktora vlastni 76 percent akcii zeleziarni, v najblizsich dnoch ponukne minoritnym akcionarom v poradi uz tretie odkupenie a na poslednom valnom zhromazdeni schvalila zrusenie verejneho obchodovania s akciami zeleziarni. Dovodom bol fakt, ze s akciami sa malo obchodovalo. Ferra chce do troch rokov vytvorit velmi silny hutny holding, ktoreho akcie znovu uvedie na trh. Minulorocny cisty zisk Zeleziarni Hradek 71 milionov Kc, ktory bol v porovnani s rokom 1996 o 54 milionov nizsi, je znacnym uspechom. Hlavne, ked podnik uz drzi tri roky konstantne predajne ceny. Citelne podnik zasiahla recesia dopytu po oceliarenskych produktoch v prvom stvrtroku - hlavne v zahranici, vyrazne zvysenie uroku a medzirocny narast nakladov o 240 milionov Kc. Investicie Zeleziarni Hradek v roku 1997 presiahli 71 milinov Kc. V sucasnej dobe firma intenzivne pripravuje rekonstrukciu elektooceliarne, ktora vyrazne znizi jej ekologicku zataz. Idu postupnymi krokmi, ktore prestavbu vyrazne zlavnia, no bude ich stat radovo niekolko stoviek milionov. Chcu zakupit jednu vysokofrekvencnu pec, ktora nahradi vsetky styri agregaty. Prevzate z HN, 16.VII.1998


... spat na prehlad clankov

S redakcnym mikrofonom v Kunerade

Pre nase deti su kazde prazdniny zabezpecene pobyty v detskych taboroch. Tohto roku sa rekreuju v Kunerade, a hoci deti, ktore sa uz vratili z I. turnusu boli vacsinou s dvojtyzdnovym pobytom spokojne, nasli sa aj take, ktore sa stazovali. A prave to bol dovod, preco sme navstivili v piatok, 17. jula, toto rekreacne stredisko bez ohlasenia, spolu s veducim personalneho odboru Ing. Vladimirom Vaisom a Ing. Juliusom Dvorskym za hospodarsku spravu, ked tam boli uz deti z II. turnusu. Rekreacna chata v Kunerade je velky murovany objekt v prekrasnom horskom prostredi nedaleko Rajeckych Teplic. V den nasej navstevy boli vsetky deti na nedalekom Kuneradskom zamku a za cas, ktory sme ich cakali, presli sme jedalny listok, izby, socialne zariadenia a vsetky priestory, ktore su pre deti k dispozicii. Na prizemi je velka hala, ktoru pouzivaju deti na ranne rozcvicky v dazdivych dnoch, inak cvicia pri hudbe na rovnom priestranstve pred chatou. Okrem magnetofonu, ktory im hra pri rannom cviceni, pri diskotekach ale aj vtedy, ked len tak - pre potesenie, chcu pocuvat hudbu, su tu hracie stoly na stolny tenis aj biliard a deti ich denne pouzivaju. Izby su vacsinou stvorpostelove. Kapacita chaty je vyssia, ako je pocet nasich deti - to znamena, ze kazde dieta ma svoju postel, aj svoje miesto pri stole. V izbach su skrinky sice nie velke, ale na odev a osobne veci pri dvojtyzdnovom pobyte stacia. Veduci denne po rozcvicke kontroluju poriadok na izbach a podla stavu upratania prideluju body od najvyssich 10, nizsie. Dievcata mali veci pekne poukladane, vybalene, postele upravene. Horsie to bolo v niektorych izbach chlapcov. Skrina otvorena ale prazdna, pri nej na zemi zopar hodenych uterakov, postel neupravena, veci v kufri a nevybalene. Socialne zariadenia boli vyhovujuce, ciste, tepla voda je po cely den k dispozicii a vsade bolo citit dezinfekcny prostriedok. Spolocne WC a spolocne sprchy su na kazdom poschodi. Medzicasom sa uz vratili aj deti z vyletu a zasadli k obedu. Treba spomenut, ze pri obede maju obsluhu a jedalny listok plne vyhovuje svojou pestrostou aj narocnym jedakom. Ak je niekto hladny, moze dostat duplu. Okrem nedele maju po cely tyzden aj varene vecere. Kedze chata, v ktorej su nase deti ubytovane, po ostatny cas roka sluzi pre inych navstevnikov, su tam pevne stanovene ceny napojov s vysokohorskou prirazkou. To je dovod, preco detom napoje nepredavaju. Kazdy den je vsak k dispozicii vo varnici v chladnejsich dnoch caj, inak voda so sirupom. Chyba bufetovy predaj. Z rozpisu programu, ktory je stanoveny na kazdy den vyberam: - zaujmove kruzky, v nich su prihlasene deti podla toho, ci si chcu precvicit cudzi jazyk (v prvom turnuse to bola anglictina a v druhom este pribudla aj taliancina), tiez maju tanecny kruzok, vytvarny ale aj dramaticky a podla poziadaviek aj hudobny. Velky zaujem najma u chlapcov je o zalesacko-indiansky ale aj sportovy kruzok, kde sa okrem sportovej cinnosti deti dozvedia aj pravidla sportovych hier. Dramaticky kruzok sa okrem roznych scenok zaobera aj pantomimou a na posledny celodenny pobyt sa vsetky kruzky predvedu. To znamena, ze divadelny a tanecny nacvicia program a vytvarny pripravuje scenu, - maskarny ples, diskoteky, taborak spojeny s opekanim spekaciek, - navsteva kupaliska, zamku, Rajeckych Teplic a Ziliny, - taborova posta - zabavny program, volba najkrajsieho dievcata ale aj najkrajsieho chlapca, vecery otazok a odpovedi, podujatie Dracikovia bavia Drakov - program pripraveny mladsimi pre starsich a naopak, - rezerva na dazdive dni je pozeranie videa, spolocenske hry, taborova olympiada, telocvicna. Najzaujimavejsi program je v posledny pobytovy den a vola sa DEN NAOPAK. Ranajky su vlastne vecerou a kazdy mesiac je pripomenuty nejakou cinnostou, zacina sa novym rokom, teda januarom, konci silvestrovskou diskotekou - poslednym decembrom. Tymto zabavnym dnom konci cely pobyt. Silvia Tomcikova+foto
     
      A este nazory deti:
      Martin KVACKAJ: "... je tu dobre, aj varia celkom dobre, ak chceme, daju nam aj duplu. Chodime na kupalisko, aj na vylety, dnes sme boli v Kunerade na zamku, bola to dost narocna tura na sliapanie, len skoda, ze sme neboli pozriet aj vnutri."
      Tomas SVANTNER: "... celkom je tu dobre, mame aj poriadok v izbe. Paci sa mi tu, a zostal by som aj dlhsie, lebo sa tu dobre citim."
      Martin PIKULA: "... rad si zahram basketbal alebo nieco ine a tak som rad, ze mozeme chodit do telocvicne."
      Tomas AMTMAN: "Aj mne sa tu paci, dobre je na kupalisku, aj zamok sa mi pacil."
      Viktor LUPTAK: "... sme tu radi a chlapci na nasej izbe sa snazia udrzat aj poriadok."
      Ivan SOJAK: "... boduju nam denne poriadok, 10 bodov za cistotu, upravene postele, my mame vela bodov. Najviac sa mi zatial pacilo na kupalisku a tesim sa na telocvicnu, celkom mi vyhovuje aj strava. Tesim sa na vsetko, co tu zazijeme."
      Adam LEHOTSKY: "... tiez sa mi pacilo na kupalisku, zamok bol dost daleko v kopcoch, prostredie je pekne, hory sa mi pacia. Mam rad aj pohyb, behanie, ale hram aj stolny tenis a biliard. Ani sa nehadame, len dievcata sa vzdy tlacia, aby mohli hrat stolny tenis. Co sa tyka poriadku, mame vzdy 10 bodov."
      Kristina HREBICKOVA: "... dobre je tu, aj strava mi chuti. Najviac sa mi pacil vecer, ked sme sa zoznamovali. Potom sme tancovali na diskoteke, hrala nam hudba z pasky."
      Lenka BANIKOVA: "... aj mne sa vsetko paci, zoznamovaci vecierok bol dobry, vela sme sa nasmiali."
      Roberta OBONOVA: "... tancovali sme, aj mne sa najviac pacilo zoznamovanie, ale tesim sa do telocvicne."
      Danka DEBNAROVA: "Je tu celkom dobre, keby sa dalo, ostala by som aj dlhsie. Mam tu vela kamaratok, spoluziacku aj spoluziaka. Najviac sa mi pacilo tiez zoznamovanie, lebo tam bol kopec srandy. Velmi to bolo smiesne, niektori sa aj hanbili, potom sme tancovali."
      Barbora BARTOSOVA: "Na zoznamovacom vecierku som poznala malo deti, lebo tu nemam spoluziakov, ale nasla som si tu kamaratky, je ich tu vela a tak som teraz spokojna a je mi velmi dobre."
      Dominika CENCINGEROVA: "... paci sa mi tu vsetko, dievcata su fajn ale zatial mi este netelefonovali rodicia."
      Zuzana KALICKA: "Ja nerada cvicim, takze telocvicna ma nelaka. Paci sa mi len vybijana, ale pojdem tam. Strava mi nechuti tak, ako doma, mama vari lepsie. Nechodim ani na obedy do druziny cez skolsky rok, lebo som zvyknuta na maminu kuchynu."
      Zuzana KELLEROVA: "Mne sa strava paci. My mame za poriadok denne 10 bodov, len chlapci si to nevedia udrzat. Celkom sa tu da byt, ale vsetko sa mi nepaci - zatial si len zvykam. Je tu pekne prostredie."
      Janka LAUKOVA: "Mam tu kamaratky, s ktorymi byvam aj na izbe. Strava sa mi paci, aj program. Dnes ideme mat zabavny vecer. Najviac sa nam paci taborova posta. Je zo vsetkeho najzabavnejsia, lebo mozeme napisat na papier co chceme. Odpovedaju nam na to veduci, aj ostatni, komu su otazky adresovane. Vcera sme mali diskoteku, tancovali sme s dievcatami, chlapci sa hanbili tancovat. Tesim sa aj na taborak."    

 


... spat na prehlad clankov

Z POLROCNEHO ROZBORU BEZPECNOSTI A HYGIENY PRACE

Pracovna urazovost

V prvom polroku bolo v ZP a.s. zaregistrovanych 27 pracovnych urazov, ktorych liecba si vyziadala praceneschopnost 1 366 kalendarnych dni. Pri porovnani s rovnakym obdobim minuleho roka ide o znizenie o 8 urazov a zvysenie o 192 vymeskanych kalendarnych dni. Vo februari sme zaregistrovali jeden tazky pracovny uraz v prevadzke taharen rur I., pri ktorom doslo k pohmozdeniu lavej ruky a odtrhnutiu clankov palca a 3,4 a 5 prsta.


      Pracovna urazovost za I. polrok 1998 v ZP a.s. v porovnani s I. polroku 1997:

     
     
    

Pracovna urazovost podla jednotlivych prevadzok v porovnani s minulym rokom bola nasledovna:
     
           
      Z uvedeneho prehladu vyplyva, ze k miernemu zvyseniu urazovosti doslo v prevadzke taharen rur II. a v kolajovej doprave, znizenie zaznamenala najma taharen rur I. a ani jeden uraz nebol zaznamenany v prevadzkach zvarovna rur, hutnicka druhovyroba, srotove pole, elektroservis, energetika a vyroba naradia. Podla pocetnosti (t.j. podla poctu pracovnych urazov na 100 zamestnancov) najvyssiu urazovst mala prevadzka kolajova doprava 2,52 a cestna doprava 1,53. Priemerna pocetnost za celu akciovu spolocnost je 0,67, co v porovnani s minulym rokom predstavuje znizenie o 25 percent.
     
      graf PU podla prevadzok
     

   Podla mesiacov roka - najvyssia urazovost bola vo febuari (11 pripadov) a najnizsia v januari a marci (po 2 urazy).
     

graf PU podla dni v tyzdni
     
     
      V oblasti pracovnej urazovosti zien sme zaznamenali dva urazy, co je v porovnani s minulym rokom znizenie o 3. Obidva urazy zien sa stali v prevadzke taharen rur II. Pre pracovne urazy vymeskali zamestnanci 1 336 kalendarnych dni, co v porovnani s minulym rokom predstavuje zvysenie o 192 dni. Priemerny denny stav praceneschopnych bol 7 (zvysenie o 1) a jeden pripad pracovneho urazu sa priemerne liecil 49,5 dna, co predstavuje zvysenie casu liecby az o 17 dni. Uvedeny nepriaznivy stav oplyvnili 4 pracovne urazy: - z valcovne rur si liecba vyvrtnuteho clenka pracovnika vyziadala vymeskanie 181 kalendarnych dni a dalsi zamestnanec tejto prevadzky, pri uraze - zlomenine clenka, vymeskal 145 dni - z nasledkov zapricinenych tazkym pracovnym urazom sa pracovnik prevadzky taharen rur I. liecil 119 dni - uraz pracovnicky z prevadzky taharn rur II. si vyziadal 125 dnovu liecbu.
      Pri pracovnych urazoch boli poranene jednotlive casti tela: - hlava v 2 pripadoch - trup (hrudnik, brucho, chrbat) v 4 pripadoch - horna koncatina v 13 pripadoch - dolna koncatina v 8 pripadoch. Najcastejsie bolo poranene zapastie a ruka, priehlavok a noha pod nim a koleno a predkolenie. Z poraneni sa vyskytovali najma zlomeniny, vyrony, podvrtnutia, natiahnutie vaziva a otvorene rany.
      Rozbor najcastejsich zdrojov, pricin, miesta kde doslo k urazu a druhu vykonavanej prace: Zdroje urazov: material, bremena, predmety 16 (59,2 %), pracovne cestne priestory-pady osob 4 (14,8 %), stroje hnacie, obrabacie, pracovne 3 (11,1 %). Priciny urazu: nedostatky osobnych predpokladov 17 (62,9 %), pouzivanie nebezpecnych postupov a sposobov prace 4 (14,8 %), chybny alebo nepriaznivy stav zdroja urazu 3 (11,1 %). Miesto,kde doslo k urazu: zdvihacie zariadenia, dopravniky 6 (22,2 %), stroje obrabacie 6 (22,2 %), ostatne miesta v zavode 6 (22,2 %). Druh vykonavanej prace: predvyrovna, pripravna praca 11 (40,7 %), montazna, opravarenska a udrzbarska cinnost 6 (22,2 %), vyrobna cinnost rucna 5 (18,5 %).
     Choroby z povolania Za I.polrok 1998 boli v ZP a.s. zaregistrovane 3 choroby z povolania (v prevadzkach oceliaren - 2 a zvarovna rur - 1). V oceliarni to bola choroba z vibracii a zo zaprasenia pluc prachom obsahujucim SiO2, v zvarovni rur islo o poruchu sluchu, sposobenu hlukom.
      Odskodnenie, regresy
      V zmysle zakona c.65/65 Zb. bolo v akciovej spolocnosti odskodnenych 27 pracovnych urazov a 3 choroby z povolania. Z dovodu porusenia zasad bezpecnosti prace bolo ciastocne odskodnenych 17 pripadov. Za pracovne urazy bolo postihnutym vyplatenych 159 413 Sk. Renty za poskodenie zdravia po pracovnom uraze z predchadzajucich rokov predstavovali 333 416 Sk. Za choroby z povolania bolo vyplatenych 255 412 Sk. Celkove naklady na uhradu odskodneho po pracovnych urazoch a chorobach z povolania v I.polroku cinili 748 241 Sk. Zo strany Socialnej poistovne a.s. bol uplatneny 1 regres na nahradenie davok poskytnutych z nemocenskeho a dochodkoveho zabezpecenia vo vyske 24540,- Sk.
      Stazene pracovne prostredie: Za pracu v stazenom pracovnom prostredi bolo zamestnancom vyplatenych 6 mil. Sk.
     
      Percentualny podiel pracovnej neschopnosti za I. polrok 1998:
      - 2 percenta pracovne urazy - 10 percent nepracovne urazy - 0 choroby z povolania - 88 percent ostatne choroby
     
      PRACOVNA URAZOVOST PODLA PREVADZOK


     
      Pokracovanie v buducom cisle

 


... spat na prehlad clankov

kino Panorama

Obecne kino uvadza v auguste o 19.30 hod.
     
      1., v sobotu : Lov na mys, komedia s ceskym dabingom. MP od 12r., vstupne 44,- Sk. 2., v nedelu o 19.hod.: AMISTAD, pravdivy pribeh z dejin USA. MP od 12r, vstupne 40,- Sk. 4., v utorok o 17. hod.: FILM PRE DETI. 8., v sobotu: MUZI V CIERNOM, sci-fi komedia. MP od 12r., vstupne: 30,- Sk. 9., v nedelu: BLUES BROT HERS 2000, hudobna komedia plna hviezd. MP od 12r., vstupne: 40,- Sk. 11., v utorok: PIESEN PRE NEVESTU, americka komedia. MP od 12r. 15., v sobotu: CERVENY LABYRINT, len zena ho moze zachranit. Film USA, MP od 12r., vstupne: 45,- Sk. 16., v nedelu: GEORGE - KRAL DZUNGLE, parodia Tarzana. MP od 12r., vstupne: 30,- Sk. 18., v utorok: MERCURY, kod ktory sa neda desifrovat, chlapec, ktory sa neda najst ... Film USA, MP od 12r., vstupne: 45,- Sk.
    


... spat na prehlad clankov

Zo zapisnika turistu

Nizke Tatry - Martaluzka

Druhu julovu sobotu sme sa vybrali navstivit prirodny bralnaty amfiteater, ktory sa nachadza na severovychodnom svahu Kralovej hole. Vychodiskom tury bola mala lesnicka osada Puste pole (910 m). Dobre udrziavanou lesnou cestou otvorenym udolim Hnilca sme sa dostali na polianku Zadna dolina, kde odbocujeme po zltej znacke chodnikom cez tmavy les a stare zarastene rubanisko az na siroku zvaznicu. Lesom, serpentinami zdolavame svahy az do ubocia nad potok Hnilec. Dalej pokracujeme uz miernejsie na polanu porastenu vysokou travou. Pred nami je zrazu skalny kotol s bralnatymi stenami. Vlavo popod steny brala do stredu kotla tecie kaskadami potok Hnilca. Toto krasne miesto sa nazyva Martaluzka. Odtial vystupujeme bralnou stenou ponad vodopad na holy chrbat Tri studne, so skalnymi utvarmi vo vyske 1540 m, odkial mame siroky vyhlad na mohutny masiv Kralovej hole, Slovensky raj a zasnezene Vysoke Tatry. Az teraz zbadame pramen Hnilca, ktory je vo vyske 1945 m pod Kralovou holou a je po celu svoju dlzku 14-kilometrov sprievodcom a vlastne tvorcom Smrecinskej doliny. Pokarcujeme vysokohorskym hrebenom po modrej znacke lemovanej kosodrevinou na Tri kopce. Cez tri vysvihy hrebena s lesikom vystupujeme na vrchol Uplazu (1555) a dalej sirokym priesekom vrcholoveho smrekoveho lesa sa pohodlne dostavame do Smrecinskeho sedla, kde je krizovatka troch turistickych znaciek so smerovnikmi. My sa vyberame zelenou znackou po vychodenej lesnej ceste popri polovnickej chatke Betka a cez polanu Siskova na krizovatku viacerych polnych ciest, s nazvom Kosarisko. Tu stretavame zabludeneho Holandana, ktoremu radime, ako sa dostat na hlavny hreben Nizkych Tatier. Ten sam a bez podrobnej mapy planoval prejst hrebenom az po Certovicu. Pokracujeme zvaznicou alejou peknych starych smrekov az do Pusteho pola. Dlzka trasy je 18 km. Je to najkratsi pristup s meniacou sa sceneriou do najmenej znamej samostatnej casti Kralovoholskych Tatier. Ing. Peter Mlynarcik
    


... spat na prehlad clankov
         

CK Podbrezova organizatorom 15. a 16. kola SP 98

    
      Druhy rocnik vecerneho "Kriteria o putovny pohar primatora mesta Brezna" patri uz tradicne k jednym z najtazsich v ramci Slovenskeho pohara. V sobotu, v odpoludnajsich hodinach, odstartoval 15. kolo SP cestnym kolom veteran breznianskych okruhov - 83-rocny Vojtech Reis. Za nim vystartovala na trat kategoria propag, v ktorej zvitazil Patrik Fabian z Elanu Roznava, 2. bol Marcel Masarovic zo ZTS Dubnica a 3. Tibor Patrik z Dubnice. Druhou sutaznou kategoriou boli dorastenci, v ktorej Cyklisticky klub Podbrezova reprezentovali jeho traja odchovanci. V tejto sutaznej kategorii zvitazil Stefan Gajdosik z CK Krupina, 2. bol Tomas Pucek zo ZTS Dubnica a 3. Stanislav Kardos z Mnichovej Lehoty. Z nasich sa najlepsie umiestnil Daniel Fillo, ktory skoncil 7., 18. bol Jan Rosik a 25. Martin Molcan. Kategoria kadet startovala ako tretia v poradi, zvitazil v nej Marian Hecl z JOKO B.Bystrica, 2. skoncil Ladislav Dubos z CK Trnava a 3. Matej Drienik zo ZTS Dubnica. Predposlednou kategoriou na starte boli juniori, z ktorych prvenstvo si odniesol Branislav Stejskal zo Stejskal team Prievidza, 2. miesto obsadil Daniel Klucik z Cyklosun L. Mikulas a 3. bol Michal Frano zo Slavie Trencin. Nas junior Robert Malcek skoncil na 20. mieste. V poslednej kategorii muzov sme mali zastupenie v Pavlovi Medvedovi, ktory skoncil na 12. mieste, vyhral Miroslav Liptak z Dukly Trencin, 2. bol Viliam Liptak taktiez z Dukly Trencin a 3. skoncil Robert Glajza z Budvaru Tabor. Na starte vecerneho kriteria sa vystriedalo 150 pretekarov z celeho Slovenska, Ciech a Egypta. Ceny vitazom jednotlivych kategorii odovzdal zastupca primatora mesta Brezna Ing. Jan Medved.
      V nedelu, 19. jula, pokracoval Slovensky pohar 16. kolom - "Casovkou jednotlivcov do vrchu (Bystra-Srdiecko) o pohar Zeleziarni Podbrezova a.s.". Start zacal opat kategoriov propag, v ktorej zvitazil Patrik Fabian z Elanu Roznava, 2. skoncil Peter Ciz z CK Krupina, 3. Zoltan Ruszniak z Elanu Roznava. V kategorii dorast bol vitazom Andrej Lalinsky z CK Zilina, 2. bol Michal Kerestes z LOKO Presov, 3. Andrej Mlynar z CK Krupina, nasi dorastenci skoncili Daniel Fillo na 10. mieste, 29. bol Martin Molcan a 30. Jan Rosik. V kategorii kadet zvitazil Matej Jurco Tatran. orly L. Hradok, 2. skoncil Ladislav Dubos z CK Trnava a 3. Lubos Cina z LOKO Presov. Z juniorov bol 1. Michal Laris z Calexu Surany, 2. skoncil Radovan Husar zo Slavie Trencin, 3. Vladimir Hnat zo Spartaku Dubnica a 15. skoncil nas Robert Malcek. V kategorii muzov bol nas Pavel Medved na 26. mieste a poradie na prvych prieckach bolo nasledovne - 1. Miroslav Liptak z Dukly Trencin, 2. Robert Glajza z Budvaru Tabor a 3. Jan Gazi z Dukly Trencin. Startovali vsetci ucastnici vecerneho kriteria a ceny za vitazstvo v casovke odovzdaval zastupca TJ ZP p. Vladimir Vanik. Organizatorom 15. a 16. kola Slovenskeho pohara bol Cyklisticky klub Podbrezova, ktory sa opat vynikajuco zhostil svojej ulohy a zabezpecil plynuly a bezpecny priebeh pretekov, hlavne v uliciach mesta Brezna. -vk+jm-

     


... spat na prehlad clankov

S prezidentom FO Zeleziarne Podbrezova a.s., pred startom

S predsavzatim udrzat sa v II.lige

Pred uvodnym zapasom jesennej casti futbalovej sezony 1998/99 sme oslovili prezidenta FO TJ ZELEZIARNE PODBREZOVA Mgr. Mariana ZIMU:
      * Metu predchadzajucich rokov ste naplnili. S akymi predsavzatiami vstupujete do tejto sezony? - II.liga bola nasou metou a nou by mala zostat natrvalo. Tuto sutaz vsak nepozname, sledovali sme ju viac-menej z medii a tak vstupujeme do novej sutaze "ako do zeme neprebadanej". Nasim zelanim je dostat sa do stredu tabulky, co by znamenalo pre nas primerane postavenie v II.lige, s predsavzatim - udrzat sa tam. Nemame v umysle nahanat vyssie priecky. Budeme sa usilovat predovsetkym o to, aby sme poskytli divakom zabavu. A ak chceme naplnit toto poslanie, musime si uvedomit, a to najma hraci, ze futbal sa nehra pre funkcionarov, pre rozhodcov a ani pre hracov, ale predovsetkym pre divakov, ktori sprevadzali podbrezovsky futbal od cias stvrtej ligy, nesetrili svojimi hlasivkami a povzbudzovali hracov v hojnom pocte.
      * Stred tabulky, to je tiez narocny ciel. Myslite si, ze muzstvo je dostatocne nan pripravene? - Je sice predcasne hovorit o vykonnosti muzstva, no sucasne referencie funkcionarov a trenerov o doterajsom pristupe i samotnej priprave nasvedcuju, ze ciel nie je nedosiahnutelny. Mancaft vstupuje do sutaze posilneny o novych hracov. Prisiel k nam prvoligovy L. Krochta z Bardejova, J. Mores z Dukly Banska Bystrica, po hostovani k nam natrvalo prestupil brankar J. Hanak, z Dukly prisiel obranca N. Kelemen, z Dubovej P. Svantner, P. Margus z Trebostova a J. Rusko zo Seliec. Po posudeni situacie Zvolena, ktory vymenil cely hracsky kader a nezachranil sa, si myslim, ze jadrom muzstva musia zostat hraci, ktori boli nosnymi aj v predchadzajucej sutazi. A to su brankar Stefik, stoper Pauk, zaloznici Pisoja, Gajdosik a utocnik Nemec. Nas hracsky kader je vsak dostatocne siroky na to, aby kazdy z muzstva dostal sancu presadit si svoje ambicie a tie po dosiahnuti postupu urcite maju vsetci.
      * Cim hodlate prekvapit divakov na domacich zapasoch? - Tych, ktori neboli na poslednom majstrovskom zapase III. ligy, urcite prekvapime nasim krasnym futbalovym stadionom, jeho vybavenim, bufetom, parkoviskom... Nas stadion, ako jeden z mala ponuka vsetkym divakom miesta na sedenie. Ako vlani, aj v tejto sezone bude vstup na domace zapasy volny a to je nas vklad horehronskemu futbalu a darcek pre fanusikov. Podakovala O. Kleinova
     

     


... spat na prehlad clankov

O rozvoji mladeznickeho futbalu s Ing.Zdenom Hrbanom

S PERSPEKTIVOU DO NASLEDUJUCICH ROKOV

Organizacny tim FO TJ ZELEZIARNE PODBREZOVA po svojom nastupe prijal rad opatreni, zameranych na skvalitnenie cinnosti vo vsetkych oblastiach. Jednou z nich je vychova mladej generacie.


      "Ako sa rozbehli prve kroky realizacie novej koncepcie v tejto oblasti? - o odpoved sme poziadali manazera pre mladeznicky futbal Ing. Zdena HRBANA: - Nasim prvoradym cielom je pozdvihnut a skvalitnit mladeznicky futbal v Podbrezovej a preto sme pristupili k reorganizacii celeho systemu v tejto oblasti. Nadviazali sme spolupracu s futbalovymi oddielmi okolitych obci, Valaskej, Dolnej a Hornej Lehoty, Jasenia..., kde je dostatok chlapcov vo veku, kedy z nich mozno vychovat dobrych futbalistov. Prvou fazou realizacie nasho predsavzatia bolo zorganizovanie niekolkych futbalovych zapasov na ihrisku vo Valaskej. Tu sme uskutocnili predbezny vyber a momentalne mame 16 hracov v kategorii mladsich ziakov, 22 starsich ziakov, 20 v kategorii mladsich dorastencov a 15 starsich dorastencov. Kazde druzstvo ma dvoch trenerov, ktori rozbehli treningovu cinnost. Pripravke sa venuju treneri Budac a Muransky, mladsim ziakom Bukovec a Schober, starsim ziakom Gajdos a Balco, mladsim dorastencom Kocur a Schneid a starsim dorastencom Molcan a Uhrik.
     
      * Treningy sa rozbehli, znamena to, ze vyber je uzavrety a dalsi zaujemcovia uz nemaju sancu? - Vyber viac-menej uzavrety mame, neznamena to vsak, ze natrvalo. Otvorene nadalej zostavaju dvere do pripravky, kde radi privitame zaujemcov aj dnes.
      * Mohli by ste nam priblizit podmienky, v ktorych sa budu buduce nadeje podbrezovskeho futbalu pripravovat? - V ZS v Podbrezovej sme zriadili Treningove stredisko mladeze v spoluprace s OU - odborom skolstva, FO TJ ZP a ZP a.s. Tu sme vytvorili podmienky pre ziakov 5.-8. rocnikov. Chlapci sa budu v ramci telesnej vychovy a nepovinnych predmetov venovat futbalu. Ich vyucovaci rezim bude prisposobeny tak, ze treningove hodiny budu absolvovat v case vyucovania. Tu vsak nase kvality nekoncia. Zamerali sme sa aj na ich dalsiu vychovu po skonceni zakladnej skoly. Od 1. septembra 1998 zriadujeme sportovu triedu v SOU hutnickom, mimochodom, jej poslanim bude nielen priprava na futbal, ale zameria sa aj na ine sporty, ako napr. biatlon, zjazdove lyzovanie.... V roku 1999 planujeme vytvorit sportovu triedu s podobnym poslanim aj v Gymnaziu v Brezne. Chceme vychovat kvalitnych hracov a s tym vedomim sa budeme snazit vytvorit aj podmienky co najlepsie. Nasi chlapci, pocnuc pripravkov a konciac starsim dorastom, budu kompletne vybaveni nielen na zapasy, ale aj na treningovu cinnost. S SOU-hutnickym rokujeme v sucasnosti o moznosti vyuzivania plavarne v Mazornikove na rehabilitaciu, momentalne ju zabezpecujeme na futbalovom stadione Zeleziarni na Kolkarni v Podbrezovej. Treningovy proces mladsich a starsich dorastencov prebieha na ihrisku vo Valaskej. Pre mladeznicky futbal planujeme vytvorit aj funkciu metodika, so zretelom nielen na jeho dobre znalosti a skusenosti vo futbale, ale zaroven musi mat aj dobry vztah k detom. Kazde muzstvo bude mat dvoch trenerov.
      V Slovenkom futbalovom zvaze v Banskej Bystrici sa nam podarilo presadit aj "dvojicku" a tak bude druzstvo starsich ziakov a mladsich dorastencov hrat spolocnu sutaz v III.lige. Myslim si, ze aj to bude nespornym prinosom pre odstartovanie nasej uspesnej cinnosti. O.K.
     


... spat na prehlad clankov

Trenersky tandem Nemec-Ancic

Z byvalych rivalov na zelenych travnikoch v sucasnosti Milan Nemec a Peter Ancic vytvorili tim, ktory trenersky viedol letnu pripravu Zeleziara pre druhu najvyssiu slovensku futbalovu sutaz. V kratkom rozhovore pred priatelskym zapasom so Zlatymi Moravcami sme sa ich opytali na priebeh julovej pripravy, na ich osobne predsavzatia a ako ich chcu so svojimi zverencami dosiahnut, a nechybala ani otazka o ich vzajomnej trenerskej spolupraci?
      Peter ANCIC: - Zastihli ste nas v obdobi letnej pripravy, kedy mame s 22-clennym kadrom za sebou len 10-dni a preto v sucasnosti nemozem hovorit o silnych, pripadne slabsich strankach muzstva. Odohrali sme uz niekolko pripravnych zapasov, v turnaji v Priechode sme s domacim muzstvom vyhrali 1:0 a Banskou Bystricou prehrali 0:3, s ceskym II.ligovym muzstvom Most Banik sme v priatelskom stretnuti prehrali 0:1, s Liptovskym Mikulasom vyhrali 2:1, so Zlatymi Moravcami 3:2. Pred nami je turnaj vo Valci, kde sa stretneme s tretoligovym Martinom a ucasnikom IV.ligy Trebostovom (poz.red. s Martinom sme remizovali 0:0 a s Trebostovom sme vyhrali 5:1. Zeleziar sa stal vitazom tohoto turnaja). Nase predsavzatie do II.ligy - vytvorit pevny zaklad a kostru zo skusenych futbalistov a v prvom roku posobenia v II. lige sa umiestnit v strede tabulky. Ako novacik sutaze to nebudeme mat lahke, vsetko bude zalezat od toho, ako zachytime uvod sutaze. Nasim prvym superom budu Kosice, tuziace po navrate do I. ligy. Nasleduju dalsi kvalitni superi Bratislava, Jelsava a to potvrdzuje moje slova, ze od startu v II. lige zalezi umiestnenie v jesennej casti.
     

Milan NEMEC: - Pocas rocneho posobenia v Podbrezovej som lepsie spoznal hracsky kader. Uz som spominal svoj trenersky ciel - vytvorit sudrzny, jednoliaty kolektiv, ktory ma radost z futbalu a superenia. Velky doraz som kladol a kladiem na psychicku pohodu v muzstve, ktoru by mali posilnit i novi hraci - prvoligovy tvorca hry z Bardejova Lubo KROCHTA, technicky zdatny ligovy hrac z Banskej Bystrice - zaloznik Jozef MORES, rychly tretoligovy utocnik (hral za Zabokreky a Lipt. Mikulas) Roman MARGUS, vsestranny a skuseny tretoligovy hrac zo Seliec Jozef RUSKO a zaloznik, hrajuci posledne za Dubovu, Peter SVANTNER, rodak z Cierneho Balogu.
      Poslednu otazku obidvaja treneri zhrnuli do odpovede "V trenerskej praci sa snazime najst spolocnu taktiku. Samozrejne, sa to nezaobide bez dohadovania a hladania kompromisov. Obraz hry podbrezovskych futbalistov bude vysledkom prace trenerov".
      A aby to trenerskemu tandemu a hracom Zeleziara vyslo v prvej - jesennej casti II.ligy, v ktorej bude novacikom tazko skusanym, to si zelaju vsetci fanusikovia podbrezovskeho futbalu.

Opytala sa V. Kukolova
     
     

Milan NEMEC, 39 rocny trener, ktory po rocnom posobeni v Podbrezovej priviedol muzstvo Zeleziara do II. ligy Byvaly hrac: Slovana Bratislava, ZTS (VSZ) Kosice, Ziaru nad Hronom, Dukly B. Bystrica, angazma v Rakusku Trenerska cinnost: zacinal ako hrajuci trener v Novej Bani, bol asistentom trenera Dukly B. Bystrica, od roku 1997 posobi v Podbrezovej Peter ANCIC, 42 rocny Byvaly hrac: prvoligovy v Trencine (1976-81), v Plastike Nitra (1981-83), Slusoviciach (1984-88), v Banovciach nad Bebravou (1988-90), zaver hracskej kariery v Heloforte v Rakusku Trenerska cinnost: (trenerska kvalifikacia I. stupna) prve posobisko - trener mladeze v TTS Trencin, potom trener seniorov v tretoligovych muzstvach v Novom Meste nad Vahom a v Banovciach nad Bebravou, od jula trenerom muzstva Zeleziara

... spat na prehlad clankov


      A-muzstvo FO TJ ZP horny rad zlava: manazer FO Ing. T. Kala, hraci Jozef Hanak, Marcel Turna, Jan Gajdosik, Peter Gajan, Miroslav Zazrivec, Roman Chudik, Norbert Kelemen, Lubomir Pauk, Roman Margus, Michal Stefik, Marcel Dohnalek, treneri Peter Ancic, Milan Nemec, veduci muzstva Marian Hutka dolny rad zlava: tajomnik Miroslav Saur, prezident FO Mgr. Marian Zima, maser Pavel Bukovec, hraci Jozef Mores, Gabriel Jancik, Dusan Pisoja, Peter Turna, Lubos Krochta, Daniel Nemec, Jozef Rusko, Peter Bukovec, Peter


  Prehlad clankov      Archiv      Tiraz      Kontakt     Home page