|
Doplatky miezd v julovej vyplate |
Nakolko v 2. stvrtroku 1998 sme splnili ulohy
financneho planu, rozhodlo vedenie ZP a.s. vyplatit zamestnancom
doplatky ku mzde za uvedene obdobie. "Ake su konkretne
podmienky pre vyplatenie doplatku miezd za druhy stvrtrok?"
sme sa opytali veducej odboru prace a miezd Ing. Ivety
Kralikovej:
- Mzdovy predpis c. 11/98 obsahuje
podmienky pre vyplatenie doplatku miezd. Zakladnou pre jeho
vypocet bude uhrn skutocne vyplatenych tarifnych miezd za obdobie
druheho stvrtroka 1998. Vyska doplatku pre jednotlivcov bude
predstavovat 8 percent z uhrnu skutocne vyplatenych tarifnych
miezd za obdobie od aprila do juna 1998 u konkretneho
zamestnanca. Doplatok miezd bude vyplateny zamestnancom ZP a.s.,
ktori budu v evidencnom stave k 31. julu 1998 a zamestnancom v
mimoevidencnom stave na zakladnej vojenskej sluzbe a materskej
dovolenke za obdobie, ktore odpracovali v case od 1. aprila do
30. juna 1998. Nebude vyplateny zamestnancom, ktori v obdobi
druheho stvrtroka zameskali neospravedlnene jednu a viac hodin,
tym, ktori v tomto obdobi porusili pracovnu disciplinu, nasledkom
coho s nimi zamestnavatel rozviazal pracovny pomer vypovedou
alebo okamzitym zrusenim, resp. zamestnancom, ktori porusili
pracovnu disciplinu a ktorych pisomne oznamil veduci prevadzky,
odboru alebo oddelenia odboru Ppam. Narok na doplatok nemaju
obcania vykonavajuci civilnu sluzbu v ZP a.s. Zakladna pre
vypocet doplatku miezd, ako i vypocet pre jednotlivych
zamestnancov budu spracovane automatizovanym sposobom, doplatok
bude vyplateny vo vyplate za mesiac jul 1998 (pod mzdovym druhom
1436 a zdaneny podla platnych predpisov).
vydane v ZP a.s. od 1.
maja 1998 do 24. maja 1998 oddelenim organizacie a vnutornej
legislativy
S M E R N I C E:
S-472/98 Havarijny plan pre nakladanie s nebezpecnymi
odpadmi: - zakladna terminologia, vseobecny popis
odpadov - zoznam nebezpecnych odpadov - opatrenia v pripade
havarie.
S-300/98 Revizie elektrickeho prenosneho naradia: -
nakup a hospodarenie s elektrickym rucnym naradim - rozdelenie,
vykonavanie kontrol a vyradenie elektrickeho rucneho naradia -
povinnosti zamestnancov a obsluh vydajni
S-473/98 Postup pri uplatnovani osobitnej sadzby dane za
vykony a sluzby nakupovane zo zahranicia: - zakladne
pojmy - osobitna sadzba dane - sposob vyberu dane, penale, urok -
danovy domicil - rozdelenie prijmov zdanovanych osobitnou sadzbou
dane - pre rezidentov - pre nerezidentov - medzinarodne zmluvy o
zamedzeni dvojakeho zdanenie - povinnosti vyplyvajuce z
uplatnovania zakona vo vnutropodnikovej praxi
S-429/98 Cinnost chemickeho laboratoria odboru riadenia
kvality: - struktura a cinnost chemickeho laboratoria -
pristroje a zariadenia v chemickych a spektrometrickom
laboratoriu - evidencia, oznacovanie, archivacia vzoriek - odber
a priprava analytickych vzoriek, poziadavky na vzorky - pracovne
postupy, metody kontroly kvality prace - evidencia a archivacia
vysledkov
S-356/98 Zakaz pozivania alkoholickych napojov a inych
omamnych latok: - zakaz pozivania alkoholickych napojov,
omamnych latok a liekov - povinnosti zamestnancov ZP a.s. -
zasady pri zistovani stupna podnapitosti - postihy za porusenie
ustanoveni smernice
S-467/98 System zabezpecovania kvality vyrobkov ZP a.s.
pre technicke zariadenia v jadrovej energetike: -
zakladne pojmy, povinnosti ZP a.s. a zamestnancov s osvedcenim -
postup cinnosti a system zabezpecovania kvality vyrobkov pre
jadrovu energetiku - metrologicke zabezpecenie - priprava
zamestnancov - riesenie nezhod, napravne a preventivne opatrenia
- dokumentacia a sprievodna technicka dokumentacia a jej
archivacia
DODATKY K SMERNICIAM:
I. dodatok k S-469/98 Predaj externeho tovaru v ZP
a.s. I. dodatok k S-394/97 Zahranicne pracovne cesty I. dodatok k
S-398/97 Cestovne nahrady pri tuzemskych pracovnych cestach II.
dodatok k S-463/98 Zabezpecenie prevadzky referentsky riadenych
vozidiel
DODATKY K INYM
DOKUMENTOM:
I. dodatok k dokumentu "Koncepcia a strategia kvality ZP a.s."
INDIVIDUALNE RIADIACE AKTY GENERALNEHO RIADITELA a.s.
ROZHODNUTIA:
c. 6/98 Vybavovanie cenin-dopravnych listov a vahovych zapisov c. 7/98 Menovanie pracovneho timu pre modernizaciu ZPO c. 8/98 Casovy harmonogram kyvadlovej dopravy c. 9/98 Menovanie pracovneho timu pre vypracovanie noveho systemu spracovania ekonomickych informacii
PRIKAZY:
c. 8/98 Mimoriadna inventarizacia investicneho majetku
v hospodarsko-socialnom odbore
Poznamka:
Platne organizacne normy a individualne
riadiace akty su v plnom zneni k nahliadnutiu vsetkym uzivatelom
INTRANETU na nasledovnej adrese: http://dbmis/informatika/VPN/Index.htm
Ing. Peter Kuhnel, veduci exportneho predaja hodnoti |
POLROK V EXPORTE
Exportny tovar do teritorii Zapadnej Europy a zamoria realizujeme prostrednictvom nasej obchodnej a marketingovej spolocnosti Pipex. Vysledky cinnosti za prvy polrok (uvedene v tabulke) ukazuju na velmi dobre objemove plnenie planu, hlavne v taharni rur I. a ciastocne aj v taharni rur II. |
Problematickejsie je nedosahovanie planovanej realizacnej ceny. Obidve cisla sme dosiahli vdaka zvysenej vyrobe vymennikovych rur. V dalsom obdobi by sme chceli, aby Pipex prevzal aj cast aktivit pri realizacii oblukov, vyrobkov hutnickej druhovyroby a cylindrickych rur. Predaj v teritoriu byvalych socialistickych statov realizujeme priamo zo ZP a.s., s vynimkou Polska, kde mame zalozenu importersku spolocnost Slovrur. Ako vidiet z tabulky, najproblematickejsie sa javi predaj presnych rur. Suvisi to s prepadom strojarskej vyroby v byvalych socialistickych statoch a velmi obmedzenou platobnou schopnostou nasich potencialnych odberatelov. Prepad v predaji oblukov ma sezonny charakter, v pripade, ze by sme v druhom polroku vyrobili nejake mnozstvo " na sklad", bude sa postupne v III.kvartali expedovat. Dalsim dovodom je vstup noveho miestneho vyrobcu "firmy Bohus" na trh. Svojou agresivnou cenovou politikou sposobila, ze cast nasich zakaznikov prestala kupovat od nas. V nasledovnom obdobi mame pred sebou ulohu, vybudovat odberatelsku siet pre novy vyrobok - rury pre vyrobu hydraulickych cylindrov. Ide o vyrobok, na ktorom je potrebne overit akost v skusobnych zakazkach. Narocnost vyroby sa ukazala pri prvych dodavkach zakaznikom. |
Ing. Robert Plsik, veduci prevadzky srotove pole hodnoti |
Prevadzku srotove pole Piesok tvoria 2 vyrobne strediska: srotove pole a troskove hospodarstvo, ktoreho sucastou je upravarenska linka na triedenie a separaciu kovu z trosky. |
Stredisko srotove pole si
stanovilo hlavny ciel, upravit a zviest co najviac oceloveho
srotu do oceliarne.Plan vykonov sa nam podarilo splnit na 100%,
no do oceliarne sme zviezli len 90% oceloveho srotu z planovaneho
mnozstva. Hlavnou pricinou boli velke zasoby upravenych druhov
kovoveho odpadu este od aprila. Aj v sucasnosti su poziadavky
obmedzene. Momentalne upravujeme ocelovy srot " na
sklad". V sucasnosti mame optimalnu zasobu upravenych
druhov, co predstavuje mesacnu kapacitu vyroby prevadzky.
Zvysovanim zasob upravenych druhov oceloveho srotu vytvarame
priaznive predpoklady pre vyrobu oceliarne pocas zimnych
mesiacov. Zo skusenosti totiz vieme, ze hlavne v stvrtom
stvrtroku dodavky oceloveho srotu zvycajne klesaju.
Hlavnou cinnostou strediska
troskoveho hospodarstva je prvotna uprava trosky, vysrotovanie
zostatkoveho kovu a nasledna uprava trosky na upravarenskej linke
na umele kamenivo.
Nasim zamerom bolo spracovat
trosku z roku 1997 do konca aprila 1998. Nepodarilo sa nam to
uskutocnit v plnej miere. Hlavnou pricinou bol proces drvenia
nadsitnej frakcie externou firmou, ktora v dosledku poruchy na
drvici odstupila od zmluvy a sposobila nam tym sklz v
harmonograme prac. Boli sme nuteni hladat novu firmu a napokon
prostrednictvom nej sa drvenie uskutocnilo od 23. aprila do 31.
maja 1998. Za prvych pat mesiacov sme pretriedili 28 000 t
materialu, z ktoreho sme ziskali 803 t pouzitelneho kovu velkosti
nad 55 mm a 1260 t magnetickej frakcie velkosti 55 mm, z ktorej
po triedeni ziskame 13 % pouzitelneho kovu. V maji sa uskutocnilo
drvenie nadsitnej frakcie. Spracovali sme 12 000 t materialu, z
ktoreho sme ziskali 330 t pouzitelneho kovu. Celkova vytazenost
predstavuje 4 %. Za obdobie 5 mesiacov sme vyrobili 24 705 t
frakcii umeleho kameniva v nasledovnom percentualnom zlozeni:
frakcia 0 - 8 mm 5 200 t 17,5%
8 - 22 mm 4 770 t 16,1%
22 - 63 mm 14 730 t 49,6%
V juni sme uskutocnili demontaz
linky a prestahovali sme ju na haldu Siklov.
Hlavne zamery prevadzky na
druhy polrok:
V stredisku srotove pole budeme
pokracovat v nastupenom trende v uprave oceloveho odpadu, s
cielom rok uzavriet s upravou a zvozom srotu podla vopred
schvaleneho zameru. Tento zamer by sme mali splnit, ak prisun
srotu bude nadalej pokracovat v objemoch z prveho polroku a
oceliaren zvysi odber upravenych druhov a oceloveho srotu v 3. a
4. stvrtroku.
V stredisku troskoveho
hospodarstva bude nasou hlavnou snahou na halde Siklov dobehnut
sklz z 2. stvrtroku, sposobeny predlzenim prac v prevadzke (ako
som uz spomenul), tak, aby sme do konca tohto roku spracovali 175
000 t materialu a predpokladame 6,5 % vytaznost. Najvacsi vplyv
na splnenie uvedeneho ciela bude mat bezporuchovy chod vsetkych
mechanizmov, co sa nam nie vzdy dari plnit. Troska je vysoko
abrazivny material, co nepriaznivo vplyva na vsetky dopravne
mechanizmy. Ako priklad uvediem - dozer D 65 EX ODF KOMATSU,
ktory sme kupili v roku 1997. Za rok prace s troskou doslo k
opotrebovaniu radlice, konzol aj pasov. Tieto nosne casti budeme
musiet postupne renovovat.
V zavere by som chcel
vsetkym pracovnikom prevadzky podakovat za dosiahnute vysledky,
zazelat im prijemnu dovolenku a nacerpanie novych sil, aby sa nam
stanovene zamery podarilo nielen naplnit, ale aj prekrocit.
Zo sveta ocele |
Jeden z najvyznamnejsich ceskych
vyrobcov uslachtilych oceli sirokeho sortimentu planuje v tomto
roku vyrazne vyssiu produkciu.
Rekordnu produkciu v obdobi
existencie firmy planuju v tomto roku dosiahnut Zeleziarne
Hradek, a.s., jeden z vyznamnych vyrobcov uslachtilych oceli CR.
Zatial co v minulom roku vyrobili 197 tisic ton surovej ocele
(medzirocne o 36 tisic ton viac), ma sa v tomto roku ich
produkcia v stvorzmennej prevadzke zvysit na 240 tisic ton, z
coho by mal 195 az 200 tisic ton tvorit valcovany material. V
prvom polroku 1998 dosiahli vyrobu 125 tisic ton, co prevysilo
ocakavania. Predpokladom je, ze podobne ako vlani dosiahne
exportna produkcia, hlavne na Slovensko, do Ruska, Polska a
krajin Beneluxu, skoro 40 percent vyroby. Trzby zeleziarni sa
maju v tomto roku mezirocne zvysit o 15 percent. Cisty zisk,
ktory ma byt dlhodobo reinvestovany, by sa mal pohybovat okolo
sto milionov Kc. V tejto sumu je zahrnuta aj tohtorocna
nastartovana vyroba v kladenskych firmach Uslachtilej ocele a
Noval, ktore su novymi sucastami Zeleziarni Hradek. Obchodna
firma Ferra, ktora vlastni 76 percent akcii zeleziarni, v
najblizsich dnoch ponukne minoritnym akcionarom v poradi uz
tretie odkupenie a na poslednom valnom zhromazdeni schvalila
zrusenie verejneho obchodovania s akciami zeleziarni. Dovodom bol
fakt, ze s akciami sa malo obchodovalo. Ferra chce do troch rokov
vytvorit velmi silny hutny holding, ktoreho akcie znovu uvedie na
trh. Minulorocny cisty zisk Zeleziarni Hradek 71 milionov Kc,
ktory bol v porovnani s rokom 1996 o 54 milionov nizsi, je
znacnym uspechom. Hlavne, ked podnik uz drzi tri roky konstantne
predajne ceny. Citelne podnik zasiahla recesia dopytu po
oceliarenskych produktoch v prvom stvrtroku - hlavne v zahranici,
vyrazne zvysenie uroku a medzirocny narast nakladov o 240
milionov Kc. Investicie Zeleziarni Hradek v roku 1997 presiahli
71 milinov Kc. V sucasnej dobe firma intenzivne pripravuje
rekonstrukciu elektooceliarne, ktora vyrazne znizi jej ekologicku
zataz. Idu postupnymi krokmi, ktore prestavbu vyrazne zlavnia, no
bude ich stat radovo niekolko stoviek milionov. Chcu zakupit
jednu vysokofrekvencnu pec, ktora nahradi vsetky styri agregaty.
Prevzate z HN, 16.VII.1998
S redakcnym mikrofonom v KuneradePre nase deti su kazde prazdniny zabezpecene
pobyty v detskych taboroch. Tohto roku sa rekreuju v
Kunerade, a hoci deti, ktore sa uz vratili z I. turnusu
boli vacsinou s dvojtyzdnovym pobytom spokojne, nasli sa
aj take, ktore sa stazovali. A prave to bol dovod, preco
sme navstivili v piatok, 17. jula, toto rekreacne
stredisko bez ohlasenia, spolu s veducim personalneho
odboru Ing. Vladimirom Vaisom a Ing. Juliusom Dvorskym za
hospodarsku spravu, ked tam boli uz deti
z II. turnusu. Rekreacna chata v Kunerade je
velky murovany objekt v prekrasnom horskom prostredi
nedaleko Rajeckych Teplic. V den nasej navstevy boli
vsetky deti na nedalekom Kuneradskom zamku a za cas,
ktory sme ich cakali, presli sme jedalny listok, izby,
socialne zariadenia a vsetky priestory, ktore su pre deti
k dispozicii. Na prizemi je velka hala, ktoru pouzivaju
deti na ranne rozcvicky v dazdivych dnoch, inak cvicia
pri hudbe na rovnom priestranstve pred chatou. Okrem
magnetofonu, ktory im hra pri rannom cviceni, pri
diskotekach ale aj vtedy, ked len tak - pre potesenie,
chcu pocuvat hudbu, su tu hracie stoly na stolny tenis aj
biliard a deti ich denne pouzivaju. Izby su vacsinou
stvorpostelove. Kapacita chaty je vyssia, ako je pocet
nasich deti - to znamena, ze kazde dieta ma svoju postel,
aj svoje miesto pri stole. V izbach su skrinky sice nie
velke, ale na odev a osobne veci pri dvojtyzdnovom pobyte
stacia. Veduci denne po rozcvicke kontroluju poriadok na izbach a podla stavu
upratania prideluju body od najvyssich 10, nizsie.
Dievcata mali veci pekne poukladane, vybalene, postele
upravene. Horsie to bolo v niektorych izbach chlapcov.
Skrina otvorena ale prazdna, pri nej na zemi zopar
hodenych uterakov, postel neupravena, veci v kufri a
nevybalene. Socialne zariadenia boli vyhovujuce, ciste,
tepla voda je po cely den k dispozicii a vsade bolo citit
dezinfekcny prostriedok. Spolocne WC a spolocne sprchy su
na kazdom poschodi. Medzicasom sa uz vratili aj deti z
vyletu a zasadli k obedu. Treba spomenut, ze pri obede
maju obsluhu a jedalny listok plne vyhovuje svojou
pestrostou aj narocnym jedakom. Ak je niekto hladny, moze
dostat duplu. Okrem nedele maju po cely tyzden aj varene
vecere. Kedze chata, v ktorej su nase deti ubytovane, po
ostatny cas roka sluzi pre inych navstevnikov, su tam
pevne stanovene ceny napojov s vysokohorskou prirazkou.
To je dovod, preco detom napoje nepredavaju. Kazdy den je
vsak k dispozicii vo varnici v chladnejsich dnoch caj,
inak voda so sirupom. Chyba bufetovy predaj. Z rozpisu
programu, ktory je stanoveny na kazdy den vyberam: -
zaujmove kruzky, v nich su prihlasene deti podla toho, ci
si chcu precvicit cudzi jazyk (v prvom turnuse to bola
anglictina a v druhom este pribudla aj taliancina), tiez
maju tanecny kruzok, vytvarny ale aj dramaticky a podla
poziadaviek aj hudobny. Velky zaujem najma u chlapcov je
o zalesacko-indiansky ale aj sportovy kruzok, kde sa
okrem sportovej cinnosti deti dozvedia aj pravidla
sportovych hier. Dramaticky kruzok sa okrem roznych
scenok zaobera aj pantomimou a na posledny celodenny
pobyt sa vsetky kruzky predvedu. To znamena, ze divadelny
a tanecny nacvicia program a vytvarny pripravuje scenu, -
maskarny ples, diskoteky, taborak spojeny s opekanim
spekaciek, - navsteva kupaliska, zamku, Rajeckych Teplic
a Ziliny, - taborova posta - zabavny program, volba
najkrajsieho dievcata ale aj najkrajsieho chlapca, vecery
otazok a odpovedi, podujatie Dracikovia bavia Drakov -
program pripraveny mladsimi pre starsich a naopak, -
rezerva na dazdive dni je pozeranie videa, spolocenske
hry, taborova olympiada, telocvicna. Najzaujimavejsi
program je v posledny pobytovy den a vola sa DEN NAOPAK.
Ranajky su vlastne vecerou a kazdy mesiac je pripomenuty
nejakou cinnostou, zacina sa novym rokom, teda januarom,
konci silvestrovskou diskotekou - poslednym decembrom.
Tymto zabavnym dnom konci cely pobyt. Silvia
Tomcikova+foto |
Pracovna urazovostV prvom polroku bolo v ZP a.s. zaregistrovanych 27 pracovnych urazov, ktorych liecba si vyziadala praceneschopnost 1 366 kalendarnych dni. Pri porovnani s rovnakym obdobim minuleho roka ide o znizenie o 8 urazov a zvysenie o 192 vymeskanych kalendarnych dni. Vo februari sme zaregistrovali jeden tazky pracovny uraz v prevadzke taharen rur I., pri ktorom doslo k pohmozdeniu lavej ruky a odtrhnutiu clankov palca a 3,4 a 5 prsta.
Pracovna urazovost podla jednotlivych
prevadzok v porovnani s minulym rokom bola nasledovna: Podla mesiacov roka -
najvyssia urazovost bola vo febuari (11 pripadov) a
najnizsia v januari a marci (po 2 urazy). graf PU podla dni v tyzdni
|
kino Panorama |
Obecne kino uvadza v auguste o 19.30 hod.
1., v sobotu : Lov na mys, komedia
s ceskym dabingom. MP od 12r., vstupne 44,- Sk. 2., v nedelu o
19.hod.: AMISTAD, pravdivy pribeh z dejin USA.
MP od 12r, vstupne 40,- Sk. 4., v utorok o 17. hod.: FILM
PRE DETI. 8., v sobotu: MUZI V CIERNOM,
sci-fi komedia. MP od 12r., vstupne: 30,- Sk. 9., v nedelu: BLUES
BROT HERS 2000, hudobna komedia plna hviezd. MP od 12r.,
vstupne: 40,- Sk. 11., v utorok: PIESEN PRE NEVESTU,
americka komedia. MP od 12r. 15., v sobotu: CERVENY
LABYRINT, len zena ho moze zachranit. Film USA, MP od
12r., vstupne: 45,- Sk. 16., v nedelu: GEORGE - KRAL
DZUNGLE, parodia Tarzana. MP od 12r., vstupne: 30,- Sk.
18., v utorok: MERCURY, kod ktory sa neda
desifrovat, chlapec, ktory sa neda najst ... Film USA, MP od
12r., vstupne: 45,- Sk.
Nizke Tatry - MartaluzkaDruhu julovu sobotu sme sa vybrali navstivit prirodny
bralnaty amfiteater, ktory sa nachadza na severovychodnom
svahu Kralovej hole. Vychodiskom tury bola mala lesnicka
osada Puste pole (910 m). Dobre udrziavanou lesnou cestou
otvorenym udolim Hnilca sme sa dostali na polianku Zadna
dolina, kde odbocujeme po zltej znacke chodnikom cez
tmavy les a stare zarastene rubanisko az na siroku
zvaznicu. Lesom, serpentinami zdolavame svahy az do
ubocia nad potok Hnilec. Dalej pokracujeme uz miernejsie
na polanu porastenu vysokou travou. Pred nami je zrazu
skalny kotol s bralnatymi stenami. Vlavo popod steny
brala do stredu kotla tecie kaskadami potok Hnilca. Toto
krasne miesto sa nazyva Martaluzka. Odtial vystupujeme
bralnou stenou ponad vodopad na holy chrbat Tri studne,
so skalnymi utvarmi vo vyske 1540 m, odkial mame siroky
vyhlad na mohutny masiv Kralovej hole, Slovensky raj a
zasnezene Vysoke Tatry. Az teraz zbadame pramen Hnilca,
ktory je vo vyske 1945 m pod Kralovou holou a je po celu
svoju dlzku 14-kilometrov sprievodcom a vlastne tvorcom
Smrecinskej doliny. Pokarcujeme vysokohorskym hrebenom po
modrej znacke lemovanej kosodrevinou na Tri kopce. Cez
tri vysvihy hrebena s lesikom vystupujeme na vrchol
Uplazu (1555) a dalej sirokym priesekom vrcholoveho
smrekoveho lesa sa pohodlne dostavame do Smrecinskeho
sedla, kde je krizovatka troch turistickych znaciek so
smerovnikmi. My sa vyberame zelenou znackou po vychodenej
lesnej ceste popri polovnickej chatke Betka a cez polanu
Siskova na krizovatku viacerych polnych ciest, s nazvom
Kosarisko. Tu stretavame zabludeneho Holandana, ktoremu
radime, ako sa dostat na hlavny hreben Nizkych Tatier.
Ten sam a bez podrobnej mapy planoval prejst hrebenom az
po Certovicu. Pokracujeme zvaznicou alejou peknych
starych smrekov az do Pusteho pola. Dlzka trasy je 18 km.
Je to najkratsi pristup s meniacou sa sceneriou do
najmenej znamej samostatnej casti Kralovoholskych Tatier.
Ing. Peter Mlynarcik |
CK Podbrezova organizatorom 15. a 16. kola SP 98 |
Druhy rocnik vecerneho "Kriteria o putovny pohar primatora mesta Brezna" patri uz tradicne k jednym z najtazsich v ramci Slovenskeho pohara. V sobotu, v odpoludnajsich hodinach, odstartoval 15. kolo SP cestnym kolom veteran breznianskych okruhov - 83-rocny Vojtech Reis. Za nim vystartovala na trat kategoria propag, v ktorej zvitazil Patrik Fabian z Elanu Roznava, 2. bol Marcel Masarovic zo ZTS Dubnica a 3. Tibor Patrik z Dubnice. Druhou sutaznou kategoriou boli dorastenci, v ktorej Cyklisticky klub Podbrezova reprezentovali jeho traja odchovanci. V tejto sutaznej kategorii zvitazil Stefan Gajdosik z CK Krupina, 2. bol Tomas Pucek zo ZTS Dubnica a 3. Stanislav Kardos z Mnichovej Lehoty. Z nasich sa najlepsie umiestnil Daniel Fillo, ktory skoncil 7., 18. bol Jan Rosik a 25. Martin Molcan. Kategoria kadet startovala ako tretia v poradi, zvitazil v nej Marian Hecl z JOKO B.Bystrica, 2. skoncil Ladislav Dubos z CK Trnava a 3. Matej Drienik zo ZTS Dubnica. Predposlednou kategoriou na starte boli juniori, z ktorych prvenstvo si odniesol Branislav Stejskal zo Stejskal team Prievidza, 2. miesto obsadil Daniel Klucik z Cyklosun L. Mikulas a 3. bol Michal Frano zo Slavie Trencin. Nas junior Robert Malcek skoncil na 20. mieste. V poslednej kategorii muzov sme mali zastupenie v Pavlovi Medvedovi, ktory skoncil na 12. mieste, vyhral Miroslav Liptak z Dukly Trencin, 2. bol Viliam Liptak taktiez z Dukly Trencin a 3. skoncil Robert Glajza z Budvaru Tabor. Na starte vecerneho kriteria sa vystriedalo 150 pretekarov z celeho Slovenska, Ciech a Egypta. Ceny vitazom jednotlivych kategorii odovzdal zastupca primatora mesta Brezna Ing. Jan Medved. V nedelu, 19. jula, pokracoval Slovensky pohar 16. kolom - "Casovkou jednotlivcov do vrchu (Bystra-Srdiecko) o pohar Zeleziarni Podbrezova a.s.". Start zacal opat kategoriov propag, v ktorej zvitazil Patrik Fabian z Elanu Roznava, 2. skoncil Peter Ciz z CK Krupina, 3. Zoltan Ruszniak z Elanu Roznava. V kategorii dorast bol vitazom Andrej Lalinsky z CK Zilina, 2. bol Michal Kerestes z LOKO Presov, 3. Andrej Mlynar z CK Krupina, nasi dorastenci skoncili Daniel Fillo na 10. mieste, 29. bol Martin Molcan a 30. Jan Rosik. V kategorii kadet zvitazil Matej Jurco Tatran. orly L. Hradok, 2. skoncil Ladislav Dubos z CK Trnava a 3. Lubos Cina z LOKO Presov. Z juniorov bol 1. Michal Laris z Calexu Surany, 2. skoncil Radovan Husar zo Slavie Trencin, 3. Vladimir Hnat zo Spartaku Dubnica a 15. skoncil nas Robert Malcek. V kategorii muzov bol nas Pavel Medved na 26. mieste a poradie na prvych prieckach bolo nasledovne - 1. Miroslav Liptak z Dukly Trencin, 2. Robert Glajza z Budvaru Tabor a 3. Jan Gazi z Dukly Trencin. Startovali vsetci ucastnici vecerneho kriteria a ceny za vitazstvo v casovke odovzdaval zastupca TJ ZP p. Vladimir Vanik. Organizatorom 15. a 16. kola Slovenskeho pohara bol Cyklisticky klub Podbrezova, ktory sa opat vynikajuco zhostil svojej ulohy a zabezpecil plynuly a bezpecny priebeh pretekov, hlavne v uliciach mesta Brezna. -vk+jm- |
S predsavzatim udrzat sa v II.ligePred uvodnym zapasom jesennej casti futbalovej
sezony 1998/99 sme oslovili prezidenta FO TJ ZELEZIARNE
PODBREZOVA Mgr. Mariana ZIMU: |
O rozvoji mladeznickeho futbalu s Ing.Zdenom Hrbanom |
Organizacny tim FO TJ ZELEZIARNE PODBREZOVA po svojom nastupe prijal rad opatreni, zameranych na skvalitnenie cinnosti vo vsetkych oblastiach. Jednou z nich je vychova mladej generacie.
"Ako sa rozbehli prve
kroky realizacie novej koncepcie v tejto oblasti? - o odpoved sme
poziadali manazera pre mladeznicky futbal Ing. Zdena HRBANA: - Nasim
prvoradym cielom je pozdvihnut a skvalitnit mladeznicky futbal v
Podbrezovej a preto sme pristupili k reorganizacii celeho systemu
v tejto oblasti. Nadviazali sme spolupracu s futbalovymi oddielmi
okolitych obci, Valaskej, Dolnej a Hornej Lehoty, Jasenia..., kde
je dostatok chlapcov vo veku, kedy z nich mozno vychovat dobrych
futbalistov. Prvou fazou realizacie nasho predsavzatia bolo
zorganizovanie niekolkych futbalovych zapasov na ihrisku vo
Valaskej. Tu sme uskutocnili predbezny vyber a momentalne mame 16
hracov v kategorii mladsich ziakov, 22 starsich ziakov, 20 v
kategorii mladsich dorastencov a 15 starsich dorastencov. Kazde
druzstvo ma dvoch trenerov, ktori rozbehli treningovu cinnost.
Pripravke sa venuju treneri Budac a Muransky, mladsim ziakom
Bukovec a Schober, starsim ziakom Gajdos a Balco, mladsim
dorastencom Kocur a Schneid a starsim dorastencom Molcan a Uhrik.
* Treningy sa rozbehli,
znamena to, ze vyber je uzavrety a dalsi zaujemcovia uz nemaju
sancu? - Vyber viac-menej uzavrety mame, neznamena to
vsak, ze natrvalo. Otvorene nadalej zostavaju dvere do pripravky,
kde radi privitame zaujemcov aj dnes.
* Mohli by ste nam
priblizit podmienky, v ktorych sa budu buduce nadeje
podbrezovskeho futbalu pripravovat? - V ZS v Podbrezovej
sme zriadili Treningove stredisko mladeze v spoluprace s OU -
odborom skolstva, FO TJ ZP a ZP a.s. Tu sme vytvorili podmienky
pre ziakov 5.-8. rocnikov. Chlapci sa budu v ramci telesnej
vychovy a nepovinnych predmetov venovat futbalu. Ich vyucovaci
rezim bude prisposobeny tak, ze treningove hodiny budu absolvovat
v case vyucovania. Tu vsak nase kvality nekoncia. Zamerali sme sa
aj na ich dalsiu vychovu po skonceni zakladnej skoly. Od 1.
septembra 1998 zriadujeme sportovu triedu v SOU hutnickom,
mimochodom, jej poslanim bude nielen priprava na futbal, ale
zameria sa aj na ine sporty, ako napr. biatlon, zjazdove
lyzovanie.... V roku 1999 planujeme vytvorit sportovu triedu s
podobnym poslanim aj v Gymnaziu v Brezne. Chceme vychovat
kvalitnych hracov a s tym vedomim sa budeme snazit vytvorit aj
podmienky co najlepsie. Nasi chlapci, pocnuc pripravkov a konciac
starsim dorastom, budu kompletne vybaveni nielen na zapasy, ale
aj na treningovu cinnost. S SOU-hutnickym rokujeme v sucasnosti o
moznosti vyuzivania plavarne v Mazornikove na rehabilitaciu,
momentalne ju zabezpecujeme na futbalovom stadione Zeleziarni na
Kolkarni v Podbrezovej. Treningovy proces mladsich a starsich
dorastencov prebieha na ihrisku vo Valaskej. Pre mladeznicky
futbal planujeme vytvorit aj funkciu metodika, so zretelom nielen
na jeho dobre znalosti a skusenosti vo futbale, ale zaroven musi
mat aj dobry vztah k detom. Kazde muzstvo bude mat dvoch
trenerov.
V Slovenkom futbalovom zvaze v
Banskej Bystrici sa nam podarilo presadit aj "dvojicku"
a tak bude druzstvo starsich ziakov a mladsich dorastencov hrat
spolocnu sutaz v III.lige. Myslim si, ze aj to bude nespornym
prinosom pre odstartovanie nasej uspesnej cinnosti. O.K.
Trenersky tandem Nemec-Ancic |
Z byvalych rivalov na zelenych travnikoch v sucasnosti
Milan Nemec a Peter Ancic vytvorili tim, ktory trenersky viedol
letnu pripravu Zeleziara pre druhu najvyssiu slovensku futbalovu
sutaz. V kratkom rozhovore pred priatelskym zapasom so Zlatymi
Moravcami sme sa ich opytali na priebeh julovej pripravy, na ich
osobne predsavzatia a ako ich chcu so svojimi zverencami
dosiahnut, a nechybala ani otazka o ich vzajomnej trenerskej
spolupraci?
Peter ANCIC: -
Zastihli ste nas v obdobi letnej pripravy, kedy mame s 22-clennym
kadrom za sebou len 10-dni a preto v sucasnosti nemozem hovorit o
silnych, pripadne slabsich strankach muzstva. Odohrali sme uz
niekolko pripravnych zapasov, v turnaji v Priechode sme s domacim
muzstvom vyhrali 1:0 a Banskou Bystricou prehrali 0:3, s ceskym
II.ligovym muzstvom Most Banik sme v priatelskom stretnuti
prehrali 0:1, s Liptovskym Mikulasom vyhrali 2:1, so Zlatymi
Moravcami 3:2. Pred nami je turnaj vo Valci, kde sa stretneme s
tretoligovym Martinom a ucasnikom IV.ligy Trebostovom (poz.red. s
Martinom sme remizovali 0:0 a s Trebostovom sme vyhrali 5:1.
Zeleziar sa stal vitazom tohoto turnaja). Nase predsavzatie do
II.ligy - vytvorit pevny zaklad a kostru zo skusenych futbalistov
a v prvom roku posobenia v II. lige sa umiestnit v strede
tabulky. Ako novacik sutaze to nebudeme mat lahke, vsetko bude
zalezat od toho, ako zachytime uvod sutaze. Nasim prvym superom
budu Kosice, tuziace po navrate do I. ligy. Nasleduju dalsi
kvalitni superi Bratislava, Jelsava a to potvrdzuje moje slova,
ze od startu v II. lige zalezi umiestnenie v jesennej casti.
Milan NEMEC: - Pocas rocneho posobenia v
Podbrezovej som lepsie spoznal hracsky kader. Uz som spominal
svoj trenersky ciel - vytvorit sudrzny, jednoliaty kolektiv,
ktory ma radost z futbalu a superenia. Velky doraz som kladol a
kladiem na psychicku pohodu v muzstve, ktoru by mali posilnit i
novi hraci - prvoligovy tvorca hry z Bardejova Lubo KROCHTA,
technicky zdatny ligovy hrac z Banskej Bystrice - zaloznik Jozef
MORES, rychly tretoligovy utocnik (hral za Zabokreky a Lipt.
Mikulas) Roman MARGUS, vsestranny a skuseny tretoligovy hrac zo
Seliec Jozef RUSKO a zaloznik, hrajuci posledne za Dubovu, Peter
SVANTNER, rodak z Cierneho Balogu.
Poslednu otazku obidvaja treneri
zhrnuli do odpovede "V trenerskej praci sa snazime najst
spolocnu taktiku. Samozrejne, sa to nezaobide bez dohadovania a
hladania kompromisov. Obraz hry podbrezovskych futbalistov bude
vysledkom prace trenerov".
A aby to trenerskemu
tandemu a hracom Zeleziara vyslo v prvej - jesennej casti
II.ligy, v ktorej bude novacikom tazko skusanym, to si zelaju
vsetci fanusikovia podbrezovskeho futbalu.
Opytala sa V. Kukolova
Milan NEMEC, 39 rocny trener, ktory po rocnom posobeni v Podbrezovej priviedol muzstvo Zeleziara do II. ligy Byvaly hrac: Slovana Bratislava, ZTS (VSZ) Kosice, Ziaru nad Hronom, Dukly B. Bystrica, angazma v Rakusku Trenerska cinnost: zacinal ako hrajuci trener v Novej Bani, bol asistentom trenera Dukly B. Bystrica, od roku 1997 posobi v Podbrezovej | Peter ANCIC, 42 rocny Byvaly hrac: prvoligovy v Trencine (1976-81), v Plastike Nitra (1981-83), Slusoviciach (1984-88), v Banovciach nad Bebravou (1988-90), zaver hracskej kariery v Heloforte v Rakusku Trenerska cinnost: (trenerska kvalifikacia I. stupna) prve posobisko - trener mladeze v TTS Trencin, potom trener seniorov v tretoligovych muzstvach v Novom Meste nad Vahom a v Banovciach nad Bebravou, od jula trenerom muzstva Zeleziara |
A-muzstvo FO TJ ZP horny rad
zlava: manazer FO Ing. T. Kala, hraci Jozef Hanak, Marcel Turna,
Jan Gajdosik, Peter Gajan, Miroslav Zazrivec, Roman Chudik,
Norbert Kelemen, Lubomir Pauk, Roman Margus, Michal Stefik,
Marcel Dohnalek, treneri Peter Ancic, Milan Nemec, veduci muzstva
Marian Hutka dolny rad zlava: tajomnik Miroslav Saur, prezident
FO Mgr. Marian Zima, maser Pavel Bukovec, hraci Jozef Mores,
Gabriel Jancik, Dusan Pisoja, Peter Turna, Lubos Krochta, Daniel
Nemec, Jozef Rusko, Peter Bukovec, Peter