ZP a.s. NEWS

V ramci medzinarodneho veltrhu financnictva, bankovnictva a poistovnictva FINEX ´98 bola 23. septembra 1998 nasej akciovej spolocnosti udelena prestizna cena PRO APERTITIONE - ZA OTVORENOST, ktoru prevzal Ing. Ludovit Ihring, podpredseda predstavenstva.

Asociacia obchodnikov s cennymi papiermi a BB Expo - organizator veltrhu Finex udeluju takuto cenu akciovym spolocnostiam, ktore poskytuju investorskej verejnosti informacie na nadstandardnej urovni. Po prvykrat bola udelena v roku 1996 a doposial ju ziskali Kosicka mliekaren, a.s., Povazske strojarne, a.s., Slovnaft, a.s., Creditanstalt - SIF, a.s., Tatra - kupon fond, i.f.a.s. a Slovakofarma Hlohovec, a.s.

Do sutaze su zaradovane vsetky akciove spolocnosti verejne obchodovatelne na Burze cennych papierov v Bratislave (BCPB) alebo v RM - Systeme Slovakia. Medzi hodnotiace kriteria patri plnenie zakonnych informacnych povinnosti zo strany emitentov, uroven poskytovania informacii, uverejnovanie informacii v periodickej tlaci...

Na udelenie tohtorocnej ceny PRO APERITIONE boli nominovane spolocnosti Slovakofarma a.s., Slovnaft a.s., VSZ a.s., VUB a.s., Chemolak a.s., Z SNP a.s. a Zeleziarne Podbrezova a.s. Cenu za otvorenost ziskala nasa akciova spolocnost najma za poskytnutie zvlast podrobnych informacii o ZP vsetkym drobnym akcionarom.

... Zeleziarne Podbrezova a.s. podpisali zamestnavatelsku zmluvu s doplnkovou dochodkovou poistovnou STABILITA. K danej teme sa vyjadril personalny riaditel Mgr. Marian ZIMA:

- Ano, po opatovnom prerokovani v riaditelskej rade bola 18. septembra 1998 podpisana zamestnavatelska zmluva medzi ZP a.s. a DDP Stabilita, cim nasa firma opat deklarovala, ze v ramci socialneho programu pre svojich zamestnancov pocita s touto poistovnou. Ide o dalsi z krokov ZP a.s. smerujucich k podstatnemu zvyseniu zivotnej urovne svojich zamestnancov a to nielen v produktivnom obdobi ich zivota, ale i s perspektivou do dochodkoveho veku. Dodatky k tejto zmluve este neboli podpisane.

* Mozete konkretizovat, coho sa dodatky tykaju?

- V prvom dodatku ide o stanovenie vysky zamestnavatelskeho prispevku. K danemu dodatku nas caka rokovanie s odbormi, pre ktore uz v sucasnosti mame navrhy a predpokladame, ze v priebehu jedneho mesiaca dojde k dohode o systeme odvodov a ich vyske zo strany zamestnavatela. Vyska prispevku od zamestnanca bude lubovolna, ale mala by byt taka, ako je ochotny platit za zamestnanca zamestnavatel.

Priloha cislo dva bude takisto podpisana do jedneho mesiaca a pojednava o forme prevodov, zapisov prispevkov a suborov zo strany zamestnavatela smerom k poistovni.

* Nebude to problematicke, ked nemame platnu KZ?

- Je to vynimocny pripad a budeme musiet urobit dohodu o podmienkach formou individualnej zmluvy, co nebyva zvykom. Potom, ako ZP a.s. - ako zamestnavatel, plnia vsetky zavazky, ktore boli v navrhu KZ na rok 1998, zaujem odborovej organizacie o podpisanie kolektivnej zmluvy na tento rok sa vytratil. Budeme musiet riesit uvedenu problematiku samostatnou dohodou medzi zamestnavatelom a odborovou organizaciou. Ja osobne by som bol radsej, keby tato oblast bola sucastou kolektivnej zmluvy, ale vieme to riesit aj takymto atypickym sposobom.

* Posledna otazka "Kedy bude otvorena pobocka DDP Stabilita v Podbrezovej?"

- Predpokladam, ze bude otvorena v novembri s tym, aby v decembri mohli byt podpisane prve individualne zmluvy zamestnancov s DDP Stabilita o dochodkovom pripoisteni.

Zeleziarne Podbrezova a.s., urcite ako jediny zamestnavatel v nasom regione, ponukaju svojim zamestnancom pomoc pri zabezpeceni financnej istoty v starobe tym, ze formou doplnkoveho dochodkoveho poistenia sa budu podielat na vyrovnavani rozdielov v zivotnej urovni aktivne pracujuceho cloveka a dochodcu. Bolo by velmi rozumne od nas zeleziarov, keby sme takto ponuknutu pomoc prijali a uz teraz mysleli na svoju buducnost.

Podakovala: V. Kukolova

Odmenovanie zamestnancov pri prilezitosti zivotnych a pracovnych jubilei sa stalo v nasej akciovej spolocnosti tradiciou a pri pohlade na tych dnesnych mozeme s hrdostou konstatovat, ze nasi "patdesiatnici" su z roka na rok "mladsi"

V prvy oktobrovy piatok sa zisli v ZK OZ KOVO jubilanti pripominajuci si 50. a 55. zivotne jubilea a zamestnanci, ktorym v tomto roku uplynulo od prveho vstupu do zamestnania 25 rokov. Pozvanych ich bolo 281 ( 55 - rocnych 47, 50 - rocnych 113 , 25 rokov od prveho vstupu 121) a vacsina pozvanie prijala.

V uvode sa ucastnikom aktivu prihovoril predseda OZ KOVO Peter Duriancik, okrem aktualnych informacii, tykajucich sa odborovej organizacie v nasej a.s., kolektivneho vyjednavania ... zdoraznil vyznam pripravovaneho doplnkoveho dochodkoveho poistenia a zaverom poprial jubilantom hlavne vela zdravia. Obsiahly bol prihovor predsedu predstavenstva a generalneho riaditela ZP a.s. Ing. Vladimira Sotaka, dotkol sa vsetkych aktualnych problemov, hovoril o hospodarskych vysledkoch i o vyhlade na nasledujuce obdobie. Z jeho zaverecnych slov vyberame: " Chcel by som Vam podakovat za odvedenu pracu, popriat vam pevne zdravie a zaroven vsetkych ubezpecit, ze nas program, ktory sme nastartovali pred styrmi rokmi, je spravny a verim, ze zabezpeci pre tento pracovny kolektiv istoty aj do buducnosti."

Slavnostny akt odovzdavania dakovnych listov a financnych odmien, ktory uskutocnil Mgr. Marian Zima a Peter Duriancik, bol spestreny kulturnym programom .

Nasledovala zabava v estradnej sale a mnohi sa lucili so slovami:" O tyzden dovidenia!" Vtedy sa totiz uskutocni opat aktiv jubilantov, tentokrat budu ocenovani za vernost nasmu podniku, ale o tom uz v nasledujucom cisle novin.

- O.K.-

v styroch volebnych obvodoch. Na volbach sa zucastnilo 2651 volicov (86,2% ), platnych bolo 2 631 hlasov (86%). Jednotlive politicke strany volili nasi obcania nasledovne:

HZDS (731), Mad. ludove hnutie (2), Nar. alternativa (3),Strana mad. koalicie (6),

Nase Slovensko (18), B- revol. rob. strana (5), SOP (240), SDK (475), SNS (341), NEI SR (8), SLS ( O), Hnutie tretej cesty (O), SDL (671), KSS (59), Jednotna strana pracujucich (5), ZRS (52), SNJ (5).

Od zaciatku septembra po dlhsom case je mozne obcerstviit sa a zahnat hlad aj v centre Podbrezovej, konkretne v bufete GASTRO-BISTRO na Sladkovicovej ulici, v budove ”Domu sluzieb”. Poskytovat restauracne sluzby je narocne nielen z hygienickeho hladiska, ale aj z hladiska navratnosti investicii a dalsej rentability prevadzky. Hlavne to bolo pricinou, ze v centre Podbrezovej tieto sluzby zanikli. Na takuto situaciu sa stazovali obcania, ale nebola lahostajna ani starostovi obce a poslancom obecneho zastupitelstva. Z tohoto dovodu po uvolneni obecnych priestorov Slovenskou sporitelnou a. s. clenovia obecnej rady jednoznacne rozhodli, aby priestory boli poskytnute podnikatelovi, ktory bude poskytovat obcerstvenie s podavanim stravy, pripadne s moznostou zavodneho stravovania. Na zaklade tohoto rozhodnutia neboli akceptovane ziadosti dalsich podnikatelov, ktore boli zamerane vacsinou na zriadenie predajni s roznymi druhmi tovaru. Pracovnici obecneho uradu sa obracali na miestnych podnikatelov, ale aj podnikatelov v blizkom okoli, ktorym ponukli priestor na zriadenie uvedenej prevadzky. Priestory boli ponukane aj formou inzercie. Niektori prejavili zaujem, ale po prepocitani si nakladov na zriadenie a predpokladanej navratnosti vlozenych investicii zaujem stratili. Aby sme ulahcili tazke zaciatky pre tento druh podnikania v centre obce, clenovia obecnej rady doporucili odpustit podnikatelovi na jeden rok najomne. Po case doslo k dohode s riaditelom ZP Gastro servis, s. r. o. Priestory vsak bolo nutne upravit, aby vyhovovali podmienkam na poskytovanie uvedenych sluzieb. Tieto upravy boli zrealizovane na naklady obce a cinili cca 80 tis. Sk.

Bufet je teda v prevadzke, zalezi vsak na tom, ako ho budu nasi obcania, ale aj navstevnici nasej obce vyuzivaju. Verim, ze sortiment ponukaneho obcerstvenia a jedal bude pestry, cim si GASTRO-BISTRO ziska svojich zakaznikov.

- skolenia v oblasti komplexnej starostlivosti o vyhradene technicke zdvihacie zariadenia

- zakladne povinnosti veduceho zamestnanca skladoveho hospodarstva, skladnicky v sklade, casova organizacia cinnosti v sklade

- prijem materialu a jeho evidencia, skladovanie, skladova evidencia, vydaj materialu zo skladu

S - 475/98 Tvorba zakazkovych cisiel v pomocnej a ostatnej priemyselnej vyrobe ZP a.s.

PO - 166/98 Kolobeh dokladov suvisiacich so spravou majetku ZP a.s. dcerskou spolocnostou Bytos s.r.o.

vydane od 25. jula do 1. oktobre 1998 oddelenim organizacie a vnutornej legislativy

Platne organizacne normy a individualne riadiace akty su v plnom zneni k nahliadnutiu vsetkym uzivatelom INTRANETU na nasledovnej adrese: http://dbmis/informatika/VPN/Index.htm

V jednotlivych vyrobnych prevadzkach boli v minulom mesiaci dosiahnute tieto vysledky:

Oceliaren svoje vyrobne mesacne ulohy splnila na 102%, v porovnani so stanovenym rozpisom bolo vyrobene naviac 602 ton ocele. V minulom mesiaci, ako som uz spominal, bol zaevidovany znizeny dopyt kontizliatkov na predaj, ulohy nakladky boli splnene len na 54,7%.

Vo valcovni rur boli v minulom mesiaci splnene vyrobne ulohy v distribucnej vyrobe na 100%, z toho vyroba polotovarov pre nase dalej spracujuce prevadzky tvorila z uvedenej vyroby 31% a realizacia 69%. Na upravarenskych operaciach sa podielali pracovnici samotnej valcovne rur, ako aj pracovnici taharne rur II. Z expedicneho miesta valcovne rur bolo expedovane 7211 ton, a z expedicneho miesta taharne rur II. 1701 ton v prevaznej miere kotlovych rur.

Vo zvarovni rur velkych priemerov vplyvom vhodnej zakazkovej naplne boli dosiahnute velmi priaznive vysledky. Prevadzka svoje vyrobne ulohy splnila az na 186%, cim sa minuly mesiac zaradil medzi najlepsie mesiace za posledne tri roky. V minulom mesiaci sme zaevidovali nizsie plnenie vo vyrobe izolovanych bezsvikovych rur, ktorych bolo vyrobene len 11 ton, lepsie plnenie bolo vo vyrobe rur pouzivanych na zasnezovanie, kde vyroba cinila 46 ton. Svoje ekonomicke vysledky si prevadzka vylepsila pracou vo vykonoch, ktore v minulom mesiaci boli zrealizovane v hodnote 332 tisic Sk.

Zakazkova napln taharni rur bola v minulom mesiaci podstatne slabsia, co sa odrazilo na dosiahnutych vysledkoch. Celkove v obidvoch taharnach rur boli vyrobne ulohy splnene na 84,3%, pricom taharen rur I. vykazala 100,2% plnenie a taharen rur II. 78,35% plnenie. Podkrocenie stanovenych uloh v taharni rur II. bolo sposobene nizsim dopytom po presnych rurach. Ani ulohy nakladky neboli v minulom mesiaci splnene, taharen rur I. sice vykazala 110 % plnenie, no taharen rur II . len 81 % plnenie planovanych uloh.

Stredisko oblukaren pocas celeho mesiaca pracovalo v nepretrzitom rezime striedania zmien a svoje planovane ulohy splnilo az na 159%. Vysoke prekrocenie planovanych uloh bolo sposobene presunom strednej opravy zo septembra na november.

V prevadzke hutnicka druhovyroba zakazkova napln stale nedosahuje planovane zamery a aj v minulom mesiaci sme zaevidovali velmi nizke plnenie. Celkove bol za minuly mesiac z prevadzky vyvezeny tovar v hodnote len 5,7 mil. Sk, takze vyrobne ulohy boli splnene len na 37%.

Kedze uplynuli tri stvrtiny roka 1998, heslovite zhrniem dosiahnute vysledky v jednotlivych vyrobnych prevadzkach za devat mesiacov tohto roku:

Zaverom treba povedat, ze i ked v minulom mesiaci bol vyvezeny tovar v hodnote nad 300mil Sk, poziadavky na zabezpecenie vstupov, splacanie uverov a celkoveho diania v akciovej spolocnosti su vysoke Preto je potrebne hospodarnosti pri vyrobe venovat maximalnu pozornost. Do plnenia tychto uloh v mene vyrobneho useku prajem celemu pracovnemu kolektivu akciovej spolocnosti vela pevneho zdravia a pracovnej pohody.

Recesia - pokles dopytu na trhoch, zacala prichadzat uz od augusta. Zaujimave vsak v porovnani s predchadzajucimi rokmi je, ze v minulosti dochadzalo k poklesu dopytu len na jednom trhu, ci uz to bol Daleky vychod, Amerika alebo zapadna Europa. V tomto roku nastal pokles poziadaviek na vsetkych trhoch s hutnickym materialom uz v letnych mesiacoch, co sa prejavilo i u nas nedostatkom objednavok na september, resp. uz aj na august a museli sme zakazky presuvat z mesiaca na mesiac. To znamena, ze v polovici augusta sme uz vyrabali septembrove zakazky, hlavne vo vyrobnom sortimente - presne rury. Podobna situacia pokracovala aj v septembri, ked sa presuvali objednavky presnych i valcovanych rur uz z oktobroveho planovaneho objemu.

Obchodny usek dosledne pracoval na zabezpeceni oktobrovej zakazkovej naplne. V porovnani s predchadzajucimi mesiacmi boli problemy s naplnanim vyrobnych objemov pre valcovnu rur, co bolo spojene so skutocnostou, ze za 9-mesiacov roka 1998 sme vycerpali 25 000 ton valcovanych rur, povolenu vyvoznu kvotu do krajin Europskej unie. Vieme, ze podla rozhodnutia Europskej komisie bude kazda tona, ktoru vyvezieme nad stanovenu kvotu do krajin EU zatazena dampingovym clom vo vyske 7,2 percenta. Na vyriesenie tohoto problemu sme mali len dva letne mesiace. Druhym, nemenej zavaznym problemom, bolo znizenie dopytu po hutnickych valcovanych vyrobkoch na vsetkych teritoriach. V minulych rokoch sa najprv prejavil pokles dopytu po hutnickych vyrobkoch a az po urcitom casovom odstupe nasledovala i recesia v dopyte po rurach. V tomto roku sa recesia prejavila naraz u vsetkych hutnickych materialov. Zakaznici z dovodu prebytku ocele pozaduju znizenie cien. Z uvedeneho vyplyva, ze sa stretavame s dvoma okruhmi problemov, je to mnozstvo a zaroven aj cena. V predchadzajucich kvartaloch sa nam stabilne darilo kazdym stvrtrokom zvysovat nejake, i ked male, percento cien nasich vyrobkov. V sucasnosti je tazko hovorit o predpokladoch v oblasti cenoveho vyvoja. Pred nami je vsak narocne obdobie zabezpecovania zakazkovej naplne a udrzania cenovej urovene pre IV. kvartal tohoto roka a musim dodat, ze v tejto oblasti skor predpokladame cenovy pokles. Verim vsak, ze objemovy plan splnime.

Oktober je naplneny zakazkami v sulade s obchodnym a vyrobnym planom. Z pohladu predaja mame naplnene objemy pre valcovnu rur, pre zvarovnu rur velkych priemerov v sortimente zvaranych a izolovanych rur a pre oblukaren. V taharni rur 1 nam dnes chybaju zakazky na 150 ton, je vsak predpoklad naplnenia predaja 50-60 ton z priameho vyvozu, ostatne mnozstvo sa bude presuvat zo zakaziek potvrdenych na november. Prevadzka taharen rur 2 ma odbyt zabezpeceny. Menej zakaziek je pre hutnicku druhovyrobu, kde vsak mame neukoncene obchodne rokovania s dvomi firmami, ktore este nepotvrdili objednavky na oktober a november. Nizsia vyroba je v oceliarni, kde je v porovnani s planom nizsi stav zakaziek zhruba o 2 tis. ton. Uvedeny odbyt bol planovany prostrednictvom nasej obchodnej spolocnosti PIPEX pre zakaznikov zo zapadnej Europy a ako som uz spominal, na tychto teritoriach sa prejavuje prebytok ocele a velmi poklesla cena zakladnych vstupnych materialov, ako su predvalky alebo zliatky. Nesuhlasili sme s poziadavkami tychto zakaznikov, nakolko nimi pozadovane ceny isli dost hlboko pod nase vyrobne naklady.

V priebehu celeho oktobra budu mat nasi obchodnici plne ruky prace aby zabezpecili novembrovu zakazkovu napln tak, ako to stanovuje plan. Verim, ze sa nam podari splnit tieto narocne ulohy.

Najproblematickejsi, podla ocakavania, bude december, v ktorom sa kazdorocne opakuje situacia, ked hlavne zakaznici zo zapadnej Europy odoberaju od nas material do 15. decembra, potom nasleduje v ich skladoch inventura a zacina vianocna dovolenka, ktora trva zhruba od 20. decembra az do 7. januara. Tento sposob obchodovania si zacina osvojovat i stredna a vychodna Europa. Uz dnes mame aviza, ze podobne sa bude v ramci tuzemska spravat Ferona a niektori odberatelia z Polska, Madarska, Slovinska a Juhoslavie. Predstavenstvo nasej firmy ulozilo obchodnemu useku ulohu - zabezpecit maximalne moznu tonaz podla obchodneho planu na december 1998. Splnenie tejto ulohy si vyzaduje zvysenu obchodnu aktivitu. Pokial zakaznici potvrdia decembrove zakazky, a nebudu schopni ich v uvedenom termine prevziat, tovar ostane u nas v skladoch tak, ako tomu bolo v predchadzajucom obdobi a vyexpedujeme ho zaciatkom januara.

V tomto obdobi v obchodnom useku spracovavame obchodny plan pre rok 1999, pripravujeme detailny plan pre nasu obchodnu spolocnost PIPEX, spracovavame hruby navrh tuzemskeho planu. Uvedene podklady budu predplozene planovaciemu odboru, ktory kompletizuje vyrobny a financny plan pre buduci rok.

Technicky je ISDN zalozene na vyuzivani kanalu s rychlostou 64 kbit/sec a jeho nasobkov. Existuju dva typy pristupov - Zakladny pristup (2B+D) - teda dva kanaly s rychlostou 64 kbit/sec + 1 kanal s rychlostou 16 kbit/sec, sluziaci na prenos riadiacich signalov a Primarny pristup (30B+D) - teda 30 kanalov po 64 kbit/sec + jeden 16 kbit/sec kanal pre prenos riadiacich signalov. Zakladny pristup je urceny pre pripojenie bytovych stanic a mensich pobockovych ISDN ustredni. Primarny pristup je predovsetkym urceny pre pripojenie velkych pobockovych ustredni. Nas pobockovy system AT&T Definity je do ISDN pripojeny jednym primarnym pristupom. Pretoze uz pri vybere tohto pobockoveho systemu v roku 1995 bola podmienkou jeho pripojitelnost do ISDN siete, pripojenie nasho systemu Definity spocivalo len v odblokovani programoveho vybavenia, podporujuceho pracu s ISDN. Mame teda k dipozicii na odskusanie 30 obojsmernych kanalov, kazdy s rychlostou 64 kbit/sec.

Samozrejme, vynara sa otazka, ako moze nasa akciova spolocnost vyuzit tieto sluzby. Pretoze jeden kanal ma prenosovu rychlost 64 kbit/sec je zrejme, ze vyuzitim takehoto kanalu (pripadne viacerych kanalov sucasne) je mozne prenasat data omnoho rychlejsie, ako analogovymi modemami, pracujucimi s maximalnou ryclostou 33,6 kbit/sec. Uzivatelia, ktori sa pripajaju do nasej podnikovej siete analogovymi modemami mi iste daju za pravdu, ze tato rychlost je pre pracu v sieti nedostatocna. V pripade nahradenia analogovych modemov ISDN modemami na oboch stranach je mozne prenasat data rychlostou 128 kbit/sec a to aj z lokalit mimo dosahu nasho pobockoveho systemu (napr. z Banskej Bystrice, Prahy, ci Milana).

Taktiez je mozne vzdialene pracoviska pripojit do nasej podnikovej siete aj pomocou sietovych ISDN smerovacov (routrov). Tymto spolahlivym a rychlym sposobom je pripojena do siete nova colnica. Samozrejme, pripojenim nasej ustredne do ISDN vnika moznost taketo pripojenie do podnikovej siete realizovat aj zo vzdialenych lokalit.

Pre pripojenie do Internetu uz v sucasnosti existuju zariadenia, ktore v pripade vypadku pevnej linky, presmeruju prevadzku cez ISDN siet a to vo velmi kratkom case (niekolko sekund), takze uzivatel ani nespozoruje, ze sa nieco stalo. Rovnako tieto zariadenia v pripade pretazenia pevnej linky vedia vytvorit dalsie spojenie cez ISDN siet a tak posilnit kapacitu pevnej linky. Po poklese zataze ISDN spojenie prerusia.

Dalsie mozne vyuzitie ISDN je videokonferencia. Po dohode Slovenskych telekomunikacii so zahranicnymi telekomunikacnymi spolocnostami bude pravdepodobne este v tomto roku mozne videospojenie (a samozrejme tiez prenos dat) aj do zahranicia, smerom k nasim partnerom. Takato poziadavka sa objavila zo strany nasho partnera v Taliansku uz v minulom roku.

V ISDN sietach existuje aj mnozstvo doplnkovych sluzieb, ktore uz uzivatelia poznaju z nasej pobockovej ustredne. Ide o nasledovne doplnkove sluzby:

- zobrazenie identifikacie volajuceho (CLIP) -

toto je zatial prvy viditelny vysledok ISDN pripojenia nasho pobockoveho systemu. Pri prichadzajucom volani z verejnej siete sa na displejoch digitalnych telefonnych pristrojov zobrazuje cislo volajuceho.

zamedzenie identifikacie volajuceho (CLIR)
presmerovanie volania (CFU)
informacie o polatku pocas volania (AOC - D)
subadresovanie (SUB) - umoznuje pripojit na jednu zakladnu pripojku viac zariadeni (telefon, fax, modem ...), pricom kazde ma pridelene ine cislo
identifikacia zlomyselnych volani (MCID)
zobrazenie identifikacie spojeneho ucastnika (COLP)
zamedzenie identifikacie spojeneho ucastnika (COLR)
prevolba (DDI)
informacie o poplatku po ukonceni spojenia (AOC - E)
automaticke spatne volanie (CCBS) - ak je ucastnik obsadeny, po ukonceni jeho hovoru nasleduje automaticky volba vasho cisla

Posledne dve doplnkove sluzby zatial Slovenske telekomunikacie neposkytuju.

Zaverom je mozne konstatovat, ze pripojenie nasho pobockoveho systemu AT&T Definity do siete ISDN je pre nasu a.s. dobra investicia, ktora nam umozni lepsie vyuzit moznosti systemu Definity a zaroven otvori nove moznosti komunikacie smerom do sveta, k nasim partnerom, ktorym sa musime prisposobit aj v oblasti ISDN.

Ing. Stanislav Kester

ZP Bytos s.r.o. si dovoluje vas vsetkych oslovit s novymi skutocnostami, ktore sa vyskytli s vyuctovanim sluzieb za rok 1997.

Vyuctovanie sluzieb bolo vykonane v termine stanovenom MF SR a v zmysle platnej metodiky. O sposobe vypoctu jednotlivych nakladov ste boli informovani prostrednictvom podnikovych novin Podbrezovan v mesiaci juni. Na zaklade staznosti uzivatelov bytov na sidlisku Stiavnicka, kde naklady na vyuctovani boli v porovnani s nakladmi ostatnych lokalit velmi vysoke, sa pri kontrole zistili vazne nedostatky v prvotnych vstupnych nakladoch v sluzbach:

Kontrolne vysledky v tepelnom okruhu VS 120 sidlisko Stiavnicka ukazali jednak zlyhanie vypoctovej techniky a predovsetkym zlyhanie ludskeho faktora.

Vzhladom na zistene nedostatky prebieha v sucasnom obdobi hlbkova kontrola vsetkych vstupnych udajov, ako i danovych dokladov. Postupne je spracovavane opravne vyuctovanie sluzieb a zasielane s ospravedlnujucim listom jednotlivym domacnostiam. Vedenie ZP Bytos, s.r.o. si uvedomuje zavazny nedostatok a chce i touto cestou ubezpecit nasich uzivatelov, ze v buducom obdobi urobi vsetko pre to, aby sa tieto nedostatky nevyskytovali.

Kalendar specializovanych veltrhov a vystav

Do 10. oktobra 1998 sa uskutocnili:

FINNTEC - medzinarodny technicky veltrh v Helsinkach

TEKNISKA MASSAN - technicky veltrh v Stokholme

SKVARKA - medzinarodny technicky veltrh v Petrohrade

INTERRACIO ´98 - medzinarodna vystava racionalizacie spotreby energie v Nitre

IKK - medzinarodny veltrh mraziarenskej techniky a klimatizacie v Essene

Uskutocnia sa:

TIB´98 - medzinarodny technicky veltrh ( do 13.X) v Bukuresti

WELDING - medzinarodny veltrh zvaracej techniky (20-24.X) v Brne

EURO - BLECH - medzinarodny strojarsky veltrh (20. - 24.X) v Hannoveri

KOZOROZEC

Novy projekt, ktory ste prave teraz v praci rozbehli, vam prinesie mnoho zaujimavych vyhod, a to predovsetkym financneho razu. Tiez v laske su vase vyhliadky viac nez slubne.

VODNAR

Budte optimista, a pokuste sa v najblizsich dnoch predchadzat nedorozumeniam, ktore na vas cihaju. Pomoze vam pri tom vasa vrodena schopnost robit kompromisy, doplnena trochou sebakritiky.

RYBY

Kazdodenne starosti hravo zvladnete, a este vam zostane plno casu na vas sukromny zivot. Dajte si vsak pozor, aby ste sa prilis velmi nesnazili prevychovat svojho partnera. Aj jeho trpezlivost ma svoje hranice.

BARAN

Pokial sa budete vediet ovladat, mozete sa tesit na velmi uspesny vikend. Objavia sa zaujimavi ludia, s ktorymi sa necakane stretnete a ti vam prijemne narusia doterajsie plany.

Pokuste sa konecne nieco urobit so svojim spravanim, a tiez so svojou dusevnou nevyvazenostou. Vasa vecna podozrievavost a pocit, ze to s vami nikto nemysli dobre, vam len skodi.

V praci ide vsetko ako po masle. V kruhu vasich najmilsich sa citite ako ryba vo vode, ale obcas im pridelte viac povinnosti, aby ste sa mohli venovat aj svojim zalubam.

Skor, ako sa pustite do dalsieho dobrodruzstva, mali by ste si vsetko dokladne rozmysliet. Styl vasho zivota je sice zaujimavy, ale prinasa riziko rychlych a neuvazenych rozhodnuti.

Vase ambicie zarobit este viac penazi ako doposial, rastu. Maju velku sancu na uspech. Ziadne riziko urazu vam nehrozi, zdravotny stav je uspokojivy, takze mozete byt so sebou spokojny.

Okolo vas je vela zaujimavosti, ktore stoja za to, aby ste si ich vsimli. Mate stastie v laske, inspiraciu v umeleckej tvorbe, prekvapujete dobrymi napadmi. Je cas na vazne zivotne rozhodnutia.

Vsetko vam vychadza a vo vsetkom, do coho sa pustite, sa vam dari. Na nakupy ste v tomto case pominali viac ako inokedy, takze krotte svoje chutky. Neprehanajte v nicom!

Cas je vhodny na sebavzdelavanie a zdokonalovanie sa. K zlepseniu vasej fyzickej kondicie moze prispiet sport, joga, spravna zivotosprava, zdrava makrobioticka ci ina vyziva.

Mate svoj vlastny rozum a logicky usudok, tak ho vyuzite. Cim rozhodnejsie sa v praci zapojite, tym sa vam naskytnu vascie moznosti. Osudove zmeny budu priaznive, ale nesnazte sa riesit problemy ziarlivostou.

* Mate za sebou narocnu sezonu, ste s dosiahnutymi vysledkami podbrezovskych reprezentantov spokojny?

- Pri celkovom hodnoteni nasej cinnosti je potrebne zdoraznit, ze v tomto roku farby CK Podbrezova reprezentovalo 16 cyklistov svojou ucastou v 33 pretekoch:

- v cestnej cyklistike sme absolvovali 20 pretekov v ramci Slovenskeho pohara a Majstrovstiev Slovenska, dvoje pretekov s medzinarodnou ucastou - Hlas ludu a Velku cenu Kooperativy

- na horskych bicykloch to bolo 6 pretekov scott-cupu zaradenych do Slovenskeho pohara a 5 pretekov v ramci Liptovskeho pohara.

Najuspesnejsimi reprezentantmi nasho klubu v tejto sezone boli:
- Miroslav KOVACIK, ktoreho najvacsim uspechom je titul Majstra Slovenska 1998 v cestnej a horskej cyklistike v kategorii veteranov. Mnohe vitazstva si odnasal aj z pretekov - Liptovsky pohar, scott-cup a cestnej cyklistiky Slovenskeho pohara,

- Pavol MEDVED vynikol v kategorii muzov elite tretim miestom na Majstrovstvach Slovenska *98 do 23 rokov a rovnakym umiestnenim v 3. kole Liptovskeho pohara. Medzi jeho tohtorocne uspechy sa zapisali medzinarodne preteky Hlas ludu a Velka cena Kooperativy, v ktorych uspesne reprezentoval farby nielen nasho klubu ale aj SR, ked v celkovom hodnoteni obsadil 15. miesto v kriteriach a v hodnoteni slovenskej reprezentacie sa umiestnoval do 6. miesta,

- v kategorii kadet (do 16r.) sa darilo Dusanovi ORGONIKOVI, ktory skoncil v prvej desiatke v cestnej cyklistike a v horskej v ramci scott-cup Slovenskeho pohara bol na 3. mieste. Vitazstvo si odniesol z Liptovskeho pohara 1998 v horskej cyklistike

- v kategorii juniorov nas klub uspesne reprezentoval aj Robert MALCEK a v zavere sezony Pavol VESELOVSKY. Robert skoncil v celkovom hodnoteni cestnej cyklistiky juniorov na 15. mieste, s dielcimi vysledkami v Slovenskom pohari od 3., 4. po 5. Miesto, v horskej cyklistike v Liptovskom pohari bol treti a v Slovenskom pohari sa umiestnoval na 4., 5. a 6. mieste (v celkovom poradi, pri neabsolvovani vsetkych kol bol 11.)

- v kategorii dorastencov v cestnej cyklistike Slovenskeho pohara *98 sa na 12. miesto prebojoval Daniel Fillo.

Ostatni nasi pretekari sa v celkovom poradi umiestnovali - v kategoriach dorast a kadet od 15. do 20. miesta a v kategorii veterani od 7. az po 15. miesto.

Sezonu uz dnes mame za sebou a vysledky, ktore sme v nej dosiahli napovedaju, ze nebola najhorsia. Neuspokojime sa vsak s dosiahnutym a v zimnej priprave urobime vsetko pre zlepsenie kondicnej pripravenosti pretekarov a technickej vybavenosti.

* V oktobri vsak zacina nova sezona cyklokrosu.

- Ano, pred nami je nova cyklokrosova sezona so startom uz 10. oktobra 1998 v Ceskom pohari v Olomouci, pokracuje Slovenskym poharom a majstrovstvami sveta v Poprade, ako aj dielcimi svetovymi poharmi v Rakusku, Prahe, Tabore a Nemecku.

Priprava nasich pretekarov na uspesne ucinkovanie v nej vyustila dvojtyzdennym sustredenim vo Vysokych Tatrach na Strbskom Plese a my vsetci dufame, ze pretekari v nej budu dosahovat co najlepsie vysledky.

Zaverom by som chcel podakovat nasmu hlavnemu sponzorovi Zeleziarnam Podbrezova a.s., dalej Telovychovnej jednote ZP a.s., jako i mensim sponzorom -

hlavne Meride Banska Bystrica a KVK cyklosport-u Brezno za ich sponzorsku podporu pri rozvoji tohoto sportu v nasom regione.

Podakovala V. Kukolova

Reprezentacny tim CK:

- v kategorii dorast: Jan ROSIK, Martin MOLCAN, Daniel FILLO

- v kategorii kadet: Dusan ORGONIK, Lukas LONGAUER

- v kategorii juniori: Robert MALCEK, Pavol VESELOVSKY

- v kategorii muzi 1: Pavol MEDVED, Jozef VRABLIK

- v kategorii muzi 2: Marek KURACINA

- v kategorii veterani A: Miroslav KOVACIK, Cyril GANDZALA, Pavel TRUNEK a Pavel KUCERAK

veterani B: Pavol MIKLOS, Jan MOROZUK

Nas kolkarsky oddiel do novej sezony prihlasil uz tradicne A- druzstvo do I. ligy, B-druzstvo do III. ligy a po dlhsom case aj vdaka nasej stvordrahovej kolkarni druzstvo zien a dorastu, ktore zaradili do III. ligy. Prajeme im uspesne ucinkovanie v sutaziach.

Do A-druzstva pribudli novi hraci - Robert Smatlik zRimavskej Soboty a Peter Hricak z Brezna. Druzstvo odohralo I. kolo v Partizanskom s Dolnymi Hamrami, kde po priemernom vykone podlahlo domacim aj vdaka tomu, ze domaci hrac Chovanec nahral uctyhodnych 916 b., z coho domaci tazili.

K. Paulecko 838b., L. Bosko 836b., M. Srsen 817b., P. Srnka 791b., P. Paulecko 810b., J. Zabka 793b.

V II. kole A-druzstvo privitalo na domacich drahach druzstvo zo Strazskeho. Po vynikajucom vykone hodneho prvej ligy jasne zvitazilo, ked dokazalo vytvorit rekord trate druzstiev. Mimoriadny vykon podal L. Bosko s 908b., ale aj ostatni hraci, ktori odohrali velmi kvalitny zapas.

L. Bosko 908b., P. Paulecko 868b., R. Smatlik 873b., J. Zabka 871b., P. Hricak 851b., M. Srsen 873b.

V III. lige sa do rozbehnutych sutazi zapojilo nielen nase druzstva - B-druzstvo muzov, ale aj zeny a dorastenci. B-druzstvu sa darilo vynikajuco, o com svedci aj dosiahnuty vysledok. Zaujimavy bol vykon nestarnuceho J. Hrbana 467b. a M. Vengera 451b.

V. Venger 420b., I. Nather 405b., M. Greksak 382b., J. Kuth 394b., M. Venger 451b., J. Hrban 467b.

Zeny cestovali na svoj premierovy zapad do Jelsavy, kde ich cakalo velmi kvalitne druzstvo domacich, ktori vlani dlho bojovali o postup do druhej ligy a to bol veru narocny zaciatok. Podali vsak kvalitny vykon.

S. Lehocka 382b., D. Petrincova 355b., A. Faskova 359b., V. Trangosova 319b., L. Petrasova 391b., E. Hiadlovska 393b.

Kedysi ludia verili, ze ovsom mozno krmit iba kone, neskor ho odporucali detom, dnes vsetkym. Preco? Kardiologovia z Lekarskeho centra v Chicagu su presvedceni, ze staci jedna miska ovsenej kase denne, aby clovek nemal ziaden problem s cholesterolom. Profesor M. Davidson je okrem toho presvedceny, ze ovos nielen znizuje obsah "zleho" cholesterolu, ale aj zvysuje hladinu "dobreho" cholesterolu. Najzdravsie su ovsene otruby. Vytvaraju zluceninu ulahcujucu vylucovanie zlcovych kyselin, ktore sa normalne zucastnuju na produkcii cholesterolu. O liecebnom posobeni vyrobkov z ovsa rozhoduju vlaknite rozpustne substancie, najma B-glukan. Nepodlieha traveniu zaludocnymi kyselinami a v nezmenenej podobe sa dostava do hrubeho creva, odtial " vymeta" vsetky skodlive zluceniny, a tak zabranuje rakovine hrubeho creva. Ovsene vlocky sa okrem toho odporucaju najma ludom chorym na cukrovku. Niektori vedci su presvedceni, ze ovos chrani zeny pred rakovinou prsnika. Ovsene vlocky vsak maju aj dalsiu prednost. Pomahaju osobam zavislym na fajceni. Hindovia oddavna krmili ludi zavislych na opiu kasou z ovsa. Stare bylinkarky odporucali fajciarom uzivat denne niekolko lyzic vyvaru z ovsenej slamy. Ovos sposobuje, ze chut vyfajcenych cigariet je horka, co prirodzene znechucuje fajcenie. Ovos mozeme vyuzit aj pri ochoreni criev, a to nasledovne: pohar umytych ovsenych zrn zalejeme na noc dvoma poharmi vlaznej vody. Ovos potom uvarime a rozmixujeme, ochutime medom a jeme. Ak trpime na oblickove kamene, mali by sme pit vyvar z ovsa, ktory si pripravime nasledovne: niekolko zrn ovsa umyjeme, namocime a dve hodiny ich varime. Scedime a pijeme stvrt pohara denne.

Zemiaky si dnes cenime len malo. Kedysi boli spolu s kapustou jednym z hlavnych jedal. Zemiaky obsahuju vela mineralnych zloziek, ktore napomahaju praci srdca a ulahcuju vylucovanie tekutin. V ludovej medicine patri zemiak k cennym liekom na vela chorob. Zemiaky obsahuju aj lahko a celkovo osvojitelne rastlinne bielkoviny, ktore su pre organizmus vyznamnym stavebnym materialom. Pripominame, ze najviac vyzivnych latok sa nachadza tesne pod supkou zemiaka. Pod vplyvom casu sa v uskladnenych zemiakoch zacina tvorit jedovaty alkaloid solamin ( najma v klickoch), preto musime odstranovat hrubsiu vrstvu sup.

Existuje niekolko vyskusanych domacich sposobov, ktore su velmi ucinne pri niektorych neduhoch a chorobach. Napriklad na nadmerne prekyslenie je vhodne pit stavu zo zemiakov, ktore poriadne vydrhneme kefou, ale nezbavime sup. Zemiaky uvarime a stavu pijeme trikrat denne pred jedlom.

Na bolesti zaludka (pri zaludocnych vredoch) treba pit 3-4 lyzicky surovej zemiakovej stavy 30 minut po jedle.

Ked dieta uporne sucho kasle, treba uvarit niekolko zemiakov v supke, rozmagat ich, horuce zavinut do plienky a polozit dietatu na prsia. Potom dieta prikryjeme dekou a nechame polezat pol hodiny. Vdychovanie pary z uvarenych zemiakov je vybornou inhalaciou a dobrym prostriedkom proti nachladnutiu. Aj prelezeniny ci scervenenie pokozky maleho dietata su zemiaky velmi vhodne: bolestive miesta posypeme zemiakovou muckou, alebo ich oblozime platkami surovych zemiakov.

ZELEZIARI V BUDVE

Vysokohorsky zivot mohli zeleziari v letnych mesiacoch zamenit za desatdnovy pobyt pri Jadrane, ktory im sprostredkoval ZV OZK formou tohtorocnej rodinnej rekreacie v juhoslovanskej Budve. V 11 turnusoch sa tu vystriedalo od juna do do konca septembra 484 dovolenkarov. Prekrasne pobrezie Budvanskej riviery nam ponukalo nielen liecive ucinky mora, ale i prekrasne historicke centrum starej Budvy a ostrovceka Svaty Stefan, Slovensku plaz alebo o triedu lepsiu plaz Becici, ktora bola od Budvy vzdialena len dva kilometre. Vecerne primorske vychadzky nam sprijemnovala hudba vychadzajuca z modernych restauracii a rozne zabavne atrakcie. Juhoslovania su narod podnikavy a bolo to citit na kazdom kroku. Pri mori bol velky vyber lodi, ktore rekreantov prepravovali na ktorukolvek plaz alebo ponukali celodenne vylety na zaujimavych trasach, ako napr. do mestecka Herceg Novi. Mnohi z nas sa zucastnili celodennej plavby lodou a tento zazitok si uschovali k tym, ktore im budu pripominat azurovy Jadran s jeho prekrasnym pobrezim.

- vk-

10. v sobotu: NOSTRADAMUS. Historicky film o kontroverznej postave - Michaelovi de Nostradame. Nenechajte si ujst - posledny raz v nasom kine. USA. MP od 15r., vstupne: 20,- Sk.

11. v nedelu: V POSLEDNEJ CHVILI. Perfektne pripraveny komplot, z ktoreho vari niet uniku. Americky thriller. MP od 15r., vstupne: 25,- Sk.

13. v utorok aj o 16,30 hod.: AKTY X. Bojujte s buducnostou, dajte dohromady svoje najstrasnejsie obavy a vynasobte ich X. Americky akcny sci-fi thriller. MP od 12r., vstupne: 45,- Sk.

17. v sobotu: NAHLA SMRT. Sam proti bande zakernych teroristov. Jean-Claude Van Damme v hlavnej ulohe americkeho akcneho filmu. MP od 12r., vstupne:25,- Sk.

18. v nedelu: LASKA NA JEDNU NOC. Bola to takmer dokonala aferka. Neznami milenci stravia spolu vasnivu noc, ktora ma necakane a nebezpecne dosledky. USA. MP od 15 r., vstupne: 32,- Sk.

24. v sobotu: PASTI, PASTI, PASTICKY. Neuveritelny pribeh, ktory sa skutocne stal. Cierna komedia slavnej reziserky Vìry Chytilovej. CR. MP od 15r., vstupne: 40,- Sk.

25. v nedelu: SAKAL. Akcny thriller s hviezdnym hereckym triom - Bruce Willis, Richard Gere a Sydney Poitier. Film je volnou adaptaciou slavneho filmu rezisera Freda Zinnemanna z roku 1973. USA. MP od 12r., vstupne: 36,- Sk.

31. v sobotu: BEAN. Mr. Bean v Amerike! Najhorsia nocna mora vsetkych cias! Americka komedia. MP, vstupne: 30,- Sk.

20. v utorok: SIPOVA RUZENKA. Slovenska hrana rozpravka, v ktorej nikto neujde svojmu osudu.

27. v utorok: ZLATA MINCA. Tajna vyprava dvoch malych odvazlivcov za podmorskym pokladom. Polsky hrany film - slovenska verzia.

Tretiu septembrovu sobotu usporiadal Slovensky klub turistov pri ZP a.s. turisticky zajazd do Pieninskeho narodneho parku, ktoreho sa zucastnilo 37 turistov. Park bol zriadeny v roku 1967 a je castou bradloveho pasma na rozhrani vnutronych Karpat. Uz v roku 1932 tvorili Pieniny 1. pohranicny ceskoslovensko-polsky prirodny park v Europe. Jeho prirodne skvosty chranila nadalej nielen ich odlahlost, ale najma malo vhodne podmienky pre spriemyselnovanie a kolektivizaciu polnohospodarstva. Vyznacuje sa mimoriadne komplikovanou geologickou stavbou, ktora podmienila vznik skalnych stien a veziciek rozmaniteho tvaru tvoriace spolu s Prielomom Dunajca vyrazne krajinne dominanty. Rozlicna odolnost hornin zmenila silu aj smery prudenia rieky. Tie najviac odolne brala musela voda obchadzat, cim vzniklo pat medzi skalami zarezanych zakrut - meandrov. Na volne plynucej rieke sa aj v tomto obdobi splavovalo na pltiach vela ludi.

My sme mali tentoraz za ciel pozriet sa na tu nadheru zhora. Cast turistov si pozrela historicku a narodopisnu expoziciu a lekarnicku zbierku v zachovalom Cervenom Klastore. Potom vystupila na Haligovske skaly, ktore su chranenym prirodnym vytvorom a nakoniec turisti zisli do obce Lesnica. Druha skupinka, v ktorej mali ucastnici so sebou pasy, presla do Polska cez colnicu za obcou Lesnica a preplavila sa na lodke cez Dunajec. Po modrej turistickej znacke vystupila strmym chodnikom na stit Sokolica (747 m). Jeho 400 metrove skalne steny klesaju kolmymi zrazmi k Dunajcu. Pokracovali sme lesom cez jedlove buciny a bukove javoriny trasou, zabezpecenou miestami cez skaly zabradlim, az na Tri koruny (982 m). Je to najvyssi a najzaujimavejsi vrch v Pieninach, na ktorom je vyhliadkova galeria.

Pod nami lezal carovny kut Slovenska - Zamagurie, s jedinecnou atrakciou v Europe, ktorou je splav Dunajca na drevenych pltiach v dlzke 9 km. Pri navrate sme zisli do polskej obce Kroscienko a popri Dunajci cez colnicu do Lesnice. Dlzka tury bola 18 km.

22. oktobra 1998 uplynie rok odvtedy, co nas navzdy po tragickej nehode opustil nas drahy manzel, otec, stary otec a vas spolupracovnik z vyrobno-dispecerskeho odboru

Ladislav D U D A.

Prosime vsetkych, ktori ste ho poznali, venujte mu tichu spomienku.

"Smutny je nas domov,
prazdno je v nom,
len cesticka k hrobu zostava von.
Cas nam nevrati, co osud vzal,
zostali len spomienky a hlboky zial."

S laskou spominaju manzelka, dcera s rodinou a ostatna rodina

****

25. oktobra 1998 uplynie rok od tragickej autohavarie zavinenej policajtom, kedy navzdy prestalo bit srdce 31-rocneho dobreho cloveka, spolupracovnika, kamarata a priatela

Miroslava ORAVSKEHO.

"Kto v srdci zije, neumiera."

Spominame - spolupracovnici a smutiaca rodina.

10. a 11. v sobotu a v nedelu: BIG LEBOWSKI, unos manzelky, more prachov, hromada komplikacii... MP od 12r., vstupne: 40,- Sk.

15. vo stvrtok: LOV NA MYS, skvela komedia pre celu rodinu. MP od 12r., vstupne: 40,- Sk.

16. v piatok: BLAZNIVY PETRICEK, pribeh Ferdinanda, ktory prisiel o pracu a v bezutesnej situacii nachadza utechu vo vztahu k Marianne... MP od 12r., vstupne: 20,-Sk.

17. v sobotu a 18. v nedelu aj o 17. hod.: GODZILA, oslepujuci zablesk bieleho svetla naplnil oblohu, vody Pacifiku sa buria a desivou rychlostou pohlcuju japonsky supertanker. Tajomna sila sa vytrvalo blizi k zaludnenemu ostrovu Manhattan... MP od 12r., vstupne: 50,- Sk.

20. a 21. v utorok a v stredu: 6 DNI 7 NOCI, Guinn Harris je drsny pilot, ktory si bezstarostne zije uprostred rajskej prirody, az do chvile, ked stretne Robin... MP od 12r., vstupne: 40,- Sk.

23. v piatok: JAGUAR, Jean Reno a Patrick Bruel v hlavnych ulohach francuzskeho

25. v nedelu: CHOBOTNICA, niekde v Juhocinskom mori gang lupicov klenotov prenikne na luxusnu lod, na palube ktorej zahadne niet ani zivej duse... MP od 12r., vstupne: 40,- Sk.

27. v utorok pre Filmovy klub: BOZK PAVUCEJ ZENY, mala cela vo vazeni nemenovanej juhoamerickej krajiny je obyvana dvoma celkom odlisnymi muzmi... Vstupne pre clenov 20,- Sk a pre neclenov 30,- Sk.

30. v piatok: JULES A JIM, pribeh dvoch muzov a zeny, ktori preziju skoro dve desatrocia nezvycajneho vztahu... MP od 12r., vstupne: 20,- Sk.

31. v sobotu a 1. novembra v nedelu: ATLANTIS, akesi poeticke volne pokracovanie "Magickej hlbociny" zdanlivo bez deja, bez hercov, sprevadzane vynikajucou hudbou Erica Serru... MP, vstune: 38,- Sk.

Mestsky dom kultury v Brezne pripravil na 12. oktobra 1998 zabavny program pod nazvom NESMRDI s humoristami Robom Kajzerom a Petrom Melosom. Vstupne: 20,- Sk.

Sopornanska dvanastka sa uskutocnila 13. septembra s ucastou 210 startujucich, v ktorej Pavol FASKO skoncil na 3. mieste.

6. rocnik 15 km horskeho behu v Spanej Doline sa uskutocnil 27. septembra za ucasti 50 startujucich, medzi ktorymi boli i styria nasi bezci. V celkovom hodnoteni bol Pavol FASKO na 3. mieste, v kategorii nad 50 rokov skoncil Dezider SMITKA na 5. a Stanislav BOBAK na 7. mieste, v kategorii veteranov (nad 60-rokov) bol Vojtech RIDZON 4.

V prvom sportovom stanku v Dome sportu sa zisli kolkari, stolnotenisovi hraci a sachisti. Stolnotenisti v pocte 19, hrali v dvoch kategoriach, z registrovanych hracov bol 1. Jan SPAC, 2. Miroslav PLECHO, 3. Lubomir LAMPER, 4. Michal FODOR a z neregistrovanych hracov bol najlepsi Peter KLEIN, 2. bol Marian KAN, 3. Jaroslav SIMKO a 4. Milan BABCAN. Za sachovnice si vo svojej klubovni sadlo 20 ucastnikov taktiez v dvoch kategoriach - z registrovanych sachistov sa najlepsie darilo Dusanovi TURNOVI, 2. skoncil Vladimir GIERTLI a 3. D. KINDERNAYOVA . Z neregistrovanych bol najlepsi Peter DRBUL, 2. bol Miroslav KALISKY a 3. Miroslav TRANGOS. Po prvykrat sa 37kolkarov stretlo v ramci sportoveho dna v novej stvordrahovej kolkarni. Vitazstvo v kategorii zien si odnasala Silvia LEHOCKA (241b), 2. skoncila Edita HIADLOVSKA (225b) a 3. Ludmila PETRASOVA (213b), z neregistrovanych muzov si prvenstvo vybojoval Lukas KOVAROVIC (245b), 2. skoncil Roman PAULOV (217b), 3. KASZA (205b), v kategorii registrovanych hracov bol 1. Pavel BAN (263b), 2. Ladislav BOSKO (252b) a 3. Pavel PAULECKO (250b).

Druhym sportoviskom bolo ihrisko na Skalici, kde sa v tradicnom futbalovom derby stretli muzstva noveho (NZ) a stareho zavodu (SZ), vedene trenermi D. Urhikom a J. Jezekom (SZ), D. Slobodom a M. Makusom (NZ). Uz prva polovica stretnutia napovedala, ze tu ide obom muzstvam o vela. Videli sme vynikajuci zapas na tazkom terene, v ktorom zvitazilo v tomto roku muzstvo stareho zavodu v pomere 4:1 (2:1). Goly strelili za stary zavod Grolmus (2), Vaclavik (2), za novy zavod znizoval Bulik (1).

Volejbalisti sa uz tradicne stretavaju v telocvicni na Stiavnicke a opat sa vo stvrtok v dvoch kategoriach - muzi a zeny stretli superi zo stareho a noveho zavodu. Tohtorocne vitazstvo v kategorii muzov si odnasal stary zavod, ktory zvitazil v pomere setov 2:1 (11:15, 15:13, 16:14), novy zavod dobre reprezentovali zeny, ktore zvitazili nad svojimi superkami zo stareho zavodu 2:1 (15:11, 13:15, 15:10).

Napriek nepriazni pocasia sa rozputalo i sutazenie dievcat a chlapcov v lahkej atletike a to v disciplinach beh a hod granatom. V behu na 100 metrov v kategorii chlapcov zvitazil Michal SKALOS, 2. bol Milan OLAH , 3. Tomas PALIDER, v kategorii dievcat si prvenstvo odnasala Lucia CILLIKOVA, 2. bola Maria MICHALCIKOVA a 3. Anna JUHASZOVA. V behu na 800 metrov bol z chlapcov najlepsi Milan OLAH, 2. skoncil Michal SKALOS, 3. Pavol MARKUS, vitazkou v kategorii dievcat bola opat Lucia CILLIKOVA, na 2. mieste sa umiestnila Maria MICHELCIKOVA a 3. skoncila Zdena EREMIASOVA. Beh na 1500 metrov absolvovali len chlapci , s umiestnenim 1. Miroslav LONGAUER, 2. Michal MARKUS a 3. Michal SKALOS. Oblubenou atletickou disciplinou je hod granatom. V kategorii chlapcov sa najlepsie darilo Stefanovi MICHALCIKOVI, 2. bol Matej SCHWARZBACHER, 3. Miroslav LONGAUER, v kategorii dievcat najdalej dohodila granat Lucia CILLIKOVA, 2. skoncila Anna JUHASZOVA, 3. STEFANCIKOVA a v kategorii muzov bol prvy Peter KRUTEL a za nim sa umiestnil Vladimir BALAZ.

Vyhodnotenie sportovej akcie prebiehalo v zavodnom klube, kde manazer TJ ZP a.s. p. Vladimir Vanik podakoval pritomnym sportovcom za vynikajuce vykony. Veduci jednotlivych disciplin informovali o vitazoch zapoleni. A ze sportovcom zostal este dostatok sil, to dokazali v diskoteke, ktora ukoncila uspesny XIII. rocnik sportovych hier.

V.Kukolova

Zeleziarne: Jancik, Pauk, P. Turna (87. Pisoja), Chudik (90. Janko), Rusko, Bukovec, J. Mores, Krochta, D. Nemec (77. Gajan), M. Nemec, trener Ancic

KOBA: Kamesch - Lipovsky, Pokryvka, E. Hrncar, Novotny, Sendecky, Kalavsky (59. Kaszocze), Chytil (90. Zak), Goga, Sutt, Sokorjak (74. Libusa), trener S. Mrva

Napriek tomu, ze divaci gol nevideli, vzruchu bolo dost. Hlavicka domaceho Krochtu vsak letela tesne vedla, strelu Milana Nemca zo 16-metrov brankar Senca Kamesch chytil na brankovej ciare. V druhom polcase sa uz domaci hraci presadzovali v ofenzive ovela tazsie, technicky disponovany super hral tolko, kolko potreboval na ziskanie nerozhodneho vysledku. Nakoniec bola delba bodov spravodliva.

Zeleziarne: Stefik, Jancik, Pauk, Svantner, Chudik, Rusko, Bukovec, Mores, Krochta, Gajan, P.Turna, Pisoja, D. Nemec, Janko, Zazrivec, trener P. Ancic

PFK: Cerny - L. Kuna ml., Secen, Krajcovic (50. Adamec), Hornacek (90. Gajarsky), Benko, Petras, Stachura, Svach, P. Varadin (82. Hnilka), Hlavac, trener L. Kuna

V pravom futbalovom pocasi 3. oktobra zacali lepsie domaci hraci z Piestan. Zatlacili Zeleziar do defenzivy, no ich strely lietali mimo brany hosti. Najvacsiu sancu mali v 14. minute po chybnom kope Stefika. Nastastie pre Podbrezovu domaci Svach netrafil branu. Potom sa hra vyrovnala. Zeleziari prevzali iniciativu. Gajan zo 16.min. len tesne minul branu Piestan. Nasledne Podbrezova kopala pat rohovych kopov. Po jednom z nich predskocil Gajan domaceho brankara a jeho hlavicku odvratil pred prazdnou branou Hornacek. V 37. min. zbytocne fauloval v pokutovom uzemi domaceho Benka Krochta. Nariadeny pokutovy kop Stachura premenil. Zlu koncentraciu na hru Podbrezovej po gole, domaci o minutu potrestali golom Krajcovica a Piestany viedli 2:0. V druhom polcase vystriedal Gajana Zazrivec a hned mohol strelit gol. Z 5-metrov hlavickoval vedla brany Piestan. Zeleziari ovladli hru. Na adresu domacich sa ozyval z hladiska za predvadzanu hru piskot. Bombu Ruska zo 16-metrov brankar domacich vytlacil na roh. Krochta v dobrej sanci zavahal. Trestny kop Moresa letel tesne nad sibenicou brankara Cerneho. Paukova hlavicka z 5-metrov tiez nerozvlnila siet domacich. V snahe zvratit vysledok hraci Podbrezovej urobili tri chyby, ktore super nevyuzil. Pri lepsej forme niektorych hracov Zeleziara sa v Piestanoch dalo bodovat.

Po dohode vedenia ZP a.s. a Hronstavu, pribudol podbrezovskemu futbalu dalsi tim , ktory vsak hra prvoligovy maly futbal. Dvojrocny ucastnik 1. slovenskej ligy v malom futbale ma novy nazov TJ SPORT ZP a.s. V prvej lige maleho futbalu hra 12 muzstiev a umiestnenie teraz uz nasho muzstva sa v minulom rocniku pohybovalo v strede tabulky. (Maly futbal je halovym sportom, cista hra 2x30 min., na supiske je 13 hracov - striedanie ako pri hokeji, zakladna zostava 4 hraci + 1 brankar.)

Zostava: Muller, Skoumal - Vaclavik (kapitan), Botos, Caban, Husenica, Lehotsky, Makusa, Smola, Klesken, Cibula

Prvy polcas bola hra vyrovnana, domaci mali viac sanci, ktore nevyuzili. V druhom polcase za 9 minut zinkasovali 4 goly a o vysledku stretnutia bolo rozhodnute.