23. oktober 1998 ROCNIK LIV CENA: 1,- Sk 20

...

• PRIHOVOR GENERALNEHO RIADITELA  ZAMESTNANCOM
• Priohovara sa vam generalny riaditel Ing. Vladimir Sotak
• S konatelom TTS Svinov spol. s r.o. Ing. Jozefom Skultetym
• Zoznamte sa zo zakonmi
• SIDERIA ISTOTA - dnes a zajtra
• V malych vodnych elektrarnach vyrabame nad plan
• Pristup k informaciam o zivotnom prostredi
• Pri prilezitosti zivotnych a pracovnych jubilei bolo vyplatenych 1 874 500 Sk
• Progresivne systemy riadenia BOZP
• Zo sveta ocele
• Kalendar specializovanych veltrhov a vystav
• Zdravie mas len jedno
• Bude vas zaujimat
• Jedalny listok
• Horoskop
• Blahozelame jubilantom
• Sinagoga a KAVT
• Kino Panorama
• Zo zapisnika turistu
• Fan klub Zeleziar
• Spod vysokej siete
• Bezecky spolok Podbrezova
• Sport v skratke
• II  LIGA
• I. LIGA V MALOM FUTBALE

...

Po dva oktobrove popoludnia ozil ZK OZ KOVO nebyvalym ruchom. Stretli sa tu zamestnanci nasej akciovej spolocnosti, pripominajuc si v tomto roku pracovne a zivotne jubilea. Na snimke A. Nociarovej pohlad na ucastnikov akcivu pracovnych jubilei, ktorysa uskutocnil 9. oktobra 1998. Generalny riaditel Vladimir Sotak (snimka hore) zazelal v zavere svojho prihovoru pritomnym vela pracovnych i osobnych uspechov.

...

Vazeni spolupracovnici,

Sucasnost je poznamenana problemami vyskytujucimi sa s predajom bezsvikovych za tepla valcovanych rur na svetovych i europskych trhoch.

Obchodnici maju viac starosti so zabezpecovanim zakazkovej naplne na tento sortiment . Pocas nasledujucich mesiacov nemozno ocakavat ziadne zlepsenie. Niektori obchodnici, hlavne zo zapadnej Europy, uz dnes avizuju, ze z dovodu preplnenych skladov od 10. decembra nebudu akceptovat nase dodavky a tak musime hladat vychodiska, aby sme z dovodu nevyuzitia vyrobnych kapacit stratili co najmenej financnych prostriedkov.

Nachadzame sa zaroven v obdobi znacne rozkolisaneho financneho trhu. Pre Podbrezovu a pre dalsie firmy, ktorych vacsinovy podiel vyroby ide na export, je v tejto situacii stastim, ze mame co vyrabat. Ak by sme vsak neponukali na trh kvalitne vyrobky, tazko by sme sa mohli uplatnit. Neznamena to, ze vyrabame bezchybne. Aj napriek tomu, ze nase tohtorocne hospodarske vysledky su lepsie ako v roku 1997, urcite nie som a ani nemozem byt spokojny s vyskytnutymi reklamaciami, na ktorych sa podpisali v znacnej miere pracovnici zlou technologickou disciplinou. Reklamacie boli predmetom niekolkych rokovani riaditelskej rady a zo zaverov vyplynuli konkretne postihy a mnohi z vas, ktory tento prihovor citaju, mozu potvrdit, ze premie mali kratene.

Ak sme v situacii v ktorej sa nachadzaju nasi zamestnanci nuteni konstatovat, ze takmer 40 pracovnikov muselo zeleziarne opustit z dovodu porusovania pracovnej discipliny, je to zarazajuce. Prilis vysoke cislo, ak si uvedomime, ze kazdy, kto stratil zamestnanie, pripravil svojej rodine velmi tazke chvile. Chcel by som vyzvat preto vsetkych, aby ste si uvedomili, ze v tomto smere musime ist nekompromisne. Pracovna a technologicka disciplina znamenaju zaklad uspesneho napredovania kazdej spolocnosti a aj ked sme na tom neporovnatelne lepsie ako mnohe ine slovenske podniky, bolo by nespravne mysliet si, ze v tejto oblasti niet co zlepsovat.

Vazeni spolupracovnici.

Tak, ako kazdy rok dovtedy kym nebude moct predstavenstvo skonstatovat, ze uz niet co vylepsovat na systeme organizacie, aj v tomto roku dochadza od 1. novembra k zruseniu organizacnej struktury. Prvym dovodom je dosledne prehodnotenie vykonnosti vsetkych utvarov vo vazbe na kazde pracovne miesto a spracovanie novej organizacnej struktury. Cielom nie je znizovanie poctu zamestnancov, ale zvysenie produktivity prace na kazdom pracovisku. V minulosti tieto kontroly ealizovala urcena skupina pracovnikov, v tomto roku prehodnotenie uskutocnia veduci jednotlivych prevadzok, odborov a ostatnych utvarov a za previerku zodpovedaju riaditelia usekov. Druhym dovodom je moznost vyplatenia odstupneho pracovnikom, ktorych pracovne miesto bude z dovodu neopodstatnenosti zrusene.

Chcel by som zdoraznit, ze na sucasny objem vyroby tovaru urcite nemame malo zamestnancov a ak sa porovnavame so svetom, a to chceme pretoze inu moznost nemame, musime sa aj tejto problematike postavit zoci - voci. Na druhej strane, predstavenstvo v buducnosti planuje vytvarat nove pracovne prilezitosti v suvislosti s dalsou finalizaciou nasich vyrobkov. Aj to je dovod, preco potrebujeme mat prehlad skutocnej potreby pracovnikov na zabezpecenie vyrobnych uloh.

Vazeni spolupracovnici,

podrobne hodnotenie hospodarskych vysledkov za rok 1998 dostaneme sice az za niekolko mesiacov, ale uz dnes musime zacat s velmi narocnou pripravou naplnenia predpokladov na nasledujuci rok, ktory bude podla ocakavania urcite z hladiska naplnenia zakazkovej naplne tazkym rokom.

Obraciam sa na vas vsetkych s vyzvou, aby sme sa v oblasti kvality a servisu pre nasich odberatelov vyvarovali doterajsich chyb. S cielom dosiahnutia vyssej produktivity prace, skvalitnenia technologickej i pracovnej discipliny a lepsej informovanosti zodpovednych hospodarskych pracovnikov zorganizujeme v novembri opat pracovny aktiv.

Pri posedeniach s jubilantmi, uskutocnenych v ZK OZ KOVO, boli diskusie o kolektivnej zmluve. Povazujem za potrebne zdoraznit v tejto suvislosti, ze navrh obchodneho a financneho planu pre rok 1999 pripravuje vedenie spolocnosti velmi dosledne a preto by som bol velmi rad, keby vyjednavaci prisli s triezvymi a realnymi poziadavkami. Otazka socialneho zabezpecenia, rastu miezd a celkovej zivotnej urovne totiz nie je otazkou kolektivnej zmluvy. Kolektivna zmluva je iba dokument, ktory moze byt podpisany, ak su na to vhodne podmienky. Daleko dolezitejsie je riadenie spolocnosti so zretelom na vyuzitie vyrobnych kapacit, vyuzivanie fondu pracovneho casu, kvalita produkcie porovnatelna so svetovou urovnou.... aby sme a vedeli vysporiadat s otazkou nakladov a uvedomili si, ze peniaze nie je problem rozdelit, pokial su zarobene.

Financne hodnotenie zamestnancov v buducnosti bude zavisiet od toho, ako dokazeme pracovat. Som presvedceny, ze v tomto roku, v porovnani s vacsinou slovenskych podnikov, bolo velmi solidne.

Na zaver mi dovolte vyjadrit presvedcenie, ze kazdy v nasom pracovnom kolektive si dostatocne uvedomuje svoje poslanie a spolocnymi silami sa nam podari dosiahnut este lepsie vysledky ako doposial.

...

Skonsolidovana spolocnost prinasa prve uspechy

Treti stvrtrok je za nami a tak sme nahliadli aj do TTS SVINOV spol. s r.o., aby sme sa jej konatela za ZP a.s. a obchodneho riaditela Ing. Jozefa SKULTETYHO opytali:

* Zaciatok roka sa v TTS SVINOV spol. s r.o. spajal s problemami, coho dovodom bolo schvalenie tzv. znizeneho variantu planu na rok 1998, zahrnajuceho nizsi objem vyroby. Ako hodnotite situaciu dnes?

- Na zaciatku roka nastali problemy vyplyvajuce z nedostatocnej zakazkovej naplne. Trh s presnymi rurami sa zuzoval, do Ciech prichadzali konkurencne firmy... a tak sme museli situaciu riesit. Prvym opatrenim na zaklade znizeneho objemu vyroby, bola nevyhnutnost zredukovania poctu zamestnancov. Aj ked je to velmi nepopularne opatrenie ( do dnesneho dna sme znizili stav o 52 pracovnikov a v sucasnosti v TTS Svinov pracuje 192 zamestnancov), podarilo sa nam ho realizovat bez akychkolvek "velkych emocii". Neznizovali sme stav radikalne, prebiehalo to postupne a tak neboli nejake vacsie problemy. Dnes mozem konstatovat, ze dosiahli sme tym nielen cielene znizenie nakladov, ale podarilo sa nam skvalitnit aj zamestnanecku strukturu.

* V nasom rozhovore pred niekolkymi mesiacmi boli vase predpoklady na tento rok nie prilis optimisticke a vo vyhladoch ste hovorili o usili, ako nezaznamenat v roku 1998 stratu. Ako vyzera bilancia hospodarskych vysledkov dnes?

- Nase sucasne hospodarske vysledky su dobre. Za devat mesiacov tohoto roku sme vyrobili cca 2 900 t presnych rur a 740 t oblukov a zaznamenali sme zisk 2,6 mil. Sk. Myslim si, ze na zredukovany pocet pracovnikov je to skutocne velmi slusny vysledok, co ocenilo aj valne zhromazdenie. Nesporne k tomu prispeli prijate velmi usporne opatrenia smerujuce predovsetkym k znizovaniu nakladov, podarilo sa nam ziskat lepsie ceny .. . no vyznamnym podielom aj skutocnost, ze sme sa odvazili pustit do narocnejsich sortimentov.

* Mozete byt konkretnejsi?

- V sucasnosti sme zacali spolupracovat s americkou firmou NELSON group. Vyrobili sme skusobnu dodavku a v tychto dnoch uz pripravujeme na expediciu prve tri kamiony. Ide o vyrobky velmi narocne predovsetkym na rozmery, ale snazime sa poziadavke prisposobit.

* Splna spolocnost poziadavky kladene na riadenie kvality?

- Ako sucast Vitkovic disponovala prevadzka cetifikatom systemu riadenia kvality podla ISO 9001, no vznikom novej spolocnosti toto pravo zaniklo a tak ak chceme obchodovat, musime sa snazit zabezpecit aj tuto poziadavku. Na ziskanie systemu sme sa pripravovali niekolko mesiacov a 22. - 23. septembra sa uskutocnil kontrolny audit prostrednictvom certifikacnej spolocnosti RW TUV, pobocky Praha. Predbezne poziadavky splname a tak by sme mali certifikat systemu riadenia kvality podla ISO 9002 co nevidiet dostat. Z hladiska konsolidacie nasej spolocnosti je to dalsi vyznamny krok vpred a otvori nam nove moznosti na trhu.

* TTS Svinov vyvolavala v minulosti polemiky a mozno aj obavy, ze bude existovat na ukor Podbrezovej. Co si o tom myslite?

- Este aj dnes sa najdu taki, co si to myslia. Nemaju vsak pravdu. TTS Svinov spol. s r.o. sa skonsolidovala na urcitu formu a aj napriek zastaralemu technologickemu zariadeniu, ako sa ukazuje, dokaze vyrabat a neprodukovat stratu. Snahy tejto spolocnosti sa uberaju inym smerom. Snazime sa ziskavat novych zakaznikov, inych ako Zeleziarne Podbrezova a.s. Aj ked sme mala firma, vsemozne sa snazime vychadzat zakaznikom v ustrety a snazime sa predovsetkym o dochvilnost v dodrziavani pozadovanych dodacich terminov. Odberatelia totiz casto uprednostia dodaciu lehotu pred cenou. Predaj zabezpecujeme prostrednictvom ZP Trade Bohemia s.r.o. a so zakaznikmi sme aj v priamom kontakte.

* Doslo vo vasej spolocnosti pocas konsolidacie aj k dalsim vyznamnym zmenam?

- Podstatne zmeny nastali aj vo vedeni spolocnosti. V prvom polroku bola vymenena financna riaditelka aj veduci zasobovania. 1. augusta odisli vyrobny riaditel a veduci predaja a v septembri bol menovany novy konatel firmy Vitkovice Ing. Eduard Babiuch CSc., doposial zastavajuci vo Vitkoviciach vyznamne riadiace funkcie. Personalnych zmien bolo sice dost na to, aby ovplyvnili a ciastocne narusili priaznivy nabeh spolocnosti, ale na druhej strane, niektore zmeny tejto atmosfere velmi prospeli.

* Z uvedeneho vyplyva, ze rok 1998 bude pre TTS Svinov uspesny?

- Zo sucasneho pohladu mame vytvorene vsetky predpoklady, aby nasa spolocnost dosiahla kladny hospodarsky vysledok.

Zhovarala sa O. Kleinova

Sucastou planu investicnych akcii stavebneho charakteru je aj vystavba noveho hlavneho vstupu do arealu stareho zavodu, ktory sa buduje v priestore pri podnikovom muzeu. Pohlad na zaciatocne

...

...

SIDERIA-ISTOTA dnes a zajtra

ZZP SIDERIA-ISTOTA nastupila po 1. februari 1998 tak-povediac novu eru svojej cinnosti. Popri pozitivach prebrala na svoje plecia aj nemaly balik starosti, ktore sprevadza sucasnych 12 pobociek a 62 expozitur tejto poistovne.

V priebehu roka 1998 sa najma vdaka znizovaniu zdrojov prijmov aj v ZZP SIDERIA-ISTOTA prejavuje u poistencov ista nedovera poskytovanym sluzbam. Siroka medializacia niektorych negativnych javov ekonomickej oblasti, ktoru ale nesposobili poistovne, tuto nedoveru iba prehlbuje. Odchod poistencov zo ZZP SIDERIA-ISTOTA do inych poistovni, najma Vseobecnej zdravotnej poistovne, postihol v priebehu roka kazdu pobocku, aj ked najma juh zapadoslovenskeho regionu drzal primat. Sucany stav vsak uz dokumentuje istu stabilizaciu poctu poistencov, ba dokonca vyvoj nabada k istemu optimizmu do nasledujucich mesiacov. Dokonca v niektorych okresoch Slovenska zaznamenavame stupajuci trend poctu poistencov, napriklad v oblasti Sniny.

Ekonomicky vyvoj ZZP SIDERIA-ISTOTA je v tomto roku narocny, ale aj napriek uskaliam sa vedeniu poistovne dari situaciu zvladnut a byt porovnatelny s ostatnymi piatimi poistovnami, ktore posobia na Slovensku. Od februara 1998 bolo uhradenych lekarnam 659 176 000 korun. Z uctu prerozdelenia do polovice oktobra to predstavovalo viac jako miliardu 400 milionov korun.

Aj rokovania so zastupcami Slovenskej lekarenskej komory, ktore sa uskutocnili v septembri priniesli vysvetlenie nejednej spornej otazky. Vzajomne pochopenie, najma v sucasnom obdobi, prinasa svoje ovocie. Nie zanedbatelnou skutocnostou snahy vedenia ZZP SIDERIA-ISTOTA v Kosiciach je aj uver vo vyske 100 mil. Sk, ktory poistovna ziskala od Priemyselnej banky.

O zivotaschopnosti tejto poistovne svedci aj zmluva, ktoru ZZP SIDERIA-ISTOTA podpise 23. oktobra 1998 so zastupcami Hutnickej zamestnaneckej poistovne v Ostrave v Ceskej republike. Tato zmluva o uhrade zdravotnej starostlivosti poskytovanej poistencom oboch stran je prvym medzinarodnym dokumentom, ktory podpisuje vedenie zdravotnej poistovne so svojim zahranicnych partnerom mimo poistovne, ktora vznikla zo zakona. A tak uz otazka na koniec. Moze niekto vyslovit pochybnost o buducnosti takejto poistovne? Odpoved nechame na vas.

Ing. Anna Bacinska
riaditelka useku riadenia

Zmena strankovych hodin

Poistenci ZZP SIDERIA-ISTOTA iste uvitaju zmenu strankovych hodin v pobockach a expoziturach poistovne:

Poboc. a expoz. :           Pondelok        Utorok         Streda           Stvrtok           Piatok
_________________________________________________________
Podbrezova               7.00-15.30     7.00-15.30     7.00-15.30     7.00-15.30      7.00-12.00
Brezno                          7.00-13.00     7.00-13.00    7.00-15.30             ND            7.00-13.00
Banska Bystrica    7.00-15.30          ND           7.00-15.30      7.00-15.30       7.00-15.30

...

V malych vodnych elektrarnach vyrabame nad plan

- Plnenie a hodnotenie splnenia uloh v prevadzke energetika nie je mozne urobit len jednoduchym hmotnym vybilancovani zabezpecenych a vyrobenych jednotlivych druhov energii. Nasou ulohou nie je vyrobit co najviac tej-ktorej energie, samozrejme v pozadovanej kvalite, ale zabezpecit dodavku a vyrobu medii podla potrieb vyrobnych prevadzok a ostatnych utvarov Zeleziarni Podbrezova a.s. Jedinym mediom, pri vyrobe ktoreho je cielom co najvacsie mnozstvo, je elektricka energia a jej vyroba v nasich styroch malych vodnych elektrarnach. Vyroba elektrickej energie v   malych vodnych elektrarnach je zavisla od hydrologickych podmienok. Vzhladom k velmi dobrym zrazkovym podmienkam a "dazdivemu pocasiu" prekracujeme plnenie vyrobnych uloh za prvych devat mesiacov roka o 12,8 percenta. Dosiahnutie takehoto vysledku je spojene s velkym usilim v case privalu vod, kedy dochadza k zanasaniu vtokov do privadzacov necistotami a v sucasnosti padanim listov zo stromov, preto musime zabezpecovat mimoriadne pracovne zmeny za ucelom cistenia hati. Najviac prace spojenej s cistenim mame na hati Bystra, vo vodojeme Diel nad HC Piesok a v MVE Predajnej /v tejto oblasti ocakavam zlepsenie/. Je pripravovana investicia na vybudovanie noveho vtokokoveho objektu v Bystrej, kde sa uvazuje so zabudovanim automatickeho cistiaceho stroja a odpieskovacieho bazenu na zachytenie strkov a hrubych necistot, cim zefektivnime cistenie, znizime naklady a predlzime zivotnost privadzaca.

V aprili 1997 bola uvedena do skusobnej prevadzky MVE Predajna. K 8. septembru tohoto roku sme vyrobili v tejto MVE jeden milion kWh elektrickej energie. Devatmesacna vyroba v MVE Predajna predstavuje 571 000 kWh, co potvrdzuje naplnenie projektovanych parametrov a planovanej rocnej vyroby vo vyske 700 000 kWh.

V letnom obdobi sme zrealizovali opravu casti privadzaca z Bystrej. Bolo opravenych 370 bm najviac naruseneho dna privadzaca a bocnych stien. Na privadzaci Baukova - HC Jasenie bola opravena vtokova cast s nabehom, cim sme zamedzili priesakom a unikom vod v doline Haliar, mimo privadzaca.

V zaverecnej faze je spustenie malej vodnej elektrarne na vyrovnavacej nadrzi v Jaseni, kde su uz technologicke zariadenia pripravene a v najblizsich tyzdnoch sa zacne s ozivovanim a nabehom do skusobnej prevadzky.

Zaverom mozno konstatovat, ze je realny predpoklad na splnenie, ba i prekrocenie vyroby elektrickej energie v nasich malych vodnych elektrarnach, k comu prispeli nielen dobre hydrologicke podmienky, ale i starostlivost o prevadzku a udrzbu technologickeho zariadenia elektrarni.

-vk-

...

Zakon NR SR 171/1998 Z.z.

Pristup k informaciam o zivotnom prostredi je upraveny Zakonom NR SR 171/1998 Z.z., ktory je platny od 1. septembra 1998.

Informaciou o zivotnom prostredi sa rozumie informacia:

- o stave ovzdusia, vody, pody.
- o cinnostiach a opatreniach, ktore mozu poskodit zivotne prostredie
- o mnozstvach emisii, imisii, odpadov, hluku, chemickych latok, ktore mozu znecistovat zivotne prostredie
- o cinnostiach a opatreniach prijatych na ochranu zivotneho prostredia

Spristupnenim informacii o zivotnom prostredi sa rozumie umoznenie volneho pristupu k zverejnenym informaciam. Organizacia, ktora je povinna merat mnozstvo urceneho druhu vypustanej latky do ovzdusia alebo vod je povinna zverejnovat vysledky merani vo vseobecne zrozumitelnej forme a na vseobecne pristupnom mieste pravidelne do 10 dni po uplynuti kazdeho mesiaca, v ktorom mala takuto povinnost a suhrnne do 30 dni po uplynuti kalendarneho roka.

Spristupnovat informacie o zivotnom prostredi su povinne organy statnej spravy, obce a pravnicke osoby zriadene alebo zalozene organom statnej spravy. V Zeleziarnach Podbrezova a.s. su informacie o zivotnom prostredi zverejnovane na nastenke oddelenia technickeho dozoru v socialnej budove prevadzky energetika, na I. poschodi. Informacie o zivotnom prostredi v Zeleziarnach Podbrezova a.s. sa spracovavaju, zverejnuju a poskytuju ddelenim technickeho dozoru - referatom zivotneho prostredia.

Poskytnutie informacii o zivotnom prostredi je mozne len na zaklade ziadosti a uhrady nakladov za ich spristupnenie.
Ing Milan Stulrajter, Ttd

...

Na odmenach pri prilezitosti pracovnych a zivotnych jubilei bolo vyplatenych 1874500 Sk Vernost zeleziarnam patri k rodinnym tradiciam Popoludni 9. oktobra 1998 patril ZK OZ KOVO opat nasim jubilantom. V tento den prijali pozvanie oslavenci pracovnych jubilei. Styridsat rokov od vstupu do pracovneho pomeru v zeleziarnach si v tomto roku pripomina 28 nasich spolupracovnikov, 29 pracuje v podniku tridsatpat rokov, 51 nastupilo sem pred tridsiatimi rokmi, dvadsatpat rokov si pripomina 98 a dvadsatrocne jubileum si v tomto roku pripisuje 161 nasich spolupracovnikov. Slavnostnu atmosferu okamihu ucty k pracovnikom vernym podniku umocnila pritomnost celeho vedenia ZP a.s., pritomny bol aj predseda ZV OZ KOVO a podpredseda ZV OZ KOVO. So zelanim pevneho zdravia a uspechov do dalsich rokov sa prihovoril jubilantom generalny riaditel ZP a.s., Ing. Vladimir Sotak a predseda ZV OZ KOVO Peter Duriancik. Humor Juraja Kovaca a ludove piesne v podani Milana Chvasteka vniesli do kinosaly ZV OZ KOVO usmev a pohodu a navodili dobru naladu k spolocenskemu posedeniu, ktorym program pokracoval do vecernych hodin v estradnej sale. Podakovanie za vydarene podujatie patri aj organizatorom, uz tradicne personalnemu odboru v spolupraci s odborom prace a miezd a neodmyslitelne ZP GASTRO SERVIS - u s. r.o., ktora sa po dva piatkove popoludnia postarala o slavnostne menu pre oslavencov . Spomienkou na uskutocneny aktiv budu nielen dakovne listy, ktore dostali vsetci jubilanti , ale kazdy ucastnik si odniesol na pamiatku aj maly keramicky darcek s logom ZP a.s. * nasa anketa * nasa anketa * nasa anketa * nasa anketa * O svoje pocity v okamihu ocenovania vernosti za roky odpracovane v Zeleziarnach Podbrezova, a.s., sa s nami podelili: Brigita KOTACKOVA, 30 rokov strojarenska vyroba - konstrukcia - Veru, celych tych tridsat rokov pracujem na jednom mieste - v konstrukcii.Velmi si vazim, ze v nasej akciovej spolocnosti nezabudaju na zamestnancov a ocenuju odpracovane roky. V nasej rodine sa traduje prakticky uz od cias vzniku zeleziarni vernost tomuto podniku a zelala by som si, aby aj moje deti mohli v tejto rodinnej tradicii pokracovat. Ing. Jan GIERTL, 25 rokov veduci hutnickej druhovyroby - Vazim si tento okamih. Je to skutocne prijemny pocit , ked si clovek uvedomi, ze zamestnavatel sa o svojich zamestnancov stara a nezabuda ani na odpracovane roky. Tato skutocnost nepochybne prehlbuje vztah nas vsetkych k svojej fabrike . Umocnuje to fakt, ze v sirokom dalekom okoli v ziadnej firme taketo zvyky neexistuju a pritom u nas uz maju dlhodobe tradicie, ktore sa nenarusili ani v tazsich rokoch, kedy sa podnik boril s financnymi problemami. Dovolujem si este vyslovit nazor, ze uroven tohto slavnostneho aktivu od pozvanky az po spolocenske posedenie bola vynikajuca, za co je potrebne podakovat hlavne organizatorom a tiez vsetkym zucastnenym. Ivan GRUBER, 40 rokov ZP BYTOS, s.r.o. - Aj ked dnes pracujem v s.r.o. ako kuric, v zeleziarnach som zacinal v novej jemnej ako valkar, potom na plechotrati, kde som bol zeriavnikom .... Hned na zaciatku som si povedal, ze kde som raz zacal, tam musim aj skoncit. A tak uplynulo uz 40 rokov a ja svoj slub plnim. Vazim si, ze ma sem dnes pozvali a nezabudli na to, ze som v tejto fabrike nechal kus svojho zivota. Ivan PROSOVSKY, 20 rokov strojarenska vyroba, mechanicka dielna - Som velmi rad, ze robim v Podbrezovej. Za dvadsat rokov mi zeleziarne dali vela. Ked tak porovnavam zaciatky so sucasnostou, vela sa tu zmenilo. Ako funkcionar TJ - (18 rokov pracuje vo vybore a v sucasnosti je veducim "A" muzstva volejbaloveho oddielu - pozn. red.) mozem porovnavat aj sportovy zivot zamestnancov a sucasnost je neporovnatelna s minulostou. Dnes sme materialne velmi dobre zabezpeceni a mame vsetky podmienky na slusnu reprezentaciu nasej firmy. Aj ako predseda DV, kde pracujem uz tri volebne obdobia, mozem konstatovat, ze sa zmenilo vela k lepsiemu. Velmi si vazim , ze vedia ocenit nasu pracu a mam z toho velmi dobry pocit. Igor MOTYCKA, 40 rokov dispecerske oddelenie - Okamihy, ako je ten dnesny, su skvelou prilezitostou vratit sa v spomienkach do predchadzajucich, u mna uz vlastne styroch desiatok rokov. Je to pekny kus zivota a ja som ho od roku 1958, kedy som sa sem prisierl vyucit, venoval tejto fabrike. Ako strojny zamocnik som nastupil do oceliarne, potom do udrzby v ZPO, od roku 1968 som bol v priprave vyroby v plechotrati a dvadsatsedem rokov pracujem vo funkcii podnikoveho dispecera. A tak aj moje momentalne pocity sa viazu na spomienky na uplynule roky. Ked si premietam zaciatky a to, co je tu dnes, musim konstatovat, ze podnik presiel velkymi zmenami , zaznamenali sme velku modernizaciu vyroby, technologie, nesporne doslo aj k zmene myslenia ludi... Som dnes hrdy na to, ze som odpracoval 40 rokov v podniku, ktory dokazal prezit aj tazke roky a mam dobry pocit, ze aj ja sam som sa o to pricinil. Keby som mal moznost vratit tie roky spat, znova by som sa rozhodol len pre podnik, v ktorom pracoval 48 rokov moj otec, od roku 1958 moja mama a dnes pokracuju v tradicii rodinnej vernosti tejto firme aj moji synovia. Branislav POBOZNY, 30 rokov valcovna rur - Mam nadherny pocit. Ani som si nepomyslel, ze tu prezijem celych tridsat rokov. V roku 1968 som zacinal v starej valcovni rur, tam som bol dvanast rokov a teraz som majstrom vo valcovni rur. Kedze som pracoval aj v starej aj v novej valcovni rur mozem konstatovat, ze tazku fyzicku pracu nahradila neporovnatelna automatizacia vyroby. Ja tejto fabrike verim a som rad, ze tu pracujem. Robila tu moja mama, brat, robi tu aj moj syn, prakticky cela rodina. Zelam si, aby sa nasim zeleziarnam darilo este viac ako doposial. Julius KOSTIAL, 25 rokov oceliaren - Ja som sa vyucil v tejto fabrike, potom som pracoval v mechanickej dielni ako udrzbar obrabacich strojov a v sucasnosti pracujem ako predak udrzby oceliarne. Zaroven som aj predsedom DV. Ked si predstavim pracu v starom ZPO, kde sme pouzivali rucne kladkostroje a porovnam s dneskom, ked je tu vsetko zautomatizovane, ani sa mi verit nechce, ze to tak skutocne bolo. Velmi si vazim, ze som dnes tu. Je to dobry pocit, ked na vas nezabudnu a uctia si vase odpracovane roky. Bol by som rad, keby sa v tejto tradicii pokracovalo aj v buducich rokoch. Dezider MAKOVIC, 40 rokov valcovna rur - Vazim si vedenie nasej akciovej spolocnosti, ze nezabuda na nas a vie si ocenit nasu pracu. V tomto podniku som zacinal ako elektromonter v novej jemnej. Dnes pracujem vo valcovni rur. Moje momentalne pocity su velmi zmiesane. Som dojaty z dnesneho dna, ale ked si uvedomim, ze uz uplynulo styridsat rokov, ako som sem prisiel, musim, zial, mysliet aj na to, ze onedlho pojdem do dochodku. Budem sa lucit s kolektivom, ktory mam velmi rad a to bude to pre mna velmi tazke. zaznamenala O.K.

...

PROGRESIVNE SYSTEMY RIADENIA BOZP

Novodobe systemy riadenia neobisli ani oblast bezpecnosti a ochrany zdravia pri praci (BOZP). Popri systemoch riadenia kvality, systemoch enviromentalistiky, sa zaraduje adekvatne i riadenie BOZP medzi nosne piliere prosperity a uspesnosti firmy.

Podobne ako v inych systemoch, hovorime o konecnom dosiahnutom efekte, napr. v systemoch riadenia kvality hovorimo viac o "kvalite" jako o "nekvalite", adekvatne i v oblasti bezpecnosti a ochrany zdravia pri praci sa castejsie stretavame s pojmom "bezpecnost", ktora v obecnom pripade clovìk-stroj-prostredie pozostava minimalne z dvoch rovin:

1) Technicka bezpecnost
2) Humanna bezpecnost.

Je zrejme, ze do roviny technickej bezpecnosti spadaju vsetky prvky technickeho stavu strojov a zariadeni pracoviska, ochrannych technickych rieseni pre ochranu zdravia zamestnanca a su neoddelitelnou sucastou bezpecnosti na pracovisku. Pracovat na bezpecnom strojnom zariadeni znamena, vyhnut sa v pravdepodobnostnom vyjadreni v 70-80 percentach vzniku neziaducej udalosti, urazu alebo inej skode (porucha, priemyselna havaria a pod.)

Humanna bezpecnost sa odvija smerom od "kvality" obluhy, cloveka, cez pracovne prostredie k ovladaniu zariadenia, strojov a spat. Zahrnuje poziadavky na pracovnika, volbu "spravneho" pracovneho postupu a pod. Je vseobecne yname, ze pri vykonani akejkolvek, i tej najbezpecnejsej cinnosti cloveka, idealna bezpecnost sa vo vacsine pripadov nedosahuje, resp. absolutna bezpecnost je nedostupna.

Pokial ale hovorime obecne o bezpecnosti, musime mat na zreteli i opacnu stranku veci, ktorou je v tomto pripade riziko. S pojmami bezpecnost-riziko zrejme budeme viac disponovat v oblasti bezpecnosti a ochrany zdravia pri praci asi tak, ako bezne pozname adekvatne pojmy "kvalitny vyrobok" a "nekvalitny vyrobok".

Zrejme, aby sme mohli mieru bezpecnosti posudit, musime najprv poznat kto alebo co nam bezpecnost znizuje, sposob cim a ako budeme merat, to znamena, musime zaviest hodnotu meratelnosti a tiez zaviest prvky objektivity.

Pri vyrobkoch zistit kvalitu alebo pri stavbach zistit "poziarne riziko" je v porovnani s oblastou bezpecnosti pri praci a rizika ovela zlozitejsia zalezitost. Totiz, u kazdeho vyrobku je mozne pozadovane parametre zmerat alebo otestovat stnovenymi skuskami, poziarne riziko sa urci s ohladom na druh stavby, pouziteho alebo skladovaneho materialu a pod.

Ing. Ondrej Majer, Pbh
Pokracovanie v buducom cisle

...

:Vyhodna kombinacia lahkosti a bezpecnosti

Vyrobcovia ocele z celeho sveta a konstrukteri, ktori hladaju dalsie moznostu ako znizit hmotnost vozidiel a pri tom zachovat ich pevnost, mozu byt spokojni. Po usoechu projektu ULSAB, ktory predstavili na tohrorocnom autosalone v zeneve, prezentovali konstrukteri automobiloveho priemyslu na medzinarodnje karosarskej konferencii IBEC koncom septembra v Detroite vysledky ukonceneho programu ULSAC. Kym v prvom pripade demonstrovali ako mozno znizit hlavne hmotnost karoserie, v druhom projekte dosiahli dostatocne uspory v hmotnosti povrchovych dielcov.

Na programe ULSAC, ktory si vyziadal milion americkych dolarov, pracovalo konzorcium 34 svetovych poprednych vyrobcov ocele z osemntastich krajin a piatich kontinentov. Medzi europskymi vyrobcami malo zastupenie aj Slovensko. Rovnako ako v projekte ULSAB reprezentovala krajinu VSZ Holding.

Cielom projektu, ktory inziniersky realizoval Porsche Engineering Sevices, Ing. V. Troy v state Michigan, bolo urcit stav sucasnych povrchovych dielcov a rozvijat povrchove dielce z lahkych oceli, ktore su konstrukcne bezchybne qa nakladovo pristupne. Celosvetova spolupraca na studii sa zacala v juli 1998.

Projektom ULSAB sa podarilo znizit hmotnost kostry automobilovej karoserie, ktora predstavuje najvacsi samostatny clanok v aute a tvori takmer tretinu vlastnej hmotnosti auta. ULSAC isiel dalej - skumal dvere, kapotu a vsetky povrchove dielce. Za pomoci zloziteho pocitacoveho modelovania sa podarilo najst miesta, kde doslo k spevneniu. Aby dosiahli ziadane ciele, vyrobne procesy a spojovacie technologie. Vysledky dosiahli napaditymi technologiami ako su pristrihy na mieru, hydroforming a laserove zvaranie.

SUPERCISTE ZELEZO

Institut materialoveho vyskumu japonskej univerzity Tohoka predstavil tzv. superciste zelezio. V porovnani s normalnym zelezom sa vyznacuje obzvlast vysokou odolnostou proti kyselinam. Toto zelezo sa vyraba vo vakuu v elektrickej taviacej peci. Udavana cistota zeleza je 99,995 %. odolnost tohto zeleza proti posobeniu kyselin sa vyrovna zlatu a platine. Vyvojove prace univerzity Tohoka sa uskutocnuju v ramci programu " Cora Research for Evolutional Science ant Technology", ktory je financovany japonskou vladou. Superciste zelezo sa bude vyuzivat i v konstrukciach pre pouzitie v mori.

BAKTERIE VYTVRDZUJU OCEL

Skody, ktore na oceli sposobuje hrdza rocne stoja miliardy. Tento proces narusovania mozu pomoct odstranit bakterie. To je poznatok vedcov z institutu pre ochranu proti vode vo svajciarskom Dubendorfe. Vyskumnici izolovali z okolia skorodovanej ocele bakterie, ktore v laboratoriu preukazali fascinujuce vlastnosti. V kupeli obsahujuci fosfor zmeni povrch ocele tak, ze je odolny proti korozii. Bakterie a fosfat pravdepodobne povrch ocele naleptavaju , zelezo a fosfat potom mozu vzajomne reagovat a vytvarat viviant. Tato vazba je ako ochrana proti korozii znama uz dlho. V agresivnej kvapaline zacina modrasty povrch korordovat az po jednom mesiaci, zatial co neosetreny povrch koroduje uz v prvy den. Bakterie, ktore az po jednom mesiaci vytvrdzuju ocel, by mohli byt ekologickou alternativou doposial pouzivanych antikoroznych prostriedkov, pri ktorych sa vyuzivaju agresivne chemikalie. Viviantova vrstva je taktiez velmi odolna proti poskodeniu.

Zastavili vysoke pece

Symbolickym poslednym odpichom na najstarsej vysokej peci definitivne odstavili 162 - rocnu historiu vyroby suroveho zeleza v Ostrave. Vitkovice vlani zalozili spolocne s Novou hutou zavod Vysoke pece Ostrava, odkial by malo rocne prudit do Vitkovic 700 az 800 tisic ton zeleza.

...

Prepojenie teorie s praxou je zamerom exkurzii studentov z okolitych skol Breznianskeho okresu v nasej firme. Enormny zaujem o navstevu Zeleziarni Podbrezova a.s. dokumentuje oktobrova snimka V. Kukolovej, priblizujuca navstevu studentov z Gymnazia v Brezne. Ucastnici exkurzie si so zaujmom prezreli priestory vypoctoveho strediska, oboznamili sa s jeho cinnostou, ktoru im v odbornom vyklade priblizil veduci VS, Ing. Jozef Banik.

...

ARTROZA

Vznik artrozy bezprostredne suvisi s opotrebovanim chrupaviek, ktore sluzia na zmiernenie trenia medzi kostami. Oporne a pohybove ustroje povodne sluzili priblizne 40 rokov ( taka bola priemerna dlzka zivota cloveka). V sucasnosti, ked clovek zije podstatne dlhsie, vsak musia vydrzat podstatne dlhsie . Vysledky medzinarodnych studii ukazuju, ze u troch stvrtin 50 - rocnych a u 90% 70 - rocnych ludi su klby znacne opotrebovane. Niektori ludia si preto myslia, ze s pribudajucimi rokmi treba uprednostnovat lenosenie, napriklad pri televiznej obrazovke. Opak je vsak pravdou, pretoze aktivny pohyb znizuje riziko artrozy, resp. spomaluje jej priebeh. Z hladiska vzniku artrozy vsak nie je jedno, aky druh sportu clovek pestuje. Kto ma problemy s klbmi, mal by sa vyhybat tenisu, zjazdovemu lyzovaniu a kolektivnym sportom, napriklad basketbalu ( ktore sa hraju na tvrdych palubovkach). Ovela lepsou alternativou je plavanie, rekreacny beh, turistika a golf. Nezanedbatelnym rizikovym faktorom je aj nadvaha, ktora sice sama osebe nevyvolava artrozu, ale moze urychlit proces opotrebuvania chrupaviek.

Artroza sa spociatku prejavuje len formou mierneho napatia v klboch, resp. "stuhnutych koncatin", po dlhsej faze necinnosti. Postupne sa k tymto priznakom pridavaju silne bolesti a opuchnutie klbov, spojene s vyraznym obmedzenim pohyblivosti. V tejto suvislosti treba dosledne rozlisovat medzi artrozou ako opotrebovanim a artrozou ako zapalom klbov, ktory vznika v dosledku reumatickeho ochorenia. Lekar na zaklade rontgenovej snimky urci presne, ci bolesti klbov vyvolava artroza alebo artritida.

V pociatocom stadiu artrozy niektori lekari odporucaju pacientom specialny pripravok vyrabany z lastur morskych zivocichov . Tento liek ma priaznivy vplyv na latkovu vymenu chrupaviek a zlepsuje pohyblivost postihnutych klbov. V pokrocilom stadiu sa osvedcilo podavanie kyseliny hyaluronovej, ktora zmiernuje bolesti a u 70% pacientov zlepsuje pohyblivost klbov. Vedci sustavne pracuju na vyvoji vhodneho ucinneho lieku, ktory by dokazal artrozu vyliecit. Dolezite pre nas je vsak snazit sa jej predchadzat .

TIME, NEW YORK

...

• Takmer vsetky diety, ak ich nedrzime pod lekarskym dohladom, stroskotaju. Dokonca aj klinicke programy su z dlhodobeho hladiska uspesne len v pripade 15 - 20 % ludi s nadvahou. Vascinou si myslime, ze dietou za 4 - 6 tyzdnov sa da schudnut 10 - 20 kil a problem bude vyrieseny. Zabudame, ze ak si chceme zredukovanu vahu udrzat, musime aj potom jest ovela menej ako predtym. Kto sa po diete vrati k starym stravovacim navykom, opat nadobudne tukove vankuse.

• Kto sa citi mrzuty, smutny, vycerpany, bez nalady, urcite vstava na svitani, cely den pracuje v zle osvetlenej miestnosti a domov prichadza za tmy. Chyba mu svetlo. Najlepsie pomaha slnko, ale aj dobre davkovane umele ultrafialove svetlo. Zabranuje chorobam, povzbudzuje ducha a telo a aktivizuje zenske a muzske hormony.

• Pri regeneracii organov, udrziavani funkcnosti a elasticity tkaniv , odburavani starych buniek a tvorbe novych, maju nepopieratelnu ulohu enzymy. Pri akejkolvek aplikacii enzymatickych pripravkov vsak musime pamatat na to, ze vacsina enzymov si pre svoju cinnost vyzaduje prostredie s dodatkom kofaktorov - vitaminov, mineralii a stopovych prvkov v aktivnej organickej forme. Enzymaticka liecba ma preto vyznam len vtedy, ak ju spojime s vhodnou dietou, ktora nam tieto latky moze poskytnut.

• Choroby z nedostatku vitaminov sa vyskytovali uz velmi davno, ale pretoze ludia nepoznali ich skutocne priciny, nevedeli im ani predchadzat. Z historickych materialov sme sa vsak dozvedeli, ze uz staroveki Rimania, ako aj alchimisti v 16. storoci odporucali chorym velke davky citronovej stavy.

...

...

HOROSKOP

KOZOROZEC

22.12. - 20.1.
V tomto obdobi nemate inu sancu zbohatnut, nez statocne pracovat. S vasim "nevyliecitelnym" optimizmom si pridete na svoje, ci ste zamestnanec alebo podnikatel. Cas je vhodny na ozdravovacie kury.

VODNAR

21.1. - 20.2.
Mimoriadne stastie v laske a v umeleckej praci vas caka po nasledujuce dni. Cas je vhodny aj na ziskavanie novych poznatkov formou studia a preto nevahajte. Zvysenu opatrnost venujte svojim koncatinam, pretoze vam hrozi riziko urazu.

RYBY

21.2. - 20.3.
Vase stastne dni pominuli, nastava obdobie povinnosti. Zaroven sa musite chranit pred chripkovym virusom. V laske budete mat trochu viac uspechu, ale musite sa o to pricinit aj vy sam. Okolo piatku na vas sadne unava, ale vy ju hned zazeniete, ak zorganizujete rodinny vylet.

BARAN

21.3. - 20.4.
Pred vami je vidina krasnej buducnosti, bohatstva a novych moznosti. Ista prekazka z minulosti vas ciastocne brzdi a ovplyvnuje vase konanie. Mate sance vela dosiahnut, ale musite ist na to velmi rozvazne a premyslene.

BYK

21.4. - 20.5.
Ste trochu unaveny, ale to prejde a aj na vas sa usmeje trochu stastia. Po tieto dni sa vam pravdepodobne vylepsi aj financna situacia a aj zdravotny stav sa zlepsi. Vyjdite si na prechadzku a pokochajte sa v krasne sfarbenej jesennej prirode, ktora vam vzdy vedela ucarit.

BLIZENCI

21.5. - 21.6.
Vase momentalne uspechy v podnikani su take velke, ze neuniknu pozornosti okolia a preto, ak sa chcete vyhnut zavistlivcom, nedavajte svoje uspechy tak velmi najavo. Najblizsie tyzdne budete zavaleny pracou a povinnostami, ktore vsak aj nadalej budu prinasat len ovocie.

RAK

22.6. - 22.7.
K vasej spokojnosti prispieva dobry vzhlad, iste financne vyhody a zvysene prijmy. Dari sa vam aj v studiu a obchode a dokonca aj v laske zaznamenavate stastne dni. Nepokazte si to, hviezdy su vam naklonene a este dlhsie potrva toto priaznive obdobie.

LEV

23.7. - 23.8.
Vazne zivotne rozhodnutie, ktore ste chceli uskutocnit, radsej odlozte na neskor a teraz sa venujte prijemnejsim zalezitostiam. Pred vami je obdobie radovanok a uspechov . Na pracovisku, ale aj doma a v kruhu priatelov,sa na vas bude kazdy usmievat.

PANNA

24.8. - 23.9.
Odvazne kracate za svojim cielom. Niekedy by ste vsak mali trochu pribrzdit a uvedomit si, ze uz predsa len mate svoje roky a niektore povinnosti prenechajte v rodine aj mladsim. Inak sa dostanete do situacie, ze sa stanete otrokom svojich najblizsich a to predsa nepotrebujete ani vy, ani oni.

VAHY

24.9. - 23.10.
Uz dlhsi cas je vasou oporou ktosi starsi a vy si uz ani neuvedomujete, ze nerobite ani jedno rozhodnutie bez neho. Vdaka dobrym radam sa vylepsuje aj vasa financna situacia a aj denne starosti zvladate lahsie.

SKORPION

24.10. - 22.11.
Okrem toho, ze ste podrazdeny a nervozny, sa vam dari dobre. Pred vami je jasna perspektiva a svojou snahou si buducnost este vylepsujete. Mali by ste vsak obcas rozhodovat za seba aj sam, pretoze to dokazete a bude to lepsie pre vsetkych.

STRELEC

23.11. - 21.12.
Ani teraz vasa situacia nie je zufala, ale nie ste este vzdy vo svojej kozi. Mali by ste viac relaxovat. Oddychove kury budu velmi ucinne a napomozu k vasej rychlej regeneracii, ktoru velmi potrebujete.

...

V novembri si pripominaju pracovne jubileum

40-rocne
Jozef KUCERA, Jozef TURCIN

30-rocne
Eugen DEMIAN, Ivan MISUTH, Bozena GAJDOSOVA, Pavol STACHURA

25-rocne
Tibor KALISKY, Miroslav LAMER, Sona MIGOVA, Anna KOMOROVA

20-rocne
Olga KRCOVA, Stefan KUREK, Marian TATARIK, Marta AUXTOVA, Jana KORTANOVA, Jozef SEVCIK, Ing. Maria SLOBODNIKOVA

Zivotne jubilea

55-rocne
Karol RYBAR, Stefan RYBAR, Milan PETRIGAC, Ing. Dusan BULLA, Ondrej TURCAN, Lubomir CIERNY

50-rocne
Ondrej VLCEK, Ondrej BENKO, Milan CIPCIAR, Ing. Lubomir LONGAUER, Jan KELLER, Alfonz ZVARIK, Lubomir ZUR, Jiri MORAVEC, Margita ZEMKOVA, Ing. Pavel PIVARCI, Jan SVANTNER, Stefan CELLAR, Vladimir CITTERBERG, Dusan SCHWARZBACHER

...

SYNAGOGA A KAVT

Klub amaterskej vytvarnej tvorby (KAVT) v Brezne kazdorocne organizuje vystavu novych diel svojich clenov. Vlani sme mali moznost vidiet ich vystavu v Horehronskom muzeu a v tomto roku sa rozhodli pre Synagogu v Brezne. Otvorenie vystavy sa uskutocnilo 8. oktobra. Vystavuje celkom 12 amaterskych vytvarnikov, ktori sa po cely zivot venovali okrem svojho zamestnania, ale stale aj venuju umeleckej tvorbe. Ked navstivite tuto zaujimavu vystavu, uvidite tu obrazy spracovane roznou technikou, okrem malieb aj vytvorene z koze - lepenim, kresby aj rumelkou, kolaz, predmety z roznych prirodnych materialov - najviac z dreva, ale aj sperky kozene, kovove a kombinovane so smaltom. Svoje diela vystavuje 12 clenov KAVT-u, z ktorych styria su nasi sucasni a byvali zamestnanci. Dve zaujimave a netypicke stolicky, ktore iste neuvidite nikde inde, vystavuje okrem svojich malieb a kresieb nas zamestnanec Milan Dandul z taharne rur. O jeho ucasti na vystave v Ruzomberku sme uz v tomto roku pisali. Dusan Sajgalik je dalsi nas zamestnanec zo straznej sluzby, ktoreho velmi pekne obrazy na vystave uvidite. Oleje, obrazy a koze, kozene predmety, z ktorych kazdy je svojskym umeleckym klenotom - to su diela Heleny Kalovej, nasej byvalej zamestnankyne, teraz uz v dochodku. Technika obrazov lepenych z kuskov jemnej koze je narocna, ale celkovy dojem stoji za vynalozenu namahu. Aj Jan Sipos je uz na dochodku a je to nas byvaly zamestnanec. Jeho obrazy milovnici umenia okrem inych vystav mali moznost v tomto roku vidiet na samostatnej vystave v Cafe gallery Brezno, kde majitel vystavuje vzdy jeden mesiac diela jedneho vytvarnika. Vystava je otvorena len do 23. oktobra a to v case od 10. do 12. a od 14. do 16. hodiny v pracovne dni. Preto, ak ju chcete vidiet - a vystavene diela stoja za to - navstivte ju co najskor. Umelecka tvorba - tento zaujimavy a nepochybne nenahraditelny konicek pre nas znamena pri prehliadke hlboky umelecky zazitok. Pre samotnych umelcov, ktori svoju zalubu s laskou preniesli na vystavene diela radost, ze ich tvorba sa paci aj sirokej verejnosti. Pri tejto prilezitosti je potrebne poznamenat, ze nasi zamestnanci maju okrem vytvarnictva aj ine zaujimave konicky. Pan Sajgalik, ktory sa venuje vytvarnictvu sa zaobera napriklad aj kynologiou. Takmer na kazdom pracovisku je aspon jeden, ktoreho zaluba prinasa radost nielen jemu, ale aj inym. Niekto zbiera predmety z II. svetovej vojny, iny cinovych vojacikov, stary porcelan, modely lietadiel, male anglicke auticka, ale aj vselico ine. S. Tomcikova + foto

...

Kino Panorama

Obecne kino uvadza o 19. hod.

24. v sobotu: PASTI, PASTI, PASTICKY. Ceska komedia slavnej reziserky V. Chytilovej. MP od 15r., vstupne: 40,- Sk.
25. v nedelu : SAKAL. Americky akcny thriller. MP od 12r., vstupne: 36 Sk.
27. v utorok o 16.30 hod.: ZLATA MINCA. Polsky hrany film pre deti, slovenska verzia.
31. v sobotu: BEAN. Najhorsia nocna mora vsetkych cias! MP, vstupne: 30,- Sk

Kino Mostar

Uvadza o 19.30 hod.

25. v nedelu : CHOBOTNICA. Na palubu luxusnej lode, kde zahadne vymrel zivot sa dostava gang lupicov... MP od 12r., vstupne: 40,- Sk.
27. v utorok pre Filmovy klub: BOZK PAVUCEJ ZENY. Vstupne pre clenov 20,- Sk pre neclenov 30,- Sk.
30. v piatok: JULES A JIM. MP od 12r., vstupne: 20,- Sk.
31. v sobotu a 1. Novembra v nedelu: ATLANTIS, akesi poeticke volne pokracovanie "Magickej hlbociny" zdanlivo bez deja, bez hercov, sprevadzane vynikajucou hudbou Erica Serru... MP, vstupne: 38,- Sk.

...

S u t o v s k y     v o d o p a d

Stvrtu septembrovu sobotu sme navstivili jeden z najvyssich vodopadov na Slovensku, ktory lezi len jednu hodinu chodze od obce Sutovo. Jeho vznik je spaty s historiou vyvoja Malej Fatry, ked tektonicke pohyby vyzdvihli toto pohorie vysoko nad Turciansku kotlinu a vznikli hlboke doliny. Jednou z nich je aj Sutovska dolina, ktorou preteka rovnomenny potok. Vyske, strme skalne steny davaju doline charakter uzkych tesnin. Najkrajsia je vrchna cast doliny, kde clovìk zostane ocareny stat, s pohladom upriamenym na speneny prud vody, padajuci z vysky 22 metrov po takmer zvislej skalnej stene. Az potom si vsimne clenite brala, ktore su svedkami odvekeho, neuprosneho boja vody s odolnostou Kozej skaly. Vodopad dostava vela vody z mohutneho krasoveho Mojzisovho pramena, nachadzajuceho sa nad pasmom lesa na uboci Hromoveho. Tam sa dostavame po velkom stupani strmo serpentinami. Predierajuc sa hmlou na holiach dobre vychodenym chodnikom konecne prichadzame na chatu pod Chlebom. Zostup do Sutova volime popri lyziarskych vlekoch. Dlzka tury 16 kilometrov.

...

FAN KLUB ZELEZIAR

Po vzore inych klubov a hlavne z dovodu organizacneho zabezpecenia fanusikov vznika v tychto dnoch pri FO ZELEZIAR PODBREZOVA oficialny FAN KLUB ZELEZIAR. Ulohou fan klubu by malo byt podchytenie a rozsirenie fanusikovskej zakladne. Clenovia fan klubu budu uprednostnovani pri zajazdoch na zapasy vonku.
   Nuz, a aby sme sa zviditelnili, uz su vo vyrobe klubove tricka, ciapky, saly a ine predmety. Verime, ze nas vo fan klube bude co najviac. Prihlasku s dvomi fotografiami treba dorucit na sekretariat FO ZELEZIAR, ktory sa nachadza v priestoroch nad satnami na stadione. V pripade, ze momentalne nemate fotografie, mozete prihlasku dorucit aj bez nich.
    Clenske prispevky budu navrhnute a schvalovane na prvom stretnuti fan klubu, o ktorom vas budeme vcas informovat.

...

Spod vysokej siete

V medziokresnej volejbalovej sutazi medzi okresmi B. Bystrica a Brezno bude v rocniku 1998/99 sutazit 9 druzstiev, z toho 6 z okresu Brezno a 3 druzstva z okresu Banska Bystrica. Zeleziarne Podbrezova budu v tomto volejbalovom zapoleni reprezentovat dva muzstva - favorit minuleho rocnika A-druzstvo volejbalistov ZP 40 Podbrezova a druzstvo MIX Podbrezova. Start uz maju nasi volejbalisti za sebou, ked na domacej pode v telocvicni na Stiavnicke zvitazilo druzstvo ZP 40 Podbrezova v derby (9. oktobra) s druzstvom Hronstavu Brezno 3:0, v pomere setov 15:4, 15:9 a 15:8.
    Po vlanajsom vitazstve nasho A-druzstva muzov ocakavame, ze ich umiestnenie v zakladnej casti prave odstartovanej sutaze bude opat na poprednych miestach, nakolko sa hra systemom kazdy s kazdym a do finale postupia prve 4 druzstva.
      Zakladny hracsky kader: Ing. Jan Lendacky (kapitan druzstva), Peter Obernauver, Jan Tapajcik, Milan Lenk, Ing. Milos Dunajsky, Pavol Klincik, Ing. Milan Floch, Mgr. Milan Kosegi, Ivan Sramka, Ing. Jan Macula. Do druzstva pribudli Jan Rybar, Michal Kovac, Jozef Michelcik, Frantisek Svantner.
     Verime, ze s takto sirokym hracskym kadrom bude nase druzstvo ZP 40 uspesne reprezentovat nielen nasu akciovu spolocnost, ale aj cely Brezniansky okres.

Ivan Prosovsky, ved. druzstva

...

Bezecky spolok Podbrezova

6. rocnik behu o Pohar Matice slovenskej sa uskutocnil 10. oktobra 1998 v Nitre za ucasti 80 pretekarov. Trat dlhu 20 km skoncil nas Pavol FASKO na 4. mieste, v kategorii muzov nad 50 rokov bol Dezider SMITKA taktiez 4.

V nedelu, 11. oktobra, sutazny tohtorocny bezecky maraton pre Pavla FASKU ucastou na cestnom behu v Klacanoch, kde absolvoval 10 km trat za ucasti 170 pretekarov. V celkovom hodnoteni sa aj na tychto pretekoch umiestnil na 4. mieste.

4. rocnik cestneho behu O pohar Pavla Antala sa uskutocnil 17. oktobra vo Svite, za ucasti 150 startujucich bezcov. Nas Pavol FASKO obsadil v hlavnej kategorii 10. miesto a v kategorii muzov nad 60 rokov skoncil Vojtech Ridzon 4. Na druhy den v nedelu absolvovali nasi bezci 16 km trat Rudnou magistralou, ktorej vitazom sa stal Pavol FASKO a v kategorii muzov nad 40 rokov bol Stefan ZIAK 4. a Ladislav FASKO 5.

red.

...

Sport v skratke

* Vysledky stolnotenistov :

- 10. oktobra hrala Podbrezova A s Liptovskym Janom 9:9

(body za domacich - po 3 Fodor Spac, 2 Lamper a 1 Plecho), Madzenta Banska Bystrica-Podbrezova B 3:15 (body za Podbrezovu - 4 Gregor, po 3 Juriga, Belko a Droppa) a Dolna Lehota-Podbrezova C 18:0

- 17. oktobra Podbrezova A zvitazila doma nad Martinom 12:6 a v druhom zapase nad Zaturcim 13:5 (body domacich Placho 7, Spac 5, Lamper 5, Fodor 5), B muzstvo

hralo doma so Slovenskou Lupcou a zvitazilo 18:0 ( body za domacich: po 4 Gregor, Juriga, Droppa a Belko) a C druzstvo hralo na domacej pode s Hroncom a prehralo 8:10 (body za domacich P. Klein 4, Juriga ml. 1, Turon 1 a K. Jurigova 1).

* 10. oktobra pokracovali nasi kolkari prvoligovym zapasom v Kosiciach s vysledkom Lokomotiva Kosice-Podbrezova 4898:4949. Zapas skoncil vitazstvom pre Podbrezovu 9:13, za co patri podakovanie vsetkym clenom druzstva, ktori podali vyborny vykon a prekvapili, pretoze s Kosicami este nikdy nevyhrali.

Zostava a vykony: Pavol Ban 826b., Ladislav Bosko 800b., Pavol Paulecko 857b., Robert Smatlik 834b., Jaroslav Zabka 853b. a Matej Srsen 779b.

...

Zostava ZP: Stefik - Jancik, Pauk, Pisoja, Chudik, Rusko, Bukovec, Mores, Turna, D. Nemec, M. Nemec, Gajan, Korbel, Zazrivec, Kmet, Svantner

Zostava Slovan Duslo: Ivanek - Blasko, Doka, Hadviger, Hodur, Palo, Sabo, Lancz, Lednicky, Horacek, Spendla, Czanik, Zemko, Gostic, Bukovic, Kollarik

V prvom polcase duelu 7. oktobra vyvinuli zeleziari tlak na saliansku branu, no v zhustenej obrane hosti sa len tazko presadzovali. Pauk v patke bol prikratky na center M. Nemca. V 38. minute mohol skorovat Pisoja, ale jeho oblucik preletel ponad prazdnu branu Ivaneka.

V druhom polcase tlak Podbrezovej zosilnel. Sala vyborne branila a zeleziarov do sanci nepustala. Naopak, v 59. minute sa Doka prebil do pokutoveho uzemia domacich a prudkou strelou po zemi prekonal Stefika. O minutu na to Rusko trafil z trestneho kopu brvno salianskej brany. V 71. minute mohli hostia zvysit svoje vedenie Gosticom, no ten zavahal.

V 73. minute vypadla Ivanekovi po rohovom kope lopta z ruk a Chudik vyrovnal na 1:1. V tej istej minute kopali zeleziari dalsi rohovy kop a Chudik hlavou zabezpecil domacim vitazstvo a tri dolezite body.

M. Hutka

Zostava ZP: Stefik-Jancik, Pauk, Pisoja, Chudik, Rusko, Svantner, Kmet, Krochta, D. Nemec, Turna, Gajan, Korbel, Zazrivec, M. Nemec, Kovac

Zostava Slavoj: Polacky-Sarik, Malicky, Jakim, Geri, Simko, Stojak, Matta, Tavarez, Voronak, Takac, Cizmar, Borcik, Andrascik

Trebisov chcel v zapase 11. okobra potvrdit, ze jeho vitazstvo v Leviciach nebolo nahodne. Uz v 2. minute mohli domaci vyhravat, ale Voronak v dobrej streleckej pozicii zavahal. Dalsie strelecke pokusy domacich nenasli svoj ciel. V 31. minute mohol Trebisov inkasovat gol, ale hlavicka Svantnera len tesne minula branu Polackeho. Prvy polcas sa odohral vacsinou v strede pola. Obrany hrali spolahlivo.

V druhom polcase, hned v jeho uvode, sa ocitol sam pred Stefikom Voronak. Sancu zahodil. V 52. minute potiahol loptu po lavej strane ihriska Kmet a jeho prihravku premenil P. Turna na veduci gol Podbrezovej. Po tomto gole Trebisov zufalo utocil, ale stroskotaval na pevnej obrane zeleziarov. Naopak do sanci sa dostali hraci Podbrezovej. Po Krochtovej strele sa brankar Polacky iba pozeral. V 82. minute Pisoja z 5 metrov netrafil branu domacich. Divaci zacali hufne odchadzat zo stadiona sklamani vo vedomi, ze domaci znovu doma prehraju. Stalo sa vsak to, co uz nikto z pritomnych necakal. V 88. minute sa slaba strela Cizmara odrazila od zrde do siete Stefika, ktory sa na rozbahnenom terene posmykol. V 91. minute dlhu loptu do pokutoveho uzemia Stefik nezachytil a dobiehajuci Voronak do prazdnej brany strelil vitazny gol Trebisova.

Slabsia skustredenost na posledne minuty stretnutia bude zeleziarov dlho mrziet. Takyto zapas by sa nemal prehrat.

Marian Hutka

Rozhodca Vindis, 1800 divakov

ZELEZIARNE: Stefin - Jancik, Pauk, Kmet, Chudik, Rusko, Bukovec (81. P. Turna), Mores (71. Pisoja), Krochta, Kovac (55. D. Nemec), M. Nemec. Trener P. Ancic.

TRANS STEEL: Kazimir - Alznauer, Loj (55. Brunacky), F. Kunzo, R. Kunzo, Lesniak (78. Danko), Benak (64. Kalmar), R. Simko, T. Simko, Polacek, Tomko. Trener J. Galko.

Gol: 32. min. M. Nemec

Zapas dvoch vyrovnanych superov. Domaci hraci zacali aktivne a uz v 5. min. strelili gol, ktory rozhodca pre udajny ofsajd neuznal. Dalsia aktivita podbrezovskych futbalistov predsa len priniesla gol z hlavy M. Nemca v 32. min. po centri Krochtu. Dalsi vyvoj zapasu bol zujimavy pre oko divaka, lebo hostia z Licartoviec hrali pekny, kultivovany futbal, ale pocas celeho druheho polcasu z prevahy nevytazili absolutne nic. Pri ich aktivite si domaci hraci z protiutokov vytvorili tri vylozene sance, ale ani oni uz ani jednu nevyzili, nuz sa tesili len z najtesnejsieho vitazstva.

Vladimir Vanik

...

I. liga v malom futbale

SC Dynamit Nitra-TJ SPORT ZP a.s. 4:2 (2:1)
Goly hosti: Cibula, Makusa
Zostava TJ SPORT: Skoumal, Muller, Vaclavik (kapitan), Caban, Botos, Smola, Klesken, Cibula, Makusa

TJ SPORT ZP a.s.-SK Javorina Nove Mìsto nad Vahom 8:2 (6:1)
Goly za domacich strelili: Klesken, Smola a Vaclavik (2), po jednom Husenica a Cibula
Zostava TJ SPORT: Skoumal, Muller, Vaclavik (kapitan), Husenica, Botos, Caban, Smola, Klesken, Cibula. Trener Milan Michalik, ved. druzstva Ivan Zajak

    V zapase zeleziarov 17. oktobra s Novym Mestom nad Vahom hrali domaci pocas celeho stretnutia pekny utocny futbal, coho vysledkom bol aj pocet strelenych golov v superovej sieti. Po 7. kole sa nase muzstvo pohybuje v strede prvoligovej tabulky.
   Pre fanusikov haloveho futbalu uvadzame najblizsie prvoligove stretnutie nasho muzstva s VAGNER DEVILS Banska Bystrica, ktore sa uskutocni 7. novembra 1998 v sportovej hale na Mazorniku o 17. hodine.

I. Zajak