![]() |
|||||||
![]() |
|
Vyrobky, pri ktorych je verejny zaujem o trvale
dodrziavanie ich vlastnosti a vyrobky, na ktore sa vztahuju medzinarodne dohody o
certifikacii vyrobkov, su na zaklade zakona c. 30/68 Zb. o statnom skusobnictve a vyhlasky
c. 246/95 Uradu pre normalizaciu, metrologiu a skusobnictvo Slovenskej republiky (UNMS SR)
o certifikacii, urcene k povinnej certifikacii organmi statneho skusobnictva. Ing. Dezider Tisovcik |
Infoservis
- kvalita * V oktobri navstivil ZP a.s. Ing. Jan Hnatek, prezident Ceske spolecnosti pro jakost a registrovany auditor nemeckeho zvazu automobiloveho priemyslu podla VDA 6.1. V ramci tejto navstevy bolo vykonane nadstavbove skolenie internych auditorov pre ziskanie kvalifikacneho opravnenia na vykon internych auditov systemu riadenia kvality podla sprisnenych kriterii VDA. Okrem uvedeneho bol vykonany externy audit vybratych oblasti firmy, ktory poukazal na dalsi smer a priority pre dobudovanie systemu podla VDA 6.1. * V Zeleziarnach Podbrezova a.s. sa za ucasti SGS Slovakia s.r.o. vykonava analyza sucasneho stavu systemu riadenia kvality v navaznosti na poziadavky VDA 6.1. Po prerokovani vysledkov tejto analyzy vo vedeni spolocnosti a na jednotlivych urovniach riadenia bude stanoveny podrobny harmonogram dalsieho postupu dobudovania systemu podla VDA 6.1. * Europskou organizaciou pre kvalitu EOQ bol vyhlaseny EUROPSKY TYZDEN KVALITY (ETK) od 9. do 13. novembra 1998. V ramci ETK pripravuje Slovenska spolocnost pre kvalitu pod zastitou MH SR v dnoch 11. - 12. novembra t.r. KONFERENCIU K SVETOVEMU DNU KVALITY a dalsie sprievodne akcie pod gesciou EOQ. Mottom vsetkych akcii je - "KVALITA - rozdelenie zodpovednosti, kvalita - rozdelenie prinosov."K uvedenym akciam sa na strankach nasich novin vratime s rozsirenymi informaciami pri prilezitosti Svetoveho dna kvality. Ing. Dezider TISOVCIK, referat zabezp. kvality |
Z 11. medzinarodnej konferencie |
Aktualne otazky bezpecnosti
prace
11. medzinarodna konferencia pod nazvom Aktualne
otazky bezpecnosti prace sa konala pri prilezitosti 30. vyrocia prijatia zakona o statnom
odbornom dozore nad bezpecnostou prace v Starej Lesnej v dnoch 19. - 21. oktobra 1998.
Organizatorom a odbornym garantom tohoto podujatia bol Vyskumny a vzdelavaci ustav
bezpecnosti prace v Bratislave.
Program konferencie bol velmi bohaty, s poznatkami vystupili mnohi odbornici Slovenska i zo zahranicia. Nasu akciovu spolocnost zastupoval Ing. Ondrej Majer z Pbh, ktory vystupil s prispevkom na temu: " Komplexny system hodnotenia rizik BOZP." K priebehu konferencie sa vratime v nasledujucich cislach.
OKTOBER VO VYROBE Uplynul dalsi mesiac roku 1998, v poradi uz desiaty, a do
konca roku zostavaju dva mesiace. Ak sa na uplynuly mesiac pozrieme z hladiska
zabezpecovania vyrobnych uloh, mozno s plnenim vyslovit spokojnost, pretoze stanovene
zamery operativneho planu boli naplnene a dosiahnuty bol predpokladany hospodarsky
vysledok. Konstatovanie je o to prijemnejsie, ze stanovene zamery boli splnene uz v
mesiaci, kedy sa zacal prejavovat nedostatok zakaziek v niektorych druhoch vyrobkov,
hlavne bezsvikovych rur valcovanych za tepla a kontizliatkov. Ostatne druhy vyrobkov sa
podarilo naplnit zakazkami v zmysle stanovenych zamerov. Vo valcovni rur s pretlacovacou stolicou boli v oktobri splnene vyrobne ulohy v distribucnej vyrobe na 100%, z toho vyroba polotovarov pre nase dalej spracujuce prevadzky tvorila z uvedenej vyroby 30% a realizacia 70%. Na upravarenskych operaciach sa podielali pracovnici samotnej valcovne rur, ako aj pracovnici taharne rur II. Z expedicneho miesta valcovne rur bolo expedovanych 7 803 ton a z expedicneho miesta taharne rur II. 1509 ton, v prevaznej miere kotlovych rur. Vo zvarovni rur velkych priemerov boli dosiahnute priemerne vysledky. Prevadzka svoje vyrobne ulohy splnila na 95%, do splnenia planovanych uloh jej chybalo 20 ton. V minulom mesiaci sme zaevidovali vyssie plnenie vo vyrobe izolovanych bezsvikovych rur, ktorych bolo vyrobenych az 73 ton, co znamena, ze planovane ulohy boli splnene na 104%. Svoje ekonomicke vysledky si prevadzka vylepsila pracou vo vykonoch, ktore v minulom mesiaci boli zrealizovane v hodnote 152 tisic Sk. Zakazkova napln taharni rur bola aj v minulom mesiaci podstatne slabsia, co sa odrazilo na dosiahnutych vysledkoch. Celkove v obidvoch taharnach rur boli vyrobne ulohy splnene na 91,6%, pricom taharen rur I. vykazala 101,3% plnenie a taharen rur II. 88% plnenie. Podkrocenie stanovenych uloh v taharni rur II. bolo sposobene nizsim dopytom po presnych rurach. Ulohy nakladky boli v minulom mesiaci splnene na 105,3%, pricom taharen rur I. vykazala 103,2% plnenie a taharen rur II. 106% plnenie planovanych uloh. Stredisko oblukaren pocas celeho mesiaca pracovalo v nepretrzitom rezime striedania zmien a svoje planovane ulohy splnilo na 92%. Nesplnenie planovanych uloh v objemovych jednotkach bolo sposobene sortimentnou skladbou, ktora v minulom mesiaci bola posunuta k mensim rozmerom. V prevadke hutnicka druhovyroba zakazkova napln stale nedosahuje planovane zamery a aj v oktobri sme zaevidovali nizsie plnenie. Celkove bol za minuly mesiac z prevadzky vyvezeny tovar v hodnote 9,9 mil. Sk, takze vyrobne ulohy boli splnene len na 62,6%. Zaverom je potrebne povedat, ze i ked v uplynulom mesiaci bol vyvezeny tovar v hodnote nad 300 mil. Sk, poziadavky na zabezpecenie vstupov, splacanie uverov a celkoveho diania v akciovej spolocnosti su vysoke, preto hospodarnosti pri vyrobe je potrebne venovat maximalnu pozornost. Do plnenia tychto uloh v mene vyrobneho useku prajem celemu pracovnemu kolektivu nasej akciovej spolocnosti vela pevneho zdravia a pracovnej pohody.
|
Sideria - Istota |
23. oktobra 1998 uzatvorila SIDERIA - ISTOTA zdruzena
zdravotna poistovna s Hutnickou zamestnaneckou poistovnou Ostrava ZMLUVU o uhrade a
neodkladnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencom zmluvnej strany zmluvnymi
zdravotnickymi zariadeniami druhej zmluvnej strany. Co z uvedeneho vyplyva pre
poistencov SIDERIE - ISTOTY, zdruzenej zdravotnej poistovne? O odpoved sme
poziadali riaditela podbrezovskej pobocky Ondreja DEMIANA:
- Z uvedenej zmluvy vyplyva, ze pri pobyte na uzemi Ceskej republiky, hlavne pri
kratkodobych pobytoch, nie je potrebne aby poistenci uzatvarali zmluvy s komercnymi
poistovnami o uhrade nakladov za zdravotnu starostlivost. Na zaklade tejto zmluvy sa
poistenec preukaze preukazom zdravotnej poistovne SIDERIA - ISTOTA a prislusne
zdravotnicke zariadenie ( nemocnica, lekari) vyuctuje naklady za zdravotnu starostlivost
nasej,dnes uz partnerskej, Hutnickej zamestnaneckej poistovni v Ostrave. Na zaklade zmluvy
potom dojde k reciprocnemu vysporiadaniu tychto nakladov. V pripade, ze niektory
poskytovatel zdravotnej starostlivosti na uzemi Ceskej republiky bude od nasho poistenca
vyzadovat hotovostnu platbu, bude mu v plnom rozsahu vyplatena v nasich pracoviskach v SR.
Samozrejme, zmluva plati len pre Cesku republiku, pre pobyt v inych statoch dorazne
odporucame poistenie v komercnych poistovniach.
o.k.
NEPREHLIADNITE!!! |
Zamestnanci ZP a.s. maju
moznost kupy cenovo zvyhodnenych |
Vo zvarovni rur velkych priemerov uz tohtorocny plan splnili |
Novy vyrobok s priemerom o 1 000
mm sirsim.
Vo zvarovni rur velkych priemerov zavrsili pri bilancovani
vysledkov tretieho stvrtroka uz planovane ulohy v objeme vyroby i vo financnom plane na
cely rok 1998. Podla predpokladov do konca roka planuju vyrobit dalsich 900 t zvaranych
rur.
V juli zacali opat s vyrobou rur urcenych na zasnezovanie a dalsou aktivitou je vyroba izolovanych rur pre plynarenske ucely.
Svoj ponukany sortiment neustale rozsiruju a pokrok zaznamenali aj v uplynulych dnoch. Tentokrat dokonca aj s rekordom. Doposial ponukali na trhu rury s vonkajsim priemerom do 2 200 mm. Dlhorocny odberatel - firma MEEVER BUIZEN B.V. sa vsak na nich obratila s poziadavkou o vyrobenie rury priemeru 3 200 mm, hrubkou steny 12,5 mm a dlzkou 9 m. Nevahali ani chvilu a zacali s pripravami. Vyziadalo si to prestavenie a mensie upravy strojneho zariadenia. A ako nam odpovedal Ing. Vladimir Cillik, CSc., na otazku, ci nenastali nejake problemy " vdaka sikovnosti a schopnosti pracovnikov zvarovne rur poziadavku zvladli bez akychkolvek problemov."
Rura, ktoru vyrobili na zelanie zakaznika, splna vsetky jeho poziadavky a svojimi parametrami aj poziadavky vyplyvajuce z europskych noriem. Bola to sice zakazka na jeden kus vyrobku, "zvarovaci " vsak veria, ze nie jedina, cim sa opat rozsiria ich moznosti uplatnenia zvaranych rur velkych priemerov na trhu.
o.k.
Nezvycajny rozmer rury vyrobili vo zvarovni rur velkych priemerov pre firmu MEEVER BUIZEN B.V. Foto: I. Kardhordova |
Hutnictvo v tazkostiach Restrukturalizacia, nezamestnanost, financna kriza,
hospodarska kriza, recesia... slova, ktore v poslednom case zneju z tlacovych i
elektronickych medii castejsie ako inokedy. Rok 1998 je poznaceny hlbokou financnou a dnes uz mozeme tvrdit
aj hospodarskou krizou. Ako to vlastne vsetko zacalo. V druhej polovici 90 - tych rokov
dochadza k prudkemu rozvoju azijskych ekonomik. Mnozstvo investicnych a maklerskych
spolocnosti, medzi nimi i vyznamne, ako napr. Merril Lynch, ale aj bankove financne
skupiny ING Group NV, City Group poskytli financne uvery vtedy prudko rozvijajucej sa
ekonomike krajin Azie, najma Thajsku, Juznej Korei, Malajzii a Hongkongu. Objem prijatych
priamych investicii azijskemu regionu tak predstavoval viac ako 403 mld. USD, pricom v
roku 1980 to bolo iba 38 mld. USD. Zaciatkom roka 1998 zacal rast HDP tychto ekonomik
klesat prudsie, teda znizenie ekonomickej aktivity bolo vacsie, ako sa predpokladalo.
Pricinami poklesu je znizeny agregatny dopyt, pokles cien aktiv, uverova kriza, rast
zadlzenosti podnikoveho sektora a podstatna zmena v strukture kapitalovych tokov, ktora v
realnom zivote znemoznila efektivny pristup podnikov k volnym financnym zdrojom.
Medzinarodny menovy fond vo svojej analyze globalnej ekonomiky sa domnieva, ze znizenie
domaceho dopytu v azijskych krajinach malo za nasledok radikalne zmeny v objeme vzajomnej
vymeny medzi jednotlivymi krajinami Azie, a to aj tych krajin, ktore sa nenachadzaju v
centre sucasnej hospodarskej a financnej krizy. Znizenie vyroby malo za nasledok len v
Malajzii 65 750 prepustenych, najma z vyrobnej sfery. Japonsko, ako je zname, ma znacny
vplyv na cely vychodoazijsky region. Oslabenie jenu, ktore vyvrcholilo zaciatkom juna,
znamenalo dalsi pokles na akciovych trhoch. Japonsko nedostatocne riesilo prudke oslabenie
dopytu v domacej ekonomike a neriesilo ani vazne financne problemy bankoveho sektora,
najma problemove pozicky, rekapitalizaciu a restrukturalizaciu. Japonsku krizu mozeme
sledovat na vyvoji HDP, ked v roku 1996 prirastok predstavoval 3,9%, v roku 1997 iba 0,8%,
v roku 1998 je prognoza poklesu o 2,5%. Dalsou vaznou hrozbou pre svetovu ekonomiku je
hlboka politicka a financno - ekonomicka kriza. Rusko s nestabilnou vladou a
spekulativnymi operaciami bankovych domov pritahovalo najma kratkodoby kapital, co
sposobuje neschopnost splacania dlhov. Trhy vsak utrzili dalsiu ranu, ked ruska vlada
zastavila splacanie svojich dlhov. Ruska kriza je len odzrkadlenim dlhodobo neriesenych
problemov spojenych s restrukturalizaciou priemyslu, bankoveho sektoru, ale aj nevyrobnej
sfery. FINANCNA KRIZA Azijska, ruska kriza ako aj hrozba zacinajucej sa krizy v Latinskej Amerike ma za nasledok stagnaciu na kapitalovych a investicnych trhoch. Posobenie financnych institucii v celosvetovom meradle tak len potvrdilo vplyv posobenia krizy na tychto trhoch v istom regione na celosvetovy financny trh. Vacsina japonskych bank pravdepodobne vykaze za rok 1998 stratu, predovsetkym z dovodu pokrytia nedobytnych uverov. Financna kriza vsak postihla i europske a americke financne a kapitalove institucie. Holandska financna skupina ING Group NV ocakava nizsi zisk o 15 - 20% oproti ocakavaniu. ING tak zacala znizovat naklady v krizou postihnutych regionoch o 25%, do aprila 1999 planuje prepustit 1200 zamestnancov niektorych pobociek ING Barings. Dalsou spolocnostou, ktora musi riesit dopady financnej krizy je americka spolocnost Merriol Lynch, ktora za treti stvrtrok vykazala stratu 164 mil. USD. Podobne problemy ma aj gigant City Group ( vznikol fuziou City Bank a Travelers Group), ktory planuje zredukovat pocet zamestnancov o 8000. Velka angazovanost najvacsich bank voci "emering markets" a " hedgefondom", ide o vysokorizikove investicne fondy, sposobili bankovym lidrom znacne straty. Bankovy system sa tak dostal pod silnejuci tlak akcionarov, ktori sa obavaju o svoje investicie. Sucasna opatrnost investicnych bank je preto prirodzenou reakciou na vzniknutu krizu. Poslednym prikladom je odklad emisie akcii na New York Stock Exchange najuspesnejsej investicnej spolocnosti Goldman Sachs so sidlom na Wall Street. Ratingova agentura Moody ohlasila negativny vyhlad pre take vyznamne banky, ako Barclays, Deutsche Bank, Dresdner Bank, ING Banka a Bank Paribas. A nakoniec, cena akcii najvacsej europskej banky Union Bank of Switzerland klesla po ohlaseni jej strat o 60%. PREBYTOK VYROBKOV HUTNICTVA NA SVETOVYCH TRHOCH Prognozy vyznamnych hutnickych organizacii ako IISI, AISI, EUROFER boli na tento rok optimisticke. Predpokladali mierny narast dopytu po hutnickych materialoch, najma zuslachteneho materialu. Azijska kriza vsak nuti uvedene hutnicke organizacie, ako aj samotne hutnicke giganty, menit prognozu a prisposobit sa tlaku, ktory v sucasnosti je na trhoch s touto komoditou. Prepad predajov japonskej ocele na trhoch v Juznej Korei, Thajsku a Indonezii, pricom v uvedenych krajinach sa nachadza oceliarstvo na pokraji krachu, znamenal pokles vyroby ocele a snahu vychodoazijskych vyrobcov expandovat na europsky a americky trh. Kriza, ktora postihla najma sektor strojarstva a stavebnictva, tak prudko ovplyvnila dopyt po oceli. Pretlak nastava predovsetkym vo vyrobkoch s nizsim zhodnotenim, ako teple zvitky, ceny s touto komoditou poklesli na 30 - 40 USD/t na trhoch v Spanielsku a Taliansku. Varovnym signalom je i vzrast dovozu ocele do EU o viac ako 50% v porovnani s minulym rokom. Ide o tovar z uz spominaneho vychodoazijskeho regionu, ale v poslednom case aj z vychodnej Europy ( z krajin SNS). Ruski vyrobcovia ocele ohrozili ceny ocele dokonca ovela viac ako azijski vyrobcovia. Prepad hospodarstva v Rusku tak este vaznejsie ohrozil aku taku stabilitu cien ocele. Aj ked silne hospodarstvo krajin EU ozdravilo oceliarske podniky, i tohto roku sa pocita so zrusenim pracovnych miest o 8000. Je to vsak menej ako v rokoch 1992 az 1996, kedy prislo o pracu v priemere 26 000 zamestnancov v ramci EU. Svedci to o tom, ze proces restrukturalizacie prebieha uspesne. Celkovo vsak i dnes hutnictvo zamestnava viac ako 293 000 ludi v EU. Pokracujuci rast importu do krajin EU z krajin vychodnej Europy a Azie vsak uspesne zrestrukturalizovane hutnictvo nuti vyrobcov ocele znizovat vyrobne kapacity. Europska hutnicka organizacia EUROFER preto okamzite zareagovala ziadostou o prijatie ucinnych opatreni na ochranu domacich vyrobcov ocele. Podobne zareagovalo aj trinast americkych guvernerov, ktori ziadali prezidenta Billa Clintona o razne zakrocenie proti dovozu ocele a oceliarskych vyrobkov. Dumpingove ceny importov ocele a oceliarskych vyrobkov z Ruska, Brazilie a Japonska zapricinili vazne problemy domacim oceliarskym vyrobcom. Situacia sa skomplikovala natolko, ze vyrobcovia su nuteni prepustat, znizovat vyrobu, ba hrozi ukoncenie vyroby aj v takych oceliarskych oblastiach ako je Pennsylvania, Ohio a Indiana. Vynatok z Ocele vychodu |
![]() WELDING 98 v Brne
Zo zvaracich zariadeni nas uputal zvaraci automat W STO 1000, s vysokym zvaracim vykonom pod tavivom pre navaranie, zvaranie tesnych zvarov a tlakovych nadob od firmy JESVA s.r.o. Horice v Podkrkonosi. Firma FORMICA s.r.o. Nitra predstavila novinku na vystave a to plynule regulovatelne plazmove rezacie zariadenie For CUT 163 W. Ide o moderne konstruovany stroj pre rucne a strojne rezanie vsetkych elektricky vodivych materialov (ocel, nerez, hlinik, med a pod.) Pouzitim vodou chladeneho horaka sa znacne zvysila rezacia rychlost. Perfektne spojenie kvality a dobreho hospodarenia ponuka firma MESSER GRIESHEIM, GmbH, pri pouziti orbitalnej zvaracej techniky pre mechanizovane zvaranie rur. Firma ZINSER je vyrobcom zariadenia na rezanie ocelovych rur kyslikom a ich uchytenie. Firma GCE Autogen, s.r.o., Chotėbor je uz roky vyrobcom plynovych horakov a bezpecnostnych zariadeni pre zvaranie a aj teraz ponuka odstranit z pouzivania moralne zastarale, nizkoucinne a potencialne nebezpecne zariadenia, obnovit park redukcnych ventilov a zvysit produktivitu prace. Dnesok nuti prevadzky s vysokym opotrebenim nadmerne zatazovanych
dielcov vyuzivat aplikaciu tvrdokovovych navarovanych materialov proti predcasnemu
opotrebeniu a odstraneniu nutnosti nakupu novych dielcov a tym znizenie prevadzkovych
nakladov. Uvedenu cinnost ponuka firma BOCO Pardubice, ktora ma v Europe veduce postavenie
na trhoch. Realizuje zameranie dielcov, prevedenie navarania a opracovanie. Firma KEMPER s.r.o. sa uz dvadsat rokov zaobera vyvojom, vyrobou a odbytom odsavacich a filtracnych zariadeni pre ochranu pracovneho prostredia pri zvarani, bruseni a pribuznych technologiach v kovospracovatelskom priemysle. Vylepsene koncepcie celkoveho priestoroveho odsavania alebo odvetrania nezabrania prenikaniu skodlivych latok do dychacej zony zvaraca. Optimalnu ochranu vytvara len miestne odsavanie skodlivin v mieste ich vzniku. V ponuke boli najnovsie samozatemnovacie ochranne zvaracske kukly s modernym designom so spickovymi optickymi parametrami a trvalou ochranou proti ultrafialovemu a infracervenemu ziareniu. Vyskumny ustav zvaracsky Bratislava vystavoval vibracne zariadenie VUZ-VZ 3. Je urcene na znizovanie zvyskovych napati v suciastkach, ako su zvarky, vykovky a odliatky. Nahradza zihanie na znizenie napati tam, kde je pozadovana rozmerova stabilita suciastok. ELEKTROTEPLO Kolin s.r.o. okrem elektrickych peci a susiarni elektrod vystavoval aj supravu pre predohrev a zihanie zvarovych spojov pri vyrobe ocelovych konstrukcii, tlakovych nadob a zvaranych potrubi. AIR PRODUCTS, s.r.o. Bratislava predstavila alternativny nahrievaci plyn pre delenie plamenom materialy na baze zeleza. Plyn s nazvom APACHI ma teplotu neutralneho plamena pri spalovani s kyslikom 2900 C a vyssiu reznu rychlost. Na rozdiel od acetylenu je uvedeny plyn dodavany v skvapalnenom stave v tlakovych flasiach a ma vyrazne nizsi rozsah vybusnosti so vzduchom. Podla vyrobcu je Apachi horlavy plyn, ktory spaja pozitivne uzitocne vlastnosti, ako su nizka cena, vyborna kvalita rezu, velmi dobry vykon a vysoka bezpecnost prevadzky. Vyrobky spolocnosti WELD-AID z USA su urcene k cisteniu a premazavaniu drotu, ku zlepseniu jeho podavania pri zvarani, k znizeniu rozstriku a k predlzeniu zivotnosti trysky a bowdenu. Chrania pracovny stol, pripravky, naradie a zakladny kov pred neziaducim rozstrikom. Svoje stale miesto mali na vystave zname firmy, ktore vyrabaju pridavne materialy pre zvaranie a zvaracie zariadenia. Medzi ne patri ESAB Vamberk ,s.r.o., KEMPPI OY Finsko, FRONIUS, Interweld a pod. Ing. Peter Mlynarcik, ved. odd. vzdelavania a rekvalifikacie |
... :
Historia a vznik metrologie
Meranie je prostriedkom na dosiahnutie kvalitativnych cielov a nie cielom cinnosti. Je zdrojom objektivnych informacii a zakladom pre efektivne rozhodovanie vo vsetkych sferach cinnosti. |
Meranie je prakticky tak stare ako ludstvo same. Na pociatku malo charakter hrubeho odhadu vzajomnym porovnavanim objektov. Postupne sa skusenostou doslo k tomu, ze je vyhodne zvolit si referencny objekt a to taky, ktory by bol pokial mozno stale k dispozicii a to vzdy a vsade. Tak boli zvolene za tieto referencne objekty niektore casti ludskeho tela. Ich urcite rozmery alebo funkcne dosledky sa stali jednotkami (palec, laket, stopa, krok,...). Neboli sice prilis rovnake v roznych castiach krajiny (sveta), ale pri pomerne malych narokoch na presnost velmi praktickymi. Velicin, ktore sa kedysi merali, bolo pomerne malo. Boli to veliciny charakterizujuce okolity svet ako dlzka, hmotnost, plosny obsah, objem, teplota a astronomovia merali cas. Ine veliciny sa nemerali.
Dnes meranie zasahuje do vsetkych oblasti hospodarstva i do vsedneho denneho zivota
(i sukromneho). Ako priklad mozeme spomenut vsadepritomne hodiny, teplomery (izbove aj lekarske), vahy (obchodne aj kuchynske), prietokomery pohonnych hmot, vody ap.
Vzhladom na rozvijajucu sa spolupracu medzi krajinami vznikla
potreba zjednotit jednotky pre veliciny a sposoby ich merania. Preto v roku 1875 bola
podpisana Konvencia o metri ( metricka konvencia), ktora polozila zaklad jednej z
najstarsich vladnych medzinarodnych organizacii pre vedu a techniku. V sucasnosti je 48
platnych clenov tejto konvencie, od aprila 1993 aj na Slovensku. Najvyssim organom
konvencie je generalna konferencia vah a mier (CGPM) a medzi jej hlavne ulohy patri:
- zdokonalovanie a rozsirovanie medzinarodnej sustavy jednotiek SI, modernej formy metrickeho systemu jednotiek,
- schvalovanie novych dolezitych metrologickych rozhodnuti
medzinarodneho vyznamu.
Dalsou vladnou medzinarodnou organizaciou je Medzinarodna
organizacia legalnej metrologie (OIML) zalozena v roku 1955 so sidlom v Parizi.
Mimovladnou organizaciou je Medzinarodna konfederacia pre meranie (IMEKO) zalozena v roku
1965 so sidlom v Budapesti. Dalej su tu rozne regionalne medzinarodne metrologicke
organizacie (EUROMET, COOMET), pripadne celosvetove organizacie s vyznamnym podielom
posobnosti v metrologii ako je ISO, IEC.
V Slovenskej republike na zabezpecenie jednotnosti a spravnosti
meradiel a merania plati Zakon c. 505/1990 Zb., ktory upravuje prava a povinnosti
pravnickych osob, organizacii a organov statnej spravy v odbore metrologia. Dalej
stanovuje zakonne meracie jednotky, ktore je kazdy povinny pouzivat v ramci svojej
cinnosti. Tieto zakonne meracie jednotky su zakladnymi jednotkami metrickej sustavy SI a
su definovane v STN 01 1300 Zakladne meracie jednotky.
( v buducom cisle o metrologickom zabezpeceni v SR)
Ing. Zdeno Kovacik
podnikovy metrolog
PROGRESIVNE SYSTEMY RIADENIA BOZP |
Pokracovanie z min. cisla
Navazne na vypocitanu hodnotu poziarneho rizika, s ohladom na druh posudzovaneho objektu (vyrobna prevadzka, vyskova budova, nemocnica, poschodia pod urovnou terenu...) a ekvivalentne pocty osob s prihladnutim na ich mobilitu, su stanovene bezpecnostno-technicke protipoziarne opatrenia pre evakuaciu osob, minimalne sirky a pocty unikovych ciest, rozdelenie objektu do jednotlivych poziarnych usekov a tiez protipoziarne zabezpecenie (elektricka poziarna signalizacia - EPS) a stabilne hasiace zariadenie (SHZ...).
Z uvedeneho vidiet, ze ziskana hodnota poziarneho rizika je "hmatatelnym vyjadrenim" rizika vzniku poziaru v posudzovanom objekte a navazne podla vypocitanej hodnoty poziarneho rizika su stanovene protipoziarne opatrenia a bezpecnost osob nachadzajucich sa v pripade vzniku poziaru v objekte.
V oblasti bezpecnosti a ochrany zdravia pri praci je stanovenie "rizika" suvisiaceho s pracovnou cinnostou ovela zlozitejsia zalezitost. Kym pre vypocet poziarneho rizika sa vychadza najma z horlavosti materialov, druhu posudzovaneho objektu stavby, pre stanovenie "rizika z hladiska BOZP" vstupuje ludsky faktor bezpecnosti prace priamo do hladanej hodnoty rizika. Zaroven je treba vziat do uvahy, ze kazdy clovėk, osoba alebo zamestnanec je individualna osobnost so svojimi vlastnostami a schopnostami pre urcity druh pracovnej cinnosti a nie kazdy jedinec je vhodny pre vykon tej-ktorej prace prave z hladiska dannosti a schopnosti.
Z tohoto dovodu, ked chceme objektivne posudit riziko, resp. bezpecnost urcitej pracovnej cinnosti, musime zaroven zmapovat poziadavky na osoby pre vykonavanie tejto prace nielen z hladiska kvalifikacnych poziadaviek, ziskanej odbornosti, ale aj fyzickych a dusevnych rozmerov. Je zrejme, ze pre stanovenie rizika potrebujeme posudit celkovu bezpecnost pracoviska, t.j. vo vsetkych rozmeroch. Pritom je dolezite zaevidovat vsetky skryte alebo viditelne skutocnosti, ktore znizuju bezpecnost posudzovaneho pracoviska, alebo v urcitom case a za urcitych podmienok mozu vstupovat v pracovnom procese aktivne a ohrozit tak bezpecnost prace zamestnanca alebo osoby externej firmy.
Pri posudzovani bezpecnosti prace pracoviska je potrebne
poznat tri rozmery jedneho problemu:
* nebezpecensto - podstatna, casto skryta vlastnost
alebo schopnost urcitej casti posudzovaneho objektu, ktora moze zapricinit neziaducu
udalost (pracovny uraz)
* ohrozenie - aktivizovana vlastnost objektu s
obsahom nebezpecenstva, ktoremu je vystaveny clovek
* riziko - kvalitativne vyjadrenie, kombinacie
pravdepodobnosti mozneho vzniku neziaducej udalosti (urazu) a dosledku.
Pokial ide o nebezpecensto, pokladam za velmi dolezite jeho:
- definovanie
- dosledne zistenie
- neodkladne odstranenie, resp. zabezpecenie
kontrolovatelnosti a informovanosti.
Pre nazornost posluzi priklad: Pokial je zisteny druh nebezpecenstva"smyklava podlaha", potom chodza po smyklavej podlahe znamena vykonavanie cinnosti cloveka v aktivizovanom stave ohrozenia jeho bezpecnosti a hodnota rizika "x" je kontitativnym, hmotnym vyjadrenim pravdepodobnosti posmyknutia, padu osoby a dosledku pracovneho urazu (ostatny, tazky, smrtelny)
.
Z tejto uvahy nam logicky vyplyva, ze pokial existuje nebezpecenstvo, musime poznat jeho stav aktivacie, kedy moze ohrozit cloveka a riziko je potom kvalitatine vyjadrenie zisteneho stavu pracoviska v posudzovanom case. Alebo opacne - ked neexistuje nebezpecensto, nie je ani ohrozenie, riziko ma nulovu hodnotu a bezpecnost je 100 %, takpovediac absolutna alebo idealna.
Pokial zistime, ze hodnota rizika pracoviska je prijatelna, hovorime o dosiahnutej urovni bezpecnosti prace a o zistenych nebezpecenstvach a ohrozeniach obsluhou zariadenia, zamestnancov a osoby, je povinnost preukazatelnej informovanosti.
V opacnom pripade, kedy riziko je neprijatelne, stanovia sa
preventivne opatrenia pre znizenie rizika, dotknute zodpovedne osoby pracoviska su povinne
opatrenia realizovat na prijatelnu uroven neodkladne v stanovenych terminoch.
Ing. Ondrej Majer, Pbh
Pokracovanie v buducom cisle
Zdravie mas len jedno |
ZAPALY HORNYCH DYCHACICH CIEST
Medzi najcastejsie a pokial sa neskomplikuje aj najlahsie ochorenia hornych dychacich ciest patri nadcha. Nadchu vyvolava virus. ktory ma viac kmenov, na ktore spravidla nasada aj bakterialna infekcia. Inkubacna doba, t.j. doba od nakazy po prepuknutie choroby, je velmi kratka,1 - 2 dni. Chory moze mat zvysenu teplotu, poruchy cuchu, zvysenu sekreciu v nose a tazkosti s dychanim.
Najcastejsou komplikaciou nadchy je zapal prinosovych dutin.
Chory pocituje vyrazne bolesti v celnej oblasti a ma zvysenu telesnu teplotu. Liecba
ochorenia je totozna s liecbou ostatnych zapalovych ochoreni. Z liekov sa podavaju lieky s
protizapalovym ucinkom, na znizenie teploty a kvapky do nosa, pripadne analgetika na
tlmenie bolesti hlavy. Pacientovi sa odporuca pokoj na lozku, dostatok tekutin, najma
ovocnych stiav bohatych na vitaminy. Priaznivy ucinok ma aj naparovanie. Pouzit mozno
mnohe pripravky, ale dobre posluzi aj Vincentka.
Dalsim ochorenim hornych dychacich ciest je zapal sliznice a podsliznicneho tkaniva ustnej casti hltanu.
Pricinou tohoto ochorenia nemusia byt iba virusy a bakterie, ale aj chemicke latky, fajcenie, pitie prilis studenych napojov. Velmi casto postihuje ludi so znizenou odolnostou organizmu a moze sa k nemu pridruzit zapal lymfatickych uzlin a pluc.
Chory pocituje sucho v krku, palenie a bolesti hrdla, bolesti pri
prehltani a ma kasel. Casto sa pridruzi aj zapal mandli a hrtana. Ak ma pacient zvysenu
teplotu, odporuca sa uzivanie liekov na znizenie teploty, lokalne kvapky do nosa a vhodne
su aj kloktadla. Dolezity je pokoj na lozku, vhodne su bylinkove caje, ovocne stavy, vlhky
vzduch.
Proti nachladnutiu, chripke,svalovej unave je vhodny napr. eukalyptus. Ma silny
antisepticky ucinok, znici zarodky bakterii a zlepsuje kvalitu dychania.
Zapal priedusnice je najcastejsie ochorenie vyvolane virusmi, menej casto bakteriami.
Zaciatok ochorenia byva nahly so suchym kaslom, bolestami za hrudnou kostou, niekedy aj
bolestami svalstva, prednej casti hrudnika a naslednym vykasliavanim niekedy az hnisavych
hlienov. Pri liecbe je potrebny pokoj na lozku, choremu sa odporuca pit dostatok tekutin a
lekar ordinuje protizapalove lieky proti horucke a kaslu. Na tlmenie kasla pouzivame
antitusika na tlmenie kasla a expektorancia na vykasliavanie a uvolnenie hlienov.
Pripravky na tlmenie kasla sa odporuca podavat najma vecer pred spanim, aby si chory cez
noc dostatocne oddychol a nevycerpaval ho kasel.
MUDr. L. Kapusta
Liecme sa bylinkami |
Uz predchadzajuce generacie vedeli, ze liecive rastliny maju pozitivny ucinok pri liecbe mnohych ochoreni. Pomahaju zvysovat imunitu organizmu a chrania pred chorobou:
Caj na intenzivne potenie:
* kvet bazy ciernej 50 g
* lipovy kvet 50 g
* rozmarinove listy 50 g
* medovka lekarska 20 g
3 - 4 polievkove lyzice zmesi zalejeme 0,5 l vriacej vody a po 15 min. scedime.
Na zvysenie liecebneho ucinku mozeme do caju pridat stavu z pol citrona a primiesat tmavy
lesny med. Mladi a zdravi ludia mozu pit caj aj niekolkokrat za den. Starsich by mohlo
castejsie pitie caju a potenie oslabit.
Dychacie cesty:
* fenikel 50 g
* materina duska 100 g
* mata pieporna 50 g
* bazalka prava 50 g
* kvet bazy ciernej 50 g
* majoranka 100 g
* medovka lekarska 20 g
Jednu polievkovu lyzicu tejto zmesi povarime 2 minuty v 3 dl vody, nechame 15
minut vyluhovat a scedime. Mozeme pit 3 dl caju 3 - 5 krat denne. Vhodne je prisladit ho
lesnym medom a pit po jedle.
Bolesti v krku:
Priprava kloktadla z cajovej zmesi:
* salvia lekarska 50 g
* repik lekarsky 50 g
* nechtik lekarsky 50 g
4 a pol lyzice zmesi zalejeme pol litrom vriacej vody a po 20 min. scedime.
Odporuca sa kloktat 3- az 5 -krat denne minimalne 5 - 10 minut. Ak mate zapalene mandle,
mozete k zmesi pridat 100 g orechovych listov.
Ak nie ste alergicky, mozete ako kloktadlo pouzit aj propolis. Do pohara s teplou vodou
pridajte stavu z pol citrona a jednu cajovu lyzicku propolisovej tinktury. propolis ma
silne antibakterialne ucinky.
JEDALNY LISTOK od
9. do 15. XI.1998 |
JEDALNY LISTOK OD
16. do 22. 11. 1998 |
HOROSKOP
KOZOROZEC
22.12. - 20.1.
Len si musite verit a vsetko pojde viac ako dobre. Urobte si plan a postupujte podla toho.
Vsetko pojde podla neho a vy budete spokojny. Nedajte sa odradit ziadnymi malichernostami
a nezabudnite, ze prvy uspech treba oslavit.
VODNAR
21.1. - 20.2.
Potesi vas, ze konecne niekto zistil, ze aj vy mate svoje prednosti a schopnosti a
patricne to aj ocenil. Tento clovek si nielen ziskal vasu doveru, ale zaroven nadobudnete
k nemu taky vztah, ze sa budete moct na neho hocikedy obratit a spolahnut.
RYBY
21.2. - 20.3.
Pozrite sa na svet aj z optimistickejsieho pohladu. Hned uvidite, ze ma aj krajsie farby,
ako ste to vnimali doposial. Musite viac zacat komunikovat s okolim, pridete totiz na
netradicne napady a to ozivi vas vsedny zivot.
BARAN
21.3. - 20.4.
Prave na vas bude tentoraz slnko svietit celkom jasne, cakaju vas totiz same uspechy.
Optimizmus bude vo vasom pripade na mieste a skuste zachmurenu tvar trochu rozosmiat. Hned
bude svet krajsi,
BYK
21.4. - 20.5.
Situacia sa podstatne zlepsi, preto si nad problemami velmi nelamte hlavu. Vasi nadriadeni
vam prejavia doveru a preto sa to pokuste vyuzit. Verte si a snazte sa ukazat na
verejnosti v tom najlepsom svetle.
BLIZENCI
21.5. - 21.6.
Vasi nadriadeni vas sice zavalia mnozstvom prace, ale tentokrat to budete vitat, pretoze
pojde o velmi zaujimavu pracu. Jej realizaciou budete velmi nadseny a prinesie vam uspech.
Ziskate aj slusnu poziciu.
RAK
22.6. - 22.7.
Nalada vo vasom okoli bude mat stupajucu tendenciu a prejavi sa to vo vasej chuti do
prace. Kedze vysledky budu adekvatne vasmu usiliu, nic vam nestoji v ceste za uspechom.
Vela dosiahnete nielen vdaka vasej usilovnosti, ale aj vdaka prijemnemu vystupovaniu.
LEV
23.7. - 23.8.
Pojdete stale vyssie a vyssie, aj ked to bude este urcity cas trvat. Budte bez obav a nic
neurychlujte, aby ste nieco nepokazili. Darit sa vam bude v podnikatelskej sfere a uspechy
zaznamenate aj v sukromi.
PANNA
24.8. - 23.9
Podari sa vam dosiahnut aj to, v co ste nedufali a tak sa kludne mozete pustit aj do
narocnejsich projektov. Ak pouzijete originalitu, nevsednost riesenia, mate urcite vyhrate
a uspech zaruceny.
VAHY
24.9. - 23.10.
Ak rozmyslate nad tym, ze na co je potrebne sa zamerat, staci, ak sa dobre poobzerate
okolo seba. Neprepinajte sa, venujte sa hlavne tym oblastiam, ktore mozu rozvijat kladne
vasu poziciu.
SKORPION
24.10. - 22.11.
Ste akysi roztrzity a neviete sa poriadne sustredit na pracu, tak ako ste zvyknuty.
Najlepsie bude, ked si vyjasnite veci s osobou, ktora vas zaujima predovsetkym.
Komunikacia mnohe vyriesi, ale nesmu zasahovat do toho vasi pribuzni.
STRELEC
23.11. - 21.12
Vytvorte si hierarchiu hodnot a tak urcite aj poradie dolezitosti v zabezpeceni vsetkych
uloh, ktore stoja pred vami. Nezabudajte, ze zdravie by malo mat v slede prvorade miesto a
len vtedy si zabezpecite pozadovany uspech.
Zo zapisnika turistu |
K L A K V ramci Sportoveho dna zeleziarov pripravili clenovia Klubu slovenskych turistov v Podbrezovej na stvrtu oktobrovu sobotu autobusovy zajazd do Lucanskej Malej Fatry v okrese Prievidza. Za slnecneho ale veterneho pocasia sme vystupili za dve hodiny z Fackovskeho sedla na vyhliadkovy vrch Klak (1351 m). Je to holnato-skalnaty vyrazny vrchol v hlavnom hrebeni, ktory tvori statnu prirodnu rezervaciu. Na dolomitoch sa tu nachadza chranena vzacna vapencova vegetacia a zachovale lesne spolocenstvo. Tura stredne horskeho charakteru pokracovala pomedzi kosodrevinu a skalne utvary po hrebeni cez Rovne skaly a Ostru skalu. Viditelnost do okolia bola stale vyborna a tak si fotografi prisli na svoje. Smykajuc sa po blate prudko dolu sme zisli cez tri prirodne prahy do Vrickeho sedla. Pokracovali sme Sirokou dolinou cez bukove lesy az do rekreacnej oblasti a lyziarskeho strediska s chatou Ziar. Dlzka tury bola 16 km. Autobusom sme Rajeckolesnianskou dolinou prisli do Rajeckej Lesnej. Tu sme navstivili krasne majstrovske dielo - Slovensky Betlehem. Je dielom majstra Jozefa Pekaru z Rajeckych Teplic, ktory na nom pracoval 15-rokov. Drevene dielo je dlhe 8,5 metra, siroke 2,5 metra a vysoke 3 metre a je v nom rozmiestnenych 170 krojovanych postav, znazornujucich rozne remesla, ktorymi sa slovensky lud zaoberal, ako aj zvyky a sposob jeho zivota. Vacsia cast postav je v pohybe, co si vyziadalo narocne mechanizmy, skryte pred ocami divakov. Najvyssie umiestnene v diele su historicke dominanty Slovenska - od vychodu po zapad (hrady, zamky, baziliky...) Dalsou nasou zastavkou bola obec Cicmany, v ktorej je zachovala ludova architektura, ktoru navstevnikom priblizuje asi 140 typickych drevenic s charakteristickou bielou ornamentalnou vyzdobou. Navstivili sme aj stalu narodopisnu expoziciu, umiestnenu v dvoch dreveniciach. V tento den zvitazil kazdy, kto sa tejto na prirodne krasy bohatej tury zucastnil. Ing. Peter Mlynarcik Na Ostrej skale v rezervacii Klak. Foto Ing. P. Mlynarcik |
Kino Mostar
Vecerne predstavenia o 19.30 hod.
7. v sobotu a 8. v nedelu: STRATENI VO VESMIRE, zivot na Zemi sa blizi k uplnemu kolapsu a jedina nadej na prezitie ludstva je medzi hviezdami... MP od 12r., vstupne: 36,- Sk.
10. v utorok: MUZ SO ZELEZNOU MASKOU, repriza dobrodruzneho pribehu v novom spracovani slavneho romanu Alexandra Dumasa. MP od 12r., vstupne: 40,- Sk.
12. v stvrtok a 13. v piatok: POVODEN, dlhotrvajuci dazd naplnil rieku a zaplavuje mestecko, z ktoreho je potrebna evakuovat nielen obyvatelstvo ale prepravit aj tri miliony dolarov... MP od 12r., vstupne: 44,- Sk.
14. v sobotu a 15. v nedelu: POMSTITELIA, akcna komedia o dvoch uzasnych tajnych agentoch, ktori bojuju proti nebezpecnemu aristokratovi... MP od 12r., vstupne: 45,- Sk.
17. v utorok, pozor o 19. hod., Filmovy klub: LOVEC JELENOV, dramaticky pribeh troch veteranov vietnamskej vojny je vypovedou o bolestiach, ktore tento vojnovy konflikt priniesol nielen samotnym vojakom, ale aj ich rodinam a okoliu... Vstupne pre clenov 20,- Sk a pre neclenov 30,- Sk.
19. vo stvrtok a 20. v piatok: ZACHRANTE VOJAKA RYANA, aj vojaci z jednotky kapitana Millera vedia, ze operacia Overlord bude najtazsou skuskou ich odvahy a skusenosti... MP od 15r., vstupne: 50,- Sk.
21. v sobotu a 22. v nedelu: ZAKLINAC KONI, zivot Annie sa zmeni po autonehode jej dcery. Annie hlada riesenie zivotnej tragedie na zapadnutej farme v Montane, kde vraj zije liecitel zvierat a ludskych dusi... MP od 12r., vstupne: 42,- Sk.
24. v utorok, Filmovy klub: TRI FARBY: CERVENA, dejiskom komorneho psychologicky pribehu, kde sa navzajom preplietaju osudy niekolkych postav ovplyvnene nahodou. Vstupne pre clenov 20,- Sk a pre neclenov 30,- Sk.
27. v piatok: JACKIE BROWNOVA, si ako letuska privyraba pasovanim penazi z Mexika, az kym ju nezatknu- agent AFT a policajt z L.A. MP od 12r., vstupne: 42,- Sk.
28. v sobotu a 29. v nedelu: ARMAGEDDON, mesta sa
ocitaju v nicivom dazdi meteoritov. Hodiny po celej planete odtikavaju posledne dni,
hodiny a sekundy zivota na Zemi. MP od 12r., vstupne: 42,- Sk.
Kino Panorama
Obecne kino v novembri uvadza o 19. hodine
7. v sobotu: SPIONATOR, americka blazniva akcna komedia. MP od 12r., vstupne: 30,- Sk.
8. nedela: APOLLO 13, autenticka rekapitulacia dramy z historie objavovania kozmu. MP, vstupne: 30,- Sk.
10. a 11. ,v utorok a v stredu, aj o 16. hod.: GODZILLA, je vyssia ako Eiffelovka a silnejsia nez King Kong. Legendarne monstrum oziva! Slovenske titulky. MP, vstupne: 46,- Sk.
14. v sobotu o 18.30 hod.: TITANIC, najuspesnejsi film vsetkych cias, drzitel 11 Oscarov. Dvojprogram. MP od 12r., vstupne: 40,- Sk.
15. v nedelu: STRATENI VO VESMIRE, posadka kozmickej lode Jupiter 2 sa vydava do hlbin vesmiru najst novy domov pre ludstvo. MP od 12r., vstupne: 32,- Sk.
17. v utorok aj o 16. hod.: ZORROVA MASKA, maskovany pomstitel bojuje proti bezpraviu! Vypravny dobrodruzny film z produkcie Stevena Spielberga. MP, vstupne: 46,- Sk.
21. v sobotu a 22. v nedelu: MALI BOJOVNICI, este sa ani nezacali hrat... Novy akcny thriller rezisera filmu Gremlins. MP od 12r., vstupne: 40,- Sk.
24. v utorok: BIG LEBOWSKI, povazovali ho za obycajneho flakaca a mali pravdu... MP od 12r., vstupne: 40,- Sk.
28. v sobotu a 29. v nedelu: POVODEN. Dostanu sa 3 miliony dolarov zo zaplaveneho mesta do bezpecia? MP od 12r., vstupne: 44,- Sk.
Oktober - Mesiac ucty k starsim
V zivote cloveka nastanu chvile, ked zacne
uvazovat o svojom byti a hodnoti svoju zivotnu cestu... Medzi taketo obdobia patril aj
oktober - Mesiac ucty k starsim. Pri tejto prilezitosti sa vo stvrtok, 29. oktobra, v priestoroch obecneho kina Panorama v Podbrezovej konal slavnostny vecer, venovany nasim "skor narodenym spoluobcanom". Obecny urad do programu na tento vecer, ktory mal nazov
"HUMOR, USMEV - TO JE ONO!, pozval umelcov z celeho nasho regionu - J. Gajdosa (baca
Gajdos spod Prasivej - ludovy rozpravac), L. Longauera (spev, fujara), R. Tatara
(harmonika, fujara) a J. Kovaca (ludovy rozpravac). Dvoch ludovych rozpravacov a ich
humorne Vsetkym pritomnym sa prihovoril zastupca starostu p. Jozej Vass a zaverecne slovo podujatia mala prednostka OcU Ing. Anna Porubska. Myslim si, ze to bol opat jeden vydareny vecer, ktory pripravil OcU v Podbrezovej, ale neda mi, aby som nenadhodil "malu vycitku" - sala bola poloprazdna. Skoda! Miroslav Prochazka, referent pre kulturu obce Z programu "humor,usmev-TO JE ONO!" |
P o z v a n k a
Dychova hudba Zeleziarni Podbrezova
vas
pri prilezitosti 160. vyrocia svojho
zalozenia pozyva na
J U B I L E J N Y K O N C E R T,
ktory sa uskutocni
v piatok 20. novembra 1998 o 17. hodine
v sale Zavodneho klubu OZK v Podbrezovej.
Program: P. Siansky INTRADA, J. Strauss RADETZKY POCHOD, P. Siansky JAR NA HORACH, J. S. Bach AIR, A. Langer LAHKE PRSTY, A. Dvorak SLOVANSKY TANEC c. 16, J. Haydn KONCERT PRE TRUBKU 2. cast, G. Roletzky OD HRONA, G. Dusik PIESEN O RODNEJ ZEMI, K. Padivy SUCANSKE CARDASE, A. Hudec PODBREZOVSKA POLKA, G. Dusik MODRA RUZA, J. Boulanche JALOUSIE, J. Herman HELLO DOLLY, V. Matusik MAM ROZPRAVKOVY DOM, M. Jackson HEAL THE WORLD
Ucinkuju: Dychova hudba ZP, Martin
Uhrik, Juraj Kubove, Vladimir Dobrik, Zuzana Giertlova, tanecna skupina OcU Podbrezova
S novym preukazom po novom Vzhladom na meniaci sa system evidencie dochadzky do zamestnania pracovnici, ktorym bude vymeneny preukaz zamestnanca , budu povinni od tohto okamihu evidovat svoj prichod do zamestnania, pohyb pocas pracovneho casu i odchod zo zamestnania, prostrednictvom citacieho zariadenia zabudovaneho pri vratniciach firmy.
|
Futbal |
Levice- Podbrezova 3:0 (1:0) |
Rozhodoval: Vladimir Medved
Zostava ZP: Stefik - Jancik, Korbel (60. Kovac), Kmet, Chudik, Rusko, Bukovec (69. D. Nemec), Mores (62. Pisoja), Krochta, Turna, M. Nemec, Svantner, Zazrivec
Zostava FK Slovan: Sutlak-Mandrak, Fall, Lepies (89. Fizel), Adamec, Marinic, Pavlik, Palo, Horvath, Toman (86. Kubala), Vrabel, Rosinsky
Goly: 6. min. Fall, 60. min. Adamec, 72. min. Horvath
Taktika zeleziarov pre zapas 25. oktobra na smyklavom terene bola zo zabezpecenej obrany prechadzat do rychlych protiutokov. Tato bola hned narusena v 6. min. , ked Palo lahko obohral Bukovca a jeho center Fall hlavou pomedzi splet noh prepasiroval do siete Stefika. Domaci hrali s chutou. Strely Vrabela a Marenica Stefik zneskodnil. V 15. min. peknu akciu Podbrezovej po osi M. Nemec, Krochta a
P. Turna, ktory sa ocitol sam pred domacim brankarom, ale z piatich metrov gol nedal. Potom sa hra vyrovnala. V 43. min. po centri Bukovca M. Nemec loptu tecoval pred brankarom Sutlakom, ale ta preletela tesne nad jeho branou.
Druhy polcas zacali naporom zeleziari. Kopali seriu rohov a vyrovnanie viselo na vlasku. Krochtovu strelu z trestneho kopu vytlacil spod brvna Sutlak na roh. Hlavicka Chudika nenasla svoj ciel. V 53. min. lezal domaci brankar na zemi. Krochta s P. Turnom sa v patke tak dlho nukali - kto da gol, az z toho nebolo nic. Po nevinnej akcii domacich sa v 60. min. odrazila od hostujucich obrancov lopta na 16-ku k Adamcovi, ktory bombou prekonal Stefika po druhy raz. Trener Ancic v snahe vyrovnat, striedal v tesnom slede troch hracov. Nepodarilo sa. V 72. min. v tlaku zeleziarov usiel v odkrytej obrane hosti po kridle Vrabel a jeho center Horvath hlavou premenil na treti gol Levic. Znizit skore mohol D. Nemec, ktory volejom trafil brvno, od ktoreho sa lopta odrazila na brankarovu ciaru a z toho do ihriska.
Domaci hrali po veducom gole to, co bolo urcene v taktickom plane pre zeleziarov. Hra Podbrezovej vyzerala pre oko divaka dobre, ale bez strelenia golov sa body len tak lahko neziskaju.
Marian Hutka
Podbrezova-Puchov 2:0 (2:0) |
Rozhodoval: pred 1500 divakmi Roman Slisko
Zostava ZP: Stefik-Jancik, Pauk, Kmet, Chudik, Rusko, Bukovec (79. min. P. Turna), Mores, Krochta, D. Nemec (75. min. M. Nemec), Gajan (86. min. Kovac)
Zostava Matador: Steel - Pavol Vavrik, Klinovsky,
Satka, Holcik, Strba, Urge, Flasik, Revak (57. min. Kraus), Peter Vavrik (45. min. Pagor),
Lembakoali
Goly: 24. min. D. Nemec, 26. min. P. Bukovec
Prvy polcas zapasu sa niesol v znameni bojovnosti domacich, podlozenej futbalovou kvalitou a dvoma strelenymi golmi, z ktorych zostal super z Puchova prekvapeny. Prvy strelil v 24. min. D. Nemec a druhy uz o dve minuty neskor, strelou spoza sestnastky P. Bukovec.
Ambiciozni hostia vyrukovali do druheho polcasu s aktivitou, na ktoru vsak domaci trener svojich zverencov dokladne pripravil. Z platonickeho tlaku hostia z Puchova vytazili v 70. min. gol, ktory vsak pre ofsajd rozhodca neuznal.
Posledne minuty zapasu priniesli sancu domacim, ale Gajan ju v 88. min. nepremenil.
V. Vanik
3. a 4. kolo Slovenskeho pohara v cyklokrose sa uskutocnilo spolu s kazdorocnou sutazou
O POHAR ZELEZIARNI PODBREZOVA
Cyklisticky klub ZP zorganizoval 24. a 25. oktobra 3. a 4. kolo Slovenskeho pohara v cyklokrose, ktore prebiehali spolu so sutazou O pohar Zeleziarni Podbrezova. |
V sobotu na 2800 metrovy okruh nastupilo 70 pretekarov slovenskej cyklistickej spicky, spolu s madarskymi cyklistami. Vytycena trat v okoli NsP Brezno bola technicky velmi narocna. V kategorii dorastencov sa najlepsie darilo a prvenstvo si vybojoval Stefan Gajdosik (CK Krupina), 2. skoncil Rudolf Vacula (SK Slovan Bratislava) a 3. priecku obsadil Tomas Cervenan (TJ Mnichova Lehota). Z nasich reprezentantov bol 11. Jan Rosik a 12. Martin Molcan. Prve miesto v kategorii dorastu ziskal Marian Hecl (HEAVY TOOLS JOKO B.Bystrica), 2. bol Milan Branicky (SK Slovan Bratislava) a 3. skoncil Juraj Cmarada (Olympik Trnava). V kategorii juniorov zvitazil Peter Simora (Slavia Trencin), 2. bol Branislav Stejskal (Strejskal tim Prievidza) a 3. Erik Rusnak (CK Spisska Nova Ves). V kategorii muzi elite dominovali trencianski pretekari - 1. Jozef Nazarej (Author), 2. Roland Krajci (Dukla) a 3. Marian Zovcak (Slavia). Z nasich klubovych reprezentantov sa najlepsie umiestnil Pavol Medved na 5. mieste, 6. bol Miroslav Kovacik, 8. Robert Malcek, 10. Peter Medved a 11. Jozef Vrablik.
25. oktobra sa pocasie zhorsilo, co pretekarom pripravilo este vacsiu narocnost trate. V kategorii dorastu sa opakovalo poradie z predchadzajuceho dna, 1. skoncil Stefan Gajdosik, 2. Rudolf Vacula a 3. Tomas Cervenan. Nas Jan Rosik skoncil na 8. mieste. V kategorii kadet zvitazil Marian Hecl, 2. priecku si vybojoval Milan Branicky a bronz si odnasal Juraj Camrada (Olympic Trnava). V kategorii juniorov bol vitazom Branislav Stejskal, strieborny skoncil Erik Rusnak a bronzovy Peter Simora (Slavia Trencin). V kategorii muzov elite zvitazil Robert Glajza (Budvar Tabor), 2. bol Jozef Nazarej a 3. Roland Krajci. Nasi sa umiestnili od 6. miesta, ktore patrilo Miroslavovi Kovacikovi, 10. bol Peter Medved, 12. Robert Malcek a 13. Jozef Vrablik.
V sutazi O pohar Zeleziarni Podbrezova si prvenstvo v kazdej kategorii odniesol vitaz z obidvoch dni, pricom vysledok ovplyvnovalo lepsie nedelne umiestnenie. V kategorii dorastu to bol Stefan GAJDOSIK, v kategorii kadet Marian HECL, v kategorii junior Branislav STEJSKAL a v hlavnej kategorii muzov si pohar odnasal Jozef NAZAREJ. Ceny vitazom odovzdaval technicky riaditel pretekov Jan Morozuk. Hlavnym sponzorom vikendoveho cyklokrosoveho podujatia boli Zeleziarne Podbrezova a.s. Vyznam sportoveho zapolenia podciarkla aj pritomnost televiznych medii - STV a Markizy, ktore poskytli sirokej slovenskej verejnosti vo vecernom vysielani vybrane soty z bojov na trati a z odovzdavania cien.
J. Morozuk
Cyklokrosovy start |
Clenovia cyklistickeho klubu sa 17. a 18. oktobra zucastnili
cyklokrosovych pretekov v Mnichovej Lehote a v Poprade, ktore boli zaradene do Svetoveho
pohara III. kategorie a zaroven boli I. a II. kolom Slovenskeho pohara. V pretekoch s
medzinarodnou ucastou startovalo 120 cyklistov z Holandska, Ceskej republiky a Slovenska.
V kategorii dorastu bol Jan Rosik 6., v kategorii muzov ziskal Miroslav Kovacik 12.
miesto, na 15. mieste skoncil Robert Malcek, na 17. Jozef Vrablik a ako 18. sa umiestnil
Peter Medved. V kategorii muzov v ramci hodnotenia Slovenska skoncili nasi reprezentanti
nasledovne: 4. Miroslav Kovacik, 9. Jozef Vrablik, 10. Peter Medved . V celkovom hodnoteni
kategorie muzov do 23 rokov bol na 2. mieste Robert Malcek. 18. oktobra v Poprade v
kategorii dorastencov bol 7. Jan Rosik a hned za nim na 8. mieste skoncil Martin Molcan. V
celkovom poradi kategorie muzov bol 19. Pavol Medved, 22. Miroslav Kovacik, 25. Peter
Medved, 26. Robert Malcek a 28. Jozef Vrablik. V kategorii muzov v ramci slovenskeho
hodnotenia skoncil Pavol Medved 3., 4. bol Miroslav Kovacik, 6. Peter Medved a 7. Jozef
Vrablik. V kategorii muzov do 23-rokov v ramci slovenskeho hodnotenia skoncil Robert
Malcek na 2. mieste.
Zvolensky maraton
24. oktobra sa podbrezovsky bezec Pavol Fasko zucastnil Zvolenskeho maratonu, kde 42 km trat zdolal zo 40 startujucich najlepsie a presiel cielovou paskou ako prvy.
red.
Jednym hodom 9 |
3. kolom pokracovala I. kolkarska liga, v ktorej nase A-druzstvo cestovalo do Kosic a tu prijemne prekvapili a zvitazili. V tomto zapase vyborne zahrali a tak udrzali domacich hlavne hraci P. Paulecko a J. Zabka.
3. kolo Lokomotiva Kosice-Podbrezova A 4898:4949 9:13
Zostava: L. Bosko 800 b., P. Ban 826 b., P. Paulecko 857 b.,
R. Smatlik 834 b., J. Zabka 853 b., M. Srsen 779b.
Na dalsi zapas opat nasi hraci vycestovali, tentoraz do Trstenej. Stretnutie bolo pre nas dost nestastne, nakolko sme hrali vyrovnane, avsak prehrali sme na pomocne body.
4. kolo Trstena-Podbrezova A 5014:5017 13:9
Zostava: R. Smatlik 857 b., L. Bosko 806 b., P. Paulecko 839
b., P. Ban 860 b., J. Zabka 833 b., M. Srsen 822 b.
Tretia liga pokracovala dalsimi zapasmi, v ktorych sa zatial podla ocakavania najviac dari nasmu B-druzstvu, avsak najtazsi superi ho este len cakaju. Dufajme, ze im forma vydrzi aj v tych najnarocnejsich stretnutiach.
Podbrezova B-Podbrezova C 2373:2160 17:5
Zostava B: V. Venger 414 b., J. Kuth 412 b., P. Srnka 365 b., A. Svantner 363 b., K. Paulecko 406 b., J. Hrban 413 b.
Zostava C: J. Petkova 371b., D. Petrincova 348 b., S. Lehocka
382 b., J. Turcanova 386 b., L. Petrasova/A. Faskova 296 b., E. Hiadlovska 377 b.
B. Bystrica B - Podbrezova C 2364:2072 22:0
Zostava: V. Laukova 329 b., L. Kuthova/M. Fabianova 300 b., M.
Budac 336 b., M. Kasza 315 b., L. Kovarovic 401 b., Ing. J. Krivan 394 b.
Podbrezova D-Podbrezova B 2005:2365 1:21
Zostava D: M. Budac 329 b., L. Fabian/L. Kuthova 289 b., V. Laukova 303 b., M. Kasza 339 b., L. Kovarovic 386 b., Ing. J. Krivan 359 b.
Zostava B: V. Venger 378 b., A. Svantner 381 b., P. Srnka 432 b., M. Venger 395 b., Ing. J. Krivan 390 b., K. Paulecko 389 b.
L. Bosko
Sachisti zacinaju |
Uvodnym dvojkolom startuje 7. a 8. novembra startuje novy rocnik 1998/99 1. ligy v sachu druzstiev. Po problemoch z minulej sezony, ked sa Podbrezova zachranovala do posledneho kola ocakavame pozitivny obrat v kvalite hry, zlepsenie dochadzky kadra a tym i lepsie vysledky. Bude to vsak znovu velmi tazka sezona, nakolko vsetci superi sa cez letnu prestavku vydatne posilnili.
Do druzstva Zeleziarni Podbrezova a.s. prestupili z B. Bystrice Milan Demian a Jozef Gregor a na licenciu budu u nas hrat extraligovi hraci Jozef Dlabik z Martina a Jan Helbich z Prievidze. Kvalita kadra tak urcite stupla a uvidime, ako uspejeme v konfrontacii zo supermi, hlavne so silnymi osobnostami z Madarska, Ceska ci Ukrajiny.
Zakladny tohtorocny hracsky kader: Mgr. Stefan Turna, Jan Helbich, Ing. Jozef Dlabik, Dusan Turna, Zeljka Banduka, Patrik Sabo, Vladimir Giertli, Ing. Boris Jakubec, Jozef Gregor, Ing. Milan Demian a Peter Zbirka.
Vitaz tohtorocnej sutaze postupuje do extraligy, zo sutaze vypadava posledne druzstvo plus pocet vypadavajucich z extraligy do nasej skupiny Vychod.
Sachove B-druzstvo ma za sebou uz dva odohrate kola so striedavym uspechom, ked v 1. kole 3. ligy podlahlo Laurexu Lucenec B 3:5 a porazilo Junior B. Bystricu vysoko 6,5:1,5 boda.
Ing.B. Jakubec
Vylosovanie sutaze je nasledovne: |
Kolo 1. |
Datum 7.11.1998
8.11.1998 28.11.1998 |
Superi ZP-SOFTIP
Rajecke Teplice Caissa Cadca-ZP |
Majstrovstva
Slovenska v Podbrezovej Ing. B. Jakubec |