6.november 1998 ROCNIK LIV CENA: 1,- Sk 21

Prehlad clankov  Archiv  Tiraz  Kontakt Home page 

...


... spat na prehlad clankov

Dalsie vyrobkove certifikaty pre ZP a.s.

Vyrobky, pri ktorych je verejny zaujem o trvale dodrziavanie ich vlastnosti a vyrobky, na ktore sa vztahuju medzinarodne dohody o certifikacii vyrobkov, su na zaklade zakona c. 30/68 Zb. o statnom skusobnictve a vyhlasky c. 246/95 Uradu pre normalizaciu, metrologiu a skusobnictvo Slovenskej republiky (UNMS SR) o certifikacii, urcene k povinnej certifikacii organmi statneho skusobnictva.
Vyrobky urcene na certifikaciu zverejnuje UNMS SR vo svojom vestniku s presnym definovanim technickych noriem, dokumentov a pravnych predpisov podla ktorych sa budu vyrobky certifikovat.
Pri certifikacii, ktoru vykonava prislusna statna skusobna autorizovana prislusnym vymerom UNMS SR sa zistuje a vydanim certifikatu potvrdzuje zhoda vlastnosti certifikovaneho vyrobku. S urcenymi technickymi normami, dokumentmi, pripadne pravnymi predpismi, ako i predpoklady prihlasovatela pre trvale dodrziavanie vysokej urovne kvality certifikovanych vyrobkov vo vyrobe.
Vymerom c. 65/1994 UNMS SR su ocelove rury pre pouzitie v konstrukcnych prvkoch, urcene za vyrobky k povinnej certifikacii. Z tohto dovodu ZP a.s. prihlasili uvedene vyrobky k certifikacii v statnej skusobni SK TC - 105 pri TSUS v Bratislave. Cely narocny proces certifikacie vyrobkov bol ukonceny vystavenim protokolu o vysledkoch skusok a zisteni o zhode urcenych vlastnosti certifikovanych vyrobkov a prevereni systemu zabezpecenia kvality vyrobkov. Na zaklade splnenia vsetkych definovanych kriterii boli pre ZP a.s. vystavene certifikaty, na zaklade ktorych moze nasa akciova spolocnost distribuovat svoje vyrobky do prislusnej regulovanej oblasti a pouzivat slovensku certifikacnu znacku zhody so slovenskou technickou normou. V zmysle vyhlasky UNMS SR c. 246/1995 musia byt vsetky tieto vyrobky, resp. ich sprievodna technicka dokumentacia oznacene prislusnou znackou presne podla STN 01 5200 - 1.
V podmienkach ZP a.s. ide o bezsvikove rury presne, tahane za studena triedy 11. a 12. v celom rozmerovom sortimente. Hutne osvedcenia k uvedenym vyrobkom budu oznacovane v kontrolnom a atestacnom odeleni znackou ( doplnit prilozenu znacku)

Ing. Dezider Tisovcik


... spat na prehlad clankov

Infoservis - kvalita

* V oktobri navstivil ZP a.s. Ing. Jan Hnatek, prezident Ceske spolecnosti pro jakost a registrovany auditor nemeckeho zvazu automobiloveho priemyslu podla VDA 6.1. V ramci tejto navstevy bolo vykonane nadstavbove skolenie internych auditorov pre ziskanie kvalifikacneho opravnenia na vykon internych auditov systemu riadenia kvality podla sprisnenych kriterii VDA. Okrem uvedeneho bol vykonany externy audit vybratych oblasti firmy, ktory poukazal na dalsi smer a priority pre dobudovanie systemu podla VDA 6.1.

* V Zeleziarnach Podbrezova a.s. sa za ucasti SGS Slovakia s.r.o. vykonava analyza sucasneho stavu systemu riadenia kvality v navaznosti na poziadavky VDA 6.1. Po prerokovani vysledkov tejto analyzy vo vedeni spolocnosti a na jednotlivych urovniach riadenia bude stanoveny podrobny harmonogram dalsieho postupu dobudovania systemu podla VDA 6.1.

* Europskou organizaciou pre kvalitu EOQ bol vyhlaseny EUROPSKY TYZDEN KVALITY (ETK) od 9. do 13. novembra 1998. V ramci ETK pripravuje Slovenska spolocnost pre kvalitu pod zastitou MH SR v dnoch 11. - 12. novembra t.r. KONFERENCIU K SVETOVEMU DNU KVALITY a dalsie sprievodne akcie pod gesciou EOQ.

Mottom vsetkych akcii je - "KVALITA - rozdelenie zodpovednosti, kvalita - rozdelenie prinosov."K uvedenym akciam sa na strankach nasich novin vratime s rozsirenymi informaciami pri prilezitosti Svetoveho dna kvality.

Ing. Dezider TISOVCIK, referat zabezp. kvality


... spat na prehlad clankov

Z 11. medzinarodnej konferencie

Aktualne otazky bezpecnosti prace
11. medzinarodna konferencia pod nazvom Aktualne otazky bezpecnosti prace sa konala pri prilezitosti 30. vyrocia prijatia zakona o statnom odbornom dozore nad bezpecnostou prace v Starej Lesnej v dnoch 19. - 21. oktobra 1998. Organizatorom a odbornym garantom tohoto podujatia bol Vyskumny a vzdelavaci ustav bezpecnosti prace v Bratislave.

Program konferencie bol velmi bohaty, s poznatkami vystupili mnohi odbornici Slovenska i zo zahranicia. Nasu akciovu spolocnost zastupoval Ing. Ondrej Majer z Pbh, ktory vystupil s prispevkom na temu: " Komplexny system hodnotenia rizik BOZP." K priebehu konferencie sa vratime v nasledujucich cislach.


... spat na prehlad clankov

Ing. Anton Mojzis, as. VR, informuje:

OKTOBER VO VYROBE

Uplynul dalsi mesiac roku 1998, v poradi uz desiaty, a do konca roku zostavaju dva mesiace. Ak sa na uplynuly mesiac pozrieme z hladiska zabezpecovania vyrobnych uloh, mozno s plnenim vyslovit spokojnost, pretoze stanovene zamery operativneho planu boli naplnene a dosiahnuty bol predpokladany hospodarsky vysledok. Konstatovanie je o to prijemnejsie, ze stanovene zamery boli splnene uz v mesiaci, kedy sa zacal prejavovat nedostatok zakaziek v niektorych druhoch vyrobkov, hlavne bezsvikovych rur valcovanych za tepla a kontizliatkov. Ostatne druhy vyrobkov sa podarilo naplnit zakazkami v zmysle stanovenych zamerov.
V jednotlivych vyrobnych prevadzkach boli v minulom mesiaci dosiahnute nasledovne vysledky:
Oceliaren svoje vyrobne mesacne ulohy splnila na 99%,
do stanoveneho rozpisu chybalo vyrobit 197 ton ocele. Nesplnenie planovanych uloh bolo sposobene usmernenim liatia ku koncu mesiaca, kedy z dovodu nizsej zakazkovej naplne a vysokych zasob polotovarov pre valcovnu rur bol nariadeny vyrobny " prestoj" pred dnom pracovneho volna, v trvani jedneho pracovneho dna. Podobne neboli splnene ani ulohy nakladky ( boli splnene na 95%).

Vo valcovni rur s pretlacovacou stolicou boli v oktobri splnene vyrobne ulohy v distribucnej vyrobe na 100%, z toho vyroba polotovarov pre nase dalej spracujuce prevadzky tvorila z uvedenej vyroby 30% a realizacia 70%. Na upravarenskych operaciach sa podielali pracovnici samotnej valcovne rur, ako aj pracovnici taharne rur II. Z expedicneho miesta valcovne rur bolo expedovanych 7 803 ton a z expedicneho miesta taharne rur II. 1509 ton, v prevaznej miere kotlovych rur.

Vo zvarovni rur velkych priemerov boli dosiahnute priemerne vysledky. Prevadzka svoje vyrobne ulohy splnila na 95%, do splnenia planovanych uloh jej chybalo 20 ton. V minulom mesiaci sme zaevidovali vyssie plnenie vo vyrobe izolovanych bezsvikovych rur, ktorych bolo vyrobenych az 73 ton, co znamena, ze planovane ulohy boli splnene na 104%. Svoje ekonomicke vysledky si prevadzka vylepsila pracou vo vykonoch, ktore v minulom mesiaci boli zrealizovane v hodnote 152 tisic Sk.

Zakazkova napln taharni rur bola aj v minulom mesiaci podstatne slabsia, co sa odrazilo na dosiahnutych vysledkoch. Celkove v obidvoch taharnach rur boli vyrobne ulohy splnene na 91,6%, pricom taharen rur I. vykazala 101,3% plnenie a taharen rur II. 88% plnenie. Podkrocenie stanovenych uloh v taharni rur II. bolo sposobene nizsim dopytom po presnych rurach. Ulohy nakladky boli v minulom mesiaci splnene na 105,3%, pricom taharen rur I. vykazala 103,2% plnenie a taharen rur II. 106% plnenie planovanych uloh.

Stredisko oblukaren pocas celeho mesiaca pracovalo v nepretrzitom rezime striedania zmien a svoje planovane ulohy splnilo na 92%. Nesplnenie planovanych uloh v objemovych jednotkach bolo sposobene sortimentnou skladbou, ktora v minulom mesiaci bola posunuta k mensim rozmerom.

V prevadke hutnicka druhovyroba zakazkova napln stale nedosahuje planovane zamery a aj v oktobri sme zaevidovali nizsie plnenie. Celkove bol za minuly mesiac z prevadzky vyvezeny tovar v hodnote 9,9 mil. Sk, takze vyrobne ulohy boli splnene len na 62,6%.

Zaverom je potrebne povedat, ze i ked v uplynulom mesiaci bol vyvezeny tovar v hodnote nad 300 mil. Sk, poziadavky na zabezpecenie vstupov, splacanie uverov a celkoveho diania v akciovej spolocnosti su vysoke, preto hospodarnosti pri vyrobe je potrebne venovat maximalnu pozornost. Do plnenia tychto uloh v mene vyrobneho useku prajem celemu pracovnemu kolektivu nasej akciovej spolocnosti vela pevneho zdravia a pracovnej pohody.

Pracovnici zvarovne rur svojim umom a sikovnostou opat dosiahli nieco nove. Vyrobili ruru, ktorej vonkajsi priemer 3200 mm je od doposial vyrabaneho sortimentu o 1 000 mm sirsi. Blizsie sa docitate na 3. strane. Foto. I. Kardhordova

... spat na prehlad clankov

Sideria - Istota

23. oktobra 1998 uzatvorila SIDERIA - ISTOTA zdruzena zdravotna poistovna s Hutnickou zamestnaneckou poistovnou Ostrava ZMLUVU o uhrade a neodkladnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencom zmluvnej strany zmluvnymi zdravotnickymi zariadeniami druhej zmluvnej strany. Co z uvedeneho vyplyva pre poistencov SIDERIE - ISTOTY, zdruzenej zdravotnej poistovne? O odpoved sme poziadali riaditela podbrezovskej pobocky Ondreja DEMIANA:
- Z uvedenej zmluvy vyplyva, ze pri pobyte na uzemi Ceskej republiky, hlavne pri kratkodobych pobytoch, nie je potrebne aby poistenci uzatvarali zmluvy s komercnymi poistovnami o uhrade nakladov za zdravotnu starostlivost. Na zaklade tejto zmluvy sa poistenec preukaze preukazom zdravotnej poistovne SIDERIA - ISTOTA a prislusne zdravotnicke zariadenie ( nemocnica, lekari) vyuctuje naklady za zdravotnu starostlivost nasej,dnes uz partnerskej, Hutnickej zamestnaneckej poistovni v Ostrave. Na zaklade zmluvy potom dojde k reciprocnemu vysporiadaniu tychto nakladov. V pripade, ze niektory poskytovatel zdravotnej starostlivosti na uzemi Ceskej republiky bude od nasho poistenca vyzadovat hotovostnu platbu, bude mu v plnom rozsahu vyplatena v nasich pracoviskach v SR. Samozrejme, zmluva plati len pre Cesku republiku, pre pobyt v inych statoch dorazne odporucame poistenie v komercnych poistovniach.
o.k.


... spat na prehlad clankov

NEPREHLIADNITE!!!

Zamestnanci ZP a.s. maju moznost kupy cenovo zvyhodnenych
pneumatik so zimnym dezenom, na zaklade dohody, ktoru
uzatvorilo vedenie nasej akciovej spolocnosti s Matadorom
Puchov. V pripade zaujmu sa obratte na p. V. Patusa na t. c.
5753 ( alebo 0903 514 142), pripadne p. E. Milerovu na t.c. 5751,
( alebo 0901 807 372), kde ziskate podrobne informacie.


... spat na prehlad clankov

Vo zvarovni rur velkych priemerov uz tohtorocny plan splnili

Novy vyrobok s priemerom o 1 000 mm sirsim.

Vo zvarovni rur velkych priemerov zavrsili pri bilancovani vysledkov tretieho stvrtroka uz planovane ulohy v objeme vyroby i vo financnom plane na cely rok 1998. Podla predpokladov do konca roka planuju vyrobit dalsich 900 t zvaranych rur.

V juli zacali opat s vyrobou rur urcenych na zasnezovanie a dalsou aktivitou je vyroba izolovanych rur pre plynarenske ucely.

Svoj ponukany sortiment neustale rozsiruju a pokrok zaznamenali aj v uplynulych dnoch. Tentokrat dokonca aj s rekordom. Doposial ponukali na trhu rury s vonkajsim priemerom do 2 200 mm. Dlhorocny odberatel - firma MEEVER BUIZEN B.V. sa vsak na nich obratila s poziadavkou o vyrobenie rury priemeru 3 200 mm, hrubkou steny 12,5 mm a dlzkou 9 m. Nevahali ani chvilu a zacali s pripravami. Vyziadalo si to prestavenie a mensie upravy strojneho zariadenia. A ako nam odpovedal Ing. Vladimir Cillik, CSc., na otazku, ci nenastali nejake problemy " vdaka sikovnosti a schopnosti pracovnikov zvarovne rur poziadavku zvladli bez akychkolvek problemov."

Rura, ktoru vyrobili na zelanie zakaznika, splna vsetky jeho poziadavky a svojimi parametrami aj poziadavky vyplyvajuce z europskych noriem. Bola to sice zakazka na jeden kus vyrobku, "zvarovaci " vsak veria, ze nie jedina, cim sa opat rozsiria ich moznosti uplatnenia zvaranych rur velkych priemerov na trhu.

o.k.

Nezvycajny rozmer rury vyrobili vo zvarovni rur velkych priemerov pre firmu MEEVER BUIZEN B.V. Foto: I. Kardhordova

... spat na prehlad clankov

Zo sveta ocele

Hutnictvo v tazkostiach

Restrukturalizacia, nezamestnanost, financna kriza, hospodarska kriza, recesia... slova, ktore v poslednom case zneju z tlacovych i elektronickych medii castejsie ako inokedy.

Rok 1998 je poznaceny hlbokou financnou a dnes uz mozeme tvrdit aj hospodarskou krizou. Ako to vlastne vsetko zacalo. V druhej polovici 90 - tych rokov dochadza k prudkemu rozvoju azijskych ekonomik. Mnozstvo investicnych a maklerskych spolocnosti, medzi nimi i vyznamne, ako napr. Merril Lynch, ale aj bankove financne skupiny ING Group NV, City Group poskytli financne uvery vtedy prudko rozvijajucej sa ekonomike krajin Azie, najma Thajsku, Juznej Korei, Malajzii a Hongkongu. Objem prijatych priamych investicii azijskemu regionu tak predstavoval viac ako 403 mld. USD, pricom v roku 1980 to bolo iba 38 mld. USD. Zaciatkom roka 1998 zacal rast HDP tychto ekonomik klesat prudsie, teda znizenie ekonomickej aktivity bolo vacsie, ako sa predpokladalo. Pricinami poklesu je znizeny agregatny dopyt, pokles cien aktiv, uverova kriza, rast zadlzenosti podnikoveho sektora a podstatna zmena v strukture kapitalovych tokov, ktora v realnom zivote znemoznila efektivny pristup podnikov k volnym financnym zdrojom. Medzinarodny menovy fond vo svojej analyze globalnej ekonomiky sa domnieva, ze znizenie domaceho dopytu v azijskych krajinach malo za nasledok radikalne zmeny v objeme vzajomnej vymeny medzi jednotlivymi krajinami Azie, a to aj tych krajin, ktore sa nenachadzaju v centre sucasnej hospodarskej a financnej krizy. Znizenie vyroby malo za nasledok len v Malajzii 65 750 prepustenych, najma z vyrobnej sfery. Japonsko, ako je zname, ma znacny vplyv na cely vychodoazijsky region. Oslabenie jenu, ktore vyvrcholilo zaciatkom juna, znamenalo dalsi pokles na akciovych trhoch. Japonsko nedostatocne riesilo prudke oslabenie dopytu v domacej ekonomike a neriesilo ani vazne financne problemy bankoveho sektora, najma problemove pozicky, rekapitalizaciu a restrukturalizaciu. Japonsku krizu mozeme sledovat na vyvoji HDP, ked v roku 1996 prirastok predstavoval 3,9%, v roku 1997 iba 0,8%, v roku 1998 je prognoza poklesu o 2,5%. Dalsou vaznou hrozbou pre svetovu ekonomiku je hlboka politicka a financno - ekonomicka kriza. Rusko s nestabilnou vladou a spekulativnymi operaciami bankovych domov pritahovalo najma kratkodoby kapital, co sposobuje neschopnost splacania dlhov. Trhy vsak utrzili dalsiu ranu, ked ruska vlada zastavila splacanie svojich dlhov. Ruska kriza je len odzrkadlenim dlhodobo neriesenych problemov spojenych s restrukturalizaciou priemyslu, bankoveho sektoru, ale aj nevyrobnej sfery.

FINANCNA KRIZA

Azijska, ruska kriza ako aj hrozba zacinajucej sa krizy v Latinskej Amerike ma za nasledok stagnaciu na kapitalovych a investicnych trhoch. Posobenie financnych institucii v celosvetovom meradle tak len potvrdilo vplyv posobenia krizy na tychto trhoch v istom regione na celosvetovy financny trh. Vacsina japonskych bank pravdepodobne vykaze za rok 1998 stratu, predovsetkym z dovodu pokrytia nedobytnych uverov. Financna kriza vsak postihla i europske a americke financne a kapitalove institucie. Holandska financna skupina ING Group NV ocakava nizsi zisk o 15 - 20% oproti ocakavaniu. ING tak zacala znizovat naklady v krizou postihnutych regionoch o 25%, do aprila 1999 planuje prepustit 1200 zamestnancov niektorych pobociek ING Barings. Dalsou spolocnostou, ktora musi riesit dopady financnej krizy je americka spolocnost Merriol Lynch, ktora za treti stvrtrok vykazala stratu 164 mil. USD. Podobne problemy ma aj gigant City Group ( vznikol fuziou City Bank a Travelers Group), ktory planuje zredukovat pocet zamestnancov o 8000. Velka angazovanost najvacsich bank voci "emering markets" a " hedgefondom", ide o vysokorizikove investicne fondy, sposobili bankovym lidrom znacne straty. Bankovy system sa tak dostal pod silnejuci tlak akcionarov, ktori sa obavaju o svoje investicie. Sucasna opatrnost investicnych bank je preto prirodzenou reakciou na vzniknutu krizu. Poslednym prikladom je odklad emisie akcii na New York Stock Exchange najuspesnejsej investicnej spolocnosti Goldman Sachs so sidlom na Wall Street.

Ratingova agentura Moody œ ohlasila negativny vyhlad pre take vyznamne banky, ako Barclays, Deutsche Bank, Dresdner Bank, ING Banka a Bank Paribas. A nakoniec, cena akcii najvacsej europskej banky Union Bank of Switzerland klesla po ohlaseni jej strat o 60%.

PREBYTOK VYROBKOV HUTNICTVA NA SVETOVYCH TRHOCH

Prognozy vyznamnych hutnickych organizacii ako IISI, AISI, EUROFER boli na tento rok optimisticke. Predpokladali mierny narast dopytu po hutnickych materialoch, najma zuslachteneho materialu. Azijska kriza vsak nuti uvedene hutnicke organizacie, ako aj samotne hutnicke giganty, menit prognozu a prisposobit sa tlaku, ktory v sucasnosti je na trhoch s touto komoditou. Prepad predajov japonskej ocele na trhoch v Juznej Korei, Thajsku a Indonezii, pricom v uvedenych krajinach sa nachadza oceliarstvo na pokraji krachu, znamenal pokles vyroby ocele a snahu vychodoazijskych vyrobcov expandovat na europsky a americky trh. Kriza, ktora postihla najma sektor strojarstva a stavebnictva, tak prudko ovplyvnila dopyt po oceli. Pretlak nastava predovsetkym vo vyrobkoch s nizsim zhodnotenim, ako teple zvitky, ceny s touto komoditou poklesli na 30 - 40 USD/t na trhoch v Spanielsku a Taliansku. Varovnym signalom je i vzrast dovozu ocele do EU o viac ako 50% v porovnani s minulym rokom. Ide o tovar z uz spominaneho vychodoazijskeho regionu, ale v poslednom case aj z vychodnej Europy ( z krajin SNS). Ruski vyrobcovia ocele ohrozili ceny ocele dokonca ovela viac ako azijski vyrobcovia. Prepad hospodarstva v Rusku tak este vaznejsie ohrozil aku taku stabilitu cien ocele. Aj ked silne hospodarstvo krajin EU ozdravilo oceliarske podniky, i tohto roku sa pocita so zrusenim pracovnych miest o 8000. Je to vsak menej ako v rokoch 1992 az 1996, kedy prislo o pracu v priemere 26 000 zamestnancov v ramci EU. Svedci to o tom, ze proces restrukturalizacie prebieha uspesne. Celkovo vsak i dnes hutnictvo zamestnava viac ako 293 000 ludi v EU. Pokracujuci rast importu do krajin EU z krajin vychodnej Europy a Azie vsak uspesne zrestrukturalizovane hutnictvo nuti vyrobcov ocele znizovat vyrobne kapacity. Europska hutnicka organizacia EUROFER preto okamzite zareagovala ziadostou o prijatie ucinnych opatreni na ochranu domacich vyrobcov ocele. Podobne zareagovalo aj trinast americkych guvernerov, ktori ziadali prezidenta Billa Clintona o razne zakrocenie proti dovozu ocele a oceliarskych vyrobkov. Dumpingove ceny importov ocele a oceliarskych vyrobkov z Ruska, Brazilie a Japonska zapricinili vazne problemy domacim oceliarskym vyrobcom. Situacia sa skomplikovala natolko, ze vyrobcovia su nuteni prepustat, znizovat vyrobu, ba hrozi ukoncenie vyroby aj v takych oceliarskych oblastiach ako je Pennsylvania, Ohio a Indiana.

Vynatok z Ocele vychodu


... spat na prehlad clankov

WELDING 98 v Brne

Po dvojrocnej prestavke sa v dnoch 20.-23. oktobra 1998 stal areal brnenskeho vystaviska opat dejiskom Medzinarodneho veltrhu zvaracej techniky. Je to uz v poradi 14. rocnik veltrhu zvaracej techniky, ktory zaradujeme medzi najvyznamnejsie akcie tohto druhu v Europe. Predstavuje mimoriadne vhodnu prilezitost k prezentacii zvaracich zdrojov, zariadeni, materialov a zvaracich konstrukcii. Na vzniku tohtorocneho specializovaneho veltrhu sa podielali tiez uspechy, ktore dosiahli nasi zvaraci vo svete pri budovani modernych technologickych celkov.

Zo zvaracich zariadeni nas uputal zvaraci automat W STO 1000, s vysokym zvaracim vykonom pod tavivom pre navaranie, zvaranie tesnych zvarov a tlakovych nadob od firmy JESVA s.r.o. Horice v Podkrkonosi. Firma FORMICA s.r.o. Nitra predstavila novinku na vystave a to plynule regulovatelne plazmove rezacie zariadenie For CUT 163 W. Ide o moderne konstruovany stroj pre rucne a strojne rezanie vsetkych elektricky vodivych materialov (ocel, nerez, hlinik, med a pod.) Pouzitim vodou chladeneho horaka sa znacne zvysila rezacia rychlost.

Perfektne spojenie kvality a dobreho hospodarenia ponuka firma MESSER GRIESHEIM, GmbH, pri pouziti orbitalnej zvaracej techniky pre mechanizovane zvaranie rur. Firma ZINSER je vyrobcom zariadenia na rezanie ocelovych rur kyslikom a ich uchytenie.

Firma GCE Autogen, s.r.o., Chotėbor je uz roky vyrobcom plynovych horakov a bezpecnostnych zariadeni pre zvaranie a aj teraz ponuka odstranit z pouzivania moralne zastarale, nizkoucinne a potencialne nebezpecne zariadenia, obnovit park redukcnych ventilov a zvysit produktivitu prace.

Dnesok nuti prevadzky s vysokym opotrebenim nadmerne zatazovanych dielcov vyuzivat aplikaciu tvrdokovovych navarovanych materialov proti predcasnemu opotrebeniu a odstraneniu nutnosti nakupu novych dielcov a tym znizenie prevadzkovych nakladov. Uvedenu cinnost ponuka firma BOCO Pardubice, ktora ma v Europe veduce postavenie na trhoch. Realizuje zameranie dielcov, prevedenie navarania a opracovanie.

Firma KEMPER s.r.o. sa uz dvadsat rokov zaobera vyvojom, vyrobou a odbytom odsavacich a filtracnych zariadeni pre ochranu pracovneho prostredia pri zvarani, bruseni a pribuznych technologiach v kovospracovatelskom priemysle. Vylepsene koncepcie celkoveho priestoroveho odsavania alebo odvetrania nezabrania prenikaniu skodlivych latok do dychacej zony zvaraca. Optimalnu ochranu vytvara len miestne odsavanie skodlivin v mieste ich vzniku. V ponuke boli najnovsie samozatemnovacie ochranne zvaracske kukly s modernym designom so spickovymi optickymi parametrami a trvalou ochranou proti ultrafialovemu a infracervenemu ziareniu. Vyskumny ustav zvaracsky Bratislava vystavoval vibracne zariadenie VUZ-VZ 3. Je urcene na znizovanie zvyskovych napati v suciastkach, ako su zvarky, vykovky a odliatky. Nahradza zihanie na znizenie napati tam, kde je pozadovana rozmerova stabilita suciastok.

ELEKTROTEPLO Kolin s.r.o. okrem elektrickych peci a susiarni elektrod vystavoval aj supravu pre predohrev a zihanie zvarovych spojov pri vyrobe ocelovych konstrukcii, tlakovych nadob a zvaranych potrubi.

AIR PRODUCTS, s.r.o. Bratislava predstavila alternativny nahrievaci plyn pre delenie plamenom materialy na baze zeleza. Plyn s nazvom APACHI ma teplotu neutralneho plamena pri spalovani s kyslikom 2900 C a vyssiu reznu rychlost.

Na rozdiel od acetylenu je uvedeny plyn dodavany v skvapalnenom stave v tlakovych flasiach a ma vyrazne nizsi rozsah vybusnosti so vzduchom. Podla vyrobcu je Apachi horlavy plyn, ktory spaja pozitivne uzitocne vlastnosti, ako su nizka cena, vyborna kvalita rezu, velmi dobry vykon a vysoka bezpecnost prevadzky. Vyrobky spolocnosti WELD-AID z USA su urcene k cisteniu a premazavaniu drotu, ku zlepseniu jeho podavania pri zvarani, k znizeniu rozstriku a k predlzeniu zivotnosti trysky a bowdenu. Chrania pracovny stol, pripravky, naradie a zakladny kov pred neziaducim rozstrikom.

Svoje stale miesto mali na vystave zname firmy, ktore vyrabaju pridavne materialy pre zvaranie a zvaracie zariadenia. Medzi ne patri ESAB Vamberk ,s.r.o., KEMPPI OY Finsko, FRONIUS, Interweld a pod.

Ing. Peter Mlynarcik,

ved. odd. vzdelavania a rekvalifikacie


... spat na prehlad clankov:

Historia a vznik metrologie

Meranie je prostriedkom na dosiahnutie kvalitativnych cielov a nie cielom cinnosti. Je zdrojom objektivnych informacii a zakladom pre efektivne rozhodovanie vo vsetkych sferach cinnosti.

Meranie je prakticky tak stare ako ludstvo same. Na pociatku malo charakter hrubeho odhadu vzajomnym porovnavanim objektov. Postupne sa skusenostou doslo k tomu, ze je vyhodne zvolit si referencny objekt a to taky, ktory by bol pokial mozno stale k dispozicii a to vzdy a vsade. Tak boli zvolene za tieto referencne objekty niektore casti ludskeho tela. Ich urcite rozmery alebo funkcne dosledky sa stali jednotkami (palec, laket, stopa, krok,...). Neboli sice prilis rovnake v roznych castiach krajiny (sveta), ale pri pomerne malych narokoch na presnost velmi praktickymi. Velicin, ktore sa kedysi merali, bolo pomerne malo. Boli to veliciny charakterizujuce okolity svet ako dlzka, hmotnost, plosny obsah, objem, teplota a astronomovia merali cas. Ine veliciny sa nemerali.

Dnes meranie zasahuje do vsetkych oblasti hospodarstva i do vsedneho denneho zivota

(i sukromneho). Ako priklad mozeme spomenut vsadepritomne hodiny, teplomery (izbove aj lekarske), vahy (obchodne aj kuchynske), prietokomery pohonnych hmot, vody ap.

Vzhladom na rozvijajucu sa spolupracu medzi krajinami vznikla potreba zjednotit jednotky pre veliciny a sposoby ich merania. Preto v roku 1875 bola podpisana Konvencia o metri ( metricka konvencia), ktora polozila zaklad jednej z najstarsich vladnych medzinarodnych organizacii pre vedu a techniku. V sucasnosti je 48 platnych clenov tejto konvencie, od aprila 1993 aj na Slovensku. Najvyssim organom konvencie je generalna konferencia vah a mier (CGPM) a medzi jej hlavne ulohy patri:

- zdokonalovanie a rozsirovanie medzinarodnej sustavy jednotiek SI, modernej formy metrickeho systemu jednotiek,

- schvalovanie novych dolezitych metrologickych rozhodnuti medzinarodneho vyznamu.

Dalsou vladnou medzinarodnou organizaciou je Medzinarodna organizacia legalnej metrologie (OIML) zalozena v roku 1955 so sidlom v Parizi. Mimovladnou organizaciou je Medzinarodna konfederacia pre meranie (IMEKO) zalozena v roku 1965 so sidlom v Budapesti. Dalej su tu rozne regionalne medzinarodne metrologicke organizacie (EUROMET, COOMET), pripadne celosvetove organizacie s vyznamnym podielom posobnosti v metrologii ako je ISO, IEC.

V Slovenskej republike na zabezpecenie jednotnosti a spravnosti meradiel a merania plati Zakon c. 505/1990 Zb., ktory upravuje prava a povinnosti pravnickych osob, organizacii a organov statnej spravy v odbore metrologia. Dalej stanovuje zakonne meracie jednotky, ktore je kazdy povinny pouzivat v ramci svojej cinnosti. Tieto zakonne meracie jednotky su zakladnymi jednotkami metrickej sustavy SI a su definovane v STN 01 1300 Zakladne meracie jednotky.

( v buducom cisle o metrologickom zabezpeceni v SR)

Ing. Zdeno Kovacik
podnikovy metrolog


... spat na prehlad clankov

PROGRESIVNE SYSTEMY RIADENIA BOZP

 

Pokracovanie z min. cisla

Navazne na vypocitanu hodnotu poziarneho rizika, s ohladom na druh posudzovaneho objektu (vyrobna prevadzka, vyskova budova, nemocnica, poschodia pod urovnou terenu...) a ekvivalentne pocty osob s prihladnutim na ich mobilitu, su stanovene bezpecnostno-technicke protipoziarne opatrenia pre evakuaciu osob, minimalne sirky a pocty unikovych ciest, rozdelenie objektu do jednotlivych poziarnych usekov a tiez protipoziarne zabezpecenie (elektricka poziarna signalizacia - EPS) a stabilne hasiace zariadenie (SHZ...).

Z uvedeneho vidiet, ze ziskana hodnota poziarneho rizika je "hmatatelnym vyjadrenim" rizika vzniku poziaru v posudzovanom objekte a navazne podla vypocitanej hodnoty poziarneho rizika su stanovene protipoziarne opatrenia a bezpecnost osob nachadzajucich sa v pripade vzniku poziaru v objekte.

V oblasti bezpecnosti a ochrany zdravia pri praci je stanovenie "rizika" suvisiaceho s pracovnou cinnostou ovela zlozitejsia zalezitost. Kym pre vypocet poziarneho rizika sa vychadza najma z horlavosti materialov, druhu posudzovaneho objektu stavby, pre stanovenie "rizika z hladiska BOZP" vstupuje ludsky faktor bezpecnosti prace priamo do hladanej hodnoty rizika. Zaroven je treba vziat do uvahy, ze kazdy clovėk, osoba alebo zamestnanec je individualna osobnost so svojimi vlastnostami a schopnostami pre urcity druh pracovnej cinnosti a nie kazdy jedinec je vhodny pre vykon tej-ktorej prace prave z hladiska dannosti a schopnosti.

Z tohoto dovodu, ked chceme objektivne posudit riziko, resp. bezpecnost urcitej pracovnej cinnosti, musime zaroven zmapovat poziadavky na osoby pre vykonavanie tejto prace nielen z hladiska kvalifikacnych poziadaviek, ziskanej odbornosti, ale aj fyzickych a dusevnych rozmerov. Je zrejme, ze pre stanovenie rizika potrebujeme posudit celkovu bezpecnost pracoviska, t.j. vo vsetkych rozmeroch. Pritom je dolezite zaevidovat vsetky skryte alebo viditelne skutocnosti, ktore znizuju bezpecnost posudzovaneho pracoviska, alebo v urcitom case a za urcitych podmienok mozu vstupovat v pracovnom procese aktivne a ohrozit tak bezpecnost prace zamestnanca alebo osoby externej firmy.

Pri posudzovani bezpecnosti prace pracoviska je potrebne poznat tri rozmery jedneho problemu:

* nebezpecensto - podstatna, casto skryta vlastnost alebo schopnost urcitej casti posudzovaneho objektu, ktora moze zapricinit neziaducu udalost (pracovny uraz)

* ohrozenie - aktivizovana vlastnost objektu s obsahom nebezpecenstva, ktoremu je vystaveny clovek

* riziko - kvalitativne vyjadrenie, kombinacie pravdepodobnosti mozneho vzniku neziaducej udalosti (urazu) a dosledku.

Pokial ide o nebezpecensto, pokladam za velmi dolezite jeho:

- definovanie

- dosledne zistenie

- neodkladne odstranenie, resp. zabezpecenie kontrolovatelnosti a informovanosti.

Pre nazornost posluzi priklad: Pokial je zisteny druh nebezpecenstva"smyklava podlaha", potom chodza po smyklavej podlahe znamena vykonavanie cinnosti cloveka v aktivizovanom stave ohrozenia jeho bezpecnosti a hodnota rizika "x" je kontitativnym, hmotnym vyjadrenim pravdepodobnosti posmyknutia, padu osoby a dosledku pracovneho urazu (ostatny, tazky, smrtelny)

.

Z tejto uvahy nam logicky vyplyva, ze pokial existuje nebezpecenstvo, musime poznat jeho stav aktivacie, kedy moze ohrozit cloveka a riziko je potom kvalitatine vyjadrenie zisteneho stavu pracoviska v posudzovanom case. Alebo opacne - ked neexistuje nebezpecensto, nie je ani ohrozenie, riziko ma nulovu hodnotu a bezpecnost je 100 %, takpovediac absolutna alebo idealna.

Pokial zistime, ze hodnota rizika pracoviska je prijatelna, hovorime o dosiahnutej urovni bezpecnosti prace a o zistenych nebezpecenstvach a ohrozeniach obsluhou zariadenia, zamestnancov a osoby, je povinnost preukazatelnej informovanosti.

V opacnom pripade, kedy riziko je neprijatelne, stanovia sa preventivne opatrenia pre znizenie rizika, dotknute zodpovedne osoby pracoviska su povinne opatrenia realizovat na prijatelnu uroven neodkladne v stanovenych terminoch.

Ing. Ondrej Majer, Pbh

Pokracovanie v buducom cisle


... spat na prehlad clankov

Zdravie mas len jedno

ZAPALY HORNYCH DYCHACICH CIEST

Medzi najcastejsie a pokial sa neskomplikuje aj najlahsie ochorenia hornych dychacich ciest patri nadcha. Nadchu vyvolava virus. ktory ma viac kmenov, na ktore spravidla nasada aj bakterialna infekcia. Inkubacna doba, t.j. doba od nakazy po prepuknutie choroby, je velmi kratka,1 - 2 dni. Chory moze mat zvysenu teplotu, poruchy cuchu, zvysenu sekreciu v nose a tazkosti s dychanim.

Najcastejsou komplikaciou nadchy je zapal prinosovych dutin. Chory pocituje vyrazne bolesti v celnej oblasti a ma zvysenu telesnu teplotu. Liecba ochorenia je totozna s liecbou ostatnych zapalovych ochoreni. Z liekov sa podavaju lieky s protizapalovym ucinkom, na znizenie teploty a kvapky do nosa, pripadne analgetika na tlmenie bolesti hlavy. Pacientovi sa odporuca pokoj na lozku, dostatok tekutin, najma ovocnych stiav bohatych na vitaminy. Priaznivy ucinok ma aj naparovanie. Pouzit mozno mnohe pripravky, ale dobre posluzi aj Vincentka.

Dalsim ochorenim hornych dychacich ciest je zapal sliznice a podsliznicneho tkaniva ustnej casti hltanu.

Pricinou tohoto ochorenia nemusia byt iba virusy a bakterie, ale aj chemicke latky, fajcenie, pitie prilis studenych napojov. Velmi casto postihuje ludi so znizenou odolnostou organizmu a moze sa k nemu pridruzit zapal lymfatickych uzlin a pluc.

Chory pocituje sucho v krku, palenie a bolesti hrdla, bolesti pri prehltani a ma kasel. Casto sa pridruzi aj zapal mandli a hrtana. Ak ma pacient zvysenu teplotu, odporuca sa uzivanie liekov na znizenie teploty, lokalne kvapky do nosa a vhodne su aj kloktadla. Dolezity je pokoj na lozku, vhodne su bylinkove caje, ovocne stavy, vlhky vzduch.
Proti nachladnutiu, chripke,svalovej unave je vhodny napr. eukalyptus. Ma silny antisepticky ucinok, znici zarodky bakterii a zlepsuje kvalitu dychania.
Zapal priedusnice je najcastejsie ochorenie vyvolane virusmi, menej casto bakteriami. Zaciatok ochorenia byva nahly so suchym kaslom, bolestami za hrudnou kostou, niekedy aj bolestami svalstva, prednej casti hrudnika a naslednym vykasliavanim niekedy az hnisavych hlienov. Pri liecbe je potrebny pokoj na lozku, choremu sa odporuca pit dostatok tekutin a lekar ordinuje protizapalove lieky proti horucke a kaslu. Na tlmenie kasla pouzivame antitusika na tlmenie kasla a expektorancia na vykasliavanie a uvolnenie hlienov.
Pripravky na tlmenie kasla sa odporuca podavat najma vecer pred spanim, aby si chory cez noc dostatocne oddychol a nevycerpaval ho kasel.
MUDr. L. Kapusta


... spat na prehlad clankov

Liecme sa bylinkami

Uz predchadzajuce generacie vedeli, ze liecive rastliny maju pozitivny ucinok pri liecbe mnohych ochoreni. Pomahaju zvysovat imunitu organizmu a chrania pred chorobou:

Caj na intenzivne potenie:
* kvet bazy ciernej 50 g
* lipovy kvet 50 g
* rozmarinove listy 50 g
* medovka lekarska 20 g
3 - 4 polievkove lyzice zmesi zalejeme 0,5 l vriacej vody a po 15 min. scedime.
Na zvysenie liecebneho ucinku mozeme do caju pridat stavu z pol citrona a primiesat tmavy lesny med. Mladi a zdravi ludia mozu pit caj aj niekolkokrat za den. Starsich by mohlo castejsie pitie caju a potenie oslabit.
Dychacie cesty:
* fenikel 50 g
* materina duska 100 g
* mata pieporna 50 g
* bazalka prava 50 g
* kvet bazy ciernej 50 g
* majoranka 100 g
* medovka lekarska 20 g
Jednu polievkovu lyzicu tejto zmesi povarime 2 minuty v 3 dl vody, nechame 15 minut vyluhovat a scedime. Mozeme pit 3 dl caju 3 - 5 krat denne. Vhodne je prisladit ho lesnym medom a pit po jedle.
Bolesti v krku:
Priprava kloktadla z cajovej zmesi:
* salvia lekarska 50 g
* repik lekarsky 50 g
* nechtik lekarsky 50 g
4 a pol lyzice zmesi zalejeme pol litrom vriacej vody a po 20 min. scedime. Odporuca sa kloktat 3- az 5 -krat denne minimalne 5 - 10 minut. Ak mate zapalene mandle, mozete k zmesi pridat 100 g orechovych listov.
Ak nie ste alergicky, mozete ako kloktadlo pouzit aj propolis. Do pohara s teplou vodou pridajte stavu z pol citrona a jednu cajovu lyzicku propolisovej tinktury. propolis ma silne antibakterialne ucinky.


... spat na prehlad clankov

JEDALNY LISTOK od 9. do 15. XI.1998
Pondelok 9.11
.
I. zmena
Polievka: Kelova s ryzou, chlieb
Brav. stehno zahradnicke, ryza, salat
Hov. pec. milanska, cestovina
Zemiakove sulance so struhankou, kakao
Salat zo surovej zeleniny
II. - III. zmena
Polievka: Krupkova, chlieb
Burgundska hov. pec., knedla
Vypr. sek. rezen v cesticku, zem. kasa, uhorka
Utorok 10.11.
I. zmena
Polievka: Fazulova, chlieb
Hov. pecienka svieck., knedla
Brav. maso s kelom, zemiaky
Buchty na pare, kakao
Pikantny syrovy salat
II. - III. zmena
Polievka: Hraskova kremova, chlieb
Hutnicke brav. pliecko, knedla
Zeleninove rizoto, uhorka
Streda 11.11.
I. zmena
Polievka: Sosovicova kysla, chlieb
Brav. rezen na hubach, ryza, salat
Mlety rezen z bocika, zemiaky, salat
Sisky s dzemom, kakao
Salat fazulovy s chrenom
II. - III. zmena
Polievka: Kapustova, chlieb
Pecene kur. stehno, ryza, kompot
Palacinky s dzemom, caj
Stvrtok 12. 11.
I. zmena
Polievka: Hov. s pecenovou ryzou, chlieb
Prirod. brav. rezen, zemiaky, salat
Madarsky gulas, knedla
Ryzovy nakyp s ovocnou stavou
Salat z cervenej kapusty
II. - III. zmena
Polievka: Horacka, chlieb
Hov. rostenka , ryza, salat
Vypr. syr, zemiaky, tat. omacka
Piatok 13.11.
I. zmena
Polievka: Kapustova, chlieb
Rostenka na slanine, ryza, salat
Vypr. bravcovinky, zemiaky, salat
Halusky s kysl. kapustou
Horehronsky syrovy salat
II. - III. zmena
Polievka: Paradajkova, chlieb
Prir. brav. rezen, zemiaky, salat
Dalmatske cufty, ryza
Sobota 14.11.
Polievka: Sedliacka, chlieb
Ciganska rostenka, zemiaky, salat
Nedela 15.11.
Polievka: Rascova, chlieb
Brav. rezen srbsky, ryza, salat

JEDALNY LISTOK OD 16. do 22. 11. 1998
Pondelok 16.11.

I. zmena
Polievka: Hrachova s krupkami, chlieb
Hamburg. brav. stehno, knedla
Mexicky gulas, ryza, salat
Zeleninove rizoto, salat
Salat z cervenej repy s jablkami
II. - III. zmena
Polievka: Fazulova kysla, chlieb
Sekana pecienka, zemiaky, salat
Madarsky gulas, knedla
Utorok 17.11.
I. zmena
Polievka: Zeleninova domaca, chlieb
Rostenka ciganska, zemiaky, salat
Brav. bocik peceny, kapusta, knedla
Zeleninovy rezen, zemiaky, kompot
Salat cestovinovy s paprikou a sunkou
II. - III. zmena
Polievka: Zeleninova s liatym cestom, chlieb
Hov. pecienka na paprike, knedla
Masovy karbonatok so syrom, zemiaky, salat
Streda 18.11.
I. zmena
Polievka: Goralska, chlieb
Pec. domaca klobasa, zemiaky, cvikla
Hov. pec. na vine, cestovina
Drzky na diabolsky sposob, zemiaky
Srbsky salat
II. - III. zmena
Polievka: Drzkova, chlieb
Vypr. brav. rezen, zemiaky, uhorka
Brav. maso na rasci, ryza, salat
Stvrtok 19.11.
I. zmena
Polievka: Krupkova, chlieb
Vypr. cevabcici, zemiaky, salat
Brav. rezen srbsky, ryza, salat
Miesana zelenina, volske oko, zemiaky
Mrkvovy salat s marhulami
II. - III. zmena
Polievka: Hrachova, chlieb
Hov. maso na koreni, slov. ryza, salat
Dzuvec z brav. masa, uhorka
Piatok 20.11.
I. zmena
Polievka: Fazulova kysla, chlieb
Brav. rezen belehradsky, zemiaky, uhorka
Rostenka rynska, slov. ryza, salat
Granatiersky pochod, uhorka
Vitaminovy salat s jablkami
II. - III. zmena
Polievka: Goralska, chlieb
Rynska rostenka, ryza, salat
Brav. perkelt, cestovina
Sobota 21.11.
Polievka: Hovadzia s cestovinou, chlieb
Rostenka na slanine, zemiaky, salat
Nedela 22.11.
Polievka: Francuzska, chlieb
Brav. rebierko sikulske, knedla


... spat na prehlad clankov

HOROSKOP

KOZOROZEC
22.12. - 20.1.
Len si musite verit a vsetko pojde viac ako dobre. Urobte si plan a postupujte podla toho. Vsetko pojde podla neho a vy budete spokojny. Nedajte sa odradit ziadnymi malichernostami a nezabudnite, ze prvy uspech treba oslavit.

VODNAR
21.1. - 20.2.
Potesi vas, ze konecne niekto zistil, ze aj vy mate svoje prednosti a schopnosti a patricne to aj ocenil. Tento clovek si nielen ziskal vasu doveru, ale zaroven nadobudnete k nemu taky vztah, ze sa budete moct na neho hocikedy obratit a spolahnut.

RYBY
21.2. - 20.3.
Pozrite sa na svet aj z optimistickejsieho pohladu. Hned uvidite, ze ma aj krajsie farby, ako ste to vnimali doposial. Musite viac zacat komunikovat s okolim, pridete totiz na netradicne napady a to ozivi vas vsedny zivot.

BARAN
21.3. - 20.4.
Prave na vas bude tentoraz slnko svietit celkom jasne, cakaju vas totiz same uspechy. Optimizmus bude vo vasom pripade na mieste a skuste zachmurenu tvar trochu rozosmiat. Hned bude svet krajsi,

BYK
21.4. - 20.5.
Situacia sa podstatne zlepsi, preto si nad problemami velmi nelamte hlavu. Vasi nadriadeni vam prejavia doveru a preto sa to pokuste vyuzit. Verte si a snazte sa ukazat na verejnosti v tom najlepsom svetle.

BLIZENCI
21.5. - 21.6.
Vasi nadriadeni vas sice zavalia mnozstvom prace, ale tentokrat to budete vitat, pretoze pojde o velmi zaujimavu pracu. Jej realizaciou budete velmi nadseny a prinesie vam uspech. Ziskate aj slusnu poziciu.

RAK
22.6. - 22.7.
Nalada vo vasom okoli bude mat stupajucu tendenciu a prejavi sa to vo vasej chuti do prace. Kedze vysledky budu adekvatne vasmu usiliu, nic vam nestoji v ceste za uspechom. Vela dosiahnete nielen vdaka vasej usilovnosti, ale aj vdaka prijemnemu vystupovaniu.

LEV
23.7. - 23.8.
Pojdete stale vyssie a vyssie, aj ked to bude este urcity cas trvat. Budte bez obav a nic neurychlujte, aby ste nieco nepokazili. Darit sa vam bude v podnikatelskej sfere a uspechy zaznamenate aj v sukromi.

PANNA
24.8. - 23.9
Podari sa vam dosiahnut aj to, v co ste nedufali a tak sa kludne mozete pustit aj do narocnejsich projektov. Ak pouzijete originalitu, nevsednost riesenia, mate urcite vyhrate a uspech zaruceny.

VAHY
24.9. - 23.10.
Ak rozmyslate nad tym, ze na co je potrebne sa zamerat, staci, ak sa dobre poobzerate okolo seba. Neprepinajte sa, venujte sa hlavne tym oblastiam, ktore mozu rozvijat kladne vasu poziciu.

SKORPION
24.10. - 22.11.
Ste akysi roztrzity a neviete sa poriadne sustredit na pracu, tak ako ste zvyknuty. Najlepsie bude, ked si vyjasnite veci s osobou, ktora vas zaujima predovsetkym. Komunikacia mnohe vyriesi, ale nesmu zasahovat do toho vasi pribuzni.

STRELEC
23.11. - 21.12
Vytvorte si hierarchiu hodnot a tak urcite aj poradie dolezitosti v zabezpeceni vsetkych uloh, ktore stoja pred vami. Nezabudajte, ze zdravie by malo mat v slede prvorade miesto a len vtedy si zabezpecite pozadovany uspech.


... spat na prehlad clankov

Zo zapisnika turistu

K L A K

V ramci Sportoveho dna zeleziarov pripravili clenovia Klubu slovenskych turistov v Podbrezovej na stvrtu oktobrovu sobotu autobusovy zajazd do Lucanskej Malej Fatry v okrese Prievidza. Za slnecneho ale veterneho pocasia sme vystupili za dve hodiny z Fackovskeho sedla na vyhliadkovy vrch Klak (1351 m). Je to holnato-skalnaty vyrazny vrchol v hlavnom hrebeni, ktory tvori statnu prirodnu rezervaciu. Na dolomitoch sa tu nachadza chranena vzacna vapencova vegetacia a zachovale lesne spolocenstvo. Tura stredne horskeho charakteru pokracovala pomedzi kosodrevinu a skalne utvary po hrebeni cez Rovne skaly a Ostru skalu. Viditelnost do okolia bola stale vyborna a tak si fotografi prisli na svoje. Smykajuc sa po blate prudko dolu sme zisli cez tri prirodne prahy do Vrickeho sedla. Pokracovali sme Sirokou dolinou cez bukove lesy az do rekreacnej oblasti a lyziarskeho strediska s chatou Ziar. Dlzka tury bola 16 km.

Autobusom sme Rajeckolesnianskou dolinou prisli do Rajeckej Lesnej. Tu sme navstivili krasne majstrovske dielo - Slovensky Betlehem. Je dielom majstra Jozefa Pekaru z Rajeckych Teplic, ktory na nom pracoval 15-rokov. Drevene dielo je dlhe 8,5 metra, siroke 2,5 metra a vysoke 3 metre a je v nom rozmiestnenych 170 krojovanych postav, znazornujucich rozne remesla, ktorymi sa slovensky lud zaoberal, ako aj zvyky a sposob jeho zivota. Vacsia cast postav je v pohybe, co si vyziadalo narocne mechanizmy, skryte pred ocami divakov. Najvyssie umiestnene v diele su historicke dominanty Slovenska - od vychodu po zapad (hrady, zamky, baziliky...)

Dalsou nasou zastavkou bola obec Cicmany, v ktorej je zachovala ludova architektura, ktoru navstevnikom priblizuje asi 140 typickych drevenic s charakteristickou bielou ornamentalnou vyzdobou. Navstivili sme aj stalu narodopisnu expoziciu, umiestnenu v dvoch dreveniciach.

V tento den zvitazil kazdy, kto sa tejto na prirodne krasy bohatej tury zucastnil.

Ing. Peter Mlynarcik

Na Ostrej skale v rezervacii Klak. Foto Ing. P. Mlynarcik


... spat na prehlad clankov

Kino Mostar

Vecerne predstavenia o 19.30 hod.

7. v sobotu a 8. v nedelu: STRATENI VO VESMIRE, zivot na Zemi sa blizi k uplnemu kolapsu a jedina nadej na prezitie ludstva je medzi hviezdami... MP od 12r., vstupne: 36,- Sk.

10. v utorok: MUZ SO ZELEZNOU MASKOU, repriza dobrodruzneho pribehu v novom spracovani slavneho romanu Alexandra Dumasa. MP od 12r., vstupne: 40,- Sk.

12. v stvrtok a 13. v piatok: POVODEN, dlhotrvajuci dazd naplnil rieku a zaplavuje mestecko, z ktoreho je potrebna evakuovat nielen obyvatelstvo ale prepravit aj tri miliony dolarov... MP od 12r., vstupne: 44,- Sk.

14. v sobotu a 15. v nedelu: POMSTITELIA, akcna komedia o dvoch uzasnych tajnych agentoch, ktori bojuju proti nebezpecnemu aristokratovi... MP od 12r., vstupne: 45,- Sk.

17. v utorok, pozor o 19. hod., Filmovy klub: LOVEC JELENOV, dramaticky pribeh troch veteranov vietnamskej vojny je vypovedou o bolestiach, ktore tento vojnovy konflikt priniesol nielen samotnym vojakom, ale aj ich rodinam a okoliu... Vstupne pre clenov 20,- Sk a pre neclenov 30,- Sk.

19. vo stvrtok a 20. v piatok: ZACHRANTE VOJAKA RYANA, aj vojaci z jednotky kapitana Millera vedia, ze operacia Overlord bude najtazsou skuskou ich odvahy a skusenosti... MP od 15r., vstupne: 50,- Sk.

21. v sobotu a 22. v nedelu: ZAKLINAC KONI, zivot Annie sa zmeni po autonehode jej dcery. Annie hlada riesenie zivotnej tragedie na zapadnutej farme v Montane, kde vraj zije liecitel zvierat a ludskych dusi... MP od 12r., vstupne: 42,- Sk.

24. v utorok, Filmovy klub: TRI FARBY: CERVENA, dejiskom komorneho psychologicky pribehu, kde sa navzajom preplietaju osudy niekolkych postav ovplyvnene nahodou. Vstupne pre clenov 20,- Sk a pre neclenov 30,- Sk.

27. v piatok: JACKIE BROWNOVA, si ako letuska privyraba pasovanim penazi z Mexika, az kym ju nezatknu- agent AFT a policajt z L.A. MP od 12r., vstupne: 42,- Sk.

28. v sobotu a 29. v nedelu: ARMAGEDDON, mesta sa ocitaju v nicivom dazdi meteoritov. Hodiny po celej planete odtikavaju posledne dni, hodiny a sekundy zivota na Zemi. MP od 12r., vstupne: 42,- Sk.

 

Kino Panorama

Obecne kino v novembri uvadza o 19. hodine

7. v sobotu: SPIONATOR, americka blazniva akcna komedia. MP od 12r., vstupne: 30,- Sk.

8. nedela: APOLLO 13, autenticka rekapitulacia dramy z historie objavovania kozmu. MP, vstupne: 30,- Sk.

10. a 11. ,v utorok a v stredu, aj o 16. hod.: GODZILLA, je vyssia ako Eiffelovka a silnejsia nez King Kong. Legendarne monstrum oziva! Slovenske titulky. MP, vstupne: 46,- Sk.

14. v sobotu o 18.30 hod.: TITANIC, najuspesnejsi film vsetkych cias, drzitel 11 Oscarov. Dvojprogram. MP od 12r., vstupne: 40,- Sk.

15. v nedelu: STRATENI VO VESMIRE, posadka kozmickej lode Jupiter 2 sa vydava do hlbin vesmiru najst novy domov pre ludstvo. MP od 12r., vstupne: 32,- Sk.

17. v utorok aj o 16. hod.: ZORROVA MASKA, maskovany pomstitel bojuje proti bezpraviu! Vypravny dobrodruzny film z produkcie Stevena Spielberga. MP, vstupne: 46,- Sk.

21. v sobotu a 22. v nedelu: MALI BOJOVNICI, este sa ani nezacali hrat... Novy akcny thriller rezisera filmu Gremlins. MP od 12r., vstupne: 40,- Sk.

24. v utorok: BIG LEBOWSKI, povazovali ho za obycajneho flakaca a mali pravdu... MP od 12r., vstupne: 40,- Sk.

28. v sobotu a 29. v nedelu: POVODEN. Dostanu sa 3 miliony dolarov zo zaplaveneho mesta do bezpecia? MP od 12r., vstupne: 44,- Sk.


... spat na prehlad clankov

Oktober - Mesiac ucty k starsim

V zivote cloveka nastanu chvile, ked zacne uvazovat o svojom byti a hodnoti svoju zivotnu cestu... Medzi taketo obdobia patril aj oktober - Mesiac ucty k starsim.

Pri tejto prilezitosti sa vo stvrtok, 29. oktobra, v priestoroch obecneho kina Panorama v Podbrezovej konal slavnostny vecer, venovany nasim "skor narodenym spoluobcanom".

Obecny urad do programu na tento vecer, ktory mal nazov "HUMOR, USMEV - TO JE ONO!, pozval umelcov z celeho nasho regionu - J. Gajdosa (baca Gajdos spod Prasivej - ludovy rozpravac), L. Longauera (spev, fujara), R. Tatara (harmonika, fujara) a J. Kovaca (ludovy rozpravac). Dvoch ludovych rozpravacov a ich humorne repliky spestroval spev a hudba z regionu stredneho Slovenska.

Vsetkym pritomnym sa prihovoril zastupca starostu p. Jozej Vass a zaverecne slovo podujatia mala prednostka OcU Ing. Anna Porubska.

Myslim si, ze to bol opat jeden vydareny vecer, ktory pripravil OcU v Podbrezovej, ale neda mi, aby som nenadhodil "malu vycitku" - sala bola poloprazdna. Skoda!

Miroslav Prochazka,

referent pre kulturu obce

Z programu "humor,usmev-TO JE ONO!"


... spat na prehlad clankov

P o z v a n k a

Dychova hudba Zeleziarni Podbrezova

vas

pri prilezitosti 160. vyrocia svojho zalozenia pozyva na

J U B I L E J N Y K O N C E R T,

ktory sa uskutocni

v piatok 20. novembra 1998 o 17. hodine

v sale Zavodneho klubu OZK v Podbrezovej.

Program: P. Siansky INTRADA, J. Strauss RADETZKY POCHOD, P. Siansky JAR NA HORACH, J. S. Bach AIR, A. Langer LAHKE PRSTY, A. Dvorak SLOVANSKY TANEC c. 16, J. Haydn KONCERT PRE TRUBKU 2. cast, G. Roletzky OD HRONA, G. Dusik PIESEN O RODNEJ ZEMI, K. Padivy SUCANSKE CARDASE, A. Hudec PODBREZOVSKA POLKA, G. Dusik MODRA RUZA, J. Boulanche JALOUSIE, J. Herman HELLO DOLLY, V. Matusik MAM ROZPRAVKOVY DOM, M. Jackson HEAL THE WORLD

Ucinkuju: Dychova hudba ZP, Martin Uhrik, Juraj Kubove, Vladimir Dobrik, Zuzana Giertlova, tanecna skupina OcU Podbrezova


... spat na prehlad clankov

S novym preukazom po novom

Vzhladom na meniaci sa system evidencie dochadzky do zamestnania pracovnici, ktorym bude vymeneny preukaz zamestnanca , budu povinni od tohto okamihu evidovat svoj prichod do zamestnania, pohyb pocas pracovneho casu i odchod zo zamestnania, prostrednictvom citacieho zariadenia zabudovaneho pri vratniciach firmy.

 


... spat na prehlad clankov

Futbal

 

Levice- Podbrezova 3:0 (1:0)

Rozhodoval: Vladimir Medved

Zostava ZP: Stefik - Jancik, Korbel (60. Kovac), Kmet, Chudik, Rusko, Bukovec (69. D. Nemec), Mores (62. Pisoja), Krochta, Turna, M. Nemec, Svantner, Zazrivec

Zostava FK Slovan: Sutlak-Mandrak, Fall, Lepies (89. Fizel), Adamec, Marinic, Pavlik, Palo, Horvath, Toman (86. Kubala), Vrabel, Rosinsky

Goly: 6. min. Fall, 60. min. Adamec, 72. min. Horvath

Taktika zeleziarov pre zapas 25. oktobra na smyklavom terene bola zo zabezpecenej obrany prechadzat do rychlych protiutokov. Tato bola hned narusena v 6. min. , ked Palo lahko obohral Bukovca a jeho center Fall hlavou pomedzi splet noh prepasiroval do siete Stefika. Domaci hrali s chutou. Strely Vrabela a Marenica Stefik zneskodnil. V 15. min. peknu akciu Podbrezovej po osi M. Nemec, Krochta a

P. Turna, ktory sa ocitol sam pred domacim brankarom, ale z piatich metrov gol nedal. Potom sa hra vyrovnala. V 43. min. po centri Bukovca M. Nemec loptu tecoval pred brankarom Sutlakom, ale ta preletela tesne nad jeho branou.

Druhy polcas zacali naporom zeleziari. Kopali seriu rohov a vyrovnanie viselo na vlasku. Krochtovu strelu z trestneho kopu vytlacil spod brvna Sutlak na roh. Hlavicka Chudika nenasla svoj ciel. V 53. min. lezal domaci brankar na zemi. Krochta s P. Turnom sa v patke tak dlho nukali - kto da gol, az z toho nebolo nic. Po nevinnej akcii domacich sa v 60. min. odrazila od hostujucich obrancov lopta na 16-ku k Adamcovi, ktory bombou prekonal Stefika po druhy raz. Trener Ancic v snahe vyrovnat, striedal v tesnom slede troch hracov. Nepodarilo sa. V 72. min. v tlaku zeleziarov usiel v odkrytej obrane hosti po kridle Vrabel a jeho center Horvath hlavou premenil na treti gol Levic. Znizit skore mohol D. Nemec, ktory volejom trafil brvno, od ktoreho sa lopta odrazila na brankarovu ciaru a z toho do ihriska.

Domaci hrali po veducom gole to, co bolo urcene v taktickom plane pre zeleziarov. Hra Podbrezovej vyzerala pre oko divaka dobre, ale bez strelenia golov sa body len tak lahko neziskaju.

Marian Hutka

Podbrezova-Puchov 2:0 (2:0)

Rozhodoval: pred 1500 divakmi Roman Slisko

Zostava ZP: Stefik-Jancik, Pauk, Kmet, Chudik, Rusko, Bukovec (79. min. P. Turna), Mores, Krochta, D. Nemec (75. min. M. Nemec), Gajan (86. min. Kovac)

Zostava Matador: Steel - Pavol Vavrik, Klinovsky, Satka, Holcik, Strba, Urge, Flasik, Revak (57. min. Kraus), Peter Vavrik (45. min. Pagor), Lembakoali

Goly: 24. min. D. Nemec, 26. min. P. Bukovec

Prvy polcas zapasu sa niesol v znameni bojovnosti domacich, podlozenej futbalovou kvalitou a dvoma strelenymi golmi, z ktorych zostal super z Puchova prekvapeny. Prvy strelil v 24. min. D. Nemec a druhy uz o dve minuty neskor, strelou spoza sestnastky P. Bukovec.

Ambiciozni hostia vyrukovali do druheho polcasu s aktivitou, na ktoru vsak domaci trener svojich zverencov dokladne pripravil. Z platonickeho tlaku hostia z Puchova vytazili v 70. min. gol, ktory vsak pre ofsajd rozhodca neuznal.

Posledne minuty zapasu priniesli sancu domacim, ale Gajan ju v 88. min. nepremenil.

V. Vanik

 

 


... spat na prehlad clankov

3. a 4. kolo Slovenskeho pohara v cyklokrose sa uskutocnilo spolu s kazdorocnou sutazou

O POHAR ZELEZIARNI PODBREZOVA

Cyklisticky klub ZP zorganizoval 24. a 25. oktobra 3. a 4. kolo Slovenskeho pohara v cyklokrose, ktore prebiehali spolu so sutazou O pohar Zeleziarni Podbrezova.

V sobotu na 2800 metrovy okruh nastupilo 70 pretekarov slovenskej cyklistickej spicky, spolu s madarskymi cyklistami. Vytycena trat v okoli NsP Brezno bola technicky velmi narocna. V kategorii dorastencov sa najlepsie darilo a prvenstvo si vybojoval Stefan Gajdosik (CK Krupina), 2. skoncil Rudolf Vacula (SK Slovan Bratislava) a 3. priecku obsadil Tomas Cervenan (TJ Mnichova Lehota). Z nasich reprezentantov bol 11. Jan Rosik a 12. Martin Molcan. Prve miesto v kategorii dorastu ziskal Marian Hecl (HEAVY TOOLS JOKO B.Bystrica), 2. bol Milan Branicky (SK Slovan Bratislava) a 3. skoncil Juraj Cmarada (Olympik Trnava). V kategorii juniorov zvitazil Peter Simora (Slavia Trencin), 2. bol Branislav Stejskal (Strejskal tim Prievidza) a 3. Erik Rusnak (CK Spisska Nova Ves). V kategorii muzi elite dominovali trencianski pretekari - 1. Jozef Nazarej (Author), 2. Roland Krajci (Dukla) a 3. Marian Zovcak (Slavia). Z nasich klubovych reprezentantov sa najlepsie umiestnil Pavol Medved na 5. mieste, 6. bol Miroslav Kovacik, 8. Robert Malcek, 10. Peter Medved a 11. Jozef Vrablik.

25. oktobra sa pocasie zhorsilo, co pretekarom pripravilo este vacsiu narocnost trate. V kategorii dorastu sa opakovalo poradie z predchadzajuceho dna, 1. skoncil Stefan Gajdosik, 2. Rudolf Vacula a 3. Tomas Cervenan. Nas Jan Rosik skoncil na 8. mieste. V kategorii kadet zvitazil Marian Hecl, 2. priecku si vybojoval Milan Branicky a bronz si odnasal Juraj Camrada (Olympic Trnava). V kategorii juniorov bol vitazom Branislav Stejskal, strieborny skoncil Erik Rusnak a bronzovy Peter Simora (Slavia Trencin). V kategorii muzov elite zvitazil Robert Glajza (Budvar Tabor), 2. bol Jozef Nazarej a 3. Roland Krajci. Nasi sa umiestnili od 6. miesta, ktore patrilo Miroslavovi Kovacikovi, 10. bol Peter Medved, 12. Robert Malcek a 13. Jozef Vrablik.

V sutazi O pohar Zeleziarni Podbrezova si prvenstvo v kazdej kategorii odniesol vitaz z obidvoch dni, pricom vysledok ovplyvnovalo lepsie nedelne umiestnenie. V kategorii dorastu to bol Stefan GAJDOSIK, v kategorii kadet Marian HECL, v kategorii junior Branislav STEJSKAL a v hlavnej kategorii muzov si pohar odnasal Jozef NAZAREJ. Ceny vitazom odovzdaval technicky riaditel pretekov Jan Morozuk. Hlavnym sponzorom vikendoveho cyklokrosoveho podujatia boli Zeleziarne Podbrezova a.s. Vyznam sportoveho zapolenia podciarkla aj pritomnost televiznych medii - STV a Markizy, ktore poskytli sirokej slovenskej verejnosti vo vecernom vysielani vybrane soty z bojov na trati a z odovzdavania cien.

J. Morozuk


... spat na prehlad clankov

Cyklokrosovy start

Clenovia cyklistickeho klubu sa 17. a 18. oktobra zucastnili cyklokrosovych pretekov v Mnichovej Lehote a v Poprade, ktore boli zaradene do Svetoveho pohara III. kategorie a zaroven boli I. a II. kolom Slovenskeho pohara. V pretekoch s medzinarodnou ucastou startovalo 120 cyklistov z Holandska, Ceskej republiky a Slovenska. V kategorii dorastu bol Jan Rosik 6., v kategorii muzov ziskal Miroslav Kovacik 12. miesto, na 15. mieste skoncil Robert Malcek, na 17. Jozef Vrablik a ako 18. sa umiestnil Peter Medved. V kategorii muzov v ramci hodnotenia Slovenska skoncili nasi reprezentanti nasledovne: 4. Miroslav Kovacik, 9. Jozef Vrablik, 10. Peter Medved . V celkovom hodnoteni kategorie muzov do 23 rokov bol na 2. mieste Robert Malcek. 18. oktobra v Poprade v kategorii dorastencov bol 7. Jan Rosik a hned za nim na 8. mieste skoncil Martin Molcan. V celkovom poradi kategorie muzov bol 19. Pavol Medved, 22. Miroslav Kovacik, 25. Peter Medved, 26. Robert Malcek a 28. Jozef Vrablik. V kategorii muzov v ramci slovenskeho hodnotenia skoncil Pavol Medved 3., 4. bol Miroslav Kovacik, 6. Peter Medved a 7. Jozef Vrablik. V kategorii muzov do 23-rokov v ramci slovenskeho hodnotenia skoncil Robert Malcek na 2. mieste.


... spat na prehlad clankov

Zvolensky maraton

24. oktobra sa podbrezovsky bezec Pavol Fasko zucastnil Zvolenskeho maratonu, kde 42 km trat zdolal zo 40 startujucich najlepsie a presiel cielovou paskou ako prvy.

red.


... spat na prehlad clankov

Jednym hodom 9

3. kolom pokracovala I. kolkarska liga, v ktorej nase A-druzstvo cestovalo do Kosic a tu prijemne prekvapili a zvitazili. V tomto zapase vyborne zahrali a tak udrzali domacich hlavne hraci P. Paulecko a J. Zabka.

3. kolo Lokomotiva Kosice-Podbrezova A 4898:4949 9:13

Zostava: L. Bosko 800 b., P. Ban 826 b., P. Paulecko 857 b., R. Smatlik 834 b., J. Zabka 853 b., M. Srsen 779b.

Na dalsi zapas opat nasi hraci vycestovali, tentoraz do Trstenej. Stretnutie bolo pre nas dost nestastne, nakolko sme hrali vyrovnane, avsak prehrali sme na pomocne body.

4. kolo Trstena-Podbrezova A 5014:5017 13:9

Zostava: R. Smatlik 857 b., L. Bosko 806 b., P. Paulecko 839 b., P. Ban 860 b., J. Zabka 833 b., M. Srsen 822 b.

Tretia liga pokracovala dalsimi zapasmi, v ktorych sa zatial podla ocakavania najviac dari nasmu B-druzstvu, avsak najtazsi superi ho este len cakaju. Dufajme, ze im forma vydrzi aj v tych najnarocnejsich stretnutiach.

Podbrezova B-Podbrezova C 2373:2160 17:5

Zostava B: V. Venger 414 b., J. Kuth 412 b., P. Srnka 365 b., A. Svantner 363 b., K. Paulecko 406 b., J. Hrban 413 b.

Zostava C: J. Petkova 371b., D. Petrincova 348 b., S. Lehocka 382 b., J. Turcanova 386 b., L. Petrasova/A. Faskova 296 b., E. Hiadlovska 377 b.

B. Bystrica B - Podbrezova C 2364:2072 22:0

Zostava: V. Laukova 329 b., L. Kuthova/M. Fabianova 300 b., M. Budac 336 b., M. Kasza 315 b., L. Kovarovic 401 b., Ing. J. Krivan 394 b.

Podbrezova D-Podbrezova B 2005:2365 1:21

Zostava D: M. Budac 329 b., L. Fabian/L. Kuthova 289 b., V. Laukova 303 b., M. Kasza 339 b., L. Kovarovic 386 b., Ing. J. Krivan 359 b.

Zostava B: V. Venger 378 b., A. Svantner 381 b., P. Srnka 432 b., M. Venger 395 b., Ing. J. Krivan 390 b., K. Paulecko 389 b.

L. Bosko


... spat na prehlad clankov

Sachisti zacinaju

Uvodnym dvojkolom startuje 7. a 8. novembra startuje novy rocnik 1998/99 1. ligy v sachu druzstiev. Po problemoch z minulej sezony, ked sa Podbrezova zachranovala do posledneho kola ocakavame pozitivny obrat v kvalite hry, zlepsenie dochadzky kadra a tym i lepsie vysledky. Bude to vsak znovu velmi tazka sezona, nakolko vsetci superi sa cez letnu prestavku vydatne posilnili.

Do druzstva Zeleziarni Podbrezova a.s. prestupili z B. Bystrice Milan Demian a Jozef Gregor a na licenciu budu u nas hrat extraligovi hraci Jozef Dlabik z Martina a Jan Helbich z Prievidze. Kvalita kadra tak urcite stupla a uvidime, ako uspejeme v konfrontacii zo supermi, hlavne so silnymi osobnostami z Madarska, Ceska ci Ukrajiny.

Zakladny tohtorocny hracsky kader: Mgr. Stefan Turna, Jan Helbich, Ing. Jozef Dlabik, Dusan Turna, Zeljka Banduka, Patrik Sabo, Vladimir Giertli, Ing. Boris Jakubec, Jozef Gregor, Ing. Milan Demian a Peter Zbirka.

Vitaz tohtorocnej sutaze postupuje do extraligy, zo sutaze vypadava posledne druzstvo plus pocet vypadavajucich z extraligy do nasej skupiny Vychod.

Sachove B-druzstvo ma za sebou uz dva odohrate kola so striedavym uspechom, ked v 1. kole 3. ligy podlahlo Laurexu Lucenec B 3:5 a porazilo Junior B. Bystricu vysoko 6,5:1,5 boda.

Ing.B. Jakubec

Vylosovanie sutaze je nasledovne:

Kolo

1.
2.
3.
4.
5.
6.
7.
8.
9.
10.
11.

Datum

7.11.1998 8.11.1998 28.11.1998
29.11.1998 16.01.1999 17.01.1999 31.01.1999 13.02.1999 14.02.1999 . 20.03.1999 21.03.1999

Superi

ZP-SOFTIP Rajecke Teplice Caissa Cadca-ZP
ZP-BCC Bardejov
ZP-Markob Presov
ZP-Laurex Lucenec
KDV 64 Kezmarok-ZP
ZP-Naftoprojekt Poprad
Orsag Sp. Nova Ves-ZP

SU Kosice-ZP
Tesla Lip. Hradok-ZP
Mladost Zilina-ZP


... spat na prehlad clankov

Majstrovstva Slovenska v Podbrezovej

Do zbierky uspesnych podujati na urovni majstrovstiev Slovenska, organizovanych nasou TJ, prispeje aj sachovy oddiel. V dnoch 12. a 13. decembra 1998 sa uskutocnia prve Majstrovstva Slovenska v bleskovom sachu stvorclennych druzstiev. Dejiskom MS bude Zavodny klub OZK Podbrezova a zucastni sa ich 40 najlepsich druzstiev Slovenska.

Ing. B. Jakubec


Prehlad clankov  Archiv  Tiraz  Kontakt Home page