Zo statistiky Okresneho uradu prace vyberame:

k 30. 9. 1998 bolo evidovanych:
5 815 nezamestnanych, z toho 2 895 zien, 251 so ZPS a 247 mladistvych.

Podla KZAM je 2 145 bez pracovneho zaradenia, 10 zaradenych do kategorie zakonnodarni a vedec. pracovnici, 42 vedecki a odborni pracovnici, 289 technicki a zdravotni pracovnici, 200 nizsi administr. pracovnici, 480 prev. prac. v sluzbach a obchode, 97 kvalif. robot. v polnohospodarstve, 511 remeselnici, 391 pracujuci v obsluhe strojov a zariadeni,

1650 pomocny a nekvalif. personal. K horeuvedenemu dnu tvoril pocet nezamestnanych 16,08% , v case nasej uzavierky nebolo este definitivne uzavrete percento nezamestnanosti za oktober, ale podla predpokladu by malo byt o 0,5% vyssie.

Z pracovnej urazovosti za mesiac oktober vyplyva, ze:

- pri porovnani mesacnej pracovnej urazovosti sme v tomto roku v oktobri zaznamenali o dva pracovne urazy menej ako vlani. Zvysil sa vsak rozdiel v zameskanych kalendarnych dnoch za tohtorocny oktober o 89 dni,

- pracovnu urazovost za prvych 10 mesiacov roka v porovnani s rovnakym minulorocnym obdobim sme znizili o 6 urazov, avsak tohtorocne urazy sa liecili o 468 dni dlhsie,

- zvysenie pracovnych urazov za prvych desat mesiacov t.r. v porovnani s rovnakym obdobim r. 1997 vykazuju prevadzky : oceliaren (+3), kolajova doprava (+3), cestna doprava (+1), strojarenska vyroba (+2), odbor zasobovania (+1). K znizeniu pracovnej urazovosti doslo v prevadzkach: valcovna rur (-3), zvarovna rur velkych priemerov (-1), taharen rur 1 (-4), taharen rur 2 (-2), hutnicka druhovyroba (-2), srotove pole (-2), elektroservis (-1), vyroba hutnickeho naradia (-1).

Turbinu vyrobila a kompletnu montaz uskutocnila firma Hydrohrom s.r.o. Strzenec z Ceskej republiky, ktora svojou produkciou potvrdzuje pravidlo, ze aj male firmy dokazu vyrabat "velke" veci (ma doslova - dve desiatky zamestnancov). O uspesnosti firmy hovoria i kladne referencie z 85 vodnych elektrarni z roznych casti Europy, v ktorych pracuje 150 strzeneckych vodnych turbin.

Hlavne parametre turbiny:

* spad H = 4,5 m
* prietok Q = 2,4 m3
* vykon turbiny Pj= 88 kW
* vykon generatora 77 kW (na svorkach)

Elektricka energia je vyvedena do rozvodne HC Jasenie a dalej pokracuje 22 kV linkou vzdusnym vedenim do rozvodne ZP a.s. v Podbrezovej. Vybudovanim Malej vodnej elektrarne Jasenie sme vyuzili desiatky rokov nevyuzity hydroenergeticky potencial, nakolko voda bez odovzdania svojej energetickej sily odtekala bocnym prepadom. Zabudovanim modernej turbiny vo vypustnom objekte doslo k dalsiemu zefektivneniu vodneho potencialu, nakolko jedna a ta ista voda najskor odovzda svoj energeticky potencial v HC Jasenie, potom vo vypustnom objekte MVE Jasenie, aby dalej pracovala v MVE Predajna a nakoniec svoju put po energetickych prevadzkach ukoncila v HC Dubova. Je len malo takych firiem a malo takych potokov a riek, kde je tak uspesne vyuzivana davno znama sila vody.
Jozef Longauer, Te

MVE Jasenie objektivom A. Nociarovej.

Veducou hospodarsko socialneho odboru je od 1. aprila 1998 Ing. Maria KEKENAKOVA, ktoru sme poziadali o priblizenie cinnosti odboru:

- Cinnost, ktoru zabezpecuje hospodarsko socialny odbor, je velmi roznoroda. Jej rozmanitost vyplyva zo samostneho nazvu odboru, ktory komplexne vymedzuje hospodarsky aspekt jednotlivych delimitovanych cinnosti, ako aj socialny aspekt aktivity odboru, zameraneho na zvysovanie spolocenskej kultury a socialnych sluzieb pre ostatne utvary ZP a.s.

* Mohli by ste nasim citatelom priblizit jednotlive oblasti?

- Aj napriek tomu, ze sprava bytov, tepelneho hospodarstva, garazi a podnikovych internatov bola odclenena, cast standardnych pracovnych ukonov , priamo vyplyvajucich z mandatnej zmluvy medzi ZP BYTOS s.r.o. a ZP a.s., zostala. Ide najma o spolupracu pri zostavovani a realizovani vecnych a financnych planov udrzby, generalnych oprav, tvorbu planu investicii, ako aj spoluucast na modernizacii a rekonstrukcii, hospodarenie s investicnym majetkom, likvidaciu vzniklych skod, ekonomicke sledovanie nakladov a vynosov, vzajomne ekonomicke prepojenie uctovania predpisu najomneho za bytove a nebytove priestory. V ramci bytovej komisie je to spolupraca pri vymene bytov a pri pridelovani uvolnenych bytov, vedenie celej agendy uchadzacov o byty, garaze, internatne ubytovanie a poskytovanie internatneho ubytovania zamestnancom ZP a.s., a zamestnancom externych firiem na zaklade zmluvnych vztahov. V oblasti spravy administrativnych budov su to cinnosti spojene s prevadzkou, udrzbou, dodavkou energii, odvozom a likvidaciou odpadu, reviziou a pravidelnymi prehliadkami podla platnych noriem, ekonomicka agenda suvisiaca s prenajmom majetku, upratovacie sluzby, hygienicka udrzba a starostlivost o okolie administrativnych budov.

* Dolezitou oblastou je zdravotna starostlivost. Co povazujete v tomto smere za prvorade?

- Priortinou ulohou v zdravotnej starostlivosti o zamestnancov ZP a.s. je starostlivost z titulu pracovneho prostredia, zabezpecovana prostrednictvom pracovneho lekara. Je to hlavne aktivna ochrana ich zdravia a poskytovanie liecebno - preventivnej starostlivosti, diferencovanej podla stupna ohrozenia, veku, pohlavia... zameranej na vcasne vyhladavanie a sledovanie pracujucich, ohrozenych nepriaznivymi vplyvmi pracovnych podmienok a pracovneho prostredia, predchadzanie poskodeniu ich zdravia a posudzovanej zdravotnej sposobilosti na pracu v rizikovych pracoviskach podla rozhodnutia statneho okresneho hygienika a lekarske prehliadky ( vstupne, vystupne, prestupne, viazacov, zeriavnikov, zvaracov, pre obsluhu tlakovych nadob, vysokozdviznych vozikov, clenov protiplynovej ochrany, pracujucich vo vyskach, obsluhy vytahov, zien pracujucich v nocnych zmenach, elektrikarov, zamestnancov, kde sa vyzaduje osobitna sposobilost, pre pracu s jedmi, zamestnancov, zucastnujucich sa na rekondicnych pobytoch, pri posudzovani sposobilosti na pracu).

* Sucastou poslania vasho odboru su aj rekreacne a socialne sluzby.

- Aktivity v oblasti rekreacnych a socialnych sluzieb zameriavame na starostlivost o deti zamestnancov realizaciou detskych taborov pocas letnych prazdnin, kontroly dodrziavania zmluvnych podmienok, realizacia kupelnej liecby (Dudince, Piestany...) zamerane na obnovu pracovnych schopnosti, organizovanie pobytov pre darcov krvi v hoteloch Stupka Tale a Biela Medvedica Bystra.

Aka je dalsia cinnost vasho odboru?

- Je nutne spomenut aj ostatnu cinnost, napr. organizovanie bezprispevkovych odberov krvi, spolupracu s Cervenym krizom, vedenie evidencie, pripravu podkladov pre udelenie Janskeho plakiet, bezplatne poskytovanie zariadenia hotel Podbrezovan a telocvicnu Stiavnicka na rodinne oslavy, oslavy zivotnych jubilei zamestnancov a.s., poskytovanie zariadeni inym organizaciam, ktorych cinnost nesuvisi priamo so ZP a.s. (CK, SZZ, SZZP...) , zabezpecovanie sportovo - relaxacnych aktivit pre zamestnancov a.s. a ich rodinnych prislusnikov a rozne dalsie aktivity, spojene so spravou a hospodarenim socialneho fondu, priamo vyplyvajuce z kolektivnej zmluvy a plnenia socialneho programu ZP a.s. Na zaklade planov buduceho sportoveho diania v Podbrezovej je odsuhlaseny navrh odclenenia telovychovnych zariadeni a ich fungovanie na baze samostatnych pravnych subjektov.

Co povazujete za prioritne na nasledujuce obdobie?

- Ulohy na dalsie obdobie budu zamerane najma na oblast zdravotnej starostlivosti, spolupracu s oddelenim pracovneho lekarstva, uzatvorenie zmluvnych vztahov o poskytovani zdravotnej starostlivosti s Nemocnicou s poliklinikou v Brezne, sukromnymi lekarmi,vyplyvajuce z novelizacie Liecebneho poriadku, spolupraca so zavodnym zdravotnym strediskom a utvarmi akciovej spolocnosti so zamerom skvalitnenia poskytovanych sluzieb, ako i rozsirovanie moznosti, ci uz v oblasti zdravotnej starostlivosti rekreacnych a socialnych sluzieb alebo v oblasti ubytovacich zariadeni.

Podakovala O.K.

Historicke materialy dokazuju, ze dychova hudba Zeleziarne Podbrezova je priamou pokracovatelkou prvej dychovej hudby na Slovensku. Slubne sa rozvijajuca slovenska robotnicka kultura a celkovy narodny zivot v Hronci sa po odchode Tomasa Hromadu dostal do velmi tazkej situacie, ktoru este viac zhorsovali v kratkych intervaloch opakujuce sa hospodarske krizy. Zeleziarne boli vysoko stratove a zapasili o svoje udrzanie. Zavod v Hronci stratil svoje veduce postavenie a tazisko erarnych zeleziarni sa presunulo v roku 1840 do Podbrezovej. Znamenalo to prestahovanie spravy zeleziarni a s nim aj dychovej hudby. To zaroven vnasa svetlo do pochybnosti, preco dychovka vznikla skor, ako zeleziarne.

Hoci narodnostny zakon dovoloval narodnostiam zriadovat si vlastne kulturne, osvetove a hospodarske spolky, za statny jazyk v statnej a verejnej sprave bola vyhlasena madarcina. Doslo k zakazu slovenskych gymnazii i Matice slovenskej. Od roku 1875 nastalo najtazsie obdobie narodneho utlaku. Hudba dostala nove stanovy v roku 1879, aby nou mohla disponovat sprava zeleziarni, ktora ju podriadila zastupcovi riaditela. Z povodneho robotnickeho telesa, ktore hralo pri robotnickych podujatiach, sa stalo hudobne teleso, na ktore prispievali vsetci zamestnanci zeleziarni. Robotnicke noviny pisali, ze robotnici tuto hudbu nikdy nepoculi, sluzila iba pre oficialne oslavy a zabavy, panske plesy a koncerty.

Nie je zname, kto viedol dychovu hudbu po odchode Tomasa Hromadu. Vieme iba to, ze od roku 1892 to bol Anton Kriz. Sprava erarnych zeleziarni si potrpela na slavnostny lesk a pompeznost. Urobeny bol nabor ceskych muzikantov, z ktorych mnohi viedli bohatu hudobnu prax v profesionalnych hudobnych telesach. Mali casto aj hudobne vzdelanie, co povodnym domacim hudobnikom chybalo. Hudba mala skusku trikrat do tyzdna od 14. do 18. hodiny. Repertoar bol pestry a na amaterske teleso pomerne narocny.

V Podbrezovej a v Piesku, pod vplyvom agitacie hroncianskych robotnikov, boli zrazky na hudbu od roku 1925 zrusene a subor sa udrziaval z vlastnej cinnosti. Zhorsilo to jeho podmienky, ale neznamenalo zanik hudobneho zivota. Vyznamnu ulohu v rozvoji robotnickej osvety v Podbrezovej zohral Vaclav Prokop, ktory prisiel do Podbrezovej v roku 1914 ako cesky muzikant. Mal bohate skusenosti z vojenskych hudieb a divadelnych orchestrov. V Podbrezovej posobil viac ako 22 rokov.

Po druhej svetovej vojne dostal za ulohu Vaclav Prokop spojit cast hroncianskej a podbrezovskej hudby a venovat sa mlademu dorastu. Znova boli vypracovane nove stanovy hudby, podla ktorych mesacny dobrovolny prispevok zamestnanca predstavoval 3 Kcs. Na posilnenie hudobnej cinnosti boli prijati mladi absolventi konzervatoria, ktori mali za ulohu viest zavodnu hudobnu skolu, salonny orchester a slacikove kvarteto. V roku 1946 ich vystriedal Vladimir Stubna. Skusali dvakrat do tyzdna. Vladimir Stubna sa po dvoch rokoch nechal zlakat do orchestra Gustava Broma. Koncom roku 1948 sa vratil. Venoval sa doplneniu stavu hudobnych nastrojov a hudobnikov. V tom case mal orchester 13 clenov, ktori tvorili zaklad hudby. Dvaja boli penzisti, dvaja starsi a devat mladsich zamestnancov.

K podstatnej zmene doslo az po prichode byvaleho vojenskeho dirigenta Ludovita Adamcika v lete roku 1950. K povodnemu jadru podbrezovskych a hroncianskych hudobnikov postupne pribudli novi hraci. Takmer polovicu z nich tvorili jeho vlastni odchovanci z armadnej hudby. Ludovit Adamcik sustredil pozornost na vychovu ucnovskeho dorastu a mladeze. Prichod kvalifikovanych hudobnikov a svedomita priprava repertoaru priniesli prve uspechy - uz v roku 1952 na okresnej, krajskej a celostatnej prehliadke v Bratislave a o rok v Presove.

V tychto rokoch sa uskutocnovali pravidelne koncerty v podbrezovskom parku a okolitych obciach. Rocne to bolo 30 az 40 vystupeni. Mozno vsak povedat, ze zasluhou Ludovita Adamcika vzniklo v Podbrezovej velke hudobne stredisko, ked tu ucinkovali: Dychovy orchester, slacikovy orchester a tanecny orchester. Toto obdobie trvalo od roku 1950 do roku 1964.

Po Adamcikovej nahlej smrti v roku 1964 prevzal funkciu kapelnika domaci Alojz Sikula (1964 - 1972). Venoval sa vsak len dychovej hudbe a postupne doslo k rozpadu ostatnych suborov. V roku 1972 prisiel Alfred Sebesta, ktory sa za osemrocneho posobenia v Podbrezovej venoval najma omladeniu dychovej hudby. Takto mozeme hodnotit aj obdobie ucinkovania Alojza Sikulu. Dovodom bol generacny problem orchestra.

V roku 1980 az 1983 prevzal dirigentsku taktovku Imrich Gazovic a po jeho nahlej smrti Peter Zaoral. Nastupil v Podbrezovej ako mlady, 37 rocny, clen vojenskej hudby v Banskej Bystrici. Viedol podbrezovsku hudbu takmer 14 rokov. Toto obdobie mozeme hodnotit ako jednu zo svetlych kapitol podbrezovskej dychovky. Za jeho posobenia sa zacala nova era, co do kvality a obsahu dychovky v Podbrezovej. Zanietenost a odborna fundovanost Petra Zaorala sa preukazala hned v prvych rokoch jeho ucinkovania. Vysledky na okresnych a krajskych prehliadkach su toho dokazom.

V roku 1990 dochadza k oziveniu diania v Podbrezovej, ked vznikla mazoretkova a tanecna skupina pri ZK OZK, pod vedenim pani Marie Weissovej a Miroslava Prochazku. Tento novy pocin mal velky uspech u posluchacov a divakov sirokeho okolia.

Velky uspech dychova hudba dosiahla v roku 1996 na Padiveho Trencine. Hned pri prvej ucasti na tomto vrcholnom podujati bola Dychova hudba Zeleziarne Podbrezova zaradena do strieborneho pasma. Dosiahnuty uspech bol akoby odmenou za poctivu pracu, ktoru dychova hudba odviedla. Ze to bolo tak, svedcia aj odporucania veducich cinitelov dychovej hudby na Slovensku, ako ZDHS. Narodno-osvetove centrum Slovenska poverilo Dychovu hudbu Podbrezova reprezentaciou v zahranici. Hudba dostala cenu " Karola Padiveho" v roku 1993.

Zahranicne ucinkovanie: Rakusko-Vieden, Madarsko-Totkomlos, Taliansko-Sterzing (Vipitemo), Polsko-Jastrzenie Zdroj, Nemecko-Bossel.

Velku stratu pocitila Dychova hudba v Podbrezovej, ked v roku 1997 tragicky zahynul kapelnik Peter Zaoral aj s nasimi priatelmi, muzikantmi Alojzom Durerom a Radoslavom Radakovicom. Po tychto udalostiach nastali pre rozbehnuty zivot dychovej hudby v Podbrezovej tazke chvile.

Za to, ze Dychova hudba v Podbrezovej existuje a prekvita, patri podakovanie terajsiemu kapelnikovi Pavlovi Sianskemu, ktory sa podujal pozdvihnut dobre meno tohto telesa. Ze sa nam to dari, svedcia vysledky, ktore hudba dosiahla pod jeho vedenim za jeden a pol roka. Druhe miesto na Eurofestivale v nemeckom Bosseli a zaradenie do Zlateho pasma na Padiveho Trencine v roku 1998, su toho dokazom.

V sucasnosti ma orchester 51 clenov, z ktorych 23 je zamestnancov Zeleziarni Podbrezova a.s., 2 su ucitelia, 10 studentov, 10 z okolitych obci a 6 dochodcov.

Viac ako 20 rokov v dychovej hudbe ucinkuju pani: Ing. Milan Stulrajter,Vojtech Kotran, Matus Melichercik, Peter Gregor, Miroslav Lehocky, Richard Bunda st., Ondrej Cech, Matej Pecnik, Jozef Turis starsi a mladsi, Jozef Kucera a Ing. Jozef Banik.

V celej svojej historii je hudba spata so zeleziarnami. Cim je to, ze od svojho vzniku kracaju vedno, tvrda robota so zelezom a krehka hudba? Muzika zrastla s fabrikou a uz sa to neda osobitne ani predstavit. Fabrika, zalozena v roku 1840, presla vo svojom vyvoji velky kus cesty. Je charakteristicke, ze v kazdom obdobi bola na vysokej technickej urovni. Svojho casu boli podbrezovske zeleziarne najmodernejsie v celom Rakusko - Uhorsku. Vacsina zeleznicnych kolajnic mocnarstva bola v tom case vyrobena v Podbrezovej. V sucasnosti, po vystavbe novej elektrickej oblukovej pece, sa uzatvoril retazec modernych technologickych agregatov vo vyrobnom procese. Podnik sa stal spickovou europskou minihutou. Ako vlastnik viacerych svetovych certifikatov kvality, vyraba bezsvikove i zvarane rury a vyvaza ich do Europy i mimo nej. Podnik je dominantnym subjektom, ktory spolu s odborovym zvazom KOVO vytvara materialne predpoklady plnohodnotneho kulturneho zivote hudby. Je to zasluhou veducich funkcionarov akciovej spolocnosti a odborov, pretoze sa dokazali pozriet na dychovku nadcasovo a aj v zaujme regionu. Okrem uz spominanych dvoch subjektov ma zasluhu na tom aj Obecny urad v Podbrezovej, ktory svojim podielom tiez prispieva na zivotaschopnost nasej hudby.

Podakovanie patri vsetkym priaznivcom a priatelom dychovej hudby, ktori jej fandia, aby aj do buducna vytvarali praznivu atmosferu pri jej vystupeniach na verejnosti.

Jozef TURIS

Komplexne informacie o Dychovej hudbe Zeleziarne Podbrezova su na jej domovskej internetovskej stranke http://www.zelpo.sk/region/hudba/index.html

Skorica zlepsuje naladu

Maso, vajicka uvarene na tvrdo, ryby, tvaroh a tvrde syry patria medzi tazko stravitelne potraviny. Preto by sa podla zasad ayurvedy nemali konzumovat viac ako trikrat do tyzdna. Netreba sa preorientovat na indicku kuchynu, pretoze v nej sa pouziva vela ostreho korenia, aktivizujuceho latkovu premenu. V tropickom pasme maju ostre koreniny svoj zmysel, pretoze v horucavach pracuje telo na polovicny vykon. V chladnejsich oblastiach vsak pracuje na plne obratky, aby sa uchranilo pred vplyvom chladu. Preto by sme mali v zime pouzivat menej bezneho korenia a maximalne obmedzit ostre korenie. Nemusime sa vyhybat skorici, ktora zlepsuje naladu a pomaha nastolovat vnutornu rovnovahu, ci vanilke povzbudzujucej pocit nehy. V zime nas pred prechladnutim moze chranit zazvor a klinceky, ktore zabezpecuju lepsie spalovanie tukov.

Kedze liecebnu kuru v zahranicnych centrach ayurvedy si moze malo kto dovolit, ponukame vam par ayurvedskych rad na kazdy den.

1. Domaca masaz. Zmiesajte v malom hrnci sezamovy olej s niekolkymi kvapkami vody a postavte zmes na sporak. Po odpareni vody nechajte olej vychladnut. Prelejte ho do malych flasticiek a kazde rano si nim jemne premasirujte cele telo. Nechajte desat minut posobit a potom sa osprchujte. Olej je vynikajucim prostriedkom proti vysychaniu koze.

2. Ak ste vycerpani, vypite kazde rano pohar teplej vody s citronom a medom.
3. Ak ste nervozni, pohodlne sa posadte do kresla a zapocuvajte sa do Beethovenovej alebo Mozartovej hudby.
4. Ak ste vystresovani, poziadajte partnera, aby vas dokladne premasiroval sezamovym olejom. Nepokoj zmizne.
5. Trpite nespavostou? Postavte si na nocny stolik aromaticku lampu s ruzovou vonou a raz - dva zaspite.
6. Znepokojuje vas celulitida? Premasirujte si pred sprchovanim cele telo hodvabnou latkou.
7. Trapi vas nadvaha? Dva platky zazvoroveho korena (pred jedlom) urychluju travenie. Nezabudnite vypit kazdy den pat poharov teplej vody, cim sa aktivizuje latkova premena a napomaha vyplavovaniu skodlivych latok z tela.
8. Boli vas hlava?
    Ak bolest sposobil stres, skuste matovy caj.
    Ak bolest sposobil hlad, siahnite po banane.
   Ak bolest sposobilo odkyslicenie, vyjdite na cerstvy vzduch, pripadne si dajte salku kavy .
   Ak mate pretazene svalstvo sije, skuste jogu a masaz.

Tvrde maso rychlejsie zmakne, ak k nemu pridame trosku octu?
Presolenu omacku napravime, ked do nej pridame surovy osupany zemiak a povarime.
Pecenu hydinu zohrievame zabalenu v alobale, aby velmi nevyschla. Jednotlive porcie dobre zabalime a dame na plech do rury zohriat.
Zmrazene maso varime tak, ze ho nerozmrazene vkladame do vriacej vody. Povrchova cast masa sa zrazi a stava z neho nevyteka.

Med dodava silu? Med nie je len zdravym sladidlom, obsahu rad vyznamnych vitaminov, bielkovin, mineralnych latok a organickych kyselin, ktore denne potrebujeme. Okrem toho, med organizmus rychlo spracuva. Med, podobne ako hroznovy cukor, okamzite doplna stratenu energiu.

Ocot podporuje latkovu vymenu? Ovocny ocot, hlavne jablkovy, podporuje latkovu vymenu, zbavuje telo skodlivin a tym dodava energiu. Recept na rychle ranne prebudzanie - rano na lacno vypit pohar vlaznej vody s polievkovou lyzicou octu a cajovou lyzickou medu.

Jogurt prebudza fantaziu? Mliecne bakterie v jogurte alebo v kefire povzbudzuju rovnako ako mlieko. Naviac ale chrania crevnu floru pred virusmi. Prirodnym jogurtom liecime aj plesnove ochorenia. Vasmu telu posluzi najma so zeleninou ako najzdravsi dresing.

Hrasok udrzuje bdelost? Obsahuje mnozstvo bielkovin a stopovych prvkov. Je v nom chlor, nikel, fosfor a jod - vsetky dolezite latky udrzujuce organizmus sviezi. Dolezity je najma pre tych, ktori jedia malo masa.

V decembri si pripominaju pracovne jubilea

30-rocne
Jozef KUBEK, Bohuslav LUPTAK

25-rocne
Lubomir BUDAJ

20-rocne
Ondrej NOSKO, Ladislav FODREK, Emilia ROHACOVA, Ing. Lubomir HUTKA, Anna BERAXOVA, Jozef STULRAJTER, Maria STIERANKOVA, Stanislav KUBICA, Peter VONDERCIK, Lubomir VANO, Dusan BALKO, Peter GONDA, Jan KOSTIAL, Vladimir PEPICH, Jarmila PENIAKOVA

Zivotne jubilea

55-rocne
Frantisek FILO, Dusan JAMRISKA, Tibor KALISKY, Anna KUPCOVA

50-rocne
Alena KACANIOVA, Maria GIERTLOVA, Jana KOVACOVA, Maria KISSOVA, Ing. Pavel GALATA, Ing. Stefan KASTAN, Milan BARIC, Ondrej POTANCOK

V pondelok, 7. decembra 1998, o 17. hodine sa vam v priestoroch obecneho kina Panorama v Podbrezovej predstavi so svojou najnovsou inscenaciou

"ODRAZKY DO ZIVOTA"

Divadlo z Pasaze z Banskej Bystrice.

Scenar a rezia predstavenia Viera Dubacova.

Dakujeme vsetkym pribuznym, byvalym spolupracovnikom z valcovne rur a znamym za prejavy sustrasti a kvetinove dary pri poslednej rozlucke s nasim drahym manzelom, otcom, starym otcom, bratom a svagrom

Jozefom VOJTEKOM.

Za dostojnu rozlucku s nasim drahym zosnulym patri podakovanie aj Dychovej hudbe ZP a.s.

Manzelka a ostatna smutiaca rodina

V poradi uz dvanasty rocnik turnaja, s ucastou 120 sportovcov, bol odstartovany o 8.30 hod. a posledny finalovy duel skoncil vo vecernych hodinach. Hralo sa v dvoch kategoriach - muzi a zeny.

Pat zenskych druzstiev odohralo svoje zapasy v telocvicni na Stiavnicke s celkovym vysledkom:

1. Zeleziarne Podbrezova "A" 7 bodov (sety 7:1, 115:59)
2. Sportovy klub policajtov Banska Bystrica 6 bodov (sety 6:2, 115:66)
3. Jednota Brezno 5 bodov (sety 5:3, 91:76)
4. Tatran Podkonice 2 body (sety 2:6, 70:105)
5. Zeleziarne Podbrezova "B" bez boda (sety 0:8, 35:120).

Muzi hrali v telocvicni DOS v Piesku v dvoch skupinach A a B s umiestnenim:

skupina A

1. Zeleziarne Podbrezova 40 3 body (sety 3:1, 58:31)
2. Sokol Mostenica 3 body (sety 3:1, 50:35)
3. Tatran Cierny Balog bez boda (sety 0:4, 18:60)

skupina B

1. Hronstav Brezno 3 body (sety 3:1, 59:33)
2. Petrochema Dubova 3 body (sety 3:1, 53:48)
3. MIX ZP bez boda (sety 0:4, 29:60)

O tretie a stvrte miesto v celkovom umiestneni sa rozhodlo v poslednom zapase v telocvicni v Piesku medzi Sokolom Mostenica a Petrochemou Dubova (0:2).

Finalovy duel vitazov skupin medzi ZP 40 a Hronstavom Brezno sa odohral v telocvicni na Stiavnicke. Stretnutie prinieslo obojstranny dynamicky volejbal so spickovymi vykonmi hracov na sieti i v poli. Nasim muzom sa vydaril uvodny set, ktory vyhrali 15:9, v druhej polovici druheho setu vsak viac majstrovstva bolo v hre Hronstavu, ktory ho vyhral 15:10 a stav vyrovnal. V tretom sete si zrychlena hra vyzadovala pevne nervy, presnost v prihravkach, ako i hracsku pohodu celeho druzstva. Viac sa darilo nasim hracom, ktorym vysledok 15:6 vyniesol celkove vitazstvo a sampanskym naplnali putovny pohar hraci nasho A-muzstva.

Celkove poradie:

1. Zeleziarne Podbrezova 40
2. Hronstav Brezno
3. Petrochema Dubova
4. Sokol Mostenica
5. MIX ZP
6. Tatran Cierny Balog

Rozhodnut o najlepsich individualnych sportovych vykonoch - to bola uloha pre rozhodcov - v kategorii zien to boli Ing. Jan Macula a Patrik Piliar, u muzov Ing. Dusan Rajec a Peter Pohorelsky, ktori zo 120 sportovcov vybrali:

najlepsi smeciari: Ivan SRAMKA, ZP 40
                             Tana SAALOVA, SKP B. Bystrica
najlepsi nahravaci: Milos VANEK, Petrochema Dubova
                               Dana LVONCIKOVA, Jednota Brezno
najvsestranejsi hraci: Jozef BERKO, Hronstav Brezno
                                   Sona LUPTAKOVA, ZP "A"

Putovne pohare vitazom, ceny za individualne a kolektivne vysledky odovzdali Vladimir Vanik za ZP a.s. a Peter Duriancik, predseda ZV OZ KOVO.Uspesnost dvanasteho volejbaloveho rocnika turnaja "O putovny pohar ZP a.s. a ZV OZ KOVO" potvrdila pripravenost a organizacnu schopnost vyboru Volejbaloveho klubu pri TJ ZP, ako i nadsenie a zaujem okolitych klubov o tento kolektivny sport. Zaverom patri podakovanie hlavnemu sponzorovi a garantovi podujatia
Zeleziarnam Podbrezova a.s., ako aj ZV OZ KOVO a ZP GASTROSERVISU s.r.o., ktora sa postarala o celodennu stravu pre vsetkych sportovcov.

V. Kukolova

Vitazi pohara v akcii - zeny ZP "A"...	Pohar 12. rocnika a Putovny pohar ZP a.s. a ZV OZK preberaju za vitazne druzstvo muzov ZP 40 z rak V. Vanika Milan Lenka a Ing. Lendacky.	... muzi ZP 40.