 |
|||||||
 |
|
||||||
|
|||||||
|
|
||||||
A opat je tu cas vianocny. Pomaly nas opantava sviatocna nalada a zaroven pripravy na najkrajsie sviatky roku nas nutia k tomu, ze akosi samozrejme zaciname byt k sebe ohladuplnejsi a milsi. Odveka tuzba po pokojnych Vianociach je hlboko zakorenena v nas. Uz v davnych dobach nasi predkovia dokonca aj v tych najchudobnejsich chalupkach zazivali neopakovatelnu atmosferu pripravy na bliziace sa sviatky. Zacinali tradiciami a nechybali ani magicke ukony a povery, ktorymi privolavali dobru urodu na dalsi rok, zdravie a pokojny zivot. Niektore zo zvykov pretrvavaju dodnes. Tak, ako v minulosti, aj dnes budu pre jednych Vianoce sviatkom hojnosti, pre inych skromnejsie. Nezalezi vsak na blahobyte. Mnohi sa totiz obrovskymi financne nakladnymi darmi snazia prehlusit nedostatok citov a porozumenia. Mali by vsak vediet, ze tam, kde chyba laska pocas celeho roka, nepomoze ani ten najhonosnejsi dar. Ak chceme obdarovat svojich najblizsich, nezalezi na velkosti daru. Darcek, hoci len malicky, nenapadny, bude prejavom nasho vztahu k obdarovanej osobe a mal by byt preto darom z uprimnej lasky |
| Zo 4. mimoriadneho VZ ZP a.s.: Personalna zmena v dozornej rade Z poverenia predstavenstva sa 26. novembra 1998 uskutocnilo 4. mimoriadne valne zhromazdenie akcionarov Zeleziarni Podbrezova a.s. v zmysle prislusnych ustanoveni Obchodneho zakonnika a podla clanku VIII., odst. 4) platnych stanov spolocnosti, a clanku XII., kedze podnet na jeho zvolanie dala dozorna rada. Mimoriadne valne zhromazdenie schvalilo zmenu v zlozeni DR ZP a.s., odvolalo z funkcie clena dozornej rady dott. Oresta Labo a za noveho clena dozornej rady zvolilo Ing. Lubosa Durindaka. |
Zamyslenie
sa na Svetovym dnom kvality Svetovy den kvality bol ustanoveny v roku 1989 po dohode Europskej organizacie pre kvalitu a sesterskych zamorskych organizacii. Zamer takejto akcie spociva v usili iniciovat a podporovat povedomie kvality vo vyrobnych podnikoch a organizaciach poskytujucich sluzby, s cielom orientovat toto usilie pre uspokojovanie potrieb zakaznika. Svetovy den kvality si pritom vzal za ciel byt katalyzatorom vztahov medzi trhom, zamestnancami, dodavatelmi, dopravou, zakaznikmi a uzivatelmi. Dalsim zamerom bolo dosiahnut stav, aby sa poziadavky na kvalitu ako celok vykonavali v zhode s poziadavkami sustavne, a nie iba v tento den. Svetovy den kvality povazujeme predovsetkym za symbol, na ktory sa bude upriamovat nasa pozornost v zaujme zvysovania kvality zivota vo vsetkych smeroch, pocinajuc vyrobnou sferou, cez enviroment , zdravie a vsetky sluzby, ktore dotvaraju kvalitu ludskeho zivota. Ako kazdy rok, aj tento, usporiadala Slovenska spolocnost pre kvalitu pod zastitou Ministerstva hospodarstva SR v dnoch 11. a 12. novembra 1998 konferenciu s medzinarodnou ucastou ku Svetovemu dnu kvality. Ta tohtorocna sa realizovala pod mottom: KVALITA - ROZDELENIE ZODPOVEDNOSTI KVALITA - ROZDELENIE PRINOSOV. Toto motto spaja v sebe samotnu podstatu usilia o presadenie kvality do vsetkych sfer zivota, so zamerom zabezpecenia opravnenych zaujmov vsetkych zucastnenych stran. Ing. Dezider Tisovcik |
Z
VYSTUPENIA RIADITELOV JEDNOTLIVYCH USEKOV Ing. Marian KURCIK, ekonomicky riaditel
Cinnost ekonomickeho useku spociva v dvoch zakladnych oblastiach - oblast nakupu a manipulacie s materialmi a ekonomicka oblast, pricom mnohe cinnosti sa vzajomne prelinaju. Uplynule obdobie roka 1998 sa v oblasti zasobovania nieslo v znameni znizovania nakladov, hlavne nakupnych cien vstupnych materialov ( ceny sledovanych materialov boli podkracovane). Vyvoj cien dovazanych materialov poznacila oktobrova devalvacia. Objem nakupu za desat mesiacov roku 1998 predstavoval 1 587 439 237 Sk, z toho 1 203 213 621 Sk zo SR. Osobitnu pozornost sme venovali nakupu kovoveho odpadu. Trh totiz zaznamenal pocas roka znacne vykyvy, najvacsie za ostatne roky. V case nedostatku kovoveho srotu (zimne a jarne mesiace) ceny vzrastli az na 3 600 Sk/t - tr. 12. Nasledne ceny poklesli az na 2 400 Sk/t. Za desat mesiacov sme nakupili kovovy srot v hodnote 226 mil. Sk za priemernu cenu 3 384,- Sk/t. Z celkoveho mnozstva sme 33,65% nakupili zo zahranicia. Oddelenie colnej deklaracie sa zaoberalo 1558 colnymi pripadmi tykajucimi sa ZP a.s. a poskytujeme sluzby aj pre verejnost v novej colnici. V rezime prepracovania kovoveho odpadu pod colnym dohladom sme zaznamenali usporu 6,2 mil. Sk. V rezime aktivneho zuslachtovacieho styku sme usetrili 40,4 mil. Sk na priamych platbach pre colny urad. Cinnost dalsich odborov ekonomickeho useku je previazana a neda sa hodnotit ich praca jednotlivo. Vysledkom je komplexny pohlad na spolocnost v ekonomickych a financnych ukazovateloch v sledovanom obdobi a do buducna detailna analyza jednotlivych nakladovych a vynosovych poloziek , ich planovanie a prognozy. Uspesne sme zavrsili uctovnu zavierku za rok 1997, vratane danoveho priznania a ziskali sme vyrok auditora - firmy BDR "bez vyhrad". Bez vyhrad bola uzavreta aj konsolidovana uctovna zavierka. Zacali sme so spracovavanim detailnej kalkulacie podla internych kodov vyrobkovych skupin (IKVS) v oceliarni a vo valcovni rur. IKVS zavedieme aj v taharnach rur a v oblukarni. Danove hlasenia i platby vyplyvajuce zo zakona zabezpecujeme v stanovenych terminoch. Pocas uplynuleho obdobia tohoto roku bolo v nasej spolocnosti zavedene automatizovane polozkove uctovanie, zabezpecujuce adresnost a spatnu kontrolu. V spolupraci s odborom informatiky prebieha analyza uctovnictva a komplexne prebudovanie informacneho systemu, s predsavzatim, aby bolo funkcne od 1. januara roku 2000. Zabezpecenie financovania spolocnosti je osobitnou oblastou nasej cinnosti. Charakteristickym znakom pre SR pre toto obdobie bol pokles ratingu u renomovanych svetovych agentur i niektorych slovenskych bank, co vyvolalo urcitu nedoveru u zahranicnych financnych ustavov i v podnikatelskych subjektoch. Znizil sa objem financnych prostriedkov v obehu na trhu, co sposobilo enormne zvysenie ceny penazi. Aj napriek tejto zlozitej situacii sa nam podarilo postupne ziskat novych partnerov pre financovanie nasich aktivit aj v zahranici, co znamena prejav dovery voci nasej akciovej spolocnosti. Spolupraca tychto bank s krajinami vychodneho bloku je totiz po dopadoch ruskej financnej krizy velmi obmedzena. V sucasnosti sa pripravujeme na zavedenie EURO - meny, od 1. januara buduceho roku zacina troj - rocne prechodove obdobie v krajinach EU. Specifikom platobneho styku v SR su zapocty, od zaciatku roka sme zrealizovali 1750 zmluv v sume cca 800 mil. Sk. Zaverom by som chcel podakovat vsetkym, ktori prispeli k dosiahnutym dobrym vysledkom nasej akciovej spolocnosti za doposial hodnotenych desat mesiacov roku 1998. Vstupujeme do roku 1999, v ktorom kriza v hutnictve bude vrcholit a aj ekonomicka a financna situacia bude nadalej zlozita. Je na nas vsetkych, aby sme robili maximum pre to, aby sme sa nedostali do situacie, v akej sa nachadzaju niektore spolocnosti v nasom regione, aby si nasi zamestnanci mohli kazdy mesiac prevziat svoju mzdu a zabezpecit tak svoje rodiny. "
Ing. Vladimir ZVARIK, vyrobny riaditel
Pri analyze cinnosti vyrobnych prevadzok za sledovane obdobie
a nacrtnuti dalsich cielov pre rok 1999 budem velmi strucny: Oceliaren Nepretrzity pracovny rezim prevadzky dava predpoklad vyrobit v
tomto roku 280 tisic ton ocele, pri nerozsirovani vyrobneho sortimentu. Pri analyze
vyrobnych vzoriek ma nasa oceliaren, ako jedna z mala v Europe, moznost vyuzivat v
metalografickom laboratoriu najnovsiu analyticku metodu s analyzatorom EDAX na
elektronovom mikroskope. Zistujeme take inkuzie v strukture perlit -ferit, o ktorych sa v
minulosti technicka verejnost ucila len v skolach. Prvoradu pozornost musia oceliari
venovat kvalite vyrabanej produkcie, systematicky pracovat na odstranovani nekvality a
znizovani reklamacii. Hlavnou ulohou tejto prevadzky v buducom roku bude stabilizovat
technologiu a kvalitu na vyssom objeme tavieb, ako je tomu dnes. Oblasti strazenia
kvality, kontroly limitov materialovych vstupov a nakladov energii musia byt na programe
dna. Valcovna rur Pracuje od roku 1995 v nepretrzitom vyrobnom rezime. Posobi
ako stabilizujuci vyrobny cinitel nasej spolocnosti a s poctom do 700 pracovnikov je nasou
najvacsou prevadzkou. Minulorocne investicie do valcovne rur prinasaju financny efekt uz v
tomto roku, ked prevadzka za poslednych 10 mesiacov dosiahla o 70 percent lepsi
hospodarsky vysledok ako vlani. Na zlepseni vysledku sa podpisalo hlavne znizenie predvahy
o 45 kg/t, cim sme usporili 6700 ton kontizliatkov. Musim vsak konstatovat, ze i ked su
hospodarske vysledky uspokojive, nemozeme byt spokojni s energetickou narocnostou a
prekracovanim THN, elektrickej energie a plynu, ako aj s reklamaciami. V roku 1999 budeme
vo valcovni rur od kazdeho zamestnanca vyzadovat vysoku aktivitu, angazovanost v prospech
firmy, nakolko problemy s obmedzovanim vyroby z tohoto roka pravdepodobne ovplyvnia i rok
1999. Do obchodu s rurami prichadza okrem obmedzovania vyrob v lete, kedy maju obchodnici
dovolenky, i novy fenomen - koniec roka (3-tyzdnove odstavovanie predaja), s cim sa budeme
musiet vyrovnat. Rok 1999 bude obdobim hladania rezerv - materialovych, energetickych,
vyrobnych, v pracovnych silach, ktore musia byt v sulade s objemami produkcie. Taharen rur 2 Je potesitelne, ze strategicke zamery investicie do vyroby
vymennikovych rur dlhych 15 m sa potvrdzuju. Aj v tomto roku ma vyroba mierny narast
(vyssia o 2,5 kt v porovnani s rokom 1997). V oblasti nakladov sa nam dari drzat planovane
hodnoty hlavne v rozhodujucich ekonomickych ukazovateloch, coho dokazom je dosiahnutie
prevadzkoveho vysledku vyssieho o 9 mil. Sk. Hlavnym cielom pre buduci rok je udrzanie
predaja a vyroby vymennikovych rur na tohtorocnej urovni. V oblasti zasob a to najma zasob
nedokoncenej vyroby hladanie aktivneho pristupu k rieseniu znizovania ich rozpracovanosti. Taharen rur 1 Je prevadzkou so stabilizovanou vyrobou, v tomto roku ocakavame v porovnani s r. 1997 vyssiu produkciu o 0,7 kt. Prevadzkovy hospodarsky vysledok je za 10 mesiacov roka vyssi o 2 mil. Sk. Aj v roku 1999 bude potrebne pre udrzanie si svojich pozicii na trhu - neustale sa prisposobovat poziadavkam zakaznika. Stredisko oblukaren, ktore je sucastou tejto prevadzky, v tomto roku najviac pocitilo vplyv zakazkovej naplne, co ovplyvnovalo zmeny pracovneho rezimu (v I. stvrtroku 2-zmenny, v II. polroku postupne prechadzalo stredisko na 4-zmenny pracovny rezim). Ocakavana tohtorocna vyroba je na urovni 3,7 kt (o 27 % menej ako vlani). Tohtorocne aktivity (obluky podla DIN 2605, podla ANSI B.16.9)
rozsiria nas vyrobny sortiment v r. 1999 a dufame, ze nam vytvoria lepsiu poziciu na trhu. Zvarovna rur velkych priemerov Je uplne zavisla od externej vsadzky plechov, preto je
potrebne zdoraznit, ze sme nadviazali vysoko korektne vztahy, na inej baze ako tomu bolo v
minulosti, s najvacsim dodavatelom plechov - Vitkovicami. V tomto roku ocakavame vyrobu na
urovni 5,6 kt, ktora bude najvyssia za uplynute roky. Okrem toho prevadzka vyrobila 550
ton izolovanych rur a 80 ton pozinkovanych rur na rozvodne systemy vody. Strategiou pre
buduci rok bude vyroba pozdlzne zvaranych rur malych priemerov pre plynarensky priemysel. Hutnicka druhovyroba Poctom pracovnikov, spolu so srotovym polom Piesok, su
najmensimi prevadzkami vyrobneho useku. Hlavnou tohtorocnou ulohou v hutnickej druhovyrobe
bolo zacatie vyroby HP-rur. Potkynali sme sa a aj v sucasnosti riesime mnozstvo problemov
v celom technologickom toku vyrobu. Do konca tohoto roka musime zabezpecit vyrobu a
zvladnut technologie celeho vyrobneho sortimentu. Srotove pole Piesok V tomto roku okrem upravy srotu vykonavalo i separaciu trosky. Novu oceliarensku trosku v sucasnosti melieme a separujeme, pricom ju predavame ako kamenivo v troch rozmerovych frakciach na stavbu ciest. V
letnom obdobi prevadzka rekultivuje haldu na Siklove, separovala kovovy odpad. Odbor riadenia kvality V spolupraci s vyrobou zabezpecuje so svojimi 104 pracovnikmi
riadenie kvality vo vyrobnych procesoch tak, aby sme systematicky obhajovali certifikat
ISO 9002. Oblast zvysovania kvality vyrobkov je hlavnou ulohou nielen pre buduci rok, ale
i nasledujuce obdobie. Vyrabame vyrobky pre automobilovy, kotlarensky a strojarsky
priemysel, kde platia zvysene poziadavky na spolahlivost a tieto vyrobky potrebuju vsetky
certifikaty kvality. Cesta automobiloveho priemyslu - je cestou buducnosti. Zaverom chcem podakovat vsetkym pracovnikom vyrobneho
useku, ako aj vsetkym zamestnancom za spolupracu pri plneni uloh roka 1998." Ing. Peter KUHNEL, v zastupeni
obchodneho riaditela
Horeuvedene vyplyvy zapricinili, ze obchodnici kupujuci na sklad postupovali a postupuju z dovodov neistoty opatrnejsie a nakupuju v mensich objemoch. Tento vypadok zakaziek, realizovanych cez obchodnu spolocnost PIPEX AG, pozorovany od septembra bol ciastocne kompenzovany zvysenymi objemami zrealizovanymi na Slovensku, v CR, v Madarsku a v Polsku. V sucasnosti vsak uz ani z trhov tychto krajin neocakavame zvyseny dopyt a preto je decembrova zakazkova napln nedostatocna. Nasi zakaznici budu mat v obdobi od 10. decembra do 11. januara 1999 sklady zatvorene a tak postupne vyprazdnovanie skladov a nasledna expedicia z vyrobnych zavodov bude mozna az po tomto termine. O nieco priaznivejsia situacia je v predaji presnych rur, kde pokles dopytu nie je az taky badatelny. V tejto oblasti sa prejavila cielavedoma a dlhodoba praca PIPEX-u AG, pri dodavkach vymennikovych rur konecnym odberatelom. Dlhodoby strategicky zamer spolocnosti - zvysovat podiel predaja presnych rur, sa nam dari naplnat v SR, v CR, v Polsku a v Madarsku. Nakolko vsak svetove trendy potvrdzuju zvysovanie spotreby zvaranych presne tahanych rur, u ktorych sa lahsie dosahuju zuzene tolerancie a cena je pre zakaznika priaznivejsia ako u bezsvikovych rur, pristupilo vedenie nasej spolocnosti k zadaniu ulohy na pripravu vyroby takychto rur, v 1. etape z nakupovanej vsadzky. Rurove obluky, zvarane rury a izolovane rury su vyrobkami, ktore podliehaju sezonnym vykyvom a preto aj ich realizacia je v priebehu roka nerovnomerna. Navyse, kym rurove obluky zodpovedaju standardu nasej konkurencie, zvarane a izolovane rury su nestandardne vyrobky, ktore nie je mozne predavat odberatelom na sklad, ale predavaju sa vzdy na konkretne akcie s pomerne kratkym terminom dodania. Vyrobky hutnickej druhovyroby - delene rury maju uz svojich stabilnych odberatelov a pre rozsirenie vyroby je potrebne spracovat projekt dalsieho rozvoja hutnickej druhovyroby. Druhym nosnym vyrobkom hutnickej druhovyroby by mali byt tzv. HP-rury. Po uvedeni prvych vyrobkov na trh boli reklamovane nasimi zakaznikmi viacere parametre a v sucasnosti vyroba pracuje na eliminovani nedostatkov a zabezpeceni pravidelnosti vo vyrobe tohoto vyrobneho sortimentu. Plnenie podnikatelskeho planu za prvych 10 mesiacov tohoto roka: predali sme a vyexpedovali 83,3 % kontizliatkov, 89,5 % valcovanych rur, 90,6 % presnych rur, 66,1 % oblukov, 113,7 % zvaranych rur, 71,9 % vyrobkov hutnickej druhovyroby 71,9 % izolovanych rur. Export z celkoveho objemu predaja predstavoval 83%. Nasim najvacsim odberatelom je: Ceska republika (25,8 %), za nou Nemecko, Madarsko, Polsko, Taliansko a Rakusko. Nase vyrobky expedujeme do 44 krajin. Pre zaujimavost uvediem, ze cela expedicia bola realizovana na 2900 kamionoch a 4 287 zeleznicnych vagonoch. Obchodnu cinnost sme uskutocnovali odbormi exportneho a tuzemskeho predaja, v sucinnosti s odborom exportnej administrativy, oddelenim marketingu a nasimi dcerskymi obchodnymi spolocnostami PIPEX AG, ZP Trade Bohemia a.s. a Slovrur s.r.o. Prostrednictvom nasej podnikovej predajne sme zrealizovali predaj 730,9 ton vyrobkov. V poslednom novembrovom tyzdni dopracoval obchodny usek navrh Obchodneho planu pre rok 1999, v ktorom sme vychadzali zo skutocnosti roka 1998 a zhodnotili nielen momentalnu situaciu, ale i trendy vyvoja za predchadzajuce obdobie. Zaverom chcem podakovat vsetkym pracovnikom obchodneho useku a dcerskych obchodnych spolocnosti za aktivny pristup pri plneni narocnych uloh tohoto roka."
Mgr.Marian ZIMA, personalny riaditel:
Ako sami viete, v tomto roku nebola podpisana kolektivna zmluva, aj napriek tomu sme vsak zabezpecovali kompletny socialny program spolocnosti. Verim, ze v nasledujucom roku k podpisu kolektivnej zmluvy dojde, no
zaroven je potrebne, aby sme si zabezpecili vlastnu zamestnavatelsku prognozu
starostlivosti o zamestnancov. Sucastou pripravovanej strategie su styri oblasti: Zamestnanecka, ktorej cielom bude predovsetkym prehlbenie ekonomickej zamestnanosti. Principmi budu najma racionalna organizacna struktura, ekonomicky sposob riadenia, objektivizacia vykonov a vykonovych noriem - po prvom polroku zavedenia objektivizacie vykonovych noriem sme zaznamenali uspory 1 939 000 Sk. Prostriedkami na dosiahnutie zamestnaneckej strategie budu najma limitovane pocty pracovnikov, ich flexibilita, mobilita... V tomto roku sme pracovali s 300 pracovnikmi, ktori mali uzatvoreny pracovny pomer na dobu urcitu. K 1. decembru sme sa rozlucili s 83 z nich a ja by som im chcel podakovat za odvedenu pracu. Vzhladom na to, ze aj tito pracovnici sa podielali na plneni hospodarskych vysledkov za desat mesiacov tohto roku, vo vedeni sme prijali rozhodnutie, vyplatit im vianocny plat. Velku pozornost venujeme vzdelavaniu a rekvalifikaciam. V tomto roku bolo preskolenych 7 089 zamestnancov (1,7 preskoleni na jedneho). V oblasti vzdelavania sa nam otvaraju dalsie moznosti prostrednictvom SOU hutnickeho, ktore sme dostali spat do uzivania. Uz druhy rok je vyuka opat zamerana aj na hutnicke profesie. S UMB v Banskej Bystrici chceme spolupracovat v ramci vzdelavania nasich zamestnancov formou bakalarskeho studia. System tvorby personalnych rezerv, aj napriek tomu, ze bol zpochybnovany, ma svoj zmysel a v buducnosti sa zameriame na doslednu pripravu dobrych manazerov. V tejto oblasti aj nadalej budeme venovat vyznamnu pozornost hodnoteniu - atestacii zamestnancov. So zamestnanostou uzko suvisi mzdova oblast. Jej zakladnym principom su ekonomicke vysledky, vyhodnocovanie systemu a diferenciacia miezd. Vzhladom na vyplatene mzdy za obdobie desiatich mesiacov tohto roku predstavuje priemerny zarobok 11 544 Sk, co znamena v porovnani s desiatimi mesiacmi predchadzajuceho roka narast o 4,9 percenta. Vyplateny dovolenkovy plat dosiahol priemerne 4 969,- Sk na zamestnanca a prepocet vianocneho platu predstavuje v priemere priblizne 7 500 Sk pre jedneho pracovnika. Socialna oblast. Cielom strategie v tejto oblasti je zabezpecenie vysokeho socialneho standardu, odvijajuceho sa od ekonomickych vysledkov spolocnosti. Spatne vsak musi socialna politika posobit na rast ekonomickych sil. Principmi su lojalnost, solidarnost a spatost so svojou firmou. Prostriedkami na dosiahnutie predpokladaneho standardu su stravovacie, ubytovacie sluzby, rekondicno - ozdravne pobyty, liecebne pobyty, od buduceho roka to bude aj dochodkove pripoistenie... Prostriedkami na zabezpecenie socialnej spokojnosti je kultura, sport a umenie. Dalsimi formami su stretnutia jubilantov, odmenovanie darcov krvi,.... Stvrtou oblastou strategie je bezpecnost, hygiena a ochrana
zdravia pri praci. Nasim dlhodobym cielom v tejto oblasti je vytvorenie takych
pracovnych podmienok, aby sme zabezpecili minimalnu mieru ohrozenia potencialneho zdravia
a na druhej strane maximalny pocit primeranej osobnej bezpecnosti zamestnancov. Dosiahnut
to mozno len na pricipe rovnocennosti bezpecnosti prace s vyrobnymi ulohami,
nedoddelitelnostou ochrany zdravia pri praci a plnenia vyrobnych uloh a jednotou
ekonomickych vysledkov a stupna starostlivosti o bezpecnost prace. Dotknem sa aj jednej neprijemnej oblasti. Ako predseda Spravneho vyboru Fondu zamestnanosti som dostatocne informovany o alarmujucich cislach vzrastajucej nezamestnanosti v nasom regione. V sucasnosti je ohrozena zamestnanost dalsich zhruba 1 600 obyvatelov okresu. Ak dnes predstavuje nezamestnanost okolo 19 percent, pocas Vianoc dosiahne 20 percent a z tohoto cisla vyplynie uz specialny rezim monitorovany Ministerstvom prace, socialnych veci a rodiny SR. Aj v tomto kritickom obdobi sa este zial vyskytuju aj v nasej spolocnosti pripady porusovania pracovnej discipliny. K dnesnemu dnu sme sa rozlucili okamzitym zrusenim pracovneho pomeru so 40 zamestnancami, dalsich 60 odislo prostrednictvom vypovedi a dohodou, takisto z dovodu porusovania pracovnej discipliny. Aj napriek zlozitemu obdobiu si mnohi este stale nedokazu vazit, ze maju pracu. Robime opatrenia na skvalitnenie pracovnej discipliny a verim, ze k tomu prispeje aj zavadzany dochadzkovy system, aj ked je smutne, ze dnes, na prahu tretieho tisicrocia, je nutne ludi kontrolovat aj takymto sposobom.
Na zaver mi dovolte podakovat vsetkym za plnenie pracovnych uloh a zaroven vyjadrit presvedcenie, ze v buducom roku sa nam podari najst spolocnu rec aj s odborarmi a uzatvorit kolektivnu zmluvu."
Ing. Jozef MARCOK, technicky riaditel
Za hodnotenych desat mesiacov bolo preinvestovanych 134,3 mil. Sk. Z vyznamnejsich akcii technologickeho charakteru boli ukoncene - modernizacia riadiaceho systemu ZPO, prepoj chladiacej vody z potoka Bystra do privadzaca z nadrze Hnusno, 5. zona karuselovej pece vo valcovni rur, linka na odstranenie otrepov rur po deleni kefovanim, zavedenie vyroby HP - rur, vodna turbina k vyrovnavacej nadrzi Jasenie ... Z investicnych akcii stavebneho charakteru spomeniem rekonstrukciu budovy regeneracie taharne rur 1, pobocku Colneho uradu v Podbrezovej, rekonstrukciu mosta v areali stareho zavodu, odstavne plochy v areali noveho zavodu a vstup od Piesku... Z vyznamnejsich rozpracovanych akcii technologickeho charakteru su to - v sulade s modernizaciou ZPO rekonstrukcia vytokoveho uzla zavedenim "supatkovych" uzaverov, linka na odstranenie otrepov po deleni rur do 10 m v taharni rur 1., zabezpecenie konzervacie rur fermezovanim v elektrostatickom poli, na prepravu hutnickych vyrobkov bude v buducom roku dodane nasej spolocnosti repasovane obkrocne vozidlo americkej firmy HYSTER, od breznianskej firmy MB Stroing zabezpecime novy portalovy zeriav pre potreby zasobovania, v aprili buduceho roka budeme realizovat zavedenie fukania inertneho plynu cez nistej EAF pece, tzv. DPP system, v novom zavode vrcholia prace na rozostavanej hale novej kaliarne, do ktorej budu nasledne prestahovane zariadenia na tepelne spracovanie nahradnych dielcov a nastrojov a na jar i nova linka na chemicko - tepelne spracovanie od firmy SOLO. Co sa tyka rozpracovanych akcii stavebneho charakteru, spomeniem pripravy na vystavbu novej budovy expedicie valcovne rur, od oktobra je zacata vystavba noveho hlavneho vstupu do stareho zavodu, v sucasnosti finisuju pripravne prace na dobudovani autoservisu, s cielom skvalitnenia starostlivosti o referentske vozidla a dalsie investicne akcie. Po prehodnoteni planu generalnych oprav v septembri sa vyskytli neplanovane skutocnosti a podla nasich predpokladov sa bude cerpanie nakladov pohybovat na urovni 140 mil. Sk, co predstavuje 11 mil. narast v porovnani s planom. Po roku 1990 ide o najvyssie cerpanie financnych prostriedkov na tento ucel. Tento rok sme nastupili cestu sledovania a zrealnovania mesacnych nakladov na opravy, zvysenu pozornost sme venovali predovsetkym augustovym opravam. V nastupenom trende budeme pokracovat. Ocakavame, ze z hladiska oprav nebude buduci rok o nic lahsi. Co sa tyka energii, spolocnost musela nakupit doposial 191 600 MWh elektrickej energie, 1,8 mil. m3 vody, 32,5 mil.m3 zemneho plynu. Vo financnom vyjadreni to predstavuje cca 365 mil. Sk. Kazdy m3 vody, kWh elektrickej energie, GJ tepla odobraty nad nevyhnutne mnozstvo, vyplyvajuce z technickohospodarskej normy sa nepriaznivo prejavuje v nakladoch a znizuje hospodarsky vysledok. Musime si vsetci uvedomit, ze svojou cinnostou ovplyvnujeme spotrebu energii. Je potrebne stotoznit sa s cielom, ze i spotrebu energii je nutne riadit a regulovat v samotnom procese vyroby o to skor, ze je avizovane zvysenie ich cien. V oblasti zabezpecovania poziadaviek na nahradne dielce a bezne opravy strojarenska vyroba zabezpecila vsetky opravy, kladne mozno hodnotit spolupracu s prevadzkovymi udrzbami, ich pristup k nakladom, co sa v konecnom dosledku prejavilo v znizeni nakladov o 9,4 mil. Sk. Uspory cca 8,5 mil. Sk zaznamenala prevadzka aj pri renovacii nahradnych dielcov. Z vyroby nahradnych dielcov tvoria renovovane 15 percent. Oddelenie technickeho dozoru zameralo svoju cinnost v oblasti zivotneho prostredia na zavadzanie ISO 14 001. Rok 1998 bude zavrseny vykonanim vstupneho ekoauditu analyzy stavu prevadzky oceliaren. V oblasti zavadzania a prevadzkovania automatizovanych systemov riadenia technologickych procesov musime konstatovat, ze nastupena cesta automatizacie, na ktoru su kladene neustale narocnejsie poziadavky, je spravna. V prevadzke vyroba naradia vyrobili nove naradie v hodnote 34,6 mil. Sk a opravene naradie tvori 17,9 mil. Sk. Nasim cielom v tomto smere je do buducna zvysovat zivotnost naradia so zachovanim pozadovanej kvality. Najvyssiu ciastku z vykonov prevadzky elektroservis tvoria naklady na generalne opravy. Prevadzka si stanovila pri tvorbe planu na tento rok percento vyrobnych rezii v priemere o 11,52 percent nizsie, co priaznivo ovplyvnilo hospodarsky vysledok. Podstatne znizenie nakladov sme zaznamenali aj v cestnej doprave. V kolajovej doprave za hodnotene obdobie mozno konstatovat nielen narast vykonov zeleznicnej dopravy, ale aj rast kvality tejto cinnosti." Zaverom technicky riaditel podakoval vsetkym, ktori sa o dobre vysledky firmy zasluzili a okrem ineho dodal: "...aj do buducna je potrebne najst spravnu proporcionalitu medzi technologickymi a stavebnymi investiciami, medzi investiciami a generalnymi opravami, ale hlavne vzdy vlozene prostriedky musia bud zvysovat kvalitu, znizovat naklady, rozsirovat sortiment vyrobkov s vyssou pridanou hodnotou, riesit ekologicky problem alebo vylepsovat imidz. Aby sme sa mohli v buducnosti pustit do modernizacnych akcii, musi spolocnost prosperovat este lepsie ako dnes."
Ing. Ludovit IHRING, riaditel pre
kapitalovy rozvoj
Odbor informatiky, ako gestorsky utvar rozvoja IS ZP a.s. plnil ulohy v projektovej oblasti tvorby aplikacii, ako aj v technickom a systemovom rozvoji, s dorazom na zdokonalenie komunikacii.V tomto roku bude preinvestovanych v oblasti vypoctovej techniky 2,5 krat menej investicii ako vlani, nakolko sme v roku 1998 kladli vacsi doraz na tvorbu aplikacii. V sucasnosti mame zapojenych do optickej siete 500 stanic, vcitane odlahlejsich pracovisk, ako su technicko-investicny odbor, cestna a kolajova doprava, cestna vaha v NZ a pod. V oblasti riadenia vyroby bol koncom I. polroka tohoto roku odovzdany do trvalej prevadzky automatizovany informacny system "OCELIAREN", ako integrovana sucast AIS vyroby. Moj predpoklad, ze tento rok predstavuje obdobie, v ktorom musime dosiahnut aby sa existujuce informacie vyuzivali ucelnejsie, kvalifikovanejsie a kompletnejsie na vsetkych urovniach riadenia spolocnosti, sa nam nepodarilo zrealizovat v ocakavanej miere. Potvrdzuju to zavery interneho auditu kvality v oceliarni, nazor riesitelov manazerskeho informacneho systemu, ktorym dnes chyba kriticka analyza uzivatelov. Navyse problemy, ktore vznikaju pri tvorbe noveho aplikacneho softveru maju novu dimenziu. Uvediem dva priklady - realizacia noveho dochadzkoveho systemu a projekt systemu ekonomickych informacii (dnesneho uctovnictva), ktory ma svoje ohranicenie v case, kedy musi byt ukonceny, riesime v spolupraci s IBM a bude certifikovany. Tieto rozdielne systemy, ako velkostou, tak dolezitostou, maju v praxi rovnake problemy. Chyba komunikacia na horizontalnej urovni, ktora nenachadza oporu vo vnutropodnikovej legislative, chyba konkretna zodpovednost za realizaciu globalnych rieseni tykajucich sa vsetkych utvarov spolocnosti. Dolezitost spominanych projektov prerokovala aj riaditelska rada, ktora ulozila riesit uvedene nedostatky v co najkratsom case. Osobitnymi kapitolami v bezpecnosti a priepustnosti nasich IS je akutna poziadavka na zvysenie pamatovej kapacity, ako aj problem roku 2000 nielen v zmysle noveho projektu uctovnictva, ale aj v najsirsom slova zmysle. Uvedene ulohy su akutne a ich riesenie bude prioritne. Sirokym nakupom internetu a intranetu sme zamestnancom umoznili prostrednictvom pocitacovych stanic dostat sa prakticky do celosvetovej siete. Je to pokrok, ktory umoznuje nacerpat vedomosti zo svetovych databaz, no nesmie sa stat prostriedkom neefektivneho vyuzivania pracovneho casu. Pri revizii opodstatnenosti pracovnych miest budu vyuzite aj vysledky namatkovej kontroly vyuzivania jednotlivych stanic. V zavere rad konstatujem, ze vsetky informacne systemy sme v tomto roku prevadzkovali bez zavaznych havarii a vypadkov. Svedci to o vysokej profesionalite pracovnikov informatiky. Roky sklonujeme revitalizacny program, v ktorom sme si v r. 1994 stanovili velmi narocne ulohy, pokracujuce v Podnikatelskom zamere ZP a.s. aj v roku 1998. Prvy revitalizacny program mal svoj stredny horizont a prave v tomto obdobi mame pocit, ze sa naplnil. Preto si predstavenstvo svojim uzneseni ulozilo vypracovat novu strategiu na najblizsie strednodobe obdobie, o ktorej budete vsetci informovani. Zeleziarne samozrejme chcu nadalej zostat vyrobcom tradicneho sortimentu ocelovych bezsvikovych rur, konkurovat renomovanym vyrobcom Mannesmann, Bentheler, Dalmine ..., s cielom zvysovania podielu vyrobkov s vyssou pridanou hodnotou (tesnejsia spolupraca s automobilovym priemyslom, vyssia finalizacia polotovarov, hydraulicke rury - valce a dalsi program, ktory bude predmetom investicneho fora na dalsie roky). Pri snahe diverzifikovat nase podnikatelske aktivity sa budeme snazit o rozvoj aj v inych oblastiach, mam na mysli konkretne cestovny ruch, pre ktory je Slovensko ako stvorene. V tejto oblasti suplujeme ulohu statu, s cielom vybudovat v regione take zariadenia (lyz. stredisko SKI Tale , rozvoj hotela Stupka, vystavba golfoveho ihriska...), ktore ho zapisu do povedomia nielen doma, ale aj za hranicami a co je velmi dolezite, tato aktivita prinasa dalsiu zamestnanost pre nasich spoluobcanov. V oblasti zivotneho prostedia chceme ziskat normu ISO 14 000, v oblasti financnej strategie sa zameriavame na neustalu optimalizaciu prevadzkoveho kapitalu, s cielom postupneho znizovania podielu cudzich zdrojov v spolocnosti. V priebehu 3-5 rokov chceme znizit podiel zo sucasnych 50 % na 45-40%. V ramci strednodobej strategie bude prijaty este dalsi rad uloh na mobilizaciu vnutornych rezerv spolocnosti. O ekonomickom zhodnoteni hospodarskych vysledkov I.-X. s vyhladom do konca roka 1998 hovori ekonomicky riaditel. Chcem vsak zdoraznit, ze tie rizika planu, ktore boli zverejnene vo vyrocnej sprave na tento rok sa nenaplnili, a aj vdaka tomu mozeme takto uzatvarat rok. Hrozba EU trva dalej, nedoslo k zvyseniu cien energii, devalvacia koruny naopak nasu spolocnost ozdravila a podrzala, vdaka proexportnej produkcii. Je to jav synergicky a mozeme ocakavat, ze naklady od vsetkych dodavatelov v najblizsom obdobi vzrastu. K tomuto roku este treba spomenut, ze na septembrovej vystave FINEX 98 v B.Bystrici bola nasa spolocnost ocenena "cenou za otvorenost", ktoru nam udelila Asociacia obchodnikov s cennymi papiermi. ZP a.s. ma celkom 20 dcerskych spolocnosti, s majetkovou ucastou 176 mil. Sk. Z hladiska ich poslania, cinnosti a ciela pre zeleziarne ich delime na 4-skupiny: spolocnosti obchodne, vyrobne, cestovneho ruchu a sluzieb, a ostatne. Vyznamnou zmenou v cinnosti nasich obchodnych spolocnosti bola transformacia ZP Trade Bohemia, ktora sa k 30.9. transformovala z s.r.o. na a.s. posobiacu na ceskom trhu. Zmena priniesla zvysenie kreditu v styku so zakaznikmi, ako aj posilnenie jej dovery. Vyrobne spolocnosti mame dve a to TTS Svinov spol. s r.o. v Ostrave, kde mame spolocny podnik s Vitkovicami a druhou je PIPECO SLOVAKIA s.r.o., so sidlom v Podbrezovej. TTS Svinov spol. s r.o. mala pre tento rok postaveny konsolidacny plan, ktoreho ciel tohtorocny zisk naplnia podla ocakavania. PIPECO SLOVAKIA s.r.o. zase prinasa na trh skvely vyrobok - predizolovanu ruru, avsak v case, ked chybaju v komunalnej sfere financie. Napriek predpokladanej tohtorocnej strate si myslime, ze spolocnost ma buducnost. Spolocnosti cestovneho ruchu a sluzieb: ZP- Gastroservis s.r.o., ZP BYTOS s.r.o., ZP- REO s.r.o., ZANINONI SLOVAKIA s.r.o., Hotel STUPKA s.r.o. a najnovsie ZP SKI Tale a.s., vsetky ukoncia hospodarenie za rok 1998 s mensim, ci vacsim ziskom. Otazkou zostava opat ZP BYTOS s.r.o., kde pri vyrobe tepla nam nie je dodnes jasne, ci vlada do konca roka vyriesi dotacny problem. V oblasti predaja bytov sme ulohu prekrocili a predali sme 357 bytov. Pri hoteli STUPKA sme otvorili Kolibu a 20. decembra bude ukoncene nove lyziarske stredisko v oblasti Talov, poskytujuce vyhody pre nasich zamestnancov. Rozborom hospodarskej cinnosti dcerskych spolocnosti za tento rok predpokladame, ze v roku 1998 vytvorime po zdaneni cisty zisk okolo 10 mil. Sk, cim stupne ich bilancna hodnota a teda aj majetok ZP a.s. Ak bolo mozne tieto vysledky v dcerskych spolocnostiach dosiahnut, tak je to len vdaka tomu, ze prosperovala samotna materska spolocnost. Umoznilo to dalsiu zamestnanost pre 210 pracovnikov z regionu a dalsich v CR. Okrem toho popri nasej firme existuju desiatky malych a strednych sukromnikov z tohoto regionu, o com nemusime nikoho presviedcat. Preto je prosperita ZP a.s. v tomto zabudnutom kute Slovenska taka dolezita a my vsetci nesieme zodpovednost na svojich pleciach za jej, i svoju buducnost. Zaverom chcem podakovat vsetkym pracovnikom z useku, ktory riadim, a samozrejme vsetkym vam, ktori s mojim usekom spolupracujete, osobitne chcem podakovat riaditelom vsetkych dcerskych spolocnosti a prostrednictvom nich aj vsetkym pracovnikom, ktorych riadia za dobre odvedenu pracu a dosiahnute vysledky v roku 1998." |
PRAVNICKE OSOBY 20/. Novela zakona o daniach z prijmov c. 173/1998 Z.z.
zrusila oslobodenie od dane z prijmov pravnickych osob vytazok prevadzkovatelov v loterii
a inych podobnych hier povolovanych podla zakona o loteriach a inych podobnych hrach,
ktory je urceny vo vyske aspon 90% na verejnoprospesne ucely (paragraf 19 pism.g) v novele
bude paragraf 19 pis. g zniet : Od dane su oslobodene vynosy zo statnych dlhopisov
znejucich na cudziu menu. 21/. Rusi sa oslobodenie od dane z prijmov pre uroky z
vkladov na devizovych uctoch a na vkladnych knizkach znejucich na cudziu menu, ktore plynu
pravnickym osobam. Pri povodnom oslobodeni devizovych uctov pravnickych osob sa
vychadzalo z predpokladu, ze taketo oslobodenie sa vztahuje len na uzky okruh pravnickych
osob, ktore mali povolenie na otvorenie vlastneho devizoveho uctu, resp. uctu znejuceho na
cudziu menu. Novela devizoveho zakona k dnu 1.4.1998 zrusila ponukovu povinnost pravnickym
osobam a umoznuje im priamo ukladat na vlastne ucty penazne prostriedky v cudzej mene a
preto sa ustanovenie o oslobodeni vkladov na devizovych uctoch stalo neaktualnym a
neodovodnenym. c. 503/1990 Zb. o dlhopisoch nadalej podlieha osobitnej sadzbe dane vyberanej zrazkou vo vyske podla paragr. 36. 25/. Podla znenia ustanovenia paragr. 23 odst. 4 pism. f/. sa do zakladu dane nezahrnaju nezaplatene a neprijate uroky z omeskania sankcneho charakteru dohodnute v uverovej zmluve. Tieto sa do danoveho zakladu zahrnu az v tom zdanovacom obdobi, ked boli skutocne uhradene alebo prijate. Zaroven aj ustanovenie paragr. 23 odst. 14 uklada zahrnut do zakladu dane uroky z omeskania aj u ich platitela az v obdobi, ked dojde k ich uhrade. Je na zvazenie, ci toto ustanovenie nemohlo byt definovane vseobecne na vsetky druhy sankcnych urokov a penale, nakolko by sa takto odstranila neopodstatnena tvrdost zakona. V sucasnosti, ak ma spolocnost dlznikov a tito neuhradia dlznu sumu, mala by si spolocnost zahrnut aj penale do prijmov, hoci ich nikdy nemusi vidiet zaplatene. Vychadzam z predpokladu, ze kazda spolocnost ma v obchodnych zmluvach alebo na fakturach uvedene sankcie za omeskanie uhrad. 26/. Paragr. 23 odst. 7 novely nekompromisne definuje ekonomicky a personalne prepojene osoby a co sa rozumie pod ucastou na vedeni, kontrole alebo imani druhej osoby a zaroven dava spravcovi dane moznost zvysit zaklad dane, ak sa dohodnute ceny medzi tymito osobami lisia s cenami dohodnutymi medzi nezavislymi osobami. Je nevyhnutne nutne uvedomit si obsah tohto paragrafu pri obchodovani kazdej materskej firmy s jej dcerami. 27/. Doplnenim paragr. 23 odst. 15 sa ustanovuje sposob vycislenia zakladu dane pri predaji podniku, t.j. aktiv a pasiv, ktory doteraz nebol zakotveny priamo v zakone. 28/. Namiesto doterajsieho ustanovenia paragr. 23 odst. 7 sa doplna nove znenie paragr. 23a, ktore metodicky riesi upravu zakladu dane u zavislych osob na principe cien, ktore sa pouzivaju pri predaji porovnatelnych tovarov a sluzieb v ramci obchodnych vztahov medzi nezavislymi osobami. Sposob a metoda zistovania rozdielu medzi cenou dohodnutou zavislymi osobami a cenou pouzivanou medzi nezavislymi osobami pre ucely upravy zakladu dane, stanovi Ministerstvo financii SR vyhlaskou. Zavislymi osobami sa podla novely rozumeju ekonomicky alebo personalne vzajomne prepojene tuzemske fyzicke alebo pravnicke osoby so zahranicnymi. 29/. Zrusenie nezmyselneho prepoctu DPH danovnikov s vykazovanym koeficientom DPH pripadajucej na zasoby prinasa novela paragr. 24 odst. 2, pism. ch, bod 2/. Opat nie je znenie paragrafu stastne, pretoze prepocet na hmotny a nehmotny investicny majetok zostava nadalej v platnosti. Je zaujimave sledovat zakonodarcu, ako dokaze spravit vynimku pri sankcnych urokoch z bankovych uverov , ale tu, kde by sa tento paragraf mal vztahovat hlavne na banky, sa uz vynimka nekona. 30/. Doteraz bola pri leasingu nehnutelnosti stanovena minimalna doba najmu nehnutelnosti 8 rokov, ale novela paragr. 23 odst. 4, pism. a/, vynechava tuto dobu, pretoze ide o duplicitnu podmienku, nakolko doba najmu musi byt minimalne 20 % z doby odpisovania ( 20% zo 40 r.), tym zrovnopravnuje podmienky prenajmu nehnutelnosti s podmienkami najmu inych veci, ale v skutocnosti sa nic nemeni. Zaroven sa novelou zakona pri postupeni leasingu dalsiemu najomcovi skuma splnenie podmienok leasingu ako celku, teda u povodneho aj noveho najomcu spolu. 31/. Za propagacne predmety uznane do nakladov sa novelou povazuju propagacne predmety do vysky 200,- Sk za ks, paragr. 25 pism. t, pricom doteraz zakon hovoril 100,- Sk/ks, ale pri DPH 200,- Sk/ks a tento ocividny nesulad dvoch zakladnych danovych zakonov riesilo len opatrenie MF SR. 32/. Uplatnit polovicny odpis do nakladov danovnikom vstupujucim do konkurzu, umoznuje paragr. 26 odst. 5, novely. Toto sa vztahuje aj na fyzicke osoby konciace podnikanie ci samostatnu zarobkovu cinnost alebo prenajom za predpokladu, ze odpisovany majetok vlastnili k 1. januaru bezneho roka. 33/. Doplnenym znenim paragrafu 30 odst. 1 sa konkretizuje zaradenie majetku do dopisovej skupiny v pripade, ak ide o subor hnutelnych veci. Majetok sa zaradi do prislusnej odpisovej skupiny, v ktorej je zaradeny hlavny funkcny celok. 34/. V sulade s doplnenym paragr. 30 odst. 4, pri postupeni najomnej zmluvy s naslednou kupou prenajatej veci novemu prenajimatelovi sa odpisy nemenia, pricom novy prenajimatel pokracuje v odpisovani zacatom povodnym prenajimatelom. 35/. Danovnikom nezalozenym alebo nezriadenym na podnikanie paragr. 40 uklada povinnost podavat danove priznanie v riadnom termine, teda do 31. marca bezneho roka za predchadzajuci kalendarny rok. Tuto povinnost nemaju iba vtedy, ak poberaju len prijmy zdanene zrazkovou danou podla paragr. 36. Tyka sa to hlavne sportovych klubov a inych organizacii, ktore maju stanovy zaregistrovane Ministerstvom vnutra SR. 36/. V prilohe k zakonu v odpisovej skupine 1 (odpisova doba 4 roky) polozka 1 - 38 znie: " 1 - 38 nehmotny majetok, z toho len: - pocitacove programy ( software), 37./ V prilohe k zakonu sa v odpisovej skupine 2 (doba odpisovania 8 rokov) na konci pripaja polozka 2 - 66, ktora znie: " 2 - 66 nehmotny majetok, okrem: - pocitacovych programov (software), 38./ V prilohe k zakonu sa v odpisovej skupine 5 (doba odpisovania 40 rokov) nad polozky 5 - 1 a 5 - 2 pripaja poznamka: " sucastou stavby je zariadenie tvoriace technicke a technologicke vybavenie stavby, ktore zabezpecuje jej prevadzkovu funkciu alebo ucel, na ktory bola stavba zhotovena, sucastou stavby je toto zariadenie odo dna jeho pevneho zabudovania do stavby." V preklade to znamena, ze ak postavim napriklad kotolnu, tak kotol ako aj rozvody a merace sa stanu sucastou odpisovania stavby, co znamena, ze by sa mali odpisovat 40 rokov. Technikom a stavbarom je zrejme, ze zivotnost kotla, ako aj potrubi, je nizsia ako 40 rokov a preto nam zostava verit, ze tato nestastna formulacia poznamky zo zakona vypadne. Vazeni kolegovia, novela danoveho zakona c. 173/1998 Z.z., ktorej prevazna cast vstupi do platnostiod 1. januara 1999, je len jednou z mnohych, ktore nas este urcite cakaju. Zelam vsetkym vela trpezlivosti pri studiu jej zaludnosti a vela uspechov pri jej uplatnovani v praxi. Ing. Alena Strmenova, |
SCOTTOV ZAKON |
 |
DEMINGOV ZAKON Kvalita je to, ked sa vracia zakaznik a nie tovar. JONESOV ZAKON |
KVALITA ZACINA, KONCI SKOLENIM
ALEBO
UCIACA SA ORGANIZACIA
Kvalita v tom najsirsom vyzname nie je myslitelna bez kvality ludskeho faktora. Kazda firma chce byt slate lepsia, co vsak predpoklada, ze stale lepsi bude i jej kolektiv zamestnancov. Len informovany, tvorivy, flexibilny, prisposobivy zamestnanec ochotny vzdelavat sa, moze byt dnes pre firmu prospesny. Jednym z nastrojov, ktory toto moze pozitivne ovplyvnit je vychova a vzdelavanie zamestnancov ku kvalite. Nie nahodou sa hovori, ze "kvalita zacina i konci skolenim".
Vychova, vzdelavanie a priprava zamestnancov je zlozity a narocny proces zacinajuci efektivnym ziskavanim potrieb zo vsetkych urovni organizacie, cez diferencovane planovanie, pripravu, realizaciu, az po spatne hodnotenie ucinnosti a efektivnosti, v navaznosti na definovane ciele a potreby. V ramci tohoto procesu musime najst odpoved na celu plejadu zlozitych otazok, napriklad:
- Ako najefektivnejsie zistit potreby vzdelavania a pripravy?
- Ako motivovat zamestnancov, aby sa aktivne zucastnovali tvrdeho procesu vzdelavania a
ukladali do tohto nikdy nekonciaceho procesu svoj cas a usilie?
- Ako diferencovane programovat vzdelavanie, aby vzdy odrazalo
objektivne potreby vsetkych zucastnenych subjektov?
- Ako vytvarat podmienky, ktore umoznuju v plnej miere vyuzit
vysledky vzdelavania?
Vychova a vzdelavanie zamestnancov musi vzdy vychadzat zo sucasnych, ale predovsetkym perspektivnych potrieb rozvoja ludskych zdrojov, v navaznosti na ciele a potreby firmy. V dnesnych podmienkach uz nie su potrebne len kvantitativne ukazovatele, ale hlavne kvalita a efektivnost vzdelavania. Cely tento system musi plne respektovat zaujmy a potreby vsetkych zucastnenych subjektov - zamestnanca, zamestnavatela i realizatora.
V poslednom case sa stale castejsie stretavame s terminom tzv. "uciaca sa organizacia". Co si pod tymto pojmom vlastne predstavit? Najcastejsie byva tento pojem definovany ako organizacia, ktorej zamestnanci sa dobrovolne a cielavedome zucastnuju procesu neustaleho rozsirovania svojich vedomosti, schopnosti, zrucnosti s cielom zdokonalovania svojej vlastnej prace a zlepsovania vysledkov firmy. Hlavne principy vychadzaju zo spravneho naplnenia pojmov-"vediet-chciet-moct".
Cielom a zmyslom procesu neustaleho vzdelavania je nielen ucit zamestnancov pracovat v systeme, vyuzivat systemove nastroje, zvysovat zrucnosti, ale aj formovat pozitivny pristup vsetkych zamestnancov vratane veducich pracovnikov k firme, k praci, k spolupracovnikom, zakaznikom, dodavatelom, okoliu, cize vytvarat zdravu podnikovu kulturu.
Personalny manazment, do ktoreho zapada aj trvale vzdelavanie zamestnancov, sa javi ako najefektivnejsia forma riesenia stale narocnejsich uloh, ale predovsetkym faktov prevencie buducich moznych problemov. Ludsky cinitel patri v procesoch zabezpecovania kvality z hladiska dolezitosti na popredne miesto. Schopnost ucit sa rychlejsie nez nasa konkurencia, bude mozno jedinou stalou konkurencnou vyhodou, preto tuto moznost efektivne vyuzime.
NOVE NORMY RODINY ISO 9000.2000 |
Vlani si cely svet, ktory sa toci okolo kvality a jej systemoveho ponimania pripomenul uz desiate vyrocie prveho vydania noriem rodiny ISO 9000. Normy sa postupne doplnali, rozsirovali a zdokonalovali, co sa odzrkadlilo v ich reviziacii. V sucasnosti je aktualna revizia z roku 1994. Medzinarodna organizacia pre normalizaciu ISO a jej komisia ISO/TC 176 - pre riadenie a zabezpecenie kvality, pripravuje novu normu ISO 9000.2000, ktorou chce vstupit do 21. storocia.
Co je ustrednou myslienkou navrhu novych noriem a ake su ich zakladne principy?
Ustrednou myslienkou tychto navrhovanych noriem je zameranie na riadenie procesu vo firme so vsetkymi nalezitostami a vazbami. Vsetky sucasne poziadavky existujucich noriem najdeme i v novych normach ISO 9000.2000, avsak s ciastocne pozmenenou prioritou. Zakladne principy riadenia kvality vychadzaju z tychto bodov:
- orientacia na zakaznika, zistovanie a stanovovanie potrieb a
poziadaviek zakaznika,
- definovanie cielov a cielovych hodnot kvality z hodnotenia
kvality, z aktualnych vysledkov kvality, zo stupna spokojnosti a potrieb zakaznika,
- riadenie kvality vo firme na zaklade riadenia procesov a podla
cielov,
- riadenia a zabezpecenie primeranych zdrojov na dosiahnutie
definovanej urovne kvality (personalne, organizacne, technicke, technologicke, financne
atd.),
- rozhodovanie a riadenie vsetkych cinnosti a procesov na zaklade
priblizovania faktov,
- meranie, analyza vsetkych dolezitych parametrov, znakov, procesov
a cinnosti s naslednym kontinualnym zlepsovanim,
- vzajomne uzitocne dodavatelsko-odberatelske vztahy a aktivna
komunikacia dodavatel - odberatel a opacne na vsetky zlozky kvality a nekvality za ucelom
zefektivnenia cinnosti a znizenia moznych strat z nekvality,
- riadenie ludskych zdrojov a vzdelavanie ludi ku kvalite.
V suvilosti s novelizaciou tychto noriem vznikaju poziadavky na novy sposob - procesov orientovaneho auditovania. Ide o auditovanie hlavnych procesov a ich podprocesov.
PRE ZAMYSLENIE
A POUCENIE 1. Cim neskor chyby odhalime, tym vacsie straty a naklady nam sposobia. Nepodcenuj kontrolu svojej prace - KONTROLA SA VYPLATI. 2. Prevencia predchadza moznostiam vzniku chyb a preto sa vyplati este viac. 3. Neodstranuj vzniknuty problem, ale hladaj a odstran pricinu, ktora problem sposobuje. 4. Kazda firma, kazdy manazer, kazdy zamestnanec sa stretava s
mnozstvom problemov. Ti zli ich zneuzivaju, priemerni na ne iba nadavaju, ti najlepsi ich
riesia, resp. pomahaju riesit. 5. Vsetko, co nesluzi zvysovaniu hodnoty vyrobku, je plytvanie a strata. Je treba bojovat proti vsetkym druhom plytvania spojenych so zbytocnymi nakladmi. K hlavnym druhom strat a plytvaniu mozeme zaradit: - plytvanie a straty z nadvyroby ( vyrabaju sa vyrobky, ktore
sa nepredavaju z roznych dovodov) 6. Kazdy problem mozno riesit dvoma sposobmi: 1. operativne - jeden clovek ma jeden napad, ktory sam urychlene realizuje. Caka, ci sa problem opat objavi. V pripade, ze problem nie je odstraneny, musi vymysliet dalsiu moznost a vyskusat druhe opatrenie. Caka, ci problem zmizol. V pripade, ze nie, musi vymysliet dalsiu moznost a vyskusat dalsie opatrenie... atd. Potom byva problem spravidla prehluseny este vacsim a aktualnejsim problemom. 2. systematicky - timovou pracou s vyuzitim metodiky PDCA (PLAN-DO-CHECK-ACT) - PLANUJ (problem, poznaj, popis, premysli, najdi pricinu, plan prace), VYKONAJ - PREVER - ZAVED (poisti, pochval, pokracuj v zlepsovani). 7. Rovnovaha medzi kvalitou a nakladmi, resp. kvalita za
primeranu cenu. |
| VIANOCNA ANKETA * VIANOCNA ANKETA * VIANOCNA ANKETA * VIANOCNA ANKETA * |
| Vianoce,
stromcek a pod stromcekom...? To zaujima hlavne deti, co si pod tym ich symbolom Vianoc
najdu, ake prekvapenia sa skryvaju v krasne zabalenych daroch? Nase detske sny sa naplnili
a pre nas su darcekom ine hodnoty, ako tie materialne a tak to vyplyva i z nasej
predvianocnej ankety: 1. Aky darcek si zelate pod stromcek? 2. Vase prianie do noveho roka 1999. |
| Miroslav Hadry, kolajova
doprava 1. -Staci mi, ked mam zdravu a stastnu rodinu. S tym darcekom sa necham prekvapit. 2. - V novom roku si zelam, aby bolo aspon tak, ako doteraz, zdravie a aby som mal ako zivitel troch deti robotu. Marcel KUPEC, elektroservis 1. - Neviem, prekvapili ste ma touto otazkou. Hadam viac zdravia a penazi. Nejake darceky kupim priatelke, rodicom a bratom. Ja sa dam prekvapit. 2. - V novom roku si zelam istotu v praci a pre tento region klesajucu nezamestnanost. Ivan STEHLIK, elektroservis 1. - Nedavame si drahe darceky, ale o to su vzacnejsie. Mam dve deti, tak je velmi dolezite aby boli zdrave, ako aj cela rodina. 2. - V novom roku by sme chceli, aby manzelka konecne ziskala
zamestnanie a aby aj pre nas zamestnanych bolo dost roboty. Klement CELLAR, odbor ekonomickych informacii a rozborov 1. - Najvacsi - najziadanejsi darcek? Aby boli stastne Vianoce a vela lasky. K stastiu patri predsa laska a hlavne v rodinach. 2. - V novom roku si zelam, aby to islo v nasej firme este lepsie, ako doteraz. |
Peter KNAPCOK, taharen rur 1 1. - Som slobodny, kupujem si vsetko co treba sam. Na Stedry vecer pojdem k bratovi, ktory oslavuje 40-rokov. Ja kupim nieco jeho rodine a iste dostanem od nich nejaku malickost. Novy rok budem vitat s partiou na chate. 2 - V novom roku 1999 zelam vsetkym aby tu bolo kus pokoja, menej hadok - aj v parlamente, zdravia a hlavne zamestnanie. Vladimir HRASKO, odd. vzdelavania a rekvalifikacie 1. - Mal som po zdravotnej stranke tazky rok a tak darcekom pod stromcek je pre mna zlepsenie zraku. Cize mojim najvacsim zelanim pod stromcek - je zdravie. 2. - V novom roku si zelam, aby nasa firma nadalej prosperovala, aby to bolo k spokojnosti vsetkych jej zamestnancov. Zelania osobne nechame na nahodu.
Ing. Marian SMOLEC, ZP BYTOS s.r.o. 1.- Pokoj, rodinnu pohodu a klud. 2. - Plati to i pre buduci rok nielen v sukromi, ale aj pre ZP BYTOS s.r.o., ZP a.s. a vsetky dcerske spolocnosti. V buducom roku len takuto atmosferu, nakolko len v pokoji sa da pracovat. Helena KARDHORDOVA, nasa dochodkyna 1. - Aby sa konecne ludia zacali znasat a zavladla medzi nimi pohoda a klud. 2. - To iste plati i pre buduci rok. Ako optimistka verim, ze novy rok bude dobry aj pre tych chorych ludi, ktori sa nebudu bat navstivit zdravotnicke zariadenie, ze im nepredpisu liek, ze ho poistovna nepreplati. Ze nase peniaze budu v zdravotnictve pouzite pre nas - pacientov." |
Ing. Maria SLOBODNIKOVA, financny odbor 1. - Pokoj, stastie a zdravie. Ako rada prijimam darceky, tak aj rada obdaruvam svojich najblizsich. Pre mna maly darcek venovany z lasky je tym najkrajsim a najcennejsim. 2. - V rodine si do noveho roka zelam zdravie. Pre svojich spoluobcanov zamestnanost, pre ZP a.s. aby mala dostatok zaujimavych trhov a tym aj priliv financnych prostriedkov. Marian KVACKAJ, financny odbor 1. - Osobne neocakavam nejake darceky - skor pre deti. Sebe a ostatnym vela zdravia a pokoj, aby ludia medzi sebou dobre vychadzali. 2. - To iste plati i pre zelanie do noveho roka. Nasej spolocnosti zelam dostatok zakaziek, aby nam odberatelia vcas platili a aby boli vcasne i nase platby. Ing. Maria KUZMIKOVA, odbor riadenia kvality 1. - Zdravie a lasku, to je to najdolezitejsie. 2. - V novom roku si osobne zelam to iste a v zamestnani dobre pracovne vztahy. Marian KVACKAJ, financny odbor 1. - Osobne neocakavam nejake darceky - skor pre deti. Sebe a ostatnym vela zdravia a pokoj, aby ludia medzi sebou dobre vychadzali. 2. - To iste plati i pre zelanie do noveho roka. Nasej spolocnosti zelam dostatok zakaziek, aby nam odberatelia vcas platili a aby boli vcasne i nase platby. |
Ing. Viera DUBCOVA, odd. vzdelavania a rekvalifikacie
1. - Aby boli moje deti uspesne v skole a aby som bola, ako zivitelka rodiny, zdrava.
2. - Pre buduci rok je moje zelanie konkretnejsie, zelam si aby prijali mojho syna na strednu skolu. Pre vsetkych - aby sme mali aspon tolko roboty, ako v tomto roku, lebo "robota je liek na vsetky problemy".
Viera KORDIKOVA, odd. vzdelavania a rekvalifikacie
1. - Ja uz vlastne ani velke osobne prianie ohladne darcekov nemam. Hlavne si zelam zdravie a rodinnu pohodu.
2. - V novom roku aby nam to v zamestnani "klapalo" a v osobnom zivote ma caka okruhle vyrocie, tak aby som sa ho v zdravi dozila.
Jaroslav BANIK, kolajova doprava
1. - Aby sa ludia k sebe lepsie spravali, tolerovali sa
navzajom, aby nechybalo priatelstvo. Chcel by som aby sme si nezavideli i to malo, co
mame.
2. - Do noveho roka vela zdravia, stastia vsetkym. Osobne plany nemam, co ma prist, to
pride.
Eva MUTISOVA, odbor riadenia kvality
1. - Necham sa prekvapit. Ale hlavne zdravie sebe, svojej rodine a pracovnu istotu.
2. - V novom roku zelanie pre vsetkych - zdravie, dostatok penazi a pracu."
Juraj KURAJDA, odbor riadenia kvality
1.- Moj sen sa aj tak nenaplni. No potesi ma aj maly darcek.
2. - Do noveho roka zelam vsetkym aby sme boli zdravi, aby sme
mali viac ludskeho pochopenia a pracovnu istotu."
Kino Mostar
Uvadza v decembri o 19.30 hod.
11. v priatok: PASTI, PASTI, PASTICKY, neuveritelny pribeh, ktory sa skutocne stal. Zacalo sa to stopom, pokracovalo znasilnenim a zdaleka neskoncilo kastraciou. MP od 15r., vstupne: 40,- Sk.
12. v sobotu, 13. v nedelu aj o 17.15 hod.: ZORROVA MASKA, maskovany pomstitel bojuje proti bezpraviu po udalosti, ked mu tragicky zomiera milovana manzelka a pride aj o malu dcerku Elenu, ktoru mu kruty Montero odvlecie. MP, vstupne: 50,- Sk.
15. , 16. v utorok a v stredu: M A F I A, Vincenzo Cortina vyrastal v Amerike, kde sa stal patriarchom jednej z najmocnejsich mafianskych rodin. Je cas, aby moc odovzdal jednemu zo svojich synov... MP od 12r., vstupne: 42,- Sk.
17. vo stvrtok: Filmovy klub: NEBO NAD BERLINOM, moderna filmova rozpravka o dvoch anjeloch, z ktorych jeden sa zalubi do cirkusovej artistky, vzda sa vecneho zivota a stane sa clovekom. Vstupne pre clenov 20,- a pre neclenov 30,- Sk.
19., 20. v sobotu a nedelu: VELKE NADEJE, na motivy slavneho romanu Charlesa Dickensa, pribeh lasky mladeho muza k nedosiahnutelnej zene. MP od 12r., vstupne 42,- Sk.
26., 27. v sobotu a nedelu: PIADIMUZICI, normalna rodina Lenderovcov zije vo vzacnej susedskej symbioze s rodinou Clockovcov - piadimuzikmi, ktorym staci byvanie pod podlahou domu. Rodinna komedia, ktora dava velkym aj malym divakom zaruku skveleho filmoveho zazitku. MP, vstupne. 38,- Sk.
29., 30. v utorok a stredu: AKTY X, tajomne
sprisahanie, nevysvetlitelne zahady, paranormalne javy, stretnutia s buducnostou, agenti
FBI Mulder a Scullyova - to su v skratke atributy prveho celovecerneho filmu. MP od 12r.,
vstupne: 40,- Sk.
Kino Panorama
Obecne kino uvadza vecerne predstavenia o 19. hod
12.,13. v sobotu a nedelu, pozor-len o 18,30 hod.: ZACHRANTE VOJAKA RYANA, stoji zato, pre zachranu jedneho zivota riskovat zivoty dalsich osmich vojakov? MP od 12r., vstupne: 50,- Sk.
15. v utorok: DO NAHA!, bez prace, bez penazi, bez nohavic - s holym zadkom... MP od 12r., vstupne: 36,- Sk.
19. v sobotu len o 16,30 hod.: JAZERNA KRALOVNA, rozpravkovy pribeh o zlej jazernej kralovnej a velkej laske, ktora nakoniec zvitazi. MP, vstupne: 30,- Sk.
20. v nedelu: 6 DNI, 7 NOCI, dobrodruzna komedia rezisera Ivana Reitmana s Harisonom Fordom v hlavnej ulohe. Drsny policajt a novinarka nudzovo pristavaju na ostrove, kde ich ocakavaju dobrodruzstva... MP od 12r., vstupne: 34,-Sk.
22. v utorok aj o 16.30 hod.:PIADIMUZICI (NAJOMNICKOVIA), drobni ludkovia, velke mrzutosti a vela zabavy. MP od 12r., vstupne: 38,- Sk.
27. nedela, len o 18.30 hod.: ZAKLINAC KONI, romanticka drama podla znameho bestselleru v tradicii filmu Madisonske mosty. MP od 12r., vstupne: 36,- Sk.
29. utorok: CHOBOTNICA, novodobi pirati pripravuju utok na luxusnu zaoceansku lod.Jedno nebezpecenstvo sa blizi zo vzduchu, pod morskou hladinou vsak cihaju tajomne tvory, ktore maju celkom ine plany... MP od 15r., vstupne: 35,- Sk.
Smutocne
podakovanie |
Dakujeme vsetkym pribuznym, znamym a spolupracovnikom za kvetinove dary a prejavy sustrasti pri poslednej rozlucke s nasou drahou manzelkou a matkou SIMONOU LEITNEROVOU. Manzel s detmi a ostatna smutiaca rodina |
Darcovia z nasich radov
j v roku 1998 boli medzi vyznamenanymi darcami krvi zamestnanci Zeleziarni Podbrezova a.s., ktori za desiatky bezprispevkovych odberov krvi boli oceneni Janskeho plaketami:
| z l a t e Jimi CURDA z oceliarne strieborne RNDr. Jozef KOBZA z odb. informatiky |
bronzove
Ing. Jozef BARZIK z odb.
informatiky |
Zbory pre obcianske zalezitosti boli uzakonene v sulade s vtedajsim rodinnym pravom, ako pomocne aktivy narodnych vyborov. Ich ulohou a poslanim bolo vytvarat pre zakladne obcianske obrady, ako sobase, uvitania deti do zivota, obcianske pohreby, zivotne jubilea... dostojny priebeh. V roku 1985, ked si pripominali 35. vyrocie ZPOZ-u, dosiahol podbrezovsky zbor najvyssie ocenenie - 1. miesto v celoslovenskej sutazi, v kategorii obci do 5 - tisic obyvatelov. V sucasnosti vedie ZPOZ v Podbrezovej p. Miroslav Prochazka. Pod jeho vedenim pripravuju clenovia obrady, uvitania novorodencov, obcianske sobase, obcianske pohreby. Obecne zastupitelstvo v Podbrezovej tuto aktivitu podporuje a ma zaujem o jej dalsie rozsirovanie. |
Na pocest jej 160. vyrocia
Vyvrcholenim jubilejneho koncertu bolo mnozstvo blahozelani a
priani dalsich uspechov. Gratulanti vzdavali hold uspechom, ktore nasa dychova hudba pocas
svojho vyvoja zaznamenala a v ostatnych rokoch sa stala znamym hudobnym telesom aj v
zahranici. V mene Predstavenstva ZP a.s. Ing. L. Ihring odovzdal dychovej hudbe dakovny
list so zelanim, aby aj nadalej sirili dobre meno nasich zeleziarni, zaroven aj svoju
vynikajucu povest a nebali sa siahat aj po tych najvyssich metach.
|
V kazdom z nas drieme trochu romantiky i detskej naivity a prave v case vianocnom a predvianocnom sa kazdy rad vracia do spomienok svojich, i do zivota nasich predkov. Vtedy sa clovek na cloveka pozera akosi vnimavejsie a citlivejsie. Skusme sa spolu na chvilu ponorit do spomienok na zivot nasich predkov. Nazrime do davnych cias, kedy pomocou povier, magie, dodrziavanim urcitych zivotnych pravidiel snazili sa predchadzat chorobam i nestastiu a zabezpecit si hojnost urody, zdravia, lasky sebe aj rodine. Vianocne oblatky Vianocne pripravy sa intenzivnejsie zacinali uz od Lucie (13.decembra) . Miestny ucitel, vtedy rechtor, vyslal deti v dedine s naucenou riekankou po domoch, aby vyziadali obilie na pripravu vianocnych oblatok. Ked bolo kratko pred Vianocami, pani rechtorka vybrala par chlapcov, ktori sa vyzorom podobali anjelom, aby rozniesli oblatky po dedine. Oblatky sluzili ako obradny uvod k stedrovecernej veceri. Den zakalaciek Na Tomasa (21.decembra) bola uz cela dedina v poriadnom zhone, pretoze to bol den zabijaciek. Verilo sa, ze maso zvierata zabiteho v tento den dlhsie vydrzi. Dievcence jeho kosti pouzivali na vestenie. Kto sa chcel vyhnut skode a byt zdravy, musel den zimneho slnovratu privitat cisty a v cerstvo natretej izbe. Z domu sa nesmelo nic dat, ani pozicat aby dom nepostihol ubytok na majetku. Na sv.Tomasa prichod zobraka znamenal nestastie pre rodinu, naopak, velmi vitany bol prichod kolednikov. Zvyklosti a tradicie Prastary nazov "Dohviezdny vecer" oznamoval, ze k veceri sa ma sadat s prvou hviezdou, co sa ukaze na oblohe. V izbe nesmel visiet kozuch, lebo by uhynul dobytok, ani saty, lebo by do roka umrel niekto z rodiny. Gazdovia natierali veraje dveri cesnakom, cibulou, niekde pozapichovali jedlove vetvicky nad zarubne dveri. Mali ochranit ludi aj dobytok pred skodlivymi zasahmi demonov. Kvitnuca haluzka Kedze aj na dedinach bolo zvykom mat v dome cez Vianoce kvitnuce haluzky - barborky, zeny si ich chodili trhat z jablone na Barboru (4. decembra), pretoze verili, ze odhanaju zle a neciste sily od prahu domu. Ritualy Stedreho dna Stedry den mal svoje ritualy. Bol postny na jedlo aj na pracu. Chlieb a pecivo miesili a piekli pred vychodom slnka. Ruky od cesta si gazdina pred vychodom slnka slabo obtrela o ovocne stromy aby dobre rodili. Za stedrovecerny stol si vsetci sadali umyti a v cistych satach. Na stole nesmela chybat zapalena sviecka, oblatky, cesnak pre zdravie, chlieb a med pre pokojny rodinny zivot a bratsku lasku, kapustnica s hubami, ktore zahanali starosti, mak mal zabezpecit buducej urode velke klasy. Jablka a orechy boli trvalou ponukou na stedrovecernom stole. |
rady do kuchyne
* Pokial do cesta pridavame hrozienka, poprasme ich mukou,
* olupane mandle navlhcime, aby sa na nich muka udrzala a boli
v ceste rovnomerne rozlozene,
* ak chceme mat pecivo pekne do cervena, potierame ho trochu
osladenym zltkom,
* vlasske orechy sa pekne rozlusknu a jadra lahsie vyberu, ak
ich macame par hodin v osladenej vode,
* nadobu, v ktorej pripravujeme cokoladovu polevu, vymazeme
tukom, cokolada sa potom nebude lepit na steny,
* tenke cesto lahsie rozvalkame, ak valok obalime cistou
utierkou, na vlhsie cesto pouzijeme pergamenovy papier,
* zltky pribudnu, ak k nim pri slahani pridame lyzicu vody,
* suche kolaciky pecieme aspon 14 dni pred Vianocami, aby sa
cesto dobre ulezalo,
* vsetky suroviny na pecenie by mali mat izbovu teplotu,
* cesto si zamiesime radsej vecer, nechame ho ulezat v chlade
do druheho dna,
* snehove cukrovinky nepecieme, ale ich susime pri najnizsej
teplote.
Kvet stastia |
Na vianocnom stole by nemal chybat kvet stastia - Vianocna hviezda. Je to prekrasne sfarbena rastlina, ktoru v kvetinarstvach predavaju prave v zimnych mesiacoch a je symbolom Vianoc. Vianocna hviezda je sekulentna rastlina s velkymi podlhovastymi listami. Jej hlavnou ozdobou su ruzicove listene sfarbene do krvavocervena, zriedkavejsie do ruzova alebo biela. Uprostred listenov su drobne zlte nenapadne kvietky. Kvet potrebuje predovsetkym teple prostredie, dobre znasa panelakove byty s ustrednym kurenim. Tento kvet je citlivy na prievan a kolisave teploty. Vyhovuje mu teplota 20 - 25 stupnov C. Aby nam hviezdica dlhsie kvitla, prenesieme ju do chladnejsej miestnosti ( asi okolo 15 stupnov C). Po odkvitnuti ju priblizne v marci ostrihame (cca 15 - 20 cm nad zemou), nechame v chladnejsej miestnosti a vobec ju nezalievame. V tomto obdobi, asi do zaciatku maja nepotrebuje ziadnu opateru. Na zaciatku noveho rastu presadime Vianocnu hviezdu do cerstvej lahkej zahradnej zeminy s dostatocnym obsahom humusu. Kvet umiestnime na okno do teplej izby a zacneme znova polievat. Raz do tyzdna ju treba prihnojovat. V lete moze byt na balkone alebo v zahrade, avsak na zatemnenom mieste, aby sa listeny dobre vyfarbili. Nove vyhonky na jesen pod vplyvom skracujucich sa dni opat vytvoria farebne ruzice listenov aj s kvietkami. Dalsie pestovanie odkvitnutej Vianocnej hviezdy sa moze vydarit, ak mate dost trpezlivosti a ziskate aj potrebnu skusenost.
Imelo je uzko spojene s casom vianocnym. Ozdobujeme si nim svoje pribytky s nadejou v pretrvavajuce stastie a pridrzajuc sa starych zvykov nezabudame na poveru, ze bozk pod imelom potvrdzuje a specatuje lasku dvoch zamilovanych. Zvyk, ktory k nam prisiel v minulom storoci, si oblubili najma mladi ludia. Pod imelom sa mohli bozkavat verejne a nikto nemal pravo ich za to karhat. V greckych bajach si bohyna rastlinstva Persophona zobrala vetvicku do podsvetia, kde prebyvala cez zimu. Keltski knazi balili imelo v dobe zrenia do bieleho platna a vyuzivali ho pri chorobach. Aj nasi predkovia uctievali tuto rastlinu, pretoze jej pripisovali carovnu moc, a nazyvali ju "metlou duchov". Imelo biele je vzdy zelena rastlina, vidlicnatovetvena s podlhovastymi kozovitymi listami. Stonky sa velmi lahko lamu. Kvety su nenapadne zltkaste v aprili a biele bobule maju lepkave oplodie. Vo vnutri plodov su ukryte semienka, ktore velmi chutia vtakom. Imelo rastie velmi pomaly, najkvalitnejsie z jablone a zaujimave je, ze vetvicka, ktoru si kladieme na vianocny stol rastie az pat rokov. Imelo malo v ludovom liecitelstve osobite postavenie. Vytazok z bobul pomiesany s iskernikom a vcelim voskom liecil vredy a hnisave rany. V sucasnej dobe sa v terapeutickej praxi uplatnuju rozne pripravky z imela. Su odporucane na liecbu poruch vegetativneho nervoveho systemu i nadorovych ochoreni. Na vianocnom stole tato mala vetvicka symbolizuje stastie a
dobru pohodu. Bozkavanie pod imelom nemusi byt len zasnubne ci predzasnubne. Aj manzelia
po rokoch spolocneho zivota si pod "vetvickou kuzelnej metly" mozu potvrdit
pretrvavajucu lasku. A vetvicka moze byt len zamienkou. |
Lyziarska skola BYSTRA 98 |
| Telovychovna jednota ZP a.s. usporiada v mesiacoch januar- februar 1999 lyziarsky vycvik formou Lyziarskej skoly pre zamestnancov Zeleziarni Podbrezova a.s. a ich rodinnych prislusnikov. Lyziarsky vycvik sa uskutocni v case vikendovych dni - soboty
a nedele od 9. januara do 7. februara 1999 na vleku TJ v Bystrej za chatou Biela
medvedica. Zaujemcovia sa mozu prihlasit na sekretariate TJ ZP u p. M. Jergusovej, c.t. 2921, kde je potrebne uhradit ucastnicky poplatok do konca tohoto roku. Pri vacsom zaujme o vycvik - ako je kapacita lyziarskej skoly, budu uprednostneni uplni zaciatocnici lyzovania. Autobusovu dopravu ucastnikov LS zabezpeci ZO OZK.
|
Podbrezovski vodaci ukoncili sezonu
| Po vlanajsej vodackej sezone, ktora sa vyznacovala mnozstvom aktivit a vydarenych akcii a rekordnym poctom absolvovanych kilometrov, prisla tohtorocna, ktora bola odlisna niecim inym - "tvrdohlavostou a zatatostou" clenov nasho vodackeho oddielu v snahe uskutocnit splavy napriek nepriazni vonkajsich podmienok. |
Nepriazen pocasia sa zacala prejavovat vlastne uz
pred sezonou - mimoriadne mala snehova nadielka pocas vlanajsej zimy davala tusit nizke
jarne vodne stavy. Obavy sa potvrdili a tak, hoci sme tradicnym odomkynanim Hrona sezonu
otvarali uz 10. aprila, v dosledku nedostatku vody v hornej casti Hrona otvaraci splav
sezony Benus-Podbrezova mal svoj zaciatok az v Brezne. Dalsi splav, na ktory sme sa
mimoriadne tesili pre jeho zaujimavost a mal byt uskutocneny "za pomoci" vody z
na kopcoch sa roztapacuceho snehu - Cierny Balog - dokonca uplne vypadol a pocas celej
sezony sa voda v Ciernom Hrone nezodvihla natolko, aby nam ho umoznila splavit.  V tomto case nam preto padlo vhod pozvanie vodakov z Martina, s ktorymi sme vlani obnovili tak trosku zanedbanu spolupracu, na splav dolnej casti Turca a kratkeho useku Vahu z Martina do Strecna a hned o tyzden hornej casti Turca zo Socoviec do Martina. Prvy z tychto splavov bol za cely rok jedinym, ktory prebehol v planovanej dlzke a za pekneho pocasia, druhy - uchvacujuci krasou meandrov uzkeho koryta Horneho Turca - mal chybycku krasy v studenom druhomajovom dazdi, ktory sa na nas spustil zhruba v polovici plavby. Ked sa k tomu pripocitali viacere nechcene kupania na pocetnych osemetnych miestach, zacinali sme viac vnimat zimu, ako krasu Turca... Dalsim splavom, ktory sa neuskutocnil v planovanej dlzke, bol opakovany pokus o splavenie hornej casti Hrona. Tentoraz vsak pokus dopadol este horsie ako ten prvy - kazdy vodak sa totiz lahsie vyrobna s nepriaznou prirody, ako s neochotou ludi. "Vdaka" takejto neochote niektorych pracovnikov Zeleznic SR totiz nebolo mozne zmenit chybne uvedenu cielovu stanicu poslanych clenov z Brezna na Benus. Sice sme si boli vedomi, ze Benus nie je v zozname niekolkych malo stanic na Slovensku, ktore su urcene na nakladanie a vykladanie clnov a ochotne sme slubili, ze clny vylozime sami, obsluhujucemu batozinoveho vozna bolo v tomto pripade jedoduchsie clny v Brezne vylozit, ako poradit a pomoct. Esteze takito "strazcovia predpisov, vytvorenych na poburenie a odradenie cestujucich" nie su v ZSR pravidlom a ich pristup ostro kontrastuje s pristupom dalsich. Ci uz s pristupom rusnovodicov, ktori ked vidia na stanici clny, vyuziju svoje umenie a vlak zastavia postovym voznom rovno pri nas, alebo pracovnikov nasej domovskej stanice v Podbrezovej, ktori napriek tomu, ze prave oni sa s nasimi clnmi "natahuju" najcastejsie, vychadzaju nam vsemozne v ustrety a obcas nam pozicanim vozika na prepravu do lodenice pomozu aj daleko nad ramec svojich pracovnych povinnosti. Tradicne "expedicne" splavy Hrona boli tiez poznacene nedostatkom vody aj napriek tomu, ze prvy z nich z Podbrezovej do Hronskej Dubravy sa uskutocnil uz v maji, ked este zvycajne v tejto casti Hrona byva vody dost. Uz v tomto mesiaci vsak usek Lopej-Dubova, v ktorom je cast vody odrazena do vedlajsieho koryta, zacinal byt viac kluckovanim pomedzi kamene, ako skutocnym splavovanim. V druhom splave sme sa tomuto useku radsej vyhli a jediny tohtorocny splav konciaci v mieste tradicneho konca viacdnovych splavov - Kozarovciach, sme zacali az v Banskej Bystrici. Treti z viacdnovych splavov bol v spomenutom useku Lopej-Dubova doslova "pesou turistikou po koryte Hrona" a vdaka pomalosti skoncil ovela blizsie, nez sme planovali - v Sliaci. Krehky laminat clnov si to odniesol natolko, ze namiesto vyuzitia lakavej ponuky martinskych vodakov na spolocne splavenie Oravy, sme svoj volny cas stravili brigadami v lodenici. Jesen sice priniesla do okolitych riek viac vody, ale aj studene a dazdive pocasie, ktore nas s nasou vybavou, otvorenymi clnmi a bez specialneho neoprenoveho oblecenia, donutilo odmietnut aj dalsie mimoriadne lakave pozvanie Martincanov - dvojdnovku na Dunajec a Prielom Hornadu. Odmietnutie nas zvlast mrzi v pripade Hornadu, ktory takto aj nadalej zostava pre vacsinu z nas nesplnenym vodackym snom. Aj napriek vsetkym uvedenym problemom a nezdarom nehodnotime tohtorocnu sezonu ako neuspesnu - ved dojmy z niektorych akcii zostanu v nas cely zivot. Ci je to uz krasa Turca, pohlad na Strecno z clna rozhojdaneho vysokymi vlnami Vahu, Zvolenska "slajzna", alebo vynikajuca ryba pripravena dlhorocnym priatelom Bohusom v mieste tradicnej hronskej zastavky - Hliniku. A prielom Hornadu snad zostane nesplnenym snom len do nasledujucej sezony... Ing. Jan Kmet |
1.stretnutie
clenov FAN KLUBU ZELEZIAR Prve stretnutie FKZ sa uskutocni dna 15. decembra 1998 o 16. hod. v jedalni hotela Podbrezovan. Program: 1. Prezentacia, platenie clenskych
prispevkov. Clenske prispevky : do 18 rokov - 50 Sk na
sezonu Clenovia, ktori nedorucili fotografie, nech si ich prinesu so sebou, resp. bude mozne odfotografovat sa pocas stretnutia. O obcerstvenie bude postarane. Vsetkych clenov FKZ ale aj tych, ktori sa nimi
chcu stat, tymto srdecne pozyvame. Ing. Ivan Zemko - predseda FKZ |
Krajska sutaz neregistrovanych zien vo volejbale 1998/99 |
V krajskej sutazi neregistrovanych zien vo volejbale su prihlasene 4 druzstva z okresu Brezno a 2 druzstva Banskobystrickeho okresu. V sezone 1998/99 sa ma odohrat 7 turnajov, z toho kazde druzstvo odohra 5 turnajov, cim pocas celej volejbalovej sezony odohraju navzajom po 3 zapasy.
Prvy turnaj sa uskutocnil v sobotu, 24. oktobra, v telocvicni SKP B. Bystrica za ucasti 3 druzstiev s vysledkami zapasov:
GBA Brezno-Brezno 2:0 (15:8, 15:8)
SKP B. Bystrica-GBA Brezno 0:2 (13:15, 6:15)
Brezno-SKP B. Bystrica 1:2 (7:15,15:11, 9:15)
Druhy turnaj odohrali zeny v telocvicni HA Brezno v sobotu, 14. novembra, v ktorom sa stretli styri druzstva:
Brezno-Podkonice 0:2 (6:15, 10:15)
VK ZP-Gymnazium Brezno 0:2 (5:15, 13:15)
Brezno-VK ZP 0:2 (0:2 (4:15, 5:15)
Gymnaziu Brezno-Podkonice (2:0 (15:11, 15:4)
VK ZP-Podkonice 0:2 (13:15, 6:15)
Brezno-Gymnazium Brezno 2:1 (15:11, 14:16, 15:9)
V dobrej forme a peknou hrou sa predstavilo druzstvo dievcat z Gymnazia Brezno a superov zaskocili svojou bojovnostou Podkonice. Nase druzstvo zien pod vedenim trenera Ing. Romana Zachara hralo v novej zostave, doplnenej o nove hracky, ktore zatial len ziskavaju prve skusenosti na volejbalovom poli. To bol jeden z faktorov, ktory sa prejavil na vysledku hry nasho druzstva.
Zostava ZP Podbrezova: Sona Luptakova (kapitanka), Ivona Benedekova, Iveta Subova, Monika Bursova, Ing. Ivana Avukova, Margareta Vanikova, Michaela Zacharova, Jana Fischerova, Erika Sukupova, Ivana Turcanova
Tabulka po 2. Turnaji
| Brezno GBA Brezno Podkonice Gymnazium Brezno SKP B. Bystrica ZP Podbrezova |
6 2 4 5:9 10 3 3 0 6:0 9 6 2 4 4:8 7 3 2 1 5:2 7 3 2 1 4:3 7 3 1 2 2:4 5 |
Ing.I. Avukova
Zo zapisnika turistu
Na Slovensku je este vela neznamych a teda aj
menej navstevovanych prirodnych kras. Nedaleko Ruzomberka na severovychod od Kralovian,
kde sa dolny tok rieky Oravy stretava s mutnymi vodami Vahu, vypina sa jeden z najkrajsich
konciarov Chocskeho pohoria - Sip. Vybrali sme sa nan druhu novembrovu sobotu, zltou
znackou zo Stankovian. Udolie Vahu bolo ponorene do hmly a my sme stupali do Zaskovskeho
sedla, pomedzi stromy obsypane bielou inovatou. Priezracny vzduch posilnoval vnimanie
tejto krasy a ticho obcas prerusoval hukot prechadzajucich vlakov. Brodili sme sa hlbokym
listim, spadnutym po prvych mrazoch. Po dvoch hodinach chodze sa dostavame na hreben Sip,
zaliaty slnkom. Tuto statnu prirodnu rezervaciu tvoria dolomitove vapence, z ktorych
erozivne sily po tisicrocia vycarili fantasticke skalne utvary. Z hrebena sa vynaraju tri
vyrazne vrcholy. Zapadny vrchol je rozbrazdeny divokymi skalnymi vezami a strmymi stenami.
Vychodny vrchol je najvyssi (1169 m) a vycnieva od prveho vo vzdialenosti asi kilometer.
Ocarujuci bol pohlad na udolie Vahu s prevalujucou sa hmlou, z ktorej sa dvihala mohutna retaz zasnesenej Malej Fatry so skupinou Stohu a Velkeho Rozsutca. Na juhu sa vypinaju Vrcholy zapadnej casti Velkej Fatry, v popredi s rozlozitou Kralovianskou kopou a na vychode Rohacmi. Medzi vrcholmi vedie uzky chodnik cez mohutne skalnate stlporadie Devat kostolov. Mame pocit, akoby sme sa ocitli v zrucaninach antickych chramov. Zostupime na vyrazny balkon, pokochame sa este raz hlbkou doliny na dne ktorej sa vinie striebristy Vah a serpentinami po zalesnenom svahu zbehneme do doliny. Dlzka trasy bola 14 km. Tato osemnasta tohtorocna tura patrila k nasim najkrajsim turistickym podujatiam. Bola plna romantiky, nevsednych kras, zanechavajuc nezabudnutelne spomienky s tuzbou - vidiet krasy Sipa v kazdom rocnom obdobi. Ing. Peter Mlynarcik |
Cyklisticky klub Zeleziarni Podbrezova sa v posledny novembrovy vikend zucastnil 9. a 10. kola Slovenskeho pohara v cyklokrose v Dubnici nad Vahom a v Sebestanovej pri Povazskej Bystrici. Za nepriazniveho a chladneho pocasia sa pretekov zucastnilo 80 cyklokrosarov z celeho Slovenska a reprezentacia z Madarska. Vysledky z 28. novembra (9. kolo): v kategorii dorast nas Martin Molcan obsadil 8. miesto a Jan Rosik preteky z technickych pricin nedokoncil. V kategorii kadet skoncil Dusan Orgonik na 5. mieste a v kategorii muzi elite prvenstvo ziskal pretekar KCK Oslany Milan Barenyi, druhy skoncil Jozef Nazarej z Authoru Trencin a treti Roland Krajci z Dukly Trencin. Nasi muzi skoncili - 8. Jozef Vrablik, 9. Miroslav Kovacik, 11. Peter Medved a 12. Robert Malcek. Pavol Medved sobotnajsie kolo z technickych pricin nedokoncil. Vysledky z 29. novembra (10. kolo): V kategorii dorast bol na 9. mieste Jan Rosik a Martin Molcan na 11. Dusan Orgonik v kategorii kadet preteky nedokoncil a v kategorii muzov elite po prvom Rolandovi Krajcim z Dukly Trencin a druhom Marosovi Kovacovi z KCK Oslany ziskal tretiu priecku nas Pavol Medved, 8. skoncil Miroslav Kovacik, 9. Jozef Vrablik a 10. Peter Medved. V nedelu sa nedarilo Robertovi Malcekovi, ktory preteky nedokoncil. J. Morozuk |
Prve miesto ziskal slovensky filmovy dokument s nazvom "118 dni v zajati ladu". Zobrazuje rusko-slovensku stvoricu polarnikov, ktorym sa ako prvym na svete podarilo prejst Arktidu z Ruska cez Severny pol, bez leteckej podpory - len vlastnymi silami. Film zaujimavou formou ukazuje priebeh celej akcie spolu so vsetkymi krasami a zaludnostami, ktore Arktida ponuka. Zaujimave boli aj dalsie slovenske filmy z Himalaji a to "Spomienky na Manaslu" a "Sen bez hranic", z vystupu na Mont Everest. Humorny komentar sprevadzal cesky film "Cundr do Patagonie" o ceste dvoch nadsencov prirody do tejto krasnej, ale drsnej krajiny. Napinavy pribeh sa odohraval vo filme "Pavuci muz - Vertikalne dobrodruzstva Alaina Roberta". Tento 36-rocny francuzsky herec je momentalne svetovou jednotkou v solovom lezeni. Kedze lezenie s istenim bolo prenho urcitym obmedzenim, rozhodol sa vydat na drahu soloveho volneho lezca. S volnym lezenim zacal najskor na najvyssie clovekom vytvorene mrakodrapy a mosty na piatich kontinentoch. Za svoje vynikajuce sportove vykony dostal uz niekolko vyznamnych oceneni. A prave on bol cestnym hostom tohtorocneho festivalu v Poprade. Zucastnil sa besedy v kine, kde odpovedal na mnozstvo divackych otazok. Na druhy den zdolal za dvadsat minut dvanastposchodovu presklenenu budovu Slovenskej sporitelne v Poprade. Pred vecernym predstavenim sme sa za pekneho pocasia vybrali na vrchol Rysov (2491 m), ini isli povzbudzovat nasu Lenku Lackovicovu na preteky Serpa rallye. Lenka najlepsie zvladla trat z Hrebienka na Zbojnicku chatu - za hodinu a sedemnast minut s 20 kg zatazou a spomedzi 15 zien zvitazila. V ramci pretekov, tak startujuci zaroven pomohli s vynaskou stavebneho materialu pre vystavbu novej Zbojnickej chaty. Ing. P. Mlynarcik |
1. sachova
liga po 4 kolach 1. liga skupiny Vychod v sachu druzstiev ma za sebou odohrane 4-kola. V uvodnom dvojkole 7. a 8. novembra privitala Podbrezova aspirantov na postup Rajecke Teplice a Cadcu. Napriek velmi dobremu vykonu podlahla tesne 3,5:4,5, resp. 3:5. V dnoch 28. a 29. novembra boli nasimi supermi z vychodu Bardejov a Presov. Tentokrat boli vysledky pre nas priaznivejsie, ked sme porazili Bardejov 5,5:2,5 bodu a remizovali s velmi silnym Presovom 4:4, pricom za supera nastupili dvaja olympionici. Priebezna tabulka po 4. kole naznacuje velku vyrovnanost sutaze a "vypustenie" co i len jedineho zapasu by mohlo byt osudne. Tretie dvojkolo je na programe az 16. a 17. januara 1999 a
Podbrezova sa v nom stretne s Lucencom a Kezmarkom. Tabulka po 4. kole
B druzstvo v 3. lige porazilo TU Zvolen 4,5:3,5, Rimavsku Sobotu B 5:3, a prehralo s Hrinovou 3:5. Po 5. kole je na predbeznom piatom mieste tabulky. Ing. B. Jakubec |
LIPTOVSKY MARATON
V sobotu, 7. novembra, sa uskutocnil 12. rocnik LIPTOVSKEHO MARATONU, s medzinarodnou ucastou. Spomedzi 79 startujucich skoncil nas maratonec Pavol FASKO na 3. mieste.
red.
FINALE SVETOVEHO POHARA HONDA GRAND PRIX 1998 V JAPONSKU |
| Myslienka lietania pochadza od znameho
talianskeho ucenca Leonarda da Vinci. Znamy je jeho vyrok "Vtak je pristroj,
ktory funguje podla matematickych zakonov, pristroj, ktory clovek dokaze napodobnit
svojimi vlastnymi pohybmi". Prvy balon zostrojili bratia Montgolfierovci,
Francuzi zijuci v Nemecku a naplnili ho dymom z ohna, teplym vzduchom. Uz svoj druhy let
balona predviedli priamo na dvore versailskeho palaca samotnemu kralovi Ludovitovi XVI.
Zaciatok lietania teplovzdusnych balonov sa datuje 5. junom 1783 a na pocest ich tvorcov
sa im hovori Montgolfiery. V sucasnosti tradiciu balonkarstva na Slovensku ozivuju nadsenci zdruzeni vo zvaze balonoveho lietania, ktory je clenom SNA M.R. Stefanika. Medzi tridsiatkou balonov, ktore su na Slovensku registrovane su aj tie, ktore prevadzkuje Deltaklub TJ ZP Podbrezova. Na pozvanie riaditela tejto prestiznej balonovej sutaznej exhibicie vycestovala do Japonska aj vyprava nasich ludi, ktori tvorili posadku teplovzdusneho balona Zeleziarni Podbrezova a.s. Tim, zlozeny z clenov Deltaklubu TJ ZP a.s. viedol Mgr. Marian Zima, personalny riaditel firmy, pilotom balona bol Ing. Karol Slabak - uradujuci vicemajster Slovenska 98 a dalsimi clenmi boli Ladislav Buci a Anna Nociarova. V sutazi sa zaregistrovali najuspesnejsi piloti sveta a profesionali. Do dejiska sampionatu Sendai (mesto v severnej casti japonskych ostrovov), nasa vyprava pricestovala 19. oktobra, po takmer dvojdnovej vycerpavajucej ceste autom, lietadlom a japonskym rychlovlakom. Do startu prveho sutazneho kola nam v tom case ostavalo jeden a pol dna, a tak sa kazdy clen posadky musel velmi aktivne podielat na sprevadzkovani nasho balona, ktoreho najdolezitejsia cast - gondola s logom sponzora Zeleziarni Podbrezova a.s., bola v tom case este v depozite na tokijskom letisku Narita. S casovym posunom a aklimatizaciou na podnebie tejto carokrasnej, ale mokrej krajiny, sa musel vysporaduvat kazdy po svojom a pri plnom nasadeni. Ale vsetko preslo hladko. Vela dojmov, odlisna krajina a zaujimave stretnutia - to vsetko nas v prvych okamzikoch po prichode na kontinent uplne ovladlo. Centrum podujatia, ktore pre tento ucel organizatori specialne vybudovali, posobilo velkolepo ale aj tu bolo badat znamky ich boja s mokrou podou a vsadepritomnym bahnom, ktore zapricinili lejaky suzujuce Japonsko tesne pred podujatim. Uprostred sa nachadzal stanok automobilky Honda, kde medzi vystavenymi najnovsimi typmi jej automobilov dominovalo auto - osobitna premia firmy pre vitaza discipliny - LET NA KLUC, venovana okrem oficialnej hlavnej vyhry 5 milionov jenov, vitazovi sutaze. 20. oktobra sme prvykrat vstupili do hlavneho stanu, kde panovala takmer posvatna atmosfera lietania, fyzicky citiac ucast na niecom, co patri len vyvolenym. Na nasom stole c. 24, co bolo zaroven aj nase startovne cislo, uz lezali prve konkretne informacie o lietani a sutazne markre (1 m dlhe farebne stuhy oznacene startovnym cislom a ich sucastou je vrecko piesku, sutaziaci ich pouziva na oznacenie svojej polohy pri jednotlivych sutaznych disciplin tym, ze ich hadze na sutazne ciele). Prvym sutaznym dnom bol 21. oktober, ktorym sa zacal maraton 5-tich letovych dni tak, ako to urcovali propozicie. Pocas 10 sutaznych startov sa odlietalo 18 sutaznych disciplin, ktorym dominovala uloha Pilot Declaret Goal ( pri ktorej si pilot v zavislosti od poveternostnych podmienok urci miesto startu, potom dalsi bod, ktory chce preletiet, spravidla to byva krizovatka ciest a snazi sa hodit prislusny marker co najblizsie k tomuto bodu). Fly in Task je ulohou, pri ktorej rozhodcovia vytycia kriz v bode na ploche, ktorej zemepisne suradnice bodu zverejnia pred letom, pricom posadky musia odist od tohoto miesta do rozhodcami urcenej vzdialenosti, napr. 3 az 20 km. V praxi to potom vyzera tak, ze po skonceni brifingu - stretnuti s riaditelom podujatia, ktory vyhlasi sutaznu disciplinu, kazdy bezi do svojho auta a nasledne najrychlejsie ako moze vyhladava plochu vhodnu na start. Stavalo sa, ze sme privadzali do uzasu japonskych vodicov, ked sme si to sinuli po pravej strane cesty, co v Japonsku znamena v protismere. Startovacie plochy tiez boli problemom, lebo japonsky vidiek , to je ryza a mokre ryzove polia. Stavalo sa, ze plochy pre start sme boli nuteni upravovat, napriklad demontovanim dopravneho znacenia na bocnej ceste, cim sme zasa vyrabali zaludocnu nevolnost observrom (rozhodcom, ktori robia zaznam o sutaznom lete a aktivite posadky pre vypocet vysledku). Tento rozhodca casto leti v balone so sutaznou posadkou a v nasom pripade ho predstava letiet v nasom balone po sposobe a razancii pozemnej pripravy znacne znervoznovala. Lietat tempom skutocnych profesionalov, ktori maju za sebou tisice letovych hodin stravenych v kosi balona na nespocetnom mnozstve sutazi, bolo pre nas velmi vycerpavajuce, ale motivujuce, samozrejme, smerom k vykonom. Pricasto sme vsak platili tzv. novacikovsku dan za nedodrzanie obmedzeni, ktore boli vydavane ku kazdej sutaznej discipline a casto boli nepochopitelne. Tak sa stalo, ze kym sme zdvorilo cakali na to, aby z nami vyhladaneho miesta odstartoval jeden z anglickych "lidrov", ktory sa tam nie velmi zdvorilo vtlacil, zmeskali sme start v casovom limite a vyrobili sme si stratu 1500 bodov, ktora sa samozrejme stala rekordom sutaze a uz velmi tazko sa dohanala. Samotne lety a konkretne disciplina, o ktorej starte hovorime, nam celkom vychadzali, ale nechajme hovorit samotneho aktera letu, Karola: "Namiesto tuzobne ocakavaneho volneho dna po preprsanej noci nasleduje ranna sprska vo forme dalsich dvoch sutaznych uloh. Dosadame na nase miesta v hlavnom stane. Vdaka nespavosti alebo prirodzenej dochvilnosti a "liderskym" schopnostiam nasho "timlidra" nacas, medzi prvymi. Na stole uz lezia 2 markre, predpoved pocasia a popis sutaznych uloh. Druha cast nasej posadky v tomto case lame rekord v pupceni sa s flasami propanu, ktore uklada do nam prideleneho Nissanu k balonu. Uloha c. 10 - rozhodcom deklarovany ciel. Poziciu si nahravam do svojho JPS a bludim prstom po mape, kde to asi je. Medzi tym uz riaditel robi prezentaciu a pokracuje vykladom sutaznych disciplin. Povolene startovacie plochy pre dnesok su vo vzdialenosti vacsej ako 10 km, co je narocne pre vyber startu. Dalsou ulohou tohoto letu je Fly On, po vyklade disciplin v anglictine a po japonsky sa poklusom presuvame ku nastartovanemu autu a nasleduje sialena nahanacka po cestach a necestach, samozrejme zavse aj po nespravnej strane cesty. Za bravurny Marianov vykon pri jazdeni, tiez zneme pochvalu. Povzbudzujuce je, ze nie tak ako u nas, poznate to gesto habkajucej ruky pri hlave v oblasti cela. Japonci su na to prilis zdvorili a posadky, ktore stretavame v ich jazdnom pruhu nas po otoceni so smiechom prenasleduju, lebo si myslia, ze prave my vieme o tom najlepsom mieste na dnesny start a preto sa zenieme hlava nehlava. Po tristvrte hodine dorazame konecne na miesto, ktore by mohlo vyhovovat pre nas start. Je to kamenolom v lese, miesto sotva vhodne na start 1 balona. Vypustame heliovy balonik, zameriavame smer vetra a meditujeme... (to zasa prekaza nasmu timlidrovi, ze vraj zbytocne dlho). My vsak vieme, svoje. Vsetko chce svoj cas! Len sa trochu cudujem, preco sa tak strasne zenie so startom ten Anglican, co sa nam sem vtlacil, ale asi chce co najskor vypadnut. Slusny clovek, vie, ze zavadzia. My fukame a startujeme! Dnes to bude panska jazda, do kosa beriem Mariana, ktory sa ujima navigacie a ako kopilota Laca, ktory spekuluje nad taktikou letu. Hanku nechavame dnes robit sprievod, samozrejme musi byt vzdy na spravnom mieste, pretoze americka observerka, majitelka velkej balonovej skoly, zdvorilo odmieta s nami letiet. Ved baby sa nejako dohodnu. Hanka este otravuje, ze nema suradnice bodov, kam planujeme letiet. Zbavim sa jej tym, ze jej to povie Marian zhora vysielackou. Nepovie... Rychlo stupame zhruba do vysky 600 m a snazime sa zorientovat, sprievodne auto sa stratilo v lese pod nami. Sme vo vzduchu medzi poslednymi, co je vyhoda, smer letu mozem korigovat podla balonov, ktore su predo mnou. Uspesne, pretoze moj GPS (navigacny pristroj pracujuci pomocou druzic) ukazuje, ze mame smer presne na kriz. Po chvili s udivom sledujem, ako vsetky balony predo mnou stupaju razantne do vysky 1500 metrov a ja vzapati zistujem, ze to nie je nahoda, ale takticky manever pre presne naletenie na kriz, ktory vzapati identifikujeme v terene. Je vzdialeny asi 3 km. V tejto letovej hladine sa nam naskyta velmi pekny pohlad na krajinu posiatu mnozstvom drobnych priehrad a ryzovych policok medzi kopcami. Na chvilu z nas opadava sutazna nervozita, zaciname vnimat krajinu, ale trva to len velmi kratko, skorovaci kriz sa neuprosne blizi. Balony pre domnou zacinaju prudko klesat k zemi a pripravuju sa na priblizovaci manever ku krizu. Presnost naletu je otazkou sekund, vyklesavat je potrebne v spravnom case a presne sa dostat do spravnej hladiny. Ideme do toho aj my! Taham za paraventil a pocas klesania zistujem, ze sme sa oneskorili asi o 10 sekund a tak sa to snazim korigovat maximalnym opadanim (7m/s). Marian s obavou velavyznamne poskuluje na vyskomer. Moj cierny humor ma neopusta a tak ho ubezpecujem, ze som toto sice este nikdy nerobil, ale mozno to aj ubrzdime a neskoncime zaboreni do blata na ryzovom poli. Kriz prelietame vo vzdialenosti 88,83 m. Hanka nas vykon hodnoti vo vysielacke: "... trochu ste to po..., ale je to dobre!" A opat stupame do vysky, tentoraz 1000 m, ideme na druhu sutaznu disciplinu Fly On. Smer vetra, s ktorym sme pocitali pri starte, sa zmenil a tak krizovatku, ktoru sme si urcili prelietavame takmer v 3,5 km vzdialenosti. Po zhliadnuti vykonov ostatnych posadok sa utesujem tym, ze aj taktika ovela skusenejsich pilotov zlyhala a ja som nebodoval najhorsie. Zaver tohoto letu je komicky. Po prilete nad ryzove policka v blizkosti centra si vyberame to najsuchsie, nakoniec sa rozhodujeme pristavat tesne pod hradzu, kde je trava. Predsa si nebudeme spinit nas novucicky balon. Zatiahnem parasut a clap, po bahnom tvorenej urodnej medzi ryze. Cely bok pruteneho kosa je v momente vysparovany bahnom a my traja po povinnom vyvalani sa jedneho po druhom v este pohybujucom sa kosi, tiez nevyzerame najcistejsie. Na obhajobu svojho pilotneho umenia spresnujem, ze ta zabahnena medza bola posledna na poli a gondola balona dopadla na cistu travu hradze. Tento kusok sa pacil vsetkym divakom okolo. Japonski ludia su velmi srdecni, pretekaju sa v tom, aby jeden druhemu pomohli a voci cudzincom su nesmierne zdvorili a usluzni. Casto nam pomahali pri starte a baleni balona, prinasali darceky alebo len napisali listok svojim typickym znakovym pismom a s uctivym uklonom nam ho odovzdali. Domaci ,hinduisticky knaz, u ktoreho sme byvali sa automaticky stal pocas celeho sampionatu nasim sprievodcom a pomocnikom, vratane jeho zeny, ktora nam pripravovala jedlo tak trocha na europsky styl. Toto sa tesilo oblube aj dalsich stastlivocov, ktorych sme s nasou povestnou slovenskou pohostinnostou obcas ponukli. Deti tohoto cestneho a srdecneho muza sa stali nasimi kamaratmi a pomocnikmi, spolu nam ukazali tie najmalebnejsie kuty tejto casti Japonska a nerozpakovali sa nam predviest svoje nabozenske obrady a zvyky, diametralne odlisne od nasich. Zaver sampionatu, ktoreho sa zucastnili posadky teplovzdusnych balonov z Europy, Azie, Australie, Ameriky, Hongkongu a zamozrejme z Japonska, sa niesol v znamenitom sutaznom ovzdusi, nasa forma stupala a sutazny zapal vzrastal v zavislosti od tempa nasho postupu na vysledkovej listine, konecne smerom nahor. Definitivny koniec sa konal v centre Sendai v luxusnom hoteli Metropolitan, kde prezident automobilky Honda odovzdal vitazovi Uve Schneiderovi z Nemecka sek na 5 milionov jenov. My sme skoncili na 28. mieste." KS-AN
Ucastnici finale svetoveho pohara HONDA Grand Prix 1998 zlava: Ladislav Buci, Anna Nociarova, Ing. Karol Slabak a Mgr. Marian Zima. |
... 
Humor z pera nasich dopisovatelov
* Loz ma kratke nohy. Ale poriadne vytrenovane.
* Zamestnanec, ktory nafuka nad 0,3 promile alkoholu uz si vo fabrike nepipne ani
elektronickou cipovou kartou.
*Abstinenti, neverte elektronickym cipovym kartam. Stale provokuju: pi...pi...pi.
*Pocas Vianoc sa mnohe domacnosti stavaju rizikovym pracoviskom. Pri vareni v tlakovych
hrncoch.
-M.B.-
* K cistemu stitu sa dopracoval pomocou spinavych penazi.
* Vela ludi obratilo kabaty. Ostatni boli okabateni.
* Peniaze kazia cloveka. Najviac toho, ktory ich nema.
* Bol odbornik na nezaplatenie. Nie a nie ho poriadne zaplatit.
* Netravte Silvestra doma, otravte ho svojou pritomnostou znamym.
* Vianoce maju svoje caro, ale aj penazenka ma svoje dno.
* Dnes uz mnohi muzi stiskaju zenu pri milovani len jednou rukou. V
druhej drzia mobilny telefon.
* V nasich horach je uz viac svinstva ako diviakov.
* Mal sedave zamestnanie. Sedel na podriadenych.
* Slovo robi muza. Telefonny ucet zenu.
* Viac hlav viac vie, plati, kym sa vam na Vianoce nenastahuje
svokra.
* Ak ruka ruku myje, spina zostava za nechtami.
* Rozhodcovia vysledky zapasov neovplyvnuju. Oni ich robia.
* Su futbalisti, ktori nespia na vavrinoch, ale na ihrisku.
* Je zaujimave, kolko prazdnych makovic strazia bodygardi.
* Aj vo velkom zvierati treba vidiet cloveka.
* Niektorych rozhodcov je tazke podplatit. Pytaju prilis vela.
* Absolutna smola je, ked vam na Vianoce odide manzelka aj
televizor.
-M.B.-
-Co si vybral manzelke na Vianoce?
- Vkladnu knizku.
- Jano, uz si ranajkoval? - pyta sa manzelka.
- Ani stamprlik.
- Dala Ti svokra na Vianoce nieco zo svine, co zabijala?
- Hej. Meno.
- Dezo, vies ktory muz bol najstastnejsi na Zemi?
- Neviem.
- Predsa Adam. Nemal svokru!
- Viete pani suseda, ze ta Velickova ma trojcata?
- No vidite. A vzdy sa robila, ze nevie naratat do troch.
- Cim bude vas syn az dokonci studia?
- Asi suci do dochodku.
- Vcera som vas videl v kaviarni s nejakou mladou dievcinou. To
bola vasa dcera?
- Ano, ale nehovorte to prosim vas mojej zene.
Otec sa pyta svojho desatrocneho syna:
- Co si si odniesol z tej vcerajsej vystavy?
- Ale otec, ved to tam prisne strazia.
Hada sa pan Alojz s priatelom:
- U nas je tolko ryb, ze ked naberies vodu do vedra, mas v nom aspon
desat kaprov.
- To nic nie je. Ked v nasej rieke chces nabrat vodu, tak musis
najprv odstrcit ryby nabok.
Dohovara pan Stanislav svojmu priatelovi:
- Preco sa ustavicne pozeras za dievcatami? Mas peknu mladu zenu a
usporiadane manzelstvo.
- Vies, ked ja by som chcel mat este aspon jednu filialku.
- Otec co robis v robote?
- Tomu nerozumies, tak sa hraj a neotravuj!
- Ale preco mi nechces povedat co tam robis?
- Nic tam nerobim a hotovo!
- Ano? No dobre ale ako zistis, ze si uz skoncil?
- Slecna, citali ste Tisic a jednu noc?
- Nie, ja v noci spim.
- Povedzte mi, ako sa da uchovat hovadzie maso cerstve?
- Tak, ze nechate vola zit.
- Mami, ked budem velka tiez budem mat dievcatko?
- Ano, ale iba ked budes velmi velka.
- A skor nie?
- No ak budes dobra, tak skor nie.
Sedia na lavicke a ona hovori:
- Ked sa vezmeme, budem s tebou znasat vsetky problemy.
- Ale ja nemam problemy.
- No ved hovorim, ze az sa zoberieme.
Mgr. Marian Zima, prezident FK ZP hodnoti jesennu cast futbalovej sezony
slovami: |
"Povazujem
ju za nesmierne uspesnu."
Rok 1998 znamena v podbrezovskom futbale "historicky prelom". Na jar este "A" muzstvo bojovalo o popredne umiestnenie v III. lige - STRED, no postupne sa mu podarilo dosiahnut to, o co sa usilovali generacie predchodcov. Postupili do II. ligy, po jesennej casti sutaze sa nachadzaju na 4. mieste v tabulke.
Po ukonceni jesennej casti futbalovej sutaze 1998/99, sme oslovili prezidenta FK TJ ZP Mgr. Mariana Zimu a poziadali o zhodnotenie doposial prebiehajucej casti sutaze:
- Povazujem ju za nesmierne uspesnu a 4. miesto vysoko prekrocilo nase ocakavania. Ale uspesnost sezony nie je meratelna len z umiestnenia, nakolko my sme si dali v suvislosti s futbalom v Podbrezovej aj ine dolezite ciele, socialno-spolocenskeho charakteru. Hrat kvalitny, zaujimavy futbal, ktory zblizuje ludi a umoznuje im kazdu sobotu sa stretnut a vdaka dobremu futbalu, v dobrej pohode aspon na dve hodiny zabudnut na ostatne problemy. Myslim si, ze aj toto sa nam podarilo, o com svedcia samozrejme aj priemerne navstevy nad 2000 divakov na kazdom zapase. Dalsim cielom bola propagacia Zeleziarni Podbrezova a.s., ako generalneho sponzora klubu. Aj v tejto oblasti mozem konstatovat splnenie ciela, ved zeleziarne prostrednictvom futbalu zaplnaju nielen pondelnajsie sportove rubriky v tlacii, ale aj televizne sportove spravodajstva, vratane Tanga.
* Su hraci, s ktorymi ste spokojnejsi ako s ostatnymi, alebo koho z hracov by ste osobitne vyzdvihli?
- Myslim si, ze vyzdvihnut jedneho - dvoch by bolo nespravodlive voci tym ostatnym. Ja hodnotim cely mancaft ako vyborny nielen futbalovo, ale aj ludsky. Takyto utuzeny kolektiv nebol v Podbrezovej uz niekolko rokov. Futbalove kvality nasho muzstva su nespochybnitelne a dokazalo sa, ze i novacik a mnohokrat i podcenovany, moze hrat kvalitny kultivovany futbal, ktory uz laka divakov i na ihriskach supera. A to je vysledok tvrdej prace trenerskej dvojice Ancic-Nemec, vsetkych hracov a celeho realizacneho timu, za samozrejmej podpory fanusikov a vrcholoveho manazmentu Zeleziarni Podbrezova a.s.
* K futbalu neoddelitelne patri aj divacka obec. Ako hodnotite nasich divakov?
- Aj tu vladne v podstate novy fenomen. Vznikol futbalovy Fan-klub Zeleziar a vo velmi kratkom case sa podarilo Ing. Ivanovi Zemkovi, predsedovi Fan - klubu, zorganizovat niekolko desiatok futbalom nadsenych divakov, ktorych je citit nielen na domacom, ale aj na superovych stadionoch. Aj v poslednom zapase - v tom vitaznom vo Vranove, nasich patdesiat fanusikov prehlusilo svojim povzbudzovanim tristo vranovskych divakov. Doslova boli nasim dvanastym hracom. A co mna tesi najviac? Povzbudzuju slusne, kultivovane, co je u fanusikov inych klubov skor vynimkou ako pravidlom. Je to dokaz, ze kvalitou futbalu rastie aj fanusik a naopak.
* Aky je vas nazor na "vrenie" v slovenskom futbale?
- To vrenie sledujeme nielen pasivne, nakolko aj nam skutocne zalezi na slovenskom futbale, a to nielen preto, ze hrame celorepublikovu sutaz, ale preto, ze futbal skutocne mame radi. Dovolim si povedat, ze sme viac-menej v cele hnutia prezidentov muzstiev II. ligy a aj prve stretnutie sa uskutocnilo z nasho podnetu v hoteli Stupka na Taloch. Pre nas je dolezite zachovat jednu celostatnu II. ligu a ziadna alternativa jej rozdelenia je pre nas ako futbalovy oddiel, ale ani pre Zeleziarne Podbrezova a.s. ako sponzora, neprijatelna.
* V posledny novembrovy den sa uskutocnilo uz tretie stretnutie prezidentov futbalovych muzstiev II. ligy v Piestanoch. Tentokrat na podnet STK. Dospeli ste k zasadnym rozhodnutiam ?
- Sportovo - technicka komisia predniesla svoj navrh na reorganizaciu futbalovych celorepublikovych sutazi, s ktorym sme nesuhlasili. Na zasadnuti v Piestanoch sme dospeli k styrom zasadnym rozhodnutiam. Hovorilo sa o Mars superlige, I. lige, III. liga bude II. ligou ... Vacsina zucastnenych hlasovala za to, aby terajsia II. liga zostala celorepublikovou jednou skupinou zo 16 muzstvami, terajsia III. liga sa stane II. ligou v dvoch skupinach po 16 muzstiev a vsetky tri sutaze budu riadene na celorepublikovej urovni. Regionalne budu riadene styri III. ligy. Pravidla reorganizacie budu platit v rocniku 1999 - 2000. V tomto obdobi nastane prelom. Novy model by mal byt realizovany od futbaloveho rocnika 2000 - 2001. Odporucili sme, aby sa aj hraci kalendar prisposobil optimalnym podmienkam. Na zasadnuti som vysiel s iniciativou (a nasla pochopenie), v pripade, ze I. liga bude desatclenna, aby z dovodu vyssej motivacie bola navrhnuta postupna baraz predposledneho v Mars super lige s druhym v I. lige. Nedojde tym k poruseniu principov priameho postupu prveho a vypadnutie posledneho muzstva. Dosiahneme vsak motivaciu v boji o druhe miesto v I.lige a tiez v boji o zachranu v Mars superlige.
( Na zasadnuti bolo zvolenych pat zastupcov druholigovych muzstiev, ktori budu rokovat so zastupcami I. ligy a medzi nimi je aj nas prezident FK Mgr. M. Zima - pozn. red.)
O pripravach na jarnu cast sezony s Petrom Ancicom |
Trenera "A" muzstva, Petra Ancica, sme zastihli v treningovom case, ktory samozrejme v zavislosti od pocasia, potrva do 16. decembra. Pripravu na jarnu sezonu odstartuju 4. januara 1999. "Aka bude narocnost zimnej pripravy", to je uz otazka pre Petra Ancica:
- Zimna priprava byva velmi narocna. Kazdy, kto ju absolvoval, ci uz hraci alebo treneri, vam potvrdi, ze je to jedno z najnarocnejsich obdobi v rocniku. Treningy su v podstate viac - menej zamerane na silu a vytrvalost, co je samozrejme unavne, ale na druhej strane velmi dolezite, lebo sa hovori, ze prave tam sa "dobijaju baterky" na cely rok. Takze, nesmieme absolutne nic podcenit, ak chceme dobre nadviazat na uspesnu jesen, nakolko z tej pripravy sa bude odvijat cela jar. Priprava na jarnu cast bude teda velmi, velmi tvrda.
* Ako ste spokojny s hracmi, s ich snahou na treningoch, na zapasoch? Su lepsi a horsi?
- Tak, ako sa uz vyjadril prezident futbaloveho klubu, tazko niekoho vyzdvihnut. Ze by niekto prevysoval - samozrejme, boli v niektorych zapasoch vykony, ktore stoja za povsimnutie - avsak s hracmi sme spokojni v globale. Co sa tyka treningoveho nasadenia a moralky, nemame s kolegom Milanom Nemcom absolutne nijaky problem a mame vyhodu v tom, ze Milan je hrajucim trenerom. Cize ako moj kolega a zaroven aj aktivny hrac sa priamo zucastnuje treningov a pri vytrvalostnych behoch, kde je nevyhnutna pritomnost jedneho z trenerov je to vyhoda. S hracmi beha a zaroven ich kontroluje. Specialne niekoho vyzdvihovat za jesennu cast nie je spravne, pretoze v kazdom zapase vynika niekto iny. Ako celok podavalo muzstvo stabilne dobre vykony, samozrejme az na zapas v Leviciach. Paradoxom je, ze sme hrali jeden z najlepsich zapasov vonku a prehrali sme 3:0, ale je to tym, ze sme nepremenili sance. Inak mozeme byt s jesennou castou spokojni a najma s vykonmi hracov, ktori v tychto zapasoch nastupovali. Musim este podotknut, ze postupom casu sa vytvoril taky spravny zaklad, ze sme ho v podstate ani nemuseli doplnat. Prvu cast II. ligy mame teda za sebou, odohrali sme ju s 15, maximalne 16-clennym kadrom. Z toho vyplyva, ze sa vytvorilo spravne jadro a s postupom casu bolo vidiet, ako sa cele muzstvo zohrava, ako ziskava svoju tvar, co nakoniec aj vybornym zaverom potvrdilo.
 |
1. Devin 2. D.Streda 3. Senec 4. Podbrezova 5. Piestany 6. Slovan B 7. Jelsava 8. Puchov 9. Stropkov 10. Novaky 11. N. Zamky 12. Licartovce 13. Levice 14. Lokomotiva 15. Sala 16. Trebisov 17. Michalovce 18. Vranov |
17 11 4 2 36:19 37 17 10 4 3 31:14 34 17 9 5 3 22:14 32 17 9 2 6 23:16 29 17 8 3 6 23:22 27 17 7 5 5 26:23 26 17 7 5 5 17:17 26 17 6 7 4 18:15 25 17 8 1 8 22:20 25 17 7 3 7 26:21 24 17 6 5 6 23:24 23 17 5 7 5 19:20 22 17 6 3 8 23:20 21 17 4 7 6 13:20 19 17 4 5 8 20:31 17 17 5 1 11 18:30 16 17 2 5 10 15:34 11 17 1 4 12 12:27 7 |
| PODAKOVANIE Futbalovy klub TJ ZP dakuje za financnu podporu generalnemu sponzorovi Zeleziarnam Podbrezova a. s. a zaroven vyjadruje podakovanie vsetkym dalsim sponzorom a samozrejem aj svojim fanusikom. |
 |
"A" muzstvo FK TJ ZP Foto: A.
Nociarova
Podbrezovske zeleziarne si zacali pisat svoju historiu v roku 1840
a z analov vieme, ze s presunom taziska erarnych zeleziarni do Podbrezovej sa sem
prestahovala aj dychova hudba, ktorej vznik sa datuje o dva roky skor. A tak dnes, v case
oslav 
Dychova hudba ZP a.s. je priamou pokracovatelkou prvej
dychovej hudby na Slovensku. Na pocest jej zrodu sa 22. novembra 1998 v ZK OZ KOVO
uskutocnil jubilejny koncert. Tento slavnostny okamih umocnila pritomnost vzacnych hosti,
ako predsedu dychovej hudby na Slovensku Jaroslava Padiveho, cestneho predsedu Adama
Hudeca, tajomnika Zdruzeni dychovych hudieb p. Kopunica, riaditela Krajskeho kulturneho
strediska z Banskej Bystrice Jana Husarika, kapelnikov vojenskych dychovych hudieb z
Banskej Bystrice a z Kosic, primatora Zarnovice p. Grogera, starostu obce Podbrezova Ing.
J. Stellera a dalsich hosti. Za vedenie ZP a.s., ako hlavneho garanta DH ZP, sa
slavnostneho podujatia zucastnili podpredseda predstavenstva Ing.Ludovit Ihring a clen
predstavenstva Ing. M. Kurcik a za ZV OZ KOVO predseda P. Duriancik a podpredseda S.
Stromko.
Pod taktovkou Pavla Sianskeho sa oslavenkyna - Dychova
hudba ZP predstavila repertoarom, ktory tvorili skladby osobnosti hudobneho sveta, ako je
J.S. Bach, J. Strauss, J. Haydn, G. Dusik ci V. Matusik, nechybala ani znama Podbrezovska
polka, ktoru dirigoval jej autor Adam Hudec a dalsie skladby. V choreografii M. Prochazku
vystupila aj tanecna skupina mazoretiek a solisti, Martin Uhrik, Juraj Kubove a Vladimir
Chudik.
V dnoch 16. a 17.
oktobra sme sa zucastnili 6. medzinarodneho festivalu horskych filmov v Poprade. Odborna
porota vedena Igorom Kollerom a siroka divacka verejnost uvidela na platne kina Gerlach 32
atraktivnych titulov filmovych tvorcov z trinastich krajin sveta. Zaujala nas pestra
ponuka filmov plnych lezenia, lyzovania, vselijakych horskych dobrodruzstiev a snov.
Divakov sprevadzala vyborna atmosfera pocas premietania, ked po kazdom filme zaznel v kine
aplauz. 