 |
|||||||
 |
|
||||||
|
|||||||
|
|
||||||
Novorocny prihovor Ing. Vladimira SOTAKA, predsedu Predstavenstva a generalneho riaditela ZP a.s |
Vazeni spolupracovnici!
Dovolte, aby som vam, vasim rodinam i blizkym v mene predstavenstva i dozornej rady poprial na zaciatku roku 1999 predovsetkym pevne zdravie, osobne a pracovne uspechy.
Na prelome dvoch rokov sa ziada povedat niekolko slov k plneniu uloh v predchadzajucom obdobi. Vsetci dobre viete, ze do roku 1998 sme vstupovali s urcitymi obavami. Aj napriek tomu, ze definitivne hospodarske vysledky budu zname az v marci, uz dnes mozno konstatovat, ze vedeniu spolocnosti v dobrej spolupraci so strednym manazmentom i celym pracovnym kolektivom sa podarilo mnohe z problemov uspesne zvladnut a prvych jedenast mesiacov bolo pre nasu spolocnost uspesnych. Problemy sa vyskytli v decembri, ked nasi obchodni partneri zatvorili sklady skor, ako bolo zvykom v predchadzajucich rokoch, v dosledku coho sme boli nuteni prijat opatrenia a prerusit vyrobu. Velmi ma mrzi, ze tento "vypadok" sposobil nasej spolocnosti znacne financne straty.
Predchadzajuci rok poznamenal aj rad ekonomickych opatreni prijatych
predchadzajucou vladou. Len vdaka enormnemu usiliu sa nam podarilo napr. eliminovat negativny vplyv dovoznej prirazky (aj ked nakoniec zainteresovani pochopili, ze tuto problematiku je potrebne riesit inak).
Rok 1998 poznamenala este stale pretrvavajuca oceliarska kriza, ktora vypukla v auguste. O to, ze jej dopad na nasu akciovu spolocnost nebol tak citelny, sa zasluzili najma pracovnici obchodneho useku a nasich obchodnych spolocnosti PIPEX, ZP TRADE BOHEMIA a SLOVRUR, za co im patri podakovanie.
Napriek problemom, ktore nas sprevadzali pocas roku 1998 vieme, ze celkovy hospodarsky vysledok za uvedene obdobie bude lepsi ako sme dosiahli v predchadzajucom roku 1997. Za vynalozene usilie si podakovanie zasluzia aj pracovnici vyrobneho useku, ktori neustale zvysuju kvalitu vyroby, coho nie zanedbatelnym dokazom je i pokles reklamacii. Neda mi vsak v tejto suvislosti nepripomenut, ze do buducna je velmi dolezite, aby pracovnici vyrobneho useku prijali system sebakontroly s vedomim, ze pre dosiahnutie pozadovanej kvality nestacia len ziskane certifikaty, dolezity je aj osobny pristup kazdeho zamestnanca.
Za hospodarske vysledky dosiahnute v roku 1998 patri podakovanie aj pracovnikom ekonomickeho useku. Ked sa pozrieme na cisla, tie hovoria jasnou recou. Praca s financiami je velmi narocna a zodpovedna a keby sme jej nevenovali potrebnu pozornost, nemohli by sme byt uspesni. Chcel by som sa podakovat pracovnikom technickeho useku, useku kapitaloveho rozvoja, personalneho useku a podakovanie patri aj pracovnikom vsetkych nasich dcerskych spolocnosti.
Vazeni spolupracovnici,
Stojime na prahu roku 1999. Nova vlada SR bola nutena prijat balicek opatreni o ktorych nutnosti je zbytocne diskutovat. Urcite kazdy z vas pochopi, ze by nebolo spravne prijat napr.stary model upravy cien elektrickej energie len pre velkoodberatelov. Aj napriek tomu, ze ide o nepopularne opatrenia, som presvedceny, ze coskoro sa prejavi ich pozitivny prinos.
Tak ako pre nas, i pre cele
Slovensko je velmi dolezite najst odbyt pre svoju produkciu.
Prajem si preto, aby v roku 1999 bolo Slovensko prijate medzi
asociovane krajiny, z coho okrem ineho pre nas moze vyplyvat
obmedzenie negativnych vplyvov zo strany vyrobcov ocelovych rur a
tym vacsia moznost nasej ucasti na trhoch EU.
Vazeni spolupracovnici!
Vedenie ZP a.s. planuje v tomto
roku zaviest do vyroby nove aktivity s vedomim, ze cely region
zavisi od toho, kolko obyvatelov najde svoje istoty v
podbrezovskych zeleziarnach, jednom z mala prosperujucich
podnikov Horehronia. Som presvedceny, ze aj napriek nemalym
problemom, ktore nas stretli na prelome tychto dvoch rokov, v
nasledujucich mesiacoch sa nam podari naplnit ocakavania. Na
druhej strane nesmieme podcenovat skutocnost, ze produkujeme na
export viac ako 80 percent svojich vyrobkov a nasa prosperita
zavisi aj od ekonomickej situacie v Europe a v celom svete. Aj
napriek tomu vsak vedenie tejto spolocnosti robi vsetky kroky k
tomu, aby boli nase zeleziarne uspesnou spolocnostou, ktora dava
garancie svojim zamestnancom, zabezpecuje zivotnu uroven ich
rodinam. K tomu by som vam chcel este raz popriat dobre zdravie a
vyjadrit presvedcenie, ze zaver roku 1999, predvecer vstupu do
noveho tisicrocia a priprav na oslavy 160. vyrocia zalozenia
nasich zeleziarni bude pre nas rokom uspesnym.
Ing. Vladimir Sotak
predseda predstavenstva a
generalny riaditel
Podakovanie V mene vsetkych detskych lekarov v spadovom uzemi Brezna, ako aj v mene nasich malych pacientov, sa chcem podakovat Zeleziarnam Podbrezova a.s., ze svojim sponzorskym darom prispeli k zlepseniu materialno - technickeho vybavenia LSPP pre deti a dorast, ktora poskytuje nepretrzitu zdravotnicku starostlivost detom do 18 rokov. V terajsom obdobi zdravotnictvo prechadza tazkou skuskou, o to vacsia vdacnost patri ludom, ktori ostali ludmi a nevahaju pomoct tam, kde je ich pomoc velmi vitana. Dakujeme vam. MUDr. Elena Bohacikova |
 |
Mgr. Marian Zima, personalny riaditel, odovzdava lekarsky kufrik, ako sucast sponzorskeho daru Zeleziarni Podbrezova a.s. MUDr. A. Buckovi, riaditelovi NsP Brezno a MUDr. E. Bohacikovej, nestatnej lekarke pre deti a dorast, poverenej organizovanim a prevadzkovanim LSPP pre deti a dorast. F: A. Nociarova |
NsP Brezno dostala od Zeleziarni Podbrezova dalsi sponzorsky dar. |
Bez pomoci to zatial nejde.
Takmer stvrtstorocna existencia
Nemocnice s poliklinikou v Brezne je uzko spata so stedrostou
zeleziarni v Podbrezovej, ktore sa v ramci rozvoja socialneho
programu pre svojich zamestnancov starali aj o materialno -
technicke vybavenie tohto zdravotnickeho zariadenia. Sucasnost
poznamenana nedostatkom financnych prostriedkov potrebnych casto
na zakladne vybavenie nemocnice prinasa mnozstvo problemov a
vedenie NsP hlada sposoby, ako tento stav riesit.
Vedenie nasej akciovej spolocnosti nezostava voci tejto situacii lahostajne.
8. januara 1999 navstivil Mgr.
Marian Zima, personalny riaditel nasej spolocnosti MUDr. Antona
Bucku, riaditela NsP v Brezne, aby mu v mene Predstavenstva ZP
a.s. slavnostne odovzdal sponzorsky dar - vybavenie pre potreby
detskej lekarskej sluzby prvej pomoci. Pri tejto prilezitosti
MUDr. Anton Bucko vyjadril vedeniu ZP a.s. podakovanie a okrem
ineho povedal:
- Spolupraca nasej NsP s podbrezovskymi zeleziarnami ma dlhodobe tradicie. V minulosti zeleziarne nemocnicu podrzali v nejednej kritickej situacii. Podrzali v tom zmysle slova, ze pri zavadzani modernych medicinskych postupov do praxe zabezpecili potrebne technicke zariadenie. Po kratkej odmlke sme opat ziskali podporu vedenia tejto spolocnosti. Zeleziarne Podbrezova dali do bezplatneho uzivania nasej NsP svoj sonograf a vdaka tomu ho dnes vyuzivaju, a velmi ucinne, gynekologovia. V traumatologii je k dispozicii vrtacka na stlaceny vzduch, ktoru tiez venovala nasmu zariadeniu ZP a.s. Nase dnesne stretnutie, ked preberame od zeleziarni dalsi sponzorsky dar, tentokrat pre potreby detskej lekarskej sluzby prvej pomoci, je napokon tiez toho dokazom.
Zo zdruzenych financnych prostriedkov Zeleziarni Podbrezova a.s, Petrochemy Dubova a.s. a Slovpumpu a.s. Zavadka financujeme v sucasnosti stavebne upravy traumatologickeho oddelenia, urologickej a urologicko - gynekologickej ambulancie. Prace realizujeme prostrednictvom dcerskej spolocnosti ZP a.s. - Sunik s. r.o.
Ako riaditel NsP chapem svoju povinnost voci ZP, nosnemu podniku Horehronia
- zabezpecit zdravotnicku
starostlivost adekvatnu ambiciam podniku. Ked sa podnik dostava
na uroven europskeho priemeru, musim sa aj ja snazit
"zachytit trend", a postarat sa o zamestnancov tak, aby
nemuseli za zdravotnickou starostlivostou cestovat do zariadeni v
inych okresoch. Revans vidim aj v nasich snahach dokompletizovat
vybavenie nasej nemocnice. S vedenim ZP a.s. diskutujeme uz aj o
nejakych projektoch do buducna. Nase plany siahaju aj do starej
nemocnice v Podbrezovej. Rokovania s byvalym vedenim krajskej
nemocnice zastali v takej polohe, ze by bolo mozne toto
zariadenie dostat prevodom za symbolicku 1 Sk. A co sa tyka
dalsieho vyuzitia, viem si tam dost dobre predstavit napr.
rekondicno - rehabilitacne centrum, o com sa polemizovalo este za
cias Ing. Antona Kolenicku, takisto si tam viem predstavit kozne
oddelenie, krcne, plucne oddelenie... Treba si uvedomit, ze nas
okres ma nie velmi priaznivu vekovu strukturu, o com svedci
vysoke percento obcanov vyssieho veku a tak by bola jej
revitalizacia skutocne potrebna.
Nase predstavy smeruju k
jedinemu cielu. Chceli by sme skvalitnit zdravotnicku
starostlivost vybudovanim komplexnej nemocnice II. typu, nielen s
nalepkou, ale v sulade so statutom okresnej nemocnice a tym
obmedzit nutnost cestovania za odbornym lekarskym vysetrenim do
krajskeho mesta. Kedze zdravotnictvo sa nachadza v situacii, v
akej sa nachadza, bez podpory sponzorov to nie je mozne a preto
patri Zeleziarnam Podbrezova podakovanie nas vsetkych."
Iste nie su Zeleziarne Podbrezova a.s. jedinym sponzorom NsP v Brezne. A k tym sucasnym nesporne pribudnu aj dalsi, ktorym zalezi na urovni zdravotnickej starostlivosti v nasom regione. V suvislosti so sponzorstvom, ako vychodiskom z danej situacie, by vsak bolo potrebne mnohym sa zamysliet nad skutocnostou, ze jednym z klucovych cinitelov momenalneho stavu v zdravotnictve je aj fakt, ze mnohe subjekty si neplnia zakladne povinnosti odvodov, vyplyvajuce zo zakona a neuvedomuju si pri tom, ze poskodzuju v prvom rade svojich zamestnancov a napokon aj seba.
O.K.
Novorocny pripitok Na uspesny vstup do roku 1999 a dobru spolupracu si navzajom pripili ucastnici uz tradicneho NOVOROCNEHO PRIPITKU, ktory sa uskutocnil 11. januara 1999 v ohoteli Stupka na Taloch. Pozvanie Predstavenstva ZP a.s., Petrochemy Dubova, a.s. a Slovpumpu Zavadka nad Hronom, a.s. prijalo okolo 130 osobnosti okresu a kraja. Ucastnikov privital a slavnosntny pripitok predniesol na uvod Ing. Vladimir Sotak, predseda Predstavenstva ZP a.s., okrem ineho zdoraznil vyznam vzajomnje spoluprace, ako pre predpokladu napredovania okresu a kraja. Novorocne zelanie predniesol aj predseda Predstavenstva Petrochemy Dubova, a.s. Ing. Jan Matas, a Ing. Mikulas Sakac, generalny riaditel Slovpump a.s. Zavadka nad Hronom. |
Prihovara sa vam predseda ZV OZ KOVO Peter Duriancik |
Vazeni spolupracovnici,
dovolte, aby som v mene ZV OZ KOVO a v mene svojom vam vsetkym podakoval za dosiahnute pracovne vysledky v roku 1998. Podakovanie patri aj tym zamestnancom, ktori mali pracovne zmluvy na dobu urcitu a pre nedostatocnu zakazkovu napln museli koncom novembra opustit ZP a.s.
Je zaciatok noveho roka a aspon v kratkosti by som sa vratil do roku 1998. V novodobej historii ZP a.s. to bol zatial urcite rok najuspesnejsi, aj napriek koncorocnym problemom. Tak, ako bol uspesny v zakazkovej naplni, tak vsak nebol uspesny zaciatkom roka pri kolektivnom vyjednavani. Aj napriek tomu, ze bolo dost zdlhave, neprinieslo ziadny vysledok.
Myslim si, ze nepodpisanim KZ sme aj tak nic nestratili, pretoze z KZ vyssieho stupna sme mali aj tak zaruceny narast priemernej mzdy. Mohli sme pokracovat cestou, ktoru nam uklada Zakon o kolektivnom vyjednavani, ale zvolili sme cestu mensieho zla, problem zbytocne neroztahovat a tym nemedializovat.
Vlanajsie kolektivne vyjednavanie by malo byt ponaucenim do buducnosti a verim, ze obidve strany budu rovnako zodpovedne pristupovat k tomuto dolezitemu dokumentu.
Co nas moze z vlanajsieho roku este mrziet je to, ze sa nam nepodarilo zapojit do systemu doplnkoveho dochodkoveho poistenia. Verim vsak, ze po prekonani urcitej nedovery a financnych problemov niektorych zariadeni sa nam to v tomto roku urcite podari.
Kazdy zaciatok roka byva tazky, ale tento je este ovela tazsi. Velmi tazko sa celemu zavodnemu vyboru rozhodovalo, ked sme mali schvalovat paragraf 130 ZP, co znamena - cerpat ospravedlnene volno s nahradou mzdy vo vyske 60 percent priemernej mesacnej mzdy. Vo vianocnom cisle Podbrezovana som si pozorne precital odpovede na druhu otazku vianocnej ankety. Zijeme velmi krutu dobu, ked sa zamestnanci musia obavat o svoje zamestnanie a v case vianocnych sviatkov rozmyslat nad tym, ci v novom roku budem este zamestnany. Musime dufat, ze situacia v zakazkovej naplni sa zlepsi a vsetci nasi zamestnanci nastupia coskoro do prace. Ovela horsia situacia je vsak v nasom regione a vyhliadky na jej zlepsenie v blizkej buducnosti nie su ziadne. Urcite aj tato situacia zhorsuje socialne postavenie niekolkych rodin nasich zamestnancov. Prave teraz by sme mali ukazat ochotu, dohodnut sa na novej KZ cim skor. Prve kroky sme uz k tomu urobili a verim, ze zamestnanci to pocitia co najskor.
Zaverom by som chcel este raz vsetkym podakovat a v roku 1999 popriat vam aj vasim rodinam zdravie, rodinnu pohodu a spokojne prezitie celeho roka.
Zavrela si oci, chcelo
sa Ti spat, ani si netusila, co to ma znamenat. Srdce
ubolene prestalo bit, nebolo lieku, aby si mohla zit.
Smutok a ticho dolieha na nas, velmi nam aj po rokoch
chybas . Nic viac uz nemozeme Ti dat, len kyticu kvetov
na hrob a spominat. Devatnasteho januara si
pripomenieme desiate vyrocie umrtia ANNY KOMOROVEJ z
Podbrezovej. Kto ste ju poznali a
mali radi, venujte jej tichu spomienku. Sestra Gita, Peter s rodinou
a Katka s rodinou. |
Podakovanie |
Dakujeme vsetkym, ktori
odprevadili na poslednej ceste nasho draheho zomreleho
Ondreja BRIEDU
a vyslovujeme podakovanie
internemu oddeleniu NsP v Brezne, najma MUDr. Hromadovej. Uprimne
dakujeme aj MUDr. Eve Zlevskej, obvodnej lekarke v Podbrezovej,
za citlivu a obetavu starostlivost
rodina Briedova.
Patri
im nasa ucta a vdaka
V nasej akciovej spolocnosti sa ucta a k niekolkonasobnym bezprispevkovym darcom krvi stala uz tradiciou. Je velmi malo spolocnosti, ktore ocenuju humanny pristup svojich zamestnancov financnymi odmenami a vikendovymi rekreacnymi pobytmi, ako je to u nas zvykom. Na sklonku roku 1998, 15. decembra, sa v hoteli Podbrezovan stretli zastupcovia vedenia ZP a.s. a odborovej organizacie na slavnostnom obede s bezprispevkovymi darcami krvi ktori ziskali v uvedenom roku Janskeho plakety. Ing. Vladimir Sotak, generalny riaditel, Mgr. Marian Zima, personalny riaditel a Slavomir Stromko, podpredseda ZO OZ KOVO vyslovili pritomnym obdiv a podakovanie a odovzdali im financne odmeny so zelanim pevneho zdravia do nasledujucich rokov. .
|
Neprehliadnite !!! Oznamujeme vsetkym spolupracovnikom, ze PRAVNE ODDELENIE sa prestahovalo do zrekonstruovanej budovy ekonomickeho useku a sidli na III. poschodi. |
December vo vyrobe
V decembri 1998 boli v jednotlivych vyrobnych prevadzkach dosiahnute tieto vysledky: Oceliaren svoje vyrobne mesacne ulohy splnila len na 38 percent, v porovnani so stanovenym rozpisom bolo vyrobene o 6 159 ton ocele menej. V druhej dekade decembra bola vykonana planovana stredna oprava technologickeho zariadenia, po jej skonceni bol nariadeny vyrobny prestoj, ktory trval az do 7. januara tohto roku. Vyroba kontizliatkov na predaj tvorila len 6 percent planovanych uloh, ulohy nakladky boli tiez velmi nizke a boli splnene na 32,5 percenta. Vo valcovni rur boli v minulom mesiaci splnene vyrobne ulohy v distribucnej vyrobe na 36 percent, z toho vyroba polotovarov pre nase dalej spracujuce prevadzky tvorila z uvedenej vyroby 35 percent a realizacia 65 percent. Na upravarenskych operaciach sa podielali pracovnici samotnej valcovne rur, ako aj pracovnici taharne rur II . Z expedicneho miesta valcovne rur bolo expedovane 2 387 ton a z expedicneho miesta taharne rur II. 971 ton , v prevaznej miere kotlovych rur. Aj vo valcovni rur z titulu nizkej zakazkovej naplne sme na trati vyrabali prakticky len jednu dekadu, v ostatnych dnoch bol nariadeny vyrobny prestoj. Vo zvarovni rur velkych priemerov vyrobne ulohy boli splnene na 46 percent vo vyrobe zvarovanych rur velkych priemerov a na 27 percent vo vyrobe izolovanych bezsvikovych ocelovych rur. Prevadzka vsetky potvrdene kupne zmluvy splnila do 14. decembra, po tomto termine cerpali pracovnici dovolenku. Svoje ekonomicke vysledky si prevadzka vylepsila pracou vo vykonoch, ktore v decembri zrealizovali v hodnote 52 000 Sk. Zakazkova napln taharni rur bola v poslednom mesiaci roku 1998 slabsia, no v porovnani s ostatnymi druhmi vyrobkov najlepsia. Celkove v obidvoch taharnach rur boli vyrobne ulohy splnene na 82 percent, pricom taharen rur I. vykazala 69 percentne plnenie a taharen rur II. 87 percentne plnenie. V taharni rur I. bola v druhej dekade decembra vykonana planovana oprava technologickeho zariadenia. V tretej dekade pracovnici obidvoch prevadzok cerpali dovolenky. Ani ulohy nakladky neboli v decembri splnene, taharen rur I. vykazala 81 percentne plnenie a taharen rur II. 72 percentne plnenie planovanych uloh. Stredisko oblukaren v prvych troch dnoch mesiaca poplnilo zvysne potvrdene kupne zmluvy na rok 1998, potom bola vykonana planovana oprava technologickeho zariadenia. Stredisko svoje mesacne ulohy vyroby, ako aj nakladky, splnilo len na 9 percent. V prevadzke hutnicka
druhovyroba zakazkova napln stale nedosahuje planovane
zamery a aj v minulom mesiaci sme zaevidovali nizke
plnenie. Celkove bol za december z prevadzky vyvezeny
tovar v hodnote len 6 mil. Sk, takze vyrobne ulohy boli
splnene len na 52 percent. Kedze uplynul rok
1998, heslovite zhrniem dosiahnute vysledky v
jednotlivych vyrobnych prevadzkach. Z vyrobnych prevadzok
svoje planovane ulohy splnili len vo vyrobe zvarovanych
rur velkych priemerov a presnych rur v taharni rur I.
Ostatne vyrobne prevadzky vplyvom nizkej zakazkovej
naplne decembra planovane rocne objemove ulohy nesplnili
a dosiahli nasledovne vysledky: * Oceliaren svoje
planovane ulohy splnila na 97, 84 percenta, do splnenia
planu jej chybala vyroba v mnozstve 6 159 ton ocele.
Ulohy nakladky boli splnene na 9O,8 percenta. * Vo valcovni rur
boli ulohy v distribucnej vyrobe splnene na 97,5
percenta, ulohy nakladky na 100 percent, cize nesplnenie
vyrobnych uloh ide na vrub nizsich poziadaviek
polotovarov pre taharne rur a oblukaren. * Vo zvarovni rur
velkych priemerov vyrobne ulohy boli za dvanast mesiacov
minuleho roku splnene na 124,82 percent vo zvarovanych
rurach velkych priemerov a na 75,43 percent pri vyrobe
izolovanych bezsvikovych rur urcenych pre plynarensky
priemysel. * V presnych rurach
v obidvoch taharnach rur boli ulohy splnene na 97,17
percenta, z toho taharen rur I. vykazala 1O2,34 percentne
plnenie a taharen rur II. 95,28 percentne plnenie. * V stredisku
oblukaren bolo vyrobenych 3 686 ton navarovacich oblukov,
co predstavuje len 76,79 percentne plnenie stanovenych
planovanych uloh. * V prevadzke
hutnicka druhovyroba boli vyrobne ulohy splnene na 82
percent pri vyrobkoch z druhovyroby a na 6 percent pri
vyrobe hydraulickych rur. Stojime na zaciatku roku 1999, v ktorom chceme dosiahnut vysledky aspon ako v roku minulom. Nedostavia sa vsak samy od seba, uz zaciatkom roku vieme, ze nas caka balicek ekonomickych opatreni, ktory negativne ovplyvni naklady na vyrobu. Preto prioritnymi problemami, ktore bude nutne prednostne riesit su tie, ktore podstatnou mierou znizia vyrobne naklady jednotlivych vyrobkov zo sucasneho udrzania alebo zvysenia ich uzitkovych vlastnosti. Je to narocna uloha, no za aktivneho pristupu vsetkych pracovnikov akciovej spolocnosti splnitelna. Zaverom dakujem vsetkym pracovnikom a.s. za vynalozene usilie pri plneni vyrobnych uloh v roku 1998 a verim, ze stanovene zamery sa nam spolocnymi silami podari zrealizovat i v roku 1999. |
Svetove
oceliarstvo zasiahla tazka kriza
| Hlboku krizu, podla niektorych dokonca najhorsiu od konca druhej svetovej vojny, preziva teraz hutnicky a oceliarsky priemysel. Zly vyvoj na oceliarskom trhu je dosledkom azijskej financnej a konjunkturnej krizy, umocneny nasledujucou krizou ruskej ekonomiky. Zlym spravam vsak zrejme nie je koniec, nakolko v problemoch sa ocitaju i niektore krajiny Latinskej Ameriky. Kriza v obchode s ocelou sa dalej vyhrotila prijatim ochranarskych opatreni priemyslu USA proti Rusku, Japonsku a Brazilii a je predpoklad, ze pokial sa bude situacia hutnickeho priemyslu USA nadalej zhorsovat, tak pristupia vo zvysenej miere i k opatreniam proti dalsim krajinam. To by malo velke dopady na trh s ocelou v Europe. |
Oceliari su zdeseni
"To, co sa udialo za posledny rok, je bezprecedentne", prehlasil Francis Mer, veduci francuzskej oceliarskej firmy Usinor Sacilor a predseda Medzinarodneho institutu zeleza a ocele (IISI) na tohtorocnom zasadnuti predstavitelov najvyznamnejsich oceliarskch spolocnosti sveta. "Azia - po niekolko rokov hlavny motor svetoveho rastu - sa nahle zastavila a vsetci si v rastucej miere uvedomuju rozsah a dlzku krizy. Tento problem nema vplyv len na nase odvetvie, ale urcite obavy u nas vyvolava. IISI musel revidovat svoju strednodobu prognozu svetovej spotreby ocele smerom dolu", povedal F. Mer, v tej dobe este predseda IISI.
Kriza dopytu, ktora zacala v Azii v priamej navaznosti na tamojsi hospodarsky kolaps, sa postupne preniesla prakticky do celeho sveta a jej dosledky zacinaju citelne dopadat i na Europu. Ekonomicke problemy azijskych krajin sa odrazili na zvolnenie rastu spotreby ocele, pripadne na jej poklese. Pritom na Aziu pripada takmer polovica svetovej spotreby ocele. Podla odhadu IISI celkova spotreba ocele v roku 1998 poklesne o 7,6 percenta pod uroven roka 1997. Tento pokles predstavuje celkom 23 milionov ton ocele, co je zhruba styrikrat tolko, kolko sa vyrobi za jeden rok v celej Ceskej republike.
Znizeny dopyt v Azii vyvolal
pretlak tovaru na svetovom trhu. Citelne bol zasiahnuty i
europsky trh, kde sa v sucasnej dobe na jednej strane tlaci
azijsky tovar, na druhej strane sa silne obmedzil export
prilezitosti europskych vyrobcov. Dopyt na azijskych trhoch,
ktore predstavuju tretinu exportu z krajin Europskej unie, sa
znizil o viac nez polovicu. Naopak, dovozy ocele z juhovychodnej
Azie do krajin Europskej unie napriklad vyrastli v porovnani s
rokom 1997 takmer sedemkrat.
Dumpingove zaloby na
obzore
Zrychlujuci sa tlak dovozov ocele nedokazal trh absorbovat, co sposobilo cieleny pokles cien. Na trhu EU su v sucasnosti napriklad ceny 16 percent pod urovnou zo zaciatku roka. "Nerad, ale musim dodat, ze vplyv na celosvetove ceny ocele bol extremne kruty", prehlasil na oktobrovej konferencii IISI v tchajwanskom hlavnom meste Tui-pei jeho generalny sekretar Lenhard J. Holschuh.
Cenova vojna samozrejme
vyvolava mnoho podozreni z dumpingu. Europski oceliari sa
stazuju, ze niektori dodavatelia idu s cenami svojich produktov
niekedy vyrazne a dlhodobo pod ich naklady, takze mozno coskoro
ocakavat poziadavky na zacatie idumpingovych konani. Eurofer
(protrestne zdruzenie europskych oceliarov) uz pripravilo
niekolko takychto zalob a komisia EU zacala oficialne i
neoficialne konzultacie so vsetkymi krajinami exportujucimi do
Europskej unie s cielom informovat ich o zavaznosti situacie a
riziku, ktory z hladiska obchodnych pripadov prechadzaju. Export
lacneho tovaru vsak netazi len zapadoeuropskych oceliarov.
Taktiez Ceska republika zaznamenava rastuci tlak dovozov a
podnetom k preskumaniu vplyvu na cesky trh by sa mohli stat
napriklad dovozy valcovaneho drotu z Polska a hrubych plechov z
Ukrajiny.
Kriza nas iba caka
Na ceskom oceliarskom trhu sa este v prvej polovici roka 1998 prejavoval z roku 1997 pokracujuci vplyv zlepsenej konjunktury v zahranici. Tazkosti svetoveho trhu pocitili ceski oceliari az v druhej polovici roka.
"Vo svete je kriza a oceliarstvo sa to silne dotyka. Dopad na nas hospodarsky vysledok roka 1998 vsak tato situacia nemoze mat. Museli sme vsak prijat tvrde usporne opatrenia, aby sme hospodarsky vysledok udrzali. V roku 1998 to teda udrzime, ale rok 1999 by som teraz nerad predpovedal", hovori Jaroslav Petrus, generalny riaditel ostravskej Novej huty.
Taktiez druhy ostravsky hutnicky podnik - Vitkovice uz od polovice roka 1998 pocituju zhorsenie konjunktury, ktore sa vyrazne prejavuje v poklese poziadaviek a cien. "Co sa na trhu robi, to je hroza", hodnoti situaciu Vaclav Pastrnak, vykonny riaditel Vitkovic. "Dokazali sme udrzat hospodarsky vysledok na prijatelnej urovni, ale ako dopadne koniec roka 1998 je zatial predcasne odhadovat. Budeme radi, ked skoncime v pluse".
Ceske oceliarstvo este stale moze vyuzit niektore svoje vyhody, co mu z hladiska cenovej konkurencie prinasa urcite ulahcenia. Tato vyhoda sa iste prejavuje aj v sucasnom obdobi cenoveho prepadu, avsak dlhodobo sa na nu spoliehat neda.
Velmi zlu situaciu v roku 1999 predpoveda Vaclav Pastrnak. "Vychadzam z toho, co sa deje na svetovom trhu. V roku 1999 si myslim, ze bude tak vysoka kriza, ze si to zatial nedokazeme ani predstavit".
"Podla mojho nazoru, mozu
ceski oceliari pocitit krizu naplno az v roku 1999", varuje
v rovnakom duchu Jaroslav Raab, riaditel spolocnosti Hutnictva
zeleza. "Nase podniky by to malo viest k zamysleniu sa nad
zmenou struktury vyroby."
Prognoza je nejasna
Vyvoj s prudkymi konjunkturnymi vykyvmi charakterizuje oceliarske odvetvie uz tisicrocia. Ocel je velmi citliva komodita, ktora reaguje na akekolvek vykyvy v ekonomickom vyvoji.
Vzhladom na to, ze azijska kriza sa zahniezdila a bude podkopavat vyhlady hospodarkeho rastu tohoto regionu v nasledujucich rokoch, v krize sa nachada aj Rusko, Brazilia a taktiez dalsie rozvijajuce sa trhy zapasia o to, aby sa vyhli zaradeniu do tejto smrste a nikto doveryhodny si nedovoli prognozovat ani rok 1999, nie to este ako bude vyzerat oceliarsky trh v niekolkych dalsich rokoch.
V roku 1998 poklesne celkova svetova spotreba ocele o 9 milionov ton, t.j. o 1,2 % na 689,9 milionov ton. "V roku 1999 by sa mozno nieco z tejto straty mohlo ziskat, ale vo svete sucasnych neistot to vypada stale menej pravdepodobne", obava sa L.J. Holschuh. Velmi nepatrna obnova spotreby ocele v Azii v buducom roku bude kompenzovat len cast terajsieho poklesu, pokial sa nejaka obnova vobec uskutocni. "Narasta pesimizmus, pokial ide o cas a rychlost ekonomickeho ozivenia v tomto regione", poznamenal L.J. Holschuh.
Nazory na dalsi vyvoj trhu su znacne rozne. Podla niektorych bude mozno rok 1999 zasiahnuty este viac, ako rok 1998. Ti, ktori vyvazali na azijske trhy sa budu musiet poobzerat po inych trhoch. Okrem toho su plne sklady a nove objednavky sa nehrnu. Mnohi vsak naopak dufaju, ze vyvoj sa moze rychlo preklopit a vydat sa pre oceliarskych producentov pozitivnym smerom. Niektori dodavatelia napriklad dufaju, ze takyto trend nastane uz v roku 1999.
L. Zikova (Svět hospodarstvi)
PROGRESIVNE SYSTEMY RIADENIA BOZP |
Pokracovanie
Z tychto, doposial uvedenych uvah
nam vyplyva, ze pokial chceme kvalitne riadit bezpecnost prace
prvotnou poziadavkou je objektivne poznat dosiahnuty stav
BOZP, to znamena, poznat nebezpecenstva, ohrozenia
a parametre rizika kazdeho pracoviska.
Obsah, o com sme doposial
hovorili, sa inak ucelene nazyva ANALYZA BEZPECNOSTI a
je to svojim sposobom uvod do danej problematiky technickej i
humannej bezpecnosti, ktora zahrnuje nasledovne kroky:
* identifikacia nebezpecenstva,
* dosah a ucinok mozneho ohrozenia bezpecnosti zamestnanca (osoby)
* eliminacia znizenia alebo vylucenie negativnych vlastnosti zisteneho nebezpecenstva alebo ohrozenia dostupnymi metodami a prostriedkami v priamej suvislosti na bezpecnost
* kvantifikacia
hladaneho rizika v navaznosti na zistene
nebezpecenstvo a mozne ohrozenie.
V dalsom slede, po celkovej vykonanej analyze daneho subjektu, sa vykona POSUDENIE BEZPECNOSTI. Podkladom pre tento krok je zoznam (katalog) obsahujuci zistene nebezpecenstva, ohrozenia a parametre rizika jednotlivych pracovisk. Tato faza, posudenie bezpecnosti, sa prave vykonava na negativnom jave, hmatatelnom prvku, akym je parameter RIZIKO, ktore kvalitu bezpecnosti prace znizuje. Vysledkom posudku je:
1. RIZIKO VYHOVUJUCE (resp. prijatelna bezpecnost)
2. RIZIKO NEVYHOVUJUCE (resp.
neprijatelny stav bezpecnosti).
Vykonanie posudku s vysledkom v prvom pripade znamena, ze sa vseobecne toto riziko prijima, jeho miera vyjadruje, ze ho uz nie je mozne v prosudzovanom case dalej znizit a zucastnene zlozky sa rozhodli toto riziko akceptovat, resp. tolerovat.
Poklial vysledok posudku bezpecnosti je riziko nevyhovujuce, nasleduje eliminacia, znizenie alebo odstranenie rizika na prijatelnu uroven stanovenim a realizaciou ucinnych napravnych opatreni. Analyza i posudenie bezpecnosti sa opakuje dovtedy, pokial sa nedosiahne riziko vyhovujuce. Toto dosiahnute riziko je v tomto pripade tzv. zostatkove riziko, ktore zostalo po realizacii ucinnych opatreni, a dostupnymi prostriedkami a metodami BOZP uz ho nie je mozne v posudzovanom case dalej znizit a zucastnene zlozky, vykonavajuce posudenie bezpecnosti, rozhodli sa v najblizsom obdobi dane riziko akceptovat, resp. tolerovat.
Ako vidiet, novodobe riadenie BOZP si vyzaduje "meratelnost bezpecnosti", ktora je v tejto oblasti prave v spominanom negativnom parametre RIZIKO BOZP, resp. skratene len riziko.
Po vykonani ANALYZY BEZPECNOSTI
a POSUDENI BEZPECNOSTI, na zaklade zistenych vysledkov z
tychto prvotnych krokov z pozicie okruhu posobnosti zodpovednych
funkcii za oblast BOZP sa operativne vykonava RIADENIE
BEZPECNOSTI a tiez OVLADANIE alebo ZVLADNUTIE BEZPECNOSTI tak,
aby sa urcity riadiaci usek nedostal do stavu neprijatelneho
alebo nevyhovujuceho rizika.
Uvedeny proces, neustale sa
opakujuci a efektivne riadiaci nazyvame manazment
bezpecnosti alebo ked sa na vec pozerame z druhej
strany, oznacuje sa ako manazment rizika, a
zahrna uz spomenute kroky:
1. ANALYZA BEZPECNOSTI, alebo analyza rizika
2. POSUDENIE BEZPECNOSTI, alebo posudenie rizika
3. RIADENIE BEZPECNOSTI, alebo riadenie rizika
4. OVLADANIE BEZPECNOSTI, alebo
ovladanie rizika.
Ing. O. Majer, Pbh
(Pokracovanie v bud. cisle)
V zavere
roka sa uskutocnil v prekrasnom prostredi Vysokych
Tatier, v Starej Lesnej, v poradi uz XI. rocnik
konferencie s medzinarodnou ucastou AKTUALNE OTAZKY
BEZPECNOSTI PRACE. V uvodnej casti konferencie sa
prezentovali vrcholovi predstavitelia uradov bezpecnosti
prace Slovenskej a Ceskej republiky, veduci pracovnici
oboch rezortov a predstavitel Konfederacie odborovych
zvazov. Pomerne velkemu ocakavaniu ucastnikov sa tesil
druhy a treti blok prednasok druheho rokovacie dna, ktore
boli venovane hlavne sposobom zistovania nebezpecenstiev,
ohrozeni, metodik klasifik acie rizika.
Svoju pozornost na identifikaciu rizika upriamil i
Jean-LUC MARIE, generalny riaditel Narodneho vyskumneho
ustavu bezpecnosti prace v Parizi. Vo svojom vystupeni
zoznamil ucastnikov so systemom organizacie bezpecnosti
prevencie vo Francuzsku. Na konferencii s medzinarodnou
ucastou odznel aj prispevok nasho zamestnanca Ing.
Ondreja Majera, ako prakticky jedineho predstavitela
vyrobnotechnickej praxe, s nazvom "Komplexny system
rizik BOZP". V prednaske nacrtol principy a
opodstatnenost dosledneho zistovania nebezpecenstva,
aktivne prvky jeho identifikacie, systematicke zmapovanie
ohrozenia a z tychto ziskanych vysledkov naznacil
podklady pre kvantifikaciu rizika. V dalsej casti
prednasky Ing. O. Majer (na fotografii s mikrofonom)
popisal "Komplexny system hodnotenia rizik
BOZP", jeho priority a aplikacie pre tvorbu
podkladov manazerstva rizika, krizovy manazmet, audit
bezpecnosti a pod., ktory ako nazov hovori, je komplexny
a je ho mozne pouzit ako pre vyrobnu, tak i nevyrobnu
firmu, popripade pre siroku a rozlicnu paletu pracovnych
profesii. O uvedeny system, ktory je v praxi ZP a.s. od
vlanajsieho roka, prejavili v kuloaroch pocas prestavky
zaujem i ine organizacie. Slovenskym organizatorom sa opat podarilo zrealizovat konferenciu na vysokej odbornej a vedeckej urovni so spickovymi odbornikmi v oblasti BOZP nielen zo Slovenska, ale aj z vyspelych zahranicnych krajin. Zastupenie na konferencii malo Nemecko, Francuzsko, ale tiez i Slovensko, ako aj nasi susedia z Polska a Ceskej republiky. -vk- |
Historicky kalendar podbrezovskych zeleziarni |
| 160-vyrocie
Rakusko-Uhorsky
parlament v roku 1836, zakonom c. XXV. rozhodol postavit
12 zeleznicnych trati. Banskostiavnicke komornogrofstvo
podalo vlade v roku 1838 navrh na postavenie valcovne pod
vrskom "Brezova" pri Hrone, v ktorej by sa
vyrabali potrebne kolajnice na stavbu trati. 2. februara
1838 vyslo nariadenie na vypracovanie planov navrhovanej
valcovne a v roku 1839 sa komisia z
Banskej Stiavnice,v zlozeni A. Lobkowitz, G. Schweizer a
A. Glanzer, dohodla na presnom umiestneni valcovne. V tom
case sa podla historickych zaznamov nachadzali na
planovanom priestranstve pre vystavbu mociare a pri volbe
komisia respektovala usetrenie ornej pody v okoli. S
vystavbou valcovne sa zacalo v roku 1840. 145. vyrocie V roku 1854: - bola postavena druha robotnicka kasaren, tzv. "salanda" (prva bola postavena v r. 1852), - v juli vo valcovni
zacali vyrabat kolajnice - pracovalo I. kridlo, tzv.
"lave". 130. vyrocie V roku 1869: - 29. marca ministerstvo financii povolilo vystavbu II. kridla a dotovalo ju 189345 zlatymi (dokoncene bolo v roku 1875), - podla upravy Hornokomornogrofskeho uradu v Banskej Stiavnici bola v tomto roku v zavode zalozena ucnovska skola.
120-vyrocie V roku 1879: - bola spustena prva siemens-martinska pec, ako prva na Slovensku. Postavena bola podla projektu riaditela zeleziarni, banskeho radcu Maximiliana Glanzera, - 25. novembra bola
sprevadzkovana uzkorozchodna zeleznicna trat z
Podbrezovej do Hronca. 115-vyrocie V roku 1884: - bola otvorena v Podbrezovej dvojtriedna skola s vyucovacim jazykom madarskym (v byvalej budove rurovne), - 1. jula zacala sa zeleznicna doprava na novovybudovanej zeleznicnej trati z Podbrezovej do Banskej Bystrice, ktoru postavili podbrezovske zeleziarne (zavod bol na zeleznicu napojeny 26. jula), - bol v Podbrezovej
otvoreny prvy postovy urad. 110. vyrocie V roku 1889
bol v Podbrezovej postaveny most cez Hron, smerom na
zeleznicnu stanicu. 95-vyrocie V roku 1904
bol prestavany zavod v Piesku na prvu zvarovnu rur v
Uhorsku. Stat odkupil licenciu na zvaranie rur vodnym
plynom od firmy Janke Pavel "Ferrom" v
Katoviciach. Popri vystavbe zvarovne rur bolo postavenych
aj 72 bytov v Piesku, tzv. "Henrik Telep". 90-vyrocie V roku 1909: - bolo vybudovane spojenie sirokorozchodnou tratou z Chvatimechu do Hronca, - zacala vyroba na tretej valcovacej stolici "Briede" v rurovni v Podbrezovej, - bolo dokoncene vodne dielo - tunelovy privadzac HC Dubova, - bola otvorena 4-triedna
ludova skola pod kostolom. 85-vyrocie V roku 1914: - 28. jula vypukla prva svetova vojna. V jej priebehu Podbrezova spolu s podliehajucimi zavodmi plnila vojenske dodavky pre potreby statu , comu bol podriadeny aj vyrobny program vo vsetkych zavodoch . V Hronci napriklad vyrabali vojenske kulace, misky, v Piesku lopatky, piecky, srapnery atd. Pocas I. svetovej vojny v zeleziarnach pracovali aj zajatci (Rusi, Srbi i Taliani), - mobilizacia bola
vyhlasena 3. augusta. 80-vyrocie V roku 1919: - dva roky boli podbrezovske zeleziarne ciastocne mimo prevadzky. Hoci ich Ceskoslovenska vlada prevzala 6. januara 1919, uplna prevadzka v nich nabehla az v roku 1920. (V roku 1919 slub vernosti Ceskoslovenskej republike zlozilo z 270 uradnikov len 7, v zavode bolo len 13 inzinierov.) - 6. januara 1919 nazov zavodu Statne zeleziarne a oceliarne na Slovensku v Podbrezovej, - bola zalozena Telovychovna jednota "SOKOL", - osada Brezova bola
premenovana na Podbrezovu. 75-vyrocie V aprili 1924 bola
spustena do prevadzky pozinkovna rur ohnom za Hronom. 70-vyrocie V roku 1929
zacala vyroba na prestavanej statnej parnej pile na
Stiavnicke, ktora bola v tom case povazovana za jednu z
najvacsich v strednej Europe. 65-vyrocie V roku 1934
bol dostavany sklad hotovych vyrobkov valcovne, tzv.
expedicna budova. 60-vyrocie V roku 1939 : - bola postavena budova garazi a hasicne, - zavod sa stava majetkom
koncernu Hermann Goring. 55-vyrocie V roku 1944: - bol zruseny vodny nahon od Stiavnicky na elektraren v Podbrezovej, - z elektrarni bola zriadena rozvodna elektrickeho prudu, - rozostavane boli zeriavova draha na srotovom poli, generatorova stanica a oporny mur pri statnej ceste, - vystavba bytoviek (blok C,B,A), - v auguste az oktobri, pocas Slovenskeho narodneho povstania, v podniku boli vyrabane rozne vojenske potreby a zbrane (miny) pre povstalecku armadu a partizanov. 26. augusta obsadili partizani v Podbrezovej postovy urad a zeleznicnu stanicu, 27. augusta odisli Nemci z Podbrezovej a 29. augusta vypuklo ozbrojene narodnooslobodzovacie povstanie. (Po potlaceni SNP nemecka armada znicila mosty, zaminovala zavody v Podbrezovej, Piesku, Hronci a nemecke vedenie odsunulo velku cast materialu, zariadenia podniku a zapalilo budovu riaditelstva. Odhadovane skody vo fabrike predstavovali ciastku 224 420 048,95 korun.), - 15. oktobra sa
uskutocnila v starom zavodnom hoteli konferencia
delegatov revolucnych zavodnych vyborov a dovernickych
zborov. 50-vyrocie V roku 1949: - podnik v auguste premenovany na Svermove zeleziarne Podbrezova, - zaciatok prestavby plechotrate a oceliarne.
45. vyrocie V roku 1954: - bola postavena siemens-martinska pec c. 5 (40 t), prestavana pec c. 3 (na 30 t) a zrusene dve 35 t SM pece, - dokoncena vystavba zapadnej a strednej casti haly oceliarne, - zacala vystavba slobodarne a prvych bytov vo Valaskej, vystavba bloku T 20 v Podbrezovej, - zacala sa vystavba
rekreacneho strediska. 40. vyrocie V roku 1959
bola zrusena SM pec c. 4 spolu s odlievacou halou. 35. vyrocie V roku 1964: - 11. oktobra bol polozeny zakladny kamen stavby zavodneho klubu, - v ramci generalnej opravy valcovne profilov bola jemna trat rekonstruovana, - bola zrealizovana najrozsiahlejsia rekonstrukcia podnikovej vlecky, - zacala sa vystavba
hlavneho skladu rezijneho materialu. 25. vyrocie V roku 1974: - 8. maja bol polozeny zakladny kamen valcovne rur a taharne rur 2, - 21. oktobra postihla
podnik zivelna pohroma - potopa v starom zavode (hladina
Hrona vystupila o 1,5 metra a zatopila prevadzky stareho
zavodu). 20. vyrocie 25. aprila 1979
bola otvorena prevadzka rurovna s pretlacovacou stolicou
(dnes valcovna rur). 15. vyrocie V roku 1984: - v ramci automatizovaneho systemu riadenia vyroby bolo zavedene planovanie a riadenie vyroby pocitacom v prevadzke taharen rur 2, - 6. maja sa uskutocnila posledna pracovna zmena na parnej lokomotivy, - 28. augusta bolo otvorene podnikove muzea, - 11. novembra sa zacali demontazne prace na starom vertikalnom dvojprudovom ZPO, - zacala sa vystavba
obchodneho domu Jednota a budovy posty a spojov. 10. vyrocie V roku 1989: - bola zacata vystavba so zamerom predlzenia haly ZPO a vystavba novej kyslikarne, - 28. aprila bola odovzdana do uzivania 8-bytovka "salanda", - 1. jula sa stal zavod statnym podnikom, - zacala generalna oprava vodneho privadzaca HC Dubova, - 16. maja boli odovzdane
SOU-hutnickemu v Lopeji do uzivania priestory vyburovane
v ramci II. etapy vystavby (dielene, telocvicna...). 5. vyrocie V roku 1994: - 1. marca bol dany do uzivania Informacny system ZP a.s., - 1. septembra bola vytvorena s.r.o. Hotel Stupka, - obchodnu cinnost zacala rozvijat v marci i nova spolocnost PIPEX AG, - v decembri bola dana do
uzivania pristavba Hotela Stupka s.r.o. Z historickych podkladov muzea spracovala V.K. |
| Oslavili styridsat rokov V predposledny decembrovy tyzden si
Tisovcania pripomenuli 40. vyrocie otvorenia mestskeho
kulturneho strediska, ktore od 22. decembra 1958 zacalo
svoju cinnost ako zavodny klub byvalych Svermovych
zeleziarni Podbrezova - vysoka pec Tisovec, neskor po jej
zruseni pod nazvom Mestsky dom osvety v Tisovci. Pri
tejto prilezitosti sa konala konferencia o miestnej
kulture a jej smerovani, na ktorej okrem inych odznel aj
historicky prehlad cinnosti MsKS z pera sucasneho
riaditela Mgr. Stefana Saboa. Vo vecernom galaprograme sa
predstavilo osem neprofesionalnych umeleckych telies.
Vyvrcholenim bol krst cedecka z vyberu skladieb muzskeho
spevokolu Dr. Samuela Daxnera, za pritomnosti primatora
Kosic Ing. Rudolfa Schustera, CSc., ktory spolu s
primatorom Tisovca Bc. Petrom Minacom prevzal krstne
otcovstvo. |
V januari si pripominaju pracovne jubileum
30-rocne
Ida SCHLOSSEROVA, Pavel FILO,
Jozef CHREN, Jozef BADINKA, Jan KORDIK
25-rocne
Lukas JENDRAL, Jan FEDOR
20-rocne
Ivan ZVERKO,
Alena JANDECKOVA, Milan MAKUSA
zivotne jubileum
55-rocne
Elemir MIKLOSKO, Milan BUDA,
Emil STANCIK, Igor MOTYCKA, Milan GIERTLI
50-rocne
Marta BENNAROVA, Juraj KOVAC,
RSDr. Titus KNAZIK, Juraj ZAPLATILEK, Anna KOVACOVA, Juraj
DEMIAN, Dusan ZAJAC, Ludovit RADOC, Pavel MACIK, Miroslav
KATRENCIK
Zdravie mas len jedno |
Prevencia gynekologickych ochoreni
Zijeme v dobe s neuveritelne rychlym zivotnym tempom, technika ide dopredu tak rychlo, ze ju nestacime ani sledovat. Environmentalne podmienky sa tymto vsetkym tiez velmi menia. Uprostred toho vsetkeho sme my, ludia, a akosi pri tom narocnom zivotnom tempe zabudame sami na seba sameho. Zdravie berieme ako samozrejmost nam danu. Avsak statistika hovori o stupajucom pocte civilizacnych chorob, medzi ktore patria aj zhubne nadory.
Uvedomime si to az vtedy, ked nam lekar oznami, ze ma podozrenie na vazne ochorenie alebo zhubny nador. Rakovina, to je slovo pred ktorym mame este stale vsetci strach. Vacsina ludi si mysli, ze ak zistia rakovinu, musia zomriet.
V poslednych rokoch sa urobil vo vyskume rakoviny podstatny pokrok. Vacsina typov rakoviny je dnes uz vyliecitelna, ale podmienkou je, ze sa zachyti vo vcasnom stadiu. A to vo velkej miere zavisi od nas. Mali by sme si vsimat svoje telo trochu viacej, ako to robime. Najst si cas na preventivne prehliadky, ktore nam zo zakona patria a ktore nam poistovne uhradzaju.
Bez toho, ze mame nejake tazkosti, vyberme sa k lekarovi - gynekologovi, ktory nam pri jednom vysetreni ma moznost zistit zdravotny stav niekolkych organov naraz. Maternicu samotnu mozu postihnut az dva typy rakoviny - krcka a tela maternice. Obe maju podobne priznaky, ale liecenim a prognozou sa velmi lisia. Dalsim predmetom vysetrovania su aj obidva vajecniky, posva a vonkajsie rodidla. Gynekologicka prehliadka sa zacina palpacnym vysetrenim s makroskopickou inspekciou a mikroskopickym vysetrenim krcku maternice pomocou optiky, tzv. kolposkopiou. Pri tomto vysetreni sa odoberie tzv. PAP-ster, co je odber pomocou vatoveho tamponu na sklicko na tzv. cytologicke vysetrenie, co je vlastne vyhladavanie rakovinovych alebo inak chorych buniek. Vsetko toto doplna sonograficke vysetrenie, pri ktorom sa detailne hodnoti hlavne maternica, aj jej sliznica vo vnutri, oba vajecniky a okolie vnutornych rodidiel. Vyznamne pri tomto vysetreni je hlavne vysetrenie vajecnikov, pretoze mozu byt odhalene zmeny jednak v strukture tkaniva vajecnika a jednak nepatrne zmeny v jeho velkosti, ktore sa inak nedaju zistit.
Do tohoto vysetrenia sa radi aj vysetrenie prsnikov. Ide o vysetrenie palpacne, sonograficke a aj mamograficke (rontgen prsnika). Vsetky vysetrenia su jednoduche, nebolestive a daju sa absolvovat v jeden den. Co je vsak pre pacientku dolezite, vsetky uvedene vysetrenia su plne hradene poistovnami.
Vsetky mame na to narok, ktory vyplyva zo zakona. Je len na nas, ci si tuto jedinecnu moznost uplatnime a predideme tak neprijemnemu prekvapeniu alebo strachu z choroby, ktoru ci dostaneme - mozno zalezi len na nas.
Starajme sa o svoje zdravie, lebo ak to neurobime my, kto to urobi za nas?
MUDr. Jana Oravcova,
revizna lekarka
Jedalny listok od 18. - 24. januara
1999 I. zmena Polievka: Hov. rolnicka s krup. haluskami, chlieb Polovnicka hov. pecienka, cestovina Cigansky bravcovy rezen, ryza, salat Fliacky s hlavkovou kapustou Salat zeleninovy s jablkami II.-III. zmena Polievka: Z hlavkovej kapusty, chlieb Hov. maso na koreni, ryza, salat Bravcova
pecienka, kapusta, knedla Utorok 19.1. I. zmena Polievka: Drzkova, chlieb Belehradsky brav. rezen, zemiaky, salat Hamburgske brav. stehno, knedla Cestoviny s tvarohom a slaninou Salat cestovinovy so sunkou a kapiou II.-III. zmena Polievka: Hrachova s krupami, chlieb Hutnicke brav. pliecko, cestovina Vyprazane
rybie file, zemiaky, kompot Streda 20.1. I. zmena Polievka: Surdica, chlieb Udene maso, kapusta, knedla Vyprazane cevabcici, zemiaky, salat Granatiersky pochod, uhorka Salat sampinonovy s jablkami II.-III. zmena Polievka: Hov. rol. s krup. haluskami, chlieb Srbsky bravcovy rezen, zemiaky, salat Goralska
pochutka, knedla Stvrtok 21.1. I. zmena Polievka: Paradajkova s cest., chlieb Vyprazany syr, zemiaky, tat. omacka Prirodny bravcovy rezen, ryza, salat Drzky na diabolsky sposob, zemiaky Salat fazulovy s parkom II.-III. zmena Polievka: Hov. rolnicka s krup. haluskami, chlieb Srbsky bravcovy rezen, zemiaky, salat Goralska
pochutka, knedla Piatok 22.1. I. zmena Polievka: Hrstkova, chlieb Bravcova pecen na cibulke, ryza, cvikla Rynska rostenka, cestovina Cestoviny s orechami, kakao Salat zeleninovy s jogurtom II.-III. zmena Polievka: Sosovicova kysla, chlieb Udene maso, hrach. kasa, chlieb, uhorka Segedinsky
gulas, knedla Sobota 23.1. Polievka: Karfiolova, chlieb Nitrianske
bravcove stehno, knedla Nedela 24.1. Polievka: Hubova, chlieb Prirodna
rostenka, ryza, salat |
Jedalny listok od 25. - 31. januara
1999 Pondelok 25.1. I. zmena Polievka: Hraskova, chlieb Bravcova pecienka, zem. kasa, uhorka Znojemska rostenka, ryza, salat Ovocna bublanina, kakao Salat strukovinovy, miesany II. -III. zmena Polievka: Hrstkova, chlieb Sikulske brav. rebierko, knedla Masove
krokety, zemiaky, tat. omacka Utorok 26.1. I. zmena Polievka: Pohronska, chlieb Vypraz. karbonatok, zem. privarok, chlieb Bratislavske brav. pliecko, knedla Leco s klobasou, zemiaky Salat francuzsky sampinonovy II.-III. zmena Polievka: Fazulova s paprikou, chlieb Stefanska hov. pecienka, ryza, salat Maslovy
rezen, zemiaky, salat Streda 27.1. I. zmena Polievka: Gulasova, chlieb Brav. maso na cin. sposob, kari ryza, salat Plucka na smotane, knedla Zeleninovy rezen, zemiaky, kompot Vitaminovy salat s jablkami II.-III. zmena Polievka: Rascova s vajcom, chlieb Burgundska hov. pecienka, knedla Liptovska
zmes, zemiaky, uhorka Stvrtok 28.1. I. zmena Polievka: Goralska, chlieb Svieckova na smotane, knedla Domaca zabijacka, kapusta, zemiaky Slivkove knedle, kakao Salat fazulovy s parkom II.-III. zmena Polievka: Slepacia s cest., chlieb Srbska rostenka, ryza, salat Bravcovy
rezen na hub., zemiaky, salat Piatok 29.1. I. zmena Polievka: Zemiakova domaca, chlieb Bravcovy rezen na hub., sl. ryza, salat Kuracie stehno na paprike, cestovina Spenatovy privarok, vol. oko, zemiaky Salat z cervenej repy s jablkami II.-III. zmena Polievka: Sci, chlieb Vypr. brav. rezen, zemiaky, salat Hov.
pecienka na vine, knedla Sobota 30.1. Polievka: Hov. vyv. s pec.ryzou, chlieb Slovenska
rostenka, knedla Nedela 31.1. Polievka: Sedliacka, chlieb Frankfurtska hov. pecienka, cestovina |
Kino Mostar
Mestsky dom kultury uvadza
januarove filmove predstavenia o 19.30 hod.
16. - 17., v sobotu a v nedelu: GODZILLA, tajomna sila sa vytrvalo blizi k zaludnenemu ostrovu Manhattan... MP od 12r., vstupne: 45,- Sk.
19. v utorok, v ramci Filmoveho klubu, jeden z najuspesnejsich ceskych filmov posledneho obdobia LEA. Pribeh nemeho dievcata z vychodoslovenskej dediny, ktore si od jej porucnika kupi bohaty, ale trochu cudacky Nemec. Vstupne pre clenov 20,- Sk a pre neclenov 36,- Sk.
20. v stredu a 21. vo stvrtok o 16. hod., 22. v piatok o 17.15 a 19.30 hod.: PRINC EGYPTSKY. Narodeny v otroctve, vychovavany kralmi, vyvoleny vodca. Jeho pribeh pozna cely svet, jeho meno maju v ucte miliony ... Mojzis. Kresleny rodinny film, slovensky dabing. Vstupne: 46,- Sk.
23. - 24., v sobotu a v nedelu: SMRTONOSTNA ZBRAN 4. Ide o stvrte pokracovanie uspesnej serie filmov s Mel Gibsonom a Danny Gloverom. MP od 12r., vstupne: 40,- Sk.
28.-29., vo stvrtok a v piatok: MESTO ANJELOV. Anjel Seth je pritomny pri operacii kardiologicky Maggie, do ktorej sa aj zamiluje a ... MP od 12r., vstupne: 45,- Sk.
30.-31., v sobotu a v nedelu: THE
TRUMAN SHOW. Vitajte na kanali Truman Show. Pozera sa cely
svet, pretoze tvorcom je majster vo svojom odbore... MP, vstupne:
45,- Sk.
Kino Panorama
Obecne kino uvadza v januari o 19.
hod.
17. v nedelu: POMSTITELIA, dvaja uzasni agenti a jeden sialenec. Podmienky su narocne a predpoved je mraziva. Date si salku caju? MP od 12r., vstupne: 35,- Sk.
19. v utorok: THE TRUMAN SHOW, zivot v priamom prenoste. MP, vstupne: 45,- Sk.
23. v sobotu: OCI HADA, verte vsetkemu, okrem svojich oci. Nicolas Cage v hlavnej uloh akcneho thrilleru. MP od 12r., vstupne: 36,- Sk.
24. v nedelu: SMRTONOSTNA ZBRAN IV., trhak serie hitov Smrtonostna zbran pokracuje. MP od 12r., vstupne: 35,- Sk.
26. o 16,30 hod. detske predstavenie podla akutalnej ponuky, vstupne: 10,- Sk.
30. v sobotu, len o 16,30 hod. : MULAN, najnovsi film z dielne Walta Disneya natoceny podla 2000 rokov starej cinskej legendy. MP, vstupne: 34,- Sk.
31. v nedelu: NIECO NA TEJ MARY JE, mozno je to love story, ale aj tak ide o to... MP, vstupne: 50,-
Podakovanie Zo Zakladnej skoly na
Skolskej ulici c. 5 v Brezne prislo od riaditelky Mgr. D.
Jarabovej podakovanie v nasledujucom zneni: Vazeny pan generalny riaditel! Zeleziarne Podbrezova a.s. pod vasim vedenim organizuju mnozstvo aktivit, ktore pomahaju zakladnemu skolstvu v nasom regione. Jednou z nich je vas prispevok k zdravemu telesnemu rozvoju deti Horehronia, a to futbalovy turnaj ziakov II.-IV. rocnikov zakladnych skol v okrese Brezno. Chcem sa vam za vsetkych malych sportovcov srdecne podakovat. Podakovat sa za moznost zmerat si sportove schopnosti v dobre zorganizovanom podujati , ale aj za financny prispevok na sportove potreby pre kazdu zucastnenu skolu. Cenim si to o to viac, ze je to v sucasnosti vzacny a ojedinely zodpovedny pristup velkeho podniku k rozvoju nasej mladej generacie. |
V dnoch 18.-20. decembra 1998 sa v Dome sportu v stvordrahovej kolkarni uskutocnili majstrovstva oddielu a to v kategoriach - muzi, zeny a dorast. Ako prvy sa predstavili 4 dorastenci a 3 dorastenky. Vsetci zucastneni hrali na 100 hodov zdruzenych. Najlepsie sa darilo Juliusovi Krivanovi ml., ktory ziskal 392b., obsadil prve miesto a stal sa dorasteneckym majstrom. Druhym bol Lukas Kovarovic s 348b., treti Milan Budac s 346b., 4. Martin Kasza s 345b., 5. skoncila Verona Laukova s 310b., 6. Lena Kuthova s 305b. a 7. Jana Laukova s 278b. Sobotu prve bojovali zeny.
Divakom sa predstavilo 5 pretekarok. Vo vyrovnanom a
napinavom dueli Lehocka-Hiadlovska sa napokon s
majstrovskeho titulu tesila Silvia Lehocka (789b.), Edita
Hiadlovska skoncila druha (786b.), tretia sa umiestnila
Marta Boskova (714b.), 4. bola Desana Petrincova (365b.)
a 5. skoncila Jana Petkova (337b.). Po zenach nastupilo na stvordrahu 17 muzov, hrali na 200 hodov zdruzenych, z ktorych do nedelnajsieho finale postupilo s najlepsimi vykonmi 8 muzov. V prvom hracom dni nedosiahli muzi ocakavanu vykonnostnu uroven. Ved z uvedeneho vysokeho poctu hracov len siedmi dokazali prekrocit 800 bodovu hranicu, co je na nase podmienky velmi malo. Ani nedelnajsie finale nezmenilo tuto skutocnost. Len dvaja hraci v obidva hracie dni ukazali ostatnym, ako by to malo vyzerat a to dvojica P. Paulecko a J. Zabka. A prave uvedena dvojica sa postarala o napinavy a zaujimavy suboj o titul majstra v kategorii muzov, ktory napokon ziskal P. Paulecko s 1732b. (v sobotu 863b.+ v nedelu 869b.), J. Zabkovi zostalo druhe miesto s 1719b. (847+872), treti skoncil J. Hrban s 1666b. (827+839), stvrty bol M. Venger s 1664b. (837+827), piaty bol P. Ban s 1642b. (820+822), siesty skoncil L. Bosko s 1637b. (804+833), siedmy bol J. Kuth s 1592b. (805+787) a osme miesto obsadil P. Srnka s 1550b. (787+763). L. Bosko |
Vianocny turnaj v kolkoch
Vysledky neregistrovanych hracov - 1. Jiri ZAHRADNICEK ( 251b.), 2. Jan STELLER (234b.), 3. Jozef SEVCIK ( 226b.) Najlepsim z neregistrovanych, ale i registrovanych hracov bol Ivan NATHER mladsi s 268 bodmi. Vysledky druzstiev - 1. druzstvo v zlozeni Jozef Hrban, Jan Steller, Ivan Nather ml., Stanislav Vais st. ( 940 bodov), 2. druzstvo v zlozeni Jozef Sevcik, Stefan Osadan, Vladimir Vagner, Ivan Nather st. ( 939 bodov), 3. miesto obsadilo zmiesane druzstvo v zlozeni Juraj Trangos, Miroslav Saur, Silvia Lehotska a Pavel Paulecko ( 886 bodov), 4. miesto obsadili hraci Dusan Uhrik, Ivan Balco ml., Desana Petrincova a Karol Paulecko (882 bodov). |
Mikulassky turnaj v halovom futbale |
V prvu decembrovu sobotu sa
uskutocnil v telocvicni na Mazorniku 1. rocnik Mikulasskeho
turnaja v halovom futbale pracovnikov taharne rur 2. Pracovnici
technickej kontroly spominanej prevadzky zorganizovali turnaj,
ktoreho sa zucastnilo 5 muzstiev prevadzky z pracovnisk - upravne
"A" (UPR "A"), upravne "B" (UPR
"B"), pripravy vyroby (PV), technicko-hospodarski
pracovnici (THP) a z technickej kontroly (TK). Hralo sa na 2x10
minut, hernym systemom - kazdy s kazdym, zostava brankar +4 hraci
(plus striedajuci nahradnici). S heslom ".. radsej nohu
odtiahni, ako zlom!" sa o 8. hod. zacal vyse 4-hodinovy
maraton desiatich stretnuti podla rozpisu turnaja.
Vysledky jednotlivych
stretnuti:
PV: UP "A" 1:2 (0:1), goly M. Nepsinsky - J. Divok, R. Grexa
TK: THP 4:1 (2:0), goly M. Kliment (3), Miklovic - M. Keller
PV: UPR "B" 3:0 (1:0), goly Nepsinsky, Goceliak a Malcek
UPR "A": TK 1:5 (0:3), goly Parasin - D. Kovacik (2), Kliment, M. Kovacik, Mocik
TNP: UPR "B" 1:1 (0:1), goly Cizmarik - Duris
PV:TK 3:2 (2:1), goly Nepsinsky (2), Malcek - Mocik, D. Kovacik
UPR "A" : THP 5:0 (2:0), goly Parasin (2), Hajek (2) a Divok
TK: UPR "B" 5:1 (2:0), goly Potkany (2), D. Kovacik (2), Kliment - Duris
PV:THP 2:1 (0:0), goly Kochan (2) - Belko
UPR "A": UPR
"B" 5:4 (3:0), goly Kurajda (3), Hajek, Grexa -
Muransky (3), L. Takacs
Atmosfera zapasov bola vyborna a
ze sa nehralo v rukavickach, o tom nas presviedcala prasknuta
dusa futbalovej lopty, ktora nevydrzala jeden zo zapasov. O 12,30
hod. uz mohol riaditel turnaja p. J. Giertl, za pritomnosti
veduceho vyroby taharne rur 2 p. M. Makucha, vyhlasit vysledky
zapoleni. Vitazom turnaja sa stali hraci technickej kontroly a
kapitan muzstva D. Kovacik prevzal vitaznu trofej turnaja.
Tabulka turnaja:
1. TK 4 3 0 1 16:6 9
2. PV 4 3 0 1 9:5 9
3. UPR "A" 4 3 0 1 13:10 9
4. UPR "B" 4 0 1 3 6:14 1
5. THP 4 0 1 3 3:12 1
Najlepsimi strelcami turnaja, v ktorom padlo celkom 47 golov, sa stali dvaja hraci D. Kovacik a M. Kliment (obaja z TK) s kontom 5 golov, 4 goly strelil M. Nepsinsky (PV) a po tri goly vsietili Hajek, Kurajda (obaja z UPR "A") a Muransky (UPR "B").
Kapitani muzstiev vybrali do "A STAR" zostavy turnaja hracov S. Vilcka (THP), M. Nepsinskeho (PV), A. Mocika (TK), R. Grexu (UPR "A") a P. Muranskeho (UPR "B").
Organizatori turnaja dakuju vsetkym zucastnenym (vyse 50 pracovnikom prevadzky taharen rur 2) za peknu sobotnajsiu atmosferu, v ktorej povzbudzovali hracov k lepsim sportovym vykonom. Podakovanie patri i vedeniu prevadzky Vt 2 a DV OZ KOVO za pomoc organizatorom pri odstartovani mikulasskeho turnaja v malom futbale.
Dovidenia v druhom rocniku!
Michal Miklovic, Vt 2
MAJSTROVSTVA
SLOVENSKA V SACHU V PODBREZOVEJ
V dnoch 12. a 13. decembra sa v Podbrezovej uskutocnilo dalsie vyznamne sportove podujatie - prve Majstrovstva Slovenska v bleskovom sachu 4-clennych druzstiev. Podujatie bolo jedinecne a dosial nemalo v historii Slovenska obdobu. Uskutocnilo sa vdaka generalnemu sponzorovi - Zeleziarnam Podbrezova a.s. a nadsenemu organizacnemu stabu. Vdaka tomu sa v Podbrezovej, mimo niekolkych vynimiek, zisla takmer kompletna slovenska spicka sachistov.
Turnaja sa zucastnilo 12 takmer vylucne extraligovych a prvoligovych druzstiev. Hralo sa 3-kolovo, systemom kazdy s kazdym 2x5 minut, s hodnotenim podla tzv. olympijskeho systemu (do vysledkov sa zapocitava celkovy pocet ziskanych bodov).
Od uvodu sa vedenia ujali favorizovane druzstva Slovan Bratislava a MARKOB Presov, v zostave ktorych nastupili 4 slovenski reprezentanti. Plece pri pleci bojovali medzi sebou do posledneho kola, ked vdaka vybornemu finisu celkove prvenstvo ziskal Presov so ziskom 108,5 boda, v zostave Mikulas Manik, Martin Mrva, Vladimir Jacko, Peter Cmelik. Druhy Slovan Bratislava ziskal 107,5 boda, v zostave Peter Petran, Robert Tibensky, Peter Vavrak, Karol Ruckschloss. Treti skoncil Hlohovec "210" so ziskom 91,5 boda, v zostave Milan Drtina, Vladimir Cibulka, Frantisek Jablonicky, Jozef Veselsky. Majster Slovenska v praktickom sachu Bestex Nove Zamky obsadil az 4. miesto so ziskom 89 bodov. Zeleziarne Podbrezova "A" obsadili so ziskom 70 bodov 7. miesto, v zostave Stefan Turna, Dusan Turna, Vladimir Giertli, Boris Jakubec.
Turnaj vybornej urovne sa niesol v duchu fair-play a mal hladky priebeh aj vdaka softveru, pripraveneho specialne pre toto podujatie. Velmi kladne ho hodnotili i samotni ucastnici a je realny predpoklad, ze v pripade zaujmu bude turnaj Podbrezovej prisudeny kazdorocne. Jedinym negativom bola prakticky nulova moznost stravovania pre ucastnikov, ktori pricestovali uz v piatok (co je vsak v Podbrezovej dlhorocny neriesitelny problem).
Podakovanie patri manazerovi TJ p. Vladimirovi Vanikovi, ktory organizacne zabezpecil ubytovanie a obcerstvenie ucastnikov, GASTROSERVISU s.r.o., ktora zabezpecila veceru pre vsetkych ucastnikov i ranajky pre ubytovanych, no v prvom rade hlavnemu garantovi podujatia Zeleziarnam Podbrezova a.s., nasej materskej firme, ktora celu akciu sponzorovala.
Trosku nas mrzi nezaujem medii i
fanusikov, no to je asi udel vsetkych sponzorsky menej
atraktivnych sportov...
Umiestnenie na medailovych poziciach:
druzstva: 1. MARKOB Presov (108,5 boda), 2. Slovan Bratislava (107,5 boda), 3. Hlohovec (91,5 boda), 7. Zeleziarne Podbrezova A (70 bodov)
jednotlivci 1. sachovnica: 1. Mikulas Manik z Presova (32b.), 2. Peter Petran zo Slovanu (24b.),
3. Tomas Petrik z Modry ( 23,5b.)
jednotlivci 2. sachovnica: 1. Robert Tibensky zo Slovanu (29b.), 2. Martin Mrva z Presova ( 28,5b.), 3. Milan Drtina z Hlohovca ( 23,5b.)
jednotlivci 3. sachovnica: 1. Peter Vavrak zo Slovanu (27b.), 2. Vladimir Cibulka z Hlohovca (26,5b.), 3. Stefan Blaho z Novych Zamkov (26b.)
jednotlivci 4. sachovnica: 1. Karol Ruckschloss zo Slovanu (27.5b.), 2. Jozef Veselsky z Hlohovca (24,5b.), 3. Peter Cmelik z Presova (22,5b.)
Ing. B. Jakubec
| Martin Mrva, medzinarodny majster v sachu zhodotil MS v Podbrezovej na internetovej stranke o.i. i nasledujucimi slovami: "...Co ma zaujalo, bolo zverejnovanie priebeznych vysledkov. Priamo z pocitaca boli premietane na velke platno, odkial si ich mohol kazdy bez problemov precitat. Myslim si, ze po odstraneni zopar nedostatkov ma takyto sposob zverejnovania vysledkov velku buducnost, hlavne u bleskovych turnajov, aj ked, samozrejme, nie kazdy organizator ma momentalne pristup k takejto technike. Moj osobny celkovy dojem z turnaja, napriek zopar nedostatkom, bol velmi dobry. Samozrejme, vplyval na to aj pocit vitazstva, ale myslim, ze kazdy kto sa tohoto turnaja zucastnil, bol s jeho atmosferou spokojny. Chcem preto podakovat organizatorom, ako aj sponzorom tohto turnaja za vydarene podujatie a hadam sa o rok v Podbrezovej stretne viac druzstiev." |
Aj nadalej s podporou materskeho podniku ZP a.s. |
Od
1. januara ZP SPORT, akciova spolocnost
Rozvoj sportu v Podbrezovej,
ktoreho zrod siaha na prah dvadsiateho storocia, ma po cele
desiatky rokov jedno spolocne - nachadza vyraznu podporu v
zeleziarnach. Priazen vedenia ZP a.s. je aj v sucasnosti velkou
oporou sportovej cinnosti a mozno konstatovat, ze len vdaka nej
mnohe oddiely dosahuju aj vyrazne uspechy. Niektore druhy sportov
organizovanych v TJ ZP a.s. zaznamenavaju taku uroven, ze
organizacia ich cinnosti uz vyzaduje profesionalnu uroven.
Filozofia vedenia ZP a.s. smeruje k tomu, aby boli vytvorene
podmienky na podporu rastu urovne sportovej cinnosti v tomto
smere a zaroven sleduje ciel - zapojit do sportovej cinnosti
svojich zamestnancov a hlavne mladez.
1 . januara 1999 vznikol novy pravny subjekt
- ZP SPORT, akciova spolocnost. O priblizenie zameru sme
poziadali vykonneho riaditela spolocnosti p. Vladimira
VANIKA: |
Vytvorenim noveho pravneho subjektu - akciovej spolocnosti, ktorej akcionarmi sa
stavaju Telovychovna jednota ZP, Zeleziarne Podbrezova a obec Podbrezova,
smerujeme k prvorademu cielu - zabezpeceniu vyssej urovne a skvalitnovaniu sportovej cinnosti v Podbrezovej, so zamerom podchytenia mladeze od utleho veku.
V minulosti v tomto smere cinnost trochu viazla. Bol problem zabezpecit vhodnych ludi, ochotnych venovat sa mladezi. Pracovat s mladezou sice moze kazdy, ale je potrebne si
uvedomit, ze trener a vychovavatel musi byt na urcitej vyske a preto chceme dosiahnut, aby ludia, ktori budu tuto pracu vykonavat boli nielen ochotni pracovat, ale zaroven aj na dostatocnej kvalifikacnej urovni.
S vytvaranim sportovych aktivit pre mladez sme zacali uz pred niekolkymi mesiacmi zriadenim Sportoveho strediska mladeze pri ZS v Podbrezovej. Dnes, po polrocnej cinnosti mozeme konstatovat, ze nasa praca v tomto smere prinasa prve ovocie. Chlapci sa ocividne
zlepsuju v sportovych vykonoch, ich studijne vysledky su tiez primerane a co je hlavne, uputali sme ich sportom.
* Hovorime o rozvoji
mladeznickeho futbalu, a co dalsie sporty?
- Zriadenim Sportoveho strediska mladeze sme vytvorili predpoklady pre budovanie
mladeznickej cinnosti aj v dalsich
sportovych oblastiach, najma to budu u nas okrem futbalu dalsie
preferovane sporty, ako tenis, kolky, lyzovanie, zavesne
lietanie, volejbal ....
* Kolko ma v sucasnosti TJ clenov a kolko jednotlivych oddielov a klubov
zastresuje? Aka je Vasa
predstava o organizovani ich cinnosti v novej strukture?
- Telovychovna jednota eviduje 750 clenov v dvadsiatich oddieloch. V minulosti si kazdy oddiel ci klub organizoval svoju cinnost viac - menej samostatne a dnes chceme dosiahnut koordinaciu aj v tomto smere. Kazdy oddiel si pripravil navrh financneho rozpoctu. Po prerokovani boli v ramci Podnikatelskeho zameru ZP SPORT, a.s. tieto rozpocty schvalene
a dnom vytvorenia akciovej
spolocnosti sa cinnost oddielov odvija od uvedenych rozpoctov. Je
potrebne zdoraznit, ze nakolko cielom tejto akciovej spolocnosti
nie je zarobkova cinnost, cize tvorba prijmov, ich zdrojom bude
len sponzorska cinnost a reklama. Neznamena to,vsak, ze
jednotlive oddiely nebudu moct vyvijat aktivity ako doposial,
kedy si ziskavali financne zdroje aj formou brigadnickej cinnosti
a roznymi zbermi.
* Ako to bude so spravou
sportovych zariadeni?
- Vsetky hospodarske strediska,
ako napr. ihriska, telocvicna, dom sportu, tenisove kurty....
zostavaju majetkom Zeleziarni Podbrezova a.s. a ZP SPORT, a.s.
ich dostane do prenajmu. Znamena to, ze ich nebudeme len
vyuzivat, ale budeme sa o ne aj starat.
* Mohli by ste nam priblizit
dalsie sportove oddiely, ktore sa stali sucastou akciovej
spolocnosti?
- Okrem uz spomenutych preferovanych sportovych oddielov je to -
Spolok bezcov, turisticky oddiel,
horolezecky a skialpinisticky oddiel, Speleoklub, sachovy oddiel,
stolny tenis, rekreacna telovychova a sport, kulturistika, futbal
- stari pani, maly futbal, mladeznicky futbal, cyklisticky
oddiel, lyziarska skola a pribudol nam plavecky oddiel,
Kedze uplynulo len niekolko dni od vytvorenia akciovej spolocnosti ZP SPORT a.s., je predcasne hovorit o konkretnych vysledkoch. Poprajme preto zamestnancom novovzniknuteho subjektu vela elanu do prace a nechajme priestor na realizaciu ich predstav. Vsetkym sportovcom, ktori v tricku ZP a.s. reprezentuju svoju firmu, poprajme dosiahnutie tych najvyssich cielov. Zaroven vyzyvame vsetkych, ktori sa doposial nerozhodli, ale tuzia sa zapojit do cinneho sportoveho zivota v Podbrezovej, aby nevahali a o moznostiach sa informovali v Dome sportu, kde ZP SPORT, akciova spolocnost sidli.
zaznamenala O.K.
Prvy reprezentacny vecer na pocest |
najlepsich
sportovcov roku 1998
Prvy reprezentacny vecer TJ ZP spojeny s vyhlasenim najlepsich sportovcov roku 1998 sa uskutocnil 17. decembra v ZK OZ KOVO v Podbrezovej. Na tomto velkolepom podujati sa zucastnili zastupcovia vedenia ZP a.s., pozvani sportovci z jednotlivych oddielov a klubov, ich rodinni prislusnici a samozrejme nechybali sponzori. S vedomim, ze len vdaka nim moze sport v Podbrezovej existovat, v uvode moderator podujatia J. Daucik podakoval hlavnemu sponzorovi vsetkych sportovych aktivit nasej telovychovnej jednoty - Zeleziarnam Podbrezova a zdoraznil ze " pravidelne a neunavne financne, materialne i moralne podporuju mnohostrannu sportovu cinnost TJ s vedomim, ze vsetky prostriedky su vynalozene ucelne a rozumne. V maloktorom regione nasej krajiny sa fungujuci podnik stara nielen o zamestnanost ludi, ale vydatne podporuje taku siroku skalu sportovych odvetvi...."
Po slavnostnom prihovore
podpredsedu predstaventsva ZP a.s. Ing. Ludovita Ihringa a
manazera TJ Vladimira Vanika, ktory okrem ineho poznamenal, "
ze neda sa odmenit vsetkych a preto su pozvani len ti najlepsi,
zaroven by vsak tato skutocnost mala byt motivaciou pre tych
ostatnych"... nasledovalo vyhlasenie najlepsich
sportovcov roka :
Sachovy oddiel - Stefan TURNA -
v ramci kraja dosahuje najvyssie individualne hodnotenia, na
majstrovstvach mesta Bratislavy ziskal 2. miesto... Aj jeho
pricinenim si podbrezovsky sachovy oddiel vydobil vitazstvo v I.
sachovej lige.
Klub slovenskych turistov - Eva
LACKOVICOVA - najaktivnejsia clenka pri organizovani
podujati.
Stolny tenis - Miroslav PLECHO -
v oddieli je hracom cislo jedna. V minulom rocniku III. ligy bol
39.
Bezecky spolok - Stefan ZIAK -
z poprednych umiestneni : 1. miesto v cestnom behu vo Svite, 1.
miesto v Kezmarku, na Slosovskej 7, 2. miesto v Lovcianskej 15,
1. miesto v Behu oslobodenia v Benadikovej .....
Lyziarska skola - Jan KELLER -
ani po rokoch nestraca trpezlivost pri vyuke mladych adeptov
lyzovania.
Horolezecky oddiel - Bohus
SCHWARZBACHER - k jeho najvacsim uspechom patri vystup na
Voliu vezu vo Vysokych Tatrach.
Oddiel rekreacnej telovychovy a
sportu - Elena SRNKOVA - najaktivnejsia clenka oddielu.
Cyklisticky oddiel - Pavel
MEDVED - z vyraznych uspechov III. miesto na majstrovstvach
Slovenska do 23 r., dvakrat 3. miesto v Slovenskom pohari, 2.
miesto v Slovenskom pohari, vo Svetovom pohari 39. miesto, 3.
miesto v Slovenskom pohari v Banskej Bystrici. V sucasnosti je v
kadri reprezentantov MS v cyklokrosse, ktore sa uskutocnia koncom
januara v Poprade.
Lyziarsky oddiel - Lucia
CILLIKOVA - v uplynulej sezone najlepsia pretekarka - tretie
kolo Slov. pohara v zjazdovom lyzovani 6. miesto, 4. kolo Slov.
pohara 15. miesto, majstrovstva Slovenska - 6. miesto slalom,
obrovsky slalom 15., vo finale Slov. pohara v slalome 12. miesto,
O pohar olympijskych nadeji 2006 v Polsku 13. miesto....
Volejbalovy oddiel - Sona
Luptakova - dlhorocna clenka oddielu, v sucasnosti kapitanka.
Tenisovy oddiel - Mgr. Marian
Zima ml. - vyhral vsetky dvojhry v regionalnej sutazi
druzstiev, bol finalistom domaceho turnaja memor. MUDr. J.
Bukovskeho, vyrazne uspechy dosiahol vo Wang - Global Cup v
Banskej Bystrici, bol finalistom Eurotel - Cup, stal sa
novinarskym majstrom Slovenska v dvojhre v roku 1998, najvacsi
uspech dosiahol na MS novinarov v Stupave, s Kosicanom Balintom
sa stali vicemajstrami sveta
Delta - klub - Ing. Juraj
Sladky - vicemajster Slovenska v zavesnom lietani v roku
1989, 1990, 1993, majster Slovenska v roku 1992, treti v roku
1996, v roku 1997 majster Slovenska a tento titul ziskal aj v
roku 1998. Reprezentoval na majstrovstvach sveta vo Francuzsku a
v Madarsku.
Futbalovy oddiel - pre
podbrezovsky futbal je rok 1998 historickym, najskor to bol
postup z tretej ligy do celoslovenskej II. ligy a po odohrati
jesennej casti sutaze s bodovym ziskom 29 bodov umiestnenie na 4.
priecke tabulky. Ocenenie prevzal kapitan muzstva Lubomir PAUK.
Ak som v uvode oznacila toto podujatie za velkolepe, tak to vyplyva predovsetkym z
mienky zucastnenych. Organizatori si skutocne zasluzia podakovanie. Svedci o tom nielen uz tradicne vysoka uroven sluzieb ZP GASTRO servisu s.r.o., kulturneho programu v podani "Jesenovskeho sestnastoraka", hudobnej skupiny a ludovych rozpravacov od Humenneho, ci takmer profesionalna uroven moderatorov p. S. Kvackajovej a p. J. Daucika, ale "punc" podujatiu dala predovsetkym velmi dobra atmosfera, ktora tu vladla do neskorych nocnych hodin.
O.K.
|
Ing. L. Ihring a p. V. Vanik blahozelaju Ing. J. Sladkemu, Mgr. M. Zimovi ml. a p. S. Luptakovej. |
. 
