15. januar 1999 ROCNIK LV CENA: 1,- Sk   1  

  Prehlad clankov      Archiv      Tiraz      Kontakt     Home page 

...


... spat na prehlad clankov

Novorocny prihovor Ing. Vladimira SOTAKA, predsedu Predstavenstva a generalneho riaditela ZP a.s

 

Vazeni spolupracovnici!

Dovolte, aby som vam, vasim rodinam i blizkym v mene predstavenstva i dozornej rady poprial na zaciatku roku 1999 predovsetkym pevne zdravie, osobne a pracovne uspechy.

Na prelome dvoch rokov sa ziada povedat niekolko slov k plneniu uloh v predchadzajucom obdobi. Vsetci dobre viete, ze do roku 1998 sme vstupovali s urcitymi obavami. Aj napriek tomu, ze definitivne hospodarske vysledky budu zname az v marci, uz dnes mozno konstatovat, ze vedeniu spolocnosti v dobrej spolupraci so strednym manazmentom i celym pracovnym kolektivom sa podarilo mnohe z problemov uspesne zvladnut a prvych jedenast mesiacov bolo pre nasu spolocnost uspesnych. Problemy sa vyskytli v decembri, ked nasi obchodni partneri zatvorili sklady skor, ako bolo zvykom v predchadzajucich rokoch, v dosledku coho sme boli nuteni prijat opatrenia a prerusit vyrobu. Velmi ma mrzi, ze tento "vypadok" sposobil nasej spolocnosti znacne financne straty.

Predchadzajuci rok poznamenal aj rad ekonomickych opatreni prijatych

predchadzajucou vladou. Len vdaka enormnemu usiliu sa nam podarilo napr. eliminovat negativny vplyv dovoznej prirazky (aj ked nakoniec zainteresovani pochopili, ze tuto problematiku je potrebne riesit inak).

Rok 1998 poznamenala este stale pretrvavajuca oceliarska kriza, ktora vypukla v auguste. O to, ze jej dopad na nasu akciovu spolocnost nebol tak citelny, sa zasluzili najma pracovnici obchodneho useku a nasich obchodnych spolocnosti PIPEX, ZP TRADE BOHEMIA a SLOVRUR, za co im patri podakovanie.

Napriek problemom, ktore nas sprevadzali pocas roku 1998 vieme, ze celkovy hospodarsky vysledok za uvedene obdobie bude lepsi ako sme dosiahli v predchadzajucom roku 1997. Za vynalozene usilie si podakovanie zasluzia aj pracovnici vyrobneho useku, ktori neustale zvysuju kvalitu vyroby, coho nie zanedbatelnym dokazom je i pokles reklamacii. Neda mi vsak v tejto suvislosti nepripomenut, ze do buducna je velmi dolezite, aby pracovnici vyrobneho useku prijali system sebakontroly s vedomim, ze pre dosiahnutie pozadovanej kvality nestacia len ziskane certifikaty, dolezity je aj osobny pristup kazdeho zamestnanca.

Za hospodarske vysledky dosiahnute v roku 1998 patri podakovanie aj pracovnikom ekonomickeho useku. Ked sa pozrieme na cisla, tie hovoria jasnou recou. Praca s financiami je velmi narocna a zodpovedna a keby sme jej nevenovali potrebnu pozornost, nemohli by sme byt uspesni. Chcel by som sa podakovat pracovnikom technickeho useku, useku kapitaloveho rozvoja, personalneho useku a podakovanie patri aj pracovnikom vsetkych nasich dcerskych spolocnosti.

Vazeni spolupracovnici,

Stojime na prahu roku 1999. Nova vlada SR bola nutena prijat balicek opatreni o ktorych nutnosti je zbytocne diskutovat. Urcite kazdy z vas pochopi, ze by nebolo spravne prijat napr.stary model upravy cien elektrickej energie len pre velkoodberatelov. Aj napriek tomu, ze ide o nepopularne opatrenia, som presvedceny, ze coskoro sa prejavi ich pozitivny prinos.

Tak ako pre nas, i pre cele Slovensko je velmi dolezite najst odbyt pre svoju produkciu. Prajem si preto, aby v roku 1999 bolo Slovensko prijate medzi asociovane krajiny, z coho okrem ineho pre nas moze vyplyvat obmedzenie negativnych vplyvov zo strany vyrobcov ocelovych rur a tym vacsia moznost nasej ucasti na trhoch EU.

Vazeni spolupracovnici!

Vedenie ZP a.s. planuje v tomto roku zaviest do vyroby nove aktivity s vedomim, ze cely region zavisi od toho, kolko obyvatelov najde svoje istoty v podbrezovskych zeleziarnach, jednom z mala prosperujucich podnikov Horehronia. Som presvedceny, ze aj napriek nemalym problemom, ktore nas stretli na prelome tychto dvoch rokov, v nasledujucich mesiacoch sa nam podari naplnit ocakavania. Na druhej strane nesmieme podcenovat skutocnost, ze produkujeme na export viac ako 80 percent svojich vyrobkov a nasa prosperita zavisi aj od ekonomickej situacie v Europe a v celom svete. Aj napriek tomu vsak vedenie tejto spolocnosti robi vsetky kroky k tomu, aby boli nase zeleziarne uspesnou spolocnostou, ktora dava garancie svojim zamestnancom, zabezpecuje zivotnu uroven ich rodinam. K tomu by som vam chcel este raz popriat dobre zdravie a vyjadrit presvedcenie, ze zaver roku 1999, predvecer vstupu do noveho tisicrocia a priprav na oslavy 160. vyrocia zalozenia nasich zeleziarni bude pre nas rokom uspesnym.

Ing. Vladimir Sotak
predseda predstavenstva a
generalny riaditel


... spat na prehlad clankov

Podakovanie

V mene vsetkych detskych lekarov v spadovom uzemi Brezna, ako aj v mene nasich malych pacientov, sa chcem podakovat Zeleziarnam Podbrezova a.s., ze svojim sponzorskym darom prispeli k zlepseniu materialno - technickeho vybavenia LSPP pre deti a dorast, ktora poskytuje nepretrzitu zdravotnicku starostlivost detom do 18 rokov.

V terajsom obdobi zdravotnictvo prechadza tazkou skuskou, o to vacsia vdacnost patri ludom, ktori ostali ludmi a nevahaju pomoct tam, kde je ich pomoc velmi vitana.

Dakujeme vam.

MUDr. Elena Bohacikova

Mgr. Marian Zima, personalny riaditel, odovzdava lekarsky kufrik, ako sucast sponzorskeho daru Zeleziarni Podbrezova a.s. MUDr. A. Buckovi, riaditelovi NsP Brezno a MUDr. E. Bohacikovej, nestatnej lekarke pre deti a dorast, poverenej organizovanim a prevadzkovanim LSPP pre deti a dorast. F: A. Nociarova

... spat na prehlad clankov

NsP Brezno dostala od Zeleziarni Podbrezova dalsi sponzorsky dar.

Bez pomoci to zatial nejde.

Takmer stvrtstorocna existencia Nemocnice s poliklinikou v Brezne je uzko spata so stedrostou zeleziarni v Podbrezovej, ktore sa v ramci rozvoja socialneho programu pre svojich zamestnancov starali aj o materialno - technicke vybavenie tohto zdravotnickeho zariadenia. Sucasnost poznamenana nedostatkom financnych prostriedkov potrebnych casto na zakladne vybavenie nemocnice prinasa mnozstvo problemov a vedenie NsP hlada sposoby, ako tento stav riesit.

Vedenie nasej akciovej spolocnosti nezostava voci tejto situacii lahostajne.

8. januara 1999 navstivil Mgr. Marian Zima, personalny riaditel nasej spolocnosti MUDr. Antona Bucku, riaditela NsP v Brezne, aby mu v mene Predstavenstva ZP a.s. slavnostne odovzdal sponzorsky dar - vybavenie pre potreby detskej lekarskej sluzby prvej pomoci. Pri tejto prilezitosti MUDr. Anton Bucko vyjadril vedeniu ZP a.s. podakovanie a okrem ineho povedal:

- Spolupraca nasej NsP s podbrezovskymi zeleziarnami ma dlhodobe tradicie. V minulosti zeleziarne nemocnicu podrzali v nejednej kritickej situacii. Podrzali v tom zmysle slova, ze pri zavadzani modernych medicinskych postupov do praxe zabezpecili potrebne technicke zariadenie. Po kratkej odmlke sme opat ziskali podporu vedenia tejto spolocnosti. Zeleziarne Podbrezova dali do bezplatneho uzivania nasej NsP svoj sonograf a vdaka tomu ho dnes vyuzivaju, a velmi ucinne, gynekologovia. V traumatologii je k dispozicii vrtacka na stlaceny vzduch, ktoru tiez venovala nasmu zariadeniu ZP a.s. Nase dnesne stretnutie, ked preberame od zeleziarni dalsi sponzorsky dar, tentokrat pre potreby detskej lekarskej sluzby prvej pomoci, je napokon tiez toho dokazom.

Zo zdruzenych financnych prostriedkov Zeleziarni Podbrezova a.s, Petrochemy Dubova a.s. a Slovpumpu a.s. Zavadka financujeme v sucasnosti stavebne upravy traumatologickeho oddelenia, urologickej a urologicko - gynekologickej ambulancie. Prace realizujeme prostrednictvom dcerskej spolocnosti ZP a.s. - Sunik s. r.o.

Ako riaditel NsP chapem svoju povinnost voci ZP, nosnemu podniku Horehronia

- zabezpecit zdravotnicku starostlivost adekvatnu ambiciam podniku. Ked sa podnik dostava na uroven europskeho priemeru, musim sa aj ja snazit "zachytit trend", a postarat sa o zamestnancov tak, aby nemuseli za zdravotnickou starostlivostou cestovat do zariadeni v inych okresoch. Revans vidim aj v nasich snahach dokompletizovat vybavenie nasej nemocnice. S vedenim ZP a.s. diskutujeme uz aj o nejakych projektoch do buducna. Nase plany siahaju aj do starej nemocnice v Podbrezovej. Rokovania s byvalym vedenim krajskej nemocnice zastali v takej polohe, ze by bolo mozne toto zariadenie dostat prevodom za symbolicku 1 Sk. A co sa tyka dalsieho vyuzitia, viem si tam dost dobre predstavit napr. rekondicno - rehabilitacne centrum, o com sa polemizovalo este za cias Ing. Antona Kolenicku, takisto si tam viem predstavit kozne oddelenie, krcne, plucne oddelenie... Treba si uvedomit, ze nas okres ma nie velmi priaznivu vekovu strukturu, o com svedci vysoke percento obcanov vyssieho veku a tak by bola jej revitalizacia skutocne potrebna.

Nase predstavy smeruju k jedinemu cielu. Chceli by sme skvalitnit zdravotnicku starostlivost vybudovanim komplexnej nemocnice II. typu, nielen s nalepkou, ale v sulade so statutom okresnej nemocnice a tym obmedzit nutnost cestovania za odbornym lekarskym vysetrenim do krajskeho mesta. Kedze zdravotnictvo sa nachadza v situacii, v akej sa nachadza, bez podpory sponzorov to nie je mozne a preto patri Zeleziarnam Podbrezova podakovanie nas vsetkych."

Iste nie su Zeleziarne Podbrezova a.s. jedinym sponzorom NsP v Brezne. A k tym sucasnym nesporne pribudnu aj dalsi, ktorym zalezi na urovni zdravotnickej starostlivosti v nasom regione. V suvislosti so sponzorstvom, ako vychodiskom z danej situacie, by vsak bolo potrebne mnohym sa zamysliet nad skutocnostou, ze jednym z klucovych cinitelov momenalneho stavu v zdravotnictve je aj fakt, ze mnohe subjekty si neplnia zakladne povinnosti odvodov, vyplyvajuce zo zakona a neuvedomuju si pri tom, ze poskodzuju v prvom rade svojich zamestnancov a napokon aj seba.

O.K.


... spat na prehlad clankov

Novorocny pripitok

Na uspesny vstup do roku 1999 a dobru spolupracu si navzajom pripili ucastnici uz tradicneho NOVOROCNEHO PRIPITKU, ktory sa uskutocnil 11. januara 1999 v ohoteli Stupka na Taloch.

Pozvanie Predstavenstva ZP a.s., Petrochemy Dubova, a.s. a Slovpumpu Zavadka nad Hronom, a.s. prijalo okolo 130 osobnosti okresu a kraja. Ucastnikov privital a slavnosntny pripitok predniesol na uvod Ing. Vladimir Sotak, predseda Predstavenstva ZP a.s., okrem ineho zdoraznil vyznam vzajomnje spoluprace, ako pre predpokladu napredovania okresu a kraja. Novorocne zelanie predniesol aj predseda Predstavenstva Petrochemy Dubova, a.s. Ing. Jan Matas, a Ing. Mikulas Sakac, generalny riaditel Slovpump a.s. Zavadka nad Hronom.


... spat na prehlad clankov

Prihovara sa vam predseda ZV OZ KOVO Peter Duriancik

Vazeni spolupracovnici,

dovolte, aby som v mene ZV OZ KOVO a v mene svojom vam vsetkym podakoval za dosiahnute pracovne vysledky v roku 1998. Podakovanie patri aj tym zamestnancom, ktori mali pracovne zmluvy na dobu urcitu a pre nedostatocnu zakazkovu napln museli koncom novembra opustit ZP a.s.

Je zaciatok noveho roka a aspon v kratkosti by som sa vratil do roku 1998. V novodobej historii ZP a.s. to bol zatial urcite rok najuspesnejsi, aj napriek koncorocnym problemom. Tak, ako bol uspesny v zakazkovej naplni, tak vsak nebol uspesny zaciatkom roka pri kolektivnom vyjednavani. Aj napriek tomu, ze bolo dost zdlhave, neprinieslo ziadny vysledok.

Myslim si, ze nepodpisanim KZ sme aj tak nic nestratili, pretoze z KZ vyssieho stupna sme mali aj tak zaruceny narast priemernej mzdy. Mohli sme pokracovat cestou, ktoru nam uklada Zakon o kolektivnom vyjednavani, ale zvolili sme cestu mensieho zla, problem zbytocne neroztahovat a tym nemedializovat.

Vlanajsie kolektivne vyjednavanie by malo byt ponaucenim do buducnosti a verim, ze obidve strany budu rovnako zodpovedne pristupovat k tomuto dolezitemu dokumentu.

Co nas moze z vlanajsieho roku este mrziet je to, ze sa nam nepodarilo zapojit do systemu doplnkoveho dochodkoveho poistenia. Verim vsak, ze po prekonani urcitej nedovery a financnych problemov niektorych zariadeni sa nam to v tomto roku urcite podari.

Kazdy zaciatok roka byva tazky, ale tento je este ovela tazsi. Velmi tazko sa celemu zavodnemu vyboru rozhodovalo, ked sme mali schvalovat paragraf 130 ZP, co znamena - cerpat ospravedlnene volno s nahradou mzdy vo vyske 60 percent priemernej mesacnej mzdy. Vo vianocnom cisle Podbrezovana som si pozorne precital odpovede na druhu otazku vianocnej ankety. Zijeme velmi krutu dobu, ked sa zamestnanci musia obavat o svoje zamestnanie a v case vianocnych sviatkov rozmyslat nad tym, ci v novom roku budem este zamestnany. Musime dufat, ze situacia v zakazkovej naplni sa zlepsi a vsetci nasi zamestnanci nastupia coskoro do prace. Ovela horsia situacia je vsak v nasom regione a vyhliadky na jej zlepsenie v blizkej buducnosti nie su ziadne. Urcite aj tato situacia zhorsuje socialne postavenie niekolkych rodin nasich zamestnancov. Prave teraz by sme mali ukazat ochotu, dohodnut sa na novej KZ cim skor. Prve kroky sme uz k tomu urobili a verim, ze zamestnanci to pocitia co najskor.

Zaverom by som chcel este raz vsetkym podakovat a v roku 1999 popriat vam aj vasim rodinam zdravie, rodinnu pohodu a spokojne prezitie celeho roka.


... spat na prehlad clankov

SPOMIENKA

Zavrela si oci, chcelo sa Ti spat, ani si netusila, co to ma znamenat. Srdce ubolene prestalo bit, nebolo lieku, aby si mohla zit. Smutok a ticho dolieha na nas, velmi nam aj po rokoch chybas . Nic viac uz nemozeme Ti dat, len kyticu kvetov na hrob a spominat.

Devatnasteho januara si pripomenieme desiate vyrocie umrtia

ANNY KOMOROVEJ z Podbrezovej.

Kto ste ju poznali a mali radi, venujte jej tichu spomienku.

Sestra Gita, Peter s rodinou a Katka s rodinou.

Podakovanie

Dakujeme vsetkym, ktori odprevadili na poslednej ceste nasho draheho zomreleho

Ondreja BRIEDU

a vyslovujeme podakovanie internemu oddeleniu NsP v Brezne, najma MUDr. Hromadovej. Uprimne dakujeme aj MUDr. Eve Zlevskej, obvodnej lekarke v Podbrezovej, za citlivu a obetavu starostlivost

rodina Briedova.


... spat na prehlad clankov

Styridsat nasich spolupracovnikov bolo ocenenych za darcovstvo krvi

Patri im nasa ucta a vdaka

Zivotodarnej tekutiny je stale nedostatok. Tych, co ju mozu a chcu darovat, zial tiez. Ziju vsak medzi nami ludia, ktori niekolkonasobne bezprispevkove darcovstvo krvi povazuju za samozrejme (tak ako mnohi, ktori krv dostanu).

V nasej akciovej spolocnosti sa ucta a k niekolkonasobnym bezprispevkovym darcom krvi stala uz tradiciou. Je velmi malo spolocnosti, ktore ocenuju humanny pristup svojich zamestnancov financnymi odmenami a vikendovymi rekreacnymi pobytmi, ako je to u nas zvykom.

Na sklonku roku 1998, 15. decembra, sa v hoteli Podbrezovan stretli zastupcovia vedenia ZP a.s. a odborovej organizacie na slavnostnom obede s bezprispevkovymi darcami krvi ktori ziskali v uvedenom roku Janskeho plakety. Ing. Vladimir Sotak, generalny riaditel, Mgr. Marian Zima, personalny riaditel a Slavomir Stromko, podpredseda ZO OZ KOVO vyslovili pritomnym obdiv a podakovanie a odovzdali im financne odmeny so zelanim pevneho zdravia do nasledujucich rokov. .

V roku 1998 ziskali zlate Janskeho plakety:

Jimi CURDA z oceliarne, Milan JANCIAR z taharne rur 1 a Vojtech KOTRAN z elektroservisu.

Drzitelmi striebornych Janskeho plakiet su: RNDr Jozef KOBZA z odb. informatika, Lubomir SISKA z oceliarne, Jaroslav SVINCIAK z oceliarne, Pavel MELOS z oceliarne, Jozef ZABKA z valcovne rur, Jozef MARAK z valcovne rur, Adriana LATINAKOVA z valcovne rur, Jozef KUREK z valcovne rur, Peter HAVAS z valcovne rur, Peter SARIK z taharne rur 1, Milan SVANTNER z taharne rur 1, Peter GASPERAN z taharne rur 2, Peter KURPAS z taharne rur 2, Anna MEDVEDOVˇA z taharne rur 2, Margita MOJZISOVA z taharne rur 2, Michal GASPAR z prev. srotove pole a Milan KVIETOK z taharne rur 2.

Bronzove Janskeho plakety ziskali: Ing. Jozef BARZIK z odb. informatika, Jozef MEDVED z odboru obrany a ochrany, Lubomir KAMENSKY z oceliarne, Jan BROZMAN z oceliarne, Jozef BILIK z oceliarne, Dusan JAVORCIK z oceliarne, Peter VACULCIAK z oceliarne, Jozef MATEIDES z oceliarne, Marian LAMPER z oceliarne, Dusan PURDEK z oceliarne, Jan FEDOR z valcovne rur, Anna DURCIKOVA z valcovne rur, Jan NAGY z valcovne rur, Lubica VETRAKOVA z valcovne rur, Igor BELIS z valcovne rur, Jozef PLECHO z valcovne rur, Lubomir BENEDIK z taharne rur 2, Viera TOKAROVA z taharne rur 2, Peter OSTRIHON z energetiky a Marian HADZEGA z prev. vyroba naradia.

O.K

.

Pan Vojtech KOTRAN, pracovnik elektroservisu sa stal drzitelom zlateho Janskeho plakety a pri tejto prilezitosti mu blahozela Mgr. Marian Zima. Foto: I. Kardhordova


... spat na prehlad clankov

Neprehliadnite !!!

Oznamujeme vsetkym spolupracovnikom, ze PRAVNE ODDELENIE sa prestahovalo do zrekonstruovanej budovy ekonomickeho useku a sidli na III. poschodi.


... spat na prehlad clankov

Ing. A. Mojzis, as. VR, informuje:

December vo vyrobe

Na prahu roku 1999 v mene vyrobneho useku ako aj v mene svojom prajem vsetkym pracovnikom ZP a.s. vela pevneho zdravia, stastia, rodinnej pohody a na pracovisku dosiahnutie co najlepsich pracovnych vysledkov.

Rok 1998 v oblasti zabezpecovania vyrobnych uloh bol znacne zlozity a je potesitelne konstatovat, ze v minulom roku akciova spolocnost dosiahla kladny hospodarsky vysledok, ktory je skoro stvornasobne vyssi ako v roku 1997. Je to zasluhou toho, ze i napriek zhorsujucim sa vonkajsim podmienkam sa nam restriktivnymi opatreniami podarilo znizit naklady suvisiace s vyrobou na optimalnu uroven. Prispela k tomu stabilna a pocas celeho roka rovnomerna zakazkova napln bezsvikovych rur valcovanych za tepla a zvarovanych rur velkych priemerov, ktora bola od druheho stvrtroku vhodne doplnovana zvysenym predajom presnych bezsvikovych rur a od druheho polroku aj navarovacich oblukov. Vysledky mohli byt este lepsie, negativne ich vsak ovplyvnilo plnenie vyrobnych uloh v decembri, kedy z titulu velmi nizkej zakazkovej naplne vo vsetkych vyrobnych prevadzkach bolo nutne pred a medzi vianocnymi sviatkami nariadit mimoriadne prevadzkove dovolenky, takze ulohy vyroby tovaru boli v minulom mesiaci splnene len na 50 percent.

V decembri 1998 boli v jednotlivych vyrobnych prevadzkach dosiahnute tieto vysledky:

Oceliaren svoje vyrobne mesacne ulohy splnila len na 38 percent, v porovnani so stanovenym rozpisom bolo vyrobene o 6 159 ton ocele menej. V druhej dekade decembra bola vykonana planovana stredna oprava technologickeho zariadenia, po jej skonceni bol nariadeny vyrobny prestoj, ktory trval az do 7. januara tohto roku. Vyroba kontizliatkov na predaj tvorila len 6 percent planovanych uloh, ulohy nakladky boli tiez velmi nizke a boli splnene na 32,5 percenta.

Vo valcovni rur boli v minulom mesiaci splnene vyrobne ulohy v distribucnej vyrobe na 36 percent, z toho vyroba polotovarov pre nase dalej spracujuce prevadzky tvorila z uvedenej vyroby 35 percent a realizacia 65 percent. Na upravarenskych operaciach sa podielali pracovnici samotnej valcovne rur, ako aj

pracovnici taharne rur II . Z expedicneho miesta valcovne rur bolo expedovane 2 387 ton a z expedicneho miesta taharne rur II. 971 ton , v prevaznej miere kotlovych rur. Aj vo valcovni rur z titulu nizkej zakazkovej naplne sme na trati vyrabali prakticky len jednu dekadu, v ostatnych dnoch bol nariadeny vyrobny prestoj.

Vo zvarovni rur velkych priemerov vyrobne ulohy boli splnene na 46 percent vo vyrobe zvarovanych rur velkych priemerov a na 27 percent vo vyrobe izolovanych bezsvikovych ocelovych rur. Prevadzka vsetky potvrdene kupne zmluvy splnila do 14. decembra, po tomto termine cerpali pracovnici dovolenku. Svoje ekonomicke vysledky si prevadzka vylepsila pracou vo vykonoch, ktore v decembri zrealizovali v hodnote 52 000 Sk.

Zakazkova napln taharni rur bola v poslednom mesiaci roku 1998 slabsia, no v porovnani s ostatnymi druhmi vyrobkov najlepsia. Celkove v obidvoch taharnach rur boli vyrobne ulohy splnene na 82 percent, pricom taharen rur I. vykazala 69 percentne plnenie a taharen rur II. 87 percentne plnenie. V taharni rur I. bola v druhej dekade decembra vykonana planovana oprava technologickeho zariadenia. V tretej dekade pracovnici obidvoch prevadzok cerpali dovolenky. Ani ulohy nakladky neboli v decembri splnene, taharen rur I. vykazala 81 percentne plnenie a taharen rur II. 72 percentne plnenie planovanych uloh.

Stredisko oblukaren v prvych troch dnoch mesiaca poplnilo zvysne potvrdene kupne zmluvy na rok 1998, potom bola vykonana planovana oprava technologickeho zariadenia. Stredisko svoje mesacne ulohy vyroby, ako aj nakladky, splnilo len na 9 percent.

V prevadzke hutnicka druhovyroba zakazkova napln stale nedosahuje planovane zamery a aj v minulom mesiaci sme zaevidovali nizke plnenie. Celkove bol za december z prevadzky vyvezeny tovar v hodnote len 6 mil. Sk, takze vyrobne ulohy boli splnene len na 52 percent.

Kedze uplynul rok 1998, heslovite zhrniem dosiahnute vysledky v jednotlivych vyrobnych prevadzkach. Z vyrobnych prevadzok svoje planovane ulohy splnili len vo vyrobe zvarovanych rur velkych priemerov a presnych rur v taharni rur I. Ostatne vyrobne prevadzky vplyvom nizkej zakazkovej naplne decembra planovane rocne objemove ulohy nesplnili a dosiahli nasledovne vysledky:

* Oceliaren svoje planovane ulohy splnila na 97, 84 percenta, do splnenia planu jej chybala vyroba v mnozstve 6 159 ton ocele. Ulohy nakladky boli splnene na 9O,8 percenta.

* Vo valcovni rur boli ulohy v distribucnej vyrobe splnene na 97,5 percenta, ulohy nakladky na 100 percent, cize nesplnenie vyrobnych uloh ide na vrub nizsich poziadaviek polotovarov pre taharne rur a oblukaren.

* Vo zvarovni rur velkych priemerov vyrobne ulohy boli za dvanast mesiacov minuleho roku splnene na 124,82 percent vo zvarovanych rurach velkych priemerov a na 75,43 percent pri vyrobe izolovanych bezsvikovych rur urcenych pre plynarensky priemysel.

* V presnych rurach v obidvoch taharnach rur boli ulohy splnene na 97,17 percenta, z toho taharen rur I. vykazala 1O2,34 percentne plnenie a taharen rur II. 95,28 percentne plnenie.

* V stredisku oblukaren bolo vyrobenych 3 686 ton navarovacich oblukov, co predstavuje len 76,79 percentne plnenie stanovenych planovanych uloh.

* V prevadzke hutnicka druhovyroba boli vyrobne ulohy splnene na 82 percent pri vyrobkoch z druhovyroby a na 6 percent pri vyrobe hydraulickych rur.

Stojime na zaciatku roku 1999, v ktorom chceme dosiahnut vysledky aspon ako v roku minulom. Nedostavia sa vsak samy od seba, uz zaciatkom roku vieme, ze nas caka balicek ekonomickych opatreni, ktory negativne ovplyvni naklady na vyrobu. Preto prioritnymi problemami, ktore bude nutne prednostne riesit su tie, ktore podstatnou mierou znizia vyrobne naklady jednotlivych vyrobkov zo sucasneho udrzania alebo zvysenia ich uzitkovych vlastnosti. Je to narocna uloha, no za aktivneho pristupu vsetkych pracovnikov akciovej spolocnosti splnitelna.

Zaverom dakujem vsetkym pracovnikom a.s. za vynalozene usilie pri plneni vyrobnych uloh v roku 1998 a verim, ze stanovene zamery sa nam spolocnymi silami podari zrealizovat i v roku 1999.


... spat na prehlad clankov

Svetove oceliarstvo zasiahla tazka kriza

Hlboku krizu, podla niektorych dokonca najhorsiu od konca druhej svetovej vojny, preziva teraz hutnicky a oceliarsky priemysel. Zly vyvoj na oceliarskom trhu je dosledkom azijskej financnej a konjunkturnej krizy, umocneny nasledujucou krizou ruskej ekonomiky. Zlym spravam vsak zrejme nie je koniec, nakolko v problemoch sa ocitaju i niektore krajiny Latinskej Ameriky. Kriza v obchode s ocelou sa dalej vyhrotila prijatim ochranarskych opatreni priemyslu USA proti Rusku, Japonsku a Brazilii a je predpoklad, ze pokial sa bude situacia hutnickeho priemyslu USA nadalej zhorsovat, tak pristupia vo zvysenej miere i k opatreniam proti dalsim krajinam. To by malo velke dopady na trh s ocelou v Europe.

 

Oceliari su zdeseni

"To, co sa udialo za posledny rok, je bezprecedentne", prehlasil Francis Mer, veduci francuzskej oceliarskej firmy Usinor Sacilor a predseda Medzinarodneho institutu zeleza a ocele (IISI) na tohtorocnom zasadnuti predstavitelov najvyznamnejsich oceliarskch spolocnosti sveta. "Azia - po niekolko rokov hlavny motor svetoveho rastu - sa nahle zastavila a vsetci si v rastucej miere uvedomuju rozsah a dlzku krizy. Tento problem nema vplyv len na nase odvetvie, ale urcite obavy u nas vyvolava. IISI musel revidovat svoju strednodobu prognozu svetovej spotreby ocele smerom dolu", povedal F. Mer, v tej dobe este predseda IISI.

Kriza dopytu, ktora zacala v Azii v priamej navaznosti na tamojsi hospodarsky kolaps, sa postupne preniesla prakticky do celeho sveta a jej dosledky zacinaju citelne dopadat i na Europu. Ekonomicke problemy azijskych krajin sa odrazili na zvolnenie rastu spotreby ocele, pripadne na jej poklese. Pritom na Aziu pripada takmer polovica svetovej spotreby ocele. Podla odhadu IISI celkova spotreba ocele v roku 1998 poklesne o 7,6 percenta pod uroven roka 1997. Tento pokles predstavuje celkom 23 milionov ton ocele, co je zhruba styrikrat tolko, kolko sa vyrobi za jeden rok v celej Ceskej republike.

Znizeny dopyt v Azii vyvolal pretlak tovaru na svetovom trhu. Citelne bol zasiahnuty i europsky trh, kde sa v sucasnej dobe na jednej strane tlaci azijsky tovar, na druhej strane sa silne obmedzil export prilezitosti europskych vyrobcov. Dopyt na azijskych trhoch, ktore predstavuju tretinu exportu z krajin Europskej unie, sa znizil o viac nez polovicu. Naopak, dovozy ocele z juhovychodnej Azie do krajin Europskej unie napriklad vyrastli v porovnani s rokom 1997 takmer sedemkrat.

Dumpingove zaloby na obzore

Zrychlujuci sa tlak dovozov ocele nedokazal trh absorbovat, co sposobilo cieleny pokles cien. Na trhu EU su v sucasnosti napriklad ceny 16 percent pod urovnou zo zaciatku roka. "Nerad, ale musim dodat, ze vplyv na celosvetove ceny ocele bol extremne kruty", prehlasil na oktobrovej konferencii IISI v tchajwanskom hlavnom meste Tui-pei jeho generalny sekretar Lenhard J. Holschuh.

Cenova vojna samozrejme vyvolava mnoho podozreni z dumpingu. Europski oceliari sa stazuju, ze niektori dodavatelia idu s cenami svojich produktov niekedy vyrazne a dlhodobo pod ich naklady, takze mozno coskoro ocakavat poziadavky na zacatie idumpingovych konani. Eurofer (protrestne zdruzenie europskych oceliarov) uz pripravilo niekolko takychto zalob a komisia EU zacala oficialne i neoficialne konzultacie so vsetkymi krajinami exportujucimi do Europskej unie s cielom informovat ich o zavaznosti situacie a riziku, ktory z hladiska obchodnych pripadov prechadzaju. Export lacneho tovaru vsak netazi len zapadoeuropskych oceliarov. Taktiez Ceska republika zaznamenava rastuci tlak dovozov a podnetom k preskumaniu vplyvu na cesky trh by sa mohli stat napriklad dovozy valcovaneho drotu z Polska a hrubych plechov z Ukrajiny.

Kriza nas iba caka

Na ceskom oceliarskom trhu sa este v prvej polovici roka 1998 prejavoval z roku 1997 pokracujuci vplyv zlepsenej konjunktury v zahranici. Tazkosti svetoveho trhu pocitili ceski oceliari az v druhej polovici roka.

"Vo svete je kriza a oceliarstvo sa to silne dotyka. Dopad na nas hospodarsky vysledok roka 1998 vsak tato situacia nemoze mat. Museli sme vsak prijat tvrde usporne opatrenia, aby sme hospodarsky vysledok udrzali. V roku 1998 to teda udrzime, ale rok 1999 by som teraz nerad predpovedal", hovori Jaroslav Petrus, generalny riaditel ostravskej Novej huty.

Taktiez druhy ostravsky hutnicky podnik - Vitkovice uz od polovice roka 1998 pocituju zhorsenie konjunktury, ktore sa vyrazne prejavuje v poklese poziadaviek a cien. "Co sa na trhu robi, to je hroza", hodnoti situaciu Vaclav Pastrnak, vykonny riaditel Vitkovic. "Dokazali sme udrzat hospodarsky vysledok na prijatelnej urovni, ale ako dopadne koniec roka 1998 je zatial predcasne odhadovat. Budeme radi, ked skoncime v pluse".

Ceske oceliarstvo este stale moze vyuzit niektore svoje vyhody, co mu z hladiska cenovej konkurencie prinasa urcite ulahcenia. Tato vyhoda sa iste prejavuje aj v sucasnom obdobi cenoveho prepadu, avsak dlhodobo sa na nu spoliehat neda.

Velmi zlu situaciu v roku 1999 predpoveda Vaclav Pastrnak. "Vychadzam z toho, co sa deje na svetovom trhu. V roku 1999 si myslim, ze bude tak vysoka kriza, ze si to zatial nedokazeme ani predstavit".

"Podla mojho nazoru, mozu ceski oceliari pocitit krizu naplno az v roku 1999", varuje v rovnakom duchu Jaroslav Raab, riaditel spolocnosti Hutnictva zeleza. "Nase podniky by to malo viest k zamysleniu sa nad zmenou struktury vyroby."

Prognoza je nejasna

Vyvoj s prudkymi konjunkturnymi vykyvmi charakterizuje oceliarske odvetvie uz tisicrocia. Ocel je velmi citliva komodita, ktora reaguje na akekolvek vykyvy v ekonomickom vyvoji.

Vzhladom na to, ze azijska kriza sa zahniezdila a bude podkopavat vyhlady hospodarkeho rastu tohoto regionu v nasledujucich rokoch, v krize sa nachada aj Rusko, Brazilia a taktiez dalsie rozvijajuce sa trhy zapasia o to, aby sa vyhli zaradeniu do tejto smrste a nikto doveryhodny si nedovoli prognozovat ani rok 1999, nie to este ako bude vyzerat oceliarsky trh v niekolkych dalsich rokoch.

V roku 1998 poklesne celkova svetova spotreba ocele o 9 milionov ton, t.j. o 1,2 % na 689,9 milionov ton. "V roku 1999 by sa mozno nieco z tejto straty mohlo ziskat, ale vo svete sucasnych neistot to vypada stale menej pravdepodobne", obava sa L.J. Holschuh. Velmi nepatrna obnova spotreby ocele v Azii v buducom roku bude kompenzovat len cast terajsieho poklesu, pokial sa nejaka obnova vobec uskutocni. "Narasta pesimizmus, pokial ide o cas a rychlost ekonomickeho ozivenia v tomto regione", poznamenal L.J. Holschuh.

Nazory na dalsi vyvoj trhu su znacne rozne. Podla niektorych bude mozno rok 1999 zasiahnuty este viac, ako rok 1998. Ti, ktori vyvazali na azijske trhy sa budu musiet poobzerat po inych trhoch. Okrem toho su plne sklady a nove objednavky sa nehrnu. Mnohi vsak naopak dufaju, ze vyvoj sa moze rychlo preklopit a vydat sa pre oceliarskych producentov pozitivnym smerom. Niektori dodavatelia napriklad dufaju, ze takyto trend nastane uz v roku 1999.

L. Zikova (Svět hospodarstvi)


... spat na prehlad clankov

PROGRESIVNE SYSTEMY RIADENIA BOZP

Pokracovanie

Z tychto, doposial uvedenych uvah nam vyplyva, ze pokial chceme kvalitne riadit bezpecnost prace prvotnou poziadavkou je objektivne poznat dosiahnuty stav BOZP, to znamena, poznat nebezpecenstva, ohrozenia a parametre rizika kazdeho pracoviska.

Obsah, o com sme doposial hovorili, sa inak ucelene nazyva ANALYZA BEZPECNOSTI a je to svojim sposobom uvod do danej problematiky technickej i humannej bezpecnosti, ktora zahrnuje nasledovne kroky:

* identifikacia nebezpecenstva,

* dosah a ucinok mozneho ohrozenia bezpecnosti zamestnanca (osoby)

* eliminacia znizenia alebo vylucenie negativnych vlastnosti zisteneho nebezpecenstva alebo ohrozenia dostupnymi metodami a prostriedkami v priamej suvislosti na bezpecnost

* kvantifikacia hladaneho rizika v navaznosti na zistene nebezpecenstvo a mozne ohrozenie.

V dalsom slede, po celkovej vykonanej analyze daneho subjektu, sa vykona POSUDENIE BEZPECNOSTI. Podkladom pre tento krok je zoznam (katalog) obsahujuci zistene nebezpecenstva, ohrozenia a parametre rizika jednotlivych pracovisk. Tato faza, posudenie bezpecnosti, sa prave vykonava na negativnom jave, hmatatelnom prvku, akym je parameter RIZIKO, ktore kvalitu bezpecnosti prace znizuje. Vysledkom posudku je:

1. RIZIKO VYHOVUJUCE (resp. prijatelna bezpecnost)

2. RIZIKO NEVYHOVUJUCE (resp. neprijatelny stav bezpecnosti).

Vykonanie posudku s vysledkom v prvom pripade znamena, ze sa vseobecne toto riziko prijima, jeho miera vyjadruje, ze ho uz nie je mozne v prosudzovanom case dalej znizit a zucastnene zlozky sa rozhodli toto riziko akceptovat, resp. tolerovat.

Poklial vysledok posudku bezpecnosti je riziko nevyhovujuce, nasleduje eliminacia, znizenie alebo odstranenie rizika na prijatelnu uroven stanovenim a realizaciou ucinnych napravnych opatreni. Analyza i posudenie bezpecnosti sa opakuje dovtedy, pokial sa nedosiahne riziko vyhovujuce. Toto dosiahnute riziko je v tomto pripade tzv. zostatkove riziko, ktore zostalo po realizacii ucinnych opatreni, a dostupnymi prostriedkami a metodami BOZP uz ho nie je mozne v posudzovanom case dalej znizit a zucastnene zlozky, vykonavajuce posudenie bezpecnosti, rozhodli sa v najblizsom obdobi dane riziko akceptovat, resp. tolerovat.

Ako vidiet, novodobe riadenie BOZP si vyzaduje "meratelnost bezpecnosti", ktora je v tejto oblasti prave v spominanom negativnom parametre RIZIKO BOZP, resp. skratene len riziko.

Po vykonani ANALYZY BEZPECNOSTI a POSUDENI BEZPECNOSTI, na zaklade zistenych vysledkov z tychto prvotnych krokov z pozicie okruhu posobnosti zodpovednych funkcii za oblast BOZP sa operativne vykonava RIADENIE BEZPECNOSTI a tiez OVLADANIE alebo ZVLADNUTIE BEZPECNOSTI tak, aby sa urcity riadiaci usek nedostal do stavu neprijatelneho alebo nevyhovujuceho rizika.

Uvedeny proces, neustale sa opakujuci a efektivne riadiaci nazyvame manazment bezpecnosti alebo ked sa na vec pozerame z druhej strany, oznacuje sa ako manazment rizika, a zahrna uz spomenute kroky:

1. ANALYZA BEZPECNOSTI, alebo analyza rizika

2. POSUDENIE BEZPECNOSTI, alebo posudenie rizika

3. RIADENIE BEZPECNOSTI, alebo riadenie rizika

4. OVLADANIE BEZPECNOSTI, alebo ovladanie rizika.

Ing. O. Majer, Pbh

(Pokracovanie v bud. cisle)

V zavere roka sa uskutocnil v prekrasnom prostredi Vysokych Tatier, v Starej Lesnej, v poradi uz XI. rocnik konferencie s medzinarodnou ucastou AKTUALNE OTAZKY BEZPECNOSTI PRACE. V uvodnej casti konferencie sa prezentovali vrcholovi predstavitelia uradov bezpecnosti prace Slovenskej a Ceskej republiky, veduci pracovnici oboch rezortov a predstavitel Konfederacie odborovych zvazov. Pomerne velkemu ocakavaniu ucastnikov sa tesil druhy a treti blok prednasok druheho rokovacie dna, ktore boli venovane hlavne sposobom zistovania nebezpecenstiev, ohrozeni, metodik klasifikacie rizika. Svoju pozornost na identifikaciu rizika upriamil i Jean-LUC MARIE, generalny riaditel Narodneho vyskumneho ustavu bezpecnosti prace v Parizi. Vo svojom vystupeni zoznamil ucastnikov so systemom organizacie bezpecnosti prevencie vo Francuzsku. Na konferencii s medzinarodnou ucastou odznel aj prispevok nasho zamestnanca Ing. Ondreja Majera, ako prakticky jedineho predstavitela vyrobnotechnickej praxe, s nazvom "Komplexny system rizik BOZP". V prednaske nacrtol principy a opodstatnenost dosledneho zistovania nebezpecenstva, aktivne prvky jeho identifikacie, systematicke zmapovanie ohrozenia a z tychto ziskanych vysledkov naznacil podklady pre kvantifikaciu rizika. V dalsej casti prednasky Ing. O. Majer (na fotografii s mikrofonom) popisal "Komplexny system hodnotenia rizik BOZP", jeho priority a aplikacie pre tvorbu podkladov manazerstva rizika, krizovy manazmet, audit bezpecnosti a pod., ktory ako nazov hovori, je komplexny a je ho mozne pouzit ako pre vyrobnu, tak i nevyrobnu firmu, popripade pre siroku a rozlicnu paletu pracovnych profesii. O uvedeny system, ktory je v praxi ZP a.s. od vlanajsieho roka, prejavili v kuloaroch pocas prestavky zaujem i ine organizacie.

Slovenskym organizatorom sa opat podarilo zrealizovat konferenciu na vysokej odbornej a vedeckej urovni so spickovymi odbornikmi v oblasti BOZP nielen zo Slovenska, ale aj z vyspelych zahranicnych krajin. Zastupenie na konferencii malo Nemecko, Francuzsko, ale tiez i Slovensko, ako aj nasi susedia z Polska a Ceskej republiky.

-vk-


... spat na prehlad clankov

Historicky kalendar podbrezovskych zeleziarni

160-vyrocie

Rakusko-Uhorsky parlament v roku 1836, zakonom c. XXV. rozhodol postavit 12 zeleznicnych trati. Banskostiavnicke komornogrofstvo podalo vlade v roku 1838 navrh na postavenie valcovne pod vrskom "Brezova" pri Hrone, v ktorej by sa vyrabali potrebne kolajnice na stavbu trati. 2. februara 1838 vyslo nariadenie na vypracovanie planov navrhovanej valcovne a v roku 1839 sa komisia z Banskej Stiavnice,v zlozeni A. Lobkowitz, G. Schweizer a A. Glanzer, dohodla na presnom umiestneni valcovne. V tom case sa podla historickych zaznamov nachadzali na planovanom priestranstve pre vystavbu mociare a pri volbe komisia respektovala usetrenie ornej pody v okoli. S vystavbou valcovne sa zacalo v roku 1840.

145. vyrocie

V roku 1854:

- bola postavena druha robotnicka kasaren, tzv. "salanda" (prva bola postavena v r. 1852),

- v juli vo valcovni zacali vyrabat kolajnice - pracovalo I. kridlo, tzv. "lave".

130. vyrocie

V roku 1869:

- 29. marca ministerstvo financii povolilo vystavbu II. kridla a dotovalo ju 189345 zlatymi (dokoncene bolo v roku 1875),

- podla upravy Hornokomornogrofskeho uradu v Banskej Stiavnici bola v tomto roku v zavode zalozena ucnovska skola.


120-vyrocie

V roku 1879:

- bola spustena prva siemens-martinska pec, ako prva na Slovensku. Postavena bola podla projektu riaditela zeleziarni, banskeho radcu Maximiliana Glanzera,

- 25. novembra bola sprevadzkovana uzkorozchodna zeleznicna trat z Podbrezovej do Hronca.

115-vyrocie

V roku 1884:

- bola otvorena v Podbrezovej dvojtriedna skola s vyucovacim jazykom madarskym (v byvalej budove rurovne),

- 1. jula zacala sa zeleznicna doprava na novovybudovanej zeleznicnej trati z Podbrezovej do Banskej Bystrice, ktoru postavili podbrezovske zeleziarne (zavod bol na zeleznicu napojeny 26. jula),

- bol v Podbrezovej otvoreny prvy postovy urad.

110. vyrocie

V roku 1889 bol v Podbrezovej postaveny most cez Hron, smerom na zeleznicnu stanicu.

95-vyrocie

V roku 1904 bol prestavany zavod v Piesku na prvu zvarovnu rur v Uhorsku. Stat odkupil licenciu na zvaranie rur vodnym plynom od firmy Janke Pavel "Ferrom" v Katoviciach. Popri vystavbe zvarovne rur bolo postavenych aj 72 bytov v Piesku, tzv. "Henrik Telep".

90-vyrocie

V roku 1909:

- bolo vybudovane spojenie sirokorozchodnou tratou z Chvatimechu do Hronca,

- zacala vyroba na tretej valcovacej stolici "Briede" v rurovni v Podbrezovej,

- bolo dokoncene vodne dielo - tunelovy privadzac HC Dubova,

- bola otvorena 4-triedna ludova skola pod kostolom.

85-vyrocie

V roku 1914:

- 28. jula vypukla prva svetova vojna. V jej priebehu Podbrezova spolu s podliehajucimi zavodmi plnila vojenske dodavky pre potreby statu , comu bol podriadeny aj vyrobny program vo vsetkych zavodoch . V Hronci napriklad vyrabali vojenske kulace, misky, v Piesku lopatky, piecky, srapnery atd.

Pocas I. svetovej vojny v zeleziarnach pracovali aj zajatci (Rusi, Srbi i Taliani),

- mobilizacia bola vyhlasena 3. augusta.

80-vyrocie

V roku 1919:

- dva roky boli podbrezovske zeleziarne ciastocne mimo prevadzky. Hoci ich Ceskoslovenska vlada prevzala 6. januara 1919, uplna prevadzka v nich nabehla az v roku 1920. (V roku 1919 slub vernosti Ceskoslovenskej republike zlozilo z 270 uradnikov len 7, v zavode bolo len 13 inzinierov.)

- 6. januara 1919 nazov zavodu Statne zeleziarne a oceliarne na Slovensku v Podbrezovej,

- bola zalozena Telovychovna jednota "SOKOL",

- osada Brezova bola premenovana na Podbrezovu.

75-vyrocie

V aprili 1924 bola spustena do prevadzky pozinkovna rur ohnom za Hronom.

70-vyrocie

V roku 1929 zacala vyroba na prestavanej statnej parnej pile na Stiavnicke, ktora bola v tom case povazovana za jednu z najvacsich v strednej Europe.

65-vyrocie

V roku 1934 bol dostavany sklad hotovych vyrobkov valcovne, tzv. expedicna budova.

60-vyrocie

V roku 1939 :

- bola postavena budova garazi a hasicne,

- zavod sa stava majetkom koncernu Hermann Goring.

55-vyrocie

V roku 1944:

- bol zruseny vodny nahon od Stiavnicky na elektraren v Podbrezovej,

- z elektrarni bola zriadena rozvodna elektrickeho prudu,

- rozostavane boli zeriavova draha na srotovom poli, generatorova stanica a oporny mur pri statnej ceste,

- vystavba bytoviek (blok C,B,A),

- v auguste az oktobri, pocas Slovenskeho narodneho povstania, v podniku boli vyrabane rozne vojenske potreby a zbrane (miny) pre povstalecku armadu a partizanov.

26. augusta obsadili partizani v Podbrezovej postovy urad a zeleznicnu stanicu, 27. augusta odisli Nemci z Podbrezovej a 29. augusta vypuklo ozbrojene narodnooslobodzovacie povstanie. (Po potlaceni SNP nemecka armada znicila mosty, zaminovala zavody v Podbrezovej, Piesku, Hronci a nemecke vedenie odsunulo velku cast materialu, zariadenia podniku a zapalilo budovu riaditelstva. Odhadovane skody vo fabrike predstavovali ciastku 224 420 048,95 korun.),

- 15. oktobra sa uskutocnila v starom zavodnom hoteli konferencia delegatov revolucnych zavodnych vyborov a dovernickych zborov.

50-vyrocie

V roku 1949:

- podnik v auguste premenovany na Svermove zeleziarne Podbrezova,

- zaciatok prestavby plechotrate a oceliarne.

45. vyrocie

V roku 1954:

- bola postavena siemens-martinska pec c. 5 (40 t), prestavana pec c. 3 (na 30 t) a zrusene dve 35 t SM pece,

- dokoncena vystavba zapadnej a strednej casti haly oceliarne,

- zacala vystavba slobodarne a prvych bytov vo Valaskej, vystavba bloku T 20 v Podbrezovej,

- zacala sa vystavba rekreacneho strediska.

40. vyrocie

V roku 1959 bola zrusena SM pec c. 4 spolu s odlievacou halou.

35. vyrocie

V roku 1964:

- 11. oktobra bol polozeny zakladny kamen stavby zavodneho klubu,

- v ramci generalnej opravy valcovne profilov bola jemna trat rekonstruovana,

- bola zrealizovana najrozsiahlejsia rekonstrukcia podnikovej vlecky,

- zacala sa vystavba hlavneho skladu rezijneho materialu.

25. vyrocie

V roku 1974:

- 8. maja bol polozeny zakladny kamen valcovne rur a taharne rur 2,

- 21. oktobra postihla podnik zivelna pohroma - potopa v starom zavode (hladina Hrona vystupila o 1,5 metra a zatopila prevadzky stareho zavodu).

20. vyrocie

25. aprila 1979 bola otvorena prevadzka rurovna s pretlacovacou stolicou (dnes valcovna rur).

15. vyrocie

V roku 1984:

- v ramci automatizovaneho systemu riadenia vyroby bolo zavedene planovanie a riadenie vyroby pocitacom v prevadzke taharen rur 2,

- 6. maja sa uskutocnila posledna pracovna zmena na parnej lokomotivy,

- 28. augusta bolo otvorene podnikove muzea,

- 11. novembra sa zacali demontazne prace na starom vertikalnom dvojprudovom ZPO,

- zacala sa vystavba obchodneho domu Jednota a budovy posty a spojov.

10. vyrocie

V roku 1989:

- bola zacata vystavba so zamerom predlzenia haly ZPO a vystavba novej kyslikarne,

- 28. aprila bola odovzdana do uzivania 8-bytovka "salanda",

- 1. jula sa stal zavod statnym podnikom,

- zacala generalna oprava vodneho privadzaca HC Dubova,

- 16. maja boli odovzdane SOU-hutnickemu v Lopeji do uzivania priestory vyburovane v ramci II. etapy vystavby (dielene, telocvicna...).

5. vyrocie

V roku 1994:

- 1. marca bol dany do uzivania Informacny system ZP a.s.,

- 1. septembra bola vytvorena s.r.o. Hotel Stupka,

- obchodnu cinnost zacala rozvijat v marci i nova spolocnost PIPEX AG,

- v decembri bola dana do uzivania pristavba Hotela Stupka s.r.o.

Z historickych podkladov muzea spracovala V.K.


.. spat na prehlad clankov

Oslavili styridsat rokov

V predposledny decembrovy tyzden si Tisovcania pripomenuli 40. vyrocie otvorenia mestskeho kulturneho strediska, ktore od 22. decembra 1958 zacalo svoju cinnost ako zavodny klub byvalych Svermovych zeleziarni Podbrezova - vysoka pec Tisovec, neskor po jej zruseni pod nazvom Mestsky dom osvety v Tisovci. Pri tejto prilezitosti sa konala konferencia o miestnej kulture a jej smerovani, na ktorej okrem inych odznel aj historicky prehlad cinnosti MsKS z pera sucasneho riaditela Mgr. Stefana Saboa. Vo vecernom galaprograme sa predstavilo osem neprofesionalnych umeleckych telies. Vyvrcholenim bol krst cedecka z vyberu skladieb muzskeho spevokolu Dr. Samuela Daxnera, za pritomnosti primatora Kosic Ing. Rudolfa Schustera, CSc., ktory spolu s primatorom Tisovca Bc. Petrom Minacom prevzal krstne otcovstvo.
(an)


... spat na prehlad clankov

V januari si pripominaju pracovne jubileum

30-rocne

Ida SCHLOSSEROVA, Pavel FILO, Jozef CHREN, Jozef BADINKA, Jan KORDIK

25-rocne

Lukas JENDRAL, Jan FEDOR

20-rocne

Ivan ZVERKO, Alena JANDECKOVA, Milan MAKUSA

zivotne jubileum

55-rocne

Elemir MIKLOSKO, Milan BUDA, Emil STANCIK, Igor MOTYCKA, Milan GIERTLI

50-rocne

Marta BENNAROVA, Juraj KOVAC, RSDr. Titus KNAZIK, Juraj ZAPLATILEK, Anna KOVACOVA, Juraj DEMIAN, Dusan ZAJAC, Ludovit RADOC, Pavel MACIK, Miroslav KATRENCIK


... spat na prehlad clankov

Zdravie mas len jedno

Prevencia gynekologickych ochoreni

Zijeme v dobe s neuveritelne rychlym zivotnym tempom, technika ide dopredu tak rychlo, ze ju nestacime ani sledovat. Environmentalne podmienky sa tymto vsetkym tiez velmi menia. Uprostred toho vsetkeho sme my, ludia, a akosi pri tom narocnom zivotnom tempe zabudame sami na seba sameho. Zdravie berieme ako samozrejmost nam danu. Avsak statistika hovori o stupajucom pocte civilizacnych chorob, medzi ktore patria aj zhubne nadory.

Uvedomime si to az vtedy, ked nam lekar oznami, ze ma podozrenie na vazne ochorenie alebo zhubny nador. Rakovina, to je slovo pred ktorym mame este stale vsetci strach. Vacsina ludi si mysli, ze ak zistia rakovinu, musia zomriet.

V poslednych rokoch sa urobil vo vyskume rakoviny podstatny pokrok. Vacsina typov rakoviny je dnes uz vyliecitelna, ale podmienkou je, ze sa zachyti vo vcasnom stadiu. A to vo velkej miere zavisi od nas. Mali by sme si vsimat svoje telo trochu viacej, ako to robime. Najst si cas na preventivne prehliadky, ktore nam zo zakona patria a ktore nam poistovne uhradzaju.

Bez toho, ze mame nejake tazkosti, vyberme sa k lekarovi - gynekologovi, ktory nam pri jednom vysetreni ma moznost zistit zdravotny stav niekolkych organov naraz. Maternicu samotnu mozu postihnut az dva typy rakoviny - krcka a tela maternice. Obe maju podobne priznaky, ale liecenim a prognozou sa velmi lisia. Dalsim predmetom vysetrovania su aj obidva vajecniky, posva a vonkajsie rodidla. Gynekologicka prehliadka sa zacina palpacnym vysetrenim s makroskopickou inspekciou a mikroskopickym vysetrenim krcku maternice pomocou optiky, tzv. kolposkopiou. Pri tomto vysetreni sa odoberie tzv. PAP-ster, co je odber pomocou vatoveho tamponu na sklicko na tzv. cytologicke vysetrenie, co je vlastne vyhladavanie rakovinovych alebo inak chorych buniek. Vsetko toto doplna sonograficke vysetrenie, pri ktorom sa detailne hodnoti hlavne maternica, aj jej sliznica vo vnutri, oba vajecniky a okolie vnutornych rodidiel. Vyznamne pri tomto vysetreni je hlavne vysetrenie vajecnikov, pretoze mozu byt odhalene zmeny jednak v strukture tkaniva vajecnika a jednak nepatrne zmeny v jeho velkosti, ktore sa inak nedaju zistit.

Do tohoto vysetrenia sa radi aj vysetrenie prsnikov. Ide o vysetrenie palpacne, sonograficke a aj mamograficke (rontgen prsnika). Vsetky vysetrenia su jednoduche, nebolestive a daju sa absolvovat v jeden den. Co je vsak pre pacientku dolezite, vsetky uvedene vysetrenia su plne hradene poistovnami.

Vsetky mame na to narok, ktory vyplyva zo zakona. Je len na nas, ci si tuto jedinecnu moznost uplatnime a predideme tak neprijemnemu prekvapeniu alebo strachu z choroby, ktoru ci dostaneme - mozno zalezi len na nas.

Starajme sa o svoje zdravie, lebo ak to neurobime my, kto to urobi za nas?

MUDr. Jana Oravcova,

revizna lekarka


... spat na prehlad clankov

Jedalny listok od 18. - 24. januara 1999


Pondelok 18.1.

I. zmena

Polievka: Hov. rolnicka s krup. haluskami, chlieb

Polovnicka hov. pecienka, cestovina

Cigansky bravcovy rezen, ryza, salat

Fliacky s hlavkovou kapustou

Salat zeleninovy s jablkami

II.-III. zmena

Polievka: Z hlavkovej kapusty, chlieb

Hov. maso na koreni, ryza, salat

Bravcova pecienka, kapusta, knedla

Utorok 19.1.

I. zmena

Polievka: Drzkova, chlieb

Belehradsky brav. rezen, zemiaky, salat

Hamburgske brav. stehno, knedla

Cestoviny s tvarohom a slaninou

Salat cestovinovy so sunkou a kapiou

II.-III. zmena

Polievka: Hrachova s krupami, chlieb

Hutnicke brav. pliecko, cestovina

Vyprazane rybie file, zemiaky, kompot

Streda 20.1.

I. zmena

Polievka: Surdica, chlieb

Udene maso, kapusta, knedla

Vyprazane cevabcici, zemiaky, salat

Granatiersky pochod, uhorka

Salat sampinonovy s jablkami

II.-III. zmena

Polievka: Hov. rol. s krup. haluskami, chlieb

Srbsky bravcovy rezen, zemiaky, salat

Goralska pochutka, knedla

Stvrtok 21.1.

I. zmena

Polievka: Paradajkova s cest., chlieb

Vyprazany syr, zemiaky, tat. omacka

Prirodny bravcovy rezen, ryza, salat

Drzky na diabolsky sposob, zemiaky

Salat fazulovy s parkom

II.-III. zmena

Polievka: Hov. rolnicka s krup. haluskami, chlieb

Srbsky bravcovy rezen, zemiaky, salat

Goralska pochutka, knedla

Piatok 22.1.

I. zmena

Polievka: Hrstkova, chlieb

Bravcova pecen na cibulke, ryza, cvikla

Rynska rostenka, cestovina

Cestoviny s orechami, kakao

Salat zeleninovy s jogurtom

II.-III. zmena

Polievka: Sosovicova kysla, chlieb

Udene maso, hrach. kasa, chlieb, uhorka

Segedinsky gulas, knedla

Sobota 23.1.

Polievka: Karfiolova, chlieb

Nitrianske bravcove stehno, knedla

Nedela 24.1.

Polievka: Hubova, chlieb

Prirodna rostenka, ryza, salat

Jedalny listok od 25. - 31. januara 1999

Pondelok 25.1.

I. zmena

Polievka: Hraskova, chlieb

Bravcova pecienka, zem. kasa, uhorka

Znojemska rostenka, ryza, salat

Ovocna bublanina, kakao

Salat strukovinovy, miesany

II. -III. zmena

Polievka: Hrstkova, chlieb

Sikulske brav. rebierko, knedla

Masove krokety, zemiaky, tat. omacka

Utorok 26.1.

I. zmena

Polievka: Pohronska, chlieb

Vypraz. karbonatok, zem. privarok, chlieb

Bratislavske brav. pliecko, knedla

Leco s klobasou, zemiaky

Salat francuzsky sampinonovy

II.-III. zmena

Polievka: Fazulova s paprikou, chlieb

Stefanska hov. pecienka, ryza, salat

Maslovy rezen, zemiaky, salat

Streda 27.1.

I. zmena

Polievka: Gulasova, chlieb

Brav. maso na cin. sposob, kari ryza, salat

Plucka na smotane, knedla

Zeleninovy rezen, zemiaky, kompot

Vitaminovy salat s jablkami

II.-III. zmena

Polievka: Rascova s vajcom, chlieb

Burgundska hov. pecienka, knedla

Liptovska zmes, zemiaky, uhorka

Stvrtok 28.1.

I. zmena

Polievka: Goralska, chlieb

Svieckova na smotane, knedla

Domaca zabijacka, kapusta, zemiaky

Slivkove knedle, kakao

Salat fazulovy s parkom

II.-III. zmena

Polievka: Slepacia s cest., chlieb

Srbska rostenka, ryza, salat

Bravcovy rezen na hub., zemiaky, salat

Piatok 29.1.

I. zmena

Polievka: Zemiakova domaca, chlieb

Bravcovy rezen na hub., sl. ryza, salat

Kuracie stehno na paprike, cestovina

Spenatovy privarok, vol. oko, zemiaky

Salat z cervenej repy s jablkami

II.-III. zmena

Polievka: Sci, chlieb

Vypr. brav. rezen, zemiaky, salat

Hov. pecienka na vine, knedla

Sobota 30.1.

Polievka: Hov. vyv. s pec.ryzou, chlieb

Slovenska rostenka, knedla

Nedela 31.1.

Polievka: Sedliacka, chlieb

Frankfurtska hov. pecienka, cestovina


... spat na prehlad clankov

Kino Mostar

Mestsky dom kultury uvadza januarove filmove predstavenia o 19.30 hod.

16. - 17., v sobotu a v nedelu: GODZILLA, tajomna sila sa vytrvalo blizi k zaludnenemu ostrovu Manhattan... MP od 12r., vstupne: 45,- Sk.

19. v utorok, v ramci Filmoveho klubu, jeden z najuspesnejsich ceskych filmov posledneho obdobia LEA. Pribeh nemeho dievcata z vychodoslovenskej dediny, ktore si od jej porucnika kupi bohaty, ale trochu cudacky Nemec. Vstupne pre clenov 20,- Sk a pre neclenov 36,- Sk.

20. v stredu a 21. vo stvrtok o 16. hod., 22. v piatok o 17.15 a 19.30 hod.: PRINC EGYPTSKY. Narodeny v otroctve, vychovavany kralmi, vyvoleny vodca. Jeho pribeh pozna cely svet, jeho meno maju v ucte miliony ... Mojzis. Kresleny rodinny film, slovensky dabing. Vstupne: 46,- Sk.

23. - 24., v sobotu a v nedelu: SMRTONOSTNA ZBRAN 4. Ide o stvrte pokracovanie uspesnej serie filmov s Mel Gibsonom a Danny Gloverom. MP od 12r., vstupne: 40,- Sk.

28.-29., vo stvrtok a v piatok: MESTO ANJELOV. Anjel Seth je pritomny pri operacii kardiologicky Maggie, do ktorej sa aj zamiluje a ... MP od 12r., vstupne: 45,- Sk.

30.-31., v sobotu a v nedelu: THE TRUMAN SHOW. Vitajte na kanali Truman Show. Pozera sa cely svet, pretoze tvorcom je majster vo svojom odbore... MP, vstupne: 45,- Sk.

Kino Panorama

Obecne kino uvadza v januari o 19. hod.

17. v nedelu: POMSTITELIA, dvaja uzasni agenti a jeden sialenec. Podmienky su narocne a predpoved je mraziva. Date si salku caju? MP od 12r., vstupne: 35,- Sk.

19. v utorok: THE TRUMAN SHOW, zivot v priamom prenoste. MP, vstupne: 45,- Sk.

23. v sobotu: OCI HADA, verte vsetkemu, okrem svojich oci. Nicolas Cage v hlavnej uloh akcneho thrilleru. MP od 12r., vstupne: 36,- Sk.

24. v nedelu: SMRTONOSTNA ZBRAN IV., trhak serie hitov Smrtonostna zbran pokracuje. MP od 12r., vstupne: 35,- Sk.

26. o 16,30 hod. detske predstavenie podla akutalnej ponuky, vstupne: 10,- Sk.

30. v sobotu, len o 16,30 hod. : MULAN, najnovsi film z dielne Walta Disneya natoceny podla 2000 rokov starej cinskej legendy. MP, vstupne: 34,- Sk.

31. v nedelu: NIECO NA TEJ MARY JE, mozno je to love story, ale aj tak ide o to... MP, vstupne: 50,-


... spat na prehlad clankov

Podakovanie

Zo Zakladnej skoly na Skolskej ulici c. 5 v Brezne prislo od riaditelky Mgr. D. Jarabovej podakovanie v nasledujucom zneni:

Vazeny pan generalny riaditel!

Zeleziarne Podbrezova a.s. pod vasim vedenim organizuju mnozstvo aktivit, ktore pomahaju zakladnemu skolstvu v nasom regione. Jednou z nich je vas prispevok k zdravemu telesnemu rozvoju deti Horehronia, a to futbalovy turnaj ziakov II.-IV. rocnikov zakladnych skol v okrese Brezno.

Chcem sa vam za vsetkych malych sportovcov srdecne podakovat. Podakovat sa za moznost zmerat si sportove schopnosti v dobre zorganizovanom podujati , ale aj za financny prispevok na sportove potreby pre kazdu zucastnenu skolu. Cenim si to o to viac, ze je to v sucasnosti vzacny a ojedinely zodpovedny pristup velkeho podniku k rozvoju nasej mladej generacie.


... spat na prehlad clankov

Majstrovstva kolkarskeho oddielu

V dnoch 18.-20. decembra 1998 sa v Dome sportu v stvordrahovej kolkarni uskutocnili majstrovstva oddielu a to v kategoriach - muzi, zeny a dorast. Ako prvy sa predstavili 4 dorastenci a 3 dorastenky. Vsetci zucastneni hrali na 100 hodov zdruzenych. Najlepsie sa darilo Juliusovi Krivanovi ml., ktory ziskal 392b., obsadil prve miesto a stal sa dorasteneckym majstrom. Druhym bol Lukas Kovarovic s 348b., treti Milan Budac s 346b., 4. Martin Kasza s 345b., 5. skoncila Verona Laukova s 310b., 6. Lena Kuthova s 305b. a 7. Jana Laukova s 278b.

Sobotu prve bojovali zeny. Divakom sa predstavilo 5 pretekarok. Vo vyrovnanom a napinavom dueli Lehocka-Hiadlovska sa napokon s majstrovskeho titulu tesila Silvia Lehocka (789b.), Edita Hiadlovska skoncila druha (786b.), tretia sa umiestnila Marta Boskova (714b.), 4. bola Desana Petrincova (365b.) a 5. skoncila Jana Petkova (337b.).

Po zenach nastupilo na stvordrahu 17 muzov, hrali na 200 hodov zdruzenych, z ktorych do nedelnajsieho finale postupilo s najlepsimi vykonmi 8 muzov. V prvom hracom dni nedosiahli muzi ocakavanu vykonnostnu uroven. Ved z uvedeneho vysokeho poctu hracov len siedmi dokazali prekrocit 800 bodovu hranicu, co je na nase podmienky velmi malo. Ani nedelnajsie finale nezmenilo tuto skutocnost. Len dvaja hraci v obidva hracie dni ukazali ostatnym, ako by to malo vyzerat a to dvojica P. Paulecko a J. Zabka. A prave uvedena dvojica sa postarala o napinavy a zaujimavy suboj o titul majstra v kategorii muzov, ktory napokon ziskal P. Paulecko s 1732b. (v sobotu 863b.+ v nedelu 869b.), J. Zabkovi zostalo druhe miesto s 1719b. (847+872), treti skoncil J. Hrban s 1666b. (827+839), stvrty bol M. Venger s 1664b. (837+827), piaty bol P. Ban s 1642b. (820+822), siesty skoncil L. Bosko s 1637b. (804+833), siedmy bol J. Kuth s 1592b. (805+787) a osme miesto obsadil P. Srnka s 1550b. (787+763).

L. Bosko


... spat na prehlad clankov

Vianocny turnaj v kolkoch


V posledny decembrovy pondelok zorganizoval Obecny urad v Podbrezovej v spolupraci so ZP Sport a.s. v Dome sportu Vianocny turnaj v kolkoch. Zucastnilo sa ho15 stvorclennych druzstiev, ktore hrali na 60 hodov zdruzenych.

Vysledky neregistrovanych hracov - 1. Jiri ZAHRADNICEK ( 251b.), 2. Jan STELLER (234b.),

3. Jozef SEVCIK ( 226b.) Najlepsim z neregistrovanych, ale i registrovanych hracov bol Ivan NATHER mladsi s 268 bodmi.

Vysledky druzstiev - 1. druzstvo v zlozeni Jozef Hrban, Jan Steller, Ivan Nather ml., Stanislav Vais st. ( 940 bodov), 2. druzstvo v zlozeni Jozef Sevcik, Stefan Osadan, Vladimir Vagner, Ivan Nather st. ( 939 bodov), 3. miesto obsadilo zmiesane druzstvo v zlozeni Juraj Trangos, Miroslav Saur, Silvia Lehotska a Pavel Paulecko ( 886 bodov), 4. miesto obsadili hraci Dusan Uhrik, Ivan Balco ml., Desana Petrincova a Karol Paulecko (882 bodov).


... spat na prehlad clankov

Mikulassky turnaj v halovom futbale

V prvu decembrovu sobotu sa uskutocnil v telocvicni na Mazorniku 1. rocnik Mikulasskeho turnaja v halovom futbale pracovnikov taharne rur 2. Pracovnici technickej kontroly spominanej prevadzky zorganizovali turnaj, ktoreho sa zucastnilo 5 muzstiev prevadzky z pracovnisk - upravne "A" (UPR "A"), upravne "B" (UPR "B"), pripravy vyroby (PV), technicko-hospodarski pracovnici (THP) a z technickej kontroly (TK). Hralo sa na 2x10 minut, hernym systemom - kazdy s kazdym, zostava brankar +4 hraci (plus striedajuci nahradnici). S heslom ".. radsej nohu odtiahni, ako zlom!" sa o 8. hod. zacal vyse 4-hodinovy maraton desiatich stretnuti podla rozpisu turnaja.

Vysledky jednotlivych stretnuti:

PV: UP "A" 1:2 (0:1), goly M. Nepsinsky - J. Divok, R. Grexa

TK: THP 4:1 (2:0), goly M. Kliment (3), Miklovic - M. Keller

PV: UPR "B" 3:0 (1:0), goly Nepsinsky, Goceliak a Malcek

UPR "A": TK 1:5 (0:3), goly Parasin - D. Kovacik (2), Kliment, M. Kovacik, Mocik

TNP: UPR "B" 1:1 (0:1), goly Cizmarik - Duris

PV:TK 3:2 (2:1), goly Nepsinsky (2), Malcek - Mocik, D. Kovacik

UPR "A" : THP 5:0 (2:0), goly Parasin (2), Hajek (2) a Divok

TK: UPR "B" 5:1 (2:0), goly Potkany (2), D. Kovacik (2), Kliment - Duris

PV:THP 2:1 (0:0), goly Kochan (2) - Belko

UPR "A": UPR "B" 5:4 (3:0), goly Kurajda (3), Hajek, Grexa - Muransky (3), L. Takacs

Atmosfera zapasov bola vyborna a ze sa nehralo v rukavickach, o tom nas presviedcala prasknuta dusa futbalovej lopty, ktora nevydrzala jeden zo zapasov. O 12,30 hod. uz mohol riaditel turnaja p. J. Giertl, za pritomnosti veduceho vyroby taharne rur 2 p. M. Makucha, vyhlasit vysledky zapoleni. Vitazom turnaja sa stali hraci technickej kontroly a kapitan muzstva D. Kovacik prevzal vitaznu trofej turnaja.

Tabulka turnaja:

1. TK 4 3 0 1 16:6 9

2. PV 4 3 0 1 9:5 9

3. UPR "A" 4 3 0 1 13:10 9

4. UPR "B" 4 0 1 3 6:14 1

5. THP 4 0 1 3 3:12 1

Najlepsimi strelcami turnaja, v ktorom padlo celkom 47 golov, sa stali dvaja hraci D. Kovacik a M. Kliment (obaja z TK) s kontom 5 golov, 4 goly strelil M. Nepsinsky (PV) a po tri goly vsietili Hajek, Kurajda (obaja z UPR "A") a Muransky (UPR "B").

Kapitani muzstiev vybrali do "A STAR" zostavy turnaja hracov S. Vilcka (THP), M. Nepsinskeho (PV), A. Mocika (TK), R. Grexu (UPR "A") a P. Muranskeho (UPR "B").

Organizatori turnaja dakuju vsetkym zucastnenym (vyse 50 pracovnikom prevadzky taharen rur 2) za peknu sobotnajsiu atmosferu, v ktorej povzbudzovali hracov k lepsim sportovym vykonom. Podakovanie patri i vedeniu prevadzky Vt 2 a DV OZ KOVO za pomoc organizatorom pri odstartovani mikulasskeho turnaja v malom futbale.

Dovidenia v druhom rocniku!

Michal Miklovic, Vt 2


... spat na prehlad clankov

MAJSTROVSTVA SLOVENSKA V SACHU V PODBREZOVEJ

V dnoch 12. a 13. decembra sa v Podbrezovej uskutocnilo dalsie vyznamne sportove podujatie - prve Majstrovstva Slovenska v bleskovom sachu 4-clennych druzstiev. Podujatie bolo jedinecne a dosial nemalo v historii Slovenska obdobu. Uskutocnilo sa vdaka generalnemu sponzorovi - Zeleziarnam Podbrezova a.s. a nadsenemu organizacnemu stabu. Vdaka tomu sa v Podbrezovej, mimo niekolkych vynimiek, zisla takmer kompletna slovenska spicka sachistov.

Turnaja sa zucastnilo 12 takmer vylucne extraligovych a prvoligovych druzstiev. Hralo sa 3-kolovo, systemom kazdy s kazdym 2x5 minut, s hodnotenim podla tzv. olympijskeho systemu (do vysledkov sa zapocitava celkovy pocet ziskanych bodov).

Od uvodu sa vedenia ujali favorizovane druzstva Slovan Bratislava a MARKOB Presov, v zostave ktorych nastupili 4 slovenski reprezentanti. Plece pri pleci bojovali medzi sebou do posledneho kola, ked vdaka vybornemu finisu celkove prvenstvo ziskal Presov so ziskom 108,5 boda, v zostave Mikulas Manik, Martin Mrva, Vladimir Jacko, Peter Cmelik. Druhy Slovan Bratislava ziskal 107,5 boda, v zostave Peter Petran, Robert Tibensky, Peter Vavrak, Karol Ruckschloss. Treti skoncil Hlohovec "210" so ziskom 91,5 boda, v zostave Milan Drtina, Vladimir Cibulka, Frantisek Jablonicky, Jozef Veselsky. Majster Slovenska v praktickom sachu Bestex Nove Zamky obsadil az 4. miesto so ziskom 89 bodov. Zeleziarne Podbrezova "A" obsadili so ziskom 70 bodov 7. miesto, v zostave Stefan Turna, Dusan Turna, Vladimir Giertli, Boris Jakubec.

Turnaj vybornej urovne sa niesol v duchu fair-play a mal hladky priebeh aj vdaka softveru, pripraveneho specialne pre toto podujatie. Velmi kladne ho hodnotili i samotni ucastnici a je realny predpoklad, ze v pripade zaujmu bude turnaj Podbrezovej prisudeny kazdorocne. Jedinym negativom bola prakticky nulova moznost stravovania pre ucastnikov, ktori pricestovali uz v piatok (co je vsak v Podbrezovej dlhorocny neriesitelny problem).

Podakovanie patri manazerovi TJ p. Vladimirovi Vanikovi, ktory organizacne zabezpecil ubytovanie a obcerstvenie ucastnikov, GASTROSERVISU s.r.o., ktora zabezpecila veceru pre vsetkych ucastnikov i ranajky pre ubytovanych, no v prvom rade hlavnemu garantovi podujatia Zeleziarnam Podbrezova a.s., nasej materskej firme, ktora celu akciu sponzorovala.

Trosku nas mrzi nezaujem medii i fanusikov, no to je asi udel vsetkych sponzorsky menej atraktivnych sportov...

Umiestnenie na medailovych poziciach:

druzstva: 1. MARKOB Presov (108,5 boda), 2. Slovan Bratislava (107,5 boda), 3. Hlohovec (91,5 boda), 7. Zeleziarne Podbrezova A (70 bodov)

jednotlivci 1. sachovnica: 1. Mikulas Manik z Presova (32b.), 2. Peter Petran zo Slovanu (24b.),

3. Tomas Petrik z Modry ( 23,5b.)

jednotlivci 2. sachovnica: 1. Robert Tibensky zo Slovanu (29b.), 2. Martin Mrva z Presova ( 28,5b.), 3. Milan Drtina z Hlohovca ( 23,5b.)

jednotlivci 3. sachovnica: 1. Peter Vavrak zo Slovanu (27b.), 2. Vladimir Cibulka z Hlohovca (26,5b.), 3. Stefan Blaho z Novych Zamkov (26b.)

jednotlivci 4. sachovnica: 1. Karol Ruckschloss zo Slovanu (27.5b.), 2. Jozef Veselsky z Hlohovca (24,5b.), 3. Peter Cmelik z Presova (22,5b.)

Ing. B. Jakubec

Martin Mrva, medzinarodny majster v sachu zhodotil MS v Podbrezovej na internetovej stranke o.i. i nasledujucimi slovami: "...Co ma zaujalo, bolo zverejnovanie priebeznych vysledkov. Priamo z pocitaca boli premietane na velke platno, odkial si ich mohol kazdy bez problemov precitat. Myslim si, ze po odstraneni zopar nedostatkov ma takyto sposob zverejnovania vysledkov velku buducnost, hlavne u bleskovych turnajov, aj ked, samozrejme, nie kazdy organizator ma momentalne pristup k takejto technike. Moj osobny celkovy dojem z turnaja, napriek zopar nedostatkom, bol velmi dobry. Samozrejme, vplyval na to aj pocit vitazstva, ale myslim, ze kazdy kto sa tohoto turnaja zucastnil, bol s jeho atmosferou spokojny. Chcem preto podakovat organizatorom, ako aj sponzorom tohto turnaja za vydarene podujatie a hadam sa o rok v Podbrezovej stretne viac druzstiev."

... spat na prehlad clankov

Aj nadalej s podporou materskeho podniku ZP a.s.

Od 1. januara ZP SPORT, akciova spolocnost

Rozvoj sportu v Podbrezovej, ktoreho zrod siaha na prah dvadsiateho storocia, ma po cele desiatky rokov jedno spolocne - nachadza vyraznu podporu v zeleziarnach. Priazen vedenia ZP a.s. je aj v sucasnosti velkou oporou sportovej cinnosti a mozno konstatovat, ze len vdaka nej mnohe oddiely dosahuju aj vyrazne uspechy. Niektore druhy sportov organizovanych v TJ ZP a.s. zaznamenavaju taku uroven, ze organizacia ich cinnosti uz vyzaduje profesionalnu uroven. Filozofia vedenia ZP a.s. smeruje k tomu, aby boli vytvorene podmienky na podporu rastu urovne sportovej cinnosti v tomto smere a zaroven sleduje ciel - zapojit do sportovej cinnosti svojich zamestnancov a hlavne mladez.

1. januara 1999 vznikol novy pravny subjekt - ZP SPORT, akciova spolocnost. O priblizenie zameru sme poziadali vykonneho riaditela spolocnosti p. Vladimira VANIKA:

Vytvorenim noveho pravneho subjektu - akciovej spolocnosti, ktorej akcionarmi sa

stavaju Telovychovna jednota ZP, Zeleziarne Podbrezova a obec Podbrezova,

smerujeme k prvorademu cielu - zabezpeceniu vyssej urovne a skvalitnovaniu sportovej cinnosti v Podbrezovej, so zamerom podchytenia mladeze od utleho veku.

V minulosti v tomto smere cinnost trochu viazla. Bol problem zabezpecit vhodnych ludi, ochotnych venovat sa mladezi. Pracovat s mladezou sice moze kazdy, ale je potrebne si

uvedomit, ze trener a vychovavatel musi byt na urcitej vyske a preto chceme dosiahnut, aby ludia, ktori budu tuto pracu vykonavat boli nielen ochotni pracovat, ale zaroven aj na dostatocnej kvalifikacnej urovni.

S vytvaranim sportovych aktivit pre mladez sme zacali uz pred niekolkymi mesiacmi zriadenim Sportoveho strediska mladeze pri ZS v Podbrezovej. Dnes, po polrocnej cinnosti mozeme konstatovat, ze nasa praca v tomto smere prinasa prve ovocie. Chlapci sa ocividne

zlepsuju v sportovych vykonoch, ich studijne vysledky su tiez primerane a co je hlavne, uputali sme ich sportom.

* Hovorime o rozvoji mladeznickeho futbalu, a co dalsie sporty?

- Zriadenim Sportoveho strediska mladeze sme vytvorili predpoklady pre budovanie

mladeznickej cinnosti aj v dalsich sportovych oblastiach, najma to budu u nas okrem futbalu dalsie preferovane sporty, ako tenis, kolky, lyzovanie, zavesne lietanie, volejbal ....

* Kolko ma v sucasnosti TJ clenov a kolko jednotlivych oddielov a klubov

zastresuje? Aka je Vasa predstava o organizovani ich cinnosti v novej strukture?

- Telovychovna jednota eviduje 750 clenov v dvadsiatich oddieloch. V minulosti si kazdy oddiel ci klub organizoval svoju cinnost viac - menej samostatne a dnes chceme dosiahnut koordinaciu aj v tomto smere. Kazdy oddiel si pripravil navrh financneho rozpoctu. Po prerokovani boli v ramci Podnikatelskeho zameru ZP SPORT, a.s. tieto rozpocty schvalene

a dnom vytvorenia akciovej spolocnosti sa cinnost oddielov odvija od uvedenych rozpoctov. Je potrebne zdoraznit, ze nakolko cielom tejto akciovej spolocnosti nie je zarobkova cinnost, cize tvorba prijmov, ich zdrojom bude len sponzorska cinnost a reklama. Neznamena to,vsak, ze jednotlive oddiely nebudu moct vyvijat aktivity ako doposial, kedy si ziskavali financne zdroje aj formou brigadnickej cinnosti a roznymi zbermi.

* Ako to bude so spravou sportovych zariadeni?

- Vsetky hospodarske strediska, ako napr. ihriska, telocvicna, dom sportu, tenisove kurty.... zostavaju majetkom Zeleziarni Podbrezova a.s. a ZP SPORT, a.s. ich dostane do prenajmu. Znamena to, ze ich nebudeme len vyuzivat, ale budeme sa o ne aj starat.

* Mohli by ste nam priblizit dalsie sportove oddiely, ktore sa stali sucastou akciovej spolocnosti?

- Okrem uz spomenutych preferovanych sportovych oddielov je to -

Spolok bezcov, turisticky oddiel, horolezecky a skialpinisticky oddiel, Speleoklub, sachovy oddiel, stolny tenis, rekreacna telovychova a sport, kulturistika, futbal - stari pani, maly futbal, mladeznicky futbal, cyklisticky oddiel, lyziarska skola a pribudol nam plavecky oddiel,

Kedze uplynulo len niekolko dni od vytvorenia akciovej spolocnosti ZP SPORT a.s., je predcasne hovorit o konkretnych vysledkoch. Poprajme preto zamestnancom novovzniknuteho subjektu vela elanu do prace a nechajme priestor na realizaciu ich predstav. Vsetkym sportovcom, ktori v tricku ZP a.s. reprezentuju svoju firmu, poprajme dosiahnutie tych najvyssich cielov. Zaroven vyzyvame vsetkych, ktori sa doposial nerozhodli, ale tuzia sa zapojit do cinneho sportoveho zivota v Podbrezovej, aby nevahali a o moznostiach sa informovali v Dome sportu, kde ZP SPORT, akciova spolocnost sidli.

zaznamenala O.K.


... spat na prehlad clankov

Prvy reprezentacny vecer na pocest

najlepsich sportovcov roku 1998

Prvy reprezentacny vecer TJ ZP spojeny s vyhlasenim najlepsich sportovcov roku 1998 sa uskutocnil 17. decembra v ZK OZ KOVO v Podbrezovej. Na tomto velkolepom podujati sa zucastnili zastupcovia vedenia ZP a.s., pozvani sportovci z jednotlivych oddielov a klubov, ich rodinni prislusnici a samozrejme nechybali sponzori. S vedomim, ze len vdaka nim moze sport v Podbrezovej existovat, v uvode moderator podujatia J. Daucik podakoval hlavnemu sponzorovi vsetkych sportovych aktivit nasej telovychovnej jednoty - Zeleziarnam Podbrezova a zdoraznil ze " pravidelne a neunavne financne, materialne i moralne podporuju mnohostrannu sportovu cinnost TJ s vedomim, ze vsetky prostriedky su vynalozene ucelne a rozumne. V maloktorom regione nasej krajiny sa fungujuci podnik stara nielen o zamestnanost ludi, ale vydatne podporuje taku siroku skalu sportovych odvetvi...."

Po slavnostnom prihovore podpredsedu predstaventsva ZP a.s. Ing. Ludovita Ihringa a manazera TJ Vladimira Vanika, ktory okrem ineho poznamenal, " ze neda sa odmenit vsetkych a preto su pozvani len ti najlepsi, zaroven by vsak tato skutocnost mala byt motivaciou pre tych ostatnych"... nasledovalo vyhlasenie najlepsich sportovcov roka :

Sachovy oddiel - Stefan TURNA - v ramci kraja dosahuje najvyssie individualne hodnotenia, na majstrovstvach mesta Bratislavy ziskal 2. miesto... Aj jeho pricinenim si podbrezovsky sachovy oddiel vydobil vitazstvo v I. sachovej lige.

Klub slovenskych turistov - Eva LACKOVICOVA - najaktivnejsia clenka pri organizovani podujati.

Stolny tenis - Miroslav PLECHO - v oddieli je hracom cislo jedna. V minulom rocniku III. ligy bol 39.

Bezecky spolok - Stefan ZIAK - z poprednych umiestneni : 1. miesto v cestnom behu vo Svite, 1. miesto v Kezmarku, na Slosovskej 7, 2. miesto v Lovcianskej 15, 1. miesto v Behu oslobodenia v Benadikovej .....

Lyziarska skola - Jan KELLER - ani po rokoch nestraca trpezlivost pri vyuke mladych adeptov lyzovania.

Horolezecky oddiel - Bohus SCHWARZBACHER - k jeho najvacsim uspechom patri vystup na Voliu vezu vo Vysokych Tatrach.

Oddiel rekreacnej telovychovy a sportu - Elena SRNKOVA - najaktivnejsia clenka oddielu.

Cyklisticky oddiel - Pavel MEDVED - z vyraznych uspechov III. miesto na majstrovstvach Slovenska do 23 r., dvakrat 3. miesto v Slovenskom pohari, 2. miesto v Slovenskom pohari, vo Svetovom pohari 39. miesto, 3. miesto v Slovenskom pohari v Banskej Bystrici. V sucasnosti je v kadri reprezentantov MS v cyklokrosse, ktore sa uskutocnia koncom januara v Poprade.

Lyziarsky oddiel - Lucia CILLIKOVA - v uplynulej sezone najlepsia pretekarka - tretie kolo Slov. pohara v zjazdovom lyzovani 6. miesto, 4. kolo Slov. pohara 15. miesto, majstrovstva Slovenska - 6. miesto slalom, obrovsky slalom 15., vo finale Slov. pohara v slalome 12. miesto, O pohar olympijskych nadeji 2006 v Polsku 13. miesto....

Volejbalovy oddiel - Sona Luptakova - dlhorocna clenka oddielu, v sucasnosti kapitanka.

Tenisovy oddiel - Mgr. Marian Zima ml. - vyhral vsetky dvojhry v regionalnej sutazi druzstiev, bol finalistom domaceho turnaja memor. MUDr. J. Bukovskeho, vyrazne uspechy dosiahol vo Wang - Global Cup v Banskej Bystrici, bol finalistom Eurotel - Cup, stal sa novinarskym majstrom Slovenska v dvojhre v roku 1998, najvacsi uspech dosiahol na MS novinarov v Stupave, s Kosicanom Balintom sa stali vicemajstrami sveta

Delta - klub - Ing. Juraj Sladky - vicemajster Slovenska v zavesnom lietani v roku 1989, 1990, 1993, majster Slovenska v roku 1992, treti v roku 1996, v roku 1997 majster Slovenska a tento titul ziskal aj v roku 1998. Reprezentoval na majstrovstvach sveta vo Francuzsku a v Madarsku.

Futbalovy oddiel - pre podbrezovsky futbal je rok 1998 historickym, najskor to bol postup z tretej ligy do celoslovenskej II. ligy a po odohrati jesennej casti sutaze s bodovym ziskom 29 bodov umiestnenie na 4. priecke tabulky. Ocenenie prevzal kapitan muzstva Lubomir PAUK.

Ak som v uvode oznacila toto podujatie za velkolepe, tak to vyplyva predovsetkym z

mienky zucastnenych. Organizatori si skutocne zasluzia podakovanie. Svedci o tom nielen uz tradicne vysoka uroven sluzieb ZP GASTRO servisu s.r.o., kulturneho programu v podani "Jesenovskeho sestnastoraka", hudobnej skupiny a ludovych rozpravacov od Humenneho, ci takmer profesionalna uroven moderatorov p. S. Kvackajovej a p. J. Daucika, ale "punc" podujatiu dala predovsetkym velmi dobra atmosfera, ktora tu vladla do neskorych nocnych hodin.

O.K.

Ing. L. Ihring a p. V. Vanik blahozelaju Ing. J. Sladkemu, Mgr. M. Zimovi ml. a p. S. Luptakovej.

  Prehlad clankov      Archiv      Tiraz      Kontakt     Home page