ZP a.s. NEWS

Ing. Cestmir Nìmec, generalny riaditel ZP TRADE BOHEMIA a.s. hodnoti:

: " Aj napriek recesii verime, ze posilnime nase pozicie na ceskom trhu".

- Skutocnost, ze v Ceskej republike existuje spolocnost zastupujuca Zeleziarne Podbrezova, je uz dostatocne znama nielen Horehroniu, ale aj sirokemu okruhu zakaznikov odberajucich vyrobky ZP a.s. a TTS v CR.

Rok 1998 bol v ZP TRADE BOHEMIA, a.s. velmi narocny nielen z pohladu plnenia planovanych uloh, ale aj z pohladu organizacnych zmien, ktore sa u nas uskutocnili. V suvislosti s uvedenymi zmenami povazujem za potrebne poznamenat, ze v tomto roku uplynie uz 10 rokov od okamihu, kedy sa zacali rozvijat aktivity, vtedy este Svermovych zeleziarni v Prahe, a to hlavne z pohladu zjednodusenia kontaktov s vtedy este nadriadenymi federalnymi organmi.

V aprili roku 1993 sa po rozdeleni federacie z obchodneho zastupenia vytvoril samostatny pravny subjekt EX - PO PRAHA s.r.o. Objem predaja v CR prudko vzrastol a tak zaciatkom roku 1998 doslo k rozhodnutiu o zmene obchodneho mena na ZP TRADE BOHEMIA s.r.o. a v septembri 1998 sa s.r.o. transformovala na akciovu spolocnost ZP TRADE BOHEMIA, co lepsie vystihuje prislusnost k ZP a.s..

Hlavnou cinnostou nasej spolocnosti je predovsetkym plnenie strategickych zamerov manazmentu ZP a.s. na ceskom trhu. So zretelom na sucasnu konkurenciu to vobec nie je jednoduche. Je potrebne uvedomit si, ze momentalna, nie velmi dobra ekonomicka situacia v CR ma velky vplyv na potreby odberatelov rur, ich platobnu moralku, co vsetko vedie k tlaku na znizovanie nasich predajnych cien. To znamena, ze nasa spolocnost sa v predchadzajucom roku borila s trojakymi problemami:

1. s plnenim planovanych objemov v pozadovanych terminoch a kvalite,

2. dodrziavanim planovanych cien jednotlivych vyrobkov,

3. riesenim pohladavok.

Medzi tymito okruhmi problemov existuje priama vazba, lebo zakaznik si objednava tam, kde mu ponukaju za nizsie ceny, dodrzia pozadovany termin a splatnost faktur je najdlhsia. Aj napriek uvedenym problemom je nasou snahou so znalostou trhu podnikat take kroky, ktore vedu k maximalnemu dodrziavaniu stanovenych cielov, co je okrem ineho aj obsahom mzdovej zainteresovanosti celeho nasho pracovneho kolektivu.

V roku 1998 doslo v CR k poklesu spotreby ocelovych rur o jednu tretinu. Najvacsi pokles predaja pritom zaznamenal nas hlavny odberatel FERONA - v ocelovych rurach o jednu tretinu a v oblukoch az o dve tretiny.

Z tohoto pohladu sa medzirocny narast predaja valcovanych rur o 30 %, pokles predaja presnych rur o 6% a zvaranych rur o 19% javi ako relativne nizky. Velky prepad, skoro 50%, bol zaznamenany v predaji oblukov, v com negativne posobi cinnost novych vyrobcov s nizsimi cenami. Ako pozitivum vidime skutocnost, ze zastupca PIPECO Slovakia posobiaci v ramci nasej spolocnosti dokoncil marketingovy prieskum trhu v ÆR, ktory nastartoval do prvych objednavok. Pre uplnost je potrebne doplnit, ze od roku 1997 nasa spolocnost uskutocnuje aj predaj vyrobkov spolocneho podniku ZP a.s. a Vitkovice Ostrava - TTS Svinov, kde doslo taktiez k medzirocnemu poklesu predaja vo vyske ako v ZP a.s.

Z dosiahnutych vysledkov za rok 1998, z ktorych na prvy pohlad vyplyva v prevaznej miere nesplnenie stanovenych uloh, nehladame vyhovorky typu " vysokeho planu, zlej ekonomickej situacie v CR alebo posobenie konkurencie na trhu", ale nasou prvoradou ulohou je podniknut vsetky kroky k maximalnemu naplneniu planovanych zamerov.

Jednym z tychto krokov je aj zmena vnutornej organizacie, kde sme z hladiska vyssej profesionality a skvalitnenia osobneho kontaktu jednotlivych pracovnikov s odberatelmi vytvorili specialistov pre jednotlive komodity s tym, ze urcita zastupitelnost zostane zachovana. Cielom je trvale aktualizovane mapovanie potrieb rychlo sa meniaceho ceskeho trhu. Nebolo by to mozne bez perfektnej spoluprace, predovsetkym s pracovnikmi obchodneho a vyrobneho useku ZP a.s. a TTS Svinov spol. s r.o.

Ako vyplyva z predchadzajuceho hodnotenia vysledkov v oblasti plnenia planovanych objemov, na sucasny prepad trhu a obrovsky pretlak ponuky nad dopytom je nutne reagovat. Z uvedeneho dovodu obchodny usek ZPTB uz v druhom polroku 1998 zacal s aktivnou akvizicnou cinnostou, reagujucou na pokles potrieb ceskeho trhu o 20 az 30% a skutocnost, ze vacsina tradicnych odberatelov z minulosti, ako je CKD, Prvni Brnenska, Tatra LIAZ, Skoda, sa nachadza vo vaznych problemoch, v dosledku coho vyrazne obmedzili, ci dokonca zastavili vyrobu.

Nasi pracovnici navstivili niekolko desiatok novovzniknutych firiem. Vsadili sme na trvaly osobny kontakt podlozeny perfektnym obchodnym servisom od dopytu az po dodavku.

Naviac sme zacali s budovanim 2 -3 konsignacnych skladov, ktore budu sluzit na predaj podlimitnych objemov. Pri obmedzenych potrebach ceskeho trhu sme zaroven zacali hladat novych exportnych partnerov etablovanych v Ceskej republike pre exportne oddelenie ZP a

PIPEX.

Verime, ze aj napriek sucasne pretrvavajucej recesii v Ceskej republike sa nam v tomto roku podari posilnit nase pozicie na tomto trhu.

Omnoho pozitivnejsie mozno hodnotit oblast dodrziavania planovanych cien. V tejto oblasti sme zaznamenali vo vsetkych komoditach narast zhruba o 5 - 12%. Co sa tyka riesenia pohladavok, aj napriek tomu, ze v tejto oblasti vynakladame obrovske usilie, nemozeme byt s vysledkami spokojni. Prejavuje sa tu jednak ciastocna nepredvidavost v zaciatkoch nasho obchodovania, na prvom mieste bolo naplnanie objemov, ale aj zla ekonomicka situacia nasich odberatelov a slaba legislativa v CR, zvyhodnujuca paradoxne neplaticov. Starsie pohladavky v sucasnosti riesime formou zalob na dlznikov, faktoringom, zmenkami a aj niekolkonasobnymi zapoctami. Hlavnou ulohou v tejto oblasti je vsak zamedzenie dalsieho rastu pohladavok pri ich sucasnom znizovani a nepreruseni dodavok.

Zaverom jedno predsavzatie pre rok 1999 - stabilizovany kolektiv pracovnikov ZP TB veri a je presvedceny, ze aj v tomto roku prispeje planovanym obratom vo vyske cca 600 mil. Kc k uspesnym hospodarskym vysledkom ZP a.s. a k posilneniu nasej pozicie na trhu v CR, kde v sucasnej dobe pokryvame v sortimente valcovanych rur 18% a presnych rur dve tretiny celkovej potreby.

Objem financnych prostriedkov nasej akciovej spolocnosti vkladany do investicii tri roky za sebou presahoval sumu 200 mil. Sk. Aky je tohtorocny plan a ake investicne akcie sa v roku 1999 uskutocnia, sme sa dozvedeli z rozhovoru s veducim odboru technicko investicneho rozvoja Ing. Luborom Schwarzbacherom:

- Skor, ako zacnem s planovanymi investicnymi akciami na nasledujuce mesiace, strucne sa vratim k uplynulemu roku.

Z investicii technologickeho charakteru jednou z najvyznamnejsich v roku 1998 bola instalacia technologickeho zariadenia na vyrobu HP rur, kde sme preinvestovali 19 mil. Sk, modernizacia riadiaceho systemu ZPO, nahradenim moralne zastaraleho riadiaceho systemu modernou konfiguraciou od firmy Siemens, na baze volne programovatelnych jednotiek SIMATIC S 5. Pomerne velkou investicnou akciou technologickeho charakteru bola instalacia linky na odstranenie otrepov rur kefovanim (podrobne v c. 14/98 - pozn. red.).

Z investicnych akcii stavebneho charakteru to bolo napr. vybudovanie pobocky Colneho uradu Banskej Bystrice v Podbrezovej, ktora od augusta sluzi colnym potrebam okresu Brezno, zrekonstruovali sme parkovacie plochy v areali noveho zavodu, hlavne pre kamionovu dopravu, pristupovu cestu a vstup do zavodu z Piesku a dalsie mensie akcie so zretelom na skvalitnenie dalsej cinnosti. So zamerom poskytnutia moznosti sportoveho vyzitia nielen pre obyvatelov celeho regionu, sme vybudovali v spolupraci s dcerskou firmou ZP SKI a.s. zimny sportovy areal na Taloch. Tak, ako kazdorocne, aj v uplynulom roku sme investovali do modernizacie informacnych systemov, tentokrat v objeme 18 mil. Sk.

*V januari bol schvaleny definitivny plan investicneho a technickeho rozvoja na rok 1999. Mozete nas oboznamit s jeho hlavnym zamerom?

- Aj tohtorocny plan predstavuje investicie presahujuce 200 mil. Sk. Najvacsiu polozku tvoria technologicke investicie - cca 130 mil. Sk. Z vyznamnejsich spomeniem napr. - vo vyrobe ocele, hlavne jej kontinualnom odlievani, uz v auguste t.r. budeme realizovat modernizaciu vytokoveho uzla tekutej ocele z medzipanvy zavedenim "supatkovych" uzaverov, ktore nahradia zatkove tyce, cim dosiahneme uplnu automatizaciu liatia tekutej ocele, znizenie nakladov a samozrejme aj zvysenie jej kvality. V sulade so strategiou firmy budeme investovat do zariadeni, ktore zvysia finalizaciu nasich vyrobkov ruroveho charakteru v hutnickej druhovyrobe. Planujeme tu instalaciu deliaceho centra kratkych dlzok, pricom rozsirime moznost rozmeroveho sortimentu delenia rur pri zuzeni tolerancii dlzky delenych rur.

Jednou z najvyznamnejsich investicnych akcii technologickeho charakteru bude vystavba novej kaliarne - zariadenia na chemicko - tepelne spracovanie nastrojov a nahradnych dielcov. Do novej kaliarne prestahujeme sice aj niektore sucasne pouzivane zariadenia, jej "dusou" vsak bude nova linka od svajciarskej firmy SOLO, ktorej skusobnu prevadzku planujeme na zaciatok maja.

Dalsie investicie vlozime do modernizacie nasich troch najvacsich vyrobnych prevadzok - valcovne rur, taharne rur 1. a 2., kde by malo byt realizovanych 15 investicnych akcii.

Z hladiska chodu celej spolocnosti je velmi vyznamna investicia do modernizacie informacneho systemu a v tomto roku sa planovane investicie na tento ucel zvysili na cca 25 mil. Sk.

Nielen v suvislosti so zavadzanim environmentalneho systemu ISO 14 000, ale zaroven aj s cielom ochrany zivotneho prostredia okolo nas, pripravujeme aj v tomto roku 7 akcii, predstavujucich investicie v objeme cca 30 mil. Sk

V plane su zahrnute aj investicie stavebneho charakteru - nova budova expedicie valcovne rur, vstupny areal do stareho zavodu.

* V sucasnosti sa zaoberate aj dlhodobou strategiou nasej spolocnosti v oblasti technickeho a investicneho rozvoja.

- Nas zamer na nasledujuce roky spociva vo filozofii - investovat do modernizacie a rekonstrukcie zariadeni nezameranej na zvysovanie produkcie z hladiska kvantity, ale kvality. Chceme diverzifikovat nas vyrobny program, neustale zvysovat finalizaciou jeho pridanu hodnotu, najma pre automobilovy priemysel a usporiadat materialove toky tak, aby sme vedla seba mohli vyrabat rozne typy rur tahanych za studena, ci uz bezsvikovych alebo vo zvarovanom prevedeni.

Zakazkova napln bola na zaciatku roka 1999 poznacena vplyvom recesie hutnickych vyrobkov, nizsi dopyt sa prejavil takmer vo vsetkych druhoch vyrobkov. Na tento trend bolo nutne reagovat zmenou organizacie prace v prevadzkach oceliaren a valcovna rur, v ktorych sa zmenil nepretrzity rezim na trojzmenny sestdnovy a v stredisku oblukaren so zmenou na patdnovy dvojzmenny rezim striedania zmien. V dalsich vyrobnych prevadzkach - v taharnach rur, zvarovni rur velkych priemerov a v hutnickej druhovyrobe bol zachovany doposial pouzivany pracovny rezim. Uz prvy mesiac tohoto roku v predaji vyrobkov ukazal, ze podmienky na udrzanie trhu sa podstatne stazili, viac pozornosti musime venovat plneniu specialnych poziadaviek zakaznikov a naucit sa poskytovat dokonaly servis.

V jednotlivych vyrobnych prevadzkach boli v prvom mesiaci roka 1999 dosiahnute tieto vysledky:

* oceliaren svoje vyrobne mesacne ulohy splnila na 103,25 percenta, stanoveny mesacny rozpis vyroby prekrocila o 474 ton ocele. Pocas celeho mesiaca bolo usmernovane liatie, co suviselo s nizkou zakazkovou naplnou na predaj, ulohy nakladky boli splnene len na 67 percent a s vysokymi zasobami polotovarov pre nasu valcovnu rur,

* vo valcovni rur boli v minulom mesiaci splnene vyrobne ulohy v distribucnej vyrobe na 100 percent, vyroba polotovarov pre nase dalej spracujuce prevadzky tvorila z uvedenej vyroby 33 percent a realizacia 67 percent. Vacsie problemy sa vyskytli pri nakladke hotovych vyrobkov, kde vplyvom nevytazenosti lodi, z kapacitnych dovodov vykladky kamionov pre odberatela a neujasnenost platieb, boli ulohy splnene len na 83 percent. Na upravarenskych operaciach sa podielali pracovnici valcovne rur, ako aj pracovnici taharne rur II. Z expedicneho miesta valcovne rur bolo expedovanych 5030 ton, z expedicneho miesta taharne rur II. 1393 ton, v prevaznej miere kotlovych rur,

* vo zvarovni rur velkych priemerov boli dosiahnute priemerne vysledky. Prevadzka svoje vyrobne ulohy splnila na 121 percent a ulohy nakladky na 107 percent. Stanovene planovane ulohy vyroby prekrocila o 52 ton a ulohy nakladky o 19 ton. V januari nebol dopyt po izolovanych bezsvikovych rurach a pozinkovanych rurach, co suvisi so sucasnym rocnym obdobim. Casovy faktor zohral ulohu i pri praci vo vykonoch, ktore boli v minulom mesiaci zrealizovane len v hodnote 70 tisic Sk,

* zakazkova napln taharni rur bola v januari dobra, co sa odrazilo na dosiahnutych vysledkoch. Celkove boli v obidvoch taharnach rur vyrobne ulohy splnene na 108,5 percenta, pricom taharen rur I. vykazala 115,3 percentne plnenie a taharen rur II. 105,6 percentne plnenie. Prekrocenie stanovenych uloh v taharni rur I. bolo ovplyvnene sortimentnou skladbou vyroby. V sucasnom obdobi pocitujeme nizsi zaujem o presne rury najmensej rozmerovej skupiny, jej nedostatok je eliminovany vyrobou rur vo vyssich rozmerovych skupinach. Aj ulohy nakladky si obidve vyrobne prevadzky splnili a v porovnani s rozpisom ich prekrocili o 17,5 percenta,

* v stredisku oblukaren, z dovodu nizkeho zaujmu o tento druh vyrobku, bol pocas celeho mesiaca uplatnovany dvojzmenny patdnovy rezim striedania zmien. Pre nizku zakazkovu napln bolo nutne predlzit vianocny "prestoj" a plnenie vyrobnych uloh sa zacalo az 11. januara 1999. Vyrobne ulohy januara boli splnene len na 77,4 percenta, ulohy nakladky boli lepsie a stredisko ich splnilo na 98 percent,

* v prevadzke hutnicka druhovyroba zakazkova napln stale nedosahuje planovane zamery a aj v predchadzajucom mesiaci sme zaevidovali nizsie plnenie. Vyrobne ulohy v sortimente vyrobkov hutnickej druhovyroby boli splnene len na 47,7 percenta a v sortimente hydraulickych rur na 70 percent. Celkove za minuly mesiac bol z prevadzky vyvezeny tovar v hodnote 6,7 mil. Sk.

Zaverom mozno konstatovat, ze vstup do plnenia vyrobnych uloh roka 1999 odrazal moznosti vyroby vzhladom na sucasnu zakazkovu napln. Zakazkova napln na februar je v porovnani s minulym mesiacom trochu nizsia v sortimente presnych rur v obidvoch taharnach rur, takze bude nutne cast marcovych zakaziek presunut uz do tohto mesiaca. V ostatnych druhoch vyrobkov je februarova zakazkova napln podobna ako bola v januari. Do plnenie pracovnych uloh prajem celemu kolektivu vela pevneho zdravia, pracovnej a rodinnej pohody.

...kolektivna zmluva bude co nevidiet podpisana. Co je na tom pravdy? V den tlace nasich novin, 10. februara 1999, sa v popoludnajsich hodinach malo konat piate stretnutie vyjednavatelov a my sme predtym oslovili zastupcov obidvoch stran:

ceste, a to aj zo strany odborov. V mzdovej oblasti sme dosli na ostatnom vyjednavani k zhode. Otvorena zostala problematika tvorby a cerpania socialneho fondu, zjednotenie nazoru v oblasti dochodkoveho pripoistenia v DDP STABILITA a tretim okruhom, ktory potrebujeme vyjasnit, je prispevok zamestnancov na podbrezovske noviny, podbrezovsky sport a podbrezovsku hudbu. Aj napriek tomu, ze su este tri oblasti, ktore potrebujeme doriesit, verim, ze do konca februara KZ na rok 1999 podpiseme.

- Po styroch uskutocnenych stretnutiach predpokladam, ze dnes by sme mali v kolektivnom vyjednavani zjednotit posledne rozdielne stanoviska obidvoch zucastnenych stran a tak vytvorit podmienky k podpisu KZ na rok 1999.

Riaditelstvo ZS Pionierska 2, v Brezne oznamuje rodicom ziakov druhych rocnikov, ze mozu prihlasit svoje dieta do triedy s rozsirenym vyucovanim jazykov v 3. rocniku, v ktorom vyucujeme anglicky a nemecky jazyk. Vyucovanie cudzich jazykov sa uskutocnuje intenzivne, pouzivame praxou overene vynikajuce zahranicne ucebnice.

Prihlasky mozete odovzdat na riaditelstve skoly, ktoru vase dieta navstevuje alebo priamo na tunajsie riaditelstvo skoly do 19. februara 1999.

Na zaklade prihlasky bude vase dieta pozvane na prijimacie skusky - poplatok je 50,- Sk. Po skonceni ZS v triede s rozsirenym vyucovanim jazykov ziaci ziskavaju komunikativne schopnosti na vybornej urovni. Tymto maju umozneny sirsi vyber studia. Vyuzite jedinecnu prilezitost, ktora moze v buducnosti vhodne ovplyvnit volbu buduceho povolania vasho dietata, ako aj praktickeho uplatnenia.

Zakon upravuje prava a povinnosti pravnickych osob, organizacii a organov statnej spravy v odbore metrologia v takom rozsahu, ktory je potrebny na zabezpecenie jednotnosti a spravnosti meradiel a merania.

Organy statnej spravy vykonavaju statnu metrologicku kontrolu meradiel, do ktorej patri:

- inspekcna kontrola dodrziavania povinnosti organizacie stanovenych tymto zakonom.

Podla zakona meradla sluzia na urcenie hodnoty meranej veliciny. Spolu s nevyhnutnymi pomocnymi meracimi zariadeniami sa clenia na:

- etalonom je meradlo, referencny material alebo system urceny k definovaniu, stelesneniu, uchovaniu alebo reprodukovaniu meracej jednotky, jednej a viac hodnot veliciny,

- su meradla, ktore urcil UNMS SR na povinne overovanie s ohladom na ich vyznam pre ochranu spravnosti obchodneho styku, pre ochranu zdravia, zivotneho prostredia, bezpecnosti prace a inych verejnych zaujmov.

- su materialy presne urceneho zlozenia alebo vlastnosti. Mozu byt certifikovane referencne materialy (CRM), slovenske referencne materialy (SRM), necertifikovane referencne materialy (RM).

Ucelom overovania alebo kalibracie meradiel je zabezpecovanie ich jednotnosti a spravnosti. Jednotnost meradiel a merania je zalozena na schemach nadvaznosti , to znamena, ze vsetky meradla v SR su zaradene do neprerusenej postupnosti prenosu hodnoty veliciny, zacinajucej etalonom najvyssej metrologickej kvality a konciacej pracovnymi meradlami v danom odbore merania.

je suhrnom cinnosti vykonavanych organmi statnej metrologie (alebo inym poverenym organom) s cielom zistit a potvrdit, ze meradlo ma pozadovane metrologicke vlastnosti a vyhovuje poziadavkam predpisov na overenie meradla.

Vykonanie overenia meradla je vyznacene uradnou znackou (nalepkou, resp. plombou obsahujucou posledne dvojcislo roku overenia) na miestach urcenych pri typovom schvalovani meradla a pripadnym vystavenim overovacieho listu.

Doba platnosti overenia s vystavenim overovacieho listu sa pocita odo dna overenia. Pri meradle overenom bez overovacieho listu sa pocita od zaciatku kalendarneho roka nasledujuceho po roku, v ktorom sa overenie vykonalo. Platnost overenia zanikne, ak bola poskodena uradna znacka, meradlo stratilo svoje metrologicke vlastnosti poskodenim alebo upravou.

je subor cinnosti, ktore davaju za urcenych podmienok zavislost medzi hodnotami indikovanymi meracim pristrojom alebo hodnotami reprezentovanymi mierou a medzi prislusnymi znamymi hodnotami meranej veliciny. Kalibracii podliehaju pracovne meradla, ktorych pouzivanie ma vplyv na mnozstvo a kvalitu vyroby, alebo sa pouzivaju za okolnosti, ked nespravnym meranim mozu byt poskodene zaujmy organizacie alebo obcana.

Kalibraciu pracovnych meradiel zabezpecuje organizacia, ktora tieto meradla pouziva. Kalibraciu meradiel pre ine organizacie mozu vykonavat okrem metrologickych organov a akreditovanych metrologickych stredisk tiez organizacie nadviazane na etalony metrologickych organov. Kalibracny interval pre meradla si urcuje uzivatel meradiel.

- pouzivat zakonne meracie jednotky ustanovene STN 01 1300 Zakladne meracie jednotky (napr. gram, sekunda, meter a ich nasobky a podiely),

- viest evidenciu pouzivanych etalonov a urcenych pracovnych meradiel (PMU) podliehajucim povinnemu overovaniu. V ZP a.s. je tato evidencia vedena referatom metrologie odboru riadenia kvality. Ku kazdemu podnikovemu etalonu je vydany overovaci list prislusnou organizaciou,

- organizacia, ktora vyraba, opravuje alebo vykonava montaz meradiel je povinna sa prihlasit na registraciu na Urade pre normalizaciu, metrologiu a skusobnictvo (UNMS SR). Zeleziarne Podbrezova a.s. su registrovane pre opravy a montaz vah, montaz vodomerov, plynomerov, meracov tepla a elektromerov,
- uviest do obehu PMU len so schvalenym typom meradla. Organizacia nesmie tam, kde sa ma pouzivat PMU pouzit lubovolne meradlo bez schvaleneho typu a overenia. Meradla, ktore nemaju schvaleny typ nie je mozne overit. Mozu sa len kalibrovat,

- pouzivat PMU na dany ucel, pre ktory je vyhlasene ako urcene meradlo, len s platnym overenim,

Pri zisteni porusenia povinnosti vyplyvajucich zo zakona, moze statny metrologicky organ (UNMS SR) ulozit organizacii pokutu pre porusenie zakona.

Aj takto vyzera zdroj ziarenia

Dosledna kontrola vstupov do nasej akciovej spolocnosti sa vyplaca. Vybudovanim systemu kontroly oceloveho odpadu so zameranim na vyskyt radioaktivnych latok ochranujeme nielen nasu vyrobu, ale aj vyrobky. Potvrdzuje to aj posledny pripad, ked meracia brana indikovala vyskyt radioaktivneho kovoveho srotu. Ako zdroj ziarenia bola "dohladana" kontaminovana pasovina Co 60, ktorej davkovy prikon na povrchu bol cca 5000 nasobok prirodneho pozadia. V sucasnej dobe je kontaminovana pasovina bezpecne ulozena a nepredstavuje pre okolie ziadne zdravotne riziko. Po legislativnom konani bude vratena do krajiny povodu - Ceskej republiky.

Ovela zavaznejsi pripad sa stal zaciatkom decembra minuleho roka. Pri vazeni uz prazdneho automobiloveho kontajnera po vykladke kovoveho srotu, meracia brana na automobilovej vahe indikovala vyskyt radioaktivnej latky. Po naslednom prekontrolovani vylozeneho kovoveho srotu, a ubezpeceni sa o jeho bezchybnosti, bola kontrola upriamena na kontajner dodavkoveho vozidla, kde bola dokazana pritomnost radioaktivnej latky. Nakolko pominul dovod vykonat " dohladavku" v

nasej akciovej spolocnosti, po dohode s okresnym hygienikom bola vykonana v Banskej Bystrici so sokujucim zaverom. " Dohladana " bola kapsula, ktora obsahovala radioaktivny izotop Co 60. Ludska nezodpovednost siaha az tak daleko, ze bol do kovoveho odpadu vyhodeny samotny zdroj ziarenia. Okresnym hygienikom bolo podane trestne oznamenie za vseobecne ohrozenie na neznameho pachatela a pripad je v stadiu policajneho vysetrovania.

Prijemnym je konstatovanie, ze nasa akciova spolocnost patri medzi priekopnikov merania radioaktivity kovoveho odpadu a nas system kontroly vstupov je dosledne prepracovny. Svedci o tom aj fakt, ze sa na nas obracaju so ziadostou o konzultacie aj zastupcovia renomovanych firiem. Prave v suvislosti so zisteniami, ze v kovovom

srote sa nachadzaju kontaminovane casti polnohospodarskych strojov, uskutocnili organy CO vysetrovanie v polnohospodarskych podnikoch. Vysledkom bolo zadrzanie niekolkych desiatok sucasti, podobnych ako na fotografii (zdroj informacie SSZU Banska Bystrica). Je to iste nezanedbatelny prispevok k celkovemu ozdraveniu zivotneho a pracovneho prostredia, pretoze bolo len otazkou casu, kedy by sa tieto suciastky objavili v kovovom srote.

Vojtech Remenar

Pociatky zelezohutnictva na Horehroni su ovela starsie ako siaha pamat doteraz znamych historickych pramenov. K nebyvalemu rozvoju zeleziarstva v tomto regione prispievali vynikajuce prirodne podmienky a banske podnikanie. V procese rozvoja horehronskeho zelezohutnictva bol koncom 18. storocia vytvoreny tzv. Hronciansky komplex, ktoreho zakladnymi clankami bolo 6 vysokych peci (dve v Hronci, po jednej v Tisovci, Pohronskej Polhore, Lubietovej a na Ponikach) a niekolko skujnovacich hamrov. V prvej polovici 19. storocia podliehala vyroba a spracovanie zeleza v Hroncianskom komplexe zmenam charakterizujucim nastup priemyselnej revolucie v Uhorsku. Najmodernejsim a technicky najdokonalejsim clankom Hroncianskeho komplexu sa stala pudlovna a valcovna pod horou Brezovou. Jej zaciatky spadaju do roku1836, kedy viedenska komora skumala moznost vyrabat v Hroncianskom komplexe kolajnice pre tzv. "severnu zeleznicu". Navrh valcovne vypracoval grof G. Schweizer a v roku 1839 prednosta viedenskej komory, zakladatel podbrezovskych zeleziarni, A. Lobkowitz dal pokyn k ich vystavbe, ktora sa zacalo v roku 1840 prvymi stavebnymi pracami na vodnych dielach a vyvlastnovanim pozemkov. V rokoch 1842-43 boli vsetky stavebne prace zastavene pre neujasnenosti v technickom zariadeni valcovne. Az v roku 1844 bol schvaleny definitivny plan vystavby a rozpocet. Ustredne organy schvalili vystavbu 2. juna 1946 a do konca roku 1847 pokracovalo vyvlastnovanie pozemkov a hlavna hala valcovne "sa dostala" pod strechu. Nasledujuce revolucne roky prerusili rozbehnute prace. Od roku 1851 boli realizovane opatrenia na urychlenie dokoncenia vystavby pudlovne. Sprava zeleziarni v roku 1852 dvojtyzdenne podavala informacie o postupe prac a za docasneho spravcu bol vymenovany Raffelsberger z Pravalu (Korutansko). V tomto roku bola na konci doliny Hnusno postavena tehelna na vyrobu ohnovzdornych tehal, v Podbrezovej dokoncili vystavbu vyrobnych objektov, postavili plamennu pec a liali suciastky na celne kladivo, stupy, stojany, valec, zotrvacniky valcovacich trati. V lejarni a v mechanickej dielni v Hronci pripravovali vyrobne zariadenia. V priebehu roka 1853 postavili ohrievace, valcovaciu trat, pudlovacie pece a duchadla. 15. novembra 1853 bolo pokusne spustene duchadlo, valcovna hrud a celne kladivo. 27. novembra 1853 o 1. hod. v noci zacala tavba v pudlovacich peciach. Zaverecne pudlovacie prace trvali dalsi polrok. Zaciatkom jula 1854 spustili vyrobu kolajnic, v septembri 1854 pracovalo naplno prve, tzv. "lave", kridlo. Spustenim prevadzky v Podbrezovej, co zapadlo do novej zeleznicnej horucky v monarchii, vznikol prvy zavod tohoto druhu v Uhorsku. Rakusko-uhorske vyrovnanie znamenalo zmenu vlastnika podbrezovskych zeleziarni. Do vienka ich dostala Uhorska vlada, ktora 29. marca 1869 povolila a financne dotovala dostavbu II. kridla zeleziarni (ukoncena bola v roku 1875). Zavod, ktory v roku 1875 bol ziskovy, bol od roku 1876 stratovy (v roku 1884 bola vyroba kolajnic uplne zastavena). Vychodiskom z danej situacie bolo bud zastavenie vyroby, alebo prestavba zavodu so zameranim sa na vyrobu takeho tovaru, ktorym trh nebol este nasyteny. Prestavbu podbrezovskych zeleziarni a celeho Hroncianskeho komplexu riadil od jej zaciatku, v roku 1881, Anton Kerpely a v ramci nej Podbrezova ziskala rurovnu, nove vykonne valcovacie trate vo valcovni a v oceliarni boli vybudovane prve martinske pece na vyrobu plavkovej ocele.Siroke uplatnenie dostali parne stroje, modernejsie sa vyuzivala voda energia, pribudli nove pracovne a pomocne stroje. Po rekonstrukcii (skoncila v roku 1886) Podbrezova opat ziskala stratene pozicie na trhoch a zavod bol aj po 15- rokoch ziskovy. Od roku 1883 bola Podbrezova poverena spravou v Budapesti na utvorenie noveho vedenia zeleziarskych zavodov. Znenie firmy v tomto obdobi bolo Brezovai kiralyi vasgyar/Brezovske kralovske zeleziarne. V roku 1886 bola osada Brezova premenovana na Zolyiom-Brezo (Zvolenska Brezova) v novovytvorenej Zvolenskej zupe. V dosledku toho doslo k zmene v nazve firmy (do r. 1918) Magyar kiralyi vasgyar Zolyiom Brezo/Madarske kralovske zeleziarne Zvolenska Brezova.

Prelom storoci sa vyznacoval dalsou hospodarskou krizou, ktora sposobila obmedzenie vyroby aj v podbrezovskych zeleziarnach. Nutne doslo k dalsim technickym zlepseniam (boli postavene 4 hydroelektrarne - Podbrezova, Piesok, Lopej, Dubova) a preslo sa na mineralne paliva. Pribudla dalsia nova hala oceliarne so 4 SM-pecami (20 t), bola zrekonstruovana stara martinska oceliaren, cim mal zavod 7 SM-peci, s celkovou kapacitou 129 ton. Rurovna dostala dve nove valcovacie stolice typu "Briede" (v roku 1905) a tretiu v roku 1909. Vo valcovni bola vybudovana nova valcovacia trat "Lauttrio" na hrube plechy a v roku 1907 bol zrekonstruovany zavod na Chvatimechu.

Rast vyroby bol markantny v roku 1906, avsak trval len do roku 1913, kedy sa opat prejavili priznaky dalsej zo serie hospodarskych kriz zo zaciatku 20. storocia. 28. jula 1914 vypukla prva svetova vojna, nasledkom coho sa vojnovym potrebam prisposobil aj vyrobny program v podbrezovskych zeleziarnach, ktore vyrabali obaly na srapnely a delove strely. Zavod sa dostal pod priamu vojensku kontrolu a 2. augusta bol vyhlaseny za vojensky objekt. V roku 1918 doslo k zmene vlastnika zeleziarni, stal sa nim Ceskoslovensky stat (v tomto roku MVP v Prahe a Horna a hutna sprava vytvorili tzv. banske spravy a riaditelstva, o.i. aj BANSKE RIADITELSTVO ZELEZIARNI V PODBREZOVEJ). Slovensko v podmienkach Uhorska tvorilo jeho najpriemyselnejsiu oblast. V podmienkach Ceskoslovenskej republiky vystupil do popredia technicky a hospodarsky naskok Ciech.

Komu je venovany pamatny napis vyryty v zakladnom kameni z roku 1840, ktory je v sucasnosti umiestneny pred budovou muzea?

V minulom roku sme zaregistrovali 61 pracovnych urazov s vymeskanim 2710 kalendarnych dni. V porovnani s rokom 1997 sme mali o 9 urazov menej, doslo vsak k narastu zameskanych kalendarnych dni o 579.

V prvom polroku (25.2.) utrpel pracovnik taharne rur 1, strediska oblukaren, tazky pracovny uraz. V priebehu opravy a opakovaneho spustania chodu pily PHA 27 mu zachytilo a vtiahlo lavu ruku medzi remenove prevody, cim doslo k pohmozdeniu a odtrhnutiu clankov palca, a 3.,4. a 5. prsta.

Zvysenu urazovost zaznamenali v prevadzkach oceliaren, v kolajovej doprave a v strojarskej vyrobe. K vyraznemu znizeniu pracovnej urazovosti doslo v prevadzkach taharen rur II., vo valcovni rur, v taharni rur I. a v srotovom poli na Piesku. Bez pracovneho urazu pracovali prevadzky hutnicka druhovyroba a elektroservis.

Podla pocetnosti (t.j. podla poctu pracovnych urazov na 100 zamestnancov) bola najvyssia urazovost v prevadzke kolajova doprava (3,33), v srotovom poli na Piesku (3,26), vo zvarovni rur velkych priemerov (2,66) a v oceliarni (2,55). Priemerna pocetnost za akciovu spolocnost predstavovala 1,51, co v porovnani s rokom 1997 znamenalo znizenie o 12 percent.

Podrobnejsi rozbor urazovosti v strediskach dokazuje, ze najviac urazov bolo v upravni taharne rur II. (7), vo vyrobe rur vo valcovni rur a na srotovom poli v oceliarni (po 4), na ZPO v oceliarni a v medzioperacnom oddeleni taharne rur I. (po 3).

Pri porovnani mesacnej urazovosti vykazujeme najvyssiu urazovost vo februari (11 pripadov), v auguste a v oktobri ( po 8 pripadov) a najnizsia urazovost bola v januari a v novembri (po 2 pripady). Najnebezpecnejsimi dnami z pohladu urazovosti boli piatky (18), pondelky (11) a najbezpecnejsie sme pracovali pocas sobot (2).

V oblasti pracovnej urazovosti zien sme mali 4 urazy a to v prevadzke taharen rur II. a v odbore obrany a ochrany. V porovnani s rokom 1997 sme zaznamenali o dva urazy zien menej.

Z dovodu pracovnych urazov sme vymeskali 2710 kalendarnych dni, co v porovnani s predchadzajucim rokom predstavuje zvysenie o 579 dni. Priemerne percento praceneschopnosti bolo 0,18 , priemerne denne bolo v osetreni z dovodu urazu 7 zamestnancov (znizenie o 1) a jeden pripad sa priemerne liecil 44 dni, co predstavovalo zvysenie o 14 dni. Pod nepriaznivy stav praceneschopnosti sa podpisalo 6 pracovnych urazov s praceneschopnostou nad 100 kalendarnych dni.

Pri pracovnych urazoch boli najviac poskodene - hlava (4 pripady), oci (1), trup - hrudnik, bucho a chrbat (4 pripady), horna a dolna koncatina (po 26 pripadov). Najcastejsie boli poranene zapastie a ruka, priehlavok a noha (vyrony, podvrtnutia, natiahnutia klbov a vaziva, zlomeniny a otvorene rany).

V minulom roku boli v zeleziarnach priznane 3 choroby z povolania, v prevadzkach oceliaren a vo zvarovni rur velkych priemerov. V oceliarni to bola choroba z vibracie a zaprasenie prachom SiO_2,vo zvarovni rur doslo k poruche sluchu sposobenej hlukom. V prevadzke valcovna rur bolo v zmysle § 115 ZP jedno preradenie pre podozrenie na chorobu z povolania, vyplyvajucu z rizika hluku.

Od roku 1994 do roku 1998 bolo priznanych v Zeleziarnach Podbrezova a.s. 16 chorob z povolania , z toho z vibracii 6, z hluku 4, jedno kozne ochorenie, pre pracu v prasnom prostredi 3 a z dovodu dlhodobeho nadmerneho jednostranneho zatazenia (DNJZ) boli priznane 2 choroby z povolania.

Zeleziarne Podbrezova a.s. odskodnili v roku 1998 61-pracovnych urazov a 3 choroby z povolania, z toho z dovodu porusenia zasad bezpecnosti prace v 31 pripadoch boli urazy odskodnene len ciastocne. Postihnutym bolo vyplatenych 512481 Sk (z toho strata na zarobku 309194 Sk, bolestne 133327 Sk a stazenie spolocenskeho uplatenia 69960 Sk). Za choroby z povolania bolo vyplatenych 566199 Sk a renty za poskodenie zdravia z predchadzajucich rokov predstavovali 556199 Sk. Za pracu v stazenom pracovnom prostredi bolo zamestnancom vyplatenych 11507082 Sk.

Kontrolu stavu BOZP a ochrany zivotneho prostredia vykonavaju prislusni riadiaci pracovnici a odborni pracovnici oddelenia bezpecnosti a hygieny prace v zmysle S-431/1996. Vlani bolo uskutocnenych 120 kontrol zo strany veducich prevadzok, pri ktorych bolo zistenych 2349 nedostatkov, 24 nedostatkov nebolo odstranenych v stanovenych terminoch. Dalsich 3286 kontrol bolo smerovanych na pozitie alkoholickych napojov, s pozitivnym vysledkom v 13 pripadoch.

Statny odborny dozor Inspektoratu bezpecnosti prace v Banskej Bystrici v priebehu minuleho roka vykonal v ZP a.s. dve kontroly zamerane na tazky pracovny uraz, na prijatie a nasledne plnenie 4 zistenych nedostatkov.

Plan ozdravnych opatreni obsahoval 48 akcii, z ktorych bolo 42 splnenych, 2 su rozpracovane a 4 akcie neboli splnene.

Ku koncu minuleho roka pracovalo na rizikovych pracach 1811 zamestnancov, z toho 273 zien. Z celkoveho poctu zamestnancov predstavuje tato skupina 45,7 percenta, co znamenalo v porovnani s rokom 1997 znizenie o 3,2 percenta.

Na rizikovych pracach v roku 1998 bolo exponovanych 1-rizikovym faktorom 1506 zamestnancov ( z toho 254 zien), 2- rizikovymi faktormi 174 zamestnancov ( z toho 19 zien), 3- rizikovymi faktormi 82 zamestnancov a 4- rizikovymi faktormi 49 zamestnancov. S rizikovou skodlivinou

infracervene ziarenie pracovalo 70 zamestnancov, v prasnom prostredi a so zvaracskym dymom 133,

v hlucnom prostredi 1741, vplyv vibracii bol na 63, s polycykl. aromat. uhlovodikmi 15, s ionizacnym ziarenim 55, tepelnej zatazi bolo vystavenych 105 a DNJZ 114 zamestnancov.

V priebehu roka 1998 bolo zaznamenanych 258 nepracovnych urazov, v dosledku coho bolo vymeskanych 7942 kalednarnych dni. Pri porovnani s rokom 1997 vykazujeme znizenie o 82 nepracovnych urazov a znizil sa aj pocet zameskanych dni o 2406. Pocetnost na 100 zamestnancov bola 6,38 (znizenie o 1,94), percento pracovnej neschpnosti bolo 0,54 (znizenie o 0,15) a v priemere sa pracovnik postihnuty nepracovnym urazom liecil 30 dni - rovnako ako v predchadzajucom roku.

- Chripka je ochorenie celeho organizmu, zvycajne s prudsim priebehom ako prechladnutie. Je to vazne ochorenie, casto prichadzajuce nahle, sprevadzane vysokou horuckou, niekedy i zimnicou, bolestami svalstva, klbov, hlavy, k tomu sa pridruzuje celkova slabost, unava, nadcha, zapal ocnych spojiviek. Nadcha je vlastne infekcia hornych dychacich ciest, je teda ohranicena na nos, hrdlo a dychacie cesty. Zvacsa ju nesprevadza horucka. Ak vsak sekret vytekajuci z nosa je husty, hnisavy, treba vyhladat lekara, pretoze je to priznak pritomnosti bakterii, ktore mozeme liecit len antibiotikami. V obidvoch pripadoch su niektore priznaky spolocne - unava, kasel a upchaty nos. Trvaju zvycajne tyzden, pocit slabosti, unava, nedostatok energie a depresia po chripke vsak pretrvavaju, kym po nadche sa zotavime hned.

Sprievodnym znakom oboch ochoreni je bolest v hrdle. Ako vsak spozname, ze treba ist k lekarovi?

- Biely povlak na capoch je signal, ze ochorenie neslobodno podcenovat. Prave nedoliecene streptokokove anginy a nedoliecene chripky mozu byt pricinou velmi zavaznych komplikacii. Napriklad zdlhave ochorenia priedusiek, chronicke bronchitidy, prve prejavy prieduskovej astmy, zapaly srdcoveho svalu, mozu byt dosledkami takejto nerozvaznosti. Nedoliecena chripka moze nastartovat ine, velmi zavazne ochorenie. Aj pod chripkou sa mozu skryvat niektore zavazne ochorenia. Cervene bolestive hrdlo si liecime kloktanim - rozsirena je slana voda a velmi ucinne su extrakty a spreje zo salvie lekarskej, caje zo salvie, z repika a ucinna je aj mineralna voda Vincentka.

- Ani pri prechladnuti, ani pri chripke, ktora nie je sprevadzana inym ochorenim (alebo ak nie sme chori na srdce, oblicky a pod.) antibiotika nepotrebujeme, pretoze chripka je virusove ochorenie a antibiotika su ucinne proti bakteriam. S antipyretikami, ktore zrazaju vysoke teploty, tiez musime narabat opatrne. Zvysena teplota je signalom, ze telo sa brani infekcii a do 38,5 stupnov C nepokladame za horucku, nad 39 stupnov C mozeme proti nej nieco podnikat. Neodporuca sa robit zabaly na hrudniku, osvedcenejsie a bezpecnejsie su zabaly na zapastiach ruk a na nohach - vzdy na 3 koncatiny a po 20 minutach striedat. Choreho neprehrievame, dbame na dostatok tekutin, vyborne su bylinkove caje - lipa, repik, salvia, mata, sipky, rozne zmesi proti prechladnutiu, na potenie a pod., ovocne a zeleninove stavy. Nikdy nezrazame teplotu viac ako o jeden stupen. Teplota zvycajne v priebehu dvoch dni ustupi.

- Rozhodujuci je nas imunitny system. Zdravy sposob zivota, otuzovanie, sportovanie, spravna zivotosprava - to je najdolezitejsie, co mozeme pre seba spravit. Pri chripkovej epidemii sa vyhybajme miestam, kde sa zhromazduje vela ludi, zvysme osobnu hygienu, jedzme vela zeleniny a ovocia. Nemali by sme zabudat na taku malickost ako je pravidelne vetranie a dostatocna vlhkost vzduchu. Suche prekurene miestnosti su na sirenie chripky ako stvorene.

Dakujeme vsetkym pribuznym, znamym a spolupracovnikom z valcovne rur za prejavy sustrasti a kvetinove dary na poslednej rozlucke s nasim otcom

DOPLNKOVE D¡OODKOVE POISTENIE je tym spravnym riesenim, pretoze umoznuje, aby na vas ucet prichadzali peniaze nielen od vas. Prispeje vam i zamestnavatel a priestor ma aj odborova organizacia. Dokazete si to vypocitat sami: ak sa rozhodnete pre prispevok minimalne 100,- Sk a zamestnavatel vam prispeje rovnakou sumou, je to uz 200,- Sk mesacne. Tu sa vyhodnost doplnkoveho dochodkoveho poistenia ponuka sama. Je 100% vyssia, ako v ktorejkolvek komercnej poistovni, kde si prispevky platite len sami.

Mladi este o dochodku nepremyslaju, ale mali by. V doplnkovom dochodkovom poisteni totiz plati "cim skor, tym viac". Necakajte na poslednu chvilu. Priklady vypoctu jednoznacne dokumentuju vyznam vstupneho veku a jeho vplyv na vysku dochodku.

Ak uz nepatrite k najmladsim, mate aj vy moznost zapojit sa do systemu doplnkoveho dochodkoveho poistenia. Splnenim podmienok ustanovenych davkovym planom DDP STABILITA budete o niekolko rokov poberat niektory druh doplnkoveho dochodku.

Vstup do systemu je dobrovolny. Vo svete vnimaju zamestnanci vytvorenie podmienok pre vstup ako velku sancu zabezpecit si prilepsenie k dochodku s vyraznou pomocou zamestnavatela.

Viete, ze pri doplnkovom dochodkovom poisteni je cela vyska vasho prispevku odpocitatelnou polozkou znizujucou zaklad dane? To znamena, ze vas danovy zaklad bude nizsi o prispevok na doplnkove dochodkove poistenie a tym bude nizsia aj vypocitatelna dan.

V DDP STABILITA prebieha najefektivnejsie zhodnocovanie vasich penazi. Prispieva vam vas zamestnavatel, snazit sa musi aj poistovna. Dosiahnutie co najvyssieho vynosu z investovania je otazkou existencie samotnej poistovne. Aby poistovna s vasimi peniazmi nerobila to, co sama chce, ako sme boli svedkami v roznych fondoch, drzi nad nou svju kontrolnu ruku stat.

Ak z nejakych dovodov budete chciet svoju ucast na doplnkovom dochodkovom poisteni zrusit, DDP STABILITA je povinna vyplatit odstupne.Vyplatene budete mat vsetko, co ste na svoj osobny ucet vlozili vy, zvysene o vynos, ktory vase peniaze pri investovani poistovne priniesli.

Vase peniaze vyplati poistovna pozostalym, ktorych uvediete v zamestnaneckej zmluve. Zalezi od vas, ako sa rozhodnete, bud vo forme pozostalostneho dochodku, alebo inak.

Najprv zamestnavatel uzatvara zamestnavatelsku zmluvu, v ktorej dohodne konkretne podmienky svojej ucasti v systeme ( vysku zamestnavatelskeho prispevku, kriteria rozdelenia ...Zamestnanec sa stane poistencom uzatvorenim zamestnaneckej zmluvy s tou doplnkovou poistovnou, s ktorou uzatvoril jeho zamestnavatel zamestnavatelsku zmluvu.V zamestnaneckej zmluve je zahrnuty aj zavazok zamestnanca mesacne prispievat na doplnkove dochodkove poistenie a jeho suhlas, ye dohodnuta vyska mu moze byt zrazana zo mzdy. Zamestnanecky aj zamestnavatelsky prispevok odvadza na ucet doplnkovej dochodkovej poistovne bezhotovostnym platobnym stykom zamestnavatel.

Z prispevkov, ktore na vas osobny ucet v DDP STABILITA prichadzali od vas a od vasho zamestnavatela a ktore DDP STABILITA uspesnym investovanim vyznamne zhodnotila, mozete kazdy stvrtrok ocakavat niektory z nasledujucich druhov dochodkov:

doplnkovy starobny dochodok - mozete sa rozhodnut ci ho chcete pomerat len urcity cas alebo az do konca svojho zivota,

doplnkovy invalidny dochodok - na okamzite riesenie nepriaznivej zivotnej situacie spojenej so vznikom invalidity vam DDP STABILITA ponukne moznost jednorazovej platby vo vyske 30% financnych prostriedkov evidovanych na vasom osobnom upcte. Zo zostatku vam bude vyplacat dozivotny invalidny dochodok,

vysluhovy dochodok - ak po stanoveny pocet rokov budete vykonavat prace, za ktore zakon stanovil zamestnavatelovi platit zvysene prispevky na doplnkove dochodkove poistenie,

pozostalostny dochodok- vsetkym pozostalym, ktorych ste uviedli v zamestnaneckej zmluve,

Priklady roznych doplnkovych dochodkov vyplacanych 1/4 rocne za podmienok uvedenych v tabulke:

** pozostalostny dochodok je vyplacany pozostalym, ak v case umrtia poistenca boli splnene podmienky naroku na jeho vyplacanie

Jedalny listok od 15. do 21. 2. 1999

Pondelok 15.2.

I. zmena

Polievka: Sosovicova kysla, chlieb

Brav. stehno na smotane, cestovina

Ciganska rostenka, ryza, salat

Zeleninove rizoto, uhorka

Salat z cervenej repy s jablkami

II.-III. zmena

Polievka: Hrstkova, chlieb

Bravcova pecienka, kapusta, knedla

Dalmatske cufty, ryza

Utorok 16.2.

I. zmena

Polievka: Slovenska Sajtlava, chlieb

Bravcovinky s cibul., zemiaky, salat

Rostenka na slanine, tarhona, salat

Zemiakove placky pl. masom, salat

Pikantny syrovy salat

II.-III. zmena

Polievka: Kapustova, chlieb

Srbsky brav. rezen, zemiaky, salat

Dzuvec z brav. masa, uhorka

Streda 17.2.

I. zmena

Polievka: Hov.rolnicka s krup.hal, chlieb

Udena krkovicka, kapusta, knedla

Brav. rezen na hubach, sl. ryza, salat

Drzky na diabolsky sposob, zemiaky

Salat zo zelenej fazulky s cibulou

II.-III. zmena

Polievka: Fazulova zemp. s krup., chlieb

Svieckova hov. pecienka, knedla

Zeleninovy rezen, zemiaky, kompot

Stvrtok 18.2.

I. zmena

Polievka: Zem. s koprom, chlieb

Prirodny brav. rezen, ryza, salat

Vyprazany syr, zemiaky, tat. omacka

Palacinky s dzemom, kakao

Salat sosovicovy

II.-III. zmena

Polievka: Hov. s cestovinou, chlieb

Prirodna rostenka, tarhona, salat

Hovadzi gulas, zemiaky

Piatok 19.2.

I. zmena

Polievka: Hrstkova, chlieb

Srbsky brav. rezen, zemiaky, salat

Svieckova hov. pecienka, cestovina

Volske oko, sos. privarok, chlieb

Salat z hlav. kapusty so zeleninou

II.-III. zmena

Polievka: Drzkova, chlieb

Prirod. brav. rezen, ryza, salat

Leco s klobasou, zemiaky

Sobota 20.2.

Polievka: Francuzska, chlieb

Polske rezne, ryza, salat

Nedela 21.2.

Polievka: Rascova, chlieb

Prirodna rostenka, tarhona, salat

Jedalny listok od 22. do 28. 2. 1999

Pondelok 22.2.

I. zmena

Polievka: Krupkova, chlieb

Hutnicke brav. pliecko, cestovina

Prirodna rostenka, ryza, salat

Talianske spagety, caj

Salat zeleninovy s jablkami

II.-III. zmena

Polievka: Hrachova s krup., chlieb

Ciganska rostenka, zemiaky, salat

Madarsky gulas, knedla

Utorok 23.2.

I. zmena

Polievka: Goralska, chlieb

Vypraz. cevabcici, zemiaky, salat

Cigansky brav. rezen, tarhona, salat

Volske oko, zel.fazulka na masle, zem.

Macedonsky salat s tofu

II.-III. zmena

Polievka: Sosovicova kysla, chlieb

Udena krkovicka, kapusta, knedla

Sekana pecienka, zemiaky, kompot

Streda 24.2.

I. zmena

Polievka: Hov. s pec.hal., chlieb

Belehradsky brav. rezen, uhorka

Znojemske hov. file, sl. ryza, salat

Tofu na kantonsky sposob, zemiaky

Salat zo surovej zeleniny

II.-III. zmena

Polievka: Sl. Sajtlava, chlieb

Vypr. karbonatok so soj. zmes., zemiakovy salat

Debrecinsky gulas, cestovina

Stvrtok 25.2.

I. zmena

Polievka: Drzkova, chlieb

Sikulsky brav. rezen, knedla

Vypraz. karbonatok so soj.zmes., zem. salat

Buchty na pare s makom, kakao

Salat z hl. kapusty s karfiolom

II.-III. zmena

Polievka: Zel. s liat. cestom, chlieb

Vyprazane ryb. file, zemiaky, kompot

Zeleninove rizoto, uhorka

Piatok 26.2.

I. zmena

Polievka: Hrachova s krup., chlieb

Vyprazane ryb. file, zemiaky, kompot

Polke rezne, ryza, salat

Granatiersky pochod, uhorka

Salat fazul. so sunkou a chrenom

II.-III. zmena

Polievka: Fazulova, chlieb

Hov. rezen obalovany, ryza, salat

Segedinsky gulas, knedla

Sobota 27.2.

Polievka: Horacka, chlieb

Brav. rezen na hubach, ryza, salat

Nedela 28.2.

Polievka: Fazulkova, chlieb

Milanska hov. pecienka, cestovina

Neviete zurocit vlastne uspechy a to je dovod nenaplnenia vasich tuzob. Odhodte za chrbat prilisnu skromnost a s presvedcenim, ze ste v danej oblasti dobry, vyuzite vsetky moznosti presadit sa.

Napriek znalosti postupu v danej problematike, ste stale nepoucitelny a svojou ustupcivostou sposobujete skodu nielen sebe, ale aj svojej firme. Slusnost si ponechajte, avsak pridajte na doraznosti a ocakavany vysledok sa rychlo dostavi.

Budte prezieravy a nieco pred svojim okolim i zatajte. Nie je na skodu veci, ked vam zostanu aj male tajomstva, ved nemusi kazdy o vas vediet vsetko.

Hoci ste so svojimi pribuznymi rovnakej krvnej skupiny, snazte sa od nich na chvilu odputat. Prilisna citova vazba a zodpovednost vam zvezuju ruky a brania v osobnom rozlete.

Zruste svoje zapovedanie sa a ukazte sa na miestach, ktore ste z trucu obchadzali. Prihovorte sa i tym, ktori su vam nie velmi sympaticki. Uvidite, ze pri komunikacii s nimi pridete i na ich lepsie stranky, co vas dost prekvapi.

Konecne sa vam podarilo zvladnut i tie najnarocnejsie ulohy poslednych dni. Dodava vam to viac sebadovery vo vlastne schopnosti a schopnosti vasho kolektivu. Verte, ze dosiahnute vysledky ocenia i vasi nadriadeni.

Celkom necakane pridete k vacsiemu obnosu penazi, avsak je tu predpoklad, ze o ne velmi rychlo mozete prist. S investovanim a pozickami zatial pockajte, ved vase peniaze by sa mohli dostat do nespravnych - podvodnickych ruk.

Najvacsou vasou sucasnou devizou je chut s akou ste sa pustili do prace. Neustante, pokracujte v pociatocnom tempe a tento raz sa dostanete do ciela ako vitaz.

Prejavte uz konecne odvahu, trebars i v originalnom obleceni. Nech si okolie uvedomi, ze je vo vas dostatok bojovnosti, ktoru viete uplatnit nielen v praci, ale aj v sukromi.

Zaziarite v spolocnosti ako ta svetlica. Avsak nesnazte sa ju napodobnit aj v rychlom pade nadol. Uvolnite svoje ja a dokazte, ze ta ziara je svetlom vasej osobnosti.

Zlozte konecne masku pretvarky a umoznite okoliu dostat sa blizsie k vam. Ved pod tym pancierom bije srdce velkeho dobraka a len malokto o tom vie.

Cakaju vas prijemne novinky, ktore vsak budu vyzadovat hodne vybavovania. Nezufajte a pustite sa do neho, ved vysledkom bude vas zisk.

Jan SUCHY, Stefan VANIK, Ida KOVANDOVA, Elena CHLEBOVCOVA, Maria KUBIZNIAKOVA

Jozef SUCHY, Jozef BERKO, Milan DONOVAL, Lubor SRNKA, Marian GREGOR, Lydia KOSCOVA, Jaroslav LEITNER, Ondrej SAJGALIK, Bozena GOTTHARDOVA

13. a 14., v sobotu a v nedelu: MALI BOJOVNICI. MP od 15r., vstupne 40,- Sk.

16. v utorok v ramci FK: TAJOMNY VLAK. Vstupne pre clenov 20,- Sk a pre neclenov 30,- Sk.

25. a 26., vo stvrtok a v piatok: ZACHRANTE VOJAKA RYANA. MP od 15r., vstupne: 50,- Sk.

27. v sobotu, 28. v nedelu aj o 17.15 hod.: VECNY PRIBEH. MP, vstupne: 50,- Sk.

Valne zhromazdenie Organizacie spojenych narodov vo svojej rezolucii c. 45/5, zo 16. oktobra 1992, rozhodlo, ze vyhlasi rok 1999 za Medzinarodny rok starsich. Jeho cielom je podpora principov Spojenych narodov , ich uplatnenie do praktickych programov a cinnosti, a sledovanie piatich oblasti - nezavislosti, zucastnenosti, starostlivosti, sebarealizacie a dostojnosti prislusnikov striebornej generacie.

"Co by ste si zelali v Medzinarodnom roku starsich?" sme sa opytali niektorych prislusnikov starsej generacie z Podbrezovej, byvalych zamestnancov podbrezovskych zeleziarni.

- Ja pri stretnuti s mladymi nemam problemy, su voci mne uctivi. Zelam si kludnejsiu starobu ako mame teraz, ved aj my starsi pocitujeme zhon, vplyvajuci z nedostatku financnych prostriedkov, hladame sposoby ako usetrit korunky aby na vsetko vyslo. Pracovala som ako viazacka pri zihacich peciach v taharni rur 1 a dobre mi padne staly kontakt s firmou prostrednictvom novin, kde najradsej citam clanky s aktualnou problematikou, o zdruzenej zdravotnej poistovni, ale oblubujem aj ankety.

- Zelam si v tomto roku a do tych dalsich, hlavne vela zdravia a po poslednych volbach ocakavam a dufam, ze sa situacia aj na Slovensku zmeni k lepsiemu.

V sobotu, 30. januara, odstartovali kolkari odvetnu cast v I. lige. V prestavke medzi jesennou a jarnou castou I. ligy doslo k doplneniu A-druzstva. Do nasho oddielu sa zaradili dvaja hraci z Juhoslavie - Zelemir Mirkovic a Jovan Calic, a z Brezna k nam prestupil P. Hricak. Hned v prvom majstrovskom zapase proti Dolnym Hamrom novi hraci potesili podbrezovskych fanusikov. Dvojica Juhoslovanov potvrdila svoje kvality, ked Calic hned na uvod utvoril rekord drahy vysledkom 978 bodov. Za povsimnutie stoja aj vysledky Mirkovica s vykonom 920 bodov a P. Paulecku s 917 bodmi. Novi hraci prispeli velkou mierou aj k vytvoreniu rekordu drahy v druzstvach s 534 bodmi.

Zostava a vysledky: Z. Mirkovic 920b., P. Paulecko 917b., P. Ban 844b., J. Calic 978b., P. Hricak 833b. a J. Zabka 855b.

11. kolom pokracovala 1. kolkarska liga pre nase A-muzstvo na pode Strazskeho, kde sme vycestovali s cielom zvitazit a priniest domov dva body. Opat novi hraci prispeli k splneniu ciela, ked najskor Zelemir Mirkovic zrazil 918 kolov a Jovan Calic, ako druhy najlepsi hrac nasho muzstva, ziskal 914 bodov.

Zostava a vysledky: P. Ban/L. Bosko 802b., J. Zabka 820b., Z. Mirkovic 918b., P. Hricak 806b., J.Calic 914b. a P. Paulecko 824b.

Nie obycajna skola

Hned po rozlucke so starym rokom 1998 a privitani tohoto noveho sa stretli v prvy januarovy vikend deti roznych vekovych skupin na svahu v Bystrej nad chatou Biela medvedica, kde otvorili lyziarsku skolu pod vedenim Ing. Lubomira Fillu.

Niektore deti s nadsenim, ine so slzami v ociach sa pasovali s lyzami v snahe co najlepsie zvladnut zakladne prvky lyziarskej techniky. Ti pokrocilejsi sa dalej zdokonalovali. Postavajuci ale aj lyzujuci rodicia tyzden co tyzden mohli pozorovat pokroky svojich ratolesti. Pre zaciatocnikov prvym ocenenim bolo, ked instruktor zavelil "... Ideme na vlek!" . Uz nemuseli sliapat a nohy ich menej boleli. A boli by veru vymenili pomer dni stravenych v zakladnej a lyziarskej skole.

Tento rok Perinbaba nebola skupa na snehovu prikryvku a veru aj Dedo Mraz nam poriadne vystipal lica, a tak vycvik v lyziarskej skole skoncil v naplanovanom termine 31. januara 1999. V tento zaverecny den instruktorky a instruktori zorganizovali preteky - slalom. Sutazilo sa v dvoch kolach. Kazdy sa snazil neminut ziadnu branku a lyzovat co najrychlejsie. Vsetci sutaziaci zvladli postavenu trat a plni ocakavania nastupili na zaverecne hodnotenie. Za ZP Sport, a.s., sa k nim prihovoril riaditel Vladimir Vanik a za vsetkych instruktorov lyziarskej skoly Ing. Lubomir Fillo. Deti odchadzali s diplomom, sladkou medailou a inymi sladkostami, no najma s pocitom, ze sa nieco naucili a nieco dokazali.

V mene vsetkych deti a rodicov chcem podakovat instruktorkam a instruktorom lyziarskej skoly, ktori sa pocas piatich vikendov venovali nasim detom, odovzdali im svoje znalosti a skusenosti a nestratili trpezlivost ani s tymi tvrdohlavejsimi. Vysledky prezentovane detmi na svahu v posledny den jasne ukazali, ze sposob lyziarskeho vycviku bol na vysokej urovni. Jednoducho povedane: "... Instruktori vedia, ako na to...". Verim, ze sa tejto cinnosti budu venovat i nadalej a najdu i primeranu financnu podporu. Zelame im vela uspechov!

Mgr. Ivana Weissova

Zaujemcovia o preteky na krnohoch pozor! Telovychovna jednota Chopok Tale a Horska sluzba Nizke Tatry - Juh usporiadaju preteky v jazde na krnohoch vo dvojici, ktore sa uskutocnia 13. februara 1999 na Chopku-Juh. Sutazit sa bude v kategorii muzi a zeny od 18-rokov.

7. - 8.30 hod. prezentacia a losovanie (prihlasky podavaju zaujemcovia v kancelarii pretekov - bufet Srdiecko, startovne je 200,- Sk za dvojicu)

7.30-9.30 hod. doprava na start (sedackovou lanovkou Srdiecko-Kosodrevina, prednost v jazde maju len pretekari so startovnym cislom)

vlastne nebezpecie a preto organizatori odporucajPat prvych dvojic caka vecna cena a posledna dvojica dostane cenu utechy. Pretekari budu startovat na u prilby a hrube oblecenie. Zakladnym pravidlom pre pretekarov je dodrzanie tradicnej konstrukcie a tvaru sani. Musia byt klasickej drevenej konstrukcie, neoplechovane, sklznica prirodna - drevena. Plaz nesmie byt umelo vytvoreny z viacerych vrstiev. Stredova doska na oplenoch sa zakazuje. Az pri dodrzani nasledovnych pravidiel sa moze dvojica zucastnit pretekov.

* Povazujete vstup do ZP SPORT a.s. za pozitivny prinos pre dalsi rozvoj cyklistiky?

- Urcite. Jednak v porovnani s predchadzajucim rokom dnes napr. vieme, aky je nas rozpocet, ( neznamena to vsak, ze nebudeme rozvijat aj vlastne aktivity na ziskanie financnych prostriedkov formou zberu kovoveho odpadu a inak ...), vieme, ze sa mame v pripade potreby na koho obratit a verim, ze aj moznosti, ktore nam ZP SPORT a.s. poskytuje - pravidelny pobyt v saune, treningy v telocvicni, plavaren, masaze... to vsetko prispeje ku kvalitnejsej treningovej priprave.

* Cielom ZP SPORT a.s. je prilakat k sportu aj novych zaujemcov. Uvazujete o aktivitach, ktore tuto myslienku podporia?

- V ramci organizacie Slovenskeho pohara, ktory sa uskutocni zaciatkom juna, pripravujeme vecerne kriterium O putovny pohar mesta Brezna a casovku do vrchu O pohar ZP a.s. a v ramci kriteria, ktore zacneme uz v poludnajsich hodinach, chystame discipliny v ramci verejnych pretekov pre skoly a mladez.

* Cestnu cyklistiku za uplynulu sezonu sme uz hodnotili, v tychto dnoch vsak vyvrcholila sezona v cyklokrose. Ako ste spokojny s vysledkami?

- Cyklokrosova sezona vyvrcholila MS, ktore sa uskutocnili v zavere januara v Poprade. Nasi cyklokrosari absolvovali 15 kol Slovenskeho pohara v troch kategoriach - dorast, kadet a muzi elite. V kategorii dorastencov skoncil Jan Rosik 8. a Martin Molcan 9., v kategorii kadet mal nas reprezentant Dusan Orgonik pocas tejto sezony velku smolu. Pre nemoc absolvoval len 5 pretekov, v dosledku coho skoncil na 12. mieste. Ciastkove umiestnenia 3., 5., 6., vsak nasvedcovali, ze ma naviac. Bol nominovany aj do sirsieho vyberu reprezentacie.

V kategorii muzi elite pretekali 5 pretekari, z toho jeden profesional - Pavol Medved, ktory dosiahol najlepsie vysledky, tri 3. a jedno 2. miesto a v celkovom poradi Slovenskeho pohara v cyklokrose za rok 1998 sa umiestnil na 3.- mieste, reprezentoval SR

na MS v Poprade. Ostatni pretekari dosiahli umiestnenia do bodovanej patnastky -

Jozef Vrablik 11., Peter Medved 12. a Miroslav Kovacik 5. a Robert Malcek skoncil na 17. mieste. Pri hodnoteni celkoveho poradia z 32 klubov, ucastnikov Slovenskeho pohara v cyklokrose za sezonu 1998, sa CK ZP umiestnil na 1. mieste s poctom bodov 596, druhy bol CK Krupina s 516 bodmi a treti JOKO B. Bystrica so 496 bodmi.

Doposial som s umiestnenim nasich cyklokrosarov spokojny a tesi ma, ze zacali pretekat aj byvali pretekari. Na to, ze zacali s treningom dost neskoro, vysledky su dobre, rozhodne lepsie ako vlani, ale neznamena to, ze niet co zlepsovat. Som si vedomy, ze ak spravime v letnej priprave "dobry krok", v zime sa nam to zuroci a verim, ze aj Pavlovi Medvedovi sa podari viac priblizit Glajzovi.

Za cyklisticky klub by som sa chcel podakovat hlavnemu sponzorovi ZP a.s., najma vedeniu, Ing. Vladimirovi Sotakovi, Ing. Juliusovi Krivanovi a Ing. Marianovi Kurcikovi a za ZP SPORT a.s. p. Vladimirovi Vanikovi, urobili pre nas skutocne vela.

Dakujeme aj sponzorom, ako je firma Merida z Banskej Bystrice, p. Stefanik, KVK Brezno, CASTROL, pob. B. Bystrica, Drevovyroba J. Rosik, ELTERM spol. s r.o. D. Kubin a zaroven tlmocim podakovanie Zeleziarnam Podbrezova a.s. aj za sponzorstvo slovenskej reprezentacie na MS.

Sirsia reprezentacia bola vytvorena uz v polovici sezony. Bolo nas tam osem, raz jazdil lepsie jeden, raz zasa druhy a tak sme sa az dva dni pred konanim MS dozvedeli, kto z nas bude startovat. V. Kvetan, trener reprezentacneho druzstva, dal doveru aj mne a tak som sa dostal medzi 5 reprezentantov Slovenska, co povazujem za velky uspech. A samotne preteky? Za velmi chladneho pocasia sme sa na start postavili 80. Nase druzstvo startovalo na 9. mieste z 22 krajin. Zo Slovakov som startoval treti. Odstartoval som zhruba na 22. mieste, najviac casu som stratil na asfaltke, inak, okruh mi sedel po technickej stranke, Startoval som s vedomim, ze ak chcem slusne umiestnenie, musim skoncit do 30. miesta, no napokon ani to nestacilo, lebo preteky dokoncilo bez straty kola len 23 pretekarov. Skoncil som na 41. mieste so stratou 1 kola, s tym nie som celkom spokojny. Chcel by som sa pri tejto prilezitosti podakovat vsetkym, ktori ma prisli do Popradu povzbudit. ( Nas mrzi ze pokus CK ZP SPORT a.s. o zorganizovanie zajazdu pre zaujemcov stroskotal na velmi slabom zaujme. Aj napriek tomu vsak medzi cca 10 000 divakmi boli mnohi krajania, ktori prisli povzbudit prave reprezentanta z nasho klubu - pozn. red.).

1998	61	1,51	2710	0,18
1997	70	1,71	2131	0,14
Rozdiel	-9	-0,20	+579	+0,04

1998	11	11	2	10	9	-	3	4	1	3	-	1	1	1	4
1997	7	15	2	13	14	2	6	1	-	1	2	1	2	-	4
rozd.	+4	-4	-	-3	-5	-2	-3	+3	+1	+2	-2	-	-1	+1	-

Hospodarsko-socialny odbor	21	1
Odbor zasobovania	91	15
Odbor riadenia kvality	108	42
Prevadzky:
- valcovna rur	696	620
- taharen rur I	556	368
- taharen rur II	512	299
- zvarovna rur velkych priemerov	74	66
- srotove pole Piesok	91	40
- strojarenska vyroba	164	5
- vyroba naradia	121	31
- cestna doprava	69	8
- kolajova doprava	120	13
- ocelaren	426	303

do 3 mesiacov	6
3-6 mesiacov	6
6-12 mesiacov	3
nad 12 mesiacov	46

18-24 rocni	16	16
25-34 rocni	17	23
35-44 rocni	17	19
45-54 rocni	9	9
55-60 rocni	2	3