12.marec 1999 ROCNIK LV CENA: 1,- Sk   5

...

• Zeleziarne Podbrezova a.s.na vystave AMITEC
• Kazdy liek ma svoj ekvivalent
• Kolektivna zmluva v platnosti
• Blahozelame
• Vzdelavanie zamestnancov
• Neprehliadnite
• Podakovanie
• Spomienka
• Bude Vas zaujimat
• Na slovicko
• Konferencia ZO OZ KOVO
• Zo zakazkovej naplne
• Februar vo vyrobe
• Pad hutnictva
• Kriza v Azii
• ZP REO s.r.o.
• Citatelska sutaz
• Nasa anketa
• Ako sme pripraveni
• Zdravie mas len jedno
• HOROSKOP
• Jedalny listok
• Program kin
• Bodovali 3x za sebou
• V novom roku so zmenenymi pravidlami
• Pozvanka
• Co predchadzalo nominacii na EYOD
• Bezecky spolok
• Velka cena Nizkych Tatier
• Slovensky pohar ziakov a predziakov
• FUTBAL*FUTBAL*FUTBAL
• Rozpis zapasov II. futbalovej ligy JAR 1999

...

...

Kazdy liek ma svoj ekvivalent

V predchadzajucom cisle novin ste sa docitali o krizovej kategorizacii lieciv, ktora plati od 15. februara 1999. V suvislosti s uhradou za lieky sme poskytli informaciu, ze o bezplatnosti za lieky moze vo vynimocnych pripadoch rozhodnut revizny lekar zdravotnej poistovne. Dnes sme oslovili MUDr. Mariana Lassaka, revizneho lekara ZZP SIDERIA - ISTOTA a poziadali sme ho o priblizenie tejto skutocnosti:
- Dnom 15. februara nadobudol platnost zakon 17, ktorym sa meni a doplna Zakon NR SR c. 98/95 Z.z. o liecebnom poriadku, v zneni neskorsich predpisov a v clanku 1/3 nahradza doterajsi zoznam v prilohe c. 2 novym zoznamom lieciv. V praxi to znamena, ze niektore z lieciv, za ktore napr. pacient doposial nedoplacal, sa po vstupe citovaneho zakona do platnosti dostali do kategorie lieciv, ktore pacient uhradza plne, resp. ciastocne. Zoznam lieciv bol vsak zostaveny so zretelom na skutocnost, aby na kazde ochorenie existoval aj liek, za ktory pacient doplacat nemusi. Predpisujuci osetrujuci lekar musi informovat pacienta, ze taketo nahradne liecivo existuje, jeho liecive ucinky su rovnake a je cenovo dostupnejsie.

* Co v pripade, ze liek ekvivalentny k lieku, za ktory musi pacient doplacat nie je k dispozicii, pripadne liek, za ktory pacient nedoplaca vyvolava neziaduce ucinky?
- Ak ekvivalentny liek neexistuje alebo ak liek odporucany lekarom ako cenovo vyhodnejsi vyvolava alergiu, neziaducu interakciu, intoleranciu a je neucinny, osetrujuci lekar ziada revizneho lekara zdravotnej poistovne, v ktorej je pacient poistencom, o udelenie vynimky na plnu uhradu lieciva. V inych pripadoch lekar opravnenie na ziadost o udelenie vynimky nema. Podotykam, ziadost o udelenie vynimky je zasadne vecou osetrujuceho lekara a nie poistenca.

Znamena to, ze o udelenie vynimky nie je mozne ziadat zo socialnych dovodov?
- Podla paragrafu 38 odst.7 Zakona NR SR 273/1994 Z.z. o zdravotnom poisteni v zneni neskorsich predpisov ziadost o uhradu lieciv so spoluucastou poistenca v celej vyske sa zo socialnych dovodov nepodava. V takomto pripade je opat na osetrujucom lekarovi, aby nasiel vychodisko v rovnako ucinnom nahradnom lieku. Vo vacsine pripadov vychodisko existuje. ZZP Sideria - Istota - pobocka pre region Brezno, pravidelne poskytuje lekarom prostrednictvom vypoctovej techniky informacie o prehlade vsetkych ekvivalentnych liekov, ktore mozu pouzit.

O.K.

...

Kolektivna zmluva v platnosti od 1. marca

- Je pochopitelne, ze najvacsi zaujem prejavuju zamestnanci o oblast tykajucu sa odmenovania. Kolektivna zmluva na rok 1999 zahrna narast v porovnani s vlanajsimi skutocne vyplatenymi mzdami 6 percent. V priemere predstavuje na jedneho zamestnanca narast cca 750,- Sk. Z uvedenej ciastky do tarifnej zlozky ide (v priemere) cca 400,- Sk, co predstavuje v porovnani s predchadzajucou vyskou tarifnej mzdy narast 7 percent. V mzdovej oblasti doslo k dohode, ze v nasej akciovej spolocnosti bude dnom platnosti KZ 99 zrusene vyplacanie zalohy na mzdy. Vernostne vyplacane zamestnancom podla odpracovanych rokov bolo zvysene o 500,- Sk v kazdej kategorii.
Kolektivna zmluva, ktora nadobudla platnost 1. marca t.r., zahrna aj zvysenie priplatkov za pracu v stazenych a zdraviu skodlivych podmienkach o 1,- Sk. Urcite mnohych bude zaujimat aj skutocnost, ze v platnosti zostava aj vyplatenie dovolenkoveho platu vo vyske 20 mil. Sk a vianocneho platu vo vyske 30 mil. Sk. Podmienkou na vyplatenie je vsak kladny hospodarsky vysledok.
Spomeniem aj niektore clanky socialnej oblasti - v novej KZ pribudol clanok zabezpecujuci zamestnankyniam nasej spolocnosti preventivne gynekologicke vysetrenia.
V oblasti stravovania iste uz mnohi postrehli, ze sa zvysila cena stravneho listka o 5,- Sk, na 25,- Sk.
V socialnej oblasti pribudla vyhoda pre osamele matky a otcov, starajucich sa o deti do 10 rokov veku, ktorym poskytne ZP a.s. v ramci KZ okrem dvoch tyzdnov neplateneho, aj tri dni plateneho volna.
Zvysene boli aj odmeny pre drzitelov Janskeho plakiet z radov nasich zamestnancov.
V tvorbe socialneho fondu za podstatnu zmenu povazujem narast povinneho odvodu z miezd z doterajsieho 1% na 1,2%.

* Ste s KZ 1999 spokojny?
- Za sucasnej situacie mozem byt urcitym sposobom spokojny, ale najspokojnejsi budem vtedy, ked budeme moct na konci roka konstatovat, ze vsetky clanky Kolektivnej zmluvy 1999 boli splnene.

o.k.

...

Cenu vitazovi p. J. Vranskemu venoval Ing. Ludovit Ihring, riaditel pre kapitalovy rozvoj. Foto O. Kleinova

Blahozelame V druhom kole nasej sutaze venovanej pripravam na oslavy 160. vyrocia nasej spolocnosti, sa stastnym vyhercom stava pan Jan VRANSKY z taharne rur II. - z udrzby, ktory spravne odpovedal, ze Zbrojovka Brno a.s. ziskala 51% akcii podbrezovskych zeleziarni. Vyhercovi srdecne blahozelame. Iste ste postrehli, ze po prvom kole sme neuviedli spravnu odpoved, urobili sme to s vedomim, ze pri uzavierke novin sme netusili, ze v niektorych prevadzkach nasej spolocnosti bude pocas jarnych prazdnin mimoriadna dovolenka a tak sme umoznili prihlasit sa zaujemcom aj po stanovenom termine, vzhladom na skutocnost, ze noviny dostali len neskor. Spravna odpoved 1. kola sutaze znela: pamatny napis vyryty v zakladnom kameni z roku 1840 je venovany kniezatu A. Lobkowitzovi. Odpoved na 3. sutaznu otazku ocakavame v redakcii do 19. marca 1999.

...

Vzdelavanie zamestnancov

* V dnoch 2., 3. a 4. marca 1999 sa uskutocnilo skolenie internych auditorov zo Systemu environmentalneho manazerstva (SEM) podla STN ISO 14 000, ktoreho sa zucastnilo 24 zamestnancov nasej a.s. Pocas troch dni sa pritomni oboznamili so systemami environmentalneho manazerstva vo svete i na Slovensku, s certifikaciou SEM, s legislativou zivotneho prostredia, nasledovali modelove cvicenia, podrobny rozbor normy ISO 14 001 s aplikaciou normy ISO 14 004 a modelove cvicenia. Skolsky audit na zaver kurzu sa uskutocnil v oceliarni a ucastnici vypracovali zaverecnu spravu. Vysledky tohto "cvicneho" auditu budu pouzite pre skvalitnenie zivotneho prostredia v tejto prevadzke. Trojdnovy kurz ukoncili ucastnici zaverecnym testom.

* V dnoch 4. - 5. a 11.- 12. marca sa uskutocnilo mimoriadne skolenie zamestnancov, vodicov referentskych vozidiel. Cielom tohto skolenia bolo zopakovat si pravidla cestnej premavky, vedenie osobneho vozidla, techniku jazdy a osetrovanie vozidla, s doplnenim si najnovsich informacii z tejto oblasti.

* 5. marca sa konalo skolenie veducich prevadzok a odbornych utvarov z prevadzkovania vyhradenych technickych zariadeni a zo systemu ISO 14 000.

* Vo zvaracskej skole v priebehu marca prebiehaju periodicke uradne skusky zvaracov plamenom a elektrickym oblukom za pritomnosti skusobneho komisara z Vyskumneho ustavu zvaracskeho Bratislava. Zvaraci musia preukazat znalosti z bezpecnostnych predpisov a prakticke zrucnosti pri zvarani.

...

...

...

...

Podla udajov ministerstva prace, socialnych veci a rodiny musia ludia na Slovensku na liter mlieka pracovat v priemere dvadsat minut, kym v Cechach dvanast a v Rakusku iba tri minuty. Rovnako dlho, tri minuty, musia Rakusania v priemere pracovat aj na kilogram chleba. Ak si vsak chce kupit kilogram chleba Slovak, musi nan pracovat aj dvadsatdva minut. Pol litra tuzemskeho piva stoji Slovaka vyse trinast minut prace, Cecha necelych desat a Rakusana vyse dvoch minut. Na nakup stvrt kilogramu kavy musi clovek v SR robit viac ako hodinu a pol, v Cechach ani nie tristvrte hodiny a v Rakusku dokonca necelych osem minut. Damske saty stoja Slovakov vyse sestdesiatstyri hodin prace a pansky oblek este o dvadsattri hodin viac. Na jednu tehlu v SR robia sedem minut, v Cesku necelych sest a v Rakusku 1,6 minuty. Na stvrt kilogramu masla Slovaci robia 40 minut, co je takmer raz tolko ako v Cesku a patkrat viac ako v Rakusku.

Naopak, na kilowatthodinu elektrickej energie musia Slovaci robit iba nieco vyse minuty, kym v Cesku o 1,2 minuty viac. Z porovnavanych krajin a poloziek su v CR a SR lacnejsie instalaterske prace. Na hodinu instalaterskych sluzieb Cesi pracuju dve hodiny styridsatosem minut, Slovaci o pat minut dlhsie, no v Rakusku vyse styroch hodin a v Madarsku pat minut dlhsie.

...

...

18. marca 1999 o 14. hodine sa uskutocni v estradnej sale Zavodneho klubu s.r.o. konferencia ZO OZ KOVO. Z programu, ktory bude predmetom rokovania vyberame:

- informacie a diskusia k problematike DDP STABILITA, sprava o hospodareni za rok 1998, sprava reviznej komisie, navrh a schvalovanie rozpoctu ZO OZ KOVO na rok 1999, diskusia, schvalenie Statutu ZO OZ KOVO. Delegati z noveho zavodu maju moznost dopravy autobusom, ktory bude pristaveny o 13.15 hod.

...

Zo zakazkovej naplne

Ing. Peter Kuhnel:

- Sucasna situacia v oceliarskom priemysle je velmi zlozita a nepochybne sa dotyka aj nasej akciovej spolocnosti. Nebudem hovorit v cislach, pretoze cisla sa zo dna na den menia.

Co sa tyka valcovanych rur - v dosledku recesie na rozvojovych trhoch sa prejavil pokles exportu aj v dalsich teritoriach a nasledkom je pokles predajnych cien.

Aj napriek tomu vsak musim konstatovat, ze objemy exportneho predaja valcovanych rur planovane prostrednictvom priameho predaja sa nam dari plnit, a to hlavne do teritorii Madarska a Polska.

Na zabezpeceni odbytu zvaranych rur sa podielame len priamym predajom a tu sme dokonca planovane ulohy prekrocili vdaka zvysenemu zaujmu v Holandsku a Polsku.

Z celkoveho poctu zakaziek na odbyt rurovych navarovacich oblukov predstavuje export takmer 90% . Situacia v zabezpeceni zakazkovej naplne tejto komodity zodpoveda nasim predpokladom.

V marci mame odbyt presnych rur exportnym priamym predajom zabezpeceny pre taharen rur I. na 80% a pre taharen rur II. len na 68%. Planovane objemy prekracuje odbyt zabezpecovany obchodnou spolocnostou PIPEX.

V zabezpeceni odbytu kontizliatkov zohrava opat ulohu kriza, z ktorej vyplyva platobna neschopnost nasich odberatelov a dosledkom je nedostatok zakaziek. Z vyrobkov nasej druhovyroby, co sa tyka delenych rur, cast zakaznikov prevzal PIPEX a na zabezpecenie odbytu priamym predajom musime hladat novych zakaznikov. Zatial je situacia velmi zla. V exportnom predaji hydraulickych rur sa nam tiez nedari, problem vsak vidim v nedostatocnom plneni kvalitativnych parametrov.

Situacia na trhu nie je velmi optimisticka a tak ako dopady pocituju oceliarske podniky v celom svete, citime ich aj my. Vynakladame vsak vsetko usilie na to, aby sme ziskali nove trhy a tak preklenuli nepriaznive obdobie.

Ing. Miroslav Majer:

-Tuzemsky predaj je realizovany na ceskom a slovenskom trhu. Uvedene trhy su v sucasnosti v znacnej miere ovplyvnovane sucasnou ekonomikou statov. Pozastavenie vystavby dialnic a dalsich planovanych investicii na Slovensku sposobilo, ze tovar, ktory sme vyrobili v minulom roku, zostal nevyexpedovany v sklade. V sucasnosti je tento problem z vacsej casto vyrieseny.

Impulzy vyvozu na cesky trh su slabe, nedoslo k ocakavanej ochote investovat a nerozhybal sa ani spotrebitelsky dopyt. S tymito skutocnostami sa potrebujeme co najskor vysporiadat. Z casti sa nam dari:

- umiestnenim novych vyrobkov na trh - presne tahane ocelove bezsvikove rury akosti 14 109.3 pre vyrobu lozisk,

- postupnymi krokmi, ktorymi sa dostavame na trh dodavok pre automobilovy priemysel,

- rozbiehajuca sa perspektiva spoluprace s americkou firmou zastupenou v Cechach,

- s rozsirenim vyroby o vstrekovacie rurky pre spalovacie motory.

Za pomoci tychto spomenutych, ale aj dalsich aktivit sa nam dari naplnat planovane objemy predaja na tuzemskom trhu.

Dufame, ze nasledujuce mesiace budu lepsie z hladiska zakazkovej naplne, ze sa rozbehnu prace v stavebnictve a tiez v ostatnych odvetviach priemyslu. Nas odbor urobi vsetko preto, aby bol obchodny plan na tento rok splneny.

...

Ing. Anton Mojzis, asist. VR, informuje:

Uz zakazkova napln v poslednom stvrtroku 1998 a i v januari tohoto roku nasvedcovala tomu, ze celkova hospodarska kriza oceliarskych vyrobkov sa prehlbuje, v podmienkach nasej akciovej spolocnosti sa to odraza najma v komodite predaja bezsvikovych rur valcovanych za tepla, kontizliatkov a navarovacich oblukov. Do februara sme vstupovali trochu s rozpakmi, pretoze zakazkovo sme neboli naplneni ani v jednej z vyrobnych prevadzok. Preto doslo k rozhodnutiu, ze este v priebehu prvej polovice mesiaca budu doplnane zakazky na februar, po tomto termine bude upresneny vyrobny cas v jednotlivych vyrobnych prevadzkach. Z titulu nizsej zakazkovej naplne boli v poslednom tyzdni februara nariadene vyrobne "prestoje" v prevadzkach oceliaren, valcovna rur, zvarovna rur velkych priemerov a taharen rur II.

V jednotlivych vyrobnych prevadzkach boli dosiahnute vysledky:

Oceliaren svoje mesacne vyrobne ulohy splnila len na 74,4%, stanoveny mesacny rozpis vyroby nesplnila o 4252 ton ocele. V tejto prevadzke sa najkritickejsi prejavil nedostatok zakazkovej naplne a kedze v predchadzajucich mesiacoch sme vytvorili vysoke zasoby polotovarov pre valcovnu rur, posledny februarovy tyzden v oceliarni vyroba stala. Podobne nizke plnenie sme zaevidovali aj v nakladke kontizliatkov, ktora bola splnena len na 44,9%. Vo valcovni rur boli v minulom mesiaci splnene vyrobne ulohy v distribucnej vyrobe na 88,7% a v realizacii na 83,9%. V distribucnej vyrobe tvorila vyroba polotovarov pre nase dalej spracujuce prevadzky 38% a vyroba na predaj 62%. Aj v tejto prevadzke pre nedostatok zakaziek vyrobny prestoj trval tri pracovne dni, pocas ktorych bola vykonana vymena rotora pretlacovacej stolice, ostatni pracovnici cerpali dovolenku. Lepsie vysledky boli dosiahnute v expedicii hotovych vyrobkov. Ulohy nakladky boli splnene na 90,7%. Na upravarenskych operaciach sa podielali pracovnici samotnej valcovne rur, ako aj pracovnici taharne rur II. Z expedicneho miesta valcovne rur bolo expedovanych 6 050 ton a z expedicneho miesta taharne rur taharne rur II 1198 ton, v prevaznej miere kotlovych rur.

Vo zvarovni rur velkych priemerov boli dosiahnute priemerne vysledky. prevadzka svoje vyrobne ulohy splnila na 93,8% a ulohy nakladky na 97,3%. Stanovene planovane ulohy vyroby nesplnila o 16 ton a ulohy nakladky o 7 ton. V minulom mesiaci nebol dopyt po izolovanych bezsvikovych rurach a pozinkovanych rurach, co suvisi so sucasnym rocnym obdobim. Casovy faktor zohral ulohu i pri praci vo vykonoch, ktore v minulom mesiaci boli zrealizovane len v hodnote 79 tisic Sk. Aj v tejto prevadzke bolo nutne nariadit tri dni mimoriadnej dovolenky, no jej dosledok nebol z titulu zakazkovej naplne, ale z neskorej dodavky plechov od nasho zahranicneho dodavatela z Ukrajiny, kde vladli velmi nepriaznive poveternostne podmienky.

V taharnach rur bola zakazkova napln vo februari priemerna, celkove v obidvoch prevadzkach boli vyrobne ulohy splnene na 83,6%, pricom taharen rur I. vykazala 100% plnenie a taharen rur II. 77,4% plnenie. Nesplnenie vyrobnych uloh v taharni rurII. bolo sposobene nizkou zakazkovou naplnou, aj v tejto prevadzke ku koncu mesiaca bol nariadeny trojdnovy vyrobny prestoj. Ulohy nakladky v presnych rurach boli splnene na 100,1%, pricom taharen rur I. vykazala az 108%, plnenie, no taharen rur II. len 97,4%.

V stredisku oblukaren bol pocas celeho mesiaca uplatnovany dvojzmenny patdnovy rezim striedania zmien. Stredisko pocas celeho mesiaca vyrobne ulohy plnilo rovnomerne a splnilo ich na 100%. Podobne dobre vysledky boli zaevidovane aj v expedicii hotovych vyrobkov, ktore boli prekrocene o 6,7%.

V prevadzke hutnicka druhovyroba zakazkova napln stale neobsahuje planovane zamery a aj v predchadzajucom mesiaci sme zaevidovali nizsie plnenie. Vyrobne ulohy vo vyrobkoch hutnickej druhovyroby boli splnene len na 57,3% a hudraulickych rur na 63%. Celkove bol za minuly mesiac z prevadzky vyvezeny tovar v hodnote 8 mil. Sk.

Zaverom mozno konstatovat, ze februar 1999 bude z hladiska hodnoty vyroby tovaru na urovni priemeru dosahovaneho pred tromi rokmi. Zakazkova napln na marec je v porovnani s februarom podstatne lepsia vpresnych rurach, hlavne v taharni rur II. V ostatnych druhoch vyrobkov je zakazkova napln podobna ako v predchadzajucom mesiaci. Nadalej velmi zlozita situacia v zakazkovej naplni zostava vo valcovni rur, kde sa nam velmi tazko dari naplnat stanovene ciele. Pevne verim, ze nasi obchodnici vyvinu maximalne usilie preto, aby aj v tejto prevadzke bol pocas marca vyuzity kapacitny fond pracovneho casu.

V zavere v mene vyrobneho useku dakujem vsetkym pracovnikom akciovej spolocnosti za vynalozene usilie a do plnenia uloh v marci prajem celemu pracovnemu kolektivu vela pevneho zdravia, pracovnej a rodinnej pohody.

V uplynulom roku odbor technickeho a investicneho rozvoja zabezpecil projekcne pripravy na vystavbu novej budovy expedicie valcovne rur. Vystavbu realizuje firma Hronstav a do uzivania by mala byt budova odovzdana podla predpokladov v druhom stvrtroku r.1999. F: V. Kukolova

...

Pad hutnictva

Nemecke hutnictvo sa nachadza vo faze prudkeho padu vyroby. Vo februari klesla produkcia surovej ocele v porovnani s rovnakym mesiacom vlanajska o 18,5 percenta a dosiahla 3,1 miliona ton. Vyroba suroveho zeleza bola dva miliony ton, v porovnani s februarom 1998 to bolo menej o 22 percent. V prvych dvoch mesiacoch tohto roku bola vyroba ocele v porovnani s rovnakym obdobim vlanajska nizsia o 20 percent. Medzitym dsseldorfske hospodarske zdruzenie Stahl oznamilo rast cien niektorych vyrobkov. Po minulorocnom stlaceni sa ich ceny tento rok pohli znovu hore v dosledku zlepsenia dopytu po nich.

TASR

...

Kriza v Azii

Pokles vyroby ocele v minulom roku o 3 percenta na 775,3 mil. t je uz znama. IISI v Bruseli uvadza hned niekolko dovodov, zodpovedajucich za tento stav: popri krize v juhovychodnej Azii, zjavnej hlavne v druhej polovici roka, to su financne turbulencie v Rusku, Brazilii, Mexiku, ale aj vacsi strajk v americkom automobilovom priemysle. To vsetko prispelo k tomu, ze globalna struktura exportu a importu sa vymkla kontrole a ze extremne nizkou cenovou urovnou bola zatazena ziskova situacia. V Europe vsak bola situacia celkom v poriadku. Vdaka vysokemu domacemu dopytu a konjunkturalnej dovere konzumentov stupla vyroba v EU o 0,9 percenta. V minuse boli len dve krajiny - napr. v Nemecku, stvrtom najvacsom vyrobcovi ocele na svete, klesla vyroba na 44 mil. ton.

Infoconsult

...

S Mgr. Olgou MOLCANOVOU, riaditelkou ZP-REO s.r.o

Aky bol uplynuly rok v ZP REO s.r.o. sme sa opytali jej riaditelky Mgr. Olgy Molcanovej:

- Uz viac ako tri roky cinnosti ma za sebou kolektiv ZP REO s.r.o, aj ked mam niekedy pocit, ze ubehlo len par mesiacov. Hlavne vtedy, ked nas mnohi este stale hladaju ako propagacne oddelenie. Cas je vsak neuprosny a opat je za nami dalsi rok a s nim obdobie bilancovania.

Uplynuly rok mozeme vcelku zhodnotit ako uspesny, aj ked uvodne mesiace tomu nenasvedcovali. Poznacila ich nedostatocna zakazkova napln a nasledne nizke trzby. Postupne sa vsak situacia zlepsovala, stratu sme zacali znizovat a koniec roka pre nas znamenal zisk. Pred schvalenim rocnej uzavierky je to viac, ako 20 tis. Sk.

Bez pochopenia a pomoci Zeleziarni Podbrezova a.s., by to vsak nebolo mozne. Ved pre nasu matersku spolocnost sme vyprodukovali takmer 80 percent zo vsetkych sluzieb, ktore poskytujeme. Vyznamny podiel na zakazkovej naplni mali aj ostatne spolocnosti s rucenim obmedzenym, s ktorymi mame velmi dobru spolupracu.

* Ako spolocnost odstartovala rok 1999 a co ocakavate od najblizsich mesiacov?

- Do noveho roka sme vstupili s optimizmom a mnozstvom novych zakaziek aj napriek tomu, ze situacia na trhu, konkretne v nasom regione, naznacuje narocne obdobie. Zdalo sa, ze konecne zrusime "tradiciu" nizkych trzieb na zaciatku roka. Opak sa stal pravdou. Za mnohe roky, ktore pracujem v tomto kolektive, som este nezazila situaciu, aby chripka na viac ako dva mesiace ochromila celu cinnost. Tych par ludi, ktori sa striedali na pracovisku, stacilo zabezpecit len naozaj nevyhnutne zakazky. O pomoc sme poziadali aj nasich byvalych pracovnikov. Ani to vsak nestacilo a mnohe zakazky sme museli presunut do dalsich mesiacov. Preto sa chcem ospravedlnit vsetkym, ktori museli cakat a podakovat im za trpezlivost. Kolektiv je uz takmer v plnom pocte a omeskane prace sa snazime co najrychlejsie urobit.

Po tazkom zaciatku pre nas nebudu jednoduche ani dalsie mesiace. A nie je to len zakazkovou naplnou. Specifickym rysom pre oblast sluzieb, ktore ZP-REO s.r.o. poskytuje, je uzasne rychly vyvoj novych technologii a materialov. To, co bolo kedysi nemenne aj desat rokov, je zastarale v priebehu niekolkych mesiacov. Coraz viac zakaznikov pozaduje napriklad plnofarebne kopirovanie, specialnu tlac, vazbu, ale aj digitalnu fotografiu a jej pocitacove spracovanie. Klasicke materialy - hlavne pri fotografii - sa pomaly, ale isto stracaju. Rucne spracovanie, ktore este stale prevlada v ZP-REO s.r.o. sa stava luxusom. Ani rychlostou, ani kvalitou sa nedokaze vyrovnat sucasnej technike. Lenze ta je financne velmi narocna. A prave to je ten tvrdy oriesok, ktory budeme musiet v nasledujucom obdobi rozlusknut. Verim vsak, ze v spolupraci s nasim valnym zhromazdenim, ktore zastupuje Zeleziarne Podbrezova, sa to podari, aj ked mozno nie tak rychle, ako by sme chceli. V dlhodobom vyhlade je to vsak nevyhnutne nielen z dovodu konkurencieschopnosti, ale i samotnej existencie spolocnosti.

Podakovala V. Kukolova

...

Zeleziarne v rokoch 1938-1945

Ako sme uz spominali v predchadzajucej casti, 27. septembra 1938 Ceskoslovenska zbrojovka, a.s., Brno ziskala 51 percentny podiel akcii podbrezovskych zeleziarni. Na celo novovytvorenej spolocnosti, ktora dostala nazov PODBREZOVA, BANSKA A HUTNA a.s. PRAHA, bola vymenovana spravna rada, v ktorej boli zastupeni obaja majitelia. Pohnute politicke udalosti jesene 1938 sposobili, ze sa zakcionovanie podbrezovskych zeleziarni uz vobec nedostalo na schvalenie parlamentu. Po 15. marci 1939, ked Nemci okupovali Cechy a Moravu, nemecky financny kapital sa dravo vrhol na priemysel, ktory sa nachadzal na zabratom uzemi. Koncern Hermann Goring Werke sa zmocnoval tazkeho priemyslu Ceskoslovenska a okrem inych podnikov, sa zmocnil aj Zbrojovky. Tym sa do jeho podrucia postupne dostala aj Podbrezova. Predstavitelia Slovenskeho statu uz 23. marca 1939 uzavreli dohodu s Nemeckom, ktora umoznovala prenikanie nemeckeho kapitalu na Slovensko. To bol zaklad k postupnemu ovladnutiu slovenskeho priemyslu a hospodarstva. Na zaklade dalsej zmluvy z 30. januara 1940 o vyuziti vojnohospodarskych podnikov na Slovensku odovzdal Slovensky stat Nemecku 25 zavodov na vyrobu zbrani a streliva uplne zadarmo (ich hodnota predstavovala styri miliardy korun). Postupne preslo celkove 80 percent priemyslu na Slovensku do ruk nemeckeho kapitalu. A tak uz 24. jula 1940 bolo rozhodnute na Ministerstve dopravy a verejnych prac predat Podbrezovu aj s Tisovcom, Pieskom, Hroncom, zelezorudnymi banami, elektrolyzou v Banskej Bystrici a dalsimi objektmi. Podbrezovske zeleziarne boli predane firme Reichswerke Aktiengesellschaft fur Waffen Maschinenbau Hermann Goring so sidlom v Berline (dalej len Hermann Goring Werke) len za 70 milionov korun na desatrocne splatky bezurocne, aj s kutacim (banskym) pravom takmer na celom uzemi Slovenska, s platnostou od 1. januara 1941. Z predajnej sumy boli odpocitane straty podniku v rokoch 1938-40 (33,4 mil. korun), ale ani zvysnych 36,6 mil. korun Tisova vlada nikdy "neuvidela". Naopak, pridala nemeckej firme este ulavu na dani z obratu pocas 10 rokov. A kedze nova spolocnost v priebehu rokov 1941-44 vycerpala na dani vyse 60 mil. korun, tento predaj znamenal viac ako darovanie. Kedze sa predajom nevyriesili zakladne prevadzkove problemy podbrezovskych zeleziarni, 9. jula 1941 sa v hoteli Carlton v Bratislave zislo valne zhromazdenie novej ucastinnej spolocnosti, ktora neskor niesla slovensky nazov - Zeleziarne Podbrezova, uc. spol., a nemecky nazov - Eisenwerke Podbrezova A.G., so sidlom v Bratislave.

Politika nemeckych monopolov voci priemyslu na Slovensku prekonala niekolko zmien, ktore boli odrazom nemeckych uspechov a neuspechov na frontoch. Zo zaciatku dokonca zbrojna vyroba klesla, no po porazke v zime r. 1941-42 sa Nemci snazili vyuzit co najviac zbrojny kapital ostatnych krajin. V roku 1942 bola v zlievarni v Podbrezovej postavena trojtonova elektricka pec, v oceliarni pracovali tri 35 t a dve 25 t martinske pece. Na srotovisku bola postavena zeriavova draha s piatimi magnetovymi zeriavmi, zacala sa stavat aj nova generatorova stanica plynu, ktora si vyziadala posunutie statnej cesty a jej opevnenie opornym murom (s prestavbou zacali v r. 1944). Vo valcovni pracovala hruba a stredna trat, Lauthovo trio, stara jemna a nova jemna. Valcovali sa hrube plechy, siroke zelezo, profilova a betonarska ocel - Roxor. V Hronci bola obmedzena a v r. 1942 uplne zastavena vyroba smaltovaneho liateho riadu, plechoveho riadu a sporakov. Tento vyrobny program nahradila vyroba roznych liatych suciastok na tanky a dela. Prevadzka v prestavanej vysokej peci v Tisovci sa zacala koncom januara r. 1943.

Uspechy sovietskych a spojeneckych vojsk, upevnovali presvedcenie v porazku hitlerovskeho Nemecka. Zacala sa dvihat vlna narodnooslobodzovacich bojov v krajinach ujarmenych Nemeckom. Nebolo tomu inac ani na Slovensku, kde rok 1944 zacal v znameni priprav na celonarodne povstanie. V polovici roka nadobudol utek do hor na strednom Slovensku masovy rozsah. Skryvajuci sa utecenci si budovali v nepristupnych slovenskych horach skladistia zbrani, streliva a zasobarne potravin. S prichodom organizovanych partizanskych skupin do Nizkych Tatier sa situacia na Slovensku stala vybusnou. Udalosti nadobudli prudky spad. Spontanny nastup robotnikov z podbrezovskych zeleziarni do ozbrojeneho SNP bol dosledkom zvlastnych subjektivnych aj objektivnych podmienok, ktore boli v zavode po 14. marci 1943 vytvorene. Uz v roku 1939 bol v podbrezovskych zeleziarnach vojensky priemyselny dozor, ktory mal vo svojej kompetencii dolezite podniky Pohronia. Za prednostu vojenskej spravy c. 2 v Podbrezovej bol vymenovany kpt. A. Weinhold, odporca fasistickeho rezimu, ktory svojim konanim zachranil vela mladych robotnikov pred nastupom na vojensku sluzbu, ich odveleniu na front, alebo pred postihom za diverznu cinnost v zavode. Dosiahol zvysenie poctu vojenskej straze, zabezpecil si vacsie mnozstvo lahkych zbrani a municie. Zasadil sa o brannu vychovu, ktora prebiehala v zavode a dosahovala uroven vojenskych cviceni. Styri mesiace pred vypuknutim SNP bol kpt. A. Weinhold z dovodu organizovania odboja na Pohroni, preveleny do Zemianskych Kostolian. Antifasisticky odboj vsak pokracoval a v Podbrezovej vyvrcholil 26. agusta 1944 masovym vystupenim robotnikov, ktori zastavili pracu v zavode. Vedenia podniku sa ujal 22-clenny revolucny vybor. Dna 29. augusta 1944 boli v pohotovosti dve roty povstalcov zo zamestnancov podniku. Pocas SNP posobilo 784 zamestnancov z Podbrezovej v povstaleckej armade a asi 500 zamestnancov v partizanskych jednotkach. Aj vyroba v Podbrezovej, v Hronci a v Piesku sa preorientovala na nevyhnutne potreby pre povstalecky front - vyrabali sa plechy pre pancierove vlaky, miny a zapalovace, podstavce na gulomety atd.

15. oktobra 1944 sa v Podbrezovej konala konferencia revolucnych zavodnych vyborov a dovernickych zborov, ktora dala zaklad odborovemu hnutiu po 2. svetovej vojne.

V okoli Podbrezovej a v priestoroch zavodu trvali vojnove operacie v roku 1945 sedem tyzdnov, prevadzkove budovy boli destruovane, zaminovane a niektore ulne znicene, vyrobne zariadenia, pracovne nastroje a potrebne suroviny boli odvezene, vnutrozavodna doprava bola bez strojneho parku. Vyska skod, ktore zavod utrpel, bola vycislena sumou 224 420 048 Kcs. V povstani a na frontoch 2. svetovej vojny padlo 93 podbrezovskych robotnikov, traja uradnici a jeden inzinier.

...

CITATE PODBREZOVAN ?

Dnes nam z oslovenych odpovedali:

Frantisek PILIAR, energetika - Podbrezovan citam a som s nim spokojny. Vzdy zacinam od sportovej strany. Kladne hodnotim skutocnost, ze v novinach najdeme aj aktualny jedalny listok. Nemozem povedat, co sa mi nepaci, skor, co mi v nom chyba - rad by som nasiel v novinach krizovku aj castejsie, ako raz v roku. V energetike, myslim si, ze nemame problemy, kazdy noviny dostane.

Dasa SOLIAROVA - taharen rur 1 - Su dobre, citam ich vzdy odzadu, ako vsetky noviny a casopisy. Nevyberam, precitam si vsetko, ale predsa len, rada si precitam ankety. Myslim si, ze celkove v novinach najdeme, co potrebujeme vediet o nasej spolocnosti. Kedze su to noviny akciovej spolocnosti, zodpovedaju svojmu poslaniu. Noviny dostavame pravidelne, myslim si, ze problemy v tomto smere nie su.
Michal NATHER, odbor riadenia kvality - Kedze su to podnikove noviny, obsah je postacujuci. Som s nimi celkom spokojny, paci sa mi, ze sa v nich venujete vsetkemu po troche.
Vojtech PATUS, doprava - Su to vyborne noviny. Je tam dostatok informacii zo vsetkych oblasti zivota nasej spolocnosti. Nemam pripomienky, som spokojny. V prevadzke nie su problemy s ich distribuciou.
Ivan Kasa, odbor informatiky- Citam Podbrezovan a podla mna ma hlavu aj patu. Dozviem sa o diani v podniku, o vyrobe, najdem tu sportove informacie.... Mozno by malo byt viac informacii zo zivota spolocnosti s rucenim obmedzenym a kedze kultura trochu pokrivkava, bolo by dobre aj prostrednictvom novin lakat mladych, napr. aj do dychovej hudby. Zaujala ma sutaz k 160. vyrociu vzniku zeleziarni, paci sa mi, ze v novinach je poskytovana sluzba zamestnancom formou zvyhodnenej inzertnej sluzby, je tam bezplatna spolocenska rubrika.... S distribuciou problemy u nas nie su.
Ing. Miroslav LEITNER, taharen rur I. - V podstate mi vyhovuju. Vseobecne citam velmi malo novin, tieto si vsak precitam. Myslim si, ze je v nich dost informacii z vyroby, zo sportu, aktualne informacie z ostatneho diania .... Su celkom dobre. Dostavame ich pravidelne.

Peter BARTOS, oddelenie dispecingu- Informacii je v nasich novinach dostatok, citam ich pravidelne a cita ich aj cela rodina. Chyba mi vsak krizovka, postradam jazykove okienko, kladne hodnotim, ze uverejnujete jedalny listok a myslim si, ze informacie zo sveta ocele su zbytocne. Dobra je rubrika "povrava sa, ze..." Casto ludia nafantaziruju aj to, co nie je pravda a je dobre, ked sa to prostrednictvom novin vysvetli. Zapojili sme sa do sutaze k bliziacemu sa 160. vyrociu vzniku ZP a v poslednom cisle mi chybala spravna odpoved na prve kolo. Inak som spokojny.
Ing. Lubomir LONGAUER, odbor informatiky - Ano, citam Podbrezovan pravidelne. S obsahom som spokojny. V podnikovych novinach je dostatok aktualnych informacii. Mojou najoblubenejsou rubrikou? Najskor si precitam informacie z hospodarskeho diania, potom citam sportove informacie a potom vsetko ostatne. Podla mojho nazoru by mohol byt Podbrezovan viac pestrejsi - trochu farebnejsi. Noviny dostavame pravidelne, nie su s tym problemy.
X.Y - taharen rur 1 - nechce byt menovany - Ja robim vo fabrike len polroka a ja ziadne noviny necitam. Neviem, co by som vam k tomu povedal.

Z odpovedi desiatich citatelov sa nedaju robit zavery o tom, ci nase noviny skutocne plnia svoje poslanie a preto ziadame vas vsetkych, posielajte nam do redakcie svoje pripomienky a navrhy - kontakt najdete v tirazi na 8. strane.

...

Ako sme pripraveni na zvladnutie velkej vody

Na vychodnom Slovensku je nepriazniva povodnova situacia. My ocakavame po vydatnej snehovej nadielke tzv. jarne vody, ktore zdvihnu hladiny nasich riek a potokov a sila vodneho zivla bude premenena v nasich malych vodnych elektrarnach na energiu. "Ako je prevadzka energetika pripravena na zvladnutie jarneho vodneho naporu?", sme sa opytali jej veduceho Ing. Jozefa Cernana:

- Na rozdiel od predchadzajucich rokov bola tohtorocna zima stedrejsia na sneh. V nasej spadovej oblasti sa vrstva snehu pohybovala od cca 25 cm az 140 cm. Takato vrstva snehu v sebe kumuluje velke mnozstvo vody. Pri relativne teplom a dazdivom pocasi dochadza v nizsich polohach k intenzivnemu roztapaniu snehu, cim zacinaju narastat prietoky vod.

Dalsim problemom na rieke Hron je lad, ktory je pri uvolneni zanasany do napusneho objektu v Lopeji. Cistit hat od ladu je velmi narocne, avsak nevyhnutne, pretoze vyroba elektrickej energie v Hydrocentrale Dubova je zavisla na mnozstve vody z Hrona. Nasa prevadzka je pripravena na takyto stav ako obsluhou, tak i stavom technologickych zariadeni hate a samotnej vodnej elektrarne v Dubovej.

V ostatnych malych vodnych elektrarnach - v Jaseni, v Predajnej a v Piesku, ocakavame napor velkych (jarnych) vod v poslednom marcovom tyzdni. Tato doba pustania sa vod z vyssich poloh je v minulosti uz odsledovana, spravidla, ak nedojde k vyraznemu otepleniu, nemozno skor ocakavat zvysene vody v Jasenskom potoku, Vajskovskom potoku a na hati Bystra.

Strojnotechnologicke zariadenia vsetkych nasich malych vodnych elektrarni su pripravene na prevadzku a maximalne mozne vyuzitie vody. Podla dlhodobych statistik su mesiace april az jun s najvyssimi prietokmi vod a teda pre nas s moznostou najvyssej vyroby elektrickej energie.

* Otazka na zaver " Kolko elektrickej energie sme vyrobili od zaciatku roka?".

- Za prve dva mesiace tohoto roka sme vyrobili 2 628 MWh elektrickej energie.

Zaznamenala V. Kukolova

...

Priznaky po uziti drogy

Na skutocnost, ze sa dieta dostalo do kontaktu s drogou, vas niekedy upozorni zmeneny vyraz jeho tvare, nezvycajny zapach jeho tela, rozne tuby, ampulky ci flase nachadzajuce sa medzi jeho vecami, balicky vaty, sviecky, ohorena lyzica, semienka v podsivke vreciek, injekcne ihly ci striekacky, cigaretove papieriky, rozne tablety ci flasticky od liekov.

Odchylky v spravani, ktore uz suvisia s nadmernym uzivanim, resp. zneuzivanim drog, nie su spociatku nijako mimoriadne napadne. Casto sa to prejavi prudkym poklesom zaujmu o skolu alebo o pracu, zuzovanim okruhu zaujmov, vyraznou emocionalnou labilitou a afektivnou vybusnostou, naladovostou a castou nevrlostou. V rodinnom kruhu sa dieta sprava podrazdene, antiautoritarsky, uzatvara sa do seba a odtahuje sa od pozitivnych spolocenskych aktivit. Rodicia sa stazuju, ze ich syn alebo dcera sa casto vzdaluju z domu, neskoro prichadzaju domov, nerespektuju ich rady a pokyny, vyhladavaju pochybnych kamaratov alebo partiu, od ktorych sa vracaju napadne rozjareni alebo naopak, napadne utlmeni. Casto to charakterizuju takto: "Akoby bol opity, ale nebolo z neho citit alkohol".

Ak taketo dieta s rodicmi vynimocne diskutuje, zasnu nad jeho nazormi, uvahami o zmysle zivota ci jeho nezmyselnosti, o tuzbe po totalnej slobode, absolutnej cistote a pravde, o odmietani spolocenskych pravidiel a zakonov, o nenavisti k vsetkemu, co ho obklopuje, o nechuti k uceniu, k praci, o odpore k vojenskej sluzbe a pod.

V skole je takyto jedinec (pravdaze, ak neabsentuje) nepozorny, apaticky, akoby do seba zahladeny. Niekedy mozno pozorovat aj zmeny na jeho tvari - meni sa jej vyraz, farba, zjavi sa bledost alebo scervenanie. U tych, ktori vdychuju prchave latky, su bezne zapaly ocnych spojiviek, cervene oci a celkova zvysena unavnost. Charakteristicke su aj zmeny v uprave oblecenia a ucesu. Vsetko, co sme uviedli, mozno byt priznakom uzitia nejakej drogy.

Inou je situacia, ked dieta alebo mladistveho pristihneme pri inhalacii prchavych latok ci inom uzivani drogy. Byva to vsak zriedkavostou, najcastejsie sa drogy uzivaju v skupinach, bez pritomnosti dospelych. Doma uzivaju tito jednotlivci drogy vzdy tajne, v skrytosti, s vedomim spolocensky neprijatelneho spravania. Ak ich pristihneme pri tejto cinnnosti, je potrebne jednak zachovat pokoj a rozvahu, jednak co najskor na tuto skutocnost upozornit skolskeho alebo dorastoveho lekara a urychlene zabezpecit pedopsychiatricke vysetrenie. V pripade, ze to zisti ucitel, co najskor upozorni rodicov na spravanie ziaka.

Moze nastat i taka situacia, ze dieta, ktore zacalo experimentovat s drogami, pripadne drogy predavkovalo, upadne do bezvedomia. Takyto stav, ak sa vcas nezabezpeci odborna pomoc, moze skoncit i smrtou postihnuteho.

Akutne chorobne priznaky sprevadzajuce vniknutie otravnej latky do organizmu casto pripominaju netoxicke psychopatologicke az psychoticke stavy ( vazna porucha dusevneho zdravia) a neraz sa daju len velmi tazko diagnostikovat, najma ak postihnuty alebo jeho okolie popiera uzitie drogy. Najnapadnejsie su paranoidne (vztahovacne) a halucinacne priznaky, ako aj stavy zmatenosti.

Po aplikacii "acka" (analgon) v droge obsiahnuty kodein vyvolava stav celkovej spokojnosti, blazenosti, halucinacne zazitky, rozne zmyslove preludy.

"Pernik" (pervitin) vyvolava okamzity pocit velkej energie a sily bez zavislosti na mechanizmoch kontroly, co vedie k stavom psychomotorickeho nepokoja az k vaznemu agresivnemu konaniu. Kontakt s takymto jedincom je nebezpecny aj vtedy, ked nie je pod vplyvom drogy. Prave jej nedostatok vyvolava nebezpecne odvykacie priznaky podobne priznakom psychotickej paranoidity - postihnuty sa domnieva, ze ho okolie sleduje a nepriatelia ho chcu zlikvidovat.

Heroin bezprostredne po uziti vyvolava prijemnu nadnesenu naladu a stav blazenosti. Postupne vsak zacina prevladat apatia, nezaujem o zivot, stavy uzkosti a depresie, strata sexualnych zaujmov a potencie, celkove dusevne otupenie a vyprahnutie.

"Pot", "trava" (marihuana) vyvolava euforiu, dochadza k zmenam vnimania, niekedy az k halucinaciam. Jej zneuzivanie zvysuje riziko bronchitidy, rakoviny pluc, mozne je i poskodenie sexualnej cinnosti.

PhDr. Jan Tej

Pokracovanie v buducom cisle

...

Horoskop

KOZOROZEC
22.12.-20.1.
Zvladli ste pociatky rodinnej nepohody, no nie je este vsetko v zabehnutych kolajach. K ukludneniu situacie musite prispiet aj vy. Snazte sa priniest do partnerskeho vztahu nieco nove a vzrusujuce.

VODNAR
21.1.-20.2.
V praci sa vam bude darit a prekvapi vas ponuka, ktora vam prinasa moznost neocakavaneho postupu. Nedajte sa odradit vacsou osobnou zodpovednostou. Doverujte viac sam sebe, no i vasim podriadenym, avsak nezabudajte na porekadlo -"... doveruj, ale preveruj!"

RYBY
21.2.-20.3.
V "kostiach" uz pocitujete prichod jari a s jej prichodom vam do zil prudi dostatok kyslika. Citite sa ako prebudeny zo zimneho spanku a s vitalitou sa zeniete do kazdodennych uloh. Pribrzdite vo viere, ze pomaly dalej zajdete.

BARAN
21.3.-20.4.
Vasho sutaziveho ducha mozete v tomto obdobi nasmerovat na oblast vedomostnych kvizov, krizoviek ... Nezabudnite sa vsak do sutazi prihlasit, pripadne zaslat spravne odpovede. Je cas zuzitkovat naucene a poznane, nakolko vam bude Stastena v polovici marca naklonena.

BYK
21.4.-20.5.
Dajte si dobry pozor na telefonicke hovory, nakolko vas telefonicky ucet v tomto obdobi rapidne narasta. Mozno sa pod vysoku ciastku podpisuju aj vase ratolesti a tak nezaskodi obcas nastrazit "rodicovske ucho".

BLIZENCI
21.5.-21.6.
Drzte sa vlastnych cielov, neodbocujte. Prospieva vam i zamyslenie sa nad radami inych, hoci ste im nie nakloneny. Konajte len tak, aby ste so vsetkym co urobite, mohli spokojne zit dalej, bez vycitiek svedomia.

RAK
22.6.-22.7.
Snazte sa drzat aspon v rovnovahe klady i zapory vasho konania v poslednych dnoch. Preklapanie sa misiek vah na stranu zaporov vam prinasa problemy a nepochopenie vasej osoby hlavne u tych najblizsich.

LEV
23.7.-23.8.
Zacnite uz konecne nieco robit pre realizaciu vasho velkeho sna, aby ste sa neskor nevracali k nemu ako k niecomu, co ste mohli urobit, ale nenasli ste v sebe v danom case dostatok sil. A vy ich predsa mate dost, aj na rozdavanie.

PANNA
24.8.-23.9.
Zamyslite sa nad danou realitou a vacsie poziadavky kladte na seba a nie na svoje okolie. Zacnite brat zivot trosku vaznejsie a svedomitejsie a uvidite, ze to oceni i vase okolie.

VAHY
24.9.-23.10.
Spoliehat sa v tomto case na svoje znamenie a verit, ze vas nazor je ten jediny spravny, by bolo hazardom. Dajte zelenu svojim citom a konecne prestante rozmyslat nad moznymi dosledkami.

SKORPION
24.10.-22.11.
Prestante sa hrat na skupana a to hlavne v citovej oblasti, ved v tej financnej sa vam po dlhom case zacalo darit. Marec z vas robi stastneho cloveka.

STRELEC
23.11.-21.12.
Mensie financne vydavky konecne prinesu ziadanu pohodu a vyrovnanie vsetkych pozdlznosti. Prichadza cas, kedy uz nebudete len davat, ale zacnete i prijmat, a to aj v sukromnom zivote.

...

...

Kino Mostar

Mestsky dom kultury v Brezne uvadza filmove predstavenia v marci o 19.30 hod.

12., v piatok, blaznivu komediu plnu slovnych a situacnych gagov: UTOPENEC NA UTEKU. Huslovy virtuoz sa stal obetou komplotu zahadnej krasky a jednorukeho, jednonoheho a jednookeho muza. MP od 12r., vstupne: 40,- Sk.

13., v sobotu - aj o 17.15 hod. a 14., v nedelu o 15. hod., animovany film z dielne Walta Disneya o zivote mravcov na mravcom ostrove: ZIVOT CHROBAKA. MP, vstupne: 40,- Sk.

14., v nedelu, dobrodruzny film o maskovanom pomstitelovi: ZORROVA MASKA. MP, vstupne: 45,- Sk.

16., v utorok - v ramci Filmoveho klubu: PELLE DOBYVATEL. Na konci 19. storocia, v obdobi biedy a hladu odchadzalo vela Svedov za vidinou lepsieho zivota do Danska. Medzi inymi i vdovec Lasse so synom Pellem. Vstupne pre clenov 20,- Sk a pre neclenov 30,- Sk.

18. a 19., v stvrtok a piatok, romanticky pribeh Birdee, ktorej sa rozpadlo manzelstvo: PRISTAV NADEJE. MP od 12r., vstupne: 50,- Sk.

20. a 21., v sobotu a v nedelu, akcny thriller: VEREJNY NEPRIATEL. Pribeh snahy drsneho vladneho agenta eliminovat nevinneho muza, ktory nahodne ziska informacie, usvedcujuce agenta zo smrti americkeho kongresmana. MP od 12r., vstupne 42,- Sk.

25. a 26., v stvrtok a piatok, ciernu komediu o dvoch sestrach: PRAKTICKA MAGIA. V kazdej zene je aspon kusok carodejnice. MP od 12r., vstupne: 45,- Sk.

27. a 28., v sobotu a nedelu, thriller Alfreda Hitchcocka: P S Y C H O. Sekretarka Marion ma po krk svojho zivota. Isty piatok ju zamestnavatel posle do banky s vacsou hotovostou. Cestou sa zastavi v hoteli, ktory vedie tichy mlady muz ... MP od 15r., vstupne: 50,- Sk.

30., v utorok v ramci Filmoveho klubu: LOST HIGHWAY. Tajomna cesta, na ktoru je proti svojej voli vtiahnuty jazzovy saxafonista je lemovana hrozivymi, nevysvetlitelnymi zazitkami. Vstupne pre clenov 20,- Sk a pre neclenov 30,- Sk.

Kino Panorama

Obecne kino v marci uvadza filmove predstavenia o 19. hod.

13., v sobotu, sci-fi film o specialnych agentoch FBI: AKTY X. MP od 12r., vstupne: 45,- Sk.

14., v nedelu, americku kriminalnu komediu o hre o pol miliona: JACKIE BROWNOVA. MP od 12r., vstupne: 42,- Sk.

16., v utorok, len o 16,30 hod.: Detsky film podla aktualnej ponuky. Vstupne: 10,- Sk.

20. a 21., v sobotu a nedelu, americku komediu, v ktorej filmova hviezda Eddie Murphy stvarnuje postavu doktora, ktory zacal rozumiet reci svojich zvieracich pacientov: DR. DOLITTLE. MP, vstupne: 45,- Sk.

23., v utorok, len o 16,30 hod.: BOLEK A LOLEK NA DIVOKOM ZAPADE, animovany film o dobrodruzstvach popularnych kamaratov. MP, vstupne: 10,- Sk.

27., v sobotu, pribeh o modernej Popoluske: VECNY PRIBEH. MP, vstupne: 45,- Sk.

28., v nedelu, americku komediu, v ktorej z najlepsich priatelov sa stavaju najvacsi nepriatelia: POZOR NA HARRYHO! MP od 15r., vstupne: 35,- Sk.

30., v utorok, remake slavneho Hitchcockovho filmu: PSYCHO. MP od 12r., vstupne: 50,- Sk.

...

Bodovali trikrat za sebou

V odvetnej jarnej casti kracaju muzi kolkarskych druzstiev A a B pevnym krokom, bez prehry za vytuzenym cielom a to A-druzstvo bojuje o postup do extraligy a B-druzstvo do II. ligy. Potesitelna je aj vykonnost a vysledky zenskeho druzstva a dorastu, aj ked este, obrazne povedane - vela vody nezamutili, ale zeny sa uz postarali aj o prekvapenie sutaze, ked zdolali kandidata na postup - Jelsavu. 12. kolo I. ligy odohralo A-druzstvo na domacich drahach s Lokomotivou Kosice. Zapas sa od sameho zaciatku vyvijal v nas prospech a chvilami sa zdalo, ze zvitazime vysokym bodovym rozdielom. Az posledna dvojica z Kosic vybornymi vykonmi zmiernila prehru ich druzstva, ked Ladislav Witkovsky nahral 950 bodov a Jozef Nedoroscik 878 bodov.

Podbrezova "A" - Lok. Kosice 5186:5015 16:6

Zostava a vysledky: Z. Mirkovic 928b., P. Ban 845b., P. Hricak 837b., R. Smatlik 863b., M. Srsen a P. Paulecko 811b. a J. Calic 902b.

13. kolo sa opat hralo na nasich drahach, tentoraz s Trstenou, ktora sa taktiez este nevzdava boja o postup do extraligy. Uz vopred sa cakalo, ze to bude jeden z najtazsich zapasov, nakolko hostia maju take iste drahy a kvalitny hracsky kader. Priebeh zapasu a dosiahnute vykony to napokon potvrdili, este ze mame v zostave Mirkovica a Calica, ktori potvrdili svoje hracske kvality a velkou mierou prispeli k nasmu konecnemu vysledku.

Podbrezova "A"-Trstena 5307:5213 13:9

Zostava a vysledky: Z. Mirkovic 951b., P. Paulecko 826b., P. Hricak 879b., J. Calic 964b., P. Ban 836b., R. Smatlik/J. Zabka 851b.

14. kolo po dvoch domacich zapasoch sme odohrali v Trencine, kde sme ziskali 2-body, avsak zapas sa nevyvijal podla nasich predstav. Hned prva dvojica sklamala, ked prehrala o 109b. (6:0). Po nich nastupili nase tromfy - Calic a Ban, a zapas otocili v nas prospech. Posledna dvojica uz len kontrolovala vyvoj zapasu.

Trencin-Podbrezova "A" 5090:5184 8:14

Zostava a vysledky: P. Paulecko 810b., R. Smatlik 826b., P. Ban 858b., J. Calic 955b., Z. Mirkovic 897b., P. Hricak 838b.

I. liga

L. Bosko

...

V novom roku so zmenenymi pravidlami

- Novinkou nielen pre nas volejbalistov, ale aj fanusikov tohoto sportu, je niekolko zasadnych zmien v pravidlach hry. Spomeniem aspon tie najhlavnejsie:

- kazda rozohravka sa konci bodom a boli zrusene straty,

- pre vitastvo v sete potrebuje muzstvo ziskat 25 bodov, pricom musi byt v skore rozdiel dvoch bodov,

- pripadny piaty set sa hra do 15 bodov a opat musi byt rozdiel dvoch bodov,

- v zapise z priebehu zapasu sa uvadza libero, specialista a hrac zadnej zony, ktory nesmie robit utocny uder, podavat ani blokovat, pokial nahrava loptu v prednej zone, nesmie nasledovat utok,

- libero nastupuje v odlisnej farbe dresu a jeho striedanie sa nezaznamenava,

- lopta moze byt biela, alebo v troch farbach homologovanych FIVB,

- frener nemusi sediet pocas hry na lavicke, ale moze chodit a radit svojim zverencom medzi utocnou ciarou a zonou na striedanie,

- bol zruseny druhy pokus podavajuceho hraca, ktory po nadhodeni lopty musi podavat,

- bola sprisnena penalizacia za spravanie hraca, ked po zltej karte je prisudeny bod superovi a za rovnaky priestupok aj ineho hraca nasleduje cervena s vylucenim z hry.

* Ako sa v januari darilo nasmu volejbalovemu A-muzstvu nas informoval Ivan Prosovsky, veduci druzstva:

- V piatok, 22. januara, vo vecernych hodinach v telocvicni na Stiavnicke odohralo nase volejbalove A-druzstvo muzov ZP 40 dalsi zo zapasov medziokresnej sutaze Banska Bystrica - Brezno s muzmi Sokola Mostenica. Po dramatickych setoch 25:16, 16:25, 25:23, 23:25, 15:17, prehrali podbrezovski volejbalisti v pomere 2:3. Napriek velmi tesnej prehre odohrali obe muzstva volejbal na vysokej urovni.

Druhy zapas mali hrat muzi VK ZP SPORT 40 po dlhsej prestavke az 5. marca, ich super BVK Banska Bystrica sa vsak na stretnutie nedostavil a tak si nasi muzi pripisali 3 kontumacne body. Duel domacich druzstiev VK ZP Sport MIX a VK ZP Sport 40 sa odohral 8. marca vo vecernych hodinach a po dobrych vykonoch na obidvoch stranach zvitazilo A-druzstvo volejbalistov 0:3, po setoch 16:25, 15:25 a 24:26.

* Ing. I. Avukova zhodnotila vysledky nasich zien pod vysokym sitom po piatom turnaji krajskej sutaze neregistrovanych hracok:

- Turnaja v telocvicni na Stiavnicke sa zucastnili 4 zenske druzstva, ktore odohrali sest vzajomnych stretnuti s nasledovnymi vysledkami:

Gymnazium Brezno-GBA Brezno 0:2 (13:25, 17:25)

Brezno - VK ZP 1:2 (26:24, 20:25, 12:15)

Gymnazium Brezno-Brezno 2:0 (25:20, 26:24)

VK ZP-GBA Brezno 1:2 (18:25, 25:23, 7:15)

Brezno-GBA Brezno 0:2 (15:25, 14:25)

Gymnazium Brezno-VK ZP 1:2 (13:25, 25:19, 10:15).

Vsetky zucastnene druzstva si po prvykrat vyskusali hru podla novych volejbalovych pravidiel, co sa prejavilo aj na vysledkoch vzajomnych stretnuti. Nase volejbalistiky vybojovali dve vitazstva a trener vystriedal v jednotlivych zapasoch aj hracky z lavicky. Nasim najvacsim nepriatelom bolo nepresne podavanie, ktore casto pripisovalo body superkam. Vitazom turnaja sa opat stalo druzstvo GBA Brezno.

Tabulka po 5. turnaji

Za farby zeleziarni bojovali hracky VK ZP - Sona Luptakova (kapitanka), Monika Bursova, Anna Janoskova, Erika Sukupova, Dagmar Maculova, Ivana Avukova, Helena Mikulova, Slavka Wagnerova a Margareta Vanikova.

Opytala sa V. Kukolova

...

...

Slovensky pohar

V sobotu a nedelu (13. a 14.2.) sa uskutocnilo 3. kolo Slovenskeho pohara v biatlone, ktore bolo poslednou previerkou pred Majstrovstvami Slovenska v biatlone 1999 (27.-28.2.) v Osrbli.

V rychlostnom biatlone v jednotlivych kategoriach z nasho regionu zvitazili: M. Bardelcik (Osrblie), E. Sebova (Dubova), M. Mojzis (Osrblie), V. Groneova (Osrblie), P. Repisky (Osrblie), B. Svejkovska (Osrblie), Z. Hasillova (Osrblie), J. Bercik (C. Balog). V stihacich pretekoch M. Bardelcik (Osrblie), M. Mojzis (Osrblie), V. Groneova (Osrblie), B. Svejkovska (Osrblie), J. Bercik (C. Balog).

Startoval aj zamestnanec nasej firmy Marian Kazar, ktory v kateg. muzi 36-45r. obsadil v rychlostnych pretekoch 2. a v stihacich 3. miesto.

Majstrovstfa Slovenska v biatlone

Posledny februarovy vikend sa v Osrbli uskutocnili Majstrovstva Slovenska v biatlone vo vsetkych vekovych kategoriach.

Z vysledkov rychlostnych pretekov v jednotlivych kategoriach vyberame najlepsie umiestnenie pretekarov z nasho regionu: ziaci 10-11r. 1. M. Bardelcik (Osrblie), 2. P. Kazar (Dubova), ziacky 10-11r. 1. E. Sebova (Dubova), ziaci 12-13r. 2. M. Mojzis (Osrblie), ziacky 12-13r. 2. V. Groneova (Osrblie), ziaci 14-15r. 1. T. Sanitra (Brezno), ziacky 14-15r. 1. B. Svejkovska (Osrblie), 3. I. Sulejova (Brezno), dorastenci 16-17r. 2. M. Kazar (Osrblie), dorastenky 16-17r. 1. Z. Hasillova (Osrblie), 3. M. Poliakova (Osrblie), juniori 18-20r. 3. R. Hasila (Osrblie), juniorky 18-20r. 2. D. Koziakova (Osrblie), 3. M. Valusiakova (Osrblie), zeny 21-30r. 1. T. Kulikova (Osrblie), 2. S. Mihokova (Osrblie).

Z vysledkov vytrvalostnych pretekov: ziaci 10-11r. 1. M. Mojzis (Osrblie), ziacky 12-13r. V. Groneova (Osrblie), ziacky 14-15r. 1. B.Svejkovska (Osrblie), 3. D. Mondlova (Brezno), dorastenci 16-17r. 1. M. Kazar (Osrblie), dorastenky 16-17r. 1. Z. Hasillova (Osrblie), 2. M. Poliakova (Osrblie), juniori 18-20r. 1. R. Hasilla (Osrblie), juniorky 18-20r. 1. M. Valusiakova (Osrblie), 2. D. Koziakova (Osrblie), zeny 21-30r. 1. T. Kutlikova (Osrblie), 2. S. Mihokova (Osrblie), 3. M. Pavkovcekova (Osrblie), muzi 36-45r. 2. J. Bercik (C. Balog), 3. M. Kazar (Dubova).

Zo zamestnancov ZP a.s. startovali na majstrovstvach dvaja pretekari - Jozef Frgelec, ktory skoncil v rychlostnom biatlone na 4. mieste a vo vytrvalostnom bol diskvalifikovany za predlzenie trate, a Marian Kazar skoncil v rychlostnych pretekoch na 4. a vo vytrvalostnych na 3. mieste.

Majstrovstva Slovenska boli poslednou previerkou pred finale Svetoveho pohara v biatlone pre kategorie muzov a zien, ako i pre nominovanych pretekarov na EYOD (Europske olympijske hry mladeze Poprad-Tatry), ktore sa uskutocnia 9.-11. marca v Osrbli. V slovenskej nominacii su Matej KAZAR, Dusan SIMOCKO, Matus GOC, Peter REGULI, Zuzana HASILOVA, Petra SLEZAKOVA, Monika ABRAHAMOVA a Monika POLIAKOVA. Veducim trenerom je zamestnanec zeleziarni Marian KAZAR, dalsimi su Jaroslav KAMENSKY a Peter REGULI.

M. Kazar

...

Bezecky spolok Podbrezova

Clenovia bezeckeho spolku sa zucastnili 7. marca 6. rocnika cestneho behu Ciernoklacanskou pyxidou. Na 15 km trati v konkurencii 82 bezcov zvitazil PAVOL FASKO a 13. skoncil Ladislav Molnar.
-st-

...

Velka cena Nizkych Tatier

Krasne slnecne pocasie a bohata nadielka snehu sprevadzali konanie Velkej ceny Nizkych Tatier, ktorej tradicie po dvanastich rokoch boli obnovene vdaka garantovi i hlavnemu sponzorovi Zeleziarnam Podbrezova a.s. a spoluorganizatorovi SKI Myto pod Dumbierom. Na svahu SKI Myto pod Dumbierom sa konali 24. a 25. februara medzinarodne FIS preteky v alpskych disciplinach. Na perfektne pripravenych tratiach v prvy den ich konania startovalo na svahu Zapacov 80 pretekarov zo Slovenska, Ciech a Ukrajiny. Prvou sutaznou disciplinou bol obrovsky slalom. V kategorii zien obsadili vsetky tri prve miesta Slovenky - 1. Zuzana Smerciakova, 2. Jana Staffenova a 3. Ivana Simcakova. V muzskej kategorii zvitazili opat Slovaci - 1. Martin Chorogwicky, 2. Michal Rajcan a 3. Vladimir Kovar. V druhy den preteky pokracovali slalomom, kde vsatky tri prve miesta v muzskej kategorii opat ziskali pretekari Slovenska 1. Michal Rajcan, 2.Vladimir Kovar a 3. Branislav Mazgut. V zenskej kategorii slalomu zvitazila Tereza Trtikova z Ceskej republiky, 2. bola jej krajanka Karolina Sedova a 3. Iveta Kohutova zo Slovenska. Preteky boli vyhodnotene ako kombinacia muzi a zeny a vitazi obidvoch dni prevzali z ruk generalneho riaditela hlavneho sponzora ZP a.s. Ing. Vladimira Sotaka, podpredsedu organizacneho vyboru Ing. Vladimira Zvarika, riaditela pretekov PhDr. J. Geletu a technickeho delegata FIS Otta Herba putovne pohare VC Nizkych Tatier. V kombinacii zien ziskala putovny pohar Karolina Sedova z Ceskej republiky a v kombinacii muzov Dusan Rajcan zo Slovenska. Velka cena Nizkych Tatier patrila v minulosti medzi najvyznamnejsie lyziarske preteky na Slovensku. Sucasni nadsenci zjazdoveho lyzovania, LO ZP SPORT a.s. Podbrezova, zamestnanci SKI Myto pod Dumbierom a ostatni organizatori vlozili do priprav novodobeho prveho rocnika vsetky svoje schopnosti, s cielom obnovenia dobrych tradicii. A ci sa im to podarilo? Predseda organizacneho vyboru Dr. Ivan Sarik po skonceni VC Nizke Tatry ´99 povedal: "... myslim si, ze organizacia pretekov bola na velmi dobrej urovni, aj napriek tomu, ze podla mojho nazoru, sme latku nahodili prilis vysoko. Chcel by som sa podakovat predovsetkym vedeniu Zeleziarni Podbrezova, generalnemu riaditelovi Ing. Vladimirovi Sotakovi a podpredsedovi organizacneho vyboru Ing. Vladimirovi Zvarikovi, vsetkym organizatorom zo zeleziarni a SKI Myto pod Dumbierom i dalsim, a samozrejme aj dalsim sponzorom, ktori sa pricinili o to, ze sme mohli obnovit lyziarske tradicie. Co ma vsak mrzi, je slaba ucast pretekarov zo zahranicia, co nesporne sposobil aj nevhodny termin, kedy sa prelinali ine podobne podujatia. Verim, ze v buducom rocniku, aj pricinenim ohlasov na tohtorocny priebeh, privitame pretekarov z dalsich krajin." Otto Herb, technicky delegat FIS z Rakuska, velmi kladne hodnotil pracu organizacneho vyboru a o priebehu pretekov sa tiez vyjadroval v superlativoch. Ceny vitazom odovzdava Ing. Vladimir Sotak, gen. riaditel ZP a.s., v pozadi predseda organ. vyboru Dr. I. Sarik. Foto: O. Kleinova Bojovny pohar prebera K.Sedova

...

O doposial dosiahnutych vysledkoch s trenerom druzstva ziakov Mgr. Jozefom Horskym

Slovensky pohar ziakov a predziakov

Druzstvo ziakov LO ZP SPORT a.s. ma za sebou ucast v 6 kolach Slovenskeho pohara , ked absolvovalo celkove 12 pretekov. Z toho 4 slalomy, 7 obrovskych slalomov a 1 superobrovsky slalom. Z nasich pretekarov sa doposial najuspesnejsie darilo Lucii Cillikovej, ktora je v celkovom poradi Slovenskeho pohar na 10. mieste a Lucii Kupcovej, ktora je na 12. mieste.

V kategorii starsich ziacok:

V jednotlivych pretekoch najlepsie vysledky z nasich reprezentantov, tak ako vlani, zaznamenala Lucia Cillikova, ktora sa prebojovala medzi absolutnu slovensku spicku niekolkymi umiestneniami na 4. az 6. mieste a v slalome na Sachtickach dokonca stala na stupni vitazov , obsadila 3. miesto.

Na paty jej sliape Lucia Kupcova, ktora je sice o rok mladsia, ale vo vacsine pretekov sa umiestnila do 10. miesta a jej najlepsie umiestnenie bolo 5. miesto. Vzhladom na skutocnost, ze v tejto kategorii preteka len prvy rok, dava jej to vynikajuce perspektivy do buducej sezony.

Barbora Halassova, ktora sa zo zaciatku sezony umiestnovala okolo 15. miesta, si na pretekoch v Dolnom Kubine po pade poranila koleno a vsetci jej zelame skore uzdravenie.

V kategorii starsich ziakov:

Juraj Zvarik, ktory bol pred sezonou zraneny, zacal lyzovat az v polovici januara a jeho vysledky sa zlepsuju od pretekov k pretekom. Vo vacsine pretekov sa tesne za nim umiestnuje jeho kamarat a zaroven super Ivan Balko. Obaja sa umiestnuju v bodovanej 30. Vzhladom na to, ze su v ktg. starsich ziakov len prvy rok, tieto vysledky davaju dobre vyhliadky do buducej sezony.

V kategorii mladsich ziacok a ziakov:

Katka Mutisova sa zo zaciatku sezony umiestnovala v prvej dvadsiatke, co boli pre nu pekne vysledky, v poslednej dobe vsak jej vykonnost trochu poklesla a na zlepsenie potrebuje odstranit niektore technicke nedostatky. Podobne je na tom aj mladsi ziak Rasto Hudik, ktoremu navyse klope na dvere jeho sport c. 1 - futbal.

Caka nas este najdolezitejsia cast sezony, posledne preteky 19. - 21. marca v Jasnej, ktore budu zaroven aj majstrovstvami Slovenska. Chceli by sme v nich dosiahnut co najlepsie vysledky a medaila, po ktorej trochu poskuluju hlavne nase dievcata, by bola super vysledkom.

Starsi predziaci:

Ervin Velic, ktory aj v minulej sezone dosahoval vynikajuce vysledky, vedie v tejto sezone Slovensky poharik predziakov. Zvitazil vo viacerych pretekoch, medzi inymi aj na domacom svahu v januari na Taloch, kde ziskal putovny pohar ZP SKI Tale a.s. Leo Zilka sa v porovnani s vlanajskom vyrazne zlepsil. V sucasnosti je v Slovenskom pohariku na 13. mieste a niekolkokrat sa umiestnil v prvej desiatke.

Je potesitelne, ze v kategorii predziakov, ktori sa v tomto roku pripravovali pod vedenim Mgr. Dany Jorcikovej, zacali pretekat aj novi pretekari - Jozef Kovacik, Matus Trajtel, Zuzka Babiakova a dalsi, ktori su zarukou toho, ze nase pretekarske lyzovanie bude mat svojich reprezentantov aj v buducich rokoch.

o.k.

...

Priprava "A" muzstva na jarnu cast II. futbalovej ligy

Nase "A" muzstvo odohralo pocas pripravy na jarnu cast II. futbalovej ligy pripravne zapasy s vysledkami:

Lucenec - ZP 0:1 (gol Turna)

Ziar nad Hronom - ZP 0:1 (Pauk)

ZP - CSK Kyjev 0:0

L. Mikulas - ZP 0:4 ( Pisoja, P. Turna, Pauk, Chudik)

ZP - Dukla B.B "A" 1:2 (Gajan)

Trencin "A" - ZP 2:3 (D. Nemec, Rusko, Pisoja)

Z. Moravce - ZP 1:2 (Pisoja, Krochta)

T.Teplice - ZP 0:0

ZP - Selce 3:0 (Pauk 2, Bukovec)

Martin - ZP 3:3 ( Gajan, Kmet, Krochta)

ZP - Tisovec 0:0

ZP - Martin 2:1 ( Krochta, Gajan)

M. Hutka, ved. " A" muzstva

...