ZP a.s. NEWS

Minister prace, socialnych veci a rodiny Peter Magvasi navstivil aj Podbrezovu

" JADROM PROBLEMU JE OTAZKA NASTARTOVANIA HOSPODARSTVA"

Miera nezamestnanosti na Slovensku prudko stupa. V sucasnosti je uz 29 okresov, v ktorych prekracuje 20% a medzi taketo okresy patri aj ten nas. 20. marca navstivila Horehronie delegacia Ministerstva prace, socialnych veci a rodiny a viedol ju minister Peter Magvasi. Sucastou programu bola aj navsteva nasej akciovej spolocnosti, jednej z mala fabrik tohoto regionu, ktora sa radi medzi prosperujuce slovenske podniky. Vzhladom na skutocnost, ze p. minister navstivil okres z dovodu pribudajuceho poctu nezamestnanych a riesenia kritickej situacie okolitych firiem, ako su Strojarne Piesok, Mostaren Brezno, Sigma Zavadka, Slovpump Polomka a dalsie, v rozhovore pocas navstevy ZP a.s. sme sa ho opytali, ako sa momentalne javi vychodisko z danej situacie:

- Myslim si, ze zakladne vychodisko je skutocne v nastartovani hospodarskeho rastu. To znamena, ze akekolvek opatrenia, ktore sa daju riesit administrativnymi krokmi, su vzdy len kratkodobeho charakteru. Napr. aj dnes, ked sme boli v piesockych strojarnach, kde z Narodneho uradu prace dostali 8,5 mil. Sk na krytie a udrzanie pracovnych miest, nakoniec skonstatovali, ze tie peniaze im nepomohli. Pochopitelne, ak pride len cast financii a nepride ine riesenie, ide skor o kratkodobe riesenie. Ludia nepracovali, riesenie bolo len v tom, ze dostali peniaze z NUP a boli vlastne nepriamo nezamestnani. Jadrom problemov je otazka nastartovania hospodarstva. Zo stretnuti s mnohymi manazmentmi podnikov mozno konstatovat, ze nie vsetky su kvalitne. Teraz vobec nechcem nadviazat na to, co sa o manazmentoch hovori, ze su taki a taki ... ale tak, ako mate vynikajucich futbalistov a mate slabych futbalistov, takisto su schopne a neschopne manazmenty.

Myslim si, ze je stastim pre podbrezovskych zamestnancov, ze sa tu zrodila generacia takych prospesnych manazerov, ktori mozu byt vzorom mnohym na Slovensku. A to nie je len nejake poklonkovanie. Je to skutocne pravda, pretoze ja tento manazment poznam od cias, ako sa vytvaral, rodil. Ked porovnam aj s inymi, byvalymi podnikmi hutnictva v byvalom Ceskoslovensku, ukazuje sa, ze vlastne skupina "mladych chlapcov", (v uvodzovkach hovorim preto, ze oni uz casom vyrastli), ukazala mnohym, ze ak su ludia, ktori si vazia svoju fabriku, vazia si svoju pracu, skutocne ju maju velmi radi, dokazu pre ludi velmi vela spravit. Ked sme sa dnes bavili napr. o socialnom programe, o vazbe na odbory, priznam sa, nie vsetko mi dobre znelo, ale na druhej strane, najvacsia istota je mat pracu a dobre platenu pracu, dobre pracovne prostredie, dobru ochranu pri praci a myslim si, ze toto vsetko tento manazment pre podbrezovskych zamestnancov zabezpecuje. A to potvrdzuje, ze nemusi byt vsetko len napisane, moze sa to konat aj z presvedcenia. Moderny manazment hovori o tom, ze clovek, ktory je v praci, musi byt sucastou tej prace v tom slova zmysle, ze sa musi vediet do tohoto procesu uspesne zapojit. Ja si myslim, ze tu motivovali ludi a motivovali v dobrom slova zmysle. Ak zoberieme, ze z byvalych zeleziarskych podnikov v Ceskoslovensku ide ako tak Hradek, ako tak Veseli na Morave a vynikajuco idu podbrezovske zeleziarne, to je prave ukazka. Mozno, ze rad podnikov mal to nestastie, ze sa v manazmentoch vytvorila skupina ludi, ktora nebola celkom schopna.

Velkou prednostou manazerskeho timu v Podbrezovej je, ze sa vzajomne doplna. Kazdy ma nejake osobne charakteristiky, vedomosti a vzajomne to spajaju v prospech fabriky."

Zaznamenala O.Kleinova

Delegacia si prezrela vyrobu vo valcovni rur. Ministra P. Magvasiho oboznamuje s problematikou Ing. V. Sotak, generalny riaditel a Ing. M. Mutis, veduci tejto prevadzky. Foto: O. Kleinova

Po oboznameni s programom rokovania uviedol podpredseda V ZO OZ KOVO Ing. Mariana Stofku, generalneho riaditela DDP STABILITA, ktory oboznamil pritomnych s viac ako rocnymi skusenostami od zriadenia tejto doplnkovej dochodkovej poistovne. Okrem ineho povedal: " DDP STABILITA sa po vyse roku svojej cinnosti stala vyznamnou sucastou systemu doplnkoveho dochodkoveho poistenia na Slovensku. Nasou ambiciou je byt spolahlivym partnerom pre nasich poistencov, a to sa nam, myslim si, podarilo. Dnes hodnotim STABILITU ako nezavislu a spolahlivu poistovnu, ktora si nasla miesto na trhu slovenskych doplnkovych dochodkovych poistovni a ktora v plnej miere dokaze plnit zavazky svojim klientom. Nasim cielom do buducna je stat sa doveryhodnym partnerom pre svojich klientov a chceme sa o nasich poistencov starat aj nad ramec samotneho poistenia. Preto pripravujeme niektore zaujimave projekty, o ktorych sa docitate aj vo vasich novinach." Nasledovala diskusia k problematike doplnkoveho dochodkoveho poistenia - blizsie sa docitate na 5. strane.

Peter Duriancik, predseda V ZO OZ KOVO, vo svojej sprave zhodnotil cinnost uplynuleho obdobia. V uvode konstatoval, ze nas caka tazke obdobie, ktoreho predzvestou bol uz koniec novembra roku 1998, kedy museli opustit ZP a.s. pracovnici, s ktorymi bol

uzatvoreny pracovny pomer na dobu urcitu. Na zaklade zlozitej situacie v zakazkovej naplni vedenie ZP a.s. pristupilo k prehodnoteniu stavov zamestnancov vo vyrobnych prevadzkach Vo, Vvr, Vt1 - oblukarni a v niektorych z obsluznych prevadzok. Aj v dosledku toho sa v niektorych prevadzkach zmenil zaciatkom roka pracovny rezim, dalsim krokom bolo nariadenie hromadnej dovolenky. K hromadnemu prepustaniu pripravovanemu k 1. aprilu vyjadril presvedcenie, ze cislo bliziace sa k 100 - vke nebude realne a ze zamestnavatel najde nahradne zamestnanie pre tychto zamestnancov v co najvacsom moznom pocte. Nasledne nadviazal na velmi nepriaznivu situaciu v regione, hlavne, co sa tyka vzrastu poctu nezamestnanych.

"Vratim sa k nepodpisanej kolektivnej zmluve za rok 1998. Aj po uplynuti roka som presvedceny, ze nepodpisanim KZ sme viac ziskali ako stratili. Uz aj preto, ze KZ roku 1997 bola pomerne kvalitna a zabezpecovala nam vsetky vyhody, upustili sme od dalsich krokov. Najpodstatnejsim faktom vsak bolo, ze od zaciatku roka nabiehala zakazkova napln, cim sa vytvarali podmienky na plnenie vsetkych clankov a bodov platnej KZ. Vlanajsich jedenast mesiacov bolo v novodobej historii ZP a.s. najuspesnejsich."

Predseda ZV OZ KOVO vyhodnotil niektore clanky KZ - napr. v mzdovej oblasti konstatoval, ze zamestnanci dostali dovolenkovy plat predstavujuci v priemere 4 969,- Sk na zamestnanca a vianocny plat vo vyske 7 669,- Sk na zamestnanca. Mzdovy narast v porovnani s rokom 1998 bol vyssi o 6,2% a priemerny zarobok predstavoval 12 470 Sk na zamestnanca, z toho 10 865 Sk v kategorii "R".

" Urcite viete, ze od 1. marca 1999 plati nova KZ. Mozno budu niekolki nespokojni, ale v danej situacii sme mysleli hlavne na zamestnanost, aby nedochadzalo k socialnym otrasom, ako je to v okoli. Prioritou kolektivneho vyjednavania bol pracovny kolektiv a nie nespokojni jednotlivci. Jedinym nasim zelanim v tomto roku musi byt stabilita zamestnanosti a zakazkova napln. Ak budu splnene tieto dve veci, na konci roka bude urcite vacsina zamestnancov spokojna."

V dalsej casti svojej spravy sa predseda ZV OZ KOVO venoval hodnoteniu cinnosti funkcionarskeho aktivu, ktoremu sa konci mandat (dnom 19. marca uz zacalo dvojmesacne volebne obdobie). "Mojim zelanim pri nastupe do funkcie bolo uspokojit co najpocetnejsiu clensku zakladnu. Aj ked v tejto dobe to nie je asi mozne, jediny sposob, ako to dosiahnut, je dohodnut kazdorocne dobru kolektivnu zmluvu. Podla mna jedinym meradlom clenskej zakladne je zivotna uroven. A ta sa meria jedine penazenkou. Dovolim si preto spomenut, ze za nase volebne obdobie od roku 1995, kedy bol priemerny mesacny plat 8 471,- Sk a dnes je, ako som uz spomenul 12 470,- Sk, sa nam, myslim si v kolektivnom vyjednavani - v mzdovej oblasti, ktora najviac zaujima vsetkych, vcelku darilo. Nechcem tym tvrdit, ze je to len nas podiel, ale urcite sme to ovplyvnili aj kolektivnym vyjednavanim."

Pri hodnoteni prace jednotlivych komisii pri ZV OZ KOVO konstatoval, ze vobec nepracovala komisia zien, v tejto suvislosti poznamenal, ze do buducnosti je potrebne uvazovat, ci vobec ma takato komisia opodstatnenie. Stravovacia komisia sa schadzala pravidelne a prerokuvala pripomienky a staznosti ku kvalite stravy. Zo zaverov ich cinnosti vyplyva, ze kvalita stravy sa zlepsila. Aj paritna a bytova komisia sa pravidelne schadzali a riesili zo svojho poslania vyplyvajuce problemy. Komisia bezpecnosti a zdravia pri praci sa schadzala pravidelne a jej naplnou bolo hodnotenie pracovnej urazovosti, s cim uzko suvisi odskodnovanie pracovnych urazov. V tejto praci sa najzretelnejsie prejavovala iniciativa jednotlivych inspektorov BOZP.

V zavere Peter Duriancik, predseda ZV OZ KOVO podakoval celemu funkcionarskemu aktivu za pracu pocas volebneho obdobia a podakoval aj vsetkym hospodarskym pracovnikom a Predstavenstvu ZP a.s. za spolupracu. Poznamenal: "I ked sa vo vela pripadoch nase nazory rozchadzali, urcite bol nas ciel spolocny - konsolidovana a prosperujuca akciova spolocnost.

Nasledovala sprava o hospodareni, sprava reviznej komisie a sprava o rozpocte ZO OZ KOVO pre rok 1999. V diskusii vystupili delegati s roznymi otazkami a priamo na ne odpovedal Ing. V. Sotak, generalny riaditel ( diskusny prispevok najdete v samostatnom clanku - str. 3.), Mgr. M. Zima, personalny riaditel v diskusii okrem ineho povedal: "Tohtorocne kolektivne vyjednavanie prebiehalo v case, ked sa situacia javila ovela optimistickejsie, ako je sucasny skutocny stav v zakazkovej naplni. Kolektivna zmluva je vsak uz podpisana a splnena bude. Ale je to jednoducho tak, ako u kazdeho zahradkara. Nieco si nasadi, vsetko vsak nevyklici a zbiera urodu len taku, aka sa mu urodila. Predseda vo svojom prispevku konstatoval, ze Slovensku pomoze len zazrak. Slovensku mozno pomoze len zazrak, ale ja si myslim, ze my sme natolko vyspeli a natolko schopni, ze nebudeme na ten zazrak cakat, ale pomoze nam len nasa tvrda, poctiva praca, ako manazmentu, tak vsetkych ostatnych zamestnancov. To uz nebude zazrak, ale zmysel nasej prace a bude podobny zazraku. K tomu zelam vsetkym vela zdravia, osobnej spokojnosti a rodinnej pohody."

V zavere konferencie delegati odsuhlasili navrh Statutu ZO OZ KOVO, prijali navrhnutu alternativu volby funkcionarskeho aktivu na 5 - rocne volebne obdobie a predlzenie sucasneho funkcneho obdobia clenov reviznej a dozornej komisie o jeden rok. Podrobnejsie informacie z priebehu konferencie sa dozviete od vami delegovanych ucastnikov konferencie.

vydane od 10. novembra 1998 do 20. marca 1999 oddelenim organizacie a vnutornej legislativy

- vstup, vystup zo ZP a.s., pouzivanie preukazu zamestnanca,
- lekarske vysetrenie, kyvadlova doprava,
- platene, neplatene pracovne volno,
- uprava pracovneho casu - skrateny, posunuty, pruzny,
- dodrziavanie pracovno - pravnych predpisov.

- vyber absolventov SS, ziskavanie a prijem absolventov VS,
- spolupraca ZP a.s. so skolami,
- zasady pre poskytovania stipendii,
- zakladny odborny rast, adaptacia absolventov.

- poziadavky na obsadenie pracovneho miesta,
- nastupne formality - novoprijati zamestnanci,
- vymenovanie, odvolanie, ustanovenie do funkcie,
- postup pri zmene do funkcie TH a profesie R zamestnancov, pri
zmene funkcie a sucasne pri zmene kategorie a pri funkcnej
zmene spojenej s prestupom,
- preradenie na inu pracu, docasne poverenie vykonom funkcie,
- vystupne formality.

- delenie odpadov, zvlastny a nebezpecny odpad, ich vlastnosti,
- zber, vykup, uprava a evidencia odpadov,
- zariadenia ZP a.s. na upravu a vyuzitie nebezpecnych odpadov,
- zoznam odpadov - halda Siklov,
- bezpecnostne opatrenia.

- druhy pracovnych noriem,
- povinnosti zamestnancov referatu, prevadzok a odbornych
utvarov, v suvislosti s racionalizaciou stavov a normovanim prace.

- povinnosti prevadzkovatela a zamestnancov zodpovednych za
prevadzku, obsluhu, odborne prehliady, tlakove skusky a udrzbu
parnych kotlov a potrubnych rozvodov.

- tvorba, aktualizacia a casova navaznost vyhotovenia profesiogramov,
- pocty exemplarov, archivacia profesiogramov.

- evidencia dochadzky - evidovanie, opravneny zamestnanec,
- databaza informacii a kontrola udajov o dochadzke.

- personalne planovanie, normy obsadenia, funkcne schemy,
- profesiograficke schemy,
- nabor, vyber a rozmiestnovanie zamestnancov,
- adaptacny proces, hodnotenie zamestnancov.

- ulohy oddelenia Ttd a Pbh,
- postupove diagramy pre externu a internu komunikaciu,
- dokumentacia.

- zodpovednost na sledovanie a aplikaciu pravnych predpisov,
- postupovy diagram pre identifikaciu a sledovanie pravnych a inych poziadaviek.

- pocitacovy virus, zdroje infekcie,
- ochrana proti virusom,
- postihy za porusenie ochrany voci pocitacovym virusom.

I. dodatok k S - 475/98
Tvorba zakazkovych cisel v pomocnej a ostatnej priemyselnej vyrobe ZP a.s.

II. dodatok k S - 244/98
Casove rozlisovanie nakladov a vynosov a opravne polozky

Velmi casto sa stretavame s nespravnym, priam nelogickym pouzivanim vyrazu vdaka vo vetnych vazbach : napr. ..." vdaka zlej vychove sa dal na kradeze, poziar vypukol len vdaka jeho nerozvaznosti...." Slovo vdaka ma vzdy kladny vyznam a preto ho nemozeme pouzivat v suvislosti s niecim zapornym. V uvedenych prikladoch je potrebne pouzit jeden z vyrazov: zavinenim, vinou, vplyvom, kvoli, nikdy nie vdaka.

Bude vas zaujimat:

Ku koncu februara evidovali urady prace na Slovensku uz 463 625 nezamestnanych, co je o 7000 viac ako v januari a v porovnani s vlanajsim februarom dokonca takmer o 90 000. Miera nezamestnanosti sa vysplhala na 16,5% , minuleho roku v rovnakom obdobi bola o 3% nizsia. Do evidencie vo februari pribudlo takmer 29 000 ludi. Pocet novovytvorenych volnych pracovnych miest poklesol o 273 a predstavuje 10 894. na jedno miesto pripada 43 evidovanych nezamestnanych. Najnizsiu mieru nezamestnanosti vykazuje Bratislavsky kraj - 5,3%, Trenciansky na druhom mieste ju ma uz o 6% vyssiu. Najviac nezamestnanych je v Presovskom kraji, kde miera nezamestnanosti dosahuje 22,8%. Najvyssiu mieru nezamestnanosti ma tradicne Rimavska Sobota, kde je 33,8%.

Aka je sucasna situacia v nasom okrese? O statisticke udaje sme poziadali Ivana Istvana, odborneho referenta oddelenia informatiky OUP v Brezne:

K 28. februaru 1999 je v Okresnom urade prace v Brezne evidovanych 7867 nezamestnanych, z toho 3788

zien. Miera nezamestnanosti dosahuje k uvedenemu datumu 20,84%. ( K 31. januaru to bolo 7762 nezamestnanych, 20,69% miera nezamestnanosti - pozn. redakcie).

Vzdelanostna struktura:
VS - 113
bakalarske studium - 6
vedecke studium - 1
USO - 1115
Gymnazium - 198
SOU s maturitou - 541
SOU - 2978
bez vzdelania 471
s ukoncenym zakladnym vzdelanim 2 575
Pocet ponukanych volnych pracovnych miest - 90
pre absolventov - 1
pre ZPS - 0

Od 16. do 19. marca 1999 sa uskutocnil Zakladny kurz obsluhy montaznych plosin pre 5 zamestnancov, od 24. do 26. marca bol realizovany Zakladny kurz vodicov motorovych dopravnych vozikov, ktoreho sa zucastnilo 10 zamestnancov. Od 22. marca zacal v zvaracskej skole Pripravny kurz zvarania rur plamenom alebo elektrickym oblukom s uradnou skuskou. Zucastñuju sa ho styria zvaraci v rozsahu 5 tyzdnov. Na zaver kurzu absolvuju skusku podla STN EN 287-1, kde je nevyhnutne dodrziavat poziadavky kladene na kvalitu zvaru. Prakticku zrucnost zvaraca preveruje skusobny komisar vizualnym hodnotenim zvaru, nedestruktivnou skuskou preziarenim a mechanickou skuskou lamavosti. Odborne vedomosti su hodnotene pri teoretickej skuske.

- Velmi kratko sa vratim spat, do rokov 1993 - 94, ked nasa spolocnost stratila 500 mil. Sk. Nachadzali sme sa v nelahkej situacii a aby sme sa dostali do dnesnej pozicie, stalo nas to nemalo usilia. Ked si pozrieme hospodarsku mapu Slovenska, zistime, kolko fabrik je v bankrote. Za styri roky sa menili manazmenty a fabriky su tam, kde su.

Ktora z nich sa zaoberala revitalizaciou uz v roku 1995? My sme uz v tomto obdobi realizovali revitalizacny program a podotykam, ze bez akejkolvej statnej dotacie. Spolahli sme sa len sami na seba a dokazali sme predat viac ako 80% svojej produkcie na export.

Aj v case, ked uz od jula uplynuleho roku nastupila hutnicka recesia, ked sme napr. v decembri nemali komu predavat... aj tak sa nam podarilo dosiahnut 86 mil. zisku v roku 1998. Do statneho rozpoctu sme za uplynuly rok odviedli 250 mil. Sk, to, ze nedlhujeme ziadnym poistovniam, to je obrovsky uspech....

Nasa fabrika ma takmer 160 rocnu tradiciu. Je poslednym garantom zivotnej urovne na Horehroni. Ak sa bude rozvijat, bude aj v regione pulzovat zivot. Vsetci musime prijat filozofiu, ze Podbrezova ma sance, ale len vtedy, ak budeme ponukat nadstandardnu kvalitu. Kvalitu na urovni tych najlepsich. A to su vyznamne svetove hutnicke firmy.

Nasi oceliari urobili v kvalite obrovsky kus prace vpred. A ked manazment tejto prevadzky bude prisnejsi v dodrziavani technologickych predpisov, dostanu sa este dalej. Investicie planovane na tento rok tomu len napomozu. Aj v dalsich prevadzkach mame na com stavat....

Snahy celeho manazmentu smeruju len k tomu, aby sme sa prisposobili svetu a dostali do zeleziarni co najviac zakaziek. To, ze tato praca nie je lahka, dokazuje skutocnost, ze dnesna kriza sposobuje problemy aj svetovym firmam a aj tu musia hladat vychodiska, ako najst cestu k trhu.

Uz minulost nas presvedcila, ze sa musime starat predovsetkym sami o seba. Som presvedceny, ze keby to aj v inych fabrikach robili tak, ako my, situacia by bola urcite ina.

Nemyslim si, ze nasou moralnou povinnostou je starat sa o okolite fabriky. Nasou moralnou povinnostou je postarat sa predovsetkym o svojich zamestnancov a ich deti. Nase aktivity dostatocne potvrdzuju, ze v tomto smere sme urobili aj doposial dost." Generalny riaditel hovoril o socialnom programe, o aktivitach v sportovej oblasti , okrem ineho konstatoval, ze: "po zdlhavych rokovaniach bolo nasim zeleziarnam prinavratene SOU hutnicke a tak si budeme moct zabezpecit vychovu buducej generacie, co je pre nas dolezite."

Prihovor generalneho riaditela k delegatom bol obsiahly a tak sa mali moznost dozvediet informacie nielen o diani v nasej fabrike, ale oboznamil ich aj so situaciou vo svete.

Dnesne problemy so zakazkovou naplnou, ako povedal generalny riaditel, povazuje za prechodne a vyjadril presvedcenie, ze za tym bude nasledovat pozitivnejsie obdobie a zaznamename aj boom. V zavere poziadal vsetkych pritomnych, aby pracovali so svojimi ludmi na pracoviskach tak, aby dostatocne vyuzivali pracovny cas, dodrziavali poriadok, setrili naklady a dodrziavali technologicku disciplinu. "Podbrezovsky standard je daleko vyssi, ako slovensky a to si musime vsetci uvedomit".

Medzi Ceskou republikou a Madarskom sa schyluje k obchodnej vojne z dovodu uvalenia kvot obmedzujucich cesky export ocele do Madarska na 45 000 ton rocne. V ostatnych tyzdnoch sa rokovania skomplikovali po tom, co sa nazory obidvoch stran diametralne rozisli. Statisticky prieskum Madarska uskutocneny ceskymi zavodmi tvrdi, ze cesky import je drahy, na co madarska strana vyvracia tieto udaje a tiez tvrdi, ze tato statistika ma svoje chyby. Zastupcovia Madarskeho zdruzenia oceliarskeho priemyslu uviedli, ze rozdiel v statistickych udajoch je priblizne 20 - 30 percent.

Nippon Steel, veduci vyrobca ocele v Japonsku, upozornuje, ze tazke podmienky na domacom trhu a necakany kolaps ukazovatelov vyvozu znamenaju, ze v tomto roku nebude zisk. Uroven vyvozu japonskej ocele sa v sucasnom obdobi znizila, pretoze vyrobcovia ocele z USA si v septembri 1998 vyziadali antidumpingove poplatky voci Japonsku. Nippon Steel revidoval svoju predoslu predpoved cistych vynosov na 5 mld JPY. Skupina, ktora mala v marci 1998 okolo 2,621 mld JPY zurocenych pasiv, sa zbavuje aktiv a posiela robotnikov do dochodku. Usiluje sa tym zlepsit uctovnu bilanciu. Nippon Steel bol jedinym z piatich najvacsich vyrobcov ocele v Japonsku, ktory ocakaval v tomto roku zisk pred zdanenim.

Racionalizacna vlna v oceliarskom priemysle vstupuje do Europy s procesom koncentracie, ktory este ani zdaleka nie je ukonceny. Reakcia na trhove ceny je v sukromnych firmach rychlejsia nez v statnych. Uz teraz pochadza polovica surovej ocele vyrobenej v v europskych vysokych peciach od styroch obrov - firiem Unisor, Arbed, Thyssen, krupp a British Steel. Ak bude celosvetova kriza pretrvavat aj nadalej, nepomozu ani rozne prevzatia a znizovania kapacit.

Ministerstvo priemyslu a obchodu spracovava a zasle pisomnu ponuku rakuskej spolocnosti Voest Alpine, ktora prejavila zaujem o vstup do ceskeho priemyslu. "Zaujem Voest Alpine smeruje do hutnickeho priemyslu," povedal CTK minister priemyslu a obchodu Miroslav Gregr. Ceska republika je podla jeho slov uplne otvorena kvalitnym kapitalovym vstupom a ponuka okrem ineho znalost niektorych tretich trhov. V jednom pripade ide udajne o velmi zaujimave zakazky. Nazov tohto podniku minister neuviedol, nejde vsak o brnensky Zetor. " Na zaklade priemyslovej tradicie je obojstranny zaujem na uchovani urcitych odborov," prehlasil Gregr. Dodal, ze jeho zamerom pritom nie je urobit z ceskych podnikov puhe montazne zavody podla vzoru tretieho sveta.

S riaditelom Hotela STUPKA Ing. J. Miklosom

VYNOVENY HOTEL STUPKA ROZSIRUJE SVOJE SLUZBY

* Ako sa darilo Hotelu STUPKA s.r.o., umiestnenom v prekrasnom prostredi Nizkych Tatier, zabezpecovat ulohy minuleho roka?

- Napriek slabsiemu rozbehu v zimnej sezone sa nam minuly rok darilo celkom dobre, nakolko sme postupne od konca januara zacali naplnat kapacitu hotela. Obdobne to bolo v mimosezone, v ktorej sme kapacitu hotela naplnili organizovanim seminarov a skoleni pre rozne firmy Slovenska a z Ceskej republiky. Darilo sa nam aj v slabsich mesiacoch - v aprili, v maji a nasledne v oktobri, v novembri a v polovici decembra. V ciselnom vyjadreni obsadenost hotela v priebehu celeho roka nam presiahla 50 percent. Pri porovnani so statistickym priemerom ubytovacich zariadeni na Slovensku, ktory bol 38 percent, sme dosiahli nadpriemernu navstevnost. Klientela sa formovala hlavne zo Slovenska, Ceska, Nemecka a Polska, v sezone pribudli hostia z krajin byvalej Juhoslavie a byvaleho ZSSR.

Dosiahli sme hospodarsky vysledok pred schvalenim rocnej uzavierky - zisk okolo 1 miliona korun.

* Co sa vam vlani podarilo splnit v oblasti skvalitnovania a rozsirovania sluzieb?

- Nasou dlhodobou snahou je skvalitnovat ponukane sluzby hotela a jeho zariadeni. Z investicnych akcii spomeniem najvacsiu, ktorou bola vystavbu koliby. V priebehu 4-mesiacov sme vystavbu uspesne ukoncili a od novembra minuleho roku je koliba v prevadzke. Dalsou nakladnou akciou bola oprava strechy v starej casti hotela, vybavili sme dalsiu zasadaciu miestnost pre cca 14 ludi (v sucasnosti mame 2 zasadacie miestnosti a banketku), na jednom poschodi v ubytovacej casti sme vymenili koberce, dokupili sme osusky, uteraky a postelne pradlo. V restauracnej casti to boli obrusy a rozny drobny inventar. V kolkarni sme renovovali podlahu rozbehu pred dvojdrahou, na tenisovych kurtoch sme instalovali osvetlenie a v tejto sezone budu kurty k dispozicii uz aj vo vecernych hodinach.

* Aky bol zaciatok roka a co ocakavate od najblizsich mesiacov?

- Krasna zima a dostatok snehu prispeli k naplneniu kapacity hotela v tomto roku az do Velkej noci. Potom nasleduje mimosezona, ktoru sa opat budeme snazit vykryt akciami pre domace i zahranicne firmy.

V hospodarskej oblasti netreba zabudat na to, ze sme od konca roka 1996 nezvysili ceny za ubytovanie a doplnkove sluzby. V tomto roku aj nas zaskocil vladou prijaty balicek ekonomickych opatreni, ktory prinasa so sebou zvysenie vstupnych nakladov, ved je len samozrejme, ze pre kvalitne zabezpecenie ubytovacich a stravovacich sluzieb v horskych podmienkach, spolu s doplnkovymi (tenis, kolkaren, bazen, sauna, fitnes atd.) je spotreba energii a vody vysoka a casto zavisla od poveternostnych podmienok.

V tomto roku planujeme v investicnej oblasti renovaciu kupelni v starej casti hotela a postupnu obnovou zariadeni izieb. O dalsich aktivitach rozhodne v aprili valne zhromazdenie.

Zaverom sa pripajam k pochvalnym slovam nasich zakaznikov, ktorymi dakuju personalnu Hotela Stupka s.r.o za kvalitne sluzby, chcem svojim pracovnikom podakovat za minulorocne narocne zvladnutie uloh a zazelat im do plnenia tych tohtorocnych vela zdravia a pracovneho elanu.

Podakovala V. Kukolova

Pocet zamestnancov po vojne klesol zo 4855 na 3491 (z toho bolo 941 remeselnikov, 869 zaucenych a 1285 pomocnych robotnikov, 91 ucnov, 19 inzinierov 127 technikov a stredoskolakov, 32 ostatnych technikov, 169 administrativnych uradnikov a 49 uradnicok). Ani poveternostne podmienky dva roky po vojne neboli velmi priaznive. Nastali tuhe mrazy, snehova kalamita, coho dosledkom bolo nedostatocne zasobovanie uhlim. 23. januar 1947 sa zapisal do kroniky zeleziarni poziarom, ktory znicil dve vyrobne haly.

Rekonstrukcia podbrezovskych zeleziarni neznamenala len obnovu zakladneho zavodu v Podbrezovej, ale aj vsetkych jeho vyrobnych objektov. Chvatimech neutrpel vaznejsie skody. Inak tomu bolo v Hronci, kde bolo potrebne opravit vyrobne objekty. Piesok bol vydrancovany, skoro vsetky vyrobne strojne zariadenia boli odvlecene. Exploziou poskodeny parny stroj s duchadlom sposobili zastavenie vysokej pece v Tisovci, ktora bola po rekonstrukcii znovu zapalena 19. aprila 1947. Bola ukoncena prestavba generatorovej stanice, srotoveho pola a prelozky statnej cesty. Hutnicke prevadzky sa vsak nerekonstruovali, ba ani nemodernizovali, hoci boli spracovane viacere koncepcie na rozsirenie vyroby ocele, valcovaneho materialu a rur.

V obdobi industrializacie Slovenska bola investicna vystavba zamerana na rozsirenie a modernizaciu strojarskej vyroby:

- vyroba mostov a ocelovych konstrukcii bola presunuta do Brezna (vystavba novej mostarne sa zacala v aprili 1947 a Mostaren v Brezne bola dana do prevadzky 24. maja 1949),

- zacala sa vystavba novych hal na vyrobu ocelovych konstrukcii v Zavadke a novej Zlievarne v Hronci.

V tomto obdobi vznikol hutnicko-strojarsky kombinat, ktory zdruzoval zavody v Podbrezovej, v Tisovci, v Hronci, v Brezne, v Zavadke, v Piesku a tri ceske podniky v Kostelci nad Orlici, v Tynisti nad Orlici a v Brne-Slatine. V patdesiatych rokoch doslo k odcleneniu troch ceskych podnikov a na Slovensku vznikali samostatne podniky - ako Svermove zeleziarne, n.p., Podbrezova, n.p. Mostaren Brezno, n.p. Strojarne Piesok, n.p. Sigma Zavadka atd.

V roku 1958 bola v Podbrezovej uvedena do prevadzky zvarovna rur velkych priemerov s priamym svikom (vybudovana v expedicnej hale hrubych plechov). Vyrabala rury s priemermi 426-2020 mm z plechov vlastnej produkcie, s hrubkou steny do 16 mm. Sucastou zvarovne bola povrchova antikorozna uprava rur asfaltovanim a impregnovanou sklenou rohozou.

Vedla nemocnice v Podbrezovej bola vybudovana 100 kV rozvodna, ktoru bol podnik napojeny na verejny energeticky system.

Zasadnejsia prestavba a modernizacia martinskej oceliarne sa zacala v roku 1951 postavenim vychodnej, zapadnej a strednej casti haly. Dokoncena bola vystavby siemens-martinskej pece (SM) c.1 (40t), v roku 1954 pribudla SM-pec c. 5 (40t). Zrusene boli dve 35 t SM-pece a SM-pec c. 3 bola po GO prestavana na 30 t. V roku 1957 bola zrusena aj SM-pec c. 4 spolu s odlievacou halou. Na jej mieste bola postavena nova elektrooceliareñ s dvoma elektrickym 30 t oblukovymi pecami (A- pec sprevadzkovana v r. 1960 a o rok na to bola sprevadzkovana B-pec). V roku 1958 bola postavana tretia 40 t pec c. 2.

Vystavba prveho vertikalneho zariadenia pre plynule odlievanie ocele v CSSR sa zacala v Podbrezovej v roku 1957 (ZPO- dvojprudoveho) a do prevadzky bolo dane v maji 1961 spolu s kyslikarnou (Claude TC 400).

V roku 1950 boli v zavode dve valcovacie trate (valcovna hrubych plechov a jemna valcovna profilov). V r. 1953 bola zmodernizovana plechotrat - pribudla narazacia ohrievacia pec, vozova zihacia pec, dve bocne noznice, dve rovnacky a valcekove dopravniky.V roku 1959 sa zacalo vo valcovni profilov s vyrobou rebierkovej betonarskej vystuze s priemerom 12-32 mm (prva v CSSR), neskor mikrolegovanej titanom.

V 50. rokoch vo valcovni rur MM boli vykonane ciastocne upravy v adjustazach rur a pece pred redukovnou. Rozsirili vyrobu prirubovych rur, rebrovanych rur na vykurovacie telesa a vyrobu ocelovych rurovych konstrukcii pre polnohospodarstvo.

- Rychle obcerstvenie sa mi pozdava, davam mu prednost aj pred teplou stravou, z ktorej rychlo vyhladnem. Ja osobne si sem chodim kupovat kavu, zemlu a keks. Vyhovuje mi, ze sa rychlo obsluzim. Len minuly vikend som nebol velmi spokojny - zemle boli dvojdnove a my sme si uz zvykli na cerstve.

- Bol som spokojnejsi s kantinou vo valcovni, kde bol vacsi vyber stravovania, napr. aj rozne druhy salatov. V sucasnosti chodim na teplu stravu do kantiny a automaty vyuzivam len na obcerstvenie - kavu.

- S automatmi som spokojny, kupoval som si len kavu, zemle sme len teraz objavili. Chutia mi, su dobre. Chodim aj na teplu stravu, kde podla mna - porcie su male a knedle tenke.

- Skoda, ze nie su zemle aj v nasej prevadzke. K ich cene nemam pripomienky, nie su drahe. Je to dobre - rychle obcerstvenie. Na teplu stravu chodim pravidelne, som s nou spokojny, no uvital by som v jedalnicku viac ovocia, napr. bananov. A co mam najradsej? Najviac mi chuti bravcovy rezen.

- V dennej i poobednajsej zmene je predaj prostrednictvom automatov dobry. Horsie to niekedy byva v nocnej zmene a cez vikendy, ked sa stane, ze chyba sortiment. Bol by som rad, keby boli castejsie zemle so skvarkovou pomazankou a kapiou, mam ich rad. S teplou stravou v kantine som spokojny, porcie mi vyhovuju.

- Som tu po prvykrat, priviedla ma sem zvedavost a este neviem co si vyberiem. Nakoniec si p. Snacko vybral caj a ako komentoval svoju prvu navstevu pri automatoch: - Caj je dobry. Prostredie? Chcelo by to vymalovat? S teplou stravou som spokojny a hoci stravenky zdrazeli, stale sa vyplati. Zvysenie stravnych listkov nie je prekvapujuce, ved vsetko islo hore.

- Automaty vyuzivam, kupujem si hlavne kavu, skusil som aj bujon, kolu, zemle a keksy. Najviac mi vsak chutia skvarkove pagace, ktore by mohli byt v ponuke castejsie.

- Niekedy sem chodim na kavu so smotanou. Inak chodim na teplu stravu, ktora mi chuti a zvysenie ceny stravenky mi nevadi, s tym sme aj pocitali. Najradsej mam bravcovy rezen , ale aj mucne jedla. K strave mi chyba ovocie, pripadne zakusky. Salaty som este nejedol, myslim si, ze su skor pre zeny, no my chlapi potrebujeme viac kalorii.

- Som s automatmi spokojny, dam si kavu a zemle, najradsej vsak mam zemle so skvarkovou pomazankou s kapiou. Chodim aj na teplu stravu a ked mi nestaci - hlavne, ked je ryza, tak sa sem chodim zemlou dosytit. Cena listka pri teplej strave nas neprekvapila. Automatom davam prednost pred bufetom v kantine, nakolko tam dlho treba cakat a pri automatoch to ide ovela rychlejsie.

- Kazdy den si sem zajdem na "kapucino", zemle so salamou, pripadne na tie skvarkove, ktore mavaju zriedkavejsie a chybaju mi. Stravu si nosim z domu, nakolko sa vyhybam cakaniu v kantine. Mam dojem, ze ten harmonogram sa nedodrziava.

- Automaty nevyuzivam. Sem-tam chodim na teplu stravu, ktora je dost dobra. Viac si nosim stravu z domu. Najviac mi v kantine chuti knedla s kapustou. U nas su stravnici nespokojni s cenou listka, ale na druhej strane, vsetko je dnes drahsie.

- Automaty vyuzivam, chodim na keksy, kavu, ale aj tu zemlu - je to dobre, nemusim si kavu robit sama, tu je to rychlejsie. Chodim i na teplu stravu, ktora mi vyhovuje. Cena stravenky je adekvatna stupajucim cenam za potraviny. Mam rada obalovany hovadzi rezen, avsak aj bravcovy rezen, ryzu a aj jedla z morcacieho masa. Porcie? Mne osobne vyhovuju.

Aj dnesna anketa potvrdila platnost stareho prislovia - kolko ludi, tolko chuti, vsetkym tazko vyhoviet. Niektori z nas uprednostnuju teplu stravu, inemu vyhovuje domaca a tak si ju radsej nosi z domu a dalsou skupinou su bufetovi stravnici. Obcerstvenie a kusovy tovar - to je priestor pre automaty, s ktorymi ich prevadzkovatel ZP GASTRO servis s.r.o. moze prist za vami az na vase pracovisko do vyrobnych prevadzok. Ze sa tato sluzba ujala, o tom hovori nielen statistika ZP GASTRO servis-u s.r.o. (z ktorej vyplyva, ze denne sa v automate na kusovy tovar preda 250 zemli, cca 50 ks cukroviniek, v kazdom z troch napojovych automatov 400 teplych napojov atd.), ale aj nasa anketa. Automaty su efektivne, setria cas a vo vsetkych zmenach umoznuju zamestnancom okamzite si doplnit prisun kalorii a obcerstvit sa teplym alebo studenym napojom. Rozsirenie ich siete vo vyrobnych prevadzkach je spravnym krokom do buducna. Pre zaujimavost uvedieme, ze k uz existujucim 4 automatom, podla slov riaditela ZP GASTRO servisu s.r.o. Jozefa Krellu, pribudne v aprili v jednej z taharni rur automat na predaj kusoveho tovaru.

- Ukoncenie pracovneho pomeru u jedneho zamestnavatela este neznamena, ze musime so zamestnancom ukoncit poistenie v DDP. System poistenia je navrhnuty tak, aby umoznil zamestnancovi u ktorehokolvek zamestnavatela (ak su splnene zmluvne vztahy) pokracovat v poisteni. Pokial takehoto zamestnavatela nenajde, po splneni podmienky 1-roka clenstva, moze poziadat o vyplatu davky. Ak nechce zamestnanec pokracovat dalej v DDP mozete okamzite poziadat o vyplatenie davky. Povinnostou poistovne je davku vyplatit. O jej vyske rozhoduju podmienky definovane pre jednotlive druhy davok. V zasade je mozne pokracovat, ale ukoncit poistenie. Vas bude iste zaujimat, co z toho poistenec bude mat? Povinnostou DDP je vytvorit individualny ucet poistenca, na ktorom sa akumuluju prostriedky, ktore plati zamestnanec a zamestnavatel, a samozrejme aj vynosy z nich. Poistovna v pripade odstupneho alebo jednorazoveho vyrovnania, ruci za to, ze poistenec musi dostat vsetky prostriedky, ktore zaplatil do systemu a v pripade jednorazoveho vyrovnania, vratane prostriedkov, ktore mu platil zamestnavatel. Pri odstupnom ide o zakonom stanovenu davku, kedy nie su naplnene podmienky poistenia a vtedy prislucha poistencovi vsetko - co sa tyka prispevkov zamestnanca, vratane zhodnotenia v priebehu roka. Odstupne mu bude vyplatene davkou alebo mimoriadnou vyplatou po schvaleni rocnej uctovnej zavierky.

- DDP Stabilita v ramci svojich moznosti, pri tej pomerne velkej akumulacii kapitalu, kona s cielom, byt vzdy 2-3 % nad inflaciou. To je jedna z moznosti, ako vyrovnat inflaciu. Druhy pristup vyplyva zo samotnej podstaty poistenia - z moznosti volit si percentualne plateny prispevok. Tym predpokladame, ze pri tom, ako rastu mzdy, ako narast miezd pokryva inflaciu, ze sa samozrejme pokryje aj inflacia prispevkov z hladiska DDP. Takze, na jednej strane moze pomoct zamestnavatel a zamestnanec a na druhej strane samotna poistovna. Myslim si, ze spojenim tychto dvoch zdrojov dokazeme zabezpecit, aby prostriedky dnes vkladane a dlhodobo investovane, boli efektivne zhodnotene a pokryli aj rastucu inflaciu.

- Priznam sa, ze sme zatial neuvazovali o zmene na EURO - menu, ale boli uvahy o tom, ze by sme ukladali prostriedky, ktore mame k dispozicii aj v cudzej mene, vzhladom na vyvoj Sk, ktory nie je tak stabilny ako povedzme vyvoj niektorych cudzich mien. Keby sme to ale hodnotili z hladiska efektivnosti, vzdy sme nasli lepsie umiestnenie penazi. Myslim si, ze sa asi nestane nic, ze je to uplne prirodzeny proces a urcite o tom budeme uvazovat, aby sme cast prostriedkov, povedzme "drzali" v inej mene, z hladiska zhodnotenia. Vzdy o tom rozhodnuje vynos, ktory mozeme dostat z tej - ktorej investicie. Chcel by som pri investiciach zdoraznit, ze vsetky mechanizmy, ktore dnes mame v DDP, smeruju k tomu, aby sme zabezpecili bezpecne investovanie. Ak dnes hovorime o nasom portfoliu, tak je nasmerovana na statne cenne papiere. Momentalne likviditu - tzn. hotove peniaze, drzime na terminovanych uctoch, ktore su zhodnocovane okolo 18-20 percentami.

- DDP Stabilita sa snazila prisposobit system tomu, aby do neho mohol vstupit co najvacsi pocet ludi, samozrejme i ti s pomerne vyssim vekom. Takze, vekova hranica moze byt od 18-60 rokov.

* Ak pojdem na predcasny invalidny dochodok alebo v pripade umrtia, ma rodina narok na moje poistne?

- V pripade doplnkoveho invalidneho dochodku, je tu podmienka vstupu a platby do DDP Stabilita 24 mesiacov. Ak ju splnite, mate narok na invalidny dochodok, DDP rozhodne o vyske davky podla stavu vasho individualneho uctu a potom vam bude vyplacat dozivotny invalidny dochodok. V zmluvach poistenec urci osoby, ktorym v pripade jeho umrtia poistovna vyplati peniaze z jeho individualneho uctu a to bud vo forme pozostalostneho dochodku alebo inak.

Dokoncenie z min. cisla

Uzivanie drog poskodzuje jednotlivca nielen po stranke psychosocialnej, ale aj po stranke telesnej.

Z komplikacii, ohrozujucich nielen zdravie, ale neraz aj zivot, treba poznat tieto:

Co treba robit, ked ste zistili ohrozenie drogou

Tieto zasady vyplyvaju zo skusenosti, ze zneuzivanie drog je komplikovana zalezitost, ktora vyzaduje v styku s postihnutym odborne znalosti, zrucnosti a profesionalne postoje. Pre ludi z okolia postihnuteho byva skutocnost, ze dieta alebo mladistvy zneuziva drogy, vacsinou taka sokujuca, ze lahko urobia chybne rozhodnutie. Jeho nasledkom casto dochadza k zhorseniu vztahov (ktore v pripadoch zneuzivania drog byvaju aj tak dost komplikovane) medzi dietatom na jednej strane a rodicom ci pedagogom na strane druhej. A preto, ak zistite, ze dieta uziva drogy, dodrzte uvedene zasady a co najskor vyhladajte odbornu pomoc.

V troch pokracovaniach sme vam poskytli informovacie a rady, ako sa ma rodic ci pedagog spravne postavit k problemu uzivania drog mladistvym. Co vsak robit, ked priznaky u mladistveho su zhodne s popisovanymi a my chceme mat istotu a diskretne zistit, ci dieta droguje? Existuje vobec na trhu preparat spolahlivo testujuci pozitie drogy? Od riaditela podbrezovskej pobocky ZZP SIDERIA-ISTOTA p. Ondreja Demiana sme sa dozvedeli, ze trh ponuka "Testovacie pruzky" firmy ROCHE, ktorych distributorom je INTES Poprad. Avsak, povodne balenie je urcene pre zdravotnicke zariadenia, a kupujuceho by vyslo velmi draho. Vedenie podbrezovskej pobocky ZZP Sideria - Istota vsak v sucasnosti rokuje o moznosti predaja testov - formou jednorazoveho balenia pre siroku verejnost.

Horoskop

KOZOROZEC

S pribudanim slnecnych lucov coraz viac tuzite po aktivnom oddychu na horach. Este je cas uzit si nadielky tohtorocnej zimy a tak nevahajte, snehu ubuda.

VODNAR

Mate napad, avsak jeho realizaciu s vahavostou stale odkladate. Prisiel cas nabrat odvahu na jeho presadenie, co vas pracovne posunie o stupienok vyssie.

RYBY

Ani zmenou svojho zivotneho postoja nedokazete ovplyvnit vsetky veci, ktore vas trapia. Zvolte si priority a podari sa vam zvladnut to najdolezitejsie.

BARAN

Jarnou vonou presyteny vzduch, kvety, radost z pohybu na cerstvom vzduchu vas nutia do dlhsich prechadzok prirodou, co je nielen vynikajucim relaxom pre "dusu", ale aj pre telo.

BYK

K rieseniu najpalcivejsieho problemu pristupujete analyticky, avsak aby bolo riesenie spravne, musite do toho zapojit aj svoje city. Nebude to pre vas vsak lahke.

BLIZENCI

Kamenna tvar skryva rozhorcenu dusu, ktorej lava sa derie na povrch. Najprv sa ukludnite a potom vsetko pojde ovela lahsie.

RAK

Uz davnejsie pocitujete hlad po nepoznanom a to je dovod siahnut do svojej kniznice a z nej oprasovat vedomosti a doplnat biele miesta vo vasom poznani.

LEV

Pred vami je "perne" obdobie, vyplnene sluzobnymi cestami a dolezitymi rokovaniami. Dobre sa nan pripravte, ci uz fyzicky alebo psychicky. Nezaskodil by veru ani novy imidz.

PANNA

Snazte sa zabranit tomu, aby vas niektori ludia zneuzivali. Verte, ze nevidia dobrotu vasho srdca a ze im nedojde, ze vam zalezi hlavne na vzajomnom vztahu a pochopeni. A tak, neplytvajte zbytocne svojou energiou ani za cenu straty kamaratov.

VAHY

Ste plny energie a elanu. V najblizsom case sa vam bude darit nielen v tajomstvach lasky, ale i financne a pracovne. Po zdravotnej stranke sa nevyhybajte ani dolezitym rozhodnutiam.

SKORPION

Nad vasou hlavou sa zacinaju zbiehat mracky, ktore sa vam rychlostou blesku podari rozohnat. Nespoliehajte sa vsak len sam na seba a skuste svoj osud, co len na okamih, "polozit" do ruk vam blizkeho cloveka.

STRELEC

Tuzba vyhrat, napr. aj v takych "Cestovinach", vas stale opantava. Takze nelenoste a skuste uz teraz pre seba a svojho partnera vybrat prijemnu dovolenku pri blankytnom mori.

Jedalny listok od 29.3.-3.4.

Pondelok 29.3.

I. zmena
Polievka: Kapust. s klob., chlieb
Milanska hov. pecienka, cestovina
Srbsky brav. rezen, sl. ryza, salat
Ovocna bublanina, kakao
Salat mrkvovy s marhulami

II.-III. zmena

Polievka: Hrachova s par., chlieb
Ciganska rostenka, ryza, salat
Madarsky gulas, knedla

Utorok 30.3.

I. zmena

Polievka: Sosovicova kysla, chlieb
Madarsky gulas, knedla
Vyprazany brav. rezen, zem., kompot
Zeleninove rizoto, salat
Salat z hl.kapusty s mrkvou a chrenom

II.-III. zmena

Polievka: Kapust. s klob., chlieb
Sekany vypr. rezen, zem., kompot
Udene maso, kapusta, knedla

Streda 31.3.

I. zmena

Polievka: Surdica, chlieb
Sek. vypr. rezen, zem., kompo
Kopaniciarske hov. file, ryza, salat
Spenatovy privarok, vol. oko, zem.
Cestovinovy salat s biel. fazulou

II.-III. zmena

Polievka: Sosovic. kysla, chlieb
Brav. vypr. rezen, zem., kompot
Debrecinsky gulas, cestovina

Stvrtok 1.4.

I. zmena

Polievka: Fazul. s par., chlieb
Brav. rezen na hubach, sl. ryza, salat
Udene maso, kapusta, knedla
Zeleninove rezne, zem., kompot
Salat vitaminovy s jablkami

II.-III. zmena

Polievka: Drzkova, chlieb
Rynska rostenka, cestovina
Brav. prir. rezen, ryza, salat

Piatok 2.4.

Sviatok

Sobota 3.4.

Polievka: Rascova s vajcom, chlieb
Cigansky brav. rezen, ryza, salat

Jedalny listok od 5. - 11. 4. 1999

Pondelok 5.4.
Sviatok

Utorok 6.4.

I. zmena
Polievka: Hrachova s par., chlieb
Hov. file na paprike, cestovina
Brav. maso na rasci, ryza, salat
Zeleninove krupoto, salat
Svajciarsky salat z tofu

II.-III. zmena

Polievka: Kapus. s klob., chlieb
Hutnicke brav. pliecko, knedla
Prirod. brav. rezen, ryza, salat

Streda 7.4.

I. zmena
Polievka: Drzkova, chlieb
Vypraz. brav. rezen, zem., kompot
Rostenka na sl., slov. ryza, salat
Sisky s dzemom, kakao
Salat cestovin. so zeleninou

II.-III. zmena

Polievka: Drzkova, chlieb
Cigansky brav. rezen, sl.ryza, salat
Bravcovinky s cibulkou, zem., salat

Stvrtok 8.4.

I. zmena

Polievka: Zelenin. domac., chlieb
Udene maso, hrach. kasa, chlieb, uhorka
Bratislavske br. pliecko, knedla
Miesana zelenina, vol. oko, zemiaky
Macedonsky salat

II.-III. zmena

Polievka: Fazulova s par., chlieb
Vypraz. brav. rezen, zem., kompot
Segedinsky gulas, knedla

Piatok 9.4.

I. zmena

Polievka: Gulasova, chlieb
Vypraz. rybie file, zem., kompot
Znojemske hov. file, ryza, salat
Buchty plnene cokol. s makom, kakao
Salat sampinonovy s jablkami

II.-III. zmena

Polievka: Zelen. domaca, chlieb
Svieckova hov. pecienka, knedla
Kopaniciarske hov. file, ryza, salat

Sobota 10.4.

Polievka: Francuzska, chlieb
Prirodny brav. rezen, ryza, salat

Nedela 11.4.

Polievka: Karfiolova, chlieb
Rynska rostenka, cestovina

Vo februari si pripomenul 25-rocne pracovne jubileum aj Frantisek PETKO.

25-rocne
Lev KOSEC, Jaroslav FRGOLEC, Anna STRELCOVA, Jan STRMEN, Mgr. Maria JEZKOVA, Maria SAUROVA

20-rocne
Sidonia TOROKOVA, Anna KRAMLOVA, Peter MEDVED, Jaroslav BABNIC, Olga KNAZIKOVA, Janka SKROVINOVA, Marta NOMILNEROVA, Frantisek KVIETOK

50-rocne
Karol KRAMLA, Martin MEDVED, Jan OBLADAN, Ondrej BROZMAN, Rudolf MARUSKIN, Jan SALING, Ing. Milan MACHEJ, Jozef PANCIK, Viera SARIKOVA, Jaroslav TAZKY, Ing. Jan SVANTNER

V 3. kolkarskej lige si nadalej suverenne vedie B-druzstvo a prevnym krokom kraca do kvalifikacie o postup. V tejto sutazi hraju aj nase zeny (C-druzstvo) a dorastenci (D-druzstvo), ktori sa vyrazne zlepsili v porovnani s jesennou castou.

XV. kolom pokracovala aj I. liga. Nase A-druzstvo privitalo na domacich drahach velmi silne druzstvo z Filakova, ktore v jarnej casti pripravilo nejedno prekvapenie na ukor favorita. Aj tento zapas nebol vynimkou a nebyt kvalitnych vykonov Juhoslovanov, skomplikovali by sme si postup do extraligy. Do skoncenia sutaze zostavaju este 3. kola, pred ktorymi je A-druzstvo Podbrezovej na 2. postupovom mieste.

Podbrezova-Filakovo 5203:5134 13:9 (Z. Mirkovic 886b., P. Paulecko 868b., P. Ban 850b., J. Calic 943b., P. Hricak 827b., J. Zabka/R. Smatlik 829b.)

3., v sobotu, pravdivy pribeh podla skutocnych udalosti: UTOPENEC NA UTEKU. MP od 12r.

4., v nedelu, Jean Claude Van Damme v hlavnej ulohe akcneho filmu : KONTRABAND. MP od 12r.

10., v sobotu, akcna science-fiction z dalekej buducnosti ZOLDNIER: LEGIA SKAZY. USA, MP od 12r.

V ramci IV. rocnika Europskych zimnych olympijskych dni mladeze POPRAD-TATRY 1999, Osrblie privitalo mladych nadejnych adeptov biatlonoveho sportu. Slovenski biatlonisti sa vo svojich vekovych kategoriach (r. 1981-1983) zaradili medzi europsku spicku.

V prvy sutazny den bol na programe vytrvalostny biatlon, v ktorom pretekari zdolali 10 km trat, s predpisanou strelbou v lahu, v stoji a v lahu. 30-trestnych minut bolo za nestreleny zasah. Vysledky v kategorii chlapcov: 1. Vitali Tchernychev (Rusko), 2. Alexej Konchine (Rusko) a 3. Kent Rog Guttornsen (Norsko), umiestnenie slovenskych pretekarov: 13. Dusan Simocko, 18. Matus Goc, 28. Matej Kazar a 49. Peter Reguli (vsetci SVK). V kategorii dievcat: 1. Joulia Makarovova (Rusko), 2. Tora Bergerova (Norsko), Jekaterina Outotchkinova (Rusko), umiestnenie slovenskych biatlonistiek: 7. Petra Slezakova, 11. Zuzana Hasillova, 40. Monika Abrahamova a 47. Monika Poliakova (vsetky z SVK).

Druhy sutazny den bezali rychlostny biatlon, v ktorom chlapci mali trat dlhu 7,5 km a dievcata 6 km. Za nestreleny terc sa bezalo 150 m dlhe trestne kolo. Umiestnenie chlapcov: 1. Alexej Konchine (Rusko), 2. Vitalij Tchernychev (Rusko), 3. Bartkomlej Ponikwia (Polsko), umiestnenie slovenskych pretekarov: 4. Matej Kazar, 6. Dusan Simocko, 22. Matus Goc, 33. Peter Reguli. Umiestnenie dievcat: 1. Joulia Makarovova (Rusko), 2. Jekaterina Outotchinova (Rusko), 3. Alexandra Raluc Russuova (Rumunsko), umiestnenie slovenskych biatlonistiek: 15. Petra Slezakova, 22. Zuzana Hasillova, 28. Monika Abrahamova, 41. Monika Poliakova.

Treti sutazny den, stvrtok 11. marca, bol pre nas najdolezitejsim. Obhajovali sme 3. miesto z predchadzajucich zimnych hier. Do oficialnej sutaze sme mohli postavit len jedno zmiesane stvorclenne druzstvo. Druhe druzstvo bezalo mimo sutaz. Rychlostny biatlon rozhodol o zlozeni nasho reprezentacneho timu, do ktoreho sa dostali dvaja pretekari z Dukly B. Bystrica - Dusan Simocko a Petra Slezakova, a dvaja zo SSZB Osrblie - Zuzana Hasillova a Matej Kazar. Druzstvo vybojovalo pre Slovensko prvu zlatu medailu s casom 1:39:53,1 (2), za nimi skoncil favorizovany tim Ruska 1:40:35,5 (7), treti boli Nori 1:40:42,2 (1), stvrte miesto obsadila stafeta Polska 1:41:29,3 (0) a piate miesto si vybojovala stafeta Ciech 1:46:46,7 (10). V uvedenej skupine sutazilo 15 druzstiev.

Nase druhe druzstvo, v zlozeni Matus Goc (Dukla BB), Monika Poliakova (SSZB Osrblie), Monika Abrahamova a Peter Reguli (Vyhne), skoncilo na 4. mieste s casom 1:50:05,3 (5), pred Ruskom II., Polskom a Ceskom II. Z druzstiev pretekajucich mimo sutaz dobehlo 7 druzstiev.

Slovenski pretekari v priebehu Europskych zimnych olympijskych dni nedokazali svoju trenovanost vyuzit na plnych sto percent, co mohla sposobit velka zodpovednost pred domacim publikom, ako i to, ze im chybaju skusenosti z medzinarodnych podujati. Bolo to vidiet aj na prvom starte, kde sa spolu na start postavili s ucastnikmi europskych poharov, majstrovstiev Europy, ako i tohtorocnych Majstrovstiev sveta v Pokluke. Verim, ze tato trema popri zodpovednosti, z nich v buducnosti opadne a podaju svoje maximum.

Pozvanka

Horehronske muzeum v Brezne vas pozyva na

* velkonocnu vystavu spojenu s predajom kraslic a ludovo-umeleckych vyrobkov, realizovanu v spolupraci s MO Ziveny v Brezne

S v i a t k y j a r i.

* vystavu originalov, modelov, prototypov a seriovo vyrabanych drevenych hraciek, ktore sa v roku 1998 zucastnili sutaze "O naj... drevenu hracku", vypisanej Lesnickym a revarskym muzeom vo Zvolene

D r e v e n e h r a c k y.

Trvanie obidvoch vystav: 22. - 30. 3.1999

Miesto: Horehronske muzeum v Brezne, Namestie gen. M.R. Stefanika 13

Otvorene: pondelok-piatok od 8.-17. Hod.

sobota 27.3. od 8.-12. Hod.

Vstupne: mladez 3,- Sk, dospeli 5,- Sk

Jedna zakupena vstupenka plati pre obidve vystavy.

V dnoch 5. - 7. marca 1999 sa uskutocnilo v Kodani zasadnutie CIVL - FAI - medzinarodnej leteckej asociacie, komisie pre zavesne lietanie a paragliding. Medzi delegatmi styridsiatich krajin nechybala delegacia zo Slovenska. Pracovneho stretnutia CIVL FAI sa zucastnili Ing. Juraj Sladky, predseda komisie zavesneho lietania Leteckej amaterskej asociacie Slovenska a Anna Nociarova, predsedkyna Delta klubu pri ZP SPORT a.s. Predmetom zasadnutia vsak nebolo len pracovne rokovanie, sucastou, pre nas velmi vyznamnou, bolo hodnotenie sportovych podujati zavesneho lietania a paraglidingu za uplynule obdobie a kedze vlani sa tu konali Majstrovstva Europy v zavesnom lietani, na vyhodnotenie bol pozvany predseda organizacneho vyboru Mgr. Marian Zima a ako garant podujatia Ing. Vladimir Sotak, ktory sa vsak vyhodnotenia nemohol osobne zucastnit.

Na organizovani ME v zavesnom lietani sa podielali v prevaznej miere zamestnanci nasej akciovej spolocnosti a preto nas velmi zaujimalo, ako hodnotenie ich priebehu dopadlo a tak sme sa na to po prichode z Danska opytali Mgr. Mariana Zimu:

- Viceprezident CIVL FAI Noel Whittall (predseda jury na ME) uroven ME organizovanych na Slovensku, v Podbrezovej, okrem privlastkov " velkolepe, znamenite, skvele, dokonale a priatelske", zhodnotil slovami " ... pocas konania 12 rocnikov ME v priebehu dvadsatstyri rokov (konaju sa kazdy druhy rok - pozn. red.), to bolo najlepsie usporiadane europske podujatie". Zvlast vyzdvihol slavnostne otvorenie a zaver podujatia a spomenul nezvycajne vysoku ucast divakov, s akou sa nikde inde nestretol.

V Kodani odzneli hodnotenia piatich podujati a preto mozem konstatovat, ze take pozitivne sa nedostalo ani jednemu. Napokon, svedcia o tom aj samotne ocenenia - Zlate medaily FAI - Ing. Vladimirovi Sotakovi, predstavitelovi generalneho sponzora a garanta podujatia a mne ako predsedovi organizacneho vyboru ME ´98 v zavesnom lietani. Medaily odovzdaval Olivier Burgelle, prezident CIVL FAI, komisie pre zavesne lietanie a paragliding a viceprezident Noel Whittall. Samotny akt umocnovala mimoriadne slavnostna atmosfera. Len samotny okamih, ked vsetci pritomni (po traja zastupcovia zo styridsiatich krajin - pozn. red.) povstali a potleskom nam vzdavali hold, vyvolaval jednak zimomriavky po tele, a zaroven dal pocitit, ze Zlate medaily FAI nie su beznym ocenenim.

My vsak toto vyznamenanie nechapeme ako osobne ohodnotenie, ale ocenenie prace vsetkych, ktori sa podielali na pripravach i priebehu tohoto podujatia, pocnuc organizacnym vyborom, zastupcami obce Podbrezova, mesta Brezno, obcami, v ktorych sa nachadzali startoviska... az po tych, ktori podujatie prisli podporit ako divaci.

Pri tejto prilezitosti by som chcel opat, aj v mene generalneho riaditela Ing. Vladimira Sotaka, podakovat vsetkym, ktori sa akoukolvek formou na priebehu ME ´98 podielali. Aj vdaka takymto podujatiam sa Slovensko a konkretne nas region dostava do povedomia sirokej svetovej verejnosti, a to v tom najlepsom svetle.

* Kedze hodnotenie ME v zavesnom lietani, ktore sa konali na Slovensku po prvykrat, dopadlo velmi dobre, urcite ste dostali otazky typu: Co dalej? Neponukali vam napr. organizaciu majstrovstiev sveta?

- Ano, padli podobne otazky, no ja som sa odpovedi radsej vyhol. Samozrejme, vsetkych, som pozval na nase podujatia. Na majstrovstvach Slovenska , ci Pohari generalneho riaditela ZP a.s., radi privitame ucastnikov z akychkolvek koncin sveta, ale aby sme sa pustili do organizacie majstrovstiev sveta, je potrebne omnoho viac. Na Slovensku zatial na to nie su zo strany statnej spravy vytvorene podmienky, ani vo financovani v ramci Leteckej amaterskej asociacie Slovenska. Ak majstrovstva Europy stali cca 5 mil. Sk, majstrovstva sveta su financne omnoho narocnejsie a v sucasnej ekonomickej situacii Slovenska nevidim v blizkej buducnosti nejake perspektivy na organizovanie podobneho podujatia na svetovej urovni.

Samozrejme, slovenske zavesne lietanie ma svoje postavenie vo svetovom zavesnom lietani a podbrezovske tym padom tiez, pretoze vsetci pretekari ktori budu Slovensko reprezentovat na Majstrovstvach sveta v talianskom Monte Cucco na prelome jula a augusta t.r., su totiz clenmi ZP SPORT a.s. Podbrezova. Teda, aj ked nebudeme organizatormi majstrovstiev sveta, z mapy svetoveho zavesneho lietania sa urcite nestratime.

Pozn. redakcie: Mgr. Marian Zima bude na spomenutych MS veducim reprezentacneho druzstva Slovenska. V niektorom z nasledujucich cisiel nasich novin sa k ich pripravam urcite vratime.

Zostava ZP : Stefik, Jancik, Zazrivec, Kmet, Chudik, Rusko, Korbel, Pisoja, Krochta, D. nemec, Gajan, M. Nemec, Saur, Turna, Bukovec, Klesken

Pred tymto stretnutim vladla vo futbalovych kruhoch nie dobra atmosfera, zapricinena zapasom tychto superov v jeseni v roku 1998, ktory "spackal" v prvom rade hlavny rozhodca.

Trener Ancic spolu s asistentom M. Nemcom pripravovali muzstvo na toto stretnutie po vsetkych strankach cely tyzden. Od zaciatku zapasu nase muzstvo vytvorilo so superovymi hracmi dvojicky, cim sa uplne otupil ocakavany tlak domacich. Domaci hraci v prvom polcase neohrozili priamou strelou Stefika a nevytvorili si ziadne golove prilezitosti. Zeleziari z rychlych protiutokov vytazili 7 rohovych kopov, ktore vsak golovo nezuzitkovali.

V druhom polcase zacal lepsie Zeleziar. V 47. minute golovu strelu Gajana vykopol z prazdnej domacej brany Vojcik. V 57. minute zastupil na brankovej ciare prekonaneho Pulena, po hlavicke Korbela, Pazur.

Trener Ancic potom vystriedal vycerpaneho D. Nemca a Pisoju, ktori na ihrisku odviedli dobru robotu. Gajanova bomba z hranice sestnastky v 75. minute, len tesne minula pravy horny roh domacej brany. Jelsava v snahe strelit gol pritlacila, ale obrana zeleziarov bola vzdy na svojom mieste. Priama strela z kopaciek jelsavskych hracov na Stefika nesla ani v druhom polcase. Hlavny rozhodca naznacil, ze zapas sa predlzi o 4 minuty. Predtym striedajuci M. Nemec v 94 minute zuzitkoval svoje velke futbalove skusenosti. Vyhral suboj s Nikitinom a svoj unik bezpecne zakoncil golom. Jelsava bola na kolenach.

Aj napriek nepriazni rozhodcov zeleziari dokazali zvitazit a za neustaleho povzbudzovania fanusikmi z Fan - klubu si pripisali 3 dolezite body do druholigovej tabulky.