ZP a.s. NEWS

- Zakladom je dialog medzi hodnotitelom a hodnotenym pracovnikom. Pozitivnym prinosom takejto formy je vzajomny kontakt, poznanie... Velmi dolezite je, aby obaja boli na rozhovor pripraveni a zaroven mali nan dostatok casu. Hodnotenie by malo byt zavrsene zhrnutim vysledku v zazname z hodnotenia zamestnanca, kde by mali byt navrnute aj opatrenia na zabezpecenie dalsieho rastu i zvysenia vykonnosti hodnoteneho. O zazname bude hodnoteny zamestnanec oboznameny a hodnotitel s nim jednotlive body prediskutuje.

- Aj napriek tomu, ze uvedena smernica obsahuje niekolko zakladnych metod zameranych na zobjektivizovanie priebehu hodnotenia na najvyssiu moznu mieru, moze dojst k situacii, ze hodnoteny zamestnanec nebude s hodnotenim suhlasit a bude sa mu zdat neobjektivne. V pripade nesuhlasu s hodnotenim posudzuje objektivitu vyssi nadriadeny.

- System HODZAM poskytuje hodnotitelovi k realizacii hodnotenia pre kazdu kategoriu zamestnancov vseobecne hodnotiace kriteria a volitelne hodnotiace kriteria. Cize hodnotitel ma pri hodnoteni moznost vyuzit viac volnosti, co povazujem za velmi dolezitu zmenu. Zmenil sa aj cyklus hodnotenia. Predtym boli zamestnanci podla kategorii zatriedeni do 1,2 a 3 - rocnych cyklov, teraz su vsetci hodnoteni raz rocne, s vynimkou zamestnancov odmenovanych zmluvnymi platmi, ktori budu hodnoteny 2x rocne. Novinkou je aj tabulka dosiahnutych bodov hodnotenia, ktorej poslanim bude zaznamenavat pracovnu vykonnost zamestnancov dlhodobo.

- Na system hodnotenia boli skutocne roznorode nazory a len tazko nachadza uplatnenie v praxi. Treba si vsak uvedomit, ze ide o permanentne prebiehajuci proces, ktory dava manazmentu verny obraz o tom, s akym ludskym potencialom spolocnost disponuje, ake su moznosti, rezervy, co treba robit, aby sa pracovna vykonnost zvysovala. Vdaka tomuto dlhodobo prebiehajucemu procesu priamy veduci na zaklade pozorovania, ziskavania informacii, posudzovania, hodnotenia a rozhodovania o pracovnikoch, zabezpecuje maximalnu vykonnost pracovnikov. Aby vsak splnilo hodnotenie svoj ucel, je potrebne hodnotitelsky proces nekompromisne dodrziavat a spravodlivo realizovat. Len tak je mozne vytvorit sebamotivacnu atmosferu, ako vyznamny nastroj modernej podnikovej kultury.

- Individualne hodnotenie sluzi na podporu pozitivneho osobneho a profesijneho rastu, posobi motivacne, plni identifikacnu funkciu, stimulacnu, analyticku..... Ak sa zamestnanec presvedci, ze hodnotenie sa kona pravidelne a je skutocne vyhodnocovane a na jeho zaklade sa nieco deje, jeho pochybnosti postupne stratia opodstatnenie.

Na zaver pripominame, ze terminy tohtorocneho harmonogramu HODZAM najdete v Prikaze GR 7/99.

Posledny marcovy den bol okrem ineho aj dnom definitivnej bilancie hospodarenia vsetkych podnikatelov za predchadzajuci rok, ktora vyustila do podania danoveho priznania k dani z prijmov pravnickych osob.

V danovom priznani pravnickych osob za rok 1998 nasa akciova spolocnost vykazala hospodarsky vysledok - zisk 86,2 mil. Sk. Hospodarsky vysledok po zdaneni ( cisty zisk) cini 49,7 mil. Sk. Tento vysledok bol dosiahnuty pri rocnych trzbach za predaj vyrobkov a sluzieb vo vyske 3. 946 mil. Sk, co je o 333 mil. Sk viac ako v roku 1997. Pridanu hodnotu sme vytvorili vo vyske 1. 586 mil. Sk, co na jedneho pracovnika predstavuje cca 401 tis. Sk rocne.

Stav zasob dosiahol vysku 864,9 mil. Sk. V porovnani s predchadzajucim rokom je vyssi o 67 mil. Sk, co bolo sposobene znizenou spotrebou srotu v oceliarni v decembri, ako aj kontizliatkov vo valcovni rur. Akciova spolocnost za uplynule obdobie preinvestovala 200,7 mil. Sk. Financnu situaciu reprezentuje financny majetok, ktoreho vyska k 31. decembru 1998 bola 157,1 mil. Sk a vztah pohladavok a zavazkov. Pomer pohladavok a zavazkov z obchodneho styku je 603,4 ku 305,3 mil. Sk, co v porovnani s predchadzajucim rokom hovori o lepsej platobnej discipline zo strany nasej a.s. o 86,5 mil. Sk. Uverova zatazenost je vo vyske 771,7 mil. Sk. medzirocny pokles je 148,3 mil. Sk. Pocet zamestnancov k 31. decembru 1998 bol 3 958, priemerna mzda medzirocne vzrastla o 731 Sk.

Vysledky hospodarenia ZP a.s., ako aj cela uctovna zavierka, vyjadruju vo vsetkych vyznamnych suvislostiach verny obraz o majetku, zavazkoch a financnej situacii za rok 1998. Take je vyjadrenie auditorskej firmy BDR s.r.o. Banska Bystrica, cim odporuca dane vysledky na schvalenie valnemu zhromazdeniu.

Zaverom chcem vyslovit prianie, aby kriza v hutnictve, ktora nas postihla uz v poslednych mesiacoch roka 1998 co najskor pominula, co by nam pomohlo zabezpecit dostatocnu zakazkovu napln pre vyrobnu kapacitu a.s. a aby nase vyrobky boli nadalej konkurencieschopne a tym predajnejsie na celosvetovych trhoch. Naplnenie tohto priania zabezpecuje splnenie planovaneho hospodarskeho vysledku pred zdanenim na rok 1999 vo vyske 100 mil. Sk.

Ing. Peter Mlynarcik, ved. odd. vzdelavania a rekvalifikacie informuje:

Vzdelavanie v nasej a.s

Na zaklade zmluvy medzi Strednou priemyselnou skolou Brezno a ZP a.s. absolvoval u nas odbornu staz student francuzskej strednej skoly z Meudonu, Pariza od 15. do 25. marca 1999. Obsahova napln staze bola zamerana na odborne cinnosti priemyselnej udrzby v hutnickom podniku, hlavne na problematiku preventivnej a opravarenskej udrzby a na metody udrzby. Posluchac si prezrel vyrobny proces v prevadzkach a oboznamil sa aj s cinnostou chemickeho laboratoria. Najviac ho zaujala vyroba ocele na kontiliati.

Od 29. marca do 15. aprila sa kona v zvaracskej skole zakladny kurz zvarania automatom pod tavivom a sucasne pokracuju periodicke uradne skusky.

Od 22. marca do 22. aprila sa kona kurz zvarania rur plamenom a elektrickym oblukom s uradnou skuskou.

Aky bol dojem Yanicca Christopha, studenta Lycee profesionel z Medounu, po desatdnovom pobyte v nasej akciovej spolocnosti:

- Pocas pobytu na Slovensku ma uputala slovenska ludova kultura, hlavne slovensky ludovy kroj, velmi sa mi pacila Banska Bystrica. Pocas pobytu v zeleziarnach v Podbrezovej ma uputala technologia vyroby ocele. Su tu srdecni ludia, citil som sa tu dobre.

V uvedenom obdobi sme zaznamenali 25 pracovnych urazov a 755 zameskanych kalendarnych dni. V porovnani s predchadzajucim rokom je to viac o 10 pracovnych urazov a 146 vymeskanych pracovnych dni.

Najviac pracovnych urazov sa vyskytlo za prve tri mesiace vo valcovni rur (8), v taharni rur 1 (6) v oceliarni (2). V prevadzkach - hutnicka druhovyroba, srotove pole Piesok, kolajova doprava, vyroba naradia po jednom pracovnom uraze a ziadny pracovny uraz nezaznamenali v cestnej doprave, v strojarskej vyrobe, v elektroservise, v energetike a v odbore zasobovania.

12/98 Casovy harmonogram kyvadlovej dopravy
13/98 Menovanie pracovneho timu pre riesenie problematiky trvalej kvality vod a chladenia sekundarnom okruhu ZPO
15/98 Zmena pracovneho rezimu v prevadzke Vo, Vvr a zavedenie dvojzmenneho rezimu v stredisku oblukaren 1/99 Organizacna a funkcna struktura ZP a.s.
2/99 Menovanie stabu stavby "Kaliaren"
3/99 Uprava pracovneho rezimu
4/99 Zabezpecenie informacnych systemov a zariadeni v r. 2000
5/99 Menovanie pracovneho timu pre vypracovanie noveho systemu spracovania ekonomickych informacii
6/99 Zmena pracovneho rezimu v prevadzke Vvr

12/98 Aktualizacia profesiografickych schem
13/98 Mimoriadna inventarizacia PC techniky
1/99 Harmonogram zavadzania systemu environmentalneho manazerstva (SEM) v ZP a.s. Podbrezova na

2/99 Mimoriadna inventarizacia majetku v sklade 05 odboru zasobovania
3/99 Zabezpecenie danovo uznatelnych nakladov v zmysle Zakona c. 397/1998 Z.z. o daniach z prijmov
4/99 Konsolidovana uctovna zavierka
7/99 Harmonogram hodnotenia zamestnancov v r. 1999
8/99 Mimoriadna inventarizacia zasob v skladoch c. 36 a 50
9/99 Mimoriadna inventarizacia zasob v sklade c.22

1/99 Nocna praca zien v roku 1999
2/99 Tvorba a ochrana zivotneho prostredia v ZP a.s., zavadzanie systemu environmentalneho manazerstva (SEM) 3/99 Limity nadcasovej prace pre zamestnancov ZP a.s. na rok 1999
4/99 Odstranenie nezhod zistenych auditom
5/99 Odstranenie nedostatkov zistenych kontrolou dodrziavania ustanoveni Zakona c. 138/1973 Zb. o vodach a predpisoch vydanych na jeho zaklade.
6/99 Hodnotenie rizik BOZP v ZP a.s.

Platne organizacne normy a individualne riadiace akty su v plnom zneni k nahliadnutiu vsetkym uzivatelom INTRANETU na nasledovnej adrese: http://dbmis/informatika/VPN/Index.htm

Priblizne 60 - 70 miliard korun bude vyzadovat restrukturalizacia ceskeho oceliarskeho priemyslu do roku 2010. Na financnom zabezpeceni sa predpoklada vyznamna cast EU, uvadza Akcny program ministerstva priemyslu a obchodu. Vlade bude predlozeny v druhom stvrtroku, do konca jula bude v Europskej komisii a vyhlasenie ocakava v poslednom stvrtroku 1999. Peniaze budu urcene na investicie do modernizacie hutnickych spolocnosti a ekologicke programy riesiace stare zataze a dosledky hutnickych vyrob. Pouziju sa tiez na zmiernenie socialnych a regionalnych dopadov, revitalizaciu podnikov zatazenych starymi dlhmi a podporu vedy a vyskumu.

Poziadavky moderneho automobiloveho priemyslu sa v ostatnych rokoch neustale zvysuju. Oceliarsky priemysel sa snazi o novu ocel s vyssou pevnostou, aby sa darilo dosahovat lahsie karoserie z tensich plechov. Aj napriek tomu sutaz s inymi materialmi, ako hlinik a umele hmoty nadalej pokracuje. Automobilovy priemysel je najdolezitejsim zakaznikom oceliarskeho priemyslu. Preto sa v konstrukcii ocelovych karoserii dosahuje v ostatnom case taky pokrok. Karoserie musia byt stale pevnejsie a pri tom lahsie. Stale prisnejsie su dynamicke skusky reakcii karoserie pri naraze. Dolezita je aj otazka ceny, pretoze karoserie tvoria prakticky polovicu celkovych nakladov na vyrobu automobilov. Vsetky alternativne materialy su zatial drahsie ako ocel. Pri vyrobe vysokopevnej ocele je potrebne brat do uvahy cely rad faktorov. Su to napr. schopnost tvarovat a spajat. Oceliarsky priemysel uz od sedemdesiatych rokov vyraba plechy z takzvanych mikrolegovanych oceli, ktorych je zatial asi sedem typov. Tie najnovsie dosahuju pevnost 1 200 - 1400 N/mmt, co je asi stvornasobok pevnosti beznej ocele. Dolezitu ulohu hra i ochrana proti korozii. V roku 1992 sa 53% plechov z vysokopevnej ocele dodavalo s povrchovou upravou. Tato kvota sa medzitym zvysila na 71% a do roku 2002 sa pocita so zvysenim na 83%. Odbornici pocitaju s tym, ze na kazde miesto karoserie bude voleny ten najvhodnejsi material. Dolezitu ulohu pri tom bude zohravat aj technika spajania. Od automobiloveho priemyslu sa budu pozadovat materialy s vysokou pevnostou a vysokou schopnostou tvarovania.

"Ocel je cosi, co nema obmedzenia a co obsahuje sny a vizie." Toto su slova, ktore vyslovil Dr. Martin Bangemann, jeden z odstupujucich clenov Europskej komisie, zodpovedny za priemysel, na podujati, ktore 17. marca v Bruseli zorganizovala Europska konfederacia hutnickeho priemyslu Eurofer. Pri tejto prilezitosti bol hutnicky priemysel oznaceny ako odvetvie narodneho hospodarstva, ktore po rozsiahlej restrukturalizacii a uspesnej privatizacii sa teraz pri vstupe do dalsieho tisicrocia nachadza v samom strede globalizacneho procesu. Podujatie, ktore pod nazvom "Ocel formuje buducnost" bolo pripravene pre priblizne 300 clenov Europskeho parlamentu, ukazalo inovacny potencial ocele, ako materialu spravnej volby pre siroky rozsah buducich pouziti. Podporu tymto myslienkam na prikladoch z vlastnej tovrby demonstrovali take vyznamne tvorive osobnosti ako su architekt Paul Andreu a svetoznamy dizajner Alfa Romea Andreas Zapatinas, ktori zdoraznili najma inovacny potencial ocele. Podujatie pod brilantnym vedenim prezidenta Euroferu Ekkehardta Schulza, prezidenta Thussen AG a za pritomnosti najvyznamnejsich predstavitelov hutnickeho priemyslu, poskytlo viac priestoru pre demonstraciu ocele, ako materialu pre dalsie tisicrocie.

Pred niekolkymi dnami sme vstupili do druheho stvrtroku 1999. Ked sa na toto obdobie pozrieme z hladiska plnenia vyrobnych uloh, musime konstatovat, ze stanovene zamery sa nam nedari vo vsetkych vyrobnych prevadzkach naplnat v zmysle vytyceneho planu. Uz prvy stvrtrok naznacil, ze v case pretrvavania krizy oceliarskych vyrobkov castejsie bude nutne preskupovat pracovne sily podla momentalnej zakazkovej naplne v jednotlivych vyrobnych prevadzkach a zaroven technicky a organizacne riesit rozsirovanie sortimentnej a kvalitativnej skladby vyroby rur a vyrobkov z rur. Zo zakazkovej naplne vyrabaneho sortimentu, v porovnani s prvym stvrtrokom minuleho roku vsetky vyrobne prevadzky dosiahli nizsie plnenie. Najvyssi pokles vyroby bol zaevidovany v oceliarni, z ktorej sme v prvom stvrtroku z nadvyroby predali externym odberatelom len jednu tretinu mnozstva minuleho roku a celkova vyroba poklesla o 40%. Za nou nasleduje zvarovna rur velkych priemerov s poklesom vyroby o 36%, oblukaren o 27%, valcovna rur o 23%, v taharni rur II. bol pokles 15% a v taharni rur I. 5%. Znizenie dopytu po jednotlivych druhoch vyrobkov si vynutil v priebehu prveho stvrtroku zmenu organizacie prace v prevadzkach oceliaren, valcovna rur a oblukaren.

Oceliaren svoje vyrobne mesacne ulohy splnila na 82%, v porovnani so stanovenym planom bolo vyrobenych o 4 318 ton ocele menej. V minulom mesiaci bol zaevidovany znizeny dopyt po kontizliatkoch na predaj, ulohy nakladky boli splnene len na 55%.

Vo valcovni rur boli v minulom mesiaci splnene vyrobne ulohy v distribucnej vyrobe na 85%, z toho vyroba polotovarov pre nase dalej spracujuce prevadzky tvorila z uvedenej vyroby 39% a realizacia 61%. Na upravarenskych operaciach sa podielali pracovnici samotnej valcovne rur, ako aj pracovnici taharne rur II. Z expedicneho miesta valcovne rur bolo expedovanych 5 303 ton, a z expedicneho miesta taharne rur II 1 133 ton, v prevaznej miere kotlovych rur. Ulohy nakladky boli pod vplyvom nizsej zakazkovej naplne splnene len na 78,1%.

Vo zvarovni rur velkych priemerov vplyvom vhodnej zakazkovej naplne boli dosiahnute priaznive vysledky. Prevadzka po dvoch velmi neuspesnych mesiacoch svoje vyrobne ulohy splnila az na 143%, cim aspon scasti eliminovala hrozivy prepad vo vyrobe. V minulom mesiaci nebol dopyt po izolovanych bezsvikovych rurach a pozinkovanych rurach, co suvisi so sucasnym rocnym obdobim. Casovy faktor zohral ulohu i pri praci vo vykonoch, ktore v minulom mesiaci boli zrealizovane len v hodnote 90 - tisic Sk.

Zakazkova napln taharni rur bola v porovnani s predchadzajucimi mesiacmi lepsia, co sa odrazilo na dosiahnutych vysledkoch. Celkove v obidvoch taharnach rur boli vyrobne ulohy splnene na 100,7%, pricom taharen rur I vykazala 100,1% plnenie a taharen rur II 100,9% plnenie. Prekrocenie stanovenych uloh umoznil dopyt po presnych rurach, najma na export, predavanych prostrednictvom nasej obchodnej spolocnosti PIPEX. Aj ulohy nakladky boli v minulom mesiaci splnene, taharen rur I vykazala 130% plnenie a taharen rur II 105,6% plnenie planovanych uloh.

Stredisko oblukaren pocas celeho marca vyrabalo v dvojzmennom pracovnom rezime striedania zmien a svoje planovane ulohy splnilo vo vyrobe na 102, 6%, v nakladke na 115%.

V prevadzke hutnicka druhovyroba zakazkova napln stale nedosahuje planovane zamery a aj v minulom mesiaci sme zaevidovali velmi nizke plnenie planovanych uloh. Celkove bol za tento mesiac vyvezeny tovar v hodnote 10,2 mil. Sk, co znamena, ze vyrobne ulohy boli splnene len na 70,3% vo vyrobkoch z druhovyroby a na 110% vo vyrobe hydraulickych rur.

Kedze uplynul stvrtrok 1999, heslovite zhrniem dosiahnute vysledky v jednotlivych vyrobnych prevadzkach za tri mesiace tohto roku:

Oceliaren svoje planovane vyrobne ulohy plni na 85,3% a ulohy nakladky na 57,5%,

vo valcovni rur boli ulohy v distribucnej vyrobe splnene na 90,9%, v realizacii na 86% a nakladke na 83,8%,

vo zvarovni rur velkych priemerov vyrobne ulohy boli za 3 mesiace tohto roku plnene na 120,7% vo zvarovanych rurach velkych priemerov, izolovane bezsvikove rury , ani pozinkovane rury na rozvodne systemy v prvom stvrtroku nevyrabali,

vo vyrobe presnych rur v obidvoch taharnach rur boli ulohy splnene na 97,3%, z toho taharen rur I vykazuje 104,7% plnenie a taharen rur II 94,4% plnenie. Ulohy nakladky v presnych rurach boli plnene na 109,5%, pricom taharen rur I vykazuje 122,7% plnenie a taharen rur II 105% plnenie,

v stredisku oblukaren bolo vyrobenych 597 ton navarovacich oblukov, co predstavuje len 94% plnenie stanovenych planovanych uloh,

prevadzka hutnicka druhovyroba vyrobne ulohy vyrobkov druhovyroby plni na 59,7% a hydraulickych rur na 85%.

Zaverom mozno konstatovat, ze vysledky prveho stvrtroku boli silne ovplyvnene zakazkovou naplnou a jasne dokazuju, ze pre dosiahnutie priazniveho tohtorocneho hospodarskeho vysledku je uz teraz nutne prijat razne restriktivne opatrenia na vsetkych usekoch riadenia a zabezpecit ich splnenie.

Co sa tyka aprila, zakazkova napln pre vsetky vyrobne prevadzky je zabezpecena podla upraveneho operativneho planu, az na oblukaren, kde nedostatok zakaziek na stanoveny operativny plan chceme eliminovat presunom casti zakaziek na maj. Do plnenia tychto uloh v mene vyrobneho useku prajem celemu pracovnemu kolektivu akciovej spolocnosti vela pevneho zdravia a pracovnej pohody.

Po mnohych rokovaniach a zdovodnovani vyhladovych studii schvalilo byvale Ministerstvo hut a rudnych bani v roku 1959 studiu rozvoja podniku. Rozhodnutie nadobudlo historicky vyznam v tom, ze sa pri dalsom rozvoji podniku nepocitalo len s plochami v starom zavode, ale perspektivne aj s novymi plochami nad osadou Piesok. Zacala sa tak pisat nova stranka historie podniku, kedze sa potvrdilo, ze hutnicka vyroba bude v Podbrezovej zachovana.

Z uz spominanych rozpracovanych investicnych akcii na prelome 60. rokov bolo dane do uzivania v maji 1961 prve plynule odlievanie ocele (ZPO) v CSSR, ktore zacalo pracovat spolu s kyslikarnou (Claude TC 400). Postupnymi zmenami presli aj dalsie prevadzky s rovnakym cielom - modernizacia prace, zlepsenie pracovneho prostredia, zvysenie vykonnosti. V roku 1962 bola otvorena v byvalej expedicnej budove prevadzka zvarovna rur (vystavba sa zacala v roku 1959). Pribudla rozvodna o vykone 100 kV, vybudovane boli nove rozvody, nova cerpacia stanica, centralna kompresorova stanica a olejove hospodarstvo. V doprave boli prebudovane uzko a normalne rozchodne vlecky. S obmedzovanim prevadzky uzkorozchodnej trate od roku 1967 bola viac vyuzivana aj cestna vnutropodnikova doprava, v ktorej pribudli o.i. aj portalove vozidla fa Clark s paletami (v 80. rokoch nahradene vozidlami fa Valmet). Postavene boli nove udrzbarske dielne, laboratorium, skladove priestory, strojova a vypoctova stanica, socialne budovy - kantiny, ubytovne pre slobodnych a osamelych pracovnikov podniku, stovky bytov, rekreacna chata na Taloch, velky sportovy stadion, kupalisko. Mnohe z tychto budov pomahali brigadnicky stavat pracovnici podniku.

V roku 1963 nastupilo nove vedenie (Ing. A. Kolenicka, Ing. B.Samek, Ing. J. Dvorsky...), pod vedenim ktoreho presli podbrezovske zeleziarne velkymi zmenami. Po mnohych rokovaniach a zmenach o konecnej koncepcii rozvoja podniku (bol schvaleny 27-variant koncepcie zeleziarni), doslo k polozeniu zakladneho kamena vystavby taharne rur 1 v Piesku - ako prvej stavby ruroveho programu, ktorou sa zacala komplexna modernizacia Svermovych zeleziarni v Podbrezovej. Pre zabezpecenie vyroby bezsvikovych a presne tahanych rur bola zmenena cela studia rozvoja podniku. Prva rura v prevadzke taharen rur 1 bola vytiahnuta 25. augusta 1971, do konca roka pracoval cely vyrobny cyklus a k 31. marcu 1972 bola taharen rur 1 uvedena do prevadzky v celkovom rozsahu projektovanej vyrobnej kapacity. Slavnostne bola otvorena 12. aprila 1972.

V prvej polovici 70. rokov si novy rozvojovy program a specializacia vyroby orientovana na rury vyziadali vypracovanie novej studie rozvoja podniku. Opatrenie ministra hutnictva a strojarstva c. 41/1973 stanovilo v SZ Podbrezova pripravit a realizovat sest stavieb ruroveho programu:

8. maja 1974 bol slavnostne polozeny zakladny kamen pre vystavbu dvoch dalsich prevadzok nad Pieskom - pretlacovna rur a taharen rur 2.

V kulturnej oblasti bol 15. oktobra 1974 otvoreny na Kolkarni v Podbrezovej novy zavodny klub. Oktober si Podbrezova zapamatala aj v dosledku zivelnej pohromy. 21. oktobra vystupil Hron 1,5 m zo svojho koryta a zaplavil vyrobne prevadzky stareho zavodu.

* Na sklonku minuleho roka bolo verejnosti spristupnene stredisko zimnych sportov ZP-SKI Tale a.s. so zamerom poskytovat komplexne sluzby milovnikom zimnych sportov. Ako hodnotite kratke obdobie prevadzkovania arealu?

- Po tazkych jesennych chvilach pri vystavbe strediska zimnych sportov na Taloch (hlavne v obdobi dazdov) sme 23. decembra 1998 spustili do prevadzky restauracnu cast, pokladnu, SKI-servis a bufet. Nasledne sme spustili 3-vleky: TLV 12 s kapacitou 400 osob/1hod. a dlzkou 384 m, TATRAPOMA S s kapacitou 200 osob/1 hod. a dlzkou 150 m, EPV 12 - detsky vlek s dlzkou 150 m a kapacitou 100 osob/1 hod. Poslednym sprevadzkovanym vlekom bol typ TATRAPOMA H 130 (850 osob/1 hod. s dlzkou 950 m), ktory z technickych dovodov dodavatel odovzdal az 28. decembra. Tato skutocnost nam v prvych dnoch komplikovala situaciu na svahu, nakolko dolina zila vianocnymi hostami uz od 26. decembra. Kazdodenne sme sa zameriavali nielen na dennu prevadzku vlekov, ale pokracovali sme aj v priprave a umelom zasnezovani svahu a to hlavne v nocnych hodinach. So zasnezovanim sme zacali uz 28.11.1998 5-sneznymi kanonmi, ktore s pomocou ratraku zasnezovali 900 m dlhu zjazkovku so sirkou okolo 50 m. Najvacsia vrstva snehu bola na jej spodnej casti (dosahovala 1 m) a cely kopec sme sa snazili pokryt minimalne 50-60 cm vrstvou snehu.

Pri svahu sme nasim zakaznikom poskytovali sluzby restauracneho a bufetoveho charakteru, poziciavali sme lyziarske potreby a starali sme sa o servis lyziarskych potrieb zakaznikov. Hoci sme neposkytovali ubytovanie, zaujemcom sme ho dokazali zabezpecit rezervaciami v hoteli ESPE Piesok a v Moteli na Taloch.

Prvu zimnu sezonu sme ukoncili pri udrzani dobrych snehovych podmienok az velkonocnymi sviatkami. Myslim si, ze mozeme byt so startom spokojni, stredisko sme dobudovali technicky - vleky, zjazdovka, technicke vybavenie pre zasnezovanie svahov a v neposlednom rade i s poskytnutymi zakladnymi sluzbami pre lyziarov.

* Akymi dalsimi aktivitami sa moze ZP-SKI Tale a.s. v prvej zimnej sezone pochvalit?

- Po uspesnom starte sme dospeli k zaveru, ze je to naozaj stredisko rodinneho charakteru - ponukame moznost vyucby deti, slabsi a stredne dobri lyziari sa tu mozu adaptovat na charakter vlekov a zjazdoviek.

Ohlasy domacej, ale i zahranicnej klientely hovoria v nas prospech, zakaznici chvalili dobre lyziarske podmienky a vyjadrovali spokojnost s poskytovanymi sluzbami. Ako priklad mozem uviest madarske vypravy a skupiny, ktore sa v ramci lyziarskeho vycviku vracali na nase zjazdovky v pravidelnych turnusoch.

A konkretnejsie - otvorili sme lyziarsku skolu, ktoru sme od 15. februara az do konca zimnej sezony zabezpecovali zdarma, s cielom - pritiahnut deti k tomuto sportu a bezplatne im poskytnut zakladne lyziarske pravidla. Vo vikendovom case sprijemnovala hostom pobyt na horach crazy country skupina Tucna Anca alebo folktorna ludova hudba. Obnovili sme spolupracu s vysokymi skolami - FTVS UK Bratislava a UKF Nitra, ktorych absolventi v ramci lyziarskych vycvikovych kurzov pravidelne navstevovali nase stredisko.

ZP -SKI Tale a.s. sa stalo i dejiskom pretekov celoslovenskeho vyznamu, uskutocnil sa tu Slovensky pohar ziakov. O spokojnosti s priebehom pretekov hovori skutocnost, ze ich organizaciou sme boli povereni i v buducej sezone. Mame vsak zaujem aj o FIS preteky slalomu muzov a zien, ktore by sme uskutocnili v ramci spoluprace so strediskom Sachticky pri Banskej Bystrici.

* Co vas caka v najblizsich mesiacoch?

- Zimnou sezonou pre nas nic nekonci, pripravujeme dalsie aktivity na dobudovanie infrastruktury strediska - vybudovanie pristupovej cesty, parkoviska, teras pri restauracii a bufete, chodnikov, nastupnych ploch k jednotlivym lyziarskym vlekom. Na zjazdovke je potrebne zatravnit poslednych 400 m. Budeme sa zaoberat aj myslienkou protieroznych zabran, nakolko sa na poslednych sto metroch zjazdovky nachadza suvisla vrstva bridlice, ktoru musime prekryt zemou. A v poslednom rade to budu terenne a sadobnicke upravy. Restauracna cast bude pokracovat i mimo sezony, poskytujeme sluzby pre zamestnancov ZP a.s. pri roznych oslavach a zivotnych jubileach. Pre siroku verejnost v ramci letneho sportoveho vyzitia - obnovy a regeneracie sil sme schopni zabezpecit nielen stravovanie, ale i ubytovanie v rekreacnej oblasti Tale.

* Ako hodnotite uspesnost strediska z ekonomickeho hladiska?

- Hospodarsky vysledok sme na zaklade Podnikatelskeho zameru splnili. Komplexna uctovna zavierka bude vyhodnotena az po mesacnej aprilovej, no uz teraz nam je vsetkym jasne, ze vynalozene financne prostriedky na vybudovanie tohto sportoveho arealu maju svoje opodstatnenie a navratnost.

Na zaver by som sa chcel vratit k zamestnaneckym listkom a lyzovaniu zamestnancov ZP a.s. na Taloch. Je potrebne pochopit, ze v najvytazenejsich mesiacoch, v ktorych boli vianocne sviatky a zimne prazdniny, sme sa snazili obmedzit pocet klientov v stredisku, nakolko vsetky hotely boli plne a hosti Nizke Tatry v zime lakaju lyzovanim. Pre vsetkych zamestnancov ZP a.s. sa budeme snazit v buducej sezone plosnou zlavou, tak ako tomu bolo v tomto roku, zabezpecit mesiace januar az marec.

Podakovala V. Kukolova

Zijeme v dobe ohromneho nastupu informacnych technologii, ktory sa tyka kazdeho z nas. V priebehu desiatich rokov doslo k velkej kvalitativnej zmene vyuzivania vypoctovej techniky aj v nasej akciovej spolocnosti.

- okolo roku 1990 sme zacali postupne prechadzat od centralizovaneho spracovania vo vypoctovom stredisku k distribuovanemu spracovaniu dat, co si vyziadalo nakup pracovnych stanic pre uzivatelov. Najprv to boli terminaly, neskor prve lokalne PC stanice. Postupne sa pocet PC stanic zvysoval a k dnesnemu dnu ich celkovy pocet dosahuje takmer 600. Rapidne technologicke zmeny sposobuju, ze v sucasnosti je priemerne zastaravanie PC techniky pocitane na 2 roky.

Prudky vyvoj hardware sposobuje aj prudky vyvoj v oblasti software tak, ako to ukazuju nasledovne historicke medzniky:

* 1995 - procesory 486, 50-100 MHz, MS-DOS, Windows 3.11, OS/2 v.3, LAN siete, internet,

* 1996 - procesory Pentium, 75-233 MHz, Windows 95, NT, OS/2 Warp, ATM siete, intranet, e-mail,

Uvedeny vyvoj samozrejme poznacil aj vyvoj aplikacneho software, rozvoj bezpecnosti informacnych systemov atd. V roku 1990 bol nas informacny system viazany na par budov. V roku 1994 uz mozeme hovorit o podnikovom informacnom systeme. V roku 1996 sme zacali s budovanim intranetu a s tym suvisi i rozvoj elektronickej posty (dnes je to okolo 500 kont). V sucasnosti sa uz hovori o prenosoch obrazu a zvuku, WebTV a pod. S rozvojom sieti, ale hlavne s rozvojom internetu, rastu naroky na zabezpecenie informacnej siete.

a) ochranu dat zalohovanim a archivaciou proti ich strate z dovodov hardware alebo software havarii,

Uzivatel casto podcenuje nebezpecie straty dat, ktore mu hrozi z dovodu hardware a software havarie, pritom pracovnici odboru informatiky denne musia opravovat niekolko takychto havarii. Myslim, ze nie je potrebne zdoraznovat, ze udaje - to je to najdolezitejsie co v informacnom systeme je. Technika je nahraditelna, ale udaje casto nie. Pritom je na uzivatelovi, aby si uvedomil nutnost zabezpecit si svoje udaje proti strate.

Pracovnici nasho odboru mozu poskytnut niekolko moznosti riesenia zabezpecenia dat, napr.:

- ulozenim kritickych dat na serveroch, ktore su denne archivovane a navyse pouzivaju technologiu ukladania dat, ktora zarucuje zachovanie dat pri havarii harddisku (RAID 1, RAID 5),

V suvislosti s archivaciou a zalohovanim dat je potrebne spomenut system ADSM, prevadzkovany vypoctovym strediskom, ktory umoznuje zalohovat udaje z lubovolneho systemu.

Uvodom trochu teorie zo sucasneho stavu ochrany systemu. V Zeleziarnach Podbrezova a.s. sa na staniciach vo vseobecnosti pouziva ochrana systemu od firmy Microsoft a to od MS-DOS cez Windows 3.11, Windows 95, Windows 98 az po Windows NT 4.0. Vseobecne plati, ze jedine ochrana systemu Windows NT splna priemyselne naroky kladene na bezpecny ochranny system. Vsetky systemy MS-DOS a Windows (mimo NT) su velmi zranitelne voci kradezi dat. Ani zabezpecenie osobnych pocitacov nabehovym heslom, nie je riesenim, nakolko kazdy osobny pocitac obsahuje baterku, ktora udrzuje jeho nastavenie pri vypnuti a vybranim tejto baterky sa nastavenie (vratane hesla) strati, tzn. udaje je mozne spristupnit. Alternativu ponuka riesenie, pouzivane pri prenosnych pocitacoch, kde je mozne zaheslovat aj harddisk. Buduca verzia Windows 2000 tiez ukonci vetvu Windows systemov, zalozenych na ochrannom systeme MS-DOS (Windows 3.11, 95, 98). Ak pouzivate ochranny system Windows 3.11, 95 alebo 98, odporucame pouzivat pre vase dolezite udaje server, a pokial je to mozne - prihlasovat sa s pouzitim domenovej ochrany Windows NT. Pri osobnych pocitacoch s Windows NT, je ochrana PC - pouzivajuceho NTFS organizaciu suborov, dostatocna.

Z hladiska informacnych systemov ako celku je potrebne vediet, ze od roku 1996 je nas informacny system chraneny proti prienikom z internetu systemom Firewall.

Tato oblast je v poslednej dobe dost preferovana, co sposobil rozvoj internetu. Mame ovela blizsi kontakt so zvyskom sveta a tym aj viac moznosti virovej nakazy, navyse mozno povedat, ze aj vo svete sledujeme novu vlnu modernych a velmi nebezpecnych virusov. Uzivatelia vypoctovej techniky si musia uvedomit, ze moderne virusy nepotrebuju, aby boli spustene na vasom osobnom pocitaci, ale mozu sa don dostat spolu s internetovymi strankami, ako tzv. Java aplety, scripty ci ActiveXstranky (ide o rozne "blikajuce" stranky, reklamy a pod.). Mozu byt tiez dorucene v elektronickej poste, ci uz ako programy alebo ako sucast pripojenych dokumentov (makro virusy). Niekedy mozu byt i na originalnych CD alebo ich mozno rozsirit cez siet. Niektore virusy nesluzia na to, aby urobili nejaku skodu, ale aby ukradli firemne udaje, hesla a pod. V ZP a.s. sa touto problematikou zaoberame uz dlhsie, coho vysledkom je objednanie antivirovej ochrany u svetovej renomovanej firmy v boji s virusmi - NAI (Network Associates Industry). Dalsim krokom je vypracovanie Pokynu c. 170/99, ktory upravuje ochranu voci virusom i povinnosti uzivatelov. Je v zaujme uzivatela, aby sa naucil chranit si svoju stanicu a udaje alebo o to poziadal svojho prevadzkoveho systemoveho pracovnika. Referat systemovej udrzby odboru informatiky ma len 4 zamestnancov a nie je schopny zabezpecit ochranu cca 500 stanic, hlavne pri 2-3 mesacnej frekvencii inovacii antivirovych produktov.

Napriek mnozstvu vykonanej prace na poli ochrany informacnych systemov mozeme konstatovat, ze hlavne koncovymi uzivatelmi je tato problematika stale podcenovana a preto by som si dovolil vyzvat vsetkych veducich pracovnikov akciovej spolocnosti : "... zamyslite sa, ci ste naozaj urobili vsetko co je vo vasich silach, aby ste zabranili strate a zneuzitiu vasich dat".

So zavedenim identifikacnych kariet v podniku, vznikol tlak na co najpresnejsie nastavenie casu na snimacich jednotkach. Firma realizujuca projekt dochadzkoveho systemu ponukala moznost nastavenia jednotiek na presny atomovy cas. Nastavenie jednotiek na presny cas vyzadovalo zakupenie dvoch zariadeni, pripojenych ku komunikacnym pocitacom (pocitace, na ktore su napojene snimacie jednotky na vratniciach).

Po dokladnej analyze moznosti snimacich jednotiek presneho casu a analyze serverov pre poskytovanie jednotneho casu, sme sa rozhodli problematiku ziskania a distribucie presneho casu riesit komplexne pre celu akciovu spolocnost.

Zriadili sme Time server, ktory plni dve zakladne ulohy. Jednou ulohou je ziskanie presneho atomoveho casu a druhou je jeho distribucia.

Problematikou vyroby presnych hodin, resp. s co najpresnejsim meranim casu, sa zaoberali populacie uz pred mnohymi storociami. V sucasnosti sa pouzivaju vysoko presne hodiny pracujuce na principe rozpadu cezia. Jednotny cas bol zavedeny pred niekolkymi desatrociami. Jeho distribucia sa uskutocnuje viacerymi sposobmi.

Najlacnejsi system distribucie casu je v sucasnosti system DCF-77. Cas je zakodovany do digitalnej formy a vysielany vysielacom z Nemecka do celej Europy. Vysielany signal sa siri az do vzdialenosti 1500 km. Zakodovany telegram obsahuje kompletnu informaciu o case, t.j. den, mesiac, rok, hodiny, minuty a sekundy.

Pre ziskanie presneho casu u nas existovalo viac moznosti. Jednou z moznosti, ktora nevyzadovala takmer ziadne financne naklady bolo ziskanie presneho casu z internetu. Vzhladom na nestabilnu priepustnost siete internet, sme po otestovani tejto moznosti od nej upustili. Nakoniec sme sa rozhodli zakupit prijimac DCF signalu.

Prijimac je zariadenie o rozmeroch 8x8 cm, ktory prijima dlhovlnny signal vysielany z nemeckeho mesta MAINFLINGENE. DCF prijimac je pripojeny k pocitacu (NT server) cez rozhranie RS 323. Prijate informacie sa spracuvaju programom, ktory ziskane informacie tzv. casove znacky, uklada do pamate, kde su porovnavane so systemovym casom servera. Rozdielove udaje sa statisticky spracuju a podla nich sa nastavi systemovy cas servera.

Na serveri, ku ktoremu je pripojeny DCF prijimac s dekodovacim programom bezi aj program, ktory protokolom TCP/IP dokaze tento cas poskytnut inym pocitacom v sieti. Funkcia sa vola TIME SERVER a podla neho aj cely pocitac sa nazyva Time server, podobne ako File server, FTP server...

Na vsetky ostatne stanice, ktore vyzaduju synchronizaciu s centralnym casom sme nainstalovali programy, tzv. Time client, ktore sa v zadanych casovych intervaloch nastavuju na cas ziskany z Time servera.

Zavedenim Time servera doslo k celkovemu skvalitneniu celeho informacneho systemu v ZP a.s. Okrem hlavnych aplikacnych a DB serverov presny atomovy cas vyuzivaju aj vsetky snimacie jednotky umiestnene na vstupoch do akciovej spolocnosti.

KOZOROZEC
22.12.-20.1.
Ocakava sa od vas nielen vtipna a mudra rada pre kamarata, ale aj skutkami potvrdene priatelstvo. V praci uprednostnujte um a prisposobivost, no v sukromi prave vy udavajte smer.

VODNAR
21.1.-20.2.
Vyhnite sa kolapsu, ktory vam hrozi z privelkeho bremena pracovnych povinnosti. Cas dovolenky vyuzite na zdravy relax zamerany na zlepsenie zdravia i postavy.

RYBY
21.2.-20.3.
Viac sa venujte svojej "dusi", ako obsahu penazenky. Mozete utratit i velmi vysoku sumu, no pri rozumnom uvazovani nepresafarite nic a dalsie dni prezijete v pohodli.

BARAN
21.3.-20.4.
Cakaju vas prudke zmeny v najblizsom okoli. Ocakava sa od vas vacsia opatrnost na cestach. Nedajte sa vyprovokovat k unahlenym reakciam.

BYK
21.4.-20.5
Niekto by povedal, ze vam ozili hormony a zacali ste sa angazovat v neprimeranych lubostnych vztahoch. Nezahravajte sa so svojim stastim a triezvo posudzujte objekt vasho zaujmu.

BLIZENCI
21.5.-21.6.
V zdravotnej oblasti nastava obdobie rovnovahy a pokoja. Nepokazte si ho riesenim malichernosti ci zabomysich vojen v ramci svojej rodiny. Radsej sa sustredte na buducnost a normalny relax.

RAK
22.6.-22.7.
Behanim poza bucky, poza pnicky, lahko mozete natrafit na problemik, z ktoreho sa vykluje vaznejsia zapletka. Trochu menej lahkovazne vnimajte nove znamosti.

LEV
23.7.-23.8.
Prichadzajuce dni vam poskytnu skutocne zaujimave zazitky, plne obratov, vzrusenia a novych znamosti. Nebude vsak vsetko take nadherne, ako sa na prvy pohlad bude javit, preto budte opatrny.

PANNA
24.8.-23.9.
Svojou nedovercivostou voci podriadenym si veru nepomozete. Aj vy si uvedomte, ze vsetko sa da urobit velmi rozumne alebo mimoriadne hlupo.

VAHY
24.9.-23.10.
V obchodnej cinnosti sa vam nebude prilis darit. Venujte sa preto svojej laske a nedajte sa ovplyvnit recami vasho okolia o tom, ako treba sediet v kute a cakat na zazrak.

SKORPION
24.10.-22.11.
Svoje sympatie nerozdavajte na pockanie hocikomu a hocikde. Zamerajte sa na vasu pracu. Ak tuzite po zmenach, rozhodujte sa rychlo a prekladajte tehly na svojej kariere co najuvazlivejsie.

STRELEC
23.11.-21.12.
Nastavajuce dni praju cestam do Ameriky, alebo na ine, pritazlive vzdialene kontinenty. Nevyberajte pridlho, ktorym smerom sa vydate - aspon prstom na mape, a chodte. Cakaju vas nove znamosti, ale i zaujimave moznosti

Oxidy dusika, sadze, vyfukove plyny, kyslicnik uholnaty - aktualne spravy o znecisteni zivotneho prostredia nas vobec nepovzbudzuju k tomu, aby sme "zhlboka dychali". Aj vo vode, v pode a v predmetoch, ktore denne pouzivame sa vyskytuju stale nove a nove zdraviu skodlive latky.

Prave preto je take dolezite, aby nas najvacsi stycny organ so zivotnym prostredim - koza - plnila bezchybne svoju funkciu. Pokozka zabranuje nekontrolovanemu prenikaniu choroboplodnych latok do nasho tela a reguluje zivotne dolezite funkcie, ako je teplota a udrzovanie vodnej rovnovahy. No ako dlho bude moct obranychopnost nasej pokozky drzat krok so stupnujucim sa znecistovanim zivotneho prostredia? Naopak, aj tak sme den co den vystavovani najrozlicnejsim vplyvom zivotneho prostredia, ktore v podstate nemozeme citit, vidiet alebo ochutnat. Patria k nim take chemikalie, ako su prostriedky na ochranu dreva alebo zliatiny kovov, z ktorych sa vyrabaju sperky, ultrafialove a infracervene ziarenie, ale aj psychicka zataz, akou je stres a hluk.

Prof. Dr. Johannes Ring, lekarsky riaditel Univerzitnej koznej kliniky a polikliniky v Hamburgu-Eppendorfe o skodlivych vplyvoch zivotneho prostredia hovori: "V podstate je to otazka davkovania. Nikdy by sme nemali nieco jednostranne zatracovat. A teda nie su to len chemikalie, ktore sposobuju ochorenia cloveka. Za skodlive vplyvy zivotneho prostredia mozeme pokojne pokladat aj pel, slnecne ziarenia a ine prirodne faktory".

Zalezi vsak na tom, ci vieme spravne zaobchadzat s vplyvmi zivotneho prostredia. Napriklad slnecne ziarenie nam sprostredkuva mnozstvo pre zivot potrebnych, prijemnych a liecivych ucinkov. No v dosledku modernych navykov vo volnom case a klamlivej domnienke, ze "hnedy rovna sa zdravy a pekny" ustavicne vzrasta pocet koznych ochoreni, vyvolanych posobenim slnecneho ziarenia, ktore su scasti zivotu nebezpecne.

Dalsim prikladom je voda. Pricaste sprchovanie alebo kupanie moze viest k vysychaniu pokozky a k svrbeniu. Ochranna funkcia koze sa moze tym tak narusit, ze vzniknu ekzemy, ktore si vyziadaju zdlhave liecenie. Vo vymenovavani takychto a podobnych zbytocnych skodlivych vplyvov na pokozku by sme mohli este pokracovat.

V principe vsak mozu byt vsetky dermatologicke ochorenia podmienene zivotnym prostredim. Preto ak mate akne, vyrazky, scervenenu pokozku, ekzemy a ine kozne tazkosti, obratte sa na kozneho lekara, lebo iba on moze rozoznat, ci ide o ochorenie vyvolane skodlivymi vplyvmi zivotneho prostredia alebo ci ide o precitlivenu reakciu pacienta.

* Cokolada sposobuje vyrazky - to je rozsireny omyl, tykajuci sa cokolady. Dokazal to koncom 60. rokov americky lekar Fulton so spolupracovnikmi, ktori pri svojom vyskume pocas niekolkych tyzdnov denne "napchavali" cokoladou niekolko desiatok teenagerov. Polovicu "krmili" pravou cokoladou, druhu polovicu umelym produktom, ktory vyzeral a chutil rovnako, ale nebola to cokolada. Efekt poukazujuci na vznik akne bol nulovy. To nevylucuje, ze niektore zlozky cokolady v sucinnosti s inymi chemikaliami mozu u niektorych osob vyvolat akne, ale to su iba ojedinele pripady. Cokolada a cukor, ktore este stale maju povest velkych vinnikov na vzniku vyrazky, sa takto obvinuju nepravom.

* Prechladnutie sposobuje chlad? Nie, prechladnutie sposobuju virusy. Prechladneme tym, ze sa infikujeme a nie tym, ze trpime chladom alebo vlhkom. To, ze vlhko a zima tak casto suvisia s prechladnutim, ma niekolko pricin. Tak napriklad - pri studenom pocasi sme omnoho castejsie spolu s inymi ludmi v uzavretych priestoroch, ako pri teplom pocasi. Tym sa nebezpecie prenosu virusov podstatne zvysi. Chlad moze tiez oslabit nasu telesnu odolnost voci virusom. Toto su skutocne priciny

Jedalny listok od 19. - 24. aprila 1999

Pondelok 19.4.
I. zmena
Polievka: Sosovicova kysla, chlieb
Brav. stehno na smotane, cestovina
Ciganska rostenka, ryza, salat
Zeleninove krupoto, uhorka
Salat z cervenej repy s jablkami
II.-III. zmena
Polievka: Sosov. s parkom, chlieb
Plnena hlavkova kapusta, knedla
Srbske hov. file, ryza, salat

Utorok 20.4.
I. zmena
Polievka: Zem. s koprom, chlieb
Pecena krkovicka, kapusta, knedla
Sekana pecienka, zem. kasa, kompot
Zemiakove placky
Macedonsky salat z tofu
II.-III. zmena
Polievka: Drzkova, chlieb
Prirodny brav. rezen, hranolky, salat
Bravcovy gulas, cestovina

Streda 21.4.
I. zmena
Polievka: Drzkova, chlieb
Vypr. brav. rezen, zemiaky, kompot
Bravcovy gulas, knedla
Volske oko, spen. privarok, zemiaky
Cestovinovy salat s bielou fazulou
II.-III. zmena
Polievka: Gulasova, chlieb
Vyprazane rybie file, zem., kompot
Sikulsky brav. rezen, knedla

Stvrtok 22.4.
I. zmena
Polievka: Hrach. s parkom, chlieb
Madarsky gulas, knedla
Brav. rezen na hub., ryza, salat
Halusky s kyslou kapustou
Salat z hlav. kapusty so zeleninou
II.-III. zmena
Polievka: Hov. so sunk. hal., chlieb
Vypraz. brav. rezen, zem., kompot
Hovadzi gulas, cestovina

Piatok 23.4.
I. zmena
Polievka: Kapust. s klob., chlieb
Kuracie stehno na pap., cestovina
Prirodna hov. rostenka, tarhona, salat
Zeleninovy rezen, zemiaky, kompot
Vitaminovy salat s jablkami
II.-III. zmena
Polievka: Zeleninova domaca, chlieb
Znojemske hov. file, ryza, salat
Belehradsky brav. rezen, uhorka

Sobota 24.4.
Polievka: Francuzska, chlieb
Prirodny brav. rezen, ryza, uhorka

Jedalny listok od 26.-30. aprila 1999

Pondelok 26.4.
I. zmena
Polievka: Krupkova, chlieb
Bratislav. brav. pliecko, cestovina
Rostenka na slanine, ryza, salat
Ovocna bublanina, kakao
Salat cestovinovy so zeleninou
II.-III. zmena
Polievka: Goralska, chlieb
Prirodna hov. rostenka, sl.ryza, kompot
Bravcovy perkelt, knedla

Utorok 27.4.
I. zmena
Polievka: Goralska, chlieb
Udene maso, kapusta, knedla
Vypr. sek.rezen z bocika,zem.kasa,kompot
Buchty na pare pln. cokol. a makom, kakao
Salat sampinonovy s jablkami
II.-III. zmena
Polievka: Gulasova, chlieb
Brav. rezen na hubach, hranolky, salat
Spanielsky vtacik, ryza, kompot

Streda 28.4.
I. zmena
Polievka: Zem. gulasova, chlieb
Vypraz. brav. rezen, zemiaky, kompot
Brav. maso na rasci, tarhona, salat
Volske oko, mies. zelenina, zemiaky
Svajciarsky salat s jogurtom
II.-III. zmena
Polievka: Zem. s koprom, chlieb
Hamburgske brav. stehno, knedla
Hov. maso na koreni, tarhona, salat

Stvrtok 29.4.
I. zmena
Polievka: Faz. s parkom, chlieb
Svieckova hov. pecienka, knedla
Srbsky brav. rezen, sl.ryza, salat
Tofu na kantansky sposob, zemiaky
Zeleninovy salat s jogurtom
II.-III. zmena
Polievka: Sosov. s parkom, chlieb
Vypr. brav. rezen, zemiaky, kompot
Ciganska rostenka, sl. ryza, salat

Piatok 30.4.
I. zmena
Polievka: Sl. Sajtlava, chlieb
Pecene kur. stehno, ryza, kompot
Rynska rostenka, cestovina
Lievance s dzemom, kakao
Salat mrkvovy s marhulami
II.-III. zmena
Polievka: Hov. s masom a cest., chlieb
Brav. rezen na srbsky sposob, knedla
Brav. maso na rasci, ryza, salat

17., v sobotu: HALLOWEEN H 20, krv je hustejsia ako voda - hroza nikdy nema prazdniny... MP od 15r., vstupne: 38,- Sk. 18., v nedelu - dvojprogram, len o 18.30 hod : POSOL BUDUCNOSTI, vojna spustosila Zem. Vsade vladne anarchia a bezpravie a jedinou zachranou je ... MP od 15r., vstupne: 38,- Sk.20., v utorok: MUZ SO ZELEZNOU MASKOU, jeden za vsetkych... Historicky film z doby Ludovita XIV. MP od 12r., vstupne: 45,- Sk. 24., v sobotu: PRISTAV NADEJE, Sandra Bullock v hlavnej ulohe romantickeho filmu. MP od 12r., vstupne: 45,- Sk.25., v nedelu: PALMETTO, v tomto zlom meste je zbytocne byt dobrym. MP od 15r., vstupne: 38,- Sk. 27., v utorok - len o 16.30 hod.: MEDVEDIKOV SEN, vstupne: 10,- Sk.

15. a 16., v stvrtok a piatok: HALLOWEEN H 20, Laurie po 20-rokoch opat celi hroze a zachranuje svojho syna. MP od 12r., vstupne: 50,- Sk.18., v nedelu o 15. a 17,15 hod.: ZIVOT CHROBAKA, dobrodruzna komedia Walta Disneya o zivote mravcov. MP, vstupne: 40,- Sk. Vecerne predstavenie: RONIN, americka akcna drama. Vstupne: 55,- Sk.22. a 23., v stvrtok a piatok: RUSNA HODINA, agent FBI, ktory sa nikdy pred nicim nezastavi. MP od 12r., vstupne: 45,- Sk.24. a 25., v sobotu a nedelu: TENKA CERVENA CIARA, idylu dvoch dezerterov na brehu ostrova prerusi prichod lode americkej armady... MP od 12r., vstupne: 50,- Sk.27., v utorok v ramci Filmoveho klubu: UTRPENIE PANNY ORLEANSKEJ, sudny proces a poprava sedliackeho dievcata Jany z Arcu, veliacej v roku 1429 francuzskemu vojsku vo vitaznej bitke pri Orleanse, ktora bola sucastou storocnej vojny. Vstupne: clenovia 20,- Sk, neclenovia 30,-Sk.29. a 30., v stvrtok a piatok: KONTRABAND, MP od 12r., vstupne: 48,- Sk.

Z lesov, luk a kopcov odchadza zima. Bola cielom nasich zimnych vyletov. V bielych stopach beziek presli viaceri z nas hrebenmi a ubociami slovenskych pohori. Nastal vsak uz cas, ked svahy kopneju, a to je dokaz, ze prisla jar. Prve dotyky s jarnou prirodou naplanoval a realizoval Klub slovenskych turistov ZP Sport a.s. na prvu jarnu nedelu, hviezdicovym vystupom na chatu Bernardin na Chvatimechu.

Poslednu marcovu nedelu sme sa vybrali spoznavat Stiavnicke vrchy, s cielom vystupit na ich najvyssi vrchol - Sitno (1009 m). Turu sme zacali v sedle Cervena studna a viedla volnym hrebenom so skvelymi vyhladmi popri lyziarskych vlekoch na vrchu Paradajs. Za nim sa chodnik vymani z lesa a nasu pozornost uputa siroka panorama na Bansku Stiavnicu, s neodmyslitelnou dominantou Kalvarie. Travnatym temenom so zvyskami snehu, vedie chodnik na vrch Tanad (938 m), ktoreho svahy sa strmo zvazuju do hlbokej Hodrusskej doliny. V udoliach nam zrak pritahuju umelo vytvorene jazera. Horaren Krizna je miestom nastupu na Sitno. Cez les sa dostavame na Tatarsku luku, kde sa nachadzalo v minulosti ziarove pohrebisko luzickej kultury. Klukatym strmym chodnikom vystupujeme na povestami opriadany vrchol Sitna, ktory tvori hlavnu dominantu tejto sopecnej krajiny.

Poznam stovky vrcholov, Sitno je vsak jedinym, na ktory sa vystupuje po 300 drevenych, miestami uz schatralych schodikoch. Krutia sa v pritmi vysokych andezitovych bral. Pre svoju vysinnu polohu bol vrchol osidleny uz v praveku. Bolo tu vybudovane mohutne hradisko, na ktorom sa nasli aj poklady - bronzove predmety. V stredoveku tu vystavali hrad. V sucasnosti sa na Sitne nachadza televizny vysielac a turisticka chata v rekonstrukcii.

Zostup sme si zvolili nenarocnou trasou po zelenej znacke, cez dedinu Ilija a vrch Strieborne sme zostupili az do Banskej Stiavnice. Dlzka trate bola 25 km.

V poslednu marcovu nedelu sa uskutocnil v Dolnej Lehote 54. rocnik cezpolneho behu, usporiadaneho pri prilezitosti 54. vyrocia oslobodenia obce Dolna Lehota a 1. rocnik pohara plk. Ivana Bellu, prveho slovenskeho kozmonauta. Vitazom maratonu v hlavnej kategorii - muzi do 35r. sa stal Peter Pipa (IAMES Bratislava), z nasich bezcov bol 4. Richard Zilka, 11. Ondrej Potancok a 12. Ing. Zdeno Kohutik.

V kategorii muzov od 36-45 rokov bol vitazom Pavol Fasko, 8. skoncil Jaroslav Skultety, 10. Ladislav Fasko a 12. Ing. Milan Stulrajter. V kategorii od 46-55 rokov druhe vitazstvo pre ZP Podbrezova vybojoval Stefan Ziak a nasledoval ho v kategorii veteranov Stanislav Bobak. V poslednej kategorii muzov sme mali dalsie zeliezka v ohni - 4. skoncil Jozef Babka a 7. Vojtech Ridzon.

Cyklisticky klub ZP Sport zacal letnu sezonu prvymi etapovymi cestnymi pretekmi 7. rocnikom Ceny Olympicu Trnava, ktore sa uskutocnili 3. a 4. aprila. Za pekneho a slnecneho pocasia sa na start postavilo 80 pretekarov z celeho Slovenska, medzi ktorymi nechybala slovenska reprezentacia. V prvy sutazny den sa uskutocnila casovka jednotlivcov na 15 km trati, v ktorej sa nasi cyklisti umiestnili: na 17. mieste Miroslav Kovacik, 18. bol Pavol Medved, 23. Pavel Veselovsky, 24. Robert Malcek, 25. Maros Hlad a 26. Jozef Vrablik. Druhy sutazny den cakala na pretekarov etapa s tratou 115 km, v ktorej mal smolu Pavol Medved, ktory 100 metrov pred cielom jazdil na druhom mieste a vytrhla sa mu tretra z pedala, co ho posunulo na 7. miesto. Dalsi nasi skoncili v hlavnej skupine - 24. Miroslav Kovacik, 25. Robert Malcek, 26. Pavol Veselovsky, 27. Maros Hlad a 28. Jozef Vrablik.

V sobotu, 10. aprila, bola v Martine za ucasti 60 pretekarov otvorena sezona horskych bicyklov. Na start v zmiesanej kategorii juniorov a kadetov (startovalo 30 pretekarov) sa postavili dvaja clenovia CK ZP Sport a.s., junior Dusan Orgonik a Lubomir Glovniak (preteka v ktg. kadet). Lepsie sa darilo Dusanovi Orgonikovi, ktory skoncil na 5. mieste a o pat priecok nizsie sa umiestnil Lubomir Glovniak.

V sobotu sa uskutocnil i volejbalovy turnaj O pohar starostky obce Cierny Balog, na ktorom sa zucastnili tri muzske a tri zenske volejbalove druzstva. Pohar vyhralo muzstvo Cierneho Balogu, na druhom mieste sa umiestnili nasi hraci ZP Sport MIX a treti skoncili muzi z Pohorelej (zapasy C. Balog-Pohorela 2:0, Cierny Balog - ZP Sport MIX 2:0, ZP Sport MIX-Pohorela 2:0). V zenskom volejbale na 1. mieste skoncilo druzstvo z Banskej Bystrice, 2. boli zeny ZP Sport a 3. miesto obsadilo druzstvo z Brezna (zapasy ZP Sport-Pohorela 2:0, B.Bystrica-Brezno 1:2, ZP Sport-B.Bystrica 0:2).
I. Prosovsky

Pilot balona ZP a.s. Karol Slabak na stupni vitazov

Z 3. rocnika preletu teplovzdusnych balonov

3. rocnika preletu cez Portugalsko, medzinarodnych pretekov teplovzdusnych balonov , sa medzi "balonkarmi" z 30 krajin celeho sveta zucastnili aj clenovia Klubu balonoveho lietania ZP SPORT a.s. Posadku tvorili pilot Ing. Karol Slabak, Ladislav Bockor a Anna Nociarova.

Medzinarodny prelet cez Portugalsko sa konal v dnoch 20. az 28. marca 1999. Start ucastnikov bol na severe Portugalska v Braganse a ciel, po zdolani 800 km vzdialenosti, na juhu, vo Vila Santo.

Pilot balona Zeleziarni Podbrezova Ing. Karol Slabak si pocinal najuspesnejsie. Aj ked sa dostal spolu s dalsimi dvoma pretekarmi v predposledny den letu do kurioznej situacie, podarilo sa im preletiet za hranice hostujucej krajiny do Spanielska, asi 60 km od hranic s Portugalskom, v celkovom hodnoteni zvitazil a tak zaroven opat uspesne reprezentoval nielen matersky klub, nasu akciovu spolocnost, ale zaroven Slovensku republiku. O priebehu osemdnoveho preletu cez Portugalsko prinesieme reportaz v buducom cisle.

V Dome sportu 27. marca vladla velmi dobra nalada. Postarali sa o nu ucastnici

IV. rocnika kolkarskeho turnaja O POHAR STAROSTU OBCE PODBREZOVA, organizovaneho Obecnym uradom v Podbrezovej a Kolkarskym oddielom ZP SPORT a.s. , pri prilezitosti 54. vyrocia oslobodenia Podbrezovej.

1. miesto: E. Hiadlovska, P. Drbul, P. Slovik, P. Hricak (917 bodov)
2. miesto: S. Oszagyan, J. Sevcik, V. Venger, I. Nather st. (912)
3. miesto: J. Kuth, L. Bosko, M. Zvarik, P. Such (874)

Vitazom blahozelal a odovzdal im ceny Ing. J. Steller, starosta obce. Cenu utechy dostal D. Batis a najlepsou hrackou turnaja sa stala E. Hiadlovska (259).

V polskom Zakopanom sa 6. aprila uskutocnili medzinarodne lyziarske preteky O POHAR OLYMPIJSKYCH NADEJI 2006, ktorych sa zucastnil aj Ervin Velic, clen LO ZP SPORT a.s. a opat stal vo svojej kategorii na stupni vitazov.

Preteky sa konali za ucasti 400 pretekarov a aj napriek silnej konkurencii, tazkych snehovych podmienok, vladla na svahu velmi dobra a srdecna atmosfera. Prvenstvo si na Slovensko odniesli aj dievcata v kategorii starsich predziacok Janka Gantnerova z Tatrapomy Kezmarok a Nikolka Galfyova z Tatier.

10. aprila sa uskutocnil v Jasnej 7. rocnik memorialu J. Bayera. Za krasneho slnecneho pocasia na velmi dobrej trati sa podarilo Ervinovi Velicovi opat vyhrat a tak zaroven k svojim trofejam pridat uz 10. pohar vitazstva. V dievcenskej kategorii zvitazila Janka Gantnerova.

Futbalovo a technicky zdatny super zo Stropkova prisiel do Podbrezovej s velkou chutou a domaci museli siahnut az na dno fyzickych a psychickych sil, aby vyrovnali naskok supera z 50. minuty, ked Druga strelil veduci gol. Podbrezova si aktivitou vynutila tlak a mnozstvo sanci, ktore vsak hostujuci brankar vsetky zlikvidoval az v 85. minute. Krochta vyrovnal. Remiza je spravodlivym vyjadrenim sil, Stropkovcania zanechali v Podbrezovej vyborny dojem.

V uvode bojovneho stretnutia nevyuzili Novacania uzemnu prevahu, do siete nepresli strelecke pokusy Jakubicku ani Spanika. Po zmene stran domaci supera este viac zatlacili a Podbrezovcania sa dopustali hrubych chyb v obrannej casti. V 52. minute domaci A. Gula z lavej strany idealne nacentroval pred branku, ale Maruniak bol na jeho prihravku prikratky. V 73. minute najvacsi bojovnik chemikov A. Gula napriahol lavacku a tvrdou kriznou strelou nedal brankarovi Stefikovi sancu. V 83. minute mohol Belak vysledok prikraslit, no jeho delovka len opeciatkovala pravu zrd branky hosti. Ti sa v zavere snazili vyrovnat, ale nepomohol im ani striedajuci asistent trenera, 40 - rocny M. Nemec.

Niektorym slovenskym rozhodcom trva neprimerane dlho, kym pochopia, co si od nich futbalova moderna vyzaduje. Nazorne sa o tom presvedcili navstevnici dohravaneho zapasu 19. kola II. ligy v Podbrezovej, kde privitali Slovan B. Podla pravidiel by mal v poslednych dvoch minutach riadiaceho hracieho casu dat rozhodca vediet pomocnikovi, kolko minut prida a ten by to mal oznamit. V Podbrezovej svietila 89. minuta, ked pomocnik ukazal pat minut, lenze hacik bol v tom, ze hodiny na stadione pustili v uvode 2. polcasu asi o 4 minuty neskor, co skoro vsetci zaregistrovali. Vlastne az v 93. minute domaci D. Nemec vyrovnal a nastal oslavny osial . Po upokojeni vasni Bratislavcania rozohrali a po chybe zeleziarni vsietil v 94. minute Meszaros vitazny gol. Po naslednom rozohrati rozhodca Ruzbarsky odpiskal koniec zapasu. Ruzbarsky viedol stretnutie rozharane od uvodneho hvizdu a nestastnym zaverom dal za svojim vykonom velku ciernu bodku. Za prehru si vsak mozu v konecnom dosledku Podbrezovcania sami streleckou nemohucnostou a pri obidvoch goloch nechali vela volneho priestoru Meszarosovi, ktory len vyuzil ponuknute sance. "Zapas sa musel pacit. Pocitali sme s tym, ze Slovan je Slovan, chceli sme ho zaskocit hernym usilim, ale nas prekvapil velkou bojovnostou. Chybalo nam stastie, ale po vyrovnani sme podlahli emociam a sebaklamu, ze sa nam nemoze nic stat", povedal Peter Ancic, trener FO ZP.

Od zaciatku stretnutia mali domaci jasne reziu zapasu v rukach, vytvorili si aj sance, ale skore otvorili hostia, ked z ojedineleho protiutoku skoroval v 38. minute Kozar. Futbalisti zeleziarni po inkasovanom gole este pridali a po prestavke supera zatlacili do defenzivy. Vyrovnanie prislo v 63. min., autorom golu bol Zazrivec, a dvanast minut pred koncom mohol o vitazstve rozhodnut Krochta, ale trafil iba do zrde, a tak si Michalovcania odviezli cenny bod.

Velky uspech pre Podbrezovu dosiahlo "A" druzstvo, ked v predposlednom kole na domacich drahach zdolalo kvalitne druzstvo Spisskej Novej Vsi a vybojovalo si postup do extraligy. Srdecne blahozelame a zaroven prajeme vela stastia v najvyssej sutazi. O postup sa pricinili: J. Calic, Z. Mirkovic, P. Paulecko, P. Ban, R. Smatlik, P. Hricak, J. Zabka, M. Srsen, K. Paulecko a L. Bosko.

Z. Mirkovic 954, P. Paulecko 812, R. Smatlik 825, J. Calic 950, P. Hricak 842, P. Ban / J. Zabka 811 bodov.

B - druzstvo odohralo svoj predposledny zapas 9. aprila v Kremnici. Tento zapas vsak
nemal uz vplyv na skutocnost, ze nase druzstvo je na 8. mieste a tak si vybojovalo kvalifikaciu o postup do II. ligy.

Hrali J. Kuth 384, V. Venger 380, M. Greksak 362, A. Svantner 386, K. Paulecko 385 a J. Hrban 365 bodov.

9. aprila odohrali svoje zapasy na domacich drahach zeny a dorastenci. Zeny hostili druzstvo z Divina:

J. Turcanova 383, Z. Chladekova 357, J. Petkova 360, D. Petrincova 379, S. Lehocka 361, E. Hiadlovska 384 bodov.

V. Laukova 295, L. Kuthova 354, Budac 338, M. Kasza 355, L. Kovarovic 396 a J. Krivan 382 b.