 |
|||||||
 |
|
||||||
|
|||||||
|
|
||||||
| 2. rocnik medzinarodnej konferencie hutnikov |  |
THER TECH FORM ´99 |
V dnoch 20. - 22. aprila sa konal pod zastitou ministra
skolstva SR Milana Ftacnika v hoteli Stupka na Taloch 2. rocnik medzinarodnej konferencie
hutnikov THER TECH FORM ´99, forum pre prezentovanie teoretickych, technologickych a
priemyselnych vysledkov v oblasti tvarnenia kovov. Organizatorom podujatia bola TU Kosice
a spoluorganizatormi vsetky vyznamne hutnicke vyrobno - obchodne spolocnosti, medzi ktore
patril aj domaci organizator a garant podujatia Zeleziarne Podbrezova a.s.
Konferenciu otvoril 20. aprila doc. Ing. T. Kvackaj, veduci katedry tvarnenia kovov z HF TU Kosice a privital vyse sto ucastnikov z Ukrajiny, Ruska, Nemecka, Madarska, Polska, Nemecka, Ciech a Slovenska. Na pode hotela Stupka sa k hostom prihovoril aj generalny riaditel ZP a.s. Ing. V. Sotak. Rektor TU Kosice doc. Ing. M. Somora, CSc., uvodom navodil problematiku profilu absolventa vysokej skoly na prahu 21. storocia, co bolo sucastou zamerania tem v "A" sekcii " Trendy rozvoja skolstva, vyskumu a vyrobnych hutnickych technologii". Generalny riaditel ZP a.s. vystupil k tejto oblasti s problematikou strategie vyroby ocele a rur v ZP a.s. pre 21. storocie. K problematike vyroby rur, ktorou sa zaoberala sekcia "D" prispeli zo ZP a.s. Ing. M. Mutis, Ing. P. Kvackaj a Ing. P. Matas temou zameranou na riadenie procesu valcovania v tahovej redukovni. Ing. M. Brizek a L. Dordik temou : "Vplyv skodlivych prvkov v oceli na kvalitu valcovanych rur a Ing. P. Kvackaj "Riadiaci system redukovne CARTA". O novych moznostiach metalografie v ZP a.s. oboznamil Ing. V. Smejkal a spoluautorkou je Ing. M. Ulbrichtova.
Pocas troch dni odoznelo na tomto fore 77 odbornych prispevkov zameranych na teoreticko - technologicke problemy v tvarneni oceli a nezeleznych kovov. V zaverecny den sme sa opytali predsedu organizacneho vyboru doc. Ing. T.Kvackaja, ci splnila konferencia ocakavane poslanie:
- Cielom konferencie bolo dat momentalny stav rozvoja vedy v oblasti tvarnenia kovov a jej aplikacii do technologickych disciplin a technologickych vyrobnych procesov, zaroven posudit stav poznania vo vede na prelome 20. - 21. storocia. Boli naznacene aj tendencie a trendy rozvoja vedy, aplikovanej vedy a implementacie poznatkov z vedy priamo do vyrobnych technologii. Ako vyplynulo zo zaverecnych hodnoteni, prof. Ing. Karol Polak Dr.Sc., a Ing. Vladimir Zvarik, vyrobny riaditel ZP a.s., zhrnuli v kratkosti cely priebeh konferencie, pricom jednoznacne potvrdili naplnenie jej cielov.
O.Kleinova
 |
 |
| O strategii vyroby ocele a rur v ZP a.s.pre 21.storocie hovoril Ing. Sotak gen,riaditel | Pohlad na ucastnikov konferencie - foto A.Nociarova |
Vyrobili 2,5 mil. ton rur v dlzke 644
tisic km
DVADSATROCNA VALCOVNA RUR
Pri prilezitosti 20. vyrocia valcovne rur sme
oslovili veduceho tejto prevadzky Ing. Milana MUTISA:
- Aj ked dvadsat rokov je v historii hutnictva pomerne kratka doba, valcovna rur pocas nej presla viacerymi zmenami:
V prvom rade to bola zmena struktury vyroby. V prvych rokoch po spusteni vyroby bol podiel vnutropodnikovej potreby az 70% z celkovej vyroby. Zo zostavajucich 30% realizacie tvoril export len 6,5%, boli to hlavne byvale socialisticke staty - ZSSR, Cina, Juhoslavia, Rumunsko, Polsko... Vyvoz do zapadnych statov bol minimalny, napr. v roku 1983 bolo do Nemecka vyexpedovanych 40 ton rur. Obrat v strukture produkcie nastal v roku 1990 v dosledku rozpadu trhu RVHP. Postupne sa zvysoval podiel vyroby na predaj - dnes predstavuje 67% z celkovej vyroby. Takisto v strukture predaja doslo k vyraznym zmenam, ked podiel exportu z realizacie tvori dnes az 84%.
Za spominane obdobie doslo aj k viacerym inovaciam vyrobneho sortimentu. Z vyznamnejsich spomeniem zavedenie vyroby v tzv. malom vyrobnom programe, ktory umoznil rozsirit vyrobny sortiment o priemery 21,3 az 30 mm. Rozsirili sme vyrobu o priemery do 140 mm, zaviedli sme vyrobu legovanych kotlovych rur, loziskovych rur.
Z rozsiahlejsich modernizacnych akcii spomeniem vybudovanie
sustruzne valcov, zavedenie riadeneho procesu valcovania v tahovej redukovni, rozsirenie
kapacity satni prestavbou socialnej budovy. Okrem toho bol v ramci investicneho planu
generalnych a strednych oprav zrealizovany cely rad opatreni, zameranych na zvysenie
vykonu, hospodarnosti a kvality vyrobkov a taktiez na udrzanie technologickeho zariadenia
na pozadovanej urovni.
- Vo valcovni rur bolo za obdobie existencie vyrobenych 2,5 mil.
ton rur v dlzke 644 tis. km.
- Sucasny a ocakavany vyvoj vo vyrobe valcovanych bezsvikovych
rur si vyziada postupny prechod na kvalitativne vyssi akostny sortiment, ktory bude mat
zivotaschopnost na svetovom trhu. Preto mojim zelanim a urcite aj zelanim celeho vedenia
valcovne rur je, aby sa podarilo zrealizovat vsetky planovane strategicke ulohy, smerujuce
k jeho zabezpeceniu.
Za rozhovor podakovala O.K.
 |
BLAHOZELAME Mame za sebou uz 5. kolo nasej sutaze venovanej bliziacemu
sa 160. vyrociu nasich zeleziarni. Sutaziaci stale pribudaju, sem - tam sa vsak stane, ze
niektori sa pozabudnu a tym stratia sancu sutazit o cenu GR. Aby sme vsak boli objektivni,
pripustame moznost absencie v troch kolach. Dnes blahozelame Eve VENGEROVEJ zo zvarovne
rur, ktora tak, ako takmer vsetci sutaziaci, odpovedala na nasu otazku, ze zakladny kamen
noveho zavodu bol polozeny 28. juna 1968. Na foto O. Kleinovej odovzdava cenu stastnej
vyherkyni Ing. Marian Kurcik, ekonomicky riaditel. Odpovede na 6. kolo sutaze posielajte
do redakcie najneskor do 7. maja 1999. |
Hladame cestu do automobiloveho priemyslu
Prezentacia Zeleziarni Podbrezova a.s. na
odbornej vystave AMITEC v Lipsku.
Vedenie ZP a.s. prednedavnom rozhodlo, ze jednym zo strategickych cielov nasej spolocnosti je zvysovat podiel dodavok do automobiloveho priemyslu. V sucasnosti podiel dodavok do automobiloveho priemyslu predstavuje cca 6% nasho obratu a tvoria ho presne rury spracovavane v hutnickej druhovyrobe, ale aj presne rury vo vyrobnych dlzkach z oboch taharni rur. Automobilovy priemysel predstavuje obrovsku silu v ramci celosvetovej ekonomiky a status spolahliveho dodavatela tohto odvetvia zarucuje podielajucim sa spolocnostiam dlhorocnu prosperitu a financnu stabilitu. Pre dosiahnutie tohto ciela prijalo vedenie a.s. cely rad rozhodnuti v oblasti investicnej a obchodnej politiky, i v oblasti zabezpecenia kvality
|
( priprava systemovej certifikacie podla noriem VDA 6.1.). Nasa spolocnost sa stala clenom Zvazu automobiloveho priemyslu, ktory v sucinnosti s vladnymi i mimovladnymi instituciami pomaha aktivne presadzovat a predstavovat slovenskych vyrobcov ako potencialnych obchodnych partnerov pre silny zapadoeuropsky automobilovy priemysel.
Jednou zo spolocnych aktivit Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Trencine, Ministerstva hospodarstva SR a Zvazu automobiloveho priemyslu SR bola ucast slovenskych subdodavatelov na specializovanej vystave subdodavatelov a vyrobcov komponentov pre AP - AMITEC v Lipsku. Vystava sa konala od 10. do 14. aprila 1999, subezne s autosalonom AUTOMOBIL INTERNATIONAL a zvlastna pozornost bola venovana najma vyrobcom komponentov zo strednej a vychodnej Europy. V spolocnej narodnej expozicii SR, najvacsej svojho druhu spomedzi statov strednej a vychodnej Europy, sa ZP a.s. predstavila spolu s dalsimi 13 - timi slovenskymi spolocnostami. Prezentovali sme najma moznosti spracovania rur v hutnickej druhovyrobe, rurove polotovary delene strihanim, pilenim a nasledne opracovanie koncov rur, ako aj moznosti trojrozmerneho ohybania a HP rury. Dominantou expozicie boli priklady pouzitia nasich rur - riadiace ustrojenstvo Skody Felicia a cast zadnej napravy Skody Felicie Pick - up, (aj touto cestou dakujeme nasim odberatelom, firmam MOTOKOM a BAS NASKOM STROJARSKA za zapozicanie vzoriek).
 |
 |
| Nas stanok pocas vystavy navstivili aj
zastupcovia Zvazu automobiloveho priemyslu SR Ing. Jan Slancik, veduci technicko - legislativnej sekcie a Mgr. Robert Stano. |
Velkej pozornosti navstevnikov sa tesil opraseny technicky aj dizajnovo vylepseny "chrobak" - new beatle. Foto: Ing. N. Bauzova |
Najvyznamnejsou sprievodnou akciou vystavy bolo jednodnove Forum subdodavatelov zo strednej a vychodnej Europy - " Nove trhy, nove sance", ktore sa konalo 13. aprila 1999.
Na fore dostali moznost prezentovat narodny subdodavatelsky potencial zastupcovia zo Slovenska, Polska a Slovinska. K najzaujimavejsim patrila prednaska Dr. Olbrichta - zastupcu nemeckeho Volkswagenu, ktory okrem ineho podal charakteristiku uspesneho dodavatela pre VW, specifikoval naroky na prvostupnovych dodavatelov a v neposlednom rade oboznamil pritomnych s hlavnymi tezami misie VW, medzi ktorymi na prvom mieste je systematicka kontrola nakladov. Druhym zaujimavym prednasatelom bol predstavitel nakupu nedavno spojeneho koncernu RENAULT - NISSAN, p. Bergelin.
Ing. N. Bauzova, ved. odd. marketingu
12. aprila absolvovalo 7 elektrikarov skolenie podla Vyhlasky SUBP c. 74/96. 15. aprila sa opakovacieho skolenia zucastnilo 15 obsluh tlakovych nadob a 16. aprila absolvovalo 15 pracovnikov skolenie so zameranim na obsluhu vymennikovych stanic. Dvojdnovy zakladny kurz zeriavnikov absolvovalo 15. zamestnancov a skusky v zakladnom kurze zvarania automatom pod tavidlom uspesne ukoncili 3 zvaraci. Dvojdnoveho opakovacieho skolenia a praktickeho preskolenia zo zvarania tyci elektrickym oblukom sa zucastnili 4 zvaraci a prakticky vycvik v patdnovom pripravnom kurze zvarania rur plamenom a elektrickym oblukom absolvovali 3 zvaraci. 19. aprila sa uskutocnili teoreticke skusky zo zakladneho
kurzu zeriavnikov a 20. aprila skusku 10 elektrikarov z Vyhlasky c. 7/96 Z.z. o
elektrickej sposobilosti za ucasti pracovnika Inspektoratu bezpecnosti prace z B.
Bystrice, ktory kontroloval priebeh skusok a rozsah skolenia podla schvaleneho projektu
vzdelavania. Oddelenie Pvr zorganizovalo 21. aprila periodicke skolenie a preskusanie
zvaracov a palicov z bezpecnostnych ustanoveni a protipoziarnych predpisov. Skusky 15
pracovnikov na opravy a udrzbu plynovych zariadeni a skusky 10 zvaracov z pripravneho
kurzu zvarania s uradnou skuskou sa uskutocnili 22. aprila 1999. |
OECD : pokles vyroby ocele pre rok 1999 Oceliarska komisia OECD oznamila svoju predpoved vyvoja
produkcie ocele v roku 1999. Pre vyrobu surovej ocele predpoklada pokles o 0,5% a pokles
dopytu v clenskych statoch OECD o 2%. Hoci v 1. polroku sa situacia pravdepodobne zhorsi,
v druhom sa dopyt pravdepodobne zvysi. Ocakavane je obmedzenie medzinarodneho obchodu s
ocelovymi vyrobkami v dosledku zamernych obmedzujucich opatreni prijatych niektorymi
clenskymi statmi OECD a vzostup ochrannych obchodnych barier. Trinec so ziskom Trinecke zeleziarne dosiahli i napriek celosvetovemu
poklesu po hutnickych produktoch predbezny konsolidovany vysledok 599,5 mil. Kc, co po
zdaneni predstavuje 331,5 mil. Kc. TZ zamestnavaju 9000 pracovnikov, v roku 1998
investovali na ekologicke akcie 638 mil. Kc. V tomto roku planuju financne narocnu
rekonstrukciu vysokej pece. Pokles vyroby ocele v Rusku Ruska vyroba valcovanej ocele sa v roku 1998 znizila o 9,8% na 43,1 mil. ton, uvadza sa v sprave, ktoru vydal Rusky statny statisticky urad. Produkcia plochych vyrobkov bola 16,5 mil. ton, co je rocny pokles o 6,1%. Ruske podniky okrem toho vyrobili priblizne 17,5 mil. ton dlhych vyrobkov, co je pokles o 12,8% v porovnani s rokom 1997. Ocelove plechy predstavovali 48,4% z celkovej ruskej produkcie valcovanych ocelovych vyrobkov, co bolo o 1,9% viac ako v roku 1997. Infoconsult |
| S Ing. Petrom Petkom, as. GR, manazerom kvality |
| OBHAJOBA NAS ZAVAZUJE |
| V dnoch 15. - 16. aprila 1999 sa uskutocnil nasledny obnovovaci audit SGS YARSLEY ICS UK , zavedeneho systemu riadenia kvality podla ISO 9002, prirucky kvality podniku a spracovanych vnutropodnikovych organizacnych noriem |
Audit bol vykonany generalnym riaditelom SGS Slovakia s. r.o. Ing. Ladislavom Papikom, so zameranim na nasledovne prvky riadenia kvality:
- zodpovednost vedenia,
- reklamacie,
- interne audity,
- system kvality,
- riadenie procesu,
- metrologia,
- nezhodne vyrobky,
- stav po kontrole a skusani,
- zaznamy o kvalite
- a preverenie kontraktu.
Ako kazdy predchadzajuci kontrolny audit, aj tento zacal preverovanim odstranenia nedostatkov z minuleho nasledneho auditu SGS YARSLEY ICS Ltd. s konstatovanim, ze vsetky boli odstranene.
Zo zaverov obnovovacieho auditu vyplyva, ze certifikat na system riadenia kvality podla ISO 9002 sme obhajili, pricom bol zisteny len jeden nedostatok v oblasti metrologie, ktory okrem ineho suvisi aj so zavadzanim systemu riadenia kvality podla noriem VDA 6.1. pre vyrobky automobiloveho priemyslu. Specificke poziadavky, odporucane auditorom, sa tykaju marketingu, obchodnych oddeleni, odboru riadenia kvality, resp. metrologie.
Ing. Ladislav Papik pri zaverecnom hodnoteni auditu za ucasti vedenia ZP a.s. vyzdvihol
pracu celeho kolektivu zamestnancov nasej spolocnosti a poukazal hlavne na viditelny pokrok v dodrziavani poriadku v jednotlivych pracoviskach.
Aj napriek tomu, ze nasa akciova spolocnost pokracuje v nastupenom
trende zavedeneho systemu kvality podla ISO 9002, este stale v tejto oblasti mame co skvalitnovat a v suvislosti so zavadzanim systemu podla nemeckych noriem VDA 6.1. nas vsetkych caka riesenie mnohych problemov a vela prace.
Predstavenstvo akciovej spolocnosti Z E L E Z I A R N E P O D B R E Z O V A so sidlom v Podbrezovej, Kolkaren 35, PSC 976 81, oznamuje vsetkym akcionarom tejto spolocnosti, ze zvolava 7. riadne valne zhromazdenie s tymto programom: 1. Otvorenie a volba organov valneho zhromazdenia (predsedu, zapisovatela, overovatelov zapisnice, skrutatorov). 2.Predlozenie vyrocnej spravy spolocnosti za rok 1998 a informacia o podnikatelskom zamere na dalsie obdobie. 3. Sprava dozornej rady. 4. Schvalenie uctovnej zavierky, schvalenie rozdelenia hospodarskeho vysledku za rok 1998. 5. Doplnenie stanov v clanku II. - Predmet podnikania - o nove zivnosti. 6. Zaver. Registracia ucastnikov sa zacne o 8. hod. Pri prezentacii je nutne predlozit obciansky preukaz (u PO vypis z obchodneho registra), v pripade zastupovania uradne overene splnomocnenie. Prosime ucastnikov, aby sa k registracii dostavili vcas, vzhladom na dodrzanie casoveho harmonogramu. |
| Doslednou kontrolou radiace
kovoveho srotu bol objaveny v poradi uz druhy radioaktivny ziaric |
| Podcenenie nebezpecenstva alebo nevedomost? |
| Pri dvojstupnovej kontrole vagonov so srotom smerujucich do ZP a.s., lokalizovali nasi vstupni kontrolori 9. aprila na Zeleznicnej stanici v Podbrezovej vagon so zvysenym radioaktivnym ziarenim. Nebezpecny radioaktivny kovovy odpad zeleziarne neprevzali a pripadom sa zacali zaoberat statne organy - Statny zdravotny ustav v B.Bystrici a Okresny urad vysetrovania PZ v Brezne. Statny zdravotny ustav v Banskej Bystrici pri nezavislom kontrolnom merani potvrdil zvysenu radiaciu a vykonal spolu s kosickou firmou HUMA LAB APEKO aj dohladavku zdroja. Bol nim ziaric Cezium 137, valcek velkosti 10x15 mm, ktory netieneny lezal na podlahe vagona, z coho vyplyva, ze ten, kto s valcekom manipuloval mohol byt priamo ohrozeny. |
"Preco k takymto nebezpecnym situaciam dochadza?", sme sa opytali kvalifikovaneho experta pre pracu so zdrojmi ziarenia v ZP a.s., p. Vojtecha Remenara:
- Je to uz druhy pripad, kedy bol v srote najdeny priamo ziaric. V tomto pripade je nebezpecenstvo o to vacsie, ze Cs 137 ma polcas rozpadu 33 rokov a potencialne aj niekolko desatroci mohol ohrozovat okolie. Pri legalnej likvidacii zariadeni, ktorych sucastou boli aj radioaktivne ziarice, novi majitelia firiem nebezpecie podcenuju alebo im chybaju vedomosti. Zakonite tym podsuvaju "cierneho Petra" spracovatelskym firmam. Dodavatelskym firmam srotu chybaju predovsetkym odborne pripraveni pracovnici a kontrolna technika.
Zaverom chcem znovu zdoraznit, ze Zeleziarne Podbrezova a.s. boli prvou firmou na Slovensku, ktora tento problem riesila komplexne a ako zivot ukazuje, aj efektivne.
Od 9. - 14. aprila stal vagon s radioaktivnym ziaricom na konci podbrezovskeho kolajista. Pri pohlade nan veru mnohi z nas bytostne citili predstavujuce nebezpecenstvo a natiskali sa nam otazky: Aka je kontrola v zberniach srotu? Preco az spracovatelska firma musi prist na to, ze srot je radioaktivny? Co na to nasa legislativa? Ved sa tu nezodpovedni jednotlivci zahravaju s nasim zdravim.
Opytala sa V.Kukolova
| Citatelska sutaz k 160. vyrociu zalozenia zeleziarni v Podbrezovej |
| V Podbrezovej prva rurovna v Rakusko-Uhorsku |
| Vyroba rur v ZP a.s. ma bohate tradicie siahajuce do minuleho storocia. Jej zaciatky sa viazu s prvou velkou rekonstrukciou a prestavbou zavodu v rokoch 1881-1885, kedy podbrezovske zeleziarne ako prve v Rakusko-Uhorsku zriadili rurovnu na vyrobu valcovanych rur. Za zmienku stoji aj skutocnost, ze v roku 1920 bola odpredana z nasej prevadzky zastarala putnicka valcovacia stolica firme Wiess-Manfred v Csepeli v Budapesti, cim bolo umoznene zacatie vyroby rur v Madarsku. |
K vystavbe novej rurovne sa od roku 1945 viaze nemale mnozstvo vyhladovych studii podniku. Az v roku 1971 bolo rozhodnute, ze v ramci vystavby novych prevadzok v Piesku bude budovana okrem taharni rur aj nova rurovna, ktorej poslanim bude vyrabat vsadzkovy material pre obe taharne. V roku 1972 bola vypracovana nova vyhladova studia rozvoja podniku (vydanie c. 26), v ktorej bolo doriesene rozmiestnenie hlavnych, ako aj pomocnych prevadzok, technologicke a dopravne nadvaznosti. Hlavnym dodavatelom stavebnej casti boli Inziniersko-priemyselne stavby Praha a subdodavatelom stavebnych prac bola Stavoindustria n.p. Banska Bystrica. Po konzultacii so zahranicnymi dodavatelmi boli zvolene progresivne oplastovacie a zastresovacie prvky vyrobnych hal od firmy HOESCH. Vsetky pripravne prace si vyziadali mimoriadne usilie, vratane pripravy a vyhotovenia projektovej dokumentacie, vyriesenia dodavatelskych vztahov, geologickych prieskumov a pod. Generalnym dodavatelom technologickej casti bol n.p. Vitkovicke zeleziarne Ostrava, pricom znacna cast technologickeho zariadenia bola dodana zo zahranicia. Vyborna spolupraca investora a generalneho projektanta - Hutneho projektu Praha a zavodu Hutneho projektu v Brne prispela k vypracovaniu projektovej ulohy stavby.
Slavnostnym vykopom a polozenim zakladneho kamena zacala 8.
maja 1974 vystavba prevadzky. Priebeh a realizacia vystavby si vyziadali samostatny
analyticky pristup a jeho zhodnotenie. Posledna aprilova streda (pred 20-rokmi) zapisala v
historii nasej spolocnosti dalsiu zlatu stranku. Slavnostnym prestrihnutim pasky bola
valcovna s pretlacovacou stolicou, ako druha stavba noveho zavodu, odovzdana do prevadzky.
V ramci stavby, okrem hlavnych vyrobnych hal dlhych 500 m, boli vybudovane dalsie objekty
- mechanicke dielne so socialnou budovou, sklad nahradnych dielcov, bola rozsirena budova
kotolne, vybudovane pristavby meniarni, mechanickej skusobne a obrobne valcov, objekty
vodneho hospodarstva a cerpacej stanice, socialna budova so satnami, vypoctove stredisko,
cestne komunikacie a kolajiste.
V auguste v roku 1981 v kablovych systemoch prevadzky vznikol poziar, ktory sa
rychlo rozsiril do celeho elektroobjektu valcovne rur a 75 dni trvali prace na odstraneni
sposobenych skod.
Valcovna rur 18. aprila 1994 o 8. hod. v zmene p. Blazecku prvykrat v historii podbrezovskych zeleziarni vyrobila bezsvikovu stvorcovu ruru valcovanu za tepla.
Prva lupa z tzv. maleho vyrobneho programu bola vyvalcovana 6. marca 1995. Maly vyrobny program umoznuje rozsirit standardny sortiment valcovne rur o vyrobu rur priemeru 21,3 mm a priemeru 26,9-26,7-28,0-30,0-31,8 a 33,7 mm s nizsou predvahou, ako vo velkom programe, teda s nizsimi nakladmi.
V roku 1997 sa uskutocnili prve velke investicne akcie v prevadzke - modernizacia riadiaceho systemu karuselovej pece a modernizacia riadiaceho systemu tahovej redukovne.
 Archivna fotografia z vystavby valcovne rur (zaklady pre karuselovu pec). |
Do historie valcovania bezsvikovych rur sa zapisal rekord
nakladky 10 011 ton bezsvikovych rur v marci 1998. Valcovna bezsvikovych rur s pretlacovacou stolicou je umiestnena v troch vyrobnych halach. Vyraba rury s priemerom 21,3-133 mm, hrubkou steny 2,3-10 (12) mm, dlzkou 4-16 m a akostou podla STN, GOST, DIN, ASTM, ISO a dalsich noriem. Prvym veducim prevadzky valcovne rur bol Branislav ROHAC dpt. Od 1. januara 1981 nastupil Ing. Anton SPORKER, v roku 1990 bol menovany za veduceho prevadzky Ing. Vladimir ZVARIK a od roku 1994 funkciu zastava Ing. Milan Mutis. |
Otazka 6. kola |
| Kedy bola slavnostne otvorena prevadzka rurovna s pretlacovacou stolicou? |
*nasa anketa*nasa anketa*nasa anketa*nasa anketa*nasa anketa |
| ZELANIA DO DALSICH ROKOV |
"Co zelate vasej prevadzke do dalsich rokov pri tychto
vyznamnych vyrociach?", opytali sme sa kmenovych zamestnancov valcovne rur.
| Dezider MAKOVIC, Vvr - elektrikar - V zeleziarnach pracujem od roku 1958, vo valcovni rur robim od zrusenia novej jemnej, t.j. 10-rokov. V tom desatrocnom obdobi sa v prevadzke zmenilo hlavne strojne zariadenie, pribudla modernejsia technológia. Medziludske vztahy su dobre, v kolektive som spokojny a zelam si, aby tomu tak bolo aj nadalej. Prajem nasej prevadzke a jej pracovnikom aby to islo cim dalej tym lepsie, aby sa lepsie zarabalo a samozrejme aby sme mali zabezpeceny odbyt. |
 |
Helmut GROSS, Vvr - Vo fabrike robim od roku 1972 , z toho vo valcovni rur 9 rokov. No a co by som zelal nasej jubilujucej prevadzke do buduceho obdobia? Hlavne dobru zakazkovu napln, dostatok roboty a pevne zdravie spolupracovnikom.
|
 |
| Ing. Jozef BULIK, tech. zastupca veduceho Vvr - Predovsetkym zelam stabilitu zakazkovej naplne, objem zakaziek aspon na 150 kt rocne, aby sme mohli robit na styri zmeny, co najnizsiu poruchovost a dobry technicky stav zariadenia v takej miere, aby sme mohli vsetky planovane ulohy splnit. A v neposlednom rade celemu pracovnemu kolektivu valcovne rur zelam pevne zdravie. |
 |
| Marian BYSTRIANSKY, technik Vvr - V roku 1976 som nastupil do realizacneho stabu vystavby valcovne rur, v tom case ho viedol a neskor v prevadzke sefoval Branislav Rohac, dpt. Pomalicky specialistov v realizacnom time pribudalo, spomeniem napr. veduceho elektroudrzby Ing. L. Housku, veduceho strojnej udrzby Ing.F. Durcenku a Ing. J. Hajdu. Ze islo o dobry zaklad odbornikov potvrdila i skutocnost, ze nakoniec z uvedeneho stabu vzisli traja riaditelia firmy (byvaly riaditel Ing. A. Sporker, sucasny vyrobny riaditel Ing. V. Zvarik a personalny riaditel Mgr. M.Zima). Cas velmi rychle prebehol a dnes mozno konstatovat, ze zaciatky boli tazke. Priprava pracovnikov prevadzky bola dobra, zaucali sme sa vo Vitkoviciach, Chomutove, v Riese (v byvalej NDR) - cize pracovny kader bol pripraveny na spustenie vyroby. Za tych uplynulych 20-rokov prevadzka valcovna rur bola a je funkcna, sustavne vyraba kvalitne rury. A co by som zelal do dalsich rokov? Aby v tom nastupenom trende valcovna rur pokracovala dalej, aby vyrobky boli este kvalitnejsie, aby sme sa este lepsie etablovali na zahranicnych trhoch. Firme zelam prosperitu, zamestnanost, dobre zarobky, aby sme boli i nadalej hrdi na ZP a.s., na pracu ktoru sme vykonali, ale este aj vykoname. |
 |
Priciny mozu byt
rozneho charakteru Vacsina z nas pozna ten pocit. Striedaju sa rocne obdobia a my mame odrazu zdravotne problemy. V odbornej, ale aj popularno-naucnej literature pripisujeme tento stav tzv. jarnej unave. Co sa za nim skryva, co ho sposobuje? Priciny unavy mozu byt rozne: vycerpavajuca fyzicka a dusevna praca, privelke napatie a stresy, nedostatok spanku a aktivneho oddychu. Dalsie z moznych pricin je zle alebo nedostatocne stravovanie, malo pohybu a pobytu na cerstvom vzduchu. Z medicinskeho hladiska vsak moze unava signalizovat aj zdravotne problemy. Napriklad nezistena cukrovka patri medzi najcastejsie priciny vleklej unavy. Sprevadza ju smad, hlad a caste mocenie. Ak mate taketo problemy, vyhladajte lekara. Unava uz pri rannom vstavani, nedostatok energie po cely den, malatnost az ospalost, to su zasa typicke priznaky depresie. Ak sa neviete vysporiadat s tymito problemami zmenou zivotospravy a pevnou volou, treba vyhladat lekarsku pomoc. Znizena cinnost stitnej zlazy sa prejavuje tiez unavou, mimoriadne suchou pokozkou a citlivostou na chlad. V pripade potvrdenia ochorenia pomoze len odborna liecba endokrinologom. Nedostatok zeleza - anemia, cize chudokrvnost. Casta je hlavne u zien s velmi silnou menstruaciou, ale mozu ju sposobovat i caste diety pre znizovanie hmotnosti. Prejavuje sa bledostou, plytkym dychom a busenim srdca. Ak sa krvnym testom zisti malo hemoglobinu, lahsie stavy mozno upravit vhodnou stravou bohatou na zelezo. U tazsich stavov su potrebne lieky s obsahom zeleza. V ramci prevencie boja s unavou plati, ze slnko, voda, vzduch, pohyb a racionalna vyziva su najucinnejsie prostriedky. MUDr. Imrich Kunay |
Francuzsky salat z hlavkovej kapusty 1 stredne velka hlavka bielej kapusty, 2 citrony, 5 lyzic oleja, sol, mlete cierne korenie Kapustu nakrajame na stvrtky, dokladne preplachneme, osusime, nakrajame na rezanceky, koren odstranime. Dame do vacsej salatovej misy, podla chuti osolime, okorenime a premiesame s citronovou stavou a olejom. Postavime na dve hodiny do chladu a obcas premiesame. Salat je bohaty na vitamin C, chuti vyborne napr. k lahodkovym parkam. Vitaminova bomba Kysla kapusta je nielen bohata na vitamin C, ale i liekom proti rakovine. Vyskumy latkovej vymeny na univerzite v Giesene dokazuju: enzymy v kyslej kapuste zabijaju latky vyvolavajuce rakovinu criev. |
* PRELOM TISICROCI. - Nie. Tretie tisicrocie sa nezacne 1. januara 2000, ale az
1. januara 2001. Od 1. januara roku 1 po 31. december roku 1999 ubehlo totiz iba 1999
rokov. Rok 2000 je teda 2000. rokom nasho letopoctu. Iba potom, ked tento rok uplynie,
vstupime do tretieho tisicrocia. |
KOZOROZEC
22.12.-20.1.
Dolieha na vas tuzba minat vo velkom a preto s peniazmi narabajte ovela
opatrnejsie. Komu dobre nepadne byt velkorysym? Avsak vo vasom pripade by ste to vsetko
lutovali.
VODNAR
21.1.-20.2.
Opat sa vam naskytne prilezitost stretnut cloveka, ktory bude mat vplyv
na vas dalsi zivot. Nevyhybajte sa stretnutiu, z ktoreho moze vyplynut i vazne zivotne
rozhodnutie.
RYBY
21.2.-20.3.
Viac vnimajte proste ludske problemy a starosti. Nemajte strach z toho, ze vas
blizke okolie vyuziva. Za vasu ochotu sa vam prekvapujuco odvdaci.
BARAN
21.3.-20.4.
V praci vas caka dolezite rozhodnutie. Kedze sa tyka i rodiny,
poradte sa najprv s nou a az potom sa rozhodnite, ci prijmete vyhodnu ponuku, ktora vam
otvara nove obzory.
BYK
21.4.-20.5
Zacina mravencia praca v zahradkach a vy sa jej uz neviete dockat. V
laske je obloha cista, bez jedineho mracika a tak nezabudnite toto obdobie spravne vyuzit.
BLIZENCI
21.5.-21.6.
Rozhodnite sa prehodnotit svoje postoje a neobanujete, len ziskate. Mali
by ste si vsak ujasnit svoj citovy zivot, nakolko sa uz davno neviete radovat z priazne
osudu. V pripade hadok sa drzte diplomaticky bokom.
RAK
22.6.-22.7.
Nove ulohy odkryju cely rad nejasnosti. Nevzdavajte sa, vzdy ste sa
drzali reality a viete, ze bez prace nie su ani kolace. Vdaka tomu mate spravny pristup ku
vsetkym uloham.
LEV
23.7.-23.8.
Nezdoverujte sa tak casto cudzim ludom. Aj dovera ma svoje hranice a vy casto
odkryvate najzranitelnejsie miesta vasej osobnosti. Verte, ze niekedy menej - je viac.
PANNA
24.8.-23.9.
Ze by vasu rozladenost a mrzutost sposobovala nuda? Mali by ste ju
nejako odstranit. Vladnuce hviezdy su vam priaznivo naklonene a tak nevahajte a vrhnite sa
do rusneho zivota.
VAHY
24.9.-23.10.
Vas premysleny a zodpovedny pristup zaposobi na nadriadenych.
Otvaraju sa vam nove a zaujimave moznosti. Slubne sa skonci aj stretnutie s osobou, s
ktorou uz dlhsie sympatizujete.
SKORPION
24.10.-22.11.
V poslednom obdobi sa vam podarilo ziskat tolko informacii, ze postupne
stracate prehlad. Ak potrebujete pomoc od svojich blizkych, sami sa musite naucit
dobrovolne ju poskytovat.
STRELEC
23.11.-21.12.
Az privelmi sa snazite prezentovat svoju osobnost. Ak ma niekto o vas
zaujem, sam si vas vyhlada. V tomto smere momentalne vyhrate len s urcitou skromnostou a
taktom. Verte, ze dobra vola zvitazi.
| Jedalny listok od 3. - 7. maja 1999 Pondelok 3.5. II.-III. zmena Utorok 4.5. II.-III. zmena Streda 5.5. II.-III. zmena Stvrtok 6.5. II.-III. zmena Piatok 7.5. II.-III. zmena
|
Jedalny listok od 10. - 15. maja 1999 Pondelok 10.5. II.-III. zmena Utorok 11.5. II.-III. zmena Streda 12.5. II.-III. zmena Stvrtok 13.5. II.-III. zmena Piatok 14.5. II.-III. zmena Sobota 15.5. |
30-rocne 25-rocne 20-rocne Zivotne jubileum 55-rocne 50-rocne |
| Zo zapisnika turistu |
VTACNIK
Druhu aprilovu sobotu sme navstivili pohorie Vtacnik, ktore lezi medzi
Hornonitrianskou a Ziarskou kotlinou.
Na Slovensku mame mnozstvo turisticky pritazlivych pohori. V kazdom z nich mozno najst lokality nevsednej krasy. Takto nas ocarila Klastorska skala v pohori Vtacnik.. Turu sme zacali v obci Klak, ktora bola za pomoc partizanom 21. januara 1945 Nemcami vypalena a 84 obcanov za to zaplatilo zivotom. Za dve hodiny sme vystupili na 1346 m vysoky Vtacnik, ktory je najvyssim bodom rovnomenneho horskeho krajinneho celku sopecneho povodu. Je to mohutne bralo porastene ekologicky poskodenym zmiesanym ihlicnato-listnantym lesom, so sirokym rozhladom na okolite horstva a na mesta Prievidza a Novaky. Tato statna prirodna rezervacia ovplyva bohatymi lesmi. Z vrcholu schadzame po cervenej znacke chodnikom, ktory lemuju pokrivene, hubami obrastene buky. Nie je tu nudza o zvlastnosti, akou je osamele bralo v mori zelene. Cestu nam stazuje este dostatok snehu, v ktorom sme na jednom mieste zbadali aj medvedie stopy. Z mlcanliveho pochodu nas prebudila zrazu skalna vezicka, ktora sa necakane vynorila pred nami, tvoriaca vstup do andezitoveho mestecka. Zhodili sme batohy a obdivovali sme romanticky kamenny svet vezi a rozne tvarovanych blokov. V centre tohoto skalneho zoskupenia je trojuholnikom vyznackovany vystup na bralo, ktorym sa da dostat na Klastorsku skalu (1279m).
V kruhovom vyhlade jasne dominuje svojim rozlozitym masivom vrchol Vtacnika. Na tejto skale je nam jasne, ze pevne miesto v nasich srdciach si prave nasiel dalsi klenot slovenskej prirody.
Dlzka tury bola 20 km.
Ing. Peter Mlynarcik
| Dusan Orgonik vitazom kategorie
juniorov v Liptovskom pohari Pretekari Cyklistickeho klubu ZP Sport a.s. sa v treti aprilovy vikend zucastnili dalsich dvoch pretekov. V sobotu cestnych cyklistickych pretekov - Kriterium o cenu primatora mesta Puchov a v nedelu etapovych pretekov O cenu sklarni Lednicke Rovne. V nepriaznivom pocasti pretekali juniori na 90 km, kadeti na 70 km a dorastenci na 40 km trati, v kazdej kategori startovalo 40 pretekarov. V sobotnajsom kriteriu v kategorii dorast obsadil Jan Rosik 8. miesto, v kategorii kadet bol 15. Lubomir Glovniak a Martin Molcan preteky nedokoncil. V kategorii juniorov bol Dusan Orgonik 15. V etapovych nedelnajsich pretekoch v kategorii dorast Jan Rosik skoncil 7.,v kategorii kadet Lubomir Glovniak bol 10. a smola, ktora sprevadzala Martina Molcana padom v sobotu sa prejavila aj v nedelu, ked znovu preteky nedokoncil z technickych pricin. V kategorii juniorov skoncil Dusan Orgonik 12. Stvrty aprilovy vikend (24.4.) patril pretekom na horskych bicykloch v Zavaznej Porube, kde sa uskutocnilo I. kolo Liptovskeho pohara. Za ucasti 70 startujucich z celeho Slovenska a slovenskej reprezentacie v kategorii muzov a juniorov sa pretekari CK Sport a.s. Podbrezova umiestnili nasledovne: v kategorii kadet 3. Lubomir Glovniak, kategoriu juniorov vyhral Dusan Orgonik, v kategorii muzi elite skoncil 6. Jozef Vrablik, 11. Robert Malcek a Miroslav Kovacik preteky nedokoncil. V kategorii veteranov startoval Cyril Gandzala, preteky vsak nedokoncil. V nedelu (25.4.) za ucasti 300 cyklistov z Ciech, Moravy a Slovenska sa uskutocnil V. rocnik horskych bicyklov SME CAP 99, organizovany pod zastitou primatora mesta Ostravy. CK Sport Podbrezova mal zastupenie v kategorii kadet, v ktorej z 25 pretekarov Lubomir Glovniak skoncil na peknom 5. mieste. Vo vecernych hodinach v Novych Zamkoch bolo odstartovane cestne kriterium O putovny pohar primatora mesta Nove Zamky s ucastou 80 pretekarov z celeho Slovenska, slovenskej reprezentacnej spicky a slovenskeho profesionalneho timu Dukla Trencin - DENARDI. V kategorii dorast startovalo 35 pretekarov, nas Jan Rosik skoncil 7., v kategorii muzi M1 sutazilo 30 pretekarov a z nasich sa Pavol Medved umiestnil na 5. mieste, 8. bol Maros Hlad, 13. Peter Medved a 20. Robert Malcek. J. Morozuk |
Bezecky spolok Podbrezova |
Na Medzinarodnom maratone v Martine (17.4.) v 75 clennom peletone skoncil podbrezovsky bezec Pavol Fasko na 8. mieste. V nedelu z 90 bezcov v Bodiciach pri Liptovskom Mikulasi sa najlepsie darilo z bezcov Pavlovi Faskovi, ktory si vybojoval 3. miesto a Ladislav Molnar skoncil v hlavnej kategorii 5. V kategorii muzov nad 40 rokov bol Stefan Ziak 4. Nasledujuci vikend sa v sobotu 24.4., uskutocnil IX. rocnik Dunajskeho maratonu a zaroven V. rocnik Dunajskeho polmaratonu. Spomedzi 400 startujucich z 8-krajin sveta sa na 42 km trati v hlavnej kategorii v celkovom hodnoteni najlepsie umiestnil Pavol Fasko na 10. mieste s tretim najlepsim slovenskym vykonom. V polmaratone obsadil v hlavnej kategorii do 40 rokov Ladislav Molnar 15. miesto, v kategorii nad 50 rokov bol Stanislav Bobak 11. a 13. skoncil Dezider Smitka, v kategorii muzi nad 60 rokov bol 10. Vojtech Ridzon. (pf) |
| Uspech
nesmie byt len dielom nahody |
S predsedom SFZ doc. JUDr. Frantiskom Laurincom, CSc., |
16. aprila v popoludnajsich hodinach navstivil nas sportovy
areal predseda SFZ Frantisek Laurinec a my sme ho poziadali o kratky rozhovor:
* Predsedom Slovenskeho futbaloveho zvazu ste zhruba dva mesiace. Mozete sa s nami podelit o svoje doterajsie dojmy?
- Vo funkcii som od 20. februara, je to skutocne kratka doba. Pri tom mnozstve
problemov, ktore su v slovenskom futbale od spicky az po zakladnu, mladez a masovy futbal,
za tak kratky cas sme pochopitelne nemohli dosiahnut nejake zasadne pozitivne obraty. Ale
pracuje sa mi dobre. Myslim si, ze po konferencii boli zvoleni do vykonneho vyboru ludia
rozneho nazoroveho spektra a spajaju ich dve zasadne veci - schopnosti a zaujem pracovat v
prospech futbalu. To je vychodiskova pozicia a pokial nam zostane dovera, spolupraca vo
vybore a podpora organov ako je rada zvazu a samotne kluby, myslim si, ze spolocnymi
silami by sme mohli dosiahnut v slovenskom futbale tak potrebny uspech.
* Iste ste si vytycili aj nejake predsavzatia, ciele...
- Moje kredo vychadza z troch kontinualnych smerov. Jednak
chceme nadviazat na to pozitivne, co bolo v slovenskom futbale vytvorene, odstranit to, co
nas brzdi a zaviest aj nejake nove metody, aby sme napredovali. To je prvy, vychodiskovy
smer. Druhym je snaha o obnovenie dovery v slovenskom futbale. Tyka sa to aj vztahu voci
rozhodcom, voci hracom... vzajomnej ucty, dovery. V slovenskom futbale je totiz, co sa
tyka dovery, hlboka kriza. Za akymkolvek rozhodnutim riadiaceho organu kazdy vidi nie
pravo na rozhodnutie, aj na omyl, ale vzdy nejaky umysel. Pokial sa nam to nepodari
zmenit, pokial neozdravime atmosferu vo futbale, nemozeme pomyslat ani na uspechy. Nasim
cielom je bojovat proti korupcii, proti podvodom, necestnosti a na druhej strane chranit
cestnych rozhodcov, cestnych hracov a snazit sa vratit do hladisk atmosferu kulturnosti.
Toto vsetko su ulohy, ktore povazujem za velmi dolezite. Tretim bodom mojho kreda je
skutocnost, ze ak chceme dosiahnut v slovenskom futbale uspech, musime zacat od zaciatku,
co znamena, ze sa musime venovat aj mladezi. V tomto smere chceme dosiahnut zasadne zmeny
od vyberu talentov po treningovy proces mladeze, ale samozrejme aj v ligovych muzstvach.
Chceli by sme dosiahnut, aby uspech nebol len dielom nahody, ale vysledkom systematickej
prace.
* Co vas priviedlo do Podbrezovej?
- Vo vykonnom vybore SFZ pracuje prezident FO ZP SPORT Mgr. M. Zima, poznam sa aj s generalnym riaditelom Ing. V.Sotakom a kedze som vela pocul o rozvoji podbrezovskeho sportu za posledne obdobie, chcel som vidiet ako sa tu ten sport vyvija. Musim povedat, ze po stranke investicnej starostlivosti je to velmi dobry priklad pre porovnatelne miesta a doprial by som aj inym mestam na Slovensku, aby nasli sponzorov a patronov, ktori dokazu vytvorit taketo podmienky.
Na druhej strane, moja opozicia mi vytkla, ze vzhladom na doterajsie posobenie v medzinarodnom useku skor poznam Zenevu, Zrich a nemam prehlad o slovenskom futbale. Nemyslim si sice, ze je to pravda, ale aj tak som si dal jedno otvorene predsavzatie. V ramci moznosti sa nebudem venovat len reprezentacii, ligovemu futbalu, ale podla moznosti sa budem kontaktovat aj s futbalom v tej nizsej sutazi, a venovat sa aj masovej zakladni. Som rad, ze v Podbrezovej som nasiel jednak zanietenych funcionarov, ale vidiet tu aj progres, co sa zial neda o mnohych mestach na Slovensku povedat. Videl som cely sportovy areal zeleziarni a myslim si, ze splna dokonca aj dnes uz velmi narocne kriteria a vidiet, ze sa neustale zveladuje a udrzuje. Peniaze su tu vlozene efektivne, starostlivost o sportoviska je tiez velkou devizou.
Zhovarala sa O. Kleinova
Clenovia Klubu balonoveho, zavesneho lietania a paraglidingu pri ZP SPORT a.s. sa zisli na vyrocnej schodzi 19. aprila 1999. Predmetom rokovania bolo predovsetkym zhodnotenie doterajsej cinnosti, volba vyboru a vytycenie uloh na nasledujuce obdobie. Novym predsedom klubu sa stal Mgr. Marian Zima. Schodza sa niesla v uz tradicne dobrej atmosfere, poznamenanej vyraznymi uspechmi, ktore klub dosiahol ocenenim zlatou medailou FAI za organizaciu vlanajsich ME a tohtorocnym vitazstvom balona ZP na medzinarodnych pretekoch teplovzdusnych balonov v Portugalsku. Vyvrcholenim bolo premietanie video zaznamov z pobytu v Japonsku a Portugalsku. Podrobnejsie v bud. cisle. O.K. |
| Podbrezovski kolkari MAJSTRAMI I. LIGY |
| Obrovskym uspechom sa skoncila sezona pre kolkarov.
"B" druzstvo sa stalo vitazom III. ligy a "A" druzstvo MAJSTROM 1.
LIGY, cim si zabezpecilo ucinkovanie v eztralige v novom rocniku. Svoj postup a
neporazitelnost ukoncili v Bratislave na Interi, dovtedy lidra 1. ligy. Zapas mal
vynikajucu vykonnost, o com svedci aj novy rekord druzstva 5 471 bodov a v sutazi
jednotlivcov Jovana Calica 1022 bodov. Vybornu, az domacu kulisu vytvorili fanusikovia,
ktorych hlasivky priam tlacili hracov k velkemu uspechu. Srdecne im dakujeme. Inter Bratislava "B" - Podbrezova "A" 5 309: 5 471 8:14 Zostava: Z. Mirkovic 907, P. Paulecko 874, R. Smatlik 900, P. Hricak 879, Ing. J. Krivan/ J. Zabka 889 a J. Calic 1022 bodov. L.Bosko |
| futbal * futbal * futbal |
Na toto stretnutie urobil trener Ancic
niektore zmeny v zostave. Urcil taktiku osobneho branenia sa supera na vlastnej polovici a
po ziskani lopty hracmi Zeleziara ist do rychlych protiutokov. Jeden taky Podbrezovej
vysiel v 23. min. Po peknej prihravke Krochtu usiel Gajan a jeho center v dobrej pozicii
Zazrivec dobre netrafil a naslednu strelu D. Nemca brankar domacich vyrazil na roh. Roh
zeleziari nezuzitkovali a z rychleho protiutoku bombu Hodura z hranice 16 - tky Horak
vyrazil. V 26. minute sa na smyklavom terene dobre zorientoval medzi dvoma obrancami nas
D. Nemec a svoj unik zakoncil strelou do siete domaceho brankara Kantara. Domaci
znervozneli a bolo to vidiet aj na ich hre, ktoru kritizovali aj domaci divaci. Kmet
udrzal domaceho strelca Masiara a centre domacich Hanak pochytal. Druhy polcas zacali
domaci naporom, z ktoreho nic nevytazili. V 54. min center z trestneho kopu Ruska Zazrivec
na 5-ke minul. Druhy gol v sieti Novych Zamkov by bol muzstvo Podbrezovej uspokojil. V 55.
min nastupil skuseny domaci Ziga. Nove Zamky zacali hrat na troch utocnikov.Vynutili si
prevahu v poli, ale po strelach Czajlika, Masiara a teci Barborika si svoje miesto zastal
Hanak. Po hlavicke Zigu zachranila Podbrezovu od gola lava zrd. Domaci v snahe vyrovnat,
utocili vsetkymi hracmi. Otvoreny priestor vyuzival D.Nemec na brejky. Pri jednom z nich v
83. min.obisiel aj domaceho brankara, no z tazkeho uhla gol nedal. Do konca zapasu
podbrezovska lavicka trpla a vydychla si az po konecnom hvizde rozhodcu Sramku, ktory
zapas predlzil o tri minuty.
Hraci Dunajskej Stredy sa dostavali do tempa iba pomaly. Prvy
polcas bol z ich strany nevyrazny a hra bola rozharana. V 38. min. dal Radvanyi prvy gol a
odvtedy sa zacala prejavovat skusenost hosti. V druhom polcase v 51. min. zvysil Gostic na
2:0 a aj napriek enormnej snahe domacich sa vysledok nezmenil. Vyborny zapas uspokojil
rekordnu navstevu a divaci odchadzali spokojni. Pred 3 500 divakmi rozhodoval Kocicky -
Boc, Kolenic. Zlte karty: v 68. min. Mores a v 80. Klesken.
Na perfektnom travniku zacali lepsie domaci. Vynutili si prevahu, ale bez efektneho zakoncenia. Potom sa hra vyrovnala. Golove sance si nevypracovalo ani jedno muzstvo. Druhy polcas zacali lepsie zeleziari. V 50. min. strelu Kmeta do sibenice vyrazil Kamesh na roh. Trestny kop Ruska v 55. min. domaci brankar len so stastim vytlacil na roh. Senec sa po uvode druheho polcasu prebral. Sancu Jedinaka Hanak zneskodnil. Prudke strely domacich z hranice 16 - ky nenasli svoj ciel. Tlak Senca bol korunovany golom Gajdosa v 72. min., ktory si nabehol na rohovy kop Stta a hlavou prekonal Hanaka. Zeleziarov tento gol nedeprimoval. V 75. min. sa D. Nemec rutil sam na Kamescha, ktoreho strelu s namahou vytlacil do zrde a lopta sa vratila do jeho narucia. Nebezpecne utoky Podbrezovej zakoncil po centri Turnu v 83. min. odvaznou hlavickou v pade Bukovec a bolo vyrovnane. V 86. min. Hanak reflexivne vyrazil hlavicku Gogu z bezpecnej blizkosti. Hned nato vyborne presiel domacou obranou Bukovec. Jeho prihravku po zemi sam pred brankarom domacich na patke D. Nemec nepremenil na vitazny gol zeleziarov. Do sanci sa dostal este Gajan a M. Nemec, ale stav zapasu sa uz nezmenil. Za predvedenu hru si zeleziari zasluzene odviezli zo Senca za remizu 1 bod. M.Hutka |
| Organizacny vybor polmaratonu prveho slovenskeho olympionika
Alojza Sokola pozyva bezcov i divakov na 1. polmaraton, ktory sa uskutocni 16. maja 1999
na trati Podbrezova - Valaska - Hronec - Osrblie - Hronec. Prihlasit sa mozno v Obecnom urade v Hronci do 9. maja 1999. Organizatori pripravili pre divakov mnozstvo spolocenskych prekvapeni. Premavat bude aj Ciernohorska lesna zeleznicka. Zastitu nad podujatim prevzal podpredseda vlady SR Pal Csaky.
|
Dvaja nasi dorastenci na majstrovstva Slovenska 23. aprila sa uskutocnili v Dome sportu ZP SPORT a.s. kolkarske majstrovstva kraja zien a dorastencov. V kategorii zien zvitazila J. Turcanova (Jelsava) 860 b., ktora postupuje na majstrovstva Slovenska, 2. S. Lehotska, ZP (840), 3. J. Petkova, RS (830) a 4. E. Hiadlovska ZP (783 bodov). V kategorii dorastencov zvitazil T. Pasiak z Jelsavy (789), 2. L. Kovarovic ZP (784), 3. J.Krivan ZP (727) a 4. M. Budac ZP (695 bodov). |
