 |
|||||||
 |
|
||||||
|
|||||||
|
|
||||||
"Osobitne ma tesia opatrenia urobene pre ochranu zivotneho prostredia" 7. maja 1999 predpoludnim privitalo predstavenstvo nasej akciovej spolocnosti vzacnych hosti. Svojou navstevou nas poctili zastupcovia krajin visegradskej stvorky. Delegaciu Ceskej republiky viedol Milos Kuzvart, minister zivotneho prostredia, ministra zivotneho prostredia Madarskej republiky zastupoval Nandor Zoltai, veduci odboru medzinarodnej spoluprace, delegaciu Polskej republiky viedol Szyszko, minister zivotneho prostredia, prirodnych zdrojov a lesnictva a Slovenskej republiky Laszlo Miklos, minister zivotneho prostredia. V dopoludnajsich hodinach si prezreli ZP - SKI TALE, a.s., kde ich zaujimal sposob vclenenia lyziarskeho arealu do Narodneho parku NizkeTatry a oboznamili sa so zamerom budovania golfoveho ihriska. Popoludni si prezreli nase zeleziarne, uputal ich vyrobny proces vo valcovni rur, navstivili expediciu taharne rur a vyvrcholenim prehliadky firmy bola oceliaren.
o.k. |
Prihovara sa vam Ing. Vladimir Sotak, generalny riaditel |
Vazeni spolupracovnici,
Na kazdom kroku sa stretavame s predvolebnou kampanou k bliziacim sa volbam prezidenta SR. Dovolte, aby som touto cestou vyjadril svoj nazor na dianie okolo nas. Ako neustale zdoraznujem nielen ja, ale aj ostatni clenovia predstavenstva, nasa akciova spolocnost zije v ekonomickom priestore Slovenskej republiky a vsetko, co sa udeje na Slovensku, pozitivne, ci negativne, sa nas bytostne dotyka.
Volba prezidenta SR je bezpochyby fantastickou prilezitostou, aby obcania mali moznost rozhodnut, kto by mal stat na cele aj ked nie velkej, ale nasej krajiny. Urcite objektivnejsi bude vyber vsetkymi obcanmi, ako hodnotenie 150 poslancami NR SR. Nech by bolo ich zlozenie akekolvek, nikdy sa im nepodari vystihnut volu vsetkych.
Chcel by som zdoraznit, ze Slovensko, ako relativne velmi mala krajina s potencialom vo vyrobnych fabrikach, ktory presahuje hranice republiky, moze existovat a zabezpecit potreby pre nasich obcanov len za jedinej podmienky a tou su trhy v Europe a vo svete. Predstavte si, ze by rozhodnutim EK ZP a.s. museli znizit vyrobu na 50%. Co by sme asi povedali tym 2000 - 2500 zamestnancom, ktori by museli zostat doma bez prace, pretoze vedenie nedokazalo zabezpecit nove trhy?
Ak sa chceme mat na Slovensku lepsie, musime poznat jasne pravidla zahranicnej politiky, potrebujeme mat otvorene dvere na trhy za hranicami SR. Nepochybujem, ze raz aj vychodne trhy budu opat pre zeleziarne zaujimave, ale bude to vtedy, ked skonci vyvazanie tazko zarobenych penazi z vychodneho bloku do sveta a firmy krajin byvaleho Sovietskeho zvazu budu solventne.
Za kazdych okolnosti vsak plati, ze pre hospodarsky vysledok nasej spolocnosti bude vzdy rozhodujuci export. Ak sme v roku 1998 dokazali vyviest temer 82% nasej produkcie, dat svojim zamestnancom 14 platov, zabezpecit im socialne istoty, je to len vdaka nasmu presadeniu sa nielen na europskych, ale i na svetovych trhoch.
Dennodenne sa stretavam s predvolebnou kampanou jednotlivych kandidatov na prezidenta. Pocuvam ich v televizii, v rozhlase. Myslim si, ze vacsina z nich nikdy nemala zdvihnut ruku a hlasit sa o prezidentsky post. Prezidentom SR ma byt clovek, ktory je predovsetkym vzdelany a ktory moze povedat:"pozrite sa , toto su vysledky mojej prace, toto su moje kontakty, takto som uznavany vo svete, toto dokazem ponuknut obcanom SR."
Vazeni spolupracovnici,
post prezidenta SR je velmi zodpovedna funkcia. Moznost volit prezidenta v priamych volbach je zaroven pre kazdeho obcana, ktory ma pravo volit, zavazkom, aby k tomuto kroku pristupoval maximalne zodpovedne. Chcel by som vas touto cestou poprosit, aby ste sa nad svojim kandidatom velmi vazne zamysleli a nedali hlas ludom, ktori slubuju a nie su za nimi vysledky prace.
Spomenme si, kolko podnikov na Slovensku zacinalo v podobnych podmienkach ako my a kolko z nich je dnes opustenych, ludia su doma bez prace, podniky prestali produkovat, dlzia svojim zamestnancom mzdy, casto za niekolko mesiacov. Aj ked ma nasa republika len
5,5 mil. ludi, prezidentom by sa mal stat clovek, ktory svojimi skusenostami, kvalitou svojho ja, dokaze pre Slovensko urobit co najviac. Verim, ze vasa volba bude takto orientovana a ze sa nepriklonite k slubom a svojim uvazenym rozhodnutim spolu vyberieme z ponuky toho najlepsieho kandidata.
Prajem kazdemu z vas stastnu ruku.
Ing. Vladimir Sotak, generalny riaditel ZP a.s.
BLAHOZELAME
|
"Som velmi milo prekvapeny..." 29. aprila 1999 navstivil nasu akciovu spolocnost primator mesta Kosic Rudolf Schuster. Privital ho Ing. Vladimir Sotak, GR, Ing. Ludovit Ihring KR, Ing. Vladimir Zvarik, VR a Mgr. Marian Zima, PR. V uvode pracovneho stretnutia oboznamil generalny riaditel primatora Kosic so sucasnou situaciou v nasej a.s., zaujimal ho socialny program, hovorili o problemoch Horehronia, vzrastajucej nezamestnanosti.... Kedze Rudolf Schuster prisiel do nasej spolocnosti ako potencialny zakaznik na nase vyrobky z pozicie primatora, navstivil expediciu taharne rur a PIPECO s.r.o. Socialny program nasej spolocnosti ho velmi uputal a tak si
spolocne prezreli aj nase sportove arealy. Pri rozlucke sa podelil Rudolf Schuster s nami
o svoje dojmy slovami:
Ja som sem prisiel ako zakaznik, primator mesta Kosic, ktory chce odtialto rury pre mesto na rekonstrukcie, ked mesto ziska teplarne na geotermalne vody a samozrejme mame aj ine oblasti, kde nase podniky rury budu potrebovat. Som z navstevy Podbrezovej velmi milo prekvapeny a som presvedceny, ze velakrat chodime zbytocne kupovat veci do zahranicia, pretoze u nas su a rozhodne aj lacnejsie. Chcem pozdravit vsetkych zamestnancov, zazelat im vsetko najlepsie, co clovek cloveku moze zelat, aby sa im darilo a aby ta zamestnanost, rozsirovanie fabriky, umerne k moznostiam rastli. Videl som, ze toto vedenie sa stara aj o sport, mate krasny stadion, dom sportu, vstupne na futbal zdarma. Je to pekne a je to dobry priklad, znova vsak musim zopakovat - je mi luto, ze to nie je na Slovensku pravidlo, ale vynimka. Toto vsetko som videl na vlastne oci, keby som to len pocul, beriem to s rezervou, ale takto verim, ze je to tak. Ja som odchovanec VSZ, fabriky, v ktorej som robil dvanast rokov a tak si u vas vysoko viem ocenit tu cistotu, udrzbu zelene, vidiet, ze je tu gazda, ktory to ma v rukach a ktoremu na fabrike zalezi. Cenim si aj skutocnost, ze vedenie nezabuda na dochodcov, na darcov krvi a vobec na socialny program. To su krasne veci. Vidiet, ze tento manazment zije s ludmi, s fabrikou, zostali medzi ludmi a to si velmi vazim. Dnes si treba viac vazit robotnika, ktory preziva tazke chvile prechodu z toho povodneho rezimu na trhove podmienky a stava sa, ze novodobi majitelia casto ani nevedia ako k majetku prisli a ako sa spravaju k robotnikom, ktori tieto hodnoty (samozrejme aj spolu s technikmi) vytvaraju. Je mi luto, ako mnohi s robotnikmi jednaju. Ja totiz pochadzam z robotnickej rodiny, moj otec bol lesny robotnik, vyrastal som v skromnych podmienkach a strasne mi je luto, ked si predstavim, ze keby moj otec zil, ako by to tazko znasal. Su to casto ti podnikatelia, ktori nikdy fyzicku pracu neokusili. Ten, co fyzicky pracoval, ma iny vztah k robotnikom. Myslim si, ze je velmi dolezite zachovat si tvar cloveka v kazdej pozicii, ci hore, ci dolu. Srdecne blahozelam manazmentu, vsetkym zamestnancom, ktori v tejto fabrike pracuju, prajem vam do buducna, aby ste boli takym dobrym prikladom pre cele Slovensko aj nadalej a ja si zelam, aby takychto manazmentov bolo na Slovensku viac, aby cele Slovensko prekvitalo". -kl.- |
DETI DAKUJU |
Poslankyne obecneho zastupitelstva Podbrezova Ing. N. Bauzova a Ing. M. Krivanova poukazali v prospech skoly svoje rocne odmeny za vykon funkcie poslanca.
Riaditelstvo skoly v mene ziakov vyjadruje vsetkym podporovatelom skoly - terajsim i buducim - uprimne uznanie a podakovanie! Podakovanie tiez patri ZP SPORT a.s. za spolupracu pri vychove deti v skolskom treningovom stredisku mladeze, zameranom na futbal a tenis.
Mgr. Martin Weiss, riaditel skoly
| S obchodnym riaditelom Ing. Juliusom Krivanom o plneni zakazkovej naplne v II. stvrtroku a perspektivach do dalsich mesiacov |
Nepriazniva situacia v zabezpecovani zakazkovej naplne sa neprejavila len v nasej akciovej spolocnosti. Podla dostupnych informacii recesia hutnickeho priemyslu privadza do velkych problemov i silnejsich vyrobcov, ako je nasa akciova spolocnost. Aj take velke koncerny, akymi su Dalmine, Bentheler, Mannesmann, boli nutene obmedzovat prevadzku a vyrobu. Podla nasich informacii je vyroba niekde odstavena aj uplne, ako napr. vyroba presnych rur v Dalmine v Taliansku, nemecky Bentheler obmedzil vyrobu presnych rur len na tri a pol dna v tyzdni...
Za uvedenej situacie je zakazkova napln pre kapacity nasej vyroby uspokojiva a pomaly narast poziadaviek na valcovane rury sa prejavuje v tomto mesiaci, ked sme sa dostali v objeme zakaziek nad 7 tis. ton.
Verime, ze tento trend bude pokracovat aj v najblizsich mesiacoch, aj ked dnes dokazeme v tejto oblasti predvidat len na najblizsie 2-3 tyzdne a kazdy mesiac sa vyrobne kapacity naplnaju az v poslednych tyzdnoch. Nie je to vsak zavinene nedostatocnou aktivitou nasich obchodnikov, ale ti s ktorymi spolupracuju - t.j. nasi zakaznici, vyckavaju so svojimi objednavkami az do poslednych dni v mesiaci, nakolko taktiez nevedia, ako sa bude odvijat cenova uroven, ako im pojde predaj.
Recesia sa prejavuje i v okolitych krajinach - Madarsku, Cesku a Polsku a samozrejme s poklesom poziadavky klesa aj cena, comu musime aj my celit.
Ak sme v predchadzajucich rokoch konstatovali, ze bola kriza v Amerike, na Dalekom Vychode, inokedy v Europe, dnes kriza postihuje prakticky cely svet a objednavky sa ziskavaju velmi - velmi tazko. Preto by som chcel este raz vyzvat vsetkych pracovnikov nasej akciovej spolocnosti, ze k tym zakazkam, ktore sa nam podari spolocnym usilim ziskat, je potrebne postavit sa zodpovedne, aby akakolvek nekvalita, akekolvek nedodrzanie pracovnej discipliny nam nesposobovali problemy na trhu, ale naopak, aby kvalita vyrobkov ZP a.s. rozhodovala o uspesnosti nasich obchodnych rokovani.
-vk-
Bude vas zaujimat |
Zo statistiky Okresneho uradu prace v Brezne uzatvorenej k 31. marcu 1999 vyberame:
Pocet nezamestnanych: 8 023 (v kraji 72 271)
Z toho zien: 3 820
ZPS: 300
Absolventov: 331
Miera nezamestnanosti v % : 21,28 (v kraji 20,91)
Dlzka evidencie do 12 mesiacov: 4 845
od 12 do 24 mesiacov: 1 429
nad 24 mesiacov: 1 749
Na podporach bolo vyplatenych 14,5 mil. Sk
Vzdelanostna struktura:
Zakladne : 2 588
Vyuceni: 3 118
SOU s maturitou: 1 043
Gymnazium: 201
Bakalarske studium: 11
VS: 104
PRAZDNINY PRE NASE DETI Pomaly sa blizi koniec skolskeho roku a co nevidiet su tu letne prazdniny a s nimi spojene detske tabory pre deti zamestnancov nasej akciovej spolocnosti. Zeleziarne Podbrezova a.s. v ramci socialneho programu zakotveneho v Kolektivnej zmluve 1999 garantuju pre 300 deti zamestnancov prezitie casti prazdnin v detskych taboroch. Tento rok budu detske tabory organizovane v dvoch rekreacnych zariadeniach. Styri turnusy pre 180 deti budu zrealizovane v zariadeni REKREA MARGITA - ILONA pri Leviciach, 120 deti sa bude rekreovat v zariadeni PERES v Demandiciach, prostrednictvom agentury O.K. zo Ziaru nad Hronom. Deti na Margite - Ilone budu ubytovane v zrubovej trojpodlaznej chate v dvoj, troj a stvorlozkovych izbach, celkova kapacita je pre 45 osob. Na prvom poschodi je velka spolocenska miestnost s farebnym TV a vybavenim pre spolocenske vyzitie deti. Stravovanie je zabezpecene v dalsom zariadeni REKREI, vzdialenom od ubytovacej casti cca 50 m. Toto zariadenie ma velku tanecnu miestnost, ktora bude k dispozicii pre deti detskeho tabora 3x v tyzdni na diskoteky a spolocenske hry. Rekreacne stredisko v Demandiciach poskytne detom velku hru, v ktorej sa ucia zit v skupinach a hravou formou spoznavaju zakony hobbitov. Budu si vyrabat uzitkove predmety, netradicne oblecenie a dalsie hobittske doplnky. Na detskych dobrodruznych hrach bude deti sprevadzat kuzelnik Gandalf a jeho druzina mudrych vodcov. V relax programe caka na deti kupalisko, sport a vylety do okolia. Vo vecernych programoch zasa diskoteky, vecer s fakirom, tanecny disco maraton, karneval, miniplayback schow, miss a boy hobittov... Ing. Julius DVORSKY, Phs
Jednotlive turnusy sa uskutocnia v nasledovnych terminoch: REKREA MARGITA - ILONA: 3. jula - 17. jula 1999 PERES - DEMANDICE: 7. jula - 20. jula |
Ing. P. Mlynarcik, ved. Pvr, informuje: |
Vzdelavanie v nasej a.s.:
* 27. aprila sa uskutocnili skusky 10 pracovnikov vykonavajucich
opravy a udrzbu plynovych zariadeni,
* 28. aprila sa uskutocnili konzultacie pre 6 pracovnikov obsluhujucich pracovne plosiny,
ktori absolvuju preskusanie v Technickej insepkcii v B. Bystrici,
* 28. aprila sa zacal pattyzdnovy kuzr zvarania plamenom a rezania kyslikom pre 6 zvaracov
vo zvaracskej skole,
* 29. aprila sa uskutocnilo periodicke skolenie a skusky pre 8 zvaracov s uradnou skuskou
zvarania plechov automatom pod tavivom,
* 2. maja sa uskutocnilo opakovacie skolenie dvoch pilcikov,
* 3. a 4. maja sa uskutocnilo Periodicke skolenie pre 42 clenov protiplynoveho zboru,
* 4. maja sa uskutocnili skusky pre 7 pracovnikov na opravu a udrzbu plynovych zariadeni,
* 5. maja sa uskutocnilo opakovane skolenie 14 strojnikov stavebnych strojov,
* 6. maja sa zacal v zvaracskej skole tyzdnovy zakladny kurz zvarania elektrickym oblukom
pre 6 zvaracov.
Socialne vydavky Podiel socialnych vydavkov na hrubom domacom produkte (HDP) SR v roku 1998 dosiahol 14,4%, pricom podla udajov Ministerstva prace, socialnych veci a rodiny SR sa tento ukazovatel pocas celeho obdobia rokov 1993 az 1998 pohyboval v rozmedzi 14,0 az 14,7%. Z celkoveho objemu vydavkov na socialne ucely predstavovali za minuly rok na Slovensku vo vztahu k HDP - rodinne pridavky 2,2% (v EU za rok 1995 - 2,1%), starobne dochodky (vratane prispevkov pri umrti) 6,3% (EU 12,1%), nemocenske 1,0% (EU 1,3%), invalidne 1,8 % (EU 2,3%) a ine dochodky 0,8% (EU 0,2%). (TASR) |
Neprehliadnite! Firma Grunstav spol. s r.o. Nalepkova 7 Brezno, prijme ekonomku - uctovnicku so stredoskolskym vzdelanim (prax 10 rokov), s vysokoskolskym vzdelanim (prax 5 rokov) na vedenie podvojneho uctovnictva, ovladanie prace na PC nutne. Ponukame vyhodne platove podmienky. Informacie na tel. c. 611 5813, 611 7382, 611 5402 |
Upozornujeme vodicov, ze v priestoroch pri novej riaditelskej budove sluzi pre ucely parkovania vyhradene parkovisko. V pripade porusovania tohto pravidla sa moze vodicovi stat, ze jeho vozidlo bude odtiahnute odtahovou sluzbou na jeho vlastne naklady.
*nasa anketa* nasa anketa* nasa anketa* nasa anketa* |
Tak ako niekolko rokov za sebou aj tohtorocna druha majova nedela bola sviatkom nasich matiek. V predvecer tohoto vyznamneho dna sme oslovili niekolkych okoloiducich a polozili sme im dve otazky:
1.VIETE, AKYM DNOM JE DRUHA MAJOVA NEDELA?
2. AKE PREKVAPENIE CHYSTATE SVOJIM OSLAVENKYNIAM?
| Martin Luptak, Vz 1. - Ano, Den matiek. |
Ing. Milan Budac, Vz 1. - Den matiek. |
|
| Lubomir Misak, Hronstav 1. - Den
matiek. |
|
| RNDr. Jozef Kobza, Ki 1. - Ano, Den matiek. |
| Milan Steller, Tcd 1.- Veru neviem (a tak sme mu to vyzradili). |
Citatelska sutaz k 160. vyrociu zalozenia zeleziarni v Podbrezovej |
Zeleziarne v rokoch 1975-1985
Polozenim zakladneho kamena taharne rur 1, prvej stavby ruroveho programu, sa zacala komplexna modernizacia Svermovych zeleziarni. O styri roky neskor sa zacalo v tejto prevadzke vyrabat. Podbrezovski hutnici dostali do ruk nove stroje a zakratko dokazali, ze ich naozaj ovladaju.
Druha stavba R-programu
Vystavba noveho zavodu pokracovala v roku 1974 polozenim zakladneho kamena dalsich prevadzok - valcovne rur s pretlacovacou stolicou a taharne rur 2. Patrocne usilie bolo zavrsene 25. aprila 1979 otvorenim rurovne s pretlacovacou stolicou.
Taharen rur 2 zacala pisat svoju historiu o rok neskor slavnostnym otvorenim prevadzky. Spolu s nou boli dane do uzivania objekty moriacich liniek a chemickych prevadzok, haly nastrojarne a oblukarne, pristavby meniarne a vypoctoveho strediska, rozsirena bola kotolna a olejove hospodarstvo. Zo socialnych stavieb to bola moderna zavodna kuchyna s jedalnou. V roku 1984 bolo v ramci automatizovaneho systemu riadenia vyroby v prevadzke zavedene planovanie a riadenie vyroby pocitacom.
V rokoch 1979-1980 bola vyroba ocelovych navarovacich oblukov premiestnena z valcovne rur do novych priestorov za taharen rur 1. Okrem povodnych dvoch liniek bola doplnena tretou - tlacnou linkou na vyrobu oblukov.
Tretia stavba R-programu
Investicna aktivita zeleleziarni sa zaciatkom osemdesiatych rokov presunula do stareho zavodu, kde bola po stvorrocnom usili stavbarov a investora dana do prevadzky tretia stavba ruroveho programu zariadenie plynuleho odlievania ocele (ZPO) . Na radialnom kontiliati - novej vyrobnej kapacite svetovej urovne, sa zacalo plynule liatie vsetkymi styrmi prudmi koncom septembra 1982. Sucastou ZPO bolo recirkulacne hospodarstvo chladiacej vody, cistenie vody, privadzac priemyselnej vody z Hnusna a elektroobjekty.
Elektricke oblukove pece A a B boli v priebehu 80-rokov rekonstruovane, s dorazom na zvysenie kvality a znizenie energetickej narocnosti pri vyrobe ocele. Stavbou "Odprasenie exhalacii od elektrickych oblukovych peci" (typ TZ - BK 12/500) v roku 1985 bolo dosiahnute - znizenie uletu emisii (na 12,8 mg/m3) a vyrazne zlepsenie povodneho ekologickeho stavu prostredia.
:
 |
Stare uvolnilo cestu novemu V suvislosti s dokoncenim vystavby novej valcovne rur v Piesku bola v novembri 1978 odstavena valcovna rur "Maly Mannesmann" a pozinkovna rur. Koncom roka bola odstavena aj valcovna hrubych plechov - Lauthovo trio a skoncila sa vyroba plechov v podniku (z historickych pramenov vyplyva, ze prvy plech v Podbrezovej bol vyvalcovany v roku 1875 a Lauthovo trio pracovalo od roku 1908). Valcovna plechov napriek modernizaciam zastarala a uvolnila miesto radialnemu zariadeniu pre plynule odlievanie ocele. |
Realizaciou ruroveho programu - jedneho z velkych modernizacnych programov nasho hutnictva, ktoru sme v rokoch 1968-1982 uskutocnili a na ktoru sme vynalozili okolo osem miliard korun, sme urobili vyznamny krok v smere technickeho vzostupu a modernizacie nasho hutnictva. Podstatne sa zmenila i profesijna struktura pracovnikov. Vystavba novych prevadzok ruroveho programu, ako aj celkova postupna rekonstrukcia a modernizacia podniku, priaznivo ovplyvnili aj rozvoj obce Podbrezova a celeho okolia a vyrazne posobili na rast zivotnej urovne obyvatelstva v tejto casti Horehronia.
Otazka 7. kola Kedy bola slavnostne otvorena prevadzka taharen rur 2? |
Ing. A. Mojzis, asistent VR informuje |
April vo vyrobe
Ak mam hodnotit plnenie vyrobnych uloh minuleho mesiaca, hned v uvode mozno povedat, ze recesia predaja hutnickych vyrobkov nadalej pokracuje a tomuto aspektu bolo prisposobene i plnenie vyrobnych uloh minuleho mesiaca.
Vzhladom na sucasnu zakazkovu napln boli v porovnani so stanovenym financnym planom pre jednotlive vyrobne prevadzky rozpisane nizsie objemy, ktore boli celkove realizovane. V porovnani s financnym planom, svoje planovane vyrobne ulohy splnila len taharen rur I. a taharen rur II., vsetky ostatne vyrobne prevadzky dosiahli nizsie plnenie.
V jednotlivych vyrobnych prevadzkach boli v minulom mesiaci dosiahnute tieto vysledky:
Oceliaren svoje mesacne vyrobne ulohy splnila na 72,5%, ked v porovnani s planom bolo vyrobenych o 4 793 ton ocele menej. Ulohy nakladky boli splnene na 28,5%. Nadalej nasim najvacsim odberatelom zostava a.s. VITKOVICE. Pocas celeho mesiaca bol uplatnovany trojzmenny pracovny rezim striedania zmien. V poslednom aprilovom tyzdni bola vykonavana planovana stredna oprava technologickeho zariadenia.
Vo valcovni rur boli v minulom mesiaci splnene vyrobne ulohy v distribucnej vyrobe na 82,4%, z toho vyroba polotovarov pre nase dalej spracujuce prevadzky tvorila z uvedenej ciastky 33% a realizacia 67%. Na upravarenskych operaciach sa podielali pracovnici samotnej valcovne rur, ako aj pracovnici taharne rur II. Z expedicneho miesta valcovne rur bolo expedovanych 5 154 ton a z expedicneho miesta taharne rur II 1 140 ton v prevaznej miere kotlovych rur.
Vo zvarovni rur velkych priemerov, vplyvom nizkej zakazkovej naplne, boli dosiahnute slabsie vysledky. Prevadzka svoje mesacne vyrobne ulohy splnila len na 75,3%. V priebehu aprila boli vyrobene a odberatelovi dodane 2 tony izolovanych bezsvikovych rur. Svoje ekonomicke vysledky si prevadzka vylepsila pracou vo vykonoch, ktore v minulom mesiaci boli zrealizovane v hodnote 412 tisic Sk.
Zakazkova napln taharni rur bola v minulom mesiaci velmi dobra, co sa odrazilo na dosiahnutych vysledkoch. Celkove v obidvoch taharnach rur boli vyrobne ulohy splnene na 101%, pricom taharen rur I vykazala 104,2% plnenie a taharen rur II 101% plnenie. Prekrocenie stanovenych uloh v taharni rur I bolo ovplyvnene sortimentnou skladbou vyroby. V sucasnom obdobi pocitujeme podstatne nizsi zaujem o presne rury najnizsej rozmerovej skupiny, jej nedostatok je eliminovany vyrobou rur vo vyssich rozmerovych skupinach. Ulohy nakladky splnila taharen rur I na 98,8% a taharen rur II na 104,6%.
V stredisku oblukaren z titulu nizsieho zaujmu o tento druh vyrobku bol pocas celeho mesiaca uplatnovany dvojzmenny pracovny rezim striedania zmien, celkove za mesiac bolo vyrobenych 226 ton navarovacich oblukov, co predstavuje len 58,7% plnenie.
V prevadzke hutnicka druhovyroba zakazkova napln stale nedosahuje planovane zamery a aj v predchadzajucom mesiaci sme zaevidovali nizsie plnenie. Vyrobne ulohy vo vyrobkoch hutnickej druhovyroby boli splnene len na 65,6% a hydraulickych rur na 60%. Celkove bol za minuly mesiac z prevadzky vyvezeny tovar v hodnote 10,2 mil.Sk.
Zaverom mozno konstatovat, ze i ked bolo v aprili plnenie nizsie ako bolo planovane, v ekenomickom vyjadreni predpokladame, ze sa akciova spolocnost bude pohybovat na prahu zisku. Zakazkova napln na maj v rozhodujucich prevadzkach je podobna ako v predchadzajucom mesiaci, trochu vyssia zakazkova napln je vo valcovni rur a preto ocakavame i v tomto mesiaci priaznive plnenie. Do plnenia vytycenych uloh v mene vyrobneho useku prajem celemu pracovnemu kolektivu akciovej spolocnosti vela pevneho zdravia a pracovnej pohody.
Tepla voda bez dotacii
Ukoncenim vykurovacieho obdobia, vyfakturovanim nakladov na vyrobu tepla a teplej vody najomnici zistia ako v zime hospodarili, ci budu musiet hlbsie nacriet do penazeniek alebo ich potesia preplatky.
Problematika tepelneho hospodarstva sa vsak s vykurovacim obdobim pre najomnikov na Slovensku nekonci. Nepriazniva financna situacia, statnou dotaciou nevykryte rozdiely medzi cenou stanovenou pre domacnost a cenou pre vyrobcu tepelnej energie, zvysuju niekolko stomilionovy deficit. "Ako uvedene skutocnosti ekonomicky ovplyvnia nase domacnosti?", na to sme sa opytali veducej technickeho useku ZP BYTOS s.r.o., p. Blazeny Valentovej:
- Ministerstvo financii SR prislubilo, ze od aprila budu platit nove pravidla a jasna koncepcia v oblasti stanovovania cien a cerpania dotacii. Zo zasad zverejnenych vo Vestniku Ministerstva financii Slovenskej republiky c. 6 vyplyva, ze od 1. aprila 1999 nebude dotovana tepla voda a obcan ju zaplati v plnej vyske. K novelizacii zakona vsak zatial nedoslo.V nasich horskych podmienkach nas asi caka este rad opatreni, ktore hlboko zasiahnu domace
* Mozete konkretizovat vyrobu teplej vody v kotolniach a vymennikovych staniciach prevadzkovanych ZP BYSTOS s.r.o.?
- Kazdy dodavatel tepla a teplej vody ma cenu 1 GJ stanovenu okresnym uradom a to na zaklade dolozenej cenovej kalkulacie. Napriklad v nasich kotolniach a vymennikovych staniciach mame stanovenu cenu 305,- a 308,- Sk/1GJ. Podla spominanych zasad najomnici budu platit tepelnu energiu potrebnu na ohriatie vody (na 1 m3 studenej vody je spotreba cca 0,30 GJ) v plnej vyske, plus mnozstvo studenej vody pouzitej na ohrev.
ZP BYTOS s.r.o. upozornuje svojich najomnikov, aby vo vlastnom zaujme znizovali spotrebu teplej vody a hospodarnejsie s nou nakladali. V pripadoch netesnenia baterii alebo pri zisteni uniku teplej vody, je v zaujme uzivatelov a vlastnikov bytov unik teplej vody hlasit spravcovi bytoveho fondu, ktory opravy vykona v co najkratsom case. Najomnici si musia uvedomit, ze bytove vodomery zaznamenavaju kazdu neucelne pretecenu kvapalinu na ich ucet.
Zaverom by som chcela za technicky usek poziadat najomnikov z Podbrezovej, aby nepremiestnovali 1100 litrove kontajnery na smeti, ktore boli rozmiestnene podla poctu najomnikov a v niektorych pripadoch pre 2 cinziaky je jeden kontajner.
Podakovala V. Kukolova
| Zdravie mas len jedno |
NIET NAD ZDRAVY SPANOK
Sucasna moderna doba prinasa so sebou i cely rad negativnych javov prejavujucich sa stresovymi situaciami, ktore mnohokrat vyustia do poruchy spanku. Priciny mozu byt rozne, jedna z najcastejsich, na ktoru sa postihnuti stazuju najviac, je nedostatok spanku. Vedci uz davnejsie zistili, ze pod zvadnutu plet, predcasne vrasky, vypadavanie vlasov ci paradentozu, skratka pod znamky rychleho starnutia sa najvyraznejsie podpisuje prave tento faktor.
Spanok je najlepsim liekom nielen na unavu, stresy a rozne choroby, ale i proti obezite. Ved nenadarmo sa hovori, ze kto spi, ani jest nepyta. Ak teda citite, ze nie ste vo forme, netrapte sa zbytocne a radsej si pospite. Plati, ze zdravy, vydatny spanok je prospesnejsi nez najdrahsi kozmeticky salon. A este, vsimnite si, ze ludia, ktori radi a schuti spia, su v zivote stastnejsi.
Dlzka spanku je pre kazdeho jednotlivca velmi individualna. Za optimalnu sa povazuje interval 6 az 8 hodin. Vo vseobecnosti najdlhsi spanok si vyzaduju kojenci a mladi ludia hlavne v obdobi rastu. S pribudajucim vekom sa dlzka spanku skracuje. Tento handicap vsak starsi ludia kompenzuju kratkymi intervalmi spanku v priebehu dna. V medicine sa vyuziva umelo navodeny spanok na liecbu pri niektorych ochoreniach a urazoch.
Na kvalitu spanku vplyva pohodlna postel, zatemnena dobre vyvetrana miestnost chranena pred nadmernym hlukom, vzdusne pohodlne pyzamo a postelna bielizen. V miestnostiach s ustrednym kurenim v zimnych mesiacoch sa osvedcili odparovace alebo klimatizacne jednotky, ktore su vsak financne nakladne. Negativne na spanok vplyva strava bohata na tuky tesne pred spanim, vacsie mnozstva napojov s obsahom kofeinu, vazne problemy v rodine alebo zamestnani, sledovanie televizie alebo citanie literatury s emocionalnym tlakom na psychiku pred spanim.
MUDr. Imrich Kunay
rev. lekar ZZP Sideria-Istota
| Jedalny listok od 17. - 22. maja 1999 Pondelok 17.5. Utorok 18.5. Piatok 21.5. |
Jedalny listok od 24. - 29. maja 1999 Pondelok 24.5. Utorok 25.5. Streda 26.5. Piatok 28.5. Sobota 29.5. |
HOROSKOP
KOZOROZEC
22.12. - 20.1.
Mali by ste upustit z vysokeho pracovneho tempa. Najdite si cas na oddych a
regeneraciu, aby ste nacerpali novych sil do dalsich narocnych uloh, ktore vas cakaju.
VODNAR
21.1. - 20.2.
Nesnazte sa ziskat financie za kazdu cenu. Su sice potrebne, ale nie
najdolezitejsie. V zivote treba uznavat aj ine hodnoty, na ktore ste uz pozabudli.
RYBY
21.2. - 20.3.
Pocit unavy, ktory vo vas este stale pretrvava pomaly ustupi ale len vtedy, ak
nezabudnete na spravnu zivotospravu a na pobyt na cerstvom vzduchu.
BARAN
21.3. - 20.4.
Ste majster hovoreneho slova a preto ste aj velmi oblubeny medzi priatelmi .
Dajte si vsak pozor, aby vam obcas "nevyletelo" z ust nieco take, cim by ste ich
urazili.
BYK
21.4. - 20.5.
Bude sa vam darit vo vsetkom do coho sa pustite, len nezabudajte na splnenie
slubov.Ved nie nadarmo sa hovori, ze slovo robi cloveka.
BLIZENCI
21.5. - 21.6.
Zahodte starosti a pracu za hlavu a venujte sa trochu svojim konickom. Ved co
neurobite dnes, urobite to zajtra. Nezaskodila by prechadzka po lese pre nacerpanie novych
sil.
RAK
22.6. - 22.7.
Najblizsie dni budu pre vas priaznive. Akcia, ktoru sa chystate rozbehnut
dopadne priaznivo nielen pre vas, ale aj vase okolie. Dbajte na to, aby ste nezanedbavali
vasich najmilsich.
LEV
23.7. - 23.8.
Kazdodenne povinnosti ktore na vas cakaju si plnite svedomite, ale pre pracu
neodmietnite pozvanie od priatelov. Spoliehaju sa na vas a preto ich nesklamte.
PANNA
24.8. - 23.9.
Poznate to porekadlo, ze baran si berie vela na rohy? To iste plati aj o vas
pretoze si myslite, ze vsetko ostatne je dolezitejsie ako vy. Dajte ale pozor, aby ste sa
nezmylili.
VAHY
24.9. - 23.10.
Nestracajte hlavu ak vas zaskoci nieco neobycajne. Ak si neviete poradit s
niecim sami, oslovte priatelov a vtedy zistite, kolko ich mate.
SKORPION
24.10. - 22.11.
Desi vas prostredie plne virusov a chorlavych ludi. Aj ked sa citite zdravo,
venujte vacsiu pozornost svojej zivotosprave a prisunu vitaminov.
STRELEC
23.11. - 21.12.
Okolnosti vas nutia ku konecnemu rozhodnutiu. Akokolvek urobite, snazte sa
spoliehat na vlastny rozum. Nedajte si radit vo vsetkom, lebo nie kazdy vam chce len to
najlepsie.
| Viete, ze ... |
... nielen sucasne pocasie je blaznive? Ak uvazime rozne storocne povodne a tisicrocne leta zistime, ze mnohi zabudaju na jedno: nie sucasne pocasie je blaznive, pocasie bolo vo vseobecnosti blaznive odjakziva.
Treba vsak povedat, ze vyciny pocasia v minulosti sa preukazuju len velmi tazko. Kedysi neboli nijake teplomery (prvy vynasiel iba v roku 1626 taliansky lekar Sanctorius). A tak v podstate len z podania vieme, ze necakane napadol sneh a ze sa velakrat vyskytoval v nezvyklych rocnych obdobiach alebo ze zamrzli rieky ci jazera (pred tisic rokmi zamrzol dokonca aj Nil).
S pouzivanim teplomerov sa potom v stale vacsej miere presne zaznamenavali teploty, takze dnes napriklad vieme, ze po takzvanej "malej dobe ladovej" v 16. a 17. storoci byvalo v strednej Europe teplejsie ako v letnom obdobi v tomto storoci.
... teoria, jedna kaloria ohreje jeden gram vody o jeden stupen, rozsirena medzi pivarmi, je zial nespravna? Na ohriatie 1 litra vody z 10O C na 37O C (teplota tela) musi ludske telo vynalozit (37-10) x 1000 = 27 000 kalorii. Liter piva vsak obsahuje iba 400 kalorii, teda na ohriatie piva sa spotrebuje viac kalorii, nez ich telu pivo doda? Takze clovek by mal pri piti piva chudnut? Takyto vypocet je uplne nespravny, pretoze pri kalorickych udajoch u potravin nejde o kalorie, ale o kilokalorie (kcal). Jedna kaloria podla fyziky je teplo potrebne na ohriatie jedneho gramu vody o jeden stupen (presne zo 14,5O na 15,5O C). Jedna kaloria, ako ju chape vacsina knih o diete a energetickych tabuliek je vsak energia, potrebna na ohriatie 1000 gramov vody, teda tisicnasobok tepla potrebneho na ohriatie jedneho gramu. Korektne je teda oznacenie "kilokaloria" (nevraviac vsak o tom, ze sa vseobecne viac odporuca preratanie na jouly). V praxi sa vsak prve dve slabiky tohoto oznacenia casto neuvadzaju. Ak teda citame, ze jeden gram tuku obsahuje 9 kalorii, ide o kilokalorie. Teda 27 000 spominanych kalorii predstavuje iba 27 kilokalorii, a teda zo 400 kilokalorii v jednom litre studeneho piva, stale este ostane 373 na dalsie posilnenie pivneho brucha.
W.Kramer - Gö tz Trenkler
| Kino Panorama |
Obecne kino v maji uvadza o 19. hod.
15., v sobotu: VEREJNY NEPRIATEL, inteligentny v rychlom tempe sa odvijajuci akcny thriller, je pribehom snahy drsneho vladneho agenta eliminovat nevinneho muza. MP od 12r., vstupne: 38,- Sk.
16., v nedelu: BLADE, napoly muz, napoly upir. MP od 15r., vstupne: 38,- Sk.
18., v utorok: MRAVEC Z, kazdy mravec ma svoj velky den. MP od 12r., vstupne: 40,- Sk.
22., v sobotu: GURU, zufaleho muza z teleshoppingu moze zachranit len zazrak. Ako na zavolanie prichadza GURU-Eddie Murphy. MP od 12r., vstupne: 38,- Sk.
23., v nedelu: PRAKTICKA MAGIA, v kazdej zene je aspon kusok carodejnice. MP od 12r., vstupne: 38,- Sk.
25., v utorok o 16,30 a 19. hod.: Z PEKLA STESTI, filmova rozpravka o vitazstve dobra nad zlom, o ludskej pyche, nenavisti a vecnej laske... MP, vstupne: 30,- Sk.
29., v sobotu: STAV OHROZENIA, New York v ohrozeni. MP od 12r., vstupne: 55,- Sk.
30., v nedelu: NIECO NA TEJ MARY JE, mozno je to LOVE STORY, ale aj tak ide iba o to... MP od 12r., vstupne: 40,- Sk.
| Kino Mostar |
Mestske kulturne stredisko uvadza filmove predstavenia o 19,30 hod.
15. a 16., v sobotu a v nedelu: AKO PRICHADZAJU SNY, doktor Chris stretne svoju zivotnu lasku Annie, vezmu sa a maju dve deti, ktore umieraju pri autonehode a o styri roky nahle zomiera Chris. MP od 12r., vstupne: 48,- Sk.
20., vo stvrtok: KLUB 54, Shane-19 rocny mladik sa dostal do viru zivota v "Klube 54". Nachadza tu zamestnanie, novu rodinu. Nic vsak nie je uplne jednoduche, striedaju sa vzostupy i pady... MP od 12r., vstupne: 45,- Sk.
22. a 23., v sobotu a nedelu: POLOVICNA SANCA, Alice opusta brany vazenia, kam sa dostala za kradez silnych aut. Zomiera jej matka a nahovorena paska odkryva pre nu zivotne dolezite tajomstvo... MP od 12r., vstupne: 50,- Sk.
25., v utorok v ramci Filmoveho klubu: NOSTALGIA, smutkom a nostalgiou za rodnou krajinou predchnute dielo velkeho ruskeho rezisera, ktory bol sam nuteny emigrovat a zomrel za hranicami Ruska.Vstupne pre clenov 20,- Sk, pre neclenov 30,- Sk.
27. a 28., vo stvrtok a v piatok: PASCA NA RODICOV, pribeh identickych dvojiciek, ktore kratko po narodeni rozdelil rozvod rodicov. MP, vstupne: 38,- Sk.
29. a 30., v sobotu a v nedelu: ZIVOT JE KRASNY, pribeh Guida, ktory si v 30-rokoch zalozi rodinu a pred koncom vojny sa ako Zid spolu so synom dostane do koncentracneho tabora. Romanticka drama. MP od 12r., vstupne: 50,- Sk.
| Zo zapisnika turistu |
| LIPTOVSKY HRAD |
 |
Tretiu aprilovu sobotu sme sa vydali do Balockych vrchov zistit, v akom stave su turisticke znacky. Z doliny Vydrovo sme po zltej znacke vysli na vrch Obrubovanec (1020m) a po Rudnej magistrale sme presli popod vrchol Zakluk cez dolinu Podtajchova k vychodisku tury. Za neustaleho dazda sme presli 18 km. |
Poslednu aprilovu nedelu sme venovali Chocskym vrchom. V dopoludnajsich hodinach sme preskumali pozostatky najvyssie polozeneho hradu u nas. Ruiny kralovskeho Liptovskeho hradu sa nachadzaju za obcou Besenova a Kalameny na vrchu Sestrc, v nadmorskej vyske 1000 m. Vyhodou bola jeho tazka dostupnost. Z juznej a zo zapadnej strany hrad chranili strme svahy a zo severnej a vychodnej strany suvisle, kolme skalne bralo. Uz v 1. storoci pred nasim letopoctom sa tu nachadzalo domyselne spevnene hradisko. V rannom stredoveku bolo dolezite jeho umiestnenie pri komunikacii z juhu do Polska. V roku 1975 sa zacal na hrade archeologicky vyskum, ktoreho vysledky umoznili poznat hrad v sirsich historickych suvislostiach. Liptovsky hrad okrem svojej ojedinelej extremnej polohy bol ojedinely aj architektonickym stvarnenim so stitovou obrannou hradbou. Po dokonceni vyskumu a stavebno-konzervacnych pracach v roku 1979 je tu umiestneny informacny system, ktory spolu s nazornou podorysnou rekonstrukciou hradu dotvoril prezentovany pamiatkovy objekt tak, aby dostojne reprezentoval kulturne dedicstvo Liptova.
V odpoludnajsich hodinach sme z obce Liptovska Anna vystupili
na vrch Pranac (1209 m) s vyhladom na Liptovsku Maru. Jeho zalesnene strane su posiate
bralami, roztrusenymi v mohutnych razsochach. Erozivna cinnost zivlov vymodelovala neskor
sta dlato umelca tvar tychto vrchov, najma vsak nedaleko leziace utesene doliny, Prosiecku
a Kvaciansku. Spolu sme v ten den presli 10 km.
Ing. Peter Mlynarcik+foto
| Na Pravnaci (1209 m). |
| Majstrovstva kraja v kolkoch |
V sobotu 1. maja sa v Dome sportu ZP uskutocnili majstrovstva kraja jednotlivcov v kolkoch. Sutazilo 24 muzov a 4 juniori na 200 hodov zdruzenych. Aj Podbrezova mala zastupenie a to 5 hracov v kategorii muzov. Majstrovstva mali priemernu uroven, ved z tolkych kvalitnych hracov ani jeden neprekonal 900 bodovu hranicu, co je prekvapujuce vzhladom na kvalitnu kolkaren.
Vysledky juniorskej kategorie: celkovy najlepsi vykon sobotnajsieho podujatia 893 bodov znamenal pre Gejzu Knappa ml. z Filakova nielen 1. miesto v juniorskej kategorii, ale zaroven aj majstrovsky titul. Druhe miesto si vybojoval jeho krajan Nagy vykonom 887 b., treti skoncil Sevcik z Dolnych Hamrov vykonom 877b.
Vysledky muzskej kategorie:1. miesto a titul majstra kraja si vybojoval Gejza Knapp st. z Filakova vykonom 890b., 2..miesto obsadil Matej Srsen z B.Bystrice vykonom 887b., 3. miesto Chovanec ml. z Dolnych Hamrov vykonom 883b.
Umiestnenie podbrezovskych kolkarov: 6. Jaroslav Zabka
871b., 9. Pavel Ban 857b., 11. Jozef Hrban 844b., 13. Ladislav Bosko 832b.a 19. Pavel
Paulecko 808b.
L.Bosko
| C. Gandzala vitaz kategorie veteranov |
Cyklisticky klub ZP Sport a.s. sa 1. a 2. maja zucastnil cestnych cyklistickych pretekov Vecerne kriterium Banska Bystrica a I. kola Slovenskeho pohara horskych bicyklov v Bojniciach. V sobotu 1. maja bolo na cestnych cyklistickych pretekoch v Banskej Bystrici 180 pretekarov z celeho Slovenska a ciastocne aj zo slovenskej reprezentacie. V jednotlivych kategoriach startovalo po 40 pretekarov. Nasi cyklisti sa umiestnili nasledovne: v kategorii naborovej zvitazil Michal PRACHAR a 15. skoncil Tomas SARIK, v kategorii dorast bol Jan ROSIK 4., v kategorii kadet Martin MOLCAN preteky nedokoncil.V kategorii muzi M1 dominovali cyklisti z Interu Bratislava - na 1. mieste skoncil Prazdnovsky a 2..bol Slobodnik, na 3. mieste skoncil Zaduban zo ZTS Dubnica nad Vahom, 4. bol Robert Glajza tiez z Interu Bratislava a nas cyklista Pavol MEDVED skoncil na 5. mieste. Dalsi nasi sa umiestnili v celkovom poradi na 8. mieste Peter MEDVED a 9. Robert MALCEK. Pavel Veselovsky, Miroslav Kovac, Maros Hlad a Jozef Vrablik preteky nedokoncili.
I. kolo Slovenskeho pohara horskych bicyklov v Bojniciach sa uskutocnilo 2. maja za ucasti kompletnej slovenskej reprezentacie a pretekarov z Ceskej republiky. Startovalo 270 cyklistov, medzi ktorymi nasi pretekari obsadili v kategorii dorast 15. miesto Jan Rosik, v kategorii kadet bol 7. Lubomir Glovniak, v kategorii junior skoncil Dusan Orgonik 6., v kategorii muzi elite bol 12. Miroslav Kovacik, 17. Jozef Vrablik, 20. Robert Malcek (Pavol Medved preteky nedokoncil), v kategorii veteranov si odniesol vitazstvo nas Cyril Gandzala.
J. Morozuk
| Teplovzdusnym balonom krizom cez Portugalsko | ||
Vitazstvo je opojna vec, je nadherne porazit pilotov
krajin, kde tradicia lietania na balonoch siaha k jej absolutnemu vzniku.
Pilot Karol Slabak a clenovia ZP Sport a.s. Anna Nociarova a Ladislav Bockor, sa postarali o najvacsiu senzaciu III. rocnika tejto extravagantnej a v Europe ojedinelej sutaze - 8 dni krizom cez Portugalsko a to vitazstvom nad renomovanymi pilotmi 30-sutaziacich z Juznej Afriky, Ameriky, Anglicka, Francuzska, Belgicka, Svajciarska, Irska, Nemecka a domacimi favoritmi Portugalska. Trasa letov bola dlha 800 km a mala 7 etap. Po ucasti na vlanajsich Majstrovstvach Europy 98 vo Svedsku a vo finale Svetoveho pohara Honda Grand Prix v Japonsku sa Karol Slabak a posadka teplovzdusneho balona ZP a.s. dockali vytuzeneho vitazstva, ked triumfom na tomto podujati ziskali hned dve ceny - za celkove vitazstvo a cenu za doteraz najhodnotnejsi vykon uletenej dåzky a presnosti letu po vytycenej trase vsetkych doterajsich rocnikov podujatia. Start sa uskutocnil v najsevernejsej casti Portugalska v meste Braganca a pokracovali sme krizom cez uzemie celeho Portugalska so stanovistami v mestach Lamego-Viseu-Fundao-Estremoz-Serpa-Castro Marim-Vila Real de Sto. Antonio, leziacom pri Stredozemnom mori. Do vedenia sme sa prebojovali uz v prvy den sutaze, naskok sme potvrdili pristatim 10 km pred mestom Viseo. V to rano sme startovali v meste Lamego, ktore bolo obkolesene horami a pahorkatinami, typickymi pre velku cast Portugalska. Balony sa sustredovali v strede mesta. Portugalci su typicki juzania, ktori maju rano more casu a start sa preto ako vzdy trochu pretiahol. Do vzduchu sme sa dostali o 7,15 hod. Leteli sme sami dvaja, vzhladom na zlozite poveternostne podmienky sme uz odmietali brat dalsich pasazierov. Po starte sme stupali do asi 700 m vysky, chvilku sme sa kochali pohladom na mestecko Lamego. Silny vietor nas unasal nad vrchol pohoria, ktore bolo posiate mnozstvom obrovskych veternych propelerov. Zhora to bol fascinujuci pohlad, ale predstava byt rozsekani takouto trojlistovou obludou nas nabadala dodrziavat nad tymto velkolepym divadlom bezpecnu vysku, co u Karola nie je v ziadnom pripade pravidlom. Orientacia podla mapy, ktoru nam denne poskytoval usporiadatel, bola nemozna, a tak Karol zapol GPS na navigacny kod koordinatov dalsieho mesta Viseo, vzdialeneho 55 km vzdusnou ciarou. Vyskove prudenie umoznovalo smerovanie nasho balona k urcenemu cielu. Po asi 2 hodinach letu sme uz mali na dohlad letisko v meste Viseo. Sprievod nam robilo lietadlo portugalskej televizie, inak sme boli osamoteni, dalsie sutazne balony uz pristali alebo sa nam postracali za okolitymi pahorkami. Po kontrole zasoby plynu sme sa rozhodli neriskovat. Karol prebral riadenie balona a zacali sme razantne klesat. Vizia pristat priamo na letisku nas sice az neskutocne lakala, ale akysi siesty zmysel nam obom napovedal pripravit sa na pristavaci manever okamzite a velmi dokladne. Klesali sme asi 3 m/s. Hned, ako sme vsetko v kosi dokladne upevnili, TO PRISLO! Kopanec zlava, silny termicky prud preliacil obal balona, ktory celkom stratil svoj standardny tvar, vzapati na to poryv z opacnej strany. Sialena turbulencia nas balon divo knisala na vsetky strany. Karol bravurne udrzal balon ako tak naplneny bez spalenia. Zem vsak bola este stale hlboko pod nami a s nou aj vizia dostat sa z termiky. Prekonanie zostavajucej vysky vsak bolo este stale len zaciatkom zleho sna kazdeho balonkara. Unasani silnym prizemnym vetrom sme sa snazili kopirovat teren letom nad hustymi lesmi, vnarali sme sa do kazdej muldy s nadejou, ze tam najdeme zavetrie. Vo flasiach sme mali poslednych 20 kg plynu a nase sance vybàdnut z tejto slamastiky sa znizovali priamoumerne odcerpavaniu dalsieho plynu. Karol si v duchu uz opakoval abecedu pristavania na stromy, ktore v zasade zriedkavo konci bez vazneho poskodenia balona. Zrazu sa pred nami objavila zelena plocha, mala ale bez stromov. Karol zatiahol za parasut, odvetral balon, vsetko vyzeralo slubne, dokonca sa tam objavili aj nejaki ludia, ktori by nam mohli pomoct. Uz, uz sme chceli vyhodit manevrovacie lano, ale opat smola! Nez najodvaznejsi prizerajuci sa zachranca stihol dobehnut pod balon, dostali sme opat kopanec, teraz zdola a tak sa nasich optimalnych 20 m vysky v okamihu zmenilo na 100 m a este nas zavan termiky odhodil o niekolko desiatok metrov vertikalne nad stromy. "Panbozko vsak predsa len bol spravodlivy!" Opat sa pred nami objavil pas travnatej plochy a vinic. Beda nestastnemu majitelovi vinnej revy pod nami. V duchu sme uz videli lietajuce pedantne osetrene kusy vinica a poculi zvuky trhajucej sa latky nasho balona. Po odvetrani balona sme rychlo dosiahli zem, trochu sme si vydychli a termika tam bola opat, dalsi zavan a prask do krickov. Odrazu sme zostali stat, konare, ktore ako kotva zakliesnili kos nasho tazko skusaneho balona boli vlastne nizkokmenne jablone. Vyskakali sme z kosa a stiahli uz za pomoci duchapritomnych domacich obal na bezpecne miesto, nie vacsie ako obal balona. Dalsiu etapu sme trochu okabatili tym, ze Karol odstartoval ako jeden z dvojice sutaziacich pocas otvoreneho startovacieho okna do narocnych a nestandardnych poveternostnych podmienok. Vyslo to a zisk 900 bodov nas opat podal na cestu k vitazstvu. Posledne etapy uz boli hlavne skuskou nervov a fyzickej zdatnosti posadok. Niekolko balonov uz pripominalo svojim vzhladom vojnou poznacene bitevniky. Posadky stihali urazy a po pristatiach v lesnatych pahorkatinach zlyhavala aj zabezpecovacia technika. Nevzdali sme to a potom, co si nas po prvych dnoch zacali len tak po ocku vsimat, stal sa z nas uz jeden z jasnych favoritov na vitazstvo. Ohromna chut sutazit a dosiahnut dobry vysledok nas uplne ovladla. Potom, co vsetci traja favoriti pri poslednej etape vzajomne sa snaziac o najhodnotnejsi vykon spolu preleteli organizatormi zakazanu hranicu Spanielska a nasledne pristali necely kilometer od mora, v carokrasnej spanielskej Andaluzii, sme s malou dusickou ocakavali spolu s posadkami dalsich dvoch balonov konecny vysledok. O vynikajucej atmosfere tohto podujatia svedcil aj fakt, ze nasa vzajomna rivalita vo vzduchu sa na zemi menila na priatelstvo a uprimne hodnotenie uspechu toho druheho. Vitazom sa vsak mohol stat iba jeden a boli sme to prave my. Domov sme odchadzali oslavovani obycajnymi portugalskymi ludmi, obtazkani vitaznymi poharmi od organizatorov a sponzorov podujatia, uprimnym alebo aj menej uprimnym obdivom za vykon od superov, ale hlavne nesmierne stastni, ze to vyslo. Nase male Slovensko bolo odrazu predmetom zaujmu verejnosti, ale aj balonovych timov vsetkych zucastnenych statov. Mozno v buducnosti usporiadame podujatie podobneho charakteru
aj my. K tomu vsak budeme potrebovat podporu nasej materskej organizacie ZP Sport a.s.
Podbrezova a samozrejme aj garanta vsetkeho, co sme doteraz dosiahli - Zeleziarni
Podbrezova a.s. A su to prave tito ludia, ktori su podpisani na nasom uspechu a patri im
nasa vdaka za moznost skvelej pripravy na toto podujatie, samozrejme aj spolocnosti ZP
GASTRO servis s.r.o. za ich podporu. Neda sa vsak zabudnut na to, ze sutazna sezona sa
este len zacala. Karol Slabak ziskal nominaciu reprezentovat Slovensko na Majstrovstvach
sveta 99 v Rakusku, Mgr. Marian Zima bude na prelome augusta a septembra 1999 viest nas
tim na tomto podujati a preto bude vsetka dalsia priprava a trening smerovat k
reprezentacii na tomto vrcholovom podujati. V dnoch 30. aprila az 3. maja sa tim nasich
ludi zucastnil aj na medzinarodnom vzlete teplovzdusnych balonov v polskom Krakowe.
Podujatie poznacil silny vietor, nevhodny pre sutaz. Napriek tomu sme tam ziskali velmi
cenne skusenosti a kontakty, pricom samotne lietanie nad starobylym mestom Krakow bolo
carokrasne. |
| futbal * futbal * futbal |
|
Domaci kolektiv hra v jarnej casti kazdy duel s privlastkom existencny. Napriek uzemnej prevahe si vsak proti dobrej hre stredovej formacie hosti nevypracoval tolko prilezitosti ako v predoslych stretnutiach. Golom zavanala iba strela Doka v 36. min., ktoru vyhlavickoval Chudik, a hlavicka Bukovica v 50. min., ked z 5 m nastrelil iba brankara Hanaka. Hostia hrali technicky futbal a tiez mali prilezitost, Gajan v 34. min. a Turna v 56. min. vsak minuli. Pred 380 divakmi rozhodoval Baranik, zlta karta: Zemko (Sala)
| Vynikajuci boli ziaci |
| Po druhom kole majstrovskych zapasov v tenise |
8. maja, odohrali na domacich kurtoch muzi "A" a
"B" a ziaci Tenisoveho oddielu ZP Sport a.s. druhe kolo majstrovskych zapasov s
nasledovnymi vysledkami:
J. Longauer |
