 |
|||||||
 |
|
||||||
|
|||||||
|
|
||||||
|
"Stabilita Podbrezovej je rozhodujuca aj pre cele Horehronie"
| Ludovit Cernak, minister hospodarstva SR, navstivil nasu spolocnost 17. maja 1999 v popoludnajsich hodinach. Za okruhlym stolom s vedenim spolocnosti prediskutovali otazky sucasnosti, tykajuce sa predovsetkym aktualneho diania v nasej spolocnosti. |
 |
Pan minister sa zaujimal o obchodnu politiku ZP a.s. Ing. Vladimir Sotak, generalny riaditel, informoval nasho hosta o sucasnej situacii v antidumpingovom konani, Ing. Vladimir Zvarik, vyrobny riaditel, o strategii vyroby, Mgr. Marian Zima, personalny riaditel, o socialnom programe a vyvoji zamestnanosti. Ludovita Cernaka zaujimala aj vychova mladej generacie a v tejto suvislosti hovoril o pripravovanom modele, ktory riesi vztah fabrik a ucilist. Sucastou navstevy zeleziarni bola aj prehliadka valcovne rur a expedicie taharne rur 1, kde oslovil aj niekolkych nasich spolupracovnikov v popoludnajsej zmene. |
A ake dojmy sprevadzali pana ministra Ludovita Cernaka pri rozlucke, po opatovnej navsteve podbrezovskych zeleziarni?
- V priebehu piatich rokov som navstivil vase zeleziarne asi tretikrat a tak mozem s dlhsim casovym odstupom hodnotit, ze ste tu urobili kus dobrej roboty. Cistota, v starom ci novom zavode, kvalita vyroby, ziskavanie trhov, socialna politika, pristup k zamestnancom... to vsetko ma punc najvyssej kvality.
V case, ked mnohe nase spolocnosti maju obrovske problemy, rad by som poukazal na skutocnost, ze tu cely kolektiv pocnuc generalnym riaditelom, manazmentom a konciac poslednym v retazci, vsetci vedia prilozit ruku k dielu a prejavuje sa to na vysledkoch. Aj napriek tomu, ze ste museli sutazit s konkurenciou, branit sa antidumpingu, viete si udrzat trhy, zabojovat o ne a presvedcit predovsetkym kvalitou.
Podporujem aj zamery na dalsiu modernizaciu, rozsirovanie a myslim si, ze je to velmi dobry zachytny bod pre dalsi rozvoj. Stabilita Podbrezovej je rozhodujuca aj pre cele Horehronie. Keby bola v zeleziarnach situacia ina, bola by tu skutocne hladova dolina. Drzim vam palce a budem podporovat vedenie Zeleziarni Podbrezova pri vsetkych strategickych a rozvojovych zameroch, ktore pomozu rozvoju firmy.
Zaznamenala O.K.
| Uskutocnilo sa 7. riadne valne zhromazdenie nasej a.s. |
Akcionari dostanu dividendy
Akcionari zastupujuci 66,365 % podielu na vlastnictve zakladneho imania Zeleziarni Podbrezova a.s. sa stretli na 7. riadnom valnom zhromazdeni, ktore sa uskutocnilo 13. maja 1999 v dopoludnajsich hodinach v ZK OZ KOVO. Predmetom valneho zhromazenia bolo predovsetkym zhodnotenie cinnosti za predchadzajuce obdobie a vytycenie uloh do buducna.
Valne zhromazdenie otvoril podpredseda predstavenstva Ing. Ludovit Ihring a v uvode pritomnym predstavil clenov predstavenstva a dozornej rady. Pripomenul, ze z poverenia predstavenstva sa 26. novembra 1998 uskutocnilo 4. mimoriadne valne zhromazdenie akcionarov ZP a.s. v zmysle prislusnych ustanoveni Obchodneho zakonnika a podla clanku VII. odst. 4) platnych stanov spolocnosti a clanku XII. na podnet dozornej rady doslo k personalnym zmenam. Z funkcie clena dozornej rady bol odvolany dott. Oreste Labo a novym clenom dozornej rady sa stal Ing. Lubos Durindak.
Vo volbach pracovnych organov bol za predsedu valneho zhromazdenia zvoleny Ing. Ludovit Ihring, ktory viedol cele rokovanie. Valne zhromazdenie sa konalo pod dozorom statnej notarky JUDr. Anny Medvedovej.
Vyrocnu spravu spolocnosti za rok 1998 a informacie o podnikatelskom zamere na dalsie obdobie predniesol predseda predstavenstva Ing. Vladimir Sotak. V uvode oznacil rok 1998 za jeden z najuspesnejsich v novodobej historii, z hladiska dosiahnutych hospodarskych vysledkov. Poznamenal, ze "... jeho dolezitost vidime hlavne v dalsej vyznamnej stabilizacii spolocnosti vo vsetkych oblastiach - najma v obchodnej politike, financnej strategii a vo vyspelosti pracovneho kolektivu, vratane manazmentu. Stvrty rok za sebou sme vykazali ako vysledok hospodarenia zisk, a to aj napriek mimoriadne nepriaznivym vonkajsim vplyvom.
Dosiahnute uspechy su o to cennejsie, ze spolocnost pracovala za obmedzenych podmienok vyvozu bezsvikovych rur do krajin Europskej unie (dohodnuta kvotacia) a v domacom ekonomickom priestore absentoval jasny program hospodarskeho rozvoja Slovenska a naopak "balicek ekonomickych opatreni" znamenal plosne zvysenie nakladov vsetkeho druhu ".
Predseda predstavenstva dalej povedal: "... nasou prednostou sa stala trvala kvalita vsetkych vyrobkov, podporena adjustaznym prevedenim a vcasnym plnenim terminov dodavok vsetkym odberatelom. Systemove zabezpecenie bezchybneho procesu vyroby v celom hutnickom cykle je garantovane osvedcenim vyrobcu podla normy ISO 9002 a v sucasnosti sme zacali s pripravami na ziskanie certifikatu kvality pre dodavky do automobiloveho priemyslu podla VDA.6".
Ing. Vladimir Sotak konstatoval, ze "... v roku 1998 sme nasim odberatelom dodali vyrobky v celkovej hodnote 3,979 mld. Sk, co znamena najvyssi objem vo financnom vyjadreni pocas celej historie hutnickej spolocnosti. Podiel exportu predstavoval takmer 82%, co opat znamena historicke maximum. Za najvyznamnejsie teritorium oznacil krajiny Europskej unie, Ceskej republiky, Polsko a Madarsko. Dynamika odbytu vzrastla v porovnani s predchadzajucim rokom o 11%, co v absolutnom vyjadreni znamena narast o 365 mil. Sk.
V oblasti investicnych vydavkov sme realizovali pocas roku 1998 nakup hmotneho a nehmotneho investicneho majetku v celkovej hodnote 200,7 mil. Sk. Medzi najvyznamnejsie technologicke investicie mozno zaradit instalaciu technologickeho zariadenia na vyrobu HP rur, modernizaciu riadiaceho systemu zariadenia plynuleho odlievania ocele a instalaciu linky na odstranenie otrepov rur kefovanim... Z investicnych akcii stavebneho charakteru bolo najvyznamnejsim vybudovanie pobocky Colneho uradu B. Bystrice v Podbrezovej, sluziacemu celemu okresu Brezno, rekonstrukcia parkovacich ploch v areali noveho zavodu. So sirsim strategickym zamerom poskytovania moznosti sportoveho vyzitia pre obyvatelov celeho regionu, vybudovali sme v spolupraci s dcerskou spolocnostou ZP SKI, a.s. zimny sportovy areal na Taloch. Tak, ako kazdorocne, aj uplynuly rok smerovali investicie aj do modernizacie informacnych systemov. Vydavky na tento ucel predstavovali v roku 1998 17 mil. Sk."
Predseda predstavenstva oboznamil pritomnych s podnikatelskym zamerom na nasledujuce obdobie.
"Podnikatelsky zamer na rok 1999 vychadza z realnej krizy oceliarskeho priemyslu, zo situacie, ked EU brani svoje trhy dovoznymi kvotami a dodatkovym clom a v podmienkach domaceho slovenskeho, ale i ceskeho trhu, trpiacich akutnym nedostatkom financnej hotovosti a zastavenim hospodarskeho rastu narodnych ekonomik". Ako komplexny vysledok svojej prace na rok 1999 si predstavenstvo stanovilo ciel - vytvorit cisty zisk po zdaneni 49 mil. Sk.
Ing. Vladimir Sotak svoje vystupenie ukoncil slovami: "Predstavenstvo ZP a.s. touto cestou vyslovuje podakovanie a uznanie vsetkym spolupracovnikom, bez ktorych by nebolo mozne dosiahnut prezentovane vysledky za uplynuly rok 1998. Dakujeme zaroven aj vsetkym dodavatelom, odberatelom, bankovym domom, financnym instituciam i ostatnym obchodnym partnerom za ich spolupracu a zaroven si zelame, aby sa nase vztahy aj nadalej uspesne rozvijali."
 |
V sprave Dozornej rady ZP a.s. Ing. Pavol Simo, jej predseda, konstatoval, ze: "... pocas uplynuleho obdobia nezaznamenala dozorna rada ziadne porusenie stanov spolocnosti, nezistila ziadne nedostatky, ktore by branili schvaleniu rocnej uctovnej zavierky. Auditorsku spravu a navrh na rozdelenie zisku predniesol Ing. Marian Kurcik, clen predstavenstva. Nasledovalo doplnenie Stanov ZP a.s. v clanku II. Predmet podnikania, o nove zivnosti. Valne zhromazdenie svojim uznesenim schvalilo aj vyplatenie dividend svojim akcionarom, v celkovej hodnote 23 841 350,- Sk (10,- Sk jedna akcia). Rokovanie uzavrel predseda valneho zhromazdenia Ing. Ludovit Ihring podakovanim za pritomnost. |
Zaznamenala O. Kleinova
NEPOCHOPITELNE !
| Je cas prijimacich pohovorov na
stredne skoly a SOU. V celoslovenskom meradle sa prostrednictvom medii mnoho pohovorilo, popisalo o nedostatocnom pocte zaujemcov o stredoskolske studium, hlavne o studium v SOU. "Aka je situacia v nasom SOU hutnickom v Lopeji?", opytali sme sa Mgr. Mariana ZIMU, personalneho riaditela: |
| - Vlanajsi rok bol rokom ukoncenia povinnej skolskej
dochadzky , prakticky dvojcestny, pretoze bolo umoznene zhruba jednej tretine osmakov ist na dalsie studium z osmej triedy a samozrejme o studium sa uchadzali aj vsetci deviataci. Tym padom sa oslabili sucasne deviate triedy, pretoze v zakladnych skolach pokracovali len dve tretiny vlanajsich osmakov a niekde bol pocet este mensi. A tak vznikla situacia, ze v sucasnosti znacna cast ziakov konciacich povinnu skolsku dochadzku chyba na "trhu studentov". Z uvedenej skutocnosti vychadzali aj stredne skoly pri tvorbe prijimacich kriterii , mnohe stredne skoly vyrazne znizili "tvrdost" podmienok pre prijatie, niekde brali bez prijimacich pohovorov dokonca aj s priemerom 2,5. Tak sa naplnili potrebnymi poctami buducich studentov stredne skoly. Obdobna situacia bola aj v breznianskych strednych skolach, ktore su obsadene. Samozrejme, ten ubytok sa niekde prejavit musel. A tu je odpoved na vasu otazku. Pocet uchadzacov o studium v SOU hutnickom je z toho dovodu nedostatocny a tak namiesto zvycajnych pat prvych tried otvaraju len dve prve triedy. Verim vsak, ze ide o prechodny rok a ten buduci bude urcite iny. Ako je to so zaujmom o hutnicke profesie? - Zacnem cislami. Druhy rocnik studijnych odborov so zameranim na hutnicke profesie navstevuje 21 ziakov, v sucasnom prvom rocniku je 20 ziakov, a prihlaseni boli podla mojich informacii predbezne traja - styria. Dnes viem, ze ani to nie je pravda. Do triedy so zameranim na hutnicku profesiu nie je prihlaseny ani jeden ziak. Prekvapuje ma to, nakolko pracovnici SOU h, ako aj pracovnici personalneho odboru nasej spolocnosti navstivili vsetky skoly okresu, uskutocnili sa pohovory s rodicmi, s vychovnymi poradcami skol... a aj napriek, tomu ze ich informovali aj o tej, dnes, myslim si najpodstatnejsej vyhode ziaka hutnickej triedy - ze po skonceni studia budu vsetci absolventi prijati do zamestnania v ZP a.s., nie je zaujem. Je to pre mna nepochopitelne hlavne preto, ze ani tato stopercentna istota zamestnania po skonceni studia pri vyse 20% nezamestnanosti v okrese Brezno nie je pre rodicov dostatocne motivujuca. Verim, ze aspon ti rodicia, ktorych deti sa nedostali na studium na strednych skolach, vyuziju moznost presmerovat prihlasky v II. kole prijimacieho konania na SOU h do hutnickych profesii (termin podania prihlasky je najneskor 4. juna 1999). Apelujem na vas, rodicia zamestnani v ZP a.s., zamyslite sa nad buducnostou svojich deti. U nas, ako sami dobre viete, im mozeme garantovat perspektivu a dlhodobu istotu. o.k. |
Blahozelame
Odpovede na 8. kolo sutaze nam posielajte najneskor 4. juna 1999. |
 |
Vyuctovanie sluzieb spojenych s uzivanim bytu za rok 1998 |
V tychto dnoch dostavaju najomcovia podnikovych bytov ZP a.s., vlastnici , v sprave ZP Bytos s.r.o. vyuctovanie za rok 1998. V snahe priblizit najomcom (vlastnikom) bytov vypocet ich nakladov podla prislusnych druhov sluzieb, uverejnujeme vysvetlenie niektorych okruhov, ktore obcanov bude iste zaujimat. V roku 1998 za ucelom zefektivnenia prace na useku najomneho bola nadviazana spolupraca s firmou Compeko s.r.o., ktora ma sidlo v Brezne. V priebehu roku 1998 sa podarilo zaviest ich programovy produkt NAJOMNE a prostredictvom neho od 1. augusta 1998 bol uzivatelom spracovany novy zalohovy predpis za sluzby podla jednotlivych druhov tak, aby pri vyuctovani nakladov boli transparentne zalohy za sluzby. Koncom roka 1998 ZP BYTOS s.r.o. zakupil od firmy Compeko s.r.o. program VYUCTOVANIE NAJOMNEHO A SLUZIEB SPOJENYCH S UZIVANIM BYTU. V uvedenom programe bolo spracovane vyuctovanie sluzieb, ktore ZP Bytos s.r.o. v tychto dnoch predklada svojim klientom.
Vyuctovanie sluzieb je spracovane v zmysle Zavaznych podmienok kalkulacie cien tepla a rozuctovania platieb za dodavku tepla a teplej uzitkovej vody stanovenych Okresnym uradom v Brezne pre rok 1998. Ostatne sluzby su rozuctovane v zmysle vyhlasky c. 60/64 a zmluv o vykone spravy.
Od 1. januara 1998 zodpovednost za cenovu oblast, ako i kontrolu dodrziavania spravnosti postupu na vyuctovanie s uzivatelom bytu prebera Okresny urad v Brezne, odbor financii.
Vysledok vyuctovania za rok 1998 je vyjadreny v doklade, ktory ma dostatocne vypovedaciu schopnost. Z hladiska obsahu je rozdeleny do piatich oddielov:
Oddiel I. - obsahuje prislusne udaje za domovy objekt, v ktorom uzivatel byva.
Pre rok 1998 OU v Brezne stanovil cenovymi vymermi ceny tepelnej energie - max. cena pre domacnost 165,- Sk/GJ, vratane DPH
kalkulovane ceny pre vyrobcu:
Bytovy podnik Brezno TZ Zapad
SDC - cena 212,- Sk/GJ, vratane DPH
ZP BYTOS s.r.o. TZ kotolne
MS 11
D bloky - cena 260,- Sk/GJ, vratane DPH
VS - cena 277,- Sk/GJ, vratane DPH
TOB, 120, 190, Salanda
Rozdiel medzi kalkulovanou cenou a maximalnou cenou bol vykryty dotaciami MF SR vo vyske 4 mil. Sk . Dodavka tepla je merana vo vstupe do objektu vo vsetkych domovych objektoch. Spotreba tepla na ohrev je prepocitana podla vyrobenych GJ na ohrev na zdroji a nameranej spotreby TUV v domacnostiach. Rozdielovy koeficient na studenu vodu je vyjadrenim fakturovanej spotreby v m3 k spotrebe nameranej v domacnostiach v domovom objekte.
Cena ohrevu meranej TUV je vyjadrenim (GJ na TUV x 165,- Sk/GJ): namerana spotreba TUV v m3 v domacnostiach.
Oddiel II. - obsahuje udaje za prislusny vchod domoveho objektu. Uvedene udaje budu pouzite pri vypocte, ak je naklad fakturovany na vchod (SV, spol osv. el. vytahov).
Oddiel III. - obsahuje udaje o prislusnom byte. Vzhladom na zmenu vlastnickych vztahov - predaj bytov v zmysle zakona c. 182/93 Zb., boli podla projektovej dokumentacie pocas roku 1998 upravovane i podlahove plochy v jednotlivych bytoch. Pri vypocte tepla sme vychadzali z udaju - priemerna podlahova plocha za rok 1998.
Oddiel IV. - obsahuje sposob vypoctu jednotlivych druhov sluzieb. Popis vypoctu uvedenom v tomto oddieli je dostatocne vypovedaci. Pri vypocte sme vychadzali zo zakladnych udajov uvedenych v predchadzajucich oddieloch.
Oddiel V: - obsahuje konkretne vyuctovanie nakladov, v porovnani so zalohami v jednotlivych domacnostiach. V prvom riadku uvadzame zalohy, ktore od 1. jula 1998 boli uvedene v polozke upratovanie a neboli presne adresne. Od 1. augusta 1998 zmenou zalohoveho predpisu jednotlive druhy sluzieb su v zalohach stanovene adresne. Vysledkom - porovnanie nakladov so zalohami v roku 1998 su bud preplatky +, alebo nedoplatky -.
Na vysledok vyuctovania ma velky vplyv hodpodarne spravanie sa tej, ktorej domacnosti v spotrebe studenej a teplej vody. V niektorych domacnostiach, aj napriek tomu, ze im na zaklade vyuctovania sluzieb za rok 1997 boli menene vodomery, sa ukazuje, ze vysoka spotreba sa opakuje a v tychto domacnostiach su aj dost vysoke nedoplatky. Je potrebne, aby si kazdy uvedomil, ze regulovane ceny statom budu postupne uvolnovane a preto je namieste hospodarne spravanie sa kazdeho z nas kazdy den v roku. Je neskoro uvedomit si tuto skutocnost az po obdrzani vyuctovania.
V zavere chceme ubezpecit vsetkych uzivatelov bytov, ktori maju preplatky z vyuctovania a vsetky povinnosti, tykajuce sa platieb - zaloh - maju vyrovnane, ze im preplatky budu vratene do 16. juna 1999. Upozornujeme, ze preplatky nebudu vyplacane z pokladnice ZP BYTOS s.r.o., ale prostrednictvom posty.
Ing. Viera Bulakova, ved. ekon. useku
| Ing. P. Mlynarcik, veduci oddelenia vzdelavania a rekvalifikacie informuje |
Vzdelavanie v nasej a.s.:
* 10. a 11. maja sa uskutocnilo opakovane skolenie 50 clenov
protiplynoveho zboru.
* 11. maja 7 pracovnikov absolvovalo skusky na opravy a udrzbu plynovych zariadeni.
* Jednodnoveho skolenia o kvalite sa 12. maja zucastnilo 35 riadiacich zamestnancov
podriadenych veducemu prevadzky a 13. maja sa uvedeneho skolenia zucastnilo 30
veducich prevadzok a odbornych utvarov.
* Prakticke skusky absolvovalo 14. maja desat vodicov motorovych dopravnych
vozikov.
* Patdnoveho zakladneho kurzu zvarania plamenom a elektrickym oblukom (10.-14.
maja) sa zucastnilo 12 zvaracov.
* Dvojdnoveho opakovacieho skolenia sa zucastnilo 17.a 18. maja 50 clenov
protiplynoveho zboru.
* 19. maja sa uskutocnilo skolenie o kvalite pre 13 majstrov prevadzky oceliaren.
V Zvaracskej skole ZP a.s. sa uskutocnili:
- 17.-21. maja zakladny kurz zvarania plamenom a elektrickym
oblukom pre 12 zvaracov,
- 19.-28. maja zaskolenie 6 rezacov pre rezanie kovov kyslikom.
V skolskom roku 1998/99 oddelenie vzdelavania a rekvalifikacie otvorilo kurzy
jazyka anglickeho a nemeckeho pre zaciatocnikov, mierne pokrocilych, stredne pokrocilych a
pokrocilych pre 80 zamestnancov.
Bude vas zaujimat |
Od stredy, 19. maja 1999, zacal pracovat dvadsatjedenclenny novozvoleny Vybor zakladnej
organizacie OZ KOVO pri ZP a.s. (chyba J. Michalisko z Vt 2)
| Novozvoleny VZO OZ KOVO Peter DURIANCIK, predseda
|
Predsedovia DV OZ KOVO: Emilia ROHACOVA, vyroba naradia Julius KOSTIAL, oceliaren Milan WEISS, valcovna rur Peter ADAMEK, energetika Maria HRBANOVA, odbor riadenia kvality Juraj PREDAJNIANSKY, kolajova doprava Ing. Slavka DETVANOVA, odbor informatiky Anna PRISTASOVA, odbor obchodu Olga NEPSINSKA, zvarovna rur velkych priemerov Ing. Dagmar DURIAKOVA, ekonomicky usek Slavomir BROZMAN, taharen rur 1 Jan MICHALISKO, taharen rur 2 Ing. Milos DUNAJSKY, odbor technickeho a investicneho rozvoja Miroslav HUTKA, strojarenska vyroba Pavol KOSTIAL, strojarenska vyroba Frantisek PETKO, srotove pole Piesok Maria TAZKA, odbor obrany a ochrany Jarmila PENIAKOVA, elektroservis Jan DEKRET, cestna doprava Jozef MIKLOSKO, hutnicka druhovyroba Jarmila KUPCOVA, personalny odbor Iva SALINGOVA, odbor zasobovania |
|
- Uvodom musim povedat, ze do funkcie manazera kvality som nastupil v obdobi, ked ZP a.s. zili ocakavanim nasledneho obnovovacieho auditu certifikacnou spolocnostou SGS YARSLEY ICS, zavedeneho systemu riadenia kvality podla normy ISO 9002, ktory bol uspesne obnoveny. Uvedena skutocnost moze viest k uspokojeniu sa s urovnou systemu riadenia kvality a "zakonzervovaniu" na urcitej urovni, ktora uz nezodpoveda aktualnej potrebe trhoveho prostredia. Taketo zahladenie sa do seba a uspokojenie sa s urovnou obhajeneho certifikatu (zo strany zamestnancov, ale i manazmentu), tvori najvacsie nebezpecenstvo, ohrozujuce spravne fungovanie firmy, ako takej. Preto, aby takyto stav nenastal, je potrebne urobit trochu viac, ako s vypatim sil nieco udrziavat.
Jednou z inspirativnych metod zabezpecenia kvality je systemovy pristup svetovych automobiliek vztiahnuty na kvalifikovanych dodavatelov. O co teda v zasade ide? O to, aby finalni vyrobcovia - automobilky, mali istotu, ze do ich vyrobkov sa dostanu len kvalitne komponenty a teda, ze oni budu moct obstat v silnejucej konkurencii a v konecnom dosledku voci zakaznikovi, ktoreho poziadavky je potrebne vzdy respektovat. Je zrejme, ze cielom je v prvom rade zvysenie kvality technickych parametrov, ale v suvislosti s tym aj zvysenie predpokladov kvality v celom priereze vyrabanej produkcie, t.j. zabezpecenie vysokeho stupna stability vyrobneho procesu. Pokial sa chceme uplatnit ako kvalifikovany dodavatel pre automobilovy sektor, nevyhnutnou podmienkou je nielen certifikacia systemu riadenia kvality podla ISO 9002, ale aj splnenie poziadaviek VDA 6.1., resp. QS 9000. Pritom je potrebne si uvedomit, ze ani VDA 6.1. a QS 9000 nie su poslednou urovnou pozadovanou pri zabezpecovani kvality, to su skutocnosti, ktore musime v najblizsom obdobi vo firme realizovat.
Vstupili sme do novej ery legislativy v zivotnom prostredi. Spolocensky vyvoj v ramci Europskej unie a nasledne i na Slovensku, vedie k vytvoreniu ucelenych systemov, riadenych foriem hospodarskej politiky s vyraznymi prvkami zivotneho prostredia. Medzinarodne normy pre SEM, ako je i norma ISO 14001, maju organizaciam poskytnut prvky efektivneho systemu SEM, ktore je mozne integrovat s ostatnymi potrebami riadenia a tak pomahat organizaciam dotiahnut svoje ekologicke a ekonomicke ciele. Vrcholove vedenie Zeleziarni Podbrezova a.s. prijalo koncepciu a strategiu SEM, ktoru je potrebne realizovat a integrovat do systemu riadenia kvality.
System riadenia kvality ako nastroj na zabezpecovanie kvality vo firme musi byt schopny absorbovat nove poziadavky, nielen vyssieuvedeneho SEM, ale i rozsirenie o poziadavky na bezpecnost a ochranu zdravia pri praci, napr. systemu BOZP podla britskej normy BS 8800). Pokrytie tychto poziadaviek jednotlivymi autonomnymi systemami manazerstva je pre firmy nakladne a preto je do popredia pretlacana poziadavka integracie systemov manazerstva (synergia kvality, environmentu a bezpecnosti).
To su vsak ciele, ktorych riesenie na nas - zamestnancov a riadiacich pracovnikov este len caka, a to v blizkej buducnosti.
S Ing. Jozefom Skultetym, obchodnym riaditelom Taziren trub Svinov spol. s r.o., Ostrava |
|
- Dosiahnuty hospodarsky vysledok za rok 1998 zisk 1 115 tis. Kc potvrdzuje, ze spolocnost TTS spol. s r.o. je zivotaschopna a existencne sa presadzuje i pri minimalnej vyrobe. Plan na rok 1998 predpokladal stratu v objeme 3,6 mil. Kc s predpokladanou vyrobou 3 500 t presne tahanych rur a 1 000 t rurovych oblukov. Vyrobou 3 900 t presne tahanych rur a 950 t rurovych oblukov pri realizacii urcitych uspornych opatrenii sme po prvykrat od zalozenia spolocnosti profitovali. Pod zisk sa podpisalo niekolko zasadnych vplyvov: - zvysenie vyroby a predaja presne tahanych rur cca o 400
ton, K dosiahnutiu lepsich vysledkov nemalou mierou prispeli aj Zeleziarne Podbrezova a.s. tym, ze v priebehu minuleho roka nedochadzalo k zvysovaniu cien nami odoberanych lup. Rok 1998 je prelomovym pre TT Svinov, nakolko sme dosiahnutym vysledkom dokazali, ze aj napriek zastaralym technologickym zariadeniam, je mozne vyrabat kvalitne, takmer bez reklamacii a plne uspokojovat poziadavky zakaznikov a to aj tak narocnych, akym je firma NELSON GRUP. Postupne sme si budovali dobre meno u zakaznikov a to hlavne svojou operativnostou pri dodrziavani terminov dodavok. K lepsej predajnosti nasej produkcie prispel aj v septembri ziskany certifikat riadenia kvality ISO 9002. * Ako pokracujete v nastupenom trende v tomto roku a co vas caka v najblizsom obdobi? - Zostavovanie planu na rok 1999 bolo na zaklade vysledkov minuleho roka optimisticke, s predpokladanou vyrobou 4 000 t presne tahanych rur a 1 000 t rurovych oblukov - s planovanymi predajnymi cenami na urovni roka 1998. Pri uvedenych vyrobach plan predpoklada dosiahnutie kladneho hospodarskeho vysledku 1 084 tis. Kc. Vyvoj v prvom stvrtroku 1999 nasvedcoval, ze plan bol vypracovany realne. Pri vyrobe 1 313 t presne tahanych rur a 278 t rurovych blukov bol dosiahnuty hospodarsky vysledok viac ako 1 mil. Kc. Oceliarska kriza, prepad ekonomiky a hospodarstva nielen na Slovensku, ale aj v Ceskej republike nam sposobuju nemale problemy v zakazkovej naplni, ktoru pre TT Svinov ako aj pre ZP a.s. zabezpecuje nasa obchodna spolocnost ZP TRADE Bohemia a.s., Praha. Nedostatok zakaziek sa prejavil hlavne v mesiaci aprili, kedy sme vyrobili o 45 t presne tahanych rur menej ako stanovoval plan a oblukaren isla len na 50 percentny vykon. Odrazilo sa to uz aj stratou na hospodarskom vysledku. V maji a juni ocakavame dalsi pokles vyroby presne tahanych rur, ale na druhej strane vzostup vyroby rurovych oblukov na uroven planu. V dalsich mesiacoch sa budeme maximalne snazit udrzat spolocnost v kladnom hospodarskom vysledku, comu podriadime stav pracovnikov a setrenie materialmi na kazdom kroku. Opytala sa V. Kukolova+foto |
"Ake zmeny nastali od vasho nastupu do funkcie veduceho Predajne ZP a.s.?" sme sa opytali Ing. Ivana Zemku:
- Peed mojim nastupom do funkcie sa nahromadilo niekolko problemov, ktore bolo nutne urychlene riesit. Prvym a najdolezitejsim krokom, ktory sme uskutocnili v spolupraci s personalnym odborom, bola kompletna vymena personalnu predajne. Nemenej naliehave bolo rychle a spolahlive zasobovanie skladu vyrobkami, o ktore mali zakaznici zaujem. Aj tuto ulohu sme po case a ziskani skusenosti na trhu s hutnickymi vyrobkami splnili, co dokumentuje spokojnost zakaznikov a dobre obchodne vztahy s cca 50 firmami na Slovensku. Postupom casu sa nam podarilo v drobnom predaji preniknut do vsetkych kutov Slovenska a prostrednictvom nasich zakaznikov aj do okolitych krajin.
Podarilo sa nam obmedzit vstup zakaznikov do objektov noveho zavodu uspokojovanim a realizovanim obchodov zo zasob skladu Predajne ZP a.s. Zaujem je aj o nase sluzby poskytovane zakaznikom, ako napr. delenie rur, doprava materialu v okresoch Brezno a B. Bystrica vlastnym vozidlom, zabezpecenie dopravy v spolupraci s TEN Expresom na cele uzemie Slovenska, resp. mensie zasielky vybavujeme formou dobierky.
* Ake su najaktualnejsie problemy, s ktorymi sa v sucasnosti stretavate?
- Najvacsim problemom, s ktorym sa borime od zaciatku roka je dobudovanie PC siete predajne. Kedze od januara preslo spracovanie materialovej zavierky do kompetencie ekonomky predajne, pocitujeme coraz vacsiu potrebu nasadenia druheho vykonnejsieho pocitaca. Taktiez PC, na ktorom sa vydavaju doklady, ma uz svoju zivotnost za sebou.
Z uloh, ktore som si pri nastupe do funkcie vytycil sa mi len ciastocne podarilo zrealizovat predaj externeho hutneho materialu. Kedze nakup materialu je spojeny s roznymi problemami, k dnesnemu dnu predavame z vyrobkov, ktore nemaju povod v ZP a.s. len profily L, T ,U, plastikove stople na rury a priame rurove prechody.
* Ako hodnotite uplynute obdobie z obchodneho hladiska?
- V obdobi januar az december 1998 boli prostrednictvom predajne realizovane obchody v objeme cca 901 tis. kg, co predstavuje cca 21 mil. Sk. To je naraz v porovnani s rokom 1997 cca o 15 percent. V tomto roku sme do dnesnych dni predali 303 tis. kg materialu v hodnote 6,6 mil. Sk, co je v porovnani s planovanym objemom menej o 29 tis. kg. Avsak na zaklade rastucich poziadaviek verim, ze sa nam do konca roka podari sklz dobehnut a planovany objem obchodov realizovat na sto percent.
* V minulosti mali zamestnanci ZP a.s. pri nakupe rur urcite vyhody. Platia aj dnes?
- Ano, zamestnanci nasej firmy maju aj nadalej moznost vyuzit ponukane zlavy na rury. Kazdy zamestnanec ma narok na 250 kg rur z technologickeho odpadu, v cene 10,- Sk/1 kg vratane DPH. Neodporucame ich vsak pouzit na rozvody vody, resp. plynu, ale len ako stlpiky na oplotenie pozemkov. Pokial nas zamestnanec potrebuje rury na plyn alebo kurenie mozeme mu poskytnut 50 percentnu zlavu na 1000 kg rur a to na zaklade potvrdenia obecneho, resp. mestskeho uradu o rekonstrukcii, vystavbe a podobne, alebo na zaklade stavebneho povolenia. Uvedene doklady vsak musia mat dobu platnosti - rok 1999.
Na zaver by som chcel este podakovat vsetkym zamestnancom predajne za ich obetave plnenie planovanych uloh, ako aj vsetkym ostatnym pracovnikom z vyrobnych prevadzok, s ktorymi pri vybavovani obchodnych pripadov musime velmi uzko spolupracovat. Verim, ze sa nasa spolupraca bude nadalej zlepsovat.
Zaznamenala V. Kukolova
Blahozelame nasim jubilantom |
V juni si pripominaju pracovne jubilea
40-rocne
Milan KLESKEN, Vladimir MAKOVNIK
35-rocne
Berta Kralikova
30-rocne
Jaroslav POBOZNY, Juraj TRNCAK, Rudolf HALAJ, Pavel DEMIAN, Ondrej REPKA, Jozef
SVANTNER
25-rocne
Juraj CHOVANEC
20-rocne
Lubica BADINKOVA, Dusan KALOVEC, Jozef KAZAR, Rudolf TAPAJCIK, Peter ENGLER, Anna
STIERANKOVA, Marta PANCIKOVA, Iveta HVOSTIKOVA, Juraj SPERKA, Dusan DURTA, Igor STAVINA,
Alzbeta GIERTLOVA, Maria KATRENIAKOVA
Zivotne jubilea
55-rocne
Ladislav FODREK
50-rocne
Jan CIPCIAR, Jarmila VALOVA, Lubomir ROSIK, Jan LOPUSNY, Anton BENNAR, Maria
DONOVALOVA, Jozef LANI, Marek SARIK, Ing. Peter TRANGOS, Jozef ROCHOCKY, Kveta CELLAROVA,
Maria SVANTNEROVA
Citatelska sutaz k 160. vyrociu zalozenia zeleziarni v Podbrezovej |
Zeleziarne v rokoch 1985-1987
Odlievanie na novom zariadeni pre plynule odlievanie ocele (ZPO), ktore bolo tretou stavbou R-programu v podniku, zacalo vyrabat bloky 200x200 mm pre valcovnu rur koncom septembra 1982. Nove ZPO je stvorprudove, radialneho typu, nadzemneho prevedenia, s projektovanou kapacitou 220 tis. ton/rok. Sucastou zariadenia je recirkulacne hospodarstvo chladenia vody, cistenie vody, privadzac priemyselnej vody z Hnusna a elektroobjekty.Investicna vystavba v starom zavode v osemdesiatych rokoch nekoncila novym ZPO. Intenzivne pokracovali pripravne prace na predlzeni haly ZPO a na vystavbe novej elektrooceliarne. Zaroven od roku 1985 pokracovali investicne akcie smerovane do vyroby a do socialnej oblasti, ako napr.:
- v roku 1986 v tretej hale prevadzky taharen rur 2 bolo zriadene nove pracovisko pre upravarenske operacie vyroby stvorcovych rur, so zabudovanou rovnacou linkou a rekonstruovanou deliacou linkou. V taharni rur 1 v tomto roku zautomatizovali stredisko oblukaren, kde boli instalovane prve dva roboty spustene do prevadzky 2. juna. Roboty (pomenovane Karol a Peter) pochadzali z "dielne" pracovnikov odboru automatizacie a robotizacie SZ Podbrezova, ktori uzko spolupracovali s pracovnikmi VUKOV-u Presov. V roku 1986 sme ukoncili I. etapu vystavby Stredneho odborneho ucilista hutnickeho Podbrezova, so sidlom v Lopeji (priestory skoly a internatu). S najvacsimi problemami sme sa pasovali pri zacati II. etapy SOU-hutnickeho (ucnovske dielne a laboratoria), kde prace zacali az v juni 1986. V ramci stavieb socialneho programu sme postavili hospodarsku budovu na Bystrej a upravili cestu na Halov. Uz pri prvych pretekoch v Osrbli bola spristupnena prevadzkovo-socialna budova biatlonu (postavena v hodnote 1,700 mil. Kcs, v ramci akcie "Z"), ako aj upravena strelnica s bunkami.
- v roku 1987 bola najvacsia pozornost venovana dostavbe taharne rur 2, v ramci ktorej boli realizovane: vystavba centralnej kompresorovej stanice, rozsirenie kotolne v starom zavode spolu s novou chemickou upravou vody. Rekonstrukcia neutralizacie taharne rur 2 sa tykala zautomatizovania celeho jej procesu. V polovici januara bol skolaudovany sklad mazacich olejov v novom zavode. Halu RP-skladov zadaptovali udrzbari vlastnymi silami a umiestnili do nej rezaren. Aj v tomto roku pokracovala vystavba arealu brannych sportov v Osrbli, kde uz po ukonceni zimnej sezony sa zacalo s vystavbou satni (bola dokoncena uprava tercov na elektricke ovladanie na malorazkovej strelnici, uprava trestneho kola, rekonstrukcia zelezneho premostenia z 3 na 5 metrov a vybudovany kovovy most...)
 |
SOU-hutnicke v Lopeji
|
Otazka 8. kola Kedy zacal ucebny proces v Strednom odbornom ucilisti hutnickom Podbrezova, so sidlom v Lopeji? |
| Zo zapisnika turistu |
| VELKA FATRA |
 Vrch Siprun (1461 m) |
Krasny prvy maj sme sa venovali
poznavaniu chranenej krajinnej oblasti Velka Fatra. Je rozsiahlym, bohato clenenym uzemim,
tiahnucim sa od Pohronia az po Vah. Rozhodli sme sa ist z Ruzomberka po cervenej znacke
najskor na vapencovy masiv Sidorovo (1099 m). Za Kalvariou vchadzame do lesa a stupame
uzkym makkym chodnikom posypanym ihlicim. Na Velkej skale, ktora je skvele vsadena v
strede ostreho hrebena, vychutnavame vyhlad na hlboke doliny pod nami. Zalesneny hreben
stale stupa. O chvilu lahko dosahujeme vrchol Sidorova. Pod nami lezi osada Vlkolinec,
klenot ludovej architektury. Strmym chodnikom schadzame k horskemu hotelu Malina.
Lyziarske vleky na vrchu Maline su uz mlkve. Zimu pripomina iba sneh v tieni lesa. Po
obcerstveni sa nas caka dalsi stupak nad pasmo lesa. Dostavame sa na hlavny hreben do
Siprunskeho sedla (1420 m). Odtialto je najkrajsi vyhlad na cele Chocske vrchy s
impozantnym Velkym Chocom a na severe so zasnezenymi Zapadnymi Tatrami. Den pokrocil a my
schadzame dalsim hrebenom cez Chabzdovu a Tlstu horu do Ruzomberka. Dlzka tury bola 17 km. Od zaciatku roka sme presli 106 jarnych kilometrov. |
Pretekarska sezona pre PK Flipper sa zacala v aprili |
V aprili zacali pretekarsku sezonu plavci Plaveckeho klubu ZP Sport a.s. ucastou na troch podujatiach v Puchove, Novakoch a v Handlovej.
Prve kolo oblastnej ligy druzstiev muzov a zien sa uskutocnilo v Puchove, za ucasti 12 muzskych a 12 zenskych druzstiev. Premieru tu mali nasi plavci - druzstvo muzov obsadilo pekne 8. miesto a druzstvo zien si vyplavalo 10. miesto. S umiestnenim nasich mozeme byt spokojni, nakolko v klube mame velmi malo plavcov najstarsej kategorie.
V Handlovej a v Novakoch sa konalo 2. kolo majstrovstiev jednotlivcov. Trenerov tesi, ze ich zverenci pokracovali v nasadenom trende z minuleho roka.
Celkove ziskali dve prve, sest druhych a jedno tretie miesto:
- prve miesto si vybojovali: S. Kastanova (50 m prsia) a P. Murinak (50 m prsia),
- druhe miesto ziskali: M. Rohac (100 PP), S. Kastanova (100 m PP), M. Mikloskova (100 m PP), M. Veselko (50 m prsia), L. Skrovinova (200 m prsia), M. Bobak (200 m PP),
- tretie miesto ziskal M. Veselko (50 m v.sp.).
Pekny suboj zviedla na 200 m prsia nasa L. Skrovinova a S. Drienavska z Novak. Treba dufat, ze si tento pekny suboj zopakuju obidve pretekarky aj na Majstrovstvach Slovenska v Kosiciach, kde uz pojde mozno o medaile.
Michal Miklovic
CESTOVNE PORIADKY SAD
|
| Jedalny listok od 17. - 22. maja 1999 Pondelok 31.5. I. zmena Polievka: Paradajkova, chlieb II.-III. zmena Polievka: Kapustova, chlieb Utorok 1.6. I. zmena Polievka: Sedliacka, chlieb II.-III. zmena Polievka: Rol. s krup. hal., chlieb Streda 2.6. I. zmena Polievka: Zem. s koprom, chlieb II.-III. zmena Polievka: Ras. s vajcom, chlieb Stvrtok 3.6. I. zmena Polievka: Frankfurtska, chlieb II.-III. zmena Polievka: Pohronska, chlieb Piatok 4.6. I. zmena Polievka: Kelova s ryzou, chlieb II.-III. zmena Polievka: Hraskova krem., chlieb Sobota 5.6. Polievka: Zeleninova, chlieb |
Jedalny listok od 24. - 29. maja 1999 Pondelok 7.6. I. zmena Polievka: Zelen. s liatym cest., chlieb II.-III. zmena Polievka: Kapustova s klob., chlieb Utorok 8.6. I. zmena Polievka: Zem. gulasova, chlieb II.-III. zmena Polievka: Kelova s ryzou, chlieb Streda 9.6. I. zmena Polievka: Sosov. kysla, chlieb II.-III. zmena Polievka: Hov. s pec. hal., chlieb Stvrtok 10.6. I. zmena Polievka: Hrstkova, chlieb II.-III. zmena Polievka: Fazul. s parkom, chlieb Piatok 11.6. I. zmena Polievka: Borsc s masom, chlieb II.-III. zmena Polievka: Sedliacka, chlieb Sobota 12.6. Polievka: Fancuzska, chlieb |
Z majovej cyklistiky |
Na cyklistickom podujati BESKYDTOUR startovalo 150 cyklistov z Ciech, Moravy a Slovenska. Trat viedla okolo Beskyd a zdolali ju aj nasi pretekari z kategorie junior a kadet, v ktorej startoval Dusan Orgonik, skoncil na 4. mieste a Lubomir Glovniak bol 6.
V ten isty den sa cyklisti zucastnili aj Kriteria primatora mesta Sered, v ktorom startovalo 100 pretekarov z celeho Slovenska. V jednotlivych kategoriach startovalo priblizne 30 cyklistov. Umiestnenie pretekarov CK ZP Sport : v kateg. nabor bol 2. Michal Prachar, v kateg. dorast 2. Jan Rosik, kated Martin Molcan skoncil 15., v kateg. muzov bol 5. Pavol Medved, 6. Peter Medved, 7. Miroslav Kovacik, 13. Robert Malcek a 15. Pavol Veselovsky, v najstarsej kategorii veteranov bol druhy Cyril Gandzala.
Cyklisticke kriterium Cena primatora mesta Mojmirovce sa uskutocnilo 16. maja pri Nitre, za ucasti 80 pretekarov z celeho Slovenska. Podbrezovski cyklisti skoncili: v kateg. dorast bol 8. Michal Prachar a Tomas Sarik preteky nedokoncil, v kateg. kadet obsadil 15. miesto Martin Molcan a 20. skoncil Samuel Brozman, v kateg. veteran obsadil Cyril Gandzala 3. miesto. Pocas tohoto vikendu sa uskutocnil aj 57. rocnik Medzinarodnych cyklistickych pretekov, ktore boli zaroven aj 2. kolom Slovenskeho pohara Kosice-Tatry-Kosice. Na start sa postavilo 70 pretekarov zo Slovenska, Ciech, Moravy a Saudskej Arabie. Preteky prebiehali v znameni defektov a padov, co ovplyvnilo aj vysledky prvej etapy, ktora merala 145 km a absolvovala ju len kategoria muzov. Z nasich pretekarov skoncil na 18. mieste Pavol Medved, 40. bol Jozef Vrablik, 43. Maros Hlad, 45. Miroslav Kovacik a 46. Peter Medved. Druha etapa z Tatier do Kosic merala 154 km a pre nasich pretekarov sa vyvijala priaznivejsie. Patsto metrov pred cielom vsak bol nas pretekar Peter Medved ucastnikom padu, ktory zapricinil cyklista z Favoritu Brno. Nasi dosli do ciela v poradi: 5. miesto si vybojoval Pavol Medved, 30. skoncil Miroslav Kovacik, 32. Peter Medved, 40. bol Maros Hlad a 44. Jozef Vrablik. V ramci druhej etapy sa v Roznave uskutocnila rychlostna premia, ktoru vyhral nas pretekar Peter Medved. V celkovom poradi nasi skoncili na: 14. mieste Pavol Medved, 38. bol Miroslav Kovacik, 40. Maros Hlad, 42. Peter Medved a 45. Jozef Vrablik.
J. Morozuk
Postupili na majstrovstva Slovenska v karate ziakov
V prvu majovu sobotu sa uskutocnili v telocvicni Zakladnej skoly v Zlatom Potoku vo Zvolene Majstrovstva Stredoslovenskeho kraja v karate ziakov - jednotlivcov a druzstiev. Karate klub MP Brezno reprezentovali v kategorii starsich ziakov Marek SIHELSKY a Tibor STEHLIK, ktori sa po chybach v uvodnych zapasoch jednotlivcov neprebojovali do dalsich kol.
Po neuspechu v jednotlivcoch si pocinali velmi dobre v druzstvach, kde ich v postupe do finale zastavilo az druzstvo Martina, s ktorym prehrali rozdielom bodu. V dalsom zapase so Zilinou Marek a Tibor vybojovali pekne 3. miesto, ked zvitazili zasluzene 3:0 a toto vitazstvo ich kvalifikovalo na Majstrovstva Slovenska v karate ziakov v Martine.
Peter Jenca
Prvy rocnik memorialu Polmaratonu prveho slovenskeho olympionika Alojza Sokola sa uskutocnil 16. maja 1999 na 21 km trati za ucasti 35 startujucich. Umiestnenie nasich bezcov: v hlavnej kategorii bol 10. Ladislav Molnar, v kateg. muzi nad 45 rokov 2. miesto obsadil Stefan ZIAK, v kateg. muzov nad 50 rokov si 3. miesto vybojoval Stanislav BOBAK a v kateg. muzov nad 60 rokov bol 5. Vojtech RIDZON.
Maratonec Pavol FASKO sa 16. maja zucastnil cestneho
behu na 21 km v Regensburgu v Nemecku, kde si v peletone v konkurencii 2 600 bezcov
vybojoval v celkovom hodnoteni 4. miesto a vo svojej kategorii do 35 rokov skoncil na
medailovom tretom mieste.
red.
| Tony
zeleza, roky odriekania, vedra potu, to je cena noveho majstra Slovenska v kulturistike
V devatdesiatych rokoch sa stalo modou pestovat si telo, postavu. Ako huby po dazdi zacali v vznikat fitnescentra, kde sa pomocou vole a zeleza utuzovali svaly, u niekoho aj charakter. Dnes ich vyuzivaju hlavne zeny, aby si vylepsili postavy. Ze cvicia systematicky a pod odbornym dohladom, o tom svedcia nase "fitnesky" a kulturistky, ktore stali na svetovych sampionatoch na miestach najvyssich. Ale nie o zenach bude dnes rec, ta bude o chlapoch, konkretne o jednom z nich. Od nedele, 23. maja 1999, ma Slovensko noveho majstra republiky v kulturistike v kategorii do 65 kg. Je nim Peter KOVACIK, 24 rocny mlady muz, zijuci v Brezne. Rodicia su rodaci z Cierneho Balogu a po predkoch zijucich v tvrdych podmienkach zdedil naturu, ktora sa vie zahryznut do tvrdej roboty a dotiahnut ju do konca. Jeho chlebodarcom su podbrezovske zeleziarne, kde pracuje v kyslikarni ako udrzbar. Preteka za VIKTORY CLUB Lopej pri ZP SPORT a.s. Kulturistike sa venuje 7 rokov a sedmicka bola tento raz pre neho naozaj stastna. Trenovat zacal najskor len doma v pivnici, ktoru prerobil na cinkaren. Po par rokoch prisli prve sutaze a pomerne dobre umiestnenia - v roku 1995 2. miesto na majstrovstvach Stredoslovenskeho kraja, v tom istom roku na juniorskych majstrovstvach republiky a Velkej cene Vranova 6. miesto, druhu striebornu medailu ziskal na republikovych majstrovstvach - muzi 5. Domaca cinkaren uz nesplnala podmienky jeho rastu a tak zacal trenovat u Supalov na Sturovej ulici, spolu s dalsimi kamaratmi. Ambicie a cielavedomost ho donutili zmenit nielen posilnovnu, ale aj nutnost hladat si kvalifikovaneho odborneho trenera. Dnes trenuje vo fitnescentre Sark. Za odbornymi radami odchadza takmer do sto kilometrov vzdialeneho Popradu. Na jeho pripravu prisne dohliada byvaly kulturista Lubomir CAPKA. Tento mlady clovek pripravil svojho brata na majstra Europy a dotiahol to az na majstra sveta. Tym je pre zmenu zena - Janka Purdjakova, vlanajsia majsterka sveta v kategorii do 52 kg. Este pred oficialnym vyhlasenim vysledkov sa trener zo zakulisnych zdrojov dozvedel, ze jeho zverenca Petra nominovali na Majstrovstva sveta v kulturistike, ktore sa uskutocnia 13.-14. novembra 1999 v Bratislave. Caka ho tvrda priprava, dalsie tony zeleza, litre potu a odriekania. Blahozelame k ziskaniu titulu majster Slovenska, prajeme mu v priprave na majstrovstva sveta vela zdravia a pevnej vole.
|
Zaverecnym 7. turnajom sa v sobotu 22. maja v Podkoniciach skoncila Krajska volejbalova sutaz neregistrovanych druzstiev zien sezony 1998/99. Zucastnilo sa ho 6 zenskych druzstiev, ktore sa v tohtorocnej sezone priebezne stretavali v 6 turnajoch. Podla pravidiel sutaze mali vsetky druzstva odohrat po tri vzajomne zapasy, t.j. kazde druzstvo malo za sezonu odohrat 15 zapasov. Vysledky poslednych 9 zapasov odohratych pod vysokym sitom v telocvicni v Podkoniciach: Podkonice-ZK ZP 1:2 (25:20, 23:25, 11:15), Brezno-SKP B.B. 0:2 (21:25, 22:25), Gymnazium Brezno-SKP B.B. 2:1 (18:25, 25:8, 17:15), Podnikonice-GBA 0:2 (20:25, 14:25), VK ZP-GBA 0:2 (16:25, 14:25), Gymnazium Brezno-Brezno 2:1 (25:19, 26:28,15:10), VK ZP-SKP B.B. 2:1 (13:25, 25:11, 15:12), Gymnazium Brezno-Podkonice 1:2 (25:16, 11:25, 9:15) a Brezno-GBA 0:2 (25:14, 25:21), stanovili konecne poradie v tabulke sutaze.
Tabulka volejbalovej sezony 1998/99 - zeny
| GBA Brezno VK ZP SKP B.Bystrica Gymnazium Brezno Podkonice Brezno |
15 15 0 30:3 45 15 8 7 18:19 31 15 8 7 19:15 28 15 6 9 16:20 27 15 6 9 14:20 24 15 2 13 7:27 16 |
Tohtorocnym vitazom sa stalo druzstvo GBA, ktore neprehralo ani jeden zapas a svojou vyrovnanou hrou si obhajilo aj vlanajsie prvenstvo v sutazi. Druzstvo VK Zeleziarne Podbrezova vyhralo rozhodujuci zapas s druzstvom SKP B. Bystrica a skoncilo na 2. mieste. O 3. mieste rozhodol dramaticky zapas medzi Podkonicami a Gymnaziom Brezno, v ktorom Podkonice dovolili superovi ziskat len 1 bod, cim gymnazistky pripravili o bronzovu poziciu. Vsetky odohrate zapasy mali vysoku uroven, videli sme krasne vymeny, obetavost a razantne smece.
Vysledky krajskej sutaze neregistrovanych zien boli vyhlasene po turnaji pri vonavom gulasi, ktory pre nas navarili kuchari z Podkonic. O tom, ze sa volejbalistky vedia aj zabavat sme presvedcili okolitych divakov spevom horehronskych pesniciek a tanecnym prejavom.
Zostava zien VK ZP a.s.: kapitanka - Sona Luptakova, Dagmar Maculova, Slavka Wagnerova, Erika Sukupova, Hana Janosikova, Ivana Avukova, Margareta Vanikova, Ivona Benedekova, Jana Fischerova, Ivana Turcanova, Miroslava Starcokova a Ivana Mukova.
Zaverecne zapasy vysli nasim volejbalistkam k spokojnosti nielen trenera Ing. Romana Zachara, ale aj vsetkych hraciek. V porovnani s minulorocnou sutazou nase hracky postupili o priecku vyssie. Za predvedene vykony vsetkym hrackam druzstva patri podakovanie. Druzstvo sa rozsirilo o 12 novych perspektivnych hraciek, ktore vytrvalym treningovym procesom mozu dalej zdokonalovat svoje predpoklady pre tuto kolektivu hru. Aby kazda hracka mohla uplatnit natrenovane hodiny aj v sutaznych zapasoch, ziskat respekt superiek a objavit sudrznost kolektivu pod vysokou sietou, chcu trener Ing. R. Zachar a veduca druzstva S. Luptakova prihlasit do dalsieho rocnika volejbalovej sutaze dve druzstva bojujuce za farby VK ZP pri ZP SPORT a.s.
Na zaver chcem podakovat v mene hraciek VK ZP veducej sutaze Mgr. Jane Sabakovej za bezchybnu organizaciu celeho priebehu sutaze v sezone 1998/99, trenerovi Ing. R. Zacharovi za odovzdane skusenosti, porozumenie s nami hrackami a za pevne nervy pocas kazdeho zapasu. Nase podakovanie patri Zeleziarnam Podbrezova a.s. a ZP SPORT a.s. a to nielen za sponzorstvo ale aj za kladny pristup k rozvoju volejbalu v Podbrezovej.
Ing. Ivana Avukova
| II. ROCNIK
FUTBALOVEHO TURNAJAO PUTOVNY POHAR GENERALNEHO RIADITELA ZP a.s. Ing. VLADIMIRA SOTAKA |
| Z filozofie vedenia nasej akciovej spolocnosti vyplyva aj
starostlivost o nasu mladez,
V kazdej skupine zvitazilo jedno druzstvo a
stretnu sa vo finale, ktore sa uskutocni 1. juna |
| futbal * futbal * futbal |
|
Na zaciatku zapasu hostia dvakrat pohrozili a ukazali domacim
hracom, ze musia davat pozor. V 14.
min. po krasnej akcii z lavej strany a centri Kmeta dal Gajan veduci gol domacich. V 31.
min. sa znovu
Gajan perfektne uvolnil v sestnastke, ale prestrelil branu hosti. V 36. min. D. Nemec
pohotovou strelou
zo 16 metrov prekvapil hostujuceho brankara a zvysil na 2:0. V 41. min. mali domaci dalsiu
vylozenu
sancu, ale Bukovec po Krochtovom centri hlavickoval nad. Druhy polcas sa hra vyrovnala,
strelecke
pokusy domacich boli nedorazne. Hostia sa dobre pohybovali, dobre kombinovali, ale
nevypracovali
si ziadnu golovu prilezitost. Na druhej strane sance domacich zostali nevyuzite. Zapas sa
skoncil
zasluzenym vitazstvom Podbrezovej.
Goly: 14. Gajan, 36. D. Nemec
Zlte karty: Chudik, Tavarez, Szucz
ZELEZIARNE: Hanak-Jancik, Pauk, Kmet, Chudik, Rusko, Bukovec, Mores,
Krochta (87. Gajdosik),
D. Nemec (67. P. Turna), Gajan (76. Zazrivec). Trener P. Ancic.
SLAVOJ: Polacky-Tavarez, Bencek (54. Hirko), Jakim, Andrascik, Cernej,
Szucs (79. Dorovcak), R.
Simko, Takac, Cizmar, Malicky. Trener J. Zuzcin.
Rozhodoval: F. Duba (1250 divakov)
Vladimir Vanik
|
V prvom polcase vdaka ustrachanej hre zeleziarov si
Licartovce vytvorili uzemnu prevahu, z ktorej do
16. min. nic nevytazili. V 17. minute unikol Kmetovi po kridle Simko, jeho center do
sestnastky Hanak v
domneni, ze sa nemoze nic stat pustal a Kalmar do prazdnej brany pohodlne skoroval. V 32.
min.
Bukovec pred vlastnou sestnastkou robil klucku. R. Simko mu loptu zobral, vystrelil, Hanak
vyrazil pred
Kalmara, ktory skoroval druhykrat. Bomba Brunackeho z 25 metrov skoncila na brvne brany
zeleziarov
v 40. minute.
Cez polcas vystriedal trener Ancic D. Nemca a Moresa za Zazrivca a Gajdosika. Po faule na
Bukovca
kopal Rusko v 47. min. trestny kop zo 17 m. Jeho umiestnena strela skoncila v sieti
brankara
Kazimira. Zeleziari ovladli hru. V koncovke vsak neuspeli. Stastny gol Krakovskeho z 25
metrov v 79.
min. definitivne zlomil hracov Podbrezovej, ktori uz nenasli sposob na zvratenie vysledku.
Goly: za domacich 17., 32. Kalamar, 79. Krakovsky, za hosti 47. Rusko
Zlte karty: Krochta, Kmet
LICARTOVCE: Kazimir-Alznauer, Gaspar, Kunzo, Loj, Lesniak, Kalmar, R.
Simko, T. Simko,
Brunacky, Tomko, Matej, Benak, Krakovsky, Kacala
ZELEZIAR: Hanak-Jancik, Pauk, Kmet, Chudik, Rusko, Bukovec, Mores,
Krochta, D. Nemec, Gajan,
Turna, Gajdosik, Saur, Zazrivec
Rozhodoval: Simon (550 divakov)
Marian Hutka
| PODBREZOVA - LEVICE 2:0 (0:0) |
Zaciatok zapasu bol vyrovnany, utoky sa striedali na obidvoch
stranach. Za zmienku stoji 34. min., ked
strela Bukovca z pravej strany skoncila tesne vedla levickej brany. V 45. minute sa po
pravej strane
predral Gajan, ale z uhla prestrelil. Druhy polcas zacala Podbrezova naporom, Bukovcovu
strelu
brankar Levic len s namahou vyrazil. Prisla vsak 58. min. a s nou aj veduci gol, ale v 72.
min. Bukovovc
prienik a ruka hostujuceho obrancu v pokutovom uzemi privodili jedenastku. Pauk ju s
istotou premenil,
cim zvysil na 2:0. Pekny futbal z obidvoch stran pokazilo vylucenie Horvatha v poslednej
minute
zapasu.
Goly: 58 Zazrivec, 72. Pauk, Zlte karty: P.Turna, Horvath,
Rozhodoval Sipos, (1100 divakov).
V.Vanik
