11. jun 1999 ROCNIK LV CENA: 2,- Sk 11

 


Prehlad clankov  Archiv  Tiraz  Kontakt Home page 

...


... spat na prehlad clankov

Ing. Anton Mojzis, as. VR, informuje:

Maj vo vyrobe

 

Teple pocasie nasvedcuje, ze leto sa nezadrzatelne blizi a pomaly sa dostavame do polovice roka 1999. Ak sa na uplynule obdobie piatich mesiacov pozrieme z hladiska zabezpecovania vyrobnych uloh, mozem konstatovat, ze vyrobne ulohy, tak v objemovych, ako i ekonomickych ukazovateloch su plnene podla momentalnej zakazkovej naplne a vo vacsine prevadzok su nizsie ako boli stanovene financnym planom na tento rok
Planovane ulohy za pat mesiacov tohoto roku plni len taharen rur I a zvarovna rur, pri ktorej vsak treba podotknut, ze plnenie je ovplyvnene nizsimi planovanymi objemami v prvom stvrtroku, cize cez zimne obdobie, kedy uz zo skusenosti vieme, ze dopyt je nizsi.
V jednotlivych vyrobnych prevadzkach boli v minulom mesiaci dosiahnute vysledky:

Oceliaren svoje vyrobne ulohy splnila na 69,8%, do splnenia planovanych uloh jej chybalo vyrobit 6 805 ton ocele. Nesplnenie bolo sposobene skutocnostou, ze z titulu nizkeho dopytu na predaj a vysokych zasob polotovarov pre valcovnu rur prevadzka pokracovala v trojzmennom patdnovom rezime striedania zmien a i napriek tomu bolo nutne nariadit dva dni vyrobneho "prestoja". Pre nedostatok zakaziek na predaj prevazovala vyroba pre vnutropodnikovu spotrebu, co malo za nasledok, ze ulohy vyroby na predaj boli splnene len na 83% a ulohy nakladky na 62%.

Vo valcovni rur boli v minulom mesiaci splnene vyrobne ulohy v distribucnej vyrobe na 84,9% z toho vyroba polotovarov pre nase dalej spracujuce prevadzky tvorila z uvedenej vyroby 33% a realizacia 67%. Na upravarenskych operaciach sa podielali pracovnici samotnej valcovne rur ako aj pracovnici taharne rur II. Z expedicneho miesta valcovne rur bolo expedovanych 6 758 ton a z expedicneho miesta taharne rur II 1175 ton, v prevaznej miere kotlovych rur

Vo zvarovni rur velkych priemerov vplyvom nizsej zakazkovej naplne boli dosiahnute priemerne vysledky. Prevadzka svoje vyrobne ulohy splnila na 90,4 % a ulohy nakladky na 94,3%. Zo skladovych zasob boli pre plynarensky priemysel predane 2 tony bezsvikovych izolovanych rur. Svoje ekonomicke vysledky si prevadzka vylepsila pracou vo vykonoch, ktore v minulom mesiaci boli zrealizovane v hodnote 163 tisic Sk.

Zakazkova napln taharni rur bola v minulom mesiaci priemerna, co sa odrazilo na dosiahnutych vysledkoch. Celkove v obidvoch taharnach rur boli vyrobne ulohy splnene na 89,3%, pricom taharen rur I vykazala 102,6% plnenie a taharen rur II 88% plnenie. V minulom mesiaci sme v taharni rur II prevadzkovo odskusali a zahranicnym odberatelom vyexpedovali 89 ton zvarovanych presnych rur, ktore boli vyrobene z nakupovanej vsadzky. Ide o dalsie rozsirenie vyrobneho sortimentu nasej akciovej spolocnosti, ktorym sa chceme presadit v silnej konkurencii vyrobcov tohoto sortimentu a tym aspon scasti eliminovat znizene poziadavky na dodavky ocelovych bezsvikovych presnych rur. Nesplnenie vyrobnych uloh sa odrazilo aj v plneni uloh nakladky na 87,1%, pricom taharen rur I. vykazala 109% plnenie a taharen rur II. 79%. V stredisku oblukaren z titulu nizsieho zaujmu o tento druh vyrobku bol pocas celeho mesiaca uplatnovany dvojzmenny patdnovy rezim striedania zmien, celkove za mesiac bolo vyrobenych 225 ton navarovacich oblukov, co predstavuje len 85% plnenie.

V prevadzke hutnicka druhovyroba zakazkova napln stale nedosahuje planovane zamery a aj v minulom mesiaci sme zaevidovali nizsie plnenie. Celkove bol za minuly mesiac z prevadzky vyvezeny tovar v hodnote 10,3 mil. Sk z vyrobkov druhovyroby a 0,56 mil. Sk z predaja hydraulickych rur, takze vyrobne ulohy boli splnene len na 63,8%.

Zaverom mozno konstatovat, ze i ked v maji stanovene zamery neboli v jednotlivych vyrobnych prevadzkach splnene, v ekonomickom vyjadreni aj v minulom mesiaci ocakavame kladny hospodarsky vysledok. Zakazkova napln i na mesiac jun v rozhodujucich prevadzkach je zabezpecena v zmysle operativneho planu, ocakavame i v tomto mesiaci operativne plnenie.

Do plnenia vytycenych uloh v mene vyrobneho useku prajem celemu pracovnemu kolektivu akciovej spolocnosti vela pevneho zdravia a pracovnej pohody a tym, ktori uz v tomto mesiaci nastupuju na dovolenku, jej prijemne prezitie, dokonale zotavenie a nacerpanie dostatku novych sil.

Ing. A. Mojzis


... spat na prehlad clankov

zela9911.jpg (5124 bytes) Slovenska republika bola bez "hlavy statu" od 2. marca 1998, ked skoncilo funkcne obdobie byvaleho prezidenta SR Michala Kovaca. Vo volbach konanych v maji 1999 zvitazil Rudolf Schuster. Inauguracia prezidenta sa uskutocni 15. juna 1999

... spat na prehlad clankov

Pokles nezamestnanosti v kraji
Ku koncu aprila okresne urady prace v Banskobystrickom kraji evidovali takmer 70 300 nezamestnanych, z nich po predlozeni ponuky vhodneho volneho pracovneho miesta moze bezprostredne nastupit do zamestnania bezmala 67 - tisic. V porovnani s rovnakym obdobim minuleho roku sa pocet evidovanych nezamestnanych zvysil o vyse 16 - tisic. Miera nezamestnanosti v porovnani s marcom klesla o 0,63 bodu, na com sa podpisali sezonne prace v lesnictve, polnohospodarstve a stavebnictve. Najvyraznejsi pokles zaznamenali v okresoch Detva a Brezno. Okresom s najvyssou nezamestnanostou zostava R. Sobota (33,82%), pod desiatimi percentami sa nachadza jedine B. Bystrica (8,62%). Z celkoveho poctu evidovanych nezamestnanych tvoria poberatelia podpory v nezamestnanosti 26,28%. Urady prace mali ku koncu aprila v ponuke volnych 1140 pracovnych miest. Na jedno pripada 62 evidovanych nezamestnanych.

- pravda-


... spat na prehlad clankov

Blahozelame


V 8. kole nasej sutaze sa do zrebovania dostali vsetci ti sutaziaci, ktori odpovedali spravne,
ze vyucovaci proces v SOU hutnickom so sidlom v Lopeji sa zacal 1. septembra 1986.
Tentokrat stastena priala kolektivu podnikovej predajne a cenu - termosku s logom ZP BYTOS s.r.o. im venoval jej riaditel,

Ing. Marian Smolec. Foto O. Kleinova.

zelc9911.jpg (10044 bytes)

... spat na prehlad clankov

Mala golfova akademia na Taloch
zeld9911.jpg (14883 bytes)

Minister kultury SR Milan Knazko pri strihani pasky, zlava Ing.
V. Sotak, generalny riaditel ZP a.s. a Ing. J. Miklos, riaditel
hotela Stupka s.r.o. Tale. Foto: A. Nociarova

Golf sice patri do sirokej rodiny sportov, ktorych najzakladnejsim principom je umiestnit gulaty objekt do
ciela, ale zaroven ako jediny sa pravom zdobi privlastkom kralovsky a starobyly. Zaciatky jeho vzniku sa
spajaju s Jakubom IV. Skotskym, ktory si v roku 1513 objednal vyrobu golfovych palic. Na Slovensku sa
tradicie golfu spajaju so zaciatkom 20. storocia. Tretie golfove ihrisko v krajine byvaleho Ceskoslovenska
(v Karlovych Varoch 1904, v Marianskych Laznach (1905) bolo vybudovane v Piestanoch v roku 1914. V
predvojnovych rokoch zaznamenal rozvoj golfu velku slavu, no dalsie obdobie bolo v tychto aktivitach
velmi skromne. Pociatky novodobeho snazenia maju letopocet 1974, kedy vznikol golfovy oddiel pri TJ
Elan Bratislava. V roku 1991 sa tento klub stal zakladajucim clenom Slovenskej golfovej unie a do roku
1992 bol jedinym klubom na Slovensku. Prve novodobe ihrisko na Slovensku bolo dokoncene v r. 1995 v
Bernolakove, druhe miesto na golfovej mape patri Kosiciam. Golf na Slovensku tak zapustil
pravdepodobne trvale korene...

0d. decembra 1997 bol za riadneho clena Slovenskej golfovej unie prijaty GOLFOVY KLUB TALE a
vybor si pri jeho zalozeni stanovil narocny ciel - vybudovat na Taloch 18 - jamkove golfove ihrisko.
2

V priestoroch hotela Stupka na Taloch bol nainstalovany golfovy simulator a vdaka nemu mali moznost
clenovia klubu trenovat a osvojovat si nielen zaklady golfu, ale intenzivne sa pripravovat na golfove
sutaze, kde zaznamenali uz niekolko uspechov. Clenovia pribudaju, naroky stupaju a co je hlavne, vybor
sa intenzivne zaobera myslienkou naplnenia svojho ciela.

Prvym krokom k vytycenemu predsavzatiu bolo vybudovanie cvicneho jamkoviska (green) na
precvicovanie kratkych uderov a cvicneho odpaliska na precvicovanie dlhych uderov.

"Trenazery v prirode", aj tak ich totiz mozno nazvat, dostali golfisti do uzivania 30. maja 1999. "Malej
golfovej akademie", zorganizovanej pri tejto prilezitosti, sa zucastnili okrem clenov GKT aj mnohi hostia a
svojou ucastou umocnil vyznam tohoto okamihu aj "jediny clen vlady hrajuci golf", minister kultury SR
Milan Knazko s manzelkou. Prezident GKT Ing. Vladimir Sotak uvodom slavnostneho aktu okrem ineho
konstatoval, ze... ozvoj golfu moze zasadnym sposobom nastartovat aj slovensku ekonomiku". Minister
kultury SR Milan Knazko pri strihani pasky poznamenal: "... je pre mna ctou, ze som tu pritomny. Mam
rad smele a pekne reci a mam este radsej, ked sa hovori skutkami. Takisto, ako pan Sotak, zastavam
presvedcenie, ze buducnost Slovenska je v cestovnom ruchu a cestovny ruch bez sportu, kultury a
konkretne golfu na Slovensku si neviem predstavit. Zatial je u nas kazdy, kto hra golf, podozrivy.
Uistujem vas, ze vo svete je podozrivy clen vlady, ktory nehra golf. Verim, ze o niekolko rokov pribudnu k
tymto peknym zaciatkom aj velke golfove ihriska a na Slovensko budu chodit ludia kvoli tomu, aby sa tu
dobre citili a obdivovali nielen nasej krasy krajiny, ale pridu si sem zahrat aj dobry golf s dobrymi
hracmi."

O. Kleinova


... spat na prehlad clankov

Ing. P. Mlynarcik, veduci oddelenia vzdelavania a rekvalifikacie informuje

Vzdelavanie v nasej a.s.:

* 10. a 11. maja sa uskutocnilo opakovane skolenie 50 clenov protiplynoveho zboru.
* 11. maja 7 pracovnikov absolvovalo skusky na opravy a udrzbu plynovych zariadeni.
* Jednodnoveho skolenia o kvalite sa 12. maja zucastnilo 35 riadiacich zamestnancov podriadenych veducemu prevadzky a 13. maja  sa uvedeneho skolenia zucastnilo 30 veducich prevadzok a odbornych utvarov.
* Prakticke skusky absolvovalo 14. maja desat vodicov motorovych dopravnych vozikov.
* Patdnoveho zakladneho kurzu zvarania plamenom a elektrickym oblukom (10.-14. maja) sa zucastnilo 12 zvaracov.
* Dvojdnoveho opakovacieho skolenia sa zucastnilo 17.a 18. maja 50 clenov protiplynoveho zboru.
* 19. maja sa uskutocnilo skolenie o kvalite pre 13 majstrov prevadzky oceliaren.

V Zvaracskej skole ZP a.s. sa uskutocnili:

- 17.-21. maja zakladny kurz zvarania plamenom a elektrickym oblukom pre 12 zvaracov,
- 19.-28. maja zaskolenie 6 rezacov pre rezanie kovov kyslikom.
V skolskom roku 1998/99 oddelenie vzdelavania a rekvalifikacie otvorilo kurzy jazyka anglickeho a nemeckeho pre zaciatocnikov, mierne pokrocilych, stredne pokrocilych a pokrocilych pre 80 zamestnancov.


... spat na prehlad clankov

Prihovara sa vam predseda V ZO OZ KOVO Peter Duriancik

Vazeni spolupracovnici, odborari,

pri zvoleni do funkcie pred styrmi rokmi som nepredpokladal, ze situacia v state a tym aj pre odbory,
sa podstatne zhorsi. Napata ekonomicka situacia, mnozstvo problemov, ktore stoja pred nami,
sposobuju, ze len velmi tazko sa presadzuje zvysovanie ekonomickeho a socialneho postavenia
zamestnanca.

V smere, ktory som si vytycil pred styrmi rokmi, hlavne v oblasti kolektivneho vyjednavania, po zvoleni
a vyjadreni dovery, chcem aj nadalej pokracovat.

V nasej a.s. su podmienky na kolektivne vyjednavanie lepsie, ako vo vacsine podnikov a spolocnosti,
a hlavne preto, ze mame stabilitu zamestnanosti a s mensimi problemami aj zakazkovej naplne,
musim pripomenut coraz vacsi vyznam hutnickej kolektivnej zmluvy vyssieho stupna, ktora udava vysku
mzdoveho vyvoja. Kolektivne vyjednavanie - to nie je len mzdovy narast. Su to oblasti, v ktorych mame
vzdy co zlepsovat: pracovno - pravne vztahy, socialna oblast, socialny fond, BOZP - kde mame viac
moznosti zasahovat do zlepsenia pracovneho prostredia cez plan ozdravnych opatreni, do ochrany
zdravia zamestnancov cez regulativ osobnych ochrannych pomocok, do bezpecnosti na pracoviskach,
cez zastupcov zamestnancov, ktori su zvacsa odborari.

Zretelny je rozdiel v postaveni zamestnancov tam, kde mame spolurozhodovanie odborovou
organizaciou a tam, kde odborovu organizaciu nemaju. V tej, cisto odborarskej oblasti, musime hladat
sposoby, ako zvyhodnit odborara pred neodborarom. Neodborari alebo vystupujuci clenovia z
odborov argumentuju, ze clenstvo v odborovej organizacii nie je opodstatnene, nakolko vsetky
vymozenosti su rovnake aj pre neclenov. Musime si vsak vsetci uvedomit, ze takymto sposobom by
neprislo k zaniku odborovej organizacie, ale k zaniku samych seba, bez akehokolvek naroku na
vyjadrenie sa a postavenie v zamestnani.

Legislativne by nam mohol pomoct zakon o prispevku neclenov na kolektivne vyjednavanie. Dalsou
dolezitou oblastou je zvysovanie informovanosti odborarov o cinnosti organov a organizacie s tym, ze
prenos informacii zhora, cez DV k jednotlivym clenom, musi byt kvalitnejsi.

Pevne miesto musi mat aj zvysovanie odbornych a teoretickych vedomosti novozvolenych
funkcionarov. V blizkej buducnosti sa v ramci odboroveho zvazu dockame aj prvych zluceni zakladnych
organizacii a mozno aj sprofesionalizovania niektorych funkcii. Myslim si, ze ak sa budeme uberat
cestou vacsiny zapadoeuropskych odborovych central, tak urcite sa zmeni pozicia odborov na
Slovensku k lepsiemu a my, ktori zostaneme organizovani v odboroch a budeme to mysliet vazne,
dopomozeme si k zvyseniu zivotnej urovne a socialnemu postaveniu nas - zamestnancov.


... spat na prehlad clankov

Precitali sme za vas:

So zamerom ozdravenia ekonomiky

V posledny majovy den prerokovala vlada SR balik ekonomickych opatreni zameranych na ozdravenie
ekonomiky. V statnej sprave sa budu znizovat naklady na uroven pred reformou v roku 1995. Krajske
urady pocas nasledujucich dvoch rokov znizia naklady o 10% rocne, okresne urady 6 - 10%. V
systeme socialneho zabezpecenia vlada prijala rozhodnutie v zakone c. 195/1998 Z.z., ktore znizi
vydavky na socialnu pomoc znizenim sadzby z 50 na 40%, ktorou sa urcuje vyska davky socialnej
pomoci (paragr. 48, odst. 3) na doplnenie prijmu obcana v hmotnej nudzi zo subjektivnych dovodov.
Znizia sa aj vydavky (spolu o 1 mld. Sk) vo fonde nemocenskeho poistenia tak, ze davka z 350 Sk sa
znizi na 275 Sk . Od 1. jula 1999 vlada schvalila celoplosne zvysenie dolnej sadzby DPH zo 6 na 10%
a od 1. juna je zavedena dovozna prirazka vo vyske 7% do 31. decembra 1999, k 1. januaru sa znizi
jej sadzba na 5%, od jula toho isteho roku na 3% a k januaru 2001 bude platit nulova sadzba.
Opatrenie bude uplatnovane celoplosne v rozsahu asi na 80% dovazanych tovarov. Vynimky upresni
vyhlaska. K zaciatku roka 2000 sa znizi zakladna sadzba DPH z 23 na 22% a dan z prijmu
pravnickych osob tak, aby sa v roku 2005 pohybovala na urovni okolo 25%. K 1. januaru 2000 by sa
mali ciastocne valorizovat aj pasma sadzby dane z prijmu fyzickych osob. Vlada potvrdila zamer od
noveho roka zaviest licencie pre zivnostnikov, co ich zbavi povinnosti viest uctovnictvo a platit dane.
Vlada odsuhlasila aj zavedenie dane z dopravnych prostriedkov na druhy polrok 1999, co prinesie
statnemu rozpoctu 2,2 az 2,5 mld. Sk. Zvysi sa aj spotrebna dan z tabaku a tabakovych vyrobkov, ako
aj dane z prirodzenych monopolov. Doterajsie opatrenia na strane prijmov by mali znamenat prinos do
statnej pokladnice 18,2 az 18,5 mld. Sk, na strane vydavkov by sa malo usetrit v socialnom systeme
1,8 az 2 mld. Sk. Opatrenia by mali znamenat medzirocne zvysenie inflacie o 6,3%


... spat na prehlad clankov

Bez hutnickych profesii

Koncorocna bilancia

Maturity su za nami a skuskou dospelosti uzavreli jednu etapu svojho zivota aj absolventi
SOU hutnickeho v Podbrezovej. S akymi vysledkami? O informacie sme poziadali
zastupkynu riaditela pre teoreticke vyucovanie Ing. Annu Pavlusovu:

- Zo 105 ziakov navstevujucich posledny rocnik studia skoncilo 32 s vyznamenanim, 25 s velmi dobrym
prospechom, 41 prospelo a 7 budu mat sancu preukazat svoje vedomosti v dalsom termine konania
maturitnych skusok v jeseni.

*  A v jednotlivych odboroch?

- Uspesnou maturitnou skuskou zavrsilo studium v dennej forme studia 18 mechanikov elektronikov so
zameranim na spotrebnu elektroniku, 5 skoncilo s vyznamenanim, 3 prospeli velmi dobre a 10
prospeli. Mechanikov elektronikov na automatizacnu techniku sa pripravovalo na buduce povolanie
24, z toho 7 skoncili s vyznamenanim, 7 s velmi dobrym prospechom, 9 prospeli a 1 nebolo umoznene
vykonat maturitnu skusku v riadnom termine. V nadstavbovom dennom studiu ukoncilo maturitou v
odbore odevnictvo 32 ziakov, z toho 12 s vyznamenanim, 10 s velmi dobrym prospechom a 10
prospelo. V studiu popri zamestnani v odbore strojarstvo skoncili 19 , z toho 4 s vyznamenanim, 1 s
velmi dobrym prospechom, 8 prospeli a 6 dostanu sancu az v septembri. V odbore elektrotechnika a
drevarska vyroba 4 absolventi skoncili s vyznamenanim, 4 s velmi dobrym prospechom a 4 prospeli.

* Ake su vysledky v ucebnych odboroch?

- Zaverecne skusky ucebnych odborov nas este len cakaju. Prakticke skusky sa

uskutocnia 16. - 17. juna a ustne 21. a 23. juna 1999.

* Uz v predchadzajucom cisle novin sme citatelov informovali, ze situacia s naplnanim stavov
novoprijatych ziakov v strednych skolach i SOU je tentokrat velmi problematicka. Zaujemcovia o
studium odboru hutnictva maju vo vasej skole stale sancu a umocnuje ju slub ZP a.s. po skonceni
studia absolventov aj zamestnat. Ake odbory budete od noveho skolskeho roka otvarat?


- Situacia je v porovnani s predchadzajucim obdobim skutocne horsia. V minulom skolskom roku sme
mali 161 novoprijatych studentov 1. rocnikov a v sucasnosti ich evidujeme len 118. Je nam velmi luto,
ze aj napriek tomu, ze sme SOU hutnicke, ziaci neprejavili zaujem o studium tohoto odboru.

Vzhladom na uvedene okolnosti otvarame len 3 - rocne ucebne odbory a to v dennej forme studia
odbor technicko - administrativny pracovnik, mechanik opravar cestnych a motorovych vozidiel, stolar
a krajcirka. V dennom nadstavbovom studiu, ktore organizujeme hlavne pre nasich absolventov
ucebnych odborov, so zamerom ziskania maturitnej skusky otvarame odbor odevnictvo, strojarstvo,
drevarska vyroba a elektrotechnika.

Okrem uz spomenuteho studijneho odboru so zameranim na hutnictvo privitame aj
zaujemcov o studium popri zamestnani v odboroch strojarstvo a elektrotechnika.
Pripominam, ze podmienkou prijatia na studium so zameranim na ziskanie maturity je
vyucny list v uvedenom odbore.


Zhovarala sa O. Kleinova

... spat na prehlad clankov

Veduci oddelenia vzdelavania a rekvalifikacie Ing. P. Mlynarcik informuje

Vzdelavanie v ZP a.s.

- 24. maja absolvovalo 21 zamestnancov skolenie "Planovanie kvality", realizovane firmou SGS
Slovakia Kosice a vstupneho skolenia ziakov strednych odbornych skol, vykonavajucich odbornu prax
v nasej akciovej spolocnosti sa zucastnilo 72 ziakov,

- 25.-27. maja sa uskutocnilo skolenie o kvalite zamestnancov prevadzky taharen rur 2 a 26. maja
uvedene skolenie absolvovali zamestnanci odboru expedicie a obchodnej administrativy,

- 28. maja absolvovalo 30 zamestnancov skolenie vodicov referentskych vozidiel, a zaverecne
zvaracske teoreticke a prakticke skusky v zakladnom kurze zvarania plamenom a zaskolenia pre
rezanie kovov kyslikom absolvovalo 6 zvaracov.

- 1. - 2. juna sa konalo opakovacie skolenie 38 vodicov motorovych dopravnych vozikov

- od 3. juna sa konal zakladny kurz zvarania plamenom a rezania kyslikom pre 6 zvaracov

- 31. maja - 3. juna sa konali periodicke uradne skusky zvarania plamenom a

elektrickym oblukom pre 14 zvaracov

- 1. juna - 4. juna sa uskutocnilo skolenie o kvalite vo Vt1, Vt2 a odboru expedicie a obchodnej
administrativy

- 4. juna sa konali skusky 6 zvaracov zo zakladneho kurzu zvarania elektrickym oblukom

 


... spat na prehlad clankov


Oprava

Ospravedlnujeme sa autorke clanku " Vyuctovanie sluzieb spojenych s uzivanim bytu za rok 1999" Ing.
Vere Bulakovej za chybu sposobenu tlaciarenskym skriatkom vo vete :V prvom riadku uvadzame
zalohy, ktore od 1. jula 1998 boli uvedene v polozke upratovanie... spravne znie: V prvom riadku
zalohy, ktore do 1. jula 1998 boli uvedene v polozke upratovanie...

redakcia


... spat na prehlad clankov

Policia hlasi

POKUSY A KRADEZE

V januari doslo v Pipecu o pokus o kradez. Odsudzene veci vsak vyruseny pachatel odhodil v hale. V
najdenom vreci boli tri brusky a jedna elektricka akumulacna vrtacka.

***

Vo februari odcudzil pachatel z Vvr ramovu pilu, pracovne rukavice, posuvne meradlo, pasmo, klieste,
vrtaky, balik kancelarskeho papiera, ale aj kluce od bytu.

V tejto prevadzke doslo aj k vylomeniu plechovej skrine, pachatel odcudzil 1500 Sk, kalkulacku a
klieste.V Dome sportu ZP SPORT z uzamknutej skrinky pocas zapasu odcudil neznamy pachatel
jednemu z hracov 500,- Sk. Paradoxom je, ze v druhom vrecku nohavic mu 1200,- Sk zostalo.
Neznamy pachatel sa pokusal otvorit vo Vt 2 v kantine automat na malinovku. Z kabiny zamocnikov vo
Vt 2 neznamy pachatel odcudzil brusku, vrtacku, zvaraci kabel, pilu a baterku.

***

V marci to boli opat kradeze, ktore zaplnili zapisnik policie. Na Stiavnicke neznamy pachatel odcudzil
zo 6 bytov vodomery a stare vodovodne baterie. Na futbalovom stadione neznamy pachatel odcudzil
fax, elektricky pisaci stroj a televizny prijimac s videorekorderom. Vo Vt 2 opat neznamy pachatel
odcudzil 3 kalkulacky, posuvne meradla a 1 presivany pracovny kabat. Tri skrinky vylomil pachatel aj v
satni zvarovne rur, kde odcudzil sumu 600 Sk, monterky, topanky a holiaci strojcek.

***

V aprili sa pokusal o kradez 20 l bandasiek neznamy pachatel , ktoreho vyrusila hliadka a tak zutekal a
pokus mu nevysiel. Vo Vt 2 zlodeja lakala opat pracovna skrinka, pravdepodobne tuzba po zvysenej
hygiene sposobila, ze

odcudzil toaletne mydla, solvinu, ale i rukavice a presivany kabat. Hliadka policie prekazila zamer
styroch mladencov, ktori sa chceli obohatit kradezou zelezneho srotu pri ZZS.

***

Aj majovy zapis policie hovori o zasahu pri pokuse o kradez zelezneho srotu v Piesku. Pachatel musel
odist naprazdno a 750 kg srotu bolo vratene, kde patrilo.

Z nudy , alebo motiv bol iny?, pachatel vo Vt 2 povyhynal dvere pracovnych skriniek a dokonca jedny
dvere aj vylomil. Nic vsak neodcudzil. "Kutac" z hladkotahanej ocele si odnasal nas spolupracovnik,
hliadka policie ho vsak zadrzala na parkovisku a zeleznu tyc musel vratit.

... spat na prehlad clankov

Kredom je kvalita
V nasledujucich dnoch dostanu akcionari nasej spolocnosti opat do ruk informacie z
hospodarenia ZP a.s. v predchadzajucom roku v monotematickom mimoriadnom cisle
Podbrezovana. Kedze nie vsetci zamestnanci su akcionarmi a tak sa im tieto noviny do ruk
nedostanu, vybrali sme z nich pre vas uryvok z prispevku vyrobneho riaditela Ing. Vladimira
Zvarika:
V oceliarni bol v priebehu minuleho roka nepretrzity stvorcatovy rezim striedania zmien, vyrobenych bolo
280 kt ocele a cela produkcia bola odliata cez kontiliatie. Plnenie vyrobnych uloh bolo rovnomerne, s
cielom kvantitativne stabilizovat vyrobu na 25 - 26 kt mesacne, pri dosiahnuti stanovenych zamerov v
kvalite.Vplyv recesie sa v oceliarni zacal prejavovat v IV. stvrtroku 1998, kedy postupne klesali poziadavky
na dodavky kontizliatkov kruhoveho a stvorcoveho priemeru. V tomto roku, az do sucasnosti, pracuje
prevadzka v 5-dnovom trojzmennom pracovnom rezime. Dve tretiny produkcie oceliarne spracuva
najvacsia vyrobna prevadzka akciovej spolocnosti - valcovna rur.

Pri hodnoteni minuleho roka vo valcovni rur je nutne spomenut, ze investicia v roku 1997 vo vyske 150
mil. Sk do technologie redukovania rur priniesla uz svoj financny efekt. Vplyvom tejto investicie bolo v
prevadzke dosiahnute znizenie predvahy o cca 45 kg/t vyrabanych rur, co predstavuje na vsadzku usporu 6
500 t kontizliatkov a znizenie materialovych nakladov viac ako 50 mil. Sk. Toto je ukazkovy smer
investicii do techniky na vylepsenie technologie a ukazuje cestu do buducna. V priebehu roka bolo v
prevadzke zavedenych viacero noviniek. Praca s vypoctovou technikou a vkladanie vysledkov do pocitaca
sa stali nielen pre technikov, ale aj pre robotnikov vecou kazdodennou a beznou. Zavedeny bol novy
kalibracny rad "B", vhodny pre vyrobu hrubostennych rur, eliminujuci tvorbu polygonizacie. Vplyv
recesie v predaji bezsvikovych rur valcovanych za tepla sposobil, ze uz na zaciatku roka 1999 bolo nutne v
prevadzke menit organizaciu prace. Z nepretrziteho rezimu vyuzivaneho v roku 1998 bol v I. stvrtroku
1999 uplatnovany 5-dnovy trojzmenny rezim a v II. stvrtroku 1999 6-dnovy trojzmenny rezim na valcovacej
trati a nepretrzity v upravni a v expedicii. Uvedene zmeny bolo nutne vykonat v suvislosti s poziadavkami
trhu, ktore boli velmi nerovnomerne. Je potesitelne, ze sa v nasledujucom obdobi crta mierny narast
vyroby, avsak nedosahuje minulorocnu uroven. Kedze predpokladame vacsi dopyt v letnych mesiacoch, a
uz po viac rokoch opakovane nizke poziadavky na december, bolo rozhodnute, ze stredna oprava, ktora sa
robievala pocas letnych dovoleniek, bude v tomto roku presunuta na december.
zele9911.jpg (10177 bytes) Taharne rur spracuvaju cca 1/3 produkcie valcovne rur. V roku 1998 boli vyrobne ulohy v oboch prevadzkach, az na december, plnene rovnomerne. V porovnani s rokom 1997 bola v taharni rur 1 vyroba vyssia o 0,7 kt a v taharni rur 2 o 2,7 kt presnych bezsvikovych rur tahanych za studena. Je potesitelnekonstatovat, ze strategicke zamery investicie do vyroby vymennikovych rur dlhych 50 stop sa potvrdili a v
konecnom dosledku i pri recesii sa podarilo udrzat mnozstvo vyroby na predpokladanej urovni. V oblasti nakladov boli udrzane planovane hodnoty, hlavne v rozhodujucich ekonomickych ukazovateloch, co sa v konecnej miere prejavilo v priaznivom plneni hospodarskeho vysledku. Druhou komoditou, priaznivo ovplyvnujucou udrzanie hladiny vyroby, bol postupny narast vyroby a predaja loziskovych rur. Po overeni
vyroby v roku 1997, kedy bolo skusobne vyrobenych 5 ton, vzrastla vyroba v minulom roku na 288 ton a pocas prvych styroch mesiacov tohto roku bolo expedovanych 343 ton. Uvedena skutocnost jasne ukazuje, ze tento druh vyrobku ma v podmienkach Slovenska velku perspektivu a predpokladame, ze po vyrieseni kvalitativnych problemov so vsadzkou, ktoru nakupujeme v Trinci, pre tento druh nasho vyrobku najdeme zakaznikov aj v zahranici.

Z dalsich aktivit inovacie vyrobkov mozno spomenut:

- overenie vyroby hladko tahanej ocele kruhoveho priemeru,

- vyriesenie problemu so susenim rur na fosfatovanie,

- odskusanie tahania rur - najma tlmicovych, na reaktivnom oleji.

Stredisko oblukaren, sucast prevadzky taharen rur 1, v priebehu roka 1998 najviac pocitilo
vplyv zakazkovej naplne. Z toho dovodu bolo nutne podla potreby menit pracovny rezim. Po
I. stvrtroku sme klesli na dvojzmennu prevadzku a v II. polroku postupne zmennost vzrastla
az na nepretrzity 4-catovy rezim striedania zmien. Minuly rok z tohto pohladu mozno
hodnotit ako najburlivejsi, samozrejme sa to odrazilo na dosiahnutych vysledkoch, ked
vyroba v porovnani s rokom 1997 poklesla o 1,4 kt navarovacich oblukov (t.j. o 27% menej).

Z inovacnych akcii vykonanych v roku 1998 zavedenych do vyroby mozno spomenut -
vyrobu oblukov podla DIN 2605, podla ANSI B. 16.9. To su aktivity, ktorymi sme rozsirili nas
vyrobny sortiment a zaroven vytvorili lepsiu poziciu u nasich potencialnych odberatelov.

Zvarovna rur velkych priemerov je prevadzkou uplne zavislou na vsadzke od externeho
dodavatela. Z uvedeneho dovodu bolo nutne nadviazat vztahy s najvacsim dodavatelom
plechov na inej baze, ako tomu bolo v minulosti. Som presvedceny, ze sa nam to podarilo,
coho vysledkom boli operativne zabezpecovane poziadavky vstupov prevadzky podla jej
potrieb. Odrazilo sa to na dosiahnutych vysledkoch, ked v porovnani s rokom 1997 bolo
vyrobenych o 0,8 kt viac zvarovanych rur velkych priemerov a dosiahli sme najvyssiu
vyrobu za poslednych pat rokov. K uvedenemu vysledku vhodne prispeli aj inovacne a
organizacne opatrenia, ako uprava tlakoveho lisu, ziskanie osvedcenia pre vykon prvej
tlakovej a stavebnej skusky pre tlakove nadoby do pretlaku 6 Mpa, rekonstrukcia zvaracieho
zariadenia na rozsirenie sortimentu vyroby a vela dalsich, ktore zvysovali priaznive
podmienky pre rozvoj vyroby v tejto prevadzke. Okrem klasickej vyroby bolo vo zvarovni rur
velkych priemerov vyrobenych 528 t izolovanych bezsvikovych rur pre plynarensky
priemysel a 80 t pozinkovanych rur na rozvodne vysokotlakove systemy vody na
zasnezovanie.

V hutnickej druhovyrobe, prevadzke zameranej na finalizaciu presnych rur, postupne klesal
dopyt a tym aj vyroba. Vysledkom bolo, ze v porovnani s rokom 1997 sme nasim
odberatelom dodali o 0,27 kt vyrobkov menej. Hlavnou ulohou hutnickej druhovyroby v
minulom roku bolo zaviest do vyrobu HP rury, co sa nam podarilo zrealizovat len ciastocne.
Za "pochodu" bolo riesene mnozstvo problemov v celom technologickom toku vyroby a
mozem konstatovat, ze pociatocne problemy sme uz zvladli. Zavisi uz len na pracovnikoch
obchodneho useku, aby sme sa s tymto vyrobkom presadili na trhoch, kde vladne silna
konkurencia.

Hlavnou ulohou prevadzky srotove pole Piesok je zabezpecovat upravu srotu a separaciu
trosky. V priebehu roka 1998 doslo k organizacnemu prebudovaniu prevadzky na jednotlive
oddelenia, s cielom adresneho sledovania nakladov. Vsetku novu oceliarensku trosku v
sucasnosti melieme a separujeme, pricom ju predavame ako kamenivo v troch rozmerovych
skalach na stavbu ciest. V prevadzke pocas letnych mesiacov upravovali haldu na Siklove
so zameranim na separaciu kovoveho odpadu.

Sme si vedomi skutocnosti, ze presadit sa v konkurencii je mozne len neustalym rastom
kvality vyrabanej produkcie. Nasim zamerom je cim dalej tym viac vyrabat vyrobky pre
automobilovy, kotlarensky a strojarsky priemysel, kde platia vysoke poziadavky na
spolahlivost kazdeho subdodavatela.

Pre vsetkych pracovnikov vyrobneho useku ostava zakladnym kredom pre rok 1999 -
kvalita, terminove plnenie, servis a dodrziavanie technickych poziadaviek odberatelov.


... spat na prehlad clankov 

Citatelska sutaz k 160. vyrociu zalozenia podbrezovskych zeleziarni

ZELEZIARNE V ROKOCH 1988-89


Obdobie sedemdesiatych a osemdesiatych rokov bolo vo Svermovych zeleziarnach     
obdobim investicnej vystavby, ktora znamenala zasadnu inovaciu vyrobneho programu:


 

Pokracovanie z min. cisla

- v roku 1988 boli ukoncene mnohe investicne akcie, ako napr. sekundarna metalurgia v oceliarni,
spalinovy kotol v pretlacovni, prekladali sme objekty naftoveho a olejoveho hospodarstva, doplnili
modernymi strojmi mechanicku dielnu udrzby, bola doplnena defektoskopia v taharnach rur atd. V
priebehu roka sme zacali s rekonstrukciou taharne rur 2, ukoncili sme objekt kotolne a upravne vody v
starom zavode. Predlzenie haly ZPO zacalo 4. oktobra 1988 vykopom patiek pre ukotvenie spojovacej
haly ZPO a oceliarne. V tomto roku sme zacali aj s vystavbou sustruzne valcov v pretlacovni rur. V
ramci vystavby SOU-hutnickeho boli 20. jula 1988 odovzdane do uzivania laboratoria.

Popri zabezpecovani rozvoja vedecko-technickej zakladne sme venovali pozornost aj stavbam
socialneho programu a zlepseniu zivotnych a pracovnych podmienok pracujucich. Rozsirovali sme
rekreacne a rehabilitacne zariadenia vystavbou rekreacno-rehabilitacneho centra na Stupke, kde
rekonstrukcia zacala v decembri hrubymi terennymi pracami. Pokracovala vystavba arealu brannych
sportov v Osrbli a uskutocnili sme vyznamnu rekonstrukciu zdravotneho strediska v starom zavode.

- roku 1989 sme zacali rozsirovat vyrobu presnych rur do priemeru 164 mm pre hydrauliku v taharni
rur 2. V prvom stvrtroku sme zacali s vystavbou novej kyslikarne (hrube terenne upravy, oporny mur a
prelozka pitnej vody) a novej sustruzne (bola ukoncena montaz ocelovej konstrukcie, oplastenie
objektu, betonaz stropu a podklady prizemia). Pokracovala vystavba haly ZPO vybudovanim zakladov
haly a obvodovych stien a prakticky ukoncena montaz ocelovej konstrukcie haly, ktoru zabezpecovali
Hutne montaze Ostrava. Dodavatelom stavebnej casti boli Inziniersko-priemyselne stavby, zavod 07 -
Trinec. V ramci investicii sme modernizovali autodopravu, zeleznicnu dopravu, objekty poziarnej
sluzby, mechanicku dielnu a dalsie objekty. Vytvorili sme opravu vozikov a novu prevadzkaren
automatizacie a robotizacie. Zo zahranicia sme kupili novy moderny system IBM a pocitac Siemens.
Ukoncili sme pristavbu elektrodielni v starom zavode, vystavbu socialnej budovy energetiky, kotolne,
rekonstruovali sme socialnu budovu pre elektrooceliaren, socialnu budovu pretlacovne. Dokoncili sme
ubytovaciu budovu rehabilitacneho centra na Stupke, modernizaciu hotela Podbrezovan.

Napriek nesmierne zlozitej situacii v oblasti investicii ciernej metalurgie sme dalej zabezpecovali
pripravu vystavby novej elektooceliarne, ktora mala byt zakladom existencie nasho podniku a
zavrsenim celkovej modernizacie podniku z predchadzajucich rokov. Stavba bola zaradena ako
pripravna etapa, so zaciatkom vystavby v roku 1990 - pri prilezitosti 150. vyrocia zalozenia podniku
Svermove zeleziarne.

V tomto roku boli dokoncene v SOU-hutnickom dielne a jedalen.

Otazka 9. kola

Kedy bola odovzdana do uzivania 8-bytovka "salanda"?

... spat na prehlad clankov

* nasa aknekta*nasa anketa*nasa anketa*nasa anketa

LETO 1999

zelf9911.jpg (24124 bytes)

S prichodom juna, horucav a dazdov sa coraz naliehavejsie zaoberame letom,
prazdninamideti a s tym suvisiacou dovolenkou. Kde ju tohoto leta stravia pracovnici nasej firmy, sme sa opytali zamestnancov stareho zavodu:

Peter OSTRIHON, energetika

- Leto a dovolenka bude zavisiet od mojho prijmu, nakolko manzelka je nezamestnana a mame tri deti. V minulom roku boli dvaja v detskom tabore, toto leto nam to nevyjde, budeme doma vyuzivat okolite kupaliska.

Vanda KUPCOVA, zvarovna rur vel. priemerov

- Deti budu denne dochadzat do "PUTACIKA" a potom cela rodina, aj s nasim psom, vyrazime na dvojtyzdennu turu do slovenskych hor a uvidime, kolko sa nam toho podari prejst.


Ladislav ADAMEK, energetika

-. V minulom roku sme to mali pestrejsie, boli sme v zahranici. V tomto roku sme este dovolenku neplanovali. Rekreovat sa budeme v domacom prostredi, pri tunajsich kupaliskach, pojdeme do nasich lesov atd. Na buduci rok si uz teraz planujeme rodinnu dovolenku v Slovenskom raji.

Marek STULRAJTER, elektroservis

- Na zaklade sestrinych dobrych dojmov z pobytu v Grecku, som sa tento rok rozhodol navstivit tuto
krajinu a stravit tu 18 dnovu dovolenku. Chcem sa tam okrem mora oboznamit s historickymi
pamiatkami - Ateny, Metamorfozy ... Keby som mal viac dovolenky, vedel by som si naplanovat aj
zvysok leta, nakolko som bol pozvany do Chorvatska alebo by som isiel do Sturova.

Maria TAZKA, odbor obrany a ochrany

- Nechystame sa nikde, nakolko prerabame rodicovsky dom a tam pojdu vsetky nase uspory a
dovolenka. Deti pojdu na detsku rekreaciu na Margitu Ilonu.

Stefan BARIAK, kolajova doprava

- Isiel by som aj za hranice, ale cakaju ma ine povinnosti. So snubenicou sa budeme rekreovat
aspon niekde na chate na Slovensku.

Drahomir LENART, odd. technickeho dozoru

- Dovolenkovat budeme doma. Chceli sme prihlasit deti do detskeho tabora na Margitu Ilonu,
avsak uz nebolo volnych miest. Planujeme ist aspon na tyzden k rodine do Novych Zamkov.

Jaroslav FILIPKO, energetika

- Druhy junovy tyzden odchadzam s rodinou do Grecka na ostrov Korfu. Zvysok leta deti budu pri
starych rodicoch a este v case vikendov by sme chceli navstivit Kurinec.

Eva SPILAKOVA, ZP REO s.r.o.

- Uz stvrty rok cela moja rodina sa stretava na chate v Sulove, kde si v prekrasnom prostredi v tomto
roku chceme predlzit dovolenky na dva tyzdne. Uz sa tesim, nakolko opat stretnem svojich bratov a
sestru s rodinami a takto utuzujeme rodinne puto. Deti zvysok prazdnin stravia doma na kupalisku,
pripadne budeme chodit do hor.

Jozef MEDVED, odbor obrany a ochrany

- Nepojdem v lete na dovolenku, budem doma. Som futbalovy rozhodca a tak leto prezivam na
futbalovych ihriskach. Rad si zajdem do hory na huby a uvidime, mozno navstivim aj Besenovu.

ad/vk+foto


... spat na prehlad clankov

zelg9911.jpg (10972 bytes) Upriamit pozornost najmladsej generacie na svoje zdravie to bol ciel Zdruzenej zdravotnej
poistovne SIDERIA ISTOTA, ktora v minulom roku po prvykrat vyhlasila vytvarnu sutaz
ziakov zakladnych skol s nazvom "NAMALUJ SI ZDRAVIE".
zelh9911.jpg (17998 bytes)

Tretiaci vitazmi celoslovenskej vytvarnej sutaze "NAMALUJ SI ZDRAVIE"

2. rocnik sutaze sa uskutocnil v tomto roku od 1. aprila do 1. juna. Ziaci sutazili nielen v
dvoch kategoriach (1. kategoria ziaci 1. - 4. rocnika a 2. kategoria ziaci 5. a 9. rocnika), ale aj v
dvoch kolach - regionalnom a celoslovenskom.

Do podbrezovskeho regionalneho kola vytvarnej sutaze sa z oslovenych zakladnych skol prihlasilo 13. V
I. kategorii prve miesto ziskalo kolektivne dielo 22 ziakov III.B triedy, pod vedenim triednej ucitelky
Eleny Slavikovej, zo ZS Pionierska 2 v Brezne. Ziaci zo ZS Muran ziskali dalsie umiestnenia - Nikola
Musukova 2. a Slavomir Barila 3. miesto. V II. kategorii zvitazila Lucia Fabianova zo ZS Pohorela, 2.
skoncila Zuzana Kovalcikova zo ZS Janosovka-Cierny Balog a 3. bola Zuzana Blazejova zo ZS Zavadka
nad Hronom.

Vitazne prace postupili do celoslovenskeho kola v Kosiciach a odborna porota rozhodla, ze:

- vitaznou skolou v 2. rocniku vytvarnej sutaze sa stala Zakladna skola Pionierska 2 v Brezne,

- vitaznymi kresbami sa v I. kategorii stali - kolektivna praca ziakov III. B triedy ZS Pionierska 2 v
Brezne a praca ziacky Katariny Greckovej zo ZS Komenskeho Smizany.

Riaditel podbrezovskej pobocky ZZP SIDERIA ISTOTA, p. Ondrej Demian, odovzdal 2. juna financnu
odmenu 6 000 Sk a vecne ceny pre ziakov III.B triedy, riaditelovi vitaznej skoly Mgr. Vladimirovi
Kubinovi.

Blahozelame!


... spat na prehlad clankov

 

Zdravie mas len jedno

 

POZOR NA KLIESTE


S pribudajucimi hrejivymi slnecnymi lucmi okrem prijemnych zazitkov v prirode mozu nastat i situacie,
ktore ohrozia nase zdravie. Ak sa vyberieme na prechadzku do lesa alebo do vysokej travy, je potrebne,
aby sme si chranili telo odevom, pripadne pouzili vhodny repelentny pripravok proti uhryznutiu kliestom.
Niektore druhy kliestov mozu vyvolat ochorenia, ako su kliestova encefalitida alebo lymska borelioza.
Uhryznutie kliestom nemusi v kazdom pripade vyvolat spominane ochorenia, ale cim dlhsie kliest pije krv,
tym je pravdepodobnost infekcie vyssia. Preto je potrebne po kazdom pobyte v prirode osprchovat sa,
skontrolovat svoje telo a ked objavime prisateho kliesta, najrychlejsie ho vyberieme pomocou mydlovej
hustej peny. Pri tejto metode sa kliest uvolnuje sam svojou prirodzenou aktivitou a nedojde k jeho
poskodeniu. Vatovy tampon navlhcime vodou a prilozime na toaletne mydlo. Kruzivymi pohybmi
naberame penu na vatu dovtedy, kym nemame hustu penu. Tampon s penou prilozime na miesto
s prichytenym kliestom a niekolkokrat ho posuchame. Za niekolko sekund sa sam uvolni. Miesto vpichu
oplachneme vodou a dezinfikujeme vhodnym dezinfekcnym prostriedkom. Ucinnou ochranou proti
kliestovym infenkciam je ockovacia latka. Tato obsahuje usmrtene virusy, ktore uz nemaju schopnost
rozmnozovat sa. Zakladne ockovanie sa robi v januari a po 14 dnoch az 3 mesiacoch sa robi dalsie
ockovanie. Na dosiahnutie uplnej spolahlivej ochrany sa treba preockovat po 9 az 12 mesiacoch.
Najlepsie je dat sa kazde tri roky preockovat.

Mgr. Katarina Tajkova


... spat na prehlad clankov

Horoskop


KOZOROZEC
22.12.-20.1.
Vase bohate skusenosti sa tentokrat ukazu na nic. V kratkom case budete musiet dokazat velkorysost a siahnut na rezervy. Spolahnite sa na priazen hviezd.

VODNAR
21.1.-20.2
Pri svojej povahe mozete lahko urobit neuvazeny krok. Dajte pozor, aby ste nestratili priazen tych, na ktorych vam najviac zalezi.

RYBY
21.2.-20.3.
Doverujte intuicii a nespoliehajte sa na nahody. Dbajte na presnost, pretoze to je vasa slaba stranka a prinasa vam viac starosti ako osohu.

BARAN
21.3.-20.4.
Aj ked mate smolu, nevesajte preto hlavu, ved po zlych dnoch a skusenostiach prichadzaju zvycajne lepsie a krajsie. Dolezite je, aby ste nestratili dobru naladu a optimizmus.

BYK
21.4.-20.5.
Nech vas ani nenapadne navstivit herne, pretoze pridete aj o to posledne, co mate. Myslite na to, ze mate pri sebe ludi, ktorym na vas zalezi. Moze sa stat, ze vam prestanu doverovat.

BLIZENCI
21.5.-21.6.
Vasa vynaliezavost pride priatelom vhod vo chvili, ked ju budu najviac potrebovat. Ste spolocensky, obetavy typ a nielen preto ste oblubeny a vyhladavany.

RAK
22.6.-22.7.
Ste sustredeny len na seba, o svoje najtajnejsie myslienky sa nedelite s priatelmi, ba ani s partnerom. Svoje pracovne povinnosti si vzorne plnite. Vsetko svedci o tom, ze ste zodpovedny, ale dajte si pozor na jazyk.

LEV
23.7.-23.8.
Nacerpana energia vam pomoze zbavit sa problemov, ktore sa nahle objavili a robia vam starosti. Nevesajte hlavu. Nenariekajte nad osudom, ale hladajte, kto by vam pomohol.

PANNA
24.8.-23.9.
Asi vam stupnu do hlavy niektore mensie uspechy a pochvala nadriadenych. Budte pozornejsi, dobre vam poradi osoba, ktoru podozrievate.

VAHY
24.9.-23.10
Neviete sa dockat, kedy uz budete konecne lenosit pri vode a nacerpavat energiu? Nebojte sa, ten cas velmi rychlo pride. Ak date pozor na zradne slnko, vsetko bude tak, ako ma byt.

SKORPION
24.10.-22.11.
Udalosti, ktore vam zaberali prilis vela casu, konecne pominuli. V najblizsich dnoch budete konecne spokojny nielen so sebou, ale budete si moct dovolit to, po com vam srdce “pisti”.

STRELEC
23.11.- 21.12.
Nezanedbavajte svoje povinnosti a neodsuvajte vsetko na koniec tyzdna. Vikend je na oddych a nie na to, aby ste dohanali zameskane. Uvidite, ze sa vam to vyplati, pretoze do noveho pracovneho tyzdna vykrocite plny elanu a spokojnosti.


... spat na prehlad clankov

Kapustova dieta

Privlastok kalifornska alebo dieta kozmonautov dostala kapustova dieta, ktora nam pomoze schudnut
niekolko kilogramov a popritom mozeme kapustovej polievky zjest tolko, kolko vladzeme. Avsak musime
dodrziavat predpisane 7 denne menu.

Zazracna polievka

Potrebujeme: 1 hlavku kapusty, 6 velkych cibul s vnatou, 2 zelene papriky, 6-12 cerstvych rajcin (alebo
dve konzervy), 1 zeler s vnatou, korenie, kari, petrzlenovu vnat, kopor, mozno pridat cesnak, bazalku,
estragon, cubricu.


Postup: Vsetku zeleninu pokrajame (cerstve rajciny zbavime supky), dame do velkeho hrnca a zalejeme
vriacou vodou. Po 10 minutach stisime ohen a varime, kym zelenina nezmakne. Nesolime! Nepridavame
olej, maslo ci mast, ani bujon v kocke.

Polievku mozeme jest v akomkolvek mnozstve, vzdy pripravenu v chladnicke, pripadne zmixovanu na
kasicku. Predpisana porcia nam vystaci na jeden tyzden.

KAPUSTOVA DIETA

1. den: jeme iba polievku a ovocie (okrem bananov). Mozeme pit horky caj, kavu a vodu.

2. den: jeme polievku a zeleninu (varenu alebo surovu), najlepsie zelenu. Nesmie sa jest fazula, hrach,
kukurica. Na veceru si uvarime alebo upecieme v supke dva zemiaky a zjeme ich bez soli, len s kuskom
masla. Ziadne ovocie!

3. den: jeme polievku, ovocie a zeleninu (nie spolu) okrem zemiakov a bananov. Uz by sme mali
zaregistrovat ubytok hmotnosti a mali by sme sa lepsie citit.

4. den: jeme len polievku a tri banany. Pit mozeme dosyta mlieko bez tuku a vodu.

5. den: jeme hovadzie a rajciny. Namiesto hovadzieho masa mozeme jest kuracie prsicka bez koze,
morcacie alebo chudu rybu. Mozeme zjest az pol kilogramu masa a 6 nevelkych cerstvych rajcin. Maso
ma byt varene alebo opecene bez tuku a soli, ale s bylinami. Musime vypit 6-8 poharov vody a aspon raz
zjest polievku.

6. den: hovadzie a zeleninu (zelenu) mozeme jest bez obmedzenia. Namiesto hovadzieho mozeme jest to,
co v predchadzajuci den. Aspon raz za den zjeme porciu polievky.

7. den: uvarime si trochu tmavej celozrnnej ryze. Jeme ryzu, zeleninu a polievku. Pijeme vela vody a
zeleninovych stiav. Citime vyrazny ubytok na hmotnosti.


... spat na prehlad clankov

Jedalny listok od 14.-19. juna 1999

Pondelok 14.6.

I. zmena
Polievka: Slep. s cest., chlieb
Brav. rezen na hubach, sl. ryza, salat
Ciganska rostenka, ryza, salat
Ovocna bublanina, kakao
Salat strukovinovy miesany
II.-III. zmena
P
olievka: Drzkova, chlieb
Prirodna rostenka, ryza, salat
Bravcovy perkelt, cestovina

Utorok 15.6.

I. zmena
Polievka: Fazulova, chlieb
Bravcovinky s cib., zem., salat
Burgun. hov. pecienka, knedla
Tofu na kant. sposob, zemiaky
Salat cestov. s paprikou a sunkou
II.-III. zmena
Polievka: Paradajkova, chlieb
Vyprazane cevabcici, zem., salat
Brav. rezen na hubach, tarhona

Streda 16.6.


I. zmena
P
olievka: Krupkova, chlieb
Sikulske brav. rebierko, kap., knedla
Pecene kur. stehno, ryza, kompot
Lievance s dzemom, kakao
Salat orientalny
II.-III. zmena
Polievka: Zem. s koprom, chlieb
Madarsky gulas, knedla
Vyprazany br. rezen, zem., salat

Stvrtok 17.6.
I. zmena
Polievka: Drzkova, chlieb
Rynska rostenka, cestovina
Vypraz. karbonatok, zem. salat
Granatiersky pochod, uhorka
Salat fazulovy so sun. a chrenom
II.-III. zmena
Polievka: Borsc s masom, chlieb
Hovadzi gulas, cestovina
Udene maso, kap., knedla

Piatok 18.6.


I. zmena
Polievka: Goralska, chlieb
Morcaci rezen na samp., tarhona
Polsky rezen, ryza, salat
Mies. zelen., vol. oko, zem.
Salat francuz., sampinonovy
II.-III. zmena
Polievka: Krupkova, chlieb
Znojemske hov. file, ryza, salat
Belehradsky brav. rezen, zem., uhorka

Sobota 19.6.


Polievka: Karfiolova, chlieb
Prirod. brav. rezen, ryza, salat

Jedalny listok od 21. - 26.6.1999

Pondelok 21.6.

I. zmena
Polievka: Fazul. s parkom, chlieb
Hov. pec. na mad. sposob, cestovina
Brav. rezen na rasci, ryza, salat
Zem. placky plnene masom, salat
Horehronsky syrovy salat
II.-III. zmena
Polievka: Zel. s liat. cest., chlieb
Hov. varene, parad. omacka, knedla
Bratislavske brav. pliecko, cestovina

Utorok 22.6.

I. zmena
Polievka: Kelova s ryz., chlieb
Hov. rezen obal., zem.kasa, salat
Segedinsky gulas, knedla
Zapek. palacinky s tvarohom, kakao
Letny salat
II.-III. zmena
Polievka: Goralska, chlieb
Hov. maso na koreni, ryza, salat
Vypraz. cevabcici, zem., salat

Streda 23.6.

I. zmena
Polievka: Paradaj.s cestovinou, chlieb
Hov.maso na koreni, ryza, salat
Hutn.brav. pliecko, cestovina
Rolnicke zemiaky, uhorka
Sampinonovy salat s jablkami
II.-III. zmena
Polievka: Gulasova, chlieb
Brav. pecene, kapusta, knedla
Rybie file, zemiaky, salat

Stvrtok 24.6.

I. zmena
Polievka: Z hlav. kapusty, chlieb
Svieckova na smotane, knedla
Vyp. rezen z bocika, zemiaky, salat
Karfiol.mozocek so syrom, zemiaky
Macedonsky salat z Tofu
II.-III. zmena
Polievka: Rolnicka, chlieb
Brav. rezen na srb. sposob, knedla
Spaniel. vtacik, ryza, salat

Piatok 25.6.

I. zmena
Polievka: Sosovicova kysla, chlieb
Rostenka na hubach, tarhona, salat
Sek. pecienka, zem.privarok, chlieb
Sliv. knedle, kakao
Spenat. cestovinovy salat
II.-III. zmena
Polievka: Surdica, chlieb
Milanska hov. pec., cestovina
Prirod. brav. rezen, zem., salat

Sobota 26.6.

Polievka: Francuzska, chlieb
Brav. rezen na hubach, ryza, salat

... spat na prehlad clankov

Dychova hudba Zeleziarne Podbrezova na festivale v Rakusku


VELKOLEPE... a podbrezovska dychovka bola pri tom

Na zaklade poverenia Zdruzenia dychovych hudieb Slovenska sa nas orchester zucastnil
4.-6. juna 1999 medzinarodneho festivalu rakuskych dychovych hudieb vo Viedni. Tento rok
sa uskutocnil uz 20. jubilejny rocnik. Okruhle vyrocie poznamenalo cely priebeh
slavnostnych podujati. Na 20. Osterreichisches blasmusikfest sa zucastnilo 43 suborov zo
vsetkych spolkovych krajin Rakuska a z osmich statov Europy. Cesku republiku
reprezentoval Velky dychovy orchester koncernu Skoda Mlada Boleslav a zo Slovenska
bola nasa dychova hudba ako jedina.
Ihned po prichode do Viedne nas cakala generalna skuska na spolocny koncert pred viedenskou
radnicou. Nemali sme s jej zvladnutim problemy, nakolko sme nacvicili patnast pomerne narocnych
skladieb doma a v dostatocnom predstihu.

Po ubytovani v hoteli v blizkosti OSN centra vo Viedni, zacal oficialny program festivalu slavnostnym
koncertom v znamom komplexe Austria Center Vienna. V prvej casti festivalu sa predstavila
Stadtmusikkapelle Insbruck, mimochodom jeden z 19 orchestrov mesta Insbruck. Aj toto cislo
vypoveda o sile dychovej hudby u nasich susedov. Druhu cast koncertu hrala Vojenska hudba
gardoveho batalionu Vieden, pod taktovkou Obersta Prog. Mag. Hansa Schadenbauera. S vojenskou
hudbou spoluucinkoval spevokol Donski kozaci. Bol to hlboky umelecky zazitok. Koncert sledovalo v
kongresovej hale priblizne tritisic divakov. Medzi nimi aj rakusky minister kultury a veduci predstavitelia
mesta Vieden.

V sobotne predpoludnie bola nasa dychovka hostom starostu 20. viedenskeho obdovu. Pred
kostolom sv. Brigity sme odohrali viac ako hodinovy koncert, ktory sa mimoriadne vydaril. Prispela k
tomu dobra akustika i atmosfera, ktora ho sprevadzala. Po koncerte prijal celu kapelu starosta pan
Lacina v reprezentacnych priestoroch miestnej radnice. V prihovore informoval, ze obvod ma cez 78
tisic obyvatelov a ma prevazne priemyselny charakter. Ako zaujimavost spomenul, ze na jeho uzemi je
najvyssia budova vo Viedni - 208 metrov vysoky mrakodrap.

Popoludni sa zacal hlavny program festivalu. Vsetky ucinkujuce dychove hudby sa sustredili na nadvori
cisarskeho palaca, aby odtial postupne vypochodovali na Ringstrasse. Cela cesta popred parlament
az k viedenskej radnici bola lemovana hustym spalierom divakov. Su na taketo parady zvyknuti a
vedia ich ocenit nepretrzitym potleskom. V zaverecnom defile od mestskeho divadla ku radnici sme
sa predviedli nielen rezkym slavnostnym pochodom, ale aj vyrovnanymi radmi a pevnym krokom. Cely
priebeh natacala rakuska televizia.

Kratko po 15. hodine uz boli vsetky orchestre sustredene na schodoch radnice a zacal sa monstre
(velky) koncert. Spolocne ucinkovalo viac ako 2 tisic hudobnikov. Bolo to nieco velkolepe a
podbrezovska dychova hudba bola pri tom. Koncert si prisli vychutnat tisice ludi, ktori zaplnili cele
radnicne namestie. Na cestnej tribune ho sledovali celni predstavitelia rakuskej kultury. V slavnostnom
prihovore prezidenta OBV Univ.prof. Fridricha Weyermullera dominovalo vyznamne vyrocie - 100
rokov od umrtia skladatela a hudobnika Johanna Straussa. Na zaver koncertu odovzdal pan prezident
zucastnenym orchestrom ocenenia. Pohar pre nasu hudbu prevzal kapelnik Pavol Siansky, ktory ma
rozhodujucu zasluhu na priprave a uspechu Dychovej hudby Zeleziarne Podbrezova v 20. rocniku
festivalu dychovych hudieb Rakuska. Pozornost vzbudil aj dar nasho hlavneho sponzora, ktory prevzal
v zastupeni viedenskeho primatora veduci odboru kultury magistratu Vieden.

Dostali sme sa na poprednu interpretacnu uroven v ramci Slovenska. Boli sme na 14. rocniku
rakuskeho festivalu v roku 1993, nasledne na dalsich podujatiach minimalne stredoeuropskeho
vyznamu. Mozeme porovnavat, kde speje dychova hudba. Nestaci len dobre hrat. Muzika musi byt aj
"pozeratelna". Zial, nasa "univerzalna" uniforma vo Viedni nenadchla, co nam pripomenul aj Adam
Hudec, ked prisiel po koncerte gratulovat k vybornemu vykonu. Musime pouvazovat v kratkej
buducnosti nad problemom, ako znasobit dobru interpretacnu uroven podbrezovskej hudby aj putavou
rovnosatou na koncerty a slavnostnu reprezentaciu doma i v zahranici. Len tak sa naplni jeden z
hlavnych cielov dychovej hudby - dostojna reprezentacia firmy.

Na zaver ostava podakovat vsetkym clenom orchestra a kapelnikovi Sianskemu, ze sa zodpovedne
pripravili na podujatie. Osobitne podakovanie patri vedeniu ZP a.s., ktore vytvorilo organizacne
podmienky ucasti dychovej hudby na 20. festivale rakuskych dychovych hudieb. Nesklamali sme.
Naopak, ako jediny ucastnik zo Slovenska, a prave na jubilejnom rocniku, sme upevnili dobre meno
podbrezovskej dychovky v zahranici - tentokrat vo Viedni.
(ik)



... spat na prehlad clankov

Prve skusenosti z Francuzska
Starosta malebneho francuzskeho mestecka S.C. Guesnain, ktore sa nachadza takmer na
belgickych hraniciach, uz v oktobri minuleho roka poslal nasim mladym futbalistom
pozvanku na 41. rocnik medzinarodneho futbaloveho turnaja, ktory sa uskutocnil 22.-24.
maja 1999 v ramci celostatneho francuzskeho sviatku LEHNICE. Nasu vypravu viedol Ing. Z.
Hrban, ktoreho sme poziadali o kratke zhodnotenie sportoveho snazenia podbrezovskeho
mladeznickeho druzstva

- Prvykrat v historii podbrezovskeho futbaloveho klubu sa nase druzstvo zucastnilo tohoto
medzinarodneho futbaloveho turnaja, v ktorom si zmeralo sily 10 ucastnikov - 6 domacich druzstviev,
druzstvo z Polska, Belgicka (RUL SERAINC), z Ruska (DYNAMO Moskva) a Slovenska.

Nase druzstvo bolo zlozene z najlepsich hracov mladsieho dorastu, doplnene o dvoch hracov z
druzstva starsich ziakov a posilami starsich dorastencov. Zlozenim bolo podbrezovske druzstvo o 2-3
roky mladsie v porovnani s ostatnymi ucastnikmi. Turnaj bol rozdeleny do dvoch skupin a v kazdej
hralo pat ucastnikov. V nasej skupine bolo polske druzstvo LIW a 3 domace druzstva. Zapasy sme
odohrali v sobotu, nedelu a pondelok. Bojovalo sa o umiestnenie v skupine, kde hral kazdy s kazdym.
V tejto skupine sme prehrali nestastne 3 zapasy, dva zapasy 0:1, jeden sme vyhrali 2:0 a s vitazom
skupiny a neskor i celeho turnaja sme prehrali 4:0. Herny system bol velmi dobry a organizacia turnaja
bola na kvalitnej urovni, ved take mnozstvo zapasov organizatori zvladli v podstate za dva dni (hralo sa
od 9. rano az do 22,30 hod. vecer) a muzstva sa pravidelne striedali na jednom ihrisku,
zodpovedajucom hracim podmienkam a najvyssim parametrom. V skupine sme obsadili 4. miesto a v
celkovom umiestneni v turnaji sme hrali o 7.-8. miesto s belgickym mladeznickym druzstvom, v ktorom
nasi prehrali po penalte 0:1. Cenime si nadobudnutu hernu skusenost s Francuzmi, Poliakmi,
Belgicanmi, videli sme hrat Rusov, chlapci si mohli vyskusat niekolko hernych stylov a okusili, ze
buducnost futbalu je v rychlom a agresivnom style hry. Medzi tym vynikla technika Francuzov a ich
herna pohoda, kde tito chlapci uz v mladom veku dokazuju, ze futbal hrat vedia. Nasi chlapci sa
nestratili, udrzali hernu techniku, az na zapas s vitazom turnaja, v ktorom inkasovali 4 goly, pod ktore
sa podpisala unava jednak z cestovania, ako aj z nahusteneho programu.

Organizatori sa o nas pocas celeho pobytu vzorne starali, mali sme svojho stabilneho sprievodcu.
Byvali sme 14 km od mestecka Guesnain a tam sme aj ranajkovali. Obedy a vecere boli zabezpecene
v blizkosti stadiona, co nam cely den umoznovalo zdokonalovat sa v hernych styloch jednotlivych
druzstviev. Poctou pre druzstvo bolo prijatie u starostu mestecka. Po vyhodnoteni najlepsich druzstiev,
nasledovali dalsie ocenenia - fair play, najlepsi hrac, brankar... Nasi chlapci ziskali cenu
"Najsympatickejsieho a najslusnejsieho druzstva turnaja", co bolo i vyjadrenim prislubu pozvania do
42. rocnika. Nasi chlapci nas vzorne reprezentovali a nakolko v druzstve su hraci, ktori mozu vdaka
svojmu veku absolvovat tento turnaj este aj 3-krat, ako napr. zo ziakov Spilak, Sojak alebo Bartos,
ktori svojimi vykonmi naznacuju, ze z nich mozu vyrast kvalitni futbalisti. Podakovanie patri vsetkym
hracom, ktori podali dobre vykony na ihrisku a nestratili sa v medzinarodnej konkurencii.

Zaverom chcem podakovat vedeniu ZP a.s., ZP SPORT a.s. a prezidentovi futbaloveho klubu Mgr. M.
Zimovi za to, ze sme mohli francuzsky turnaj absolvovat, za skusenosti, ktore mladi hraci ziskali a ze
videli, co vsetko este treba v ich hre zdokonalit, aby sa dostali na uroven europskeho futbalu.

- vk-


... spat na prehlad clankov

Zo zapisnika turistu
MURANSKA PLANINA
Su miesta, ktore turistu lakaju svojimi tvarmi uz z dialky a naopak, pri niektorych by sme na dialku ani
netusili, ake caro skryvaju. To plati aj o Narodnom parku - Muranska planina, vyhlasenom za statom
chranene uzemie v roku 1997. V druhu majovu nedelu, ked vrcholiaca jar vytvara v tejto oblasti kvitnucu
zahradu, sme navstivili jeho dva skvosty .

Ako prvu sme zdolali najkrajsiu roklinu - Javornikovu dolinu. Prisli sme k nej zo statnej cesty
Muran-Tisovec. V nicom nezaostava za znamymi roklinami Slovenskeho raja. Pociatocny usek doliny
bol pohodlny. Po tristo metroch sme vosli do vlastneho kanonu, lemovaneho vyskokymi stenami,
vzdialenymi od seba len 2 - 3 metre. Obdivovali sme mnozstvo krasnych dutin, vzniknutych bocnou
eroziou vody. Dno doliny neustale stupa a my sme namahavo prekonavali male vodopady.
Nahromadene kmene stromov vytvarali prirodzenu prekazku. Jedinym zasahom cloveka v tejto doline
su dva zelezne rebriky, ktore urychluju postup popri osem metrov vysokom vodopade. Zrazu sme sa
ocitli v kotlovitom zavere doliny, obklopeni skalnymi stenami a z vysky padajucou vodou. Celej doline
vladnu starocne javory. Od nich dostala tato carovna a divoka dolina meno.

Druha nasa nedelnajsia tura zacala vystupom po zltej znacke z Tisovca na strmy, skalnaty vrch
Hradova (893 m), ktory sa ako basta vypina zapadne od mesta. Svojim tvarom dava celemu okoliu
charakter dominanty. Uz na chodniku, serpentinami vo svahu, bolo niekolko otvorenych miest, odkial
su vyhlady do udolia Rimavy a na Tisovec. Vrch ma vraj pomenovanie podla toho, ze na nom kedysi
stal Tisovsky hrad a nasim predkom sluzil aj ako stare slovanske sidlo. Dodnes mozno rozoznat na
vrchole zvysky murov byvalych hradieb.

Velmi zaujimave je dalsie pokracovanie tury z vrchu cez Hrebene. Je to dramaticky rozorvany hreben,
zdobeny hrotmi bralnych vapencovych a dolomitovych vezi a stien. Zaviedol nas az ku skalnemu obrovi
- Okruhlej skale. Zostup viedol dalej lesom a dolinou Furmanec az do Tisovca. Nuz, osobitny a
pritazlivy je vrch Hradova najma vzacnym kvetenstvom, porastom, historiou a carovnym uzemim s
jedenastimi jaskynami.

Ing. P.Mlynarcik

... spat na prehlad clankov

II. rocnik futbaloveho turnaja
PUTOVNY POHAR GR ZP Ing. V. SOTAKA
Vsetci ucastnici boli odmeneni

zeli9911.jpg (20626 bytes) Krasne slnecne, ale i horuce pocasie sprevadzalo 1. juna finalove stretnutia ucastnikov II. rocnika
futbaloveho turnaja o Putovny pohar GR ZP a.s. Ing. V. Sotaka.

(Ako ste sa mali moznost docitat v predchadzajucom cisle novin, do turnaja sa zapojilo 26 skol nasho
okresu a po odohrati zapasov v styroch skupinach postupili styri druzstva do finale. Kazde zo
zucastnenych druzstiev ziskalo od ZP a.s. 3 tisic Sk na podporu sportovej cinnosti svojej skoly).
Boj ziackych druzstiev, podfarbeny velmi burlivou atmosferou povzbudzujucich spoluziakov, prebiehal
dramaticky a vyvrcholil velmi peknym, hodnotnym subojom Zakladnej skoly Pionierska 4 Brezno a
Zakladnej skoly z Predajnej. Vyrovnany zapas v boji o prvenstvo skoncil remizou 2:2 a tak o vitazovi
rozhodla az seria pokutovych kopov.

Na stupen vitazov sa postavilo druzstvo ZS Pionierska 4 z Brezna a okrem toho, ze sa stali drzitelmi
Putovneho pohara GR ZP a.s., ziskali od garanta podujatia dalsi pohar za prvenstvo, financnu odmenu 15
tis. Sk a vecne ceny, ktore im venovali okrem ZP a.s. aj CSOB a Slovenska poistovna a.s. Ceny
odovzdaval Mgr. Marian Zima, personalny riaditel a prezident FO ZP SPORT a.s. Druhe miesto patrilo
druzstvu ZS z Predajnej, ktore ziskalo k poharu a vecnym cenam financnu odmenu 10 tis. Sk. Pohar za
tretie miesto ziskali ziaci ZS z Janosovky - C. Balog, k tomu 7 tis. Sk a vecne odmeny. Ani stvrty ucastnik
turnaja neobisiel bez odmeny. Ziaci ZS z Pohorelej dostali pohar, financnu odmenu 5 tis. Sk a vecne ceny.
Ocenenie sa dostalo aj najlepsim hracom turnaja - Simonovi Puchymu zo ZS Predajna a Matejovi
Ondikovi zo ZS Pionierska 4 Brezno. Najlepsie brankarske schopnosti prejavil Peter Piliar zo ZS z
Predajnej. Ocenenym blahozelal aj predseda Stredoslovenskeho futbaloveho zvazu Jozef Parso. V den
konania turnaja totiz zasadal v hoteli Stupka na Taloch vykonny vybor SFZ a vychova mladeze je tiez
oblastou ktorej chcu venovat viac pozornosti, je pochopitelne, ze po skonceni rokovania niekolki
funkcionari zvazu zavitali aj na futbalovy stadion a so zaujmom sledovali zanietene zapolenie malych
hracov. A ake boli ich dojmy? Za vsetkych sme oslovili Jozefa Jankecha, byvaleho trenera slovenskej
reprezentacie: " V Podbrezovej som bol uz niekolkokrat, ale na futbale som po prvykrat. Vidim na ihrisku
velmi sikovnych hracov a verim, ze z nich vyrastu pri dobrom treningu a pri tej pomoci, ktoru zeleziarne
hracom poskytuju, dobri futbalisti a dobri reprezentanti."

zelb9911.jpg (26049 bytes) Co dodat na zaver? Nezabudnutelne zazitky z pohladu na sposob, akym sa dokazali tito mali hraci vzit do
hry, prezivat radost z vitazstva, ci prejavit sklamanie... umocnene skutocnostou, ze toto podujatie uz po
druhykrat, hlavne vdaka Zeleziarnam Podbrezova a.s., a ZP SPORT a.s., uputalo pozornost celeho
okresu, zaroven slova chvaly na adresu sponzorov a organizatorov, davaju podnet ku konstatovaniu, ze to
bolo jedno z podujati, ktore znamenaju neocenitelny prinos pre vychovu nasej mladeze, ale zial, takych
sponzorov a organizatorov ako su ZP je velmi malo.

O. Kleinova


... spat na prehlad clankov

Klub zavesneho lietania pripravuje


Klub zavesneho lietania ZP SPORT a.s. privita od 30. juna do 5. jula ucastnikov Medzinarodnej sutaze v
zavesnom lietani, uskutocnia sa zaroven aj Majstrovstva Slovenska ´99 a sutaz o Pohar Podbrezovej ´99.

Skusenosti organizacneho vyboru, ktoreho niektori clenovia maju uz trinastrocnu prax z pripravy takychto
podujati a ktory svoje schopnosti potvrdil vlani vydarenym priebehom majstrovstiev Europy v zavesnom
lietani, davaju predpoklady, ze opat budu moct nielen ucastnici - pretekari, ale i ostatni privrzenci tohoto
sportu nadobudnut mnozstvo peknych zazitkov. Sutaz bude nielen prilezitostou na prezentovanie sucasnej
letovej zrucnosti pilotov zavesneho lietania a rekapitulaciou vykonov pred bliziacimi sa Majstrovstvami
sveta ´99 v zavesnom lietani v talianskej Perugii, ale zaroven aj na nadviazanie novych priatelstiev na
medzinarodnej urovni.

O.K

... spat na prehlad clankov

zelk9911.jpg (6242 bytes) Spod volejbalovej siete

O tom, ako v muzskom volejbale pokracuju dalej po ukonceni krajskej sutaze rocnik 1998 - 1999, v ktorej
nasi muzi VK 40 ZP SPORT a.s. obsadili 1. miesto, nas informuje veduci muzstva Ivan Prosovsky:

 

- Po ukonceni sutaze sme sa plne pripravovali na postupovu sutaz vo volejbale muzov neregistrovanych
druzstiev pre rok 1999. Okresne kolo bolo pridelene Slovenskym zvazom ZRTV nasmu volejbalovemu
klubu. Do okresneho kola sa prihlasili 3 druzstva a zapasy o postup do krajskeho kola sa uskutocnili v
nasej telocvicni na Stiavnicke. Vitazom sa stalo druzstvo VK 40 ZP Sport a.s. a na druhom mieste sa po
dobrom vykone umiestnilo druzstvo VK MIX ZP Sport a.s. Vitazne druzstvo postupilo do krajskeho kola,
ktore sa uskutocnilo v Banskej Bystrici 23. maja, za ucasti druzstiev zo Ziaru nad Hronom a z Banskej
Bystrice. Vo vzajomnych stretnutiach nase druzstvo vyhralo so Ziarom 2:0 a prehralo po vyrovnanom
vykone s Banskou Bystricou 1:2. V celkovom umiestneni skoncilo na druhom mieste a tym :nepostupilo
do celoslovenskeho finale.

* V prestavke krajskeho zapolenia nasi volejbalisti naberaju skusenosti z letnych turnajov. Co ich caka v
tomto roku?

- Za sebou uz mame turnaj o putovny pohar ku Dnu policie, ktoreho druhy rocnik sa uskutocnil 26. maja v
Banskej Bystrici. Turnaj mal velmi dobru sportovu uroven a zucastnilo sa ho sedem zmiesanych
policajnych druzstiev z celeho Slovenska a druzstvo VK 40 ZP Sport a.s., posilnene o skusene hracky -
Sonu Luptakovu a Dagmar Maculovu. Po dobrom sportovom vykone, ked hned v prvom zapase sa nam
podarilo zdolat minulorcneho vitaza - druzstvo UNV Kralova, Banska Bystrica, sme v celkovom hodnoteni
skoncili na 1. mieste, na 2. skoncilo UNV Kralova, 3. miesto obsadilo druzstvo ORPZ Banska Bystrica.
Nase druzstvo, ako vitaz turnaja ziskalo pohar 2. rocnika, ako aj putovny pohar a povinnost, startovat v
nasledujucom 3. rocniku v roku 2000.

V priebehu letneho obdobia nas cakaju turnaje v ramci Volejbaloveho klubu ZP Sport a.s. v sportovom
areali hotela Golf na Taloch, dalej turnaj Memorial Teodora Simku v Mostenici, domaci turnaj o Pohar ZP
a.s. na Bilej Medvedici na Bystrej, turnaj zmiesanych druzstiev v Predajnej a samozrejme priprava na
dalsi rocnik krajskej sutaze.

V.K

 


Prehlad clankov  Archiv  Tiraz  Kontakt Home page