 |
|||||||
 |
|
||||||
|
|||||||
|
|
||||||
|
Maj vo vyrobe
| Teple pocasie nasvedcuje, ze leto sa nezadrzatelne blizi a pomaly sa dostavame do polovice roka 1999. Ak sa na uplynule obdobie piatich mesiacov pozrieme z hladiska zabezpecovania vyrobnych uloh, mozem konstatovat, ze vyrobne ulohy, tak v objemovych, ako i ekonomickych ukazovateloch su plnene podla momentalnej zakazkovej naplne a vo vacsine prevadzok su nizsie ako boli stanovene financnym planom na tento rok |
| Planovane ulohy za pat mesiacov tohoto roku plni len taharen
rur I a zvarovna rur, pri ktorej vsak treba podotknut, ze plnenie je ovplyvnene nizsimi
planovanymi objemami v prvom stvrtroku, cize cez zimne obdobie, kedy uz zo skusenosti
vieme, ze dopyt je nizsi. V jednotlivych vyrobnych prevadzkach boli v minulom mesiaci dosiahnute vysledky: Oceliaren svoje vyrobne ulohy splnila na 69,8%, do splnenia planovanych uloh jej chybalo vyrobit 6 805 ton ocele. Nesplnenie bolo sposobene skutocnostou, ze z titulu nizkeho dopytu na predaj a vysokych zasob polotovarov pre valcovnu rur prevadzka pokracovala v trojzmennom patdnovom rezime striedania zmien a i napriek tomu bolo nutne nariadit dva dni vyrobneho "prestoja". Pre nedostatok zakaziek na predaj prevazovala vyroba pre vnutropodnikovu spotrebu, co malo za nasledok, ze ulohy vyroby na predaj boli splnene len na 83% a ulohy nakladky na 62%. |
Vo valcovni rur boli v minulom mesiaci splnene vyrobne ulohy v distribucnej vyrobe na 84,9% z toho vyroba polotovarov pre nase dalej spracujuce prevadzky tvorila z uvedenej vyroby 33% a realizacia 67%. Na upravarenskych operaciach sa podielali pracovnici samotnej valcovne rur ako aj pracovnici taharne rur II. Z expedicneho miesta valcovne rur bolo expedovanych 6 758 ton a z expedicneho miesta taharne rur II 1175 ton, v prevaznej miere kotlovych rur
Vo zvarovni rur velkych priemerov vplyvom nizsej zakazkovej naplne boli dosiahnute priemerne vysledky. Prevadzka svoje vyrobne ulohy splnila na 90,4 % a ulohy nakladky na 94,3%. Zo skladovych zasob boli pre plynarensky priemysel predane 2 tony bezsvikovych izolovanych rur. Svoje ekonomicke vysledky si prevadzka vylepsila pracou vo vykonoch, ktore v minulom mesiaci boli zrealizovane v hodnote 163 tisic Sk.
Zakazkova napln taharni rur bola v minulom mesiaci priemerna, co sa odrazilo na dosiahnutych vysledkoch. Celkove v obidvoch taharnach rur boli vyrobne ulohy splnene na 89,3%, pricom taharen rur I vykazala 102,6% plnenie a taharen rur II 88% plnenie. V minulom mesiaci sme v taharni rur II prevadzkovo odskusali a zahranicnym odberatelom vyexpedovali 89 ton zvarovanych presnych rur, ktore boli vyrobene z nakupovanej vsadzky. Ide o dalsie rozsirenie vyrobneho sortimentu nasej akciovej spolocnosti, ktorym sa chceme presadit v silnej konkurencii vyrobcov tohoto sortimentu a tym aspon scasti eliminovat znizene poziadavky na dodavky ocelovych bezsvikovych presnych rur. Nesplnenie vyrobnych uloh sa odrazilo aj v plneni uloh nakladky na 87,1%, pricom taharen rur I. vykazala 109% plnenie a taharen rur II. 79%. V stredisku oblukaren z titulu nizsieho zaujmu o tento druh vyrobku bol pocas celeho mesiaca uplatnovany dvojzmenny patdnovy rezim striedania zmien, celkove za mesiac bolo vyrobenych 225 ton navarovacich oblukov, co predstavuje len 85% plnenie.
V prevadzke hutnicka druhovyroba zakazkova napln stale nedosahuje planovane zamery a aj v minulom mesiaci sme zaevidovali nizsie plnenie. Celkove bol za minuly mesiac z prevadzky vyvezeny tovar v hodnote 10,3 mil. Sk z vyrobkov druhovyroby a 0,56 mil. Sk z predaja hydraulickych rur, takze vyrobne ulohy boli splnene len na 63,8%.
Zaverom mozno konstatovat, ze i ked v maji stanovene zamery neboli v jednotlivych vyrobnych prevadzkach splnene, v ekonomickom vyjadreni aj v minulom mesiaci ocakavame kladny hospodarsky vysledok. Zakazkova napln i na mesiac jun v rozhodujucich prevadzkach je zabezpecena v zmysle operativneho planu, ocakavame i v tomto mesiaci operativne plnenie.
Do plnenia vytycenych uloh v mene vyrobneho useku prajem celemu pracovnemu kolektivu akciovej spolocnosti vela pevneho zdravia a pracovnej pohody a tym, ktori uz v tomto mesiaci nastupuju na dovolenku, jej prijemne prezitie, dokonale zotavenie a nacerpanie dostatku novych sil.
Ing. A. Mojzis
 |
Slovenska republika bola bez "hlavy statu" od 2. marca 1998, ked skoncilo funkcne obdobie byvaleho prezidenta SR Michala Kovaca. Vo volbach konanych v maji 1999 zvitazil Rudolf Schuster. Inauguracia prezidenta sa uskutocni 15. juna 1999 |
| Pokles nezamestnanosti v kraji |
| Ku koncu aprila okresne urady prace v Banskobystrickom kraji
evidovali takmer 70 300 nezamestnanych, z nich po predlozeni ponuky vhodneho volneho
pracovneho miesta moze bezprostredne nastupit do zamestnania bezmala 67 - tisic. V
porovnani s rovnakym obdobim minuleho roku sa pocet evidovanych nezamestnanych zvysil o
vyse 16 - tisic. Miera nezamestnanosti v porovnani s marcom klesla o 0,63 bodu, na com sa
podpisali sezonne prace v lesnictve, polnohospodarstve a stavebnictve. Najvyraznejsi
pokles zaznamenali v okresoch Detva a Brezno. Okresom s najvyssou nezamestnanostou zostava
R. Sobota (33,82%), pod desiatimi percentami sa nachadza jedine B. Bystrica (8,62%). Z
celkoveho poctu evidovanych nezamestnanych tvoria poberatelia podpory v nezamestnanosti
26,28%. Urady prace mali ku koncu aprila v ponuke volnych 1140 pracovnych miest. Na jedno
pripada 62 evidovanych nezamestnanych. - pravda- |
Blahozelame
|
 |
| Mala golfova akademia na Taloch | ||||
0d. decembra 1997 bol za riadneho clena
Slovenskej golfovej unie prijaty GOLFOVY KLUB TALE a |
| Ing. P. Mlynarcik, veduci oddelenia vzdelavania a rekvalifikacie informuje |
Vzdelavanie v nasej a.s.:
* 10. a 11. maja sa uskutocnilo opakovane skolenie 50 clenov
protiplynoveho zboru.
* 11. maja 7 pracovnikov absolvovalo skusky na opravy a udrzbu plynovych zariadeni.
* Jednodnoveho skolenia o kvalite sa 12. maja zucastnilo 35 riadiacich zamestnancov
podriadenych veducemu prevadzky a 13. maja sa uvedeneho skolenia zucastnilo 30
veducich prevadzok a odbornych utvarov.
* Prakticke skusky absolvovalo 14. maja desat vodicov motorovych dopravnych
vozikov.
* Patdnoveho zakladneho kurzu zvarania plamenom a elektrickym oblukom (10.-14.
maja) sa zucastnilo 12 zvaracov.
* Dvojdnoveho opakovacieho skolenia sa zucastnilo 17.a 18. maja 50 clenov
protiplynoveho zboru.
* 19. maja sa uskutocnilo skolenie o kvalite pre 13 majstrov prevadzky oceliaren.
V Zvaracskej skole ZP a.s. sa uskutocnili:
- 17.-21. maja zakladny kurz zvarania plamenom a elektrickym
oblukom pre 12 zvaracov,
- 19.-28. maja zaskolenie 6 rezacov pre rezanie kovov kyslikom.
V skolskom roku 1998/99 oddelenie vzdelavania a rekvalifikacie otvorilo kurzy
jazyka anglickeho a nemeckeho pre zaciatocnikov, mierne pokrocilych, stredne pokrocilych a
pokrocilych pre 80 zamestnancov.
Prihovara sa vam predseda V ZO OZ KOVO Peter Duriancik |
Vazeni spolupracovnici, odborari,
pri zvoleni do funkcie pred styrmi rokmi som nepredpokladal, ze situacia v state a tym aj
pre odbory,
sa podstatne zhorsi. Napata ekonomicka situacia, mnozstvo problemov, ktore stoja pred
nami,
sposobuju, ze len velmi tazko sa presadzuje zvysovanie ekonomickeho a socialneho
postavenia
zamestnanca.
V smere, ktory som si vytycil pred styrmi rokmi, hlavne v oblasti kolektivneho
vyjednavania, po zvoleni
a vyjadreni dovery, chcem aj nadalej pokracovat.
V nasej a.s. su podmienky na kolektivne vyjednavanie lepsie, ako vo vacsine podnikov a
spolocnosti,
a hlavne preto, ze mame stabilitu zamestnanosti a s mensimi problemami aj zakazkovej
naplne,
musim pripomenut coraz vacsi vyznam hutnickej kolektivnej zmluvy vyssieho stupna, ktora
udava vysku
mzdoveho vyvoja. Kolektivne vyjednavanie - to nie je len mzdovy narast. Su to oblasti, v
ktorych mame
vzdy co zlepsovat: pracovno - pravne vztahy, socialna oblast, socialny fond, BOZP - kde
mame viac
moznosti zasahovat do zlepsenia pracovneho prostredia cez plan ozdravnych opatreni, do
ochrany
zdravia zamestnancov cez regulativ osobnych ochrannych pomocok, do bezpecnosti na
pracoviskach,
cez zastupcov zamestnancov, ktori su zvacsa odborari.
Zretelny je rozdiel v postaveni zamestnancov tam, kde mame spolurozhodovanie odborovou
organizaciou a tam, kde odborovu organizaciu nemaju. V tej, cisto odborarskej oblasti,
musime hladat
sposoby, ako zvyhodnit odborara pred neodborarom. Neodborari alebo vystupujuci clenovia z
odborov argumentuju, ze clenstvo v odborovej organizacii nie je opodstatnene, nakolko
vsetky
vymozenosti su rovnake aj pre neclenov. Musime si vsak vsetci uvedomit, ze takymto
sposobom by
neprislo k zaniku odborovej organizacie, ale k zaniku samych seba, bez akehokolvek naroku
na
vyjadrenie sa a postavenie v zamestnani.
Legislativne by nam mohol pomoct zakon o prispevku neclenov na kolektivne vyjednavanie.
Dalsou
dolezitou oblastou je zvysovanie informovanosti odborarov o cinnosti organov a organizacie
s tym, ze
prenos informacii zhora, cez DV k jednotlivym clenom, musi byt kvalitnejsi.
Pevne miesto musi mat aj zvysovanie odbornych a teoretickych vedomosti novozvolenych
funkcionarov. V blizkej buducnosti sa v ramci odboroveho zvazu dockame aj prvych zluceni
zakladnych
organizacii a mozno aj sprofesionalizovania niektorych funkcii. Myslim si, ze ak sa budeme
uberat
cestou vacsiny zapadoeuropskych odborovych central, tak urcite sa zmeni pozicia odborov na
Slovensku k lepsiemu a my, ktori zostaneme organizovani v odboroch a budeme to mysliet
vazne,
dopomozeme si k zvyseniu zivotnej urovne a socialnemu postaveniu nas - zamestnancov.
|
So zamerom ozdravenia ekonomiky
V posledny majovy den prerokovala vlada SR balik ekonomickych opatreni zameranych na
ozdravenie
ekonomiky. V statnej sprave sa budu znizovat naklady na uroven pred reformou v roku 1995.
Krajske
urady pocas nasledujucich dvoch rokov znizia naklady o 10% rocne, okresne urady 6 - 10%. V
systeme socialneho zabezpecenia vlada prijala rozhodnutie v zakone c. 195/1998 Z.z., ktore
znizi
vydavky na socialnu pomoc znizenim sadzby z 50 na 40%, ktorou sa urcuje vyska davky
socialnej
pomoci (paragr. 48, odst. 3) na doplnenie prijmu obcana v hmotnej nudzi zo subjektivnych
dovodov.
Znizia sa aj vydavky (spolu o 1 mld. Sk) vo fonde nemocenskeho poistenia tak, ze davka z
350 Sk sa
znizi na 275 Sk . Od 1. jula 1999 vlada schvalila celoplosne zvysenie dolnej sadzby DPH zo
6 na 10%
a od 1. juna je zavedena dovozna prirazka vo vyske 7% do 31. decembra 1999, k 1. januaru
sa znizi
jej sadzba na 5%, od jula toho isteho roku na 3% a k januaru 2001 bude platit nulova
sadzba.
Opatrenie bude uplatnovane celoplosne v rozsahu asi na 80% dovazanych tovarov. Vynimky
upresni
vyhlaska. K zaciatku roka 2000 sa znizi zakladna sadzba DPH z 23 na 22% a dan z prijmu
pravnickych osob tak, aby sa v roku 2005 pohybovala na urovni okolo 25%. K 1. januaru 2000
by sa
mali ciastocne valorizovat aj pasma sadzby dane z prijmu fyzickych osob. Vlada potvrdila
zamer od
noveho roka zaviest licencie pre zivnostnikov, co ich zbavi povinnosti viest uctovnictvo a
platit dane.
Vlada odsuhlasila aj zavedenie dane z dopravnych prostriedkov na druhy polrok 1999, co
prinesie
statnemu rozpoctu 2,2 az 2,5 mld. Sk. Zvysi sa aj spotrebna dan z tabaku a tabakovych
vyrobkov, ako
aj dane z prirodzenych monopolov. Doterajsie opatrenia na strane prijmov by mali znamenat
prinos do
statnej pokladnice 18,2 az 18,5 mld. Sk, na strane vydavkov by sa malo usetrit v socialnom
systeme
1,8 az 2 mld. Sk. Opatrenia by mali znamenat medzirocne zvysenie inflacie o 6,3%
Bez hutnickych profesii |
| Koncorocna bilancia Maturity su za nami a skuskou dospelosti uzavreli jednu etapu svojho zivota aj absolventi SOU hutnickeho v Podbrezovej. S akymi vysledkami? O informacie sme poziadali zastupkynu riaditela pre teoreticke vyucovanie Ing. Annu Pavlusovu: - Zo 105 ziakov navstevujucich posledny rocnik studia skoncilo 32 s vyznamenanim, 25 s velmi dobrym prospechom, 41 prospelo a 7 budu mat sancu preukazat svoje vedomosti v dalsom termine konania maturitnych skusok v jeseni. * A v jednotlivych odboroch? - Uspesnou maturitnou skuskou zavrsilo studium v dennej forme studia 18 mechanikov elektronikov so zameranim na spotrebnu elektroniku, 5 skoncilo s vyznamenanim, 3 prospeli velmi dobre a 10 prospeli. Mechanikov elektronikov na automatizacnu techniku sa pripravovalo na buduce povolanie 24, z toho 7 skoncili s vyznamenanim, 7 s velmi dobrym prospechom, 9 prospeli a 1 nebolo umoznene vykonat maturitnu skusku v riadnom termine. V nadstavbovom dennom studiu ukoncilo maturitou v odbore odevnictvo 32 ziakov, z toho 12 s vyznamenanim, 10 s velmi dobrym prospechom a 10 prospelo. V studiu popri zamestnani v odbore strojarstvo skoncili 19 , z toho 4 s vyznamenanim, 1 s velmi dobrym prospechom, 8 prospeli a 6 dostanu sancu az v septembri. V odbore elektrotechnika a drevarska vyroba 4 absolventi skoncili s vyznamenanim, 4 s velmi dobrym prospechom a 4 prospeli. * Ake su vysledky v ucebnych odboroch? - Zaverecne skusky ucebnych odborov nas este len cakaju. Prakticke skusky sa uskutocnia 16. - 17. juna a ustne 21. a 23. juna 1999. * Uz v predchadzajucom cisle novin sme citatelov informovali, ze situacia s naplnanim stavov novoprijatych ziakov v strednych skolach i SOU je tentokrat velmi problematicka. Zaujemcovia o studium odboru hutnictva maju vo vasej skole stale sancu a umocnuje ju slub ZP a.s. po skonceni studia absolventov aj zamestnat. Ake odbory budete od noveho skolskeho roka otvarat? - Situacia je v porovnani s predchadzajucim obdobim skutocne horsia. V minulom skolskom roku sme mali 161 novoprijatych studentov 1. rocnikov a v sucasnosti ich evidujeme len 118. Je nam velmi luto, ze aj napriek tomu, ze sme SOU hutnicke, ziaci neprejavili zaujem o studium tohoto odboru. Vzhladom na uvedene okolnosti otvarame len 3 - rocne ucebne odbory a to v dennej forme studia odbor technicko - administrativny pracovnik, mechanik opravar cestnych a motorovych vozidiel, stolar a krajcirka. V dennom nadstavbovom studiu, ktore organizujeme hlavne pre nasich absolventov ucebnych odborov, so zamerom ziskania maturitnej skusky otvarame odbor odevnictvo, strojarstvo, drevarska vyroba a elektrotechnika. Okrem uz spomenuteho studijneho odboru so zameranim na hutnictvo privitame aj zaujemcov o studium popri zamestnani v odboroch strojarstvo a elektrotechnika. Pripominam, ze podmienkou prijatia na studium so zameranim na ziskanie maturity je vyucny list v uvedenom odbore. Zhovarala sa O. Kleinova |
| Veduci oddelenia vzdelavania a rekvalifikacie Ing. P. Mlynarcik informuje |
Vzdelavanie v ZP a.s.
| - 24. maja absolvovalo 21 zamestnancov skolenie
"Planovanie kvality", realizovane firmou SGS Slovakia Kosice a vstupneho skolenia ziakov strednych odbornych skol, vykonavajucich odbornu prax v nasej akciovej spolocnosti sa zucastnilo 72 ziakov, - 25.-27. maja sa uskutocnilo skolenie o kvalite zamestnancov prevadzky taharen rur 2 a 26. maja uvedene skolenie absolvovali zamestnanci odboru expedicie a obchodnej administrativy, - 28. maja absolvovalo 30 zamestnancov skolenie vodicov referentskych vozidiel, a zaverecne zvaracske teoreticke a prakticke skusky v zakladnom kurze zvarania plamenom a zaskolenia pre rezanie kovov kyslikom absolvovalo 6 zvaracov. - 1. - 2. juna sa konalo opakovacie skolenie 38 vodicov motorovych dopravnych vozikov - od 3. juna sa konal zakladny kurz zvarania plamenom a rezania kyslikom pre 6 zvaracov - 31. maja - 3. juna sa konali periodicke uradne skusky zvarania plamenom a elektrickym oblukom pre 14 zvaracov - 1. juna - 4. juna sa uskutocnilo skolenie o kvalite vo Vt1, Vt2 a odboru expedicie a obchodnej administrativy - 4. juna sa konali skusky 6 zvaracov zo zakladneho kurzu zvarania elektrickym oblukom |
Oprava
Ospravedlnujeme sa autorke clanku " Vyuctovanie sluzieb spojenych s uzivanim bytu za
rok 1999" Ing.
Vere Bulakovej za chybu sposobenu tlaciarenskym skriatkom vo vete :V prvom riadku uvadzame
zalohy, ktore od 1. jula 1998 boli uvedene v polozke upratovanie... spravne znie: V prvom
riadku
zalohy, ktore do 1. jula 1998 boli uvedene v polozke upratovanie...
redakcia
| Policia hlasi |
POKUSY A KRADEZE |
| V januari doslo v Pipecu o pokus o kradez. Odsudzene veci
vsak vyruseny pachatel odhodil v hale. V najdenom vreci boli tri brusky a jedna elektricka akumulacna vrtacka. *** Vo februari odcudzil pachatel z Vvr ramovu pilu, pracovne rukavice, posuvne meradlo, pasmo, klieste, vrtaky, balik kancelarskeho papiera, ale aj kluce od bytu. V tejto prevadzke doslo aj k vylomeniu plechovej skrine, pachatel odcudzil 1500 Sk, kalkulacku a klieste.V Dome sportu ZP SPORT z uzamknutej skrinky pocas zapasu odcudil neznamy pachatel jednemu z hracov 500,- Sk. Paradoxom je, ze v druhom vrecku nohavic mu 1200,- Sk zostalo. Neznamy pachatel sa pokusal otvorit vo Vt 2 v kantine automat na malinovku. Z kabiny zamocnikov vo Vt 2 neznamy pachatel odcudzil brusku, vrtacku, zvaraci kabel, pilu a baterku. *** V marci to boli opat kradeze, ktore zaplnili zapisnik policie. Na Stiavnicke neznamy pachatel odcudzil zo 6 bytov vodomery a stare vodovodne baterie. Na futbalovom stadione neznamy pachatel odcudzil fax, elektricky pisaci stroj a televizny prijimac s videorekorderom. Vo Vt 2 opat neznamy pachatel odcudzil 3 kalkulacky, posuvne meradla a 1 presivany pracovny kabat. Tri skrinky vylomil pachatel aj v satni zvarovne rur, kde odcudzil sumu 600 Sk, monterky, topanky a holiaci strojcek. *** V aprili sa pokusal o kradez 20 l bandasiek neznamy pachatel , ktoreho vyrusila hliadka a tak zutekal a pokus mu nevysiel. Vo Vt 2 zlodeja lakala opat pracovna skrinka, pravdepodobne tuzba po zvysenej hygiene sposobila, ze odcudzil toaletne mydla, solvinu, ale i rukavice a presivany kabat. Hliadka policie prekazila zamer styroch mladencov, ktori sa chceli obohatit kradezou zelezneho srotu pri ZZS. *** Aj majovy zapis policie hovori o zasahu pri pokuse o kradez zelezneho srotu v Piesku. Pachatel musel odist naprazdno a 750 kg srotu bolo vratene, kde patrilo. Z nudy , alebo motiv bol iny?, pachatel vo Vt 2 povyhynal dvere pracovnych skriniek a dokonca jedny dvere aj vylomil. Nic vsak neodcudzil. "Kutac" z hladkotahanej ocele si odnasal nas spolupracovnik, hliadka policie ho vsak zadrzala na parkovisku a zeleznu tyc musel vratit. |
|
Citatelska sutaz k 160. vyrociu zalozenia podbrezovskych zeleziarni |
ZELEZIARNE V ROKOCH 1988-89
Obdobie sedemdesiatych a osemdesiatych rokov
bolo vo Svermovych zeleziarnach
obdobim investicnej vystavby, ktora znamenala zasadnu inovaciu vyrobneho programu:
| Pokracovanie z min. cisla
|
* nasa aknekta*nasa anketa*nasa anketa*nasa anketa |
LETO 1999
 |
Peter OSTRIHON, energetika |
Marek STULRAJTER, elektroservis
- Na zaklade sestrinych dobrych dojmov z pobytu v Grecku, som sa tento rok rozhodol
navstivit tuto
krajinu a stravit tu 18 dnovu dovolenku. Chcem sa tam okrem mora oboznamit s historickymi
pamiatkami - Ateny, Metamorfozy ... Keby som mal viac dovolenky, vedel by som si
naplanovat aj
zvysok leta, nakolko som bol pozvany do Chorvatska alebo by som isiel do Sturova.
Maria TAZKA, odbor obrany a ochrany
- Nechystame sa nikde, nakolko prerabame rodicovsky dom a tam pojdu vsetky nase uspory a
dovolenka. Deti pojdu na detsku rekreaciu na Margitu Ilonu.
Stefan BARIAK, kolajova doprava
- Isiel by som aj za hranice, ale cakaju ma ine povinnosti. So snubenicou sa budeme
rekreovat
aspon niekde na chate na Slovensku.
Drahomir LENART, odd. technickeho dozoru
- Dovolenkovat budeme doma. Chceli sme prihlasit deti do detskeho tabora na Margitu Ilonu,
avsak uz nebolo volnych miest. Planujeme ist aspon na tyzden k rodine do Novych Zamkov.
Jaroslav FILIPKO, energetika
- Druhy junovy tyzden odchadzam s rodinou do Grecka na ostrov Korfu. Zvysok leta deti budu
pri
starych rodicoch a este v case vikendov by sme chceli navstivit Kurinec.
Eva SPILAKOVA, ZP REO s.r.o.
- Uz stvrty rok cela moja rodina sa stretava na chate v Sulove, kde si v prekrasnom
prostredi v tomto
roku chceme predlzit dovolenky na dva tyzdne. Uz sa tesim, nakolko opat stretnem svojich
bratov a
sestru s rodinami a takto utuzujeme rodinne puto. Deti zvysok prazdnin stravia doma na
kupalisku,
pripadne budeme chodit do hor.
Jozef MEDVED, odbor obrany a ochrany
- Nepojdem v lete na dovolenku, budem doma. Som futbalovy rozhodca a tak leto prezivam na
futbalovych ihriskach. Rad si zajdem do hory na huby a uvidime, mozno navstivim aj
Besenovu.
ad/vk+foto
 |
Upriamit pozornost najmladsej generacie na svoje
zdravie to bol ciel Zdruzenej zdravotnej poistovne SIDERIA ISTOTA, ktora v minulom roku po prvykrat vyhlasila vytvarnu sutaz ziakov zakladnych skol s nazvom "NAMALUJ SI ZDRAVIE". |
 |
Tretiaci vitazmi celoslovenskej
vytvarnej sutaze "NAMALUJ SI ZDRAVIE"
2. rocnik sutaze sa uskutocnil v tomto roku od
1. aprila do 1. juna. Ziaci sutazili nielen v
dvoch kategoriach (1. kategoria ziaci 1. - 4. rocnika a 2. kategoria ziaci 5. a 9.
rocnika), ale aj v
dvoch kolach - regionalnom a celoslovenskom.
Do podbrezovskeho regionalneho kola vytvarnej sutaze sa z oslovenych zakladnych skol
prihlasilo 13. V
I. kategorii prve miesto ziskalo kolektivne dielo 22 ziakov III.B triedy, pod vedenim
triednej ucitelky
Eleny Slavikovej, zo ZS Pionierska 2 v Brezne. Ziaci zo ZS Muran ziskali dalsie
umiestnenia - Nikola
Musukova 2. a Slavomir Barila 3. miesto. V II. kategorii zvitazila Lucia Fabianova zo ZS
Pohorela, 2.
skoncila Zuzana Kovalcikova zo ZS Janosovka-Cierny Balog a 3. bola Zuzana Blazejova zo ZS
Zavadka
nad Hronom.
Vitazne prace postupili do celoslovenskeho kola v Kosiciach a odborna porota rozhodla, ze:
- vitaznou skolou v 2. rocniku vytvarnej sutaze sa stala Zakladna skola Pionierska 2 v
Brezne,
- vitaznymi kresbami sa v I. kategorii stali - kolektivna praca ziakov III. B triedy ZS
Pionierska 2 v
Brezne a praca ziacky Katariny Greckovej zo ZS Komenskeho Smizany.
Riaditel podbrezovskej pobocky ZZP SIDERIA ISTOTA, p. Ondrej Demian, odovzdal 2. juna
financnu
odmenu 6 000 Sk a vecne ceny pre ziakov III.B triedy, riaditelovi vitaznej skoly Mgr.
Vladimirovi
Kubinovi.
Blahozelame!
Zdravie mas len jedno |
| POZOR NA KLIESTE
|
Horoskop
KOZOROZEC
22.12.-20.1.
Vase bohate skusenosti sa tentokrat ukazu na nic. V kratkom case budete musiet dokazat
velkorysost a siahnut na rezervy. Spolahnite sa na priazen hviezd.
VODNAR
21.1.-20.2
Pri svojej povahe mozete lahko urobit neuvazeny krok. Dajte pozor, aby ste nestratili
priazen tych, na ktorych vam najviac zalezi.
RYBY
21.2.-20.3.
Doverujte intuicii a nespoliehajte sa na nahody. Dbajte na presnost, pretoze to je vasa
slaba stranka a prinasa vam viac starosti ako osohu.
BARAN
21.3.-20.4.
Aj ked mate smolu, nevesajte preto hlavu, ved po zlych dnoch a skusenostiach prichadzaju
zvycajne lepsie a krajsie. Dolezite je, aby ste nestratili dobru naladu a optimizmus.
BYK
21.4.-20.5.
Nech vas ani nenapadne navstivit herne, pretoze pridete aj o to posledne, co mate. Myslite
na to, ze mate pri sebe ludi, ktorym na vas zalezi. Moze sa stat, ze vam prestanu
doverovat.
BLIZENCI
21.5.-21.6.
Vasa vynaliezavost pride priatelom vhod vo chvili, ked ju budu najviac potrebovat. Ste
spolocensky, obetavy typ a nielen preto ste oblubeny a vyhladavany.
RAK
22.6.-22.7.
Ste sustredeny len na seba, o svoje najtajnejsie myslienky sa nedelite s priatelmi, ba ani
s partnerom. Svoje pracovne povinnosti si vzorne plnite. Vsetko svedci o tom, ze ste
zodpovedny, ale dajte si pozor na jazyk.
LEV
23.7.-23.8.
Nacerpana energia vam pomoze zbavit sa problemov, ktore sa nahle objavili a robia vam
starosti. Nevesajte hlavu. Nenariekajte nad osudom, ale hladajte, kto by vam pomohol.
PANNA
24.8.-23.9.
Asi vam stupnu do hlavy niektore mensie uspechy a pochvala nadriadenych. Budte pozornejsi,
dobre vam poradi osoba, ktoru podozrievate.
VAHY
24.9.-23.10
Neviete sa dockat, kedy uz budete konecne lenosit pri vode a nacerpavat energiu? Nebojte
sa, ten cas velmi rychlo pride. Ak date pozor na zradne slnko, vsetko bude tak, ako ma
byt.
SKORPION
24.10.-22.11.
Udalosti, ktore vam zaberali prilis vela casu, konecne pominuli. V najblizsich dnoch
budete konecne spokojny nielen so sebou, ale budete si moct dovolit to, po com vam srdce
“pisti”.
STRELEC
23.11.- 21.12.
Nezanedbavajte svoje povinnosti a neodsuvajte vsetko na koniec tyzdna. Vikend je na oddych
a nie na to, aby ste dohanali zameskane. Uvidite, ze sa vam to vyplati, pretoze do noveho
pracovneho tyzdna vykrocite plny elanu a spokojnosti.
Kapustova dieta
Privlastok kalifornska alebo dieta kozmonautov dostala kapustova dieta, ktora nam
pomoze schudnut
niekolko kilogramov a popritom mozeme kapustovej polievky zjest tolko, kolko vladzeme.
Avsak musime
dodrziavat predpisane 7 denne menu.
Zazracna polievka
Potrebujeme: 1 hlavku kapusty, 6 velkych cibul s vnatou, 2 zelene papriky, 6-12
cerstvych rajcin (alebo
dve konzervy), 1 zeler s vnatou, korenie, kari, petrzlenovu vnat, kopor, mozno pridat
cesnak, bazalku,
estragon, cubricu.
Postup: Vsetku zeleninu pokrajame (cerstve rajciny zbavime supky), dame do velkeho
hrnca a zalejeme
vriacou vodou. Po 10 minutach stisime ohen a varime, kym zelenina nezmakne. Nesolime!
Nepridavame
olej, maslo ci mast, ani bujon v kocke.
Polievku mozeme jest v akomkolvek mnozstve, vzdy pripravenu v chladnicke, pripadne
zmixovanu na
kasicku. Predpisana porcia nam vystaci na jeden tyzden.
KAPUSTOVA DIETA
1. den: jeme iba polievku a ovocie (okrem bananov). Mozeme pit horky caj,
kavu a vodu.
2. den: jeme polievku a zeleninu (varenu alebo surovu), najlepsie zelenu.
Nesmie sa jest fazula, hrach,
kukurica. Na veceru si uvarime alebo upecieme v supke dva zemiaky a zjeme ich bez soli,
len s kuskom
masla. Ziadne ovocie!
3. den: jeme polievku, ovocie a zeleninu (nie spolu) okrem zemiakov a
bananov. Uz by sme mali
zaregistrovat ubytok hmotnosti a mali by sme sa lepsie citit.
4. den: jeme len polievku a tri banany. Pit mozeme dosyta mlieko bez tuku
a vodu.
5. den: jeme hovadzie a rajciny. Namiesto hovadzieho masa mozeme jest
kuracie prsicka bez koze,
morcacie alebo chudu rybu. Mozeme zjest az pol kilogramu masa a 6 nevelkych cerstvych
rajcin. Maso
ma byt varene alebo opecene bez tuku a soli, ale s bylinami. Musime vypit 6-8 poharov vody
a aspon raz
zjest polievku.
6. den: hovadzie a zeleninu (zelenu) mozeme jest bez obmedzenia. Namiesto
hovadzieho mozeme jest to,
co v predchadzajuci den. Aspon raz za den zjeme porciu polievky.
7. den: uvarime si trochu tmavej celozrnnej ryze. Jeme ryzu, zeleninu a
polievku. Pijeme vela vody a
zeleninovych stiav. Citime vyrazny ubytok na hmotnosti.
| Jedalny listok od 14.-19. juna 1999 Pondelok 14.6. I. zmena Polievka: Slep. s cest., chlieb Brav. rezen na hubach, sl. ryza, salat Ciganska rostenka, ryza, salat Ovocna bublanina, kakao Salat strukovinovy miesany II.-III. zmena Polievka: Drzkova, chlieb Prirodna rostenka, ryza, salat Bravcovy perkelt, cestovina Utorok 15.6. |
Jedalny listok od 21. - 26.6.1999 Pondelok 21.6. I. zmena Polievka: Fazul. s parkom, chlieb Hov. pec. na mad. sposob, cestovina Brav. rezen na rasci, ryza, salat Zem. placky plnene masom, salat Horehronsky syrovy salat II.-III. zmena Polievka: Zel. s liat. cest., chlieb Hov. varene, parad. omacka, knedla Bratislavske brav. pliecko, cestovina Utorok 22.6. I. zmena Polievka: Kelova s ryz., chlieb Hov. rezen obal., zem.kasa, salat Segedinsky gulas, knedla Zapek. palacinky s tvarohom, kakao Letny salat II.-III. zmena Polievka: Goralska, chlieb Hov. maso na koreni, ryza, salat Vypraz. cevabcici, zem., salat Streda 23.6. I. zmena Polievka: Paradaj.s cestovinou, chlieb Hov.maso na koreni, ryza, salat Hutn.brav. pliecko, cestovina Rolnicke zemiaky, uhorka Sampinonovy salat s jablkami II.-III. zmena Polievka: Gulasova, chlieb Brav. pecene, kapusta, knedla Rybie file, zemiaky, salat Stvrtok 24.6. I. zmena Polievka: Z hlav. kapusty, chlieb Svieckova na smotane, knedla Vyp. rezen z bocika, zemiaky, salat Karfiol.mozocek so syrom, zemiaky Macedonsky salat z Tofu II.-III. zmena Polievka: Rolnicka, chlieb Brav. rezen na srb. sposob, knedla Spaniel. vtacik, ryza, salat Piatok 25.6. I. zmena Polievka: Sosovicova kysla, chlieb Rostenka na hubach, tarhona, salat Sek. pecienka, zem.privarok, chlieb Sliv. knedle, kakao Spenat. cestovinovy salat II.-III. zmena Polievka: Surdica, chlieb Milanska hov. pec., cestovina Prirod. brav. rezen, zem., salat Sobota 26.6. Polievka: Francuzska, chlieb Brav. rezen na hubach, ryza, salat |
Dychova hudba Zeleziarne Podbrezova na festivale v Rakusku
VELKOLEPE... a podbrezovska dychovka
bola pri tom
| Na zaklade poverenia Zdruzenia dychovych hudieb
Slovenska sa nas orchester zucastnil 4.-6. juna 1999 medzinarodneho festivalu rakuskych dychovych hudieb vo Viedni. Tento rok sa uskutocnil uz 20. jubilejny rocnik. Okruhle vyrocie poznamenalo cely priebeh slavnostnych podujati. Na 20. Osterreichisches blasmusikfest sa zucastnilo 43 suborov zo vsetkych spolkovych krajin Rakuska a z osmich statov Europy. Cesku republiku reprezentoval Velky dychovy orchester koncernu Skoda Mlada Boleslav a zo Slovenska bola nasa dychova hudba ako jedina. |
| Ihned po prichode do Viedne nas cakala generalna skuska na
spolocny koncert pred viedenskou radnicou. Nemali sme s jej zvladnutim problemy, nakolko sme nacvicili patnast pomerne narocnych skladieb doma a v dostatocnom predstihu. Po ubytovani v hoteli v blizkosti OSN centra vo Viedni, zacal oficialny program festivalu slavnostnym koncertom v znamom komplexe Austria Center Vienna. V prvej casti festivalu sa predstavila Stadtmusikkapelle Insbruck, mimochodom jeden z 19 orchestrov mesta Insbruck. Aj toto cislo vypoveda o sile dychovej hudby u nasich susedov. Druhu cast koncertu hrala Vojenska hudba gardoveho batalionu Vieden, pod taktovkou Obersta Prog. Mag. Hansa Schadenbauera. S vojenskou hudbou spoluucinkoval spevokol Donski kozaci. Bol to hlboky umelecky zazitok. Koncert sledovalo v kongresovej hale priblizne tritisic divakov. Medzi nimi aj rakusky minister kultury a veduci predstavitelia mesta Vieden. V sobotne predpoludnie bola nasa dychovka hostom starostu 20. viedenskeho obdovu. Pred kostolom sv. Brigity sme odohrali viac ako hodinovy koncert, ktory sa mimoriadne vydaril. Prispela k tomu dobra akustika i atmosfera, ktora ho sprevadzala. Po koncerte prijal celu kapelu starosta pan Lacina v reprezentacnych priestoroch miestnej radnice. V prihovore informoval, ze obvod ma cez 78 tisic obyvatelov a ma prevazne priemyselny charakter. Ako zaujimavost spomenul, ze na jeho uzemi je najvyssia budova vo Viedni - 208 metrov vysoky mrakodrap. Popoludni sa zacal hlavny program festivalu. Vsetky ucinkujuce dychove hudby sa sustredili na nadvori cisarskeho palaca, aby odtial postupne vypochodovali na Ringstrasse. Cela cesta popred parlament az k viedenskej radnici bola lemovana hustym spalierom divakov. Su na taketo parady zvyknuti a vedia ich ocenit nepretrzitym potleskom. V zaverecnom defile od mestskeho divadla ku radnici sme sa predviedli nielen rezkym slavnostnym pochodom, ale aj vyrovnanymi radmi a pevnym krokom. Cely priebeh natacala rakuska televizia. Kratko po 15. hodine uz boli vsetky orchestre sustredene na schodoch radnice a zacal sa monstre (velky) koncert. Spolocne ucinkovalo viac ako 2 tisic hudobnikov. Bolo to nieco velkolepe a podbrezovska dychova hudba bola pri tom. Koncert si prisli vychutnat tisice ludi, ktori zaplnili cele radnicne namestie. Na cestnej tribune ho sledovali celni predstavitelia rakuskej kultury. V slavnostnom prihovore prezidenta OBV Univ.prof. Fridricha Weyermullera dominovalo vyznamne vyrocie - 100 rokov od umrtia skladatela a hudobnika Johanna Straussa. Na zaver koncertu odovzdal pan prezident zucastnenym orchestrom ocenenia. Pohar pre nasu hudbu prevzal kapelnik Pavol Siansky, ktory ma rozhodujucu zasluhu na priprave a uspechu Dychovej hudby Zeleziarne Podbrezova v 20. rocniku festivalu dychovych hudieb Rakuska. Pozornost vzbudil aj dar nasho hlavneho sponzora, ktory prevzal v zastupeni viedenskeho primatora veduci odboru kultury magistratu Vieden. Dostali sme sa na poprednu interpretacnu uroven v ramci Slovenska. Boli sme na 14. rocniku rakuskeho festivalu v roku 1993, nasledne na dalsich podujatiach minimalne stredoeuropskeho vyznamu. Mozeme porovnavat, kde speje dychova hudba. Nestaci len dobre hrat. Muzika musi byt aj "pozeratelna". Zial, nasa "univerzalna" uniforma vo Viedni nenadchla, co nam pripomenul aj Adam Hudec, ked prisiel po koncerte gratulovat k vybornemu vykonu. Musime pouvazovat v kratkej buducnosti nad problemom, ako znasobit dobru interpretacnu uroven podbrezovskej hudby aj putavou rovnosatou na koncerty a slavnostnu reprezentaciu doma i v zahranici. Len tak sa naplni jeden z hlavnych cielov dychovej hudby - dostojna reprezentacia firmy. Na zaver ostava podakovat vsetkym clenom orchestra a kapelnikovi Sianskemu, ze sa zodpovedne pripravili na podujatie. Osobitne podakovanie patri vedeniu ZP a.s., ktore vytvorilo organizacne podmienky ucasti dychovej hudby na 20. festivale rakuskych dychovych hudieb. Nesklamali sme. Naopak, ako jediny ucastnik zo Slovenska, a prave na jubilejnom rocniku, sme upevnili dobre meno podbrezovskej dychovky v zahranici - tentokrat vo Viedni. (ik) |
| Prve skusenosti z Francuzska |
|
| Zo zapisnika turistu |
| MURANSKA PLANINA |
| Su miesta, ktore turistu lakaju svojimi tvarmi uz z dialky a
naopak, pri niektorych by sme na dialku ani netusili, ake caro skryvaju. To plati aj o Narodnom parku - Muranska planina, vyhlasenom za statom chranene uzemie v roku 1997. V druhu majovu nedelu, ked vrcholiaca jar vytvara v tejto oblasti kvitnucu zahradu, sme navstivili jeho dva skvosty . Ako prvu sme zdolali najkrajsiu roklinu - Javornikovu dolinu. Prisli sme k nej zo statnej cesty Muran-Tisovec. V nicom nezaostava za znamymi roklinami Slovenskeho raja. Pociatocny usek doliny bol pohodlny. Po tristo metroch sme vosli do vlastneho kanonu, lemovaneho vyskokymi stenami, vzdialenymi od seba len 2 - 3 metre. Obdivovali sme mnozstvo krasnych dutin, vzniknutych bocnou eroziou vody. Dno doliny neustale stupa a my sme namahavo prekonavali male vodopady. Nahromadene kmene stromov vytvarali prirodzenu prekazku. Jedinym zasahom cloveka v tejto doline su dva zelezne rebriky, ktore urychluju postup popri osem metrov vysokom vodopade. Zrazu sme sa ocitli v kotlovitom zavere doliny, obklopeni skalnymi stenami a z vysky padajucou vodou. Celej doline vladnu starocne javory. Od nich dostala tato carovna a divoka dolina meno. Druha nasa nedelnajsia tura zacala vystupom po zltej znacke z Tisovca na strmy, skalnaty vrch Hradova (893 m), ktory sa ako basta vypina zapadne od mesta. Svojim tvarom dava celemu okoliu charakter dominanty. Uz na chodniku, serpentinami vo svahu, bolo niekolko otvorenych miest, odkial su vyhlady do udolia Rimavy a na Tisovec. Vrch ma vraj pomenovanie podla toho, ze na nom kedysi stal Tisovsky hrad a nasim predkom sluzil aj ako stare slovanske sidlo. Dodnes mozno rozoznat na vrchole zvysky murov byvalych hradieb. Velmi zaujimave je dalsie pokracovanie tury z vrchu cez Hrebene. Je to dramaticky rozorvany hreben, zdobeny hrotmi bralnych vapencovych a dolomitovych vezi a stien. Zaviedol nas az ku skalnemu obrovi - Okruhlej skale. Zostup viedol dalej lesom a dolinou Furmanec az do Tisovca. Nuz, osobitny a pritazlivy je vrch Hradova najma vzacnym kvetenstvom, porastom, historiou a carovnym uzemim s jedenastimi jaskynami. Ing. P.Mlynarcik |
| II. rocnik futbaloveho turnaja |
| PUTOVNY POHAR GR ZP Ing. V. SOTAKA |
| Vsetci ucastnici boli odmeneni |
 |
Krasne slnecne, ale i horuce pocasie sprevadzalo 1. juna
finalove stretnutia ucastnikov II. rocnika futbaloveho turnaja o Putovny pohar GR ZP a.s. Ing. V. Sotaka. (Ako ste sa mali moznost docitat v predchadzajucom cisle novin, do turnaja sa zapojilo 26 skol nasho okresu a po odohrati zapasov v styroch skupinach postupili styri druzstva do finale. Kazde zo zucastnenych druzstiev ziskalo od ZP a.s. 3 tisic Sk na podporu sportovej cinnosti svojej skoly). Boj ziackych druzstiev, podfarbeny velmi burlivou atmosferou povzbudzujucich spoluziakov, prebiehal dramaticky a vyvrcholil velmi peknym, hodnotnym subojom Zakladnej skoly Pionierska 4 Brezno a Zakladnej skoly z Predajnej. Vyrovnany zapas v boji o prvenstvo skoncil remizou 2:2 a tak o vitazovi rozhodla az seria pokutovych kopov. |
Na stupen vitazov sa postavilo druzstvo ZS Pionierska 4 z
Brezna a okrem toho, ze sa stali drzitelmi
Putovneho pohara GR ZP a.s., ziskali od garanta podujatia dalsi pohar za prvenstvo,
financnu odmenu 15
tis. Sk a vecne ceny, ktore im venovali okrem ZP a.s. aj CSOB a Slovenska poistovna a.s.
Ceny
odovzdaval Mgr. Marian Zima, personalny riaditel a prezident FO ZP SPORT a.s. Druhe miesto
patrilo
druzstvu ZS z Predajnej, ktore ziskalo k poharu a vecnym cenam financnu odmenu 10 tis. Sk.
Pohar za
tretie miesto ziskali ziaci ZS z Janosovky - C. Balog, k tomu 7 tis. Sk a vecne odmeny.
Ani stvrty ucastnik
turnaja neobisiel bez odmeny. Ziaci ZS z Pohorelej dostali pohar, financnu odmenu 5 tis.
Sk a vecne ceny.
Ocenenie sa dostalo aj najlepsim hracom turnaja - Simonovi Puchymu zo ZS Predajna a
Matejovi
Ondikovi zo ZS Pionierska 4 Brezno. Najlepsie brankarske schopnosti prejavil Peter Piliar
zo ZS z
Predajnej. Ocenenym blahozelal aj predseda Stredoslovenskeho futbaloveho zvazu Jozef
Parso. V den
konania turnaja totiz zasadal v hoteli Stupka na Taloch vykonny vybor SFZ a vychova
mladeze je tiez
oblastou ktorej chcu venovat viac pozornosti, je pochopitelne, ze po skonceni rokovania
niekolki
funkcionari zvazu zavitali aj na futbalovy stadion a so zaujmom sledovali zanietene
zapolenie malych
hracov. A ake boli ich dojmy? Za vsetkych sme oslovili Jozefa Jankecha, byvaleho trenera
slovenskej
reprezentacie: " V Podbrezovej som bol uz niekolkokrat, ale na futbale som po
prvykrat. Vidim na ihrisku
velmi sikovnych hracov a verim, ze z nich vyrastu pri dobrom treningu a pri tej pomoci,
ktoru zeleziarne
hracom poskytuju, dobri futbalisti a dobri reprezentanti."
 |
Co dodat na zaver? Nezabudnutelne zazitky z pohladu na
sposob, akym sa dokazali tito mali hraci vzit do hry, prezivat radost z vitazstva, ci prejavit sklamanie... umocnene skutocnostou, ze toto podujatie uz po druhykrat, hlavne vdaka Zeleziarnam Podbrezova a.s., a ZP SPORT a.s., uputalo pozornost celeho okresu, zaroven slova chvaly na adresu sponzorov a organizatorov, davaju podnet ku konstatovaniu, ze to bolo jedno z podujati, ktore znamenaju neocenitelny prinos pre vychovu nasej mladeze, ale zial, takych sponzorov a organizatorov ako su ZP je velmi malo. O. Kleinova |
Klub zavesneho lietania pripravuje |
Klub zavesneho lietania ZP SPORT a.s. privita od 30. juna do 5. jula ucastnikov Medzinarodnej sutaze v zavesnom lietani, uskutocnia sa zaroven aj Majstrovstva Slovenska ´99 a sutaz o Pohar Podbrezovej ´99. Skusenosti organizacneho vyboru, ktoreho niektori clenovia maju uz trinastrocnu prax z pripravy takychto podujati a ktory svoje schopnosti potvrdil vlani vydarenym priebehom majstrovstiev Europy v zavesnom lietani, davaju predpoklady, ze opat budu moct nielen ucastnici - pretekari, ale i ostatni privrzenci tohoto sportu nadobudnut mnozstvo peknych zazitkov. Sutaz bude nielen prilezitostou na prezentovanie sucasnej letovej zrucnosti pilotov zavesneho lietania a rekapitulaciou vykonov pred bliziacimi sa Majstrovstvami sveta ´99 v zavesnom lietani v talianskej Perugii, ale zaroven aj na nadviazanie novych priatelstiev na medzinarodnej urovni. O.K |
 |
Spod volejbalovej siete O tom, ako v muzskom volejbale pokracuju dalej po ukonceni krajskej sutaze rocnik 1998 - 1999, v ktorej nasi muzi VK 40 ZP SPORT a.s. obsadili 1. miesto, nas informuje veduci muzstva Ivan Prosovsky:
|
| - Po ukonceni sutaze sme sa plne pripravovali na postupovu sutaz vo volejbale muzov
neregistrovanych druzstiev pre rok 1999. Okresne kolo bolo pridelene Slovenskym zvazom ZRTV nasmu volejbalovemu klubu. Do okresneho kola sa prihlasili 3 druzstva a zapasy o postup do krajskeho kola sa uskutocnili v nasej telocvicni na Stiavnicke. Vitazom sa stalo druzstvo VK 40 ZP Sport a.s. a na druhom mieste sa po dobrom vykone umiestnilo druzstvo VK MIX ZP Sport a.s. Vitazne druzstvo postupilo do krajskeho kola, ktore sa uskutocnilo v Banskej Bystrici 23. maja, za ucasti druzstiev zo Ziaru nad Hronom a z Banskej Bystrice. Vo vzajomnych stretnutiach nase druzstvo vyhralo so Ziarom 2:0 a prehralo po vyrovnanom vykone s Banskou Bystricou 1:2. V celkovom umiestneni skoncilo na druhom mieste a tym :nepostupilo do celoslovenskeho finale. * V prestavke krajskeho zapolenia nasi volejbalisti naberaju skusenosti z letnych turnajov. Co ich caka v tomto roku? - Za sebou uz mame turnaj o putovny pohar ku Dnu policie, ktoreho druhy rocnik sa uskutocnil 26. maja v Banskej Bystrici. Turnaj mal velmi dobru sportovu uroven a zucastnilo sa ho sedem zmiesanych policajnych druzstiev z celeho Slovenska a druzstvo VK 40 ZP Sport a.s., posilnene o skusene hracky - Sonu Luptakovu a Dagmar Maculovu. Po dobrom sportovom vykone, ked hned v prvom zapase sa nam podarilo zdolat minulorcneho vitaza - druzstvo UNV Kralova, Banska Bystrica, sme v celkovom hodnoteni skoncili na 1. mieste, na 2. skoncilo UNV Kralova, 3. miesto obsadilo druzstvo ORPZ Banska Bystrica. Nase druzstvo, ako vitaz turnaja ziskalo pohar 2. rocnika, ako aj putovny pohar a povinnost, startovat v nasledujucom 3. rocniku v roku 2000. V priebehu letneho obdobia nas cakaju turnaje v ramci Volejbaloveho klubu ZP Sport a.s. v sportovom areali hotela Golf na Taloch, dalej turnaj Memorial Teodora Simku v Mostenici, domaci turnaj o Pohar ZP a.s. na Bilej Medvedici na Bystrej, turnaj zmiesanych druzstiev v Predajnej a samozrejme priprava na dalsi rocnik krajskej sutaze. V.K |
