 |
|||||||
 |
|
||||||
|
|||||||
|
|
||||||
| Novy vstup nielen pre efekt |
Slavnostnym prestrihnutim pasky 1. jula 1999 Ing. Vladimir Sotak, generalny riaditel ZP a.s., za pritomnosti riaditelov jednotlivych usekov odovzdal do uzivania pracovnikom odboru obrany a ochrany novovybudovanu vratnicu v starom zavode.
S vystavbou sa zacalo v jeseni uplynuleho roku a svoj podstatny podiel na jej realizacii nesie odbor technickeho a investicneho rozvoja a firma Hronstav. Sucastou tejto investicnej akcie bolo aj riesenie dopravy a tak prvym krokom, este pred zacatim vystavby, bola rekonstrukcia roky nepouzivaneho mosta, ktory bolo potrebne “zdvihnut” o pol metra. Dlhorocny problem jednak nevhodnych vstupnych priestorov, ale i komplikovanej dopravy hlavne pre “tazke motorove vozidla” sa tak stal minulostou. O.K. |
NEPREHLIADNITE!!! Nastupne terminy na detsku rekreaciu MARGITA - ILONA (prostrednictvom agentury REKREA) 17. jula (2 turnus) 31. jula (3 turnus) 14. augusta (4 turnus) DEMANDICE (prostrednictvom agentury OK ZIAR NAD HRONOM) 20. jula (2 turnus) 2.augusta (3 turnus) |
| Blahozelame Medzi spravnych riesitelov 10. kola nasej sutaze sa zaradili vsetci ti, ktorych odpoved znela: ZELEZIARNE PODBREZOVA, ucastinna spolocnost - ( EISENWERKE PODBREZOVA, A.G.). Stastena vsak priala p. Janovi Grecovi z vyrobno – dispecerskeho odboru, ktoremu cenu – keramiku a vitaminovy balicek venoval riaditel pobocky SIDERIA – ISTOTA ZZP p. Ondrej Demian. Na riesenie ulohy 11. kola cakame v redakcii najneskor 15. jula 1999. |
 |
71. MEDZINARODNY PRIEMYSELNY VELTRH V POZNANI |
| Polsko, jedna z najdynamickejsie sa rozvijajucich vychodoeuropskych krajin, sa stava pre nasu spolocnost vyznamnym trhom pre vsetky vyrobkove komodity. Do Polska sme od zaciatku roka vyviezli valcovane rury, presne rury, rurove obluky, plynule odlievane bloky za viac ako 100 mil. Sk. Vacsinu tohto objemu sme realizovali prostrednictvom nasej obchodnej spolocnosti SLOVRUR S. z o.o., Stalowa Wola. |
| 71. Medzinarodny priemyselny veltrh
v Poznani, ktory sa konal v dnoch 14.-18. juna 1999 bol dobrou prilezitostou
stretnut sa s nasimi sucasnymi i potencionalnymi zakaznikmi. Zastupcovia
Zeleziarni Podbrezova a.s., SLOVRUR-u, ale aj dcerskej spolocnosti TTS Svinov, mali
moznost pocas piatich dni nielen rokovat s obchodnymi partnermi, ale urobit si obraz
o celkovej situacii polskeho trhu s hutnickymi produktmi. V prvy den veltrhu sme privitali na nasej pode velvyslanca SR v Polsku p. Ondreja Nemcoka s manzelkou, obchodneho radcu SR p. Frantiska Lacha a honorarneho konzula SR v Poznani p. Piotra Stanislava Slyczynskeho. Pan velvyslanec, okrem ineho, vyjadril lutost nad skutocnostou, ze sa na tak vyznamnej akcii a na tak perspektivnom trhu prezentuju len tri slovenske firmy (ZP a.s., VSZ Kosice a.s., a ZTS Sabinov). Pre porovnanie uvadzam, ze firiem z Ceskej republiky sa prezentovalo 52 a slovenskych spolocnosti v roku 1997 bolo 21. Vyznamnou sprievodnou akciou veltrhu boli tzv. Europske dni, na ktorych bola prezentovana v jednotlivych odbornych sekciach problematika zaclenovania sa Polska do Europskej unie. Z bohateho programu Europskych dni sme si vybrali seriu prednasok v sekcii Metalurgia. Zastupcovia polskeho Ministerstva hospodarstva a Ministerstva pre privatizaciu informovali pritomnych napriklad o harmonograme privatizacie a restrukturalizacie polskeho hutnickeho priemyslu, do ktoreho je zahrnutych 25 hutnickych spolocnosti, vcitane dvoch najvacsich – Huty Katowice S.A. a Huty im. T. Sendzimira. Do restrukturalizacneho programu su zaradeni i nasi konkurenti, vyrobcovia rur – Huta Jednosc S.A., Huta Buczek S.A. a Huta Andrzej.
|
Ing. A. Mojzis, as. VR, informuje: |
POLROK VO VYROBE |
Zaciatok letnych prazdnin signalizuje, ze rok 1999 sa preklopil do svojej druhej polovice. Ked sa na prvy polrok pozrieme z hladiska plnenia vyrobnych uloh, mozeme konstatovat, ze plnenie vyrobnych uloh bolo silno ovplyvnovane zakazkovou naplnou, ktora, vzhladom na pretrvavajucu celosvetovu recesiu hutnickych vyrobkov v jednotlivych mesiacoch a druhoch vyrobkov, znacne kolisala. Prijatymi restriktivnymi opatreniami stanovene zamery tvorby zisku boli zrealizovane a tym bol naplneny zamer 1. polroku 1999. Prispela k tomu pomerne stabilna zakazkova napln bezsvikovych presnych rur, zvarovanych rur velkych priemerov, ktore aspon scasti eliminovali nizsi zaujem o plynule odlievane ocelove bloky, navarovacie obluky a vyrobky z druhovyroby.
V jednotlivych vyrobnych prevadzkach boli v minulom mesiaci dosiahnute vysledky:
Oceliaren svoje vyrobne ulohy splnila len na 72,6%, stanoveny mesacny rozpis vyroby nesplnila o 6 568 ton ocele. V tejto prevadzke sa najkritickejsi prejavil nedostatok zakazkovej naplne a kedze v predchadzajucich mesiacoch sme vytvorili vysoke zasoby polotovarov pre valcovnu rur, v poslednom tyzdni mesiaca bol nariadeny jeden den vyrobneho “prestoja”. Podobne nizke plnenie sme zaevidovali aj vo vyrobe na predaj, planovane ulohy v tejto polozke boli splnene na 62 percent. Vplyvom naakumulovanych zasob hotovych vyrobkov z predchadzajucich mesiacov najlepsie vysledky boli dosiahnute v nakladke plynule odlievanych ocelovych blokov, ktora bola splnena na 98,6 percenta.
Vo valcovni rur boli v minulom mesiaci splnene vyrobne ulohy v distribucnej vyrobe na 88,1 percenta, z toho vyroba polotovarov pre nase dalej spracujuce prevadzky tvorila z uvedenej vyroby 34 percent a realizacia 66 percent. V prevadzke aj v minulom mesiaci bol na trati, vzhladom k momentalnej zakazkovej naplni, vyuzivany sestdnovy trojzmenny rezim striedania zmien. Na upravarenskych operaciach sa podielali pracovnici samotnej valcovne rur, ako aj pracovnici taharne rur II. Z expedicneho miesta valcovne rur bolo expedovanych 6 724 ton a z expedicneho miesta taharne rur II 1326 ton, v prevaznej miere kotlovych rur.
Vo zvarovni rur velkych priemerov zakazkova napln v porovnani s majom 1999 bola nizsia a preto boli dosiahnute len priemerne vysledky. Prevadzka svoje vyrobne ulohy splnila len na 73,8 percenta. Svoje ekonomicke vysledky si prevadzka vylepsila pracou vo vykonoch, ktore boli v minulom mesiaci zrealizovane v hodnote 219 tisic Sk.
Zakazkova napln taharni rur bola aj v minulom mesiaci priemerna, co sa odrazilo na dosiahnutych vysledkoch. Celkove v obidvoch taharnach rur boli vyrobne ulohy splnene na 82,9 percent, pricom taharen rur I vykazala 101,1 percentne plnenie a taharen rur II len 77 percentne plnenie. Ulohy nakladky boli v minulom mesiaci splnene na 85,3 percenta, pricom taharen rur I vykazala 86,9 percentne plnenie a taharen rur II 84,9 percentne plnenie planovanych uloh.
Stredisko oblukaren pocas celeho mesiaca pracovalo v dvojzmennom patdnovom rezime striedania zmien a svoje planovane ulohy splnila len na 55,6 percenta. Podobne nizke plnenie bolo zaevidovane aj v nakladke hotovych vyrobkov, ulohy planu boli splnene len na 68,9 percenta.
V hutnickej druhovyrobe zakazkova napln nedosahuje stale planovane zamery a aj v minulom mesiaci sme zaevidovali velmi nizke plnenie. Celkove bol za minuly mesiac z prevadzky vyvezeny tovar v hodnote 5,8 milionov Sk, co znamena, ze vyrobne ulohy boli splnene len na 36 percent vo vyrobkoch druhovyroby a na 73,8 percenta vo vyrobe hydraulickych rur.
Kedze uplynul prvy polrok, strucne zhrniem dosiahnute vysledky v jednotlivych
prevadzkach za uplynulych sest mesiacov:
Zaverom mozno konstatovat, ze dosiahnute vysledky prveho polroka v objemovych, ako aj v ekonomickych ukazovateloch, odrazaju nasu poziciu na trhu. Vstupujeme do dalsieho polroku, v ktorom uz hned na zaciatku sa musime vysporiadat s dosledkami vladnych opatreni, ktore zasiahnu do nakladovej oblasti, nielen v jednotlivych vyrobnych prevadzkach, ale v celej akciovej spolocnosti. V tomto mesiaci nas cakaju stredne opravy v taharni rur I a vo zvarovni rur velkych priemerov, v auguste sa uskutocnia v oceliarni a vo valcovni bezsvikovych rur. Vykonanie tychto oprav, samozrejme nutnych pre dalsi chod prevadzok, zaberie znacne mnozstvo financnych prostriedkov, co rozhodne trochu uberie z doposial vytvoreneho zisku. Aby tato strata bola co najnizsia, je nutne pocas opravy velmi precizne a zodpovedne posudzovat kazdu nakladovu polozku a tak dosiahnut minimalizaciu nakladov.
Za dosiahnute vysledky v prvom polroku 1999 v mene vyrobneho useku dakujem vsetkym pracovnikom akciovej spolocnosti a do plnenia vytycenych uloh v tomto mesiaci prajem celemu pracovnemu kolektivu vela pevneho zdravia a pracovnej pohody.
| Organizacne normy a dodatky k nim vydane oddelenim organizacie a riadenia od 21.3.1999 do 20.6.1999 |
S M E R N I C E
S-435/99 Cinnost prevadzky Vt 2:
- zodpovednost vedenia prevadzky,
- zamestnanci pre overovanie (kontrolu) kvality,
- system kontroly kvality,
- charakteristika stredisk, informacne toky, zoznam profesii,
- overovanie kontrolnych, skusobnych a meracich zariadeni,
- nezhodne vyrobky, NaPO,
- evidencia a identifikacia materialu,
- priprava a skolenie zamestnancov.
S-447/99 Vnutropodnikove uctovnictvo v ZP a.s.:
- uctovny rozvrh, hospodarske a nakladove strediska,
- vnutropodnikove uctovne doklady,
- vydajky, prevodky, automaticke spracovanie prevodiek,
- vnutropodnikove druhy dokladov,
- uctovna uzavierka vo vnutropodnikovom uctovnictve,
- rozbory hospodarenia.
S-453/99 Zavedenie systemu hodnotenia zamestnancov - HODZAM v personalnej praci ZP a.s. Podbrezova:
- vyuzivanie hodnotenia a jeho ciele,
- postup, koncepcia, system, model, vyuzitie a principy hodnotenia,
- kategorie hodnotenych zamestnancov,
- kriteria hodnotenia,
- zaznam z hodnotenia, navrhy a opatrenia.
S-484/99 Ochrana statneho a sluzobneho tajomstva v ZP a.s. Podbrezova:
- zabezpecenie ochrany utajovanych skutocnosti v Poo,
- ochrana pisomnosti obsahujucich utajovane skutocnosti a evidencnych pomocok, zasady ich
vyradovania,
- manipulacia a doprava pisomnych a inych materialov obsahujucich utajovane skutocnosti,
- ochrana statneho tajomstva na useku vyskumu, vyvoja, projekcie a vyroby,
- vedenie evidencie.
S-485/99 SEM - planovanie:
- postupovy diagram pre urcovanie environmentalnych aspektov
vplyvov cinnosti, vyrobkov, sluzieb a tvorbu REAV, komentar,
- planovanie dlho a kratkodobych environmentalnych cielov a uloh, tvorba, realizacia
programov SEM, postupovy diagram, komentar,
- hodnotenie zavaznosti environmentalnych vplyvov a poradia dolezitosti,
- dokumentacia.
S-486/99 SEM - monitorovanie vod, ovzdusia a pracovneho prostredia:
- schema monitorovania znecistenia vod, ovzdusia a pracovneho
prostredia v ZP a.s.,
- sposob akostneho a kvantitativneho monitorovania vod, ovzdusia a pracovneho prostredia,
- dokumentacia.
P O K Y N Y
PO-140/99 Poskytovanie vernostneho pri pracovnych vyrociach
D O D A T K Y K S M E R N I C I A M
I. dod. k S-264/99 Priprava a vzdelavanie zamestnancov ZP a.s. Podbrezova
I. dod. k S-384/98 Prava a povinnosti veducich zamestnancov pri personalnych a funkcnych zmenach zamestnancov ZP a.s.
I. dod. k S-459/99 Cinnost referatu racionalizacie stavov a normovania prace personalneho odboru ZP a.s.
II. dod. k S-475/98 Tvorba zakazkovych cisiel v pomocnej a ostatnej priemyselnej vyrobe
III. dod. k S-244/98 Casove rozlisovanie nakladov, vynosov a opravne polozky
III. dod. k S-274/95 Metrologicky poriadok
III. dod. k S-415/94 System vybavovania obchodnych pripadov na vstupe
III. dod. k S-436/97 Cinnost prevadzky Vt 1 a oblukaren
III. dod. k S-441/97 Cinnost prevadzky Vo
IV. dod. k S-441/97 Cinnost prevadzky Vo
D O D A T K Y K P O K Y N O M
I. dod. k PO-160/97 Obeh dokladov pri spracovani trosky a ostatneho odpadu z prevadzky Vo
II. dod. k PO-160/97 Obeh dokladov pri spracovani trosky a ostatneho odpadu z prevadzky Vo
II. dod. k PO-143/97 Zasady pre poskytovanie odmien z fondu veduceho
III. dod. k PO-162/97 Zavedenie systemu IKVS
Individualne riadiace akty a informacne akty GR, |
R O Z H O D N U T I A
7/99 Menovanie timov zamestnancov pre dobudovanie systemu
riadenia kvality
8/99 Zmena pracovneho rezimu v prevadzke valcovna bezsvikovych rur - maj 1999
9/99 Casovy harmonogram kyvadlovej dopravy
10/99 Menovanie komisie pre vyber dodavatela na "Kogeneracnu jednotku" v
ZP a.s. Podbrezova
P R I K A Z Y
10/99 Kontrola, udrzba a prehliadka stavu elektrickeho
zariadenia v ZP a.s.
11/99 Opatrenia na odstranenie nedostatkov zistenych obnovovacim reauditom a
zdokonalenie systemu riadenia kvality
12/99 Zavedenie dovoznej prirazky
Poznamka: Platne organizacne normy su v plnom zneni k nahliadnutiu vsetkym uzivatelom INTRANETU na nasledovnej adrese: http://dbmis/informatika/VPN/Index.htm
NEPREHLIADNITE! Narok na rodinne pridavky pre rok 1999 si poberatelia rodinnych pridavkov mozu uplatnit pri svojich mzdovych uctovnicok najneskor do konca jula 1999. |
SIDERIA - ISTOTA |
Bude vas zaujimat:
SIDERIA - ISTOTA ZZP ma siet 12 pobociek a 62 expozitur po celom Slovensku. Zdravotna starostlivost je zabezpecena v 8 000 zmluvnych statnych i nestatnych zariadeniach zaradenych do siete zdravotnickych zariadeni. V sucasnosti ma vyse 431 tisic poistencov. Stvrtinu z uvedeneho poctu tvoria hutnici a ich rodinni prislusnici.
Za prvy stvrtrok 1999 tvorili naklady na jednotlive druhy zdravotnej starostlivosti celkovy objem cca 510 milionov Sk. Z toho najvacsi podiel bol vydany pre poistencov na lieciva lekarnam, vo vyske 203,7 miliona Sk, do nemocnic a ustavov vyse 161 milionov Sk a vyse 76 milionov Sk lekarom primarnej ambulantnej starostlivosti. Ostatne naklady predstavuju specialnu ambulantnu zdravotnu starostlivost, kupelnu starostlivost, zdravotnicke pomocky, vydavky na liecenie v cudzine a ostatne vydavky.
Nova vyhlaska Ministerstva vnutra SR sa dotyka aj hutnickej vyroby |
| : Zoznamte sa so zakonmi Vyhlaska v paragrafe 10 upresnuje mnozstvo skladovanych horlavych kvapalin na pracoviskach s hutnickou alebo strojarskou vyrobou podla podorysnej plochy s nehorlavym, resp.zmiesanym konstrukcnym celkom, kde mozno ulozit najviac 15 metrov kubickych horlavych kvapalin IV. triedy nebezpecnosti, a to v prepravnych obaloch alebo kontajneroch. V paragrafe 11 stanovuje moznost uskladnenia horlavych kvapalin aj v poziarnych usekoch radovej alebo hromadnej garaze. V priestore jedneho miesta na statie mozno uskladnit kvapalne paliva v nerozbitnych obaloch s objemom najviac 20 litrov pre motocykel, trojkolku, stvorkolku a osobny automobil a 60 litrov pre autobus, nakladny a specialny automobil, tahac, traktor a pracovny stroj. Okrem toho sa daju na tychto miestach ulozit horlave kvapaliny vsetkych tried nebezpecnosti s objemom najviac 20 litrov pre motocykel, trojkolku, stvorkolku a osobny automobil, 20 litrov pre autobus, nakladny a specialny automobil a 80 litrov pre tahac, traktor a pracovny stroj. Vyhlaska v paragrafe 14 stanovuje pripustne mnozstva objemov skladovanych horlavych kvapalin vsetkych tried nebezpecnosti a v paragrafe 15 mnozstva skladovanych horlavych kvapalin v objektoch vo vlastnictve alebo uzivani fyzickych osob, a to: 200 litrov horlavych kvapalin vsetkych tried nebezpecnosti (toto ustanovenie sa nevztahuje na bytove domy a stavby na docasne ubytovanie), 5 litrov horlavych kvapalin v byte a prislusenstve. V pivniciach alebo suterenoch sa moze pre kazdy byt ukladat na ucely lokalneho vykurovania najviac 100 litrov kvapalneho paliva len v prenosnych obaloch oddelenych od pevnych horlavych materialov a paliv, pricom objem prepravneho obalu moze mat najviac 50 litrov. Dalej 20 litrov horlavych kvapalin vsetkych tried nebezpecnosti - 5 litrov moze byt v rozbitnych obaloch. Z dalsich zmien podstatna je v paragrafoch 17 a 20, ktore upresnuju stavebne riesenie skladov horlavych kvapalin a prevadzkarni s horlavymi kvapalinami. Prevadzky a sklady vybudovane alebo navrhnute este pred dnom ucinnosti vyhlasky musia byt upravene najneskor do piatich rokov. |
| Krajsky festival detskych domovov vo Valaskej |
| Krasne slnecne pocasie sprevadzalo
popoludnajsie stretnutie deti z detskych domovov nasho kraja na 1. rocniku festivalu
konaneho 25. juna 1999 vo Valaskej. V programe vystupil romsky subor z Jakuba, folklorny
subor Mladost Ternipen zo Sasovej, mazoretky z Jesenskeho, spevacky subor zo Zeleznej
Breznice, tanecny subor Tornale, Novej Bane, svoje umelecke vlohy predviedli deti aj z
detskych domov Brezna i Valaskej. Pri tejto prilezitosti sa konal aj " den otvorenych
dveri" v Detskom domove a Osobitnej skole vo Valaskej. Ucastnici si tu mali moznost
prezriet vystavu prac deti a stretli sa aj so zastupcami obcianskeho zdruzenia Navrat. O.K. |
Delenie ocelovych zvyskov “kyslikovou kopijou” |
| "Ako sa dari prevadzke SROTOVE POLE PIESOK plnit tohtorocne predsavzatia?", opytali sme sa Ing. Roberta Plsika, veduceho prevadzky: - Cinnost nasej prevadzky zahrna tri hlavne oblasti. Prvou je
prijem, uprava a zvoz srotu, druhou je spracovanie trosky a tretou separacia materialu na
halde Siklov. Pri spracovani srotu sme zacali uplatnovat jeho dosledne triedenie pri vykladani do jednotlivych sektorov srotoveho pola, s cielom znizit viacnasobnu manipulaciu. Nasledne spracovanie srotu na jednotlivych technologickych zariadeniach je plynulejsie a vykonnejsie. V tomto roku sme hladali v spolupraci s odborom technickeho a investicneho rozvoja vhodnu technologiu na spracovanie ocelovych zvyskov velkych hrubok, tzv. "bonbonov", ktorych hmotnost v niektorych pripadoch dosahuje az 10 ton. Bez upravy uvedeny material nebolo mozne pouzit v oceliarni a boli sme nuteni ho predavat externej firme. Podarilo sa nam navrhnut, a aj v provizornych podmienkach odskusat technologiu delenia ocelovych zvyskov pomocou “kyslikovej kopije”. Princip prace spociva v tom, ze prud kyslika prechadza ocelovou rurkou, ktorej koniec je nahriaty na zapalnu teplotu a vedeny priamo do miesta rezu. V mieste rezu natavuje ocel. Vyhodou je, ze pri praci s kopijou sa nepouziva nahrievaci plamen. Uvedena technologia ma nizke zriadovacie naklady a rychlu navratnost. V dalsej etape v spolupraci s odborom technickeho a investicneho rozvoja, dobudujeme pracovisko, vcitane prevadzkovych a bezpecnostnych predpisov. V oblasti spracovania trosky v prvom stvrtroku sme triedili oceliarensku trosku nakumulovanu za rok 1998. Pretriedili sme 24 600 ton materialu, z toho sme vyrobili 16 000 ton frakcii umeleho hutneho kameniva vo frakciach 0 - 8 mm, 8 - 22 mm a 22-63 mm. So zamerom rozsirenia ponukaneho sortimentu umeleho hutneho kameniva sme zakupili dalsie sita na triediaci stroj VIPER 301 a tak sme schopni vyrobit a ponukat az 8 druhov frakcii. Okrem samotnej vyroby kameniva potrebujeme ziskat tzv. "technicke osvedcenie" a nasledne poziadat Technicky a skusobny ustav stavebny o certitikaciu kameniva. Tieto skusky by sa mali uskutocnit v mesiacoch jul az september. Ziskanie osvedceni je nevyhnutne z hladiska uplatnenia kameniva v betonovych zmesiach, kde novy Zakon c. 90/1998 Z.z. - o stavebnych vyrobkoch jasne definuje poziadavky, ktore musi stavebny vyrobok splnat. V sucasnej dobe pripravujeme skusky aj vzorky zamkovej dlazby. Vzorky budu odovzdane do skusobneho ustavu na vykonanie preukaznej skusky. Predpokladame, ze vysledky skusok budu zname do konca roka 1999. Zaverom spomeniem tretiu oblast nasej cinnosti - spracovanie materialu na halde Siklov. Po skonceni vyroby umeleho hutneho kameniva v prevadzke Srotove pole Piesok od 28. marca prebieha cinnost upravarenskej linky na halde Siklov. V tomto roku sme sa zamerali na zvysenie vykonov zlepsenou organizaciou prace, pri sucasnom znizeni nakladov. Od konca marca do konca juna sme spracovali 70 000 ton materialu a vyseparovali sme 2 700 ton vsadzkyschopneho kovu. Cinnost na halde by mala byt ukoncena v roku 2000, po ukonceni celkovej rekultivacie haldy. Podakovala V. Kukolova |
| precitali
sme si ZO SVETA OCELE |
Boj europskeho oceliarskeho priemyslu proti lacnym dovozom z Azie a z vychodnej Europy je stale ostrejsi. Ako oznamilo nemecke Hospodarske zdruzenie pre ocel, Eurofer podal Europskej komisii antidumpingove zaloby proti dovozom hrubeho plechu z Ciny, Indie, Macedonie a Rumunska. Podla europskeho antidumpingoveho prava musi Europska komisia do 45 dni rozhodnut o dumpingovom konani. Zavedenie pokutovych ciel potom moze byt realizovane do 60 dni od zacatia konania. Pokutove cla mozu byt v niektorych pripadoch uplatnene so spatnym ucinkom. Hospodarske zdruzenie k uvedenemu dodava, ze len podanie dumpingovej zaloby proti dovozom tepleho sirokeho pasu , uplatne v novembri minuleho roka, viedlo k znacnemu zlepseniu situacie na oceliarskom trhu Europskej unie. VYVINUTA NOVA MAGNETICKA ZLIATINA Japonske konzorcium priemysel-vlada-akademicky vyskum vyvinulo na zeleze zalozenu amorfnu makku magneticku zliatinu s priepustnostou 15 krat vyssou, ako kremikova ocel a dalsie tradicne krystalicke magneticke materialy a to s vyuzitim procesu odlievania s pomalym chladenim. |
* nasa aknekta*nasa anketa*nasa anketa*nasa anketa |
Cas letnych dovoleniek je zaroven obdobim oddychu a zabavy a tak sme aj my vstupili na chvilu do sveta rozpravok a v nasej ankete sme sa netradicne opytali:
"Mat tak Arabelin prsten. Co by ste si zazelali?"
Radek HUNA, hutnicka druhovyroba
- Zelal by som si aby sme sa tu mali vsetci lepsie, aby okrem nasej fabriky prosperovali aj tie ostatne, aby si ludia mohli kupit to, po com tuzia ... Da sa to zhrnut do jednej vety - aby kazdy mal dovod usmievat sa. Ked sa clovek usmieva, znamena to, ze je spokojny a je mu dobre.
Ing. Maria KEKENAKOVA, veduca hospodarsko - socialneho odboru:
- Priala by som si zdravie pre priatelov a svojich najblizsich, pretoze to je, myslm si, prvorade. A kazdemu nech sa splni to, po com najviac tuzi a co chce.
Jan KOVAROVIC, elektroservis:
- Zelal by som si mier na celom svete, aby nebolo vojen a ludia zili v laske. Vsetkym by som zelal zdravie, lebo to je najdolezitejsie a samozrejme, aby sme sa vsetci mali relativne dobre.
Desanka PETRINCOVA, ZP SPORT a.s.:
- Za najvacsiu hodnotu povazujem zdravie a preto by som si v prvom rade zazelala, aby vsetci ludia boli zdravi a kedze aj medziludske vztahy su velmi narusene, priala by som
si, aby sme vsetci zili v porozumeni a s pochopenim pristupovali k problemom tych ostatnych.
Patrik VEVERKA, odbor obrany a ochrany:
- Zelal by som si zdravie, aby vsetci mali vacsie zivotne istoty a aby vladla spokojnost medzi ludmi.
Maros ZVARIK, taharen rur 1:
- Mojim zelanim by bolo hlavne zdravie pre celu rodinu, aby sme mali dostatok financii na zabezpecenie existencie a aby nebolo nasim problemom vyjst od vyplaty do vyplaty.
Lubomira LUPTAKOVA, Gastro servis s.r.o.:
- Priala by som si zdravie v rodine, aby bola robota a vsetci aby sa mali dobre.
Ivan Kasa, odbor informatiky
- Zelal by som si zdravie, stastie a ked sa mi to splni, z toho sa vlastne odvija vsetko ostatne...
ad/ok
Citatelska sutaz k 160. vyrociu zalozenia podbrezovskych zeleziarni |
HISTORICKA PREMENA ZELEZIARNI- II. cast
Pocas svojej existencie podbrezovske zeleziarne niekolkokrat zmenili
svoje firemne pomenovanie.
Z analov dejin spolocnosti vyberame informacie o sprave spolocnosti, nazve firmy v
urcitych
historickych etapach do roku 1989:
Pokracovanie z min. cisla
STREDOSLOVENSKE ZELEZIARNE, narodny podnik, PODBREZOVA
Poverenictvo Slovenskej narodnej rady pre verejne prace, odbor pre veci banske a hutne v Kosiciach, uvalilo 9. marca 1945 spolocnu spravu na zavody firmy Zeleziarne Podbrezova, ucastinna spolocnost, pod vedenim Dr. Ing. Vladimira Langera. 13. jula 1945 Poverenictvo SNR pre priemysel a obchod v Bratislave uvalilo na zeleziarne narodnu spravu. Sucasne odvolalo docasnu spolocnu spravu a za narodneho spravcu menovalo Dr. Ing. Vladimira Langera. Na zaklade Dekretu prezidenta republiky o znarodneni bani a niektorych priemyselnych podnikov, po dohode s ministerstvom financii a dohode s Poverenictvom priemyslu a obchodu, minister vymerom c.j. IV/4 158-306/1946, zo dna 7. marca 1946, ku dnu 1. januaru 1946 zriadil narodny podnik so znenim firmy STREDOSLOVENSKE ZELEZIARNE, narodny podnik, PODBREZOVA. Zeleziarne podliehali pod Ceskoslovenske zavody kovodelne a strojirenske, narodny podnik, Praha, a oblastne riaditelstvo tychto zavodov v Bratislave. Za riaditela narodneho podniku bol opatovne menovany Dr. Ing. V. Langer.
SVERMOVE ZELEZIARNE, narodny podnik, PODBREZOVA
O styri roky neskor - 11. augusta 1949 s platnostou od 1. januara 1950 bola schvalena zmena nazvu firmy na Svermove zeleziarne, narodny podnik, Podbrezova, so zakladnym zavodom v Podbrezovej. Podliehali im zavody Piesok, Hronec, Brezno, Tisovec, Brno-Slatina, Tyniste nad Orlici, Kostelec nad Orlici a expozitury v Bratislave a v Prahe.
V rokoch 1949 az 1950 podliehali Svermove zeleziarne Ministerstvu priemyslu, sprave Ceskoslovenskych zavodov tazkeho strojarenstva, n.p. Praha a ich oblastnej sprave v Bratislave. Po delimitacii strojarskych podnikov (Brezno, Piesok, Hronec, Kostelec a Tyniste) v rokoch 1951-1952 podliehal podnik Ceskoslovenskym hutam v Prahe. V roku 1954 dochadza pod tym istym ministerstvom k zmene hlavnej spravy, ktorou sa stala Hlavna sprava huti v Prahe. Riaditelom narodneho podniku do roku 1951 bol Dr. Ing. V. Langer, ktoreho v uvedenom roku zastupoval Ing. Miroslav Svejna. 10-rokov vo funkcii riaditela podbrezovskych zeleziarni posobil Vladimir Supka (1951-61) a dva roky Michal Hanko (1962-1963). V roku 1963 nastupilo nove vedenie zeleziarni, na cele s riaditelom zavodu, ktory tuto funkciu zastaval az do roku 1986 a bol funkcne najstarsim riaditelom nasej firmy (jeho meno je otazkou 11. kola).
1. jula 1965 boli v hutnickom priemysle vytvorene styri vyrobne hospodarske jednotky (VHJ), trustoveho typu s celostatnou posobnostou:
- Hutnictvo zeleza
- Hutnicka druhovyroba
- Kovohuty
- Rudne bane a magnezitove zavody.
Trust hutnictva zeleza riadilo odborove riaditelstvo, premenovane v roku 1966 na generalne riaditelstvo so sidlom v Prahe. Svermove zeleziarne organizacne podliehali pod vyrobno-hospodarsku jednotku Hutnictva zeleza v rezorte Federalneho ministerstva hutnictva a tazkeho strojarenstva so sidlom v Prahe, neskor Federalneho ministerstva hutnictva, strojarstva a elektrotechniky.
Odisiel funkcne najstarsi riaditel v Stredoslovenskom kraji
V roku 1986 doslo k zmene v najvyssej riadiacej funkcii firmy, ked po 23-rocnom posobeni vo funkcii odisiel do starobneho dochodku riaditel narodneho podniku Svermove zeleziarne. Od aprila uvedeneho roku bol do tejto funkcie menovany Ing. Anton Stulrajter.
Otazka 11. kola
Uvedte meno funkcne najstarsieho riaditela podbrezovskych zeleziarni (nazov firmy za jeho posobenia vo funkcii bol Svermove zeleziarne, n.p., Podbrezova)? |
PRAX SPLNILA POSLANIE |
Od 24. maja do 24. juna absolvovalo v nasej spolocnosti 83 studentov z deviatich strednych skol Banskobystrickeho kraja povinnu dvojtyzdnovu prax v roznych prevadzkarnach a utvaroch. Ako nas informoval Vladimir Hrasko z oddelenia vzdelavania a rekvalifikacie, riaditelia jednotlivych skol vyjadrili svoju spokojnost s priebehom praxe pocas kontrolnych navstev svojich studentov. Ze povinna prax skutocne splnila svoje poslanie, svedcia aj tri listy jej absolventiek z Dievcenskej odbornej skoly v Piesku, z ktorych vyberame:
* Martina Maronova a Darina Belkova okrem ineho pisu: Na praxi v kolajovej doprave sme si overili v praxi vedomosti ziskane studiom v DOS, pricom sme ziskali aj dalsie. Aj napriek nedostatku casu sa nam pracovnici plne venovali, co si nesmierne vazime a preto im touto cestou chceme podakovat za vsetko, co pre nas urobili.
* Katarina Srnkova:
S praxou som bola spokojna, pretoze som spoznala prijemnych ludi, naucila som sa vela noveho a mohla som vyuzit vedomosti zo skoly. Podakovat chcem pracovnikom ZP SPORT a.s. za umoznenie vykonat prax v ich kolektive a za ich trpezlivost.
* Eva Medvedova:
Ja som absolvovala prax pri Ing. Antalikovej a p. Pocklanovej v ekonomickom useku. Vyskusala som si poznatky z informatiky, ekonomiky a uctovnictva, ale naucila som sa aj nieco nove. Ako pracovat vo Worde a pracovat s fakturami. Moj nazor na prax je kladny v tom, ze som sa naucila nieco nove a zaporny v tom, ze prax trvala velmi kratko. Vsetkym dakujem.
-kl.-
Uprava cien energii |
dodavanych pre domacnosti od 1. jula 1999 a jej dopad na zalohove platby za sluzby spojene s uzivanim bytu
Uznesenim vlady Slovenskej republiky c. 446 z 31. maja 1999 a naslednym Opatrenim c. 10598/1999-77 od 1. jula 1999 dochadza k uprave cien energii dodavanych pre domacnosti od 1. jula 1999. Uvedene opatrenie je stanovene Cenovym vymerom R-7/1999 Ministerstva financii Slovenskej republiky, ktory je uverejneny vo Financnom spravodajcovi c. 12/1999.
Upravy cien energii sa tykaju nasledovnych tovarov:
P.c. Tovar Do 1.7.1999 Od 1.7.1999 Dovod upravy
1. voda pitna a uzitkova 12,- Sk/m3 12,45 Sk/m3
uprava sadzby DPH
2. elektricka energia 1,90 Sk/kWh 2,68 Sk/kWh uprava sadzby BS
3. tepelne energie – ustredne kurenie (UK) a tepla uzitkova voda (TUV)
185,- Sk/GJ 290,- Sk/GJ CV R-7/1999
Najvacsi narast od 1. jula 1999 v zalohovych platbach bude pri tepelnej
energii dodavanej do domacnosti.
Od 1. jula 1999 sa zvysuje maximalna cena tepelnej energie pre domacnosti na 290,-
Sk/GJ, vratane 10 percentnej dane z pridanej hodnoty (DPH).
V pripade stanovenych nizsich kalkulovanych cien od vyrobcu platia pre
domacnosti tieto ceny ako maximalne.
Prehlad platnych cien pre vyrobcov a uzivatelov bytov do 1. jula 1999, schvalenych Okresnym uradom v Brezne
Dodavatel – tepelne zdroje Maximalna vyrobna cena do 1.7.1999 Maximalna cena pre domacnosti do 1.7.1999 Predpokladana vyrobna cena od 1.7.1999 Maximalna cena predpokladana pre domacnosti od 1.7.1999 pre
ZP Bytos:-kotolne 305,- Sk/GJ 185,- Sk/GJ 317,- Sk/GJ 290,- Sk/GJ
-vymennikove stanice 308,- Sk/GJ 185,- Sk/GJ 320,- Sk/GJ 290,- Sk/GJ
Bytovy podnik Brezno 233,- Sk/GJ 185,- Sk/GJ 250,- Sk/GJ 250,- Sk/GJ
Kalkulovane ceny pre vyrobcov od 1. jula 1999 uvadzame zatial informativne, nakolko su vyrobcovia tepla povinni predlozit upravene kalkulacie Okresnemu uradu v Brezne, s premietnutim uvedenych cenovych a danovych zmien, do 10. jula 1999. Okresny urad v Brezne, po prerokovani a prekontrolovani opravnenosti ekonomickych nakladov, stanovi cenovymi vymermi maximalne ceny pre vyrobcov tepla, ktore budu platit od 1. jula 1999.
Po skonceni kalendarneho roka sa vyuctovanie dodavok tepla uskutocni na zaklade skutocnych nakladov. Ak budu nizsie v porovnani s maximalnou cenou pre domacnosti, pre vyuctovanie plati tato nizsia cena.
Na zaklade uvedenych opatreni a na zaklade vysledkov vyuctovania pripravuje ekonomicky usek ZP Bytos, s.r.o., upravu zalohoveho predpisu s platnostou od 1. jula 1999.
Na zaklade uvedeneho dojde k uprave nasledovnych poloziek:
P.c. Polozka Dovod upravy
1. smeti na zaklade vysledneho vyuctovania nakladov na odvoz smeti
z domovych objektov v r. 1998
2. osvetlenie spolocnych priestorov zmeny cien a sadzby DPH
3. elektricka energia – vytahy zmeny cien a sadzby DPH
4. opravy vytahov vysledne vyuctovanie za rok 1998
5. ohrev vody vysledne vyuctovanie v jednotlivych domacnostiach, spotreba
a zmena maximalnej ceny od 1. jula 1999
6. ustredne kurenie vysledne vyuctovanie za rok 1998 po prepocte na maximalne ceny
7. studena voda pitna zmena sadzby DPH 10 %
8. poistne poistenie domovych objektov vo vlastnictve sukromnych osob
Pri stanoveni zalohovych platieb na ustredne kurenie a ohrev vody sme povinni postupovat na zaklade platnych Zavaznych podmienok kalkulacii cien tepla a rozuctovania platieb za dodavku tepla a uzitkovej vody, ktory vydal Okresny urad v Brezne.
Vyska zalohy na byt sa urci ocenenim jednej dvanastiny dodavaneho tepla na vykurovanie a ohrev vody podla spotreby TUV za posledne zuctovacie obdobie v maximalnych cenach pre domacnosti.
Pre nazornost pri stanoveni uvedenych zalohovych platieb uvadzame nasledovny priklad:
1. Zaloha na teplo od 1. jula 1999
mnozstvo GJ dom. objektu – rok 1998 3834 GJ
podlahova plocha - m2 dom. objektu 6012,72 m2
GJ/m2 v roku 1998 0,63765
maximalna cena 290,- Sk/GJ
podlahova plocha bytu v m2 64 m2
rocny naklad 11 833,60 Sk
mesacna zalohova platba od 1.7. 986,- Sk (tzn.15,40 Sk/m2)
2. Zaloha na ohrev vody od 1. jula 1999
mnozstvo GJ na ohrev dom. objektu v roku 1998 1959 GJ
mnozstvo v m3 TUV v dom. objekte v roku 1998 6836 m3
spotreba v domacnosti 43 m3
GJ/m3 0,28657
maximalna cena 290,- Sk/GJ
spotreba GJ na byt v roku 1998 12,32
osob.-mes. domacnosti v roku 1998 36 (3 x 12)
GJ na osob.-mes. 0,342
zaloha na osob.-mes. od 1.7.1999 99,- Sk (0,342 x 290)
zalohova platba pre domacnost od 1.7.1998 298,- Sk pri predpokladanej spotrebe 43 m3
v roku 1999
Na zaklade uvedeneho sposobu stanovenia zalohovych platieb budu v jednotlivych domacnostiach velke rozdiely pri stanoveni polozky - zaloha na ohrev vody.
Uvedeny sposob stanovenia zaloh si ma moznost, na zaklade prikladu, prekontrolovat kazdy najomnik alebo vlastnik bytu, vychadzajuc pritom z vyuctovania spotreby TUV za rok 1998.
Uvedene zmeny sa dost citelne prejavia na mesacnom rozpocte tej ktorej domacnosti.
ZP Bytos, s.r.o., po dohode s jednotlivymi samospravami (vlastnikmi) sa snazi najst opatrenia na znizenie mernej spotreby na teplo, ktora je predovsetkym na sidlisku Stiavnicka velmi vysoka.
Uvedene opatrenia sa dotykaju:
- hydraulickeho vyregulovania tepelnych rozvodov v domovom objekte a osadenia vyhrievacich telies termostatickymi ventilmi (povinnost vyplyva z energetickeho zakona c. 70/98).
Je potrebne si uvedomit, ze vzhladom na postupne uvolnovanie cien tepelnej energie a odstranenie dotacii, je to jedina mozna cesta k uspore financnych prostriedkov.
Realizacia uvedenych opatreni zavisi v plnom rozsahu na rozhodnuti vlastnikov, nakolko vsetky naklady s tym spojene su vlastnici povinni hradit z vlastneho fondu oprav.
Pri spotrebe teplej uzitkovej vody je situacia jednoduchsia. Naklady na ohrev vody mozu ovplyvnit svojim spravanim sa clenovia kazdej domacnosti.
Nove zalohove predpisy dostanu uzivatelia bytov (vlastnici) v druhej polovici jula.
Ing. Vera Bulakova
veduca ekonomickeho useku
Zdravie mas len jedno |
| VOTRELEC V ZALUDKU Traviace tazkosti ma casto na svedomi drobucka bakteria, ktorou su infikovani ludia na celom svete. Mnohi o jej pritomnosti nemaju ani potuchy, inym vsak da poriadne zabrat. Sotva mozno uverit, ze taka mala potvora sa roky dokazala skryvat pred vedcami. Nicitela zaludkov totiz objavili iba pred par rokmi. Dnes uz vieme, ze v nasich zemepisnych sirkach ho ma v zaludku vyse styridsat percent dospelych a patnast percent deti. V krajinach tretieho sveta sa vyskytuje takmer u vsetkych obyvatelov. Je fascinujuce, ze nejaky mikroorganizmus dokaze vobec prezit v smrtiacej kyseline solnej, ktoru obsahuje zaludocna stava. Helicobacter pylori az v osemdesiatich percentach moze niest vinu na bolestiach brucha ci samotneho zaludka, na paleni zahy, pocite tazoby a nafukovani. Su to typicke priznaky gastritidy, zapalu zaludocnej sliznice. Za zvysnych dvadsat percent zodpovedaju ine brusne organy alebo lieky uzivane proti bolestiam ci zapalu, ktore poskodzuju zaludok. Cudzopasnik sposobuje okrem toho takmer vsetky dvanastnikove vredy a asi sedemdesiat percent zaludocnych vredov. Odbornici pozorovali pacientov, ktori trpeli na dermatitidy alebo migrenu a zaroven "hostoval" v ich zaludku helicobacter. Akonahle ich od nezelaneho podnajomnika oslobodili, bolesti hlavy alebo kozne problemy sa zmiernili. Bakteria sa totiz podiela na vzniku enzymov, ktore poskodzuju sliznicu zaludka. Ak sa tato prirodzena ochranna bariera nalomi, do tela lahsie preniknu latky, na ktore imunny system reaguje alergicky - bud koznou vyrazkou alebo bolestami hlavy. Ani toto vysvetlenie vsak vedci doposial definitivne nepotvrdili. Tento tajuplny organizmus prenika do zaludka pravdepodobne uz v detstve, presnejsie v prvych piatich rokoch zivota. Neskor sa clovek nakazi len zriedka. Na dieta ho prenasaju dospeli napr. bozkavanim, oblizovanim lyzicky... Nase deti sa okrem toho maznaju so zvieratami, ktore tiez byvaju zdrojom infekcie. Domaci milacikovia totiz mozu mat v tele pribuzny druh znamy ako Helicobacter heiilmannii, vyvolavajuci podobne priznaky. Ak je dietatu casto nevolno, napina ho na vracanie, boli ho brusko alebo mu nechuti jest, mali by ste bezpodmienecne vyhladat lekara. Je mozne, ze prave jeden zo zastupcov spominanych bakterii stvara v zaludku dietata neplechu. V leptajucej zaludocnej kyseline by sa uz po polhodine bez zvysku rozpustila ziletka. Culy helicobacter si vsak z toho nehostinneho prostredia nic nerobi, naopak, vyhovuje mu. Vyraba ureazu, enzym, ktory stiepi mocovinu v potrave na amoniak a kyslicnik uhlicity. Tieto produkty stiepenia neutralizuju agresivnu zaludocnu stavu v bezprostrednom okoli bakterie a vytvaraju jej podmienky na existenciu. Pritomnost bakterie v zaludku sa stanovuje tromi sposobmi. Prve vysetrenie gastrofibroskopicke, je invazivne. Novinkou je jednoduchy dychovy test. Vysetrovany vypije specialnu tekutinu. Ak by bakteria aj po lieceni pretrvavala v zaludku, rozkladala by tuto tekutinu, ako to ma vo zvyku, na amoniak a kyslicnik uhlicity. O tridsat minut pacient fukne do testovacej trubicky. Touto metodou sa da presne stanovit, ci ide o neskodny alebo nebezpecny kmen parazita. Test je vsak drahy a zatial si ho u nas pacienti hradia sami. Jednym zo sposobov ako vystopovat neprijemnu infekciu, je serologicke vysetrenie z krvi pacienta. Laboratorny vysledok vsak v tomto pripade nie je uplne zaruceny. Pokial Helicobacter pylori nesposobuje svojmu hostitelovi tazkosti, treba ho nechat na pokoji. Zistilo sa totiz, ze po prelieceni dochadza castejsie k tazkostiam s pazerakom. Zaludok reaguje na bakteriu nadprodukciou kyseliny a moze v tejto produkcii pokracovat aj po jej likvidacii. Helicobacter pylori sa da pomerne lahko vykynozit antibiotikami. Odbornici sa vsak obavaju, ze bakteria casom moze ziskat voci liekom odolnost. Liecba moze stroskotat aj nedisciplinovanostou pacienta. Lekari si vela slubuju od preventivneho ockovania, ktore by zabranilo prvotnej nakaze, predovsetkym u deti. Bola by to idealna zbran v buducom boji proti Helicobacteru pylori. Pracuju na dvoch variantoch, ale zatial nijaky test nedopadol stopercentne uspokojivo. MUDr. I. Halmo – vynatok |
Horoskop
KOZOROZEC
22.12.- 20.1.
Caka vas obdobie prijemnej dovolenky a ak navyse v rozumnej miere uplatnite svoje ego, nic vam nestoji v ceste pri uplatneni vasich dlhodobych cielov.
VODNAR
21.1. - 20.2.
Keby mal kazdy v sebe tolko optimizmu, kolko ho nosite vy, po svete by chodili len uspesni ludia. Len tak dalej, pokracujte v nacatej ceste a budete uspesny.
RYBY
21.2. - 20.3.
Doprajte svojmu okoliu trochu viac volnosti. Mozno to potrebuje. Aj vase buduce dni budu omnoho jasnejsie, ako sa vam zda. Hore hlavu.
Baran
21.3. - 20.4.
Vychadza vsetko podla vasich predstav. Dokonca sa vam bude darit aj v loterii. Zalezi vsak na vas, ci sa do toho pustite. Mozno stastie caka na vas v inej podobe.
BYK
21.4. - 20.5.
Bolesti uplynulych dni pomaly ustupia a vy budete spominat na vsetko dobre, co vas doposial postretlo. S pocitom spokojnosti z dobre vykonanej prace sa pustite do zivota plny optimizmu.
BLIZENCI
21.5. - 21.6.
Musite verit vo vsetko dobre a hlavne ocenit ochotu ludi, ktori vam chcu pomoct. Uspech vas mozno caka vo financnej sfere, ale aj pre to musite nieco obetovat.
RAK
22.6. - 22.7.
Naco spekulovat, ked aj tak vam vsetko ide od ruky. Prejavte doveru ludom, ktori si to podla vas zasluzia. Podari sa vam okolie dokonale presvedcit o svojej pravde.
LEV
23.7. - 23.8.
Nie vsetko v zivote kazdemu vyjde a vy mate pocit, ze patrite tiez medzi tych nestastnikov, ktorym sa nedari. Vsetko zle je vsak na nieco dobre a verte, ze stastie caka aj na vas.
PANNA
24.8. - 23.9.
Pred vami sa crtaju moznosti, len ich treba vyuzit. Nedajte na nazory inych. Ak chcete dosiahnut nieco dobre, je na case pomyslat, ako na to.
VAHY
24.9. - 23.10.
Zmente sposob zivota, zabudnite na vsetko zle z minulosti a pozerajte priamo vpred. Tam najdete impulzy, ktore vam ukazu smer . Chce to viac optimizmu.
SKORPION
24.10. - 22.11.
Zmena zivotneho stylu prospeje nielen vam, ale ozdravi aj atmosferu v rodine. Doprajte si bezstarostnu dovolenku, ktoru si urcite zasluzite.
STRELEC
23.11. - 21.12.
Naskytne sa vam niekolko prilezitosti. Nieco je pre vas zaujimave, nieco nie. Zalezi od vas, ako si vyberiete. O vhodnosti vsak musite byt stopercentne presvedceny. Inak si budete nad sebou lamat hlavu.
| JEDALNY LISTOK od 12. do 17. jula Pondelok 12. VII. 1. zmena
2. – 3. zmena
Utorok 13. VII. 1. zmena
2.- 3. zmena
Streda 14. VII. 1. zmena
2. – 3. zmena
Stvrtok 15. VII. 1. zmena
2. – 3. zmena
Piatok 16. VII. 1. zmena
3. zmena
Sobota 17. VII.
|
JEDALNY
LISTOK od 19. do 24. jula Pondelok 19. VII.
1. zmena Polievka: Z hlavkovej kapusty, chlieb 2. - 3. zmena
Utorok 20. VII.
1. zmena Polievka: Kelova s ryzou, chlieb 3. zmena
Streda: 21. VII. 1. zmena Polievka: Frankfurtska, chlieb 3. zmena
Stvrtok 22. VII. 1. zmena Polievka: Sosovicova, chlieb
3. zmena
Piatok 23. VII. 1. zmena Polievka: Gulasova, chlieb 3. zmena
Sobota 24. VII.
|
Blahozelame nasim jubilantom |
V juli si pripominaju pracovne jubilea
40-rocne
Marian TISCHLIAR, Julius LOPUSNY
35-rocne
Milan ROSTAR, Stefan KILVADY, Igor STULAJTER, Miroslav LEHOCZKY
30-rocne
Ing. Marian PRAVOTIAK, Jozef BUSNIAK, Peter SUHAJDA, Jozef CHRIASTEL, Marian KLESKEN, Anna RONCAKOVA, Jan BABELA, Dusan SARIK, Ing. Jozef SKULTETY, Zdenka BROZMANOVA
25-rocne
Peter MARTINEK, Jan DANIS, Jozef HONKO, Tibor TISCHLIAR, Miroslav HUTKA, Jan MICHALISKO, Pavel DURICA, Daniela MEDVEDOVA, Blazena EREMIASOVA, Margita VALIGUROVA
20-rocne
Jana FIGLUSOVA, Vladimir KRBYLA, Anna LONGAUEROVA, Juraj KNAZOVICKY, Milan WEISS, Cyril BERCIK, Jozef NOMILNER, Jaroslav HOLKO, Ondrej MAJER, Pavel RACAK, Jan TELGARSKY, Ladislav REGULI, Peter JAKUBEC, Jozef SOJAK, Ing. Pavol KOVACIK, Ing. Milan FILO, Maria JUROSOVA, Ing. Vladimir SOTAK, Lubomira MRAVCOVA, Milos RAPPENSBERGER
Zivotne jubilea
55-rocne
Ervin NOSKOVIC, Ing. Jozef GIERTL, Daniel SUBIK, Ivan CIZOVIC
50-rocne
Cyril MIHNAK, Anton SOLIAR, Felix VLCEK, Jan KRIZKA, Ing. Pavel RUSNAK, Ivan SUHAJDA, Jozef MOLNAR, Helena LOVASOVA, Milan PREDAJNIANSKY
Bobak a Ridzon vitazmi svojich kategorii
Poslednu junovu nedelu (26.) sa uskutocnil horsky beh Nonsop hrebenom Nizkych Tatier. Hrebenovka merala 48 km a viedla z chaty SNP pod Dumbierom az na Donovaly. Z 51 startujucich reprezentant Bezeckeho spolku ZP Sport a.s. Pavol FASKO obsadil 3. miesto.
V nedelu (27.6.) v Pohronskej Polhore sa uskutocnil 14. rocnik cestneho behu Z okresu do okresu, s ucastou 50 bezcov. V hlavnej kategorii nas bezec Ladislav Molnar skoncil na 8. mieste, v kateg. muzov nad 40 rokov bol Stefan ZIAK druhy, v kategorii muzi nad 55 rokov zvitazil Stanislav BOBAK a v kategorii muzov nad 65 rokov bol vitazom Vojtech Ridzon.
"...Tak po-o-o-d, vyssie koleno, neulievame sa ..."
| Aj taketo povzbudzujuce slova sa ozyvali telocvicnou Sokolovna v
sobotu 19. juna, v case od 10. do 14. hod., kde Klub aerobiku FIT pri MSK Brezno
zorganizoval uz 5. rocnik "Aerobik maratonu", ako vyvrcholenie svojej celorocnej
aktivity. V tomto roku si zmerala sily tridsiatka odvaznych, kvalitne pripravenych
cviceniek nielen z Brezna, ale i z okolitych obci, cim klubova sutaz prerastla uroven
okresu. Pod Vysledky 5. rocnika Aerobik maratonu: - v kateg. do 25 rokov 1. Martina Repkova, 2. Petra Suhajdova a 3. Andrea Klimentova, - v kateg. do 35 rokov 1. Silvia Herichova, 2. Miriam Gburova a 3. Ingrid Vicanova, - v kateg. nad 35 rokov 1. Marta Michalikova, 2. Valeria Milecova a 3. Veronika Paulickova. Za zorganizovanie zaujimaveho podujatia, ojedineleho svojho druhu v celom okrese, patri podakovanie vsetkym sponzorom - Zeleziarne Podbrezova a.s., Hostinec pod Zelenym stromom, ISU sport, Akton elektro, Bioprincipia, Iris, Concordia, Funny club, TROLL, ktori neodmietli pomoct a podporili nasu myslienku. Tesime sa na vas uz na 6. rocniku Aerobik maratonu. |
| Zo zapisnika turistu |
| ORAVICE |
| Tretiu junovu sobotu zrealizoval Dielensky vybor
personalneho useku OZ KOVO turisticko-poznavaci zajazd na Oravu. Uprostred
Oravskej vrchoviny pri obci Oravsky Podzamok sme hned rano navstivili Oravsky hrad. Tyci
sa na osamelom brale uz od polovice 13. storocia s funkciou spravy a ochrany tohoto
uteseneho uzemia. Zasluhou starsich aktivit, na ktore nadviazala generalna oprava po roku
1953, patri tento hrad k najzachovalejsim hradom Slovenska. Pre svoj historicky vyznam,
stavebnu koncepciu i posobivost architektur vsadenych do prirodneho prostredia, ho
vyhlasili za narodnu kulturnu pamiatku. Nasou druhou zastavkou bola vysoko polozena kotlinka medzi Zapadnymi Tatrami a Skorusinou - Oravice. Za svoj krajinny povab vdaci skutocnosti, ze sa tu vejarovite spajaju toky z piatich dolin. Do tej najkrajsej, Juranovej doliny, sme sa vybrali aj my. Naucnym chodnikom dlhym 8 km sme presli cez kanon Tiesnavy, ktory vymodeloval potok Biela voda pomedzi vysoke vapencove sklaly. Z hladiska botaniky je dolina zaujimava pestrou vapnomilnou kvetenou s vyskytom vysokohorskych rastin. Aj horna cast doliny az po sedlo Umrla prekvapila svojou malebnostou. Cez zalesnene sedlo sa dostavame do Bobrovskej doliny. Tu na ceste obchadzame vlci trus a minajuc zrychlenym tempom tabulu s napisom "Pozor medvede!", prichadzame do Oravic. V roku 1979 dostali Oravice mimoriadny dar. Priroda vydala zo svojich utrob termalnu vodu a tak po turistike dobre padne osviezenie sa na kupalisku v liecivej, 38O C teplej vode. Preto tuto rekreacnu oblast hodne navstevuju aj polski turisti. Ing. Peter Mlynarcik + foto |
Obhajene prvenstvo
Aerobikovy maraton nie je ziadna sranda, ako by sa nezainteresovanemu pozorovatelovi mohlo zdat. Ved trva styri hodiny a cas na oddych a doplnenie stratenych tekutin trva desat minut medzi jednotlivymi kolami. Uz len absolvovat ho je pre kazdu jednu cvicenku vitazstvom a dokazom dobrej fyzickej kondicie i pevnej vole.
Nas podbrezovsky oddiel aerobiku, ktory pracuje pod hlavickou ZP SPORT a.s., mal aj tento rok v ohni svoje zeliezka, tentokrat az tri pretekarky. A vsetky tri si odniesli ocenenia. Najviac nas tesi, ze svoje vlanajsie prvenstvo s lahkostou obhajila Silvia Herichova. V tej istej kategorii sa na 6. mieste umiestnila aj Anna Juhaszova. A napokon, v najmladsej kategorii do 25 rokov, taktiez na 6. mieste skoncila Sasa Mihokova. Tri dievcata v sutazi a vsetky "so ziskom bodov", to je velmi pekne ocenenie ich pravidelnej celorocnej namahy. A nazdavam sa, ze aj ocenenie dobrej prace nasho maleho oddielu. Jadro nasej skupiny cvici uz dobrych par rokov - zacinali sme v baletnej triede byvalej hudobnej skoly, potom sme sa presunuli do skolskej telocvicne. A v uplynulom obdobi nas prichylil do svojich priestorov Dom sportu, sidlo ZP SPORT a.s., kam aj ako oddiel RTVS patrime. Na zaver jedno pozvanie pre vsetky zeny a dievcata, ktore chcu spravit nieco pre svoje zdravie a krasu: "...na to, aby ste si prisli medzi nas zacvicit, potrebujete: 1. chut chciet a 2. prihlasit sa na tel cisle 1641. Tesime sa na vas".
Svetlana Schneidgenova, ZP SPORT - RTVS - oddiel aerobiku
"KLASOK V ROZKVETE"
Na sklonku roku 1995, ked sa zrodil folklorny subor KLASOK, mnohi skepticky konstatovali, ze jeho uspech zavisi od vytrvalosti clenov, v tomto pripade deti. Za styri roky nielenze deti podstatne podrastli, ale zaroven sa zdokonalili a dnes vdaka svojej sikovnosti, vytrvalosti a huzevnatosti, ale i vdaka zanieteniu veducej suboru, reziserky a choreografky v jednej osobe - Lenky Kindernayovej, podavaju vykony porovnaniahodne s hociktorym profesionalnym suborom. Presvedcit sa o tom mali moznost vsetci, ktori 25. juna prijali pozvanie do ZK OZ KOVO, aby si pozreli novonastudovany program tohoto detskeho folklorneho suboru a odchadzali s nezabudnutelnymi dojmami z velmi mileho, aj ked, zial, dnes uz ojedineleho podujatia. O.K. |
Slubne vysledky ziackeho tenisu |
Trenera tenisoveho druzstva starsich ziakov p. Ladislava Kardhordu sme poziadali o kratke zhodnotenie premierovej sezony jeho zverencov v sutazi I. A triedy v tenise:
- Vybor tenisoveho oddielu sa v roku 1998 zacal zaoberat myslienkou omladenia oddielu vytvorenim druzstva ziakov z Podbrezovej a blizkeho okolia. Prve treningy a vekove zlozenie chlapcov (10-14 rokov) ukazali, ze ich mozeme prihlasit do sutaze starsich ziakov. Od septembra 1998 sme trenovali s chlapcami dvakrat do tyzdna v telocvicni na Stiavnicke a s prichodom jari sme zmenili telocvicnu za tenisove kurty v Podbrezovej. Po polroku bolo mozne vytvorit uz zakladny hracsky kader, do ktoreho sa svojimi vykonmi zaradili - M. Lopusny, L. Porhajas, T. Ostransky, P. Bella, P. Budac, T. Kristek, M. Hrban, J. Hrban a J. Honko. V roku 1999 sme sa prihlasili do sutaze I. A triedy starsich ziakov a v obdobi od maja do konca juna sme podla rozpisu absolvovali 7 majstrovskych zapasov (V. Krtis-ZP 2:4, ZP- Bojnice 5:1, Zvolen A-ZP 6:0, ZP- Novaky 0:6, ZP-Zvolen B 5:1, Ziar-ZP 1:5, ZP-Bojnice 6:0). V zapasoch sa vystriedali nielen najkvalitnejsi hraci ale priestor dostali vsetci hraci zo supisky.
Do sutaze sme vstupovali ako novacik s velmi skromnymi cielmi, nase umiestnenie sa na 3. mieste bolo prijemnym prekvapenim.
Zaverom by som chcel podakovat svojim kolegom, trenerom, Tomasovi Longauerovi a Ing. Bartolomejovi Holindakovi za pomoc pri vychove mladych tenisovych talentov.
-vk-
| PODBREZOVSKI PILOTI NA STUPNI VITAZOV |
Trinastykrat na vybornu
| Zavesne lietanie, sport, ktory nie je blizky divakovi tak, ako napr. futbal, sa do povedomia podbrezovskej verejnosti dostava coraz hlbsie, a to vdaka kazdorocne, (uz po 13. krat) organizovanej medzinarodnej sutazi POHAR PODBREZOVEJ a MAJSTROVSTVAM SLOVENSKA. “Vysoke znamky” za priebeh vlanajsich MAJSTROVSTIEV EUROPY utvrdili zasa tych, ktori vo svete zavesneho lietania ziju, ze v Podbrezovej je tim ludi, ktory dokaze zorganizovat na urovni letecku sutaz, ktorej kategoria kladie akekolvek vysoke naroky. |
| Tohtorocny POHAR PODBREZOVEJ a MAJSTROVSTVA SLOVENSKA sa
uskutocnili v dnoch 30. juna az 5. jula 1999 a organizoval ich Deltaklub ZP SPORT a.s. v
spolupraci so Zvazom zavesneho lietania leteckej asociacie Slovenska. Pocas piatich dni
ucastnikom prialo pocasie a tak mozno ako malokedy konstatovat, ze vsetkych pat dni bolo
sutaznych. Prve dva startovalo 37 pilotov zo Slovenska, Polska a Madarska z Ciertaze a
dalsie tri dni sprevadzalo preteky pre tento sport, zavisly len a len od poveternostnych
podmienok, idealne pocasie, ktore, ako malokedy predtym, umoznilo start z Kralovej hole.
Priebeh pretekov poznacili len dva male urazy a piloti lietali bez komplikacii. Letisko
Rohozna sice nedosiahol ani jeden, najblizsie k cielu sa priblizil v prvy den nas
reprezentant Jozef Kunik, no pocas letovych disciplin z Kralovej hole prvy den pristali v
cieli siesti piloti, z toho dvaja Slovaci, v druhy den traja Slovaci a v posledny den
pretekov strnasti pretekari a medzi nimi vsetci nasi reprezentanti. Majstrovstva
Slovenska tentokrat velmi uspesne dopadli pre pretekarov Delta klubu ZP SPORT a.s.,
obsadili vsetky tri stupne vitazov. Na ten najvyssi sa postavil Juraj Sladky, druhy patril
Bohusovi Kolesarovi a treti Jozefovi Kunikovi. Pohar Podbrezovej po Manfredovi Ruhmerovi z
Rakuska (uradujuci majster Europy) prevzal Juraj Sladky. Druhe miesto v tejto sutazi
obsadil Jozef Kunik a treti bol Tamas Medak z Madarska. V sutazi druzstiev zvitazilo
reprezentacne druzstvo ZP SPORT a.s., v zlozeni Juraj Sladky, Jozef Kunik, Bohus Kolesar a
Ferdinand Nizner, druhe miesto patrilo sutaznemu druzstvu Madarska a tretie Polsku. Vitazom blahozelal a ceny odovzdaval riaditel pretekov Mgr. Marian Zima, predseda organizacneho vyboru p. Vladimir Vanik a starosta obce Podbrezova, clen organizacneho vyboru, Ing. Jan Steller. Cenu najmladsiemu ucastnikovi, ktorym sa stal Zoltan Pandy, venoval Ing. Jozef Lukac, riaditel SOU hutnickeho v Lopeji . Hodnotenia vsetkych zucastnenych boli vysoko pozitivne. Tajomnicka pretekov Anna Nociarova so skusenostami z organizovania uz 13. rocnikov tychto sutazi konstatovala, ze po prvykrat nadobuda pocit, ze vsetci organizatori zvladli svoje ulohy na sto percent a v spolupraci so ZP SPORT si trufnu zabezpecit kompletny servis na akejkolvek leteckej sutazi. Predseda organizacneho vyboru Vladimir Vanik zdoraznil, ze vdaka patri predovsetkym Zeleziarnam Podbrezova a.s., hlavnemu garantovi ako kazdorocne, aj dnes, ale i dalsim sponzorom, najma Gastro servisu s.r.o., SUNIKU s.r.o., OcU v Podbrezovej, OZ KOVO ZP a.s., firme Misiak z Banskej Bystrice, SOU hutnickemu v Lopeji, ZP REO s.r.o., G-EXPRES Fotu a Vojenskemu utvaru v Brezne. A ako hodnotil priebeh sutaze riaditel pretekov Mgr. Marian Zima, zaroven veduci reprezentacneho druzstva Slovenska, ktore onedlho bude startovat na Majstrovstvach sveta 1999? - Z pohladu organizatora mozem konstatovat, ze uroven, sportova
i spolocenska, bola vynikajuca. Kedze vyslo aj pocasie, urcite to boli
najvydarenejsie preteky, pretoze sa lietalo kazdy den a vacsina pretekarov si utvorila
osobne rekordy. Velmi dostojna bola ucast z Madarska i Polska. A ako veduci
reprezentacneho druzstva SR, ktore budem viest do talianskej Perugie na prelome jula
a augusta na majstrovstva sveta, vykony nasich reprezentantov povazujem za
vynikajuce. Do Talianska pojdeme s miernym optimizmom. Verim, ze budeme dobre
reprezentovat, k comu nas nepochybne zavazuje aj dobre meno ziskane uspesnou organizaciou
ME v Podbrezovej, ktore vysoko hodnotia este dnes pri kazdej prilezitosti. Zaroven verim,
ze aj po prichode z majstrovstiev sveta budem moct hodnotit ich priebeh len pozitivne.
A co hovori predseda Zvazu zavesneho lietania SR, stvornasobny majster Slovenska a clen reprezentacie SR na MS 1999 Juraj Sladky? - Organizacia pretekov bola perfektna, vidiet, ze tu je vytvorena partia ludi, ktori to vedia. Technicke zabezpecenie robi pri pretekoch uzasne vela. A co sa tyka reprezentacie, aby som bol uprimny, prvykrat sa zucastnim MS. Ked porovnavam nase vykony s vlanajskom, podstatne sa zlepsili. Som si vsak vedomy, ze nebyt silnej podpory ZP a.s., a Mgr. Mariana Zimu, nepokrocili by sme tak dopredu. Nehovorim, ze sme “prva liga”, ale ak dosiahneme na MS umiestnenie do 50. miesta, v tej “druhej ” by sme mohli obstat. Riaditel pretekov a predseda Klubu zavesneho lietania pri ZP SPORT a.s. Mgr. Marian Zima sa s ucastnikmi rozlucil pozvanim na buduci rocnik, ktoreho organizovanie bude umocnene vyznamnym jubileom nasej akciovej spolocnosti, co slubuje, ze to bude este zaujimavejsie, ako doposial. Na stupni vitazov stoja piloti zo ZP Sport, a.s. O. Kleinova |
Stari pani zvitazili 3:0 |
Hokejisti Slovana sa zaujimali aj o hutnicku vyrobu
| Od 21. do 28. juna sa v hoteli Stupka na Taloch konalo
sustredenie hokejoveho klubu Slovan Bratislava. V piatok, 25. juna, v ramci oddychoveho
programu navstivili vyrobne prevadzkarne nasej spolocnosti. Zastihli sme ich pri
prehliadke valcovne rur a za vsetkych sa o dojmy z pobytu v nasich koncinach podelil ich
trener Ernest Bokros: - Sme tu prvykrat. Privitali sme zmenu prostredia,
pretoze stale chodime len do Vysokych Tatier. Na podnet nasho generalneho riaditela p.
Pastinskeho sme zvolili Tale - hotel Stupku. Na treningovu cinnost vy Mate velku fabriku, pocuvame, ze je velmi uspesna , co je pri dnesnych ekonomickych problemoch ojedinele a tak sme sa chceli aj na vlastne oci presvedcit, cim je tak uspesna. Navsteva firmy je pre nas aj taky relax a pre mna, ako trenera, zaroven moznost vyuzit psychologicky moment, aby si hraci uvedomili, ako sa zarabaju peniaze, v akom prostredi, za aku cenu. Kedze sme v polovicke sustredenia, myslim si, ze budu trenovat s este vacsou chutou. Tesime sa aj na nedelny zapas so "starymi panmi" vasho futbaloveho klubu. ( Zapas skoncil vitazstvom nasich "starych panov" 3:0, 2 goly dal Citara a 1 Bulik). O.K. |
vedenim odbornych cviciteliek Evky Misovicovej, Lucie
Forgacovej a Katariny Kaliskej sutazili v troch vekovych kategoriach (do 25, do 35 a nad
35 rokov). Vykony sutaziacich hodnotila prisna porota. Atmosfera bola vynikajuca, hlavne v
poslednom - finalovom kole, za co patri podakovanie vsetkym divakom, ktori prisli podporit
svoje favoritky. O spestrenie programu sa postarali Mazoretky z Cierneho Balogu, tanecna
skupina Black cats z CVC Lucinka. Ako novu formu aerobiku mali moznost vsetci pritomni
zacvicit si DOUBLE aerobik s Luciou Forgacovou a Jarmilou Sitarcikovou. Milym prekvapenim
pre vsetkych bola exhibicia cerstveho majstra Slovenska v kulturistike Petra Kovacika.
uzivame aj dalsie zariadenia ZP a.s.
- pravidelne navstevujeme vasu telocvicnu. So sluzbami sme velmi spokojni.