 |
|||||||
 |
|
||||||
|
|||||||
|
|
||||||
Jozef Migas na navsteve v ZP a.s. |
”PRIPOMINA MI TO BATOVSKY PRISTUP” V sobotu, 17. jula 1999, privitali clenovia vedenia nasej akciovej spolocnosti na pode zeleziarni predsedu NR SR Jozefa Migasa. Uvodom navstevy sa uskutocnilo pracovne rokovanie, ktoreho predmetom bola predovsetkym sucasna zla ekonomicka situacia Horehronia. Jozef Migas sa zivo zaujimal o chod nasej fabriky, ktoru, ako povedal, oznacil prednosta Okresneho uradu v Brezne Ing. Jaroslav Demian za vlajkovu lod Horehronia. Mgr. Marian Zima, personalny riaditel, a Ing. Jozef Marcok, technicky
riaditel, oboznamili predsedu NR s vyvojom situacie v nasej spolocnosti,
zdoraznili, ze aj my sme zaznamenali neuspesne roky strat, prechod bol velmi narocny, ale
spravnou strategiou sme dosiahli sucasnu prosperitu. Diskusia sa niesla v znameni
odhalovania podstaty, v com to je, ze medzi mnohymi krachujucimi sa najdu aj firmy,
ktore dokazu zabezpecit zisk. Sucastou navstevy bola prehliadka vyrobnych prevadzok nasej spolocnosti. Vo valcovni rur sprevadzal predsedu NR Ing. Milan Mutis, veduci prevadzky, potom si prezrel Jozef Migas expediciu nasich vyrobkov z taharne rur a navstivil aj oceliaren, kde ho s technologiou vyroby ocele oboznamil Ing. Miroslav Domovec, CSc. Na spolocnom rokovani sa hovorilo aj o bohatom socialnom programe ZP a.s., podmienkach na sportove vyzitie pracujucich a tak pana predsedu NR SR zaujimali aj nase sportove arealy. Navstivil futbalovy stadion a dom sportu. Pri rozlucke sa s nami podelil o svoje dojmy z navstevy Podbrezovej slovami: - Horehronie je stale tazko skusany kraj, ekonomika tu nefunguje ako by bolo potrebne. Som vsak skutocne velmi rad, ze som navstivil fabriku, ktora prosperuje, firmu, ktora dava ludom pracu, slusnu placu... a nie je to len praca, zaroven je tu cela infrastruktura pre socialne zabezpecenie, sportove i kulturne vyzitie. Stat sa po roku 1989 aj v tomto smere vyrazne oslabil a priklad tejto fabriky ukazuje, ze tu vnimaju cloveka nielen ako pracovnu silu, ale so vsetkymi suvislostami. Pripomina mi to batovsky pristup, mysliet na ludi s vedomim, ze len vtedy mozu vykazovat kvalitne vykony, ked budu spokojni. Vedenie tejto spolocnosti dalo do toho sice vela prostriedkov, ale vidiet, ze sa to vyplaca. V mnohych aspektoch tato fabrika supluje stat a som si vedomy, ze v tomto smere treba nieco robit.” O.Kleinova |
”Voda prestala stupat v hodine dvanastej.” |
Vodny zivel vycinal aj u nas
”Po vydatnych dazdoch v okoli Brezna, priamo v areali nasej spolocnosti sme zaznamenali prvu povodnovu vlnu medzi 9. a 10. hodinou, kedy uroven hladiny dosahovala 1,70 m a rapidny narast predstavoval 50 cm. Na zaklade uvedenych skutocnosti bola vykonana pracovnikmi oddelenia technickeho dozoru a prevadzky energetika obhliadka brehov rieky Hron a vodohospodarskych diel v ZP a.s., kde boli urcene kriticke miesta a upovedomeni boli aj zainteresovani pracovnici. V tomto obdobi v dosledku stalych zrazok dochadzalo postupne k preplnaniu sustavy vodnych nadrzi Hnusno I. a Hnusno II. Pre udrzanie bezpecnej prevadzky a kontroly nad hladinami, resp. pre zabranenie zatopenia okolitych rodinnych domov, bolo zapocate vypustanie vody havarijnym potrubim cca 1600m³/h z tychto nadrzi do Hrona. Druhy prudky narast hladiny rieky Hron sme zaznamenali okolo 15. hodiny, kedy stupla v priebehu sestdesiatich minut z 1,7 na 2,5 m. Uvedena hodnota, jednak v zmysle schvaleneho povodnoveho planu, ale i na zaklade meteorologickych predpovedi, viedla k rozhodnutiu zvolat operativnu skupinu clenov povodnovej komisie ZP a.s. Jej prvym krokom bolo overenie informacii v okresnej povodnovej komisii. Nasledne, na najkritickejsom mieste bolo potrebne zacat navrsovat pravostranny breh rieky Hron v priestoroch byvalej rurovne za pomoci mechanizmov a vlastnych zamestnancov, ktori momentalne boli v praci. Priblizne 50 zamestnancov z vyrobnych prevadzok naplnilo okolo 500 vriec inertnym materialom, s cielom ich vyuzitia na vytvorenie umelej hradze a zachytavanie spodnych vod. Navozenych bolo asi 70 automobilov oceliarenskej trosky. Maximalna hladina vody bola zaznamenana o 18. 30 hod., kedy dosiahla vysku 2,64 m. Po tomto kritickom okamihu zacala hladina mierne klesat. Postupne sa situacia normalizovala, no aj napriek tomu prace na navrsovani brehu pokracovali do neskorych nocnych hodin”, podelil sa s nami o svoje dojmy clen povodnovej komisie Ing. Pavol Fasko. O zhodnotenie situacie sme poziadali aj podpredsedu povodnovej komisie
Ing. Jozefa Marcok - Nastastie, pocasie sa umudrilo, nestalo sa, coho sme sa obavali, ale voda prestala stupat v hodine dvanastej. Mozeme vsak konstatovat, ze sme uskutocnili ”cvicenie”, ktore dopadlo na vybornu. Opat som mal moznost presvedcit sa, ze nasi ludia su sikovni, ochotni, ale i schopni zvladnut aj tu nakritickejsiu situaciu, ak je premysleny postup a kazdy vie, co ma robit. Podakovanie si zasluzia najma pracovnici energetiky, cestnej dopravy, oddelenia technickeho dozoru, odboru obrany a ochrany , oceliarne a vsetci ti, ktori pracovali v druhej zmene vo vyrobnych prevadzkach, ale i dalsi, ktori prisli pomahat. Uvedena kriticka situacia nas doviedla aj k poznaniu, ze hoci mnohe preventivne opatrenia v tomto smere sme uz urobili (potvrdila sa napr. spravnost nasho kroku pri vlanajsej rekonstrukcii mosta v starom zavode, ktory sme preventivne zdvihli o pol metra), zial, objavili sme aj nedostatky a budeme nuteni prijat potrebne opatrenia na ich odstranenie. V tejto suvislosti je vsak nutne kriticky hodnotit Slovensky vodohospodarsky podnik, s.p., odstepny zavod Povodie Hrona, ktory sa nestara o brehy rieky a tym sa situacia stava v takychto momentoch omnoho kritickejsia”. ZP a.s. sa podielali poskytnutim mechanizmov a zachrannymi pracami na zabezpecovacich pracach aj v obci Podbrezova , Myto pod Dumbierom, ale i v Brezne a vsade, kde potrebovali nasu pomoc. Zhovarala sa O. Kleinova |
Blahozelame |
 |
Policia hlasi
V prvy junovy den pracovnik GASTRO servisu doplatil na skutocnost, ze nenasiel volne miesto v priestore vyhradenom na odkladanie bicyklov v areali noveho zavodu. Neznamy pachatel vyuzil prilezitost, bicykel odcudzil a postihnutemu sposobil skodu 12 tisic Sk. Druhym poskodenym sa stal zamestnanec taharne rur 2, ktory 17. juna uzamkol svoj bicykel pri vonkajsom oploteni ulozneho stojana a jeho odcudzenim mu vznikla skoda 3 800 Sk. Do tretice, pracovnikovi taharne rur 1 odcudzil 26. juna neznamy pachatel bicykel v hodnote 5 tisic Sk.
***
S.S. odcudzil sedem kusov pozinkovanych rostov z energomostu medzi predajnou Renault a mostom cez potok Bystrianka. Lup, ktory obohatil este o dvadsat kusov pozinkovaneho vlniteho plechu rozmerov 240 x 80 cm nasledne predal P.S. Sposobena skoda predstavuje cca 12 tisic Sk.
ZP BYTOS, s.r.o.
V sprave maju aj byty v Jaseni
O dva a polrocnej cinnosti ZP BYTOS, s.r.o., mozno
konstatovat, ze ma za sebou splnenie uz niekolkych vytycenych predsavzati. Na zaciatku
prevzali do spravy  1 142 bytov bytoveho fondu ZP a.s. Dnes spravuju 1183 bytov , z toho 325 sukromnym vlastnikom, 91 najomnikov uz uzatvorilo zmluvy o odkupeni bytov a cakaju na list vlastnika a ostatne byty ZP a.s. pripravuju na odpredaj v najblizsich mesiacoch. Pri rozhovore s Ing. Marianom Smolcom v case zrodu tejto spolocnosti pan riaditel v predsavzatiach do buducna spomenul, ze by chceli svoje sluzby rozsirit o spravovanie bytov vsetkym, ktori o to prejavia zaujem. Ze neslo o frazy, nasvedcuje aj narast poctu spravovanych bytov. V aprili prevzali spravu 18 bytov sukromnych vlastnikov vo Valaskej a zaujem o ich sluzby zacinaju prejavovat aj dalsi. 1. jula pribudli tri bytovky, pozostavajuce z 23 bytov v Jaseni. Pri navsteve Jasenia sme oslovili jednu z obyvateliek p. Beatu Horcikovu a opytali sme sa jej, ako prisli k myslienke, poziadat o sluzby prave ZP BYTOS, s.r.o.: - Ked nam druzstvo odpredavalo byty do osobneho vlastnictva, nastal problem,kto sa bude o bytovky, hlavne o spolocne priestory, uctovanie, spotrebu vody, elektriny, odvoz smeti, revizie...... starat. Odporucali nam obratit sa na ZP BYTOS, s.r.o. a tak sme poziadali o spravovanie tuto spolocnost. Dnes mi je este tazko hovorit o tom, ci nase rozhodnutie bolo spravne, pretoze este nasa spolupraca len zacina.” |
Posun v kvalite vyroby ocele
| V maji a juni 1999 zaznamenala prevadzka oceliaren zlepsenie kvalitativnych ukazovatelov vyroby plynule odlievanych ocelovych blokov pri ich spracovani v prevadzke valcovna rur v Zeleziarnach Podbrezova a.s., ale aj pri hlavnom externom odberatelovi Vitkovice, Valcovny trub a.s. |
| Vyskyt materialovych nepodarkov vo valcovni rur v nasej spolocnosti klesol v porovnani s minulym rokom, v maji o 2,9 kg/t, v juni o 4,6 kg/t a v prvej polovici jula az o 5,2 kg/t. U odberatela Vitkovice – Valcovny trub a.s., klesol vyskyt materialovych nepodarkov za posledne obdobie, v porovnani s rokom 1998, o 8-10 kg/t a podstatne sa znizilo mnozstvo blokov na opravu slahanim a sustruzenim, co svedci o vyssej kvalite povrchu dodavanych blokov. Dovodom uvedeneho zlepsenia bolo prijatie niektorych technickych,
technologickych a organizacnych opatreni. Technicke a technologicke opatrenia zlepsenia kvality: a) V stredisku elektrickej oblukovej pece (EOP) bol v maji 1999 realizovany DPP system (DIRECT POROSITY PLUG – priamo porezna tvarnica) prefukovania ocele v EAF. Popri predpokladanych usporach spotreby elektrickej energie a skrateni doby tavenia, je predpoklad vplyvu aj na zlepsenu vstupnu kvalitu ocele pre LF pec. Zatial este tento efekt nie je potvrdeny dostacujucimi statistickymi vysledkami. Dolezitym faktorom je majove a junove znizenie priemernych obsahov skodlivych prvkov v oceli. Podielom vsadzky do EOP od 15. aprila 1999 vo forme kolajnic sa znizil priemerny obsah medi a cinu. Obidva prvky boli a su hodnotene ako jedna z hlavnych pricin nekvality rur pri metalografickych rozboroch. Mierne sa zvysil priemerny obsah arzenu, doprevadzany sadenim kolajnic, ale pravdepodobne nie je ako dokazuju vysledky, az tak skodlivy. b) Podstatne technicke a technologicke opatrenia pre zlepsenie kvality vyrabanych blokov sme realizovali a este budeme realizovat v stredisku zariadenia pre plynule odlievanie ocele (ZPO). Doslednymi rozbormi boli postupne urcene hlavne vplyvy na nekvalitu blokov a organizacnymi opatreniami bola zabezpecena priebezna kontrola zariadenia a odstranovanie chyb. Umoznuje to aj patdnovy pracovny cyklus a znizena vyroba, kedy je dostatok casu na odstranovanie chyb. Podstatny vplyv na zlepsenie kvality blokov zaznamenala zmena primarneho chladenia v krystalizatoroch a zavedenie pravidelnej udrzby medenych rurovych vloziek od nanosov vodneho kamena. Na blokoch vyrobenych z tzv. makkych oceli s nizsim obsahom uhlika sa vyskytovali preliaciny povrchu blokov, mnohokrat doprevadzane trhlinkami. Tieto chyby boli predpokladom pre vznik nekvality pri vyrobe rur. Naopak, v tvrdych oceliach dochadzalo k vzniku pozdlznych trhlin po celej dlzke zliatku. Pricinou bola nedostatocna hrubka liacej kory v primarnej casti chladenia. Pri spatnom ohreve dochadzalo k tepelnym pnutiam a vznikali tzv. trhliny na polceste, ktore sa pri dochladzovani otvarali az na povrch. Problem sme riesili zvysenim intenzity primarneho chladenia, co v sucasnosti zabezpecilo hrubsiu primarnu koru o 2-3 mm v porovnani s povodnym stavom. Odolava lepsie tepelnym pnutiam v nultej sekcii sekundarneho chladenia, cim nedochadza k deformacii povrchu blokov a vzniku preliacenim a taktiez zamedzuje praskaniu povrchu blokov. Pri uvedenej zmene bola obava zo vzniku rohovych trhlin z intenzivneho primarneho chladenia, avsak zatial neboli chyby tohto druhu pozorovane, ani analyzovane v metalografickom laboratoriu odboru riadenia kvality. Aj posledna kampan vyroby blokov akosti OTT1 na trnove tyce bola odlievana s uvedenou zmenou a pri kontrole vyrobenych blokov neboli zistene trhliny. Zvyseny prietok vody v primarnom chladeni ma pravdepodobne aj pozitivny vplyv na potlacenie usadzovania sa vodneho kamena na rurovych vlozkach krystalizatorov, ked je zaznamenane znizenie usadzovania. Pri nizsom prietoku pravdepodobne vznikalo nepriaznive prudenie vody s tvorbou vzduchovych bublin, odparovanie sa vody a dochadzalo k tvorbe vodneho kamena. Nasledne sa znizoval prestup tepla a dochadzalo k nerovnomernej tvorbe hrubky primarnej kory, nasledne k deformacii povrchu, tvorbe preliacenin a trhlin. Na 1. prude ZPO pri vyrobe blokov 200x200 mm je skusany segment sekundarneho chladenia s upravenym rozmiestnenim trysiek (vyssi pocet), ktory zabezpecuje rovnomernejsie chladenie blokov, znizuje spatne ohrevy povrchu a tym znizuje tepelne pnutia, hlavne pri oceliach s vyssim obsahom uhlika. Postupne sa prerobia aj ostatne segmenty, co urcite prispeje k istote pri vyrobe narocnejsich znaciek oceli na kvalitu ocelovych blokov. Organizacne opatrenia pre zvysenie kvality: a) V maji a v juni sa uskutocnilo skolenie vsetkych pracovnikov oceliarne v ramci vzdelavania o kvalite, kde boli oboznameni s poziadavkami na zvysovanie kvality a zodpovednosti kazdeho na svojom useku za kvalitu uskutocnovanych operacii pri vyrobe ocele. Oboznamovanie pracovnikov s problemami a ich zainteresovanost je dolezitym faktorom pri zvysovani kvality. b) Pravidelne porady pracovnikov vedenia prevadzok oceliarne a valcovne rur, pod organizacnym vedenim odboru riadenia kvality zabezpecuju riesenie problemov kvality. Stanovuju sa ulohy pre sledovanie pricin vzniku, hlavne supinatosti rur. Technologovia prevadzok zabezpecuju experimentalne pokusy, pri ktorych sa zistuju mozne priciny vzniku supin z dovodu chyb na blokoch, predvalkoch a lupach. Skusky su zatial neukoncene. Ukazuje sa, ze uvedene opatrenia priniesli ocakavane zlepsenie. Do konca roka 1999 sa urcite pokusime stav udrzat, pretoze pocas augustovej strednej opravy zrealizujeme druhu cast investicnej akcie – DPP system pre druhu nistej a vytokovy uzol na medzipanvach ZPO vybavime ucinnym spolahlivym posuvacovym systemom s vysokym stupnom automatizacie. Vieme vsak, ze kvalitu ocele vyraznou mierou ovplyvnuju priamo riadiaci a vykonni pracovnici na vsetkych stupnoch vyroby. Ak budu v tomto zlozitom obdobi pristupovat k plneniu povinnosti zodpovedne, s vysokou mierou predvidavosti a discipliny, nebude problem trvale dosahovat standardne vyborne vysledky. Ing. M. Domovec, CSc |
“... SME SPOKOJNI, LEN POCASIE ABY NAM PRIALO...”
| Vo stvrtok, 15. jula, sme navstivili dva detske tabory s cielom presvedcit sa ci deti zeleziarov z prveho turnusu boli spokojne s pobytom a s poskytovanym programom. Cesta od Slatiny po Krupinu nam pripominala predchadzajuci den na Horehroni, kedy nam dazde a spodne vody sposobili nemalo starosti. Krupinu vodny zivel zasiahol s vacsim naporom a tak nas stiesneny pocit pretrvaval az do chvile, kym sa pred nami neotvorila brana prveho tabora – Udolia zazrakov v rekreacnom zariadeni PERES pri Demandiciach. |
Udolie zazrakov
Pohlad, ktory sa nam naskytol, nas vratil do detskych cias. Nasi
mali rekreanti sportovali s loptou, druha skupinka santila pri bazene, dalsi boli
plnit ulohy k ziskaniu kamena zivota. Osemdesiatstyri deti, z toho 47
z Podbrezovej, Levic a individualne od Bratislavy az po Kosice, travilo dva
tyzdne v tabore s hlavnym Penzionom Belladonny Berkovej. V nom boli
ubytovane dievcata a v troch mensich chatkach chlapci. Penzion im okrem
ubytovania poskytoval stravovanie, spolocensku miestnost a izolacku s
lekarkou MUDr. Jankou Slatinskou. Ako nam lekarka prezradila, podbrezovske deti
neboli chore, pocas turnusu mala len dva pripady s horuckou a bolestou hrdla,
ale v case nasej navstevy izolacka “zivala” prazdnotou. Agentura O.K.
zo Ziaru nad Hronom – Volneho casu pre deti a mladez, nas ani v tomto roku nesklamala
a pripravila pre deti zaujimavy taborovy zivot Hobbitov (Pipulikov). Ako nam
prezradila veduca tabora Magdalena Rencova, ucitelka matematiky a fyziky
z Banskej Bystrice: ”...denne Pipulici riesia hlavolamy, bojuju o kamene
zivota a v zavere pobytu budeme mat slavnostne vyhodnotenie a odovzdavanie
cien, ktore pre deti pripravila nasa agentura. Pocasie trochu nastrbilo pripraveny
program, ktory som musela denne, spolu so 7 veducimi, menit a prisposobovat. Mali sme uz
diskoteky, Kuko-sutaz, zajazd do Sturova a pripravujeme mini play-back schow,
taborovu svadbu, volbu MISS a BOYS, nocne kupanie v osvetlenom bazene
a mnoho inych akcii, ktore zostanu vryte do prazdninovych spomienok deti. Dnes je
prvy krasny slnecny den na kupanie v bazene, teplota vzduchu je 28O C
a teplota ohrievanej vody je 26O C. Nasim spolocnym zelanim je, aby sa
slniecko na nasu druhu polovicu pobytu v tabore neprestalo usmievat”. Nazory Pipulikov na pobyt v tabore: Peter Goceliak, 11-rocny: Adam Lehocky, 9-rocny z Brezna: Matus Demian, 9 rocny z Brezna: Richard Talian, 14 rocny: Jano Babcan, 15 rocny: |
 |
 |
Pred nami bola druha cast nasej cesty a tak nadisiel cas odchodu z Udolia zazrakov, s ktorym sme sa rozlucili jeho taborovou hymnou: Velky Gandalf k zazitkom pomoze nam, |
| Hlavny penzion Udolia zazrakov. | Udolie zazrakov ma svoj vlastny bazen s denne cistenou vodu. |
| MARGITA-ILONA V popoludnajsich hodinach sme prisli na Margitu-Ilonu, kde v druhej rekreacnej chate REKREA – hned oproti kupalisku, malo zabezpeceny dvojtyzdenny pobyt 45 deti z Podbrezovej. O deti sa staralo 6 skupinovych veducich s veducou tabora p. Annou Martiskovou, ktora nam o zivote v tabore povedala: “... nasu individualnu starostlivost si vo zvysenej miere vyzaduju 4 chore deti. Ostatne skupinky chodia na kupalisko, do prirody – boli sme na vyhliadkovom kopci Siklos, v Leviciach, v Banskej Stiavnici sme navstivili Banske muzeum, podnikame tury do Kalinciakova. Pocasie nam zatial nepraje, slniecko svieti tak pol dna a potom sa zamraci. Stravovanie mame zabezpecene v hlavnej chate REKREA, kde sme uz mali aj dve detske diskoteky.” Nazory deti: Jan Dvorsky, 12 rocny z Brezna: Zuzana Kellerova, 13 rocna zo Stiavnicky: Michal Bohacik, 9 rocny z Brezna:
V sobotu skoncil pobyt deti z prveho turnusu na Margite-Ilone a v utorok v Demandiciach. Niektore z deti, hlavne tie najmensie, sa uz tesili na navrat domov a ti starsi, odvaznejsi, si veru taborovy zivot oblubili a nelutovali by predlzit si pobyt pri vode na dalsie dva tyzdne. Zelame im, aby pokracovali v prazdninovych zazitkoch doma, ako aj na rodinnych rekreaciach. V tychto dnoch ma uz aj druhy turnus deti polovicu svojho pobytu v detskych taboroch za sebou a zelame im, aby zazili aspon tolko dobrodruzstiev, kolko ich predchodcovia a vela slnecnych dni. |
 |
 |
 |
| Druha rekreacna chata REKREA sa nachadza len niekolko desiatok metrov od vchodu do kupaliska. | Najvacsiu radost mali nasi mali rekreanti z bazenov s priezracnou modrou vodou. Na Margite Ilone si mali moznost vybrat z troch bazenov... | ... v ktorych sa vedeli riadne vysantit. |
Zdravie mas len jedno |
Budme manazermi vlastneho zdravia
Nasim najcennejsim bohatstvom je zdravie. Zaroven ho podvedome povazujeme za prirodzene dane, za nieco, co dostavame samozrejme a uplne zadarmo. Az ked ho stracame, zaciname si uvedomovat jeho hodnotu. Aby sme predchadzali tomuto poznaniu, snazme sa pre svoje zdravie robit vsetko potrebne uz dnes:
POHYB
Veku primerana forma pohybovej aktivity moze ucinne zabranit ochoreniam klbov a bolestiam chrbtice. Nesetrite na vydavkoch za pravidelnu navstevu hodin aerobiku ci fitnesscentra. Dolezite je ich pravidelne vyuzivanie. Zatial, co mladsi mozu vyuzivat posilnovnu ci venovat sa lahkej atletike, v strednom veku postaci aj rychla chodza, pouzivanie schodov namiesto vytahu... Vhodne je 2 - 3 krat v tyzdni navstivit plavaren.
OTUZOVANIE
Za najvhodnejsiu ochranu pred roznymi prechladnutiami ci chripkami povazujeme celorocne otuzovanie. Horuca voda rozsiruje cievne vlasocnice, studena ich stahuje. Striedanie horucej a studenej vody pod sprchou predstavuje "kapilarny trening", ktory pomoze zachovat pruznost a priechodnost ciev do vysokeho veku.
SVETLO
Vo vyssom veku dochadza k rednutiu kosti, co znamena, ze stracaju vapnik, lahsie sa lamu, tazko zrastaju. Predist tomu napomaha vitamin D, ktory sa tvori z tukovych latok ucinkom svetla. Nevyhybajte sa preto slnku, ale samozrejme s mierou. Okrem svetla vsak nase kosti potrebuju aj prisun vapnika, ktory doda mlieko, tvaroh a syry.
JEDLO
Strava je pramenom zdravia, ale aj napriek tomu sa mnohi nespravne stravuju. Privela ludi trpi zazivacimi tazkostami, zapchou, naduvanim ci hnackami. Uvedene tazkosti zvacsa rychlo ustupuju, ked uprednostnime pokrmy chudobne na energiu, no bohate na vlakniny. Skusme do jedalneho listka vlozit viac zeleninovych a ovocnych jedal. Najprirodzenejsim zdrojom tukov su rozlicne olejnate semena. Mali by sme obmedzit aj prijem masa. Namiesto neho konzumujme zeleninu. Nezabudajme na huby. Obsahuju aminokyseliny, napr. tryptofan, podporujuce cinnost nervovej sustavy a znizuju nadbytok cholesterolu. Selen - nevyhnutny pre zdravy zivot, sa do nasho jedla dostava z pody, v ktorej sa obilie ci zelenina pestovali. Ak tohto prvku nie je v pode dostatok, musime ho doplnat tabletkami. Nepriaznivy dopad na zdravie ma aj jednostranna strava. Pamatajme si, ze nase telo potrebuje inu stravu v zdravi, inu v chorobe, inu v rekonvalescencii, inu v mladosti a inu v starobe. Taktiez rozdielna strava by mala byt podavana pri "zahalcivejsom" sposobe zivota a pri telesnej namahe.
NAPOJE
Najzdravsim napojom je voda. Mali by sme jej denne vypit aspon dva litre. Preplachuje totiz oblicky a vynasa z tela skodlive latky. Vo forme mineralnej vody sa do tela dostavaju nerastne latky a soli, ktore casto posobia ako najjednoduchsi liek proti zazivacim tazkostiam.
ZDRAVIE DUSE
Tlak civilizacie, stresy, zhon a nervove napatie sa coraz viac odrazaju na nasom dusevnom zdravi. Necakajme, kym nam nervy "vypovedia", ale snazme sa na konci tyzdna uplne vypnut a oddychovat. Vydatna kazdorocna dovolenka tiez pomoze zvysit vykonnost a zabrani predcasnemu zlyhaniu nervov. Dovolenkujte mimo domova, zabranite tak situaciam, ktore vyvolavaju pocit, "ze este toto musim vykonat".
NESKODME SAMI SEBE
Odkial vziat na toto vsetko financie? Mozno to vyznie paradoxne, ale cenny zdroj financii je ukryty prave v ochrane nasho zdravia. Kolko korun denne vypustite do vzduchu formou dymu z vyfajcenych cigariet? Ani posedenia pri pohariku dnes uz nie su velmi v mode. Spolocenske vedomie mnohych sa presuva od posedenia pri pohariku k tenisu, sguashu, golfu, ci inym spolocenskym hram. Vyberane a nakladne jedla uz tiez zapadaju do minulosti. Navyse, pri bohatom jedle zlenivie i mysel . Kazdy z nas by si mal uvedomit zodpovednost za seba a svoje zdravie. Zdravie je komodita, bez ktorej nedosahujeme ani peniaze, ani uspech, ani stastie. Majme na mysli, ze je to najcennejsi kapital a rozumne do neho investujme.
RNDr. G. Hocman, CSc., vynatok
Horoskop
KOZOROZEC
22.12.- 20.1.
Pred vami su dni plne pokoja a pohody. Caka vas prijemne posedenie v kruhu priatelov, ktorym na vas zalezi, a radi si zaspominaju na spolocne stravene chvile.
VODNAR
21.1. - 20.2.
Termin dovolenky, na ktoru sa tesite, uz bude coskoro tu. Nezabudnite si na cestu pribalit nielen osobne veci, ale aj "balik" dobrej nalady.
RYBY
21.2. - 20.3.
V letnom obdobi je najlepsie pri vode. Ak neoblubujete pobyt pri vode, je mnoho inych prilezitosti ako nacerpat dobru naladu a novych sil do dalsich pracovnych povinnosti.
BARAN
21.3. - 20.4.
Vasi najblizsi urcite ocenia, ak budete travit viacej casu s nimi. Mate preto jedinecnu prilezitost, v cestovnych kancelariach vam poradia ako prekvapit celu rodinu.
BYK
21.4. - 20.5.
Mali by ste navstivit davno zabudnuteho priatela. Urcite sa potesi a vy budete mat dobry pocit zo stretnutia, pretoze aj po dlhom case je na co spominat a mozno aj v niecom poradit.
BLIZENCI
21.5. - 21.6.
Slnecne dni lakaju do prirody a k vode. Dajte sa zlakat aj vy a uvidite, ze neolutujete. Kazdodenne povinnosti zvladnete lepsie ak si doprajete par dni oddychu a nacerpate novych sil.
RAK
22.6. - 22.7.
Nesnazte sa kazdemu nahovorit, ze pravdu mate iba vy. Vypocujte si nazory aj ostatnych a posudte, ci niektory iny nazor nie je lepsi, mozno budete prekvapeny.
LEV
23.7. - 23.8.
Ze sa vam nic nedari? Nic si z toho nerobte. Neklesajte na duchu a uvidite, ze karta sa raz obrati. S humorom a optimizmom dosiahnete viac ako so zamracenou tvarou.
PANNA
24.8. - 23.9.
Navalali ste si na seba kopu povinnosti a teraz mate pocit, ze to nezvladnete? Nic nie je take zle ako sa na prvy pohlad zda. Urobte poradie dolezitosti a zistite, ze mate cas aj na svoje konicky.
VAHY
24.9. - 23.10
Aj ked vam na dovolenku pri mori nezvysilo, nerobte si z toho tazku hlavu. Krasy prirody sa daju obdivovat aj na Slovensku a nakoniec budete radi, ze ste spoznali kuty svojej krajiny.
SKORPION
24.10. - 22.11.
Na zhon, ktory vladne na pracovisku pomaly zabudate, pretoze mate plnu hlavu preddovolenkovych priprav. Budte ale trochu pozornejsi, aby ste na nieco velmi dolezite nezabudli.
STRELEC
23.11. - 21.12.
Mali by ste zacat realizovat plany, ktore ste si uz dlhsiu dobu pripravovali. Nepozerajte na financie, pretoze ak ich pouzijete na dobru vec, nebudete v buducnosti banovat.
| Jedalny listok od 26. – 31. jula
1999 Pondelok 26.7. I. zmena Polievka: Hrach. s par., chlieb II.-III. zmena Polievka: Zem. s koprom, chlieb Utorok 27.7. I. zmena Polievka: Zel. dom., chlieb II.-III. zmena Polievka: Faz. kysla, chlieb Streda 28.7. I. zmena Polievka: Pluckova, chlieb II.-III. zmena Polievka: Sedliacka, chlieb Stvrtok 29.7. I. zmena Polievka: Hov. s cest., chlieb II.-III. zmena Polievka: Rascova s vajcom, chlieb Piatok 30.7. I. zmena Polievka: Gulasova, chlieb II.-III. zmena Polievka: Fazul. kysla, chlieb Sobota 31.7. Polievka: Francuzska, chlieb |
Jedalny listok od 2. – 7. augusta
1999 Pondelok 2.8. I. zmena Polievka: Hrstkova, chlieb II.-III. zmena Polievka: Hov. vyvar s cest., chlieb Utorok 3.8. I. zmena Polievka: Paradaj., chlieb II.-III. zmena Polievka: Pohronska, chlieb Streda 4.8. I. zmena Polievka: Furmanska, chlieb II.-III. zmena Polievka: Paradaj., chlieb Stvrtok 5.8. I. zmena Polievka: Kyjevske sci, chlieb II.-III. zmena Polievka: Surdica, chlieb Piatok 6.8. I. zmena Polievka: Karfiolova, chlieb II.-III. zmena Polievka: Sosovicova, chlieb Sobota 7.8. Polievka: Zeleninova, chlieb |
Plavecky klub FLIPPER pri ZP Sport, a.s., Podbrezova uspesne reprezentujuci na majstrovstvach Slovenska |
Z majstrovstiev Slovenska striebro a dve bronzove medaily
| Plavecky klub Flipper rozsiril 1. januarom 1999 rad sportovych klubov sustredenych do ZP SPORT, a.s., Podbrezova. Vysledky, ktore od uvedeneho obdobia ( prva polovica plaveckej sezony r. 1999) jeho clenovia dosiahli, reprezentuju nielen klub, ZP Sport, a.s., ale i hlavneho sponzora Zeleziarne Podbrezova a.s. |
Od Kosic po Kosice – to je cesta nasich pretekarov
V prvej polovici plaveckej sezony sa plavci zucastnili 8-pretekov. V januari sa majstrovstiev Slovenska v kategorii Masters zucastnili treneri a vyplavali 3-prve, 3-druhe a 4-tretie miesta. Tym ukazali svojim zverencom, ze to este v bazene vedia. Nasi mladi zverenci sa postupne zucastnili styroch oblastnych majstrovstiev jednotlivcov, ktore sa uskutocnili v Novakoch, Handlovej, Puchove a Povazskej Bystrici. V jednotlivych vekovych kategoriach obsadili 6-prvych, 10-druhych a 5-tretich miest. Medzi najlepsich plavcov patrili: Peter Murinak, Lucia Skrovinova, Sabina Kastanova, Peter Siman, Matej Veselko, Martina Mikloskova, Michal Rohac a Milan Bobak.
V aprili sa plavecky klub zapojil do oblastnej plaveckej ligy muzov a zien. Prve kolo sa uskutocnilo v Puchove. Medzi najlepsie vysledky nasich plavcov musime jednoznacne zaradit reprezentaciu na letnych majstrovstvach Slovenska. V juni sa uskutocnili majstrovstva Slovenska v kategorii 10 rocnych plavcov v Handlovej, na ktorych Peter Murinak ziskal na 50 m prsia druhe a na 100 m prsia tretie miesto. V juli sa uskutocnili v Kosiciach majstrovstva Slovenska v kategorii 11-12 rocnych plavcov. Velku radost nam urobila Lucia Skrovinova, ked na 200 m prsia ziskala bronzovu medailu. K tymto dvom medailistom musime priradit este Petra Simana, Michaelu Vincurovu, Moniku a Martinu Mikloskovu, Lukasa Dubca, Jaroslava Frgolca a M. Tobiasa, ktori sa svojou vykonnostou kvalifikovali na majstrovstva Slovenska. Trenerov tesi, ze medailove umiestnenia z najvacsieho slovenskeho sampionatu nadviazali na vlanajsi rok, co signalizuje dobru pracu vsetkych zainteresovanych.
Priprava a treningy plavcov nasho klubu sa uskutocnuju v krytej plavarni na Mazorniku, v pondelok, v stredu a v sobotu, co predstavuje 6-hodinovy tyzdenny trening, ktoreho sa zucastnuje 50-60 plavcov oddielu. Pravidelne organizujeme letne sustredenia, na ktorych plavci “naberaju” kondiciu. Po dvoch sustrediach, ktore sme mali v Ruzinnej v tomto roku ideme do Drienice v okrese Sabinov. Uz v tychto dnoch pripravujeme treningovy plan. Letne sustredenie bude zamerane na rozvoj sily a vytrvalosti plavcov. Plavecke treningy budu dvojfazove, 4 hod. denne v 25 metrovom krytom bazene. Nebude chybat beh a cyklistika. Aj tymto sustredenim chcu treneri zodpovedne pripravit svojich zverencov na druhu polovicu plaveckej sezony.
Zaverom chcem v mene vyboru Plaveckeho klubu Flipper podakovat vedeniu ZP Sport a.s. Podbrezova za vytvorene podmienky pre nasu pracu. Verim, ze plavci svojimi vysledkami budu robit i nadalej dobre meno hlavnemu sponzorovi Zeleziarnam Podbrezova a.s.
Michal Miklovic
Bezecky spolok Podbrezova |
Poslednu junovu sobotu sa uskutocnil horsky beh Nonstop hrebenom Nizkych Tatier. Hrebenovka merala 48 km a viedla z Chaty M. R. Stefanika pod Dumbierom az na Donovaly. Z 51 startujucich reprezentant Bezeckeho spolku ZP Sport, a.s., Pavol FASKO obsadil 3. miesto. O den na to, v nedelu, sa v Pohronskej Polhore uskutocnil 14. rocnik cestneho behu Z okresu do okresu, s ucastou 50 bezcov. V hlavnej kategorii nas bezec Ladislav Molnar skoncil 8., v kategorii muzov nad 40 rokov bol Stefan ZIAK druhy, u muzov nad 55-rokov zvitazil Stanislav BOBAK a nad 65 rokov zvitazil Vojtech Ridzon.
Cestny beh v Tatranskej Strbe sa uskutocnil v nedelu, 11. jula, za ucasti 160 bezcov. Na trati dlhej 31 km sa v celkovom hodnoteni umiestnil Pavol Fasko na 8. a Ladislav Molnar na 34. mieste.
V sobotu, 17. jula, sa 60 bezcov zucastnilo v Martine 10 km cross-u, ktoreho vitazom sa stal PAVOL FASKO a dalsi podbrezovsky bezec Ladislav Molnar skoncil na 6. mieste.
-pf-
* nasa aknekta*nasa anketa*nasa anketa*nasa anketa |
Leto na podbrezovskom kupalisku
V piatok, 9. jula, teplomer vzduchu na podbrezovskom kupalisku ukazoval 24O C, teplota vody v malom bazene 30O C a vo velkom bazene 28O C. Tri desiatky odvazlivcov ostalo vernych osviezeniu pri vode, hoci obloha sa pokryvala mracnami a dusno napovedalo, ze onedlho bude prsat.
Pri vchode do arealu kupaliska nas pokladnicka, p. Emila Vargova, v kratkosti informovala o navstevnosti od zaciatku sezony: “... julovy start sa nam vdaka priazni pocasia vydaril, navstevnost v tropickych dnoch stupla asi 10 krat a veru mali sme tu riadne rusno. Dnes je to kludnejsie, pri priazni pocasia bude vsak vikend rusnejsi”.
O bezpecnost kupajucich sa staraju dvaja plavcici, z nich jeden vysokoskolak Peter Kohut, ktory nam o svojej praci prezradil: “... prvorada pre nas je bezpecnost kupajucich, spojena s cistotou bazenov a okolia. Kazdodenne cistime maly bazen a preplachujeme kanaliky, velky bazen denne splavujeme, a podla potreby vymiename vodu, asi tak raz za tyzden. Prave vcera sme menili vodu vo velkom bazene. Kupanie od zaciatku sezony je bezpecne, bez vaznejsich pripadov. Viac namahy nas stoji cistenie dna bazenov, v buducnosti im bude potrebne venovat viac pozornosti. V juli sme zaznamenali najvyssiu navstevnost cca 1000 ludi, je to tazko odhadnut, nakolko navstevnici vyuzivaju celosezonne permanentky. O spokojnosti s poskytovanymi bufetovymi sluzbami svedci neustala navstevnost v oboch stankoch ”.
“Ako sa vam paci na podbrezovskom kupalisku?”, opytali sme sa nahodnych kupajucich:
p. Milena Fejesova, Brezno:
- Travim tu s detmi dovolenku. Som tu prvykrat v tejto sezone, nakolko v Brezne kupaliska nemame a na Taloch je studena voda. Okrem svojich dvoch deti som zobrala so sebou aj susedovie, nakolko v navsteve vasho kupaliska sa my dospeli pri detoch striedame. Vo velkom bazene som este nebola, pretoze sa v prvom rade venujem detom, tu pri malom bazene. Vyuzili sme aj sluzby bufetu. Som spokojna, je tu dobre.
Gabriela Schmidova, Valaska:
- Doviezol nas sem otec mojej kamaratky. Som tu spokojna a venujem sa hlavne vode.
Zuzana Kovacikova, Valaska:
- Je tu pekne, tepla voda a v bufete sme si s kamaratkami kupili cukrovinky. Predtym ako pojdeme na dovolenku, chcem volny cas stravit aj na tomto kupalisku.
Lucia Valovcanova, Valaska:
- Sme z Valaskej, paci sa nam tu. Voda je dobra, tepla. Som tu po prvykrat. Zatial prazdninujem doma, ale pojdeme na Duchonku, a tak dovtedy budem navstevovat toto kupalisko.
nemenovana rekreantka z Bratislavy:
- Rekreujeme sa s rodinou v chate v Hronci a tu sme prvy, a nakolko zajtra odchadzame, aj poslednykrat. Mozno, ze na buducu dovolenku, ak sa sem vratime, prideme sa opat pozriet aj na toto kupalisko. Nezobrala som si plavky, nepredpokladala som, ze sa vycasi, a tak si kupaliska mozu uzit len deti a tie sa veru riadne vysantia. A ako vidno, su spokojne, nevychadzaju z bazena, cize sa im tu paci.
1. rocnik Memorialu Samuela Kmeta v kolkoch
V sobotu, 10. jula, sa v Dome sportu v Podbrezovej v stvordrahovej kolkarni uskutocnil 1. rocnik Memorialu S. Kmeta v kolkoch na 100 hodov zdruzenych, za ucasti siestich stvorclennych druzstiev muzov a jedneho druzstva zien. Turnaj otvoril riaditel ZP Sport, a.s., p. Vladimir Vanik, ktory v prihovore k ucastnikom pripomenul dlhorocnu aktivnu cinnost v kolkarskom sporte nasho byvaleho hraca – Samuela Kmeta. Kolkarsky turnaj mal vybornu uroven, co potvrdili hraci svojimi vykonmi. Je potesitelne, ze 1. miesto a putovny pohar zostal doma v Podbrezovej, zasluhou A-druzstva muzov. Vecne ceny vitaznym druzstvam, ako aj jednotlivcom odovzdali predseda TJ ZP Ing. Julius Krivan a za ZP Sport, a.s., p. Jan Daucik. Predseda telovychovnej jednoty podakoval vsetkym ucastnikom za ich kvalitne vykony a osobitne vyzdvihol vykon Jozefa Pestu zo Spisskej Novej Vsi – 495 b.Vysledky a umiestnenie:
v druzstvach: 1. Podbrezova A 1818b. (P. Hricak 428b., P. Paulecko 458b., J. Zabka 456b. a G. Knapp 476b.), 2. Tlmace 1747b., 3. Spisska Nova Ves 1739b., 4. Banska Bystrica 1668b., 5. Podbrezova B 1641b., 6. Podbrezova C 1567b. a 7. Podbrezova zeny 1481b.
v jednotlivcoch: 1. Jozef Pesta 495b. (Spisska Nova Ves), 2. Gejza Knapp 476b. (Podbrezova), 3. Ladislav KOVACS 464b. (Tlmace).
L. Bosko
Podakovanie |
Dakujeme vsetkym pribuznym, znamym a spolupracovnikom za kvetinove dary a prejavy sustrasti pri poslednej rozlucke s nasim drahym manzelom, otcom
MILANOM K U P C O M.
Osobitne dakujeme Dychovej hudbe ZP a.s.
Manzelka s dcerami
Blahozelame nasim jubilantom |
V auguste si pripominaju pracovne jubileum
30-rocne
Jan BENKO, Jozef KUBOVE
25-rocne
Frantisek KOHAR, Marta PODMANICKA, Beata SOBOTOVA, Marta MURINOVA, Ing. Stefan
KASTAN, Maria SUHAJDOVA,
20-rocne
Frantisek KOSIK, Jan PLSKO, Jan MICHALCIK, Viera DEMIANOVA, Ing. Peter PETKO, Jana
SIMOVA, Katarina STIERANKOVA
Zivotne jubileum
55-rocne
Ivan CHRUPKA, Pavol ZAKAROVSKY
50-rocne
Jozef HAVAS, Jan LASKA, Margita VLCKOVA, Katarina FASKOVA, Jozef MACHNIC, Margita
MURINOVA, Jozef RYBAR, Dusan POKOS, Miroslav KAN, Miroslav PEPICH, Peter FLOCH
S prezidentom FK ZP SPORT, a.s., Mgr. Marianom Zimom pred zaciatkom futbalovej sutaze |
Na prahu novej sezony
| O niekolko dni sa zacne jesenna cast futbalovej sezony roku 1999/2000. Pred jej otvorenim sme oslovili prezidenta FK ZP SPORT, a.s., ale aj clena Vykonneho vyboru Slovenskeho futbaloveho zvazu (VV SFZ) Mgr. Mariana Zimu, aby sme sa opytali: |
* Stojime na prahu novej futbalovej sezony. Pripravuje VV SFZ nieco zasadne nove v tomto rocniku futbalovej sutaze?
- Vykonny vybor SFZ urobil niekolko zasadnych rozhodnuti, z ktorych povazujem za najzavaznejsie rozhodnutie o vysledku kauzy postupujuceho do prvej ligy Devin – Senica – Puchov, kde v zaujme “fair play “ a vyssich moralno – etickych principov ponechal v platnosti
vysledky dosiahnute na travniku. Toto rozhodnutie sa stretlo s pozitivnym ohlasom v odbornej i fanusikovskej futbalovej obci. VV SFZ prijal abdikaciu sefa sportovo – technickej komisie a vyzval k nej sefa disciplinarnej komisie, s ktorych cinnostou nebol spokojny. Pri tom druhom nebol VV SFZ podporeny Radou SFZ, takze tam ostava nadalej predsedom p. Kridla. Najblizsi rocnik I. i II. ligy bude velmi narocny, ved prvu opusti sedem muzstiev, druhu dokonca desat “mancaftov” a toto bude klast vysoke naroky na objektivitu rozhodcov i delegatov, nehovoriac uz o najvyssej narocnosti na trenerov, hracov i manazmenty klubov. “Leit” motivom vsak musi ostat ” fair play”, ktora robi sport sportom a k tomuto vyzve vsetkych akterov republikovych sutazi aj VV SFZ.
* Siedme miesto v konecnej tabulke predchadzajuceho rocnika sutaze II. ligy patri Podbrezovej. Vseobecne plati, ze sedmicka je stastne cislo. Povazujete ju aj vy v tomto pripade za uspesnu?
- Pre mna sedmicka je stastnym cislom a siedme miesto v II. lige znamena 23. miesto na Slovensku. Je to obrovsky uspech podbrezovskeho futbalu, ktory nakoniec oceni asi najviac historia. Preto patri este raz moja vdaka trenerom, hracom, realizacnemu timu, samozrejme fanusikom, ale aj vsetkym, ktori sa na tomto uspechu akokolvek podielali. Sedmicka ale nebola stastnym cislom pre hracov, ktori v poslednom zapase s poslednym Vranovom sklamali a tym sa ukratili o vyssie odmeny a samozrejme aj o velmi realne 6. miesto, stacilo len zvitazit. Ale aj takato byva novacikovska dan a pre nas bude poucenim. Ale ked to mam zhrnut, uplynula sezona bola najuspesnejsou v dejinach podbrezovskeho futbalu.
* Privitaju fanusikovia podbrezovskeho futbalu na ihrisku v tohtorocnej sutazi nove tvare?
- Nove tvare medzi sezonami su uz prakticky pravidlom, ozivuju konkurenciu v muzstvach a tym aj kvalitu sportoveho vykonu. U nas prislo k najpodstatnejsej zmene na trenerskom poste, kde trenera Petra Ancica, ktory odisiel trenovat blizsie k domovu po nasej vzajomnej dohode, nahradil trener Ladislav Hudec, byvaly uspesny hrac Interu Bratislava, neskor trener Artmedie Petrzalka, posledne trenoval v arabskom svete, v Dubaji. Verime, ze naviaze so svojim kolegom Milanom Nemcom na uspesnu pracu vlanajsej trenerskej dvojice. K zmenam doslo samozrejme aj v hracskom kadri. Druholigovy kader opustia hraci Mores, ktory odchadza do nemeckej III. ligy, po zraneniach aj Svantner, Korbel, Janko, skoncilo hostovanie Kleskena a ak sa dohodneme, tak prestupi k novacikovi II. ligy ZSNP Ziar nad Hronom aj Marcel Turna, ktory tam uz hostoval. Naopak, muzstvo sa posilnilo byvalym reprezentantom SR 21 Marekom Bazikom z Dukly Banska Bystrica a tiez zaloznikom zo Sale Lacom Dokom (ten je zas byvalym reprezentantom SR v salovom futbale). V priprave je tiez talentovany Stilar z Lokomtivy Kosice a sancu v priprave dostali aj hraci z Brezna – Skantar a Makusa a po zraneni opat aj Margus. O hostovani dalsieho utocnika z Dukly Banska Bystrica resp. z Artmedie Petrzalka stale rokujeme. Ak mam zhrnut, jedna zmena nastala aj v realizacnom time, kde dlhodobo choreho manazera FK Ing. Tomasa Kalu nahradil byvaly hrac, trener a dnes uz funkcionar Jozef Karas.
* Podbrezovsky futbal navstevuju divaci v hojnom pocte. Okrem zaujmu o II. ligu iste zohrava svoje aj volny vstup a nesporne istym lakadlom je zrebovanie. Mozu sa tesit na tieto vymozenosti aj v nasledujucej sezone?
- Vsetky vymozenosti minulej sezony ostavaju, teda aj ta najpodstatnejsia – volny vstup. Sport vseobecne, a teda aj futbal, chape vedenie a.s. ako sucast socialneho programu zamestnancov ZP a.s. a vzdy budeme radsej, ked budu ludia a najma mladez sportovat, resp. kulturne fandit ako sa venovat drogam, cigaretam, alkoholu... Aj touto cestou preto pozyvam vsetkych futbaluchtivych ludi Horehronia na nase druholigove zapasy.
* Povrava sa, ze uzatvarate spolupracu s Valaskou...
- Poziadali sme MV SR a futbalovy zvaz o fuziu s Valaskou, ktora bude nasim B muzstvom, umozni nam mat touto formou v hernej praxi cely kader a pomozeme zaroven zvysit uroven valastianskeho futbalu. S konecnou platnostou sme ukoncili rokovania o zluceni s Breznom. Tam budeme spolupracovat pravdepodobne len s mladezou, ale o mladeznickom futbale obsirnejsie inokedy.
* Prezradite nam, ake su vase ciele pred novou sezonou?
- Tie vychadzaju z hesla Zeleziarni Podbrezova a.s. “... male ciele nam nesvedcia...”, takze aj tie futbalove su maximalisticke – byt medzi zachranujucimi sa v II. lige, cize umiestnenie do 8. miesta a s “beckom” vo Valaskej postupit do IV. ligy.
Za rozhovor podakovala O. Kleinova
Spod volejbalovej siete |
19. juna sa uskutocnil 4. rocnik volejbaloveho turnaja zmiesanych druzstiev Putovny pohar starostu (dnes uz starostky Ing. Contofalskej) obce Predajna. O tom, ze tento turnaj ma vynikajucu povest a vysoku hernu uroven, svedci z roka na rok vzrastajuci pocet zucastnenych druzstiev. V tomto rocniku to bolo 11 zmiesanych druzstiev okresov Brezno a Banska Bystrica a jedno druzstvo dorastencov sportovej skoly z Trencina. Zakladnou podmienkou sutaze bolo okraslit kazde druzstvo minimalne 1 zenou. Cely turnaj sa niesol v duchu “fair play” a hralo sa podla platnych volejbalovych pravidiel v dvoch zakladnych skupinach. Vitazne druzstva skupin potom hrali o 1. a 2. miesto a druhe postupujuce druzstva zo skupin o 3. a 4. miesto.
Cervenu skupinu tvorili druzstva: Brusno, Viagra - Banska Bystrica, Sokol Brezno, MIX Zeleziarne Podbrezova, Valaska a Lopej a zelenu skupinu tvorili Gymnazium Brezno, Nemecka, Predajna, ROZA, Zamostie a Trencin.
Prvych osem zapasov v skupinach sa hralo systemom na dva hrane sety do 25 bodov. Kedze vsetky zucastnene druzstva predvadzali rovnocennu hru a obetavo bojovali o kazdy bod, cas rychlo ubiehal a dovtedy pekne pocasie sa zacalo na nas mracit, boli organizatori nuteni upravit pravidla hry pre dalsie zapasy. Po dohode s veducimi druzstiev sa hralo na dva hrane sety do 15 bodov. Ale ani tento herny system neprekabatil uz rozhnevane pocasie, ktore hrozilo bleskami a prudkym dazdom. Obidve skupiny museli opustit pekny volejbalovy areal s kvalitnymi antukovymi dvorcami a dohrat posledne vzajomne zapasy na ihrisku v susediacej telocvicni. Organizatori turnaja bravurne zvladli aj tuto situaciu novou upravou pravidiel zachranili dohravku zapasov v skupinach. I ked herny system (1 hrany set do 15 bodov) v tychto poslednych zapasoch bol vabankom pre kazde druzstvo, ostavajuce stretnutia cervenej a zelenej skupiny sa odohrali prelinavym sposobom. Pocas hry v zakladnych skupinach sa druzstva obcerstvovali gulasom, ktori navarili domaci majstri kuchari, parkami a dobrym vineckom.
Vyvrcholenim sportovej casti turnaja boli finalove zapasy o konecne umiestnenie na prvych styroch miestach. Hralo sa na 2 vitazne sety do 15 bodov. O 19. hod. sa zacalo prve stretnutie o 3. a 4. miesto medzi postupujucimi druzstvami z 2. miesta v zakladnych skupinach, druzstvom Brusna z cervenej skupiny a dvojnasobnym vitazom predchadzajucich rocnikov turnaja, druzstvom Zamostia zo zelenej skupiny. V pomerne vyrovnanom zapase napokon zvitazilo druzstvo zo Zamostia v pomere 2:0 a obsadilo konecne 3. miesto v turnaji, cim sa im nepodarilo do tretice obhajit pohar a navzdy si ho odniest do Zamostia.
Dramaticke finale odohrali vitazi zakladnych skupin, druzstvo Viagra-Banska Bystrica, ktori v skupine stratili len jeden set v zapase s druzstvom VK MIX ZP Sport a.s., a novacik sutaze druzstvo ROZA, postupilo zo skupiny bez straty setu. Z celkoveho vitazstva v turnaji, ale po urputnom boji vo finale v pomere 2:1, sa nakoniec tesilo druzstvo ROZA s veducim Ing. Romanom Zacharom trenerom zien VK ZP Sport a.s., podla ktoreho bolo aj druzstvo nazvane a hracmi P. Pravotiakom, J. Lendackym, M. Skladanym, M. Kosegim, J. Maculom, I. Avukovou a H. Janoskovou z VK ZP Sport a.s.. S tymto druzstvom sa tesila aj starostka obce Predajna, lebo na najblizsie dva rocniky nebude mat starosti s kupovanim noveho putovneho pohara. Podbrezovsky volejbal potvrdil svoje kvality aj 5. miestom druzstva VK MIX ZP Sport a.s. s veducim J. Rybarom a hracmi M. Luptakom, P. Zifcakom, M. Cizmarikom, M. Lenkom, P. Piliarom, J. Tokarom, S. Luptakovou a D. Maculovou.
Zaverecne slovo patrilo zene, starostke obce Predajna, ktora vyhlasila vysledky 4. rocnika volejbaloveho turnaja zmiesanych druzstiev a vyslovila vdaku za krasne sportove zazitky. Kazde druzstvo bolo za svoj vykon odmenene pamatnym diplomom a vecnou cenou, v duchu hesla: "Nie je dolezite vyhrat, ale zucastnit sa ,ale najvacsia vdaka zucastnenych hracov a divakov patri predovsetkym organizatorom turnaja " zanietenym dusiam volejbalu", ktori dokazali pripravit tak skvele podujatie.
Ing. I. Avukova
Mnohi
si pamataju na vyciny neuprosneho zivla spred dvadsatpat rokov, kedy cely areal stareho
zavodu plaval vo vodach rozvodneneho Hrona. V dosledku hojnych dazdov 14. jula 1999
v predpoludnajsich hodinach opat hladina rieky pretekajucej cez nase zeleziarne
zacala povazlivo stupat. 
a: