 |
|||||||
 |
|
||||||
|
|||||||
|
|
||||||
Vladimir Valach, velvyslanec SR vo Francuzsku o nasej spolocnosti:
“ZP uz do Europy vstupili”
| 26. jula navstivil nasu akciovu spolocnost velvyslanec Slovenskej
republiky vo Francuzsku pan Vladimir Valach. Generalnemu riaditelovi Ing. Vladimirovi
Sotakovi odovzdal pamatnu medailu a mincu generala Milana Rastislava Stefanika Vladimir Valach sa pocas navstevy nasej spolocnosti oboznamil s vyrobou, so socialnym programom a navstivil nase rekreacne zariadenie i sportove arealy. Stretnutie vyvrcholilo pracovnym rokovanim s vedenim ZP a.s., kde diskutovali aj o buducej spolupraci. Pri rozlucke sa s nami pan velvyslanec podelil o svoje dojmy z navstevy: |
 - Zeleziarne Podbrezova sledujem uz dlhsie, predtym som bol totiz bankarom. Musim vzdat hold vedeniu tejto spolocnosti za to, co urobili za posledne roky. Su to prinosy jednak vycislitelne, ale i take, ktore sa vycislit nedaju. Z vycislitelnych – napr. predaj v tejto spolocnosti vzrastol 6,5 – nasobne, spolocnost dosahuje uz niekolko rokov za sebou zisk, vyse 80 percentny podiel exportu ... Na Slovensku nemame vela firiem, ktore sa mozu pochvalit s takymito vysledkami. Vidiet, ze sa podniku dari, i ked to nie je take jednoduche. Nevycislitelne hodnoty, ktore si zasluzia obdiv, mozno rozclenit do troch sfer:
rekreacne zariadenia, sportove arealy vzbudzuju respekt. Zeleziarne Podbrezova urobili tak velmi pozitivny krok aj vo zveladovani zivotneho prostredia. Ako velvyslanec som navstevou tejto spolocnosti ziskal mnozstvo cennych poznatkov. Na pracovnom stretnuti s vedenim spolocnosti sme diskutovali aj o buducej spolupraci. Pri vstupe do roku 2000 pripravujeme statnu recepciu a verim, ze aj Zeleziarne Podbrezova prispeju k dobrej reprezentacii Slovenska i svojho regionu. Zelam vam vela dalsich uspechov, i ked podmienky nie su vzdy najpriaznivejsie naklonene. Do Francuzska si odnasam dobry pocit z tejto navstevy, som hrdy na tento kraj i na tuto firmu. zaznamenala O.Kleinova |
 |
 |
Minca a medaila boli vydane na pocest odhalenia sochy generala M. R. Stefanika v meste Meudon pri Parizi. Vyznamnej udalosti konanej v den 80. vyrocia tragickej smrti tohoto slovenskeho vedca, bojovnika za slobodu i narodneho bohatiera, sa dostalo vo Francuzsku vacsej pozornosti ako u nas.
Ing. A. Mojzis, asis. VR, informuje |
JUL VO VYROBE
Julom sa rok 1999 preklopil do svojej druhej polovice. Letne mesiace su uz tradicne v podmienkach nasej akciovej spolocnosti vyuzivane na vykonanie strednych a generalnych oprav technologickych zariadeni v jednotlivych vyrobnych prevadzkach. Podla planu oprav v siedmom mesiaci mali byt vykonane stredne opravy na zariadeni v taharni rur I a zvarovni rur velkych priemerov. Vplyvom priaznivej zakazkovej naplne v prevadzke taharen rur I boli stredne opravy posunute o tyzden a vo zvarovni rur velkych priemerov o dva tyzdne. Okrem spominanych posunutych oprav v tomto mesiaci nas cakaju stredne opravy vo valcovni rur a v oceliarni. V tomto roku vplyvom avizovanych vyssich poziadaviek predaja bezsvikovych rur valcovanych za tepla v letnych mesiacoch bola stredna oprava technologickeho zariadenia valcovne rur rozdelena do dvoch etap a to tyzden v auguste a dva tyzdne v decembri. Napriek uvedenym obmedzeniam vo vyrobe a zvysenemu cerpaniu nakladov spojenych s opravami, aj pri hodnoteni jula mozem s potesenim konstatovat, ze stanovene operativne zamery vo vyrobe objemovych, ako aj v ekonomickych ukazovateloch boli splnene. Nizsie plnenie v porovnani so stanovenym operativnym zamerom sme zaevidovali len v prevadzke hutnicka druhovyroba. Vypadok vyroby v uvedenych komoditach vyrobkov bol uplne eliminovany nadvyrobou ostatnych druhov vyrobkov. Najvyssie prekrocenie planovanych uloh sme zaevidovali vo vyrobe presnych rur v taharni rur I, co suviselo so spominanym posunutim strednej opravy.
Podstatne nepriaznivejsie je hodnotenie plnenia vyrobnych uloh v porovnani s financnym planom, podla ktoreho jednotlive vyrobne prevadzky splnili vyrobne ulohy nasledovne:
- oceliaren vyrobne mesacne ulohy splnila na 74,5 percenta, v porovnani so stanovenym planom bolo vyrobenych menej o 6263 ton ocele. Bolo to zapricinene pokracujucou recesiou hutnickych vyrobkov a nadbytocnu vyrobnu kapacitu oceliarne sa nam nedari umiestnit na svetovych trhoch. Preto aj v juli bol v oceliarni uplatnovany trojzmenny patdnovy rezim striedania zmien. V sucasnom obdobi pre externych odberatelov predavame uz len plynule odlievane ocelove bloky kruhoveho priemeru, ktorych odbyt v porovnani s minulym rokom poklesol takmer o polovicu a ulohy nakladky boli splnene len na 41,5 percenta;
- vo valcovni rur boli v juli splnene vyrobne ulohy v distribucnej vyrobe na 88 percent, z toho vyroba polotovarov tvorila 34 percent a realizacia 66 percent. Na upravarenskych operaciach sa podielali pracovnici samotnej valcovne rur, ako aj pracovnici taharne rur II. Z expedicneho miesta valcovne rur bolo expedovanych 6847 ton a z expedicneho miesta taharne rur II 1361 ton v prevaznej miere kotlovych rur. S uspokojenim mozno konstatovat, ze postupne vzrasta dopyt a tym aj vyroba bezsvikovych rur valcovanych za tepla, no podla marketingovych prieskumov tento dopyt je len sezonny a nema trvaly charakter. Preto bolo potrebne prijat opatrenia, ako pocas letnych mesiacov zabezpecit zvysene poziadavky predaja. Sme si vedomi toho, ze splnenie zvysenych poziadaviek predaja je mozne zabezpecit len aktivnym pristupom vsetkych pracovnikov valcovne rur, za co im v mene vyrobneho useku vyslovujem uprimne podakovanie;
- vo zvarovni rur velkych priemerov vplyvom nizsej zakazkovej naplne boli dosiahnute priemerne vysledky. Prevadzka svoje vyrobne ulohy splnila na 91,2 percenta a ulohy nakladky len na 70,2 percenta. Okrem uvedenej vyroby bola pre plynarensky priemysel vyrobena a predana 1 tona bezsvikovych izolovanych rur. Svoje ekonomicke vysledky si prevadzka vylepsila pracou vo vykonoch, ktore boli v minulom mesiaci zrealizovane v hodnote 260 tis. Sk;
- zakazkova napln taharni rur bola uz v juli poznacena vplyvom leta, co sa odrazilo na dosiahnutych vysledkoch. Celkove v obidvoch taharnach rur boli vyrobne ulohy splnene na 97 percent, pricom taharen rur I vykazala 137,6 percentne plnenie a taharen rur II 87,5 percentne plnenie. Ulohy nakladky boli v juli splnene na 106 percent, pricom taharen rur I vykazala 148 percentne plnenie a taharen rur II 96 percentne plnenie planovanych uloh. Stredisko oblukaren svoje planovane ulohy splnilo vo vyrobe na 53,4 percenta a v nakladke na 50 percent. Z pohladu vyvoja predaja navarovacich oblukov za obdobie siedmich mesiacov roka mozno konstatovat, ze zakazkova napln je stabilna a pohybuje sa na urovni dvojzmennej prevadzky;
- zakazkova napln v prevadzke hutnicka druhovyroba stale nedosahuje planovane zamery a aj v juli sme zaevidovali velmi nizke plnenie. Celkove bol za minuly mesiac z prevadzky vyvezeny tovar v hodnote 7,6 mil. Sk, co znamena, ze vyrobne ulohy boli splnene pri vyrobkoch z druhovyroby len na 46,2 percenta a na 54,5 percenta pri hydraulickych rurach.
Zaverom mozno konstatovat, ze i ked v juli stanovene zamery neboli do detailov vo vsetkych vyrobnych prevadzkach splnene, v ekonomickom posudzovani predpokladame, ze akciova spolocnost dosiahne kladny hospodarsky vysledok. August bude este narocnejsi na cerpanie nakladov, vyplyvajucich z realizacie strednych oprav v uz spominanych vyrobnych prevadzkach. V ostatnych prevadzkach ocakavame splnenie stanovenych operativnych uloh . Do plnenia vytycenych uloh v mene vyrobneho useku prajem celemu pracovnemu kolektivu akciovej spolocnosti vela pevneho zdravia a pracovnej pohody.
 Medzi tisickou aj nas balon Od 30. jula do 11. augusta sa kona 10. rocnik jednej z najvacsich balonovych fiest na svete, ktora sa kona vo Francuzsku. 30. jula odisla s balonom nasej spolocnosti na tuto velku slavnost aj trojclenna vyprava zo ZP SPORT a.s. pod vedenim Ing. Karola Slabaka. 11 dni budu balony startovat rano i popoludni a atmosferu tohoto velkolepeho podujatia umocni nocne nafukovanie balonov a zatmenie Slnka, ktore sa uskutocni v zaverecny den fiesty. Ing. Karol Slabak nam pred odchodom povedal: ”Som povdacny vedeniu ZP a.s. i ZP SPORT, a.s. , ze nam umoznili ucast na takomto podujati a som hrdy na to, ze medzi tisickou pestrofarebnych balonov z 55 krajin celeho sveta vzlietne ako jediny zo Slovenska prave nas – s logom Zeleziarni Podbrezova a.s. |
o.k.
Blahozelame V 12. kole nasej sutaze sa uspesnymi riesitelmi stali vsetci ti, ktori odpovedali, ze slo o Bansky zakon z roku 1854 o nemocenskom a penzijnom poisteni. Vyherca je vsak len jeden a tentokrat blahozelame Ladislavovi Takacsovi z taharne rur 2, upravne. Do 12. kola cenu vitazovi venoval Ing. Pavol Simo, riaditel ZP TRADE s.r.o. Podbrezova. Odpovede z 13. kola posielajte do redakcie do 13. augusta 1999. |
 |
Z polrocneho rozboru bezpecnosti a hygieny prace vyberame |
PRACOVNA URAZOVOST
V prvom polroku bolo v Zeleziarnach Podbrezova a.s. zaregistrovanych 35 pracovnych urazov, co predstavovalo v praceneschopnosti 1 374 vymeskanych kalendarnych dni. Pri porovnani s rovnakym obdobim minuleho roka sa zvysila pracovna urazovost o 8 urazov, ako aj o 38 vymeskanych kalendarnych dni.
| Rok | Pocet urazov | Pocetnost | Zam. kal.dni | Percento PN |
| I. polrok 1999 I. polrok 1998 |
35 27 |
0,92 0,67 |
1374 1336 |
0,20 0,18 |
| Rozdiel | +8 | +0,25 | +38 | +0,02 |
V priebehu I. polroka nebol v nasej spolocnosti zaznamenany tazky, smrtelny ani hromadny pracovny uraz.
Pracovna urazovost v jednotlivych prevadzkach v porovnani s rovnakym obdobim minuleho roka:
| Polrok | Vo | Vvr | Vz | Vt1 | Vt2 | Vhd | Vsp | Tkd | Tcd | Tsv | Tes | Te | Tvn | Ez | Ost. |
| 1999 1998 |
4 3 |
10 9 |
1 - |
8 3 |
3 6 |
1 - |
1 - |
2 3 |
- 1 |
1 1 |
- - |
1 - |
2 - |
- 1 |
1 - |
| Rozdiel | +1 | +1 | +1 | +5 | -3 | +1 | +1 | -1 | -1 | - | - | +1 | +2 | -1 | +1 |
Z uvedeneho vyplyva, ze najvyssi narast urazovosti bol v prevadzke taharen rur 1 a vo vyrobe naradia. Pokles zaznamenala najma taharen rur 2. Ani jeden pracovny uraz nezaregistrovali v prevadzkach cestna doprava, elektroservis a zasobovanie. Podla pocetnosti (tzn. podla poctu pracovnych urazov na 100 zamestnancov) najvyssia urazovost bola v prevadzkach hutnicka druhovyroba (1,96), kolajova doprava (1,71), vyroba naradia (1,68), valcovna rur (1,54), taharen rur 1 (1,51) a v prevadzke zvarovna rur velkych priemerov (1,38). Priemerna pocetnost za celu akciovu spolocnost dosiahla index 0,92, co v porovnani s rokom 1998 predstavuje zvysenie o 37 percent.
Pri podrobnejsom rozbore urazovosti bolo najviac pracovnych urazov v strediskach:
Podla mesiacov roka najviac urazov bolo v zimnych mesiacoch – januar a februar (po 8) a v marci (9).
V oblasti pracovnej urazovosti zien boli zaznamenane 4 urazy, co je v porovnani s minulym rokom zvysenie o dva. Urazy zien sme mali v prevadzke hutnicka druhovyroba a odbore riadenia kvality.
Z dovodu pracovnych urazov vymeskali nasi zamestnanci 1374 kalendarnych dni, co predstavovalo v porovnani s I. polrokom minuleho roka zvysenie o 38 dni. Priemerne percento pracovnej neschopnosti 0,20 znamenalo zvysenie o 0,02, priemerny denny stav praceneschopnych bol 7 zamestnancov (rovnaky, ako v minulom roku). Jeden pripad pracovneho urazu bol priemerne lieceny 39 dni, znizenie v porovnani s minulym rokom o 10 dni. Pod dlhodobu praceneschopnost sa podpisali tri urazy (roztrhnuta Achillova slacha zamestnanca si vyzadovala 181 dnovu dobu liecby, pri druhom uraze – zlomenine palca s naslednou amputaciou sa postihnuty liecil 141 dni a treti uraz – zlomenina zapastia lavej ruky si vyziadal 121 dnovu praceneschopnost zamestnanca). Pri dalsich pracovnych urazoch doslo v 5 pripadoch k poraneniu hlavy, v 6 pripadoch trupu (hrudnik, brucho, chrbat), v 13 pripadoch bola poranena horna a v 11 dolna koncatina. Z polrocneho rozboru vyplyva, ze najcastejsie doslo k poraneniu zapastia a ruky, priehlavku a nohy pod nim. Z poraneni sa vyskytovali najma zlomeniny, vyrony, podvrtnutia, otvorene rany, pomliazdeniny a popaleniny.
V 16 pripadoch bol najcastejsim zdrojom urazu material, bremena a predmety, v 9 pripadoch to boli pracovne, cestne priestory a pady osob, u 4 urazov priemyselne skodliviny, horuce latky a ohen, a pri troch urazoch zdvihadla, dopravniky a zdvihacie pomocky. Najcastejsimi pricinami vzniku urazu boli nedostatky osobnych predpokladov a riziko prace (v 27 pripadoch), nepriaznivy stav zdroja urazu (4), pouzivanie nebezpecnych postupov a sposobov prace (2) a chybne usporiadanie pracoviska, komunikacie (2). Najcastejsie doslo k urazu v 12 pripadoch na ostatnych miestach v zavode, v 9 pripadoch na zdvihacich zariadeniach a dopravnikoch, k 7 urazom doslo na strojoch na vyrobu a spracovanie kovov a v 4 pripadoch na obrabacich strojoch. Pri rozlisovani druhu vykonavanej prace najviac nebezpecnou bola predvyrobna a pripravna praca v 16 pripadoch, pri montaznej, opravarenskej a udrzbarskej cinnosti dosko k 7 urazom, pri rucnej vyrobnej cinnosti sme mali 5 urazov a pri nepracovnej cinnosti doslo k 4 urazom.
CHOROBY Z POVOLANIA
V prvom polroku neboli v ZP a.s. priznane choroby z povolania. Od roku 1994 do I. polroku 1999 bolo v nasej akciovej spolocnosti priznanych 16 chorob z povolania (z toho z vibracie 5, z hluku 6, kozne ochorenie 1, z prachu 3 a z dovodu dlhodobeho nadmerneho jednostranneho zatazenia 2). Z uvedeneho poctu v roku 1994 bolo pat chorob z povolania (v oceliarni 4 a vo valcovni rur 1), v roku 1995 styri (v oceliarni 3, vo zvarovni rur velkych priemerov 1), v roku 1996 dve (v oboch taharnach rur po 1), v roku 1997 dve (v oceliarni a vo zvarovni rur velkych priemerov), v roku 1998 tri choroby z povolania (v oceliarni 2 a vo zvarovni rur velkych priemerov 1).
ODSKODNENIE, REGRESY
V zmysle zakona c. 65/65 Zb. bolo v ZP a.s. odskodnenych 35 pracovnych urazov. Z dovodu porusenia zasad bezpecnosti prace bolo 14 pripadov odskodnenych ciastocne.
Za pracovne urazy bolo postihnutym vyplatenych 222 994,- Sk, z coho strata na zarobku predstavovala 140 361 Sk, bolestne 45 873 Sk a za stazene spolocenske uplatnenie 36 760 Sk. Za choroby z povolania bolo vyplatenych 413 955 Sk. Renty za poskodenie zdravia z predchadzajucich rokov predstavovali 489 636 Sk. Celkove naklady na uhrady odskodneho po pracovnych urazoch a chorobach z povolania v roku 1998 predstavovali 1 126 585 Sk.
Zo strany Socialnej poistovne neboli uplatnene regresy na nahradenie davok poskytnutych z nemocenskeho a dochodkoveho zabezpecenia. Zdruzenej zdravotnej poistovni SIDERIA-ISTOTA boli uhradene liecebne naklady za dva pracovne urazy vo vyske 1 287 Sk.
Za pracu v stazenom pracovnom prostredi bolo zamestnancom vyplatenych 6486984 Sk.
KONTROLY OBP
Kontrola stavu bezpecnosti a ochrany zdravia pri praci (BOZP)
Kontrola stavu BOZP bola vykonavana prislusnymi riadiacimi pracovnikmi firmy a odbornymi zamestnancami oddelenia bezpecnosti a hygieny prace v zmysle smernice S-431/1996. V priebehu prveho polroka bolo veducimi prevadzok vykonanych 76 kontrol, pri ktorych bolo zistenych 1651 nedostatkov, z toho 25 nebolo odstranenych v stanovenom termine. V ramci kontroly stavu BOZP a ochrany zivotneho prostredia bolo vykonanych 2952 kontrol na pozitie alkoholickych napojov, v 6 pripadoch s pozitivnym vysledkom.
Pracovnici oddelenie bezpecnosti a hygieny prace vykonali 52 kontrol vo vyrobnych a nevyrobnych prevadzkach a odboroch, z ktorych vyplynulo 281 napravnych opatreni, splnenych v stanovenych terminoch.
Kontroly Statnym odbornym dozorom
Zo strany Statneho odborneho dozoru Inspektoratu bezpecnosti prace v Banskej Bystrici, ani Statneho zdravotneho ustavu neboli v priebehu I. polroka vykonane kontroly.
RIZIKOVE PRACOVISKA
K 30. junu 1999 pracovalo na rizikovych pracach 1631 zamestnancov (43,7 percenta z celkoveho poctu zamestnancov firmy), z toho 274 zien.
V prvom polroku bolo na rizikovych pracach exponovanych jednym rizikovym faktorom 1226 zamestnancov (z toho 224 zien), dvoma rizikovymi faktormi 295 (50), tromi rizikovymi faktormi 79, styrmi rizikovymi faktormi 31 a 1631 zamestnancov pracujucich na rizikovych pracach bolo exponovanych 8 rizikovymi skodlivinami v roznych kombinaciach. V riziku infracerveneho ziarenia pracovalo 50 zamestnancov, v prasnom prostredi a v riziku zvaracskeho dymu 129, v hlucnom prostredi 1577, vibracie posobili na 53 zamestnancov, s polycyklickym aromatickym uhlovodikom prichadzalo do styku 12 zamestnancov, ionizacnemu ziareniu bolo vystavenych 47, tepelnej zatazi 88 a dlhodobemu nadmernemu jednostrannemu zatazeniu 228 zamestnancov.
PROTIPLYNOVA OCHRANA
V prvom polroku 1999 bola v oblasti protiplynovej ochrany zabezpecovana neustala pohotovost materialnych prostriedkov protiplynovej ochrany, preverovanie a doplnovanie odbornej (zakladne a opakovanie skolenia) a zdravotnej sposobilosti clenov protiplynoveho zboru, zabezpecovanie oblasti protiplynovej prevencie nahodnymi meraniami pristrojmi (OLDHAM, MX 21) a overovanie prevadzky stabilnych detektorov CO (FIRST ALERT).
Dychacie pristroje boli pouzite sestkrat v naliehavych a operacnych pripadoch, z toho trikrat v ramci cvicenia, raz pri poziarnom zasahu, pri likvidacnych pracach a pri oprave technologickeho zariadenia.
NEPRACOVNA URAZOVOST
V uvedenom obdobi bolo zaznamenanych 104 nepracovnych urazov s vymeskanim 3234 kalendarnych dni. Pri porovnani s rovnakym obdobim minuleho roka doslo k znizeniu o 33 nepracovnych urazov a 750 zameskanych dni. Pocetnost na 100 zamestnancov bola 2,73 (znizenie o 0,68) a na liecenie jedneho pripadu pracovneho urazu pripadlo priemerne 31 dni, co predstavuje zvysenie o 2 dni.
Citatelska sutaz k 160. vyrociu zalozenia podbrezovskych zeleziarni |
SOCIALNA OBLAST – II. cast
Bratska pokladnica
Najhorsia situacia bola v rokoch velkej hospodarskej krizy. Priemerna podpora nezamestnanych v roku 1933 v Ceskoslovenskej republike dosahovala 6 Kcs/den. Nakolko v Podbrezovej bola mala odborova organizacia, velka cast prepustenych robotnikov ostala aj bez uvedenej podpory. Dosledky hospodarskej krizy nutili stat k dalsim formam podpory, ktorymi boli poukazky opravnujuce majitela na nakup potravin na ucet ministerstva, zname ako “zobraceky”. Zenati dostavali 20 korunovu a slobodni 10 korunovu poukazku na tyzden. Dalsou formou boli rozne podporne akcie na zmiernenie biedy nezamestnanych (napr. mliecne akcie pre deti do 10 rokov, zemiakove, polievkove, pripadne rozne podporne potravinove akcie, z ktorych mozeme spomenut akciu v Hronci, kde rodiny dostali 8 az 9 litrov fazule, 5 kg muky, ¾ kg masti...).
V roku 1936 doslo k zvyseniu prispevkov do reviznych bratskych pokladnic na 52,- Kcs/mesiac, rovnakou mierou pre sezonnych, ako aj stalych robotnikov.
V roku 1941 vlada schvalila zakon o vseobecnom socialnom zabezpeceni a nariadila rozpustit revizne bratske pokladnice. Uvedene opatrenie znamenalo pre robotnikov zhorsenie v oblasti nemocenskeho poistenia a vo svojom konecnom dosledku pripravovalo vdovy po robotnikoch o akekolvek dochodky. Na protest proti tomuto rozhodnutiu sa uskutocnila 27. augusta 1941 v Podbrezovej velmi znama “velka demonstracia zien”.
Po skonceni druhej svetovej vojny bol princip diferenciacie v socialnom zabezpeceni nahradeny jednotnou pravnou upravou pre vsetky pracovne kategorie. V napatom obdobi rokov 1947-1948 sa vyprofiloval novy pristup socialnej politiky, ktory vyustil do prijatia Zakona c. 99/1948 o narodnom poisteni. Jednou z najvyznamnejsich oblasti narodneho poistenia bolo dochodkove poistenie. Vsetky useky narodneho poistenia riadila Narodna poistovna a jej organizacnymi zlozkami boli narodne poistovne a okresne narodne poistovne. Od roku 1952 bola preventivna a liecebna starostlivost uplne podriadena organom statnej zdravotnej spravy. Vykonavanie nemocenskeho poistenia bolo zakonom c. 102/1951 zverene Revolucnemu odborovemu hnutiu a vykonavanie nemocenskeho poistenia bolo prenesene na zavody. Vykonavanim dochodkoveho zabezpecenia boli poverene Statne urady dochodkoveho zabezpecenia v Prahe a v Bratislave. V priebehu dalsieho vyvoja nemocenskeho poistenia sa vychadzalo zo Zakona c. 54/1956 Zb. – o nemocenskom poisteni zamestnancov, ktory v zneni neskorsich predpisov platil do roku 1990.
V novembri 1989 doslo k celemu radu zmien organizacie socialneho zabezpecenia. Prvym krokom bol prevod vykonavania nemocenskeho poistenia z odborovych organov na statne organy, t.j. pravomoc presla z byvalej Ustrednej rady odborov na Federalne ministerstvo prace a socialnych veci. Ustredna sprava nemocenskeho poistenia sa rozclenila dnom 1. jula 1990 do Federalneho ministerstva prace a socialnych veci. Zakonom SNR c. 196/90 Zb. boli vytvorene nove organy socialneho a nemocenskeho zabezpecenia – Slovenska sprava socialneho zabezpecenia a okresne spravy socialneho zabezpecenia. S ucinnostou od 1. jula 1990 doslo k zriadeniu Ministerstva prace a socialnych veci Slovenskej republiky. Zakonom c. 459/90 Zb., s ucinnostou od 1. januara 1991. Na zaklade zaniku narodnych vyborov doslo k vytvoreniu statnej spravy socialneho zabezpecenia.
Otazka 13. kola
Uvedte tri druhy zakonnych odvodov z dane zo mzdy zamestnanca? |
O novych pravidlach v systeme referentsky riadenych vozidiel
POZICOVNA UMOZNUJE EFEKTIVNEJSIE VYUZIVANIE VOZIDIEL
System referentsky riadenych vozidiel ma od 1. juna nove pravidla, podla ktorych 18 vozidiel bolo pridelenych prevadzke cestna doprava. “Co viedlo firmu k zmene systemu?”, opytali sme sa veduceho prevadzky cestna doprava (Tcd), Ing. Igora Hrebicka:
- Hlavnym dovodom bolo hospodarnejsie vyuzivanie referentsky riadenych vozidiel, tzn. efektivnejsie vyuzivanie sucasneho vozidloveho parku, obmedzenie pouzivania sukromnych motorovych vozidiel, a v neposlednom rade technicky stav vozidloveho parku firmy. Zmenu pravidiel si vyziadali aj zvysene poziadavky z prevadzok, odborov a oddeleni spolocnosti, ktore v minulosti nemali pridelene vozidlo.
Uvedene dovody viedli vedenie ZP a.s. k tomu, aby zmenilo system vyuzivania referentsky riadenych vozidiel. Osemnast vozidiel od 1. juna 1999 obhospodaruje prevadzka cestna doprava prostrednictvom vlastnej pozicovne automobilov. Cinnost pozicovne je zabezpecovana v zmysle smernice S-463/99
* Mozete v skratke konkretizovat postup pri zapoziciavani automobilov prevadzkam a odborom nasej firmy?
- System je podrobne rozpracovany v smernici S-463/99 – zabezpecenie prevadzky referentsky riadenych vozidiel. Zakladnym predpokladom je, ze referentsky riadene vozidlo mozu riadit len zamestnanci, ktori splnaju podmienky (maju platny preukaz o absolvovani poucenia vodicov referentov v zmysle zakona c. 315/97 a maju uzavretu osobnu poistku c. 31 "Skoda sposobena pri vykone povolania" ). V pripade potreby vozidla na sluzobne ucely prevadzka alebo odbor nahlasi svoju poziadavku dispecerovi cestnej dopravy, ktory v priebehu dna poziadavky skompletizuje, v pripade moznosti skumuluje jednotlive pracovne cesty a postupi poziadavku dalej - technickemu oddeleniu. Technicke oddelenie pripravi ziadane vozidlo. Pridelovanie urciteho typu osobneho automobilu zavisi od sluzobnej cesty, rozhoduje vzdialenost – ci ide o zahranicnu alebo dlhsiu cestu v SR a v neposlednom rade i dolezitost rokovania. Snazime sa pridelit jednotlivym utvarom vozidlo, ktore v minulosti prevadzkovali a dobre poznaju. Objednavka musi byt podlozena ziadankou, v ktorej nesmu chybat zakladne udaje a podpis priameho nadriadeneho pracovnika. Smernica stanovuje pravidla aj pre odovzdavanie a preberanie vozidla.
Pre vyuctovanie nakladov za sluzby pozicovne je stanovena sadzba za 1 km, v zavislosti od zdvihoveho objemu vozidla, ako aj poctu najazdenych kilometrov (do 50 km je uctovana hodinova sadzba).
Zdvihovy objem Cena za 1 km Hodinova sadzba (do 50 km)
do 1300 cm3 7,- Sk 180,- Sk
do 1600 cm3 9,- Sk 190,- Sk
do 2500 cm3 11,- Sk 210,- Sk
nad 2500 cm3 14,- Sk 270,- Sk
Celkove naklady za sluzbu pozicovne su vyuctovane zakaznikovi, t.j na nakladove stredisko prevadzky, odboru alebo oddelenia. V pripade, ze osadku vozidla tvoria zamestnanci z roznych utvarov ZP a.s., su naklady rozuctovane alikvotnou ciastkou na osobu/prislusne nakladove stredisko.
* Ste schopni pruzne reagovat na vsetky poziadavky?
- Myslim si, ze pri dobrej spolupraci s jednotlivymi utvarmi spolocnosti, urcite. Potvrdzuju to aj nase nasledovne aktivity. Okrem pozicovne automobilov vznikla na posilnenie kyvadlovej dopravy tzv. Taxisluzba ZP a.s., ktora zabezpecuje rychlu a neodkladnu dopravu osob na trase stary a novy zavod, pripadne do vzdialenosti nie viac ako 15 km, napr. do Brezna a do posobisk nasich s.r.o. Zamestnanci si vsak musia uvedomit, ze je len posilnenim, nie nahradou kyvadlovej dopravy a tak by mali k vyuzivaniu tejto sluzby aj pristupovat. Naviac, Rozhodnutim generalneho riaditela c. 9/99 bol v ramci kyvadlovej dopravy umozneny, v pripade obsadenia taxisluzby, odvoz stredneho manazmentu aj mimo harmonogramu kyvadlovej dopravy – v case jej prestojov. Kyvadlova doprava bola posilnena aj kazdy pondelok, kedy na poradu vykonneho manazmentu o 9,45 hod. premava na trase: odbor Vork–Pp–Ppam-Ez-Vsp-Tsv-riaditelska budova noveho zavodu. Uvedenymi opatreniami doslo k obmedzeniu pouzivania sukromnych motorovych vozidiel a k efektivnejsiemu vyuzivaniu firemnych vozidiel a taxisluzby. Urcite rezervy vidime vo vyuzivani kyvadlovej dopravy.
* Ako sa osvedcil uvedeny system prevadzkovania osobnych automobilov?
- Pri hodnoteni skoro dvojmesacnej cinnosti pozicovne mozem konstatovat, ze sa system v praxi osvedcil. Tazko je hovorit o objektivnosti dosiahnutych mesacnych vysledkov, nakolko je potrebne pri prevadzke referentsky riadenych vozidiel brat do uvahy dalsie odpocitatelne polozky, akymi okrem beznych poplatkov (cestna dan, zakonne poistenie, dialnicne poplatky, leasing a pod.) je aj udrzbarska cinnost, ktorou zabezpecujeme bezchybny stav vozidiel, prevadzka vozidiel v zimnych mesiacoch, prestoje vozidiel atd. Napriklad v juni sme vykonavali len beznu udrzbu, ale vzhladom na vek vozidiel, musime perspektivne ratat aj s vacsimi opravami.
Myslim si, ze odpoved na tuto otazku by mali dat uzivatelia, nakolko uvedeny system sme tvorili pre nich.
Podakovala: V. Kukolova
S Ing. Milanom Podkonickym, veducim prevadzky strojarenska vyroba o zabezpeceni oprav |
Nahradne dielce su pripravene
Ako hodnotite zabezpecenie dodavok nahradnych dielcov na augustove opravy vo valcovni rur a v oceliarni?
- Kazdorocne je pre prevadzku strojarenska vyroba prioritnou ulohou zabezpecit pozadovane nahradne dielce a potrebne vykony k augustovym opravam.
Je to uloha z pohladu vyuzitia kapacit mechanickej dielne narocna hlavne na casove obdobie, v akom je oprava pripravovana. Z uvedeneho dovodu sme uz v polovici minuleho roka s prevadzkou valcovna rur dohodli priority pre vykonanie oprav na agregatoch, ako je pretlacovacia stolica – vstupna cast a dierovaci lis.
Tento krok nam umoznil vcas zacat pripravne prace s cielom plynuleho rozbehu vyroby. Na rovnomernejsie rozlozenie kapacit vyroby nahradnych dielcov malo vplyv i rozhodnutie vedenia a.s., vykonat opravy v dvoch terminoch, a to kratsiu tyzdnovu opravu od 8. do 15. augusta 1999 a dlhsiu dvojtyzdnovu od 11. do 23. decembra 1999.
Dnes, t.j. tyzden pred zaciatkom opravy mozem konstatovat, ze v dodavkach nahradnych dielcov mame realizaciu splnenu na 98 percent, ked z pozadovanych 401 poloziek nahradnych dielcov je pripravenych 393 a zostavajucu cast dokoncime v priebehu 32. tyzdna.
Rovnako z pohladu pozadovanych vykonov je oprava pripravena jednak vlastnymi kapacitami a z casti kapacitami Hutnych montazi Kosice.
Pokial ide o prevadzku oceliaren, tam sme prevaznu cast vyroby smerovali na zabezpecenie subdodavok pre planovanu investicnu akciu na zariadeni plynuleho odlievania ocele – “supatkove” uzavery na medzipanvy.
V ramci tejto investicie pocas augustovej opravy, ktora je planovana od 23. do 30. augusta 1999, v spolupraci s energetikou zrealizujeme rekonstrukciu ohrevu medzipanvy na liacej plosine. Do terminu opravy dokoncime pozadovanu upravy vytokovych otvorov na osmich medzipanvach, dodame vyhrievaciu pec pre ohrev tieniacich trubic a pripravime cast subdodavky pre novovybudovanu dielnu oprav “supatkovych” uzaverov.
Z pohladu pripravenosti nahradnych dielcov pre oceliaren, do terminu opravy nie su zasadne problemy, ktore by obmedzovali dokoncenie vyroby pozadovanych nahradnych dielcov.
Nasa anketa* nasa anketa* nasa anketa* nasa anketa |
Unesiete balicek opatreni?
Peter Zifcak, oceliaren
Milan Varl, oceliaren – keramika:
Marian Krupa, oceliaren – keramika:
Jan Nagy, SUNIK, s.r.o.:
Peter Novak, SUNIK s.r.o.:
Stanislav Dobrota, SUNIK, s.r.o.:
Miroslav Novotny, SUNIK s.r.o.:
Druhy turnus detskych taborov poznamenany vsestrannou spokojnostou
DISKOTEKY SU V KURZE |
Je 29. jul 1999, druhy turnus detskej rekreacie na Margite - Ilone sa chyli ku koncu. 44 deti nasich zamestnancov (jedno opustilo tabor pre chorobu hned na zaciatku) tu preziva dva tyzdne oddychu a tak sme sa prisli presvedcit, ze sa maju naozaj dobre.
Vchadzame do chaty REKREA, na nastenke citame, ze dopoludnia, ako vzdy ked je pekne pocasie, je na programe kupanie. A tak chata ziva prazdnotou, len kdesi zhora pocut detske hlasky. Vchadzame do spolocenskej miestnosti a prekvapime pat deti, ktore zamenili pobyt na kupalisku za kreslenie a modelovanie. Preco? Nasledky striedania horuceho letneho pocasia so sychravym urobili svoje. Petra sice lieky neuziva, ale neciti sa najlepsie, Marek uziva antibiotika a Jarko mu zostal robit spolocnost. Je tu este Evka a Daska. “Nie je to s nimi take zle, len sme nechceli, aby boli na slnku”, hovori “teta Anka” (Anna Martiskova, veduca tabora). Kedze o zamerani tohoto detskeho tabora sme pisali uz v predchadzajucom cisle, v rozhovore s pani veducou sme sa upriamili skor na problemy. “Myslim, ze ziadne nie su. Tie, ktore sa vyskytli, nestoja za zmienku. Starsie dievcata mali pocit, ze im chyba spolocnost rovesnikov (mladsich deti je vacsina), ale aj to sme vyriesili organizovanim spolocnych podujati so susednym detskym taborom z Martina. Zda sa, ze deti su spokojne, presvedcte sa sami”, hovori pani veduca.
 |
 |
| Nevadi, ze nemozeme ist na
slnko. Aj v chate mame co robit a nenudime sa |
Obed je ako vzdy dobry. |
A tak sme sa opytali deti, ako sa citia v tabore:
Petra Zigmundova: – V tabore je mi dobre, chodime na vychadzky... Mne
sa vsak najviac paci, ze mozem nakupovat.
Eva Kozlikova:– Najviac sa mi paci, ze chodime na kupaliska.
Dasa Melosova: – Chodime na vylety, boli sme v Leviciach
a v Banskej Stiavnici. Aj strava je tu dobra.
Jaroslav Velky: – Mne sa paci kupanie, diskoteky, nasiel som si tu
novych kamaratov. Zo stravy mi najviac chutili spagety.
Marek Buda: – Mne sa najviac paci kupanie na Margite a Eve, dobry
bol aj vylet v Banskej Stiavnici.
Zuzka Podkonicka: - Na kupalisku je dobre, diskoteky by mohli byvat aj
dlhsie.
Danka Vetrakova: – Strava nie je bohvieaka, ale inak je tu celkom
dobre.
Martina Vondercikova: – Je tu dobre, ale vela komarov.
Erika Grafikova: – Citime sa tu velmi dobre.
Mirka Slobodnikova: – Mame velmi dobrych veducich.
Veronika Kralikova: – Keby boli diskoteky castejsie.
Lucka Pohorelcova: – Mame velmi dobry program, aj strava je dobra.
Spolocna fotografia na rozlucku, preberieme niekolko pozdravov pre rodicov a s dobrym pocitom sadame do auta – smer Demandice. V “udoli zazrakov ”, kde medzi 88 detmi z celeho Slovenska prazdninuje v druhom turnuse dalsich 47 deti nasich zamestnancov, prave oddychuju. Vonku pali slnko a v chatkach i chate je prijemnejsie. Vita nas veduca tabora Magdalena Rencova a hned konstatuje, ze s detmi nie su ziadne problemy, su velmi dobre, zlate a hlavne mimoriadne nadane, predovsetkym na vytvarnu vychovu. O tom sa mame moznost presvedcit hned pri vstupe do chaty - je tu instalovana vystava vytvarnych prac, ktore si skutocne zasluzia obdiv.
A uz nas obkolesuju rozveselene a opalene deti, predbiehaju sa v hodnoteni, a my z nich vyberame:
Kristina Baranova: – Je tu pekne prostredie.
Peter Niznik: - Je tu fajn.
Miroslava Rafayova: – Su tu perfektni veduci.
Igor Kostial: – Su tu dobri veduci, je tu zabava.
Magdalena Skutetyova: – Kazdy druhy den mame diskoteku, je tu
perfektne.
Milan a Andrej Ridzon: - Je tu perfektna zdravotnicka, je tu fajn,
velmi sa nam pacila melonova party.
Barbora Birkova: – Nasla som si tu vela novych kamaratov.
Jakub Kovac: – Pacilo sa mi vyvolavanie duchov.
Anna Briedova: – Je tu vela dobrych ludi.
Robert Kucera: – Najlepsie bolo kupanie v Sturove.
Rozhovorom niet konca, deti by hovorili svoje zazitky mozno do vecera, no zacina snem a tak sa rozchadzame. Na rozlucku nam zaspievaju taborovu hymnu a k dobremu dojmu z tabora na Margite – Ilone sa pridruzil dobry pocit z rozhovorov s delmi v tomto tabore.
Dnes uz tieto deti na rekreaciu len spominaju a do Demandic i na Margitu – Ilonu cestovali dalsie. Zacal sa treti turnus. Verime, ze pocasie bude priat aj im a ziskaju pekne zazitky, na ktore budu dlho spominat.
O. Kleinova + foto
 |
 |
| Pozdrav z tabora vam posiela II. turnus z Margity – Ilony. |
|
Horoskop
KOZOROZEC
22.12.-20.1.
Vyhybajte sa namahavej praci, chodte do prirody, pookrejte pri dobrej knihe a doprajte si trochu oddychu.
VODNAR
21.1.-20.2.
Hviezdy praju vsetkemu, co suvisi s laskou. Pozor na roztrzitost, mohli by ste o nieco dolezite prist.
RYBY
21.2.-20.3.
Venujte sa svojmu partnerovi. Pocas nasledujucich dni sa vam bude darit hlavne v rodinnom kruhu.
BARAN
21.3.-20.4.
Co neurobite dnes, pocka do zajtra. Uvedomte si, ze praca nie je zajac, preto neutecie a vyberte sa do prirody.
BYK
21.4.-20.5
Mate sancu opat ziskat stratenu rovnovahu. Nenechajte sa vyprovokovat k neuvazenym cinom.
BLIZENCI
21.5.-21.6.
Prisposobte sa rodine a tak este viac utuzite vztahy. Na tieto spolocne stravene chvile budete neskor dlho spominat.
RAK
22.6.-22.7.
Konecne by ste si mali oddychnut a venovat sa len svojim konickom. Nezalezi na tom kde, ale s kym.
LEV
23.7.-23.8.
Leto je tu, a vy mate vela zaujimavych ponuk ako stravit slnecne dni. Dobre si rozmyslite, ako to vsetko stihnut, aby ste nieco dolezite “neprepasli”.
PANNA
24.8.-23.9.
Mate pocit, ze sa na vas vali jeden neuspech za druhym? Neberte si vsetko k srdcu tak vazne, pretoze aj po burke sa vyjasni.
VAHY
24.9.-23.10.
Pre same povinnosti nevnimate krasu tohto leta. Je uz nacase stanovit datum, kedy si budete konecne uzivat aj vy.
SKORPION
24.10.-22.11.
Ste vlastne stastny clovek, pretoze vsetko ide tak, ako chcete. Aby to ale aj nadalej tak bolo, nesmiete zabudat, ze ked beriete, musite aj davat.
STRELEC
23.11.-21.12.
Ak budete k ludom trochu vludnejsi, budu vam viac doverovat. Sam jedinec vela nedokaze, ale s hrstkou priatelov ide vsetko ovela lepsie.
| Jedalny listok od 9. – 14. augusta 1999 Pondelok 9.8. I. zmena Polievka: Sosov. kysla, chlieb II.-III. zmena Polievka: Kyjevske sci, chlieb Utorok 10.8. I. zmena Polievka: Sedliacka, chlieb II.-III. zmena Polievka: Stupavska, chlieb Streda 11.8. I. zmena Polievka: Slep. s cest., chlieb II.-III. zmena Polievka: Hrstkova, chlieb Stvrtok 12.8. I. zmena Polievka: Borsc, chlieb Orientalny salat II.-III. zmena Polievka: Kel. s ryzou, chlieb Piatok 13.8. I. zmena Polievka: Zel. domaca, chlieb II.-III. zmena Polievka: Fazulkova, chlieb Sobota 14.8. Polievka: Francuzska chlieb |
Jedalny listok od 16.-21. augusta 1999 Pondelok 16.8. I. zmena Polievka: Goralska, chlieb II.-III. zmena Polievka: Hrach. s parkom, chlieb Utorok 17.8. I. zmena Polievka: Drzkova, chlieb II.-III. zmena Polievka: Zem. s kop., chlieb Streda 18.8. I. zmena Polievka: Hov. s pec.hal., chlieb II.-III. zmena Polievka: Gulasova, chlieb Stvrtok 19.8. I. zmena Polievka: Paradaj., chlieb II.-III. zmena Polievka: Slep. s cest., chlieb Piatok 20.8. I. zmena Polievka: Furmanska, chlieb II.-III. zmena Polievka: Furman., chlieb Sobota 21.8. Polievka: Zeleninova, chlieb |
Zdravie nas len jedno |
AKO NA TO
ZBER LIECIVYCH RASTLIN
Ak sa rozhodneme pre zber liecivych rastlin, musime si predovsetkym uvedomit, pre koho budeme zbierat. Teda ci liecive rastliny budeme zbierat pre seba alebo pre svojich blizkych, alebo ich zbierame za ucelom odovzdania do zberne liecivych rastlin.
Ak zbierame rastliny pre seba alebo svojich blizkych, potom ich zbierame pozorne, starostlivo, dokonca sa da povedat s laskou. Pretoze pri zbere pre vykupnu liecivych rastlin zvycajne taky pristup nemame, mali by sme starostlivo dodrzovat nasledujuce vseobecne platne pravidla, ktore platia samozrejme aj pre zber pre vlastnu potrebu.
Pri kazdej pracovnej cinnosti spravidla potrebujeme vhodne naradie. Nevyhnutne je aj pri zbere liecivych rastlin. Skvalitnime tym zber a za rovnake casove obdobie nazbierame viac ako rukou.
SUSENIE LIECIVYCH RASTLIN
Priebeh susenia urcuju svojim charakterom obsahove latky rastliny. Od okamihu oddelenia zberanej casti sa prerusi celistvost rastliny a zacinaju sa rozkladne procesy - odumieranie a vadnutie. Zo zivej sustavy hmoty su ako prve zasiahnute najlabilnejsie latky, medzi ktore patria napr. terapeuticky cenne glykozidy, budovane z dvoch zloziek, z aglykonu a cukru, spojenych navzajom lahko porusitelnou vazbou. Pritomne enzymy zacinaju posobit velmi rychlo, vyhovuje im najma vodne prostredie (a ono v rastline je a ma pre cinnost enzymov priaznivu kyslu reakciu) a urcita teplota. Aby sa ich cinnost zastavila, je potrebne co najrychlejsie odparit vodu, t.j. zacat co najskor so spravnym a rychlym susenim. Teplotu susenia urcuje charatker obsahovych latok, takze je tazke stanovit vseobecne pravidlo. Pri suseni rastlin by sme vsak mali dodrzat urcite zasady.
Pokojne zimne obdobie je priam urcene na to, aby sme ho vyuzili na zriadenie lacnej susiarne, bez ktorej sa nezaobideme pri zbere (pestovani) rastlin citlivych na sposob susenia.
Pri suseni sa z rastlin odparuje voda, pricom sa ich hmotnost znizuje o 20 az 85%. Pri jednotlivych castiach rastliny je po ususeni takyto ubytok povodnej hmotnosti:
semena 20%, kora 50%, korene 60%, vnat 75%, listy 80%, kvety 85%.
Rozdielny je aj cas susenia jednotlivych casti v prirodzenych podmienkach (bez pouzitia umeleho tepla):
| Dlzka susenia | Kvety | Rychlo schnuce listy a vnat |
Pomaly schnuce listy a vnat |
Korene |
| Pocet dni v lete Pocet dni na jara v jeseni |
3-8 8-14 |
3-6 10-14 |
10-14 14-21 |
14 21 |
Najtazsie sa susia podzemne casti – korene, podzemky a hluzy. Strasieme z nich zvysky hliny, ocistime ich kefkou, podla moznosti oplachneme (najlepsie prudom tecucej vody, a to kazdu podzemnu cast osobitne), rozostrieme na liesky, alebo ak su hrube, pozdlzne prerezeme, navlecieme na povrazky a v prievane susime.
PESTOVANIE LIECIVYCH RASTLIN
Je potesujuce, ze coraz viac ludi sa usiluje nadviazat dialog so svojim zivotnym prostredim a vo svojom volnom case sa zaujima o ekologicke vztahy. Je to preto, lebo tuzia zit v sulade s prirodou.
Mimoriadne pozoruhodny je pritom rastuci zaujem o bylinky a o ludove liecitelstvo, ako aj stale vacsia orientacia na samoliecenie. To vsetko v zaujme zachovania zdravia, spokojnosti a dobreho pocitu zo zivota. Ak by vsetci priatelia prirody a rastlin v buducnosti chceli podla vlastnej vole neobmedzene zbierat bylinky na tych nemnohych poliach, lukach a v lesoch, ktore nam zostali dosial nicim neposkodene, nebezpecne by vzrastol pocet existencne ohrozenych druhov a rastlinnych spolocenstiev. Podla Bernskej konvencie o zachovani divorastucich rastlin a volne zijucich zivocichov nejde len o zachovanie samotnych druhov, ale aj o ochranu ich zivotneho prostredia a stanovist, na ktorych sa vyskytuju. Preto sa ponuka ako prakticka alternativa pestovanie liecivych rastlin vo vlastnej zahradke. A to nielen na vidieku, ale aj v nasich mestach, kde uz o prirode naozaj tazko hovorit.
Vsade existuju moznosti, aj ked casto len na obmedzenom priestore, zalozit si bylinkovu zahradku. Kto raz zacne pestovat liecive rastliny a pouzivat ich na liecenie, ten zostane po cely svoj zivot verny tejto narocnej zalube.
Podakovanie |
Odisiel si nahle, bez rozlucky.
Srdce Ti dotlklo, hoc velmi si chcel zit.
Vsetkych si zrazu opustil,
hoc pre vsetkych si chcel este mnoho vytvorit.
Dna 6. augusta uplynu dva roky od tragickej smrti nasho syna a brata
Bohuslava LIBICA
z Valaskej.
laskou spomina mama, brat a sestry s rodinami
Odisli do dochodku
30. jula odisla do dochodku pani Sidonia ZACHAROVA. Za 15 rocnu pracu v taharni rur 2 ZP a.s. jej dakuje a prijemne roky jesene zivota zela kolektiv pracovnikov technickej kontroly taharne rur 2.
Bezecky spolok Podbrezova
Cestne preteky sa uskutocnili vo stvrtok, 22. jula, v Banskej Stiavnici. V konkurencii 64 pretekarov v celkovom hodnoteni zvitazil Pavol FASKO, 6. miesto obsadil Ladislav Molnar a v kategorii muzov nad 40 rokov skoncil Stefan Ziak na 3. mieste.
Julove cyklisticke uspechy |
Veduci Cyklistickeho klubu ZP Sport, a.s. Jan Morozuk nas informoval o julovych uspechoch svojich zverencov:
* 41. rocnika medzinarodnych etapovych cyklistickych pretekov Hlas ludu, za ucasti 7 statov a 80 pretekarov sa najlepsie umiestnil v 5 etape nas reprezentant Pavel Medved, ktory skoncil na 10. mieste, v celkovom hodnoteni po 5 etapach ziskal 20. miesto. V bodovacej sutazi skoncil na 23. mieste a 30. bol Peter Medved. V sutazi do 23-rokov skoncil Pavel Medved na 4. mieste.
-vk-
4. rocnik volejbaloveho turnaja o PUTOVNY POHAR ZP a.s.
| Volejbalovu premieru mali tri antukove ihriska pred chatou Biela medvedica v Ceskoslovenskej hutnickej lige 1986. Od uvedeneho obdobia sa prekrasne prostredie Nizkych Tatier stalo dejiskom kazdorocnych volejbalovych zapoleni. |
V posledny julovy den chata Biela medvedica a jej sportoviska privitali 95 ucastnikov volejbaloveho turnaja o “Putovny pohar Zeleziarni Podbrezova a.s.”. Ulohu organizatora 4. rocnika po sportovej ale aj spolocenskej stranke, vynikajuco zvladol domaci Volejbalovy klub ZP Sport, a.s. Slavnostny nastup 9 druzstiev, slovenska hymna, vyvesenie statnej zastavy, po ktorych nasledovali uvodne slova predsedu VK ZP Sport, a.s. - Ing. Jana Lendackeho a riaditela ZP Sport, a.s. - Vladimira Vanika, odstartovali boje o co najlepsie umiestnenie.
V sesthodinovom maratone odohralo 5 muzskych a 4 zenske druzstva zapasy systemom kazdy s kazdym, na 2 vitazne sety. Muzi odohrali zapasy s vysledkami: Predajna-Filling Podkonice 2:1, SKP B.B. – ZP 40 0:2, MIX ZP-Predajna 0:2, Filling Podkonice-ZP 40 0:2, SKP B.B.-MIX ZP 0:2, ZP 40-Predajna 2:0, MIX ZP-Filling Podkonice 0:2, Predajna-SKP B.B. 2:0, SKP B.B.-MIX ZP 2:0, Filling Podkonice:SKP B.B. 2:1. Zensky turnaj skoncil s vysledkami: B. Bystrica-Podkonice 2:0, ZP-Brezno 0:2, Podkonice-Brezno 2:0, B. Bystrica-ZP 2:1, Brezno-B. Bystrica 1:2 a Podkonice-ZP 0:2.
Po hodinovej prestavke nasledoval “zlaty klinec” programu - odovzdavanie cien, vecera a diskoteka. Organizatori vsak mali v “talone” este jedno prekvapenie na oficialne ukoncenie akcie.
Ceny - pohare 4. rocnika, putovne pohare a za najlepsie individualne vykony (darceky od firmy ZP a.s. a poukazky od ZP Gastro servis, s.r.o.) odovzdal predseda volejbaloveho klubu Ing. Jan Lendacky, za konferencierskej vypomoci hlavnych organizatorov Ing. Zbynka Suroveho a Petra Zifcaka.
O pohar 4. rocnika a Putovny pohar ZP a.s. vitazne bojovali nasi muzi druzstva ZP 40, na 2. mieste skoncilo muzstvo Predajnej, 3. bol Filling Podkonice, druhe zeleziarske muzstvo MIX ZP skoncilo na 4. a Sportovy klub policajtov B. Bystrica na 5. mieste.
Pohar 4. rocnika a Putovny pohar ZP a.s. si vybojovalo zo zien druzstvo Banskej Bystrice, na 2. mieste skoncilo Brezno, 3. boli zeny ZP a 4. skoncili Podkonice.
Za najlepsie vykony boli individualne odmeneni:
muzi
- najlepsi smeciar Stefan SNEK, ZP 40
- najlepsi nahravac Marek UHLIK, Predajna
- najvsestrannejsi hrac Rudolf BABULIK, SKP B. Bystrica
zeny
- najlepsia smeciarka Alena KVASNOVA, Podkonice
- najlepsia nahravacka Dana LVONCIKOVA, SKP B. Bystrica
- najvsestrannejsia hracka Jana SABAKOVA, Brezno
Kapitanka Sportoveho klubu policajtov z Banskej Bystrice Dana Lvoncikova podakovala organizatorom “... za krasny sportovy zazitok, za “Kelov” chutny gulas, regulernost zapasov, nad ktorou bdeli pistalky rozhodcov Ladislava Simana, Karola Simana a Dusana Rajca. Myslim si, ze organizacia takehoto podujatia je uzko spata s financnym zabezpecenim a tak, my ucastnici, dakujeme hlavnym sponzorom podujatia Zeleziarnam Podbrezova a.s., ZP Sport a.s., ZP Gastroservis, s.r.o., stavebnej firme SUNIK spol. s r.o. a ZP REO s.r.o. Este raz vdaka vam, vzdy sa sem radi vratime!”
Vyvrcholenim bol okamih, ked sa nebo nad Bielou medvedicou rozziarilo pestrofarebnym ohnostrojom, ktory dodal tomuto vydarenemu sportovemu podujatiu slavnostny nadych.
V. Kukolova
II. futbalova liga
Titulok: jesen 1999
| Kolo: | Datum: | Kto s kym: | Zac. zapasu: |
| 1. 2. 3. 4. 5. 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16. 17. |
1. augusta (Ne)
7. augusta (So) 15.augusta (Ne) 21.augusta (So) 28.augusta (So) 1. septembra (Str) 4. septembra (So) 12.septembra (Ne) 15.septembra (Str) 18.septembra (So) 25. septembra (So) 2.oktobra (So) 9.oktobra (So) 17.oktobra (Ne) 23.oktobra (So) 31.oktobra (Ne) 6. novembra (So) |
Licartovce- Podbrezova Podbrezova-Bardejov Lokomotiva-Podbrezova Podbrezova-Puchov Devin-Podbrezova Podbrezova-Piestany Sala-Podbrezova Levice-Podbrezova Podbrezova-Inter Spis.N.Ves-Podbrezova Podbrezova-Nove Zamky Novaky-Podbrezova Podbrezova-Stropkov Senica-Podbrezova Podbrezova-Ziar n. Hronom Slovan-Podbrezova Podbrezova-R.Sobota |
o 16.30 hod. o 16.30 hod. o 16.30 hod. o 16.30 hod. o 10.30 hod. o 15.30 hod. o 15.30 hod. o 15.30 hod. o 15.30 hod. o 15.00 hod. o 15.00 hod. o 14.30 hod. o 14.30 hod. o 14.00 hod. o 14.00 hod. o 14.00 hod. o 13.30 hod |
Z cinnosti Tenisoveho oddielu ZP SPORT s Jozefom Longauerom |
Najlepsi starsi ziaci
Tenisovy oddiel Zeleziarni Podbrezova, ktoreho tradicie siahaju az na zaciatok storocia, bol v januari t.r. pricleneny k ZP SPORT a.s. O zhodnotenie polrocnej cinnosti sme poziadali clena vyboru Jozefa Longauera:
- Tenisovy oddiel pri ZP SPORT a.s. ma v sucasnosti 112 clenov vekovej struktury od 9 do 72 rokov. Do regionalnej sutaze boli prihlasene dve druzstva muzov a jedno druzstvo starsich ziakov. Sutaz sa konala v maji a juni a tak dnes mozno hodnotit uz jej priebeh:.
Starsi ziaci sa z 8. ucastnikov umiestnili na velmi peknom 3. mieste. Muzi ”A” vyhrali 1. A triedu a postupili do barazoveho stretnutia s vitazom 1. B triedy – Novou Banou. Na domacich kurtoch i na kurtoch supera nase druzstvo zvitazilo 4:2 a tym postupilo do vyssej sutaze. Tretim sutaznym druzstvom su muzi ”B”, ktori skoncili v sutazi 1. A triedy na stvrtom mieste.
Letne obdobie je pre tenistov obdobim konania turnajov. V dnoch 2. – 4. jula sa v Podbrezovej uskutocnil celostatny turnaj veteranov, na ktorom organizatori privitali 23 ucastnikov z celej republiky.
V kategorii jednotlivcov bolo umiestnenie nasledovne:
35 – rocni a starsi - zvitazil Cierny zo Ziaru nad Hronom,
45 – a starsi - zvitazil Vlk zo Spisskej Novej Vsi,
50 – a starsi - prvy bol Chorvath z Banskej Bystrice,
60 – a starsi - vitazom sa stal Krizo z Kosic,
70 – a starsi - zvitazil Kautz z Bratislavy.
Nasi hraci Gottlieb, Longauer L., Longauer J. a Saktor sa vo svojich kategoriach umiestnili v prvej patke.
10. – 12. jula sa uskutocnil opat na domacich kurtoch celoslovensky turnaj muzov C – kategorie. Z 21 startujucich zvitazil Mojsej z VSZ Kosice (39 v slovenskom rebricku). Medzi osem najlepsich sa zaradili aj nasi Tomas Longauer, Marian Zima a Drahovzal Oldrich.
24. jula sa uskutocnil turnaj druzstiev – veteranov 45 rocnych a starsich.
Na stupen vitazov sa postavilo druzstvo Kremnice, druhi boli reprezentanti z Banskej Bystrice, treti z Cadce a stvrte skoncilo druzstvo nasho tenisoveho oddielu.
Dalsou oblastou, ktorej sa tenisovy oddiel venuje, je vychova mladej generacie. Sme radi, ked sa zaujem deti o tenis zvysuje, umoznime hrat vsetkym ktori prejavia zaujem. Uskutocnili sme vyber ziakov zakladnej skoly a deti trenuju trikrat do tyzdna, privitame vsak aj dalsich zaujemcov.
Cinnost tenisoveho oddielu nespociva len v sutaziach. Velmi sa rozsirilo rekreacne hranie, ktore je vhodnym regeneracnym clankom pre vsetky vekove kategorie. Tenis sa hra pre zabavu, potesenie, no najma pre upevnenie vlastneho zdravia. Je vhodny ako doplnkovy sport aj pre ine sportove odvetvia. Upevnuje ctiziadost, formuje volove vlastnosti a hravou formou prispieva tak k potrebnej fyzickej a psychickej rovnovahe. Tenis, ako ozdravny prvok objavili miliony rekreacnych hracov na celom svete, da sa hrat v kazdom veku a nikdy nie je neskoro zacat. Samozrejme, cim skor, tym lepsie.
Zaujemcovia mozu navstevovat tenisove kurty denne v case od 9. do 20. hod., vratane sobot a nediel, kde je mozne pozicat si aj tenisove rakety a lopty. Poplatok za prenajom tenisoveho kurtu na hodinu pre verejnost je 50,- Sk.
-kl-
Po prvom kole II. ligy |
Licartovce – Podbrezova (3:1 )
Uvodne kolo jesennej casti II. futbalovej ligy odohralo nase muzstvo v Licartovciach. Na dobre pripravenom futbalovom ihrisku zacali obidve muzstva opatrne. V 12. minute vysla pekna akcia na jeden dotyk zeleziarom. Na jej konci bol Doka, ktory strelil gol, ale pre udajne postavenie mimo hry gol neplatil. V 14 minute z hranice sestnastky dobre vystrelil domaci Sobota, ale Hanak skvele vyrazil jeho strelu na roh. V 26. minute sa dostal sam pred brankara Kazimira Nemec. Gol vsak nedal.. Futbalove pravidlo nedas – dostanes, sa opat potvrdilo. V 33. minute na chvilu Bukovec neustrazil Loja a jeho strela preskocila ponad padajuceho Hanaka do siete 1:0. V 36. minute sa Krochtova bomba z 25 m odrazila od brvna pred Nemca, ktory hlavou prehodil prazdnu branu domacich. V 39 minute po zavere v sestnastke zeleziarov nasa obrana slabo odkopla loptu a Solotrukova strela z poza sestnastky si nasla v spleti tiel cestu do siete Hanaka.
Druhy polcas zacali lepsie domaci. Sance si nevytvorili. V 57. minute unikol Styvarovi Kalmar a svoje solo zakoncil golom 3:0. Zeleziari znizili v 63. minute na 3:1 golom Gajana po perfektnom centri Bukovca. V 70. minute isiel Doka sam na brankara Kazimira. V sestnastke ho fauloval Gaspar, ale pistalka rozhodcu zostala nema. Potom si este zeleziari vypracovali dobre prilezitosti, ale strelit gol im robi problemy. Domaci Krakovsky tiez pri svojich prienikoch zasluhou Hanaka nepochodil a tak sa na skore uz nic nezmenilo.
Zeleziarom citelne chybali v zostave Rusko, Chudik a Kmet a tiez vacsia razantnost v osobnych subojoch, kde sa vacsinou rozhoduje o vysledku stretnutia.
M. Hutka
NETRADICNE SUTAZE NA CIERNOHRONSKEJ ZELEZNICI |
Sutaze V. rocnika netradicnych sutazi budu situovane do romantickeho prostredia stanice Ciernohronskej zeleznice v Ciernom Balogu. Sutazi sa aj v netradicnych disciplinach, ktore pripominaju pracu na Ciernohronskej zeleznici. Netradicnym sutaznym naradim su historicke vagony, dreziny a rozne naradie a pomocky sluziace pri obnove zeleznicnej trate. Jednotlive discipliny preveria silu, obratnost a vytrvalost pretekarov. Kedze Ciernohronska zeleznica si pripomina svoje 90. vyrocie od zacatia prevadzky, tohtorocna sutaz bude obohatena o nieco nove. Sutazit sa bude v Ciernohronskom zeleznicnom trojboji – dvojice silnych muzov budu tu sutazit v disciplinach – tahanie a tlacenie vagona ” Ciernohronsky burlak”, nosenie bremien na cas a pritahovanie nalozeneho vagona na cas. V programe je aj Memorial Julka Kovalcika Krasnika – pozostavajuci zo sutaze jednotlivcov v prenasani 80 kg bremena ”barana” a zatlkanie tratovackeho klinu do podvalu na cas. Sutaz je venovana pamiatke posledneho tratmajstra lesnych zeleznic na Slovensku, ktory stal pri zachrane a obnoveni prevadzky Ciernohronskej zeleznice.
Odrazanie vagonika – v tejto sutazi jednotlivcov zvitazi ten sutaziaci, ktory odrazi vagonik co najdalej. Nebudu chybat Majstrovstva Slovenska v jazde na historickej drezine – opat sutaz jednotlivcov v jazde na replikach historickych drezin. Kriteriom bude cas. Ide o sutaznu disciplinu povazovanu za svetovu raritu.
Podujatie bude sprevadzane dalsimi sprievodnymi podujatiami, nevynimajuc vystupenim country skupiny a ludovej hudby.
Neopakovatelnu atmosferu a vybornu divacku kulisu predchadzajucich rocnikov okusilo uz 56 pretekarov a organizatori radi privitaju medzi sebou aj dalsich zaujemcov. Podmienkou je vek nad 17 rokov, dobry zdravotny stav, uhrada startovneho 40,- Sk, oboznamenie sa s pravidlami, dodrziavanim bezpecnostne technickych pokynov a vhodne oblecenie, pozostavajuce zo sportoveho odevu a pevnej obuvi. S pravidlami sutaze sa budete moct oboznamit pri prezentacii.
Ak mate zaujem o netradicny sport, mozete sa prihlasit do 17. augusta 1999 vyplnenim a zaslanim tejto prihlasky:
PRIHLASKA Miesto: Ciernohronska zeleznica – stanica CHZ, Cierny Balog |
