20.7.2023 12:46:35
„Nie vždy sa stretávam s takým ohlasom“, konštatovala Magda Vášáryová

Magda Vášáryová – slovenská herečka, diplomatka a politička, ako tieňová ministerka kultúry, navštevuje rôzne inštitúcie a knižnice po celom Slovensku, s cieľom zmapovania momentálnej situácie v rozvoji kultúry. Zároveň uskutočňuje besedy so študentmi na aktuálne témy. Prvého decembra, po privítaní Predstavenstvom ŽP, navštívila aj naše súkromné školy. S prvákmi Súkromného gymnázia ŽP a Súkromnej strednej odbornej školy ŽP besedovala o fungovaní Slovenskej národnej rady a premietla im film o živote ich rovesníkov v Etiópii.
Najmä druhá časť besedy vzbudila v študentoch veľký záujem.

Je potešiteľné, že vzhľadom na neporovnateľné pomery študijných podmienok s rovesníkmi spomínanej krajiny sa rozvinula diskusia, v ktorej sa študenti živo zaujímali o dianie v Etiópii a ich otázky smerovali najmä k hľadaniu spôsobov, ako by sa dalo tejto krajine pomôcť.

Beseda študentov zaujala. F: A. Nociarová




Po skončení besedy sme Magdu Vášáryovú požiadali o rozhovor:

Na úvod, ako hodnotíte priebeh dnešnej besedy?

- Som veľmi milo prekvapená živým záujmom študentov. Nie vždy sa stretávam s podobným ohlasom. Je to vidieť – to je odraz práce dobrých pedagógov.

Vráťme sa pár rokov späť. Už ako pätnásťročná ste hrali vo filme, pred osemnástimi rokmi ste vstúpili do diplomatických služieb a dnes je z vás poslankyňa SNR. Nedávno ste oslávili svoje životné jubileum a tak sa azda môžem opýtať: Keby sa dalo všetko vrátiť späť a mali by ste znova pätnásť, akou cestou by ste sa uberali?

- Ja som bola pätnásťročná v čase, keď sa u nás atmosféra uvoľňovala. Keby som sa mohla vrátiť späť a bol by iný režim, bola by som veľmi rada. Mohla by som s mojimi rodičmi viac cestovať po svete, otvorili by sa mi širšie obzory a možno by dnes bola zo mňa operná speváčka. To je totiž to, čo ma najviac zaujímalo, prípadne by som bola hudobníčka. Nebyť toho, že keď som mala dvadsať a železná opona znova zapadla, môj život by sa bol určite uberal iným smerom. Už vtedy som ovládala šesť cudzích jazykov. Život by sa nám bol uberal iným smerom všetkým. Po páde železnej opony v deväťdesiatych rokoch som sa aj preto začala angažovať za udržanie priestoru slobody. Do diplomacie som vstupovala preto, aby som aj ja urobila všetko pre náš vstup do Európskej únie, do NATO, chcela som, aby sme boli bezpeční, aby sme sa stali definitívne Európanmi. A dnes začíname boj o kvalitu demokracie na Slovensku.

Blížia sa najkrajšie sviatky v roku, sviatky rodiny. Máte rada Vianoce? Na ktoré spomínate najradšej?

- Vianoce mám veľmi rada, najmä pre tú neopakovateľnú atmosféru. Keďže závisí odo mňa, aká bude, snažím sa ju vytvárať každý rok krajšiu. A na ktoré spomínam najradšej? Určite na tie, keď boli moje deti malé, hoci v tom čase už nežil môj otec a mama tiež onedlho umrela.

Čo zaželáte Slovensku k novému roku, poznamenanému historickým okamihom prechodu na európsku menu?

- Želám si, aby sme sa nebáli zmien. Len zmena je život. Ostatné je len pasívne vyčkávanie. Nebojme sa zmeny. Zmena v našej časti sveta prináša v podstate len pokrok. Veľmi by som si priala, aby sme nestrácali čas, nabrali rýchlosť a predbehli mnohých našich susedov. Nesmieme zaspať na vavrínoch.

Dovoľte mi, aby som v tomto vianočnom čase zaželala všetkým čitateľom nielen obligátne pokojné sviatky, ale i pokoj v duši a prijemnú rodinnú atmosféru. Tá je pre skutočne pokojné sviatky asi najdôležitejšia.



Autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová