20.7.2023 10:44:50
„To najlepšie, čo železiarne mali a majú, sú ľudia ...“

Dňa 18. decembra sa v Dome kultúry ŽP stretli členovia Predstavenstva a Dozornej rady Železiarní Podbrezová so 66 zamestnancami




Dňa 18. decembra sa v Dome kultúry ŽP stretli členovia Predstavenstva a Dozornej rady Železiarní Podbrezová so 66 zamestnancami, ktorí v roku 2015 odpracovali v podbrezovských železiarňach a dcérskych spoločnostiach tridsať rokov. Členka predstavenstva a personálna riaditeľka Ing. Mária Niklová, výrobný riaditeľ Ing. Miloš Dekrét a člen dozornej rady Pavol Koštiaľ odovzdali pozvaným ďakovné listy a náramkové hodinky s vygravírovaným venovaním firmy. Za tridsaťročnú vernosť firme im poďakoval Ing. Ján Banas, predseda Dozornej rady ŽP, ktorý vyzdvihol skutočnosť, že „... železiarne mali počas svojej 175-ročnej existencie šťastie na ľudí vo vedúcich funkciách, odborníkov v robotníckych i technických profesiách,“ a dodal, že je chvályhodné, že súčasná generácia železiarov pokračuje v stopách svojich dedov i pradedov, a navyše, vychováva budúcu generáciu železiarov. Na záver svojho príhovoru konštatoval, že „...to najlepšie, čo železiarne mali a majú, sú ľudia, verní firme desaťročia, čoho potvrdením je aj dnešný deň.“ Vyvrcholením stretnutia bol kultúrny program, v ktorom jubilujúci folklórny súbor Mostár (v tomto roku oslávil 60 rokov od svojho vzniku – pozn. red.) spevom a tancom spríjemnil spoločné piatkové stretnutie.




O svoje dojmy sa s nami podelili:


Marta ADAMEKOVÁ, kontrolór – balič Marta ADAMEKOVÁ, kontrolór – balič
-Bývam v Brezne a vyhovovalo mi, že hneď po maturite som dostala prácu v podbrezovských železiarňach. Nastúpila som 1. augusta 1985 do ťahárne rúr a dodnes robím v tejto prevádzkarni, v tom istom stredisku - v oblúkarni, ako balička. Najväčšiu zásluhu na tom, že som zostala verná tomuto pracovisku má vynikajúci kolektív. V tom sa nič nezmenilo, aj keď zmeny za tých tridsať rokov prebehli vo výrobe, kde sa zlepšili pracovné podmienky - prešli sme z olejových liniek na plynové a potom na elektrické, ale aj v starostlivosti o zamestnancov - pribudlo nové vykurovanie, automaty na pitný režim, kultúra stravovania je na
vyššej úrovni. Z dnešného pohľadu som spokojná a neľutujem svoje rozhodnutie pracovať v podbrezovských železiarňach.

 Peter MACULA, majster – dispečer Peter MACULA, majster – dispečer

-Teším sa na tento deň a na náramkové hodinky už päť rokov. Je to krásne gesto vedenia spoločnosti a nielen ono potvrdzuje moje správne rozhodnutie - pracovať v železiarňach. Všetko sa začalo po ukončení chemickej priemyslovky v Banskej Štiavnici v roku 1985, kedy som si hľadal prácu v tomto okolí. Železiarne ma oslovili tým, že ponúkali veľa možností pre vyštudovaného chemika. Začal som a dodnes robím v ťahárni rúr, kde prvým pracoviskom bola regenerácia kyseliny chlórovodíkovej, robil som tam až do odchodu na základnú vojenskú službu.

Po jej skončení som sa stal skladníkom výroby na príprave výroby a v rokoch 1989 – 1991 som bol zmenovým plánovačom. Potom som pracoval ako striedač dispečerov a nakoniec som sa stal majstrom – dispečerom vlastnej zmeny (D), s ktorou robím dodnes. So zmenou zaradenia súviseli i prestupy do rôznych pracovných kolektívov ťahárencov a keď by som hodnotil kolektívy vtedy a dnes, zdá sa mi, že sa vzťahy medzi ľuďmi trochu zmenili. Dnes sú ľudia viac uzavretejší, ako tomu bývalo kedysi, keď sa nás na spoločných akciách stretávalo oveľa viac. Teší ma však, že to zdravé jadro funguje aj dnes.

Peter NÚTER,  prevádzkový zámočníkPeter NÚTER, prevádzkový zámočník
- Aj ja som verný jednej prevádzkarni – energetike. Začínal som v Hydrocentrále na Piesku a po pätnástich rokoch som prešiel na hať do Lopeja. Tam sú skombinované dve profesie, v Lopeji sa čerpá pitná voda nielen pre železiarne, ale i pre obec a zároveň zabezpečujeme prietok vody do HC Dubová. Jedna zmena, jeden človek – nepretržitá prevádzka, takže sa my zmenári nestretávame a ťažko je hovoriť o kolektívnom živote. Viac som ho zažil snáď vtedy, keď som robil v Piesku. Za tie desiatky rokov prešla rôznymi zmenami nielen hutnícka výroba, ale zmeny sme zaznamenali aj my, energetici. Boli to kroky k zlepšeniu našej práce,
napríklad zautomatizovanie čistenia česlíc – reťazové vyhŕňanie znečistenín, ktoré sa predtým robilo ručne. Prácu, ktorú robím mám rád a preto sú železiarne mojim jediným zamestnávateľom. Navyše, pracovisko sa nachádza v blízkosti môjho domova a tak sa do práce môžem dopraviť na bicykli.

Miroslav BARTOŠ,  rovnač rúrMiroslav BARTOŠ, rovnač rúr
-Pracovať som začal na píle v Čiernom Balogu, bolo to moje prvé pracovisko. Od devätnástich rokov, roku 1985 robím v podbrezovských železiarňach. Najprv to bola zvarovňa rúr veľkých priemerov, kde som bol zaradený do profesie zvárač – zakružovač a po desiatich rokoch som prešiel do valcovne bezšvíkových rúr v novom závode. Robím tam dodnes ako pilkár, v súčasnosti väčšinou ako rovnač rúr. Tak, ako na všetkých pracoviskách firmy, aj u nás za tridsať rokov prebiehali rôzne zmeny a modernizácia výroby. Nie tak dávno som sa ja zaúčal na túto profesiu a dnes odovzdávam svoje skúsenosti mladším.
Zmenil sa aj kolektív a vzťahy v ňom. Zdá sa mi, že kedysi boli tie vzťahy lepšie. Dnes mladí ľudia prídu, trochu pobudnú a bez nejakej väzby na prácu, či kolektív, odídu. Svoje rozhodnutie stať sa železiarom neľutujem, považujem ho za ten najsprávnejší krok, ktorý som mohol urobiť. Ovplyvnilo to aj moju rodinu. Dnes vo valcovni rúr v tej istej profesii, po vyučení v odbornej škole ŽP, pracuje aj môj syn.

Ivan BRZKO, majster strojnej údržbyIvan BRZKO, majster strojnej údržby
-Hneď po skončení Strednej priemyselnej školy v Brezne som nastúpil do železiarní. Toto rozhodnutie možno ovplyvnila aj skutočnosť, že tu robili aj rodičia. Na niekoľko mesiacov pred vojenčinou som robil plánovača strojnej údržby, po ukončení základnej vojenskej služby som vo valcovni rúr ako strojný zámočník nastúpil priamo do opravy vzduchotechniky. Tam pracujem dodnes, avšak už ako majster strojnej údržby. Došlo k centralizácii údržby, no aj k ďalším zmenám, veď za tridsať rokov pribúdali nové technológie a zariadenia, s ktorými sme sa museli oboznamovať.
V súčasnosti využívame rozličné nové meracie prístroje – ako napr. diagnostiku, pribudli inšpekcie strojných zariadení, iné sú náhradné dielce – dostupnejšie, no menej kvalitné ako predtým. Vzťahy v mužskom kolektíve sú jednoduchšie, povieme si na rovinu v čom je problém a ideme ďalej. Mne osobne robota prirástla k srdcu. My starší aj tie stroje berieme ako naše a tak sa o ne aj staráme, preto aj nad tým, ako budeme postupovať, čo treba robiť, často rozmýšľame aj doma.


Zamestnancom v mene vedenia ŽP poďakoval aj Ing. Miloš Dekrét, výrobný riaditeľ.

Zamestnancom v mene vedenia ŽP poďakoval aj Ing. Miloš Dekrét, výrobný riaditeľ. Foto: A. Nociarová






Autor (zdroj): Viera Kúkolová