20.7.2023 12:46:50
Spojila rôzne liečebné postupy do jedinej náuky

Zdravie podľa svätej Hildergardy

Ženou, ktorej zásluhou poznáme medicínu v prírodnej podobe až dodnes, bola svätá Hildegarda z Bingenu. Narodila sa v roku 1098 ako posledná z desiatich detí v Bermersheimu u Alzey a od narodenia bola zasvätená Bohu. Keď mala Hildegard osem rokov, dali ju do klauzúry ku grófke Jutta zo Sponheimu, kde dostala vzdelanie. Klauzúra sa časom rozrástla v kláštor benediktínok, ktorého abatyšou sa stala v roku 1136. Svätá Hildegarda zomrela 17. septembra 1179 a zanechala po sebe praktické používanie medicínskych a prírodných náuk a znalostí liečby. Spojila rôzne liečebné postupy do jedinej liečebnej náuky, ktorá v sebe zahŕňa fytoterapiu, litoterapiu, balneoterapiu, očistnú liečbu, psychoterapiu, diétoterapiu, aplikáciu tepla a iné.

Hildegarda v súčasnej dobe

V dnešnej dobe čoraz viac ľudí preferuje medicínu, pri ktorej sa nemusia liečiť chemicky, ale radšej hľadajú cestu k prírodnej liečbe. Niet divu. Chemická liečba síce zaberie aspoň na určitý čas, zväčša nasledujú vedľajšie účinky. Pri určitej bolesti brucha, zubov alebo hlavy v dnešnej dobe siahame po tabletkách. Ak je bolesť častá, užívame viac a viac liekov, na ktoré si telo navykne a bude chcieť silnejšiu a silnejšiu dávku a tak sa stáva návykovým. Preto je niekedy liečba prírodnou cestou na nezaplatenie.

Hildegardine bylinky

Žihľava dvojdomá – ( ľudovo – žahavka , žíhavka ). Mladá žihľava pomáha najmä pri očistných kúrach, pomáha pri ateroskleróze, upravuje krvný tlak, znižuje hladinu cukru v krvi a iné…

Ibiš lekársky - (ibištek, slezová ruže, rímsky slez) - je trvácnou bylinou, zbierajú sa korene, listy aj kvety . List sa zbiera od mája do júla, v októbri až v novembri, koreň sa zbiera v marci a apríli. V dnešnej dobe sa využíva aj v podobe sirupov, odvarov, liečivých čajov a obkladov. Má odhlieňovací a slizový účinok a používa sa pri kataroch dýchacích a tráviacich ústrojov.

Baza čierna – zbiera sa kvet so stopkou a neskôr plod bez stopky. Doba zberu je máj až jún (kvet) a plody vauguste a v septembri. V dnešnej dobe ho využívame ako čaj, zábal, kúpeľ, masť, tinktúru. Pomáha zmierniť depresie, regeneruje pečeňové bunky a iné.

Alchemilka obyčajná – rastie na lúkach, pasienkoch, v lesoch, pri cestách, potokoch. Zbiera sa vňať v máji až v septembri. Pomáha zastaviť krvácanie, odporúča sa pri ženských problémoch, hlavne pri silnej menštruácii, zhoršenej funkcii vaječníkov, zápaloch a hemoroidoch, jemne uvoľňuje kŕče a je močopudná.

Hloh obyčajný – zbiera sa kvet alebo celé kvetenstvo s mladými listami, neskôr plod. Kvet s listami sa zbiera v máji a v júni, plod v septembri a v októbri. Pomáha nášmu srdiečku, zmierňuje depresie, zlepšuje cirkuláciu krvi a iné.

Pľúcnik lekársky – má bielo škvrnité listy. Zbiera sa vňať, čas zberu je apríl až máj. Používa sa proti kašľu, pri katare bronchov, pľúcnych chorobách, žalúdočnom krvácaní, pri hnačke, hemoroidoch a iné.

Praslička roľná – rastie najmä v piesčitých a hlinitých pôdach, na poliach aj v záhradách, na lúkach, v lese, pri ceste. Zbiera sa vňať v máji až v septembri. Pomáha pri chorobách obličiek a mechúra, taktiež zastavuje krvácanie a pomáha aj pri reume a dne.

Šalvia lekárska – ľudovo nazývaná babské ucho, pestuje sa aj v našich záhradkách. Zbiera sa list, čas zberu je máj a jún. Má silný protibakteriálny účinok, čiže pomáha najmä problémom v ústnej dutine a hrdle, pri zápale ďasien a paradentóze…

Yzop lekársky – má rád slnečné stanovište, suché, dobre priepustné a vápnité pôdy, ktoré obsahujú dostatok živín. Pomáha stabilizovať krvný tlak, pôsobí proti pľúcnym infekciám, uľavuje pri kašli…

Lastovičník – rastie vo vlhkých krovinách, priekopách, na násypoch, pozdĺž múrov. Vňať z lastovičníka sa zbiera na začiatku kvitnutia od mája do septembra. Pomáha pri ochoreniach pečene, prečisťuje krv. Odporúča sa aj pri hemoroidoch, pri ktorých dochádza k páleniu konečníka, pri pichaní a rezaní pri močení a iné.

Regenerácia organizmu

Hildegarda odporúčala ľuďom s ochorením na reumu pôst, liečebné kúry, správny a častý pohyb, ochranu pred stresom a saunu. Upozorňuje na „zlé šťavy”, vznikajúce v tele z hnevu a rozmnožujúce melancholy – čiernu žlč. Reumatici by v nej mali liať ovsený odvar na rozpálené kamene a inhalovať výpary. Odporúča sa sauna 2 x týždenne po dobu dvoch mesiacov.

Každé jedlo má obsahovať aspoň jeden "frohmacher": korenie, ktoré robí človeka radostným (aj toto si všíma Hildegarda!). Sú to najmä:

fenikel – podporuje dobré trávenie, používa sa do čaju, do zeleninových a obilných jedál,

mletý galgant - podporuje srdce, používa sa namiesto čierneho korenia,

bertram - zlepšuje imunitu, používa sa spolu s galgantom do všetkých jedál,

škorica – posilňuje, robí človeka radostným. Napr. zmes 4 diely škorice, 2 diely muškátový orech, dáva jasnú myseľ,

yzop - prečisťuje organizmus, lepší je varený, možno použiť do všetkých jedál,

saturejka -drvené listy alebo prášok, do zeleniny a strukovín,

šalvia - prečisťuje organizmus. Denne jesť 1 - 2 čerstvé listy na chlieb, prípadne variť v jedlách.

Špalda a jej prínos pre zdravé stravovanie


Citácia: „Špalda je najlepšie obilie. Je teplá, mastná, plná sily a príjemnejšia ako ostatné druhy obilia. Vytvára u človeka, ktorý ju konzumuje, správne svaly a dobrú krv, veselé zmysly a radostnú myseľ. Je dobrá vo formách jedenia chleba, ale je dobrá aj varená…“
Hildegarda z Bingenu



Vysoká hodnota špaldy nespočíva v prvotriednej schopnosti pečenia – špalda zodpovedá pšenici s vysokým obsahom lepku – ale je to najlepší základný výživový prostriedok, aký rastie na tejto zemi. Je to najlepšie zrno. Ani pšenica, ani jačmeň, ani ovos, ani raž nedosahujú jej kvality. Keď jete špaldu, nič vám nechýba: ani vitamíny, ani stopové prvky. Dokonca ani u kojencov nenastávajú výživové poškodenia z múky, ako sa to môže stať pri pšenici. Špalda dodáva zdravým aj chorým, starým aj mladým výživové stavebné látky, ktoré sú potrebné na tvorbu zdravého svalstva a dobrú krvotvorbu. Človek od nej nepriberá. Len zo špaldy je jemne zomletá múka presne taká hodnotná, ako celé zrno. Špalda pritom dodáva ľuďom dobrú náladu a pocity duševnej rovnováhy. Špalda je oporným stĺpom klasickej Hildegardinej kuchyne. Obsahuje všetko, čo potrebujeme pre naše stravovanie, pre naše zdravie.

Koláčiky proti trudnomyseľnosti

Potrebujeme: 45 gramov mletého muškátového orieška, 45 gramov mletej škorice, 10 gramov mleté klinčeky, 1 kilogram špaldovej múky, 300 gramov trstinového cukru, pol kilogramu masla a 4 vajcia.

Postup: korenia zmiešame s múkou a ostatnými prísadami, vypracujeme cesto a necháme postáť do druhého dňa. Potom ho vyvaľkáme a vykrajujeme malé koláčiky. Môžeme ho však aj zvinúť a krájať tenké pláty. Pečieme päť – šesť minút, pri teplote 180 stupňov Celzia. Hildegarda odporúča mať „koláčiky na dobrú náladu“ stále v zásobe. Zjesť však môžete denne len 5 – 8 kúskov (závisí od ich veľkosti). Tieto „koláčiky proti trudnomyseľnosti“ obšťastnia človeka a odnímu mu zo srdca horkosť, z tela množstvo horkých štiav. Človek sa stane prezieravejším, jeho horizont sa rozšíri a takto posilnený môže nájsť riešenie svojho problému.


Autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová