20.7.2023 10:44:41
Pomáhať ľudom a rozveseliť aj tých, ktorí sa už prestali smiať

Hutník, športovec a umelec so životným krédom:


Peter Zifčák
Viac ako šesťdesiat zamestnancov Železiarní Podbrezová a.s. odišlo v tomto roku do zaslúženého starobného a predčasného starobného dôchodku. K tým decembrovým sa pripojí aj Peter Zifčák, ktorého prvým pracoviskom bola zvarovňa rúr veľkých priemerov a v roku 1989 prestúpil do oceliarne. Po tridsiatich troch rokoch v profesii prevádzkového technika sme si spolu zaspomínali:

Z profesijného pohľadu, ako by si charakterizoval roky v podbrezovských železiarňach?
-Roky, ktoré som prežil v akciovej spoločnosti Železiarne Podbrezová, ako aj tie predošlé roky v Mostárni Brezno, sa točili vždy okolo žeriavov, ich kontrol, opráv, ale aj ich obsluhy – žeriavnikov, viazačov a ich teoretického a praktického zaškoľovania. V zdvíhadlovej doprave sa v porovnaní s minulosťou toho veľa nezmenilo, pretože drvivá väčšina žeriavov v oceliarni je zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov,
ďalšie z deväťdesiatych rokov a pár z nich bolo vyrobených po roku 2000. Za tie roky sa aj v tejto oblasti modernizovalo, v žeriavoch pribúda elektronika, viacero bezpečnostných prvkov a diaľkové ovládanie.

Ktoré z pracovných okamihov, či vývoja spoločnosti ti ostanú navždy vryté v pamäti?
-Určite to budú prvé roky, ktoré som prežil vo zvarovni rúr veľkých priemerov do deväťdesiatych rokov, ale aj v oceliarni, kde v rámci veľkých investičných akcií bola rozšírená nielen elektrooceliareň, pribudol nový 60 tonový pecný agregát, ale aj nový sádzací žeriav s nosnosťou 160 ton a bolo realizovaných množstvo ďalších modernizačných zmien. K nim môžeme pripočítať aj ďalšie z roku 2013 - zariadenie plynulého odlievania ocele tretej generácie a nové odprášenie pecí.
Práca technika žeriavov ma vždy napĺňala, bola plná každodenných zmien. Nemalou mierou k tomu prispeli aj dobré kolektívy, či už v bývalej zvarovni rúr, ale aj super kolektív v oceliarni.

Tvoj život nebol len o práci, ale aj o športovo-spoločenskom vyžití. Čo pre teba znamenal napríklad šport?
-Môjim životným koníčkom je futbal, ktorý ma doviedol do železiarni po odchode z Mostárne Brezno a pobehoval som tu po ihriskách asi osem rokov. Aj po päťdesiatke som bol nielen hráčom, ale aj trénerom na iných futbalových ihriskách – v Čiernom Balogu, vo Valaskej, v Osblí, Hornej Lehote... Spomenúť musím aj druhú športovú záľubu a tou bol volejbal, reprezentoval som Železiarne Podbrezová v tíme muži MIX viac ako dvadsať rokov. Pohyb mi je vlastný dodnes, rekreačne sa venujem behu, zahrám si futbal alebo v činžiaku stolný tenis.

Humor, ten kreslený, ti učaroval. Aké úspechy si dosiahlol v tejto oblasti?
-Humor, tak ako aj moja práca v podbrezovských železiarňach patria k môjmu každodennému životu. Mne určite učaroval viac ten kreslený humor, ktorému sa venujem od svojich detských rokov až dodnes. Nakreslil som nespočetné množstvo karikatúr, ktoré boli uverejnené v rôznych slovenských periodikách, celkovo mi vyšlo vyše 4 500 karikatúr. S mojou tvorbou sa spolupracovníci mohli neraz stretnúť na stránkach Podbrezovana, v tomto roku najčastejšie pri krížovkách. V roku 2013 som sa zapísal do Knihy slovenských rekordov, keď som nakreslil najväčší slovenských vtip rozmeru 24,15 metra štvorcového. Moja doterajšia tvorba, to je množstvo ocenení z rôznych súťaží kresleného humoru doma, ako aj v zahraničí.

V roku 2004 si sa zapojil aj do literárnej tvorby. Ilustroval si knihu Boženy Bobákovej Sóla hlások a o štyri roky neskôr knihu Jána Repku, bývalého šéfredaktora Podbrezovana, Elixír zdravia zvaný med. Inšpirovalo ťa to k vlastnej literárnej tvorbe?
-Určite, aj ilustrácie mi dopomohli k literárnej tvorbe. Po ilustráciách spomínaných dvoch kníh som sa rozhodol po dlhých rokoch napísať a ilustrovať aj svoju vlastnú prvotinu – Rozprávky spod Skalky, ktorá bola vydaná v roku 2014 a minulý mesiac som pokrstil svoje druhé dielo Rozprávky z krajiny vychádzajúceho mesiaca. Ako sa bude uberať moja tvorba do budúcnosti sa uvidí, idem do dôchodku a dúfam, že nebudem mať menej voľného času, ako doposiaľ.

Prezradíš nám tvoj najzaujímavejší vianočný zážitok?
-Najzaujímavejší vianočný zážitok spadá určite do detských čias. Dostal som pod stromček krásne zvýšené kožené čižmičky s tvrdou podrážkou a na druhý deň som na ne primontoval kľúčikom korčule, čepiky. Samozrejme, že pri hokeji sa podrážky na čižmách odtrhli a verte, že ešte veľa zimných dní som musel podrážky podbíjať alebo podliepať tak, aby som mohol v nich chodiť do školy a čo bolo hlavné, aby mi na to neprišli rodičia.

Želanie na záver?
-Chcem zaželať všetkým pracovníkom ŽP do ďalších rokov pevné zdravie, dostatok zákaziek a pokojné blížiace sa vianočné sviatky.






Autor (zdroj): Viera Kúkolová