20.7.2023 10:27:55
Železiarne včera a dnes

Na hornej fotografii je pohľad na martinskú pec z roku 1935 a dolná znázorňuje súčasnosť – 60 tonovú elektrickú oblúkovú pec. Z histórie výroby ocele v podbrezovských železiarní vyplýva, že počiatky siahajú do obdobia roku 1853, kedy boli dané do užívania pudlovacie pece. Bolo ich postavených deväť dvojitých, na drevo, s osobitnou predohrievacou časťou. V roku 1879 bola uvedená do prevádzky prvá siemens martinská pec (SM) s kyslou výmurovkou s kapacitou päť ton. V dejinách slovenského hutníctva to znamenalo historický medzník. Prečo zavedenie plávkovej ocele?
Závod disponoval množstvom železného odpadu a dobrej kvality. SM pec bola vykurovaná generátorovým plynom, vyrábaným z najlepších druhov kamenného uhlia v pomere 1:1. Mreživo regenerátorov bolo zhotovené zo žiaruvzdorných tehál vyrobených v Podbrezovej. Vsádzka bola pripravovaná tak, aby vznikol polotovar vhodný na výrobu koľajníc. Oceľ obsahovala 0,24 percent uhlíka. 0,22 percent mangánu a 0,12 percent fosforu. Druhá SM pec bola spustená v roku 1890. O päť rokov bol kúpený patent na výrobu Holzerovej kremíkovej pružinovej ocele. Tretia SM pec bola spustená v roku 1897. Pudlovacie pece boli odstavené v roku 1906 a oceľ bola vyrábaná v bázických SM peciach. Po prvej svetovej vojne bola výroba zastavená a k jej obnove došlo až v roku 1920 na dvoch SM peciach. V roku 1926 bola oceliareň rekonštruovaná. V prvej budove boli postavené tri 25 tonové pece, vykurované generátorovým plynom vyrábaným zo zmesi hnedého a kamenného uhlia. Sádzanie do pece a nakladanie surovín do vozíkov bolo ručné. V druhej budove oceliarne bola umiestnená zlieváreň oceľovej liatiny a jedna SM pec s obsahom 22 ton, ktorá bola vybavená sádzacím žeriavom. Oceľ bola dolievaná pod hrubú trať, strednú trať a rúrovňu. Oceliari vyrábali obchodnú oceľ a ocele zaručenej kvality pre rúry zvárané vodným plynom, bezšvíkové rúry, kotlové a vrtné rúry, lodné plechy, pružinovú a profilovú oceľ a oceľové gule. V roku 1943 bola postavená 3 tonová elektrická oblúková pec a na šrotovisku pribudla žeriavová dráha s piatimi magnetovými žeriavmi. Začali s budovaním generátorovej stanice. Zásadnejšia prestavba oceliarne sa začala v roku 1951. Bola dostavaná pec č. 1, ktorá bola 40 tonová a v roku 1954 pec č. 5, rovnako 40 tonová. Dve pôvodné pece boli zrušené, v roku 1957, po zrušení SM pece č. 4 bola postavená nová elektrooceliareň s dvomi EOP obsahu 30 ton. V rokoch 1957 až 1961 sa začala výstavba prvého vertikálneho zariadenia pre plynulé odlievanie ocele, ktorá bola začiatkom najprogresívnejšej technológie odlievania ocele v Československu.
Oceľ bola odlievaná odspodu. Odlievanie „sviečkových ingotov“ do štvordielnych kokíl bolo zdokonalené až v roku 1967, zavedením odlievania na liacich vozoch. V roku 1967 bola vybudovaná stripovacia hala. V roku 1968 bolo kúrenie rekonštruované na olejové a hodinový výkon pecí sa tak zvýšil na 7 ton. V roku 1979 bolo pôvodné dvojprúdové zariadenie na odlievanie bram rekonštruované na odlievanie blokov štvorcového prierezu 200x200, ako polotovar na výrobu bezšvíkových rúr. V roku 1982 bolo dané do užívania radiálne štvorprúdové zariadenie plynulého odlievania ocele. V roku 1993 bola uvedená do prevádzky 60 tonová UHP a LF panvová pec.




(Z archívnych materiálov- OK)





Autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová