20.7.2023 10:27:57
Súťaž k 170. výročiu ŽP a.s.: DEVÄTNÁSTE STOROČIE [2]


Sto sedemdesiat rokov existencie zaraďuje podbrezovské železiarne medzi najstaršie firmy na Slovensku. Prešli 19., 20. a ocitli sa v21. storočí, v ktorých sa vystriedali roky úspešné i menej úspešné, niekoľko svetových hospodárskych kríz, dve svetové vojny a štyri zmeny štátneho usporiadania – od monarchie až po demokraciu. Tieto najvýznamnejšie vonkajšie udalosti zásadnou mierou ovplyvňovali aj vnútropodnikové dianie. Železiarne sa v ich priebehu menili, zdokonaľovali, rozširovali a nakoniec transformovali na mini hutu.

Roky prosperity a útlmu
Hoci v podbrezovských železiarňach vyrábali kvalitné koľajnice, ocenené v roku 1862 na londýnskej výstave kvality striebornou medailou, nepotvrdili sa v plnej miere zámery Rakúsko-Uhorského parlamentu – použiť ich na výstavbu vnútroštátnych tratí. Uprednostnený bol dovoz, ako sa neskôr potvrdilo, menej kvalitných výrobkov zo zahraničia. Viac ako päťdesiatpercentná produkcia podbrezovskej valcovne preto smerovala do súkromného sektoru. Ďalším negatívom bola skutočnosť, že zmluvne uzavreté dodávky základných surovín pre valcovňu v Brezovej boli plnené ani nie na päťdesiat percent. Tretím a najdôležitejším činiteľom, ktorý ovplyvnil ďalšie smerovanie valcovne, bola skutočnosť, že závod s hlavným výrobným artiklom – koľajnicami, okrem vnútropodnikovej siete (výrobné dielne boli už v roku 1853 spojené koľajnicami s konským poťahom vagónikov. V roku 1876 bola postavená železničná trať v smere Podbrezová – Hronec. Postupne na túto trať pripájali jednotlivé výrobné prevádzkarne a závod Piesok) nebol napojený na železničné trate monarchie. V tomto období železiarne od úplného zastavenia výroby, zachránil druhotný výrobný program.
Napriek tomu, že závod bol v 1875 ziskový, o rok sa stal stratovým a v roku 1884 bola v ňom výroba koľajníc zastavená a do konca 19. storočia úplne zanikla (pretrvala len výroba banských koľajníc v Piesku do tridsiatych rokov dvadsiateho storočia). Východiskom z danej situácie bola prestavba so zameraním na výrobu tovaru, ktorým trh nebol ešte zasýtený. Prestavbu v závode od roku 1881 riadil Anton Kerpely. Pribudli rúrovňa, nové výkonné valcovacie trate a prvé martinské pece na výrobu plávkovej ocele. Široké uplatnenie dostali parné stroje, modernejšie sa využívala vodná energia, pribudli nové pracovné a pomocné stroje. V roku 1884 železiarne na vlastné náklady postavili železnicu na trase Podbrezová – Banská Bystrica. Výrobným programom sa stali kotlové plechy a oceľové rúry podľa patentu Mannesmann. Prvýkrát v celej monarchii začali s ich výrobou - 26. júla 1884 práve v Podbrezovej. Po rekonštrukcii, ktorá bola ukončená v roku 1886, podbrezovské železiarne opäť získali stratené pozície na trhoch a závod bol po pätnástich rokoch ziskový.

Správa Hroneckého komplexu prešla do Podbrezovej
Správou v Budapešti bola v roku 1883 Podbrezová poverená utvorením nového vedenia železiarskych závodov. Znenie firmy v tom období bolo Brezovai királyi vasgyár (Brezovské kráľovské železiarne). V novovytvorenej Zvolenskej župe bola v roku 1886 osada Brezová premenovaná na Zólyiom-Brezó (Zvolenskú Brezovú). V dôsledku toho došlo k zmene v názve firmy, trval do rozpadu monarchie, na Magyar Királyi vasgyár Zólyiom Brezó (Maďarské kráľovské železiarne Zvolenská Brezová).

V okolí závodu vyrástla robotnícka kolónia
Spolu so závodom sa už v päťdesiatych rokoch 19. storočia začalo s výstavbou administratívnych budov, závodného hotela, dvojdomov pre robotníkov tzv. šalánd, s výstavbou škôl, v deväťdesiatych rokoch bol postavený a vysvätený rímsko-katolícky kostol. V období industrializácie pribudlo osvetlenie robotníckej osady, ktorá získala nové cestné, železničné, telegrafické (1871) a telefónne (1872) spojenie...

V roku 1892 bol postavený kostol v Podbrezovej
Bratská pokladnica aj v Podbrezovej
Jedinou platformou sociálnej starostlivosti o robotníkov v starobe, chorobe, v starostlivosti o rodinu, ktorá stratila živiteľa, bola bratská pokladnica. Na základe zákona z roku 1854 o nemocenskom a penzijnom poistení bolo v Uhorsku zriadených 27 bratských pokladníc. Medzi ne patrila aj bratská pokladnica pre Podbrezovú, Hronec, Tisovec a železorudné bane v Železníku, so sídlom v Podbrezovej. Poskytovala robotníkom dôchodok v starobe, podpory v čase choroby a úrazu, hradila výdavky na lieky a financovala - potreby nemocnice, zásobovanie potravného družstva, stavbu sýpok... Závod v Podbrezovej mal vo svojich začiatkoch jedného lekára a zdravotnícky personál. V rokoch veľkej rekonštrukcie sa začalo pri ceste do Hornej Lehoty s výstavbou „malého“ lazaretu (dve miestnosti a kuchyňa).

O desať rokov bola postavená nemocnica, ktorá mala dve miestnosti s dvadsiatimi lôžkami pre pacientov a operačnou sálou. Pracovali v nej dvaja lekári a zdravotný personál.



    Otázka 2. kola:

    Kedy bola vyrobená prvá rúra v Rakúsko-Uhorskej monarchii a kde?

    Odpovede zasielajte do desiatich dní od vydania tohto čísla do redakcie novín,
    s uvedením správnej odpovede:


    Odpoveď: .....................................................................................

    Meno a priezvisko: .........................................................................

    Prevádzkareň, útvar: ......................................................................





Autor (zdroj): Viera Kúkolová