20.7.2023 10:45:06
Začíname veľkú čitateľskú súťaž v 70. ročníku nepretržitého vydávania novín
* Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž *




Rok 2014 je 70. ročníkom nepretržitého vydávania Podbrezovana. Významné jubileum pripadne na 23. december. Dovtedy bude trvať aj naša čitateľská súťaž. Dozviete sa v nej mnoho nových zaujímavostí a keď budete texty pozorne čítať, nájdete v nich aj odpoveď na otázku. Kupón si vystrihnite a vypíšte údaje, aj správnu odpoveď a do desiatich dní od vydania pošlite do redakcie. Pravidlá umožňujú použiť trikrát náhradný kupón. Na konci bude zaujímavá odmena, ktorá môže byť práve vaša.


Súťažný text č. 1

Čo bolo pred novinami?

Pred dvoma tisícročiami vyšli periodiká, ktoré už prinášali informácie. Starí Číňania v 2. storočí pred n. l. poznali niečo podobné ako noviny. Boli to Pi-pao, ktoré sa starali o šírenie informácií. Neboli verejne prístupné. Až v 8. storočí nášho letopočtu sa z iniciatívy čínského cisára Li Lungfiho vydávali kópie výnosov a nariadení, z ktorých vznikli postupne akési úradné noviny. V Európe už vtedy existovalo prvé periodikum. Rímsky konzul Gaius Július Caesar zaviedol uverejňovanie krátkych protokolov o uzneseniach senátu, tzv. Acta senatus, aj o verejných schôdzach ľudu a iných dôležitých podujatiach pod názvom Acta diurna populi romani. Tieto správy boli písané na tabuliach, ktoré zostávali nejakú dobu verejne vystavené a potom ich originály prešli do štátneho archívu. Za predchodcov novín považujeme písané noviny, príležitostné informácie, obchodnú a politickú korešpondenciu, novinové letáky a letákové noviny.

V 12. a 13. storočí sprostredkovali písomný styk medzi kláštormi, univerzitami a cirkevnými hodnostármi posli. Benátky boli mestom, v ktorom sa pravidelné zbieranie a rozosielanie správ vyvinulo v samostatné povolanie. V 16. storočí existovala v Benátkach zvláštna kupecká spravodajská kancelária, ktorá začala obchodovať s politickými a obchodnými správami, so záznamami o prichádzajúcich a odchádzajúcich lodiach, s prehľadmi o cenách tovarov, so správami o bezpečnosti ciest a podobnými informáciami tak, že ich v opisoch predávala záujemcom. Vznikol tak úplne nový cech pisárov, ktorí sa nazývali scrittori d' avvisi. Aj v Rusku boli správy postupom času publikované v tzv. cárskych kurantoch. Z období kultúrneho vývinu literatúry na Slovensku od 10. do 15. storočia sa nám zachoval len veľmi malý počet textov.

Zachovaný je list trenčianského richtára Osvalda Somorovského asi z roku 1461, v ktorom onamuje bratislavskej mestskej rade všetky noviny z Trenčína.

Prvými pravidelne vychádzajúcimi britskými novinami boli Weekly News (1622- 41). Spočiatku prinášali väčšinou správy zo zahraničia, avšak od roku 1628 sa začali objavovať noviny, ktoré sa venovali aj domácim udalostiam, najmä rozpravám v anglickom parlamente. Nazývali sa diurnals. Začiatkom 18. storočia si politici začali uvedomovať obrovský potenciál novín pri vytváraní a ovplyvňovaní verejnej mienky. Dôsledkom bolo spolitizovanie novinárstva. Stalo sa pravidlom, že každá politická strana mala svoj tlačový orgán. V tomto čase sa však objavili aj prvé veľké osobnosti anglického a svetového novinárstva ako Daniel Defoe, Jonathan Swit, Joseph Addison a Sir Richard Steele. V tomto období sa začínal aj dlhý boj za slobodu tlače.

Prvými novinami v anglických kolóniách v Amerike boli Public Occurrences, Both Foreign and Domestick (Verejné udalosti, zahraničné i domáce), ktoré začali vychádzať v Bostone v roku 1690. Noviny boli zakázané a ich vydavateľ Benjamin Harris sa dostal do väzenia. Precedentným prípadom vo vzťahu k slobode tlače v Amerike sa stal súd s nemecko-americkým vydavateľom a tlačiarom Johnom Petrom Zengerom v roku 1735. Zenger, ktorý v New Yorku vydával New York Weekly Journal bol za svoje kritické články obvinený z ohovárania britských koloniálnych úradov v New Yorku. Ustanovenia o cenzúre tlače boli totiž zahrnuté do zákonov, prijatých britskou koloniálnou správou v roku 1798. Po tom, čo proces vyvolal veľkú nevôľu a kritiku verejnosti, Zenger bol oslobodený a celý prípad sa stal významným precedensom v histórii boja za slobodu tlače v Amerike.

Počiatky novinárstva v Uhorsku sa dosť výrazne líšili od novinárskeho vývoja v západnej Európe, najmä v Nemecku, Francúzsku a vo Veľkej Británii. Noviny sa v Uhorsku začínajú rozvíjať až za panovania Jozefa II., čiže až koncom 18. storočia. To znamená, že prvé noviny na území Slovenska zaznamenávame až o sto rokov neskôr ako v západnej Európe (Nemecko, Holandsko, Belgicko, Anglicko). Aj to neboli noviny slovenské, ale latinské, nemecké a maďarské. V rokoch 1764-1778 vychádzalo v Uhorsku len osem titulov novín (z toho jedny maďarské), v nasledujúcom desaťročí ich bolo 23 (10 maďarských). Takmer pre všetky noviny a časopisy v Uhorsku v 18. storočí bolo príznačné, že vychádzali iba krátku dobu a mali nízky náklad (malý počet predplatiteľov). Prvými pravidelne vychádzajúcimi novinami v Uhorsku bol týždenník Nova Posoniensia, ktoré vydával slovenský polyhistor, člen mnohých akadémií a európskych učených spoločností Matej Bel (1687-1749) a ktoré vychádzali latinsky.

Vo vtedajšom hlavnom meste Uhorska v Prešporku začali v roku 1764 vychádzať prvé, dlhšiu dobu prežívajúce noviny. Tieto noviny vychádzali nepretržite až do roku 1929 a ich nástupca Neue Pressburger Zeitung zanikli až v roku 1945. Majiteľom a vydavateľom novín bol Ján Michal Landerer, známy bratislavský tlačiar s viacerými pobočkami po celom Uhorsku. V 18. storočí boli Pressburger Zeitung v Uhorsku najčítanejším novinami, ktorým sa peštianske a budínske noviny vôbec nemohli vyrovnať.

Otázka 1. kola

Kto vydával prvé pravidelne vychádzajúce noviny v Uhorsku?













Autor (zdroj): Internet