20.7.2023 10:27:56
Súťaž k 170. výročiu ŽP a.s.: SOCIÁLNA OBLASŤ [9]



Sto sedemdesiat rokov existencie zaraďuje podbrezovské železiarne medzi najstaršie firmy na Slovensku. Prešli 19., 20. a ocitli sa v 21. storočí. Počas tohto obdobia sa vystriedali roky úspechov i neúspechov, niekoľko svetových hospodárskych kríz, dvoch svetových vojen a štyroch zmien štátneho usporiadania – od monarchie až po demokraciu. Významné udalosti zásadnou mierou ovplyvňovali aj vnútorné dianie. Železiarne sa v ich priebehu menili, zdokonaľovali, rozširovali a nakoniec transformovali na mini hutu.

Sprievodca v oblasti
Potravné družstvá (neskôr nazývané i potravné spolky) boli na Slovensku predchodcom spotrebných družstiev. Prvé bolo založené v roku 1869 v Revúcej. Neskôr boli založené na dedinách a v malých mestách ďalšie potravné a robotnícke konzumné družstvá. V prvých rokoch ČSR ich počet vzrástol (r. 1924 na 979), zásluhou centralizácie klesol v r. 1935 na 814 a v štyridsiatych rokoch sa ich počet zvýšil na 1535 (do r. 1947 mali 275-tisícovú členskú základňu).
Cieľom založenia potravných družstiev bolo zmiernenie rastúcej živelnosti trhu na roľníctvo. Zásobovali svojich členov potravinami, koloniálnym tovarom, liehovinami, petrolejom, drobným hospodárskym náradím... Postupne sa tovarový sortiment rozširoval o predaj textilu, priemyselných hnojív, krmív, uhlia, stavebného materiálu a výkup vajec. Ich prerod bol zavŕšený v roku 1950 vytvorením spotrebných družstiev.

Zásobovanie v Podbrezovej
V železiarňach v Hronci dostávali robotníci za svoju prácu mzdu aj v naturáliách (žito, pšenicu, jačmeň), ktoré dovážali z Lučenca a Spiša. Okrem toho bolo každému robotníkovi dovolené „vyklčovať“ si v panských lesoch kus zeme a pestovať ľan, konope, zemiaky... Základom stravy bol chlieb, múka, omasta (loj, slanina), soľ, mäso (baranie, hovädzie). Okrem kupovaných potravín, slúžili k obžive hlavne doma vyprodukované potraviny. Určitý spôsob zásobovania sprostredkúval aj krčmár. V záujme zabezpečenia dostatku obilia založil erár už koncom 18. storočia sýpku v B. Bystrici, ktorá dodávala obilie aj do skladu v Hronci.
V osade Podbrezová boli v polovici 19. storočia špecifické pomery, nakoľko robotníci dochádzali do huty za prácou zo širokého okolia. Zvyšok býval v robotníckych „šalandách“, kde si nosili aj potraviny, prípadne im ich donášali rodinní príslušníci. Inak boli potraviny vozené v tzv. „kapsách“ na vozoch od za tým účelom združených členov rodín zo Starých Hôr, Ľubietovej, Poník... V „šalandách“ si pracujúci sami varili v spoločne obývaných miestnostiach. Až koncom roka 1875 založili tzv. konzumy pre robotníkov a úradníkov.



Pohronské potravné družstvo. Archív HM ŽP
POHRONSKÉ POTRAVNÉ DRUŽSTVO

V roku 1873 si robotníci železiarní v Hronci založili Poctivé tovarišstvo – Pohronské potravné družstvo, ktoré neskôr otvorilo svoju filiálku aj v Podbrezovej. Účastiny v ňom mali hodnotu 10 ft. Ovládala ho správa železiarní, kľúčové miesta obsadili úradníci. Úlohou družstva bolo nakupovať potraviny a šatstvo a predávať robotníkom na knižku tovar za výhodnejších podmienok. Filiálka v Podbrezovej bola založená v roku 1876 a po koncentrácii výroby bola do Podbrezovej premiestnená i správa družstva. V roku 1908 zmenilo názov na Potravné družstvo kráľovsko-uhorských železiarní v Brezovej.

V prvej polovici 20. storočia vlastnilo trafiku, sklad nádobia, mlyn, pivnicu, sklad náradia. Z výrobných prevádzok – parnú pekáreň, výrobu sódy, výrobu limonády, stáčiareň piva a výrobňu ľadu (vyberali ho z náhonu na Štiavničke a vozili konskými povozmi).

Spotrebný kôš roku 1890
Sociálne postavenie pracujúcich odzrkadľovali mzdy, ich vývoj, kúpna sila, ako aj problémy so zásobovaním. Pre porovnanie životnej úrovne slúžili aj platy aparátu, ktoré sa skladali z finančných a naturálnych príjmov. Zamestnanci boli zaradení do pracovných tried, ktoré sa delili na skupiny. Každá trieda a skupina mala fixne stanovený ročný plat a naturálne príjmy. Autor rukopisu Zólyom – brezói m. kir. Vasgyár uvádza „spotrebný kôš“ robotníckej rodiny v deväťdesiatych rokoch 19. storočia takto: „... výdaje ročne na stravu 180 ft, na ošatenie 56 ft, nápoje 34 ft, spolu 274 ft. Priemerná mzda robotníka sa pohybovala vždy okolo existenčného minima. Tak napr. priemerná mzda vo valcovni a kováčskej dielni bola pre robotníka ročne 159 ft (r. 1867). V roku 1885 stúpla vo valcovni na 258 ft, v kováčskej dielni na 238 ft a v rúrovni na 315 ft.“



    Otázka 9. kola:

    Kedy bola založená filiálka Pohronského potravného družstva v Podbrezovej?


    Odpovede zasielajte do desiatich dní od vydania tohto čísla do redakcie novín,
    s uvedením správnej odpovede:


    Odpoveď: .....................................................................................

    Meno a priezvisko: .........................................................................

    Prevádzkareň, útvar: ......................................................................





Autor (zdroj): Viera Kúkolová