20.7.2023 10:27:57
Súťaž k 170. výročiu ŽP a.s.: Na prelome storočí [3]


Sto sedemdesiat rokov existencie zaraďuje podbrezovské železiarne medzi najstaršie firmy na Slovensku. Prešli 19., 20. a ocitli sa v 21. storočí. Počas tohto obdobia sa vystriedali roky úspechov i neúspechov, niekoľkých svetových hospodárskych kríz, dvoch svetových vojen a štyroch zmien štátneho usporiadania – od monarchie až po demokraciu. Významné udalosti zásadnou mierou ovplyvňovali aj vnútorné dianie. Železiarne sa v ich priebehu menili, zdokonaľovali, rozširovali a nakoniec transformovali na mini hutu.

Na prelome storočí
Prelom storočí sa vyznačoval ďalšou hospodárskou krízou. Ťažká doba si vyžadovala ďalšie technické zlepšenia, v rámci ktorých pribudli štyri hydroelektrárne – Podbrezová, Piesok, Lopej a Dubová, nová hala oceliarne so štyrmi dvadsaťtonovými SM pecami, bola zrekonštruovaná stará martinská oceliareň (závod mal v tom čase 7 SM pecí s celkovou kapacitou 129 ton) a vo výrobe došlo k prechodu na minerálne palivá. V rúrovni sprevádzkovali v roku 1905 dve nové valcovacie stolice typu „Briede“ (tretiu v roku 1909), vo valcovni vybudovali valcovaciu trať „Lauttrio“ na hrubé plechy a zrekonštruovali závod na Chvatimechu (v roku 1907).
Rast výroby bol markantný v roku 1906 no trval len do roku 1913, kedy sa opäť začali prejavovať príznaky ďalšej zo série hospodárskych kríz zo začiatku 20. storočia.

Prvá svetová vojna
Vypukla 28. júla 1914, následkom čoho bol vojnovým potrebám prispôsobený aj výrobných program podbrezovských železiarní, vyrábali aj obaly na šrapnely a delové strely. Závod sa dostal pod priamu vojenskú kontrolu a 2. augusta bol vyhlásený za vojnový objekt. V roku 1918 došlo k zmene vlastníka železiarní – stal sa ním Československý štát, ktorý spolu s Hôrnou a hutnou správou vytvorili Banské riaditeľstvo železiarní v Podbrezovej. V podmienkach Uhorska tvorilo Slovensko jeho najpriemyselnejšiu oblasť, avšak v podmienkach Československej republiky vystúpil do popredia technický a hospodárskych náskok Čiech.

Povojnový vývoj
V rokoch 1921 až 1924 sa slovenské železiarske závody dostali do hlbokej krízy. Zastavenie výroby, či jej likvidácia v slovenských závodoch nastali v dôsledku nedostatku odbytových možností, nedostatku uhlia a koksu, drahej a komplikovanej dopravy, veľkého konkurenčného tlaku českých železiarskych spoločností...
Podbrezová obstála v tvrdom konkurenčnom prostredí a pri hľadaní východísk ako znížiť existujúci deficit sa už v tej dobe uvažovalo o odpredaji závodu. Ziskovou bola iba výroba rúr, pre ktorú bola v roku 1930 postavená Mannesmannova valcovňa bezšvíkových rúr. O dva roky došlo k zastaveniu trate Briede a zrušeniu zváraných rúr na tupo. Povojnová kríza v hutníckom priemysle umožnila vznik silného monopolného zväzku – železiarskeho kartelu, ktorého členom bola v rokoch 1921 – 38 aj Podbrezová (jej podiel na výrobe surovej ocele predstavoval 3,2 – 3,6 percenta). V čase krátkej konjunktúry bol pre Podbrezovú najvýznamnejším rok 1928. V roku 1932 v snahe znižovať stratovosť závodu začal erár stavať solivar v Piesku a v roku 1935 rafinériu olejov v Dubovej. Z výnosov týchto dvoch spoločností boli vyrovnávané straty z hutníckej výroby. V rámci urýchlenia zbrojnej konjunktúry, ktorá bola z časti financovaná štátnymi pôžičkami, došlo v rokoch 1934 - 36 k určitému oživeniu výroby. Hutnícky priemysel získal väčšie štátne zákazky nielen na výzbroj armády a vytvorenie strategických zásob, ale predovšetkým na výstavbu pohraničných opevnení. V roku 1937 bol vypracovaný plán rozsiahlejšej modernizácie podbrezovských železiarní, ktorý nebol, z časových dôvodov, zrealizovaný. Od roku 1919 deficit závodu stále stúpal (z 8 miliónov až na 522 miliónov v roku 1937). Nakoľko zo strany vedenia a majiteľa závodu neboli urobené žiadne kroky k náprave po penzionovaní centrálneho riaditeľa Ing. Karola Lowela (1936) bol na krátky čas riaditeľom Ing. Ján Holický (1936 -1938), ktorého nahradil Ing. Viliam Pittner.
Dňa 25. apríla 1938 navštívila Podbrezovú parlamentná komisia s cieľom vykonať prieskum zameraný na riešenie vysokého deficitu závodu. Na základe zistených výsledkov 14. júna 1938 rozhodla vláda postúpiť 49 percentný podiel z Podbrezovej a pridružených podnikov Československej zbrojovke, a.s., v Brne. Z majetkovej podstaty železiarní Podbrezová, Baní na železnú rudu v Rožňave na Železníku a Uhoľných baní v Petrvalde bola utvorená samostatná akciová spoločnosť - Podbrezová, banská a hutná akciová spoločnosť Praha. Po prevzatí železiarní Zbrojovkou, bol vymenovaný nový riaditeľ Dr. Ing. Vladimír Langer.



    Otázka 3. kola:

    Počas I. svetovej vojny boli podbrezovské
    železiarne vyhlásené za vojnový objekt.
    Poznáte presný dátum?

    Odpovede zasielajte do desiatich dní od vydania tohto čísla do redakcie novín,
    s uvedením správnej odpovede:


    Odpoveď: .....................................................................................

    Meno a priezvisko: .........................................................................

    Prevádzkareň, útvar: ......................................................................



Z archívu HM


Autor (zdroj): Viera Kúkolová