20.7.2023 10:44:57
V RETROSPEKTÍVE: S Petrom MATÚŠKOM, zamestnancom Švermovych železiarní v rokoch 1951 – 1989




Ako si spomínate na svoje začiatky v Podbrezovej?

-Ja pochádzam z Hriňovej. Po fronte nebolo veľa roboty, tak som odišiel do Čiech na štátny majetok, kde som chodil s koňmi. Vozili sme repu do cukrovaru. Potom som na nábor nastúpil do Škody Plzeň, začal som na žeriave. To mala byť príprava pre prácu v Strojárňach v Hriňovej. V Plzni som bol vyše roka a keď sme sa vrátili, roboty nebolo, a tak som do hriňovských strojární nenastúpil. Znova som sa dal na nábor a v roku 1951 som sa uchádzal o prácu vo Švermovych železiarňach. Vtedy to bol národný podnik. Spomínam si, ako som prišiel na pohovor a zablúdil do nejakej kancelárie, kde ma oslovil istý pán Komora, ktorý sa ma opýtal, kde som robil a čo som robil. Keď počul, že som bol žeriavnik, hneď rozhodol, kde ma zaradiť.

Do ktorej prevádzkarne ste nastúpili a ako to tam fungovalo?

-Nastúpil som do valcovne (volali ju aj „bľachová“). Posadili ma na žeriav, nebol to však obyčajný žeriav. Podaktorí sa museli naň zaúčať aj dva mesiace, ja som však už mal prax, tak mi to šlo rýchlejšie. Volali ho pojazdný „člnkový“ žeriav, ktorého nosnosť bola 6 000 kilogramov. Keď sa pohyboval po trati, hocikde mohol zastať a vysunúť rameno. Mal štyri ovládače a na tú dobu to bol zložitý mechanizmus. Robil som pri trati na hrubé plechy, volali to „Lauthovo trio“. Ingoty sa ohrievali v peci.

Najprv sa vyrábali plechy rôznych akostí v hrúbke od 5 do 30 milimetrov, výnimočne aj od 4 do 32 milimetrov. Vyrábali sa plechy pravouhlé, aj kotúčové. Ich dĺžka bola odstupňovaná podľa hrúbky a šírky. Plechy sa podľa potreby strihali aj na rôzne šablóny. V päťdesiatych rokoch bola kapacita výroby na 24 hodín 12 – 15 vagónov plechov.
Po rekonštrukcii sa ingoty ohrievali v peci univerzálnej trate, pretože pec Lauthovho tria bola prestavovaná. Ohriate ingoty sa dopravovali do pece k valcovacej stolici žeriavom. Od roku 1954 sa ohrievali ingoty už plynovou pecou. Tým sa dosiahlo, že ingoty šli už priamo na valčekový dopravník, ktorý ich dopravoval do valcov. Po rekonštrukcii valcovne hrubých plechov v roku 1964 bola uskutočnená rekonštrukcia ohrevu narážacích pecí na ťažký vykurovací olej., čím bola odstránená namáhavá práca pri obsluhe. Potom sa vyrábali plechy od 6 do 30 milimetrov v dĺžke 2 – 12 metrov. Ešte väčšia rekonštrukcia bola v roku 1967 a vtedy bola zrušená aj pozemná lanovka na Šiklov, ktorou sa vyvážal odpad a oceliarenská troska na úzkokoľajných vozíkoch. Dnes by sa to už neosvedčilo lebo jazdí veľa áut.

Plechy, ktoré sa vo valcovni vyrábali, slúžili ako konštrukčné, na kotly, tlakové nádoby, konštrukčné jemnozrnné boli vhodné pre nízke teploty a boli odolné proti atmosférickej korózii. Plechy sa vyvážali prevažne na výrobu lodí do Komárna.

Bola to na tú dobu moderná valcovacia trať?

-Odborníci konštatovali, že po prvej svetovej vojne to bola prevádzka na vysokej úrovni. Jej výhoda, že sa mohli valcovať plechy aj individuálne a mohli sa realizovať aj malé zákazky, pretrvávala aj v šesťdesiatych- sedemdesiatych rokoch. Bola však málo výkonná a tak aj menej produktívna. Prevádzkareň bola v roku 1978 zrušená.




Takto pracoval valciar Foto archív HM
Čo bolo potom?

-Valcovňu zrušili v čase, keď sa už budoval nový závod. Ja som mal ísť do ťahárne, ale vtedajší šéf novej jemnej, Ing. Bartolomej Holinďák povedal, že mňa ako žeriavnika potrebujú tu. Tak som šiel do novej jemnej. Bolo to však inak, ako dovtedy. Ako si dnes spomínam, to už nebola tá zohratá partaj, ako sme boli vo valcovni. Tam sme držali všetci pokope. Ak sa dačo udialo, majster ani nevedel, všetko sme chytro napravili. Na novej jemnej už boli ľudia iní, chodili žalovať, každý si ťahal za svoj povraz. No, nebolo to už ono.

V Podbrezovej ste prežili celý svoj produktívny život, odpracovali ste tridsaťosem rokov v železiarňach, už dvadsaťšesť rokov ste na dôchodku. Z dnešného pohľadu, nebanujete, že ste odišli z rodiska a usadili sa v Podbrezovej?

-Vôbec nie, tu som mal všetko, čo som potreboval. Ako žeriavnik som zarábal dobre, keď som doma v Hriňovej povedal, že koľko zarobím, (mal som sedmičku triedu), nikto mi to nechcel veriť. Keď som sa oženil, bývali sme v internáte na Kolkárni v Podbrezovej, potom sme sa presahovali do väčšieho. Mali sme dve deti a na Kolkárni bolo všetko, čo mladá rodina potrebovala. Dnes to už žiaľ tak nie je. Ale čo už, prišla iná doba, to sa nedá porovnávať. Dnes sa mladým žije oveľa ťažšie ako nám voľakedy.




Náš kolektív v bľachovej Foto: Súkromný archív



Z histórie valcovania

Valcovňa a pudlovňa v Podbrezovej bola spustená do plnej prevádzky v roku 1á54. Na Pohroní tak vyrástol závod, ktorý čoskoro paril medzi najvýznamnejšie v Uhorsku. V roku 1878 boli dobudované nové, výkonné valcovacie trate, valcovací program bol veľmi rozsiahly. Pracovali tri cáglové, prípadne koľajnicové trate, jedna rýchlobežná, jedna stredná, jedna jemná, profilová a trať hrubých plechov. Prvý hrubý plech bol vyvalcovaný v roku 1875. Trať hrubých plechov poháňal parný reverzačný stroj 1 000HP. V roku 1899 bola valcovacia trať nosníkov demontovaná a odvezená do štátnych železiarní v Diósgyori. Koncom roku 1908 bola dokončená montáž nového Lauthovho tria na valcovanie hrubých plechov, ktoré pokračovalo až do ukončenia prevádzky. Prestavba a rekonštrukcie priniesli len na konci devätnásteho storočia takmer šesťnásobné zvýšenie výroby valcovaného tovaru. Plechy, s ktorými prišli železiarne na trh, boli v Uhorsku všeobecne žiadané a vyvážali sa do mnohých krajín celého sveta. Výroba plechov sa začala v roku 1875 a trvala stotri rokov. Svoju životnú púť naša plechotrať skončila v roku 1978. Dožila, svetovým vývojom bola prekonaná...




* Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž * Čitateľská súťaž *


Otázka 1. kola
Kedy bola valcovňa zrušená?






Autor (zdroj): Mgr. Oľga Kleinová