20.7.2023 10:27:47
Šesťdesiatročné jubileum Hutníckej fakulty: Výňatok z príhovoru dekana fakulty Petra Horňáka

Výňatok z príhovoru dekana fakulty Petra Horňáka


V živote človeka je 60 rokov významným jubileom. Rovnaké jubileum oslavuje tohto roku aj naša Hutnícka fakulta (HF) Technickej univerzity v Košiciach (TU). Zriadená bola v roku 1952 ako jedna z troch zakladajúcich fakúlt bývalej Vysokej školy technickej, ktorá sa transformovala na TU v Košiciach. Opiera sa o kultúrnu a technickú podstatu hutníckych tradícií a hlási sa k duchovným a civilizačným hodnotám a tradíciám, ktorých pôvodkyňou bola Banská akadémia v Banskej Štiavnici založená roku 1762 Máriou Teréziou, kráľovnou uhorskou a českou. Banská akadémia v Banskej Štiavnici bola v tom čase najstaršou technicky orientovanou vysokou školou v Európe a tohto roku oslavuje významné jubileum, 250. výročie svojho založenia.
Hutníctvo, ako základné odvetvie ťažkého priemyslu na Slovensku, malo už od nepamäti veľmi vhodné podmienky pre rozvoj. Patrilo a naďalej patrí medzi základné kamene slovenského priemyslu.

Predurčovali ho k tomu prírodné podmienky, nerastné suroviny,šikovnosť a zručnosť tunajších ľudí, stáročné tradície a skúsenosti.
Avšak k poznaniu vlastností materiálov, zákonitostí výrobných procesov potrebovalo slovenské hutníctvo aj vysokokvalifikovaných odborníkov.
Rozhodnutie zriadiť fakultu vyplývalo z historických hutníckych tradícií, ako aj z plánov priemyselného rozvoja Slovenska. HF sa stala zdrojom vysokoškolsky vzdelaných odborníkov pre oceliarske podniky v Košiciach a Podbrezovej, pre výrobcu medi v Krompachoch, hliníka v Žiari nad Hronom, výrobcu ferozliatin na Orave, celý rad kovohutníckych podnikov ČR a mnohé ďalšie menšie hutnícke a zlievarenské podniky, často v spojení s podnikmi ťažkého strojárstva. K znovuzavedeniu hutníckeho vysokého školstva významne prispela rozvíjajúca sa industrializácia východného Slovenska, najmä výstavba metalurgického závodu HUKO – neskôr VSŽ Košice a iných podnikov. Učiteľmi HF sa stali významní odborníci a absolventi HF VŠB v Ostrave a SF SVŠT v Bratislave, ako aj mnohí poprední odborníci, najmä z českých krajín vtedajšieho Československa.

Prvým dekanom fakulty, ktorá mala dve katedry – hutníctva a chémie, bol profesor Horák. V prvom školskom roku tu pôsobili jeden profesor, jeden docent, jeden odborný asistent a šiesti asistenti. Študovalo v nej 89 študentov. Už v treťom školskom roku 1954/1955 sa katedra hutníctva rozdelila na 6 nových katedier - pecí a hutníckej energetiky, farebných kovov, čiernej metalurgie, lejárstva, metalografie a tepelného spracovania, tvárnenia kovov.
Fakulta po dvoch rokoch existencie mala sedem katedier, no tento ambiciózny rozvoj presahoval personálne a technické možnosti mladej HF. Preto od školského roku 1955/56 sa počet katedier znížil na štyri - katedru chémie, katedru náuky o kovoch, tepelného spracovania a tvárnenia, katedru pecí a hutníckej energetiky a katedru kovohutníctva a metalurgie vzácnych kovov. V nasledujúcom školskom roku bola posledne uvedená katedra premenovaná na katedru kovohutníctva a zlievarenstva a od roku 1961 na katedru kovohutníctva. V roku 1959 vznikla katedra železiarstva a v roku 1965 katedra tvárnenia kovov. Možno povedať, že v tom čase katedry HF pokryli celý cyklus výroby a hutníckeho spracovania kovov. V súčasnosti má HF týchto osem katedier - chémie, metalurgie železa a zlievarenstva, neželezných kovov a spracovania odpadov, náuky, o materiáloch, tvárnenia kovov, pecí a teplotechniky, keramiky, integrovaného manažérstva.

Pred šesťdesiatimi rokmi na fakulte študovalo prvých 89 adeptov hutníctva, z nich 50 ukončilo štúdium v roku 1957 v troch študijných odboroch. V tomto období tu študovalo veľa študentov z Českej republiky v odbore hutníctvo neželezných kovov, pretože VŠB Ostrava tento odbor nemala. Mnohým z nich sa košické vysokoškolské prostredie stalo tak blízke, že aj po ukončení štúdia sa stalo ich novým domovom.
Základný metalurgický profil vzdelávania bol zavŕšený v 60. rokoch minulého storočia zriadením odborov hutníctva železa a ocele, priemyselné pece a teplotechnika a tvárnenie kovov. Vďaka rozvinutému ašpirantskému, teraz doktorandskému štúdiu, získala fakulta práva na habilitačné konania a konania na vymenúvania za profesorov už v 60. rokoch minulého storočia, a to v odboroch: hutníctvo kovov, fyzikálna metalurgia a medzné stavy materiálov a v 80. rokoch aj v odbore analytická chémia. Študijný odbor zlievarenstvo bol v ďalších rokoch zrušený, od školského roku 1964/65 bol zavedený študijný odbor hutníctvo železa a zlievarenstvo. V roku 1968 bolo zriadené študijné zameranie priemyselné pece v rámci odboru hutníctvo železa a tvárnenie kovov v rámci odboru náuka o kovoch. Tým bol zavŕšený základný metalurgický cyklus vzdelávania na HF.
V 80. rokoch štúdium skrátené na štyri roky. Novinkou bolo aj zavedenie blokového systému výučby v končiacich ročníkoch, ktoré napriek dobrému úmyslu nenašlo uplatnenie. Príčinou bola predovšetkým náročnosť štúdia, keď sa študenti celé dni venovali jednoliatym a zložitým celkom. Od školského roku 1990/91 bola zavedená nová koncepcia výchovy hutníckych inžinierov, s upravenou dĺžkou štúdia na päť rokov. Charakteristickým pre toto štúdium bola široká ponuka voliteľných predmetov, najmä v jednotlivých, úzko špecializovaných zameraniach. Od roku 2001 bolo inžinierske štúdium na HF organizované v šiestich akreditovaných študijných odboroch s jedenástimi špecializáciami. V akademickom roku 2004/2005 bolo na HF zavedené akreditované trojstupňové vzdelávanie v študijných odboroch s príslušnými študijnými programami v bakalárskom, inžinierskom a doktorandskom stupni. V prechodnom období, po dobu 4 rokov, ešte dobiehalo 5 ročné inžinierske vzdelávanie.
V oblasti pedagogiky HF v súčasnosti ponúka široké spektrum akreditovaných študijných programov vo všetkých troch stupňoch štúdia. Absolventom stredných škôl s maturitou HF ponúka od akademického roku 2012/2013 štúdium v desiatich bakalárskych moderne koncipovaných študijných programoch. V inžinierskom štúdiu, ktoré je dvojročné, má možnosť študent na Hutníckej fakulte študovať deväť študijných programov. Pre absolventov inžinierskeho štúdia je v ponuke osem doktorandských študijných programov. Študijné programy všetkých troch stupňov vzdelávania pokrývajú najnovšie trendy v odboroch: hutníctvo, materiály, energetika, chemické technológie, environmentálne inžinierstvo, chémia a kvalita produkcie.
V čase 60. jubilea založenia HF už fakulta vychovala viac ako 5300 hutníckych inžinierov, z toho 100 zahraničných - z Alžírska, Angoly, Ekvádoru, Etiópie, Jemenu, Jordánska, Kórey, Kuby, Laosu, Madagaskaru, Mongolska, Nigérie, Peru, Sýrie, Vietnamu a Lýbie. Vo vedeckej výchove fakulta vychovala 282 kandidátov vied a 204 doktorov filozofie.
Pri vysokoškolskom vzdelávaní učitelia a vedeckí pracovníci fakulty vydali 90 monografií a učebníc, 220 skrípt a učebných textov, vyše 7000 vedeckých a odborných publikácií
Počiatky vedecko-výskumnej činnosti Hutníckej fakulty súvisia s príchodom prvých profesorov na fakultu - významných odborníkov z praxe, najmä zo závodov a inštitúcií z českých krajín bývalého Československa. Prvotný výskum, vedený formou fakultných výskumných úloh, závisel od obmedzeného laboratórneho vybavenia, ktoré sa postupne zlepšovalo budovaním fakulty. Orientácia výskumu bola zameraná na anorganickú a analytickú chémiu pre hutníctvo, výrobu a spracovanie neželezných kovov, vlastností a štruktúru ocelí a zlievarenských zliatin, čo súviselo s pedagogickou orientáciou fakulty. Už vtedy sa na fakulte tvorila, dodnes platná, koncepcia výučby na pôvodných výsledkoch vlastnej vedeckej práce. Zásluhu na tom majú najmä prví profesori fakulty, ktorí väčšinou prišli z výskumno-vývojového prostredia vtedajšieho hutníckeho priemyslu.
V polovici 60. a v 70. rokoch sa výskumná činnosť dostala na vyššiu úroveň – s riešením úloh štátneho plánu základného výskumu na väčšine katedier. Aplikovaný výskum bol na prelome 60. a 70. rokov orientovaný najmä na koordinovanie dvoch hlavných úloh štátneho plánu rozvoja vedy a techniky. V 70. rokoch, tak ako sa budovali jednotlivé katedry, pribúdali i výskumné úlohy. Napríklad v roku 1985 bol výskum orientovaný na zabezpečenie 11 úloh štátneho plánu základného výskumu, 3 úlohy štátneho plánu technického rozvoja, 7 úloh charakteru rezortného, odborového a podnikového, 36 úloh hospodárskej činnosti a 1 fakultná úloha zameraná na prípravu rozsiahleho projektu. Pri všetkých úlohách sa, okrem publikačných aktivít, dôsledne sledovali realizačné výstupy často končiace podaním patentovej prihlášky a udelením patentu.
Realizáciu výsledkov vedeckovýskumnej činnosti fakulty v praxi podporovalo aj zriadenie vedecko-výrobného združenia so ZVL Považská Bystrica, zameraného na výskum a vývoj titánových zliatin pre letecký priemysel. Združenie pôsobilo na katedre náuky o kovoch za účasti Vedeckovýskumného pracoviska kovových materiálov VŠT (bývalé fakultné Laboratórium hutníctva neželezných kovov). Ako príklad starostlivosti o realizáciu výsledkov výskumu v praxi možno uviesť skutočnosť, že v roku 1988 bolo na fakulte podaných 5 prihlášok vynálezu, 13 prihláškam boli udelené autorské osvedčenia a 29 výstupov bolo realizovaných prostredníctvom zlepšovacích návrhov a tematických úloh.
Po roku 1990, spolu so zánikom centrálne plánovanej a riadenej ekonomiky, zanikli aj mechanizmy plánovania, koordinácie vedeckých činností a realizácie výsledkov vedeckej činnosti. Tematika výskumných úloh bola diverzifikovaná a rozptýlená do množstva menších projektov. Situácia sa začala zlepšovať v prvom desaťročí 21. storočia, kedy fakulta začala riešiť rozsiahlejšie projekty. V projektoch je výrazná snaha o obnovenie prístrojového vybavenia s cieľom realizovať na HF kvalitnú vedeckovýskumnú činnosť, hodnú fakulty a univerzity 21. storočia, ako aj minulých vedeckých tradícií.
Pracovníci fakulty vyriešili viac ako 1700 vedecko-výskumných úloh a projektov a bolo im udelených viac ako 120 autorských osvedčení československých a slovenských patentov.
V priebehu svojho vývoja HF, ako technologicko-inžiniersky orientovaná fakulta, vždy dbala o úzke prepojenie k príslušnému priemyselnému prostrediu. Československo patrilo k najvyspelejším priemyselným krajinám a rovnaká charakteristika sa týkala hutníckeho priemyslu. Vyspelé oceliarstvo bolo reprezentované Kladnom, Ostravskom, Železiarňami Podbrezová – spoločnosťou s dlhoročnou tradíciou a novobudovanými VSŹ Košice a FZ na Orave. V oblasti neželezných kovov sa na Slovensku z primárnych surovín vyrábali meď, hliník, nikel, antimón, olovo, kobalt, mangán, zinok, ortuť, ako aj zlato a striebro v ôsmich hutách, zatiaľ čo v Čechách sa v desiatke závodov neželezné kovy spracovávali a finalizovali. Významná bola aj tradičná výroba a finalizácia medi, mosadzí a bronzov v Považskej Bystrici a ložiskových kovov na Orave. Netreba zabúdať ani na početné zlievarne a podniky ťažkého strojárstva.
Metalurgický a kovospracujúci priemysel bol charakterizovaný nielen objemom produkcie (15 miliónov ton ocele ročne), ale najmä mnohými pôvodnými technologickými a materiálovými inováciami, čo bolo doménou ústavov VVZ sústredenej na Ostravsku, v Kladne, Brne a v prípade neželezných kovov v Prahe a jej okolí. V tomto prostredí vznikla HF VŠT, po Ostrave druhá v Československu, prvá a doteraz jediná na Slovensku.
Spolupráca HF s praxou mala a má aj naďalej tri základné motívy a ciele - prípravu a výchovu absolventov vecne orientovaných podľa potrieb príslušných spolupracujúcich priemyselných podnikov, - vykonávanie priamej výskumnej činnosti, - účasť významných odborníkov z praxe na výučbe ako nástroj pre výchovu aktuálne orientovaných inžinierov. S príslušnými podnikmi boli zriadené konzultačné strediská pre externé štúdium: v Žiari nad Hronom, Podbrezovej, Martine, Dubnici nad Váhom a Prahe, ktoré po splnení svojho účelu zanikli.
Priama výskumno-vývojová spolupráca s jednotlivými organizáciami bola zameraná na riešenie konkrétnych výskumno-vývojových úloh. Medzi tradičných partnerov uvedenej spolupráce patrili a naďalej patria aj Železiarne Podbrezová.

Aj vďaka medzinárodným aktivitám a zahraničnej konfrontácii sa absolventi HF úspešne uplatňujú, okrem Slovenska a ČR, aj na európskom a svetovom trhu práce ako rovnocenní partneri absolventov zahraničných škôl. „





Autor (zdroj):